Kompozičný šach na Slovensku

Citation preview

BEDRICH FORMANEK

KOMPOZICNY SACH \NA SLOVENSKU

SPORT SLOVENSKf: TELOVYCHOVNI: VYDAVATEI:.STVO, BRATISLAVA 1984

Lektorovali Ing. J uraj Brabec, CSc. a

c

Doe. Ing.

Bedrich Formanek, CSc.,

prof. Karol Mlynka

1984

OVOD

Kto zo saehistov sa elite nepokusil vyriesii nejaku ulohu Ci studiu zo saehoveho casopisu alebo rubriky? PrileZitostnyeh riesitefov saehovyeh problemov su u mls desaitisice, mozno aj statisice, a ti pravidelni sa urCite pocitaju na tisicky. Duehaplnosi a krasa saehovyeh probh:mov priiahuje masy saehistov, pose­ denie nad problemom vyborne osviezi kaZdeho, napriklad aj po iaZkom studiu otvorenia alebo po namahavej partii. A pre specialnyeh zaujemeov 0 kompo­ zicny saeh su probh!my stredobodom zaujmu, vyznamnym konickom, ktorj posiliiuje vieru vo vlastne sehopnosti, umoznuje krasne realizovai vlastnu fantaziu. Riesenie a skladanie problemov dava prilezitosi uplatnii deduktivny alebo analytieky sposob myslenia, vytvara estetieke emocie, faseinuje svojou logikou, bohatstvom myslienok, dokonalosiou konstrukcie Ci vtipom. Dovofu­ jeme si vyslovii na prvy pohfad odvaznu myslienku, ze kompozieny saeh ako druh umenia a hry zaroven nema obdobu v nijakej inej hre ani v inom ume­ leekom odvetvi a svojou neuveritefnou mnohostrannosiou je jedinecny a ne­ nahraditefnY· Ako to vyzeralo s kompozicnyro saehom na Slovensku pred dvoma rokmi, pred 30 rokmi, pn:d 125 rokmi? Kto boli predehodeovia terajsich slovenskych saehovyeh skladatefov a na akej Urovni su oni sami? KaZdy pobfad na historiu je zaujimavy a poueny. Historia komrozicneho saehu na Slovensku ma tU vyhodu, ze nikoho neunavi svojou sirkou a zlozitosiou. Male tradicie, nijaka kompoziena skola, iba kde-tu vynikajuci jednotlivee, odkazany na seba a na zahraniCie, taky bol stav eSte aj v tridsiatyeh rokoeh nasho storocia. AZ posled­ nyeh 30 -40 rokov prinieslo spoCiatku mierny, potom vacsi a v poslednom obdobi skutocne rapidny vzostup. Riesenie sa'ehovyeh problemov sa stalo masovym sportom, podstatne sa rozsirili rady nasich saehovyeh skladatefov, objavili sa nove talenty, vysla prva slovenska kniha 0 kompozienom saehu, zalozena bola slovenska kompoziena organizacia. Rubriky pomahaju ziskavai novyeh zaujemeov, ktori sa potom zdokonafuju na skoleniaeh, rozsiruje sa publikaena Cinnosi, utvara sa system skladatefskyeh aj rieliitefskyeh suiaZi Struene a jednodueho, kompozieny saeh na Slovensku napreduje, jeho sUCas­ nosi je ruzova a buduenosi plna mideje. o tomto vktkom, ale ,najma 0 tvorbe slovenskyeh saehovyeh skladatefov sa docitate v tejto knihe. Udaje v nej sa tYkaju obdobia do 3 1. deeembra 198 1. V prvej kapitole je nacrtnutY historicky vyvoj kompozieneho saehu od po­ Ciatkov pred viae nd 1000 rokmi az po prve kroky na uzemi Slovenska v polo­ vici 19. storocia. Druhu a tretiu kapitolu sme venovali jednotlivym historickYm etapam v rozvoji kompozicneho saehu na Slovensku a stvrta, najrozsiahlejsia, predstavuie antologiu slovenskyeh saehovych skladate!ov za poslednyeh •.•

5

100 rokov. V zavere u vadzam e p rebrad y pub1ika�n ej Cinnosti, vysl edko v suiaZi, usp echo v, rozhodovania, ako a j vysvetlivky, spristupnujuce t ext a j tjm �ita­ telom, ktori sa dosiaf vobec nestretli s termino16giou kompozimeho sachu. Register na konci publikacie zahfila 496 skladatefov. Je takmer iste, ze zopar mien bude chybaf, na druhej strane vsak uvadzame aj sachistov, ktori publi­ kovali len jeden problem. Okolo 150 mien vsak stoji skutocne za zmienku, a to je cisl0 s ohladom na slovensku popuhiciu mimoriadne vysoke. Spolu je v knihe uverejnenych 301 skladieb od 128 slovenskjch autorov, prieom v texte pr edstavu jeme 155 skladatefov. Faktograficky je to velmi bohatj material, i ked napriek vsetkej snahe sa nam nepodarilo nadviazai niektore kontakty - a to uZ n ehovo rime 0 skladatefoch z minulosti, 0 ktorych sa nemozno niekedy dopatrai ani v archivoch a matrikach. Pravda, takjchto bi ely ch miest na mape dejin kompozimeho sachu na Slovensku ostalo sku­ tome m,Uo, takze kniha svojou podrobnost'ou predstihuje vsetky dosiaf vydane narodne antol6gie z tejto oblasti. Celkovy pocet skladieb slovenskjeh autorov mozno iba odhadnut': iste ich je vyse 6000, ale nie je vylucene, ze aj 0 tisicku Ci dye viae. Najvacsi problem bol preto vo VYbere. Pri neobmedzenom rozsahu knihy eelkom zasluzene by sme mohli publikovai tisic, ba aj viae diagramov. Tri stovky nas prinutili limitovat' pocet skladieb od jedneho autora na osem. Samozrejme, vacsine sa u sl 0 dte menej, ale prejavom uznania je uz aj zaradenie jedineho problemu. Kedze sme sa usilovali predstavif co najviac skladatefov prostrednictvom ich diel, do ryberu sa dostali aj skladby priemerne. Tie vynikajuce vsak maju pred sa len verku prevahu, co napokon tiez svedCi 0 urovni slovenskeho kom­ pozicneho saehu. Dufame a verime, ze preCitanie tejto knihy inspiruje mnohyeh citatefov k hlbsiemu zaujmu 0 saehove problemy a vo vsetkyeh sachovyeh skladatefoeh upevni pocit, ze ich tvoriva praea ma osobitny ryznam pri sireni socialistiekej

kult11ry.

Lebo kompozicny saeh je jej nespornou a krasnou sucasiou. AUTOR

6

1. POCI ATKY VO SVETE

SUCasna uroven kompozicneho Sachu, jeho prenikanie takmer do celeho sveta, vefke tvorive uspechy sachovYch skladatefov z mnohych statov, to je dosledok vyse tisicrocnych tradicii a vYvoja. Asi najstarsi zachovany sachovy rukopis vznikol okolo r. 1 140 a obsahuje najma skladby Arabov AL-ADLfHO (z 9. stor.) a AS-SULfHO (z 10. stor.). Pravdepodobne vsak je, ze eilte 0 niekofko desiatok rokov skor zll tadZickY skladatef NAIM AL- CHADf. Problemy z tohto najstarsieho sachoveho obdobia sa nazyvaju mans uby a zachovalo sa ich 680. Maju charakter prevdne ulohovY, s priamym matovYm vedenim, niektore vsak inklinuju k studiam. Cast mansub je Vefmi zaujimava a svedo 0 skladatelskom majstrovstve ich autorov. V stredovekYch e ur6pskych anonymnych rukopisoch (napr. "Civis Bononiae" a "Bonus Socius" z 13. stor.) boli uverejnene takmer vYlucne problemy, pravdepodobne pre malu pohyblivost vtedajsich figu.r (fersa a alfila), co malo za nasledok, ze partie bali pomale a nudne. Zborniky obsahuju prevdne reprodukcie arabskYch mansub, ale v skromnom mnozstve je v nich zastupena uZ aj tvorba eur6pskych sachovYch skladatefov. Obfubene boli v tom ease rozliene podmienkove wohy, kym problemov s vYzvou SUCasneho typu na' chadzame Pomerne malo . V 15. storoo vznikli nove pravidla sachu, ktorych pointou bol "objav" dnesnej damy a stre1ca. V tlacenom traktate Spaniela LUCENU z r. 1497 je uverejne­ nych 150 Problemov, z toho polovica podfa starych a druM podfa nOvYch pravidiel. :Dalsie skladby mozno najst v spisoch Portugalca DAMIANA ( 15 12), Talianov SALVIA (1604) a GRECA ( 1624- 1625) atd'. . Nova etapa rozvoj a kompozieneho sachu je spojena s vydanim knihy � HI: LLIPA STAMMU "Essai sur le jeu des echecs" (PariZ 1737), obsahuJuceJ l� zakonceni partii s vYzvou "Biely zacne a vyhra". Asi dve tr�tiny � n�ch maJu ulohovY raz a svojim forslrovanym priebehom sa podobaJu tYPICkY� arabskym mansubam, ale uz podfa n0vYch pravidiel. Onedlho po StammO�l (ktory mal syrsky povod, ale zll v Anglicku) vystupili so svojou tvorbou styna Taliani: ERCO LE DEL RIO (1750), GIOVANNI BAPTISTE LOLLI (1763), CARLO COZIO ( 1766) a DOMENICO PONZI ANI ( 1769). Naj­ originaInejsi z nich bol del Rio, ktory ako prv)' zamerne pouzival tiche tahy a vyraznym matovYm kombinaciam vedel dai aj esteticku formu. Nove knihy a zaroven nove mena sa objavuju zaciatkom 19. storOCla. Vo Viedni vycMdza zbierka JOSEPHA DOLLINGERA ( 1806), v Berline JULI USA MENDHE IMA ( 1832), ktory obratll pozornosi na modelove maty*>. MOhutnYm impulzom pre d'alsi rozvoj kompozieneho sachu sa stali sac�ovc periodika, ktore zacinaju vychadzat vo FrancUzsku ( 1836, Palamede), Anglicku y.

7

( 1841, Chess Players Chronicle) a Nemecku ( 1846, Schachzeitung). Aj vYznam­ na sachova rubrika v Casopise Illustrated London News bola zalozena v tomto obdobi - r. 1842. PribliZne r. 1840 sa zaCinaju formovai principy "starej skoly", hlavnYmi predstavitefmi ktorej su FrancUz PETER AUGUSTE D'ORVILLE (nar. 1809), AngliCan HORATIO BOLTON ( 1793) a Nemci FERDINAND JULIUS BREDE ( 1800) a ADOLF ANDERS SEN ( 1818). Prvy vynikol pracou s modelovymi matmi, Bolton objavoval krasu tichych iahov, Brede sa sustredoval hlavne na strategiu a slavny Anderssen (ktory bol aj najlepsim praktickym sachistom svojej doby) spojil kvality troch "starych" priatefov a stal sa zaroven prrym skladatefom, ktory tvoril na vopred urcenu temu. Rok 1845 sa zvykne pokladai za poCiatok ery "moderneho" kompozieneho sachu. Vtedy vznik1a slavna stvoriaZka H. A. LOVEDAYA s indickou temou a po nej paiiaZka W. GRIMSHAWA ( 1850) a stvortaZka A. NOWOTNEHO ( 1854) na temy, ktore boli neskor nazvane podfa svojich objavitefov. Napokon treba spomenut 30. december 1855, ked' londynsky tjzdennik The Era vypisal historicku prvu medzinarodnu suiaZ v skladani sachovych problemov**) s leho­ tou 1. 5. 1856, ktorU neskor predfzili 0 tri mesiace. KaZdy uCastnik musel poslat sest priamych matorych uloh. Z roznych statov Eur6py doslo 16 zasielok a I. cenu - sachovU supravu zo slonoviny - vyhral vynikajuci olomoucky skladatef, zijuci vtedy vo Viedni, DR. KONRAD BAYER. Nas vsak tumaj zaujal najma tym, ze jedna zo zasielok (vyhodnotena na stvrtom mieste) patrila dvojici KONRAD BAYER + ARNOLD PONGRAcz.

*

) Medzitym, r. 18 2 4 , vyIla proa ruska sachova kniha "Sachmatnaja igra, privedennaja

v sistematiceshij poriadok", v ktorej je okrem viacerj,ch reprodukcii uverejneny aj jeden original - slavny pl'oblim autora knihy Alexandra Petrova, symbolizujuci vyhnanie

Napoleona z Ruska. ) CeIkom proa kompozicna sutaz bola vypisana Ien domacou ealezitos(ou.

**

8

r.

185 2 taktiez v Anglicku, ale staIa sa

2. POCI ATKY N A SLOV E N SKU

Klasicky rodinny kalendar Domova pokladiiica (vydavany od r. 1 847 v Ska­ lici DANIELOM LICHARDOM) stal sa miestom prvych kontaktov slo­ venskeho citatefa s kompozienym sachom, ale aj so sachom vobec. Zaujimave je, ze uz prvy rocnik priniesol slabikovu hadanku, ktora do istej miery suvisi so sachom, ako ukazuje text na s. 253: "VinSik tento ma 8 versou, a kazdi z nich je zase 8 slabicnf. Rozobrat sa musi tato hcidka pomocou Sachovej hri, a s{ce podIa skoku konika. Ako zaene skcikat, tak musi neprestajne po vsetkich 64 mestiskach pochodit, ale tak, abi na zjadno dva raz neskociu."

Autora hadanky nepozm'lme. Pravda, sachova podstata nebola originama a navyse dnes sa tento typ problemov nezvyklle zarad'ovat mesIzi sachove. Ale uz v druhom rocniku (1848) nachadzame v rubrike Sachovje predlohi ako druhu "predlohu" vefky diagram s 25 kameiimi a vjzvou "Bjela stranka mci prvi krok a s pjat{m tahom da Cjernemu kralovi matt". Bol to prvy sachovj diagram a zaroveii PrvY sachovy problem uverejneny v slovenskej daCi (s naj­ viicsou pravdepodobnosiou reprodukovany). Navyse sa uvadza aj ridenie ,,konicka" z r. 1847 s poznamkou, ze ho rozriesilo 66,alebo 67 Citatefov (medzi 12 uverejnenymi bol na prvom mieste spisovatef JAN PALARIK). Lichard z toho usudil, ze "i na Slovensku pekna hra sachova moc prjatelou mci" a rozhodol sa pokracovai v rubrike. Od tYch cias Domova pokladruca, ale aj Casnik a Narodni kalendar prinasali reprodukovane sachove problemy viac-menej pravidelne. A tak sa priblizil rok 1855, v ktorom sa okrem vypisania sutaze The Era stala eSte j edna dole­ zita udalosi: na drahu sachoveho skladatefa sa vydal ARNOLD PONGRA.CZ. Mnoho okolnosti z jeho 80-roeneho zivota nie je znamych, nieco vsak predsa vieme, najmii vd'aka zivotopisu, ktory bol uverejneny r. 1 864 *), ako aj udajom, ktore nam poskytol Arnoldov pravnuk Mikulas Pongracz z Bratislavy. Arnold Pongracz sa narodil 1 8. jula 1 8 1 0 v Nededzi pri Ziline v znamej gr6f­ skej rodine. Zasluhou svojho otca, ako aj jedneho z ucitefov, JOHANNA SEYFRIEDA, osvojil si aj sach. Zafubu v sachovej hre rozvijal potom pOCas pravnickych studii v Bratislave a vo Viedni, ovefa menej vsak ako dostojnik z povolania . R. 1840 sa ozenil s ViedenCankou Karolinou von Hackenau, s ktorou mal 8 deti. Zriekol sa vojenskej sluzby a vratil sa do Nededze. R. 1849 nastllpil drahu statneho uradnika ako nacelnik zupy Oravsko -turcianskej a r. 1851 Hontianskej (v Balazskych i>armotach). R. 1 856 odstupil z tYchto funkcii a presidlil sa do Tmavy. Kratsi Cas potom byval aj v Bratislave, ale Tmava ho opiii pritiahla a ostal jej vemy az do smrti 7. jula 1890. Arnold Pongracz hovoril niekofkymi jazykmi a ako vsetci Pongraczovci aj po sIovensky. Narodil sa na uzemi, ktore obyval slovensky fud a takmer ce1y �

*) Lang" M. (f): Arnold Gra! Pongrdcz. Schachzeitung , 7 .-8. 1864 ,

9

s.

248.

1.

W. ziehr an, und zwingt den Schw, mit dem lanlzehnten Zuge Matt zu serzen

Riesenie 1 (Pongracz): 1. Vc6+ KdS 2, Df5 KeS 3, Vc7 KdS 4. Df4 KeS 5. Kb7 KdS 6. Kc6 KeS 7. Kd5 KdS S. Ke6 KeS 9. Kf5 KdS 10. Se4 KeS 1 1 . Ve6+ KdS 12. Se7+ KeS 13. Sg5+ KfS 14. VcS+ Kf7 1 5. Ve5 g6 mat. Na rozdiel od samomatu Pollmachera a Schuriga pdiakovi sa dovoli jediny tah, a to matujuci. Cesta k danemu matu ma aj dualove odboCky (napr. S. Ke4 a pod.), ale to sa v polovici 1 9. storocia nepokladalo za chybu.

zivot bol s Dim v styku. V zmysk zemepisnom a recovom je teda Arnold Pongracz nesporne prvym slovenskym sachovym skladaterom. Sachovymi problemami sa zaeal zaoberat pomerne neskoro. V styridsiatych rokoch zalozena rubrika v lipskych Illustrirte Zeitung ho priviedla k rideniu, ale dte niekofko rokov trvalo, kym sa odhodlal k tvorbe. Prvy problem zlozil takmer iste pod vplyvom samomatu POLLMA CHERA a SCHURIGA*). Mozno sa domnievat, ze pri hfadani jeho ridenia nasiel naznak cesty k celkom inemu zaverecnemu matu, ktory potom realizoval malou zmenou v pozicii. Vznikol samomat, ktory Pongraczovi uverejnili v aprilovom cisle Wiener Schach-Zeitungu r. IS55 pod neuplnym menom, ako ukazuje fotograficka reprodukcia na diagrame 1 (doslovny preklad textu nad diagramom: "Od pana gr. Arnolda P . . . . . . . . z Balazskych :Darmot" a pod diagram: m: "B. laM a prinuti c. dai mat patnastym tahom"). Medzi Pongraczom a vtedajsim redaktorom Wiener Schach-Zeitungu K. *)

Hermann Pollmiicher a Richard Schurig, 5 11 Illustrirte Zeitung 1. 1. 1B 5 5: b.KaB De6 Vd6 Vg6 Sc5 Sg2Ja4 Jg4 (B), c. Kc7 Pg7 (2), samomat 12 . tahom: 1.JIB g:fB 2. SIII5 3. Sb514 4 . VgII3 5. Vel 12 B. Vd3 1IJ 7 . Vd7+ KcB B. Va7+ KdB 9. VdI+ Jd2 10. Dc4 KcB 1 1. Se7+ J:c4 12. JbB+ J:bBX, B . . .. /1 S 7. Sd4+ KdB B. Sa7+ S:d3 9. Vdl Kc7IO. De"+ KcB 11. SaB+ S:a6 1 2.Db7+ S:b7X, B . ... flV:? Se7+ V:c1 8. DcB+ V:cB 9. SdB + KcB 10. Sa6+ V:aBX, B . ...IID 7. Se3+ D:el B. S14+ D:14 9. Db6+ KcB 10.DbB + D:bB mat, ale aj ini poradia fahov a navyIe 5. Va112 B . Vd;!...

10

z.

K. Bayer a A. Pongracz The Era C 1 . 8. 1856

3. Amold Pongracz

Mat 5. tahom

Samomat 6. fahom

935 Schachzeitung 7. 1 858

Riesenie 2 (Bayer a Pongr:kz) : 1. Dc3+ Ke4 2. Jf5! K :f5 3. Sh7 + Kg4 4. Dh3 + K :h3 5. Sf5 mat, 3 . ... Kg5 4. Dg7 + Kh5 5. Dg6 mat, 2. ...f3 3. Dd4+ K:f5 4. Sh7 + Kg5 5. Dh4 mat (2. ...b5 3. Dc2 +, 1 . . ..Kd6 2. Jf5 + Kd7 3. Se6 + ata.). Tri modelove maty este pred nastupom ceskej §koly! (Ostatne podvarianty sa koncia nemodelovo. ) Ridenie 3 (Pongracz) : 1. Sh2 + ! Kd5 2. Vb6 + V :a2 3. Jdf4+ Ke5 4. Jg6 + Kd5 5. f4+ Vg2 + 6. K :f5 ! tempo Je7, Jh6, S :g6 mat. Jeden z naj­ krajsich Pongr:kzovych samomatov s typickou bateriovou technikou. Vy­ borny je uvodnik, ktoreho ucinok sa prejavi az v zriedkavom rozvetvenom zavere. Pri prvom uverejneni zvladol tento problem iba jeden rieSitef.

BAYEROM vznikol priatefskY vziah, ktory bol ddrZiavany culou korespon­ denciou (asi 40 Bayerovych listov Pgngraczovi v nemCine sa stratilo pOCas druhej svetovej vojny v Macove pri Samorine, kde zil Arnoldov vnuk Pavol Pongracz), spoloenou pracou nad problemami pre suiaz The Era a neskor aj stretnutiami a spoloenymi cestami. . V nasledujucich rokoch sa Arnold Pongracz venoval kompozicii vefmi in­ tenzivne a jeho problemy nachadzame vo vsetkych znamejsich Casopisoch a rubrikach. A tak sa jeho skladatefsky talent naplno rozvinul az v Trnave, co azda najlepsie vystihuje obfubeny pseudonym EINSIEDLER ZU (VON) TYRNAU (TmavskY pustovnik). Pongracz patril k tYro niekofkYm sachovym. skladatefom, ktori si uZ v 50. ro­ koch minuleho storoCia vydobyli svetove meno. Zlozil niekofko stoviek proble­ mov, ziskal vyznamenania na prvych svetovych kompozienych suiaziach a najrna svojimi samomatmi si stal do radov priekopnikov kompozieneho iachu. Z jeho tvorby uvadzame problemy c. 1-7. 11

4. At'Ilold Pongracz 1073 Schachzeitung 1 . -2. 1860

5. Arnold Pongracz z I.c. British Chess Association C 31. 5. 1862

Mat 2. tahom

Samomat 7. tahom

Riesenie 4 (Pongracz): Na kazdy fah cierneho zo zakladnej pozlcle Je pripraveny mat (nudzovka): 1 . . . , Kc4 2. Da4 mat, 1 . . . . Ke4 2. Dg4 mat, 1 . . . . c4 (e4) 2. D:d5 mat, tempovy uvodnik 1. Vg5 ! cely obsah zachova, vsetky ostatne pokusy ho rozrusia. Neskor bola tato dvojfazka uverejnena s h. Vg5 a uvodnikom 1 . Vh5, co je vlastne dokaz, ze ide 0 tzv. vecnu Ulohu. Autor ju povodne uverejnil ako symbolicku Ulohu na "temu" radoveho kriza (Ordenskreuz) . Riesenie 5 (Pongracz): 1. Df8+ Kg6 2. Vf6+ Kh5 3. Dh8+ K:g5 4. Vf5+ Kg6 5. Vb5+ Jc2 Jf5 6. Kf4+ Jg5 7. Ke5! Sb8 mat, 2 . . . . K:g5 3. Dg7+ Kh5 4. Sg6+ Kg5 5. Vf5+ e:f5 6. Kh3+ Kf4 7. Vg4+ f:g4 mat, 1 . . . , Kh7 2. g6+ K:g6 3. Dg8+ Kh6 4. Dh8+ Kg6 5. Vb5+ Jc2 (}f5) 6. Kf4+ Jg5 7. Ke5 Sb8 mat. Variantove clenenie bolo v samomatoch tej doby vyni­ mocne - zrejme aj tato okolnosi prispela k zisku prvej ceny (za zasielku 4 samomatov). S koda, ze nas prry sachory skladate! nezachytil dalSi ryvoj svetoveho kom­ pozieneho sachu, najmli nastup ceskej skoly v 60. rokoch, ale ovefa viac mo­ zeme futovat', ze nezalozil nijaku rubriku ani orgacizaciu, a ze takmer neovplyv­ nil kompoziene dianie na Slovensku. Jedinou jeho "trenerskou" zasluhou bola pravdepodobne vychova syna JU­ RAJA PONGRA CZA (nar. 24. 4. 1845 v Nededzi), ktory za svojho pobytu v Bratislave zlozil minimalne sedem samomatov (prvotinu uverejnil asi v ja­ nuari 1863 v nemeckom Schachzeitungu) a preukazal nesporny talent. Ziaf, ako 21-rocny poruCik rakuskej armady zomrel 3. jula 1866 v bitke pri Hradci KraIove. Z jeho tvorby uvadzame problemy c. 8 a 9.

12

6. Arnold Pongracz

7. Arnold Pongracz Cestne uznanie Schachzeitung C 30. 6. 1866

1695 Schachzeitung 12. 1 863

Samomat 6. tahom, iartovny problem Riesenie 6 (Pongracz): 1 . Se3 a4 2. O-O-O! a3 3. Jal a2 4. Sd4+ e:d4 5. Sc2 d3 6. SdI d2 mat. Symbol 0-0-0 tu predstavuje vefku roslidu s ne­ existujucou Val, Cize tah Kel-cl. Zartovne je aj odovodnenie: biely dal slabsiemu superovi na zaciatku "partie" vYhodu veze al. 0 pravidlach vj­ hodovych partif mozno diskutovai, nespome vsak je, ze ide 0 prvy slovenskj zartovny problem. (Poradie prvych troch tahov sa da zamenit.) Riesenie 7 (Pongracz): 1. Jd4 ! tempo 1. ... K:d4(Kd5), Kf6, Kf4, Jf7 '" 2. c:d6, Jg4, Jd3, D:d6 mat. V 60. rokoch vefmi moderna dvojiazka s krasnymi "trojbateriovymi" matmi. Kto vie, Ci si autor vsimol, ze Uloha ma aj zdanliw hru 1. . . . Kf6 2. De7 mat; bol by to byval napad hodny slavneho vynaIezcu ... Okrem neho na uzemi Slovenska v 60. rokoch sa objavili este najmenej deviati autori, z toho osmi v rubrike budapdtianskeho tyzdennika Vl}sarnapi Ujsag (zalozenej r. 1860): FRANTISEK KovAcs (Lucenec), JULIUS PON­ GRA CZ (Hor:ne Turovce, zrejme nie pribuzny Arnolda Pongracza), LA­ DISLAV DIOSSY (Michal nad ,Zitavou), ALEXANDER SZALAI (asi tiez Michal nad Zitavou), MIKULAS OLAH (StUrovo), EDUARD POPPER (Martin), KOLOMAN R6TH (Rimavska Sobota) a KAROL BROSZ (Pre­ SOy). Z jednotlivych problemov (na ukazku c. 10-12) mozno usudii, ze islo o skladatefov aj na vtedajsie pomery maleho vYznamu*>. *} Pravdepodobne prvy autor na I�zemf Slovenska po A. Pong raczovi poufil menD Ra/ael (asi pseudonym) a pochadzal z Levic. Jeho trojtozku (malo originalnu) uverejnil Vasarnapi Ujsag 20. februdra 1860. V tejto rubrike sa nerozliSovali originaly od reprodukcii, preto pri udajoch uvddzame otdzniky.

