Kultúra s východnou lineárnou keramikou na Slovensku 80-224-0052-1

Citation preview

LXV D13

09 Kčs43, -

ISBN

80-224-0052-1

. LXVD73

Slovensko patri k tým krajinám, ktorá ul v praveku a vtasnohistorlckom obdobi boli dejiskom závalných kultúrnych a dviliza~ných udalosti, bezprostredne alebo sprostredkovane ovplyvňuJ6clch vývoj mnohých 6zemí Európy. Pre jeho polohu a geograflck6 ~enltosf sa tu uvyie m61e vo viacerých oblasdech sledovať niekol'ko odlliných osldrovacfch proceeov a s nimi spojených ekonomických l nadstavbových javov. V monografii PhDr. Stanislava lliku, CSc., pracovnlka Archeologického ústavu SAV, sa analyzulú a hodnotia archeologické pramene objavené potas záchranných l systematických výskumov v Koiiciech-Bard, Preiove-$ariiských Lúkach, Michalovciach, Zempllnskych Koptanoch, C.Jovciach, $ariiských Micharanoch l na desietkach d'alilch lokalit. Vypovedalú o osldlení východného Slovenske nlljstarlim pornohospodárskym obyvatel'stvom potas vel'kej tastidi. tisfcroaa pred n. l. V tomto po61at~m úseku mladiel doby kamennej tu rud kult6ry • východnou lineárnou keramikou kládol základy produktlvneho hospodárstva,

•

VEDA VYDAVATEĽSTVO

SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

KULTÚRA S VÝCHODNOU LINEÁRNOU KERAMIKOU NA SLOVENSKU o

STANISLAV SISKA

SLOVENSKÁ AKADÉMIA V l ED Archeologický ústav

VEDECKY REDAKTOR

Akademik Bohuslav Chropovský RECENZENTI

člen korešpondent čSAV a SAV Jozef Vladár

PhDr. Ivan Pavlu, CSc.

VEDA VYDAVATEĽSTVO

SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED BRATISLAVA 1989

«:l

STANISLAV SISKA, 1989

-~~~~~ St. IW ~kcwedných ~ KoJDensll6o Sretislav e

Oniver:zity

/' JJ /(!(J ~ __ ji;O J/.i ;ŕtcfl P.rr. .~. .?.~

1:

1~~ , 'f6r-Q~0

lSBN 80-224-0052-1

,

Uvod

,- .. i

Výskum neolitu Slovenska vstúpil do štádia, v ktorom sa v širokých · súvislostiach a z histoTickýqh i detailných pohľadov môžu a musia zaujať stanoviská k mnohým stránkam života spoločenstiev tohto významného obdobia. Vzťahuje sa to predovšetkým na osídlenia západného Slovenska, kde sa už niekoľko desaťročí koncentruje aj základný terénny výskum kultúTy s lineárnou keramikou, v dôsledku ktorého vypovedacia schopnosť početných a rôznorodých archeologických prameňov nadobúda už všeobecnejšiu platnosť, navyše mnohonásobne konfrontovanú s poznatkami získanými pokročilým výskumom rovnakých osídlení na širokých priestranstvách Európy. Odlišnejšia situácia je na východnom Slovensku a vo veľkej časti Potisia, kde najstaršie i rozvíjajúce sa

podmienkach, a p'reto sa uberali osobitnými cestami. Ich charakteristickou črtou boli silné tendencie k osamostatňovaniu sa vývoja menšícn či väčších zoskupení obyvateľstva, prejavujúce sa dnes v podobe početných regionálnych skupín a ich typov. Východná časť Karpatskej kotliny tak poskytuje z tohto úseku pravekú pestrú mozaiku súborov archeologických prameňov, navzájom slabšie alebo pevnejšie spojených do jedného kultúrneho celku. Bádatelia, bezprostredne nezainteresovaní do výskumu tohto obdobia, kriticky posudzujú snahy o detailné rozčlenenie spomínaných javov a vyčítajú tzv. atomizáciu niektorých neolitických kultúr, ktorá údajne zahmlieva pohľady na ich habitus a význam. Ako v tejto práci viackrát poukazu_jeme, sme proti pokusom vyčleňovať z malého počtu prameňov problematické skupiny alebo stupne. Tam, kde ·súčasný stav výskumu

poľnohospodárske spoločenstvá

kultúry s východnou lineárnou keramikou sa formovali v iných 7

)

však tieto možnosti poskytuje, je povinnosťou všetky osobitosti zaznamenávať a klasifikovať; len tak sa môžu vytvoriť predpoklady na objektívnu interpretáciu

Pretože východné Slovensko je z geografického hľadiska spojovacím článkom veľkých oblastí s rovnakými alebo príbuznými, avšak mzdielne poznanými pravekými osídleniami, mzšírenými na území štyroch dnešných štátov, naším zámerom je taktiež prispieť aj k lepšiemu pochopeniu ich vzájomných vzťahov už v začiatkoch neolitu. Maďarsku.

spoločensko-ekonomických,

nadstavbových i ďalších oblastí neolitických osídlení, rozšírených aj v Potisí a najmä na východnom Slovensku. Na území kultúry s východnou lineárnou keramikou sa v súčasnosti registruje 650-700 lokalít osídlených jej nositeľmi. Vzhľadom na rozlohu Potisia by to už mala byť spoľahlivá báza na posúdenie jej zástoja v rámci najstarších európskych osídlení s produktívnym spôsobom hospodárstva. Skutočnosť je však skôr opačná. Pozornosť sa zameriava na preskúmanie ojedinelých alebo malých zoskupení objektov s úsilím zmapovať rozšírenie jednotlivých regionálnych skupín a získať poznatky o ich genéze, vzťahoch a chmnologickom postavení. Tieto úlohy sú p1·vou, východiskovou etapou výskumu každého pravekého spoločenstva a v prípade kultúry s východnou lineárnou keramikou na Slovensku je to aj hlavným cieľom našej práce. Chceme tým vyplniť i medzeru, ktorá je obzvlášť citeľná najmä po súbornom zhodnotení spomínaných otázok tohto osídlenia na jeho-eoot'ľálnom území, vo východnom

,.

• K spracovaniu tejto témy sme sa podujali začiatkom sedemdesiatych rokov so zámerom využiť dovtedajšie nálezové fondy. Coskoro sa však ukázalo ich nerovnomerné zastúpenie i rozdielna hodnota, v dôsledku čoho sme pristúpili k ďalšiemu te·rénnemu výskumu niekoľkých výberových lokalít v Košickej kotline (Cečejovce), Sarišskom podolí (Prešov-Sarišské Lúky, Sarišské Michaľany) a na Východoslovenskej nížine (Zemplínske Kopčany ). Súčasne veľmi aktívne mzvíjalo túto prácu na Východoslovenskej nížine i Zemplínske múzeum v Michalovciach a v posledných rokoch v oblasti Gemera aj Gemerské múzeum v Rimavskej Sobote. O ďalšie nové objavy sa zaslúžili pracovníci Výskumného pracovného strediska Archeologického ústavu SAV a Východoslovenského múzea v Košiciach.

8

Za pochopenie $ituácie a umožnenie dlhoročného výskumu i za vytvorenie dobrých pracovných podmienok ďakujem riaditeľovi Archeologického ústavu SA V akademikovi B. Chropovskému. Oprimné poďakovanie patrí aj prof. dr. V. Budinskému-Kríčkoví, DrSc. a mojim kolegom za sprístupnenie alebo poskytnutie nálezov a informácií o ich výskumoch, predovšetkým dr. J. Vizdalovi, CSc., dr. M. Lamiove,j-Schmiedlovej, CSc., dr. Ľ . Kaminskej, CSc., a dr. S. B . Kovácsovi. S úctou oceňujem priekopnícku prácu už zosnulých

L. Hájka, K. Andela a dr. J. Pástora, CSc., ktorí kládli základy výskumu

kultúry s východnou lineárnou keramikou na Slovensku. Za spoluprácu pri terénnom výskume som zaviazaný technickému pracovníkovi M. Klčovi , za vyhotovenie ilustrácií Márii Novotnej a zosnulému V. Meszárosovi, za fotografie nálezového materiálu Marte Novotnej, K . Blaškovi i J. Krátkemu a za prepisovanie i korektúry tejto práce A. Siškovej. Im i ďalším nemenovaným spolupracovníkom ďakujem. Stanislav Siška

l V ý voj štúdia kultúry s východnou lineárnou keramikou na Slovensku

Výskum neolitického osídlenia východného Slovenska - podobne ako aj výskum ostatných úsekov pravekého a včasnohistorického obdobia - sa intenzívnejšie začal rozvíjať až začiatkom päťdesiatych rokov a aj štúdium kultúry s východnou lineárnou keramikou na Slovensku má len tridsaťpäťročnú históriu. Prvé nálezy lineárnej keramiky pochádzajú síce z konca 19. storočia z amatérskych výkopov v Lúčkach, okr. Michalovce (Sztáray, 1881, s. 274, obr. 14) a zo začiatku tridsiatych rokov z Košíc-Barce (nepublikované nálezy J. Teplého uložené v NM v Prahe), avšak pre svoju ojedinelosť zostali dlho nepovšimnuté alebo sa zaraďovali do rámca mladších kultúrnych osídlení. Právom sa preto v čiastkových štúdiách i v prehľadných hodnoteniach mladšej doby kam ennej (Pasternak. 1928, s. 15, 16; Eisner. 1933, s. 18-22; Budinský-Krička , 1947, s. 57. 58; Filip, 1948, s. 126-128) považovala bukovohorská kultúra za doklad najstaršieho známeho neolitického osídlenia východného Slovenska. Vyspelá náplň bukovohorskej kultúry však bola dobre známa, ale pre absenciu nálezov lineárnej keramiky na východnom Slovensku, ich malý počet z priľahlej časti Maďarska (Visegrádi, 1907, s. 281,

ll

obr. 1-7; Tompa, 1929, tab. I, II, 1-3, XXXII; Gallus, 1936, obr. 42) i neisté stratigrafické zistenia sa o charaktere staršieho neolitického osídlenia východného Slovenska ani teoreticky neuvažovala. V rokoch 1953-1954 uskutočnil K. Andel systematický prieskum Východoslovenskej nížiny a objavil desiatky neolitických sídlisk. Keramiku, pochádzajúcu výlučne z povrchového zberu alebo z malých výkopov, roztriedil do viacerých, na Slovensku dovtedy neznámych kultúrnych skupín. Opierajúc sa o informatívne správy maďarských bádateľov, zaradil jednotlivé nálezy do skupiny Szilmeg (Andel, 1955. s. 148-150), krišskej kultúry, skupiny s východoslovenskou lineárnou k eramikou a načrtáva aj osobitú skupinu bukovohorskej kultúry s keramikou zdobenou čierno maľovaným ornamentom (Andel, 1957, s. 47-52). Táto klasifikácia nových východoslovenských nálezov sa však nemohla plne akceptovať, pretože bola založená len na štruktúre materiálu nepočetnej keramiky a na výskyte výzdobných prvkov, ktoré sú vlastné pre viaceré kultúrne osídlenia starého a stredného neolitu. Navyše keramika n epochádza z uzavretých celkov, v d ôsledku čoho všetky spomínané kultúrne

skupiny autor dokladá takmer na každej ním uvádzanej lokalite. Trvalým a záslužným prínosom K. Andela je to, že viaceré ním objavené lokality sa stali v neskorších rokoch kľúčovými pre štúdium východoslovenského i potiského neolitu a eneolitu a že prvý upozornil na možnosť rôznorodého kultúrneho vývinu tejto časti nášho územia v mladšej dobe kamennej. Súčasne s rozvíjajúcim sa základným terénnym prieskumom východného Slovenska sa začínajú i prvé výskumy sídlisk kultúry s východnou lineárnou keramikou. Roku 1951 skúma J. Pástor (1952, s. 214) sídlisko bukovohorskej kultúry v Barci III (dnes Košice-Barca), na ktorom našiel i ojedinelé črepy lineárnej keramiky. Podľa výzdoby a materiálu keramiky si uvedomuje ich odlišnosť od ostatných nálezov, zaradil ich však do rámca bukovohorskej kultúry. Na tento výskum nadviazal v r. 1952-1953 i L. Hájek, ktorý v polohe Barca III zistil kultúrnu vrstvu bukovohorskej kultúry a pod ňou dve väčšie a sedem malých sídliskových jám obsahujúcich keramiku, ktorá nebola premiešaná s materiálom iných osídlení a výrazne sa líšila od keramiky bukovohorskej kultúry. Výskum L. Hájka v Košiciach-Barci III a najmä jeho krátka, ale významná štúdia Nová skupina páskové keramiky na východním Slovensku (Hájek, 1957, s. 3-9) zna-

menali začiatok bádania kultúry s východnou lineárnou keramikou na Slovensku. V tejto práci presvedčivo poukázal na odlišný ráz nálezov, ktoré ozn"ačil termínom ,. východoslovenská volútová keramika", zhodnotil ich stratigrafické postavenie na lokalite v kontexte s obdobnou situáciou na niektorých sídliskách vo východnom Maďarsku, poukázal na niektoré typologické príbuznosti

s keramikou krišskej kultúry a jednoznačne datoval túto skupinu lineárnej keramiky pred bukovohorskú kultúru. I keď nemohol ešte poznať viacstupňový vývoj lineárnej keramiky, správne predpokladal, že bukovohorská kultúra nemôže bezprostredne nadväzovať na ním vyčlenenú skupinu. Skoda, že autor sa už k problematike východnej lineárnej keramiky viac nevrátil a nepublikoval väčšie súbory charakteristického materiálu z Košíc-Barce III. Nálezy, ktoré uvádzame v našej práci, sa už nedali rozlíšiť podľa jednotlivých objektov; ich jednoliaty ráz však nasvedčuje , že reprezentujú jeden časový horizont lineárnej keramiky na východnom Slovensku. K tomuto stupňu lineárnej keramiky patrí aj inventár sídliskovej jamy C, preskúmanej r. 1961 J. Pástorom vo Valalikách (Novotný, 1962, s . 3-7). Nálezy z Košíc-Barce III sa stali kritériom pri určovaní náplne starej lineárnej keramiky na východnom Slovensku a postupne sa v mnohých domácich a zahraničných prácach ujal pre tento stupeň lineárnej keramiky pomocný názov "typ Barca III". Predovšetkým podľa nich bola o niekoľko rokov neskoršie rozpracovaná aj "kultúra Ciume~ti" v severozápadnom Rumunsku, ktorá súvisí s obdobnými nálezmi z východného Slovenska i zo severovýchodného Maďarska a v podstate je s nimi súveká. Súčasne s výskumom v Košiciach-Barci III L. Hájek našiel počas rozsiahleho výskumu sídliska otomanskej kultúry v Košiciach-Barci I i osobitý druh lineárnej keramiky, ktorá však bola rozpoznaná až o desaťročie neskôr a stala sa podkladom pre vyčlenenie mladého stupňa kultúry s východnou lineárnou keramikou na Slovensku. V dvoch syntetických prácach o osídlení Slovenska v mladšej dobe kamennej syn-

12

chronizoval už B. Novotný (1958a, s. 16, 17; 1958b - chronologická tabuľka) ,. východoslovenskú volútovú keramiku" s podstatnou časťou kultúry s lineárnou keramikou na juhozápadnom Slovensku a z väčšej časti i s krišskou kultúrou na východnom Slovensku. K prítomnosti krišskej kultúry na našom území oprávnene zaujal rezervované stanovisko. Vychádzajúc pravdepodobne zo zberových nálezov K. Andela, takisto konštatoval prítomnosť skupiny Szilmeg na východnom Slovensku, avšak dokladá ju málo typickým materiálom zo Saroviec na juhozápadnom Slovensku, kde sa našla spolu s neskorou lineárnou, želiezovskou a bukovohorskou keramikou (Novotný, 1958a, s. 22, tab. VIII: 2-10). Problematika skupiny Szilmeg sa už vyše dvadsať rokov pravidelne objavuje takmer vo všetkých súborných prácach venovaných neolitickému osídleniu východného Slovenska. Informácie o náplni, rozšírení a chronologickom postavení tejto skupiny boli však dlhý čas veľmi stručné (Korek, 1960, s. 45, 46; Bognár-Kutzián, 1966, s. 260-262) a doterajší výskum nepriniesol žiadne doklady o tom, žeby táto skupina mladej lineárnej keramiky bola rozšírená aj na východnom Slovensku. Výzdobné prvky, ktoré ju charakterizujú (jednoduchá alebo viacnásobná plastická jamkovaná páska, prsovité vypukliny vytlačené z vnútornej strany nádoby, krátke ryhy, maľovanie čiernou farbou, jarokovaný ornament, vpichy), sa často pokladali za doklad jej prítomnosti na Slovensku ; v rôznom pomere a zhotovení sa však väč­ šinou vyskytujú vo všetkých stupňoch východnej lineárnej keramiky a niektoré sa udržiavajú aj v bukovohorskej kultúre. Dnes je už isté, že pamiatky skupiny Szilmeg sa na východnom Slovensku môžu objaviť

len ojedinele, vo forme importov alebo napodobenia. Zakrátko po výskumoch v Barci sa realizovali na východnom Slovensku ďalšie menšie záchranné alebo zisťovacie výskumy, počas ktorých sa doložila predovšetkým prítomnosť mladej lineárnej keramiky. V oblastiach Sariša zistil r. 1954 V. Budinský-Krička v Močidľanoch mladú lineárnu keramiku premiešanú v kultúrnej vrstve s nálezmi bukovohorskej kultúry i ďalších osídlení a v sprievode bukovohorskej kultúry ojedinelé nálezy boli i vo Sváboch (Budinský-Krička, 1959, s. 465-470). Dôležitý význam pre štúdium mladej lineárnej keramiky v tej to oblasti i na celom východnom Slovensku mal záchranný výskum F. Blahutu, uskutočnený r. 1955 v Kapušanoch. Inventár veľkej sídliskovej jamy zaradil autor výskumu ešte do náplne bukovohorskej kultúry, i keď konštatoval, že materiál je premiešaný nálezmi potiskej kultúry a ,. dolnozemskej" (t. j. alfäldskej) lineárnej keramiky (Blahuta, 1959, s. 13). K zamieňaniu mladej lineárnej keramiky s keramikou potiskej kultúry dochádzalo častejšie predovšetkým pre nerozpracovanosť obidvoch kultúrnych osídlení i pre príbuzný geometrický ornament, ktorý sa v mladej lineárnej keramike ale v iných motívoch - takisto vyskytuje. Pri klasifikácii nepočetných keramických fragmentov zdobených rytým geometrickým ornamentom je preto potrebné prihliadať aj na technické spracovanie keramiky. Z Východoslovenskej nížiny pochádza menší súbor nádob starej lineárnej keramiky zo Zemplínskych Kopčian (Vizdal - Paulík, 1959, s. 785-787) a k tomuto osídleniu patrí nepočetný, ale rovnako výrazný materiál z ďalšej zachovanej časti sídliskovej jamy,

