Dejiny osídlenia Zemplínskej Župy 8096857916, 9788096857913

Citation preview

rr I

'

Ferdinand Uličný

ISBN 80-968579-1-6

Ferdinand Uličný

Dejiny osídlenia OSÍDLENIA DEJINY Z emplínskej ŽUPY župy ZEMPLÍNSKEJ

J

!

Vydala Zemplínska spoločnosť MICHALOVCE 2001

o

/:

Ferdinand Uličný

D ejin y osídlenia Z em plínskej župy

Ferdinand Uličný

Dejiny osídlenia Z emplínskej župy

Vydala Zemplínska spoločnosť MICHALOVCE 2001

„ - ja

O bsah

Copyright © Prof. PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc. 2001 Preklad resumé do anglického jazyka D oc. PhDr. Teobor Hrehovčík, CSc. M apy podľa autorových podkladov nakreslil Mgr. Martin Chm elík Výkonný redaktor PhDr. Ferdinand U ličný Vydavateľ: Občianske združenie Zemplínska spoločnosť Vydanie prvé Strán 760 AH: 45,56 VH: 45,58 Náklad: 1000 výtlačkov Vytlačila Svornosť, a. s., Račianska 20, 832 10 Bratislava v roku 2001 Akékoľvek rozm nožovanie textu, tabuliek a máp, nachádzajúcich sa v tejto knihe, resp. po­ užitie inform ácií, vrátane údajov v elektronickej podobe, je možné len s predchádzajúcim písom ným súhlasom vydavateľa.

ISBN 80-968579-1-6

Slovo vydavateľa ................................................................................................................................................

9

Úvod .............................................................................................................................................................................

11

Rozpis skrátených (často použitých) názvov archívov, diplom atárov a literatúry .......................................................................................................................................................

27

Osady, dediny a m estečká v Zem plínskej župe ..........................................................................

29

Súhrnný prehľad o osadách, dedinách a m estečkách Zem plínskej župy do začiatku 18. storočia ........................................................................................................................

657

Záver .............................................................................................................................................................................

677

Sum m ary

741

Slovo vydavateľa Zem plínka spoločnosť je občianske združenie, ktoré bolo založené v roku 2000 a spája ľudí bez rozdielu národností, farby pleti, politickej príslušnosti, vierovyznania, profesie, pohlavia a veku. Základným cieľom Zemplínskej spoločnosti je propagácia kultúrnych a duchovných hodnôt Zem plína, zhromažďovanie, sprístupňovanie a rozširovanie infor­ m ácií o m inulosti a prítomnosti Zem plína tak pre súčasnú ako aj pre budúce generácie. Vy­ davateľská činnosť je zakotvená v bode 2 stanov Zemplínskej spoločnosti. Jedným z prvých cieľov Zemplínskej spoločnosti, hneď pri jej vzniku, bolo vydanie sú­ bornej publikácie o histórii osídľovania Zem plína a Zemplínskej župy. O tom , že Zem plín­ ska spoločnosť chce nielen rozprávať a sľubovať, svedčí aj realizácia tejto veľkej myšlienky v priebehu necelých 14 mesiacov. Pom ohla k tom u aj dlhoročná práca profesora PhDr. Fer­ dinanda U ličného, DrSc. na tomto diele. Veríme, že táto rozsahom najväčšia publikácia o župách na Slovensku, ktorá približuje osídlenie a začiatky asi 620 sídiel bývalej Zem ­ plínskej župy, zaujme čitateľa. Nájde v nej historické zdôvodnenie súčasných snáh o vy­ tvorenie staronového územ ného celku Zemplínskej župy, význam ného a nespochybniteľ­ ného postavenia Zemplínskej župy v m inulosti a aj v súčasnosti. Do týchto čias nebolo odborne spracované osídlenie Zemplínskej župy, ako jednej z m á­ la na Slovensku, ktorá sa rozprestierala aj za hranicami dnešného Slovenska. Publikácia má slúžiť odborníkom a rovnako tak širokej verejnosti. Nemala by chýbať na školách, a to tak na prvom ako aj druhom stupni, aby sa už naše deti lepšie oboznamovali s históriou svoj­ ho najbližšieho okolia. Boli by sme radi, keby prispela k pozdvihnutiu sebavedomia Zemplínčanov, k rozvoju pocitu spolupatričnosti, aby sa náš pracovitý, kultúrny a dobrosrdeč­ ný človek vedel zaradiť medzi vyspelé národy a regióny, teda do spoločenstva, kam aj na základe historicky podložených skutočností, patrí.

lí

Veríme, že sa nám na tento náš prvý titul podarí v historickom kontexte nadviazať ďal­ šími publikáciam i a pokračovať v sprístupňovaní našej histórie nielen nám Zem plínčanom , či už na Slovensku alebo v zahraničí, ale aj všetkým ostatným obyvateľom Slovenska a ce­ lého kultúrneho sveta.

Ing. Martin Pado člen Výkonnej rady Zemplínskej spoločnosti

Úvod Výskum vývoja osídlenia patrí k základným úlohám skúmania m inulosti každého síd­ liska, kraja, národa či štátu. Jednoducho preto, lebo dočasnou, ale najmä trvalou prítom ­ nosťou, teda pobytom a činnosťou ľudí v ktoromkoľvek sídlisku či kraji sa začínalo a dialo tamojšie ľudské žitie, ktoré pretrvávaním ustupovalo do m inulosti, z ktorej poznanú časť vním am e a nazývame dejinam i. Výskum osídlenia Slovenska a jeho zemepisných častí má okrem uvedeného, všeobec­ ného význam u ešte špecifický, jedinečný, slovenský význam. Je dobre znám e, že Slováci si v stredoveku nevytvorili trvalejší samostatný štátny útvar, keďže Nitrianske kniežatstvo jestvovalo iba v prvej polovici 9. storočia. Z hľadiska stredo­ európskych či európskych dejín to bol epizodický jav. Keďže sa Slováci nepredstavili trva­ lým štátom, maďarskí i českí dejepisci najmä v 19. a v prvej polovici 20. storočia pochybo­ vali o ich starobylosti. Pripúšťali len, že etnickí Slováci sú výsledkom premiešania Čechov, Poliakov, Rusov v hornom Uhorsku od 13. storočia, teda odvtedy na slovenskom územ í. Jedinečnou zvláštnosťou výskumu osídlenia Slovenska je to, že len systematickým skú­ m aním osídlenia a z neho plynúcim i poznatkami m ožno dospieť k poznaniu a predstave o starobylosti či mladosti slovenského národa. Na skúmaní a poznaní súvislej, nepretržitej, teda kontinuitnej osídlenosti kraja etnickými predkami terajších Slovákov závisí aj pozna­ nie starobylosti slovenského národa. Nejestvovanie slovenského štátu v stredoveku spôsobilo, že život Slovienov - Slovákov sa dial a stal skúmateľný a poznávaný najmä cez vývoj ich sídlisk. Takže život obyvateľov osád, dedín, mestečiek a miest tvoril podstatnú, ba základnú časť dejín Slovákov v stredo­ veku aj novoveku. Ich poznávaním m ožno dôjsť k vytvoreniu celostného, úplného obrazu dejín Slovákov a Slovenska v dávnych aj nedávnych obdobiach. V tejto knihe sú opísané poznatky o vývoji osídlenia Zemplínskej župy, ale aj vedecko­ výskumný postup, ktorý k poznatkom viedol. Predmet výskumu, teda vývoj osídlenia sme skúmali ako dlhodobý proces a poznatky o ňom sú jeho historickou rekonštrukciou. Zem episný rozsah skúm aného územia bol totožný s bývalou Zemplínskou župou. Ide o územie časti východného Slovenska a severovýchodného Maďarska. Časový rozsah skúm aného procesu dosahuje okolo 1200 rokov. Začína v 6. storočí, pre­ tože súvisí s najstaršou doteraz dokázanou prítomnosťou Slovanov v tomto kraji. Vývoj osídlenia je odvtedy nepretržitým procesom, ktorý obsahoval, bol naplnený jestvovaním starobylých sídlisk, vznikom nových sídlisk, ich zväčšovaním aj zmenšovaním, ale aj záni­ kom m nohých sídlisk. V tej dobe začína historické obdobie nielen slovenských dejín vše­ obecne, ale aj tohto kraja. Vývoj osídlenia Zemplínskej župy sme skúmali do prvej štvrtiny 18. storočia. Viedli nás k tomu dve skutočnosti. V druhom desaťročí 18. storočia bol stav osídlenia v najkritic­ kejšom, úpadkovom stave, aký dovtedy nastal. O osídlení Zemplínskej župy a počte tam oj­ šieho obyvateľstva vznikali od 18. storočia účelové, dobové, teda štatistické údaje a jestvu-

12

ZEMPLÍN

ÚVOD

jú aj vedecké, najm ä encyklopedické diela s čiastkovými aj súhrnným i údajm i o tejto súčas­ ti našich dejín.

Zemplínska župa na juhozápade susedila s Abovskou župou, na severozápade so Šariš­ skou župou, na juhovýchode so Sabolčskou župou, na východe a severovýchode s Užskou župou. Severne od Zemplínskej župy bolo Haličsko.

V skúm anom období v rozpätí dvanástich storočí, prípadne v jeho časti vznikali a jest­ vovali takmer všetky dnešné zemplínske dediny a mestečká, ako aj ďalšie osady a dediny, ktoré ešte v skúm anom období zanikli. Základnou a prvotnou úlohou nášho výskumu bolo: objasniť vývoj osídlenia ako dejinný proces, zahrňujúci vznik a trvanie jednotlivých osád, dedín a mestečiek, ale aj zánik osád a dedín. Výsledkom vývoja osídlenia bola hustota osídlenia, ktorá závisela na počte a veľkosti sídlisk, ako aj hustota obyvateľstva, závislá na počte m iestneho obyvateľ­ stva. Doplňujúcim i a následným i zámermi pri výskume každého sídliska boli obyvateľské záležitosti: a) b) c) d)

zamestnanie obyvateľov a jeho premeny; triedno-sociálna príslušnosť obyvateľov; národnostná príslušnosť obyvateľov; náboženská príslušnosť obyvateľov a jej premeny.

Napokon sa preskúmala: a) veľkosť každého sídla, teda počet dom ov a domácností; b) vlastnícka príslušnosť dedín a mestečiek. Vývoj osídlenia sme preskúmali v územ nom rozsahu bývalej Zemplínskej župy. Zem ­ plínska župa ako uhorská stredostupňová územnosprávna inštitúcia vznikla v 11. storočí a v pôvodnom zemepisnom rozsahu jestvovala do roku 1918, teda do zániku Uhorska. V súčasnosti je južná časť územia súčasťou Maďarska, stredná a severná časť patrí do Slo­ venskej republiky. Napriek nevýrazným zm enám hranice a rozsahu Zemplínskej župy v stredoveku m ož­ no jej hranice opísať nasledovne. Juhozápadnou hranicou Zemplínskej župy bola dolná časť rieky Slaná (maď. Sa jó) a časť dolného Hornádu (maď. Hernád). Potom išla hranica v severovýchodnom smere chrbátom Tokajských vrchov k západnej časti doliny riečky Roňva. Odtiaľ tiahla na sever, pričom hra­ nicou bol zväčša chrbát Slanských vrchov, ďalej potok Bystrá a rieka Topľa po dedinu Mičakovce. O dtiaľ v severovýchodnom smere tiahla do doliny rieky Ondavy k riečke Chotčianka, ktorá bola časťou severozápadnej hranice Zemplínskej župy až po chrbát pohoria Nízke Beskydy. Juhovýchodnou hranicou Zemplínskej župy bol pravý breh a pravé rameno Tisy, rieka Bodrog a na sever rieka Laborec, ktorá bola východnou hranicou. Zbudským potokom a chrbátom pohoria Vihorlat tiahla na východ a chrbátom Bukovských vrchov na sever po chrbát Nízkych Beskýd. Severnou hranicou Zemplínskej župy bola časť chrbáta Nízkych Beskýd.

13

Zemplínska župa sa tvarom podobala dopredu naklonenej čižme. Jej zemepisná pretiahnutosť v smere juh - sever dosahovala okolo 150 km, avšak rozsah v smere západ - vý­ chod bol v južnej časti len okolo 50 a menej km a v severnej okolo 80 km. Južnú časť Zemplínskej župy tvorila nížina, rozprestierajúca sa západne od priľahlej čas­ ti Tisy a Bodrogu, ale aj východná časť Tokajských vrchov. Strednú časť župy tvorila prísluš­ ná časť Východoslovenskej nížiny, Zemplínske vrchy a východná časť Slanských vrchov. Se­ vernú časť župy vypĺňali Nízke Beskydy a Bukovské vrchy. Skladba pôdneho krytu je nasledovná. N ížinná časť má nivné aj lužné pôdy, pohorie Slanských vrchov pokrývajú hnedozeme, údolia Nízkych Beskýd majú hnedé lesné pôdy.1 Z hľadiska geom orfologického je Zem plín prevažne nížinnou krajinou s okrajovými horstvami v jeho západnej, najm ä severnej časti. To určilo, že ľudský vstup do tohoto kra­ ja bol najľahší od juhu a východu, najobťažnejší od severu. O rozličných súčastiach dejín Zemplínskej župy poskytovali dobové, tradované aj n o ­ vozískané poznatky početní historici od 18. storočia a deje sa tak aj v súčasnosti. V roku 1718 bolo vytlačené dielo M ichala Bonbardiho o miestopise Uhorska, v ktorom stručne opísal aj pam ätihodnosti niekoľkých zemplínskych mestečiek a dedín. Pozoru­ hodné bolo tiež jeho konštatovanie, že Zemplínska župa bola pomenovaná podľa staroby­ lého hradu Zem plín .13 Matej Bel, rodák z Očovej, najvýznam nejší polyhistor Uhorska a najvzdelanejší Slovák v osvietenskom 18. storočí, v roku 1732 dokončil úpravu textu vtedajších vedomostí o ze­ mepise, dejinách, mestečkách a dedinách Zemplínskej župy. Zemplínska notícia však ne­ vyšla tlačou, avšak jej rukopis hojne využil polyhistor Zemplína koncom 18. storočia Anton Szirmay.2 Anton Szirmay, notár a funkcionár Zemplínskej župy, od roku 1798 do roku 1804 vydal tri knihy o vinohradníctve, zemepise a miestopise, ale najmä o dejinách Zemplínskej žu­ py.3 A. Szirmay po preštudovaní početných dobových písomností poskytol množstvo úda­ jov a nových poznatkov o rozmanitých súčastiach dejín Zemplínskej župy od stredoveku do konca 18. storočia. Jeh o poznatky si udržali inform ačnú hodnotu nielen v 19., ale aj v 20. storočí.

1Slovensko - Príroda. Bratislava 1972. Priložená horopisná mapa aj Mapa pôdneho krytu za stranou 384. Pozri aj Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava 1980, s. 71. 3Bonbardi, M.: Topographia magni regni Hungariae. Viedeň 1718, s. 170 - 172. Uličný, F.: Notície Mateja Bela o Šarišskej a Zemplínskej stolici. In: Nové obzory 29,1987, s. 148 - 152. Szirmay, A.: Notitia historica, politica, oeconomica montium et locorum viniferrorum comitatus Zempleniensis. Cassoviae 1798. Tenže: Notitia topographica, politica inclyti comitatus Zempleniensis. Budae 1803. Tenže: Notitia historica comitatus Zempleniensis. Búda 1804.

14

15

ZEMPLÍN

ÚVOD

Pavol Jo zef Šafárik, najvýznamnejší vedec slovenského pôvodu v 19. storočí opísal v die­ le epochálneho význam u z roku 1837 najstaršie dejiny Slovanov. Slovákov ako národ skú­ mal a pom enúval od 9. storočia, pričom ich sídla na východnom okraji nachádzal po rie­ ku Torysu. Slovanov východne od Torysy pravdepodobne považoval za Sotákov, o ktorých sa však len stručne a okrajovo zm ienil ako o slovanskom km eni, či slovenskej odnoži.4

Maďarský historik János Karácsonyi v knihách z rokov 1900 a 1901 o uhorských šľach­ tických rodoch do polovice 14. storočia opísal aj pôvod a majetnosť šľachtických rodov s majetkami v Zemplínskej župe.10

Historik Iván Nagy od roku 1863 publikoval rozsiahle a súhrnné dielo o genealogickom vývoji uhorských šľachtických rodov, v ktorom sú základné pramenné údaje aj o naj­ významnejšej zemplínskej šľachte.5 Historik cirkevných dejín, najmä kláštorov, Jakab Rupp v diele o cirkevnom miestopise Uhorska, ktoré vyšlo v roku 1872, publikoval základné údaje a poznatky aj o vzniku a vý­ voji niektorých kláštorov v Zemplínskej župe.6 Frigyes Pesty, keď skúmal pôvod a vývoj zaniknutých žúp v Uhorsku, v roku 1880 opí­ sal aj Potockú a Serenčskú župu a ich vzťah k Zemplínskej župe. V knihe z roku 1882 o de­ jinách uhorských žúp najmä v 13. storočí, publikoval základné údaje a poznatky aj o Zem ­ plínskej župe.7 Gyula Nagy má osobitné postavenie medzi historikmi Zemplína. Edičné pripravil a v ro­ koch 1887 a 1889 vyšli dva zväzky listín a mandátov archívu rodu Sztáray z rokov 1234 až 1457, z ktorých podstatná časť sa vzťahuje aj na územné majetky v strednom Zem plína.8Napokon v roku 1888 publikoval vedeckú štúdiu o Zemplínskej župe v 16. storočí.9Využijúc údaje niek­ torých súpisov port a zdanených dom ov z druhej polovice 16. storočia poskytol poznatky o sídliskovom vývoji, vlastníkoch, obyvateľoch, ale aj pustošení obcí Turkami v 16. storočí. V roku 1895 začal v Sátoraljaújhelyi vychádzať mesačník, zborník príspevkov o dejinách Zemplínskej župy, ktorého zostavovateľom bol Géza Gy. Gyárfás.93Príspevky mali rozličnú odbornú úroveň, len ojedinelé spĺňali dobové vedecké požiadavky. Hodnotu mali a majú len tie, ktoré obsahovali citované pramene, ale najmä také, ktoré písomné pramene v celosti publikovali. Na prelome 19. a 20. storočia vyšla v encyklopedickej sérii o uhorských župách a mes­ tách aj rozsiahla kniha o Zemplínskej župe, ktorú zostavil Samu Borovszky9b. Obsahuje však len náhodné stredoveké údaje o zemplínskych dedinách a mestečkách.

4Šafafik, P. J.: Slowanské starožitnosti. Praha 1937, s. 211, 212, 941. Pozri aj Uličný, F.: Slováci v Slovanských starožitnostiach. In: Acta Facultatis philosophicae Universitatis Šafarikianae. Košice 1993, s. 269 - 271. 5Nagy, I.: Magyarország családai. Pest 1857 - 1865. 6 Rupp, J.: Magyarország helyrajzi tôrténete fó tekintettel az egyházi intézetekre II. Pest 1872, s. 297 303, 313 - 314. 7Pesty, F.: Az eltiint régi vármegyék. Budapest 1880, s. 140 - 147. Tenže, A magyarországi várispánságok tôrténete kiilônôsen a XIII. században. Budapest 1882, s. 219, 574 - 577. 8Nagy, Gy.: A nagymihályi és sztárai gróf Sztáray - család oklevéltára I., II. Budapest 1887,1889. 9Nagy, Gy.: Zemplén vármegye a tizenhatodik században. Sátor Alja Ujhely 1888. 9aAdalékok Zemplénvármegye Tôrténetéhez 1 - 23. S. - A. Újhely 1895 - 1917. 9bMagyarország vármegyéi és városai. Zemplén vármegye. Szerkesztó Borovszky, S. Budapest (S.a.).

Význam ný ukrajinský historik M ichal Hruševskyj v roku 1905 vydal rozsiahle dejiny Ukrajiny. Autor k dejinám Ukrajiny - Rusi pričlenil aj územie ležiace južne od Haličská, už pod južnou časťou Karpát a nazval ho Zakarpatskou, či Uhorskou Rusou. Písal o ruských et­ nických vplyvoch južne od Karpát v 7. až 11. storočí, o politickej príslušnosti toho územia k Veľkomoravskej ríši v 9. storočí, aj o jeho závislosti na Rusi v 10. storočí, napokon o štát­ nej príslušnosti k Uhorsku od polovice 11. storočia. Napriek jeho zisteniu a konštatovaniu, že ruské pramene o Uhorskej Rusi m lčia, rozvinul taký názor a názov na základe sporadic­ kých uhorských latinských zápisov o domnelej ruskej zemi v Uhorsku. O nou zemou bola podľa neho krajina od Šariša na východ, teda aj Zem plín a celé severné Potisie, avšak jeho ruskosť ničím nedokázal.11 Český historik Václav Chaloupecký v diele z roku 1923 o Slovensku v 10. - 13. storočí napísal, že horné Potisie v 10. -1 2 . storočí bolo riedko osídlené bulharskými (južnými) Slo­ vanmi, avšak svoj názor jazykovedné nezdôvodnil.12Neskôr napísal knihu o valašskom doosídľovaní Slovenska, v ktorej stručne konštatoval, že o prítomnosti valašských pastierov v Zemplínskej župe sú správy od 15. storočia.13 Význam ný maďarský historik Bálint Hóm an napísal rozsiahle dielo o dejinách Uhorska v stredoveku. V nich písal aj o neosídlenosti východného Slovenska, teda aj Zem plína, pred tatárskym vpádom v rokoch 1241 a 1242 a následnom osídľovaní prisťahovalcami z poľ­ ských a ruských krajov. Podľa m ienky autora až zmiešaním týchto etnických prvkov vznik­ lo východoslovenské obyvateľstvo.14 O d polovice 20. storočia v skúmaní m inulosti Zemplínskej župy už prevládajú sloven­ skí historici. Ivan Houdek v roku 1943 uverejnil m onografiu o cechovníctve na Slovensku, v ktorej po prvý raz podal súhrnnejšie poznatky aj o cechoch a ich počtoch v zemplínskych mes­ tečkách od 16. storočia.15 Ondrej R. Halaga v knižke z roku 1947 podal svoje názory na slovanské osídlenie tohto kraja, národnostné zloženie obyvateľov a ich náboženskú príslušnosť, pričom využil do­ vtedy známe a interpretované stredoveké pram ene.16

10Karácsonyi, J.: A magyar nemzetségek a XIV. század kózepéig I. - II. Budapest 1900,1901. 11Hruševskyj, M.: Istorija Ukrajiny - Rusy II. New York 1954, najmä s. 486, 504, 610 - 611 aj mapa na s. 601. (Reedícia vydania vo Ľvove z roku 1905). 12Chaloupecký, V.: Staré Slovensko. Bratislava 1923, s. 273 - 274. 13Chaloupecký, V.: Valaši na Slovensku. Praha 1947, s. 21 - 22,29. Tam pozri aj staršiu literatúru, najmä základné právnohistorické dielo Kadlec, K.: Valaši a valašské právo v zemích slovanských a uherských. Praha 1916. 14Hóman, B.: Geschichte des ungarisches Mittelalters II. Budapest 1943, s. 161. 15Houdek, I.: Cechovníctvo na Slovensku. Turčiansky Svätý Martin 1943, s. 42 - 66. 16Halaga, O. R.: Slovanské osídlenie Potisia a východoslovenskí gréckokatolíci. Košice 1947.

17

ZEMPLÍN

ÚVOD

Maďarský historik Erik Fíigedi m onograficky spracoval cirkevnosprávne inštitúcie na Slovensku v stredoveku, najmä na základe údajov v registroch pápežského desiatku z rokov 1332 až 1337 a uviedol aj Zem plínsky arcidiakonát.17V knižke z roku 1977 o hradoch a stre­ dovekej spoločnosti stručne opísal aj pôvod a funkciu niekoľkých hradov v Zemplínskej žu­ pe v 13. a 14. storočí.18

Ferdinand U ličný síce už v roku 1964 uverejnil štúdiu o začiatkoch m ichalovského pan­ stva a vývoji jeho osídlenia od 13. do 15. storočia, neskôr systematicky skúmal vývoj osíd­ lenia Zemplínskej župy a príležitostne uverejňoval štúdie a m onografie o dejinách Trebišova, Vranova, Sečoviec v stredoveku a niekoľkých zemplínskych dedín od stredoveku do prvej polovice 19. storočia.23

Anton Špiesz sa dlhodobo a programovo venoval skúmaniu m inulosti miest a mestečiek od 16. storočia na Slovensku. Sformuloval nielen vlastné kritériá mestskosti, ale skúmal naj­ mä stav rozvoja remeselnej výroby a obchodu v mestách a mestečkách, teda aj v slovenskej časti zemplínskych mestečiek v 17. až 18. storočí.19

Najnovšie maďarský historik Jenô Szúcs napísal rozsiahlu štúdiu o najstarších dejinách Sárospataku a priľahlého okolia v 11. - 13. storočí, v ktorej nadmerne vyzdvihol vtedajšiu zalesnenosť územia a neprihliadal na etnický pôvod zakladateľov a obyvateľov všetkých ta­ mojších sídiel.233

Branislav Varsik v súvislosti so systematickým výskumom osídlenia strednej časti Ko­ šickej kotliny exkurzne skúmal a dokázal slovanské osídlenie strednej časti Zemplínskej žu­ py v 9. až 12. storočí a pripojenie toho kraja do uhorského štátu. Skúmal aj jazykový pôvod názvov tam ojších riek, teda Tople, Roňvy, ako aj názvu Zem plín, dokazujúc ich slovansko-slovenský pôvod.20

Z jazykovedného hľadiska sa skúmaniu zemepisných názvov, teda názvov pohorí, vod­ ných tokov, sídlisk, ba aj častí chotárov, ale aj nárečí tohto kraja venovali českí, maďarskí, ale najmä slovenskí jazykovedci, všetci však v 20. storočí, najmä v jeho druhej polovici.

16

Peter Ratkoš v roku 1964 uverejnil článok o potrebe a m ožnostiach výskumu osídlenia hradného panstva Čičava. Cennejšie sú však jeho štúdie o usadzovaní sa Rusínov ako ovčiarov, valachov na územ í Slovenska, teda aj v Zemplínskej župe.21 Ján Beňko v knihe z roku 1985 o osídlení severného Slovenska sa venoval aj vývoju osíd­ lenia severnej časti Zemplínskej župy. Jeh o poznatky boli vtedy najúplnejšie o niekoľkých doosídľovacích etapách tohto územ ia. Napísal aj rozsiahlu m onografiu o dejinách Stropkova.22 Juraj Žudel v štúdii z roku 1990 uverejnil poznatky o zm enách v štruktúre osídlenia Vý­ chodoslovenskej nížiny v 15. a začiatkom 16. storočia.22'3 Skúmal vzťah sídel k reliéfu kra­ jiny, zakladanie nových sídel valašskou kolonizáciou, zanikanie sídel aj mestské sídla.

17Fúgedi, E.: Kirchliche topographie und Siedlungverhältnisse im Mittelalter in der Slowakei. In: Štúdia Slavica V. 3 - 4. Budapest 1959. 18Fúgedi, E.: Vár és társadalom a 13 - 14 századi Magyarországon. Budapest 1977. 19Špiesz, A.: O kritériách mestskosti na Slovensku v období neskorého feudalizmu. In: Historický časopis XX. 1972, s. 503 a n. Tenže, Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972. Tenže, Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Martin 1983. 20Varsik, B.: Osídlenie Košickej kotliny III. Bratislava 1977, s. 469 - 525. Pozri aj K vzniku a pôvodu názvu rieky Tople. In: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Historica XIX. 1968, s. 159 - 175. Tenže, K vzniku a pôvodu slovenského a maďarského názvu Zemplín - Zemplén. In: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Historica XVIII. 1967, s. 135 - 150. Reedícia Varsik, B.: Zo slovenského stredoveku. Bratislava 1972, s. 157 - 174, 175 - 196. 21Ratkoš, P.: O osídlení čičvanského hradného panstva koncom 15. storočia. In: Nové obzory 6.1964, s. 109 - 112. Tenže, Problematika kolonizácie na valašskom práve na území Slovenska. In: Historické štúdie 24. 1980, s. 181 - 224. Tenže, Rozvoj valašského ovčiarstva a jeho prírodné podmienky. In: Nové obzory 26.1984, s. 129 - 145. 22Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Košice 1985. Beňko, J. a kol.: Stropkov. Martin 1994. 22i Žudel, J.: Zmeny v štruktúre osídlenia Východoslovenskej nížiny od začiatku 15. storočia do konca stredoveku. In: Geografický časopis 42,1990, č. 1, s. 74 - 88.

Anonym us okolo roku 1200 v historickom románe okrem iného napísal, že krajinu m e­ dzi Tisou a D unajom zaujal Kean Veľký, bulharské knieža, dedo Salana, že sa jeho krajina rozprestiera až po kraj Rusov a Poliakov, a usadil v nej Slovanov a Bulharov.24 Tento dejin­ ný obraz stredovekého literáta až do 20. storočia ovplyvňoval historikov aj jazykovedcov, ktorí predpokladali, resp. dokazovali južno-slovanskú, bulharskú jazykovú príslušnosť Slo­ vanov v hornom Potisí, teda aj v Zem plíne v 9. až 13. storočí. Anonym us ovplyvnil P. J . Ša­ fárika, Š. Škultétyho, V. Chaloupeckého aj J . M elicha.25

23 Uličný, F.: Vývin feudálneho panstva Sztárayovcov na východnom Slovensku od 13. do 15. storočia. In: Sborník FF UK v Bratislave XV, Historica, 1964, s. 139 - 147. Tenže, Počiatky a vývin Trebišova do konca 16. storočia. In: Dejiny Trebišova (zostavovateľ L. Tajták). Košice 1982, s. 71 - 148. Tenže, Osídlenie a vývoj oblasti v období feudalizmu. In: Podolák, J. a kol.: Horná Cirocha. Košice 1985, s. 40 - 113. Tenže, Vývoj osídlenia doliny Ondavy. In: Historica Carpatica 16,1985, s. 181 - 214; 16, 1986, s. 71 - 87; 18, 1987, s. 161 - 177. Tenže, Začiatky mestečiek na východnom Slovensku. In: Historický časopis 38,1990, č. 2, s. 253 - 272. Tenže, Vývin historického osídlenia Vranova a okolia. Panstvá Cičva a Vranov v 13. - 17. storočí. Mestečko Vranov v 14. - 17. storočí. In: Dejiny Vranova nad Topľou. (Zostavovateľ I. Michnovič). Košice 1992, s. 39 - 110. Tenže, Osídlenie Uble a okolia od 15. do začiatku 18. storočia. In: Zborník FF UK. Historica XLI. Bratislava 1995, s. 137 - 154. Tenže, Pôvod Sečoviec. Panstvo Sečovce v 11. - 16. storočí. Mestečko Sečovce v 14. - 16. storočí. In: Sečovce (Zostavil J. Ordoš). Prešov 1998, s. 33 - 59. Tenže, Obec Soľ v stredoveku. In: Dejiny obce Soľ. (Zostavili Kónya, P., Michnovič, I.), Prešov 1997, s. 19 - 22. Tenže, Reformácia v Zemplínskej stolici v 16. až 18. storočí. In: Acta Collegii Evangelici Prešoviensis II. Reformácia na východnom Slovensku v 16. až 18. storočí. (Zostavil F. Uličný). Prešov 1998, s. 107 - 164. 233Szúcs, J.: Sárospatak kezdetei és a pataki erdóuradalom. In: Tôrténelmi szemle XXV. 1993/1, 2, s. 1-57. 24 Anonymus: Gesta Hungarorum. Budapest 1975. V kapitole ll„D e civitatibus Lodomer et Galícia" napísal „Terram vero, que iacet inter Thisciam et Danubium, preoccupavisset sibi Keanus magnus, dux Bulgariae, avus Salani ducis, usque ad confinium Ruthenorum et Polonorum et fecisset ibi habitare Sclauos et Bulgaros". 25 Šafárik, P. J.: Slovanské starožitnosti. Praha 1837, s. 211, 212, 796, 941. Škultéty, J.: Úsudky o knihe dr. Czambela Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. In: Slovenské pohľady XXVII. 1907, s. 189. Chaloupecký, V.: Staré Slovensko. Bratislava 1923, s. 273 - 274. Melich, J.: A honfoglaláskori Magyarország. In: A magyar nyelvtudomány kézikônyve 1 - 6 . Budapest 1925 1929. Melichovi oponoval Moór, E.: Ungansche Flussnamen. In: Ungarische Jahrbúcher VI. 1926, s. 434 - 447. Tenže, Bolgártôrôkôk és szlávbk és a Melich - féle helynévkutatás. Szeged 1930, s. 3,23. Pozri o tom Varsik, Osídlenie III, s. 46Í>d68ľ5Ó2 - 503.