13

8. Jura; Pongrac�

1796 Schachzeitung 5. 1864

9. Jura; Pongracz Ill. cena Rheinischer Schachcon­ gress C 20. 8. 1864

Samomat 9. iahom

Samomat 6. tabom

Riesenie 8 0. Pongracz): 1. Jb5 + Ke4 2. Jd6+ Kd4 3. Vb4+ V:b4 4. Jf5 + Ke4 5. D:b l + V:bl 6. Jd6 + Kd4 7. S:gl+ V:gl S. Jb5+ Ke4 9. Sg6+ V:g6 mat. Samomat so zaujimavymi geometrickYmi momentmi: navrat bieleho jazdca b5-d6-f5-d6-b5 a· "okruZna jazda" ciernej veze bS-b5-bl -gl-g6. Mat je sice modelovy, v danom pripade to vsak nema podstatny vyznam. Riesenie 9 (J. Pongracz): 1. Sf1 + Ke4 2. Jc5 + Kd5 3. Dc4+ Kc6 4. Ja4+ Kd7 5. Sh3+ Vf5+ 6. Db5+! Jc6 mat. "Pongraczovska" hra bateri! vyusti do krasneho modeloveho matu s vazbou bielej damy. Tretiu cenu ziskal autor na turnaji vtedaisieho Zapadonemeckeho sachoveho zvazu v oddelenf 3- aZ 6-t'ahovych samomatov. Riesenie 10 (Kovacs): 1. Jd2 hrozf 2. Ve4 mat, aj 2. J:f3+ V:f3 3. Ve4 mat (druha hrozba vyjde ako variant po 1 . . . . Vfe3 2. Jf3+), 1 . . . . J:c5 2. Vd4! K:d4 3. Sf6 mat (co aj hrozilo). JedinYm "problemovym" momentom je ticha obet' veze. Riesenie 11 (Di6ssy) : 1. Sb7 hrozi 2. Ve4 mat (ale nehrozf 2. Jf4? ani 2. Jf6?), 1 . . . . f5 2. Jf4! (aZ teraz, lebo vznika tempo) 2 . . . . f:g4 3. Jd3 mat (modelovy), 2. '" Ke4 3. Jd3 mat (antidual 3. Jg6? s odviazanim Pf5), 1 . . . . Sc6 2. Jf6 tempo a 3. Jd7 alebo 3. Ve4 mat. Na svoju dobu pekna a jemna trojt'azka. Riesenie 12 (Popper): 1. Vb2 ! glD 2. J:e4+ J:e4 3. Vc2+ b:c2 4. b4 mat, 1 . . . . Se4- 2. Vh4! Se4 3. V:e4 s dualom v mate. Vybomy "rieSiterskY" uvodnik a modelovy mat, pravda, skusenejsi skladatef mohol vyuZit' aj hrozbu 2. V:g2 3. V:g3 (napr. pridanim cierneho Ph7). 14

10. Frantisek Kovacs 23 Vasarnapi Ujsag 10. 6. 1860 (?)

11. Ladislav Di6ssy 138 Vasarnapi Ujsag 17. 8. 1862 (?)

Mat 3.

Mat 3. tahom

t&bom

12. Eduard Pouper

188 Vasarnapi U sag 2. 8. 1863 (?)

13. Pavel Sloboda Narodni kalendar 1864

Mat 4. iahom

Mat 4. tahom

15

14. Bertalan Farkas 617 Vasarnapi Ujsag 24.9. 1871 (?)

15. Michal PollBk 164 Oesterreichisehe Schaehzeitung 1873, c. 33-34

Mat

Mat 3. tahom

3.

(ahom

Riesenie 13 (Sloboda): 1. Kd3 tempo 1. . . . Kd5 2. Je4 Ke6 3. Kd4 Kb5 4. Sd7 mat, 1. ... Ke5 2. Ke4 Ke6 3. Je4 Kb5 4. Sd7 mat. Stoji za zmienku, ze nehrozilo 2. Ke4? Ke5 3. Je4+ Ke6!, 3. Jf5 Kb5! ani 2. Je4? Kd5!, takZe ide vlastne 0 presunutie tempa. Sice nemipadmi, ale v podstate dobra . prvotina. Ridenie 14 (Farkas): 1. Df4 V:e8 (hrozi) 2. De4+ Ke5 3. De4 mat, 1. .. Ve3+ 2. D:e3 a 3. Je7 alebo Jf6 mat, 1. .. . Vf6 2. D:f6 a 3. D:d6 mat, 1 . ... Ke5 2. De4+ Kb6 3. De7 mat. Vefmi zly uvodnik a jeden dual v mate, zda sa vsak, ze autor mal zmysel pre variantovu hru. Riesenie 15 (Polhlk): 1. Jd5 tempo 1. .. . f:e4 2. d:e4 d:e3(d3) 3. Se3 mat, 1 . ... f4 2. Je7 f:e3, d:e3 3. Sg3, Se3 mat, 1. .. . d:e3 2. Se3+ K:d5 3. Sb3 mat, 1. .. . K:d5 2. Jf6+ Ke5 3. Ve5 mat. S rokmi sa pomaly zlepsovala teehnika, ale kde to bolo od rozbiehajueej sa ceskej skoly . . . .

Osobitne sa vsak treba zmienii 0 stvortazke c. 13 od PAVLA SLOBODU (povolanim farara vo Vrbovciaeh), ktoni bola pUblikovana v Narodnom ka­ lendari r. 1864 na zaklade vyzvy z predehadzajueeho roCnika. Zrejme je to PrvY original od slovenskeho autora v slovenskej tlaci. Aj v 70. rokoeh naehadzame vo vtedajsich Casopisoeh skladby autorov ziju­ cieh na uzemi Slovenska: BERTALANA FARKASA z Humenneho (c. 14) a MICHALA POLLAKA z Trn�yy (c. 15). Okrem nich mad'arske publika­ cie*> uvadzaju meno GEJZU BUTTNERA z Topofcian. Ani jeden vWc nedosiahol vyznamnejsie tvorive uspeehy. 16

Zaaatkom 80. rokov sa kono poCiatoene obdobie slovenskeho kompozieneho sachu, ktore bolo rysadnou erou Arnolda Pongracza. Nastupujuca nova generacia na cele s GEJZOM KALNICZKYM priniesla aspoil trochu noveho vzruchu. Bolo to v§ak uz obdobie, ked sa pribliZoval rozpad Rakusko-Uhorskej monarchie a vacsina skladatefov zijucich na lizemf Slovenska sa r. 1918 stala obCanmi novovzniknutej Ceskoslovenskej republiky. Preto sme tlito etapu rozvoja slovenskeho kompozieneho sachu zaradili do obdobia "poslednych 100 rokov", ktoremu venujeme dve nasledujuce kapito­ ly. •

*) Boros, S. - Lindner, L.: Magyar sakkfeladvany antolOgia. Magyar Sakkvilag kiad,isa. Budapest 1 939. Barcza, G.: Magyar Sakktortenet 1 . Sport, Budapest 1 97 5.

17

3.

POSLEDNfCH STO ROKOV

Kompozieny sach prciiel za poslednych sto rokov niekolkymi vjvojorymi etapami. Ceska skola, ktora vznikla okolo r. 1862, bola uZ pred sto rokmi veducim svetovym smerom a toto postavenie si udrZala niekolko desatroci. Zaciatkom nasho storoCia k nej pribudla skola novonemecka a strategicka a v 20. rokoch novostrategicka. Vsetky tieto skoly (ako aj niektore nemenovane skorSie srttery) ovplyvnili kompozicne dianie na Slovensku, pravda, ceska a novonemecka skola len akoby mimochodom, kjm strategicka a novostrategicka vefmi in­ tenzivne. Bolo to azda preto, ze zaciatok rozvoja kompozieneho sachu na Slovensku suvisi aZ s m'lstupom ALEXANDRA PITUKA (1927), v ktoreho tvorbe sa prejavil najma vplyv Mad'arska. ZaCiatok druhej polovice 20. storocia vsak zastihol slovenskjch sachorych skladatefov uz na takej Urovni, ze boli schopnf prijimai impulzy od vsetkjch smerov a sami ich rozvijai, zdokonafovai a pretvarat'. Kontakt so svetorym vjvojom sa stal postupne takj aktivny, ze viedol v niektorych oblastiach k vjznamnym tvorivym prinosom a dokonca aj k utvoreniu vlastneho smeru - slovenskej skoly. To vsetko plati predovsetkjm pre dvojiaZky, ale aj v ostat­ nych zanroch sa slovenski skladatelia zaeali coraz vjraznejsie prejavovai na medzinarodnom polio Mozno povedai, ze v sueasnosti dokaze slovensky kom­ pozieny sach konkurovai aj kompoziene najvyspelejsim krajinam vo vacsine zanrov. V tejto kapitole, ktora je vlastne historickjm uvodom k nasledujucej antol6gii, podavame strllene prebfady 0 situacii a dolezitjch udalostiach na Slovensku v jednotlivjch charakteristickjch usekoch poslednej storoenice, pricom si osobitne vsimame nastupy norych ryznamnych skladatefov, publikaenu Cinnosi (predovsetkym rubriky) a uspechy v celostatnom a medzinarodnom meradle. Na rozdiel od predchadzajucej kapitoly tu chybaju zivotopisne udaje a priklady z tvorby : im je venovana antol6gia.

OBDOBIE 1881 - 1918 Arnold Pongracz za poslednych desai rokov zivota skladal uz iba sporadicky. ZaCiatkom 80. rokov (podl'a mad'arskjch pramenov cite 0 nieco skor) vstupuje vsak na komp'ozienu scenu troJica skladatefov z vychodneho Slovenska : ANDREJ SP6NER (Velka Lomnica), GEJZA KALNICZKY a JOZEF KELEMEN (obaja nesMr Kosice). Po nich sa objavuju d'alsi Kosieania HUGO HERCZEG (povodhym menom HIRSCH), GEJZA GADOR, FRANTISEK KA SZONYI, ako aj Lucenean 18

tGNAc lIAVAs. Overa vjznamnejsie vsak boli prvotiny pezinskeho roclaka

a buduceho sbivneho sachistu RICHARDA RETIHO (1907) a talentovaneho IVANA FRIGA z Martina (1917). Centrom kompozieneh6 zivota na u.zemi Slovenska na zaciatku 20. storoCia boli nesporne Kosice, kde pracoval agilny sachovy klub a v rokoch 1913 -1914 vychadzala rubrika v Casopise Felvideki Ujsag.

OBDOBIE 1918 - 1945 Po utvorenf burzoaznej Ceskoslovenskej republiky sa podstatne rozsirili publikaene moznosti a vzniklo nebjvale mnozstvo novych rubrik. Niektore z nich (napr. v Slovenskom vychode a Slovenskom narode), vedene ceskjmi sachistami, mall vysoku odbomu moven, ale pozabudli na masovu propagaciu kompozicneho sachu a jeho rozvoj na Slovensku nijako nepodporili. overa lepsie predpoklady pre ruto funkciu mall rubriky v mladeznickych easopisoch RozvoJ, Svojei a Plamen, ziat, im zasa chybalo usmernovanie zacinajucich autorov. A tak kompozieny sach na Slovensku v tomto obdobi predstavovalo par jednotlivcov. Zo starsich skladatelov bol Cinny Gejza Kalniczky, niekofko vybornych proble­ mov zloZil Ivan Fric a ku skvelej urovni sa v srudiach dopracoval Richard R�ti. Za zmienku stoji presiahovanie sa vynikajuceho madarskeho majstra JULIUSA BREYERA do Bratislavy (asi 1919)., Objavmi boli MARTIN FOLKMANN z Cadce (prvotina asi r. 1925) a JULIUS GAzONYI z Pre­ sova, ale hlavna udalosi sa odohrala aZ r. 1 927, ked prvy raz "prehovoril" ALEXANDER PITUK z Banskej Stiavnice (zasluhou rubriky v prazskom ma­ darskom Casopise), ktory sa za niekofko rokov vypracoval na najlepsieho dvoj­ iaZkara nielen na Slovensku, ale v celej CSR. Napokon r. 1932 zaeal tvori� ANDREJ ANCIN (vtedy eSte obean Maoorska). Z inych udalosti treba spomenui este vydanie Prvej slovenskej knihy sachovej, ktora venovala easi svojho obsahu kompozienemu sachu. Trochu oZivenia priniesli nove rubriky v obdobi tzv. slovenskeho statu, z kto­ rych najmii Novy svet a Slovensky magazin vyznamne prispeli k sireniu in­ formacii 0 kompozienom sachu. V tom ease zacal tvorii ziak A. Pituka CU­ DoviT LACNt (taktiez z Banskej Stiavnice) a z dalSich skladatefov napr. CYRIL OPALEK z Bratislavy, ako aj niekofki dalSi, ktorych lepsie diela vzoikli aZ po oslobodenf.

OBDOBIE 1945 - 1959 (�RA PRACE)

o skutoenom rozmachu slovenskeho kompozieneho sachu mozno vsak hovorit aZ po historickom 9. maji 1945 a najmii po februarovom viiazstve r. 1948. Hlavnu Ulohu pritom zohrall nove sachove rubriky v rozsirenych easopi­ soch. PrvY rok po oslobodeni eSte vera nenapovedal, ale udalosiou historickeho vYznamu sa stalo uverejnenie prveho problemu v denniku Pnka 28. okt6bra 1946. Zviiesa vefka rubrika bola riesitefom a skladatelom vidy naklonena 19

a hoci s prekaikami, predsa vydrzala kontinmUne az do r. 1959. V tomto obdobi zaeinalo na Slovensku minimalne 53 novych skladatefov, z nich 36 v Praci, 8 v Eude, 5 v Obrane fudu, 3 vo Svete socializmu a 1 v Zivote. K tro­ jici PITUK - ANCIN - LACNY pripudli postupne MILOS SECKAR, BEDRICH FORMANEK, JAN JANCEK, LADISLAV SALAI, JAN KOZINKA, VLADIMfR BOSfK, JURAJ BRABEC, IVAN TATRAN­ SKY a d'alsi. VY'znamnu ulohu zohralo 32 turnajov Prace v skladani dvojiaziek a troj­ iaZiek, 4 suiaze pre slovenskych autorov v Eude, 5 tematickych turnajov SW CSZTV (1958 - 1959) a vydanie prvej slovenskej knihy 0 kompozienom �achu 353 sachorych problemov (r. 1957). Z pera slovenskych autorov vyslo v tomto obdobi len 9 clankov 0 kompozicnom sachu.

Osobitne treba spomenut zalozeni� slovenskej organizacie kompozieneho hchu dila 28. ju.na 1952 v Banskej Stiavnici a uskutoenenie prveho skolenia sachorych skladatefov v diloch 27. -28. septembra 1958 v Bratislave. Slovenski skladatelia dokazali svoju vybornu uroveii vo dvojiazkach, ked zviiazili vo vsetkych styroch majstrovstvach Ceskoslovenska v tomto obdobf (dva razy Pituk, dva razy Laeny). V Albumoch FIDE 1945-1958 uverejnili 21 skladieb.

OBDOBIE

1959 - 1966

(ERA SMENY)

Zaniku rubriky v Praci (22. 7. 1959) predchadzal vznik novej rubriky v denniku Smena (18. 4. 1959), ktora za 9 1 mesiacov"priviedla na svet" 9 1 prvotin sloven­ skych autorov. Tento rekord v priemere,ako aj absolutllY rocny rekord 31 norych autorov (r. 1962) nebol dodnes prekonany. V ere Smeny fungovall aj d'alsie rubriky, ktore sa zasluzili 0 rozvoj kompozieneho �achu, hoci prvotiny v nich boll o)edinele (napr. Vychodoslovens�e noviny, Ceskoslovensky sport, Hlas fudu, Eud, Smer, Rofnicke noviny, Uj szo atd'.). Osobitne vsak treba spo­ menut vydavanie Sachoveho bulletinu, prveho slovenskeho kompozicneho Casopisu (neperiodickeho), ktoreho prve oslo vyslo v jUni 1959. V rekordnom naklade 6000 rytlackov bola vydana popularna zbierka dvojiaziek Sach do vreeka ( 1 963). Slovenski autori napisali v tomto obdobi 22 Clankov 0 kompozie­ nom Sachu. Z buducich ryznamnych skladatefov zaCall tv,9rii najma BOHU�UL IPUNK,

KAROL MLYNKA, PAVOL JANKOVIC, JAN TAZBERIK, JAN VA:' LUSKA, STEFAN SOvfK, JOZEF TARABA, STANISLAV voKAL. Pravda, v tvorbe intenzivne pokracovala aj vacsina autorov, ktorych sme menovali v predehadzajucom obdobi. Zo suiazi treba uviesi najma reprezentacnu Celoslovensku sUiaZ 1958 - 1 963 v piatich odde1eniach, turnaje Smeny 1963 - 1966 pre zaeinajucich autorov, medzinarodne turnaje Smeru 1959 - 1965 a Stredoslovenskeho KV CSZTV (1958 - 1 964 pod nazvom Baby). Pokracovali aj skolenia sachovych skladatefov (pai v uvedenom obdobi), zintenzivnila a prehlbila sa ptaea organizacie a nove uspeehy ziskali slovenski autori na majstrovstvach Ceskoslovenska (ni�len vo dvoj iaZkach : v rokoch 1960 - 1 962 a najma v rokoch 1 963 - 1 965 z piatich 20

oddeleni si odniesli 2 virazstva, 4 druM a 3 tretie miesta), ako aj v Albumoch FIDE (v rokoeh 1959 - 1964 24 skladieb).

OBDOBIE 1966 - 1981 (ERA PRAVDY) Rubrika v Smene r. 1966 uz iba dozivala, ale 9. januara 1 965 vznikla nova rubrika v Pravde, ktora r. 1966 vypisala prvy anonymny medzinarodny turnaj a od r. 1967 zaCaIa uverejiiovar originaly ceskoslovenskyeh autorov. Postupne sa z nej stala rubrika, ktora prekonala vsetky dlhodobe slovenske rekordy: do konca r. 1981 uverejnila 1302 problemov na riesenie, z toho 872 originalov od slovenskyeh autorov a z nieh 129 prvotin. Okrem nej pokracovala v Cinnosti rubrika vo Vyehodoslovenskyeh novinaeh (v danom obdobJ 48 prvotin), obno­ vila sa rubrika v Hlase fudu (2 prvotiny), pokracovalo Vj sz6 atd. Sachovj bulletin vyehadzal u do r. 1969 a vo svojieh 14 cislaeh (1959 - 1 96 9) pri­ niesol mnoho skladieb (aj originalov), clankov, vysledkov sMazi atd. R. 1966 vysiel prelozeny a komentovany K6dex kompozicneho saehu a r. 1 968 Saehova terminol6gia, obsahujuea definicie 550 pojmov z kompozicneho saehu. R. 1969 zaCali vyehadzar slovenske metodieke listy kompozicneho saehu (do r. 1981 9 zvazkov). Vyznamna bola uCast' slovenskYeh autorov aJ na napisani spolocnej cesko-slovenskej ucebniee Abeeeda saehoveho problemu, vydanej r. 1973 v mlklade 10 000 vYtlackov. R. 1977 vysla vjznamna publikacia 30 ro­ kov slovenskeho kompozicneho saehu 1945-1 975, v ktorej su podrobne prehfa­ dy takmer vsetkyeh kompozicnyeh akell na Slovensku v danom obdobi. Napokon treba spomenut' rapidne rastlieu publikaenu cinnost' slovenskyeh autorov, ktori za 16 rokov napisali uz vyse 200 clankov z oblasti kompozicneho saehu. Agilna slovenska organizacia kompozieneho saehu usporiadala 3 medzinarodne zapasy s Macfarskom (2) a Rumunskom (1), 14 skladatefskyeh sMazi (vacsinou medzinarodnyeh), ako aj Prebor Slovenska v kompozienom saehu 1964 - 1969 (v piatieh oddeleniaeh). Z ostatnyeh sMui menujeme najma 14 dvojrocnych skladatefskyeh turnajov Pravdy (7-krat po dvoeh oddeleniaeh), 4 medzmarodne a 3 slovenske anonyfnne turnaje tej istej rubriky, kudorocne medzinarodne sutaze Hlasu fudu (od r. 1970). Uskutocnilo sa 12 skladatefskych skoleni a slovenski funkciomiri sa vjznam­ nou mierou podiefali na praci celostatnej organizacie kompozieneho sachu, ako aj Stalej komisie FIDE pre kompozicny sach. Rastli aj uspechy slovenskyeh skladatefov na majstrovstvach CSSR (v rokoch 1 966 - 1 968 a 1969- 1971 5 PrvYch, 3 druM, 4 tretie miesta), v troch albu­ moeh ceskoslovenskych sachovjch skladieb a v Albumoch FIDE (v rokoch 1965 - 1976, 75,5 skladby). Z medzinarodnych uspechov uvadzame aj slo­ vensku uCasi v 11. medzistatnej sMaJi druz�tiev 1967 (96,3 % bodov z celej ceskoslovenskej zasielky), v zapase CSSR-Svedsko 1970 (58,8 %), v I. sve­ tovej sutazi v kompozicnom sachu 1973 (71,9 %), v I. sutaZi socialistickYch statov 1975 (53,1 %) a v II. svetovej sMazi v kompozienom sachu 1981 (62,7 %). Z vjznamnejsich skladatefov v tomto obdobi zacinali JOZEF HAVRAN, ZOLTAN LABAI, BOHVSLAV SIvAK, STEFAN BLUNAR, MIRO­ SLAV SViTEK, PETER POLAK, MARIAN KRIZOVENSKY, CVDO_

21

VfT LEHEN, IVAN KISS - a mozno aj niektorl d'al§i, kton sa yYznamnYmi este len stanu. Pravda, 0 narastajucej aktivite v kompozienom sachu na Slovensku by bolo mozne uviesi este vera d'alsich podrobnosti. Casi z nich sa da vycitai z preMa­ dov na konci tejto knihy (5. 168 a dalSie).

22

4. A N TO LOG I A 1881 - 1981

V prvej Casti tejto iaZiskovej kapitoly sa nachadzaju udaje 0 153 sachov-ych skladatefoch, ktod zili na menU Slovenska a zaCali tvorii v uvedenom obdobi. U kddeho sme sa snaZili uviesi zakladne zivotopisne udaje, datum a miesto prvotiny, pocet problemov uverejnenych do konca r. 1 981, uspechy v sklada­ tefskych suidiach, pdpadne aj inu v-yznamnu Cinnosi v oblasti kompozieneho sachu. Bude to iste zaujimave Citanie, z ktoreho sa dozvieme, ze medzi sa­ chovYmi skladatefmi su zasropene najrozlienejsie povolania, ze najplodnejsim slovenskYm autorom je nesporne Alexander Pituk, ze�k vainym ctitefom kom­ pozieneho sachu patril aj vYznamny kultu.my dejatel Stefan Kremery, ze mame skladatefov, ktod sa tejto tvorivej vasni zacali oddavai vo veku pod 13 rokov, alebo d po pat:desiatke ... DruM Cast: kapitoly obsahuje 286 skladieb od 120 autorov s rieseniami a struc­ njmi komentarmi. Pokiar ide 0 vazny problem v-yberu, hlavnym kriteriom bola celkova kvalita tvorby jednotliv-ych skladatefov. Mali sme vsak aj kriterii vedfajsie: aby v knihe boli zastupene srodie, mnohoiaZky aj trojiaZky s vacsou vahou, ako to (u fillS) v skutoenosti je, aby sme v ramci moznosti predstavili co najviac autorov, aby sme povzbudili menej skusenych a talentovanych skladatefov a pod. Prirodzene, kaZdy v-yber je poznaceny davkou subjektivnosti, no citatelia nam iste prepaCia, ak podfa ich nazoru skladatef, ktory ma vybra­ nych viac skladieb, je horsi ako ten s mensim poCtom. Jedna vec je vsak iste d6lezitejsia: aby studium diagramov sprijemnilo chVile oddychu, pdpadne aj pouCilo a inspirovalo k vlastnej tvorbe. A aby ukazalo v konkretnej forme vsetky tie krasy kompozieneho sachu, 0 ktorych sme hovorili v uvode.

SACHovl SKLADATELlA ERNEST ACKERMAN Nar. 27. 7. 1955 v Michalovciach, 11radnik Statnej banky. Prvotina 7. 5. 1971 (Vychodoslovenske noviny). Uverejni1 35 problemov, z toho 25 dvojiaZiek, 5 trojidiek, 2 stvort:azky, 1 srodiu, 1 samomat a 1 po­ mocny mat. V turnajoch ziskall vyznamenanie. (problem c. 16.) FRANTISEK L. ADRIAN Nar. 10. 9. 1920 v Olomouci, tlmoCnik a hudobnik vo vofnom povolanf, bydlisko v Bratislave (zmena priezviska: do r. 1945 Aberle). Prvotina 15. 2. 1942 (Panorama). Uverejni1 17 problemov (1 spolocny), v turnajoch ziskal3 vyznamenania. (Problemy c. 17,296.) 23

JAN AGARSKI Nar. 28. 8. 1932 v Nitre (predtym pouzivane priezvisko AgarskY). Prvotina 13. 10. 1951 (praca). Uverejnil 5 problemov, z toho 1 dvojiaZku, 3 trojiazky, 1 stvoriaZku. V tumajoch ziskal 1 vyznamenanie. Vynikol ako skusatef korektnosti. (Problem c. 18.) ANDREJ ANCIN

v

Nar. 25. 10. 1909 v Bekescsabe (Mad'arsko), v Ceskoslovensku od r. 1947, stale v Komame, kde zomrel 7. 6. 1 976. PovodnYm povolanim maliar a natierac, neskor technickY uradnik.

�' · . F�.'..• ' . ..

i

f

Prvotina 12. 1 932 (Magyar Sakkvilag). Uverejnil vyse 300 problemov, z toho asi 165 dvojiaZiek, 105 trojiaZiek, 7 studii, 20 pomocnych matov. V tur, najoch ziskal okolo 100 vyznarnenani, z toho 25 cien (10 prvYch). Vynikol najma v n. medzinarodnej sMazi drmstiev 1967, kde ziskal najvyssi pocet bodov z ceskoslovenskych autorov a 3. miesto v oddeleni trojiaZiek. Z uspechov v sekundamych sut'aZiach treba menovai najma jedno prve (1969 - 1971) a dYe druhe miesta (1963 - 1 965 a 1 966 - 1 968) v oddeleni trojiaZiek majstrovstiev CSSR, vitazstvo na trojiazkovom prebore Slovenska 1964 - 1 969, ako aj 13 problemov v Albumoch FIDE (1914- 1 973). OsobitnYm uspechom bolo vit'azstvo na prvych majstrovstvach CSSR v ridem sachovych problemov (1974). Dlhe roky bol najlepsim slovenskym skladatefom trojiaziek, ale vytvoril aj ine pekne skladby, najma dvojt'aZky. Uplatnil sa aj ako rozhodca (v troch sut'aZiach) a organizator festivalu mad'arskych a ceskoslovenskych skladatelov a riesitefov v Komame r. 1 975. (Problemy c. 19 -26.) ONDREJ BADZIK Nar. 30. 1 1 . 1932 v Hrabusieiach (okr. Spisska Nova Yes), robo�nik. Prvotina 18. 8. 1951 (Praca). Uverejnil priblizne 10 problt�mov, zvacSa trojiaZiek, v tumajoch ziskal l vyznamenanie. (problem c. 27.) 24

MILAN BEDNAR Nar. 19. 1 . 1956 vo Vejprtoch, brusic kovov v Kurime (okr. Bardejov). Prvotina 28: 9. 1973 (Pravda). Uverejnil 1 10 problemov (2 spoloene), z toho 82 dvojiaZiek, 1 1 trojiaziek, 7 studii, 7 pomocnych matov. V tumajoch ziskal 5 vyznamenani, z toho 2 ceny. Veduci sachovych rubrik v Poddukelskych novimkh (od 1979) a Sportovom spravodaji_ Bardejov (1978 - 1 980), predseda komisie kompozieneho sachu V S Z OV CSZTV v Bardejove (od 1978). (Problemy c. 28, 29.) _

JOZEF BELAJ Nar. 5. 8. 191 1 v Temdvari (Rumunsko), bydlisko v Bratislave, pravnik (JUDr.). (Zmena priezviska : do r. 1941 Bellai.) Prvotina 29. 6. 1926 (Grenzbote). Uverejnil 35 problemov, z toho 13 dvoj­ iaZiek, 12 trojiaziek a 10 exoproblemov. Viedol rubriku v Svojeti (1930 - 1 933) a kompozicnu casi v Slovaku (1939). (problem c. 30.) LADISLAV BEL CA K Prvotina 3 1 . 7. 1954 (Praca). Uverejnil min. 14 problemov (2 spolocne), z toho 12 dvojiaiiek a 2 trojiazky, v turnajoch ziskal jednu prvu cenu. EMIL BISTA Nar. 29. 3. 1945 v Kfaku (okr. 2iar nad Hronom), lekar v Tvrdosine (MUDr.). Prvotina 12. 5. 1962 (Smena). Uverejnil min . 12 problemovJz toho 10 dvoj­ iaziek a 2 trojiaiky, v turnajoch ziskal asi 2 vyznamenania. (Problem c. 3 1 .) STEFAN BLUNAR Nar. 19. 12. 1954 v Bme, bydlisko vo Zvolene, technicky pracovnik (Ing.).