13

preskúmanej na tej istej lokalite (Siška, 1962, s. 766-768). K problematike mladej lineárnej keramiky priniesli dôležité poznatky výskumy J. Vizdala (1964, s. 427-43 2.), uskutočnené v rokoch 1960 a 1961 v Lastovciach a na klasickej lokalite Michalovce-Hrádok (Siška - Vizdal, 1961, s. 871-875; Vizdal, 1962, s. 761-765). V materiáli sa už dajú sledovať kontakty lineárnej a bukovohorskej k eramiky a okrem rytého ornamentu sa už často vyskytuje aj maľovanie čiernou farbou, čo je pre všetky stupne lineárnej keramiky na Východoslovenskej nížine charakteristickým znakom. Vo výskume v Michalovciach pokračoval r. 1961 S. Siška, avšak nálezy z dvoch sídliskových jám 2 a 3 boli až neskoršie spracované a v ďalšej časti sa k tomuto výskumu vrátime. Pre oblasť Gemera rovnakým prínosom boli výskumy J. Lichardusa v jaskyniach Ardovo (r. 1962), Certova diera a Domica (r. 1963, obidve jaskyne obec Kečovo). I keď ťažisko v ýskumu všetkých troch jaskýň sa zameralo na osídlenia bukovohorskej kultúry, vďaka priaznivým stratigrafickým p odmienkam sa v spodných vrstvách zistila i osobitá, tzv. gemerská lineárna keramika, ktorá sa z väčšej časti už nachádzala s keramikou najstaršieho stupňa bukovohorskej kultúry. V najspodnejšej vrstve jaskyne Domica sa doložilo i osídlenie r eprezentované čierno maľovanou keramikou typu Domica I (Lichardus, 1963a, s. 5- 24 ; 1964a, s. 57-70; 1968, s. 33-42). Poznatky z desaťročného výskumu zhrnul J. Lichardus (1964c, s. 841-881) v prvej hodnotiacej štúdii o východnej lineárnej keramike na východnom Slovensku, v ktorej podrobnejšie rozpracoval svoje skôr publikované tézy (Lichardus, 1962, s. 85-99 ; 1964b, s. 32, 33) o najstaršom neolitickom

osídlení tohto územia. Starú lineárnu k eramiku, zahŕňajúcu nálezy skupiny Barca III, chápe ako druhý vývojový stupeň lineárnej keramiky, pretože v alfôldskej časti Potisia ju predchádzajú ešte staršie nálezy. Po prvýkrát r ozlišuj e už stupeň s mladou lineárnou keramikou a člení ho na dva p o sebe nasledujúce horizonty: horizont gemerskej lineárnej k eramiky a h orizont lineárnej k eramiky typu Barca I (v súčasnosti sa nazýva skupina Tiszadob), ktorý synchronizuje s takm er celou bukovohorskou kultúrou. Maľo­ vanú k eramiku z Michaloviec-Hrádku, Lúčok, Domice a niek tor é podobné nálezy z povrchových zberov datu je pred najstaršiu známu lineárnu keramiku a dáva ju do spojitosti s keramikou starčevsko-krišského rázu. V príspevku J. Lichardusa sa v najucelenejšej podobe odráža stav poznania kultúry s východnou lineárnou keramikou na Slovensku v začiatku šesťdesiatych rokov. Najpodstatnejší prínos spočíva v spresnení chronologického postavenia východoslovenských nálezov starej lineárnej keramiky, v rozpoznaní a charakteristike náplne mladej lineárnej keramiky a v začlenení obidvoch stupňov do r ámca n eolitick ého osídlenia juhovýchodnej Európy. V ďalších rokoch systematickejší výskum v K ošickej k otline realizoval J. Pástor na rozhraní katastrov obcí Blažice a Bohdanovce, avšak okrem krátkej informatívnej správy o nálezoch bukovohorskej kultúry a mladších osídleniach lokality (Pástor, 1965, s. 87 - 95) nie sú m ateriály lineárnej k eramiky d oteraz spracované. J. Pástor (1970, s. 166, 167) preskúmal i tri sídliskové jamy s pom erne chudobným inventárom mladej lineárnej keramiky v Rusk ove. Roku 1965 uskutočnila M. Lamiová väčší zisťovací výskum v P ederi. I keď nálezy lineárnej ke-

14

ramiky pochádzajú často z rozrušených sídliskových vrstiev a objektov, a preto sú premiešané materiálom z iných úsekov praveku a včasnohistorického obdobia, patria k základným fondom pri štúdiu mladej lineárnej keramiky v Košickej kotline. V tejto oblasti východného Slovenska preskúmal r . 1965 a 1966 L. Bánesz (1970, s. 324, 325) v Košiciach-Barci (poloha Svetlá III) sídliskovú jamu, ktorej inventár dokladá kontakty mladej lineárnej keramiky s bukovohorskou kultúrou, a tri sídliskové objekty so starou lineárnou keramikou (Bánesz - Lichardus, 1969, s. 291-300). Casť sídliska so starou lineárnou keramikou prebádal i S. Siška (1980, s. 204-207) v Cečejovciach, v západnej časti Košickej kotliny. Na Východoslovenskej nížine, v rámci výskumu eneolitickej osady, objavil r. 1963 S. Siška dve sídliskové jamy v Lúčkach (poloha Viničky) s pomerne početnou keramikou, ktorej povrch, podobne ako pri nálezoch z Michaloviec-Hrádku, bol však značne korodovaný, takže tenko rytá a maľovaná výzdoba keramiky sa zachovala len sporadicky. To vyvolalo rozporné názory na datovanie spomínaných nálezov. Roku 1968 nadväzuje na predchádzajúce výskumy v Michalovciach-Hrádku i J. Lichardus (1970b, s. 23) a podľa stručnej informatívnej správy preskúmal ďal­ ších sedem sídliskových jám, z ktorých časť patrí protolineárnej keramike, časť starej a časť mladej lineárnej keramike na východnom Slovensku. Autor výskumu sa už k spracovaniu nálezov nevrátil; podľa nekompletných nálezov a fotografickej dokumentácie sme zistili už len prítomnosť starej lineárnej keramiky (jeden objekt) a najmä mladej lineárnej keramiky s ornamentom, charakteristickým pre skupinu Tiszadob. Teoretickému štúdiu kultúry s východnou

lineárnou keramikou na Slovensku sa naďalej systematicky venoval len J. Lichardus a už v rokoch 1966-1972 publikuje početné príspevky zamerané na túto problematiku (1966, s. 431-450; 1968, s. 29-32; 1969a, s. 63-79; 1969b, s. 23-28; 1970a, s. 65-85; 1972a, s. 1-15; 1972b, s. 107-122). Nachádzame v nich už podrobné členenie kultúry s východnou lineárnou keramikou na Slovensku, ktoré autor viackrát spresňoval. Nálezy z východného Slovenska a severovýchodného Maďar­ ska zahŕňa do osobitného okruhu východokarpatskej lineárnej keramiky, nálezy mladšieho rázu z južnej časti Alfoldu do okruhu alfoldskej lineárnej keramiky a nálezy zo stredného stupňa východokarpatskej lineárnej keramiky delí ešte na skupinu východoslovenskej lineárnej keramiky a na skupinu gemerskej lineárnej keramiky. Do starej fázy východnej lineárnej keramiky zahŕňa potom na východnom Slovensku protolineárnu keramiku a nálezy skupiny Barca III, do strednej fázy východoslovenskú a gemerskú lineárnu keramiku a do mladšej fázy - súvekej s celou bukovohorskou kultúrou - nálezy skupiny Tiszadob a v tom období ešte nedostatočne známe nálezy typu Sátoraljaújhely. Koneč­ ným výsledkom autorovej periodizácie (Lichardus, 1972b, s. 117) je vyčlenenie ôsmich nálezových horizontov a ich zaradenie do štyroch základných stupňov. Starý stupeň zahŕňa horizont I (protolineárnu keramiku Michalovce, obj. 2 a 3) a horizont II (starú lineárnu keramiku- Lúčky, obj. 3, Barca III, Barca-Svetlá III), stredný stupeň horizonty III a IV (gemerskú lineárnu keramiku a alfoldskú lineárnu keramiku vrátane prvých nálezov zo Zemplínskych Kopčian), mladý stupeň horizonty V-VII (trojfázový vývoj skupiny Tiszadob) a neskorý stupeň horizont VIII (nálezy typu Sátoraljaújhely).

15

Detailné rozčlenenie lineárnej keramiky vystihuje variabilitu nálezov, hlavne keramiky, rozšírených na relatívne malom území východného Slovenska v období starého a čas­ ti stredného neolitu. Stúdie J. Lichardusa podstatne prispeli k uvedomeniu si zložitého procesu osídľovania najstarším n eolitickým obyvateľstvom a nastolili rad téz, ktoré sú v súčasnosti často podnetom na systematickejší základný výskum a východiskom pre ďalšie teoretické štúdium. Takto treba chápať i skutočnosť, že najnovšie výskumy umožnili prehodnotiť aj viaceré staršie nálezové súbory a tým i korigovať názory na rozšírenie, periodizáciu a datovanie lineárnej keramiky na východnom Slovensku. V rokoch 1971-1985 sa na Východoslovenskej nížine, v Košickej kotline a v Sarišskom podolí realizovalo niekoľko výskumov, ktoré priniesli doteraz najbohatšie nálezové celky i stratigrafické zistenia pre poznanie celej lineárnej keramiky. Vo Veľkých Raškovciach preskúmal J. Vizdal tri veľké sídliskové jamy, z náplne ktorých sa vyníma čierno maľovaná keramika typu Sátoraljaújhely, v sprievode ktorej sa našlo niekoľko črepov s rytým ornamentom, charakteristickým pre skupinu Tiszadob. Keramika tohto typu mnohonásobne prevyšovala všetky doteraz známe podobné nálezy a po prvýkrát sa našla v spoľahlivých nálezových celkoch, takže J. Vizdal ju nazval termínom .,skupina Raškovce". Tento názov sme akceptovali, pretože i ďalši e výskumy na východnom Slovensku dokázali existenciu tejto kultúrnej skupiny so svoj ráznou náplňou, čím kategória "typ" už stráca v spojitosti so spomínanými nálezmi svoje opodstatnenie. Termín "Sátoraljaújhely" nebol prijatý ani v maďarsk ej odbornej literatúre. V pohotovom monografickom spracovaní výskumu J. Vizdal (1973) rozpoznal, že sku-

16

pina Raškovce predchádza bukovohorskú kultúru, ale podľa pozície spomínanej rytej keramiky skupiny Tiszadob vo vrchných čas­ tiach objektov i z prítomnosti viacerých výzdobných prvkov (najmä špirály) datoval skupinu Raškovce do rámca starej lineárnej keramiky. Vďaka priaznivým podmienkam sa spoľahlivé opory pre relatívne datovanie najmä mladej lineárnej keramiky získali až v Zemplínskych Kopčanoch , kde S. Siška v rokoch 1971-1974 preskúmal časť rozsiahleho sídliska s dvoma stupňami lineárnej keramiky a osídlenie bukovohorskej kultúry. Stará lineárna keramika v Zemplínskych Kopčanoch je doložená zo sídliskových jám a na rozdiel od obdobných nálezov v Košick ej kotline sa vyznačuje častým čierno maľo­ vaným ornamentom, vystupujúcim samostatne alebo v kombinácii s rytou výzdobou. Pre tento osobitý druh starej lineárnej keramiky navrhujeme označenie .,skupina Kopčany ". Zreteľne sa ukazuje, že na Východoslovenskej nížine a v priľahlých oblastiach Maďarska a Zakarpatskej oblasti USSR je po celé trvanie kultúry s východnou lineárnou keramikou charakteristická čierno maľovaná výzdoba keramiky a tento spôsob výzdoby v menšej miere pretrváva na spomínanom území i v začia­ točných fázach bukovohorskej kultúry. Rovnakým prínosom výskumu v Zemplínskych Kopčanoch bolo i preskúmanie veľkej sídliskovej jamy obsahujúcej čierno maľovanú keramiku skupiny Raškovce, v prostredí ktorej sa opäť nachádza typická, rytím zdobená keramika skupiny Tiszadob. Superpozícia kultúrnej vrstvy, sídliskových objektov a hrobov bukovohorskej kultúry nad týmto objektom umožnila po prvýkrát v priebehu neolitického výskumu Potisia bezpečne datovať skupinu Raškovce pred bukovohorskú kultúru, pričom rozbor keramiky a jej ornamentu ukazuj e

na malý časový odstup i vývojovú nadväznosť. Zároveň sa potvrdzuje súvekosť mladolineárnych skupín Tiszadob a Raškovce. v jadre rozšírených v rozdielnych oblastiach severného Potisia (Siška, 1974, s. 3-15). Do mladého stupňa lineárnej keramiky patrí inventár sídliskovej jamy zo zisťovacieho výskumu v Sečovskej Polianke (Budinský-Krička, 1975, s. 32, 33), ktorý so zberovými nálezmi zo Soli dokumentuje postup najstaršieho poľnohospodárskeho obyvateľstva do údolia rieky Topľa. Tieto lokality poukazujú na cestu, ktorá spájala Východoslovenskú nížinu so Sarišským podolim, kde r. 1973 S. Siška (1976, s. 83-117) preskúmal v Prešove-Sarišských Lúkach sídliskový objekt príbytkového charakteru. Bohatá výplň objektu má ťažisko v skupine Tiszadob, avšak početné staré prvky zatiaľ najpresvedčivejšie dokladajú prechodnú fázu medzi starou a mladou lineárnou keramikou na východnom Slovensku. Iná sídlisková jama z tejto lokality obsahovala keramiku bukovohorskej kultúry, na ktorej už len niektoré výzdobné prvky sú ohlasom mladej lineárnej keramiky. Charakteristický inventár skupiny Tiszadob v Sarišskom podolí sa získal najmä zo Sarišských Michalian (výskum S. Sišku v r. 1981-1985, 19~7).

Pre poznanie začiatkov neolitického osídlenia je mimoriadne dôležitým prínosom výskum Ľ. Kaminskej , uskutočnený r. 1980 v Košiciach (poloha Cervený rak). Inventár hospodársko-výrobného objektu je nateraz jediným dokladom o začiatkoch kultúry s východnou lineárnou keramikou - protolineárneho stupňa (Kaminská, 1981, s. 129-130). Od roku 1981 S. B. Kovács začal systematický prieskum Rimavskej a Lučenskej kotliny, zásluhou ktorého sa rozšíril aj kataster lokalít s východnou lineárnou keramikou a získali

sa viaceré dôležité uzavreté nálezové celky z tejto časti Gemera. Z prehľadu doterajšieho štúdia kultúry s východnou lineárnou keramikou na Slovensku možno vidieť príčiny rozdielnych, často až protichodných názorov na datovanie jednotlivých súborov nálezov i celých kultúrnych skupín, na oprávnenosť ich existencie i geografické rozšírenie. Boli podmienené predovšetkým rozdrobenosťou základného terénneho výskumu, ktorý sa zameriaval na určité regióny a v ich rámci len na ojedinelé sídliskové objekty, pričom sa zanedbával výskum rozsiahlejších častí sídlisk. Z tohto stavu výskumu vyplýval i nedostatok spoľahlivých stratigrafických zistení, slabé zmapovanie kultúry a preceňovanie významu ojedinelých nálezov, na základe ktorých sa zasa vyčleňovali početné okruhy, lokálne skupiny a typy a ešte početnejšie vývojové stupne alebo fázy. Pri hodnotení nálezov sa venovala pozornosť takmer výlučne len keramike, kým sídliskové objekty, kamenná industria, plastika, a.rcheobotanický a archeozoologický materiál, prírodné prostredie i ďalšie aspekty zostali takmer nepovšimnuté. To všetko často viedlo k záverom, ktoré komplikovali a zahmlievali pohľady na postavenie a na celistvosť kultúry s východnou lineárnou keramikou. Odbornej verejnosti je málo známy vývin neolitických osídlení vrátane východnej lineárnej keramiky v Zakarpatskej oblasti USSR. Torzovite publikované nálezy mladej keramiky z Mukačeva-Malej hory (Jankovich, 1931, tab. XII: 20-25 ; Zatlukal, J. - Zatlukal, E., 1937) ostávali dlhý čas nepovšimnuté a až podľa novších prác ukrajinských bádateľov (Potušnjak, 1972, s. 76-82; 1979, s. 5774) a najmä z informat ívneho štúdia bohatého materiálu z výskumov M. F. Potušnjaka, sprevádzaného jeho komentárom · pripravovanej

17

práce o tej to problematike, sme mohli sledo- tisia i celej severovýchodnej časti Karpatskej kotliny. vať sčasti spoločné príbuznosti a v mnohom Posledná práca N. Kalicza a J. Makkaya odlišnosti vývoja Zakarpatskej oblasti USSR v porovnaní s osídleniami na Východosloven- (1977), venovaná rozboru a hodnoteniu náleskej nížine a v severovýchodnom Maďarsku. zov lineárnej keramiky z Veľkej maďarskej Málo rozvinutý je výskum osídlení s vý- nížiny, vyplňa mnohé medzery. ktoré boli chodnou lineárnou keramikou v Rumunsku. v centrálnej oblasti kultúry s východnou liZ viacerých polôh klasickej lokality Ciume~ti neárnou keramikou zvlášť badateľné. Autori je doložené osídlenie s protolineárnou, starou na tomto území registrujú už 551 lokalít, čím a ojedinele s mladou lineárnou k eramikou vznikli dobré možnosti na zmapovanie celej (Com~a, 1963, s. 477-484; 1973, s. 39-49; kultúry a jej lokálnych skupín. Najstaršie, Päuncscu, 1963, s. 467-475). Z hľadiska roz- ale najmenej známe osídlenie reprezentuje šírenia a náplne skupiny Raškovce sú zvlášť skupina Szatmár (tiež Kalicz- Makkay, 1972, s. 77-92), príbuzná na východnom Slovensku dôležité nálezy zo sídliska Säcueni (Com5a Nanasi, 1972, s. 3-18). s protolineárnou keramikou, na ktorú nadväMaterské územie kultúry s východnou li- zuje včasná fáza alfi:ildskej lineárnej keramineárnou keramikou sa rozprestiera vo vý- ky, v podstate súčasná so starou lineárnou chodnom Maďarsku, v povodí Tisy a jej prí- keramikou skupín Barca III a Kopčany. Aj tokov. Predovšetkým tam sa musí vyriešil keď sa vo východnom Maďarsku javí náplň väčšina základných problémov týkajúcich sa starej alíi:ildskej lineárnej keramiky ako jedgenézy, periodizácie a celého prejavu východ- notná, pri rozbore materiálu ukážeme, že nej lineárnej keramiky. Od prvej základnej v severnom Potisí už v tomto období dochádza práce F. Tompu (1929) sa síce prinášali v po- k diferenciácii vývoja v dvoch základných četných čiastkových príspevkoch ďalšie náleokruhoch. Diferenciácia vývoja sa vo východzy, avšak súbornejšie hodnotenie celej kul- nom Maďarsku zaznamenáva až v období túry a jej skupín nachádzame až v práci J. mladej lineárnej keramiky, pri ktorej autori Koreka (1960, s. 19- 52), v ktorej eviduje rozlišujú päť skupín a jeden typ, dominujú104 lokalít. Postupne dochádza ku kryštalizá- cich v jednotlivých regiónoch. Progresívnym cii alii:ildskej lineárnej keramiky, k všeobec- námetom pre klasifikáciu je začlenenie bunej charakteristike regionálnych skupín a kovohorskej skupiny do rámca skupín s ich zaradeniu do rámca neolitického osídlenia dou lineárnou keramikou, i keď otázku ~bu­ Maďarska (Kalicz- Makkay. 1966, s. 35-47; kovohorská skupina'· alebo .,kultúra" poklaBognáe-Kutzián, 1966. s. 249-280; Korck, dáme za ot voeenú. Nálezy východnej lineárnej keramiky z Ma1967, s. 13-20); torzovité publikovanie základného materiálu i nálezových situácií sťa­ ďarska sú v porovnaní so Slovenskom požovalo však ucelený pohľad na všetky pre- chopiteľne bohatšie, avšak ich vypovedacia bádané aspekty východnej lineárnej kerami- schopnosť je určená rovnakým stavom báky. V dôsledku toho najmä zahraniční bádate- dania ako na východnom Slovensku. Pochália - vrátane československých - často tá- dzajú väčšinou zo zberov, starých nálezových pali pri pokusoch orientovať sa v zložitej fondov, ojedinelých objektov a zriedkavo problematike starého a stredného neolitu Po- z výskumov menšieho rozsahu. Stratigrafické

m1a-

18

zistenia, pozostávajúce predovšetkým zo vzájomných importov alebo dotykov dvoch i viacerých skupín, umožnili však autorom podstatne spresniť ich vzťahy a relatívne datovanie. V konfrontácii s východoslovenskými

nálezmi sa tieto zistenia maďarských bádatepotvrdzujú, sčasti ich korigujeme a najmä rozširujeme o poznatky získané z tridsaťpäťročného výskumu kultúry s východnou lineárnou keramikou na Slovensku.