18

19

ZEMPLÍN

ÚVOD

Český jazykovedec Vladim ír Šmilauer v rozsiahlom diele o stredovekých názvoch riek na Slovensku osvetľoval aj jazykový pôvod početných názvov riek v Zemplínskej župe.26 Pô­ vod väčšiny názvov nachádzal v slovenčine, z čoho vychodil predpoklad o slovansko-slovenskom osídlení tohto kraja pred 13. storočím.

odborne predstavené a opísané v roku 1978.35 Na vyhľadávaní a identifikácii slovanských nálezov sa najdlhšie podieľal Vojtech Budinský-Krička s externým spolupracovníkom Ju ­ rajom M acákom . Výskum slovanských lokalít v Kopčanoch, Hatalove a Zemplínskom

Maďarský slavista slovenského pôvodu Štefan Kniezsa skúmal jazykový pôvod najmä miestnych názvov, z čoho plynul predpoklad o národnosti príslušných obyvateľov U hor­ ska v 11. storočí aj neskôr. Slovanské, ale aj maďarské názvy nachádzal aj v Zemplínskej žu­ pe, pričom slovanské považoval za starobylejšie ako maďarské.27

Elena Miroššayová preskúmala kresťanské pohrebisko v Rade z 11. - 12. storočia.37

Ján Stanislav v rozsiahlych dielach opísal nielen vývoj slovenčiny ako svojbytného slo­ vanského jazyka, ale preskúmal doteraz najväčší počet pôvodných stredovekých názvov slovenských sídlisk, teda aj slovenských názvov sídlisk v južnom a strednom Zem plíne.28 Rudo Krajčovič sa venoval vyhľadávaniu, jazykovednému skúm aniu a pôvodu názvov ranostredovekých služobníckych sídlisk v Podunajsku, pričom také našiel aj v Zem plíne.29 Šim on Ondruš preskúmal pôvod m ien slovenských riek, ale aj vrchov, hradov a stolíc, pričom nachádzal ich praslovanský základ. Objasnil aj mená zemplínskych riek Bodrog, La­ borec, Latorica, aj pohoria Beskydy.30 Archeológovia sa venujú výskum om najstaršej prítomnosti Slovanov v tom to kraji, te­ da obdobiu druhej polovice prvého tisícročia. Toto obdobie už tradične pom enúvajú ako doba hradištná. Prieskumy a výskumy sa výrazne zintenzívnili v druhej polovici 20. storo­ čia.31 Prieskumy uskutočňoval spočiatku najmä Karol Andel,32 výskumy už mladí, profe­ sionálni archeológovia, napr. Alexander Ruttkay,33 G . Povala34 a ich počet narastal, najm ä však odhalených slovanských lokalít v Zem plíne. Najvýznamnejšie slovanské lokality v Zem plíne a to Brekov, Kráľovský Chlm ec, Oborín, Somotor, Streda nad Bodrogom, Topoľovka a Zem plín, pričom vecne išlo o sídliská, m ohylníky, pohrebisko a hradisko, boli 26Šmilauer, V.: Vodopis starého Slovenska. Praha, Bratislava 1932, s. 231 a n., 415 a n. 27Kniezsa, L: Ungarns Vôlkerschaften in XI. Jahrhundert. In: Archivum Europae centro - orientalis IV. Budapest 1938, s. 267 - 268, 307 - 309, pozri aj 376 - 385. Tenže, Adalékok a magyar - szlovák nyelvhatár tôrténetéhez. Budapest 1941, s. 41 - 55. Tenže, A párhuzamos helynévadás. Budapest 1944. 28Stanislav, J.: Slovenský juh v stredoveku 1. - III. Turčiansky Svätý Martin 1948. Tenže, Odkryté mená slovenských miest a dedín. Bratislava 1947. Tenže, Dejiny slovenského jazyka I, - III. Bratislava 1967. Pozri najmä zv. I., s. 568 o zmene g > h; zv. II., s. 126, 245, 282 o starobylosti miestnych názvov s koncovkami -ice, -ovce, -any, -ov, -ova, -ovo, tiež -in, -ina, -ino. 29Krajčovič, R.: Z historickej typológie služobníckych osadných názvov v Podunajsku. In: O počiatkoch slovenských dejín. Bratislava 1965, s. 205 - 252. 30Ondruš, Š.: Slovenské rieky - pôvod mien. In: Štúdia Academica Slovaca 8. Bratislava 1979, s. 267 a n. Tenže, Pôvod názvov slovenských vrchov, hradov a stolíc. In: Štúdia Academica Slovaca 9. Bratislava 1980, s. 263 - 283. 31 Lamiová, M.: Súpis výskumov z rokov 1945 - 1968. In: Východoslovenský pravek 1. Košice 1970, s. 139 - 162. Pozri aj Východoslovenský pravek 2. Košice 1971, s. 305 - 307. 32Andel, K.: Výsledok archeologického prieskumu na zemplínsko-užskej nížine v rokoch 1953/1954. In: Vlastivedný sborník I. Košice 1955, s. 165 - 170. 33Ruttkay, A.: Stredoveké osídlenie v Oboríne. In: Východoslovenský pravek 1. Košice 1970, s. 95 -108. 34Povala, G.: Opevnená osada s kostolom. Tamže, s. 111 - 118.

Klečenove uskutočnil Stanislav Šiška.36

Dušan Čaplovič viedol výskum hradiska v Zem plíne. Z archeologického hľadiska opí­ sal vývoj stredovekého osídlenia v 11. a 12. storočí. Napokon preskúmal a opísal pôdorysy stredovekých dedinských kostolov.38 Mária Lam iová m onograficky spracovala praveké nálezy v obci Zem plín, ale aj tamojšie slovanské hradisko.39 M ichal Slivka a Adrián Vallašek spoločne v teréne preskúmali aj zemplínske hrady a hrádky a skúmali aj hospodárske zázemie tamojšej šľachty.40 Jaroslav Vizdal odkryl rotundu v M ichalovciach, postavenú zaiste v 11. storočí.41 Ľubomíra Kaminská preskúmala základy kostola v Trebišove z 12. storočia.42 Ján Chovanec opätovne skúmal najstaršie časti kostola v Malej Bare o ktorých zistil, že pochádzajú zo začiatku 13. storočia.43 Zo slovenských archeológov Karol Andel našiel a opísal staromaďarské pam iatky a lo ­ kality v južnej časti slovenského Zem plína.44 Z maďarských archeológov sa osídleniu Me33Významné slovanské náleziská na Slovensku. Bratislava 1978, s. 40, 109, 156, 189, 195, 216, 253. Budinský - Kríčka, V.: Slovanské osídlenie na severovýchodnom Slovensku. In: Slovenská archeológia IX. 1961. Tenže, Archeologické prieskumy a nálezy na východnom Slovensku v roku 1974. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1974. Nitra 1975, s. 30 - 40. Pozri aj nasledujúce ročníky AVANS-u. 36AVANS v roku 1974. Nitra 1975, s. 104 - 105. AVANS v roku 1976. Nitra 1977, s. 273 - 275. 37Miroššayová, E.: Výskum slovanského pohrebiska v Rade. In: AVANS v roku 1978. Nitra 1979, s. 174. 38AVANS v roku 1976. Nitra 1977, s. 86 - 96. Čaplovič, D.: Vývoj stredovekého osídlenia v 11. - 12. storočí v južnej časti Zemplína. In: Nové obzory 25.1983, s. 111 - 143. Tenže, Stredoveké zaniknuté dedinské osídlenie východného Slovenska. In: Slovenská archeológia XXXI/2. 1983, s. 379 - 399. Tenže, Stredoveká dedinská sakrálna stavba na východnom Slovensku. In: Historica Carpatica 15. Košice 1984, s. 187 - 209. 39Lamiová, M.: Zemplín obec s bohatou minulosťou. Košice 1993. 40Slivka, M. - Vallašek, A: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice 1991. Tíže, Hospodárske zázemie šľachtických sídiel v oblasti horného Zemplína. In: Archaeologia historica 7.1982, s. 289 310. Tíže, Terénny prieskum stredovekých fortifikačných objektov na východnom Slovensku. In: AVANS v roku 1981. Nitra 1982, s. 263 a n. Tíže, Stredoveké šľachtické sídla v oblasti dolného Zemplína. In: Nové obzory 25.1983, s. 145-190. Slivka, M. - Vizdal, J.: Hrad Brekov. In: Nové obzory 26. 1984, s. 167 - 184. Vizdal, J.-. Výsledky archeologického bádania Zemplínskeho múzea v Michalovciach po roku 1970. In: Historica Carpatica 14.1983, s. 426 - 427. Kaminská, Ľ.: Románska sakrálna stavba a cintorín z 12. - 14. storočia v Trebišove. In: Dejiny Trebišova. (Zostavovateľ L. Tajták). Košice 1982, s. 64 a n.. Chovanec, J.: Stredoveký kostol Sv. Petra v Malej Bare. In: Archaeologia historica 18. Bmo 1993, s. 31 a n. 44Andel, K.: c. d.. In: Východoslovenský sborník 1. Košice 1955, s. 168.

20

21

ZEMPLÍN

ÚVOD

dzibodrožia od 9./10. storočia do konca 13. storočia venovala Ilona Valterová.45 Lokality v Zemplénagárde a Karosi skúmala a opísala Mária W olfová.46

ký výklad tých názvov bol historicky dokázateľný alebo čiastočne zdôvodniteľný. Pri oboch postupoch sme hľadali dobovú, vecnú alebo osobnú motiváciu pri vzniku pôvodného či nasledujúcich názvov každého sídla. K tom u už len jazykovedné postupy a poznatky ne­ postačujú, lebo každý názov je síce prvotne, od začiatku produktom určitej reči, avšak príči­ na, motív jeho vzniku a premien bol vždy spoločenský, avšak m im ojazykový.48

Pri doterajších výskum och osídlenia Slovenska v stredoveku aj novoveku bádatelia vy­ užívali rozličné pramene, vyvinuli a uplatnili rozličné metódy. Vývoj osídlenia ako proces m ožno skúmať samostatne len archeologicky, historicky, jazykovedné, ale aj inak. Také pos­ tupy však vedú k čiastočném u poznaniu tohto javu v zmysle časovom aj vecnom , čo závisí na použitom druhu prameňov. Z toho je zrejmé, že osídlenie je z hľadiska skúmateľnosti a používateľnosti prameňov a od nich závislých metód jav interdisciplinárny. Osídlenie m ožno skúmať ako proces v dlhodobom , napr. niekoľkostoročnom vývoji, ale aj ako stav, napr. v určitom roku, alebo krátkom časovom výseku. Oba postupy sú uplatniteľné a ich použitie je odôvodnené za predpokladu, že sa zámerne skúma osídlenie ako proces, alebo ako stav. Pri výskume osídlenia Zemplínskej župy som uplatnil m ultidisciplinárny postup, pričom osídlenie vním am ako proces. Podstatou m ultidisciplinárneho či m nohovedného postupu je ohľadne prameňov, m etód a vedných odborov to, že sa využívajú a tvorivo uplat­ ňujú všetky pramene, m etódy a vedné odbory, použiteľné k výskumu osídlenia, pričom pí­ somné pramene a historická metóda prevládajú. Pri každom doteraz jestvujúcom sídlisku uvádzame jeho zemepisnú polohu. Konkrétne zemepisné prostredie, teda nadmorská výška sídliska a jeho poloha na nížine, v kotline, okraji kotliny, v doline, prípadne v horskom prostredí m alo podstatný vplyv na vznik a vý­ voj jednotlivých sídlisk. Údaje a poznatky o zemepisnej polohe sídlisk sme prevzali z jest­ vujúcej literatúry.47 Prevzali sme publikované poznatky archeológov z doterajších prieskumov a výskumov o slovienskom a maďarskom včasnostredovekom osídlení tohto kraja. Každé sídlisko m alo vlastný, osobitný pôvodný názov, ktorého jazyková príslušnosť zá­ visela na národnosti vlastného, prípadne okolitého obyvateľstva. Preto vznikli postupne pôvodné sloviensko-slovenské, maďarské, rusínske názvy jednotlivých sídlisk. Pôvodné slovenské názvy boli od 11. storočia maďarizované, podobne rusínske od 14. storočia a súčasne latinizované. Pôvodné maďarské názvy boli zasa slovakizované a tie rusinizované. Preberali sme poznatky jazykovedcov o pôvode a jazykovej príslušnosti nim i skúma­ ných m iestnych, vodopisných aj chotárnych názvov. Samostatne sme predložili výklad via­ cerých, jazykovedcami neskúm aných miestnych názvov, ak náš etym ologický a sémantic­

45Valter, I.: Régészeti adatok a Bodrogkóz honfoglaláskori telepuléstôrténetéhez. In: A Herman Ottó Múzeum Évkônyve IV. 1964, s. 131 - 141. Táže, Histoire de peuplement de „Bodrogkóz" a ľ époque árpádienne et au moyen áge. In: A Móra Ferenc Múzeum Évkônyve. 1969/2, s. 183 - 187. 46Révesz, L. - Wolf, M.: ElÓzetes jelentés a zemplénagárdi 7 -9 századi hamvasztásos temetó ásatásáról. In: Az Alfôld a 9. században. Szeged 1993, s. 101 a n. Wolf, M.: Predbežná správa z výskumu sídlisk z 10. storočia v chotári obce Karos (MR). In: Historica Carpatica 23 - 24.1992 - 1993, s. 109 - 126. 47O zemepisnej polohe sídlisk v slovenskej časti Zemplínskej župy som použil údaje, ktoré uvádza Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 1 - 3 . Bratislava 1977,1978.

Kriticky sme prijím ali poznatky cirkevných historikov o dejinách kresťanských cirkví a ich inštitúcií na Slovensku. Využívali sme však najmä početné údaje dobových cirkev­ ných písom ností, ako aj necirkevných písomností, vzťahujúcich sa k začiatkom kresťan­ stva, vývoju zemplínskeho arcidiakonátu, tam ojších farností, kláštorov do reformácie, udo­ mácneniu a rozšíreniu náboženskej reformácie, vplyvom protireformácie a rekatolizácie, čím sme aktívne vstupovali do odboru cirkevných dejín. Prevzali sme poznatky historikov um enia, najmä architektúry o čase výstavby rom án­ skych, gotických a renesančných kostolov, kláštorov, hradov, kúrií, kaštieľov, prípadne iných stavieb, ako aj poznatky o vzniku iných um eleckých pamiatok v mestečkách a dedi­ nách na slovenskej časti skúm aného kraja.49 Pri využívaní pram eňov právnej povahy, najmä tých článkov uhorských zákonníkov, ktoré sú priam o alebo nepriamo použiteľné pri výskume osídlenia tohto kraja, sme vstu­ povali do odboru dejín uhorského práva. V zachovaných a prístupných písom ných prameňoch sme vyhľadávali a následne vy­ užívali údaje o dobových technických zariadeniach, napr. m lynoch, stupách a pílach, čím sme sa dostávali do odboru dejín techniky na Slovensku. Treba zdôrazniť, že úspešnosť uplatnenia viacvedného postupu pri výskume vývoja osíd­ lenia v stredoveku je závislá na tvorivosti bádateľa. Údaje a poznatky geografie, archeológie, jazykovedy, dejín um enia, práva či techniky nestačí pasívne preberať a za sebou spisovať, le­ bo len ich vzájom ným prepájaním s vlastnými poznatkami historika m ôžu viesť k novým , presnejším poznatkom o pôvode sídlisk a ich vývoji. Taký postup sme sa snažili čo najviac uplatniť pri každom sídlisku. M ultidisciplinárny postup um ožňuje historikovi vysloviť ná­ zory, ktoré m ôžu pozitívne ovplyvniť ďalšie výskumy a názory archeológov, jazykovedcov, historikov cirkevných dejín, práva, um enia, techniky aj iných vedných odborov. Skúmanie historického osídlenia a jeho časový rozsah um ožňujú zväčša dobové pí­ somné pramene. Písomné pramene použiteľné pri výskume osídlenia Zemplínskej župy v stredoveku a v prvých storočiach novoveku sú z hľadiska pôvodu a funkčnosti rôznorodé. Sú to najm ä listiny a iné písom nosti diplomatickej povahy, zákonníky, literárne aj kronikárske diela. Najviac použiteľných a najstarších inform ácií obsahujú listiny a to také, ktoré sa jednak nepriamo či všeobecne vzťahujú k tom uto kraju, avšak najmä tie, ktoré sa k nem u priamo a menovite vzťahujú, presnejšie vyjadrené, vzťahujú sa len k pomenovanej a určitej časti územia Zemplínskej župy. 48Uličný, F.: Výskum stredovekého osídlenia Slovenska a onomastika. In: 12. slovenská onomastická konferencia a 6. seminár „Onomastická škola" (Zostavili M. Majtán a F. Ruščák). Prešov, 1996, s. 85 a n. 49Súpis pamiatok na Slovensku 1 - 3 . Bratislava 1967,1968,1969.

I

22

23

ZEMPLÍN

ÚVOD

Najstaršími listinam i, ktoré sa nepriamo vzťahujú aj k tomuto kraju sú listiny pápežov z ro­ kov 880 a 885 o právomociach arcibiskupa Metoda a slovienskej liturgii.50 Aj tento kraj bol územnou súčasťou Veľkomoravskej ríše za panovania Svätopluka a šírilo sa v ňom kresťan­ stvo. Je prirodzené, že zmena náboženstva sa m ohla udiať iba v kraji obývanom pohanm i.

Spom ínané súpisy sú jedinečným i zdrojmi údajov o stave a vývoji veľkosti sídlisk, o poč­ te domácností a sociálneho rozvrstvenia obyvateľstva zdaňovaného daňou patriacou kráľo­ vi, aj o približnom počte takého obyvateľstva.

Najstaršou listinou, ktorá sa priamo vzťahuje k časti Zemplínskeho komitátu je listina komesa Petra, ktorou potvrdil založenie benediktínskeho kláštora v Zaste (pravdepodobne Cestice, juhozápadne od Košíc) okolo roku 1067, ktorému daroval aj zemplínsku dedinu Sirník s priľahlým územ ným m ajetkom .51 Počet skúm aných a použiteľných listín najm ä uhorských kráľov od 13. storočia do 17. storočia dosahuje niekoľkotisícový až desaťtisícový počet, z ktorých v tejto knihe citujeme len najstaršie, najdôležitejšie a najobsažnejšie v počte niekoľkých stoviek. Tu sa však m usí­ me obmedziť len na konštatovanie, že najstaršie priame doklady o jednotlivých dedinách a sídliskách vôbec sa spravidla vyskytujú v listinách uhorských kráľov, potvrdzujúcich da­ rovanie určitých územ ných majetkov s tam ojším i dedinami šľachticom. Z toho dôvodu sú najstaršie doklady o starobylých dedinách poväčšine až z 13. storočia. Z diplom atických písom ností sú jedinečným i prameňmi súpisy desiatkov, port, dom ov a domácností. Súpisy pápežskej časti (desatina) z desiatkov od farníkov z farností Zemplínskeho arcidiakonátu sa zachovali z rokov 1332 až 1337.52 Sú nielen jedinečným a najúplnejším pra­ m eňom k poznaniu zem plínskych farností a kostolov v uvedených rokoch a v stredoveku vôbec, ale sú aj výdatným zdrojom k poznaniu stavu osídlenia v tridsiatych rokoch 14. sto­ ročia. Súpisy desiatkov zo 16. a 17. storočia poskytujú informácie o zemplínskych farnos­ tiach, vtedy evanjelických, ako aj o roľníckych produktoch (obilie, víno, zvieratá), ktoré podliehali desiatkovej povinnosti.53 Najstarší súpis port v Zemplínskej župe sa zachoval z roku 1441. Nie je však úplný, lebo jestvuje len približne jeho štvrtina o počte port v dedinách a mestečkách v severozápad­ nom slúžnovskom okrese Zemplínskej župy.54 Súpisy port od polovice 16. do prvej tretiny 17. storočia sú celkovo dobre zachované, podobne aj jediný súpis obývaných a zdanených dom ov poddaných (sedliakov i želiarov) v dedinách aj mešťanov v mestečkách.55 Použili sme aj údaje o počte a sociálnej príslušnosti zdaňovateľných rodín, resp. dom ácností v zem ­ plínskych dedinách a mestečkách v rokoch 1715 a 1720.56 50Marsina, CDS11, č. 30, s. 23 - 25; č. 35, s. 27 - 29. 5' Wenzel, CDACI, s. 24 - 27. 52Monumenta Vaticana Hungariae I -1. Rationes collectorum pontificiorum in Hungaria, 1281 -1375. (Edidit Fejérpataky L.) Budapest 1887, s. 249 - 469. 53MOL, Kamara, E 159 Conscriptiones decimarum comitatus Zempleniensis. (Mikrofilm v HÚ SAV v Bratislave). 54MOL, DL 99 507. (Fotokópie všetkých listín a pod. sú v Dokumentačnom oddelení Historického ústavu SAV v Bratislave. Za ochotné zapožičanie vrele ďakujem Richardovi Marsinovi, Vincentovi Sedlákovi, Ľubomírovi Juckovi, Františkovi Oslanskému a ich spolupracovníkom.) 55MOL, Kamara, A 2676, 2677. Mikrofilmy sú v HÚ SAV v Bratislave, č. 366 a 367. (Mikrofilm č. 366 je t. č. nezvestný). 56Magyarország népessége a Pragmatica sanctio korában 1720 - 1721. Budapest 1896, s. 178 - 189.

Osobitnou skupinou písomností sú súpisy dedín, mestečiek, tam ojších dom ácností a príjmov od nich na jednotlivých panstvách, aj urbáre, ktoré okrem takých údajov obsa­ hujú aj pomerne podrobný, teda úplný zoznam daňových, dávkových i robotových povin­ ností poddanských, šoltýskych, baťkovských aj iných dedinských dom ácností k feudálnym pánom, napokon aj daňových a dávkových povinností meštianskych dom ácností. Súpisy a urbáre vzťahujúce sa k panstvám v Zemplínskej župe sa zachovali od polovice 16. storo­ čia. Najstarší je z roku 1550 a vzťahuje sa na vranovské, skrabské a čičavské panstvo.57 Využili sme ustanovenia zákonníkov. Použiteľné sú nielen ustanovenia Zákona súdne­ ho ľuďom, ktorého zostavenie sa pripisuje M etodovi,58 ale najmä uhorské zákony od 11. storočia.59Aj pochopenie dobovej funkcie jednotlivých zákonov um ožňuje pochopiť úsilia zákonodarcov o zm enu tradičných zvyklostí a vzťahov medzi jednotlivcam i, ale najm ä so­ ciálnymi skupinami od veľkomoravského obdobia, v stredoveku i začiatkom novoveku v Zemplínskej župe. Napokon v ojedinelých uhorských zákonoch sú m enovite zapísané hrady, mestečká, colnice, na ktoré sa ustanovenia a zm eny vzťahovali. Pri výskume osídlenia Zemplínskej župy v období pred 13. storočím bolo potrebné vy­ užiť niektoré, najm ä miestopisné a zemepisné údaje literárneho diela uhorského Anony­ ma.60Univerzitne vzdelaný magister, ktorý svoje m eno ukryl do inicálky P (Peter, Pavol?) po funkcii notára v kancelárii kráľa Bela III. (1173 -1196) a smrti kráľa napísal román o prícho­ de Maďarov vedených Alm ošom do horného Potisia a stredného Podunajska koncom 9. sto­ ročia (996). Rozličné sprievodné epizódy boli síce výsledkom autorovej románopiseckej tvor­ by, avšak údaje o geografických danostiach krajiny (nížiny, horstvá, rieky), ale najm ä o ním opisovaných či len spom enutých sídlach, sú najstaršími písom ným i dokladm i o Zem plíne a niekoľkých juhozem plínskvch obciach. Také sídliská nepochybne jestvovali pred rokom 1200, lebo Änonym us historickýrom án Gesta Hungarorum napísal okolo roku 1200. V sú­ vislosti so Zem plínom treba uviesť, že Änonym us súdobými názvami aj zemplínskych riek pomenoval niektorých „hrdinov" svojho rom ánu, napr. Laborec, Ketel.61 Takmer všetky stredoveké aj novoveké písomnosti o tom to kraji do 18. storočia sú napísané po latinsky. Preto je potrebné objasniť slovenský význam či obsah niekoľkých latinských slov, ktoré m ajú základný, kľúčový význam pri zisťovaní jestvovania sídlisk, zis­ ťovaní ich spoločenského charakteru, prípadne existenciu sídliska nepriamo dosvedčujú.

57 Regestum nonationis possessionum ad Varano, Mogyoros et Csicsova spectantium. 1550. Urbarium bonorum Csicsva et Mogyoros. ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 576. Zákon súdny pre laikov. Pozri Pramene k dejinám Veľkej Moravy. (Zostavil P. Ratkoš). Bratislava 1964, s. 267 - 274, (v slovenskom preklade E. Paulinyho). Porovnaj Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II. Slovensko očami cudzincov. Bratislava 1999, s. 196 - 200, ako aj s. 204 - 206. wMárkus, D. (Editor): Corpusjuris Hungarici. 1000 - 1526. Budapest 1899. Änonymus, Gesta Hungarorum. (Editori Gyórffy, Gy. - Pais, D.). Budapest 1975. O takom pôvode mien pozri Varsik, Osídlenie III, s. 462 s odvolaním sa na maďarského historika D. Paisa.

24

25

ZEMPLÍN

ÚVOD

civitas = všeobecne stredoveké mesto (kráľovské), ojedinele avšak neprimerane, zve­ ličujúco aj mestečko.

Poznatky a skúsenosti z výskumu osídlenia susediacich krajov viedli k všeobecnému poznaniu, že tie kraje a teda aj tento bol postupne osídľovaný v smere juh > sever. To si vy­ žadovalo, aby aj výskum osídľovania Zemplínskej župy postupoval od juhu a postupovalo sa severne podľa zemepisnej polohy susediacich sídlisk, ležiacich na rovine a potom v do­

curia nobilitaris = usadlosť zemanov pozostávajúca z dom u (kúria), hospodárskych bu­ dov, záhrady a priľahlých polí a lúk.

linách jednotlivých riek a potokov.

Sú to slová:

oppidum = všeobecne mestečko (šľachticov, cirkvi), výnim očne, neprimerane, ponižu­ júco aj mesto. porta = vráta, brána m á v uhorských právnych a daňových písomnostiach od 14. storo­ čia obsah poddanská, presnejšie sedliacka usadlosť ako hospodárska jednotka (norma), zdaňovaná daňou kráľovi. Porta ako daňová jednotka zahrňovala celú sedliacku usadlosť, na ktorej v 14. storočí hospodárila jedna sedliacka domácnosť, v 15. - 16. storočí jedna až štyri, v 17. storočí aj viaceré sedliacke domácnosti. possessio = a) pozemkový majetok dediny (chotár), prípadne jeho časť; b) niekedy aj ma­ jetok viacerých, zvyčajne susediacich dedín, teda panstvo. pratum = lúka, teda roľnícky pozemok využívaný obyvateľmi blízkeho sídliska, časť extravilánu. praedium = a) v 13. storočí zvyčajne rozsiahly pozemkový majetok s viacerými dedina­ m i, teda panstvo; b) od 15. storočia m alý pozemkový majetok bez sídliska na ňom , teda bý­ valý chotár zaniknutej osady alebo dediny, zriedkavo majer. Pravda, názov bývalej dediny (villa, possessio) a neskoršieho praedia musí byť ten istý. sessio = všeobecne poddanská usadlosť pozostávajúca z dom u, hospodárskych budov a záhrady v intraviláne sídliska, ale aj polí a lúk v extraviláne. Ojedinele označuje poddan­ skú samotu, prípadne zemiansku kúriu alebo samotu. silva = les v spojení s m iestnym názvom dosvedčuje existenciu dediny, ku extravilánu ktorej les patril. terra = pole, oráčina, teda roľníkm i obrábaný a využívaný územ ný majetok, časť extra­ vilánu. N iet pochybností, že polia m ohli jestvovať iba v blízkosti obývaného sídliska, teda v jeho chotári. villa = dedina, prípadne osada. V 13. aj 14. storočí nepresne, ponižujúco aj mesto, mes­ tečko. Slová civitas, oppidum , villa v spojení s miestnym názvom vždy označujú konkrétne sídlisko, teda určité mesto, mestečko, dedinu, preto je ich obsah a výklad prevažne jedno­ značný, keďže nespochybniteľné dokazujú jestvovanie určitého sídliska. Ostatné slová v spojení s m iestnym názvom svedčia o jestvovaní určitého sídliska. V týchto súvislostiach je nevyhnutné uviesť aj starobylé slovenské slovo ves v zmysle de­ dina; názvy Poruba = dedina založená po vyrúbaní tamojšieho lesa; Vôľa a Závada = typické názvy dedín založených podľa zákupného práva. Napokon aj maďarské slová falu = dedina; ház = dom; telek = pozemok, usadlosť; úlés = usadlosť, obydlie; vágás i nemecké - haw = po­ ruba, ktoré sa vyskytujú v stredovekých miestnych názvoch niekoľkých zemplínskych dedín.

Pri každom doteraz jestvujúcom zemplínskom sídlisku sme vychádzali z jeho presnej zemepisnej polohy. Prevzali sme poznatky archeológov o odhalených slovienskych nále­ zoch v sídlisku a jeho chotári. Potom uvádzame najstarší priamy, prípadne nepriamy pí­ somný doklad, jeho výklad a okolnosti vzniku písomnosti. Následne sme skúmali pôvod­ ný názov a jeho dobové a viacrečové obmeny, v niektorých prípadoch aj tamojšie dobové chotárne a vodopisné názvy. Na základe všetkých vyššie uvedených postupov a z nich vy­ plývajúcich poznatkov sme zisťovali a dokázateľne alebo predpokladane zistili a charakte­ rizovali pôvod a približný čas vzniku každého sídliska. Ďalej sme skúmali a opísali: 1. ) Vývoj vlastníckej príslušnosti sídliska a územ ných majetkov v jeho chotári a zistili, že išlo o majetok uhorských kráľov a neskôr cirkevných inštitúcií, šľachtických rodín a ro­ dov, prípadne mešťanov. 2. ) Vývoj náboženskej príslušnosti obyvateľov, cirkevnej správy, najm ä farskú štruktú­ ru, kostoly a ich duchovných a svetských patrónov, teda cirkevné záležitosti. 3. ) Správny a právny charakter sídlisk aj stavovskú, triednu a sociálnu príslušnosť oby­ vateľov, tiež ich hospodárske či zamestnanecké zameranie a živobytie. Takým postupom sme zistili a rozlišovali osady a dediny roľníkov, dediny kráľovských služobníkov, dediny ovčiarov (valachov), osady zemanov a remeselnícko-obchodnícke mestečká. 4. ) Veľkosť každej osady, dediny, mestečka podľa počtu dom ov a iných stavieb, z čoho možno odhadnúť aj približný počet ich obyvateľov. Označenie osada, resp. malá dedina má také sídlisko, v ktorom sa nachádzalo dlhodobo do 10 obývaných domov. M edzi stredne veľké dediny sme zaradili dediny s 11 až 30 dom am i. Veľké dediny m ali vyše 30 domov. Podľa vyššie uvedených zámerov a postupov sme preskúmali vznik a vývoj všetkých síd­ lisk v Zemplínskej župe do začiatku 18. storočia. Spolu ich bolo okolo 620. Väčšina z nich jestvuje doteraz, Časť z nich ešte v stredoveku, prípadne neskôr zanikla. V tejto knihe sú zemplínske sídliská zoradené do abecedného poradia podľa ich terajších názvov a zaniknuté podľa dobových názvov. Pre také usporiadanie sme sa rozhodli preto, aby sme čitateľovi um ožnili pohodlnejšiu a rýchlejšiu orientáciu v knihe, ale najm ä po­ skytli nové poznatky o jednotlivých osadách, dedinách a mestečkách. Tá časť je predmeto­ vým základom predkladanej m onografie. Sídliská, ktoré sú v súčasnosti na územ í Maďar­ ska, majú za názvom v zátvorke M , teda (M). Nasledujúcu časť tejto knihy tvoria texty o jednotlivých zemplínskych osadách, dedi­ nách a mestečkách v abecednom poradí. To je základná časť knihy.