Prvotina 8. 6. 1973 (Pravda). Uverejnil 67 problemov (8 spolocnych), z toho

45 dvojiaZiek, 12 trojiaiiek, 7 pomocnych matov, 3 samomaty. V tumajoch 25

ziska1 16 vyznamenani, z toho 8 cien (5 prvYch). Jeden sqch skladatefov trojiaZiek. (Probl6ny c. 32-35.)

z

naj1epsich sloven­

ANTON BOBEK Nar. 1 7. 12. 1903 v Oravskom Vese1om, obuvnik. Prvotina 24. 10. 1959 (Smena). Uverejnil asi 10 prob1emov, na turnajoch ziska1 asi 2 vyznamenania. (Problem c. 36.) JURAJ BosAK Nar. 6. 4. 1 933 v Bratislave, vedecq pracovnik - matematik (RNDr., DrSc.). Prvotina 6. 10. 1951 (Praca). Uverejnil 40 problemov (5 spo1oCnych), z toho 34 dvojiaZiek a 6 trojiaZiek. V turnajoch ziskal 6 vyznamenani, z toho 3 ceny. V Albumoch FIDE uverejnil 1 problem (1959-1961). Viedol kompozicne rubriky vo Svete socializmu (1953 - 1958) a Citani o S�SR (1957 - 1958). Mal 8 verejnych prednasok v kruzku PKO v Bratislave (1958 - 1 960). Spo1upracoval pri tvorbe slovenskej sachovej terminol6gie ako clen komisie (1959�1964). Rozhodov!ll 3 skladatefske suiaZe. Bol Clenom Prob1emovej komisie Sachovej sekcie SUV CSZTV v rokoch 1958- 1960. (prob1emy c. 37, 38.) VLADIMfR BosfK Nar. 8. -8. 1933 v Martine, madnik na cestmajsterstve, t. c. invalid, bydlisko v TurCianskych Tepliciach.

Prvotina 15. 5. 1955 (Praca). Uverejnil 39 problemov (3 spoloCne), z toho 7 dvojiaziek, 30 trojiaZiek a 2 mnohoiazky. V turnajoch ziskalll vyznamenani, z toho 3 ceny (2 prve). Pocas niekofkych rokov okolo 1960 bol najlepsim slovenskyni skladatelom trojiaZiek s mode1ovYmi matmi. (Probl6ny C. 39-42.) 28

JURAJ BRABEC Nar. 26. 5. 1 938 v Trencine, chemicky inZinier, vedeckY pracovnik v Bratislave (Ing., CSc.).

Prvotina 14. 8. 1 957 (praca). Uverejnil 163 problemov (1 1 spolocnych), z toho 133 dvojiaZiek, 4 trojfaZky, 8 pomocnych matov a 1 8 inych problemov (zvaCSa exodvojiaZiek). V tumajoch ziskal 1 06 vyznamenani (8 spolocnych), z toho 60 den (7 spoloenych) a z nieh 22 prrych (2 spolocne). Z lispechov v sekundamych suiaZiach treba uviesi najma dye vifazstva (1960-1 962 a 1 963- 1 965) a dYe tretie miesta (1966 - 1 968 a 1 969 - 1971) v oddelenf dvojiaZiek majstrovstiev Ceskoslovenska; na 6. mieste bol v rokoch 1 957- 1 959 a v oddeleni exoproblemov v rokoch 1 969 - 1971 na stvrtom a 1960 - 1 962 na piatom mieste. V celoslovenskej suiazi 1958 - 1 963 obsadil vo dvojiaZkach piate a v exoproblemoch stvrte, v prebore Slovenska v tYch istYch oddeleniach druhe, resp. stvrte miesto. V Albumoch FIDE do r. 1 976 je druhYm najuspeSnejsim slovenskjrn skladatefom s 1 8 bodmi. Z mimoriadnych tvorivych uspechov J. Brabca vo dvojiaZkach a exodvoj­ iaZkach spomenieme seriu objavnych trojfazovych kombinovanych zamen hier a z poslednych rokov niekofko komplexnych skladieb v oblasti hrozbovych paradoxov (aj v spolupraci s E. Lehenom). Publikaena Cinnosi : Abeceda sachoveho problemu (kniha, 1 973, spoluautor), Trojfazova dvojiaZka poslednych rokov (ML, 1969), Cykliekli zamena hier (ML, 1973), Tvorba Alexandra Pituka (ML, 1 974, spoluautor), Prebor Slo­ venska v kompozienom sachu 1964 - 1 969 (ML, 1 975, spoluautor), 30 rokov slovenskeho kompozicneho sachu 1 945 - 1 975 (1977, spoluautor). Kompo­ ziena sachova tvorba Eudovita Lacneho (ML, 1980, spoluautor), Skladatefske sufaZe 1 975 - 1 979 (ML, 1 98 1 , spoluautor). :Dalej publikoval pribliZne 84 Clankov odbomeho, propagaeneho alebo spravodajskeho charakteru (z nich 7 v spoluautorstve). Viedol kompozienu rubriku v Ceskoslovenskom sporte (1961 - 1 962 a 1965-1 966), ale najma bol redaktorom Sachoveho umenia : Cas� dvojiaZiek 27

od 7. 1969 stale, navyse ako zodpovedny redaktor celej ulohovej Casti od 9. 1 974 a veduci redaktor Sachoveho umenia od 1 . 198 1 . Na skoleniach trenerov, resp. rozhodcov kompozieneho sachu mal asi 20 prednasok (od J. 19 64), pricom bol hlavnjrn organizatorom 4 takychto skoleni v rimci SUV CSZTV. Rozhodoval 39 skladaterskych sUiazi (z toho 10 v zahranici), medziruirodnym rozhodcom FIDE pre kompozieny sach je od r. 1 971. Od r. 1964 je clenom predsednictva celos�atnej organizacie kompozicneho sachu (teraz Sekcie kompozieneho sachu SZ UV CSZTV) a od r. 1967 Clenom predsednictva slov�nskei or�anizacie kompozieneho sachu (teraz Sekcie kom­ pozieneho sachu VSZ SUV CSZTV), pricom od r. 1978 vykonava funkciu pred­ sedu tejto organiz:kie. Majstrom sportu je od r. 1968. (Problemy c. 43 -49, 297, 298.) JULIUS BREYER

Nar. 30. 4. 1893 v Budapesti, r. 19 1 9 sa presiahoval do Bratislavy, kde zomrel 9. 1 1 . 192 1 . Bol veducim podniku na stavbu uzkorozchodnych zelezmc (Ing.). Jeho otec pochadzal z Nitry.

Prvotina 21. 5. 1910, Pesti Napl6. Uverejnil niekorko problemov rozlienych druhov. Ako prv)' na svete uverejnil retrogradny problem 5 vyuzitim 50-iaho­ veho remizoveho pravidla a asi mu patri aj priorita vo dvojtazke so sekundar­ nohrozbovjrn paradoxom. Bol vynikajticim praktickjrn sachistom a svetovym rekorderom v simultanke naslepo (25 partii v Kosiciach 30 . 1 . 1921). R. 1920 vydaval v Bratislave (za spolupnke R. Retiho) Casopis Szellemi Sport-Geistes Sport, ktory obsahoval aj Sachove problemy. Viedol sachovu rubriku vo viedenskom casopise Becsi Magyar Ujsag. (problemy c. 50, 5 1 .)

28

VLADIMfR BusfK Nar. 15. 10. 1 932 v Prievidzi, strojny inzinier, technicky pracovnik (Ing.). Prvotina 1 1 . -4. 1 969 (Pravda). Uverejnil 38 probh!mov, z toho 18 dvojiaZiek, 13 trojiaZiek a 7 exoprobIemov. V turnajoch ziskal 3 vyznamenania. (Problem c. 52.) EUGEN BOCHLER Nar. 18. 1 1 . 1896 v Pastuchove (okr. Trnava), advokat v Bratislave (JUDr.). Prvotina asi 6. 4. 1 940 (Novy svet). Uverejni1 niekorko desiatok problemov (aj pod pseudonymami Dr. E. Buk a J. Rybar), v turnajoch ziskal niekorko vyznamenani (asi 3 ceny). Viedol rubriky v Slovenskom magazine (1 940 - 1 944) a v Praci (1946 - 1949), bol rozhodcom a usporiadaterom najmenej osmich skladaterskYch sufazi, ako atpredsedom Slovenskeho sachoveho zviizu v rokoch 1 948 - 1949. R. 1 949 sa z Ceskoslovenska vysfahoval. (Problem c. 53.) JAN CALKO Nar. 24. 7. 1 945 v Brusnici (okr. Svidnik), stavebny inZinier, technickj pracovnik v Michalovciach (Ing.). Prvotina 13. 5. 1 967 (Pravda). Uverejni1 7 problemov, same dvojiaZky, v turnajoch ziskal 2 vyznamenania. (Problem c. 54.) MILAN CERULfK Nar. 25. 5. 1940 v Nitre, dispecel dopravy v Novej Dubnici. Prvotina 8. 8. 1980 (Pravda). Uverejni1 1 5 problemov (1 spolocny), same dvojiazky. Clen okresnej komisie kompozicnt:ho sachu. (Problem c. 55.) MARIAN CYPRIAN Nar. 7. 9. 1 947 v Trencine, referent zasobovania v Dobnici nad Vahom. Prvotina 30. 9. 1962 (Smena). Uverejnil 10 problemov (4 spoloene), same dvojiazky. Vedie rubriku v okresnom tyzdenniku Obzor (od 1977). Predseda okresnej komisie kompozieneho sachu. (Problem c. 56.) VINCENT CERNAK

a

Nar. 15. 2. 1952 v Novych Zamkoch, majster-chemik v SaIi. Prvotina 12. 1 1 . 1 976 (Pravda). Uverejnil 6 problemov, z toho 5 dvojidiek 1 trojt'azku. V turnajoch ziskal 1 vyznamenanie (cenu). (Problem c. 57.)

29

MILAN GERNY

Nar. 26. 3. 1942 v Ozdine (okr. Lucenec), robotnik v Povaiskej Bystrici. Prvotina 29. 7. 1977 (pravda). Uverejnil 5 problemov, same dvojiaiky. S TEFAN CUPERKA Nar. 20. 8. 1937 v Ciferi (okr. Tmava), absolvent strojnickej priemyslovky, zomre1 v Slanom 28. 6. 1959. Prvotina 31. 7. 1954 (Prlka). Uverejnil vyse 10 probh:mov (dvojiaZky, troj­ fazky, mnohoiazky), v turnajoch ziskal 4 vyznamenania, z toho 2 ceny. (problem c. 58.)

IVAN DEBNAR Nar. 8. 1 1 . 1963 v ZlatYch Moravciach, student gymnazia. Prvotina 13. 6. 1980 (Pravda). Uverejnil 8 problemov (5 spoloenych), same dvojiazky. CUBO S DEBNAR Nar. 21. 9. 1 966 v ZlatYch Moravciach, student gymnazia. Prvotina 13. 6. 1980 (Pravda). Uverejni1 10 problemov (5 spoloenych), same dvojiazky.

PAVOL DOBAK Nar. 24. 5. 1945 v Banskej Belej, majster. Prvotina 1 5. 9. 1972 (Pravda). Uverejnil 2 problemy (dvojiaZky), oba ziskali cestne uznanie a cenu pre zacinajuceho autora.

JAN DucAK Nar. 24. 9. 1963 v Kezmarku, student VAAZ. Prvotina 23. 2. 1979 (Pravda). Uverejnil 11 problemov (same dvojiaZky). V turnajoch ziskal 1 vyznamenanie. (Problem c. 59.) PETER DURST Nar. 6. 2. 1954 v Levoci, zdravotrucky laborant. Prvotina 18. 4. 1969 (Pravda). Uverejni1 asi 1 15 problemov, z toho 70 dvoj­ iaZiek, 13 trojt'aiiek atd. V turnajoch ziskal 6 vyznamenani, z toho 2 ceny. (Problem c. 60.) IVAN DZURIS

Nar. 25. 7. 1943 v Giraltovciach (okr. Bardejov), uCitef (prom. ped.). Prvotina 28. 1. 1962 (Vychodoslovenske noviny). Uverejnil 35 problemov 30

(3 spoloenc), z toho 20 dvojiaZiek, 2 trojiaZky, 7 mnohoiaZiek, 3 pomocne maty a 3 ine problemy, v turnajoch ziskal 3 vyznamenarua, z toho 1 cenu. (proble m C. 6 1 . ) .....-'l ... ;'L:":� . ALEXANDER FleA

-

Nar. 1 5 . 12. 1947 v SladeCkovciach (okr. Nitra), statny zamestnanec, od r. 1975 bydlisko v Prahe. Prvotina 7. 8. 1965 (Smena). Uverejnil okolo 30 problemov (12 spolocnych), z toho 8 dvoj t'aziek, 12 trojiaziek, 1 mn ohoiazku, 5 sa momato v, 2 pomocne maty a 2 ine problemy. V turnajoc h ziskal 16 vyznamenani ( 7 spoloenych), z toho 5 cien (1 prvu). (Problemy c. 62 a 63.) MARTIN FOLKMANN Nar. 6. 2. 1 909 v Cadci, bankovy u.radnik, bydIisko v 2iline . Po r. 1938 neznAmy osud.

Prvotina asi r. 1 925. Uverejnil asi 1 dvojiaZku, 1 trojiaZku a niekoTko mnoho­ iaZiek, v turnajoch ziskal 2 vyznamenania, z toho 1 cenu na vYznamnej zahranienej suiaZi. Patril k najta1entovanejsim slovenskym skladateTom svojej doby. (Problemy c. 64, 65.) ALAN FoRMANEK Nar. 15. 9. 1962 v Bratislave, student SVST. Prvotina 1. 9. 1972 (Pravda). Uverejnil 4 problemy (1 spolocnY).

31

BEDRICH FoRMANEK

Nar. 6. 6. 1 933 v Tabore, od r. 1937 trvalo v Bratislave, elektro­ technicky inzinier, docent na SVST (Doc. Ing., CSc.).

Prvotina 8. 5. 1 949 (Praca). Uverejnil 243 problemov (26 spolocnych), z toho 1 jednoiaZku, 98 ( 1 7) dvojiaziek, 16 (2) trojiaziek, 2 mnohoiazky, 5 (1) stUdii, 25 (4) pomocnych matov, 1 (1) samomat, 1 5 (1) retrognldnych a 80 inych problemov. V turnajoch ziskal 64 vyznamenani (8 spolocnych), z toho 2 9 (3) cien (12 (I) prrych). Majstrovstva Ceskoslovenska : Exoproblemy 1 966 - 1968 prry, 1 963 - 1 965 druhy, 1969 - 1 971 treti, trojfazky 1 957 - 1959 a 1 963 - 1 965 treti, dvojiuky 1 953 - 1 954 treti, 1951 - 1 952 piaty, 1966 - 1968 siesty, studie 1 963 - 1 965 siesty -siedmy. Celoslovenska suru 1 9 58 - 1953 : celkove prry, trojiuky a exoproblemy prry, studie druhy, mnohoiazky stvrtY. Prebor Slovenska 1964 - 1 969 : celkove piaty, exoproblemy prry, studie treti. Albumy FIDE : 14 bodov ( 1 945 - 1 976). Publikacna cinnosf. Knihy : 353 sachQrych problemov (1 957), Sach do vrecka (1 963), Sach (1 966, spoluautor), Sachova terminol6gia (1 968, spolu­ autor), Abeceda sachoveho problemu (1 973, spoluautor). Ostatne publiklicie : Ako skladai sachove problemy (ML, 1 970), Tvorba Alexandra Pituka (ML, 1 974, spoluautor), Prebor Slovenska (ML, 1975, spoluautor), Skladatefske sutaZe 1 970 -74 (ML, 1 975), 30 rokov slovenskeho kompozieneho sachu 1 945 - 1 975 (1 977, spoluautor), Preco ? (1979), Kompozicna sachova tvorba �udovita Laeneho (ML, 1980, spoluautor), Jubilejna problemova sutaZ DV CSZTV 1 965 (1 967), VI. prebor C�R v kompozicnom sachu 1 963 - 1 965 ( 1 968, spoluautor), Kompozienli suru DV CSZTV 1968 (1969), VII. prebor CSSR v kompozienom sachu 1966 - 1 968 (1 973, spoluautor), VIII. prebor CSS R ,v kompozienom sachu 1969 - 1 97 1 ( 1 974, spoluautor), Kompozicna sUfu DV CSZTV C 3 1 . 12. 1 9J3 (1975, spoluautor), Skladatelska sachova soutez k 30. ryroci osvobozeni Ceskoslovenska (1 976, spoluautor), I. album cesko slovenskjch sachorych skladeb 1 972 - 1 973 (1976, spoluautor), 0 kom­ p,ozienom sachu (In : Zaklady praktickeho sachu, 1976), Sklada�elska soutez UV CSZTV C 9. 5. 1 977 (ML, 1 979, spoluautor), II. album ceskoslovenskych sachovych skladeb 1 974 - 1 975 (1 979, spoluautor). Dalej publikoval pribmne v

32

136 clankov odbomeho, propagaeneho alebo spravodajskeho charakteru (z nich 6 v spoluautorstve) a rysledky okolo 85 slovenskych skladatefskYch suiaZi. Rubriky : Ceskoslovensky sport (1961 ) , Cud (1953 - 1956), Cudory rozblas (1951 - 1953),- Matiene Citanie (1952 - 1954), Obrana fudu (Ciastoene 1950 aZ 195 1), Pionierske noviny (1961), Praca (Ciastoene 1952 - 1956, cela 1956 - 1 959. 1964-1965), Pravda (od 1965), Priroda a spolocnosi ( 1962 - 1 965), Slovenskj sachory bulletin (1970), Smena (1959 - 1 966), Svet socializmu (1 953), Start (1975 - 1976), Technicke noviny (od 1972), Zabavny magazin (1958). Spolu pribliZne 2200 rubrik v rokoch 1950 - 1 98 1 . Redaktor Sachoveho bulletinu ( 1 4 Cisiel 1959 - 1969). Prednasky : 7 na zasadaniach StaIej komisie FIDE pre kompozieny sach, okolo 80 na skoleniach trenerov a rozhodcov, 28 na "Veceroch sachovjch pr�blemov" v Bratislave, d'alSie na konferenciach kompozieneho sachu, jedna v Ceskoslovenskom rozhlase (1953) a interview vo svedskom rozhlase (1976). Rozhodca 62 skladatefskych suiaZi, z toho 18 v zahranici. Medzinarodny rozhodca FIDE v kompozienom sachu od r. 1966. Riaditef oddelenf Albumov FIDE 1965 - 1967 a 1966 - 1 968, organizator zapasu JuhosIavia - ZSSR 1976, organizator vyse 70 rozlienych skladatefskYch su':azi, vyse 1 50 riesitefskych suiaZi v rubrikach a asi 40 riesitefskYch sutaZi na Cas. KapitAn druzstva CSSR v styroch medzistatnych sutaZiach. Hlavny organizator 21 skoleni trenerov alebo rozhodcov kompozieneho sachu (z toho 7 celostatnych v rokoch 1970-1981 a 14 slovenskych v rokoch 1958 - 1977). Funkcie : Predseda slovenskej organizacie kompozieneho sachu (1952 - l969), ceskoslovenskej organizacie kompozieneho sachu (od r. 1964), delegat CSSR v Stalej komisii FIDE pre kompozieny sach (od r. 1967, tretf podpredseda 1971 - 1973, prvj J=ojpredseda od r. 1974). Veduci krliZkov kompozieneho sachu v Bratislave (1957 - 1960, najmii. v PKO a od 1973 pri Obvodnom kultUmom a spolocenskom stredisku I1). Hlavny organizator Ill. celostatnej konferencie kompozieneho sachu v Bra­ tislave (1976), organizator mnohych schOdzi komisii a predsednictiev sekcii. Clen redakenej rady Ceskoslovenskeho sachu (od r. 1969). Trener zaCinajucich autorov, najmii. formou listov (248 prvotin v rubrikach). Majster sportu od r. 1972. (problemy c. 66 -72, 296, 300.)

33

IVAN · FRIC Nar. 1 5. 2. Is89 v" Martine,- lelW· nik v PovaZskej Bystrkt, kde zomrel

31. 7. 1923.

i Prvotina 10. 1917 (Casopis c�kYch sachistli). Uverejoil 14 problemov, z toho 8 stlidii a 6 samomatov. � . V Albume FIDE 1914- 1944 ma uverejnenu 1 stlidiu. , Ako dosial' jediny slovensky skladatel sa zaoberal vefmi dlhymi samomatmi. (problemy C. 73 -75).

PETER FROLKOVIC Nar. 10. 6. 1963 v Bratislave, student UK. Prvotina 14. 7. 1978 (Pravda). Uverejoil l0 problemov, z toho 6 dvoj iaZiek, 1 pomocny mat a 3 exoproblemy. V turnajoch ziskal 7 vyznamenani, z toho 2 ceny. (Problem c. 76.)

ANTON FULLA I Nar. 23. 3. 1929 v Gernovej (okr. Liptovsky Mikwas), cdnik, zomrel 6. 5. 197 1 v Ruiomberku. Prvotina 30. 5. 1948 (praca). Uverejoil min. 16 problemov, z toho 13 dvoj­ iaZiek, 2 trojiaZky a 1 iny problem. V turnajoch ziska l 2 vyznamenania.

GEJZA GADOR til v Kosiciach za Rakusko-Uhorska a potom cite najmenej do povolanim advokat aUDr.). Uverejoil najmenej 10 skladieb, priame matove Ulohy a samomaty.

34

r.

1939,

JOZEF GAJAN' Nar. 4. l L 1896 v Hnilctku (ok!. SplSSka Nov� Yes), pastier, zomrel 10. B. 1966 v Spisskom Podbradi. Prvotina asi 10. 8. 1930 (Kassai Ujsag). Uverejnil vyse 10 problemov, pricom lepsiu Uroven dosiahol v samomatoch. (problem c. 77.) IVAN GARAJ Nar. 18. 8. 1 943 v Trencme, matematik, odbomy asistent na SVST v Bra­ tislave (RNDr.). Prvotina 1. 4. 1961 (Smena). Uverejnil 17 problemov (2 S POIOCIll!) , z toho 8 dvojiaZiek, 4 trojiaZky a 5 mnohofaziek. V tumajoch ziskal 6 vyznamenani, z toho 1 cenu. Na majstrovstvach Ceskoslovenska 1963 - 1 965 bol treti v oddeleni mnoho­ faziek. Publikova1 3 clanky (1 v spoluautorstve) a bol hlavnym31utorom metodickeho listu Skladatefske sutaze 1 975 - 1979. Viedol rubriku v Citani 0 SSSR (1 964), Horizonte (1965 - 1975), Cude (1962 - 1969) a Hlase fudu (od r. 1968) - spolu 1 1 55 rubrik. Rozhodoval 2 skladatefske sutaze a bol organizatorom asi 15 skladatefskych a pribliZne 50 rieSitefsk)1ch sutaZi v rubrikach. Clen predsednictva ceskoslovenskej kompozicnej organizacie (1 967 az 1977) a clen predsednictva slovenskej kompozicnej organizacie (od r. 1 967). (Problem c. 78.)

JULIUS GAZON Zil v Presove a Humennom (v 20. a 30. rokoch s priezviskom Gazonyi) (Dr.). Prvotina asi r. 1926. Uverejnil najmenej 1 5 problemov, stlidii, samomatov aj priamych matovjch woh. V turnajoch ziskal najmenej 1 vyznamenanie. (prob­ lemy c. 79, 80.) JAN GOLHA Nar. 30. 12. 1956 vo Vrabloch, veduci referent THN. Prvotina 24. 5. 1 974 (Pravda). Uverejnil 39 problemov, z toho 33 dvoj­ faZiek. 2 trojiaZky, 1 samomat, 1 pomocny mat a 2 ine problemy. V tumaioch ziskal l0 vyznamenani, z toho 1 cenu. Rozhodoval jednu skladatefsku sutaZ. (problemy c. 81, 82.) PAVOL GROBARCiK Nar. 24. 9. 1945 v Trstenej, veduci odbytu THP (Ing.). Prvotina 24. 2. 1962 (Smena). Uverejnil 4 problemy a v turnajoch ziskal I vyznamenanie. (Problem c. 83.) 35

PETER GVOZDJAK Nar. 1 6. 1 1 . 1965 v Bratislave, student gymnazia. Prvotina 14. 9. 1979 (Pravda). Uverejnil 13 problemov, z toho 10 dvoj iaZiek 1 samomat, 1 pomocny mat a 1 iny problem. (problem c. 84.)

.

JOZEF HAVRAN Nar. 2. 6. 1952 v RuZomberku, elektrotechnicky inZinier vo vypoCto­ vom stredisku v Sali (lng.).

Prvotina 15. 7. 1 967 (Pravda). Uverejnil okolo 76 problemov, z toho asi 30 dvojtaiiek, 1 5 trojtaiiek, 10 mnohotaiiek, 3 stUdie, 8 samomatov, 10 po­ mocnych matov. V tumajoch ziskal asi 15 vyznamenani, z toho 7 den (1 pm). Bol najuspesnejsim ceskoslovenskYm skladatefom v I. suiaZi sodalistickYch stAtov 1975. Publikoval 1 clanok a rozhodoval 2 skladatefske suiaZe. Clen Predsednictva sekci e kompozieneho sachu V S Z Dv CSZTV (od r. 1979). (Problemy c. 85-89.) HUGO HERCZEG (HlRSCH) Za Rakusko-Uhorska zil v Kosiciach, nie je zname, Ci aj po r. 1918. Uverejnil niekorko priamych matovYch moh a samomatov. (problemy c. 90, 9 1 .) MlCHAL HLINKA Nar. 25. 10. 1953 v Hniezdnom (okr. Stara Eubovna), majster udrZby v Kosidach. Prvotina 26. 6. 1970 (pravda). Uverejnil 33 problemov, z toho 19 dvojtaZiek, 3 trojiaiky, 2 mnohoiaZky a 9 stUdii. V tumajoch ziskal 9 vyznamenani, z toho 4 ceny (2 prve). (Problemy c. 92, 93.) 36

ZDENKO HRICA NIP'. 30. 4. 1937 v Lozorne (okr. Bratislava-vidiek), technik, bydlisko v Malackach. Prvotina 14. 2. 1975 (Pravda). Uverejnil 13 problemov (1 spoloeny), z toho 8 dvojiaZiek, 1 trojt'aZku, 1 mnohot'azku, 3 ine problemy. JAROSLAV HRONEC , Nar. 18. 8. 1937 v Lucenci, zomrel 27. 12. 1977 v 2iari nad Hronom, stavebny inZinier (Ing.).