ľov sčasti

2 Kategórie a základné terminologické otázky

V priebehu poznávania kultúry s východnou lineárnou keramikou sa používali - a aj v súčasnosti sa naďalej používajú -rozdielne, významovo často odlišné pojmy na označova­ nie početných prejavov spojených s týmto najstarším neolitickým osídlením severnej časti Potisia. Vzťahuje sa to na základné kultúrne členenie celých súborov archeologických prameňov, ich periodizáciu, ale aj na charakteristiku konkrétneho nálezového materiálu. Tak sa tie isté komplexy súborov archeologických prameňov hodnotia raz ako ,. kultúra", inokedy ako ~kultúrna skupina" alebo "typ" . Neutrálnym vyjadrením je názov ..lineárna keramika~ , pri čom sa pod týmto termínom nemyslí len na k eramiku, ale na všetky zachované pramene. Nevyhranenosť základných archeologických kategórií je do veľkej miery podmienená priebehom a stavom výskumu neolitu v severnom Potisí. Jeh o nesystematickosť a rozdrobenosť, nedostatok väčšieho počtu spoľahli­ vých nálezových celkov a stratigrafických zistení často viedli k vyčleneniu početných skupín bez ich zaradenia do širšieho kultúrneho rámca. Pre malý počet nálezov sa preceňovali úzko lokálne prejavy a viaceré skupiny sa publikovali aj bez najzákladnejšej

21

obrazovej dokumentácie alebo sa dokumentovali len ni ekoľkými keramickými artefaktmi (skupiny Esztár-Tocovolgy, Szilmeg, gemerská lineárna keramika a iné). K neprehľadnosti problematiky veľkou mierou prispievajú aj mnohé alternatívne a často sa meniace názvy jednotlivých skupín i celého kultúrneho osídlenia P otisia, r eprezentovaného východnou lineárnou keramikou. Pre východnú časť Maďarska je najzaužívanejší názov "alfoldská lineárna keramika~ , ktorým sa však často označoval len určitý vývojový úsek lineárnej keramiky (na Slovensku pamiatky skupiny Barca III) a n ezahŕňal vždy jej staršie a mladšie fázy alebo lokálne skupiny. Navyše nálezy tohto druhu ďaleko presahujú územie Alfoldu. V severozápadnom Rumunsku sa okruh podobných nálezov zo starého stupňa nazýva kultúrou Ciume~ti. Postupne sa v maďarskej odbornej literatúre stretávame nielen s mnohými lokálnymi skupinami. ktorých existencia nebola niekedy hodnoverne podložená, ale aj s obmieňajúcimi sa názvami. Okrem už spomínaných skupín, resp. názvov sa objavujú i ďalšie: Szarvas-Érpart, Rétkozbcrencs, Szamos, Szakálhát-Leb6, Tiszadob. N. Kalicz a J. Makkay (1977) rozlišujú

skupinu Szatmár, ktorá predchádza vlastnú alfäldskú lineárnu keramiku (s včasnou, mladou a neskorou fázou); v rámci mladej, resp. neskorej fázy vyčleňujú lokálne skupiny Tiszadob, Esztár, Szilmeg. Szakálhát, bukovohorskú skupinu a typ Szarvas-Érparl i n edostatočne definované nálezy mladej a neskorej alfäldskej lineárnej keramiky. Rovnako komplikovaná a nejednotná tcrm~nológia sa používa i v slovenskej literatúre. Od prvého pomenovania nálezov lineárnej keramiky termínom .. skupina východoslovenskej volútovej keramiky" sa názov i kategorizácia nálezov neustále menili a dodnes nie sú zjednotené. Coskoro sa v rozdielnom ponímaní začal i používať termíny východoslovenská lineárna keramika, alfäldská lineárna keramika a dolnozemská lineárna keramika, s ohľadom na diferencovanejší vývin Potisia sa pre jeho severnú časť stretávame s názvom východokarpatská lineárna keramika, na presnejšie označenie n á lezov zodpovedajúcich starej fáze alfäldskej lineárnej keramiky sa často vyskytuje vysvetľu­ júci termín typ Barca III, prv i typ Barca-Valaliky. S rozšírením základného výskumu a postupnou periodizáciou neolitického osídlenia východného Slovenska narastali v tomto smere ďalšie problémy. Na Východoslovenskej n ížine sa vyčlenila protolineárna keramika, v jaskyni Domica sa doložila maľovaná keramika začlenená do osobitého okruhu starej maľovanej keranúky a označená ako typ alebo horizont Domica I a, Ib. Podľa ďalších n álezov z jaskýň Slovenského krasu sa rozlíšil horizont aleb o typ Ardovo-Certova diera, nazvaný neskoršie ako skupina gemerskej lineárnej keramiky. V spojitosti s mladým stupňom kultúry s lineárnou keramikou sa v odbornej literatúre používal

22

názov typ Barca I, neskoršie typ Kapušany a napokon skupina Tiszadob-Kapušany. S týmto stupňom lineárnej keramiky je spojená i ďalšia lokálna skupina. ktorá sa nazýva typ alebo skupina Sátoraljaújhely. v poslednom období skupina Raškovce. Celý tento komplex horizontov, typov, skupín a .. kultúr'' sa v slovenskej literatúre označuje niekedy termínom kultúra s východnou lineárnou keramikou; ani tento však nebol všeobecne prijatý. Rozdielne pojmy sa uvádzajú i pri periodizácii celej kultúry a jednotlivých skupín; obyčajne sa nejednotne používajú a zamieňajú pojmy stupeň , fáza a horizont. Siršiu platnosť nadobudlo členenie na staršiu a mladšiu, menej často i na strednú lineárnu keramiku. V snahe vystihnúť súčasný stav výskumu na východnom Slovensku v kontexte celého P otisia, ale vyhnúť sa tejto spleti pojmov a - ak to nie je n evyhnutné - nevytvárať nové, používame n asledujúce termíny: Kultúra (základná kategória). Kultúra s východnou lineárnou keramikou - termín označujúci všetky archeologické pramene zo starého a časti stredného neolitu východného Slovenska i širšej Potiskej oblasti, spomedzi ktorých je najtypickejšia keramika, sčasti zdobená rytým alebo maľovaným lineárnym ornamentom. Termínom ~východná " sa odlišuje jej osobitosť od kultúry s lineárnou (volútovou) keramikou, rozšírenou na rozsiahlych územiach strednej a západnej Európy a čias­ točne prenikajúcou, hlavne v mladšom období, i na západnú Ukrajinu a do Moldavska. Kultúrna skupina (skrátene skupina) charakterizuje lokálnosť vývoja na určitom, spravidla menšom území kultúry. Jedna jej zložka má všeobecné vlastnosti materskej kultúry, druhá, špecifická zložka je determi-

novaná konkrétnym prostredím, najma mtenzitou stykov so susednými kultúrnymi osídleniami (skupiny Barca III, Kopčany. Raškovce, Tiszadob). Prijímame oprávnené pripomienky zahraničných bádateľov k zdvojenému označeniu lokálnej skupiny s mladou lineárnou keramikou termínom ,.skupina Tiszadob-Kapušany'·, ktorý sa používa predovšetkým v slovenskej a poľskej literatúre a v tejto práci už túto odnož lineárnej keramiky označujeme pôvodným a zaužívaným termínom .,skupina Tiszadob ... Typ (ako kategória a1·cheologickej kultúry) je pomocný termín a slúži na predbežné označenie menších súborov nálezov, ktorých špecifický ráz a postavenie nie sú ešte ujasnené a ustálené (typ Domica Ia, Ib, typ gemerskej lineárnej keramiky). V spojitosti so vznikom kultúry s východnou lineárnou keramikou na východnom Slovensku používame pôvodný termín stupeň s protolineárnou keramikou, pretože najlepšie vystihuje začiatky celej kultúry v severnom Potisí. V severovýchodnom Maďarsku mu zodpovedá skupina Szatmár. Výraznú náplň starého stupňa reprezentuje stará lineárna keramika, do ktorej zahŕňame nálezy skupiny Barca III a skupiny Kopčany, v literatúre - najmä ma-

ďarskej súhrnne označovanej termínom alfóldská lineárna keramika (stará fáza) bez rozlíšenia ich špecifickosti. Strednú (pn•chodnú) fázu zastupuje stredná lineárna keramika. Sledujeme v nej dožívanie starej a postupné formovanie sa mladej lineárnej keramiky. t. j. skupiny Tiszadob a skupiny Raškovce. V mladom stupni sú už sformované dve v podstate súčasné lokálne skupiny a jeden typ mladej lineárnej keramiky: skupina Tiszadob, skupina Raškovce a typ gemerskej lineárnej keramiky. Na sklonku tohto stupňa sa už fot mu je nová, bukovohorská kultúra a naopak, v jej začiatkoch ešte prežívajú početné prvky mladej lineárnej keramiky. Pretrvávanie týchto tradícií je rôzne a závisí od objavenia sa bukovohorskej kultúry v jednotlivých regiónoch. Naj mladšie nálezy lineárnej keramiky na východnom Slovensku dokladajú už len ojedinelé fragmenty skupiny Szakálhát v prostredí predklasického stupňa bukovohorskej kultúry. Ako samostatné osídlenie skupina Szakálhát na Slovensku nie je a ani nemôže existovať, pretože areál jej rozšírenia sa rozkladá v strednom Potisi. To isté sa vzťahuje aj na skupinu Szilmeg.

3 Kultúrno-geografické a prírodné prostredie

Neolitické osídlenie Slovenska, rovnako ako aj v nasledujúcich obdobiach, bolo z geografického hľadiska ovplyvnené viacerými činiteľmi . Prvým, rozhodujúcim či­ niteľom je príslušnosť Slovenska ku Karpatskej kotline, v ktorej zaberá jej najsevernejšiu časť, lemovanú horským oblúkom Západných Karpát. Táto okolnosť napomáhala pri rámcove jednotnej civilizačnej orientácii Slovenska. Druhým činiteľom je geografická členitosť Slovenska, v dôsledku ktorej došlo k bipartícii vývoja na dvoch základných územiach: západnom a východnom Slovensku. Kritériom pri vymedzení týchto území a osídlení je ich príslušnosť k povodiam dvoch najväčších riek severnej časti Karpatskej kotliny - Dunaja a Tisy. Osídlenie západného Slovenska je tak späté s Podunajskom, kým východné Slovensko jednoznačne inklinovalo k Potisiu a ku kultúrnym prúdom idúcim touto časťou Karpatskej kotliny. Osobitnú enklávu na východnom Slovensku tvorí len Spiš, ktorého vývoj bol povodím Popradu a Dunajca usmerňovaný zakarpatskými osídleníami v juhovýchodnom Poľsku. Specifickým javom východného Slovenska

je prítomnosť viacerých geografických regiónov, z ktorých každý - na rozdiel od západného Slovenska- mal svoj viac-menej lokálny kultúrny vývin. Jeho osobitosť sa prejavuje nielen v odlišnom sfarbení archeologických prameňov, ale aj v rozdielnom začatí a intenzite osídľovania. Z tohto hľa­ diska sledujeme v neolite severného Potisia osobitý vývoj v dvoch základných okruhoch - vo východopotiskom a západopotiskom a v rámci nich na východnom Slovensku až v šiestich regiónoch. Do východopotiského okruhu kultúry s východnou lineárnou keramikou na Slovensku patrí Východoslovenská nížina a severovýchodný cíp Slovenska, za jeho hranicami rovinaté územia Zakarpatskej oblasti USSR, severozápadné Rumunsko a severovýchodná časť Maďarska, t. j. povodie hornej Tisy a riek Szamos, Sebes-Käräs a Berettyó. Od západopotiského okruhu je oddelený Slanskými vrchmi a v Maďarsku tvorí približnú hranícu rieka Bodrog a stredný tok Tisy. Na našom území do východopotiského okruhu začleňujeme dva regióny: Východoslovenská nížina patrí k najvýznamnejším pre poznanie neolitického i ce-

25

lého pravekého osídlenia východného Slo- oblasť Maďarska, severne prechádza v Savenska. Bezprostredne nadväzuje na Výcho- rišské podolie. Bola súčasťou dôležitej cesty domaďarskú nížinu (Alfold). Vhodnejšie pod- ·smerujúcej z Potisia do severozakarpatských mienky na osídlenie boli na terasách počet­ území. Najvýznamnejšie lokality: Cečejovce, ných riek (Topľa, Ondava, Laborec, Latorica, Košice-Barca, Košice-Cervený rak, Peder. Uh, Bodrog) a ich prítokov, na ktorých sa Sarišské podolie - husto osídlené povodie koncentrovalo aj neolitické osídlenie. Naj- stredného toku Torysy. V mladšom stupni dôležitejšie lokality: Lúčky, Michalovce, Se- východnej lineárnej keramiky a najmä v občovská Polianka, Veľké Raškovce, Zemplíndobí bukovohorskej kultúry tu dochádza ske Kopčany. k osídľovaniu výšinných polôh . NajvýznamSeverovýchodný cíp Slovenska - oblasť nejšie lokality: Kapušany, Močidľany, Preso stredne vysokou vrchovinou Nízkych Bes- šov-Sarišské Lúky, Sarišské Michaľany. kýd. S výnimkou nepočetných a bližšie neSpiš - osídlenie známe len v Hornádskej datovaných kamenných nástrojov prvé sú- kotline od mladého stupňa lineárnej kerastavné osídlenie z mladšej doby kamennej miky. Spojenie s Potisím dokladá obsidiáje doložené až v mladom eneolite skupinou nová industria, východná lineárna keramika východoslovenských mohýl so šnúrovou ke- je zastúpená len ojedinelými nálezmi skupiny ramikou. Tiszadob v prostredí mladej lineárnej (noDo západopotiského okruhu kultúry s vý- tovej) keramiky v Smižanoch, ktorá - rovchodnou lineárnou keramikou patrí územie nako ako Želiezovská skupina - sem zasaGemera, Košická kotlina a Sarišské podolie. hovala zo zakarpatských území, z juhovýV Maďarsku k nemu patrí územie Bu- chodného Poľska. Najhustejšie a pravidelne osídlené regióny kových hôr, povodie Hornádu a Sajó. V západopotiskom okruhu sa na východnom Slo- východného Slovenska majú charakter nívensku výrazne črtajú štyri regióny s lo- žiny s nadmorskou výškou do 300, ojedinele až do 350 metrov. Relatívna výška (nie nadkálnym vývojom: Gemer - územie Lučenskej i Rimavskej morská) Východoslovenskej nížiny a južnej kotliny a Slovenského krasu. Pre svoju po- časti Košickej kotliny sa pohybuje v rozlohu malo možnosť najlepších kontaktov medzí 1-60 metrov. V Sarišskom podolí s osídleniami juhozápadného Slovenska. Do- dosahujú väčšiu nadmorskú výšku iba dve terajší výskum sa zameriaval na hornatejšiu výšinné sídliská: Močidľany (503 m) a Veľký krasovú oblasť a v nej len na výskum jas- Sariš-hradný kopec (571 m). V nadmorskej kýň. Najvýznamnejšie lokality: Kečovo výške 300-600 metrov sú však jaskyňové jaskyne Domica a Certova diera, jaskyňa sídliská v Slovenskom krase (územie Gemera) a vo výške 400-700 metrov sídliská Ardovo, Safárikovo. Košická kotlina - rovinatá oblasť zahŕňa­ s mladou lineárnou (notovou) a želiezovskou júca Moldavskú nížinu, časť údolia Hornádu keramikou na Spiši. a dolné údolie Torysy. Patrí k pomerne najPri voľbe sídliskových areálov v spomínalepšie skúmaným územiam vo všetkých ob- ných regiónoch mala rozhodujúcu úlohu úroddobiach praveku východného Slovenska. nosť pôdy, vyplývajúca predovšetkým z pôdJužne nadväzuje na rovnako husto osídlenú nych typov (obr. 1). Vychádzame z mapy

26

pôdnych typov (Hraško Linkeš - Surina, 1980) a z ich hodnotenia Ľ. Mičianom (1972). Vzhľadom na početné toky dominujú na väčšine Východoslovenskej nížiny ťažké riečne uložcniny, k toré podmieňujú t amojšiu plošnú pre va hu ílovito-hlinitých pôd. Naj-

[Z]

0 18

l

~

! .· ! ~

~

rozstreneJSlm typom sú tu preto nivné glejové a oglejené pôdy, ktoré vznikli v dôsledku prevlhčenia dlhšie stojatými vodami a pri ktorých je tiež charakteristické veľké kolísanie spodnej vody v závislosti od vodného r ežimu l'iek. Aj pri dnešnom hodnotení patria

~ ~

NA!ČASTEJŠIE 0[UJ

OSIO~OVANt TYPY POD

e

LOKALITY

Obr. l. Rozloženie osád kultúry s vých odnou lin~árnou keramikou na základných t ypoch pôd. A primitívne, ka m enisté pôdy ; D - regosoly (mačinové pôdy); R - rendziny a pararendziny; C -- čer­ nozeme; M - hnedozeme; I - ilimerizované pôdy; H - hnedé pôdy; P - podzolové pôdy a podzoly; G - pseudogleje (oglejené pôdy); N - nivné pody; L - čierni ce (lužné pôdy).