26

ZEMPLÍN

Záverečná časť knihy obsahuje: a) Súhrnný prehľad o skúmaných zemplínskych sídlach prostredníctvom najpodstat­ nejších údajov, včlenených do prehľadnej tabuľky; b) Záver, ktorý poskytuje zhrňujúce poznatky: 1. 2.

) O najstaršom slovienskom osídlení a jeho náraste do prelomu 10. a 11. storočia. ) O príchode Maďarov, včlenení územia do vznikajúceho Uhorského kráľovstva, vzniku Zemplínskej župy a jej polohe v uhorskom pohraničí. 3. ) O rozvoji slovenského osídlenia v 11. až 14. storočí. 4.

) O povinnostiach poddaných podľa tradičného práva kráľovi, cirkvi, šľachticom a správe dedín do prelomu 17. a 18. storočia. 5. ) O vývoji mestečiek. 6.

) O doosídľovaní podľa nem eckého práva a povinnostiach i právach obyvateľov dedín takého pôvodu do konca 17. storočia.

7.

) O doosídľovaní podľa Valašsko - rusínskeho práva, aj o povinnostiach a právach obyvateľov dedín takého pôvodu do konca 17. storočia. 8. ) O zániku dedinských sídiel. 9.

) O vývoji počtu sídlisk a hustote obyvateľstva, najmä v rokoch 1000, 1300, 1600 a 1715.

10.

) O zamestnaní obyvateľstva a jeho príslušnosti do spoločensko - sociálnych skupín.

11.

) O darovaní územ ných majetkov uhorským i kráľmi šľachte, tiež o pôvode šľachty a zemianskych sídliskách.

12.

) O národnostnej príslušnosti obyvateľstva (Slováci, Maďari, Rusi, Moravci, Valóni, Nem ci, Rusíni, Poliaci, Cigáni).

13.

) O vývoji náboženskej príslušnosti obyvateľstva (pohanstvo, kresťanstvo, refor­ mácia, protireformácia, pravoslávie, únia). 14. ) O školách a vzdelanosti obyvateľov.

15. 16.

) O krajinských cestách, brodoch, m ostoch a poštových staniciach. ) O hradoch, hrádkoch, kaštieľoch a kúriách.

17. ) O m ýtniciach, colniciach a hostincoch. 18. ) O m lynoch, pílach a stupách. 19. ) O osídlení a kvalite života. 20.

) O dokončení výskumu osídlenia východného Slovenska v stredoveku a začiatkom novoveku.

Súčasťou záverečnej časti knihy sú dve mapy.

Ploštín, jú l - august roku 2000. Autor

Rozpis skrátených (často použitých) názvov archívov, diplomatárov a literatúry. Adalékok = Adalékok Zemplénvármegye tôrténetéhez 1 - XXIII, 1895 - 1917. AM = Archív mesta Andel, Výsledok = Andel, K.: Výsledok archeologického prieskumu na zemplínsko-užskej nížine v rokoch 1953/ 1954. In: Vlastivedný zborník I. Košice 1955. AVANS = Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku. Beňko, Osídlenie = Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Košice, 1985. Borsa, RRSA = Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico - diplomatica II - 2, 3, 4. Budapest, 1961 - 1987. Budinský - Kríčka, Archeologické = Budinský - Kríčka, V.: Archeologické prieskumy a nále­ zy. In: AVANS 1974 - 1985. Nitra 1975 - 1986. Csánki, Magyarország = Csánki, D.: Magyarország tôrténelmi fôldrajza a Hunyadiak korában I. Budapest 1890. Čaplovič, Stredoveké = Čaplovič, D .: Stredoveké zaniknuté dedinské osídlenie východného Slovenska. In: Slovenská archeológia X X X I/ 2 ,1983. Fejér, C D H = Fejér, G.: Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis I. - IX. Budae 1829 - 1844. Géresi, NK = Géresi, K.: Nagykárolyi gróf Károly család oklevéltára I - IV. Budapest 1882 -1887. Hôrk, Sáros = Hôrk, J .: Sáros - zempleni ev. esperesség tôrténete. Kassán 1885. Juck, VM S = Juck, Ľ.: Výsady miest a mestečiek na Slovensku I. Bratislava 1984. Karácsonyi, Magyar = Karácsonyi, J.: A magyar nemzetségek a X IV század Kôzepéig I - III. Bu­ dapest 1900, 1901. Karácsonyi, RV = Karácsonyi, J. - Borovszky, S.: Regestrum Varadiense examinum ferri candentis ordine chronologico digestum. Budapest 1903. Korabinsky, Geographisch = Korabinsky, J . M .: Geographisch - Historisches und Produkten Lexikón von Ungarn. Pressburg 1786. Krajčovič, Z historickej = Krajčovič, R.: Z historickej typológie služobníckych osadných náz­ vov v Podunajsku. In: O počiatkoch slovenských dejín. Bratislava 1965. Krajeznavčyj = Krajeznavčyj slovnyk rusyniv - ukrajinciv. Priašivščyna. Priašiv 1999. Magyarország = Magyarország népessége a Pragmatica sanctio korában. Budapest 1896. Majtán, Názvy = M ajtán, M .: Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov. Bratislava 1972. Mályusz, ZsO = Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár I, II. Budapest 1951 - 1958. Márkus, CJH = Márkus, D. (Editor): Corpus Juris Hungarici. Magyar Tôrvénytár. Budapest 1899. Marsina, CDS1 = Marsina, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I, II. Bratislava 1971, 1987. Marsina, Kušík, Urbáre = Marsina, R. - Kušík, M .: Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku I, II. Bratislava 1959. MOL = Magyar Országos Levéltár, Budapest. MVH = M onum enta Vaticana históriám regni Hungariae illustrantia I - l.(Rationes collectorum pontificiorum in Hungaria, 1281 - 1375.) Budapest 1887. Nagy, C D H A = Nagy, I. - Tasnády Nagy, Gy.: Codex diplomaticus Andegavensis I - VII. Bu­ dapest 1878 -19 2 0.

28

ZEMPLlN

Nagy, CDP = Nagy, I. - Paur, J . - Ráth, K. - Véghely, D .: Codex diplomaticus patrius I - VIII. Jaurini, Budapestini 1865 - 1891. Nagy, H O = Nagy, I. - Deák, F. - Nagy, Gy.: Hazai oklevéltár. Budapest 1879. Nagy, NSz = Nagy, Gy.: A nagm ihályi és sztárai gróf Sztáray - család oklevéltára I, II. Budae 1887,1889. Nagy, ZV = Nagy, I. - Nagy I. - Véghely, D.: Zichi és vásonkeôi gróf Zichy család okmánytára I - IV. Budapest 1871 - 1888. Rupp, Magyarország = Rupp, J.: Magyarország helyrajzi tôrténete fó tekintettel az egyházi intézetekre II. Budapest 1872. Sedlák, RDS1 = Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I, II. Bratislavae 1980, 1987. Slivka, Vallašek, Hrady = Slivka, M . - Vallašek, A.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice 1991. SNA = Slovenský národný archív, Bratislava. Stanislav, Slovenský = Stanislav, J.: Slovenský juh v stredoveku I. - II. Turčiansky Sv. Martin 1948 -1949. Súpis = Súpis pamiatok na Slovensku I - III. Bratislava 1967 - 1969. Szentpétery, RRSA = Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico - diplomatica 1 ,11-1. Budapest 1929 - 1943. Szirmay, Notitia historica, politica = Szirmay, A.: Notitia historica, politica, oeconom ica montium et locorum viniferrorum comitatus Zempliniensis. Cassoviae 1798. Szirmay, Notitia topographica = Szirmay, A .: Notitia topographica, politica inclyti com ita­ tus Zempléniensis. Budae 1803. Szirmay, Notitia historica = Szirmay, A.: Notitia historica comitatus Zempleniensis. Búda 1804. Šmilauer, Vodopis = Šmilauer, V.: Vodopis starého Slovenska. Praha, Bratislava 1932. SOBA = Štátny oblastný archív. SOKA = Štátny okresný archív. Tóth, RM = Tóth, I. Gy.: Relationes missionariorum de Hungaria et Transilvania (1627 1707). Róma - Budapest 1994. Uličná, Rozšírenie = Uličná, V.: Rozšírenie pestovania viniča hroznorodého (Vitis vinifera L.) na východnom Slovensku v m inulosti. In: Zborník Pedagogickej fakulty v Prešove U ni­ verzity P. J. Šafárika v Košiciach. XVIII - 1, X IX - 1. Prírodné vedy. Bratislava 1981,1982. Uličný, Reformácia = Uličný, F.: Reformácia v Zemplínskej stolici v 16. až 18. storočí. In: Re­ formácia na východnom Slovensku v 16. až 18. storočí. (Zostavil F. Uličný). Acta Collegii Evangelici Prešoviensis II. Prešov 1998. Uličný, Začiatky = Uličný, F.: Začiatky mestečiek na východnom Slovensku. In: Historický ča­ sopis 38/2, 1990. Valter, Histoire = Valter, I.. Histoire de peuplement de „Bodrogkóz" a ľ époque árpádienne et au moyen áge. In: A Móra Ferenc Múzeum Évkônyve. 1969/2. Varsik, Osídlenie = Varsik, B.: Osídlenie Košickej kotliny I - III. Bratislava 1964 - 1977. Vlastivedný = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I - III. Bratislava 1977, 1978. Wenzel, CDAC = Wenzel, G .: Codex diplomaticus Arpadianus continuatus I - XII. Pest 1867 - 1874. Varjú, LB = Varjú, E.: Oklevéltár a Tomaj nemzetségbeli Losonczi Bánffy család tôrténetéhez I. (1214 - 1457). Budapest 1908. Zoványi, Protestáns = Zoványi, J.: Protestáns lelkészek nyugtatványai régi tizedjegyzékek mellett. In: Magyar protestáns egyháztôrténeti adattár, XIII. 1929

OSADY, DEDINY A MESTEČKÁ V ZEMPLÍNSKEJ ŽUPE

BO

31

ZEMPLlN

ABRAM

ABA (M)

Jeho názov pravdepodobne korení v osobnom mene Aba.9 Abony patril v 14. až 16. storočí najmä m iestnym zem anom . Kúriu tam mali ešte kon­ com 16. storočia.10 V 15. storočí časť dediny a majetku vlastnili šľachtici Cudarovci.11 Keď dedinou tiahlo turecké vojsko, vojaci tamojšie dom y podpálili, takže v roku 1567 bola celá dedina vyhorená. Sedliaci si však postupne vybudovali nové obydlia. V rokoch 1570 a 1582 boli sedliacke dom ácnosti zdanené od jednej a dvoch port. V nasledujúcich ro­ koch obyvatelia dedinu opustili, prípadne časť z nich zajali a odviedli tureckí vojaci. O ko­ lo roku 1600 tam už nebol ani jeden dom obývaný.12 Po spustošení a opustení dediny ju v 17. ani začiatkom 18. storočia neobnovili.

Jágerská kapitula v roku 1296 potvrdila vymedzenie chotára Vajdácsky. Vtedajšie chotár­ ne znaky či m edzníky oddeľovali chotár Sárospataku od chotára dediny Aba a Vajdácsky.1 Zo zápisu je zrejmé, že dedina Aba s ustáleným územ ným majetkom jestvovala už skôr. Jej názov bol totožný s osobným či rodovým m enom Aba maďarského pôvodu. Iste to bolo m eno šľachtica, vlastníka majetku a dediny v 13. storočí, avšak priame správy o tom nepoznáme. V 14. storočí patrila mníškam v kláštore Sv. Anny v Sárospataku. Svedčia o tom doklady o uvedení do vlastníctva z roku 1398.2 Neskôr nepochybne sídlisko spustlo. O zemepisnej polohe dediny a územ ného majetku Aba svedčí text listiny z roku 1296. Ležala v susedstve Sárospataka a Vajdácsky. V tej časti Medzibodrožia aj teraz jestvuje osa­ da či samota Abajhom ok.3

ABAHÁZA Pravdepodobne v druhej polovici 13. a začiatkom 14. storočia žil zeman Aba, po ktorom dostala názov usadlosť a m alý územ ný majetok, ktoré mu patrili. Okolo roku 1333 časť toh­ to majetku patrila šľachticom z Lastomíra,4 časť aj v prvej polovici 15. storočia miestnym zem anom , ktorí používali maďarský názov Abaháza v prídom ku.5V druhej polovici 15. sto­ ročia boli jej vlastníkm i zemania z Jaseňa.6 Názov Abaháza sa doteraz používa pre územ ný majetok pri Plešanoch.7 Na ňom v 14. - 15. storočí jestvovala rovnom enná zemianska osada.

ABONY (M) Abony leží v južnom okraji Zemplén megye pri Tise. Najstaršia zachovaná správa o dedine Abony z roku 1358 inform uje o tom , že vtedy pat­ rila zem anom , ktorí v nej bývali.8 Z toho m ožno jestvovanie tamojšieho sídliska predpo­ kladať už pred 14. storočím. 1 S N A , S ú k r . á r c h . L e le s. p r e p ., X V . stor. nr. 241 „a d m e ta s ... q u e s e p a r a n t ... v illa m P o th o k e t terram A b a e t terram W a y a d a " .

ABRAM Zemanom z Plechotíc a ich príbuzným patrila okolo roku 1324 aj dedina s takým maďarizovaným názvom .13 Doteraz poznáme o nej jediný doklad, v ktorom je zapísaná spolu s Úporom a Veľkými Ozorovcam i. Jej názov korenil v mene Abrahám a ľudový názov mal pravdepodobne podobu Abra­ hám, Abrahamovce. Predpokladáme tiež, že dotyčnú osadu či dedinu založil zeman Abra­ hám v 13., prípadne začiatkom 14. storočia. V druhej štvrtine 14. storočia zanikla alebo sply­ nula s blízkou dedinou. Jej zemepisnú polohu m ožno predpokladať v susedstve alebo v okolí spom ínaných dedín Úpor a Veľké Ozorovce.

ÁDÄMTELEKE - GYUĽVESZ (M) V 13. storočí, prípadne v prvej polovici 14. storočia žil bližšie neznám y zeman Adam, ktorému patril m alý územ ný majetok, maďarsky pom enovaný podľa jeho zemianskeho vlastníka. O nen majetok m al aj druhý maďarský názov, ktorým ho pom enúvali v 14. sto­ ročí. V 15. - 16. storočí sa oba názvy používali v stotožňujúcom spojení pre tamojšie síd­ lisko.14 V sídlisku bývali miestni zemania ešte v prvej polovici 15. storočia.15 Okolo polovice 15. storočia za neznám ych okolností obyvatelia sídlisko opustili alebo vymreli. Tamojší územ ný majetok však aj neskôr pomenúvali oným zloženým názvom .16 Z obsahov uvedených listín m ožno predpokladať, že onen územ ný majetok so zem ian­ skou samotou či osadou sa nachádzal v susedstve alebo okolí Zombora.

2 S N A , H M L e le s. k o n v ., In t r o d u c t. M 163 „p o s s e s s io n is A b a " . 3 U ž S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s.

126 n a p ís a l, že s a m o ta lež í p ri S á r o s p a ta k u . A j C s á n k i,

M a g y a r o r s z á g , s. 341 v e d e l o takej s a m o te ju h o v ý c h o d n e o d Sá ro sp a ta k a . 4 Š O B A P rešov, U z U , nr. 1 „te rre et se ssio n is A b a fe u ld u " . 5 N a g y , C D H A I I I , s. 381 „ d e A b a h a z a " z r. 1337; IV , s. 210 „ d e A b a h a z a " z r. 1342; V I I , 418 „ d e A b a h a z a " z r. 135 8 . S N A , H M L e le s. k o n v ., M e ta le s c . Z e m p lín . 7 „d e A b a h a z a " z r. 1371; In t r o d u c t. A 3 6 „d e A b a h a z a " z r. 1413; In t r o d u c t. P 41 „d e A b a h a z a " z r. 1434. 6 S N A , H M L e le s. k o n v ., A . a . 1483, nr. 2 4 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... A b a h a z a " z r o k u 1483; T a m ž e , In tr o d u c t. C , n r . 6 4 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... A b a h a z a " z ro k u 1493.

9 Sta n is la v , S lo v e n s k ý , II, s. 8. 10 G ére si, N K , III, s. 4 9 6 „ e g y h á z n e m e s u d v a r h e le m ... A b o n t " 1591 - 1599. 11 M O L , D L 10333 „ F e ls e w a b o n " k rok u 1415. 12 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 12, 8 2 , 163, 241 „ A b o n i " , „ A b o n y " . 13 G é re si, N K , I, s. 6 2 „p o s s e s s io n e s ... A b r a m " . 14 M O L , D L 6621 „ p o s s e s s io n e m ... G y w lu e z s " ; 6 9 7 0 8 „ G y u lu e z " z rok u 1379; 10086 „te r r a r u m q u e A d a m te le k e " z r o k u 1413; 1 0550 „ i n p o s s e s s io n e A d a m th e lk e a lio n o m in e G e lw e z " z r o k u 1417.

7 S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 1 26. C s á n k i, c . d ., s. 3 4 0 s to to ž n il so s a m o to u pri S e n tu š i (teraz P le š a n y ).

T a m ž e , „ d e G e lw e z a lio n o m in e A d a m t h e lk e " z ro k u 1417.

8 N a g y , C D H A , V I I , s. 140 „ d e A b o n " .

Prešov, Š a rišsk á ž u p a , Z á p is n ic a č . 1, s. 22 „p r e d io G e w lu e s z alia s A d a m te lk e " z r o k u 15 6 8 .

S N A , H M L e le s. k o n v ., In t r o d u c t. Z 113 „p r e d ii A d a m th e lk e a lio n o m in e G y w lw e z " z ro k u 1457. Š O B A

32

ZEMPLÍN

ÁDÁMVÁGÁSA V roku 1363 si šľachtici z Rozhanoviec rozdelili majetky hradného panstva Čičava. Je ­ ho súčasťou boli aj nové dediny, v ktorých poddaní ešte užívali slobody niekoľkoročnej le­ hoty a neodvádzali povinnosti zemepánom . Preto sa na ne deľba nevzťahovala a zostávali spoločným m ajetkom šľachticov z Rozhanoviec. Jednou z takých dedín bola aj dedina s maďarským názvom v zmysle Adamova Poruba.17 Z názvu je zrejmé, že sídlisko založil šoltýs Adam s poddanými podľa zákupného práva. Z predchádzajúcich inform ácií vyplýva, že sídlisko vzniklo okolo roku 1360. Zemepisnú polohu dediny sa nepodarilo presne zistiť. Ležala však v západnej časti do­ liny O ndavy od dediny Dobrá po N ižnú Oľšavu. Zanikla alebo sídliskovo splynula so susediacou staršou dedinou v 60. - 70. rokoch 14. storočia.

ADIDOVCE Adidovce ležia v južnej časti Laboreckej vrchoviny v doline Udavy a nadmorskej výške okolo 204 m . Bratia Juraj a Anton Drugetovci, spoluvlastníci humenského panstva sa poškriepili ohľadne dedičských podielov, pričom došlo údajne aj ku škodám na m ajetkoch. Po sťaž­ nosti Juraja nariadil kráľ Ferdinand I. v roku 1543 vyšetriť nezhody, ktoré sa vzťahovali aj na dedinu Adidovce. V tej súvislosti vznikol najstarší zachovaný doklad o tejto dedine.18 V písom nostiach zo 16. a 17. storočia sa vyskytuje pod viacerými pravopisnými obm e­ nam i maďarizovaného názvu, odvodeného od pôvodného nárečového názvu. Ten korení v mene nepochybne prvého šoltýsa a spoluzakladateľa dediny. Šoltýs s usadlíkmi založili Adidovce podľa zákupného, nem eckého práva pravdepodob­ ne v 15. storočí z podnetu či so súhlasom Drugetovcov. Adidovce boli vo vlastníctve Drugetovcov nepretržite aj v 16. a 17. storočí.19 Adidovské sedliacke domácnosti vyplatili v roku 1567 daň kráľovi od 2,5 porty. Pozem­ ky pre dve usadlosti ležali opustené, hoci tri domácnosti boli želiarske a také daň neplati­ li. V roku 1582 sedliakov zdanili od 4,75 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných šesť poddanských dom ov a jeden či dva dom y šoltýsov.20 Začiatkom 17. storočia boli Adidovce m alou dedinou s roľníckymi slovenskými obyva­ teľmi. O d prelomu 16. a 17. storočia, najmä v 17. storočí poddanské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 sedliakov a želiarov zdanili spolu od trištvrte porty, v roku 1635 od pol porty.21

Okolo roku 1623 boli v Adidovciach dve šoltýske domácnosti na celých šoltýstvach, de­ väť sedliackych a desať želiarskych dom ácností. Ich povinnosti k zemepánom Drugetovcom svedčia, že boli roľníkm i.22 V druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia poddanských dom ácností ubúdalo. V ro­ ku 1717 žilo v Adidovciach osem a v roku 1720 iba šesť poddanských dom ácností.23

AGÓC (M) Osada či samota Agóc sa nachádza v západnej časti Medzibodrožia, východne od mesta Sárospatak. Správy o Agóci sa zachovali z rokov 1322 a 1329, pričom vznikli v súvislosti s deľbou dedičných majetkov rodu Bokša. Dedina Agóc bola ich súčasťou.24 Dedičné vlastníctvo m a­ jetku svedčí o tom , že tamojšie sídlisko jestvovalo aj pred 14. storočím. V Agóci si zemania postavili kúriu a názov dediny používali v polovici 14. storočia v prídomku.25 V 16. - 17. storočí patrila dedina šľachticom Bočkaiovcom z Bačky. Tamojšie sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené od šiestich port. Sedem do­ mácností želiarov daň neplatilo. V roku 1582 sedliakov zdanili iba od 1,5 porty, čo svedčí o úbytku dom ácností. Agócske sídlisko malo v roku 1600 obývaných 11 poddanských do­ mov.26 Na prelome 16. a 17. storočia bol Agóc stredne veľkou dedinou. Poddanských obyva­ teľov však ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 boli sedliacke i želiarske dom ácnosti zdane­ né spolu len od 3/4 a 1/8 porty, napokon v roku 1635 iba od pol porty.27 Neskôr obyvatelia sídlisko opustili. O kolo rokov 1715 a 1720 dedina Agóc nejestvovala. Pri Agóci jestvovalo v stredoveku sídlisko Hom oky, ktoré zaniklo.

ACHA O dedine a územ nom majetku s takýmto názvom sú doklady z roku 1303 a 1318.28 Okolo roku 1320 obyvatelia sídlisko opustili a dedina zanikla. V roku 1323 sídlisko ne­ jestvovalo.29 Neskôr ho neobnovili, avšak aj v 15. storočí príslušný územ ný majetok po­ menúvali názvom bývalej dediny.30*

22 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c. 109, nr. 2 , s. 118 „ A g id o c z " . 23

Magyarország, s. 178, 183.

24 S ed lá k , R D S 1 II, s. 3 8 6 „ A d o lc h " . N a g y , C D H A ,

II, s. 4 5 3

„ A d o lc h " z r o k u 13 2 9 . A d a lé k o k , 1 9 ,1 9 1 3 , s.

110 m á c h y b n e rok 1220. 25 S N A , Súkr. á r c h . L e le s. p r e p ., X V . stor. n r. 241 „ d e A g o w c z " z r o k u 1353 a 1366.

26M O L , 17 M O L , D L 5191 „ N o v i s v illis ... lib e r ta tib u s a d h u c g a v isis ... A d a m u a g a s a , iu x ta B o d r u g h s itu a tis " . 18 S N A , H M L e le s. k o n v ., A . a. 15 4 3 , nr. 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... A z w d o w c z " . B e ň k o , c . d ., s. 2 6 3 u v á d z a n e sp rá v n e ro k 1453. 19 S N A , H M L e le s. k o n v ., A . a. 15 4 8 , F asc. 5 , nr. 4 4 „ A d ju d o w c z " . P ozri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y . 20 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 4 4 ,1 7 8 , 2 5 5 „ E z u d o c “ , „ A z u d o c h " , „ A d u ig o c z " . 21 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s . 3 9 „ A g io c z " ; A 2 6 7 7 , s. 41 2 „ A g id o c z " .

K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 7, 194, 2 4 4 „ A g y o c " , „ A g o c h " , „ A g o c z " .

27 T a m že , A 2 6 7 8 , s. 2 5 ; A 26 7 7 , s. 4 2 0 „ A g o c z " . 28 S ed lá k , RDS1, A ch a ".

I,

s. 122,

č.

2 2 7 „ p o s s e s s io n e m ... A c h a " z r. 1303;

II,

s. 169,

č.

343 „p o s s e s s io n e m ...

29 T a m že, s. 4 0 5 , č . 931 „te r r a m v a c u a m A c h a te lu k v o c a t a m " z r. 1323. M O L , D L 57678 „p r e d ia A c h y a " z r. 1438. S N A , H M L e le s. k o n v ., A . a . 1446, n r . 2 6 „p r e d ia A c h a " z r. 1446.

34

35

ZEMPLÍN

ALSÓ BERECKI

Maďarský názov zapísaný v listine z roku 1323 má časť -telek (= obydlie), ktorá je cha­ rakteristická pre zemianske samoty a osady, vzniknuté v 13. storočí. Z toho usudzujeme, že sídlisko založil neznám y zeman v 13. storočí. V 14. - 15. storočí boli vlastníkmi tohto m a­ jetku šľachtici Šóšovci a šľachtici zo Stredy nad Bodrogom. Zo zápisu v listine z roku 1438 vyplýva, že tento majetok bol súčasťou chotára dediny M alý Kamenec. Z toho vychodí, že osada Acha v druhej polovici 13. a začiatkom 14. storo­ čia ležala v susedstve M alého Kamenca.

šľachticom z rodu Bokša, ako súčasť sečovského panstva. Albínov zostal trvalou súčasťou tohto panstva a vo vlastníctve onoho rodu, najmä jeho vetvy zo Stredy nad Bodrogom .35 Od konca 16. storočia do konca 17. storočia časť Albínova patrila Drugetovcom. Albínovské sedliacke domácnosti okrem richtára v roku 1441 vyplatili daň kráľovi 18,5 zlatých,36takže obhospodarovali pozemky v rozsahu vyše osemnásť a pol sedliackych usad­ lostí. Neskôr väčšina sedliakov časť pozemkov strácala až upadli do vrstvy želiarov. V roku 1567 sedliakov zdanili od štyroch port. Jedna domácnosť si stavala dom , preto daň nepla­ tila, ale aj deväť dom ácností želiarov. V roku 1582 zdanili sedliakov tiež od štyroch port. Al­ bínovské sídlisko m alo v roku 1600 25 obývaných poddanských dom ov.37 Na prelome 16. a 17. storočia bol Albínov stredne veľkou dedinou s výlučne poddan­ ským obyvateľstvom. Podľa urbára z roku 1601 každá sedliacka domácnosť v drugetovskej časti dediny hos­ podáriaca na celej usadlosti bola povinná každý rok vyplatiť zemepánovi jeden zlatý a 66 denárov (teda 166 denárov), odovzdať gbel ovsa, dva chleby či koláče, kuru a deviatok z prasiec.38 Také, prípadne podobné povinnosti mali sedliaci skôr i neskôr a obdobne boli za­ ťažené domácnosti sedliakov v zemianskej časti dediny. V 17. storočí pokračoval nepriaznivý vývoj chudobnenia a úbytku albínovských sed­ liackych dom ácností. Tie boli v rokoch 1610 a 1635 rovnako zdanené od štvrť porty. V ro­ ku 1610 zdanili aj želiarov od štvrť porty, avšak v roku 1635 už želiari v Albínove nežili.39 Taký vývoj spôsobil, že počet obyvateľov, dom ácností aj obývaných dom ov postupne klesal. Na prelome 17. a 18. storočia albínovské sídlisko spustlo. V období okolo rokov 1715 až 1720 dedina Albínov nejestvovala.40

AKALSZEG Zem ania z M alých Trakian v roku 1437 protestovali proti správcovi hradného panstva Tokaj, ktorý zabral časť tohto územ ného majetku, patriaceho do chotára ich dediny Stráž­ ne a pričlenil do chotára dediny Pácin.31Jeh o názov korení v slovenskom názve so zákla­ dom okol,32 doplnený maďarským szeg = krájať, sekať. M ožno predpokladať, že na onom majetku či poli dočasne jestvovali poddanské obydlia.

ALBÍNOV Albínov je m iestnou časťou mesta Sečovce, tvorí jeho severnú časť. O kolo roku 1240 patril Albínov šľachticovi Jánovi, synovi Andronika, ktorý ho v roku 1245 predal šľachticovi Petrovi, synovi Petra. Predaj majetku potvrdil listinou kráľ Belo IV. V časti listiny, opisujúcej priebeh chotára predaných majetkov, je zápis aj o ceste vedúcej do dediny Albínov.33 Dedinu zapisovali do písom ností od 13. storočia len pod názvom Albin, hoci v niekoľ­ kých pravopisných obm enách Albun, Albon, O bon, Alben, Albin. Názov Albín m ožno bol totožný so slovenskou prezývkou Albín, koreniacou v latinskom albus = biely. Nositeľom prezývky Albín m ohol byť zeman, vlastník územia a iniciátor založenia sídliska začiatkom 13. storočia. Názov Albín môže mať aj starobylejší pôvod, koreniac v osobnom mene a ukončený koncovkou -ín.34 Názov dediny, doklady o nej z roku 1245 a zemianske vlastníctvo majetku vedú k ná­ zoru, že sídlisko vzniklo v prvých desaťročiach 13. storočia, prípadne je staršie. Vývoj vlastníckych vzťahov albínovského majetku bol v 13. storočí pomerne pestrý. Ze­ m an Albín ho m ohol získať od kráľa, prípadne od šľachtica, ku ktorému bol vo vzťahu familiára na začiatku 13. storočia. O kolo roku 1240 majetok patril už šľachticovi Jánovi, sy­ novi Andronika, ktorý ho v roku 1245 predal spom ínaném u Petrovi. Bol to predok Petra, syna Petena, ktorému majetky a aj Albínov odňal kráľ Karol Róbert a v roku 1321 daroval

ALSÓ BERECKI (M) Alsó Berecki leží v západnej časti Medzibodrožia na vale Bodrogu. Pri dedine sa nachádzajú stopy po osídlení pravdepodobne z 11. - 13. storočia, prípad­ ne z 10. storočia, m ožno staromaďarského pôvodu.41 V rokoch 1322 a 1329 si šľachtici Bokšovci rozdelili ich dedičné majetky a deľba sa vzťa­ hovala aj na dedinu Berecki.42 Z obsahu listín je zrejmé, že Berecki jestvoval dávnejšie pred rokom 1322.

35 S ed lák , R D S 1 II, s. 2 8 4 , č. 6 2 4 „ c u m p o s s e s s io n ib u s ... A lb u n " . Pozri aj s. 3 8 6 , č . 8 8 6 „ O l b o n " z r. 1322. N a g y , C D H A II, s. 4 5 3 „ A lb u n " z r. 1329; V I I ., s. 307 „ A lb o n " z r. 1351. S N A , H M L e le s. k o n v ., A . a. 1435, nr. 12 „ A lb e n " z r. 1435. S N A , H M L e le s. k o n v ., In tr o d u c t. Z 37 „ A lb y n " z r. 1526. 6 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ A lb i n , J o h a n n i s (de) S e r e d a h e l" .

31 S N A , H M L e le s. k o n v ., M e ta le s c . Z e m p lín ., nr. 6 0 „ p a r t ic u la m terre A k a lz e g v o c a te in tra m e ta s ... p o s s e s s io n u m ... Ew re s e t B o d o lo ... o c c u p a s s e t ... ad p o s s e s s io n e m ... P a c h y n ... a n n e x is s e t" .

37 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 19, 165, 2 4 8 „ A lb i n " . 38 M a r s in a , K u šík , U rb á r e II, s. 21 „ A lb e n " .

32 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , II, s. 9.

39 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 12; A 2 6 7 7 , s. 3 9 8 „ A lb i n " .