Prvotina 18. 3. 1954 (Eud). Uverejnil vyse 80 problemov, prevaZne dvoj­ t'aZiek, najmenej 8 trojiaZiek, 2 mnohoiaZky. V turnajocb ziskal vyse 20 vyzna­ menani, z toho asi 10 cien (3 prve). Na majstrovstvach Ceskoslovenska 1955 aZ 1956 bol stvny v oddeleni dvojiaZiek. (Problemy c. 94 -97.) STEFAN HRUsiK Nar. 25. 12. 1937 v Lazoch pod Makytou (okr. PovaZska Bystrica), ryvojory pracovnik konstrukcie v Martine. Prvotina 27. 5. 1954 (Eud). Uverejnil 12 problemov ( 1 spoloeny), z toho 10 dvojiaZiek, 2 trojiaZky. V turnajoch ziskal 4 vyznamenania, z toho 2 prve ceny. (Problem c. 98.)

JURAJ HYROS Nar. 26. 1. 1945 v RuZomberkn, absolvent strojnickej pliemyslovky. Prvotina 17. 6. 1961 (Smena). Uverejnil okolo 10 problemov (dvojiaZky a trojiaZky), v turnajoch ziskal asi 2 vyznamenania, z toho 1 cenu. (Problem c. 99.)

37

VILIAM CHMURA Nar. 1 . 4. 1938 vo Svinnej (okr. Trencm), vodoinstalater. Prvotina 2 1 . 10. 1956 (Praca). Uverej nil asi 1 5 problemov (dvojiaZky a troj­ iaZky) , v turnajoch ziskal 3 vyznamenania (z toho 2 ceny pre zaCiatocnikov). BOHUMIL IDUNK Nar. 7. 1 . 1940 v LovCidach (okr. Tmava), lekar v Myjave (MUDr.).

Prvotina C 25. 8. 1959 (SUV C SZTV). Uverejnil 13 problemov, z toho 5 dvojiaZiek, 6 trojiaZiek, 2 pomocne maty (do r. 1974). V tumajoch ziskal 10 vyznamenani, z toho 8 den (3 prve). Na majstrovstvach Ceskoslovenska 1 957 - 1 959 bol piaty v oddeleni dvoj­ iaZiek. V Albumoch FIDE uverejnil 3 problemy (1968 - 1 973). (Problemy C. 1 00 - 1 02.) IMRICH IVANCO Nar. 30. 10. 1 922 v BoldogklSujfalu (Madarsko), matematik, knihovnik, zomrel 7. 12. 1970 v 2iari nad Hronom. Prvotina 1 940 (Zaszl6nk). Uverejnil 5 problemov, z toho 1 srodiu, 1 po­ mocny mat a 3 sachovo-matematicke problemy. V turnajoch ziskal 3 vyzna­ menania. Viedol rubriky v Casopisoch 2ivot (1953 - 1 961), Nedefa a Odpovede na otAzky. Rozhodoval 2 skladatefske suiaze. (problem c. 103.)

38

JAN JANCEK Nar. 20. 5. 1928 v Soleanoch (okr. Toporeany), stolir, nesk6r pos­ tovj zamestnanec.

Prvotina 24. 3. 1951 (praca). Uverejnil okolo 80 skladieb (4 spoloenc),

z toho 56 dvojiaZiek, 16 trojiaZiek, 2 mnohoiaZky 5 stUdii, 1 samomat. V turna­

joch ziskal 14 vyznamenani, z toho 2 ceny (l pm) . Bol dva roky predsedom Kompozienej komisie Sachovej sekcie KV CSZTV v Nitre. (Problemy c. 104- 106.)

PAVOL JANKOVIC Nar. 9. 3. 1 944 v Kocihe (okr Ri­ mavska Sobota), uCiter. .

.

Prvotina 1 . 12.' 1962 (Smena). Uverejnil vyse 50 problemov, z toho 15 dvoj­ tatiek, 8 trojtatiek, 28 rimohotatiek, 2 stUdie . V turnajoch ziskal 16 vyzname­ nanf, z toho 8 den (1 pm).

Na Prebore Slovenska 1 964- 1969 bol druhy v oddeleni mnohoiaZiek. V dru­ hej polovici 60. rokov bol najlepsim slovenskjm skladaterom mnohoiaZiek (najmii stvortaZiek s modelovYmi matmi). V rokoch 1969 - 1 970 vydaval "Spravodaj RISO" (informacny material OV CSZTV v Rimavskej Sobote), v ktorom bolo uverejnenych 6 originalov. Bol predsedom Komisie kompozieneho sachu pri OV CSZTV. (Problemy c. 107 - 1 1 1.) IVAN JAROLiN

Nar. 3 1 . 3. 1954 v Bratislave, elektrotechnicky inzinier, systemory progra­ mator (Ing.). Prvotina 23. 3. 1973 (Pravda). Uverejnil 30 problemov (6 spoloenych), z toho 22 dvojiaZiek, 1 trojiazku, 2 pomocne maty a 5 inych. V tumajoch ziskal 6 vyznamenani, z toho 1 cenu. V Albume FIDE 1974 - 1 976 ma 1 prob­ lem. Bol ceskoslovenskjm veducim dvoch dvojiaZkorych oddeleni v H. svetovej suiaZi v kompozienom sachu (1980 - 198 1). Mimoriadne sa zasluzil 0 vyuzitie rypoCtovej techniky na riesenie sachorych problemov v CSSR. (problemy c. 1 12, 1 13.) EMIL JIRKU Nar. r. 1913, riaditer cementarne v Homom Srni, zomrel r. 1980 v Tren­ cme. Prvotina asi 15. 2. 1942 (Slovensky sach). Uverejnil okolo 10 problemov. Autor state ,, 100 rokov problemu prieseCnikoveho" (Slovenskj sach 15. 6. 1 942). JAN JURCO Nar. 8. 4. 1956 v Liptovskom Mikulasi, technik-geodet, bydlisko vo VaZci. Prvotina 7. 12. 1973 (Pravda). Uverejnil 43 problemov, z toho 14 dvojiaiiek, 5 trojiaziek, 1 mnohoiaiku, 1 samomat, 12 pomocnych matov, 6 srudii a 4 ine. V turnajoch ziskal 7 vyznamenani. Bol Cs. veducim oddelenia exoproblemov v H. svetovej suiaZi v kompozienom sachu (1980 - 1 981). (Problemy c. 1 14, 1 1 5.) MILAN JURENA Nar. 6. 4. 1950 v Gbeloch, samostatny rozborar (Ing.). Prvotina 23. 9. 1 977 (Pravda). Uverejnil 4 problemy (1 spoloeny). MARIAN JURKOVSKY Nar. 6. 9. 1 952 v Spisskom Podhradi, majster HSV v Spis�kej Novej Vsi. Prvotina 28. 5. 1976 (Vychodoslovenske noviny). Uverejnil 19 problemov (jeden spoloeny), same dvojiaZky. (Problem c. 1 16.) 40

GEJZA KALNICZKY Nar. 7. 4. 1862 v Novom Meste pod Siatrom (Satoraljaujhely, Ma­ d'arsko), gymnazium v Spisskej Novej Vsi, Pravnicka akademia v Kosiciach, sudca v KraI'ovskom Chlmci, S afa­ rikove, Rimavskej Sobote a od r. 1 9 1 3 aZ do s mrti 2 1 . 1 1 . 1938 v Kosiciach.

Prvotina 9. 1883 (Deutsche Schachzeitung). Uverej nil najmenej niekofko desiatok problemov, zviicsa trojiaziek s modelovymi matmi. Zis kal najmenej 5 vyznamenani v turnajoch. Viedol rubriky v casopisoch Kassai Hirlap (1918 - 19)2) a Kaschauer Tagblatt (1919 - 1 921). Bol podpredsedom kosickeho "Sachoveho spolku Charousek" od r. 1 931 asi az do smrti. (Problemy c. 1 1 7 - 120.) FRANTI S EK KA SZONYI sa

Nar. asi 1878, zil v Ko siciach asi do r. 1945, statny uradnik (Dr.), potom vyst'ahoval do Mad'arska. R. 1913 uverejnil 3 problemy v rubrike Felvideki Ujsag.

VOJTECH KATRENIAK Nar. 1 3. 2. 1907 v Dolnom Kubine, finaneny uradni k (prom. pravnik). Prvotina 15. 8. 1 959 (Smena). Uverejnil okolo 10 problemov, v turnajoch ziskal 2 vyznamenania. JOZEF KELEMEN Nar. asi v Rumunsku, od r. 1904 v Kosiciach, colny uradnik, zomrel po r. 1938 (?). Prvotina asi zaciatkom 80. rokov. Uverejnil niekofko trojiaZiek a stvor­ t'aziek s modelovymi matmi a najmenej 2 srodie. R. 1908 sa stal predsedom Kosickeho sachoveho kruzku. (problemy c. 121, 122.)

41

IVAN KIS S Nar. 31. 12 . 1963 v Kezmarku, student gymnazia, bydlisko v Poprade.

Prvotina 24. 2. 1 978 (Vychodoslovenske noviny). Uverejnil 37 problemov, z toho 35 dvojtaZiek a 2 exoproblemy. V tumajoch ziskal 9 vyznamenanf, z toho 6 cien (1 prvu). V H. svetovej sutaZi v kompozicnom sachu 1981 bol druhym najuspeSnejsim ceskoslovenskym autorom. Veduci rubriky v Podtatranskjch novinach (od 1 980), rozhodca turnaja tamtiez (1 980). Organizoval skladatefske suiaze v Podtatranskych novinach 1978 - 1 979, 1980, 1 98 1 . (problemy c. 123 - 1 26.) LADISLAV KociK

Nar. 1 7. 1 1 . 1 933 v Resici (okr. Kosice), miisiar a udenar, invalid, bydlisko Kosiciach. Prvotina 6. 1 . 1 968 (Vychodoslovenske noviny). Uverejnil 23 problemov, z toho 12 dvojiaziek, 1 trojiaZku, 5 mnohoiaZiek, 1 samomat, 3 pomocne maty, 1 my problem. V tumajoch ziskal 1 vyznamenanie. (Problem c. 127.)

v

MAREK KOLCAK

Nar. 28. 12. 1 959 v Prahe, bydlisko v Bratislave, student SVST. Prvotina 9. 8. 1 974 (Pravda). Uverejnil 6 problemov, z toho 4 dvojiazky a 2 exoproblemy. V tumajoch ziskal 2 vyznamenania, z toho 1 cenu. (Problem c. 128.) GORAZD KOLLARIK Nar. 7. 12. 1951 v Bratislave, elektrotechnickj inzinier v Leopoldove (Ing�) . . Prvotina 1 1 . 1 969 (Ceskoslovensky sach). Uverejnil 33 problemov, z toho 13 dvojiaZiek, 4 trojtaZky, 8 mnohoiaZiek, 4 studie, 2 samomaty, 1 pomocny mat a 1 iny problem. V turnajoch ziskal 3 vyznamenania, z toho 1 cenu. (proble­ my c. 129, 130.) 42

MILAN KovAC Nar. 6. 4. 1941 v Nadlaku (Rumunsko), stavebny minier, technickj do­ zorca v Seredi (Ing.). Prvotina 6. 1967 (Zpravodaj Kotva). Uverejnil 21 probll:mov, z toho 16 dvojiaZiek a 5 studii. V turnajoch ziskal 1 vyznamenanie. JOZEF KovACIK Nar. 18. 10. 1931 v Kovarciach (okr. Topofcany), robotnik, invalid. Prvotina 22. 1 . 1954 (Praca). Uverejnil min. 54 problemov, z toho 22 dvoj­ iaZiek, 30 trojfaziek, 1 stvort'aZku, 1 iny problem. V turnajoch ziskal okolo 9 vyznamenani (asi 3 ceny). V Celoslovenskej sUt'aZi 1958 - 1 963 bol stvny v oddeleni trojiaZiek, v Celoslovenskom turnaji trojt'aziek do r. 1 957 piaty. (Problemy c. 131, 132. ) JAN KOVALIC Nar. 26. 10. 1 952 v Podhradi (okr. Martin), elektrotechnicky inZinier, technik-energetik v Spisskej Novej Vsi (Ing.) Prvotina 16. 4. 1976 (Vychodoslovenske noviny). Uverejnil 50 problemov ( 1 spoloCny), z toho 42 dvojfaziek, 4 trojt'aZky, 2 mnohot'aZky a 2 studie. V celo­ statnej sufaZi v rideni sachorych probIemov r. 1 981 skonCil na 2. mieste. (problem c. 133. ) JAN KOZINKA Nar. 8. 2. 1937 v Trnave-Modran­ ke, veduci strediska geologickeho prieskumu.

Prvotina 4. 1 1 . 1954 (Cud). Uverejnil 80 problemov, z toho 4 dvojfaZky, 26 trojiaZiek, 22 mnohoiaZiek, 3 stUdie, 5 samomatov a 20 pomocnych matov. V turnajoch ziskal 12 yyznamenani, z toho 6 cien. Na majstrovstvach CSSR 1969 - 1971 bol druhy v exoproblemoch a siedmy v trojt'aZkach, v Celoslovenskej sUidi 1958 - 1963 PrvY v mnohoiaZkach,

43

siesty v trojtazkach a 5. -6. v celkovom poradi. V Albumoch FIDE uverejnil 1 problem (1956 - 1 958). Zviiazil v celostatneLslltaZi v rieseni sachovYch problemov r. 1978, druhy bol na majstrovstvach CSSR v rieseni r. 1 974. Viedol rubriku v Zapadoslovenskom stavbari (1970 - 1 977) a v Tmavskom hlase ( 1 975 - 1 978). Je organiz�torom sekundamych suiaZi zaciatoCnikov Sekcie kompozicneho sachu SZ DV CSZTV (od r. 1970). Rozhodoval 2 skla­ datefske sufaze. Clenom Predsednictva sekcie kompolieneho sachu VSZ SUv CSZTV je od r. 1 974, viac rokov pracuje v OV CSZTV Trnava ako predseda komisie kompozieneho sachu. (Problemy c. 134 - 137.)

JAN KRA.JNAK Nar. 24. 6. 1965 v Poprade-Spisskej Sobote, student gymnazia. Prvotina 12. 12. 1980 (Pravda). Uverejnil 5 problemov, z toho 4 dvojiaZky a 1 trojiaZku. STEFAN KRCMERY

Nar. 26. 12. 1892 v Mosovciach (okr. Martin), zomrel l5. 2. 1 955 v Pezinku. Absolvent teo16gie, literarny kritik a historik, basnik, prekladatel, redaktor. (phDr.). Uverejnil niekofko problemov v Casopise Szovetnek (pred r. 1915), kde ziskat 2 ceny v skladatefskych slltaZiach. Autor state "Z minulosti sachu na Slovensku" v Prvej slovenskej knihe sachovej. MARIAN KRIZOVENSKY Nar. 4. 4. 1961 v Michalovciach, student VST v PreSove.

Prvotina 2 1 . 1 . 1977 (Pravda). Uverejnil 49 problemov, z toho 31 dvojtaZ�e�, 5 trojiaZiek, 1 mnohotaZku, 2 stUdie, 1 samomat, 5 pomocnych matov, 4 me. V turnajoch ziskal 10 vyznamenani, z toho 2 ceny. (problemy c. 138 - 14l.) 44

JAN KROCIAN Nar. 28. 7. 19,23 v Myjave, veduci rychovy kadrov. Prvotina 7. 1 1 . 1948 (praca). Uverejnil 6 problemov, v turnajoch ziskal 1 vyznamenanie. (problem c. 142.) JOZEF KRUTEI! Nar. 18. 10. 1 936 v Prahe, vedecq pracovnik-fyzik v Bratislave (RNDr. ) . Prvotina 6. 8. 1?60 (Smena). Uverejnil asi 10 problemov, v turnajoch ziska l as!. 2 vyznamenarua. Viedol rubriku v Ceskoslovensko m sporte (1 962-1964). ZOLTAN LABAI Nar. 1. 10. 1942 v Debrecine (Ma­ d'arsko), od r. 1943 v Milanovciach, hlavny agron6m JRD.

Prvotina 15. 8. 1964 (Rornicke noviny). Uverejnil 225 problemov (16 spo­ loenych), z toho 94 dvojiaZiek, 86 trojiaZiek, 16 mnohoiaZiek, 20 samomatov, 8 pomocnych matov, 1 iny problem. V turnajoch ziskal 120 vyznamenani, z toho 39 cien (13 prvY.ch). Na majstrovstvach CSSR 1969 - 1971 bol treti v mnohoiaZkach, stvrtY v trojiaZkach, piaty vo dvojiaZklich, na Prebore Slovenska 1964 - 1969 treti ­ stvrtj v trojiaZkach, siesty v mnohoiaZkach. V Albumoch FIDE uverejnil 8 problemov (1968 - 1 976). V sUCasnosti najlepsi slovenskj skladater trojiaZiek, ale vybomy aj vo dvoj­ iaZkach a mnohot'aZkach. V albume ceskoslovenskych sachorych skladieb 1976-1978 splnil normu majstra sportu. Rozhodca piatich skladatelskych sut'aZi. (problemy c. 143 - 1 50.)

4S

CUDovfT LACNY Nar. 8. 12. 1926 v Banskej Stiav­ nici, veduci programator vo vYP0Cto­ vom stredisku Zavodov SNP v Ziari nad Hronom, vystudoval matematiku na UK v Bratislave a hutnicke inZi­ nierstvo na V S T v Kosiciach (Ing.).

Prvotina 1 943 (c. 9 - 10 Slovenskeho magazinu). Uverejnil minimaIne 71 problemov (4 spoloene), z toho 57 dvojtaZiek, 6 trojiaZiek, 2 samomaty, 2 pomocne maty, 1 reflexny mat, 1 retrogradny problem a 2 problemy "sach 2. tahom". V turnajoch ziskal 57 vyznamenani, z toho 32 cien ( 14 prrych). Osobitne uspesny bol v I. svetovej sutaZi v kompozienom sachu (v jednotlirych oddele­ niach na 1 ., 7., 9., 1 1 . mieste), kde ziskal siedmy najvacsi pocet bodov z 204 zUCastnenych skladateIov. V H. svetovej suiaZi v kompozicnom sachu 1981 bol najuspdnejsim a v H. medzistatnej sutaZi druZstiev 1967 druhYm naj­ uspdnejsim ceskoslovenskym autorom. Zvitazil na majstrovstvach Ceskoslovenska vo dvojtaZkach v rokoch 1955 aZ 1 956 a 1 957 - 1959, na druhom mieste skoncil v rokoch 1951 - 1952 a 1953 aZ 1954, na stvrtom 1966 - 1968 ; v exoproblemoch 1966 - 1968 na siestom. V Albumoch FIDE uverejni1 10,5 problemu (v obdobiach 1945 - 1958 a 1 974 - 1 976) . Z mimoriadnych tvorirych uspechov C. Laeneho treba uviest prvu cyklicku zamenu matov (Laeneho ternu) v troch aj styroch variantoch, jej rozsirenie do totaInej (trojfazovej) cyklickej zameny a viacere d'alsie spracovania mimo­ riadne taZkych a rekordnych nametov vo dvojtaZkach, ale aj v inych druhoch skladieb. Napriek pomerne neveTkemu pOCtu problemov mnohi ho povaZuju za najlepsieho slovenskeho sachoveho skladatera vsetkYch Cias. Ako riesiteI vynikol v medzinarodnej riesiteIskej sutazi sachovo-matematic­ kYch problemov ( 1962), kde vyhral I. -H. cenu ex aequo, a na�Stredoskol­ skYch hrach r. 1943, kde zvitazil. Od r. 1956 je medzinarodnym rozhodcom FIDE ; rozhodoval 7 sutazi. V rokoch 1 952 - 1958 bol clenom Problemovej komisie 8achovej sekcie

SIVTV8.

Od r. 1964 majster sportu v kompozicnom sachu. 46

Podrobny zivotopis a takmer celu tvorbu do r. 1978 obsahuje 11let9dickY list "KompoziCllIl sachova tvorba Eudovita Laeneho". (problemy C. 151 - 1 58, 299.) JAROSLAV LAUBE Nar. 26. 3. 1897 v Prahe, postovy uradnik, v 20. rokoch fil v Kosiciach, kde el 24. 6. 1931. Spoluautor jednej srudie. (Problem C. 30l.)

z mr

o

EUDOvfT LEHEN Nar. 3. 6. 1925 v Banskej Bystrici, akademickY maliar v Bratislave.

Prvotina 4. 3. 1977 (Pravda). Uverejnil 20 problemov (1 1 spoloenych 10 s J. Brabcom), z toho 18 dvojiaZiek (10 spolocnych) a 2 exoproblemy (1 spolocny). Za samostatne problemy ziskal 3 vyznamenania, same ceny (1 pm), za spoloene 8 vyznamenani, z toho 7 cien (2 prve). (Problemy C. 159 - 16 1 , 297, 298.) JOZEF LINDER

Nar. 29. 5. 1926 v Hajnikoch (okr. Zvolen), stravovad referent na Sliaci. Prvotina asi 1 . 3. 1 947 (PIamen) . Uverejnil asi 15 problemov, z toho 2 trojiai­ ky, ostatne dvojt'azky. Autor serialu "Sachovfl poezia" v Obrane rudu 18. 3. - 23. 12. 1 95 1 . Viedol rubriku v Smere (1958 - 1969) a vo zvolenskom Kultlirnom mesaCniku (od 1979). Usporiadatef tumajov BABY a cIen vedenia slovenskej organizacie kompo­ zieneho Sachu (1952 - 1 977). (problem c. 1 62.)

47

RUDOLF LOKAJ

Nar. 1 1 . 2. 1961 v Hanigovciach (okr. Presov), student VST v Kosiciach. Prvotina 20 . 8. 1976 (Vychodoslovenske noviny). Uverejnil 15 problemov, z toho 14 dvojiaZiek a 1 trojt'aZku. (Problem c. 163.) PETER LULIAK Prvotina 5. 6. 1 965 (Smena). Uverejnil asi 3 problemy, z ktorych 2 ziskali vyznamenania v turnajoch (jeden cenu). JOZEF MAJERCAK

Nar. 4. 1 . 1949 v LevoCi, elektrikar-mechanik v Kezmarku. Prvotina 16. 7. 197 1 (Pravda). Uverejnil 18 problemov (3 spolocne), z toho 14 dvojiaZiek, 2 trojt'aZky, 1 mnohot'aZku a 1 pomocny mat. Viedol rubriku v PodtatranskYch novinach (1978 - 1980) a organizoval okresne majstrovstva v rieseni sachorych problemov. OTO MIHALCO

Nar. 1 . 12. 1 957 v Bratislave, student VST v Kosiciach. Prvotina 18. 2. 1 977 (Vychodoslovenske noviny). Uverejnil 51 problemov, z toho 28 dvojt'aZiek, 4 trojt'azky, 2 mnohot'azky, 13 studii, 1 samomat, 3 po­ mocne maty. V turnajoch ziskal 3 vyznamenania, z toho 1 prvu cenu. (Proble­ my c. 1 64, 1 65.) JAN MICHALKO

Nar. 1 9. 5. 1 944 vo Vazci, i nvalidny dochodca . Prvotina 5. 1 969 (Ceskoslovensky sach). Uverejnil 12 problemov, z toho 1 dvojiazku, 10 trojiaZiek a 1 stildiu, v turnajoch ziskal 5 vyznamenani, z toho 3 prve ceny v suiaZiach pre zacinajucich autorov. (Problem c. 1 66.) JAN MITTER Nar. 29. 4. 1928 v MuCine (okr. Lucenec), stavebny technik v Martine. Prvotina 1 . 1 952 (Obrana lidu). Uverejnil asi 5 problemov, v turnajoch ziskal 1 vyznamenanie. Viedol rubriku v Cieli (1959 - 1960), bol predsedom Komisie kompozieneho iachu pri KV CSZTV v Ziline.

48

KAROL MLYNKA

Nar. 1 1 . 8. 1 944 v Kozarovciach, profesor na gymnaziu v ZlatYch Mo­ ravciach.

Prvotina 2. 9. 1961 (Smena). Uverejnil 220 skladieb (3 spoloene), z toho 130 dvojtaZiek, 29 trojiaZiek, 1 1 mnohoiaZiek, 34 samomatov, 8 pomocnych matov, 8 inych. V turnajoch ziskal 1 18 vyznamenani, z toho 40 cien (13 prvYch). Na majstrovstvach Ceskoslovenska 1963 - 1 965 bol PrvY v troj iaZkach, druhy vo dvojiaZkach a mnohoiaZkach, 1 966 - 1 968 stvrtY v exoproblemoch, piaty v mnohoiazkach, 1969 - 1971 stvrtY vo dvojiaZkach, 6. -7. v mnohotaZ­ kach. V Celoslovenskej sutaZi 1958 - 1 963 bol celkove treti (2. v exoproble­ moch, 5. v trojiaZkach, 6. v mnohoiaZkach), v Prebore Slovenska 1 964 - 1 969 celkove druhy (2. v trojiaZkach a exoproblemoch, 3. vo dvojiaZkach a mnoho­ iaZkach). V Albumoch FIDE uverejnil 12 problemov (1962 - 1979). V I. sve­ tovej suiaZi v kompozienom sachu 1973 bol druhYm, v 11. medzistatnej suiaZi druzstiev 1967 stvrtYm najuspesnejsim ceskoslovenskjm autorom. Typickou crtou tvorby K. Mlynku je mnohostrannosi a vysoka originalita. Predovsetk:fm treba spomenui objav cyklickej zameny obrannych motivov, ktory dostal jeho meno a viedol k utvoreniu slovenskej skoly. Z d'alSich proto­ typov : cyklicka zamena skodlirych motivov, cyklicka zamena hrozieb, uCinnych obran, utoenych motivov ate!. Publikaena Onnosi : Nova cyklicka zamena v slovenskej dvojiaZke (ML, 1972) a 18 Clankov 0 kompozienom sachu (z nich 1 v spoluautorstve). Na sko­ leniach 5 prednasok. Rozhodca 17 skladatefskjch suiazL Bol clenom redakeneho kolektivu Sachoveho umenia (7. 1 969 - 1 . 1 975) a redaktorom kompozicnej Casti Slovenskeho sachoveho bulletinu (1 970 Id 1972). Pracuje v predsednictve slovenskej kompozicnej organizacie (od r. 1 971) a bol clenom predsednictva ceskoslovenskej kompozienej organizacie (1970 aZ . 1 979). R. 1 974 splnil normu pre udelenie vykonnostnej triedy majstra sportu v kompozienom Jachu. (Probl6:ny c. 1 67 - 1 74.) 49

BOHUMIL MORAVCt K Nar. 1 . 8. 1 946 v Komame, profesor na gymnmu v Banskej Bystrici. Prvotina 14. 4. 1962 (Smena). Uverejnil 7 problemov (2 spoloene), z toho 4 dvojiaZky a 3 trojiaZky. V turnajoch ziskal l vyznamenanic. (Problem c. 175.) JAN NAHALKA Nar. 14. 5. 1959 v RuZomberku, prevadzkory chemik Prvotina 27. 6. 1975 (Pravda). Uverejnil 6 problemov, z toho 3 dvojiaZky 3 trojtazky. .

a

ARTUR NANDRAZI Nar. 1 . 9. 1957 v Rimavskej Sobote, invent11rnik v Presove. Prvotina 3. 3. 1978 (Pravda). Uverejnil 12 problemov, z toho 8 dvojidiek a 4 trojiaZky. MILAN NEMCEK Nar. 25. 1 0. 1 948 v Trstenej (okr. Dolny Kubin), robotnfk v Martii:te. Prvotina 2 1 . 3. 1964 (Smena). Uverejnil pribliZne 40 problemov, z toho 30 dvojidiek, 5 trojiaZiek, 4 mnohoidky, 1 pomocny mat. V turnajoch ziskal 4 vyznamenania, z toho 2 ceny. (problemy c. 176, 177.) VILIAM ONDREJKA Nar. 13. 3. 1958 v Risiiovciach (okr. Nitra), neutralizator. Prvotina 22. 7. 1977 (Pravda). Uverejnil 10 problemov (2 s l'oloene), same dvojidky. V turnajoch ziskal 2 vyznamenania. (Problem c. 178.) CYRIL OPALEK Nar. 5. 7. 1926 v Borskom Jure (okr. Senica), mzdory uCtovnik v Bra­ tislave.