27

nivné pôdy, najmä na Východoslovenskej nižine, do kategórie málo úrodných pôd za predpokladu, že nie sú dlhší čas všestranne a intenzívne skultúrňované; v menšom rozsahu je tento druh pôdy zastúpený aj v Košickej kotline. Pre tieto vlastnosti boli zriedkavo osídľované a v súčasnosti na nich poznáme len tri lokality (Peder, Veľké Raškovce-hrádza, Veľké Trakany). Málo vyhľa­ dávané boli aj hnedé pôdy (5 lokalit) a le n o niečo častejšie sa využívali ilimerizované pôdy na sprašových hlinách (10 lokalít); ilimerizované pôdy sa osídľovali predovšetkým na severnom okraji Východoslovenskej nížiny, kde sú najúrodnejším typom pôdy . Napriek tomu, že černozeme a hnedozeme tvoria len malé enklávy, pre svoje výhodné vlastnosti mali rozhodujúcu úlohu pri voľbe sídliska. Na ostrovoch černozeme v okolí Trebišova, Malčic, južne od Košíc a pri Safárikove je situovaných až 10 sídlisk a na hnedozemi tvoren ej na sprašiach a sprašových hlinách 34 lokalít. Na týchto dvoch najvhodnejších typoch pôd sa nachádza 70 % sídlisk. Cieľavedomé vyhľadávanie hnedozeme osvetlíme na niekoľkých príkladoch. Podstatnú časť pôdneho krytu Slovenského krasu (90 0/o) tvoria r endziny a plytké pokryvy terrae calcis na vápencoch. Všetky štyri jaskyňové sídliská s lineárnou keramikou v Slovenskom krase (Ardovo, Kečovo­ -Domica, Kcčovo-Certova diera a Silica) sú však v tesnej blízkosti malých plôch alebo pruhov hnedozeme. Až v období bukovohorskej kultúry sa t ento región rovnomernejšie a husto osidľuje (40 lokalít) ; môžeme preto akceptovať tézu J . Pavúka (1982) založenú na viacerých poznatkoch V. Lože ka

(1972) o závislosti n eolitického osídlenia Slovenského krasu od primerane suchšieho obdobia, v ktorom mohli byť obývané aj jaskyne, pričom krasový pôdny reliéf so schopnosťou akumulovať väčšie množstvo vlahy umožnil pestovať obilie aj v takýchto klimatických podmienkach. Klasickým dokladom využívania vhodných vlastností hnedozeme je Košická kotlina a Sarišské podolie. Napriek tomu, že hnedozem tu tvorí len úzke pásy na terasách Hornádu, Torysy a Olšavy, z tridsiatich známych sídlisk je 25 situovaných na tomto druhu pôdy, pričom aj okolie dvoch výšinných sídlisk tvorí hnedozem. V mikroregióne Košice-Barca je na pruhu hnedozeme širokom 1-3 km a dlhom 15 km známych až 9 lokalít s lineárnou keramikou, rozložených takmer v pravidelnom rade. Závislosť osídlenia od pôdnych typov dokumentuje aj zriedkavá prítomnosť neolitických a z veľkej časti i eneolitických osád na charakteristických pieskových presypoch - dunách, vysokých 2-10 metrov, rozložených pri dolnom toku Ondavy a Laborca i v juhovýchodnom cípe Slovenska, v tzv. Medzibodroží; pravidelnejšie boli osídľovan é až od mladého eneolitu. Najmä Medzibodrožie s nivnými pôdami prerušovanými ostrovmi mačinových pôd n a viatych pieskoch i typom slaníc a slancov nemohlo vyhovovať najstarším poľnohospodárom. Z tohto región41 poznáme len jedno sídlisko so starou lineárnou keramikou, situované na pieskovej dune vo Veľkých Trakanoch a jedno sídlisko v Strede nad Bodrogom, ktoré sa však nachádza na úpätí vrchu Bakhegy s hnedou pôdou.

4 Vypovedacia schopnosť archeologických prameňov

Pri hodnotení kultúry s východnou lineárnou keramikou je na Slovensku k dispozícii materiál z plošných výskumov uskutočne­ ných na rozlohe 600-4000 m 2 (Cečejovce, Košice-Cervený rak, Košice-Barca III, Košice-Barca-Svetlá III, Lúčky-Viničky, Michalovce, Peder, Prešov-Sarišské Lúky, Rozhanovce, Sarišské Michaľany, Včelince, Veľké Raškovce-plynovod, Zemplínske Kopčany), z ktorých pochádza väčšia časť uzavretých nálezových celkov - sídliskových jám rôznych tvarov, rôznej veľkosti a funkcie. Ďalšie uzavreté celky sa získali počas záchranných výskumov bezprostredne ohrozených objektov (Kuzmice, Prešov-Sváby, Ruskov, Sečov­ ská Polianka, Smižany, Safárikovo, Valaliky-Všechsvätých, Veľké Trakany, Zbudza), alebo sa pl"i rozrušených objektoch preskúmali ich zachované časti (Kapušany, Lastovce, Pinciná, Stránska, Veľké Raškovce-hrádza). Charakter nálezových celkov majú i nálezy z jaskyňových sídlisk (jaskyňa Ardovo, Kečovo - jaskyne Domica a Certova diera) ; materiál sa našiel v kultúrnych vrstvách, niekedy oddelených sintrovými vrstvič­ kami. Sídlisko ležiace na rozhraní katastrov obcí Blažice a Bohdanovce hodnotíme podľa krátkych informatívnych správ a objekty

4-8 z Michaloviec podľa fotografickej dokumentácie materiálu. Z výskumov, kde sa sídliskové vrstvy a objekty nedali spoľahlivo rozlíšiť a materiál dvoch i viacerých kultúr bol zmiešaný, pochádzajú nálezy z Košíc-Barce I, Močidlian, Ostrovian-obce, Silice, Soli, Stredy nad Bodrogom a Veľkého Sariša (hradný kopec). Ďalšiu kategóriu reprezentujú nálezy z prieskumov, ktoré však majú rozdielnu vypovedaciu schopnosť. Casť z nich sa získala z profilov alebo ohraničených sídliskových jám (Komárovce, Lúčky-Pláne, Nižná Myšľa, Pavlovce nad Uhom, Sírnik, Veľké Kapušany, Veľké Raškovce-obec, Veľký Sariš-terasa). Ostatné pochádzajú z povrchových zberov (Bara, Bátka, Budimír, Hrčeľ, Hutniky, Ivanice, Košice-Barca-Gyilkos, Košice-Saca, Košické Oľšany, Oreské. Ostrovany-terasa. Rumince, Sejkov, Tibava, Valaliky-hliník, Vranov nad Topľou, Zemplínska Nová Ves, Zemplínska Teplica, 2bince, 2daňa). Sem zaraďujeme i ojedinelé nálezy pochádzajúce z väčších výskumov, ale z výplne objektov z iných období (Košice-Barca-Baloty, Sebaslovce). Pre úplnú absenciu hrobov základný fond tvoria nálezy z preskúmaných sídliskových

29

objektov rôznej funkcie. Zo stupňa s pretolineárnou keramikou pochádza jeden sídliskový komplex z Košíc - poloha Cervený rak (pec s jamou) a zo stupňa so starou lineárnou keramikou 22 objektov (Cečejovce 2 objekty, Košice-Barca III 9, Košice-Barca-Svetlá III 3, Zemplínske Kopčany 3, Michalovce l , Valaliky l , Veľké Trakany 3). Z Košíc-Barce III sa inventár jednotlivých objektov z väčšej časti už nedal rozlíšiť, nálezy však majú jednoliaty ráz. K strednej prechodnej fáze patrí 5 objektov (Michalovce 2, Prešov-Sarišské Lúky l , Safárikovo l, Zbudza 1). Zo stupňa s mladou lineárnou keramikou pochádza 43 objektov (Zemplínske Kopčany l , Kapušany l, Košice-Barca-Svetlá III l, Lastovce 3, Lúčky-Viničky 2, Michalovce 5, Peder 3, Prešov-Sváby 2, Ruskov 3, Sečovská Polianka l , Stránska l, Sarišské Michaľany 16, Veľké Raškovce-plynovod 3, Veľký Saríš-hrad l) a sídliskové vrstvy z jaskýň Ardovo, Kečovo-Domica a Kečovo-Certova diera. Postupnosť jednotlivých osídlení v uvedených jaskyniach je doložená vertikálnou stratigrafiou. V osadách vo voľnom teréne sú sídliskové jamy značne rozptýlené, a preto len zriedkavo zaznamenávame suflerpozíciu dvoch objektov. Najvýznamnejšie pozorovania tohto druhu, dokumentujúce vzťahy skupiny Kopčany ku skupine Raškovce a skupín Raškovce i Tiszadob k bukovohorskej kultúre, sme zistili v Zemplínskych Kopčanoch a Sarišských Michaľanoch. Za súčasného stavu neolitického výskumu východného Slovenska i celého Potisia, druhu, kvality a množstva archeologických prameňov i podľa reálnych možností využiť ich vypovedaciu schopnosť je pri určovaní začiatkov, rozšírenia, špecifickosti regionálnych skupín i celého vývoja kultúry s východ-

30

nou lineárnou keramikou rozhodujúcim kritériom keramika. Pri jej hodnotení používame nateraz len tradičné typologicko-porovnávacie a štatistické metódy. Náročným exaktným analýzam zameraným na surovinu (hlinu), jej spracovanie i na ďalšie technologické postupy (formovanie, vysušovanie a vypaľovanie nádob) sa na Slovensku nevenovala takmer žiadna pozornosť. Fyzikálno-chemické rozbory niektorých keramických artefaktov zo Zemplínskych Kopčian použité v tejto práci (s. 144) majú lokálnu platnosť a nemôžeme ich ani zovšeobecniť na celú hrnčiarsku produkciu kultúry s východnou lineárnou keramikou. Ich výsledky však prinášajú nové, niekedy až prekvapujúce názory na technológiu neolitického hrnčiarstva, ktoré - po analýze ďalších vzoriek z rozdielnych regiónov - môžu v mnohom osvetliť aj spomínané aspekty. K zodpovedaniu týchto otázok prispieva i druhá kategória prameňov, štiepaná industria. Analýza industrie (Kozlowski, v tlači) z uzavretých nálezových celkov so starou a strednou lineárnou keramikou, objavených na Východoslovenskej nížine (Zemplínske Kopčany), v Sarišskom podolí (Prešov-Sarišské Lúky) a v Košickej kotline (Cečejovce) pri zohľadnení ďalších súborov nálezov z východného Slovenska i Potisia ukazuje na viaceré špecifické znaky, charakteristické pre jednotlivé lokality, regióny alebo aj pre celé stupne východnej lineárnej keramiky. S výnimkou obsidiánovej suroviny sa však nevenuje takmer žiadna pozornosť vyhľadá­ vaniu ložísk a ťažbe ostatných kamenných surovín používaných na výrobu štiepanej i brúsenej industrie. Takisto n emáme žiadne exaktné dôkazy o vplyve ložísk soli na rozvoj východoslovenských neolitických a ďalších pravekých a včasnohistorických spoločenstiev,

napriek tomu, že táto dôležitá a v susediacom juhovýchodnom Poľsku už v neolite využívaná nerastná látka sa na východnom Slovensku nachádza najmä v širšom okolí Prešova (ložiská v Solivare, Soľnej Bani, Sváboch a i.). Doterajší výskum poukazuje i na rozdielne regionálne zastúpenie hlinených antropomorfných plastík a reliéfnych zobrazení. Bližšie sa týmito otázkami zaoberáme v stati o nadstavbovej oblasti (s. 105). Využitie ďalších druhov prameňov mateľiálnej kultúry je nateraz malé. Základné typy brúsených kamenných nástrojov majú po celý neolit a v celom Potisí jednotný ráz a len oveľa početnejšie, spoľahlivo datované artefakty by umožnili postihnúť jemnejšie detaily, vlastné jednotlivým skupinám alebo časovým horizontom. V plnom rozsahu sa to vzťahuje i na ojedinelé hlinené ozdoby a na kostenú industriu. Dôležité informácie poskytuje sledovanie vzťahov osídlení kultúry s východnou lineárnou keramikou, jej lokálnych skupín, sídliskových areálov i jednotlivých osád k prírodnému prostrediu. V súčasnosti sa v tomto smere dajú najlepšie využiť zistenia o zá-

vislosti osídlení od nadmorskej i relatívnej výšky jednotlivých regiónov i osídlených polôh, od druhov pôdnych typov a ich kvality a od väčších vodných tokov. Nedostatočne sa sledujú zákonitosti osídľovania údolí malých prítokov východoslovenských riek, kde by sa najlepšie mohla postihnúť štruktúra menších či väčších, rôznym spôsobom od seba závislých sídliskových areálov. Rovnako nekomplexné poznatky máme aj o vplyve klímy. Sľubne sa rozvíjajúci paleobotanický výskum sa zameral na zhodnotenie rastlinných zvyškov obsiahnutých najmä v stenách hrubostenných nádob (Zemplínske Kopčany, Košice-Barca, Lastovce, Michalovce a ďalšie lokality). Jeho pokračovanie závisí od realizácie terénnych výskumov neolitických sídlisk; v ostatných rokoch sa preto venovala pozornosť analýze výplne zásobných jám i niektorých ďalších sídliskových objektov bukovohorskej kultúry. Vďaka priaznivým pedologickým podmienkam v Zemplínskych Kopčanoch a Sarišských Michaľanoch sa získali aj menšie súbory zvieracích kostí, ktoré prvýkrát na východnom Slovensku umožnuJu sledovať túto dôležitú ekonomickú stránku najstarších poľnohospodárov.

5 Osídľovanie východného Slovenska

KontiDuita najstaršieho neolitického osídle- nuJe presvedčivo doložiť postupné osídľova­ nia s pôvodným mezolitickým obyvateľstvom nie jednotlivých regiónov nositeľmi kultúry je nezodpovedanou otázkou výskumu východ- s východnou lineárnou keramikou. Zo zmaného i celého Slovenska. To, že jediné bez- povania lokalít (obr. 2) jednoznačne vidno, že pečne známe mezolitické sídlisko z rovinav najstaršom období osídlili len Východotých oblastí východného Slovenska v Ko- slovenskú nížinu a južnú časť Košickej kotšiciach-Barci I (Prošek, 1959, s. 145-148) liny a len tieto rovinaté územia východného sa nachádza v mikroregióne, ktorý bol aj Slovenska s nadmorskou výškou 100-350 m v starom neolite najhustejšie osídlený, v mno- boli súčasťou prvotného centra roľníckej cihom napovedá o dlhodobom a pravidelnom vilizácie, rozprestierajúceho sa v rovinatých osídľovaní tých istých polôh, ale situáciu oblastiach celého Potisia. nerieši. Charakteristická mikrolitická inOsídlenie s protolineárnou keramikou zadustria, zhotovená z typickej východosloven- znamenávame v Košiciach (poloha Ccrvený skej suroviny obsidiánu, patrí podľa rak) a pravdepodobne i v Kuzmiciach, avšak F. Proška strednej fáze tardenoisienu, ktorá lokality príbuznej skupiny Szatmár sa zistili ešte značne predchádza prvé náznaky neoli- v Maďarsku už v tesnej blízkosti juhovýtickej civilizácie. Ani novšie zaradenie týchto chodného cípu Slovenska (Kalicz - Makkay, nálezov do tzv. potiskej skupiny neposúva 1972, obr. l; 1977, mapa 2); ďalšie doloženie ich datovanie vyššie: .. absencia trapézov tohto osídlenia - i keď asi nie veľmi rozsvedčí skôr o staršej fáze než sú ostatné siahleho závisí od intenzívnejšieho výmezolitické nálezy zo Slovenska" (Bárta, skumu. 1980, s. 129). V starom stupni lineárnej keramiky sa už Vznik produktívneho hospodárstva na vý- výrazne prejavuje lokálnosť vývoja v dvoch chodnom Slovensku môžeme v súčasnosti dať spomínaných základných okruhoch východdo súvisu až s neolitickým obyvateľstvom, ného Slovenska. Východopotiský okruh (Výktoré vyrábalo keramiku. Geografická po- chodoslovenská nížina) udržiaval kontakty loha východného Slovenska na severnom predovšetkým s Alfoldskou nížinou; smerookraji 1·ozsiahlej potiskej oblasti pritom umož- vali pozd.lž Tisy a Bodrogu (a ďalej na sever

33

vyznačujúca

sa najmä čierno maľovaným ornamentom. Druhý, západopotiský okruh bol na východnom Slovensku súvisle osídlený v starom stupni len v južnej časti Košickej kotliny. So stredným Potisím v Maďarsku mal spojenie hlavne povodím Hornádu a Bodvy

pozdlž riek vytvárajúcich túto rieku)_ Hoci je z Východoslovenskej nížiny známych iba deväť bezpečne overených lokalít starého stupňa, ich rozloženíe potvrdzuje osídlenie tejto oblasti až po južné úpätie Karpát (obr. 2). Osobitný vývoj v starom stupní dokumentuje k eramika skupiny Kopčany,

.\

;·-"

~-

0 O

e O

D

•

o-

PROT OLI N EAR NA

KERAMI KA

S TA RÁ LI NEÁRNA KERA MI~A­ SKUP. BARCA 111 STARÁ L I NEÁRNA KERAM I KA SKU P. K OPČ ANV P RE CHODNÁ FÁZA

500m

soo· 1500m

25

50
KHO Kynbrypa

(OCHOBHM

HC o6pa30BaTb HOBbJC), aBTOp YIIO'ľpC61lliCT cne,llyl0l.l.IJ.1C TCpMHHbl.

KaTCľOpHll) . Kynhrypa BOCT0'1HOH 1IJ.1HCHHOH KepaMHKK -

apXCOJlOI'JII'!CCKJ.fC J.1CTO'IHJ.fKJ.1, K3 '11-fcna KOTOpbiX caMOi1 pe3Hb1M

TľliiJ.f'lHOH

liBJlliCTCll

OpHaMCHTOM JIIJlH pOCTIJ.fCbiO. TepMHHOM «BOCTO'-!Hali > OTipCJIC1ll!CTCJ!

TCpMHH, 0603Ha'laiOI.J..II.fl-Í BCC

KepaMHKa ce

OT'1aCTt1

CBOC06pa3HC

yKpalllCHHali

TIO OTHOUlCHKIO

K KynLrype m1HeJ.iHoi1: (nenTO'!HOH) KepaMHKK, 6bJTYJOlliCJ.Í Ha rpOMaJIHOJií TeppKTOpKK Cpe)"IHei1: H 3ana,[lnoi1 EBpon&I K B 6onee TI03JIHCM nepHO)IC npOHHKaiOI.J..ICH TaKJKC B 06.JiaCTt1 3ana)IHOH YKpaHHbl K MOn)l;aBKJ.f. ABTOp npi1J1CP>KKBaCTCli YKOpCHI-IBWCľOCl! B '!CXOcnOBaJ..IKOJ1: JlKTCparype Ha3BaHHll; B BOCTO'!HOJ.Í "!aCTH BeHrpHH TaKOro pO)Ia KOMTIJlCKCbl uaxOJIOK Ha3biBaiOTCll «KY1lbTYPOH

ancj:>čn)ICKOJ.Í m1HCHHOJ.Í KepaMI1KJII>.

KynbTypHM rpynna (COKpamCHO : rpynna) xapaKTCpl-13YCT MCCTHOC pa3BKrne. JIKcj:>cj:>epeu[\KpyeT CTyneu& npoTOJlHHeJiíuoH: KcpaMHKK, JIPCBHIOIO cryneHL "!aHH, cpe)IHIOIO cj:>a3y -

B

BOCTO"!HOH CJlOBaKJ.1J.1 aBTOp

rpynny Bap"[\a

n epCXO,II K rp y nnarvl MJla)l;UlCH CTynCHJ.f", MJla,[\UIM CTynCHb -

III

H rpynny Kon -

rpynny THCaJI06 J.f rpyn -

ny PawKOB"[\C. TKn (B Ka'!CCTBC KaTCrOpKH apxCOJl0ľJ.1'1CCKOH KYJlbTYPbl ) liB!Il!CTCll BCTIOMOľaTC!IbHblM TCPM11HOM )l;Jlll npCJIBapKTCJlbHOrO 0603Ha'ICHJ.fll HC601lbUll.fX KOMII!ICKCOB HaXO):IOK,' TIOJlO>KCHKC KOTOpb!X TIOKa HC TO'!HO OOpC)ICJlCHO (TKO ,Z:(OMI1[\a

l,

Tl-10 ľCMCpCKOH Jll.fHCHHOH KCpar.mKH) .