33 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 1 23, č . 199 „ t e r r a s ... A lb u n " , „a d v i a m ... ad v i l l a m ... A lb u n " . O p re d a ji je str u čn á

40 Magyarország,

z m ie n k a v lis tin e V a ra d ín s k e j k a p itu ly z ro k u 1300. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 2. 34 D r u h ú m o ž n o s ť a o d v o d e n ie o d o s o b n é h o m e n a O lb a p o zr i S ta n is la v , J .: O d k r y té m e n á s lo v e n s k ý c h m ie s t a d e d ín . B ra tisla v a 1947, s. 50.

s. 1 7 8 ,1 8 3 .

Valter, H is to ir e , p r ilo ž e n á m a p k a . S ed lák , R D S 1 II, s. 3 8 6 , č . 8 8 6 „p o s s e s s io n e s ... B e r e c z k ". N a g y , C D H A , II, s. 4 5 2 „B e r e c h k " . A d a lé k o k , 1 9 ,1 9 1 3 , s. 110 m á c h y b n e rok 1320.

36

37

ZEMPLÍN

ALSÓ DOBSZA

Základná časť názvu má v písomnostiach zo 14. storočia tvar Berechk, od druhej treti­ ny 15. storočia Berechky. O d konca 14. storočia názov rozšírili o maďarské Alsó (Nižný), aby túto dedinu primeraným názvom rozlíšili od mladšej dediny Felsó Berecki. Pôvodný názov bol totožný so slovanským Breck.43 Hoci archeologické pamiatky nie sú jednoznačne charakterizované, predsa v spojitosti s pôvodom názvu dediny je nepochybné, že tamojšie sídlisko jestvovalo pred 13., m ožno aj pred 11. storočím. Zaiste od 13. storočia patrila dedina šľachticom Bokšovcom. Deľbou v roku 1322 pri­ padla synom Bokšu, teda M ikulášovi a Frančikovi. Vlastníci tu mali kúrie a v druhej polo­ vici 14. storočia používali názov dediny v prídom ku.44 Tamojším zem anom a ich príbuzným z N ižného Žipova a Stredy patrila dedina aj v 15. až 17. storočí.45 Pravdepodobné jestvovanie tam ojšieho kostola pred 17. storočím môže potvrdiť iba archeologický výskum . O d 17. storočia bol farským kostolom evanjelickej reformovanej cirkvi.46 V roku 1567 alebo krátko predtým dedinu napadli, vypálili a spustošili Turci. V roku 1567 bola úplne zničená.47 Zakrátko ju však obnovili a v roku 1582 zdanili sedliakov daňou kráľovi od 2,5 porty. V roku 1600 malo sídlisko deväť obývaných poddanských dom ov a dve kúrie tam ojších zemanov.48 Na prelome 16. a 17. storočia bol Alsó Berecki m alou dedinou s poddanským a zem ian­ skym obyvateľstvom. Poddaných však ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 boli sedliacke aj želiarske dom ácnosti zdanené spolu od pol a osm iny porty, v roku 1635 len od štvrť por­ ty.49 V roku 1715 tam bývalo šesť a v roku 1720 sedem poddanských dom ácností.50 Pri Alsó Berecki sa v stredoveku nachádzala aj osada či dedina Igazad, ktorá zanikla.

Základnú časť jej názvu zapisovali v 15. 16. storočí ako Dobza, neskôr Dobsza. Maďar­ ské rozlišujúce časti zloženého názvu boli motivované vlastníckou príslušnosťou, zeme­ pisnou polohou a sídliskovým rozsahom dediny (Kazmer -, Alsó -, Kis -). Základná časť názvu bola totožná so slovanským osobným m enom D o b sa 53 Vzhľadom na starobylý tvar a pôvod názvu treba jestvovanie sídliska predpokladať nielen pred 14., ale aj pred 11. storočím. V 14. a začiatkom 15. storočia dedina Alsó Dobsza patrila viacerým zem anom a aj To­ mášovi z Kazimíra. Pre údajnú politickú neveru m u kráľ Žigm und tamojší majetok skon­ fiškoval a v roku 1404 daroval vernému šľachticovi Petrovi z Perina.54 V 15. - 16. storočí časť dediny patrila šľachticom z Perina, časť miestnym zem anom aj iným .55 V roku 1567 bola Dobsza vypálená tureckými vojakmi až na jeden - dva domy. Ich sed­ liacki majitelia boli v tom roku zdanení daňou kráľovi od jednej porty. V roku 1582 sed­ liakov zdanili od dvoch port. Zakrátko obyvatelia dedinu opustili alebo ich pri ďalšom plie­ není odvliekli tureckí vojaci. V roku 1600 tam nebol obývaný ani jeden dom , sídlisko bolo opustené.56 Dedinu obnovili navrátilci alebo prisťahovalci. V roku 1610 boli tamojšie sedliacke a želiarske domácnosti zdanené spolu od pol por­ ty.57 Okolo roku 1620 jestvovala aj miestna evanjelická farnosť.58 Neskôr ju opäť spustošilo turecké vojsko. O kolo roku 1635 sídlisko nejestvovalo.59Avšak neskôr novousadlíci opäť de­ dinu obnovili. V roku 1715 v nej žilo 11 sedliackych a v roku 1720 už 17 sedliackych aj zemianskych domácností. V tamojšom chotári boli aj vinice.60

ALSÓ DOBSZA (M) Alsó Dobsza leží v juhozápadnom okraji Zemplén megye pri dolnom toku Hornádu. Písomné doklady o severnejšie ležiacej Felsô Dobsze od roku 1220 nepriamo dosvedčujú jestvovanie Alsó Dobszy pred 13. storočím.51 O sídelnej rozvinutosti dediny svedčí aj tam ojší farský kostol zasvätený Panne Márii, v ktorom v rokoch 1332 a 1334 vysluhoval bohoslužby farár Gabriel.52

43 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , II, s. 4 4 . 44 N a g y , C D H A , V I I , s. 184 „d e B e r e c h k " z r o k u 1356. M O L , D L 4 2 4 9 8 „d e A ls o b e r e c h k " z r o k u 1391. 45 M O L , D L 9 0 8 5 4 „B e r e th " z r o k u 1410. S N A , H M L e le s. k o n v ., A . a . 1419, nr. 37 „B e r e c h k " z r. 1419; A . a. 1435, nr. 12 „ B e r e c h k y " z ro k u 143 5 . M O L , D L 2 4 7 2 4 „B e r e cz k y " z r. 1479. 46 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 120 u v á d z a k a za te ľo v o d r o k u 1623. P ozri aj T ó r té n e lm i Tár, 7 ,1 9 0 6 , s. 8 4 .

53

S ta n isla v, S lo v e n s k ý , II, s. 157.

4 M O L , D L 7 0 7 3 9 „ p o s s e s s io n e s ... K a z m e r d o b z a " . P ozri aj D L 70773 z r o k u 1409. M á ly u s z , Z s O , II - 1 , č. 3551, 3987. 55 M O L , D L 8 3 3 7 „K a z m e r d o b z a " z ro k u 1405. S N A , H M L e le s. k o n v ., In t r o d u c t. C 2 0 2 „d e D o b z a ... in p o s se ss io n ib u s ... K a z m e r d o b z a " z rok u 1458; T a m ž e , M e ta le s c . Z e m p lín , n r. 2 9 „K a z m y r D o b z a " z r o k u 1560.

47 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 9 „ A ls o B ereck i p er Tartaros to ta lite r c o m b u s ta et d e v a s ta ta ". 48T a m ž e , s. 194, 2 4 2 , 2 7 2 „ A ls o B e r e c z k y ". 49 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 5 ; A 2 6 7 7 , s. 4 2 0 „ A ls o B e r e cz k i".

5 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 1 ,1 6 1 ,2 4 1 , „K y s D o b z a " , „ A ls s o D o b s z a , d e se r ta ".

50 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 8 ,1 8 3 .

57 Tamže, A 2 6 7 8 , s. 3 „ A ls o D o b s a " .

Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 127 u v á d z a k a za teľo v v r o k o c h 1620 až 1623.

51 P o d r o b n e jš ie p o zr i G y ô r ffy , G y .: A z árp ád - k ori M a g y a r o r s z á g tô r té n e ti fô ld r a jz a . B u d a p e st 1963, s. 77 - 78. 52 M V H I - 1, s. 2 1 5 , 3 4 0 „ G a b r ie l d e D o m p s a sa cerd o s e cc le sie b e a te v ir g in is d e D o b z a " .

M M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 4 0 4 „ K is D o b z a d e s o la ta " . 60

Magyarország, s. 1 8 0 ,1 8 5 .

38

39

ZEMPLÍN

BAČKA

BAB

oba sú nepochybne staršie. Dom nievam e sa, že názov je totožný so slovienskym, sloven­ ským osobným m enom a že dedina jestvovala pred 11. storočím. Zachované pramene obsahujú inform áciu o tom , že dediny nadobudli šľachtici od kráľa Štefana V. (1270 -1272). V druhej polovici 13. storočia už mali v dedine vlastníci kúriu a ná­ zov dediny používali v prídom ku. Tamojším šľachticom patrila Bačka aj v 17. storočí.66 V Bačke bol kostol nepochybne už pred 14. storočím, avšak doklady o ňom sú od pre­ lomu 13. a 14. storočia. Z rokov 1290 až 1301 a 1318 pochádzajú stručné zápisy o tamojšom farárovi M ichalovi.67V tridsiatych rokoch 14. storočia v kostole postupne pôsobili farári Pa­ vol a Beňadik. Kostol bol v stredoveku zasvätený Panne M árii.68 V polovici 15. storočia postavili nový kostol, ktorý po neskorších prestavbách trvá do­ teraz.69 Evanjelickí reformovaní kazatelia v ňom vysluhovali bohoslužby od roku 1598.70 Bačská kalvínska farnosť patrila ku evanjelickým reformovaným farnostiam s maďarskými kazateľmi a farníkm i.71 V roku 1567 boli sedliacke domácnosti zdanené od 1,5 porty. Šesť dom ácností želiar­ skych a dve služobníčke zdanené neboli, ako aj niekoľko domácností, ktorým polia a obyd­ lia spustošili Tatári. V roku 1582 sedliakov zdanili od 2,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných 20 poddanských dom ov a jednu - dve kúrie tamojších šľachticov.72 Pravda, bol tam aj kostol, fara a škola. Na prelome 16. a 17. storočia bola Bačka stredne veľkou dedinou s tradičným zložením poddanského, šľachtického a farského obyvateľstva. V 17. storočí sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa následne prejavilo v znižovaní ich zdaňovania. V roku 1610 sedliakov a želiarov zdanili spolu od 1,75 porty, v roku 1635 len sedliakov iba od 0,5 porty.73 Aj po schudobnení sedliakov a ich úbytku, znižovaní počtu poddanských obyvateľov a domov bola Bačka aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V roku 1715 žilo v Bačke 10, v roku 1720 už 16 sedliackych dom ácností.74 Pri Bačke do 15. storočia jestvovala dedina Burov, ktorá neskôr zanikla.

Šľachticom z rodu Bogatradvan patril aj majetok s osadou s tak zapísaným názvom . D o­ klad o nej je k roku 1405, kedy ju vlastnili vetvy onoho rodu z Nižného Žipova, Čeloviec, Bánoviec a ich príbuzní.61 Jej zemepisnú polohu sa nepodarilo presnejšie zistiť ako v strednom či južnom Zem ­ plíne.

BAČA Šľachticom Bogatradvanovcom, najmä vetvám z Bánoviec, Čeľoviec, Nižného Žipova a ich príbuzným patrila v 13. až 15. storočí dedina s takým názvom. Mala dve sídliskové čas­ ti, nižnú a vyšnú. Doklady o dedine, resp. jej častiach poznáme z rokov 1287,1349 a 1405.62 Okolo polovice 15. storočia zanikla. Z uvedených dokladov nem ožno presnejšie predpokladať jej zemepisnú polohu ako v susedstve či okolí uvedených dedín v strednom alebo južnom Zem plíne.63

BAČKA Bačka leží v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny na vale Tisy v nadmorskej výške okolo 102 m. Prvý zápis o Bačke je v listine z roku 1214 o majetkoch leleského prepošta. Nachádza sa v tej časti listiny, v ktorej je opísaný priebeh hranice územ ných majetkov, v juhovýchod­ nom susedstve Lelesa, ktorá oddeľovala kláštorné majetky od chotára dediny Biel. Tam sa úsek hranice vracal k dedine Bačka.64 Podľa opísaného priebehu hranice by dedina Bačka patrila k majetkom kláštora v Lelesi, hoci v nasledujúcej časti listiny sa medzi kláštornými majetkami nenachádza. Nepochybne táto časť listiny z roku 1214 bola v 20. rokoch 14. sto­ ročia zámerne upravená, teda falšovaná, preto zápis z roku 1214 o dedine Bačka nem ožno považovať za pôvodný a hodnoverný k roku 1214. Hodnoverné doklady o Bačke sú z rokov 1282 a 1299, v ktorých je jej názov v predikáte tam ojšieho šľachtica Andreja.65 Dedina Bačka sa v písom nostiach pravidelne vyskytuje pod názvom Bačka. Jej názov ne­ má také jazykové prvky, ktoré by svedčili o tom , že dedina a názov vznikli v 13. storočí, ale

66 W e n z e l, C D A C X , s. 387 „ d e B a c h k a " z r. 1300. N a g y , C D H A III, s. 381 „d e B a c h k a " z r. 1337. M O L , D L 96578 „d e B a c h k a " z r. 1382; 57821 „ d e B o c h k a " z r. 1498. 67 M O L , D L 57987 „ i n v i l l a ... B o c h k a ... s a c e r d o te m " . B o rsa, R R S A I I - 4, s. 27 0 ,

č.

4 4 0 8 . S e d lá k , RDS1

B , s. 148, č . 3 0 6 „s a c e r d o te m d e B a c h k a " . 61 M O L , D L 9013 „p o s s e s s io n u m ... B a b " . 6ZW e n z e l, C D A C X I I , s. 44 7 „p o s s e s s io n ib u s ... B a c h a " . N a g y C D H A V , s. 2 7 9 „p o s s e s s io n u m ... O l b a t h y a " . C s á n k i, c . d ., s. 341 n e o d ô v o d n e n e p re p ísa l jej n á z o v d o m a ď a r č in y ako B á g y a . 63 V la s tiv e d n ý , 1, s. 2 8 5 u v á d z a , že sa n a c h á d z a la p ri Č e ť o v c ia c h . 64 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 145 „r e tr o v ill a m B e c h e k a n o m i n e " . 65 M O L , D L 5 7 2 2 0 „ d e B u th k a " (!); 5 7 227 „ d e B a c h k a " z r. 1299; 57987 „d e B o c h k a " z r. 1290 - 1301.

68 M V H , I - 1, s. 251, 3 2 3 , 331, 3 4 5 , 361 „P a u lu s sa cerd o s S a n c te M á r ie d e B a c h k a " , „P a u lu s d e B a c h k a " , „B e n e d ic tu s d e B a c h k a " , „ d e B a c h k a " , „d e B o th k a " . ‘ 9 Sú p is 1, s. 2 5 . 70Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 121. 71 U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 109. 72 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 ,1 9 5 , 2 4 3 „ B a c h k a " .

S e d lá k , R D S1 1 , s. 187, č . 4 0 4 „ d e B o c h k a " ; s. 189, č . 4 0 8 „ d e B a c h k a " z r. 1306. M O L , D L 5 7 2 9 2 „d e

73 Tamže, A 2 6 7 8 , s. 2 8 ; A 26 7 7 , s. 718 „B a c z k a " .

B a c h k a " z r. 13 2 9 .

74 Magyarország,

s. 178, 184.

40

41

ZEMPLÍN

BAČKOV

BAČKOV

Bačkovskí sedliaci okrem richtára zaplatili roku 1441 daň kráľovi 35 zlatých.83 Výška da­ ne svedčí, že sedliacke domácnosti užívali pozemky v rozsahu vyše 35 celých usadlostí, pričom ich obhospodarovalo zaiste vyše 40 domácností. Neskôr sedliakov ubúdalo. V roku 1567 ich zdanili od piatich port. Pozemky po dvanástich sedliackych dom ácnostiach leža­ li opustené, avšak želiarov a sluhov bolo 24 domácností. V roku 1582 zdanili sedliakov tiež od piatich port. Bačkovské sídlisko m alo v roku 1600 31 obývaných poddanských dom ov.84 Pravda, bol tam aj kaštieľ a majerské budovy. Na prelome 16. a 17. storočia bol Bačkov veľkou dedinou, najväčšou v okolí. M al pod­ danské, šľachtické, ale aj farské obyvateľstvo. V 17. storočí pokračovalo chudobnenie sedliakov a ich úbytok. V roku 1610 zdanili sed­ liakov iba od 1,75 porty a želiarov od jednej porty. V roku 1635 zdanili sedliakov od jednej porty. Želiarske rodiny v Bačkove vtedy n e ž ili.85 Sociálny úpadok sedliakov následne vplýval na zmenšovanie počtu obývaných dom ov a na zmenšovanie počtu poddaných aj v druhej polovici 17. storočia. To bol rozhodujúci činiteľ, ktorý spôsobil, že na prelome 17. a 18. storočia sa bačkovské dedinské sídlisko tak zmenšovalo, že okolo roku 1715 nem alo poddanských obyvateľov. Avšak v roku 1720 už v Bačkove žilo trinásť nových sedliackych dom ácností.86 V bačkovskom chotári severozápadne od dediny na vrchu Žarnovčík, kóta 377, našli ar­ cheológovia skromné zvyšky stredovekého hrádku obohnaného valom a črepy sprievod­ nej keramiky z 13. storočia. Hlbšie v Slanských vrchoch na polohe Starý zám ok, či Stredná Vavrová, kóta 609, našli zvyšky hradu, ktorý stotožnili s hradom, uvádzaným v písom ných prameňoch pod m enom Purušťan.87 Časový vzťah medzi obom a hradmi môže spoľahlivo vyriešiť len archeologicko - ar­ chitektonický výskum. Z porovnania zemepisných polôh by sa m ohlo usúdiť, že nižšie po­ ložený hrad bol starší ako hrad vzdialenejší a podstatne vyššie postavený. Nižšie ležiaci hrad s črepmi keramiky z 13. storočia dal m ožno postaviť šľachtic Peter, predok Petra zvaného Peteň, vlastník Sečoviec a blízkych dedín v druhej polovici 13., prí­ padne koncom 13. storočia. Vyššie položený hrad dal zaiste postaviť šľachtic Peter, syn Pet­ ra Petena začiatkom 14. storočia, najneskôr okolo roku 1310. Keď sa Peter v roku 1317 ne­ úspešne pokúsil zabiť kráľa Karola Róberta, kráľ následne prikázal vojensky dobyť hrad Purušťan. Po úteku Petra do Haličská kráľ v roku 1321 daroval tento hrad a panstvo šľach­ ticom Bokšovcom. V darovacej listine je prvá správa o hrade.88 Hrad dokázateľne jestvoval začiatkom druhej polovice 14. storočia, okolo roku 1355. Neskôr za neznám ych okolností

Bačkov leží v pahorkatine pod východným i svahmi Slanských vrchov v nadmorskej výš­ ke okolo 200 m . V chotári Bačkova našli archeológovia stopy po rozsiahlom sídlisku a črepy keramiky pochádzajúcej z 8. - 9. storočia.75 Vzhľadom na zemepisnú polohu Bačkova a Višňová, ale najmä na smer postupného rozširovania osídlenia do podhoria predpokladáme, že sídlis­ ko vybudovali obyvatelia Višňová, keďže Bačkov vtedy sotva jestvoval. Prvá písom ná správa o Bačkove sa zachovala v listine kráľa Bela IV. z roku 1245 o pre­ daji a ohraničení majetkov Albínova a Techne (Dvorianky). Západný okraj toho majetku sa rozprestieral k ceste vedúcej do dediny Bačkov.76 Aj strohý doklad však svedčí, že dedina Bačkov jestvovala aspoň pár desaťročí pred rokom 1245. V 13. a 14. storočí dedinu zapisovali do písom ností v niekoľkých pravopisných obm e­ nách slovenského názvu Bačkov, od 15. storočia takmer len pod maďarizovaným názvom Bachko, Baczko. Názov zaiste korení v mene muža Bak, Baček77 so zemianskym alebo ro­ dovým vzťahom k vznikajúcej dedine. Na základe toho m ožno predpokladať, že Bačkov vznikol ako zemianska osada v prvých desaťročiach 13. storočia, alebo jestvoval pred 13., prípadne 11. storočím, pričom vznikol ako nové sídlisko založené obyvateľmi Višňová. Tú­ to možnosť považujeme za pravdepodobnejšiu. Nepochybne už v druhej polovici 13. storočia, dokázateľne v 14. storočí jestvovali dve bačkovské sídliská, ktoré výstižne pomenúvali v zmysle Veľký Bačkov a M alý Bačkov.78 Bačkov a priľahlý územ ný majetok bol od prelomu 13. a 14. storočia súčasťou sečov­ ského panstva. Pred rokom 1321 ho vlastnil šľachtic Peter, syn Petena, od roku 1321 šľach­ tici z rodu Bokša.79 Zemepáni si tu dali postaviť kúriu, usadili sa v nej a názov Bačkova v 15. - 17. storočí používali v prídom ku.80 Vznikla tak bačkovská vetva šľachticov z rodu Bokša, ktorá v 17. storočí bývala v bačkovskom kaštieli a používala maďarské priezvisko Bocskay. V Bačkove m ali zaiste drevený kostol už v 14. - 16. storočí, avšak priame písom né do­ klady o ňom sa zachovali zo 17. storočia. Okolo roku 1629 bol kostol pokrytý slamou a pô­ sobil v ňom sečovský kaplán, lebo Bačkovčania vtedy patrili do sečovskej evanjelickej re­ formovanej farnosti.81 Na prelome 17. a 18. storočia bol bačkovský kalvínsky kostol postavený z kam eňa.82

75 B u d in s k ý - K r íč k a , V .: N o v é n á le z y n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v r. 1981. N itr a 1982, s. 4 4 . 76 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 1 23, č . 199 „a d v ia m ... ad V ilia m B o h c o u “ . 77 O p ô v o d e n á z v u p o zr i V a rsik , O s íd le n ie , 111, s. 8 4 .

83 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ B a c z k o " .

78 S e d lá k , R D S 1 I I , s. 3 8 6 , č . 8 8 6 „p o s s e s s io n e s ... Kis B o c h k o w " z r. 1322. N a g y , C D H A II, s. 4 5 3 „K is

84 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 1 9 ,1 6 7 , 2 4 8 „ B a c h k o " , „ B a c z k o “ .

B a c h k o w ... N o g B a c h k o w " z r. 13 2 9 . N a g y , Z i c h y II, s. 643 „ N o g b o c h k o u , K y s b o c h k o u " p red r. 1355.

85 T a m že, A 2 6 7 8 , s. 13; A 26 7 7 , s. 3 9 8 .

79 S e d lá k , R D S 1 II, s. 2 8 4 , č . 6 2 4 „ c u m p o s s e s s io n ib u s ... u tris q u e B o c h k o w " .

86 M a g y a r o rs z á g , s. 1 7 8 ,1 8 4 .

“ N a g y , Z i c h y I V , s. 4 0 6 „ d e b o c h k o w " z r. 1405. M O L , D L 57724 „ d o m o r u m G e o r g ii d e Z e e c h et

87 B u d in sk ý - K ríčk a, V .: N o v é n á le z y n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v r. 1981. N itr a 1982, s. 4 4 .

D io n is ii d e B a c h k o ... in B a c h k o h a b ita r u m " z r. 1459. S N A , H M Leles. k ., M e ta le s c. Z e m p lí n ., nr. 56

Pozri aj S e d lá k , R D S 1 II s. 37 0 , č . 8 5 0 ; s. 3 8 6 , č . 8 8 6 z r. 1322. N a g y , C D H A 11, s. 4 5 2 - 4 5 5 „ P o r o s ty a n "

š ľ a c h tic A n d r e j „ B a c h k o y " i „ B o c h k a y z r. 1586; nr. 41 m a g n á t Š te fa n „B o c s k a y d e B a c sk o " z r. 1638.

2 r. 1329. A d a lé k o k X I X , 1913, s. 108 - 113 s c h y b n ý m r o k o m 1320. S liv k a , V a lla še k , H r a d y , s. 91 - 94

81 T ô r té n e lm i Tár, V I I , 19 0 6 , s. 71 „ Z s u p o s t e m p lo m o k v a g y o n " . 8ZA d a lé k o k , 2 0 ,1 9 1 4 , s. 156 „B a s k o , la p id e u m (te m p lu m ) c a lv in is ta r u m " .

p o v r c h o v o p r e s k ú m a li, za m e r a li a o p ís a li v id ite ľ n é z v y š k y h r a d n é h o k o m p le x u n a k o p c i Z a m e k . 88 Sed lák, R D S 1 II, s. 2 8 4 , č . 6 2 4 „c a s tr o ...P u r u s t y a n " .

42

43

ZEMPLÍN

BANSKÉ

spustol. Pred rokom 1586 z neho boli len ruiny.89 K panstvu hradu Purušťan v prvej polo­ vici 14. storočia patrilo mestečko Sečovce a okolité dediny Dargov, Trnavka, Zbehňov, Kochanovce, Hriadky, Albínov, Kinčeš, Dvorianky, Filovo, Parchovany, Višňov, Bačkov, Kravany, Stankovce Sečovská Polianka, Cabov.

v sídlisku devätnásť obývaných poddanských domov, kostol, fara, škola, ale aj dve - tri kú­ rie miestnych zem an ov.97 Na prelome 16. a 17. storočia boli Bánovce stredne veľkou dedi­ nou s poddanským, zemianskym aj farským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od 1,75 porty, v roku 1635 od 0,5 porty.98 Po úbytku obyvateľov boli Bánovce na prelome 17. a 18. storočia malou dedinou. V ro­ ku 1715 v nich žili iba dve sedliacke dom ácnosti, v roku 1720 už šesť dom ácností.99

BÁNOVCE NAD ONDAVOU Bánovce nad Ondavou ležia uprostred Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 122 m. Prvú správu o Bánovciach poznáme z roku 1326, kedy tamojší zemania názov dediny používali k prídom ku.90 V písomnostiach zo 14. až 17. storočia sa Bánovce vyskytujú pravi­ delne pod názvom Banouch, Banocz, čo boli maďarizované tvary staršieho nárečového slo­ venského názvu (z, do) Bánoviec. Je zrejmé, že názov korení v osobnom mene či prezývke Bán, ktorá sa nepochybne vzťa­ hovala k zemianskemu vlastníkovi tamojšieho majetku a zakladateľovi sídliska. Z uvede­ ného vychodí, že Bánovce vznikli v 13., prípadne začiatkom 14. storočia ako sídlisko bližšie neznám eho m iestneho zemana Bána.91Treba však pripustiť aj iný pôvod a staršie jestvova­ nie sídliska. Bánovce boli vo vlastníctve tamojších zemanov zaiste od 13., dokázateľne od 14. storo­ čia, nepretržite aj v 17. storočí. Časť dediny patrila rodinne spríbuznených zemanov z Čeľoviec a Lastomíra.92 Prvý kostol v Bánovciach postavili pravdepodobne v 14., prípadne začiatkom 15. storo­ čia, avšak pred rokom 1435, kedy je o kostole už písom ný doklad.93 Nový kostol postavili roku 1610.94 O d roku 1620 v ňom pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia.95 Slovenská poddanská časť farníkov si uhájila právo, aby kazatelia slúžili bohoslužby po slovensky, ho­ ci zemania uprednostňovali maďarské bohoslužby.96 Bánovské sedliacke dom ácnosti v roku 1567 zdanili od 5,5 porty, kedy bolo aj päť že­ liarskych dom ácností. V roku 1582 zdanili sedliakov od šiestich port. V roku 1600 bolo

89 N a g y , C D H A V I , s. 351 „a d c a s tr u m P o ru sty a n p e r tin e n ti" z r. 1355. S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c. Z e m p lín , nr. 56 „a r c e m ... B o r o s ty a n v a r ... ad p resen s d ir u tu m " z r. 1586. H r a d n ý v r c h o b y v a te lia D a r g o v a , B a č k o v a aj in ý c h d e d ín v te d y p o m e n ú v a li n á z v o m H a v r a n ia h o ra a p o d n í m te č ú c i p o to k H r a d o v ý p o to k .

BANSKÉ Banské leží v hornej časti doliny Ošľavy už v Slanských vrchoch, v nadmorskej výške okolo 325 m. V roku 1384 kráľovná Alžbeta poverila Spišskú kapitulu, aby uviedla šľachtica Alexeja z Drieňová a jeho príbuzných do vlastníctva panstva Svinica, ku ktorému podľa výpovede uvedených šľachticov patrila aj dedina Banské.100Vtedy vznikla prvá písomná správa o tej­ to dedine, hoci údaj o majetkovej príslušnosti Banského k panstvu Svinica nebol pravdivý. Kráľ Žigm und v roku 1397 dal, resp. vrátil šľachticom z Rozhanoviec dedinu B an ské.101 Šľachtici pred kráľom o nej tvrdili, že prv patrila k ich panstvu hradu Čičava, ale príčinu za­ bratia kráľom nespom enuli. Kráľ súčasne poveril Leleský konvent, aby šľachticov z Rozha­ noviec uviedol do vlastníctva darovanej dediny, čo konvent zakrátko vykonal.102 Dôvode­ nie šľachticov nebolo úplne pravdivé. Vyplýva to z protestu vlastníkov panstva hradu Lipovec, ktorí pred dvorským sudcom v roku 1398 tvrdili, že Banské patrí k panstvu Lipovec.103 Preto protestovali proti kráľovej donácii aj proti šľachticom z Rozhanoviec, ktorí si darovanie Banského vyžiadali nepravdivou inform áciou. V listinách z rokov 1384 a 1397 je Banské uvedené v maďarských názvoch v stotožňu­ júcom spojení. Jeden z názvov, názov Wyuagas v zmysle Nová Poruba svedčí, že dedinu za­ ložil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného práva. Druhý názov, názov Banyapatak vznikol prevzatím staršieho slovenského názvu Banské a rozšírením o slovo patak = potok. Banské bolo nepochybne pôvodným názvom údolia, kde vznikla dedina a stalo sa jej slovenským názvom, ktorý sa do písom ností dostal neskôr.104 Z uvedených skutočností je zrejmé, že dedinu vybudovali usadlíci podľa zákupného prá­ va okolo polovice 14. storočia, pravda, neskôr ako blízky Dávidov a Kam ennú Porubu, čo bolo vzhľadom k ich zemepisným polohám a rozširovaniu osídlenia prirodzeným javom.

90 N a g y , C D H A II, s. 2 6 0 „ d e B a n o u c h " . P o zri aj s. 4 4 4 „d e B a n o u c h “ z r. 1329. 91 O slo v e b á n p o zr i S ta n is la v , S lo v e n s k ý , II, s. 27. S e d lá k , V .: E u ró p sk e v p ly v y n a o r g a n iz á c iu živ o ta s tr e d o d u n a js k ý c h S lo v a n o v . In : S v ä to p lu k 89 4 - 1994. (E d ito r R . M a r s in a , A . R u ttk a y .) N itr a , 1997, s.

97 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 3 3 , 174, 2 5 3 , 264 „ B á n o c h " , „ B a n o c z " .

1 9 2 - 193.

98 T a m že , A 2 6 7 8 , s. 4 9 ; A 2 6 7 7 , s. 416.

92 N a g y , C D H A V , s. 2 7 8 „p o s s e s s io n u m ... B a n o u c h " z r. 1 3 4 9 . W e n z e l, C D A C X I , s. 383 „ d e B á n o c h " z r. 1 3 8 0 . S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t., L - 77 „p o s s e s s io n e s ... B á n o c h " z r. 1414. M O L , D L 6 4 6 9 3 „ B a n o c z " z r. 1444. 93 Š O B A ľr e š o v , U z U , Fasc. X X I I I , nr. 1 „p o s s e s s io n ib u s B á n o c h ... c u m p a tr o n a tib u s e c c le s ia r u m in e is d e m fu n d a tis " z r. 1435. 94 S ú p is 1, s. 3 2 u v á d z a , že n a je h o m ie s te p o s ta v ili r o k u 1867 terajší k o sto l. V ň o m je z v o n z r. 1648 a k a lic h z r o k u 1617. 95 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 121. 96 U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 109.