50

Prvotina 12. 1 941 (SlovenskY magazin). Uverejnil 52 problemov (1 spolobly), z toho 21 dvojiaziek, 21 trojiaZiek, 2 mnohoiaZky, 7 pomocnych matov, 1 inY. V turnajoch ziskal lO vyznamenani, z toho 2 ceny (1 pm). Zviiazil v riesitel­ skej suiaZi na- Stredoskolskych hrach r. 1944. (problemy C. 1 79, 180, 300.) IGOR OpALENY Nar. 1 7. 6 . 1960 v Bardejove, student SVST v Bratislave. Prvotina 17. 3. 1978 (Pravda). Uverejnil 5 problemov, same dvojiaZky.

GEJZA PAPP Nar. 10. 4. 1 924 v ¥ocr (okr. Komamo), zomre1 1 7. 8. 1967 v Nitre. Prvotina asi 1961 (Uj szo). Uverejnil niekorko stUdii a asi jednu dvojiaZku.

GUSTAV PE KAR Nar. 27. 2. 1 905 v Tisovci, post0vY madnik. Prvotina 2. 1 1 . 1 940 (NovY svet). Uverejnil 56 problemov, z toho asi 36 dvojiaziek a 14 trojiaZiek. (Problem c. 181.)

AUREL PETRAsEK Nar. 5. 1 1 . 1894 v Moravskom Lieskovom, madnik v Nitre. Prvotina 22. 8. 1948 (Praca). Uverejnil asi 15 problemov, z toho 10 dvoj­ iaZiek a 5 trojidiek.

MICHAL PIASECKY Nar. 8. 4. 1902 v Kisineve (teraz ZSSR), hutnicky proJektant (lng ,). Prvotina 26. 8. 1 961 (Vychodoslovenske noviny). Uverejnil 54 problemov, vacsinou dvojt'aZiek a pomocnych matov. V turnajoch ziskal 1 vyznamenanie. Viedol rubriku vo Vychodoslovenskych novinach (od 1961). JOZEF PINTER Nar. 26. 10. 1 952 v Bratislave, robotnik. Prvotina 12. 3. 1976 (Pravda). Uverejnil 30 problemov, z toho 16 dvojidiek a 14 pomocnych matov. V turnajoch ziskal 2 vyznamenania. (Problem c. 1 82.) JOZEF PITTICH

Nar. 4. 1. 1944 v Sali, veduci holiestva a kadernictva. Prvotina 28. 9. 1963 (Smena). Uverejnil min. 5 problemov (dvojidky) . V turnajoch ziskal 3 vyznamenania, z toho 2 ceny (1 pm). V oddeleni dvoJ­ iaZiek Celoslovenskej suide 1958 - 1963 skoncil na 6. mieste. (problem c. 183.)

51

ALEXANDER PITUK Nar. 26. 10. 1904 v Banskej Stiav­ nici, stolar.

Prvotina 27. 8. 1927 (Pragai Magyar Hirlap). Uverejnil okolo 450 problemov, z toho asi 400 dvojt'aziek, 40 trojt'aZiek, 1 mnohoiaZku, 2 snidie, 3 samomaty, 3 pomocne maty. V turnajoch ziskal okolo 130 vyznamenani, z toho asi 50 cien (18 prrych). (PribliZne poJovicu svojich skladieb uverejnil mimo suiaZi.) V 11. medzistatnej suiaZi druZstiev 1967 bol tretim najUspesnejsim ceskoslovenskYm skladatefom . V oddeleni dvojt'aZiek majstrovstiev Ceskoslovenska zviiazil v rokoch 1 95 1 - 1 952 a 1 953 -54, tred bol v rokoch 1955 - 1 956, 1957 - 1 959 a 1960 aZ 1962, siesty 1 963 - 1 965. Taktiez vo dvojtaZkach bol druhy v Celoslovenskej sutaZi 1 958 - 1 963 a stvrtY v Prebore Slovenska 1 964- 1969. Zviiazil v celo­ slovenskej sut'aZi trojtaZiek do r. 1957. V Albumoch FIDE ziskal 17,2 bodu (1914- 1976). Svojou tvorbou zohral A. Pituk najyYznamnejsiu ulohu pri rozvoji slo­ venskeho kompozicneho sachu v 40. a 50. rokoch, ked bol jeho ideov:Y'm vodcom a prikladom pre prevaZnu viicsinu vtedy zacmajucich autorov. POCas vyse 20 rokov (do r. 1954) bol nepochybne najlepsim ceskoslovenskYm skladatelom dvojtaziek. Publikoval 1 samostatny a 2 spoloene clanky. Medzinarodny rozhodca FIDE (od r. 1956) ; dosial rozhodoval 34 sut'aZi (z toho 6 v zahraniCi). Bol iniciatorom zalozenia slovenskej kompozienej organizacie (r. 1 952) a v jej predsednictve pracuje bez prestavky doteraz, pricom y obdobi 1969 aZ 1 978 bol predsedom Sekcie kompozieneho sachu V S Z Sqv C SZTV. Od r. 1964 clen predsednictva Sekcie kompozieneho sachu SZ UV C SZTV. Od r. 1964 je majstrom sportu a od r. 1979 zaslUZilY'm majstrom sportu v kompozienom sachu. Podrobny zivotopis a vYber z jeho tvorby do r. 1974 obsahuje metodickY list "Tvorba Alexandra Pituka". (problemy c. 184- 191, 299.) _

_

52

LADISLAV POLACEK Nar. 29. 1. 1923 v Secovskej Polianke (okr. Vranov nad Toprou), elektro­ technicIty inZfuier, veduci odboru kniZnice v Bratislave (lng.). Prvotina v rokoch 1941 - 1 943. Vverejnil okolo 30 problemov, z toho rnjnjrnalne 12 dvojiaZiek, 10 trojiaZiek, 3 mnohot'azky, 2 studie a 1 iny problem. V turnajoch ziskal 5 vyznamenani, z toho 3 ceny (1 prvu). (Problemy c. 192, 193.)

PETER POLAK Nar. 28. 4. 1 962 v Myjave, stu­ dent VK v Bratislave, bydlisko v Borskom Petri (okr. Senica).

Prvotina 9. 4. 1976 (pravda). Vverejnil 46 problemov (1 spoloeny), z toho 12 dvojiaZiek, 10 trojiaZiek a 24 mnohoiaZiek. V turnajoch ziskal 1 5 vyzna­ menani, z toho 1 1 cien (5 prvYch). VZ ako 1 5-roeny sa stal najlepsim slovenskYm skladate!om mnohoiaZiek v poslednych rokoch (so specializaciou na cesku skolu). (Problemy c. 194 - 1 98.) GABRIEL PONGRACZ Nar. 30. 9. 1929 v Rohovciach (okr. Dunajskli Streda), chemickY inzinier (Ing.). (priamy potomok Arnolda Pongracza.) Prvotina 19. 12. 1964 (Smena). Vverejnil asi 3 problemy, v turnajoch ziskal 2 vyznamenania za samomaty.

I!UDOVtT PRAMVGA I

Nar. 18. 9. 1921 v PreSove, stavebnt technik v Bratislave. Prvotina 1 . 12. 1940 (Slovenska sloboda). Uverejnil 18 problemov, z toho 13 dvojiaZiek, 4 trojidky a 1 pomocny mat. V turnajoch ziska1 5 vyznamenanf. (problem C. 199.) 53

VLADlMiR PRIBYLINEC

Nar. 8. 8. 1 954 v POPlade, lekar s bydliskom v NiZnej nad Oravou (MUD r.) . Prvotina 30. 5. 1 980 (Pravda). Uverejnil 1 3 problemov, same dvojiaZky. (Problem C. 200.)

LADlSLAV RAD l Nar. 27. 6. 1957 v Drienovci, elektrotechnicky inZinier, bydlisko v Malom Horesi (okr. Trebisov) - (lng.). Prvotina 27. 12. 1 974 (Vychodoslovenske noviny). Uverejnil 1 1 problemov, same dvojtaZky, v turnajoch ziskal l vyznamenanie. (Problem c. 201 .) OL IVER RAL i K Nar. 1 9. 5. 1945 vo Vychodnej, matematik, odborny asistent na PF v Nitre (RNDr.). Prvotina 7. 4. 1962 (Smena). Uverejnil 17 problemov (2 spoloene), z toho 2 dvojiaZky, 12 trojiaZiek, 1 mnohotaZku, 1 stUdiu, 1 iny. V turnajoch ziskal 8 vyznamenani, z toho 2 ceny. V Albumoch FIDE uverejnili 1 problem (1968 - 1 970). Clen Komisie kompozieneho sachu pri OV CSZTV Nitra (od r. 1969). (Problerny c. 202, 203.) VILIAM RATZ Nar. 10. 6. 1882 v Crvenke (Juhoslavia), farar v Bratislave, kde zomrel 20. 1 0. 1952 . . Uverejnil najmenej 6 studii, v turnajoch ziskal 1 vyznamenanie. (problem c. 204. ) GEJZA REl PRl CH Nar. 25. 5. 1910 vo Zvolene, uCitef hluchonemych v Kremnici. Prvotina 1 1 . 6. 1 944 (Slovak). Uverejnil asi 40 problemov, vacsinou dvoj­ taZiek a trojtaZiek. V turnajoch ziskal asi 5 vyznamenani, z toho 2 ceny ( 1 prvu). (Problem C. 205.)

RICHARD IffiTI Nar. 28. 5. 1889 v Pezinku, profe­ sionaIny Sacliista s bydliskom na rozlienych miestach (r. 1 920 v Bra­ tislave), zomrel v Prahe 6. 6. 1 929.

Prvotina asi r. 1905 tJber Land und Meer. Uverejnil pribliZne 58 proble­ mov (4 spolocne), z toho 5 trojiaZiek a 53 studii . V turnajoch ziskal asi 8 vy­ znamenani, z toho 4 ceny (1 prvu). V Albume FIDE 1 9 14 - 1 944 uverejnil 9 stU­ dU.

Vynikajuci skladater stUdU na rozliene temy. R. 1920 vyctaval v Bratislave spoloene s JUliusom Breyerom Casopis Szellemi Sport-Geistes Sport. Takmer cela stUdiova tvorba R. Retiho je zhrnuta v kni­ he*'. (Problemy c. 206 -212.) ERICH ROTH Nar. 25. 5. 1893 v Byte (okr. 2ilina), zamestnanec poisiovne, zomrel 9. 2. 1979 v Bojniciach (okr. Prievidza). Uverejnil vyse 10 problt:mov, niektore pod pseudonymom E. BystricIty . V tumaioch ziskal min. 2 vyznamenania. LADISLAV ROVESNY Nar. 30. 1 . 1919 v DyCke (okr. Nitra), riaditef ZDS v Dolnom Lopasove. Prvotina asi 18. 12. 1949 (Obrana rudu) Uverejnil asi 1 6 problemov, z toho 10 dvojiaZiek a 6 trojiaZiek. .

ROBERT SACHSEL V 40. rokoch Zil v pie§ianoch. Uverejnil vyse 20 problemov, vacsinou dvojiaUek, ziskal asi 2 vyznamenania, z toho 1 cenu. (Problem c. 21 3.) *) MtIIfIlhr. A. : Richard Rlti.

SIl",tlich, Studi,n. OstrafJa 1931 .

ss

LADISLAV SALAI �' Nar. 19. 8. 1934 v Lucenci, ved11ci utvaru ekonomiky v Martine.

Prvotina 28. 3. 1952 (praca). Uverejnil 121 problemov (10 spolocnych), z toho 108 dvojiafiek, 1 trojfaZku, 2 mnohofaZky. 3 stlidie, 1 samomat a 6 inych problemov. V turnajoch_ziskal 31 vyznamenani, z toho 1 5 cien (4 prve). Na majstrovstvach Ceskoslovenska 1953 - 1954 a 1955 -1 956 bol piaty vo dvojfaZkach, v Celoslovenskej s11faZi 1958 - 1963 v rovnakom oddeleni PrvY a celkove stvrtj. V Albumoch FIDE uverejnil 3 problemy (1945 - 1973). Publikoval 3 odbome clanky a bol rozhodcom deviatich skladatelskjch s11iafl. Od r. 1978 organizuje riesitelske s11iaze v ramci Stredoskolskjch bier mladeze. Glen Predsednictva sekcie kompozieneho sachu v S Z SW GSZTV od r. 1976. (Problemy c. 216 -221.) LADISLAV SALAI ml. Nar. 18. 1. 1961 vo Zvolene, student V SE v Kosiciach s trvaljm bydliskom v Martine. Prvotina C 30. 1 1 . 1 974 COder). Uverejnil 16 problemov (3 spoloene), z toho 7 dvojiafiek, 2 mnohoiaZky a 7 stlidii. V turnajoch ziskal 3 vyznamenania. Zviiazil v celostatnej s11faZi v rieseni SachovYch problemov r. 1981. (Problemy c. 214, 2 15.) STANISLAV SCHULLERY

z

Nar. 1 5. 6. 1 961 v Bardejove, technik-modelar obuvi. Prvotina 8. 8. 1980 (Vychodoslovenske noviny). Uverejnil 10 problemov, toho 9 dvojiafiek a 1 trojiaZku. (Problem c. 222.)

58

MILO S SECK.AR Nar. 10. 12. 1931 v Pofnom Kesove (okr. TrenCin), profesor na gyIllIlllziu v TrenCine.

Prvotina 26. 9. 1948 (Praca). UverejniI 34 problemov (2 spolocne), z toho 18 dvojtaZiek, 9 trojiaZiek a 7 srodii. V turnajoch ziskal 9 vyznamenani, z toho 2 ceny (1 prvu). Zvit'azil v oddeleni stUdii Celoslovenskej sUiaZe_1958 - 1963, pricom v cel­ kovom poradi bol druhY. Na majstrovstvach Ceskoslovenska 1960 - 1962 skonCil na 6. mieste, v Albumoch FIDE uverejnil l studiu (1962 - 1964). Publikoval l clanok a bol rozhodcom v 3 skladatefskych suiaZiach. (Problemy c. 223 -225.) BOHUSLAV SIvAK Nar. 18. 8. 1 951 vo Vrutkach, matematik, odborny asistent na PF v Banskej Bystrici (RNDr., CSc.).

Prvotina C 31. 5. 1969 (Memorial Makuc a Moder). Uverejnil 69 problemov (1 spoloeny), z toho 24 dvojiaZiek, 3 trojiaZky, 1 mnohoiaZku, 26 stUdii, 6 po-

57

mocnych matov a 9 inych problemov. V turnajoch ziskal 40 vyznamenani, z toho 1 1 cien (2 prve). V Albumoch FIDE uverejnil 1 studiu (1974 - 1 976). Bol rozhodcom troch skladatefskjch suiaZi. (Problemy �. 226 -232.) JOZEF SKLENAR

Nar. 26. 12. 1 942 v Pidt'anoch, u ctef. Prvotina 30. 5. 1964 (Smena). Uverejnil l03 problemov, z toho 57 dvojt'aziek, 10 troj iaZiek, 25 mnohoiaZiek, 1 stUdiu, 2 samomaty, 5 pomocnych matov a 3 ine problemy. V turnajoch ziskal 7 vyznamenani, z toho 1 cenu . (Problem c. 233.)

VOJTECH SMATANA Nar. 5. 10. 1 927 v Krasne (okr. Topofeany), bydlisko v Send. Prvotina 13. 1 1 . 1949 (Obrana fudu) . Uverejnil min. 1 7 problemov (1 spo­ locny), z toho 4 dvojiaZky, 10 trojiaziek, 1 mnohoiaZku, 2 stUdie. V turnajoch ziskal min. 2 vyznamenania. (Pro blem c. 234.) STEFAN SOViK ' Nar. 29. 12. 1944 v Mosonma­ gyar6vari (Mad'arsko), absolvent PF v Nitre, profesor na Krajskej politic­ kej skole v Modre.

Prvotina 1 1 . 4. 1964 (Smena). Uverejnil asi 30 problemov, z toho vyse 20 dvojiaZiek, 4 trojiazky, 1 samomat, 1 iny problem. V turnajoch ziskal min. 20 vyznamenani, z toho 1 1 den (3 prve) . V 1. svetovej suiazi v kompo­ zienom sac�u bol tretim najuspdnejsim ceskoslovenskjm, v medzinarodnych zapasoch SUV C S ZTV tretim najuspesnejsim slovenskym skladatefom. Na majstrovstvach C S SR 1966 - 1968 bol druhy vo dvojt'azkach a piaty v trojt'aZkach, v Prebore Slovenska 1964 - 1969 piaty v troj t'azkach, siesty vo dvojt'aZkach a exoproblemoch. V Albumoch FIDE uverejnil 2 problemy (1965 - 1 967). Bol rozhodcom jednej skladatefskej sut'aZe. 58

Z mimoriadnych tvorivYch uspechov S. Sovika treba uviesi najmii prototyp dvojiaZky s temou Z-32-32 a totaInej cyklickej zameny matov s pouZitim L-figlir. Viac vynikajucich vYkonov vsak dosiahol vo dvojiazkach, ako aj v inych druhoch problemov. (Problemy c. 235 -240.) ANDREJ SP6NER •

Nar. 4. 2. 1842 vo Verkej Lomnici (okr. Poprad), zupny Uradnik aUDr.), zomrel tamtiez 22. 1 1 . 1917. Prvotina 9. 188 1 (Deutsche Schachzeitung). Uverejni1 najmenej 100, ale mozno aj znaene viac problemov, a to dvojiaZiek, trojiaZiek a stvoriaZiek (v obdobi medzi Arnoldom Pongraczom a Alexandrom Pitukom bol nespor­ ne najplodnejsim slovenskjm skladaterom) .V turnajoch ziskal niekorko mensich vyznamenani. (Problemy c. 241 -243.) VILIAM STANCfK Nar. 25. 5. 1933 v Starej Turej (okr. TrenCin), zomrel 29. 5. 1967 v Bratislave. Prvotina 25. 9. 1965 (Smena). Uverejni1 min 3 problemy, v turnajoch ziskal min 2 vyznamenania, z toho 1 cenu. (Problem c. 244.) .

.

IGOR SUKOVSKY Nar. 8. 8. 1954 v Presove, u.radnik-kontroI6r. Prvotina 14. 10. 1967 (Vychodoslovenske noviny). Uverejnil 13 problemov, z toho 8 dvojiaZiek, 3 mnohoiazky, 2 samomaty. (Problem c. 245.) MIROSLAV SVfTEK Nar. 17. 4. 1958 v Myjave, student SVST v Bratislave, bydlisko Tura LUka (okr. Senica).

Prvotina 5. 10. 1973 (pravda). Uverejni1 40 problemov, z toho 31 dvojiaZiek� z toho 6 cien

6 trojiaiiek a 3 mnohoiaZky. V turnajoch ziskal 1 1 vyznamenani,

(2 prve). Dosiahol niekol'ko yYbomych tvoriyYch yYkonov (problemy c. 246 -249.)

TO

dvojiaZkAch.

FRANTISEK SZAKALL Nar. 13. 2. 1937 v Mojmfrovciach (okr. Nitra), pofnohospodarsky inZinier, agron6m v Nitre (Ing.). Prvotina asi r. 1953 (Nitriansky bIas). Uverejni1 12 problemov, v turnajoch ziskal 1 vyznamenanie. Viedol rubriky v Hlase Nitrianskeho kraja (1959) a Hlase fudu (1960- 1961). JAN SEFC Nar. 10. 12. 1924 v Presove, ekon6m v Bratislave (majster sportu v praktic­ kom sachu). Prvotina 5. 1. 1941 (Slovenskli sloboda). Uverejni1 min. 5 problemov, z toho 2 dvojiaZky a 3 trojiaZky. V turnajoch ziskal 1 vyznamenanie. Viedol rubriku v Slovenskej slobode (1940 - 1 941). (problem c. 250.) MILAN SELIGA Nar. 5. 8. 1955 v Poprade, absolvent VST v Kosiciach (Ing.). Prvotina 19. 1 . 1973 (Vychodoslovenske noviny). Uverejni1 14 problemov, z toho 13 dvojiaZiek a 1 trojiazku. V turnajoch ziskal 2 vyznamenania. (problem c. 251 .) DOMINIK SIMORA Nar. 12. 1 . 1958 v Risnovciach (okr. Nitra), technik. Prvotina 12. 4. 1974 (Pravda). Uverejni1 12 problemov (2 spoloene), same dvojiaZky. V turnajoch ziskal 6 vyznamenani, z toho 3 ceny (1 prru). (problem c. 252.) I!UBOMiR SIRAN Nar. 13. 5. 1960 v Kremnici, student SVST v Bratislave, bydlisko LovCica (okr. liar nad Hronom). Prvotina 20. 7. 1973 (Pravda). Uverejni1 22 problemov (1 spoloeny), z toho 10 dvojfaZiek, 4 trojiaZky, 4 srodie, 2 samomaty a 2 ine problemy. V tumajoch ziskal 3 vyznamenania. Zvit'azil vo finale celoslovenskej suiaZe v rieseni sachoyYch problemov r. 198 1 . (Problemy c. 253, 254.) MILAN SKROBIAN Nar. 14. 1 1 . 1956 v Ziline, hutnicky inZinier v Krlisne nad Kysucou (Ing.). Prvotina 25. 10. 1974 (Pravda). Uverejnil 5 problemov, same pomocne maty, v turnajoch ziska1 1 vyznamenanie. (Problem c. 255.) 60

DUSAN SpA NIK Nar. 21. 8. 1960 v RuZomberku, student. Prvotina 12. 9. 1 975 (Pravda). Uverejnil 3 problemy, same dvojfaZky. V turnajoch ziskal 2 vyznamenania. RUDOLF STE I S

Nar. 10. 10. 1925 v Toporeanoch, inZinier architekt, veduci katedry na SVST v Bratislave (Prof. Ing. arch.; DrSc.). Prvotina 9. - 10. 1942 (Slovens!cY sach). Uverejnil 23 problemov, z toho 3 dvojiaZky, 13 trojiaziek, 2 stvoriaZky a 5 stu.dii. V tumajoch ziskal jednu

P1vib�ii' v riditerskej c. 256.)

sut'aZi na Stredoskolskych hrach r. 1942. (Problem

JURAJ SfASTNY

Nar. 13. 6. 1960 v Banskej Stiavnici, student SVST v Bratislave, bydlisko

vo Zvolene.

Prvotina 14. 9. 1973 (pravda). Uverejnil 22 problemov, z toho 20 dvojiaZiek

2 trojiaZky. V tumajoch ziskal 3 vyznamenania, z toho 1 cenu. (Problemy C. 257, 258.)

a

MILAN SUMID'

a

Nar. 12. 4. 1965 v ZlatYch Moravciach, student gymnazia. Prvotina 3. 7. 1980 (Hlas ludu). Uverejnil l0 problemov, z toho 6 dvojiaZiek 4: samomaty. (Problem c. 259. )

JOZEF TARABA

Nar. 16. 1 1 . 1947 v Trakoviciach (okr. Trnava), ekonomicky inZinier, hlavny ekon6m JRD v Kclmarku (Ing.).

Prvotina 19. 9. 1964 (Smena). Uverejnil 59 problemov (4 spolocne), z toho

54 dvojiaZiek, 1 trojiaZku, 1 mnohoiaZku, 2 samomaty a 1 pomocny mat. V tumajoch ziskal 36 vyznamenani, z toho 14 cien (3 prve).

61

Vynikajuci skladatel Dovostrategickych dvojiaZiek. V albume ceskosloven­ skjch §achovjch skladieb 1976 - 1978 splnil Dormu majstra §portu. Publikoval l Clmok a rozhodoval 2 skladatefske sulaZe. Od r. 1979 je vedu­ cim kezmarskeho krUZku kompozieneho bchu. (problemy c. 260 -266.) IVAN TATRANSKY Nar. 1 6 1 . 1934 v Trencianskej Teplej, chemicky inZinier v Bratislave (Ing.). .

Prvotina 19. 6. 1958 (Praca). U v erejnil 15 problemov (2 spolocne), same dvojiaZky. V turnajoch ziskal 12 vyznamenanf, z toho 10 cien. V oddeleni dvojiaZiek Celoslovenskej suiaze 1958 - 1 963 bol treti. Bol rozhodcom dvoch skladatefskjch sulaZf. (Problemy c. 267 -269.) JAN TAZBERiK Nar. 3. 3. 1950 v Rimavskej Sobo­ te, vedeckj pracovnfk v odbore este­ tiky v Bratislave (phDr., CSc.).

Prvotina 12. 1. 1 963 (Smena). Uve rej nil 5 7 problemov, z toho 15 dvojta!iek, 2 trojiaZky, 1 mnohoiaZku, 10 stUdii, 1 samomat, 20 pomocnych matov a 8 62

i nych problemov. V turnajoch ziskal 19 vyznamenani, z toho 4 ceny (3 prv�). Na majstrovstvach CSSR 1963- 1965 bol stvrtj v srodiach a siesty v exo­ problemoch, zviiazil v odde1eni studif Preboru Slovenska 1964 - 1969. (proble­ my C. 270 -274.)

STEFAN TODEK Nar. 2 1 . 8. 1955 v RuZomberku, ortopedickj technik v Banskej Bystrici. Prvotina 4. 6. 1976 (pravda). Uverejoil 8 problemov, z toho 6 dvojiaZiek, 2 stUdie. (Problem C. 275. ) r

JOZE� TONKOVIG Nar. 6. 4. 1949 v Banskej Bystrici, automechanik. Prvotina 3. 4. 1 965 (Smena). Uverejoil okolo 30 problemov, okrem 1 troj­ iaZky same dvojiaZky. V turnajoch ziskal asi 5 vyznamenani. (Problemy c. 276, 277.)