3.

KyJILTypHo-reorpaHqecKaH H npHpO~Hrui cpe~a

TipH cj:>OpMKpOBaRHJ.f ):lpCBHCHUlCľO HCOJlJ.1TK"!CCKOľ0 3aCC1lCI!Hll CJlOBaKHI-1 riiaBHYIO pOJib CbrrpaJIO CC pacnoJIO:>KCHJ.1C B JaKTOpOM l!BJ!liCTCll reorpacj:>H'ICCKM paC'lJlCHCHHOCTb pC!IbCcj:>a CJlOBaKKK, B CKIIY KOTOpOJií TIOCCJ!CHJ.fC 3ana)"IHOH CJlOBaKK11 C KYJILTYPH OH TO'IKJ.f 3pCHI-Ill TSJľOTCJIO K

paHOHaM 6acceJ.ina p. ,Z:(yHaH,

BOCTO'!HM DIOBaKJIISI K paitouaM 6accei1ua p. TI1Cbl. KpHTepHcM

B TO BpCM.ll KaK

orpaHH'lCHHR 9Tt1X Teppt1TOpHJ.Í H

noceJieHHR

l!BJlliCTCll 11X np11Ha,[\JIC>KHOCTb K 6aCCCHHaM ABYX CalvtbiX 60J!bUll.fX peK CeBepHOH '!aCTt1 KapnaTCKOH KOTJIOBKHbl -

,Z:(}'HM t1 TI1Cbl. ÚT):ICJ!bHb!H 9HKJiaB npeJl,CTaBmiCT CO 60!1 B BOCTO'IHOH CJlOBaKHK TOJlbKO o6IIaCTb CnKwa, Ha

pa3oHrne KOTOporo noMKSinH o61.J..1eCTBa, npOHKKaiOI.J..I11 e c ceBepa, c 10ro-Bocroquol1 nonLWI1 6accel1uar.m peK nonpa,11 K ,Z:(yHae[\. B

BOCTOKCHbl

TIOCCJ!CHK1! B IICI.J..ICpax CJlOBa"[\KOľO KapCTa (o6naCTb ľeMcpa) t1 Ha BbiCOTC

HaXO)Il!TC1! TIOCCJlCHJ.fll

KY1IbTYPbi MJJaJl,liiCH JJKHCHHOM (HOTHOM) KCpaMHKJ.f J.f KepaMI1KH rpynnhr )l(enhC30B[\C B CITKUlC. Tipl.f Bbl60pe MCCTa )KJ.fJlbli rJlaBH)'IO pom, Hrpano II1IOJ1.0p0,[ti1C

192

3CMJlK,

OCHOBbiBa!OI.J..ICCCll

Ha

THnax

IIO'Illbl

(pKC. 1). BonpeKK TOMy, 'lfTO 'lfCpn03CM li 6yp03CI\1 o6pa3yiOT JJKWb IICÓOJJbWKC 3nKJJaBbl, na HHX pacnOJI01KCHO

70 n,o

nocenemui. rrocenem1J1 'lfau1e acero CTPOMJJJ1Cb na TpeneM caMOM nnOJIOPOJIHOM TKrre -

KJJJJHMepn3oaan-

u&Ix no•max Ha JJCCCOBKJIHOM CyľJJKHKC, a JJJ1lllb 113pc):IK3 H3 OCTaJJbHbiX, B OCHOBHOM UOl1MCHHbJX Tcppacax.

4. Hayt~no-no3uanaTeJibHI>Ie cnoco6HOCTH apxeorroruqecKnx naMRTHHKOB flpu OL\CHKC BOCT041JOH JlltllC~IHOi"t KepaM~IK11 K:I-ICCTCJI B pacrropJI1KCfiiU1 :1-laTCpMaJJ, 06napy1KCilllbiH B XO,llC 6()0--4000 M 2 (13 111CCTOHa-

OCyll\eCTBUBllllfXCJI B CnOBaK111i apXCOJJOľK'ICCKI1X KCCJJCJIOBaHMH 061I(CH fJJJOf.l\aAbiO XO)I(JICHI111}, K KOTOPbiM OTHOCHTCJI 60JJbW3JI 'laCTb 3aMKHYTbiX

KOMfiJICKCOB

H3XOJIOK

-

CCJJI1f.l\llbiX

061>CKTOB

pa3HbiX CKTOB (14 MCCTOH3X01K):\Cli11H), XapaKTCp IaBCpTHIIa. CJJCAYIOll\3JI K3TCľOp11JI npC)lCTaBneHa II3XOAKaM11, o6napľ)I(CRHbiMI1 B XOJIC apxeo-

JJOľH'ICCKHX pa3BCAOK,

HC

HMCIOf.l\11X

O):\H113KOBYJO A0Ka3aTCJILHYIO CDOCo6HOCTb. qaCTb J13 HHX 6&ma 06Hapy-

)I(CII3 B npOCKT3X '!aCTK'IliO pa3pyrnCHI!blX B XOJIC fiOBCpXHOCTHOľO C6opa JICHI1i"l). K CT)'fiCHH -

CT)TUCHM C npOTOJJI1HCiillOM KCp3!\IMKOit OTHOCMTCJI

npOH3BOACTBCHHbl~i

0Jli1H

(22 l\ICCTOH3X01K-

KOMfiJJCKC,

K

APCBHCii

43 061>CKTa H CCJJI1f.l\HbiC CJJOlt K 3 fiCU\CP . flpu YTO'!HCHHH na4aJJbllbiX UCPHO)lOB (ÍbiTOBaHI1JI, pacnpo-

CTJ>3HCIH1JI H , CfiCL\11aKTOJ\1 rpynnbl THca,qo6 (pl!C. 41 : 1). K J1PCBHCiÍ CTYIICHH

'ľpH

O'l'HOCJITCll

3HTpOIIOli10PcPHLIC

TIJI3CTI1KH,

K cpC,QHCH !}>33C }1BC H K fi03,11HC~I crynCIIH }1CCSITL T3K0ľ0 po,qa nnaCTI1K. 33CJIY)KI183CT BHHM3HJ1ll TOT cP31pOHTHCUJfC; puc. 39, 40), ,113TJ!pOB3HHbiC rpynnoi{

Tuca,qo6.

B

OTJIH'iHC

OT OJI3CTUK

BC'ľpC'13lOTCll

pen:r,e!}>Hb!C H3o6paJKCHJ!!JI IIO'iTH HCKJIIO'IHTCJibiiO B 33TI3,11HOIIOTHCCKOH OÔJI3CTI1 H ,113JlbillC K 33II3.QY B rpynne

)l(eJI&C30B~C. K

9.

OCOÔOľO p0)(3 apTCcP3KT3M OTIIOCUTCll OB3JlbH3ll ľJIHHJ!Hall IIJIHTK3 (pKC. 41: 2).

feHC3HC, ~aTHpOBaHHC lf OTHOlliCHHJI KYJibTYPbi BOCTOqiiOH JJHHeJíuo:ň KepaMHKH

0TH0illCHHJI K MC30JIHTJf'iCCKOMy 33CCJICHHIO. HennoTHoe MC30JIIIITH'ICCKOC 33CCJICHIIIC BOCTO'IHOi{ CJIOB3KJUI (2 MCCI'OH3X0}1()(CIIJ!!JI -

KOWHQC -

Bap~a l, Py)KI1H) HC npcl(OCT3BJIJIIOT OCHOB3HHH J{JIJI llO)(TBCp>Kl(CHJIJI CBli-

3CH 3THX OÓ~CCTB H HCOJIKTI1'1CCK0ľ0 H3CCJICHHJI. AH3JI0ľH'IH3JI CHTY~HJI BC'ľpC'13CTCll T3K}I(C B HU3MCIIHbiX OÔJI3CTJIX BeHrpuH . no Mcpe U3Y'ICHJ!!JI KYJibTYPbi JIUHCiiHO-JICHTO'IHOIÄ

KCP3l\oiHKJ1

B03HHIopMI1pOBaJIH11 rrpOI13BO)(llll.ICľ0 X03lli1CTB3, 110 ::n o H C 3Ha'iHT, 'lTO HCOJIHTJ.t'ICCKOC H3CCJICHHC HC MOľJIO TIOBJIMS!Tb Ha 6&1T MC30JIJ.tTH'ICCKHX OÔlliCCTB. ABTOp IIPCJIIIOJI3ľ3CT,

l.JTO TIO)( )(aBJICHHCM HCOJIHTH'ICCKHX llpHWCJI&IICB OTCTYI13JIO MC30JIJ1TU'iCCKOC 113CCJICHHC B rOpl!CTbi C

MCCTHOCTI1 (Py}I(HH); BCpOliTHO, l.JTO IIOBO)(OM K UX nepcCCJICHUIO Ôb!JI

CTpax IICpC)( !}>H3Jf'ICCKOH JIUKB11,11ai.\UCIÄ

CO CI'OpOHbl HOBOH rpynn&I HaCCJICHJilJI . CrynCHb npOTOJil.fHCHHOril KCpaMJ1KH. lil3nar3ll nepexOA K llpOH3BOJlli~CMY X03liHCTBy, aBTOp oôp~aCT BliJ1MaHHC Ha KOMOJICKC KYJI&TYPbl

CTap'leBo-Kepew. 0mtP3liCb Ha aHaJIH3 pCJii>CcPHOľO OpHaMCHTa COcy)(a-xpamt-

JIHllla J13 C. KOWIII~C {qepBCHH-PaK) aBTOp npC):IIlOJiaraeT npUcyTCTBHC

XOTll

HCÔOJibillOH

rpyllllbl

uaCCJICHHJI,

npOHHKWCril CIO,Qa H3 nepBOHa'iaJibHOrit TepplllTOpJIH pacnpoC'ľpaUCHJfl! KYJII>TYPI>I Kepew (HMilOpT ÔOJiblllOľO COcy/(a HC IIPHHHM3CTCH B paCK)IaiOT H pe3HOIÍ OpH3l\o!CHT H JIMO'I.JKH. B CJIC.llYIOWCi{ 1.JaCTI1 aBTOp paCC.MaTp11BaCT OTHOWCHHJI npOTOJIHHCH· HOH KCp3l\o!KKH K nepCXO/(HOMy ropH30HTY MCCTOHaXO}I(/(CHHJI MapOntJICJIC-IlaHa 11 K MCCTOH3XO}i()(CHHJIM flCT

Il,

Cere,ll-,l:(:r,anapeT K PCCKe-fly,qsap. Ilo OTHOWCHHJO K Kyn&rype CTap'ICBO npOTOJIHHCi1H3ll KCpaMHKa O,liHOBpCMCHHa CKOpee BCCľO CI1Hpaneo6pa3HOi1 CTY11CHH A

(no ,[(HMHTpHCBH'ly,

1969), a

JIMCHHO

HaXO,liK3M

K3 MCCTOH3·

XO>K,IICHHH Capsaw K TC'IJ11.J, no aHaJIOľlll'IHbiM U ,llaJKC CXO,IIHbiM 3JICMCHTaM OpHaMCHTaUltH aBTOp OIHXpOHH3~1pyeT rrpoTOJIHHe~iHyJO KCPaMHKY c asa11m

I

(HHTpa) n

II

(ľyp6aHono)

nuaeifHoif

(neHTO'IHOi1) KepaMHKK B 3a-

na):IHOi1 CnOBaKHH . .[(peBHJ!ll crynea&. ľpynna Bap~a

III.

lils cpaBHCHHll rrporom1HeliHoi1 KepaMVJKVJ c rpynrrow Eapua

III

BbiTC-

KaCT, 'lTO MC>Kl(Y 3THMJ.t JIBYMll ľOpl130HT3MJ1 HCT ľCHCTJ11.JCCKOi1 CBll311. ,[(O CHX nop HC 06uapy}I(CHHOC CB513biB310ll.ICC 3BCHO 6yl(CT npC,IICTaBJISITL COÔOrit B KOntJ1QKOH KOTJIOBHHC J1 33Ua,IIHOTIOTKCCKOlf o6naCTI1 O,IIHY !}>asy pa3· BHTHll (HC CTYilCHb), C THilOJIOľH'iCCKOH TO'IKI/l 3pCHJ1JI 3H3JIOľU'IHYJO

H3XO,IIK3M

113

MCCTOHaXO}i()(CHJfll

Tap~aJI

B BCHľpHu K 110 BpCMCHIII COBII3Jl310~Cit 1103,11HCH !}>ase rpyrrn&r C3TM3p B BOCTO'IH0110TKCCKOi1 OônaCTI1. ABTOp KCKJIIO'Iaer OJIHOBPCMCHHOCT& rpyrrn&l Bapua

III

Jt KYJI&TYPM Kepew 11 CIIIHXPOHIII3npyeT ee c Kyn&Typoril BJmqa

A. OrcyTcrnKe ux B33HMH&rx KOHTaKTOB Bbi3BaHo, no-BHJIHIIIOMY, B Ha'lane CBoeľO ÔhiTOBaHHll YKPCilHTL II03HL\IIIK Ha CBOCH

TeM,

reppHTOPHH, a

l.JTO

Kyn&rypa

B~m'la

.QOJI}I(Ha

6&1Jla

Jllllillb llOCJIC TOľO 6onee IIIHTCHCHBHO

npOHHKaTh B OT}IaJICHHbiC o6nacru. 06Hapy}I(CHHbiW Ha rraMJ!TlU1KC KOntHQC-Bapl.\3 !}>parMCHT KC paM~IKJ1 C HOTHb!M OpH3MCHTOM, MHOľO'IHCJICHHblC CXO,IIHb!C !}>opMbl J1 HCKOTOpblC :>JICMCHTbi YKPaWCHHJI }lalOT B03M0}1(H0Cľb yCTaHOBHTL HCHUOI71

CBli3K

KepaMHKH

MC}KJIY 3TOH B 33II3AHO.I

rpynnoii

J1 !}>a30H

CnOB3KHK.

IV (MunaHOBL\C)

0IIKpaliCb

JIPCBHCrit J1 Ha'lanOM 1103AHCi1 (HOTHOH) n K-

Ha apxaK'IHb!C 3JICMCHTLI APCBUCHntCi'l Jllf!IC~IIIOH Kepa-

196

MJfKH ta ľiii1CXOBJfl.IKOľ0 CTJfJIJI B nom,we, aBTop IIPCI\IIOJiaraeT, 'lTO Ha ::!TOH TCppHTOpHI1 rpynna 6ap1.1a JII COBpCMCHHa JUflllb cPa3C

1b

30cPI11IOJibCKOľ0 CTitnll.

fpynna KOn'laHbl. 06JiaCTb ÔbiTOBaHJfJI 3TOH HOBOOTKpbiTOH rpynn&I aBTOp 11CCJICJIYCT B BOCTO'IHOCJJOBal.IKOií HICKTOB BCCX

o•moc11T

K

n03):1HeH

KepaMJIIGt

IIOCCJICHHií

norpe6eHI1jJ 6yRosoropcKoif

3al'.1CTHO

OTJIJf'laCTC$1.

feHC3HC

cjla:.>e rpynn&t CaTMap. 06ocHosaHHOCTb npeAJIO>KCHHJ[ o

cy.

Kon'laHbl IIOATBCP>KllaCT TaK>KC cjlaKT, 'lTO Ha orpaHK'ICHHOH TCppHTOpKK OTCYTCTBYIOT

MCCTOHaxO>KACHHll (nOCCJICHHll) rpynnbl 6ap1.1a TKIIK'IHOit

TpCX

pacmtCaHHOH

'ICpHm1

OTJIH'IHTCJIMJbiM npi13HaKoM KYJI&TYP&I

III,

110

3JICMCHTbl OpHllli>ICHTal.IK11, 01\HaKO, IIOJIBJiliiOTCll B cpCl\C

Kp:l.CKOJi ABTOp lfCCJJCAYeT TaKJKC ľCHC311C pOCIIHCK, liBJiliiOII.ICi1Cll

CTap'leso, OTKYAa nerKOJtOCTyDB&IMH nyTliMK, BAOJI& TC'ICHKJ[ p . Tlfca

(PeCKe-fly,Asap, COJIUOK-CaH,lla, K11WKCpe Jf T. l\.), a MO>KCT 6&1Tb TaK>KC 1101\HOJKKCM 3anaJIHbiX KapnaT (36ew, lJJ1YMCWTI1, H31\ba3&1 rpynn&J Tuca).I06 :. ct>a3a I (npewos -

IIIapltWCKe-flyRu), 6&tTO-

oaumaJ[ Y>KC B nepeXOAHOM cPa3e BOCTOI.JHOJÄ Jli1HCIÄH Oi1 KepaMHKK, cjla3a II (KanywaaH) 11: cjla3a III (IllapmnCKC-MKxaJJI!HK) C YBCJJI1a3&1

(A-B) óyKOBOrOpCKOií KYJJhTYPbl. K KJJaCCH'ICCKJ1M naMJITHIIKaA1 B BeHrp1111 OTHOCliTCll OCOÔCHHO IllaTOpal!yitxeií. KOIITaKTbl rpynllbl PaWJKl\Cllbl rnaBHbiM

KnmsapwaHb-ľy6ep. OT MCCTa CJIMliHHll p. CaMOW C TH COH

nOCJIC)\Hllll

o6pa30M Ha MCCTOH3XO>K;!ICHI111

npel\CTaBJIJ[CT

C060ií

rpaHKQY

MC>KAY

sntMU JIBYMll po)lcroeHHWMI1 rpynna.,m. fpynHbl TKca)I06 ll PawKOBIIC B TC'ICHHC CBOCi1 TJ)CTbCJ1 cjla3bl IIOCTCIICHHO nepepacraiOT B 6yKOBOľOpCKYIO KYJibTYPY, KOTOPYIO aBTOp Ha CytUCCTBCHII Oii. I.JaCTJt BOCTO'IHOM CIJOBaKKI1 CIIHXpOHK3HpyeT C cl:>a30H A ÔYKOBGropcKmt KynLTypbl, IIO).ITBCp>K):ICHHYIO HaxOJIKa~'IH JI11Wb R IICI.I.ICPaX CnooaQKOľO KapcTa. B KHbiX OÓJJaCTJ[X STa paHHllll cPa3a ÓyKOBOrOpCKOI1 KYJJ&rypbt HC IIOATBCP>KACHa.

197

10.

3aKJI10'ICHHC

1. A8TOp YTO'iH.RCT Tepp11TOPHIO ÔbiT08aliHSI OT)ICJibl!l>IX rpynn 8 nOTI1CbC 11 np~>~X0)111T K 3aKJ!IO'iCHI.f10, ' l TO ll n epi>IO)I Hai1ÔOJiblliCľ0 pacnpocrpaHCHH SI lKHO epa8miBaTb C 3TaJIOHHbiM11 TIO-

CCJ!CHH.RI\111 KYJILTYPbl mmei1HOH (JICHTO'ii!OH) KepaM I1 KH

THrra

BHnanH,

UlrypOBO

11 T. )l.

0rrl1pa.RCb

na

TC311C

O THllC HCÔOJ1bllii1X ll0CCJICHI1H 11 ,!101\108, a8T0p TIPCI!I!OJ! ar aCT TaK)I(C CYU(CCT808al!HC HCÔOJ!bllii1X pO,!IOBLIX Cl!HHI1L\.