99

Magyarország, s. 178, 184.

100 S N A , H M sp íš. k a p ., S c r in . 1, Fa sc. 12, nr. 4 „p o s s e s s io n e m B a n y a p a ta k a a lias W y u a g a s " . V arsik, O s íd le n ie III, s. 51. V la s tiv e d n ý 1, ako n a jsta rší u v á d z a d o k la d z r. 1397. M O L , D L 8247 „ p o s s e s s io n e m B a n y a p a ta k a a lio n o m in e W y w a g a s ... d e d im u s " . M á ly u s z , Z s O I, č. 4931. 102 S N A B ratislava, H M leles, k o n v ., In tr o d u c to r ie R - 126 „B a n y a p a th a k a a lio n o m in e W y u a g a s " . M O L , D L 8371 „ p o s s e s s io n e m ... B a n y a p a ta k a ... ad c a s tr u m ... L ip p o lc h p e r tin e n te m " . M á ly u s z , Z s O I, č . 5 5 8 4 . 4 M O L , D L 19963 „ B a n c z k y " z r. 1493.

45

ZEMPLÍN

BARA

Z názvu Banské vzťahujúceho sa pôvodne k údoliu m ožno vyvodiť, že tu pred polovi­ cou 14. storočia ťažili rudy kovov. Šľachtici z Rozhanoviec získali od kráľa Žigm unda v ro­ ku 1407 právo dolovať zlato, striebro a iné kovy na vlastných majetkoch s podm ienkou, že polovica urbury prípadne kráľovi.105 Toto právo nepochybne uplatnili aj v Banskom, ale o výsledkoch baníčenia niet priamych správ. V 15. - 16. storočí časť dediny Banské patrila šľachticom z Rozhanoviec, po nich Bátoriovcom, ako majetková súčasť panstva Čičava, resp. Vranov106 a časť šľachticom Šošovco m .107 V roku 1493 na časti šľachticov z Rozhanoviec hospodárili len dve sedliacke domácnosti, jednou bola rodina Ladislava Šoltésa, pričom pozemky po siedmich dom ác­ nostiach boli opustené, pretože sedliaci sa z dediny odsťahovali.108 V 17. storočí vranovská časť dediny patrila šľachticom Ňáriovcom, Nádašdiovcom, Drugetovcom a ich dedičom, pričom časť dediny vlastnili aj zem ania.109 V rokoch 1567,1582,1610 a 1635 boli sedliacke domácnosti zdanené od 2 ,2 ,0 ,7 5 a 0,62 porty.110 Zníženie zdanenia od prelomu 16. a 17. storočia bolo dôsledkom odsťahovania sa sed­ liackych dom ácností, prípadne niektorí sedliaci časť obhospodarovaných pozemkov zane­ chali a upadli medzi želiarov. V rokoch 1610 a 1635 želiarske domácnosti zdanili od 0,37, resp. 0,50 porty, čo svedčí o vzraste počtu želiarskych domácností a nim i obhospodarova­ ných pozemkov v prvej polovici 17. storočia. Sídlisko v roku 1600 pozostávalo z desiatich obývaných poddanských dom ov a obydlia šoltýsa.111 Podľa počtu dom ov bolo Banské malou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. O kolo roku 1585 bola šoltýska domácnosť povinná chovať pre zemepánov lovného krahulca. Neskôr a okolo roku 1648 už bol šoltýs povinný dvakrát za rok poskytnúť povoz a za­ platiť im m im oriadnu daň 75 denárov. Poddanské dom ácnosti platili okolo roku 1585 daň spolu dva zlaté, odovzdávali dva ko­ žené popruhy, vola (spolu s Rudlovčanmi), teľa alebo štyri zajace, štyri ovce a syry, desia­ tok z jahniat. Boli povinní odkúpiť od zemepánov pšenicu za jeden zlatý a víno, napokon zaplatiť jeden zlatý. O kolo roku 1648 od poddaných vyžadovali nielen daň, ale aj preplate­ nie dávok oviec, syra, vola a teľaťa. Len husi, kury, vajcia a maslo požadovali v naturá­ liách.112

Z dávok vyplýva, že v Banskom v 16. -17 . storočí žili poddanské dom ácnosti zaoberajúce sa najmä ovčiarstvom a v menšej miere pestovaním obilnín. Boli zväčša rusínskeho pôvo­ du. 113 V Banskom bol v 16. storočí pravdepodobne pravoslávny kostol. Tamojší farár bol oko­ lo roku 1585 povinný platiť zemepánom ročne jeden zlatý.114 Okolo roku 1601 kostol ne­ mal farára. Po úpadku valachov, resp. sedliakov v prvej polovici 17. storočia so súhlasom zemepá­ nov sa v Banskom usadilo v druhej polovici 17. storočia nové obyvateľstvo. Zo súpisu sed­ liackych dom ácností a ich zvierat v roku 1689 zisťujeme, že tu hospodárilo devätnásť do­ mácností, z nich tri na polovičných a šestnásť na štvrtinových usadlostiach. Boli roľníkmi a chovali hovädzí dobytok, svine a niektorí mali včelstvá. Väčšina dom ácností chovala aj ovce v počte 9 - 2 0 kusov. Ako ťažný dobytok používali voly a kravy, lebo kone nem ali. H o­ ci asi 75% sedliakov bolo chudobných, hospodáriacich len na štvrtinových usadlostiach, predsa tu nežili želiari. Treba však dodať, že sa v chotári nachádzali opustené polia v rozsa­ hu vyše piatich celých usadlostí, teda skoro polovica roľníckych pozemkov.115 Po príchode nových usadlíkov sa počet obývaných dom ov v druhej polovici 17. storo­ čia postupne zvyšoval. V roku 1689 tu stálo devätnásť obývaných domov, takže Banské bo­ lo stredne veľkou dedinou so sedliackym obyvateľstvom, ktorého počet sa aj neskôr výraz­ ne m enil. V roku 1715 m alo Banské štyridsaťjeden poddanských domácností, v roku 1720 však len dvadsaťtri, ale boli v ňom aj dva m lyny.116

44

105 W e n z e l, G .: M a g y a r o r s z á g b á n y á s z a tá n a k kritikai tô rté n e te . B u d a p e st 1880, s. 396 „s u b n o stra

BARA Obec Bara vznikla v roku 1960 zlúčením dedín Veľká Bara a Malá Bara. Leží na juhozá­ padnom úpätí Zem plínskych vrchov. Miestna časť M alá Bara v nadmorskej výške okolo 144 m. a Veľká Bara okolo 180 m. V tam ojšom chotári sa našli stopy slovienskeho osídlenia z 9. - 10. storočia.117 Najstaršou trvajúcou pamiatkou k dejinám Bary sú románske časti kostola v Malej Ba­ re, podľa posledných výskumov postaveného začiatkom 13. storočia.118Je prirodzené, že vy­ budovanie kostola nepriamo, avšak presvedčivo svedčí o staršej dedine jestvujúcej pred 13. storočím. Najstaršie písom né správy o dedine sa zachovali z konca 13. storočia. V druhej polovici 13. storočia dedina dokázateľne patrila zemanom , ktorí tam m ali kúriu a názov Bary už pred rokom 1296 používali v p ríd o m k u .119

p r o te c c io n e s p e c ia li m in e r a s a u ri, a r g e n ti et c e te r o ru m m e ta llo r u m q uerere et in v e n ir e a u d e a n t" . U lič n ý , F.: B a n sk é stre d isk á n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : B a n sk é m e s tá n a S lo v e n s k u . M a r tin 1990, s. 173. 106 M O L ,

DL

9 6 7 2 „B a n y a p a th a k a " z r. 1410. M á ly u s z , Z s O

II -

2, č . 7 7 3 0 . M O L ,

DL

17209

„B a n y a p a th a k a " z r. 1471. T a m ž e , 74759 B a n y a c h k a “ z r. 1519.

113 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č. 5 8 0 , č . 1 „in tr o itu s a r ie tu m R u te n o r u m ... d e B a n ia c z k a " z r. 1547. 1,4 A d a lék o k D (, 1 9 0 4 , s. 316.

107 M O L , D L 1 5 2 9 6 „B a n y a p a th a k a " z r. 1458. T a m ž e , 57761 „K w s b a n y a p a th a k a " z r. 1471.

115 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č. 6 4 6 , č . 4 „B a n y a c s k a " .

108 M O L , D L 1 9963 „ i n v illa B a n c z k y d e d u a b u s p o p u lo s is et s e p te m d esertis".

116 Magyarország,

109 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 6 3 3 , 6 4 6 .

117 Č a p lo v ič , Z a n ik n u t é , s. 3 8 2 - 3 8 3 .

110 M O L E 158, A 2 6 7 7 , s . 2 1 ,1 6 8 , 3 9 8 ; A 2 6 7 8 , s. 16 „B a n y a c h k a " „A ls o B a n ia c z k a " , „F e ls o B a n ia c z k a " .

1,8 C h o v a n e c , J . : S tr e d o v e k ý k o sto l sv. P etra v M a le j B are. In : A r c h a e o lo g ia h is to r ic a 18. B r n o 1993,

111 M O L E 1 58, A 2 6 7 7 , s. 2 4 5 . 112 A d a lé k o k I X , 19 0 4 , s. 316 - 317 „B a n ia c z k a " .

s. 1 7 8 ,1 8 4 .

s. 3 0 2 a n . 119 W e n z e l, C D A C X , s. 218 „ d e B a r y " v n e d a to v a n e j lis tin e . P ozri aj s. 315 „terre B a r y " z r. 1298.

ZEMPLÍN

BAŠKOVCE

V písom nostiach uhorského pôvodu sa prvotná časť názvu vyskytuje jednotne v tvare Bary, ktorý považujeme za pádový tvar (z, do) pôvodného slovenského názvu Bara, kore­ niaceho pravdepodobne v slovienskom osobnom m ene, prípadne v slove barina.120 Archeologické a architektonické pamiatky, sídlisková i farská rozvinutosť Bary na pre­ lom e 12. a 13. storočia navzájom spolu potvrdzujú, že barské sídlisko trvá od 9. až 10. sto­ ročia a patrilo k starobylým slovienskym sídliskám. Už sme uviedli, že začiatkom 13. storočia tam postavili románsky kostol, ktorý však ne­ musel byť vôbec prvým miestnym kostolom, čo sa dá overiť len archeologickým výsku­ m om . Písomné správy o kostole sú z 30. rokov 14. storočia. Je m ožné, že k barskému kos­ tolu a farnosti sa vzťahuje zápis v registri pápežského desiatku k roku 1332, podľa ktorého vtedy v kostole pôsobil farár Im rich.121 Isté však je, že v roku 1333 v barskom kostole pôso­ bil farár Vavrinec a po ňom farár M ic h a l.122 Kostol sa nachádzal v Malej Bare, čo sa prejavilo v maďarskom variante jej názvu v zmys­ le Kostolná Bara.123 V malobarskom kostole pôsobili katolícki farári do druhej polovice 16. storočia. Doká­ zateľne od roku 1598 je farským kostolom evanjelickej reformovanej cirkvi.124 Pri staršom barskom sídlisku postupne vznikalo nové (malo) barské sídlisko v 13. - 14. storočí, ktoré od 15. storočia bolo samostatnou dedinou.125 Veľká Bara i Malá Bara od 13. storočia patrili tamojším zem anom .126V 2. polovici 17. storo­ čia si dali v Malej Bare postaviť neskororenesančný kaštieľ, ktorý po prestavbách trvá doteraz.127 V barskom chotári sa nachádzali vinice, o ktorých sú písom né doklady od 15. storočia.128 Veľkobarské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1441 zaplatili daň kráľovi šestnásť zlatých.129 Zo zdanenia m ožno predpokladať, že vtedy tam žilo okolo dvadsať do­ m ácností, takže Veľká Bara bola stredne veľkou dedinou. V 16. storočí sedliakov aj dom ov ubúdalo. V roku 1567 zdanili sedliakov od štyroch port. Pozemky pre štyri usadlosti boli opustené, hoci štyri dom ácnosti boli želiarske a tri služobníčke. V roku 1582 zdanili sed­ liakov od 4,75 porty. Sídlisko malo v roku 1600 len deväť obývaných poddanských domov, zaiste i kúriu tam ojších zem anov.130 Na prelome 16. a 17. storočia bola Veľká Bara m alou dedinou s poddanským aj zemianskym obyvateľstvom.

V roku 1610 tam ojších sedliakov aj želiarov zdanili od 0,75 porty.131 V roku 1635 zdani­ li sedliakov aj želiarov vo Veľkej Bare spoločne so sedliakmi i želiarmi v Malej Bare iba od 0,25 porty.132Také zdanenie bolo dôsledkom schudobnenia poddaných, ich úbytku, ako aj administratívneho zlúčenia oboch dedín do jednej obce. V druhej polovici 17. storočia aj začiatkom 18. storočia poddanských dom ácností pri­ búdalo. V roku 1715 ich žilo vo Veľkej Bare dvanásť a v roku 1720 pätnásť dom ácností. Aj vtedy sa v chotári nachádzali vinice.133 Okolo polovice, prípadne až v druhej polovici 17. storočia postavili vo Veľkej Bare múraný kostol. Dokázateľne jestvoval v roku 1700 a patril evanjelickej reformovanej cirkvi.134 Sedliacke dom ácnosti v Malej Bare zaplatili kráľovi v roku 1441 daň sedem zlatých.135 V roku 1567 sedliakov zdanili od troch port, pričom pozemky pre tri usadlosti ležali opus­ tené, jedna domácnosť bola želiarska. V roku 1582 sedliakov zdanili len od jednej porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných sedem poddanských domov, kúriu zemanov, napo­ kon kostol, faru, školu.136Vtedy bola M alá Bara malou dedinou s poddanským, zemianskym aj farským obyvateľstvom. Sedliackych dom ácností postupne ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 zdanili sedliakov len od štvrť porty.137 V roku 1715 žili v Malej Bare len dve, v roku 1720 už šesť poddanských dom ácností.138

46

120 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , 1, s. 507; II, s. 2 9 sa p r ik lá ň a l k v z ť a h u b a rin a ( m o č i a r ) . 121 M V H I - 1, s. 2 5 0 „ E m e r ic u s sace rd o s e c c le sie S a n c ti P (Petri a le b o P auli) d e B u r h a " . A k o vid ie ť , ak aj p r ip u s tím e v z ť a h z á p isu k fa rsk é m u k o s to lu , n e m o ž n o je d n o z n a č n e zistiť d u c h o v n é h o p a tró n a

47

BAŠKOVCE Baškovce ležia vo východnom okraji Ondavskej vrchoviny v strednej časti doliny Ondavky v nadmorskej výške okolo 197 m. Prvý doklad o Baškovciach je v mandáte kráľa Ferdinanda I. z roku 1543, ktorým pove­ ril konvent v Lelesi vyšetriť vlastnícke podiely Drugetovcov na ich humenskom panstve, menovite aj v Baškovciach.139Z obsahu mandátu je zrejmé, že Baškovce už pred rokom 1543 jestvovali a patrili Drugetovcom. V 16. storočí ich zapisovali do písom ností pod maďarizovaným názvom pôvodného slo­ venského názvu koreniaceho v mene Bašek či Baško. Na základe uvedeného sa dom nievam e, že tamojšie sídlisko založil šoltýs Bašek s pod­ danými podľa zákupného, nem eckého práva v 14. - 15. storočí. Baškovce od založenia a ešte aj v 17. storočí patrili Drugetovcom.

k o sto la . N i e sú n á m z n á m e in é d o k la d y , p o d ľa k to r ý c h b y k o sto l b o l z a s v ä te n ý S v. P etro vi, ako to n a p ís a l J . C h o v a n e c , h o c i je m o ž n é , že k o sto l b o l z a s v ä te n ý to m u sv ä tco v i. 122 T a m ž e , s. 3 2 0 , 3 3 2 , 3 4 6 , 3 6 1 " L a u r e n c iu s d e B a r y ", „ M i c h a e l d e B a ri", „d e B a r y ". 123 M O L , D L 3 2153 „p o s s e s s io n is E g h a z a s B a r y siv é Kys B a r y " z r. 1423 a 1467. 124 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 126 k r o k o m

1598 -

1646. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 8 „K y s Bary,

131

c o n c io n a t o r " z r. 1601. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 121. 125 M O L , D L 1 0 485 „d e p o s s e s s io n e N a g b a r y ... d e p o s se ss io n e K y sb a ry " z r. 1416.

133

Magyarország, s. 181, 186. A d a lé k o k , X X , 1914, s.155 „ N a g i B ary, la p id e u m (te m p lu m ) c a lv in is ta r u m " .

126 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1367 n r . 4 „ d e B ar" z r. 1367. V a rjú , L B I , s. 4 6 8 „ d e B a r y " z r. 1398. M O L , D L 1 0485 „d e B a ry z r. 1416.

T a m že , A 26 7 8 , s. 8 „ N a g i B a ri".

2 T a m že , A 26 7 7 , s. 401 „B a r y N a g y es K is ".

J“ M ° L , D L 9 9 5 0 7 „K y s b a r i".

127 S ú p is 1, s. 7 8 .

“

128 A d a lé k o k , X V I , 1910, s. 2 0 „ d e c im a r u m v i n o r u m ... d e B a r y " z r. 1492. P o zri aj s. 2 1 ,1 1 1 ,1 9 9 z ro k o v

^ T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 8 „K is B a r i".

1493 - 1495.

M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 7 ,1 6 4 , 2 4 4 , 2 6 8 „K ys B a ri".

138 Magyarország, s. 180, 185.

129 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ N a g y b a r i" .

S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... B a sk o w cz“ . Pozri aj A . a. 1548, fa sc. 5, nr. 44

130 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 6 ,1 6 4 ,1 4 4 „ N a g y B a ri".

„B a s k o w cz" z r. 1548. B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 3 u v á d z a c h y b n e rok 1453.

ZEMPLÍN

BECSKED

V Baškovciach v 16. - 17. storočí jestvoval kostol, v ktorom okolo roku 1621 vysluhoval bohoslužby evanjelický kazateľ.140 Tamojšie sedliacke dom ácnosti v roku 1567 zdanili daňou kráľovi od troch port. Iné tri dom ácnosti boli želiarske. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných a zdanených sedem pod­ danských a nepochybne aj dom šo ltýsa.141 Na prelome 16. - 17. storočia boli Baškovce m a­ lou dedinou so slovenským šoltýskym a poddanským obyvateľstvom. Pravdepodobne pre prírodnú pohrom u (požiar, povodeň) alebo odsťahovanie sa pod­ daných neboli v roku 1610 poddanské domácnosti zdanené. O kolo roku 1623 žili v Baškovciach dve domácnosti šoltýsov, šesť dom ácností sedliakov (dve na celých, tri na polovičných, jedna na štvrtinovej usadlosti) a dve želiarske dom ác­ nosti. Šoltýsi a sedliacke dom ácnosti každoročne platili zemepánom daň a odovzdávali ta­ ké dávky roľníckych produktov, ako obyvatelia v Topoľovke.142 V roku 1635 vtedajších sedliakov a želiarov zdanili spolu od pol a osm iny porty.143 Na prelome 17. a 18. storočia boli Baškovce m alou dedinou. V roku 1715 v nich žilo se­ dem, v roku 1720 osem sedliackych domácností. V dedine boli aj dva m lyny.144

BECSKED (M)

48

49

Osada či samota Becsked leží v Medzibodroží medzi dedinami Karcsa a Karos. Pri Becskede sa zachovali stopy po sídlisku jestvujúcom v 11. až 13. storočí.149 O dedine Becsked sú najstaršie písom né doklady od roku 1322,150 kedy bola dedičným majetkom rodu Bokša. Z toho vyplýva, že jestvovala aj pred 14. storočím. V 14. storočí ju zapisovali s názvom Bechkud, v 15. storočí Bechked. Názov zaiste kore­ ní v slovienskom mene so základom Bečk, pričom má maďarskú koncovku -d .151 Uvedené skutočnosti dosvedčujú, že tamojšie osídlenie trvá od 11. storočia. Pri deľbách v dvadsiatych rokoch 14. storočia pripadla šľachticom zo Stredy (nad Bod­ rogom), ktorým patrila aj v polovici 15. storočia. V roku 1461 z popudu ich príbuzného Šte­ fana Soósa došlo k spustošeniu sídliska.152 Poddaní ho opustili a dedina zanikla. O nen územný majetok však aj neskôr pomenúvali názvom bývalej dediny.153

BEHANOVCE BÁZSI (M) Samota či osada Bázsi sa nachádzala v južnej časti Zemplínskej župy, pri dolnej časti m a­ lého ramena Tisy. Pravdepodobne už v druhej tretine 13. storočia vlastnil túto dedinu šľachtic Lorand (Roland), po ňom ju zdedil jeho syn Matej, ktorý ju v roku 1288 predal Bokšovi a Tomášovi sy­ nom Šim ona.145 Jej názov pravdepodobne korení v slovienskom osobnom mene Božej.146 Jestvovanie tam ojšieho sídliska predpokladáme aj pred 13. storočím. V druhej polovici 14. a prvej polovici 15. storočia patrila Cudarovcom, neskôr šľachti­ com z Rozhanoviec a kláštoru v Lád pri Slanej.147 Aj túto dedinu napadol, plienil a podpálil turecký vojenský oddiel, takže v roku 1567 bola úplne vyhorená.148 Obyvatelia ju opustili, alebo časť z nich odvliekli vojaci. Vtedajšie sídlisko zaniklo a neobnovili ho ani v 17., ani začiatkom 18. storočia.

Prvý doklad o Behanovciach je v mandáte dvorského sudcu Ladislava z Pavloviec (nad Uhom), ktorý v roku 1451 poveril Leleský konvent, aby vyšetril dedičské vzťahy rodín Drugetovcov k majetkom hum enského panstva, teda aj k dedine Behanovce.154 V písomnostiach z 15. až 17. storočia sa vyskytuje v maďarizovanom názve Behanocz, odvodenom od ľudového názvu (z, do) Behanoviec. Ten korení zaiste v prezývke Behan, pričom jej nositeľom bol zemiansky alebo šoltýsky zakladateľ sídliska. Druhú možnosť po­ važujeme za pravdepodobnejšiu, lebo šoltýstvo jestvovalo v Behanovciach ešte v prvej po­ lovici 17. storočia. Z uvedeného vyplýva predpoklad, že Behanovce založil šoltýs Behan a usadlíci podľa zákupného, nem eckého práva v 14. storočí na územ nom majetku patriacom Drugetovcom. Všetky doklady o Behanovciach z 15. až 17. storočia dosvedčujú, že vtedy boli ich ze­ mepánmi Drugetovci, pričom dedina patrila k humenském u panstvu.155 Behanovčania si postavili kostol, m ožno už v 14. - 15. storočí, m ožno neskôr, určite však jestvoval v 17. storočí. Z jediného dokladu o tam ojšom kostole sa m ožno dozvedieť, že v ro­ ku 1700 bol behanovský kostol drevený a patril evanjelikom augsburského vyznania, teda luteránom .156 149 Valter,

Histoire, pozri priloženú mapku.

150 S ed lá k , RDS1, II, s. 3 8 6 , č. 8 8 6 „ p o s s e s s io n e s .. B e c h g w d " . A d a lé k o k , X I X , 1913, s. 110 m á c h y b n e rok 1320. N a g y , C D H A , II, s. 4 5 2 „ B e c h k u d “ z r. 13 2 9 . Pozri aj N a g y , Z V II, s. 643 „ B e c h k u d “ z o b d o b ia pred r. 1355. 140 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 1 24. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 109. 141 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 3 5 , 180, 2 5 5 „B a s k o c " . 142 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 59 „ B a c k o c z " . 143 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 414 „ B a s k o lc z " . 144 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 8 ,1 8 4 .

151 S ta n isla v, S lo v e n s k ý , II, s. 38 . M O L , D L 57725 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... B e c h k e d " . M O L , D L 2 4 7 2 4 „p r e d ia B e c h k e d " z r. 1479. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. P 159 „p r e d io r u m B e ch k e d " z r. 1512.

145 N a g y , Z V , 1, s. 6 4 „ v illa s ... B o z " . T a m ž e „p o s s e s s io n e s seu te r r a s ... B o o s " .

S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1451, n r . 16 „ a c p o s s e s s io n ib u s ... B e h a n o c h “ . C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 4 2 . B eň ko, c . d ., s. 2 5 3 .

146 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , II, s. 37.

M O L , D L 18253 „ B y h a n o c z " z r. 1479. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1548, Fasc. 3, n r. 10 „ B e h a n o c z " ; Fasc.

147 M O L , D L 5 2 8 4 „B a a s " z r. 1364; 1 3524 „ B a s “ z r. 1440; 15510 „B a a s " z r. 1460; 18079 „B a s " z r. 1478. 148 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 12 „B a a s to ta lite r c o m b u s ta " .

n r- 44 „B e h a n o w c z " z r. 1548. Pozri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y . A d a lék o k , X X , 1914, s. 155 „ B e h a n ó c z , lig n e u m (te m p lu m ) lu th e r a n o r u m " .

51

ZEMPLÍN

BELÁ NAD CIROCHOU

Behanovské sedliacke domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od dvoch port. Iné tri želiarske a jedna pastierska domácnosť daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdanili od 3,5 porty. Tamojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných sedem poddanských domov a dom šoltýsa.157 N a prelome 16. a 17. storočia boli Behanovce stredne veľkou dedinou. Začiatkom 17. storočia sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zda­ nili vtedajších sedliakov a želiarov len od štvrť a osm iny porty.1S8 V prvých desaťročiach 17. storočia väčšina poddaných dedinu opustila alebo vymrela. V roku 1623 tam bývala len šoltýska sedliacka domácnosť, pričom obe hospodárili len na polovičných usadlostiach. Zem epánom Drugetovcom platili každoročne daň a odovzdáva­ li také dávky, aké boli obvyklé aj v iných dedinách s roľníckym obyvateľstvom, napr. v Topoľovke.159 O kolo rokov 1630 a 1635 tam žila šoltýska domácnosť, jedna sedliacka a m ožno štyri že­ liarske dom ácnosti.160 Neskôr pribudlo druhé šoltýstvo, ale aj sedliacke dom ácnosti. V ro­ ku 1690 žili v Behanovciach dve šoltýske domácnosti a tri sedliacke domácnosti, ktoré hos­ podárili na celých usadlostiach.161 Zakrátko obyvatelia dedinu opustili, prípadne vymreli a sídlisko zaniklo. O kolo roku 1715 nejestvovalo. Začiatkom 17. storočia už behanovské sídlisko nejestvovalo. Zemepisnú polohu dediny Behanovce um ožňuje približne zistiť údaj z roku 1630, po­ dľa ktorého Behanovce ležali v doline Oľky. Avšak v urbári z roku 1727 je napísané, že m a­ jetok Behanovce leží medzi Matiašovcami a M alou Dom ašou.162

V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od dvoch port. Ostatným dom ácnostiam vyhoreli dom y počas vpádu tureckého vojska. V roku 1582 sed­ liakov zdanili od 9,5 porty. Zakrátko, zaiste zo strachu pred tureckým plienením obyvate­ lia dedinu opustili. V roku 1600 tam nebol obývaný ani jeden d om .166Zakrátko dedinu ob­ novili. V roku 1610 tam ojších sedliakov a želiarov zdanili od jednej a pol porty. Neskôr poddaných ubúdalo a chudobneli. V roku 1635 ich zdanili len od pol porty.167Neskôr oby­ vatelia dedinu opustili. Okolo rokov 1715 až 1720 nejestvovala.168 V dedine m ali kostol zaiste pred 17. storočím, avšak písomne je dokum entovaný od 17. storočia. V rokoch 1619 až 1628 v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí kazatelia. Vte­ dy mal funkciu farského kostola.169

50

BEKECS (M) Bekecs leží pod južným výbežkom Zempléni hegységa. Keď šľachtic Peter okolo roku 1067 založil benediktínsky kláštor v Zaste (pravdepodobne Cestice, juhozápadne od Košíc), daroval opátstvu aj časť majetku dediny, zapísanej pod náz­ vom Bekech.163a Je síce možné, že darovanie sa vzťahovalo na dedinu Bekecs, avšak nespo­ chybniteľné písomné správy o nej sa zachovali od 15. storočia. Najstaršia je z roku 1405, ke­ dy dedina patrila rozvetvenému rodu Bogatradvan.163bV 15. storočí boli jej zemepánmi najmä šľachtici z vetvy Dobiovcov a v 16. - 17. storočí postupne Monokiovci a Darholcovci.164 Názov dediny bol totožný s osobným m enom ,165alebo maďarským bekecs = tichý, mierny.

BELÁ NAD CIROCHOU Belá nad Cirochou leží v dolnej časti doliny Cirochy, v nadmorskej výške okolo 207 m . V polovici 15. storočia vznikol spor medzi rodinami šľachticov Drugetovcov o ich vlast­ nícke podiely na rozsiahlych majetkoch, ku ktorým patrila aj dedina Belá. Pri riešení spo­ ru v roku 1451 vznikla o nej najstaršia zachovaná správa.170 Vzhľadom na vývoj osídlenia doliny Cirochy a zachované správy o tejto dedine m ožno predpokladať, že ju založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, valašského práva okolo polovice 14. storočia. Šoltýstva tam dokázateľne jestvovali v 17. storočí, podobne aj valašs­ kí obyvatelia. Názov dostala zaiste prevzatím staršieho názvu potoka, charakteristického bielou vodou. Dedinu Belá založili usadlíci so súhlasom či z podnetu Drugetovcov na ich m ajetku. Be­ lá im patrila nepretržite ešte v 17. storočí ako majetková súčasť hum enského panstva.171 Belianske valašské domácnosti zaplatili v roku 1567 daň kráľovi od 7,25 porty. Šesť želiar­ skych domácností daň neplatilo. V roku 1582 zdanili valachov od 8,5 porty. Tamojšie sídlis­ ko malo v roku 1600 obývaných šestnásť poddanských domov a jeden - dva domy šoltýsov.172 Na prelome 16. a 17. storočia bola Belá stredne veľkou dedinou. Okolo roku 1623 tam hospodárili dve dom ácnosti šoltýsov, z ktorých jeden bol aj krajnikom, deväť valašských a osem želiarskych dom ácností, pričom osem usadlostí bolo opus­ tených. Šoltýske a valašské dom ácnosti odovzdávali zemepánom Drugetovcom ročnú daň a dávky ako v iných dedinách s valašským obyvateľstvom, napr. v Habure.173 V prvej polovici 17. storočia valašské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 valachov aj želiarov zdanili spolu od 2,5 porty, v roku 1635 iba od 0,5 porty.174V druhej polovici 17. sto-

157 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 7 ,1 8 0 , 2 5 6 „ B e h a n o c " , „ B e h a n o c h " . 158 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 2 . 159 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, n r. 2, s. 58 „P a g u s B e h a n o c z ... O b li G e o r g y e g esz s o lte sz d e fele p u s z ta . In q u ilin i T e le c z k o A lb e r t p u s z ta " .

166 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 3 ,1 6 1 , 241 „ B e k e c h “ . 167 T a m že, A 2 6 7 8 , s. 2 ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 5 „B e k e c z " .

160 T a m ž e , A 2 6 7 7 , s. 3 8 4 , 4 0 6 , 4 13.

168 Magyarország, s. 179, 184.

161 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 6 3,157 „ B e h a n o c z “ .

169 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 121.

162 T a m ž e , i. č . 6 2 9 , s. 35 „ P r a e d iu m B e h a n o c z " z r. 1727. S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 127 ic h za p ísa l v m a ď a r iz o v a n e j p o d o b e Z b e h a n ó c z s t ý m , že m a je to k le ž í p ri Ž a lo b ín e .

S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1451, n r . 16 „ a c p o s s e s s io n ib u s ... B e la ". T a k aj B e ň k o , c . d ., s. 2 5 3 , a však n a s. 263 c h y b n e u v á d z a d o k la d ú d a jn e z r o k u 1453, le b o s p r á v n y rok je 1543.

i63> W e n z e l, C D A C I, s. 2 6 „ D o e t te rra m in B e k e c h “ .

i72^ ^ ’

'63b m

i?J m

o l

, D L 9013 „ p o s s e s s io n u m ... B e k e cs ".