M I CHAL TRUBAC Nar. 12. 6. 1945 v Hajskom (okr. Nitra), lekar v Leviciach (MUDr.). Prvotina 13. 1. 1962 (Smena). Uverejnil 8 problemov (1 spoloeny), z toho 7 dvojiaZiek a 1 trojiazku. V turnajoch ziskal 1 vyznamenanie . (Problem c. 278.) FRANTISEK VALENT

Nar. 19. 4. 1962 vo Zvolene, elektromonter v LovCici (okr. liar nad Hronom). Prvotina . 4. 8. 1978 (pravda). Uverejnil 4 problemy (1 spoloent), z toho 3 mnohoiaZky a 1 srodiu. V turnajoch ziskal l vyznamenanie. (Problem c. 279.) JAN VALUSKA Nar. 21. 9. 1947 vo Zvolene, sta­ vebny technik.

63

Prvotina 26. 1 . 1963 ( Smena). Vverejoo 304 problemov (17 spoloenych), toho 240 dvojtaZiek, 9 trojiaZiek, 10 mnohot'aZiek, 6 stlidii, 5 samomatov, 1 3 pomocnych matov a 21 inych problemov. V turnajoch zfska1 121 vyzname­ nam, z toho 65 den (24yrrych). Bo] najuspesnejsim ceskoslovenskjrn autorom vo viiaznom zapase so Svedskom (1971) a ce�ove najuspesnejsim slovenskjrn autorom v troch medzinarodnych zapasoch SUV CSZTV. Ziskal titul majstra CS SR vo dvojiaZkach 1966 - 1 968 a 1969 - 1 97 1 , trett bol v rokoch 1 963 - 1 965, v troiiaZkach 1963 - 1 965, ako aj v mnohotaZkach 1 966 - 1 968 stvny. Stal sa celkorym viiazom Preboru Slovenska 1 964 - 1 969 (prvy vo dvojtaZkach, trett -stvny v trojiaZkach, stvrty v mnohotazkach, druhy v sttidiltch a treti v exoproblemoch). V Albumoch FIDE v rokoch 1962 -1976 ziskal najvacsi pocet bodov zo vsetkych slovenskjch skladatefov (20,5). Z mimoriadnych tvorirych uspechov J. Valusku vo dvojiaZkach a exodvoj­ taZkach treba uviesi objav tzv. Valuskovej temy, ktora mu umoznila usku­ toCnii cyklicku zamenu matov v rekordnom pocre variantov. Spracoval vsak aj ce1u seriu dalsich rekordnych tem z oblasti kombinovanych zamen bier a rybome tvorive vysledky dosiahol aj v inych zanroch. V spoluautorstve publikoval 1 clanok. Bol rozhodcom 9 skladatefskych suiaZi a usporiadatefom 5 skladatefskych suiaZi. Vo finale ce10statnej riesitefskej suiaZe r. 1 981 sa umiestnil na 3. mieste. , Od r. 1 969 je clenom Predsedmctva sekde kompozicneho sachu vSZ SUV CSZTV. Titul majstra sportu v kompozienom sachu mu udelili r. 1978. (Problemy C. 280 -287.) z

JOZEF VILEM Nar. 26. 8. 1939 v Ncrych Zamkoch, technik-stroiar v Trnave. Prvotina 27. 6. 1 964 (Smena). Vverejnil niekofko desiatok probh�mov rozlienych zanrov. V tumajoch ziskal vyse 10 vyznamenani, z toho a rozhodea K. Mlynka. I.e. N. Petrovic podTa M. Parthasarathyho (Juhoslavia), lI.c. H. Zuk (PoTsko), Ill.e. N. van Dijk (N6rsko) . 102. Pravda C 9. 1 . 1978, studie, slovenski autori, rozhodca J. Fritz. I.e. B. Sivak, lI.c. B. Sivak, IILc. B. Sivak, IV.c. L. Polacek. 103. Pravda 1977 - 1 978, dvoj iazky, narodny, rozhodca J. Brabec. I.c. 1:. Lehen, lI.c. J. Taraba, IILc. K. Mlynka, IV.c. J. Valuska, V.c. J. Taraba. lit 1 04. Pravda 1 977 - 1 978, vsetko okrem dvojiaziek, J1arodny, rozhodca B. Formanek. ,,� I.c. P. Polak, ILc. P. Polak, IIl.c. S. Blunar. IV.c. Z. Labai, V.c. P. Polak> zvl.e. P. Frolkovic. 1 05. Hlas Tudu 1 978, dvojiazky, rozhodca J. Brabec. I.-Ill.c.e.a. K. Mlynka, I . - IIl.c.e.a. 1:. Lehen, I . - Ill. c.e.a. A. Veli­ dov (ZSSR). 106. Podtatranske noviny 1978 - 1979, dvojiazky, slovenski autori, rozhodca J. Brabec. I.c. I. Kiss, ILc. K. Mlynka, IIl.c. I. Kiss. 107. Hlas fudu 1 979, dvojjazky, medzinarodny, rozhodca K. ¥1ynka. I.c. V. Rudenko - S. Sedej (ZS SR), Il.c. V . Pilcenko -V. Savyrin (ZS SR). Ill.c. R. Fedorovic-A. Miiusin (ZSSR). 108. Pravda 1 979 - 1 980, dvojiaiky, narodny, rozhodca J. Brabec. 1 . - lIl.c.e.a. J. Taraba, I . - Ill.c.e.a. I. Kiss, I . - Ill. c.e.a. M. Bednar» IV.c. J. Siastny, V.c. Z. Labai. 109. Pravda 1 979 - 1 980, vsetko okrem dvojiaziek, narodny, rozhodca B. Formanek. 1 . - lIl.c.e.a. M. Krizovensky, 1. -III .c.e.a. P. Polak, 1. -III.c.e.a. Z. Labai, IV. -V.c.e.a. P. Polak, IV. -V. c.e.a. Z. Labai, cena za studiu L. Salai m!. 1 10. Hlas fudu 1980, dvojiazky, medzinarodny, rozhodca L. Salai. I.c. K. Mlynka, Il.c. J. Brabec -1:. Lehen, IIl.c. J. Taraba. 1 1 1 . Podtatranske noviny 1 980, dvojiazky, narodny, rozhodca I. Kiss. I.c. J. Taraba, Il.c. B. Formanek. 1 1 2. Hlas fudu 1981, dvojiazky, medzinarodny rozhodca, Z. Labai. I. c. J. Taraba, Il. c. J. Antonov-S. Sedej (ZS SR), IIl.c. K. Mlynka, zvl. . c. J. Brabec-1:. Lehen. 1 13. Podtatranske noviny 1 98 1 , dvoj iazky, narodny, rozhodca J. Taraba. I. c. K. Mlynka, 11. c. J. Valuska, Ill. c. I. Kiss.

195

O S PE C HY · SKLADATE r.OV Prehrad obsahuje mjvY}n1mnejsie usp::chy slovenskych sachovych sklada­ tel'ov na majstrovstvach Ceskoslovenska, v medzistatnych suiaziach druzstiev a v Albumoch FIDE.

MAJSTROVSTVA CESKOSLOVENSKA 1951 - 1952 D vojiazky : l. A. Pituk, 2. :C. L 'leny, 5. B. Forminek, 6. J. B osak . 1953 - 1 954 D vojiazky : l . A. Pituk, 2. :C. L'leny, 3. B. Forminek, 4. J. Janeek, 5. L. Salai. 1955- 1956 DvojiaZky : l . :C. L'leny, 3. A. Pituk, 4. J. Hronec, 5. L. Salai. 1957 -1959 D vojiazky : l . :C. L'leny, 3. A. Pituk, 4. A. Anein, 5. B. Idunk, 6. J. Brabec. Trojiazky : 3. B. Formanek. MnohoiaZky : 3. B. Formanek. 1960- 1962 DvojiaZky : 1 . J. Brabec, 3. A. Pituk, 5. J. Bosak. Trojiazky : 5. A. Anein. S tudie : 6. M. Seekar. Exoproblemy : 5. J. Brabec. 1963 - 1 965 D vojiazky : 1 . J. Brabec, 2. K. Mlynka, 3. J. Valu�ka, 4. P. Janko­ vie, S. A. AnCin, 6. A. Pituk. Trojiazky : 1 . K. Mlynka, 2. A. Anein, 3. B. Forminek, 4. J. Va­ luska, 6. J. Brabec. Mnohoiazky : 2. K. Mlynka, 3 . I. G.uaj, 5. P. Jankovie, 6. I. Dzu­ ris. S rudie : 4. J. Tazberik, 6. -7. B. Forminek a P. Jankovie. 1966 - 1968 .DvojiaZky : 1 . J. Valuska, 2. S. Sovik, 3. J. Brabec, 4 . :C. Laeny, 5. A. AnCin, 6. B. Formanek. TrojtaZky : 2. A. Anein, 5. S. S J vik. Mnohoiazky : 1. S. Vokil, 4. J. Valuska, 5. K. Mlynka, 6. P. Jan­ kovic. Exoproblemy : 1 . B . Forminek, 4. K. Mlynka, 6. :C. Lacny. 1969 -1971 D vojiazky : 1 . J. Valuska, 3. J. Brab::c, 4 . K. Mlynka, 5. Z. Labai, 6. A. AnCin. TrojiaZky : 1. A. Ancin, 4. Z. Labai. MnoholaZky : 3. Z. Labai, 6. -7. L. Ko Cik a K. Mlynka. " ..� Exoproblemy : 2. J. Kozinka, 3. B. Formanek, 4 . J. B rabec. 1972 - 1 973 (Album ceskoslovenskYch sachovYch skladieb) DvojiaZky : 1 . Z. Labai, 2. J. Brabec, 3. J. Taraba, 4. A. Ancin, � .. 5. J. Valuska. TrojiaZky : 1 . A. AnCin, 2. Z. Labai, 6. A. Fica. Exoproblemy : 2. J. Brab:c, 4. B. Formin!k, 6. -7. A. Ancin a J. Tazberik. 1 9 74-1975 (Album ceskoslovenskych sachovYch skladieb, neoficialne poradie f.' podfa suctu bodov) Dvojiazky' : 1. Z. L'lbai, 2. K. Mlynka, 3 . J. Brabec, 4. L. Salai, . 5. -7. J. Siastny a J. Taraba.

196

Trojiaiky : 1 . Z. Labai. MnohoiaZky : 3. K. Mlynka, 6. J. Valuska. Studie : 4. B. Siv3k, 5. -7. J. Tazberik. Samomaty : 4. K. Mlynka, 5. -6. Z. Labai. Pomocne maty : 2. J. Tazberik, 5. K. Mlynka. Ostatne exoproblemy : 1 . B. Formanek, 3. J. Brabee, 5. I. JaroUn. 1 976 - 1 978 (Alb u m ceskoslovenskYeh sachovych skladieb, neoficiaIne poradie podIa klasifikaeneho priemeru) DvojiaZky : 1 . J. Brabee, 2. J. Taraba, 3. J. Valuska, 4. K. Mlynka, 5. A. Pituk, 6. C. Lehen. Trojiazky : 4. Z. Labai, 5.-6. S. Bluna r . Mnohoiazky : 2. P. Pol3k, 3. Z. Labai, 4. J. Havran. 8tUdie : 5. B. Sivak. S � m ( m aty : 3. Z. Labai, 6.-7. K. Mly nka . Pc m c me m aty : 3. B. Sivak. Ostlit r. e ucpobUmy : 2. J. Brabee, 4. K. Mlynka, 5. B. Formanek. 1 979 - 1981 (Album ceskoslovenskych sachovych skladiebJ pr e db ezne poradie podIa klasifikacneho priemeru) Dvoj iaZky : 1 . K. Mlynka, 2. J. Taraba, 3. Z. Labai, 4. J. Valu§ka, 5 . I . KissJ 6 . J . Brabee. Tro j iaZky : 2 . Z. Labai. ¥ nohoiaZky : 2. P. Pol3kJ 3. Z. Labai, 4. L. Salai ml. Studie : 4. L . S alai mJ. ExoprobUmy trifdy B : 2 . K. Mlynka, 5 . Z. Labai, 6. J . Valu§ka.

MEDZISTATNE sUtA:lE DRUZSTIEV 1. Stvorzapas l:esko slovenskc-Madarskc-Polskc-Rumunsko C 30. 9. 1950

Ceskoslovensko skoncilo na 2. mieste so ziskom 293 bodov - sUt'azilo sa v 4 od­ deleniach a sl ov e nski skladatelia dosiahli 10 bodov (t. j. 3,4 % z ceskoslovenskej zasielky) za skladbu A. Pituka.

2. Druha medzistatna sufa! drubtiev C 30. 11. 1967 Z 27 statov skonCilo Ceskoslovensko na 12. mieste so ziskom 804 bodov. V 9 oddeleniaeh sa umiestilo 16 Cs. skladieb, z toho 15 od sIovenskych autorov, ktori spolu ziskali 774 b odov (t. j. 96,3 % z Cs. zasielky). Jednotlivci : A. AnCin 1 92 (v j ednotlivyeh o ddeIeniaeh poradie 3-1 7-34), C. Lacny 188 (12-1 5-3 1), A.i Pituk 137 (9-18), K. Mlynka 62 (20), J. Bra­ bee 56 (26), J. Valuska 53 (29), B. Formanek 44 (38), S. Vok31 42 (40). 3. Zapas (:SSR-Svedsko C 1. 7. 1970

SutaZilo sa v 4 oddeleniaeh. C S SR zviiaziIa v pomere 1 3 1 : 80, pricom slo­ ziskali 77 bodov (58,8 % z cs. zasielky). Jednotlivci : J. Valuska 28 (1-1-3), C. La cny 17 ( 1-4), B. Idunk 9 (2), A. Anon 8 (3), nKozinka 7 (6-9), J. Brabee 4 (7), B. FOImanek 4 (7).

venskf autori

197

4. Prva svetova suiaz v kompozicQom Sachu C 31. 10. 1973 Z 27 statov skoncila CSSR na 8. mieste so ziskom 324 boiov. V 1 4 oddeleniach sa umiestilo 16 cs. skladieb, z toho 11 od slovenskych auto­ rov, ktori ziskali spolu 233 bodov (t. j . 7 1,9 % z cs. zasielky). Jednotlivci : C. Lacny 9 6 (1-7-?-1 l), K. Mlynka 63 (3-?-B), S. Sovik 49 (4-15-25), J. B rab ec 25 (6). C. Lacny bol sied�yin naj u 3p;:�n,!j s!m skhdltero� celej s tHa� ;: (spomedzi 204 autorov). 5. Prva suiaz socialistickych statov C 2l). 10. 1975 Z 8 statov skoncila CSSR na 3. mieste so ziskom 499,5 bodu. V 6 oddeleniach

sa umiestilo 16 ceskoslovemkych skladieb, z toho 10 oi slovemkych autorov, ktori ziskali spolu 259,5 bodu (t.j. 53, 1 % z c�. zhielky) . Jednotlivci : J. H'lvran 10) (4-3 - 1 1 ) , C. Llcny 39 (2), S. Blunir 33 (8), P. Jukovic 2 6 ( 1 5), A. P.ituk 17 (2 4) , Z. Lab li a J. Taraba po 1 6, 5 (18 a 19-20 ex aequo za spolocne skladby), I. Glraj a K. Mlynh po 5,75 ( 1 8 za spolocnu skladbu). 6. Druha svetova s u ia� v bmpo:zicnam sachu C 15. 2. 1 9 3 1 Z 29 statov skoneila CSSR na 4. mieste so ziskom 1 2 6 bodov. V 8 oddeleniach sa umiestilo 12 ceskoslovenskych skladieb, z toho 8,5 od slo­ venskych autQrov, ktori ziskali spolu 79 boiov (t.j. 62,7 % z cs. zasielky). Jednotlivci : C. Laeny 2G (9 - 1 6 - 1 8), I. Kin I } (2), J. V ll ll ' o 14 (7), J. Hav­ ran 8 (13), M. K'J leak 7,5 (6/2), C. V�hen 7,5 (1 35), K. M1Yl1'o 3 (1 g). ALBUMY FIDE JI Pri menach autorov v ram::i jednotlivych ob ;:bb! (zvazkov) je uvedeny pocet skladieb (v zatvorke podfa jdnotlivYch druhov). 9 (studie) _ spolu 22 1 9 1 4 - 1944 R. Reti A. Pituk 7 (6 *2, 1 S) (1 *2, 1 *3) 2 A. Anein (exoproblem) 1 J. Breyer (studia) 1 I. Frie (stvoriazka) 1 M. Folkmann 0,5 (studia) E. ZabodrockJ J. Laube 0,5 (studia) 8,5 (dvojiazky) spolu 13 1945 -1 955 C. Laeny 2,5 (dvojiazky) A. Pituk B. Formanek 1 (dvojiazka) L. Salai (dvojiazka) 1 4 1956 - 1 958 A. Pituk (3 *2, 1 *3) spolu 8 2 B. Formanek (trojiazky) (troiiazka) 1 J. Kozinka (dvojiazka) 1 C. Laeny 1 959 - 1961 A. AnCin 1 (trojiazka) spolu 6 1 (dvojiazka) J. Bosak (dvojiazka) 1 J. Brabec B. Formanek 1 (exoproblem) 1 (dvojiazka) A. Pituk

198

1 (dvojiaZka) Tatransky Brabec 6 (5 *2, 1 *3) spolu 18 4 Formanek (1 *3, 3 E) Ancin (dvojiazky) 2 (dvojiazky) A. Pituk 2 (stvorfazka) 1 K. Mlynka (dvojiazka) 1 L. Salai (studia) 1 M. Se ckar (dvojiaZka) 1 J. Valuska 6 (5 *2, 1 #4) 1965 - 1 967 J. Valuska spolu 20 4 (3 * 2, 1 E) J. Brabec A. Ancin 3 (2 *2, 1 # 3) (exoproblemy) 3 B. Formanek !(. Mlynka 2 (1 #2, 1 E) S. Sovik (dvojiaZky) 2 1968 -1970 J. Valuska (dvojiaZky) 11 spolu 27 K. Mlynka 7 (6 #2, 1 E) (trojtazky) A. Ancin 2 (1 #2, 1 E) J. Brabec 2 B. Idunk (1 #2, 1 #3) 2 (dvojiazka) B. Formanek 1 (dvojtazka) Z. Labai 1 (trojiaZka) O. Ralik 1 1 971 - 1973 Z. Labai 4 (2 #2, 2 #3) spolu 16 A. Ancin 3 (1 #2, 2 ",, 3) J. Rrabec (dvojiazky) 2 K. Mlynka 2 Cl # 2, 1 E) B. Formanek 1 (exoproblem) B. Idunk 1 (trojiazka) L. Salai (dvojtaZka) 1 s. S ovik 1 (dvojiaZka) J. Valuska 1 (dvojiaZka) 1974 - 1 976 J. Brabec 3 (dvojiazky) spolu 12,5 3 Z . Labai (1 #2, 2 #3) (dvojiaZky) 1,5 J. Valuska B. Sivak 1 (studia) 1 B. Formanek (dvojiaZka) 1 I. Jarolin (dvojiazka) 1 (troj iazka) :c. Laeny J. Tazberik 1 (exoproblem) V rokoch 1914- 1976 slovenski skladatelia publikovali v Albumoch FIDE s uhrnne 142,5 problemu, z toho 89,5 dvojiaZiek, 21 trojiaziek, 3 stvoriaZky, 14 st(tdii a 1 5 exoproblemov. Bodove poradie jednotlivcov (vratane bonifikacie 2/3 bodu za studiu) : Valuska 20,5, Brabec 18, Pituk 1 7,2, Reti 15, Formanek 14, Ancin 13, Mlynka 12, Laeny 10,5, Labai 8, Idunk, Salai, Sovik po 3, Fric, Seckar, Sivak po 1,7, Bosak, Breyer, Foikmann, Jarolin, Kozinka, Ralik, Tatransky a Tazberik po l, Laube a Zabodrocky po 0,8. I. 1 962 -1 964 J. B. A.

_

199

ROZHODCOVIA Pri jednotlivYch rozhodcoch su uvedene suiaze usporiadane organizatormi v poradi : zahranifuYnll, ceIostatnYmi a slovenskymi (pri posIednych Ien pocet vzhfadom na prehfad na s. 185 - 195) . ANDREJ ANCIN 1 Sachove umenie 1 971, trojiazky 2 sIovenske (z toho 1 medzinarodna) JURAJ BosAK 3 sIovenske (z toho 1 medzinarodna) JURAJ BRABEC, medzinarodny rozhodca FIDE od r. 1971 1 Madarske vidiecke majstrovstva 1 965 ( ?) * 2 (spoIurozhodca) 2 �bum FIDE 1968 - 1970, dvojiazky 3 Sahs 1971, dvojiazky 4 Sachmaty 1971, dvojiazky 5 Schach-Echo 1972, dvojiazky 6 Posudenie 50 skIadieb H. Dreseho pre titul MM 1973, rozlicne 7 Majstrovstva BuIharska 1969 - 1973, dvojiazky 8 Album FIDE 1 97 1 - 1973, exoproblemy 9 Arbeiter-Zeitung 1 977, dvojiaZky 10 ,,64" 1977, dvojiaZky (spoIurozhodca) 1 1 Pv CSZTV C 15. 6. 1968, dvojiaZky 12 Sachove umenie 1 969, dvojiaZky 13 Dv CSZTV C 3 1 . 12. 1 973, dvojiazky 14 Sachove umenie 1975, exoprobIemy 15 �achove umenie 1976, dvojiazky 16 Sekundlirna suiaZ zaCiatofuikov CSSR 1 977, rozliene 17 Album Cs. sachovych skIadieb 1 976 - 1 978, exoproblemy (spolurozhodca) 18 Sachove umenie 1978, exoproblemy 21 slovenskych (z toho 10 medzinarodnych) v

EUGEN BtJCHLER 8 slovenskjch (vsetko medzinlirodne) BEDRICH FORMANEK, medzinarodny rozhodca FIDE od r. 1966 1 Madarske vidiecke majstrovstva 1 965 ( ?), *2 (spolurozhodca) 2 Album FIDE 1965 - 1 967, exoproblemy 3 Stella Polaris 1968, exoproblemy .. The Problemist 1968 - 1 969, dvojniky (rozliene) 5 Zapas Sibiu - Nikolajev 1970, trojiaZky 6 Majstrovstva Skandinavie 1970, trojiazky 7 Zlipas Rakusko-Bavorsko C 31. 3. 1 972, mnohoiazky 8 Th�mes 64 1972, exoproblemy 9 Schach-Echo 1973, exoproblemy 10 Majstrovstva Bulharska 1969 - 1973, mnohoiaZky 200

1 1 Die Schwalbe 1974, exoproblemy 12 Suiaz socialistickych statov C 20. 1 1. 1975, trojtazky 13 Szachy 1976 : troj {aiky 14 Zapas Raklisko - SvajCiarsko C 31. 3. 1977, pomocne maty a samomaty 1 5 Mat 1977, pomocne maty stvrtYm a vacsUn poctom iahov 16 ,,64" 1977, dvojidky (spolurozhodca) 17 Tungsram C 31. 3. 1978, dvojtaZky 18 Album FIDE 1977 - 1979, exoproblemy 19 SVTVS C 30. 6. 1954, dvojtazky (spolurozhodca) 20 Ceskoslovensky sach 1957, dvojtazky 21 CeskoslovenskY 88ch C 3 1 . 7. 1959, dvojtazky (zaciatocnici) 22 CSOS 1960, dvojiaZky 23 OV CSZTV Hodonin C 28. 2. 1965, dvojiazky 24 Dv CSZTV C 3 1 . 7. 1965, exoproblemy 25 Dv CSZTV C 1 5. 6. 1969, trojtazky 26 Majstrovstva CSSR 1969 - 1971, troj iazky (spolurozhodca) 27 S achove umenie 1972, exoproblemy 28 Dv CSZTV C 3 1 . 12. 1973, exoproblemy 29 Sachove umenie 1977, exoproblemy 30 Album Cs. sachovych skladieb 1976 - 1978, exoproblemy (spolurozhodca) 31 Sachove umenie C 3 1 . 12. 1978, dvoj iazky 31 slovenskych (z toho 14 medzinarodnych)

IVAN GARAJ 1 Sekundarna sutaZ zaCiatoCnikov CS S R 1970, rozliene (spoJurozhodca} 1 slovenska (medzinarodna) JAN GOLHA 1 Sachove umenie 1981, dvojiazky JOZEF HAVRAN 1 Sachove umenie 1980, troj iazky 2 Sekundama suid zaCiatoCnikov CSSR 1980, rozliene IMRICH IVANCO

2 alovenske (medzinarodne) IVAN KISS 1 alovenskA

JAN KOZINKA 1 Album Cs. iachovych skladieb 1976-1978, mnohoiaZky (spoJurozhodca) 2 Sekundama aula! zaCiatoCnikov CSSR 1978, rozlicne 1 slovensU ZOLTAN LABAI 1 Majstrovstva Madarska 1975 - 1977, troj tazky a mnohoiaZky

201

Dv CSZTV C 9. 5. 1977, trojiazky Album Cs. sachorych skladieb 1976 - 1 978, dvojiazky (spolurozhodca) Sachove umenie 1979, trojiazky 1 slovenska

2 3 4

EUDOVIT LACNY, medzimirodny rozhodca FIDE od r. 1956 1 Ceskoslovensky sach 1960, dvojiazky 2 Ceskoslovensky sach 1967, dvojiazky 3 Sachove umenie 1 974, dvojiazky 4 slovenske (medzimirodne) JOZEF LINDER 1 Sekundarna suiaz zaciatoenikov CSSR 1971, rozlicne (spolurozhodca) _

MIKULAs MILAN 2 slovenske KAROL ML YNKA 1 Problem-echo 1973, dvojiazky (spolurozhodca) 2 Dv CSZTV C 15. 6. 1968, trojiazky 3 CSSZ C 25. 5. 1971, dvojiazky 4 Sachove umenie 197 1 , exoproblemy 5 Album cs. sachovych skladieb 1 972 - 1973, exoproblemy () Sachove umenie 1973, trojiazky 7 Dv CSZTV C 3 1 . 12. 1973, troiiaZky 8 Sekundarna sUt'aZ zaCiatocnikov CSSR 1976, l"Ozlicne 9 Sachove umenie 1976 - 1 977, mnohoiazky 10 Albugt Cs. sachovych skladieb 1976 - 1978, trojiaZky (spolurozhodca) 1 1 Dv CSZTV C 9. 5. 1979, dvojiazky 1 2 Sachove umenie 1980, exoproblemy -5 slovenskych (z toho 3 medzinarodne) ALEXANDER PITUK, medzinarodny rozhodca FIDE od r. 1956 1 Majstrovstva Rumunska 1963 ( ?), trojiazky (spolurozhodca) 2 Revista de Sah 1965 ( ?), dvojiazky 3 Majstrovstva Bulharska 1969 - 1973, trojiazky 4 I. s vetova suiaz v kompozienom sachu C 3 1 . 10. 1 973, dvojiazky 5 Album FIDE 1977 - 1979, dvojiaZky 6 Pedag6gusok Lapja 1979, dvojiazky 7 DJcS C 30. 6. 1951, dvojiazky 8 SVTV S C 1 5._8. 1953, dvojiazky 9 Majstrovstva Ceskoslovenska 1 953 - 1 954, trojiazky (spolurozhodca) 10 Ceskoslovensky sach 1 958, dvojiazky 1 1 Dv C S ZTV C 31 . 7. 1965, trojiazky 12 Dv C S ZTV C 15. 3. 1967, rozlicne (zaCiatocnici) 1 3 Ceskoslovensky sach 1968, trojiazky 14 Dv C S ZTV C 15. 6. 1969, dvojiazky 1 5 Album cs. sachovych skladieb 1972 - 1 973, dvojiaZky (spolurozhodca) 282