3.

BJiarorrpi{5{THbiC llO'iBCHHbiC YCJ10811R na MCCTOHaX 0)1(JICHII!IX 8 CC. 3C~11lJIHH CIK11DYUli1X >KI180TllbJX 8

BoCTO'iHO~I CJio8aKI1 t1

AM6poca). lJpC38bl'iaMHbiM .R8J!R CTC.R OTCYTCT811C KOCTCM COÔaKI1 (Canis familiaris), 3a-

MCKHbtM aHanH30M KI1PTI11'iHOH rmmbt "' 6on&we 'iCM KI.f paCTCHI1K (TaÔCJIJla

I V) .

113 P CJ1Ka 6L!Jll.f OónapY>KCHbl r opoxa

(Pisum

10 000

qeperrK08 rronyq11na 3. rai1uanooa OTrreqaT-

Pa380,!1HJiaCb 8 OCHOBHOM TIWCHI1(.\a )lBY3Cplll!11Ka 3CpHa npoca llOCCBHOľO

spee.), npo6neMaTH4Hbi M

l!BJ!.RCTCR

(Triticum diCOCCOn Schr.). fl11Wb

(Panicum spee.), OTTIC4aTKII, narrOM11HaJOU(HC O CCM CHaX

namt411C R'iMCHSI (Hordeum spee.)

AnTop oôpautaeT BIII1-

MaHI1C Ha TOT cpaKT, 4TO B KYJ!LType BOCT04ti0M JllltiCHHOrt KepaMI>IKII TI04TI1 COBCCM OT eyTCTBYIOT Tl.fllll'iCCKIIC liMbi-XpaHI1JII1U(a, 3aMCHCHHblC COCYJia'\111 OľPOMHbl X pa3MCPOB. VíX COOTHOWCHIIC p C3KO MCIISICTCSI y)KC B TICpltOI! pacnpoCTpaHCHIISJ 6yKoaoropcKoi1 Kyn&Typ&J. 5. '11!3 'i11CJ!a CJ!C}:{yiOU(IIX OÔJiaCTCM np11nOCliT o6napY>KeHnLJC naxOl1K11

np0113BO)ICTBCHHOH )IC.RTCJ!bi!OCTI.f Hai1ÔOJibWCC KOJII14CCTBO I!HcpOpMa(.\lli1

rOHt~apHLI X 113J1Cnl1i1. ronqapnoo }leno .!IOCTitrno y)Ke a ualfan&H OM nep11011e

BbiCOKOH TIPO.!IYKL\1111. Cocpe,!IOT04CHI1C COCYJ108-Xpam !JIHU( Ha naM.RTIIHKC KOWHL\C (Y:epBCIIII-PaK) H TCXHOJ!OrHlfCCKI1 ycOBCpWCIICTBOBaHHaSJ TOHKOCTCHH aJI KepaMI1Ka

BC)IYT aBTOpa K

B 3TOT nepHOJI rpynllbl pCMCCJ!CHHI1KOB-CTICL\11aJIHCTOB, paôOTaiOU(HX

lliCľO KOJ!H'iCCTBa 3aKa34HKOB. MHOľOCTOpOHHHC cpH3HK O-XI1MH'iCCKHC PaWKOBL(C 113 C. 3CMTIJII1HCKe-Konqamt, np08C)lCHHblC lllla B

ľOH4apHyiO ľJIIIHY

ll KpacKy,

TI O)IľOTOBJICH H )'IO

0.

paccy)K)ICH IISIM

CC3011110 IIJ!H attaJ!H3bl

O CYLL\CCT80BaHI111 Y>KC

cnyqailliO,

pOCTIIICHOJf

]1J!SI

HY)KA

KCpaMIIKI1

ÔOJ!b-

rpyllllbl

UJyliHOBOil, llOliTBCp)K)IaiOT TaK)I(C rrp11ÔaBJ!CHIIC Ka3c-

113 Ca>KI.f

6 . noKa 'iTO HC 113BCCTHbl CTIOCOÔbl , KaKHI\111 OCYll!CCl BJlliJ!Cll

ll ~lllOpT 06CH)II1aHa,

Hl1 CľO TOBapHbllf 3KBIIBa-

JlCHT. CrrCL(IIaJ!II311pOBallHOC ll KaK pa3 MaCCOBOC rrp0113B0]1CTBO KOJ!OTOfl HHJIYCTPI111, 06napy>KCH11C HCCKOJibKIIX MaCTepCKHX

ÔYKOBOI"OpCKOM

KYJlbTYPbl

H

ycooepwenCTBOBallllbiC TCX II OJIOľlllf CCKHC npHC.'VIbl np11 npOI13BOliCTBC

KOJIOTOK 11H.!IYCTPHH (nonycpa6pi1KaTbl, llHJICIIHC Ka'VIH51)

rrpi>IB0]111T

a8TOpa K

Mbl CJI I1,

4TO

llO

Kpa~JHCH

MCpC

8 TI03)1HCK CTYTICHII BOCT04HOK J!HHC.-1HOH lKC pa6oTaJll1 PCMCCJ!CHHIIKH-CTICL(HaJ!HCTbl, 11 3 ľ OTOBJlli i0 UIJ1 C KaMCH HYIO HHJIYCTPHIO C TIOi\'IOLL\blO m aôJ!OHa 11 IICÔOJibWIIYII1 cepi151MH. K OCBCU(CHIIIO BCCX 3TI1X CTOpOH )1(1131111 liPCBHCiÍW11X3CMJICl(CJlb liCB TII1aJlbHOC 113YICIICIIIIC KOHL(CTIL(HH

MO)I(CT

CTIOCOÔCTB08aTb

JII1Wb

llp11HU11-

OCHOBII blX 11 CCJIC,!IOBaH11M, 3aKJ!I04aiOll\HXCII 8 CHCTCMaTitlfCCKOM 11CCJ!CJIOBaHIIl1

onpeneneHHb!X na~1liTHitKOB np11 rr O!'>IOU(It c~J C)I(II biX naytin&tx JIHCL(Imnun. ECJIII y t~ eCTb pacnpocrpaneHue KynLTYPbl BOCT0'1110H JliiHCftJJOiÍ KCpaMIIKH Ha Teppi1T0pl111 'iCTbtpex COBpCMCH IIbiX ľOCyJJapCT8, TO 8 Ka4CCT8C IJCOÓ

XOJ111M0ľ0 ycnOBI1ll Bb!CľyrraCT TaK)I(C BOrrpOC O MC)I(JI)'HapO)IHOH K00pJ(J.1Ha(.\HH TaKGľO popa HCCJICJIOBamtif

nepeBOll

198

f.

3a60KHI1KOBa

Die Kultur mit ôstlicher Linearkeramik in der Slowakei Zusammenfassu ng

Der Verarbeitung des Themas widmete sich der Autor seit Anfang der 70er Jahre, mit der Absicht, die bisher igen Fundfonds auszuniitzen. Es zeigte sich jedoch bald ihre ungleichmäfiige Vertretung und ihr unterschiedlicher Wert, infolgedessen realisierte der Autor weitere Geländegrabungen auf ausgewählten Fundstellen im Košice-Becken (Cečejovce; Literatur: Siška 1980), im Sariš-Becken (Prešov-Sarišské Lúky; Siška 1976; Sarišské Michaľa n y; Siška 1986b) und in der Ostslowakischen Tiefebene (Zemplínske Kopčany; Siška 1974). Gleichzeitig wurde diese Arbeit auch seht· aktív vom Zemplíner Museum zu Michalovce und in den letzten Jahren auch vom Gemer-Museum zu Rimavská Sobota entfaltet.

l Die Entwicklung des Studiums der Kultur mit ostlicher

Linearkeramik in der Slowakei Die wissenschaftliche Erfm·schung der ältesten neohthischen Besiedlung der Ostslowakei weist nur eine 35jährige Tradition auL !hre Anfänge werden mit den systematischen Begehungen der Ostslowakischen Tiefebene verbunden, die im J. 1953- 1954 von K. A11del (Literatur: 1955; 1957) und besonders mit der Grabung L. Hájeks (1957) in Košice-Barca III verwirklicht wurden. Weitere Grabungen realisierten J. Pástor in Valaliky-Všechsvätých (Novotný, 1962), V. Budin >ký-Krička (1959) in Močidľany und Sváby, F. Blahuta (1959) in Kapušany, J. Vizdal (1962, 1964) in Micha lovce und Lastovce, M. Lamiová-Schmiedlová in Peder, J. Lichardus (1964a, 1966, 1968, 1969b) in den Hählen des Slowakischen Karstes Ardovo, Kečovo-Domica und Kečovo-Certová diera, S. Siška in Michalovce und Lúčky und L. Bánesz (1969, 1970) in Košice-Barca. Die Erkenntnisse aus dem ersten Jahrzehnt der Gt·abungen fa!lte J. Lichardus (1964c) in der ersten auswertenden Arbeit zusammen, und dem theoretischen Studium der Kultur mit ostlicher Linearkeramik widmete er sich auch in den nachColgenden Jah ·en (Lichardus, 1970a, 1972a, b, 1974). Seit den 70er Jahren untersuchte der Autor vorliegender Arbeit die in der Einleitung erwähnten Fundorte. J. Vizdal (1973) unterschied aufgrund seiner Grabung in Veľké Raškovce die Sondergruppe Raškovce, und weitere schwerwiegende F unde entdeckten Ľ. Kaminská (1981) in Košice, D. Gašaj (1980) in Veľké Trakany, V. Bud1nský-Krička (1975) in Sečovská Polianka und S. B. K ovács (1981, 1983, 1984) im Raum von Gemer. Aufgt·und älterer und besonders n e uer Fundbestände wie auch stratigraphischer Feststellungen korrigiert der Autor dieset· Arbe it zum Teil die Ansichten uber die Stellung der Kultur mit ostlicher Linearkeramik in der Slowakei und erweitert sie besonders um die in den tetzten zwei Jahrzehnten gewonnenen Erkenntnisse.

199

2 Kategorien und grundlegende terminologische Fragen Im Verlaui des Erkennens der Kultur mit ostlicher Linearkeramik werden unterschiedliche, in der Bedeutung oft abweichende Begriffe benUtzt. Zur UnUbersichUichkeit tragen in groBem MaBe auch viele alternative und oit sich ändernde Benennungen einzelner Gruppen und ganzer Kulturbesiedlungen bei, und uneinheitlich werden auch die Begrif!e Stufe und Phase benUtzt und verwechselt. Um dem Wirrsal der Begriffe auszuweichen - und, falls es nicht zu umgehen ist, neue zu bilden - benUtzt der Autor Iolgende Termini: Kultur (Grundkategorie). Die Kultur mit ostlicher Linearkeramik - ein Terminus, der alle archäologischen Quellen bezeichnet, zwischen denen die zum Teil mit Ritz- oder gemaltem Ornament verzierte Keramik am typischesten ist. Der Termin us .ostliche" unterscheidet ihre Eigenwilligkeit von der Kultur mit Linear- (Voluten-) Keramik, die in weiten Rä umen Mittel- und Westeuropas verbreitet war und in der jUngeren Zeit teilwe ise bis in die Westukraine und in die Moldau einsickerte. Der Autor hält an der Benennung fest, die in der tschechoslowakischen Literatur eingelebt ist; im Ostteil Ungarns werden diese Fundkollektionen gegenwärtig mit dem Terminus ,Kultur mit AlfOld-Linearkeramik" bezeichnet. Eine Kulturgruppe (verkUrzt: Gruppe) kennzeic:met sich durch lokale Entwicklung. In der Ostslowakei unterscheidet der Autor die Stufe mit Protolinearkeramik, die a lte Stufe- Gruppe Barca III und Gruppe Kopčany, die mittlere Phase Dbergang zu den Gruppen der jungen Stufe, die junge Stufe - die Gruppen Tiszadob und Raškovce. Der Typ (als Kategorie der archäologischen Kultur) ist ein Hilfsterminus !i.ir die vorläufige Bezeichn ung kleiner Fundverbände, deren Stellung noch nicht stabilisiert ist (Typ Domica I, Typ der Gemer-Linearkeramik).

3 Kultur-geographisches und naturräumliches Milieu Bei der Formung der ältesten neolithischen Besiedlung det· Slowakei spielte ihre Zugehärigkeit zum Karpatenbecken eine primäre Rolle, in dessen Rahmen sie den von den Westkarpaten umsäumten Nordt eil ei nnahm. Den zweiten Faktor bUdete die geographische Glicderung der Slowakei, derzufolge die Besiedlungen der Westslowakei mit dem Donaugebiet verbunden waren, während die Ostslowakei eindeutig zum TheiOgebiet inklinierte. Ein Kriterium fi.ir die Umgrenzung dieser Gebiete und Besiedlungen ist ihre Zugehärigkeit zu den Stromgebieten der beiden gräBten FlUsse im Nordteil des Karpatenbeckens - der Donau und TheiC3. Eine besondere Enklave in der Ostslowakei bildete nur die Zips, deren Entwicklung durch die FluOtäler des Poprad und Dunajec von Norden, aus SUdostpolen gelenkt, geformt wurde. In der Ostslowakei und im ganzen n ordlichen TheiBgebiet verfolgt der Autor die älteste neolithische Besiedlung in zwei grundlegenden Gebieten, die rahmenhaft voneinander durch die Theif3 in Ungarn und in der Ostslowakei durch den Bodrog-Fluf3 und das Gebirge Slánske vrchy abgeteilt waren. Fi.ir das ostliche Theif3gebict sind die Gruppen der mit gemaltem Ornament verzierten Keramik charakteristisch, fi.ir das westliche TheiC3gebiet die Gruppen mit ritzverzierter Keramik. In der Slowakei gehort zum ostlichen TheiBgebiet die Ostslowakische Tiefebene und zum westlichen die Regionen des Košice-Beckens, das Sariš-Becken und das Gemer-Gebiet, während die Region der Zips ku!Lurell mit SUdostpolen verbunden war. Eine jede dieser Regionen zeichnete sich durch individuelle archäologische Quellen und gräC3tenteils auch durch den unterschiedlichen Beginn der n eolithischen Besiedlung aus. Die dichtesten und regelmällig besiedelten Regionen der Ostslowakei tragen den Charakter von Niederungen mit der Dberseehohe von 300-350 m. GräBere Hohe erreichten zwei Hähensiedlungen: Močid­ ľany (503 m) und Veľk ý Sariš - Burgberg (571 m). In 300-600 m Dberseehohe gibt es jedoch Hohlensied lungen im Slowakischen Karst (Region Gemer), und in 400-700 m Hähe befinden sich Siedlungen mi t jUngerer Linearkeramik (Notenkop(keramik) und Keramik de1· 2eliezovce-Gruppe in der Zips.

200

Bei der Wahl der Siedlungsareale spielte die aus verschiedenen Bodentypen hervorgehende Fruchtbarkeit eine entscheidende Rolle (Abb. 1). Obwohl die Tschernosem- und Parabraunerdeboden nur kleine Enklaven bilden, waren auf ihnen trotzdem sogar 70 % der Siedlungen situiert. Häufiger wurde auch der dritte fruchtbarste Bodentyp besiedelt - die illimerisierten Boden aul Lol3lehmen, und nur sporadisch auch andere, besonders Auenboden.

4 Aussagefähigkeit der archäologischen Quellen Bei der Wertung der ostlichen Linearkeramik steht aus der Slowakei Material aus Grabungen von 600-4000 m 2 Flächenausma13 (13 Fundorte) zur Ver!Ugung, aus denen der gro13ere Teil der geschlossenen

Fundverbände stammt - aus Siedlungsobjekten verschiedener Form, GroBe und Funktion. Weitere geschlossene Verbände ergaben Rettungsgrabungen vereinzelter Objekte (14 Fundorte). Den Charakter von Fundverbänden tragen auch Funde aus Hohlen (drei Fundstellen), in denen Material aus voneinander manchmal auch durch Sinierschmitzen abgeteilten Kulturschichten gefunden wurde. Eine weitere Kaiegorie repräsentieren Funde aus Geländebegehungen, die jedoch unterschiedliche Aussagefähigkeit aufweisen. Ein Teil von ihnen kam aus Profilen oder aus Objekten zum Vorschein, die durch Bauarbeiten gestort waren (16 Fundorte) , der ubrige Teil waren Oberflächenfunde (22 Fundorte). Aus der Stufe mit Proiolinearkeramik stammen ein Produktions-Wirtschaftskomplex, aus der alten Siufe 22 Objekte, aus der Dbergangsphase íi.inf Objekte und aus der jungen Stufe 43 Objekte und Siedlungsschichten aus Hohlen. Beim gegenwärtigen Forschungsstand bildet die Keramik einen entscheidenden Faktor bei der Bestimmung des Anfangs der Verbreitung. der Spezifität regionaler Gruppen und der allgemeinen Stellung der vom Autor verfolgten Kultur. Zum Verfolgen dieser Fragen trägt auch eine weitere Quellenkategorie - die Spaltindustrie (Kozlowski im Druck), und Analysen paläobotanischen und paläozoologischen Materials bei.