164 T a m ž e , 18156 „ B e k e c h " z r. 1475. P o zri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y . 165 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , II, s. 3 9 .

ľ e le s . k ., A . a. 1548, Fa sc. 3, nr. 3 9 ; F asc. 5, n r . 44 „ B e la " . P ozri aj ď alšie p o z n á m k y .

O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 3 ,1 8 5 , 257 „ B e la " , „B e lla " .

” 3 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2 s. 158 - 162 „B e la " 4 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 33; A 2 6 7 7 , s. 410.

ZEMPLÍN

BENKOVCE

ročia sa majetkové podm ienky valašských dom ácností zlepšili. V roku 1690 tam hospodá­ rilo osemnásť valašských dom ácností, zväčša na polovičných usadlostiach. Pozemky po piatich dom ácnostiach zostali opustené, avšak dve rodiny boli želiarske. Preľudnenosť na­ stala u šoltýsov, lebo na dvoch šoltýstvach hospodárilo osem dom ácností.175 V roku 1715 mala Belá sedemnásť a v roku 1720 pätnásť poddanských dom ácností a do­ mov. V dedine bol aj m lyn .176

V Benkovciach jestvoval kostol pravdepodobne už v 15. - 16. storočí, avšak doklady o ňom poznáme až od 17. storočia. Ešte v 17. storočí to bol drevený kostol a vtedy mal evanjelických a. v. kazateľov, pričom Benkovce boli fíliou evanjelickej a. v. farnosti Vranov.181 Začiatkom druhej polovice 15. storočia hospodárilo v Benkovciach okolo osem sedliac­ kych dom ácností, z ktorých sa niektoré neskôr odsťahovali. V roku 1493 hospodárilo päť domácností, medzi nim i rodina Františka Beneho. Pozemky po troch nedávno odsťahova­ ných dom ácnostiach ležali opustené.182Pravdepodobne začiatkom 16. storočia sa tu usadi­ li nové rodiny, lebo v roku 1550 už bolo šestnásť sedliackych dom ácností.183 Do konca 16. storočia sa ich počet síce znížil, ale napriek tomu v roku 1600 v sídlisku stálo jedenásť obý­ vaných poddanských dom ov.184Pravda, bol tam aj kostol a dom šoltýsa, takže Benkovce bo­ li stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. Okolo roku 1567 tu okrem domácnosti šoltýsa, dvoch rodín slobodníkov a dvoch rodín strážcov hradu Čičava hospodárili najmä sedliacke domácnosti. Tie boli v rokoch 1567, 1582,1610 a 1635 zdanené daňou kráľovi od 3,25, 5,25,1,25, resp. 0,25 porty.185Vývoj zda­ nenia dosvedčuje, že k prudkému poklesu rozsahu sedliakmi obhospodarovaných pozem ­ kov došlo začiatkom 17. storočia. Bol zapríčinený nepochybne odsťahovaním a schudob­ nením väčšiny sedliakov, pričom hospodársky a sociálny úpadok pokračoval v prvej polovici 17. storočia. Po zanechaní pozemkov viacerí upadli medzi želiarov. Želiarov v ro­ koch 1610 a 1635 zdanili od jednej, resp. štvrť porty. Aj oni chudobneli strácaním m alých pozemkov. O kolo roku 1635 sedliaci a želiari obhospodarovali rozsahom rovnaké pozem ­ ky, čo bolo dôsledkom úplného schudobnenia a úbytku sedliakov. Podľa urbára z roku 1585 sedliacke dom ácnosti boli spoločne povinné každoročne vy­ platiť zemepánom dvadsať zlatých, odovzdať vola (spolu so sedliakmi z M ichalka), gbel hra­ chu a gbel ľanového semena, odkúpiť od pánov desať gbelov pšenice za desať zlatých a sud vína za šestnásť zlatých. Každá domácnosť odovzdávala kytu konopí pripravených na pra­ denie a každé desiate jahňa. Odovzdávanie desiatku z jahniat svedčí, že v druhej polovici 16. storočia sa udržalo ovčiarstvo. Bývalo tu rusínske obyvateľstvo.186Aj urbár z roku 1636 zaväzoval sedliakov k plateniu ročnej dane, ale už nie odovzdávať jahňatá, hrach, ľan, ko­ nope, ale kury, husi a hlávky kapusty, čo svedčí o zanechávaní ovčiarstva a prechode na roľníčenie. Podľa urbára z roku 1648 už boli sedliaci povinní s vlastným záprahom orať panské polia. Rusínske obyvateľstvo tu žilo aj v polovici 17. storočia. Šoltýs bol povinný chovať pre zemepánov žriebä a poskytnúť povoz. Už v druhej polovici 16. storočia tu boli dva panské m lyny a začiatkom 17. storočia aj majerské polia. V druhej polovici 16. storočia zemepáni dali zriadiť vinicu, ktorú udržiavali aj v prvej polovici 16. storočia.187

52

BELTELEKE Čeľovskej vetve šľachticov Bogatradvanovcov patrila po roku 1349 aj dedina s takým maďarským názvom . Doklad o nej poznáme len z roku 1349.177 V listine je napísaná pod maďarským názvom v zmysle Belovo, lebo názov je zložený z osobného m ena Bel a telek = obydlie, pozemok. Názov je typický pre zemiansku osadu. Z obsahu listiny a názvu je zrejmé, že táto pôvodom zemianska osada či dedina jestvo­ vala v 13. a prvej polovici 14. storočia. Keďže neskoršie správy o nej sa nezachovali, pred­ pokladáme, že v druhej polovici 14. storočia zanikla. Predpokladáme tiež, že sa nachádzala v strednom, prípadne južnom Zem plíne.

BENKOVCE Benkovce ležia v západnej časti doliny Ondavy, na južných výbežkoch Nízkych Beskýd v nadmorskej výške okolo 138 m . Šľachtici z Rozhanoviec si v roku 1363 rozdelili majetky panstva hradu Čičava, ku kto­ rým patrila aj dedina Benkovce.178 Z obsahu listiny je zrejmé, že táto dedina jestvovala už pred rokom 1363. V písom nostiach zo 14. - 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Benkouch, Benkocz. Bol to maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Benkovce, koreniaceho v mene Benko. Benko bol pravdepodobne prvým šoltýsom vo vznikajúcej dedine, po ktorom dostala názov. Na základe názvu a vývoja osídlenia blízkeho okolia sa dom nievam e, že sídlisko založi­ li usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Šoltýstvo tu jestvovalo ešte v 17. storočí. V 14. - 15. storočí patrili šľachticom z Rozhanoviec a od roku 1524 Bátoriovcom ako m a­ jetková súčasť panstva Čičava.179V 17. storočí Ňáriovcom , Nádašdiovcom, Esterháziovcom, Drugetovcom a ich dedičom .180

53

1 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 121 u v á d z a s a m o s ta tn é h o kazateľa k r o k u 1619. H ô r k , J .: Sáros - z e m p lé n i ev. 182 6SP ereSS^g t° rt®n e te - K a ssá n 1885, s. 2 9 2 m á ú d a j k ro k u 1666. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 109. M O L , D L 19963 „ i n p o s s e s s io n e B e n k o w c z d e q u in q u e p o p u lo s is et trib u s se s s io n ib u s d esertis u n a m 175 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 2 0 - 21 „B e la " .

p o p u lo s a m in q u a F r a n c isc u s B e n e " .

176 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 .

183 Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 18 „ B e n k o c h " .

177 N a g y , C D H A V , s. 27 9 „ p o s s e s s io n u m ... B e lte lu k " .

™ M O L E 158, A 26 7 7 , s. 247.

178 M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n u b u s se u v i l l i s ... B e n k o u c h " .

™ M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 5 , 168, 397; A 2 6 7 8 , s. 16 „ B e n k o c z " .

179 M á ly u s z , Z s O II - 2 , s . 3 8 0 , č . 7 7 3 0 „ B e n k e u c h " z r. 1410. M O L , D L 74759 „ B e n k o c h " z r. 1519.

la? ^ d a *ék ° k , IX , 1904, s. 3 0 4 - 305 „ B e n k o c z ... M i n d e n o r o z fa lu " .

180 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 5 9 4 , č . 2 , 3 „ B e n k o c z " z r o k o v 1655, 1656.

Tamže, 305 „zeôleôs kert ys vagyon az urnak ott".

55

ZEMPLÍN

BERSEL

Na prelome 17. a 18. storočia boli Benkovce stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nich žilo po dvanásť poddanských dom ácností.188 Pri Benkovciach sa v stredoveku nachádzala aj dedina Behanovce, ktorá však zanikla.

Na základe uvedených správ m ožno jeho zemepisnú polohu predpokladať pri Zem ­ plínskej Teplici.194

54

BERSEL BENYEV K panstvu hradu Cejkov v 15. - 16. storočí patrila osada, ktorú zvyčajne zapisovali pod takým názvom .189 Pri skúm aní jej trvania je podstatné to, že sa nevyskytuje v daňovom zozname z roku 1441, ani v zoznam och z druhej polovice 16. storočia. Z toho vyplýva, že vtedy netvorila dedinu, len osadu, prípadne tamojšie sídlisko vôbec nejestvovalo. Jeh o trvanie m ožno do­ kázať len v druhej polovici 15. a prvej tretine 16. storočia. Do listín ju zapisovali v poradí striedavo so Zemplínskou Teplicou, Sírnikom, Radom, preto jej zemepisnú polohu m ožno predpokladať v susedstve spom enutých, ale aj iných de­ dín na hradnom panstve Cejkov.

O dedine je strohý doklad k roku 1258.195 Z obsahu listiny je zrejmé, že tamojšie sídlis­ ko jestvovalo už skôr a jeho chotár susedil s majetkom dediny Rozvágy alebo horešským chotárom. Iný doklad o tejto dedine je z roku 1349, kedy patrila nižnožipovským šľachticom z ro­ du Bogatradvan.196 Z obsahu uvedených listín je zrejmé, že táto dedina jestvovala v 13. a prvej polovici 14. storočia. V neskorších písom nostiach sa už nevyskytuje, preto treba predpokladať, že v dru­ hej polovici 14. storočia tamojšie sídlisko zaniklo. Len z údajov listiny z roku 1258 m ožno približne hľadať jej zemepisnú polohu. Podľa nich sa nachádzala východne od Rozvágya a Veľkého Horeša.

BERCH

BERTALANTELEKE (M)

Zem anom z Lesného od roku 1254 patril súvislý územ ný majetok Lesného aj Čem erného (Pusté Čem erné), ktorého časti v 14. storočí zapisovali pod názvami Berch, teda V rch .190 V rokoch 1335 a 1357 pri deľbách majetkov zemanov z Lesného sú zapísané dva tak m e­ nované majetky, ktoré patrili jednotlivým vetvám rodu zemanov z Lesného.191 Z opisov hraníc oboch majetkov vyplýva, že ležali v severnom susedstve Lesného.192 Na oboch v 14. storočí jestvovali poddanské osady, ktoré zanikli koncom 14. storočia.

Nižnožipovskej vetve šľachticov z rodu Bogatradvan od roku 1349 patrila aj dedina s ta­ kým maďarským názvom .197 Ten bol zložený z m ena Bertalan = Bartolomej a slova telek = pozemok, obydlie. Typologický je názov charakteristický pre osobu zemianskeho pôvodu. Jej zakladateľom bol zeman Bartolomej, nepochybne v 13. storočí. Onen majetok bol súčasťou chotára dediny Megyaszó. Keď na ňom Bartolomej založil sídlisko, ono dostalo názov odvodený od mena Bartolomeja v stotožňujúcom spojení s náz­ vom Megyaszó. Z uvedeného je zrejmé, že sa táto osada či dedina nachádzala pri dedine Megyaszó.

BERNICE Zemanovi Jakubovi z Kerestúra patril aj majetok Bernice, ktorý m u neprávom zabrali zemania z Nacinej Vsi a Pozdišoviec. Z poverenia kráľa Žigm unda z roku 1422 Leleský kon­ vent uviedol poškodeného zemana Jakuba do vlastníctva zahraného majetku Berniche.193 Z charakteristiky majetku vyplýva, že na ňom vtedy jestvovalo rovnom enné sídlisko, ktoré m ožno predpokladať počas prvej polovice 15. storočia. 188 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 . 189 M O L , D L 1 5 7 2 8 , 6 6 9 8 8 „ p o s s e s s io n u m ... B e m y e w " , „ B r n y v " z r. 1462; 72147 „p o s s e s s io n ib u s ... B y n e w " z r. 1511. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1525 nr, 6 8 „B y n e w " z r. 1525. 190N a g y , N S z 1, s. 11 „ m o n t i c u l u m ... b e r c h " z r. 1266. S lo v o „ b e r c h " n e s to to ž ň u je m e s n e m e c k ý m B erg.

BERZÉK (M) Berzék leží v južnom okraji Zemplén megye, pri dolnom Hornáde. Najstarší doklad o Berzéku je v listine jágerského biskupa Ondreja z roku 1275. Biskup vtedy vrátil vlastníctvo aj tejto dediny Jágerskej kapitule.198 Z obsahu listiny je zrejmé, že dedina jestvovala dávnejšie, pričom bola majetkom kapituly a nedávno si ju prisvojil niek­ torý predchádzajúci jágerský biskup. V listine kráľa Bela IV. z roku 1261 o vtedajších majetkoch a právach jágerského bisku­ pa a kapituly nie je však táto dedina zapísaná. Z toho vyplýva, že dedinu Berzék kapitula nadobudla medzi rokom 1261 a 1275.

191 T a m ž e , I, s. 261 „p o s s e s s io n e s M y k e te e t B e r c h v o c a t e ... p o s se ss io n e s N a u a ly a d ... c u m ... terra B e r c h " z r. 1335 s. 2 5 8 - 2 5 9 , 2 6 6 , 2 6 8 „p o s s e s s io n u m B e r c h ... a c B e r c h " z r. 1357. S N A , N á ta fa lu š i N V , Fasc. 1, nr. 17, 18 ...p o s s e s s io n e s ... B e r c h et a lia B e r c h " z r. 1357. 192 Š m ila u e r , V o d o p is , s. 2 3 9 , 2 4 0 . S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 126 u v ie d o l, že s a m o ta s to to ž n ý m

... B e r n ic h " .

M a r sin a , C D S 1 I I , s. 418, č . 603 „ s e s s io n e m v ille B e r s e m ". B N a gy, C D H A V , s. 2 7 8 „ p o s s e s s io n u m ... B erse l".

n á z v o m je s tv o v a la pri S liv n ík u . 193 S N A , H M L e le s. k ., In tr o d u c to r ia e

94 C s á n k i, c . d ., s. 343 také síd lisk o č i m a je to k n e u v ie d o l.

K 400

„p o s s e s s io n e s ... B e r n ic h e " . N a d o r ze m a n d á tu „ B e r n ic h e

N a g y , C D H A V , s. 278 „p o s s e s s io n u m ... M e d y a z o u a lio n o m in e B e r ta la m te lk e ".

Adalékok, X V I I I , 1912, s. 15 „villas B e z e g h " .

56

ZEMPLÍN

BETLENOVCE

V písom nostiach od 13. do 17. storočia sa jej názov pravidelne vyskytuje v tvare Bezeg. Názov bol totožný alebo blízky s osobným m enom .199Tak volali istého zemplínskeho hradníka začiatkom 13. storočia.200 Nem ožno vylúčiť, avšak ani dokázať, že onen hradník bol iniciátorom či zakladateľom tejto dediny. Po období kapitulskej vlastníckej príslušnosti v 13., m ožno aj v 14. storočí, dedinu v 15. a 16. storočí vlastnili najm ä tam ojší zem ania.201 V dedine mali kostol zaiste aj pred 14. storočím. Od 14. storočia sú o ňom písomné doklady. Okolo roku 1333 v tam ojšom kostole pôsobil farár Pavol.202 Nepoznám e však duchov­ ného patróna onoho kostola v stredoveku. V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od troch port. Jedna domácnosť, ktorá si stavala dom a štyri želiarske daň neplatili. V roku 1582 bola ce­ lá dedina vypálená tureckými vojakmi, takže sedliaci neboli povinní platiť daň. Zakrátko si však postavili nové obydlia. V roku 1600 malo sídlisko trinásť obývaných poddanských do­ mov. Vtedy bola dedina Berzék pod tureckým záborom a správou.203 N prelome 16. a 17. storočia bol Berzék stredne veľkou dedinou, avšak poddanských do­ m ácností ubúdalo a chudobneli, najm ä po ďalšom plienení tureckým vojskom. V roku 1610 tam ojších sedliakov a želiarov zdanili spolu od jednej a trištvrte porty. Po plienení vojskom bola tam v roku 1635 zdanená len jedna sedliacka domácnosť od osm iny porty.204 Neskôr sa tam usadili prisťahovalci. V roku 1715 m al Berzék dvadsať, v roku 1720 len šestnásť sedliackych dom ácností.205

BETLENOVCE

BEŠEŇOV Kráľ Žigm und v roku 1419 poveril hodnoverné miesto Leleský konvent, aby úradne uviedol zemana Blažeja zjaseňa do vlastníctva dedinyjaseň, ako aj majetku zapísaného ako Besenew, na ktorom bolo prv sídlisko, avšak obyvatelia ho opustili.206 Tamojšie sídlisko jestvovalo m ožno od 13. storočia, nepochybne v 14. storočí, prípadne aj začiatkom 15. storočia. Názov dostalo zaiste po zemianskom vlastníkovi zvanom Bešeň.207 O nen majetok po­ m enúvali Bešeňov aj v 15. a 16. storočí, kedy už tamojšie sídlisko nejestvovalo.208 Napriek viacerým dokladom o tom majetku, nevieme presnejšie zistiť jeho zemepisnú polohu. Isté je, že sa nachádzal v strednej časti Zemplínskej župy, m ožno v okolí Plešian.

199 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , I, s. 4 9 6 n a p o r o v n a n ie u v ie d o l m e n á B ezek , B ezák .

57

Betlenovce sú miestnou časťou M ichaloviec a tvoria ich južný okraj. Prvá písom ná správa o Betlenovciach je v listine z roku 1322 o darovaní a ohraničení majetku Pozdišovce, ktorý na východnej strane susedil s poľom, patriacim do betlenovského chotára.209 Betlenovský chotár, ale najmä dedina jestvovali však už skôr. Vyplýva to najmä zo skutočnosti, že v Betlenovciach okrem poddaných bývali aj zemania, o ktorých sú doklady od tridsiatych rokov 14. storočia.210 V písomnostiach zo 14. až 16. storočia sa vyskytuje táto dedina pod názvom Bethlen, resp. Bethlem. Je to pravdepodobne skomolený, prípadne maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Betlehem. Aj pôvod dediny je nejasný. M ožno vznikla ako osada M očarian v 11. - 13. storočí. Betlenovce v prvej polovici 14. storočia patrili zemanom , synom a vnukom Kučura, Butka a Čegzeho. Potomkom týchto zemanov a ich príbuzným patrila dedina aj v 15. storočí.211 Koncom 14. storočia sa pokúšali zabrať túto dedinu šľachtici z M ichaloviec, avšak zemania si jej vlastníctvo ubránili. Betlenovce sa nevyskytujú v daňových súpisoch zo 16. storočia. Nepochybne preto, le­ bo obyvatelia boli želiarmi, ktorí daň kráľovi neplatili, alebo sedliaci sídlisko opustili a no­ ví sa tu usadili až koncom 16. storočia. V roku 1600 v obnovenej dedine už bolo dvadsať obývaných poddanských domov. Betlenovce patrili k stredne veľkým dedinám. V roku 1610 zdanili tam ojších sedliakov aj želiarov spolu od pol porty, v roku 1635 už len želiarov od osm iny porty.212 Obyvatelia sídlisko opúšťali, prípadne aj vymierali. Začiat­ kom 18. storočia nejestvovalo.213

BIEL Biel leží v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, na nánosovom vale Tisy, v nadmorskej výške okolo 100 m. Archeológovia našli pri Bieli črepy slovanskej keramiky z 10. až 13. storočia.214 O dedine Biel a jej chotári je síce zápis v listine kráľa Ondreja II. z roku 1214 o územ ­ ných majetkoch kláštora v Lelesi, avšak v tej časti, ktorá bola do listiny vpísaná o vyše 100 rokov neskôr. Zápis sa nachádza v časti listiny, v ktorej je opísaný priebeh hranice oddeľu­ júcej majetky kláštora od susedných, južných majetkov, teda aj od chotára dediny Biel.215 Najstarší hodnoverný doklad o dedine sa zachoval v nedatovanej listine kráľoviča Štefa­ na, napísanej práve v dedine Biel, v ktorej sa kráľovič prechodne zdržiaval okolo roku 1265.216

200 K a r á c s o n y i, R V , s. 2 2 7 , č . 2 0 2 „ c a s t r e n s e s ... B e z e g u " z r. 1219. 201 M O L , D L 14039 „ d e B e z z e g " z r. 1446. S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , n r. 3 6 „ d e B e z e k ". 202 M V H , 1 - 1, s. 3 2 3 , 3 4 4 , 3 6 0 „P a u lu s d e B e z e g " , „d e B e z e k ".

209 S e d lá k , R D S 1 II, č . 8 7 9 , s. 3 8 2 „terre B e t h le n " .

203 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 12, 163, 2 4 0 „B e z z e g " , „ B e z e g h " .

210 N a g y , N S z I, s. 69 „ n o b ilis d e B e tle n " z r. 1331. P ozri aj s. 1 5 2 ,1 5 9 .

204 T a m ž e , A 2 6 7 8 ,

s. 3; A

2677,

s.

211 N a g y , N S z

4 0 5 „B e s z e g h " .

I, s.

4 9 3 „d e B e t h le m " z r. 1390;

II, s.

4 5 2 , 467 „d e B e t h le n " z r. 1450.

205 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 .

212 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 5 2 „ B e t le n " , A 2 6 7 8 , s. 50 , A 2677, s. 415.

206 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t., E nr. 16 „B e s e n e w h a b ita to r ib u s d e s titu ta m " .

2,3

207 T a k ú p re z ý v k u m a l n a p r . d r a h ň o v s k ý z e m a n L a d isla v , ž ijú c i v p rvej p o lo v ic i 15. sto r o č ia . M O L , D L

214 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 - 38 3 .

8 4 4 5 6 „ B e s s e n e w " z r. 1444.

M a r s in a , C D S 1 I, s. 145 „te rr a m v ille d e B e y le " . Tá časť b o la vš a k d o lis t in y d o d a to č n e v p ís a n a

208 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1483, nr. 2 4 „p r e d iis B essen eô z r. 1483; A . a. 1509, nr. 13 „ p r e d i i ... B e ssen yew T h e lk e " z r. 1 2 0 9 . Š O B A ľ r e š o v , G h illá n y , i.

Magyarország, s. 1 7 9 ,1 8 4 .

č.

67 „p r e d iis ... B e ssen yes" z r. 1589.

v d v a d s ia ty c h r o k o c h 14. s to r o č ia . G ére si, N K I , s. 5 „ D á t u m in B e l" . S ze n tp é te r y , R R S A II - 1, s. 2 4 , č . 1834.

58

59

ZEMPLÍN

BODROGKERESZTÚR

V písom nostiach od 13. do 17. storočia sa dedina vyskytuje striedavo vo viacerých pra­ vopisných obm enách. Napriek tomu je nepochybné, že pôvodný názov Biely je sloven­ ského pôvodu.217

Dedina je zapísaná v poradí medzi dedinami Závadka a Žalobín. Z toho m ožno pred­ pokladať, že sa nachádzala v ich susedstve. Jestvovala len krátko, v polovici 16. storočia, pričom to m ohla byť len šoltýska samota.

Archeologické pamiatky, najstaršie písomné doklady a názov dosvedčujú, že bielske síd­ lisko jestvuje od 10. storočia a patrilo k mladšej skupine slovenských dedín v priľahlom okolí. V dedine sa nachádzal kostol zaiste už pred 14. storočím, avšak správy o ňom sa zacho­ vali od 14. storočia. Okolo roku 1335 v ňom pôsobil farár Klim ent, ktorý, tak ako iní kato­ lícki farári, vtedy vyplácal desiatu časť z príjmov od bielskych farníkov do pokladnice pá­ peža.218 O d 13. storočia patril Biel zemanom , ktorí sa v dedine usadili a jej názov používali v prídom ku.219 V 15. - 17. storočí dedina postupne patrila najmä zemanom z Veľkých Trakian a Čopu. Aj v 16. storočí mali v dedine kúriu.220 V 17. storočí boli zemepánmi Biela postupne zemania Pacotovci, Senieovci aj iní. Bielske sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené od 2,5 porty. Štyri domácnosti želiarov a dve sluhov daň neplatili. Pozemky a obydlia pre šesť sedliackych usadlostí boli opustené. V roku 1582 zdanili sedliakov od piatich port. V roku 1600 bolo v sídlisku se­ demnásť obývaných poddanských domov.221 Na prelome 16. a 17. storočia bol Biel stredne veľkou dedinou s poddanskými obyvateľmi. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Prejavilo sa to následne v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 zdanili sedliakov, ale aj želiarov spolu od jednej por­ ty, v roku 1635 od 0,75 porty.222 Po úpadku sedliakov nasledovalo znižovanie počtu pod­ danských dom ácností, obyvateľov aj domov. Na prelome 17. a 18. storočia bol Biel malou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v ňom ži­ lo po sedem poddanských dom ácností.223

BLAŽOVCE V dvoch m andátoch kráľa Ferdinanda I. z rokov 1548 a 1551 ohľadne riešenia sporu ro­ dín Drugetovcov o ich dedičské podiely na humenskom panstve je zapísaná aj táto dedi­ na.224 Jej úradný, maďarizovaný názov korenil v mene Baláž a jej ľudový názov iste bol Blažovce, či Balažovce. Nositeľom toho mena bol nepochybne zakladateľ tam ojšieho síd­ liska a prvý m iestny šoltýs.

2,7 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , I, s. 518; II, s. 51. 218 M V H 1 - 1, s. 3 2 3 , 3 3 2 , 3 4 5 , 361 „ C l e m e n s d e B e e l" , „ d e B e l". 219 M O L , D L 57214 „ d e B e e l" z r. 1281. N a g y , C D H A I V , s. 210 „d e B e ly " z r. 1342. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 13 6 4 , nr. 23 „ d e B e y l" z r. 1364. 220 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. P 2 „B e e l" z r. 1417; A . a. 1483, nr. 7 „ B e y l" z r. 1483. Š O B A Prešov, G illá n i, i. č . 67 „B e e l a lite r B y l" z r. 1589. 221 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 , 193, 2 4 2 „ B y l" , „ B e e l" , „ B e li" . 222 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 7; A 2 6 7 7 , s. 419 „ B e ly " . 223 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 . 224 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1548, Fa sc. 3, n r . 39 „ p o s s e s s io n ib u s ... B a la s o c z " . A d a lé k o k X V I , 1911, s. 129 „ B a la s o c z " . B e ň k o , O s íd le n ie , ju n e u v á d z a .

BLAŽOVCE (pozri Brančovce - Blažovce) BODROGKERESZTÚR (M) B o d r o g k e r e s z tú r le ž í n a v ý c h o d n o m ú p ä tí H e g y a lja , n a d d o ln ý m B o d r o g o m .

Najstarší doklad o ňom sa zachoval v listine kráľa Bela IV. z roku 1239. Vtedy kráľ po­ tvrdil predaj územ ného majetku, ležiaceho nad Keresztúrom. Majetok predával šľachtic Markolf z Keresztúra.225 V písom nostiach z 13. až 16. storočia sa vyskytuje pravidelne pod maďarským názvom Keresztúr, ojedinele v latinskom Sancta Crux v zmysle Svätý Kríž. Je zrejmé, že m otívom pri vzniku názvu bol náboženský, kresťanský prvok, Svätý kríž, ktorému bol zasvätený tam ojší kostol. Postavenie a zasvätenie kostola bolo takým význam ­ ným počinom , ktorý ovplyvnil názov sídliska. Z toho vyplýva, že kostol vznikol skôr ako sídlisko, prípadne súčasne so sídliskom. V prvom prípade by išlo o spoločný kostol pre oby­ vateľov susediacich dedín, teda Tokaja a Tarcala z 11. - 12. storočia, v druhom prípade by išlo o kostol vo vznikajúcom sídle šľachticov, zemepánov územ ného majetku z prelomu 12. a 13. storočia. Prvú možnosť považujeme za pravdepodobnejšiu. Priľahlý územ ný majetok získal najneskôr začiatkom 13. storočia menovite neznám y otec Markolfa. Šľachtic M arkolf z Keresztúra časť dedičného majetku, teda Mezes, ležiaci v severnom susedstve Keresztúra, v roku 1239 predal. V polovici 13. storočia v Keresztúre býval šľachtic Prug či Prúd ako spoluvlastník Kere­ sztúra. Jeho dedičia tam bývali v prvej polovici 14. storočia.226 V 15. - 17. storočí bol Keresztúr majetkovou súčasťou hradného panstva Tokaj. Tamojší farský kostol Svätého Kríža postavili v 11. - 12. storočí, najneskôr začiatkom 13. storočia. Nepriame správy o ňom sú z prvej polovice 13. storočia v názve dediny, priame písomné správy sa zachovali od prelomu 13. a 14. storočia.227 Vedľajší oltár kostola bol za­ svätený Svätej Kataríne.228 Katolícki farári v ňom pôsobili do druhej polovice 16. storočia. Od druhej polovice 16. storočia, dokázateľne od roku 1598 v ňom vysluhovali boho­ služby evanjelickí reformovaní kazatelia.229Na prelome 17. a 18. storočia kostol už opäť pat­ ril rímskokatolíckej cirkvi, avšak bol spustnutý a nepoužívaný.230 225 Š O B A L e v o č a , S p íš . p re p . II, Fa sc. 2, nr. 9 9 „ c o m e s A r k o lf d e K e r e z th w r ... t e r r a m ... su pra K e re z th w r ". 226 Š O B A L e v o č a , S p iš . p re p . II, F asc. 1, nr. 14 „terra filio r u m P r u g " z r. 12 4 8 . W e n z e l, C D A C , V I I , s. 4 0 4 „P rú d d e K ere ztw r" z r. 1 2 5 5 . M a r s in a , C D S 1 , II, s. 211, č . 3 0 0 ; s. 3 2 9 , č . 476. P o zri aj Š O B A L e v o č a , Sp iš. p re p . II, Fa sc. 1, nr. 2 2 „d e K o r e z th w r " z r. 1299; nr. 31 „d e K yristw r" z r. 1327. P o zri tie ž N a g y , C D H A , III, s. 37 „ d e K e re zth u r " z r. 1333. 227 N a g y , Z V , I, s. 38 „ d e S a n c ta C r u c e s a c e r d o tib u s " z o b d o b ia 1274 - 1304. M V H , I - 1, s. 2 4 9 ,2 4 0 , 3 4 5 , 361 „S te p h a n u s sa cerd o s d e S a n c ta C r u c e " , „d e K e re zth u r " k r o k o m 1332 až 1337. 228 M O L , D L 2 1 005 „a lta r is b ea te K a th a r in e v ir g in is in ... e cc le sia p a r o ch ia le s a n cte C r u c is in p o ssessio n e K e re zth w r c o n s tr u c te " z k o n c a 15. sto r o čia . 229 Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 121. T ô r té n e lm i Tár, 7 ,1 9 0 6 , s. 4 8 . 0 A d a lék o k X X , 1914, s. 157 „ O p p i d u m K eresztú r (ecclesia) la p id e a ru in a ta c a t h o lic o r u m " z r. 1700.