16 �achQve umenie 1973, dvoj iazky 1 7 UV CSZTV C 9. 5. 1975, trojiazky 18 �bum cs. sachovYch skladieb 1974 - 1 975, dvojiazky (spolurozhodca) 19 Sachove qmenie 1977, trojiazky 20 �lbum cs. s ac h ov ych skladieb 1 976 - 1978, tro j iazky (spolurozhodca) 21 Sachove umenie 1 978, dvojiazky 13 slovenskjch Cz toho 6 m edzinaro dnyc h) LADISLAV SALAI 1 Q V CSZTV C 1. 8. 1965, rozlicne (zaciatocnici) 2 Sachove umenie 1 977, dvojiazky 3 J\lbu!p cs. sach o vyc h skladieb 1 976 - 1978, dvojiazky (spolurozhodca) 4 UV CSZT V C 9. 5. 1 98 1 , dvojiazky -5 slovenskych (medzinarodnych) MILOS SECKA.R 3 slovenske Cz toho 1 m edzinaro d n a) BOHUSLAV SIVA.K 1 S ekun darna suiaz zaCiatocnikov CSSR 1973, rozlicne 2 �.lbum cs. sa chovych skladieb 1976 - 1978, studi e (spolurozhodca) 3 Sachove umenie 1978, studie STEFAN SOVtK 1 Sachove umenie 197 1 , dvojiaZky JOZEF T ARABA 1 S achove umenie 1979, dvojiazky 1 slovenska IV AN TATRANSKY DV CSZT V C 1 5. 6. 1 957, dvojiazky 1 slovenska (medz in aro d na) 1

JA.N VALUSKA . 1 Seku n d arna su_iaz zaciatocnikov CSSR 1 969, rozlicn e (spolurozhodca) 2 M ajstrovstva CSSR 1959 - 1971 � t rojiazk y (spolurozhodca) 3 §ekundarna suiaZ zaCiatocnikov CSSR 1971, rozliene (spolurozh odc a) 4 Sach ove umenie 1 972, dvoiiazky 5 Sachoye umenie 1 973, exoproblemy 6 DV CSZTV C 9. 5. 1979, samom'lty druhym iahom 3 slovenske Cz to ho 1 m edzinarodmi) _

STANISLAV VOKA.L 1 Sachove umenie 1972 - 1973, mnohoiazky

203

ORGA NIZACIA S l ov f D s k{t g r gll niz lki a };cn:pozicneho szc hu v z nik J a �8. jllna 1952, ked sa, v B anske j S tiavnici zisJi sie sti �aclJovi �kJadatelia (A. A nCin, B. For m a nek, :C . Lacny, J. Lin d e r, J. Pal a �. Pitu k) a utv o ril i Probl{movu kc misiu pri S lo v ens k c m sachovcm ZV3ze (S SZ). Vel ke pJany �a v pr v } c h rokcch darilo re a lizov at lm v e Tm i p c m aly : az r. 1957 vysJa plva SJOVfDSka i niha 0 kcmpo· z icncm s achu, az r. 1958 dcstaJa kcmisia prvy fi nancny prispevok na svoju Onnost t a p n f 2 dila pve n ol f Die f2Ch cvyc h skJadatefov, az. r. 1959 zacina � vychadzai i prva co ist ej miezy p e rio d ickil kcmpozicna publikacia . . . Nap riek ro zli cny m iazk o s tiam o rganiz aci a sa D(.vzdava a ll p orne pracuje s jedinym cieTom : popularizo\'ai k c m p o z i cny sach na SJovfDsku a stale zv y-

sovat jeho uroveii. il' Hoci tato praca nikdy ne stratila k ODtinuitu, p rcdfa tu 1: oli is te :z meny, najmii v nazvoch a" osobach. R. 1953 prem enovali Prgble movu komisiu pri S �Z na Prob l�mov u komisiu �as:ho vej sekcie SlVTVS a r. 1957 na Prob U mov u komisiu Sachovej sekcie SUV CSTV. V ! rokoch 1961 - 1964 1: 01a sachova organiza.cia na Slovensku prakticky zrusena, ale praca na ko m p ozicnc m useku ani vte dy neustala. Od konca r. 1 964 mal kornpozicny sach svojho z a. s tup c u v tzv. Kc misii sachu pri SV CSTV, a od �lov ice r. 1 966 b ola obnovena cinnosi Probl{movej kcrnisie s acho vej sekcie SV CSTV, ktorU z a Ci at k o m r. 1 H8 pnmf Dovali na Korn pozienu kornisiu sachovej sekcie SV C S T V. Vyznamnou organi:zacnou zm mc u b910 utvo renie Sekcie kompozicneho sachu p r i Slovcnskc m s ach ov o m 2.v3Ze UV STO zaciatkom r. 1969. Jej predsednfctvo ri a di kc m p ozicny sach v Sl ov e r..sk ej socialistickej republike az doteraz, iba so zmenou v nazve : od kon ca r. 1973 /!ko �redsednictvo s ekcie kornp ozicneho sachu Vy1:oru sachoveho ZV3ZU SUV CSZTV. Predsedom h misii v d ed i 1952 - 19(0, l H 7 - l 9t9, ako aj ck no m sachove; komisie v ro ko c h 19t4 - 1 9t6 1: 01 Bc drich FOI m l mk. Prcdsedcm s ek cie od 29. 6. 1 96 9 do 9. 8. 1 978 1: 01 A I O ! 2I:d e r Pituk a cd 10. 8. 1978 Juraj Brabec. Na praci komisii, resp. pn: dsfdnictva sekcie sa podieTali : Andrej AnCin (1952 az 1 956), Jur a j Bosak ( 1 958 - 19to), Ju r aj Bra1:ec (o d 1967), Bedrich Formanek ( 1952 - 1960 a 19M - 1978), han Gara; (cd 1967), J� n Kozinka (od 1967), :Cudovit L acny (1952 - 1958), Jozef Linder (1952 - 1 9to a 1967 - 1 977), Karo] Mlynka (od 1971), Alexander Pituk (1952 - 19tO a cd 1967), Ladislav S alai (od 1 977), Jan Valuska (od 1969). Komisia, resp. predsednictvo sekcie malo v uvedn :c m o1:dobi 42 schOdzi, z toh o 24 v Bratislave, 9 na Sliaci, 2 v B a nsk ej Stiavnici, po 1 vo Zvole ne, v K ov a cove j , v Komarne, na Strbsko m Plue, v 2iari na d Hronc m, v Trnave a v Roudnici nad Labem. Cinnos i kompozienej organiz3cie , ktora zohraJa hJavnu ulohu v rozvoji slo­ venskeho kompozicneho sachu, zahi6ala najma tieto oblasti : 1 . Sk ol e nia sachovych skladatdov (rt:sp. trfnfrOV a ro zh c dc ov kcmpozicneho sac hu ) . Prve sa usk uto cnil o 27. -28. 9. 1958 a do k o nca r. 1 981 ich pocet stup ol

18. 2. Publikacna ci nn o si o rg2niz l1ci e : Sachovy 1: u ll etin (l959� 19t9, s.� U9) a M e tc d i d e IislY (c d 19t9, pozri s. 169).

na

204

pozri

3. Skla d 3tefsk e slHaze (sP Jlu 24 s uia z i, PJlri s. 1 85 - 189). 4. Finite slovenskej suiab v rieseni Sachovych p roblem J V (193 1 ) . � Piati slovenski s!da:btelia sa z u:mil: wali aj U1 praci c elo:itatnej k J ill ,J :>zicll !j

�rganizacie. �B :dri�h Form inek j e predse d om S ekcie bm,J;)ziclleho hcllu SachJ v6h'J z viiz u U V CSZ r v 0:1 r. 1954 (c len J ill b:nisie b ;}l s prestavkami dpre : h e l i. 030bitne SI trebl zmienit: aj 0 sp:>lupraci s n iek to r y m i oblastnymi org3niza­ -ciami kom;:>:>zicn!hJ h:hu . N I m]sli m l '1l ! predovsetkym Cinnost: v S tredo ­ slovensko ill kraii p!:i u3poraduvani seh J 1 d, s k o le n i a mj ml sklad1tefskych 'SuiaZi BAB Y (KV c s z r v v Bln3kej BY3trici), ab aj utvore n ie Klub u pria­ tefo v komp:>zicn!hJ Sachu �p ri telo vychJVn ej jednJte C3issa Zvolen, ktory od r. 1971 umoznil organizaCne zaclen enie niekofkym d esiatkam skladatefov z r ozlicnyc h kraj ov CSSR. Nakoniee spomeniem ! cinnosi kruzkov komp:>zicn!ho saehu. Prvy z nich (bratisla vsky) b ol zalozeny jkoneom r. 1957. Ucinkoval takm er tri roky, p r e ­ vazne v Parku kultury a 0:1d1Chu. a zam eral S3 mjm i m verej ne prednasky (29) a ble skove riesitefske sulaz! (10). Dcuny kr ub;{ vznikol tiez v Bratislave v j anuari 1 9 73 pri O :' vo inom1kulturnnl a spolocenskom stredisku na 03tred­ koeh. N1 jeho schHJ.:3Ch (132 do koncl r. 1 93 1 ) S l stretavaju U1jml bratislavski zeiujem::i 0 kompozicnY jsach. O:trem toho od r. 1976 kruzok o rg 1niz u j e kazdo­ rOCne bleskove riesitefske sUUlze. Treti kruzok praeuje o d r. 1 9 79 v Kezm3rku a schadzaju sa v iiom zaujem::i z Popradskeho okresu . Veducim bratislavskjch kruzkov bol B edrich Forminek, kezmlrskeho Jozef Tarabl.

205

6. N A ZAV E R

Zavereenu Cast venujeme niekorkym dopliiujucim poznamkam. Popri dokumentaenom vYzname pIni tato kniha aj ciele ucebne, cornu sluZia najma vysvetlivky odbornych terminov v sucinnosti s kommtarmi k jednotli­ vYm skladbam. Pravda, rozsah knihy nedovolil kazdy problem zhodnotii dokladne po obsahovej aj formaInej stranke. Dufame vsak, ze z mnoziny vsetkych "suchych" poznamok si vnimavy Citatef urobi obraz 0 tom, co sa. v kompozicnom sachu poklada za dobre alebo zle, co je to pekny uvodnik> ze nazory na pouzitie figUry, ktora nehra v skutoenom rieseni, nie su jednotneh ze v problemoch moze byt hodnotna motivaena napln kombinacie, vzia medzi zdanlivYmi a skutoenYmi hrami, logika, maty atd'. Samozrejme, 0 vset­ kych tychto otazkach mozno napisai samostatne knihy - a my pri teito pri­ leiitosti upozornuieme naima na iednu : Abecedu sachoveho problemu (cito­ vanu na s. 1 68). Pri niektorych skladatefoch vznikla otazka, ci ich do, antologie zaradit vzhfadom na ich "narodnosi". Napriklad RICHARD RETI, ako nam po­ vedal jeho d9bry priatef ARTUR MANDLER, po slovensky ani po cesky nehovoril, JULIUS BREYER sa takmer iste hlasil k mad'arskej narodnosti,. VILIAM RATZ k nemeckej . Vefmi pravdepodobne je, ze aj viaceri zo zijucich skladatel'ov maju v obCianskych preukazoch zapisanu inu narodnosi ako slo­ vensku. Podl'a sucasnych nazorov potvrdenych expertmi z oblasti historie rozhodu­ jucim kriteriom je statI!a ci uzemna prislusnosi, resp. trvale bydlisko. Reti sa hrdo hlasil za obCana Ceskoslovenska, pretoze sa narodil na u.zerni Slovenska a tu preiil svoju mladosi, Breyer si zvolil vo veku 26 rokov za miesto_svojho bydliska Bratislavu, tu zomrel a tu je aj pochovany. ANDREJ ANCIN sa narodil v Mad'arsku ako prislusnfk slovenskej mensiny, ale za nasho sme ho zacali pokladai aZ od r. 19.47, ked' presidlil (repatrioval) do Komarna. Na druhej strane EUGEN BUCHLER sa narodil na Slovensku, tu zil vyse 50 rokov a za nasho sme ho prestali pokladai, az ked' sa vysiahoval do cudziny. Vacsie iazkosti boli so ZOLTANOM VECSEYM, ktory pri!>lizne v rokoch. 1 9 1 4 - 1 925 zil v Kosiciach (a bol aj clenom vYboru tamojsieho Ceskoslovenske­ ho sachoveho klubu). Nepodarilo sa nam zistii, Ci POOls kosickeho pobytu publikoval aspon jednu skladbu (potom sa presiahoval do Prahy a r. 1933 do Budapesti). Iste nie je vefkYm nedostatkom, ze nepoznarne bliZsie udaje 0 malo vYznam­ nych skladateToch 60. a 70. rokov minuleho storoCia. Viac nas vsak mrzi,. ze "zahadou" ostal piesianskY autor ROBERT SACHSEL, ktorY bol za­ ciatkom 40. rokov tohto storoCia na Slovensku nespome na dr_uhom mieste. Prirodzene, antologia nezahfiia sachovYch skladateTov z Ciech a Moravy.

206

ktori iili na Slovensku prechodne v obdobi predmnichovskej repubJiky (pokiar sa tu p.eusadili natrvalo). Do_ tejto skupiny patria napriklad JIRt CHQCHO­ LOUS (Vrutky), FRANTISEK SRAZIL (Kosice), JAN S MUTNY (HIo­ hovec), MILAN �EPELKA (2ilina), JAN PARfZEK (2ilina). Taktiei sme nespomenuli skladatefov, ktori sa sice hlasili k slovenskej narodnosti, ale na Uzemi Slovenska nikdy neiili - napr. JOSEF SUTARA (Branany, okr. Most). Zaujimave je, ie na Slovensku sa narodili aj traja vjznamni mad'arski skla­ datelia : M6R EHRENSTEIN (v Skalici 1 8. 12. 1858), ANTAL MISKOL­ CZY (v Topofeanoch 29. 3. 1882) a IMRE TELKES (v Kamenci nad Hronom 3 . 6. 1896) ; pokiaf je nam zname. �i edna ich skJadba vsak nepochadza z obdobia pobytu na Slovensku. Inu ,,kapitolu", nesuvisiacu s narodnostou, tvoria veduci rubrik, ktori problemy publikovali, sami vsak J).�boli skladatefmi. Je ich viacero, osobitnu zmienku si vsak zaslUii MIKULAS MILAN z Bratislavy (narodil sa 25. 1 1 . 1915 v Levoci, zornrel 16. 1 . 1 976 v Bratislave), povoIanim psychol6g, ktory­ v ramci svojich rubrik vykonaI vefmi zasluznu pracu pri propagacii kom­ pozieneho sachu na Slovensku. ZaCinajucim autorom daval dokonca rady , ako postupovat pri skladani . Do antologie by sme boli radi zaradili aspon i ednu skladatel'ku. 2ial, tie,. ktore sa nachadzaju v registri, dostali sa ku skladbe le}l mimochodom a nijakli nenasledovala sIavnu AngliCankl;! W . J. BAIRD OVU (1859 - 1 924) ani nie­ ktore sUCasne sovietske autorkv Sachova kompozicia i e u nas zariaf osto chlap­ skou zaleZitosl'ou. Napokon je tu dite oblast zasIuhujuca osobitnu zmienku. Ide 0 ridiitefov,. ktori predstavuju masovU zlozku zaujemcov 0 kompozieny sach. Riesitefske hnutie podporovali najma sutaze v kompozienych rubrikach. Mali rozliene formy, -od riesenia jednotlivjch problemov cez dlhodobe sMaie (stvrtroene, na urory pocet problemov a pod.) az k tzv. staIym sMaZiam (vjhra za dosiahnutie stanoveneho poCtu bodov). Napr. v rubrike Prace sa uskutoCnilo v rokoch 1 946 - 1 957 spoIu 29 sUt'aii (zviicsa stvrtroenych), v ktorych redakcia udelila 2 1 9 kniznych den. Vel'kemu zaujmu sa tclili dlhodobe sutaze v Smene a najma v Hlase fudu (dotovane aj Albumami FIDE). Rekordne poCty rieSiterov vsak boli zaznamenane v dlho­ dobych sMaZiach Pravdy. Pocet uCastniko v jednej sut'az e t u bol Casto vv5si ako 300 a celkovj pocet neopakujucich sa rieSiterov v rokoch 1965 - 198 1 pre­ siahol oslo 4000 . V stalej sutaZi Rorpickych novin bolo evidovanych vyse 600 riesitefov, d'alsie stovky riesili v Uj sz6 a v ostatnych rubrikach, ako aj v Ceskoslovenskom sachu, resp. S achovom umeni. V poslednych desiatich rokoch sa dostali do popredia rieSiterske sMaze nasej sachovei organizacie. Najvacsou riesitefskou akciou u nas boli prve majstrovstva CSSR v rieseni sachovjch problemov, ktore prebehli v styroch etapach v obdobi 1 97 1 - 1974. Na prvom kole sa zUCastniIo 2256 riesitefov (z 33 rubrik) a do finale sa prebojovalo 10 najlepsich. V rieseni na Cas ziskal 207

titul majstra CSSR ANDREJ ANCIN a na druhom mieste skonCil Jt\N KOZINKA. Pod nazvom Celostitna surai v rieseni Sachorych problemov sa u mis usku­ toCnili dva cykly postuporych suiaZi cez okresy, kraje, republiky ai po finale. Obidve finaIove suiaZe sa skonCili pre slovenskych riesitefov vefgU uspesne : 1". 1978 zviiazil JAN KOZINKA, treti bol MICHAL PERHAc (Slovinky, 'okr. Spisska Nova Ves) ; r. 198 1 obsadili dokonca prve st�ri miesta : 1 . LA­ D I SLAV SALAI ml., 2. Jt\N KOVALIC, 3. JAN VALU SKA, 4. MICHAL HLINKA. Viiazom prvej sl�vensk_ej sutaZe v ridem sachorych problemov Cr. 1981) -sa stal CUBOMfR SIRAN. Od l . 1. 198 1 v CSSR bol zavedeny klasifikaeny poriadok pre sachorych riditefov. Najvyssi stupen - majstrovsku triedu - ziskaIi zo Slovenska 'styria uvedeni viiazi finaIovej suiaZe r. 198 1 . Celkom na zaver spomenieme este klasifikaciu sachorych skladaterovt ktora sa u nas zaviedla r. 1953. V sucasnosti zatrieduje autorov do siestich kateg6rii od Ill. rykonnostnej triedy az po zasluzilych majstrov sportu. Zo slovenskych skladatefoy do konca r. 1981 na zaklade vysledkov v Albumoch FIDE a majstrovstiev Ceskoslovenska udelili titul m�jstra sportu ALEXAN­ DROVI PITUKOVI (1964), CUDOVtTOVI LAC�EMU (1964), JURi}.­ JOVI BRABGOVI (1968), BEDRICHOVI FORMANKOVI (1972) a JA­ NOVI VAL USKOVI (1978), Normu majstra sportu splni1i aj KAROL MLYN­ KA, ZOLTAN LABAI a JOZEF TARABA. Zasluwyro majstrom sportu sa stal r. 1979 ALEXANDER PITUK. PODAKOVANIE Autor dakuje vacsine citovanych skladatefov za zakladne zivotopisne udaje 'a viaceryro veducim rubrik za prehrady a statistiky. Osobitne si ceni pomoc 'S. Vaclava Bednara pri ziskavani udajov 0 kosickYch skladatefoch starsieho obdobia, Cubomira Siraiia pri excerpcii niektorych rubrik, Ivana Jarolina pri skusaru Casti skladieb na poCitaCi a vermajstra Jindficha Fritza pri sku.mani pOvodnosti vybranych stUdii. Ku skvalitneniu celeho diela vrznamne prispeli -aj poznamky recenzentov a pomoc rozIieneho druhu (udaje k problemom, skuSanie a pod.) desiatok autorovych priatefov z CSSR aj zo zahraniCia.

208

T E R M I N O lOG I A A VY S V E TL l VKY

Kapitoia obsahuje strucnc definfcie vsetkych odbornych terminov a vysvetle­ nia skratiek pouzitych v texte knihy TER M I N O LOG I A

Album FIDE - kniha obsahujuca vyber najiepsfch skladieb uverejnenych v urCitom obdobi alfil - exofigura pohybujuca sa skokom na druhe najblizsie pole po diagom'lle antibateria (priama) - postavenie cvrcka (alebo ineho podobneho exo­ kamena) a superovho krara na jednej linii, umoznujuce sach krarovi od cvrcka t'ahom ineho kamena na tuto liniu antikvazidualovy motiv - motiv znemoznujuci druM pokracovanie po tahu, ktory nebrani hrozbe bateria (priama) - postavenie dvoch kamenov rovnakej farby umoznujuce odkryty sach blokovanie premiestenie kamena na urcite pole, na ktore sa tym znemozni vstup vlastnemu kamenu (Casto krarovi) alebo superovmu peSiakovi cvrcek exofigura pohybujuca sa po frontalach alebo diagonalach iba sko­ kom na pole bezprostredne za prvym kamenom (vlastnym alebo superovym), ktory jej stoj£ v ceste (veZovy cvrcek len po frontalach) cyklicka zamena matov - Lacneho tema cyklicka zamena obrannych motivov - Mlynkova tema ceska skola - ulohova skola zdoraznujuca varianty zakoncene modelovymi matmi a formu problemu Dombrovskisova tema - hrozbova tema obsabujuca najmenej dye poku­ sove fazy, v ktorych sa hrozby vyvracaju takYmi t'ahmi, ktore ich v inej faze umoznuju drazd'anska tema (Palitzschov typ) - Cierny ma proti tematickemu pokusu ucinnu obranu urCitym kamenom ; v obrane po uvodniku sa tento kamen premiesti tak, ze umozn£ inemu kamenu neuCinnu obranu dual - v ulohach t'ah, ktorfm sa zacina autorom nezamysrana cast' riesenia v inom t'abu bieleho ako v prvom dvo;ite riesenie - dye riesenia toho isteho problemu zamysrane autorom, pricom kazde z nich ma iny uvodnik dvo;taZka - uloha s vyzvou "mat 2. t'ahom" dvo;ventil - tema, pri ktorej obrannym motivom je odclonenie cierneho kamena a sucasnym skodlivym motivom zaclonenie ineho Cierneho kamena echove maty - maty v jednom probleme, pri ktorych su matove obrazce navonok vefmi podobne, ale odlisuju sa postavenim krafa alebo kamenov zucastnenych na mate -

-

209

exokamen kameii odiisny od kamenov klasickeho sachu exoproblem - problem odlisujuci sa od priamych matovych Uloh alebo stu­ dii ciefom superov alebo kameiimi alebo sachovnicou alebo inymi prvkami faza - sUhrnny nllZOV pre tematicky obsah nachadzajuci sa v postaveni proble­ mu pred uvodnikom alebo vznikajuci po prvom fahu (pokuse, zvodniku, uvodniku) alebo po vykonani inej zmeny (napr. po premiesteni kamena vo dvojnfkovych problemoch) ; na zaklade toho rozoznavame fazu zdanlivu, pokusovu, zvodnostnu, skutocnu a dvojnikovu fers exofigura pohybujuca sa 0 jedno pole po diagonale forma usporiadanie kamenov v probleme s ohfadom na ich ekon6miu a na esteticku uCinnost probIemu formalna tema tema zalozena na ndachovych momentoch geometricka tema - formalna tema, pri ktorej pohyb kamenov pripomina ureite geometricke obrazce Grimshawova tema vzajomne prerusenie pohyblivosti ciernej veze a strel­ ca na ;ednom poli Hanneliusova tema hrozbova tema obsahujuca najmenej dye pokusove fazy, v ktorych sa hrozby vyvracaju takymi obranami, ktore ich v inej faze umoznuju v reciproenom alebo cyklickom poradi hlavny plan - kombinacia v probleme novonemeckej skoly, ktora bezprostred­ ne nevedie k ciefu pre jedinu uCinnu obranu, ale vyjde po uskutoeneni pripravneho planu hra variant hrozba tah alebo sled tahov, ktory by viedol k splneniu vyzvy, keby Cierny nebol na tahu hrozbova tema novostrategicka tema, zalozena na vztahu medzi hrozbou a obranou proti nej v jednej faze a obranou a matom v inej faze. hrozbovy antiparadox v jednej faze tah cierneho a nebrani hrozbe A, v inej faze po obrane a nasleduje mat A hrozbovy paradox tematicky prvok hrozbovych tern zalozeny na tom, ze obrana braniaca hrozbe v jednej faze v inej faze ju umoznuje ako varianto­ vy mat idea hlavna myslienka, ktorU problem vyjadruje ilegalne pcstavenie postavenie problemu, ktore sa neda odvodii z partie indicka tema - diafkova biela figura vykona fah cez prieseenik, na ktorom ju potom iny biely kamen zacloni, elm zabrani patu koloskok ;azdca geometricka tema spoeivajuca v iahoch jazdca na vset­ kych osem moznych poll kolotocova zamena hrozieb trojfazova zamena priradenia prvych tahov (K, L, M) a hrozieb (A, B, C) podfa schemy KA LB-LC MA-MB KC kolotocova zamena matov - trojfazova zamena dvoch hier typu aA bB-bC cA-cB aC kombinovana zamena hier - suhrnny na.zov pre zameny hier s vynimkou zameny matov, zameny obran a vofnej zameny kompozicny sach odvetvie sachu zahrnujuce skladanie a ridenie problemov Lacneho tema zamena matov v troch alebo viac variantoch, pri ktorej odlisnosi faz spoCiva v cyklicky posunutych matoch (aA bB cC-aB bC cA) -

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

_

-

210

legalne postavenie postavenie problemu, ktore sa da odvodii z panie L-figura napr. L-jazdee posobi ako jazdee, ale len vtedy, ak na jednej -