5 Besiedlung der Ostslowakei Die Entstehung der produktiven Landwirtschaft in der Ostslowakei verbindet der Autor erst mit der neolithischen Bevolkerung, die Keramik herstellte. Aus der Kartierung der Fundstellen (Abb. 2) ist ersichtlich, dal3 diese in der ältesten Epoche nur die Ostslowakische Tiefebene und den Si.idteil des Košice-Beckens bewohnte, und nur diese ebenen Regionen de"r Ostslowakei waren der Bestandteil des primären Zentrums der bäuerlichen Zivilisation, die sich in den ebenen Räumen des gesamten TheiBgebietes ausbreitete. Besiedlung mit Protolinearkeramik vermerkt der Autor nur in Košice (Lage Cervený rak), problematisch sind die Funde aus Kuzmice. In der alten Stuíe äuBerte sich schon sichtbar eine lokale Entwicklung, die im ostlichen und westlichen TheiBgebiet verfolgbar ist. Beginnend von der mittleren Phase kann man von einer inneren bäuerlichen Kolonisation weiterer Regionen sprechen. Durch das Torysa-Tal wurde zum erstenmal im Neolithikum der nordliche Teil des Košice-Beckens und das SarišBecken eingenommen, und erst mit dieser Phase verknupft der Autor auch intensivere Besiedlung des Gemergebietes - des Rimava-Beckens und des Slowaklschen Karstes (Abb. 2). Im Verlauf der jungen Stufe waren schon alle Regionen der Ostslowakei verhältnismäBig gleichmäBig besiedelt (Abb. 3). Siedlungen. Der Autor verfolgt an Hand von Oberflächenfunden, der Geländekonfiguration, Probeschnitten und manchmal auch nach Flugaufnahmen das AusmaB der Siedlungen von 0,5 bis zu 3,5 ha. Dberzeugendere Belege fiir grol3ere besiedelte Flächen fehlen. Eine wiederholie Besiedlung derselben Lage wiesen sieben Fundstellen au!, doch wurde sie nur im Rahmen der alten und jungen Stule beobachtet. Viel häufiger kommen in ein und derselben Lage Siedlungen aus der jungen Stufe und aus der nachfolgenden Bukker Kultur vor (25 Fundstellen) . Eine bemerkenswerte Erscheinung ist die Unterbrechung der Besiedlung einzelner Regiónen nach dem Untergang der Bi.ikker Kultur. Im Košice-Becken dauerte dieser Hiatus bis zum Aufkommen der Tisza-

201

polgár-Gruppe (ca. 700 Jahre), im Sariš-Becken war eine weitere Besiedlung erst mit der Lažňany-Gruppe verbunden (ein Hiatus von ca. 1000 Jahren) , in der Zips mit der Badene1· Kultur (ca. 1300 Jahre) und im Slowakischen Karst stammen weitere Besiedlungsbelege erst aus der jungeren Bronzezeit (ein H ia tus von ca. 2700 Jahren). Auch in der Ostslowakischen Tiefebene ist nach dem Untergang der Bukker Kultur eine kurzere Pause in der Besiedlung sichtbat·. Diese Diskontinuität in der Besiedlung erklärt der Autor mit okologischen Faktoren, vor allem mit Klimawandlungen, die durch den Antritt des ungefähr 2700 Jahre dauernden Epiatlantikums Anfang des 4. Jahrtausends v. u. Z. verursacht waren (Lotek 1980, S. 108). Die Besiedlung einer Mikroregion dokumentieren neun Fundstellen aus verschiedenen Stufen in der Umgebung von Košice-B arca, die längs des Mysla va-Baches und weiterer kleiner Wasserläufe situiert sind (Abb. 4). Von Siedlungsobjekten sind drei kleine oberirdische Wohnhäuser in Peder belegt, bei denen der Lehmbewurf der eingesttirzten Decken Vorrichtungen von Lehmofen uberdeckte (Abb. 5, Taf. l: 6). Mit den Bauten in Peder si nd ihren Ausmal3en nach die Grundrisse von Häusern aus mehreren Fundorten der jungen Stufe in Ungarn, mit den Ausmal3en von 2-2,6 X 4,5-5,3 m identisch (Korek 1970, S. 3-6; Kalicz - Makkay 1977, Abb. 10-14) . Die Existenz kleiner oberirdischer Häuser belegt der Autor auch in einer Siedlung der Btikker Kullur in Sarišské Michafany, wo zwei in Gänze untersuchte Hausgrundrisse 4,1 resp. 4,3 m breit und 6,3 resp. 7,7 m lang waren. Einen anderen Typ bilden am ehesten die zum Teil in die Erde eingetieften Produktionsobjekte in Michaľany (Objekte 2 und 3; Abb. 6, 7) und in P rešov-Sarišské Lúky (Abb. 8), die heute schon mit destruierten Ofen bedeckt sind und manchmal auch Pfostenloche r längs des Umfangs des Baues aufweisen. Halbgrubenhutten mit mächtigem Pfostenloch in der Mitte belegt der Autor abermals in der Btikker Kultur in Zemplínske Kopčany und Cierne Pole (Siška 1979, S. 245-280). Nach den bisherigen Feststellungen urteilt er, dal3 die Träger der Kultur mit ostlicher Linearkeramik sich nicht den Bau grol3er oberirdischer, 20-60 m langer Häuser aneigneten, die ftir die Besiedlung mit Linear- (Notenkopf-) K eramik in den iibrigen Teilen Mitteleuropas typisch war. Im welteren Teil analys iert der Autor die Siedlungsgruben und selbständig situierten Ofen.

6 Regionale Gruppen der Kultur mit ostlicher Linearkeramik in der Slowakei Zur Method ik der Herausgliederung von Gruppen. Bei der Herausgliederung der einzelnen Stufen und Gruppen geht der Autor fast ausschliel31ich von der Keramik aus. Ein besonders empfindlicher Faktor sind die verschiedenen Verzierungstechniken, bei denen es wegen der uneinheitlichen Klassifikation am oftesten zu Mil3verständnissen kommt. Der Autor dcfiniert daher in der Einleitung diese Seite und gliedert folgende Techniken heraus: l - Kanneluren, lu grobgeritzte Rillen, lb feingeritzte Rillen, 1/2 - Kombination von Rillen und Bemalung, 2 -Schwarzbemalung, 2a - Rotbemalung, 3 - Kerben, 4 - Grtibchen, 5 - Bucke!, 5a - Barbotine, 6 - a us der Wandung gedri.ickte Bucke!, 7 - plastische Leiste, 8 Fingerstrich. Aul3er diesen Techniken wurde auch Inkrustation und Verzierung mit Einstichen bentitzt. Die einzelnen Techniken ha ben a uch chronologische Gtiltigkei t (Tabelle I; Taf. 3). In den weiteren Teilen dieses Kapitels charakterisiert der Autor den Inhalt der einzelnen Stufen und regionalen Gruppe n. Stufe mit Protolinearkeramik Bei der Problematik der D atierung des Einzelgefäl3es aus Kuzmice belegen gegenwärtig d iese Stuíe die Funde aus Košice (Lage Cervený rak), die i n einem Produktions-Wirtschaftskomplex (Destruktion eines Ofens mit Grube) gefunden wurden. Es dominieren Fragmente von sechs Vorratsgefä13en (Abb. 13, TaL 4: 1-4, 6). Zu diesen oder zu diesem Typ gehoren a uch weitere 451 Scherben (75,3% der Keramik). A uch der Verzierung nach verfolgt del' Autor Analogien in der Cri:?-Kultur, im Typ Méhtelek und in der Szatmár-Gruppe. Eine besondere Variante stellt e in grol3es Gefäl3 mit Reliefdarstellungen dar (Taf.

202

4 : 5, 7- 10). Die zweite Gruppe umial3t mittelgrobe Keramik (16,9 °t0 ), vereinzelt mit grob geritzten Rille n verziert (Abb. 14), und in die dritte Gruppe gehoren wenige d tinnwandige Scherben (7,8 0/o). S t ufe mit alter Linearkeramik Die Gruppe Barca III. Die ganze Besiedlung kon zentrierte s ich im Stidteil des Košice-Becke ns. In der Keramik bilde n nur noc h manche Elemente eine n Widerhall der ä ltere n Unterlage. De r Autor charakte risiert (ebenso wie a uch bei de n nachfolge nden Gruppen) die grundlegenden Gefäl3!ormen, die Verzie r u ng und Inte nsität ihres Vorkomme n s und kle ine Erzeugnisse aus Ton (Abb. 15-17 ; TaL 5-8). Gruppe Kopča ny. Die e rste n Funde entdeckte der Autot· in Zemplínske Kopčan y, und zusamme n mit weiteren Funden aus d er Ostslowakischen Tie Cebene klass ifizierte er sie als selbständige R egionalgruppe K opčany, die mit der Gruppe Barca III rE~sp. mit de r alten Phase der Alfóld-Linearkeramik zeitgleich w ar. Ein s pezifisches Merkmal ist die häufige viereckige Formung der Gefällmtindung, das schwarzgemalte re ktlineare Ornament und Spitzbuckel, die den Ubergang der viereckigen Mtindung zum runden Gefällkorpe r e rleichterte n (Abb. 17-21; Taf. 9-16) . Mittlere CObergangs-) Phase. Im Rimava-Becken (Teil d es Gemergebietes) we isen Funde aus Saľá­ rikovo Merkma le der Ubergangsphase auf (Kovács, 1984), und der Autor setzt voraus, dal3 in dieser Region die ostlich e Linearkeramik einen mit der jungen Alfold-Linearkeramik aus dem anliegenden Teil Ungarns verwandten H a bitus aufweisen wird. Erst in diese Phase datiert der Autor die bemalte K eramik des Typs Domica Ia, die J . Lichardus (1968, S. 33-36, Abb. 4) mit der Starčevo II-Kultur in Zusammenhang bringt. Im Sariš-Becke n gehoren zur m ittleren Ph ase die reichen Funde aus PrešovSarišské Lúky (Abb. 22-26 ; Taf. 21-25) und aus der Ostslowakischen Tiefebene aus Zbudza und die s chon frti he r e ntdeck ten Fun de aus M ich alovce-Hrádok (Abb. 27; Taf. 17 : 1-3; T af. 18-20) , die ursprtingli ch in die Stufe mi t Protolinearkeram ik datiert wurden. Stufe mit j un ger Linearkerami k Gruppe Tiszadob. In der Ostslowakei bildete das K ošice- und Sariš -Becken ihr K erngebiet, mit unterschiedlicher Intensi tä t reichte sie auch in das Mili eu de r Raš kovce-Gruppe in der Ostslowakischen Tiefebene, beteiligte sich an der Formung des Typs der Ge mer-Linearkerarnik und vereinzelt sicke rte sie auch in die Zips ein. De r Trend der technologischen Vervollkommnung der K e ramik, der scha n in der Ube rga ngs phase anfing, setzte weiter fort, typisch war die qualitative dtinnwandige K eramik und das feingeritzte Orn a ment (Abb. 28-31 ; Taf. 27-33). Den aus Hohlen des Slowakischen Karstes bekannten Typ der Gemer-Linearke ramik kl assifiziert der Autor als eine Variante der Tiszadob-Gruppe. In den Hóhlen kommt er mit bema lter K e ra mik d es Typs Domica Ib vor. Charakteristisch ist die Keramik mit rauher ungeglätteter r otbraun er Oberfläche mit grober geritzten Rille n als Ve r zierung (Ta!. 26). Die R aškovce-G r uppe, mi t der Verbreitung in der Ostslowakei in der Ostslowakischen Ti e fe be ne. Di e dtinnwandige K eram ik mit h e llbrauner bis wei ller Oberfläche, grolltenteils mit schwarzgem a lte m bogenfórmi gem Orn ament verzier t (Abb. 32-38; Taf. 36, 38-47), steht mit vielen Motiven der Ritzverzierun g der nachfolgenden Btikker Kultur n a he. Die dickwandige Kerami k ist - e benso wie in den vorangehenden Gruppen - mit Grtibchen verziert. Die viereckige F ormung der Gefäl3oberteile dauerte auch weiterhin a n .

7 Werkzeuge Die geschliffene Steinindustrie vertreten Schuhleistenkeile, Meillel , kle ine Äxte, Schaftlochäx te (seit der mittleren Phase), K e ulen, Wetzsteine, M ahlsleine und Glätter. Im Hinbli ck auf die Besonderheit der Problem atik der steinernen Abschlagindustrie, verwirklichte J . K. Kozlowski (im D r uck) ihre Analyse aus a usgew ä hlten Fundorten. Erzeugnisse aus Knochen s ind sehr vereinzelt und es vertreten sie Glätter zur Gestaltung d er Keramik, Ahlen und Nadeln mit Ohr. Zu Werkzeugen gehoren auch Glätter aus G efällsche rbe n und das Bruchsttick eines pyramidalen Gewichtes.

203

8 Geistige Kultur Da Gräber der Träger der Kultur mit ostlicher Linearkeramik in der Slowakei fehlen, schliel3en wir auf Korperbestattungsritus nach zahlreichen Gräbern in Ungarn und nach Gräbern der Bi.ikker Kultur in der Ostslowakei. Mit der geistigen Sphäre hängen offenbar die Fragmente von zoomorphen Gefä13en zusammen. Zoomorphe Plastik repräsentiert ein Artefakt det· Gruppe Tiszadob (Abb. 41: 1). Aus der alten Stuľe sind drei anthropomorphe Plastiken bekannt, aus der mittleren Phase zwei und aus der jungen Stufe zehn. Es ist bemerkenswert, dal3 auch bei der Berílcksichtigung der Funde aus Ungarn und dem karpatoukrainischen Gebiet der USSR die anthropomorphe Plastik gr6l3tenteils nur im 6stlichen Theil3gebiet vorkommt. Diese Erscheinung erklärt der Autor mit einer engeren Verbindung dieses Gebietes mit den vorangehenden Besiedlungen der Cri~-Kultur. Reliefdarstellungen befinden sich auf einem Vorratsgefäl3 der Protolinear-Stufe. Aus Sarišské Micharany stammen die ersten Darstellungen von menschlichen Gesichtern auf vasenformigen GefäBen aus der Ostslowakei (Abb. 39, 40), die in die Tiszadob-Gruppe datiert sind. Im Gegensatz zu Plastiken befinden sich Reliefdarstellungen beinahe ausschliel3lich im westlichen Theil3gebiet und weiter westwärts in der Zeliezovce-Gruppe. Zu besonderen Artefakten gehort ein ovales Tonplättchen (Abb. 41: 2).

9 Genese, Datierung und Beziehungen der Kultur mit ostlicher Linearkeramik Beziehungen zur mesolithischen Besiedlung. Die sporadische mesolithische Besiedlung der Ostslowakei (zwei Fundorte, Košice Barca I, Ružín) gewährt keine Unterlagen fi.ir die Dokumentierung von Kontakten dieser Gesellschaften mit der neolitischen Bevolkerung. Eine ähnliche Situation herrschte auch in den ebenen Gebieten Ungarns. Aus der These iiber die Nichtbeteiligung der älteren heimischen Unterlage an der Formung der neolithischen produktiven Landwirtschaft geht jedoch nicht hervor, dal3 die neolithische Bevälkerung nicht auf das Leben der mesolithischen Gesellschaften eingewirkt haben konnte. Der Autor urteilt, daB sich die mesolithische Bevälkerung unter dem Druck der neolithischen Kolonisten in die gebirgigeren Gebiete zuriickzog (Ružín); der Grund zu diesem Zurtickweichen konnten auch Befi.irchtungen vor einer physischen Liquidierung von Seiten der neuen Bevolkerung gewesen sein. Protolinearkeramische Stufe. Bei der Erklärung des Aufkommens der produktiven Landwirtschaft wendet der Autor die Aufmerksamkeit auf den Starčevo-Cri~-Kulturkomplex. Von der Analyse des plastischen Ornamentes auf dem VorratsgefäB aus Košice (Cervený rak) ausgehend, setzt der Autor auch die Anwesenheit zumindest einer kleinen Bevälkerungsgruppe aus dem Kerngebiet der Cril;ó-Kultur voraus (der Import des grol3en Gefä!3es kommt nicht in Betracht). Gleichzeitigkeit und Kontakte mit der alten Phase der Szatmár-Gruppe belegt auch das Ritz- und Grílbchenornament. Im weiteren Teil verfolgt der Autor die Beziehungen der Protolinearkeramik zum tJbergangshorizont der Fundstellen Maroslele-Panna, Let II, Szeged-Gyálarét und Räszke-Ludvár. In der Beziehung zur Starčevo -Kultur ist die Protolinearkeramik spätestens mit der Stufe Spiraloid A zeitgleich (nach Dimitrijevié 1969), vor allem mit Funden aus den Fundorten Szarvas und Teč ič. Den verwandten bis sogar iibereinstimmenden Omamentelementen nach synchronisiert der Autor die Protolinearkeramik mit den Phasen l (Nitra) und II (Hurbanovo) der Linear- (Voluten-) Keramik in der Westslowakei. Alte Stufe. Gruppe Barca III. Bei einem Vergleich der Protolinearkeramik mit der Gruppe Barca III ist zu sehen, daB diese beiden Horizonte nicht aneinander ankniipften. Ein bis jetzt noch nicht entdecktes Kettenglied wird im Košice-Becken und im westlichen Theil3gebiet den Wert einer Entwicklungsphase (nicht Stufe) besitzen, die typologisch mit den Funden aus Tarcal in Ungarn verwandt sein wird und zeitlich der jungen Phase der Szatmár-Gruppe im äs~lichen Theiôgebiet entspricht. Der Autor schlieBt

204

die Gleichzeitigkeit der Gruppe Barca IJI mit der Cri$-Kultur aus und synchronisiert sie mit der Vinča A-Kultur. Das Fehlen ihrer gegenseitigen Kontakte war offenbar dadurch verursacht, daB sich die Vinča-Kultur in ihren Anfängen die Positionen in iht·em Verbreitungsgebiet festigen muBte, und erst dann konnte sie inte nsiver in das Milieu entfernter Besiedlungen eindringen. Ein mit NotenkopfgrUbchen verziertes Keramilďragment aus Košice-Barca III, mehrere gemeinsame Formen und manche Verzierungselemente ermoglichen es, Beziehungen dieser Gruppe zur Phase IV (Milanovce) der allen und zum Anfang der jungen (Notenkopf-) Linearkeramik in der Westslowakei zu verfolgen. Nach archaischen Elementen der ältesten Linearkeramik Ia vom Gniechowice-Stil in Polen urteilt der Autor, dafi die Gruppe Barca III in diesem Gebiet mit der Phase Ib des Sofiopole-Stils zeitgleich war. Kopčany-Gruppe. Die Region dieser neuentdeckten Gruppe ver!olgt der Autor in der Ostslowakischen Tiefebene und im angrenzenden Teil Ungarns (Rakamáz, Bodrogkeresztúr, wahrscheinlich auch Gáva). Ihre chronologische Stellung bestimmen stratigraphische Feststellungen in Zemplínske Kopčany, wo drei Siedlungsgruben der Kopčany-Gruppe, eine Grube der Raškovce-Gruppe wie auch Objekte und Gräber der BUkker Kultur untersucht wut·den. Die zahlreiche Keramik aus den Objekten aUer drei Besiedlungen weicht markant voneinander ab. Die Genese der Kopčany-Gruppe erblickt der Autor in der jungen Phase der Szatmár-Gruppe. Die Berechtigung der Existenz der Kopčany-Gruppe wird auch von det· Tatsache beslätigt, daB in dem umgrenzten Gebiet Fundstellen der Gruppe Barca III fehlen, deren Ornamentelemente jedoch im Milieu der typischen schwarzbemalten Keramik aufscheinen. Der Autor leitet die Bemalung beim Suchen ihres Ursprungs aus der Starčevo-Kultur ab, von wo sie auf den zugänglichsten Wegen, längs der Theil3 (Roszke-Ludvár, Szolnok-Szanda, Kiskore usw.) und vielleicht auch längs des FuBes der Oslkarpaten (Ebes, Ciume$ti. Nagyecsed) bis in das nordostliche TheiBgebiet, in die Szatmár-Gruppe gelangte. FUr die Kopčany-Gruppe Wllrde in Berlin ei ne Angabe mit der Methode ct" bestimmt: Bin 1785 6420 60 B.P.- 4470 B .C. Mittlere (Obergangs-) Phase. Nach stratigraphischen Fest.slellungen in Hohlen des Slowakischen Karsles knUp(te die bemalte Keramik des Typs Domica Ia unmiltelbar an die Keramik des Typs Domica Ib an. die einen Horizont mit der Gemer-Linearkeramik und mit der Keramik der allen Stufe (A) der BUkker Kultur bildete. Auch aus technologischen Eigenschaften der Keramik und aus der Analyse ihres Ornamentes geht hervor, daB die Genese der wenigen bemalten Keramik des Typs Domica I im nordostlichen TheiOgebiet gesucht werden mul3 und dafi der Typ Domica Ia am ehesten in die mittlere Phase datierbar ist, in welcher zum erstenmal auch weitere Regionen der Ostslowakei besiedelt wurden. In diese Phase verweisi der Autor auch die Besiedlungsanfänge des Rimava-Beckens (Safárikovo, Bátka). Im SarišBecken wird die "Obergangsphase durch das Ausklingen der Tradiiionen der Gruppe Barca III charakterisiert und besonders durch das Aufkommen von technologisch hochstehender Keramik der Tiszadob-Gruppe, die sich in der jungen Stufe entwickelte. In der Ostslowakischen Tiefebene verlieC ein ähnlicher ProzeB - das "Obel'leben von Traditionen der Kopčany-Gruppe in der entstehenden Raškovce-Gruppe. Erst mit dieser Phase verbindet det· Autor auch die Funde aus Sonkád in Ungarn. Junge Stufe. Tiszadob-Gruppe. Nach der horizontalen und vertikalen Stratigraphie in Kapušany, Sarišské Michafany, Prešov-Sarišské Lúky und Peder wie auch nach dem Vorkommen von Keramik dieser Gt·uppe in der Raškovce-Gruppe, gliederte der Autor drei Phasen det· Tiszadob-Gruppe heraus: Phase I (Prešov - Sarišské Lúky), die schon in der vorangehenden Phase der ostlichen Linearkeramik besland, Phase II (Kapušany) und Phase III (Sarišské Michaľany) mit zunehmenden Elementen der BUkker Kultur. In der jungen Stufe intensivierten sich schon Kontakte mit der Notenkopfkeramik in der Westslowakei (Importe auf dem Gräberfeld in Nitra), mii der Zipser Region (Smižany) und auch mit SUdostpolen. Raškovce-Gruppe. Die Aniänge dieser Gruppe (Phase I) verfolgt der Autor schon in der Obergangsphase in Michalovce-Hrádok (Objekte 2 und 3), i hre klassische Entfaltung (Phase II) dokumentieren selbständige Siedlungen in Velké Raškovce, Lúčky und die fruher et-wähnte Stratigraphie in Zemplínske Kopčany und das Ausklingen (Phase III) das Objekt 1/61 in Michalovce-Hrádok, wo im Milieu der RaškovceGruppe zwei GeCäBe der Tiszadob-Gruppe und ein GefäB aus der vorklassischen Phase (A-B) der

±

205

Bi.ikker Kultur gefunden wurden. Zu klassischen Fundorten in Ungarn gehort besonders Sátoraljaújhely. Die Kontakte der Raškovce-Gruppe mit der Esztár-Gruppe beobachtet der Autor besonders in Kisvarsány-Gúber. Von der Mi.indung des Szamos in die Theil3 an bildet letztere die Grenze zwischen diesen beiden nahen Gruppen. Die Gruppen Tiszadob und Raškovce transformierten sich während ihrer dritten Phase kontinuierlich in die Blikker Kultur. Der Autor synchronisiert diese Phase in einem beträchtlichen Teil der Ostslowakei mit der nur in Hohlen des Slowakischen Karstes belegten Phase A der Blikker Kultur. In den i.ibrigen Regionen ist diese älteste Phase der Blikker Kultur nicht belegt.