60

61

ZEMPLÍN

BODROGSZEG

Keresztúrom tiahla krajinská cesta v smere juh - sever od Tokaja k Sárospataku. O keresztúrskom úseku dávnej cesty sú písomné doklady od prvej polovice 13. storočia.231 V Keresztúre sa pravdepodobne v 14. storočí udom ácnil trh. Avšak až v 16. storočí Keresztúr primerane charakterizovali ako mestečko.232 V roku 1567 bol takmer celý Keresztúr vyhorený po vpáde tureckého vojska. Zostali len jeden - dva meštianske domy. Po požiari bola zdanená len jedna domácnosť od pol porty. Obyvatelia si zakrátko vybudovali nové dom y a usadili sa tam aj prisťahovalci. V roku 1582 boli meštianske domácnosti zdanené od 38 port. V roku 1600 mal Bodrogkeresztúr 66 obý­ vaných domov mešťanov, desať kúrií miestnych zemanov, kostol, faru a školu. Na prelome 16. a 17. storočia patril k stredne veľkým mestečkám v Zemplínskej župe. Zakrátko obyva­ teľov výrazne ubúdalo. V roku 1610 boli meštianske domácnosti zdanené od desiatich port, avšak v roku 1635 len od siedmich port.233 Po úbytku obyvateľov v 17., ale najm ä začiatkom 18. storočia v mestečku Bodrogkere­ sztúr bývalo v rokoch 1715 a 1720 štyridsaťpäť a štyridsaťsedem dom ácností. Aj vtedy sa v tamojšom chotári nachádzali vinice.234

Niektorým z Valónov sa podarilo spoločensky pozdvihnúť. Jedným z nich bol onen Egid, ktorý sa stal zem anom , ale naďalej býval v dedine Olaszi.239 Časť dediny ešte v 14. storočí bola majetkom kráľa, inú časť vlastnili miestni zem ania.240 V 15. storočí patrili Olaszi šľachticom z Perina.241 V druhej tretine 16. storočia a ešte okolo roku 1635 boli majetkom kláštora pavlínov v Sátoraljaújhelyi. V Olaszi m ali kostol od 13. storočia.242 Zasvätený bol sv. M ikulášovi.243 Katolícki farári v ňom pôsobili do druhej polovice 16. storočia. Dokázateľne od roku 1597 v ňom vyslu­ hovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia.244 Koncom 17. storočia kostol patril opäť rímskokatolíckej cirkvi.245 V tamojšom chotári a okolí sa nachádzali vinice, o ktorých sú doklady od polovice 13. storočia.246 Dedinou tiahla krajinská cesta v smere juh - sever, čo bolo nevýhodou počas vojenských výprav. Stalo sa tak aj v roku 1567 alebo krátko skôr, kedy dedinu úplne vypálili tureckí vo­ jaci.247 Pozostalí obyvatelia si však zakrátko postavili nové obydlia. V roku 1582 už tam oj­ ších sedliakov zdanili daňou kráľovi od ôsmich port. Obyvateľov a dom ov pribúdalo. V ro­ ku 1600 bolo v Olaszi obývaných tridsaťdva poddanských domov, kostol, fara a škola.248 Na prelome 16. a 17. storočia boli Olaszi veľkou dedinou s poddanským i farským oby­ vateľstvom. Neskôr obývaných dom ov aj obyvateľov ubúdalo a poddanské domácnosti chudobne­ li. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od dva a pol porty, v roku 1635 však od troch a osm iny porty.249 V rokoch 1715 a 1720 mali Olaszi dvadsaťjeden a dvadsaťdva poddanských dom ácnos­ tí. Aj vtedy sa v m iestnom chotári nachádzali vinice.250 Pri Bodrogolaszi sa v stredoveku nachádzala osada Mezes, ktorá však zanikla.

BODROGOLASZI (M) Bodrogolaszi ležia pod východným úpätím Hegyalja, pri pravom brehu Bodrogu. Istý Vavrinec sa zúčastnil uhorskej vojenskej výpravy do Haličská, začo ho kráľ Ondrej II. v roku 1224 odmenil darovaním územ ného majetku, vydeleného z chotára dediny Zsadány. Vavrinec vtedy býval v dedine Olaszi, inak latinsky pomenúvanej ako Frankavilla.23S Istý Egid syn Tomáša z Olaszi 236 sa zúčastnil v boji proti Tatárom počas ich vpádu do Uhorska v roku 1241, začo ho kráľ Belo IV. v roku 1247 odm enil darovaním územ ných ma­ jetkov. Údajne z roku 1239 je zápis o ceste vedúcej z Olaszi do susednej dediny.237 Tú istú dedinu v prvej polovici 13. storočia pom enúvali dvoma názvami, z ktorých je zrejmé, že dedinu založili franskí Valóni. Usadlíkov z Valónska v slovenskom prostredí severného Uhorska pomenúvali etnonym om Vlasi, napr. na Spiši alebo v Liptove.238 Nepochybne aj tí, čo založili dedinu Olaszi sa podieľali na výstavbe blízkeho kráľovského hradu, teda hra­ du Potok (Sárospatak), prípadne hradu Sátor (Sátoraljaújhely). Založenie dediny Olaszi možno predpokladať v 11. až 12. storočí, najneskôr na prelome 12. a 13. storočia.

BODROGSZEG O hrade s takým maďarským názvom sú doklady v dvoch listinách z rokov 1319 a 1322. V oboch je v nich opísaná tá istá udalosť a to obliehanie a dobytie m enovaného hradu voj-

239 W e n z e l, C D A C , V i l , s. 343 „ d e v illa N o g o lo z " z r. 1252; s. 4 0 8 „d e v illa N o g o lo z y " z r. 1255. 231 Š O B A L e v o č a , Spiš. p re p . II, Fasc. 2 , nr. 9 9 „ v ia m q u e v e n it d e K e r e z th w r ... ve rsu s P a th a k " z r. 1239. 232 A d a lé k o k , X I V , 1908, s. 2 6 6 „o p p id is ... K e re szth u r " z r. 1541. 233 M O L , K am ara, A 267 7 , s. 1 3 ,1 6 2 , 2 4 0 , 2 6 3 , 4 0 2 „K e r e z tu r " , „B o d r o g h K e re ztu r ". A 2 6 7 8 , s. 6. 234 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184.

241 M O L , D L 31372 „ O la z a lio n o m in e F r a n k fa lu a " z r. 1409; 70857 „ O la z y " z r. 1430, 2 4541 „ O la s y " z r. 1454. 242 N a g y , Z V , I, s. 38 „ M i c h a e li d e O lo z y ... s a c e r d o tib u s " z r. 1274 až 1304. 243 M V H , I - 1, s. 2 5 0 , 3 4 0 , 3 4 5 , 361 „s a ce r d o s e cc le sie S a n c ti N (ico la i) d e O la s i" „ d e O lo z i " , „ d e A la s y "

235 N a g y , C D P, V I, s. 17 „ d e F r a n k a v illa " . S ze n tp é te r y , R R S A , I, s. 135, č. 411 ju n e s to to ž n il s to u to d e d in o u . Pozri aj M O L , D L 31372 „ O l a z a lio n o m in e F r a n k fa lu a " z r. 1409; 31429 „ F r a n k ffa lw a a lio n o m in e N a g h a h a z " ( !) z r. 1424. 236 W e n z e l, C D A C , V II, s. 2 2 3 „ d e V lo z y " M a r s in a , C D S 1 , II, s. 171, č . 2 4 9 .

237W e n z e l, C D A C V il, s. 73 „ v ia , q u e d u c it d e v illa

240 N a g y , C D H A , I, s. 6 2 6 „ d e O l o z " z r. 1321; V , s. 1 3 3 ,1 5 9 , 58 6 .

O la z y " . L istin a je však n e sk o rším fa lz o m . S ze n tp é te r y ,

R R S A I - 1, s. 202 - 2 0 3 , č . 6 6 4 . 238 U lič n ý , F.: D e jin y o s íd le n ia L ip to v a . In : L ip to v 9. V la s tiv e d n ý z b o r n ík . M a r tin 1987, s. 9 9 , 140.

z rok o v 1332 a ž 1337. 244 Z o n á n y i, P ro te stá n s, s. 121 - 122. T ô r té n e lm i Tár 7 ,1 9 0 6 , s. 53. 245 A d a lék o k , X X , 1914, s. 157 „ O la s z i (te m p lu m ) la p id e u m c a t h o lic o r u m " z r. 1700. 246 N a g y , C D P , V I , s. 6 8 , z r. 12 5 2 . A d a lé k o k , X V I I I , 1912, s. 14, z r. 1275. 247 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 10 „ O la z i , p er Tartaros to ta lite r c o m b u s t a " . 248 T a m že, s. 162, 2 3 9 , 2 6 9 „ P a th a k o la z y " , „ O la s z i " .

S lo v e n s k ý ľu d o vý n á z o v V la c h y sa pre d e d in u v Z e m p lín s k e j s to lic i p o u ž ív a l ešte v 18. s to r o č í, p ra vd a

249 Tamže, A 2 6 7 8 , s. 7; A 2 6 7 7 , s. 403 „ O la s z i " .

p o p ri m aď arsk om n á z v e O la s z i. K o ra b in sk y , c . d ., s. 500 „ O la s z i, W la h i " .

250 Magyarország, s. 179, 184.

ZEMPLÍN

BOOS

skom kráľa Karola Róberta a jeho prívržencami okolo roku 1317.251 Hrad dovtedy patril šľachticovi Petrovi synovi Petena, ktorému kráľ hrady a panstvá skonfiškoval. Taký istý osud stihol aj hrad nad dedinou Bačkov a hrad Brehov. Určujúca časť názvu teda Bodrog svedčí, že sa hrad nachádzal v doline tak pom enova­ nej rieky, ako vtedy pom enúvali O ndavu.252 V doline a povodí O ndavy patrilo šľachticom Petrovi synovi Petena panstvo Stropkov. Na onom panstve sa v 13. a 14. storočí nachádzal hrad nad dedinou Turany. Nepochybne s tamojším hradom treba stotožniť onen hrad, tak ojedinele a netradične zapísaný v listinách z rokov 1319 a 1322.

Tamojšie sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené od troch port. Pozemky jed­ nej sedliackej usadlosti boli dávnejšie opustené, hoci tri domácnosti boli želiarske. Nedáv­ no do dediny vtrhla skupina tatárskych vojakov a odvliekla poddaných siedmich dom ác­ ností. Aj v roku 1582 zdanili sedliakov od troch port. V roku 1600 stálo v sídlisku dvadsaťpäť obývaných poddanských domov, jedna - dve kúrie zemanov, kostol, fara a škola.260 Na pre­ lome 16. a 17. storočia bol Boľ stredne veľkou dedinou s poddanským, zemianskym i far­ ským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa následne prejavilo v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu od jednej a osm iny porty, v roku 1635 od trištvrte porty.261 Po schudobnení sedliakov nastal úbytok poddanských obyvateľov, domácností aj domov. Na prelome 17. a 18. storočia bol Boľ stredne veľkou, prípadne m alou dedinou. V roku 1715 mal desať, v roku 1720 už trinásť poddanských dom ácností.262 Pri Boli sa v stredove­ ku nachádzala aj osada Orlehteleke, ktorá však zanikla.

62

BOĽ Boľ leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, na nánosovom vale Tisy, v nadmorskej výške okolo 102 m. V boľskom chotári sa našli stopy po slovienskom osídlení v 9. - 10. storočí.253 Najstaršia správa o tejto dedine sa nachádza v zápise Varadínskeho registra k roku 1221, kedy bol Vavrinec z Boľa obvinený z krádeže a dostavil sa pred súd vo Varadíne (Oradea v Rum unsku).254 Názov dediny v 14. - 15. storočí striedavo zapisovali v tvaroch Bol, Bool, Boly, od polo­ vice 16. storočia pravidelne Boly. Názov pochádzal zo slova či mena Boľ.255 Archeologické, historické a jazykovedné pramene vedú k poznatku, že tamojšie sloviensko - slovenské sídlisko jestvuje od 9. storočia. Najstaršie časti boľského, pôvodne románskeho kostola svedčia, že kostol pochádza z druhej polovice 13. storočia.256 Prípadný starší kostol môže odhaliť len archeologický výs­ kum . Vtedajší kostol bol zasvätený sv. M ikulášovi a v tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Já n .257 Katolícki farári tam vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. sto­ ročia, avšak od roku 1598 a ešte aj na prelome 17. a 18. storočia dokázateľne evanjelickí re­ form ovaní kazatelia.258 Boľ nepochybne od 13. storočia patril zemanom , ktorí tam m ali kúriu a názov dediny používali v prídom ku.259 V 16. - 17. storočí boli zemepánmi dediny okrem m iestnych ze­ m anov aj Alpáriovci. 251 Ú s p e š n é h o o b lie h a n ia sa z ú č a s tn il aj š ľ a c h tic M ik č o . S e d lá k , R D S 1 II, s. 370, č . 8 5 0 „ i n e x p u g n a tio n e ... c a s tr o r u m Petri filii P e tu n e y in fid e lis ... B u d r u g z e g " . 252 Ú z e m ie v d o lin e a p o v o d í h o r n e j O n d a v y ešte v 15. sto r o č í m a ď a rsk y p o m e n ú v a li k r a jin n ý m n á z v o m B o d r o g fe u . N a g y , N S z II, s. 125 „ B o d r o g fe w “ . Iš lo o p a n s tv o C u d a r o v c o v , ted a o stro p k o vsk é p a n s tv o . 253 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 2 8 2 - 2 8 3 .

BOOS Keď sa v roku 1349 šľachtici Bogatradvanovci z Nižného Žipova a Čeľoviec dohodli na deľbe ich dedičných majetkov, dedina tak zapísaná pripadla čeľovskej vetve.263 Hoci jestvovanie tejto dediny je dokázateľné v polovici 14. storočia, jej trvanie treba predpokladať už pred 14. storočím. Neskoršie správy o dedine nepoznáme. Pravdepodob­ ne v druhej polovici 14. storočia obyvatelia sídlisko opustili, prípadne splynulo s inou de­ dinou. Na základe obsahu uvedenej listiny m ožno zemepisnú polohu onej dediny len pred­ pokladať a to v strednom, resp. južnom Zem plíne.

BOROV Borov leží v doline horného Laborca, v nadmorskej výške okolo 364 m. Prvý doklad o Borové je v mandáte kráľa Ferdinanda I. z roku 1543, ktorým poveril Leleský konvent, aby vyšetril rodinný spor Drugetovcov o majetkové podiely na humenskom panstve. Spor sa dotýkal aj dediny Borov.264 V písomnostiach zo 16. a 17. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Boro, čo bol maďarizovaný tvar pôvodného slovenského nárečového názvu Borov. Ten korení v slove bor.

254 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 194, č . 2 6 0 „ L a u r e n tiu m d e v ill a B o lu p ro fu r to " . P o ro vn a j aj s. 37 5 . 255 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , I, s. 517; II, s. 6 5 o k r e m B o ľ p rip úšťa aj B o ly. 256 S ú p is , 1, s. 138. 257 M V H I - 1, s. 2 51, 3 2 3 , 331, 3 4 5 , 361 „ J o h a n n e s sa cerd o s S a n c ti N ic o la i d e B o l" , „ J o h a n n e s d e B o l" , „d e B o ly " . 258 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 1 22. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 110. A d a lé k o k , X X , 1914, s. 157 „B o ly , (te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700. 259 N a g y , Z V IV , s. 6 2 3 . A d a lé k o k , X X I , 1915, s. 108 „ d e B o l" z r. 1304. N a g y , C D H A II, s. 5 5 0 , 6 2 9 „d e B o ly " , „ d e B o li" z r. 1331 133 2 . S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín . P 43 „ d e B o o l" z r. 1431. S N A , S A L e le s. p ., X V I . sto r ., nr. 34 „d e B o l" z r. 1506.

63

“ “ M°L , Kamara, A 26 7 7 , s. 9 ,1 9 5 , 2 4 3 , Tamže, A 26 7 8 , s. 2 8 ; A 2 6 7 7 , s. 419. “ 2 Magyarország,

Nagy,

CDHA V ,

271 „ B o ly " .

s. 179, 184. s. 2 7 9 „ p o s s e s s i o n u m ... B o o s " .

S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, n r . 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... B o r o w " . T ak u ž B e ň k o , c . d ., s. 2 6 8 .

65

ZEMPLÍN

BOŤANY

Dedinu Borov založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného valašského práva v 15., prí­ padne začiatkom 16. storočia na majetku šľachticov Drugetovcov z ich podnetu či súhlasu. Borov bol majetkovou súčasťou humenského panstva a vo vlastníctve Drugetovcov od založenia a nepretržite aj v 16. a 17. storočí.265 Borovské valašské dom ácnosti platili daň kráľovi v roku 1567 od osem a pol porty. Päť želiarskych dom ácností daň neplatilo. V roku 1582 valachov zdanili od šiestich port. Síd­ lisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsať poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.266 Na prelome 16. a 17. storočia bol Borov stredne veľkou dedinou s Valašsko - rusínskymi obyvateľmi. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších valachov aj želia­ rov zdanili spolu od jednej a pol porty, v roku 1635 od jednej porty.267 Okolo roku 1623 ži­ li v Borové dve dom ácnosti šoltýsov a dvanásť poddanských domácností. Ich mená a priez­ viská svedčia o rusínskom pôvode a tradičné povinnosti k zemepánom, také ako v Habure, dosvedčujú, že pôvodným zamestnaním boli valachm i.268 V druhej štvrtine 17. storočia sa počet obyvateľov výrazne zvyšoval a dôsledkom bola preľudnenosť. V roku 1657 na dvoch šoltýstvach žilo dvanásť rodín, na dvanástich celých valašských usadlostiach tridsaťpäť rodín, napokon ešte tri želiarske rodiny. Pozoruhodné je, že vtedy sa v borovskom chotári dolovali a spracúvali mlynské k am en e.269 V druhej polovici 17. storočia sa počet obyvateľov síce znižoval, avšak ich majetkové po­ mery sa okrem šoltýsov nezlepšili. V roku 1690 na dvoch šoltýstvach hospodárilo päť do­ m ácností. Valašských dom ácností bolo dvadsaťdva, avšak zväčša žili len na osm inových, menej na štvrtinových usadlostiach. Len jedna domácnosť bola želiarska, hoci pozemky po piatich dom ácnostiach zostali opustené.270 V roku 1715 žilo v Borové dvadsať a v roku 1720 osemnásť poddanských dom ácností. V dedine sa nachádzal aj m lyn .271

zapisovali od 13. do 17. storočia pravidelne pod názvom Borsi. Bol to maďarizovaný tvar slovenského nárečového názvu (z, do) Borše, o ktorom sa predpokladá, že bol totožný s osobným m enom Borša.274 Z uvedených dokladov je zrejmé, že Borša dokázateľne jestvuje od 11. storočia, pričom možno predpokladať jej ešte starší pôvod. V Borši m ožno predpokladať kostol z obdobia pred 13. storočím, avšak najstaršie vidi­ teľné románske časti doterajšieho kostola pochádzajú z polovice 13. storočia.275 Písomné správy o kostole poznám e až od 16. storočia. Začiatkom 16. storočia v ňom pôsobili kato­ lícki farári František a po ňom od roku 1509 M ik u lá š.276 Pravdepodobne už v 16. storočí, dokázateľne v 17. storočí bola Borša fíliou evanjelickej reformovanej farnosti U jhely (Sátoraljaujhely), kedy vboršianskom kostole vysluhovali bo­ hoslužby kapláni z Ujhelya.277 V druhej polovici 13. storočia územ ný majetok Borše vlastnili nem enovaní kráľovskí hostia z blízkeho U jhelya.278Majetkovou súčasťou panstva Ujhely zostala Borša aj v 14. - 15. storočí a postupne vo vlastníctve šľachticov z Perina, Pavloviec a v 16. storočí viacerých ze­ mianskych rodov.279 V dedine sa zachoval kaštieľ z druhej polovice 17. storočia.280 Boršianske sedliacke domácnosti v roku 1441 zaplatili kráľovi daň dvadsaťšesť zlatých.281 Vtedy tam hospodárilo zaiste do tridsať domácností. Neskôr sedliakov ubúdalo. V roku 1567 vypálili Tatári šesť sedliackych domov, jedna usadlosť bola už prv opustená. Nepoškodené sedliacke dom ácnosti vtedy zdanili od dvoch port a v roku 1582 len od jednej a pol porty. V roku 1600 boli v sídlisku iba štyri obývané poddanské domy.282 Pravda, bol tam aj kaštieľ s hospodárskymi budovam i majera, kostol, fara, m ožno i škola. Na prelome 16. a 17. storočia bola Borša malou dedinou s poddanským, šľachtickým i farským obyvateľstvom. Postupne však poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spoločne od pol porty, tak ako aj v roku 1635.283 Najneskôr na prelome 17. a 18. storočia poddanských domácnosti v Borši pribúdalo. V roku 1715 tam hospodárilo trinásť, v roku 1720 štrnásť sedliackych dom ácností.284

64

BORŠA BOŤANY Borša leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, na nive Bodrogu, v nadmorskej výš­ ke okolo 101 m . Pri Borši sa nachádzajú stopy po sídlisku z 11. - 13. storočia.272 Nem enovaní obyvatelia Borše boli obvinení v akomsi spore a mali sa zodpovedať pred súdom vo Varadíne. Strohý zápis o tom je vo Varadínskom registri k roku 1221.273 Dedinu

Boťany ležia v juhovýchodnom cípe Východoslovenskej nížiny, na nánosovom vale T i­ sy, v nadmorskej výške okolo 102 m.

274 S ta n isla v, S lo v e n s k ý , 1, s. 5 0 8 ; II, s. 71. 275 Sú p is 1, s. 145 265 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1548 „ Z b o r w " . Po zri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y . 266 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 4 5 ,1 8 2 , 2 5 4 „ B o ž o u " , „ B o r u " , „ B o r o " .

G ére si, N K I I I , s. 63 „F r a n c is c u m p le b a n u m d e B o rš a "; s. 64 „ N i c o la u m d e B o rša " z r. 1509. 277 T ô r té n e lm i T ár 7 ,1 9 0 6 , s. 58 , 2 7 2 . Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 122.

267 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 0 „ B o r o u " ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 9 „ B o o r o " . 268 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 1 09, nr. 2 , s. 2 9 2 „B o r o " . 269 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i.

č.

W e n ze l, C D A C I X , s. 391 „ h o s p it u m n o s t r o r u m ... p ossession es ip s o r u m ... B o r s i... r e d d id im u s " v r . 1282. 279M O L , D L 5 7266 „B o r s y " z r. 1321; 7812 „B o r s y " z r. 1392; 12092 „B o r s y " z r. 1429; 71987 „B o r si z r. 1453.

2 7 7 , s. 74 - 76 „B o r r o " .

V rok u 1676 sa v ň o m n a r o d il F ra n tišek II. R á k o ci.

270 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 89 - 90 „ B o r o v " .

281 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ B o r s i" .

271 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 .

282 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 6 ,1 6 4 , 2 4 5 „ B a r s i" , „ B o r s i" .

272 V alter, H is to ir e , p r ilo ž , m a p k a .

283 T a m že, A 2 6 7 8 , s. 7; A 2 6 7 7 , s. 401.

273 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 192, č . 2 5 3 „ v illa n o s d e to ta v illa B o r s y " .

284

Magyarország, s. 179, 184.

ZEMPLÍN

BOŽČICE

V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 14. storočia pôsobil vo farskom kostole v Boťanoch farár M ich al.28S Duchovným patrónom kostola bol archaniel M ichal.286 Kostol a farnosť ne­ priamo svedčia o jestvovaní dediny pred 14. storočím. Možnosť jestvovania staršieho kos­ tola môže preveriť len archeologický výskum. Názov dediny zapisovali striedavo v tvaroch Botian, Bathyan. Prvý bol pádovým tvarom slovenského názvu (z, do) Botian, druhý jeho maďarizovanou prispôsobeninou. Základ názvu Bot so starobylou koncovkou -any vedie k názoru, že názov korení v osobnom či ro­ dovom m ene.287 Starobylý názov Botian, ich sídlisková rozvinutosť a farnosť v prvej polovici 14. storočia um ožňujú predpokladať, že dedina jestvovala aj pred 11. storočím, pričom m ožno patrila k najstarším slovenským dedinám v okolí. M ožno už v 13., dokázateľne od 14. storočia a v 15. storočí patrili Boťany m iestnym ze­ m anom .288 V 16. - 17. storočí dedinu vlastnili aj zemania z Bačky, Sekeľovci a iní. O d polovice 17. storočia tam jestvuje pôvodne neskororenesančný kaštieľ.289 Boťany boli katolíckou farnosťou do druhej polovice 16. storočia. O d konca 16. storočia do konca 17. storočia v m iestnom kostole vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia. O kolo roku 1700 opäť katolícki farári.290 V roku 1567 boli botianske sedliacke dom ácnosti zdanené od sedem a pol porty. Ďalšie tri dom ácnosti si stavali nové domy, preto daň neplatili. Deväť dom ácností bolo želiarov, sluhov a pastierov. V roku 1582 zdanili sedliakov od šesť a pol porty. V 70. - 80. rokoch sa do dediny prisťahovali novousadlíci a vzrástol počet obyvateľov i domov. V roku 1600 m a­ li Boťany štyridsaťdva obývaných poddanských domov. Pravda, bola tam aj kúria zemanov, kostol, fara a šk o la .291 Na prelome 16. a 17. storočia boli Boťany veľkou dedinou, najväčšou v okolí, pričom mali poddanské, zemianske i farské obyvateľstvo. Botianske sedliacke dom ácnosti v 17. storočí chudobneli a ubúdalo ich, čo sa primera­ ne prejavilo v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zda­ nili spolu od 1,25 porty, v roku 1635 iba od pol porty.292 Ubúdalo aj poddanských obyva­ teľov, aj dom ov v sídlisku. Na prelome 17. a 18. storočia boli Boťany stredne veľkou dedinou. V roku 1715 mali de­ sať, v roku 1720 iba osem poddanských obyvateľov.293

BOŽČICE

66

67

Božčice ležia v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na nánosovom vale dol­ nej Tople, v nadmorskej výške okolo 111 m. V 13. storočí vlastnili tam ojší majetok šľachtici z rodu Bogatradvan. Štefan z onoho ro­ du ho koncom 13. storočia dal ako veno rodinne spríbuzneným šľachticom .294 Názov tejto dediny zapisovali v nezvyčajne pestrých variantoch. V 13. a 14. storočí v po­ dobe Bazza, Bozza, Boscha, čo boli pravopisné obm eny maďarizovaného názvu. Popri ňom sa v 15. storočí vyskytuje aj ľudový názov Božčice, tiež v pravopisných obdobách. Napokon v 16. a 17. storočí sa vyskytoval tvar Bosnica.295 Pôvod názvu sa odvodzuje od osobného mena Božča, ale aj od slov božek, božec, teda pohanský bôžik, prípadne slova božnica, označujúcom menšiu pohanskú m odlitebňu.296 Pohanské božište zaiste súviselo so súdobým hradiskom nad vtokom Tople do Ondavy. Zemepisná poloha dediny, ale najmä jej starobylý tvar slovenského názvu s koncovkou -ice vedú k názoru, že božčické sídlisko jestvovalo už pred 11. storočím. V Božčiciach stál kostol nepochybne pred 14. storočím, prípadne ešte skôr, čo môže pre­ veriť len archeologický výskum. Okolo roku 1335 v ňom pôsobil farár Beňadik.297 Katolíc­ ki farári tam vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. storočia, kedy ich vystriedali evanjelickí kazatelia. Evanjelickí a. v. kazatelia tu dokázateľne pôsobili od roku 1601 do ro­ ku 1706 a väčšinou pochádzali zo slovenského prostredia (Turiec, Orava, Liptov, Rajec).298 Už sme uviedli, že Božčice patrili v 13. storočí Bogatradvanovcom. Im ich skonfiškoval kráľ Karol Róbert a v roku 1312 daroval šľachticovi Petrovi, synovi Petena.299 Aj jemu ich po roku 1317 kráľ odobral a v roku 1321 daroval šľachticom z rodu Bokša.300Tým to, najmä vetve zo Sečoviec a Čopu patrila dedina nepretržite ešte aj v 17. storočí, ako majetková súčasť sečovského panstva.301 Peter syn Petena časť božčického majetku daroval v roku 1313 svojim vazalom, synom Klča, predkom zem anov z D lhého Klčova a Tušíc.302 V 14. storočí m ali Božčice najmenej dve sídliskové časti. Božčicami tiahla krajinská cesta v smere juh - sever. O jej časti do D lhého Klčova, prí­ padne Tušíc sú viaceré doklady z prvej polovice 14. storočia.303 Priaznivú zemepisnú polo294 Š O B A Prešov, U z U , Fasc. X X X I I I - 1 „te rr a m B e z a " V d a tá cii lis tin y c h ý b a rok . 295 O k r e m u v á d z a n ý c h d o k la d o v p o zr i aj Š O B A P rešov, U z U , Fasc. L 1 - 6 „ B z z a " , „B a s c h a " , „ B o s c h a "

285 M O L , D L 5 7 2 9 0 „ M i c h a e le m s a c e r d o te m d e B o th ia n " z r. 1329. N a g y , C D H A I I , s. 551 „ M ic h a e l de B a th y a n " z r. 1331. 286 M V H I - 1, s. 2 3 1 , 2 51, 3 2 3 , 3 4 5 , 3 6 0 „ M i c h a e l sa cerd o s S a n c ti M ic h a e lis d e B o c ia n " , „ M i c h a e l v ic e a r c h id ia c o n u s d e B a r h ia n " , „ d e B a th ia n " z ro k o v 1332 - 1337. 287 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , I, s. 516; II, s. 4 2 - 7 3 . 288 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., n r. 54 „ d e B o ttia n " z r. 1395. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t., P 2 9 6 „d e B a c c h ia n " z r. 1404. 289 S ú p is 1, s. 146 o ň o m tie ž u v á d z a , že b o l v r o k u 1706 z n ič e n ý a r o k u 1740 b a ro k o v o u p r a v e n ý . 290 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 121 u v á d z a k a za te ľo v o d r o k u 1598 d o ro k u 1684. M O L , K a m a ra , A 2677, s. 271 „ B o t t ia n , c o n c io n a t o r " z r. 1601. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 110. A d a lé k o k , X X , 1914, s. 157 „ B o ty á n , ( te m p lu m ) la p id e u m c a t h o lic o r u m “ z r. 1700.

z r. 1339 - 1341. S N A , N á ta fa lu š i N V , Fasc. III, nr. 15 „B o s z c z y c z e " z r. 1456. Š O K A B ard ejo v, B a r d e jo v m a g . č . 3110 „ B a z a a lio n o m in e B o z y c z a " z r. 1493. 296 V arsik, O s íd le n ie , I, s. 267 o d o s o b n é h o m e n a B o ž č a . M V H I - 1, s . 25 7 , 3 4 6 , 3 6 2 „B e n e d ic tu s sa cerd o s d e B ú c h a " , „d e B o z z a ". 8 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 4 „ B o s n itc z a , c o n c io n a t o r " z r. 1601. Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 126. H ô r k , 29? J - : Sáros - z e m p lé n i ev. essperesség tô r té n e te . K a ssá n 1885, s. 2 9 3 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 110. S e d lá k , R D S1 1 , s. 4 5 2 , č . 1060 „p o s s e s s io n e s ... d u o B a zza v o c a ta s " . 00 M O L , D L 6 7 3 9 9 „p o s s e s s io n e m B a ssa ". Nedlák, R D S 1 II, s. 3 8 6 , č . 8 8 6 „ K e t h B o z z a " z r. 1322. M O L , D L 5 7724 „B a z z a " z r. 1459. S N A , H M

302 ^6'eS' k ' A , a . 1499, nr. 5 „B o s c z y c z a " z r. 1499. S e d lák , R D S1 1 , s. 4 9 4 , č. 1159.

291 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2, 193, 2 4 3 , 271 „B a t y a n “ , „ B a t t h y a n “ , „ B a t tia n " .

A d a lék o k , X V I I I , 1912, s. 147 „ v ia m m a g n a m , q u a e d u c it d e p o s se ss io n e B azza in ... p o s s e s s io n e m

292 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 7 ; A 2 6 7 7 , s. 417.

H o z z u m e z e o " z r. 1321. Š O B A Prešov, U z U , Fasc. C L X X X - a, fo l. 99 „ v ia m p u b lic a m p e r ... V ilia m B o sch a in ... V ilia m T h w s a d u c e n t e m " z r. 1341.

293 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 .