-

z dvoeh moznych dest tvaru L stoji jeden a len jeden kamen vyzva s tymto vyznamom : biely, ktory zaCina, da mat naj­ neskor svojim n-tym iahom miniatiirka problem, v ktorom je najviae 7 kamenov Mlynkova tema zamena obrannyeh motivov, pri ktorej sa fazy odlisuju eyklieky posunutYmi obrannymi motivmi troeh (alebo viae) obran mnohotazka uloha s vyzvou "mat 4. (5., 6 . . . . ) iahom" modelovy mat mat, v ktorom je kazde pole okolo krafa kryte len raz a na ktorom sa aktivne zucastnuju vsetky kamene matujueej strany s moznou vynimkou krafa a pdiakov motiv zlikladny kombinacny prvok tahu navrat geometriekli tema spocivajuea v tom, ze figura sa vrati na vyehodisko­ ve pole po tej istej eeste negativny motiv uvodnika motlv uvodnika znemoznujuei opakovanie tematiekyeh hier z inyeh faz v rieseni nepravy dvojnik dvojnik odlisujuci sa dvoma (alebo viaeerymi) prvkami od druheho problemu z dvojciat neriesitelnost ehyba saehoveho probIemu spocivajuea v tom, ze autorom zamysfane ridenie nevedie k eiefu nevyhoda z tahu tempo novoceska skoIa smer v ceskej skole zdoraznujuci spojenie modelovyeh matov s logickou kombinaciou novonemecka skoIa wohova skola zdoraznujuea logieku kombinaciu novostrategicka motivacia suhrn motivov , na ktoryeh je zalozeny . novostrategicky obsah skladby novostrategicka skoIa ulohova skola zalozena na vzlahoeh medzi fazami Nowotneho tema sUCasne prerusenie pohyblivosti dvoeh Ciernyeh ka­ menov rozneho ehodu iahom bieleho kamena na ieh priesecnik nudzovka problem, v ktorom na kaZdy iah Cierneho zo zakladneho posta­ venia vyehlidza variant, ktory spina vyzvu obet uvolnujuca priestor obel bie1eho kamena, ktorej eiefom je odblo­ koval pole alebo odc1onil liniu pre iah ineho bieleho kamena obrana 1 . lah cierneho znemoznujuei hrozbu, resp. vsetky hrozby, 2. pri tempovkach a pri problemoeh so saehujucim uvodnfkom kazdy lah Cier­ neho, 3. kazdy lah Cierneho krafa, 4. poloobrana obranny motiv motiv, na ktorom sa zaklada obrana obsah suhrn vsetkjeh variantov, motivov a inyeh prvkov kombinacii a postavenf problemu odbIokovanie premiestenie kamena z urCiteho pora, na ktore sa tym umozm vstup vlastnemu kamenu alebo superovmu pdiakovi OM symbolika pre zamenu obrannyeh motivov, zavedena K. Mlynkom : prve cislo predstavuje pocet faz, druhe pocet variantov v j ednej faze, tretie eelkovy pocet obran a stvrte eelkovy pocet rozlicnyeh obrannyeh motivov opozicia tema spocivajuea v odpovedajucieh si iahoeh jednej bielej a jednej ciernej figury na rl"lznyeh poliaeh opticka forma forma zameny hier, zalozena na symetrii pozfcie

mat n. tahoIll

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

211

tema dvojiaziek, pri ktorcj sa cyklicky jcdno z troch vofnych poli blokuje ciernym kamenom, na druhe sa odclonf biely kamen a tretie sa priamo napadne v mate podmienkovy problem - exoproblem, v ktorom jednu alebo obidve strany obmedzuju nejake podmienky (napr. povinnosi matovai urcitym kamcnom a pod.) pokus - prvy t'ah bieleho v pokusoveJ faze pokusova faza - faza, ktora s ostatnymi fazami ncvytvara zamcl1u hicr alebo motivov, ale nadviizuje na ne inym sposobom polovazba - tema, pri ktorej po obrane jcdnym kamcnom vznika a uplatni sa viizbl druheho kamena, a naopak polovorn:a zamena zamena dvoch hi er skladajuca sa zo zamcny jcdneho matu a zamcny jednej obrany (aA bB-aC cB) pomocny mat - exoproblem, v ktorom zacina cicrny (ak nic jc uvedcnc inac) a pomoze bielemu, aby mu dal mat najncskor urccnym poctom t'ahov poschodove echo skupina echovych matov, pri ktorom sa matove obrazce lisia posunutim predlzena obrana tema spoCivajuca v t'ahu, ktory zncmoznujc sekundarnu hrozbu priama matova uloha problem, v ktorom cicfom bieleho je dat' mat najneskOr danym poctom t'ahov, napriek obranc Cierneho pripravny plan - kombinacia, ktorej ciefom je prekazit' ucinnu obranu po tematickom pokuse a umoznit' uskutocnenie hlavneho planu problem (sachovy) problem (vo vseobecnom zmysle slova) definovany pomocou sachovych pojmov : patria sem lliohy, studie a exoproblemy reciprocna zamena matov zamena matov vo dvoch variantoch, pri ktorej odlisnost' faz spociva v opacnom priradenf obran a matov (aA bB-aB bA) reflexny mat - exoproblem, v ktorom zacina biely a prinuti Cicrncho, aby po urcenom poue iahov mal moznost' dai mat : pritom obe strany su povinne VYuZii moznosi dat' jednoiahovy mat retroanalyza - analyza postavenia z hfadiska toho, ako vzniklo, pripadne ci mohlo vzniknUi zo zakladneho postavenia partie retrogradny problem - exoproblem, ktoreho idea spociva v rctroanalyze alebo v spiitnych t'ahoch retromat, typ Proca - retrogradny problem, v ktorom biely svojimi spiit­ nymi iahmi nuti cierneho k takym spiitnym iahom, aby urcenym poctom spiitnych iahov vzniklo postavenic, v ktorom biely moze dai jednoiahovy mat, co aj uskutocni : novopostavcny kamen voli strana vykonavajuca spiitne branie retropat postavenie, ktore jc ilcgaIne v doslcdku toho, zc nccxistujc tah (legalny ani ilegalny), ktorym sa mohlo k nemu dospid retazova uloha - uloha, po uvodniku ktorej vznika ina uloha s rovnakou vyzvou riesenie 1 . cinnosi smcrujuca k splncniu vyzvy, 2. slcd t'ahov, ktorym sa spina vyzva problemu (v sirsom zmyslc vratanc vsctkych faz) riditer - sachista zaobcrajuci sa ridcllfm problemov

Pitukova tema

-

-

-

-

-

-

-

-

-

212

samomat cxoproblcm, v ktorom zacina biely a primiti Cicrncho, aby mu dal mat najneskOr urcenym poctom tahov sekundarna hrozba - hrozba, ktora vznikne po obrane fubovofnym tahom kamena sekundarnohrozbovy paradox hrozbovy paradox vo vztahu k sekundar­ nej hrozbe seriovofahovy reftexny mat exoproblCm, v ktorom biely vykona bez­ prostredne za sebou urceny pocet tahov tak, aby ciernemu umoznil dai jednotahovy mat : pritom obe strany su povinne vyuzit moznosi dat jedno­ t'ahovy mat skladateI - §achista zaobcrajuci sa skladanim problemov slovenska skola smer v novostrategickcj skolc, v ktorom sa fazy odlisuju motivmi spatny fah prcmicstenie kamena na pole, kde bezprostrcdne predtym stal, s prfpadnym sucasnym pridanim superovho kamena na dane pole (ak idc o spatne branie) stara skola - ulohova skola, ktora okolo r. 1840 polozila svojou tvorbou zaklad sUCasnemu ulohovemu sachu strategicka skola - ulohova skola zdoraziiujuca clenenie kombinacie na varianty, zlozitosi a ucelenost skodlivych a obrannych motivov, pripadnc aj ich vzt'ah k uvodnfku subvariant - seria tahov zacinajuca sa obranou po druhom alebo d'alsom tahu bieleho symbolicky problem - problem, ktoreho riesenie znazornuje urCita uda­ lost, alebo ktoreho postavenie znazornuje urCity obrazec sach n. iahom - vyzva s tymto vyznamom : biely zacne a najneskor n-tym tahom da ciernemu sach, na ktory nemozno odpovedat sachom sachovo-matematicky problem exoproblem, ktory sa formulujc a ricSi s pouzitfm sachovych a matematickych poznatkov skodlivy motiv - motiv umoznujuci superovi utok studia problem, v ktorom je ciefom bieleho vyhra alebo remiza proti obrane cierneho tatos figlira pohybujuca sa v smere tahu jazdca na viac poli tema suhm charakteristickych variantov, motfvov a inych prvkov kombi­ naci( a postavenf problemu tema pokusov - tema spoc(vajuca v niekofkych pokusoch, ktore tvoria jeden cclok tema poloobran - tema vytvoremi niekofkymi poloobranami, ktore tvoria jeden celok tematicky pokus - uvodny tah hlavneho planu v zakladllom postavcn( problemu llovonemeckej skoly tempo - postavenie, v ktorom cierny umozni splnellie vyzvy len prcto, zc jc na tahu tempovka - problem, v ktorom sa cierny po uvodniku dostava do nevyhody z tahu tretinova bateria postavenic styroch kamcnov rovnakej farby na jcdncj t'. Hnii, umoznujuce odchodom troch z nich dar �dkryty sach stvrtym :JroJrazova zamena hier - zamena Iller v troch fazach -

-

-

-

-

-

-

-

-

-

213

tro;iazka - uloha s vyzvou "mat 3. tahom" Uloha - problem, v ktorom ciefom bieleho je dat mat najneskor urcitym poctom tahov

usporiadane pripravne plany - pripravne plany veduce k uskutocneniu hlavneho planu v urcenom poradi

utocny motiv - motiv tahu bieleho napomahajuci splnenie vyzvy uvodnik - prvy tah ridenia sachoveho problemu uvodnikova tema - tema s vyznamnou funkciou prveho tahu pokusu,

zvodnosti alebo ridenia (pri skladbach novostrategickej skoly ide najmii o vyuzitie toho isteho tahu bie1eho vo funkcii prveho tahu, resp. matu v rozlicnych fazach) valcova sachovnica - sachovnica fiktlvne stocena do tvaru valca tak, aby okrajove stipce boli vedfa seba (napr. biely Ph2 posobf na g3, ale aj na a3) Valuskova tema opticka forma Laeneho temy variant - seria tahov zacfnajuca sa obranou po prvom tahu vecna uloha Uloha, po uvodniku ktorej vznika ina uloha, a po uvodniku tejto Ulohy zase povodna uloha vedla;sie riesenie I . v ulohach riesenie nezamysfane autorom, ktore sa zacina inym uvodnfkom 2. v studiach moznosi splnenia vyzvy sposobom odlisnym od autorovho bez ohfadu na to, v ktorom tahu voIna zamena - zamena hier, pri ktorej sa fazy odlisuju obranami aj matmi (aA bB-cC dD) vyberova kombinacia kombinacia v logickom probleme vybrana z viace­ rych kombinacif so spolocnYm veducim planom a jedine veduca k ciefu, kym ostatne kombinacie nevedu k cielu (kazda pre inu ucinnu obranu) vYzva text udavajuci cief, ktory ma dosiahnut riesitef problemu Z symbolika pre zamenu bier, navrhnuta B. Formankom : prve cislo pred­ stavuje pocet faz, drube pocet tematickych variantov v jednej faze, tretie pocet rozlicnych obran v ramci vsetkych tematickych variantov vsetkych f:iz a stvrte pocet rozlienych matov v ramci v§etkych tematickych variantov vsetkych faz zaclonenie - obmedzenie pohyblivosti kamena po Hnii premiestenim ineho kamena na tuto Hniu zamena hier skupina novostrategickych tern, v ktorej sa fazy odlisuju obranami, matmi alebo ce1ymi variantmi zamena matov zamena hier, pri ktorej sa fazy odlisuju iba matmi zamena obran zamena hier, pri ktorej sa fby odlisuju iba obranami zamena obrannych motivov - tema spocfvajuca v odli§nosti obrannych motivov tej istej obrany v rozlicnych fazach zamena poradia fahov formaIna tema spocivajuca v navzajom reciproc­ nom alebo cyklickom poradf iahov bieleho v jednotlivych variantoch zamena skodlivYch motivov tema spocivajuca v odlisnosti skodlivych motivov tej istej obrany v rozlicnych fazach zdanliva hra variant smerujuci k splneniu vyzvy bez zahrania prveho iahu, ktory sa v d'alsich fazach nevyskytuje zdanliva fua sUhrn zdanlivych variantov zebra exofiglira pohybujuca sa skokom na tretie najbliZsie pole susedncj diagonaIy opaenej farby, napr. Zal-c4 alebo Zal -d3 -

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

_

-

214

zos1abuj ud. motiv motlv tabu bieleho posobiaci prod splneniu vyzvy zvodnik prvy tah zvodnosti zvodnost: sled tahov, ktory problem neriesi, ale suvisi so skutocnymi hrami -

-

-

formou zlimeny hier

problem s vtipnym rieSenim, ktoreho idea spoCiva v zmene pravidla, pricom sa na tuto zmenu vo vyzve neupozorni

zartovny problem

-

215

VYSVETL lVKY - SKR ATKY A S Y M BOLY

b. - hiely BABY - turnaj KV C SZTV v Banskej Bystrici BCM - British Chess Magazine BCF - British Chess Federation BCPS -British Chess Problem Society c. - cena C - cvrcek; zasielacia lehota anonymneho turnaja c. - Cierny ; cfslo Cas. - casopis C SOS - Ceskoslovenska okruzna sUiaz Cs. S ach - Ceskoslovensky sach C.U. - cestne uznanie D - dama E - exoproblem e.a. - ex aequo e.p. - en passant FIDE - Medzinarodna sachova federacia J jazdec J ub. - turnaj k jubileu K - kraf rub. - fubovofny fah m. - miesto Mem. - memorial ML - metodicky list MM - medzinarodny majster v kom­ pozienom sachu MSD - medzinarodml sut'az druzstiev M S - majster sportu MT - majstrovska trieda opr. - oprava p.z. - pochvalna zmienka r. - remfza S - strelec s. - strana (v knihe) SEPA - Sociedad Espanola de Prob­ lemistas de Ajedrez -

sos - Slovenska okruzna su raz Slov. S ach. BulL - Slovensky sachovy bulletin S - studia S ach. Bull. - S achovy bulletin S ach. Umenie - S achove umenie T - tatos upr . - uprava UJ CS - Ustredna jednota ceskoslovenskych (ceskych) sachistov v. - vyhra V - veza v S Z - Vybor sachovcho zviizu WCCT - Svetova sUiaz v kompozicnom sachu X - mat -:f 2 - dvojiaZka -:f 3 - trojiazka -:f M - mnohoiazka '" - fubovofny iah ->- - premiestenie kamena � -> - vzajomne premiestenie kame­ nov * (za vyzvou) - zdanliva hra 2. 1 . 1 . 1 - Cisla udavaju pocet rozvet­ veni v jednotlivych t'ahoch pomoc­ neho matu postupne od prveho t'abu Cierneho

kraf dama veza

� 'lI t3:, i ��

jazdec peSiak cvrcek

Cb . tatos strelec V textoch nad diagramami sa uvadza cislo problcmu a datum uverejnenia (pripadne len mesiac a rok), resp. za pismenom C zasielacia lehota anonymneho turnaja.

216

j£ .t

R E G I S T E R S LOV E N S KY'C H SACH OVY'CH S K LADATE [OV

cv zatvorke je miesto a datum prvotiny, ot3znik ozoaeuje bud' neisty, alebo chy­ bajuci udaj . Cisla stran, na ktorych je autor citovany, su vytlacene obycajne, cisla problemov polotucne. Uvedeni su vsak aj necitovani skladatelia. Nie su uvedene mena tych "autorov", ktori uverejnili Iba zrejme plagiaty. Register nezahriiuje suiaze na s. 185 - 199.) Aberle - pozri Adrian Ackerman, Ernest (7 . 5. 1971, Vychodo­ slovenske noviny) 16 23 Ackerman, Vojtech (12. 6. 1971, Vycho­ doslovenske noviny) Adrian (Aberle), Frantisek L. (15. 2. 1942, Panorama) 17 296 23 Agarski (Agarsky), Jan (13. 10. 1951, Praca) 18 24 Agarsky, Vladimir (15. 1. 1954, Praca) Ancin (Ancsin), Andrej (Endre) (3. 1932, Magyar Sakkvilag) 19-26 19 20 24 174 200 204 206 208 Andrejcik, Jan (13. 12. 1974, Pravda) Andrus, Miroslav (14. 3. 1980, Vychodoslovenske noviny) Babcan, JUlius (10. 9. 1954, Pnica) Bacy, M. (15. 6. 1936, Plameii) Badzik, Ondrej (18. 8. 195 1 , Praca) 27 24 Bad'ura, Jaroslav (8. 3. 1968, Pravda) Bakalar, Jan (15. 8. 1964, Smena) Balazi, Alexej (4. 4. 1969, Pravda) Balko, Belo (15. 3. 1937, Plameii) Barczi, Alexander ( 1 . 6. 1973, Pravda) Barna, Pavol (27. 4. 1 979, Pravda) Barnas, F. ( 1 . 3. 1 136, Plameii) Bartisek, Alexander (19. 5. 1962, Smena) Baumgartner, Milan ( 1 1 . 9. 1965, Smena) Bedi, Ladislav (19. 2. 1958, Praca) Bedn:ir, Frantisek ( 1 . 4. 1979, �portov:Y spravodaj Bardejov)

Bedn:ir, Milan (28 . 9. 1973, Pravda) 28-29 25 1 84 185 Belaj (Bellai), Jozef (29. 6. 1926, Grenzbote) 30 25 170 177 178 Belcak, Ladislav (3 1 . 7. 1954, Praca) 25 Bellai - pozri Belaj Bellus, Emil (30. 9. 195 1, Obrana Iudu) Bidleii, Anton ( 1 8 . 4. 1980, Vychodoslovenske noviny) Birkus, Jozef ( 1 . 7. 1977, Pravda) Bista, Dusan (18. 8. 1962, Smena) Bista, Emil (12. 5. 1962, Smena) 31 25 Bistika, Emil ( 14. 10. 1961, Smena) BIunar, �tefan (8. 6. 1973, Pravda) 32-35 21 25 Bobek, Anton (24. 10. 1959, Smena) 36 26 Bobula, Andrej (19. 8. 1967, Pravda) Boga, Filip (10. 6. 1961, Smena) Borgura, Jan (5. 7 . 1947, Pd.ca ?) B orovsky, Bartolomej (2. 4. 197 1, Pravda) Bos:ik, Juraj (6. 10. 1951, Praca) 37-38 26 168 180 181 200 Bosik, Ondrej (3 1 . 3. 1956, Praca) Bosik, Vladimir (15. 5. 1 955, Praca) 39-42 20 26 Bovan, Jozef ( ? 7. 1963, Vychodosloven­ ske novillY) Brabec, Juraj (14. 8. 1957, Praca) 43-49 297-298 20 27 47 1 68 - 176 1 83 200 204 205 208 Breyer, JUlius (Gyula) - (21 . 5. 1 9 1 0, Pesti Naplo) 50-51 1 9 28 177 206 Bridzik, Anton (25. 10. 1 968, Vychodo­ slovenske noviny) Bris, Frantisek ( 1 . 7. 1977, Pravda) Brosz, Karol (22. 7. 1866, Vasarnapi Ujsag, ?) 13 Bucek, Milan (12. 6. 1 980, Obzor) Buk - pozri Buchler BuranskY, Jozef (18. 5. 1973, Pravda)

217

Busik,';: VIadimir ( 1 1 . 4. 1969, Pravda) 52 29 Biichler (pseudonym Buk, resp. Rybar), Eugen ( ? 6. 4. 1940, NovY svet) 53 29 17B 200 206 · Biittner, Gejza ( ?) 1 6 Bystricky-, pozri Roth Caletka, AIojz (25. 5. 1973, Pravda) Calko, Jan (13. 5. 1967, Pravda) 54 29 Cerulik, Milan (B. B. 19BO, Pravda) 55 29 Cibulka, Ferdinand ( ?) - (15. 2. 1935, PlameIi) Csovary, Zolt3.n (5. 7. 1930, Kassai Ujsag) 177 Cyprian, Marian (30. 9. 1962, Smena) 56 29 1B4 CepickY, Ladislav (30. 6. 1 962, Smena) Cernlik, Michal (1. 10. 1934, PlameIi) CernaIe, Vincent (12. 1 1 . 1976, Pravda) 57 29 Cemy, Milan (29. 7. 1977, Pravda) 30 Cervenka, Pavol (2B. 2. 1975, Pravda) Cieatka, B. ( ?) CUIik, Ernest (15. 6. 1936, PlameIi) Cuperka, Stefan (31 . 7. 1954, Praca) 5B 30 Dano, Frantisek (26. 7. 1974, Pravda) Debnar, Ivan (13. 6. 1 9BO, Pravda) 30 Debnar, Eubos (13. 6. 19BO, Pravda) 30 Dekan, Stefan (15. 9. 1 936, PlameIi) Dernar, Jan ( ?) Di6ssy, Ladislav (UszI6) - (14. 10. IB60, Vasarnapi Ujsag, ?) 11 13 Dobak, Pavol (15. 9. 1972, Pravda) 30 Doleviciny, K. (9. 1 1 . 1940, Novy svet, ?) Dubecky, Karol (15. 2. 1940, PlameIi, ?) DueaIe, Jan (23. 2. 1979, Pravda) 59 30 Dunaj, Jozef (4. 10. 1974, Pravda) Dunajovec, VIadimir (31 . 3. 1956, Praca) Durst, Peter (lB. 4. 1 969, Pravda) 60 30 Durst, Viktor (3. 4. 1971, Vychodoslovenske noviny) Dzuris, Ivan (2B. 1. 1 962, Vychodoslovenske noviny) 61 30 Dzuppa, Frantisek (1 1 . 5. 1 973, Pravda) Durdovie, Jan (4. 1932, Svojei, ?) Duris, Bedrich (14. 7. 1 960, Zivot) Durka, Jan (14. 7. 1962, Smena) Durnik, Stefan (16. 4. 1976, Pravda)

Einhorn, AI. (15. 1 1 . 1 940, PlameIi) Einsiedler zu Tyrnau - pozri A. Pon­ gracz Eles, Ladislav (22. 9. 1962, Smena) Fabiny, Jozef (B. 10. 1976, Vychodoslovenske noviny) , " Fabry, Jan (14. 9. 1963, Smena) Farkas, Bertalan (12. 3. IB71, Vasarnapi Ujsag, ?) 14 IG Farius, Anton (14 . 1 . 1954, Eud) Feder, Jaroslav (B. 4. 1977, Vychodo­ slovenske noviny) Fica, Alexander (7. B. 1965, Smena) 62-63 3 1 Fogel, Z. (15. 3. 1941, Slovensky- magazin) Folkmann, Martin (asi 1925) 64-65 19 31 Formanek, AIan (1. 9. 1 972, Pravda) 31 Formanek, Bedrich (B. 5. 1949, Praca) 66-72 296 3110 20 32 168 - 176 17B az IBl IB3 I B4 200 204 205 20B 214 Frank, Karol ( 1 7. 10. 1964, Rornicke noviny) Frie, Ivan (10. 1917, Casopis eesky-ch sachistu) 73-75 19 34 Frolkovie, Peter (14. 7. 197B, Pravda) 76 34J Fudala, Rudolf (5. 9. 1970, Vychodoslovenske noviny) Fuchs, Ladislav (1 2. 4. 1974, Pravda) Fulla, Anton (30. 5. 1948, Praca) 34 Gador, Gejza ( 1 9 1 3 ?) IB 34 177 Gafrik, Jan (25. 6. 1966, Smena) Gajan, Jozef (1 964, Vychodoslovenske noviny) Gajan, Joze f (10. B. 1 930, Kassai Ujsag, ?) 77 35 Gajarsky-, AIojz (7. 9. 1963, Smena) Gajdos, Mi ch al (5. 9. 1975, Vychodoslovenske noviny) Galan, Jan (22. 2. 1964, Smena) Galg6ci, Frantisek (1 . 12. 1940, PlameIi) Garaj, Ivan (1. 4. 1961, Smena) 78 35 170 172 1 73 175 IBO - IB3 201 204 205 Gasko, Rudolf (4. 2. 1972, Pravda) Gdparovie, Jan (26. 1 1 . 1976, Pravda) Gazda, S. (15. 6. 1937, PlameIi) GazoIi (Gazonyi), JUlius (asi r. 1926) 79-BO 19 35

218

Golha, Jan (24. 5. 1974, Pravda) 81-82

noviny) Chmlira, Viliam (2 1 . 10. 1 95 6, Prica) 38 Chrenko, Stefan (1916, AIkotmany) Chromek, Viktor (13. 6. 1964, Smena) Chylo, Jan (18. 7. 1959, S mena) Idunk, Bohumil (C 25. 8. 1 959, SUV

35 201

Gontko, Milos (8. 9. 1962, Smena) Gotthardt, Jo?:ef (16. 9. 1967, Pravda) GiSmliri, Milan (1 1 . 2. 1961, Smena) Graichmann, Eugen (3. 1 933, Svojet) Gregor, Vlastimi l (14. 1. 1 977, Pravda) Grguric, Peter (9. 5. 1980, Pravda) Gries, Miroslav (12. 10. 1973, Pravda) Grobarcik, Pavol (24. 2. 1962, Smena) 83 3 5 Grobauer, Frantisek (5. 3. 1 944, Slovak) Gross, Stefan (7. 10. 1961, Ceskoslovensky sport) Gvozdjlik, Peter (1 4. 9. 1979, Pravda) 84 36

Hajdon i, A. (26. 10. 1 940, Novy svet) Hajduczky, Anton ( 1 . 5. 1 936, Plamen) Havas, Ignac ( ?) 19 Havran, Jozef (15. 7. 1 9 67, Pravda) 85-89 21 36 20 1 205 Heger, Milan (21 . 1. 1 954, Eud) Hellebran dt, Jaroslav (14. 3. 1975, Pravda) Herczeg (Hirsch) . Hugo ( ?) 90-91 1 8 36 17':' HladkY, Ladislav ( ?) Hlavac, Peter (26. 7. 1974, Pravda) Hlinka, Michal (26. 6. 1 970, Pravda) 92-93 36 208 Honec, Vladimir (22. 8. 1 964, Smena) Hornak, Vojtech (12. 8. 1 964, Eud) Horvath , Jozef (28. 8. 1980, Obzor) Horvath, Libor (15. 6. 1937, Plamen) Hrcka, J. (1. 1 1 . 1 936, Plamen) Hrebenar, Rudolf (21 . 12. 1973, Vycho do ­ slovenske noviny) Hrica, Zdenko (14. 2. 1 975, Pravda) 37 Hromjak, Ladislav (19. 1 1 . 1976, Vycho ­ do slovenske nov in y) Hroncova, Jaroslava (24. 12. 1 975, Pravda) Hronec, Jaroslav (18. 3. 1954, Eud) 94-97 37 1 75 Hrusik, S tefan (27. 5. 1954, Eud) 98 37 HrusovskY, Jan (24. 8. 1979, Pravda) Hyros, Juraj (17. 6. 1961, Smena) 99 3 7 Chomo, Daniel (24. 12. 1981, Pravda) � Charvat, Juraj ( ?) Chmelar, Pavol (10. 8. 1 963, Rolnicke

CSZTV) 100-102 20 38

Ivancik, Vladimir (1 9. 3. 1 966, Smena) Ivanco, I mrich (1940, Zaszl6nk) 103 38

1 69 180 201 Jacko, Vladimir (2 1 . 10. 1977, Vychodo­ slovenske noviny) Jad'ud', Oto (20. 8. 1980, Hlas Iudu) Jancek, Jan (24. 3. 1 951, Praca) 104-106 20 39 Jancek, JUlius (24. 7. 1 953, Praca) Jancik, Jozef (4. 6. 1 955, Praca) Jancik, Ondrej (3. 7. 1965, S mena) Jancovic, Peter (3. 10. 1964, Smena) Jancura, Frantisek (15. 10. 1 940, Plamen) Jancura, Jozef ( l . 1 1 . 1 940, Plamen) Jankovic, Pavol (1. 12. 1 962, Smena) 107-1 1 1 20 Janos, Joze f (17. 10. 1975, Prav da) Jarolin, Ivan (23. 3. 1 973, Prav da) 1 12-1 13 40 208 Jelencik, Ivan (16. 8. 1974, Pravda) Jdka, M i l an (5. 4. 1974, Pravda) Jirku, Emil (1 5 . 2. 1942, SlovenskY' sach, ?) 40 170 JuMr, Vladimir (9. 3. 1973, Vychodo­ s love nske noviny) Jureo, Jan (7. 12. 1 973, Pravda) 1 14-1 1S 40 Jurena, Milan (23. 9. 1977, Pravda) 40 Juri cek, Jan (10. 3. 1978, Pravda) Ju r kov sk y, Marian (28. 5. 1976, Vychodo slovenske noviny) 1 1 6 40 Jurkovsky, Milan (12. 3. 1976, Vychodo­

219

slovenske noviny) Kalniczky, Ge j za (9. 1883, Deutsche Schacb zeitung) 1 1 7-12.0 17 18 41 171

Kanl