10 Schlu.Bfolgerung l. Der Autor gliederte die Verbreitung der einzelnen Gruppen im Theillgeblet heraus und gelangte zur SchluOfolgerung, dal3 in der Zeit der grol3ten Verbreitung der Kultur mit ostlicher Linearkeramik das optimale Ausmal3 einer Gruppe ungefähr lO 000 km 2 betrug. Dieser geographische Faktor war offenbar einer der Hauptfaktoren, der die Existenz loka! gefärbter archäologischer Quellen bedingte, besonders die Keramik. Die Tendenz zur Herausbildung von Regionalgruppen im ostlichen Theil3gebiet dauerte bis tief in das Äneolithikum hinein. 2. Die Okonomik und die von ihr abgeleiteten gesellschaftlich-sozialen Beziehungen wie auch die Organisationsstruktur der einzelnen Kommunitäten sind wenig bekannte Seiten der ältesten neolithischen Besiedlungen der Ostslowakei und des gesamten TheHlgebietes. Bis jetzt wurde keine einzige Grabung in so einem Ausmal3 durchgefi.ihrt, um sich ein geeignetes Siedlungsmodell fi.ir einen Vergleich mit Siedlungsmodellen der Kultur mit Linear- (Voluten-) Keramik des Typs Bylany, Stúrovo usw. bilden zu konnen. Von der These uber einen kleinen Siedl ungstyp und kleine Häuser ausgehend, schlieOt der Autor auch aur die Existenz kleiner Sippeneinheiten. 3. Dank gi.instiger pedologischer Bedingungen in Zemplínske Kopčany und Sarišské Michaľany gewann man in der Ostslowakei die ersten Belege uber die Zusammensetzung domestizierter und wildlebender Tiet·e (Tabelle III - Analyse von C. Ambros). Es liberrascht das Fehlen von Hundeknochen (Canis familiaris), bemerkenswert ist der Fund von Pferdeknochen (Equus spee.) in der Tiszadob-Gruppe. 4. Durch die anspruchsvolle Analyse von Ziegelmaterial und mehr als 10 000 Scherben gewann E. Hajnalová Pflanzenabdrticke (Tabelle IV). Intensiv wurde besonders Emmer (Triticum dicoccon Schr.) angebaut. Nur sporadisch wurden Saathirse (Panicum spee.) und an Erbsen (Pisum spee.) erinnernde Abdrlicke festgestellt, problematisch ist das Vorkommen von Gerste (Hordeum spee.). Der Autor macht auf die Tatsache aufmerksam, dal3 in der Kultur mit čistlicher Linearkeramik sozusagen fast gänzlich typische Getreidegruben fehlen, es ersetzten sie enorme Vorratsgefäl3e. Dieses Verhältnis änderte sich grundsätzlich schan in der Blikker Kultur. 5. Von weiteren Zweigen der Produktionstätigkeit bietet die meisten Informationen die Topferei, die schan von Anfang an eine merkliche Produktion erlangte. Die Konzentration von Vorratsgefäl3en in Košice (Cervený rak) und die technologisch vorzligli che di.innwandige Keramik flihrten den Autor zu Erwägungen Uber die Existenz schan damaliger Spezialisten, die saisonweise oder gelegentlich fi.ir den Bedarf einer grol3eren Anzahl von Interessenten arbeiteten . Eine, aul3er anderen von O. Sujanová verwirklichte vielseitige physikalisch-chemische Analyse der bemalten Keramik der Raškovce-Gruppe aus Zemplínske Kopčany belegt die Zugabe von Kasein bei der Tonzubereitung und seine Beimischung auch in die aus Rul3 hergestellte Farbe. 6. Gegenwärtig sind weder der Gegenwert noch die Mechanismen bekannt, mit welchen der Obsidianimport realisiert wurde. Eine spezialisierte und dire kt Massenherstellung von Abschlagindustrie, die Entdeckung mehret·er Werkstätten in der Bi.ikker Kultur und hochstehende technologische Verfahren bei der Herstellung von geschliffener Industrie (Halbware, das Sägen von Steinen) flihrten den Autor zur These, dal3 man wenigstens in der jungen Stufe der ostlichen Linearkeramik schan mit Spezialisten rechnen kann, die die Steinindustrie bereits nach Schablonen und in kleinen Serien herstellten.

206

Zuľ Beteuchtung alle ľ dieseľ Seiten des Lebens der ältesten Landwirte kann nur ein wesentlicher Wandel in der Konzepti on der grundlegenden Grabungen verhetfen, die auf systematischen Untersuchungen lypisierter Fundstellen unteľ vielseitiger interdisziplinärer Zusammenarbeit beťuht. Wenn die Verbreitung der Kultur mit ästlicher Linearkeramik auf dem Gebiet der heutigen vier Staaten beri.icksichtigt wird, ist auch eine gegenseitige internationale Koordination einer solchen Grabung eine unausweichliche Bedingung. Ubersetzt von B. Nieburová

Taburky

2

3

4

5

6

Tab. l. l , 2 - Zemplínske Kopča n y, o bje kt 9 (skupina K opča ny); 3 - Michalove~. objekt 3; 4 - Michalovce, objekt 2 (stredná fáza) ; 5 - Lú č ky-Viničky, objekt 3 (skupina Raš kovce, v p opredí pôdorys d o mu protoliszapolgárs kej fázy); 6 - Peder, deštrukcia pekáča (skupina Tiszadob).

2

3

4

5

b

Tab. 2. 1-4 - Prešov-Sarišské Lúky, objekt l (stredná fáza); 5 - Zemplínske Kopčany. objekt 13 (skupina Raškovce a hroby bukovohorskej kultúry); 6 Cečejovce (skupina Barca III).

2

6

4

7

3

8

9

Tab. 3. Základné výzdobné techniky kultúry s východnou lineárnou keramikou. l - žliabkovaný ornament; 2 - hlboko rytý ornament; 3 - tenko rytý ornament; 4 kombinácia rytého a maľovaného ornamentu; 5 - maľovaný ornament ; 6 - vrypy; 7 - prs tové jamky; 8 - brázdenie prstami ; 9 - plas tický jamkovaný pásik.

•

Tab. 4. Košice-Cervený rak. Pmtolineárny stupeň.

22

26 Tab. 5. Koš ice-Barca III. Starý

východnej lineárnej keramiky Barca III) .

st upeň

(s kupina

Tab. 6. K ošice-Barca III. Starý

st upeň

východnej lineárnej Barca III) .

keramiky (skupina

Tab. 7. Košice-Barca III. Starý

východnej lin eárnej keramiky Barca III).

stupeň

(skupina

7

9

10

Tab. 8. Košice-Barca III. Starý

stupeň

východnej lineárnej keramiky (skupina B arca III).

2

3

Tab. 9. Zemplínske Kopčany. l - objekt 2; 2, 4, 6 - objekt 9; 3 - objekt 4; 5, 7 - z výkopu základov budovy JRD. Starý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina K opčany).

2

Tab. 10. Zemplínske jekt 9/V. Starý

Kopčany. stupeň

l-4 objekt 2; 5-7 - objekt 4; 8-13 východnej lineárnej keramiky (skupina Kopčany).

ob-

Tab. ll. Zemplínske

Ko pčan y.

Objekt 9/V. Starý sLupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Kopčany).

Tab. 12. Zemplínske

Kopčany.

Objekt 9/V. Starý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Kopčany).

12

Tab. 13. Ze mplínske

Kopčany.

Objekt 9/V . Starý stupeň východnej lineá rnej keramiky (skupina Kopčany).

T a b. 14. Zemplínske

Kopča ny.

Objekt 9/V. Stat·ý stu p e ň vých odnej lineárnej keramiky (skupina Kopča ny).

3

Tab. 15. Zemplínske

Kopčany.

Objekt 9/ V . Sta1·ý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Kopčany).

Tab. 16. Zemplínske

Kopčany.

Objekt 9/Z . Starý s tupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Kopčany).

Tab. 17. Michalovce. 1-3 - objekt 3, s tredná fáza východnej lineárnej keramiky; 4-15- objekt 5, starý s tupeň východnej li neárnej keramiky.

Tab. 18. Mi cha lovce. Obj e k t 3, st redná fáza východnej lineárnej ker a miky.

4

5

3

6

7

9

18

26

Tab. 19. Michalovce. 1-26 - objekt 2, stredná fáza východnej lineárnej keramiky; 27- objekt 1/61, mladý stupeň východnej lineárnej keramiky.

Tab. 20. Michalovce. Objekt 2, stredná Iáza východnej lineárnej keramiky.

7

Tab. 21. Prešov-Sarišské Lúky. Objekt l. Stredná fáza východnej lineárnej keramiky (začiatky skupiny Tiszadob) .

Tab. 22. Prešov-Sarišské Lúky. Objekt l. Stredná ľáza východnej lineárnej keramiky (za čiat ky skupi ny Tiszadob) .

Tab. 23. Prešov-Sarišské Lúky. Objekt l. Stredná fáza východnej lineárnej keramiky (začiatky skupiny Tiszadob) .

b

9

Tab. 24. Prešov-Sarišské Lúky. Objekt L Stredná .Cáza východnej lineárnej keramiky (začiatky skupiny Tiszadob).

Tab. 25. Prešov-Sarišské Lúky. Objekt l. Stredná fáza východnej lineárnej keramiky (začiatky skupiny Tiszadob).

2

12

13

18 Tab. 26. l-ll - Ardovo, jaskyňa Ardovo; 12-15 Kečovo, jaskyňa Domica; 16- 18 - Kečovo, jaskyňa Certova diera. Mladý stupeň - typ gemerskej lineárnej keramiky.

4

2

8

ó

7

q

12

14

Tab. 27. Kapušany. Objekt l, mladý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Tiszadob).

Tab. 28. Peder. l, 2 sektor 5. Mladý

sektory l, 2; 3-5 - sektor 3; 6-21 - sektor 4; 22-31 východnej lineárnej keramiky (skupina Tiszadob) .

stupeň

'

' l

.\ ~

}l'''

'/>.\Í.

' .,,! ' ~ l•

'•'

11

·l'

18

Tab. 29. Peder. 1-6 - sektory 4, 5 (pri peci); 7-14 - sektor 12 ; 15-18 Mladý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Tiszadob).

jama 9.

4

1

8

11

9

T ab. 30. Pede r . l , 2; 5-11, 13 - sektory 4, 5; 3 - jama 9; 4 - sek tor 3; 12, 14 - sekto t· 12. Mladý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Tiszadob).

3

11

Tab. 31. Košice-Barca I, 1-8 - vrstva. Močidľany, 9-24 vrstva. 1-18 mladý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Tiszadob) ; 19-24 bukovohorská kultúra.

3

5

Tab. 32. Sarišské Michaľany. Mladý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Tiszadob).

Tab. 33. Sarišské

Michaľany.

Mladý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Tiszadob).

Tab. 34. Michalovce. 1- 11 - objekt 6; 12-24 - objekt 7. Mladý stupeň východnej lineámej keramiky (skupina Tiszadob v regióne skupiny Raškovce).

5

18 Tab. 35. Michalovce. 1-4 - objekt 7; 5-1 2 - objekt 8, skupina Tiszadob v regióne skupiny Raškovce. L astovce. 14-17 - s kupina Raš kov ce; 13, 18 - skupina Kopčany. P avlovce nad Uhom. 19 zber (skupina Raškovce).

3

2

b

7

ll

Tab. 36.

Lúčky-Viničky.

Objekt 3, mladý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Raškovce).

Tab. 37. Lúčky-Pláne. 1-13 zber, keramika skupiny Tiszadob a Veľké Raškovce-hrádza 14, skupina Kopčany. Lúčky-Viničky, 15 skupina Raškovce.

Raškovce. objekt 2,

t·~

~.

·~: ~ijí'J!. · ·~ · ·~-~~·. \

.

~-=-··:;::~-~;: :. \

·~~.

. ·~ " . '

'

:~~~~

..

·' ..·.. ír.

,,

~

.-

Tab. 38. Ze mplínske Kopčany. l , 2 objekt 13. Ve fké R aškovce -plynovod , 3-6 - ob jekt 117 1; 7, 8 - objekt 3172. Mladý stupeň východnej lineárne j ke ra miky (skupina R aškovce) .

Tab. 39. Zemplínske Kopčany. Objekt 13. Mladý stupeň východnej lineárnej keramiky (keramika skupiny Tiszadob v prostredí skupiny Raškovce).

,..,,.....;~

.,.

< ; ' ·•

5 .·'~tr~,.,

~,. .

t~o ,

4

b

...

.

~ ~··

8

9

'

Tab. 40. Zemplínske Kopča ny. Objekt 13. Mladý st upeň východnej lineárnej keramiky (keramika s kupiny Tiszadob v prostre dí s kupiny Raškovce).

Tab. 41. Zemplínske

Kopčany.

Objekt 13. Mladý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Raškovce).

Tab. 42. Zemplínske

Kopčany.

Objekt 13. Mladý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Raškovce).

T a b . 43. Zemplínske

Objekt 13. Mladý st upeň východn ej lineárnej ker a miky (skupi na R aškovce).

K o pčany.

2

Tab. 44. Zemplínske

Kopčany.

Objekt 13. M lad,ý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Raškovce).

Tab. 45. Zemplínske

Kopčany.

Objekt 13. Mladý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Raškovce).

Tab. 46. Zemplínske

Kopčany.

Objekt 13. Mladý stupeň východnej lineárnej keramiky (skupina Raškovce).

Tab. 47. Zemplínske

Kopčany.

Objekt 13. Mladý stupeň východnej lin ramiky (skupina Raš kovce).

Obsah

úvod

7

l Vývoj štúdia kultúry s východnou lineárnou keramikou na Slovensku

ll

2 Kategórie a základné terminologické otázky

21

3 Kultúrno-geografické a prírodné prostredie

25

4 Vypovedacia 5

schopnosť

archeologických

prameňov

Osídľovanie východného Slovenska 5.1 Sídliská . 5.2 Sídliskové objekty 5.2.1 Nadzemné stavby 5.2.2 Zemnicové stavby 5.2.3 Sídliskové jamy 5.2.4 Pece

6 Regionálne skupiny kultúry s východnou lineárnou keramikou na Slovensku 6.1 K metodike vyčlenenia skupín . 6.2 Stupeň s protolineárnou keramikou . 6.3 Stupeň so starou lineárnou keramikou 6.3.1 Skupina Barca III . 6.3.2 Skupina Kopčany . 6.4 Stredná (prechodná) fáza 6.4.1 Gemer (Rimavská kotlina a Slovenský kras) 6.4.2 Košická kotlina a Sarišské podolie 6.4.3 Východoslovenská nížina . 6.5 Stupeň s mladou lineámou keramikou .

29 33 36

40 40 42 46

49 51 51 58

61 62 67

74 74 77

80 84

6.5.1 Skupina Tiszadob . 6.5.2 Typ gemerskej lineárnej keramiky 6.5 .3 Skupina Raškovce 7 Výrobné nástroje

84 90 91 101

7.1 Kamenná brúsená a štiepaná industria 7.2 Kostená industria 7.3 Nástroje z hliny

101 103 103

8 Nadstavbová oblasť . 8.1 Idoly 8.2 Reliéfne zobrazenia

105 105 107

9 Genéza, datovanie a vzťahy kultúry s východnou lineárnou keramikou 9.1 Vzťahy k mezolitickému osídleniu . 9.2 Stupeň s protolineárnou keramikou . 9.3 Stupeň so starou lineárnou keramikou 9.3.1 Skupina Barca III . 9.3.2 Skupina Kopčany . 9.4 Stredná (prechodná) fáza 9.4 .1 Začiatky osídlenia Gemera 9.4.2 Začiatky skupiny Tiszadob 9.4.3 Začiatky skupiny Raškovce 9.5 Stupeň s mladou lineárnou keramikou 9.5.1 Skupina Tiszadob 9.5.2 Typ gemerskej lineárnej keramiky 9.5.3 Skupina Raškovce

111 111 113 118 118 122 126 126 128 129 129 129 134 135 139

10 Záver ll Súpis lokalít a charakteristika Zoznam skratiek Literatúra Resumé ruské Resumé nemecké Tabuľky .

prameňov

147 181 183 191 199 209

KULTÚRA S VÝCHODNOU LINEÁRNOU KERAMIKOU NA SLOVENSKU o

Ph Dr. Stanislav Š ilka, CSc. Prebal a väzbu navrhol Ľubomír Mika Zodpovedné redaktorky Eva Hapčová, Jana Máderová Výtvarný redaktor Jozef Szabó Technická redaktorka Laura Mešková Korektorky Jana Hronová, Veronika Taragetová Rukopis zadaný do

tlače

30. 11. 1988

Vydanie prvé. Vydala VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave roku 1989 ako svoju 2862. publikáciu. Strán 212 a 50 obr. prílohy. AH 21,47 (text 13,55, ilustr. 7,92). VH 22,34. Náklad 1000 výtlačkov. Vytlačili Tlačiarne SNP, š. p., Martin. SÚKK 1562/ I. -88. ISBN 80-224-0052-1 09 Kčs 43,-