ZEMPLÍN

BRANČOVCE - BLAŽOVCE

hu dediny sa snažili využiť zemepáni, čo sa im podarilo v roku 1326, kedy po ich žiadosti kráľ Karol Róbert povolil zriadenie m ýtnice a vyberanie mýta v Božčiciach.304 Božčiských sedliakov okrem richtára zdanili v roku 1567 daňou kráľovi od 6,75 porty. Iné dve dom ácnosti si stavali domy, dve boli slobodnícke, napokon tri želiarske daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od šiestich port. Tamojšie sídlisko v roku 1600 malo dvadsaťjeden obývaných poddanských domov, ale aj kostol, faru, školu.305 Vtedy boli Božčice stredne veľkou dedinou tradične s poddanským obyvateľstvom a osaden­ stvom fary. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa prejavilo aj v znižo­ vaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu od 2,5 porty, v roku 1635 iba od štvrť a osm iny porty.306 S chudobnením a úbytkom obyvateľov súviselo aj zmenšovanie sídliska. Na prelome 17. a 18. storočia boli Božčice m alou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 mali po tri sedliacke do­ m ácnosti.307

loviec, N ižného Žipova a druhú časť postupne šľachtici z Perina a Drugetovci, ako majet­ kovú súčasť panstva Trebišov.312 Podľa urbára z roku 1601 sedliaci na Drugetovskej časti boli každoročne povinní od ce­ lej usadlosti vyplatiť daň jeden zlatý, odovzdávať obvyklý desiatok z úrody na poliach a kaž­ dá domácnosť, ak užívala polia, aj jednu kuru.313 Bracovské sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 6,5 porty. Želiarov a sluhov bolo osem domácností, ale tí daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdani­ li od piatich port. V roku 1600 malo sídlisko dvanásť obývaných poddanských dom ov.314 Na prelome 16. a 17. storočia boli Bracovce stredne veľkou dedinou, pričom m ali len poddanské obyvateľstvo. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 sed­ liakov ale aj želiarov zdanili od vyše 1,25 porty, v roku 1635 iba od 0,75 porty.315 Do začiatku 18. storočia obyvateľov ubúdalo, takže Bracovce boli vtedy m alou dedinou. V roku 1715 m ali len tri, v roku 1720 už sedem sedliackych dom ácností.316

BRACOVCE

BRANČOVCE - BLAŽOVCE

Bracovce ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, na nánosovom vale Ondavy, v nad­ morskej výške okolo 105 m . Prvá správa o tejto dedine je v listine z roku 1227 o vlastníctve Ložína. V nej sa o Ložíne uvádza, že leží pri Bracovciach.308 Bracovce zapisovali do písomností od 13. do 17. storočia pravidelne pod názvom Berethe, Berethey. Boli to maďarizované tvary odvodené od staršieho slovenského názvu kore­ niaceho v slovenskom osobnom mene Bratej a nárečovej podobe Bracej.309 Vzťah pred­ pokladaného Brateja k obyvateľom sídliska bol rodový, nie feudálny, lebo Bracovce začiatkom 13. storočia patrili šľachticom z rodu Bogatradvan. Písomná správa z roku 1227 a pôvod názvu Bracoviec vedú k názoru, že dedina jestvo­ vala pred 13., resp. 11. storočím. Z toho dôvodu predpokladáme, že sídlisko z 9. - 10. sto­ ročia v chotári susedných Falkušoviec310vybudovali a obývali Bracovčania. Zo zachovaných správ nem ožno zistiť, kedy uhorský kráľ daroval Bracovce šľachticom Bogatradvanovcom. Šľachtici ich nadobudli pravdepodobne na prelome 12. a 13. storočia. V polovici 13. storočia už v Bracovciach bývala jedna vetva uvedených šľachticov. Jej príslu­ šníkom dedina patrila do 15. storočia.311 V 15. až 17. storočí jej časť vlastnili zemania z Če-

V 13. až 16. storočí žili zemania, ktorí používali maďarizovaný tvar tohto názvu v prídomku. Im patril onen majetok s tamojším sídliskom, v ktorom m ali kúrie.317 Používal sa však aj iný maďarizovaný názov v zmysle Brančov Pozemok v stotožňujúcom spojení s náz­ vom v zmysle Blažov Pozem ok.318 Tieto tvary svedčia o tom , že dotyčný územ ný majetok vlastnili zemania Branč a Blažej. Blažej žil v druhej polovici 14. storočia.319 O zemepisnej polohe tohto majetku a sídliska je záznam, že sa nachádzal v susedstve dediny a chotára Zbudze.320Tam v 13. až v prvej polovici 16. storočia jestvovala osada, m ož­ no len zemianska samota, ktorá neskôr zanikla, prípadne sídliskovo splynula s blízkou de­ dinou.

68

69

3,2 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , nr. 6 „ B e r e th e " z r. 1429. Š O B A Prešov, D r u g e r H , i. č . 43 , 63 „B e re th e " z r. 1465 a 1506.

313 M a r sin a , K u šík , U rb á r e II, s. 14 „P e r e t h e ô " . 314 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 3 3 , 174, 253 „ B e r e z h e u " , „B e r e tô " . 315 T a m že , A 2 6 7 8 , s. 50; A 26 7 7 , s. 416. 316 Magyarország,

304 N a g y , Z V 1, s. 277. 305 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 9 ,1 7 5 , 2 5 3 , 2 6 4 „ B o s n ic a " . 306 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 8 ; A 2 6 7 7 , s. 417. 307 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 3 . 308 W e n z e l, C D A C V I , s. 4 4 4 „ iu x t a B e r e th e " . 309 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , 1, s. 50 9 - 510; II, s. 75. 310 Č a p lo v ič , Z a n ik n u té , s. 3 8 2 - 3 8 3 . 311 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 189, č . 413 „ d e B e r e th e y " z r. 1 2 5 2 . S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1395, nr. 2 8 „d e B e r e th e " z r. 13 9 5 .

s. 179, 184.

17 V arjú , L B , I, s. 127 „ d e B e r e n c h e " z r. 1 2 8 9 . N a g y , N S z , 1, s. 2 6 2 „d e B a r a n c h " z r. 1357; N S z , II, s. 128, 171 „d e B a r a n c h " z r. 1414, 1416. V a rjú , L B , I, s. 571 „ d e B a r a n c h " z r. 1427. M O L , D L 7 2 0 9 3 „d e B a r a n c h " z r. 1504. S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . B a r a n c h fe ld e " z r. 1408.

Z e m p lín ,

n r.

50

„p o s s e s s io n u m

...

B a la sfe ld e

a lio

n o m in e

M O L , D L 4 2 4 8 6 „B la s ii d e B a r a n c h " z r. 1391. M á ly u s z , Z s O I, č . 2 0 4 4 . 320 t -

*

'

la m ž e , „p o s s e s s io Z b u g y a ... a parte p o s s e s s io n u m ... B a la sfeld e a lio n o m in e B a r a n c h fe ld e " . Pozri

aj N a g y , N S z , II, s. 66 „ a parte p o s s e s s io n u m ... B a la fe ld a lio n o m in e B a r a n c h fe ld " z r. 1409. C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 341 p o z n a l d o k la d z r o k u 1408.

70

ZEMPLÍN

BREKOV

BREHOV

litých dedín. Tamojším šľachticom patrila časť dediny aj v 15. storočí.328 Nepochybne tí šľachtici si dali v 14. storočí postaviť hrádok, v ktorom bývali aj v 15. storočí. O hrádku sa nezachovali priame písom né správy. Jestvoval na polohe dodnes zvanej Várička a zachovali sa z neho iba ruiny.329 Brehov v 15. - 16. storočí vlastnili postupne aj šľachtici z Cejkova, Šóšovci a iní, v 17. storočí šľachtici z Raškoviec.330 V prvej polovici 16. storočia tam dali ze­ mepáni postaviť renesančný kaštieľ, ktorý jestvuje doteraz.331 Hoci najtrvalejšími obyvateľmi dediny boli roľníci, v druhej polovici 14. storočia tam sídlilo aj niekoľko valašských dom ácností, ktoré v lesoch pásli čriedy oviec a svíň.332 K dedine patrili v 15. storočí aj zemepánske rybníky.333 Tamojší sedliaci okrem richtára vyplatili v roku 1441 daň kráľovi štrnásť zlatých, avšak zemepáni nedovolili ešte zdaniť dvanásť dom ácností.334 Z toho vyplýva, že sedliacke do­ mácnosti obhospodarovali pozemky v rozsahu vyše štrnásť celých usadlostí, pričom do­ mácností m ohlo byť do tridsať. Najm ä v 16. storočí sedliakov ubúdalo. V roku 1567 ich zda­ nili od troch port najmä preto, že dvanástim domácnostiam nedávno Tatári spustošili obydlia, napokon tri dom ácnosti boli želiarske. V roku 1582 zdanili sedliakov len od 1,5 porty. Čoskoro sa v dedine usadili prisťahovalci, čím sa zvýšil počet obyvateľov aj domov. V roku 1600 m alo sídlisko dvadsať obývaných poddanských domov, kostol, faru i školu, ale aj kaštieľ.335 Na prelome 16. a 7. storočia bol Brehov stredne veľkou dedinou so šľachtickými, far­ skými a poddanským i obyvateľm i. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spo­ lu od jednej a osm iny porty, v roku 1635 iba sedliakov od štvrť porty.336 Znižovanie zdane­ nia bolo dôsledkom chudobnenia poddaných a ich úbytku. V Brehove žilo v rokoch 1715 a 1720 rovnako päť poddanských dom ácností.337 Pri Brehove sa v stredoveku nachádzala aj dedina s maďarizovaným názvom Kysfalud, ktorá však zanikla.

Brehov leží uprostred Východoslovenskej nížiny, na nive dolnej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 115 m . Do polovice 20. storočia mal názov Imreg. V kláštornej záhrade našli archeológovia sloviensku keramiku z 10. - 11. storočia, ale aj keramiku z 12. - 13. storočia.321 Na polohe Naďheď sa výskum om zistili základy rom án­ skeho kostola a opevnená osada, teda panský dvorec, vybudovaný pred 11. - 12. storočím a zaniknutý v 13. storočí, m ožno za vpádu Tatárov v roku 1241. Pre nové sídlisko vybudo­ vali aj nový románsky kostol na prelome 12. a 13. storočia. Vzniklo aj nové zemepánske síd­ lo na polohe Várička.322 Písomné správy o dedine sa zachovali od 14. storočia, pričom najstaršia z roku 1309 i ďal­ šie dosvedčujú, že tam žili šľachtici, ktorí názov dediny používali v prídom ku.323 Názov dediny zapisovali pomerne jednotne. V 14. a 15. storočí v tvare Im bregh, Imbreg, v 16. storočí ako Imreg. M otív názvu a jeho obsah zostávajú nejasné, hoci je pravdepodob­ né, že korení v slove breg, čo by vyjadrovalo polohu pri brehu Ondavy. Napriek nejasnosti názvu je zrejmé, že sídlisko jestvuje od 10. storočia a patrí k sloviensko - slovenským sídliskám spred 11. storočia. Archeologickým výskum om sa na polohe Naďheď zistilo, že tam bol románsky kostol pre sídlisko zaniknuté v polovici 13. storočia. Nový, opäť románsky kostol postavili na pre­ lom e 12. a 13. storočia, z ktorého sa doteraz zachovala najmä veža. V tom to kostole sa údaj­ ne do 18. storočia udržalo patrocínium Svätého Klim enta.324 Úplne spoľahlivé, hoci strohé zápisy o tamojšej farnosti sú z tridsiatych rokov 14. sto­ ročia. Vtedy tam pôsobil farár Štefan a farský kostol bol zasvätený Svätému M ichalovi.325 O farskom kostole s múranou vežou je cenný doklad k roku 1438.326 Katolícki farári v ňom pôsobili do druhej polovice 16. storočia. Nahradili ich kazatelia ev. reformovanej cirkvi, ktorých menovite poznáme od roku 1598 do roku 1645, hoci tam pôsobili ešte na prelome 17. a 18. storočia. Bohoslužby vysluhovali po maďarsky.327 Samostatnou časťou sídliska či dediny bol opevnený panský dvorec. Jeh o funkciu od 11. storočia m ožno prijateľne spájať s jeho užívateľom či vlastníkom, ako poverencom uhor­ ských kráľov v ich politických a mocenských záujm och. Napokon, zaiste v 13., dokázateľ­ ne začiatkom 14. storočia v dedine bývali šľachtici z rodu Kaplon, vlastníci tej aj iných oko­

321 B u d in s k ý - K ríčk a, V .: N á le z y z p r ie s k u m u n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v r. 1976. N itr a 1977, s. 6 5 ; A V A N S v r. 1977. N itr a 1978, s. 3 9 ; A V A N S 1978. N itr a 1979, s. 47.

322 P o v a la , G .: O p e v n e n á o s a d a s k o s to lo m v B r e h o v e . In : V ý c h o d o s lo v e n s k ý p ravek 1. K o šice 1970, s. 1 1 1 -1 1 9 .

323 S e d lá k , R D S1 1 , s. 2 8 6 , č . 6 4 2 „d e Im b r e g h " z r. 1309; s. 3 5 0 , č . 816 „d e Im b r e g h " z r. 1310; s. 4 0 6 , č.

71

BREKOV Brekov leží v doline stredného Laborca, na styku Východoslovenskej nížiny a O ndav­ skej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 145 m .

328 M O L , D L 6 6 7 9 0 „ d e Im b e r e g " z r. 1323. V a rjú , L B I , s. 4 6 2 „ d e Im b r e g h " z r. 1395; s. 5 9 7 , z r. 1433. 329 P o lo h u a r u in y o p ís a li S liv k a , V a lla še k , H ra d y , s. 94. 330 M O L , D L 57400 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... Im b r e g h z r. 1405; 5 7 5 5 9 , 5 7 5 6 0 , z r. 1423; 72129 „ I m r e g " z r. 1510. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1525, nr. 68 „ Im r e e k " . 331 Sú p is 1 , s. 2 10 . V lete 1374 č r ie d u o k o lo 3 0 0 s v íň v ta m o jš o m lese u k r a d li a d o h n a li d o V o jk y p o d d a n í, n a v e d e n í

9 4 5 , z r. 1311.

z e m a n m i z V o jk y . S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1374, nr. 4 „tr e c e n te r p o r c o s ... o la c h o r u m ... d e p e lli fe c is s e n t".

324 P o v a la , c . d ., to v š a k n e p o d lo ž il ž ia d n y m d o k la d o m . 325 M V H I - 1, s. 2 51, 3 2 0 , 3 3 2 , 3 4 6 , 3 6 2 „S te p h a n u s sa cerd o s S a n c ti M ic h a e lis d e N u b r o k " , „S te p h a n u s

M O L , D L 57678 z r. 1438 u v á d z a , že v te d y b o li štyri.

d e Y b r e g " , „S t e p h a n u s d e A m b r e g " , „d e P u b r e k ", „ d e Im b r e g " .

326 M O L , D L 57678 „ i n p o s s e s s io n e Im b r e g h ... e c c le s ia m la p id e a m c u m tu rii la p id e a p a r o c h ia le m " .

33

^

327 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 125 - 126 u v á d z a se d e m k a za te ľo v o d rok u 1598 d o 1645. M O L , K a m a ra ,

” SM ° ú

K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 , 72, 167, 2 4 4 , 2 6 8 „ I m r e g " .

99507 „Im b r ig " .

A 267 7 , s. 2 6 8 „ I m r e g h , c o n c io n a t o r " z r. 1601. T ô r té n e lm i T ár 7, s. 8 1 ,2 8 8 ,3 0 9 . U lič n ý , R e fo r m á c ia ,

336 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 9; A 26 7 7 , s. 4 0 0

s. 110 - 111. A d a lé k o k , X X , 1914, s. 155 „ Im r e k , ( te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700.

337 Magyarország,

s. 180, 185.

ZEMPLÍN

BREKOV

V brekovských záhradách a poliach aj pod hradným kopcom sa našli zvyšky obydlí, ke­ ramika, nástroje aj súčasti zbraní, pochádzajúcich z 8. až 10. storočia. Na temeni hradného kopca jestvovalo v 9. - 10. storočí slovanské hradisko.338 Najstarší nepriamy písom ný doklad o dedine je totožný so záznamom o hrade Brekov z roku 1307 a priamy písom ný doklad je z roku 13 14.339 Z obsahu oboch listín je zrejmé, že hrad aj dedina Brekov jestvovali pred vznikom uvedených listín. Keďže hrad Brekov bol pom enovaný podľa názvu najbližšej dediny, teda Brekova, dedi­ na bola staršia ako hrad. Jej starobylý názov korení v slovienskom brék - (= m ukyňa, list­ natý strom).340 Archeologické, písom né a jazykovedné doklady a poznatky svedčia, že brekovské sídlis­ ko jestvuje nepretržite od 8. storočia, pričom patrí k najstarším sloviensko - slovenským sídliskám v priľahlom okolí. V Brekove jestvoval kostol nepochybne pred 14. storočím, čo môže preveriť len archeo­ logický výskum . Najstaršie písom né doklady o tam ojšom kostole sú z tridsiatych rokov 14. storočia, konkrétne z rokov 1332 až 1337. Vtedy v ňom pôsobil farár Pavol, ktorý tak ako iní katolícki farári vyplácal desiatu časť z hodnoty desiatku od vlastných farníkov do poklad­ nice pápeža.341 Nepoznám e však duchovného patróna brekovského kostola v stredoveku. Brekovský kostol bol v druhej polovici 16. storočia a cez väčšinu 17. storočia zaiste fi­ liálnym evanjelickým kostolom. Na prelome 17. a 18. storočia už opäť patril rímskokato­ líckej cirkvi a ešte vtedy bol drevený.342 Dedina Brekov mala taký istý vývin vlastníckej príslušnosti ako hrad Brekov. Od roku 1317 nepretržite ešte v 17. storočí patrila Drugetovcom .343 Brekovské sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej vyplatili v roku 1567 daň kráľovi od ôsm ich port. Pozemky po ďalších štyroch rodinách boli opustené, hoci deväť iných do­ m ácností bolo želiarskych, ktoré daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od šiestich port. Tamojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvanásť poddanských dom ov a obyd­ lie drobného zemana. Dom inoval mu kostol, ktorý vtedy nemal vlastného farára.344 Na prelome 16. a 17. storočia bol Brekov stredne veľkou dedinou, s poddanským i, ze­ mianskymi a farskými obyvateľm i. Od prelomu 16. a 17. storočia sedliacke domácnosti chu­ dobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od 1,25 porty, v roku 1635 len od 0,75 porty.345 V prvej štvrtine 17. storočia sa vyše tretiny dom ác­ ností odsťahovalo alebo vym relo. V roku 1623 hospodárilo trinásť sedliackych a dvanásť želiarskych dom ácností, avšak pozem ky po sedemnástich sedliackych a jednej želiarskej

domácnosti boli opustené. Sedliacke a želiarske domácnosti mali ku zem epánom Druge­ tovcom také ročné povinnosti, aké aj obyvatelia v iných dedinách so slovenskými, roľníc­ kymi obyvateľm i, napr. v Topoľovke.346 Drugetovcom patril vtedy trojkolesový m lyn poháňaný vodou Laborca.347 V časti brekovského chotára sa nachádzali vinice, o ktorých sú doklady od 17. storočia.348 V druhej polovici 17. storočia výrazne ubúdalo najmä želiarov. V roku 1690 hospodárilo dvanásť sedliackych domácností na polovičných usadlostiach, avšak želiarske domácnosti boli iba štyri. Dvadsaťdva usadlostí bolo opustených. Časť chotára bola vtedy súčasťou bre­ kovského majera.349 Domácností aj obyvateľov ubúdalo aj na prelome 17. a 18. storočia. Na prelome 17. a 18. storočia bol Brekov m alou dedinou. V roku 1715 v ňom žilo deväť poddanských dom ácností, avšak v roku 1720 už štrnásť.350 Na výraznom kužeľovitom kopci, kóta 280, sa nachádzajú kam enné ruiny stredovekého hradu. Najstarší písom ný doklad o hrade Brekov je v stručnom zázname z roku 1307 o tom , že šľachtici z M ichaloviec zámenou dali dedinu M yslinu a hrad Brekov šľachticovi Petrovi.351 Aj ďalší zachovaný doklad z roku 1314 vznikol v súvislosti s vým enou majetkov. Vtedy šľachtic Peter syn Petena získal od šľachticov z M ichaloviec dedinu Brekov s tam ojším hra­ dom .352 Z obsahu oboch zápisov je zrejmé, že hrad Brekov jestvoval už pred rokom 1307, kedy patril šľachtickým vlastníkom blízkych M ichaloviec. Nezachovali sa však listiny o nado­ budnutí tam ojších majetkov a hradu Brekov spom ínaným i šľachticmi alebo ich predkami. Vynára sa teda problém: kto dal postaviť hrad Brekov a akú mal funkciu? M ožnosti bo­ li len dve: 1. Iniciátorom bol kráľ a hrad mal slúžiť pri ochrane priľahlej časti krajinskej cesty a po­ hraničného pásma v 13. storočí; 2. Iniciátorom bol šľachtický vlastník priľahlých územ ných majetkov a dedín koncom 13. storočia, pričom hrad mal slúžiť ako sídlo zemepána. Vzhľadom na zemepisnú polohu kopca a hradu sa zdá pravdepodobnejšou iniciatíva kráľa. Z obsahu regestov uvedených listín z rokov 1307 a 1314 je zrejmé, že dovtedy aspoň nie­ ktoré dediny v okolí Brekova patrili šľachticom z M ichaloviec a odvtedy šľachticovi Petro­ vi synovi Petena. Peter syn Petena už v roku 1283 získal od kráľa Ladislava IV. územ ný majetok či panstvo pozostávajúce z niekoľkých, avšak nevym enovaných dedín.353 Jeho maďarský názov zlo­ žený zo slov gyepu = zásek (lat. indago) a eló = pred sa vzťahoval na územie ležiace pred zá-

72

73

338 V iz d a l, J .: B rek o v. In : V S N S , s. 4 0 . B u d in s k ý - K ríčk a, V .: N o v é n á le z y n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v r o k u 1979, N itr a 1980, s. 41 - 4 2 ; A V A N S v r o k u 1981, N itr a 1982, s. 45 - 4 6 . Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 , 3 8 3 . S liv k a , V a lla še k , H r a d y , s. 94 - 96 .

339 N a g y , N S z I, s. 4 3 5 „c a s tr u m B a rk o "; s. 43 „p o s s e s s io n is B o r k o " . S e d lá k , R D S1 1 , č. 5 2 2 , 5 3 6 . 340 P o zri S ta n is la v , S lo v e n s k ý , II, s. 3 3 . V a rsik , O s íd le n ie , III, s. 5 0 0 . 341 M V H I - 1 , s .2 5 7 , s. 3 2 8 , s. 3 3 3 , s. 3 4 6 , s. 3 6 2 „P a u lu s sa ce r d o s d e B a r c h o " , „P a u lu s d e B o r k o ", „P a u lu s d e C h a r k a w " , „d e B o r k a n " , „d e B o r k o w ".

346

M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 109, nr. 2, s. 68 - 72 „B a r k o “ . T a m že , s. 7 2 „ M a l o m . V a g io n ... a z L a b o r c z o n h á r o m kerekeô m o ln a “ .

348 T a m že , s. 72 „ F e o ld . U a g io n a z s z e ô le ô k ...

P o zri aj Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 3 0 7 , 3 5 0 , 351.

U lič n á , R o z š íre n ie , s. 151. 349 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č. 2 7 8 , s. 50 - 5 2 ,1 4 9 .

342 A d a lé k o k , X X , 1914, s. 156 „B a r k o ( te m p lu m ) lig n e u m c a t h o lic o r u m " z r. 1700.

350 Magyarország,

343 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1451 „ p o s s e s s io n ib u s ... B a rk o" z r. 1451; A . a. 1543, nr. 2 9 „B a r k o " z r. 1543.

351 N a g y , N S z I, s. 4 3 5 „ p o s s e s s i o n u m ... M is ie et ca s tr u m Barko v o c a t u m " . S e d lá k , R D S 1 1, s. 2 4 1 , č . 5 2 2 .

P o zri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y .

344 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 4 , 177, 2 5 7 , 2 6 5 „B a r k o " . 345 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 0 ; A 2 6 7 7 , s. 4 13.

s. 178, 184.

N a g y , N S z I, s. 4 3 „ i n c o n c a m b iu m p o s se ss io n is B o rk o s im u l c u m c a s tr o ". S e d lá k , R D S1 1 , s. 5 3 6 , č. 1265. 3 Borsa, R R S A I I , s. 3 2 3 , č . 3 2 5 8 „ p o s s e s s io n e m G y e p u e l v o c a t a m " .

ZEMPLÍN

BRESTOV

sekmi na krajinskej ceste z pohľadu vnútra Uhorska. Vychádzajúc z názvu a poznatkov, že záseky sa nachádzali v susedstve Strážskeho, aspoň časť darovaného majetku ležala južnej­ šie od Strážskeho, hoci časť m ožno aj severnejšie. Peter syn Petena pri vým enách majetkov v roku 1307 a 1314 južne ležiace dal šľachticom z M ichaloviec, avšak získal iné, severne ležiace, teda M yslinu a Brekov s hradom . Tieto vý­ m eny svedčia o premyslenom zámere sceľovať majetky do podoby územne väčších panstiev. Peter syn Petena bol vierolom ný šľachtic a po jeho pokusoch zabiť kráľa Karola Róberta mu kráľ oprávnene majetky skonfiškoval a v roku 1317 daroval vernému Filipovi Drugetovi. Zahranie a darovanie sa vzťahovalo aj na panstvo v pohraničnom , zásekovom pásme sever­ ného Zem plína.354 V darovacej listine je menovite zapísaných dvadsaťdva tam ojších dedín. Nachádzali sa v doline Ondavky, v doline a povodí stredného Laborca, dolnej a strednej čas­ ti doliny Cirochy. V darovacej listine nie je zapísaný hrad Brekov ani dedina Brekov. Príčinou toho m oh­ la byť skutočnosť, že v čase konfiškácie a darovania ešte bola na hrade posádka Petra. Hrad muselo dobyť a zaujať kráľovské vojsko a jemu verných šľachticov.355 Až potom sa stal sku­ točným vlastníkom panstva hradu Brekov Viliam Druget. Panstvo hradu Brekov aj s hradom Jaseňov neskôr nepretržite až do druhej polovice 17. storočia patrilo Drugetovcom .356 M edzi starobylými dedinam i, ale najmä severne a severovýchodne od nich, pri doosídľovaní podľa nem eckého a valašského práva šoltýsi s usadlíkmi založili od 14. do 17. sto­ ročia všetky doteraz jestvujúce aj m nohé vtedy i neskôr zaniknuté osady a dediny. K brekovsko - jasenovskému panstvu, od 16. storočia humenskému panstvu, patrilo úze­ mie na juhozápade od vtoku Ondavky do Ondavy, západnou hranicou bola rieka Ondava a Oľka. Južným okrajom panstva bola severná časť Vihorlatu. Severnou hranicou bola pri­ ľahlá časť chrbátu Nízkych Beskýd. Východná časť zaberala dolinu a povodie Ubľanky od Uble na západ, tiež doliny a povodie Uličky od Uliča na západ. Na tom to územ í vo vlastníctve šľachticov Drugetovcov v 16. - 17. storočí jestvovali dva hrady: Brekov a Jaseňov; dve mestečká: H um enné a Snina; napokon okolo 130 dedín. Tre­ ba však pripomenúť, že malá časť tohto územia v doline Laborca od Zbudského D lhého po Voliču a východne v doline Výravy patrila zemanom zo Zbudze a ich dedičom . Zemepis­ nou rozlohou a počtom sídlisk bolo humenské panstvo najväčším nielen v Zemplínskej žu­ pe, ale najväčším vo vtedajšom Uhorsku. Hrad Brekov bol poškodený pri obliehaniach v politicky a vojensky nepokojných ro­ koch 17. storočia. O kolo roku 1640 už bol rozbúraný a pretrvávali len jeho ruiny.357

BRESTOV

74

75

Brestov leží medzi juhovýchodným i výbežkami Ondavskej vrchoviny, v doline pravého prítoku stredného Laborca, v nadmorskej výške okolo 206 m. V brestovskom chotári sa našli črepy slovienskej keramiky.358 Tie však nesúviseli so ži­ votom obyvateľov Brestova, lebo ten pred 11. storočím ešte nejestvoval. Keramiku zanechali obyvatelia staršej blízkej dediny, teda z H um enného, Mysliny, m ožno aj iní. Kráľ Ferdinand 1. v roku 1543 poveril Leleský konvent ako hodnoverné miesto vyšetriť nezhody v rodine Drugetovcov, ohľadne vlastníctva majetkov hum enského panstva, ku ktorému patrila aj dedina Brestov.359 V mandáte kráľa je najstarší doklad o tejto dedine. Do písom ností ju zapisovali pravidelne pod maďarizovaným názvom Brezto, zriedka­ vejšie v pôvodnom slovenskom názve Brestov.360 Hoci je zrejmé, že slovenský názov kore­ ní v slovenskom pom enovaní stromu brest, názov nevyjadruje nič o čase založenia síd­ liska. Na základe vývoja osídlenia priľahlého okolia a najstaršej správe o Brestove m ožno usú­ diť, že brestovské sídlisko založil šoltýs s poddaným i v druhej polovici 15., prípadne za­ čiatkom 16. storočia. Brestovské sedliacke dom ácnosti vyplatili v roku 1567 daň kráľovi od troch port. Po­ zemky po jednej dom ácnosti ležali opustené, hoci jedna domácnosť bola želiarska. V roku 1582 sedliakov zdanili od piatich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných a zdanených sedem poddanských domov, ale aj jeden - dva dom y šoltýsov.361 Na prelome 16. a 17. storočia bol Brestov malou slovenskou dedinou so šoltýskym a pod­ danským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 sedliakov zdanili od pol porty. V období okolo rokov 1630 až 1635 vtedajších poddaných nezdaňovali, keďže boli slo­ bodníkmi a kuričmi v hum enskom kaštieli.362 Začiatkom 17. storočia jedno šoltýstvo spustlo, druhá šoltýska rodina schudobnela. O ko­ lo roku 1623 žila v Brestove len jedna šoltýska rodina, ktorej patrilo polovičné šoltýstvo. Sedliackych dom ácností bolo deväť, pričom takmer všetky hospodárili na polovičných usadlostiach. Zvláštnosťou bolo, že brestovskí sedliaci vyplácali zemepánom ročnú daň, avšak povinní boli aj každodenne kúriť v humenskom kaštieli a udržiavať záhradu.363 V roku 1690 polovičné šoltýstvo patrilo štyrom dom ácnostiam. Na polovičnej a štvrti­ nových usadlostiach hospodárili tri sedliacke domácnosti. Pozemky po deviatich dom ác­ nostiach ležali opustené.364 Brestov bol m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v ňom žilo se­ dem, v roku 1720 iba štyri poddanské dom ácnosti.365

354 S e d lá k , R D S I I I , s. 137, č . 276 „ o m n i b u s castris e t p o s s e s s io n ib u s a d ... G y e p v e lu e s p e c t a n t ib u s ... c u m a d p e r tin e n t iis " . N á z o v G y e p e l, G y a p a l, G e p e l o b č a s p o u ž ili p re ú z e m ie p a n stv a B rekov, Ja s e ň o v ešte z a č ia tk o m 15. s to r o č ia . M O L D L 6 6 8 0 5 , 6 6 8 1 6 , 6 6 8 4 3 ,. N a g y , N S z II, s. 125.

3S8 V iz d a l, M .: V ý s le d k y p r ie s k u m u a v ý s k u m u Z e m p lín s k e h o m ú z e a v M i c h a lo v c ia c h . In : A V A N S v roku 1983. N itr a 1984, s. 2 2 3 .

355 O b lie h a n ia a d o b ý v a n ia h r a d u sa z ú č a s tn il aj š ľ a c h tic M ik č a , za č o získal o d kráľa v r o k u 1319

S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, n r . 29 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... B reztk o ".

p a n s tv o H r a d e k v Šarišskej ž u p e . S e d lá k , R D S I II, s. 37 0 , č. 8 5 0 „ i n e x p u g n a tio n e ... c a s tr o r u m Petri filii P e tu n e y in fid e lis ... B o r k o ".

356 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 5 2 „c a s tr u m B árk ou ... ca s tr u m J e z e n e u " z r. 1328. S N A , H M L e le s. k .,

360 T a m že , A . a. 1548, fa s c. 5, nr. 4 4 „B r e z th o w " z r. 1548. ’ M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 4 ,1 8 0 , 2 5 6 „ B r e z t o " , „B e r e z th o " . T a m že , A 2 6 7 8 , s. 4 4 ; A 26 7 7 , s. 3 8 6 , 414 „B r e z to ... lib e r tin i et c a le fa cto r e s ".

A , a. 15 4 8 , F asc. 3 , nr. 3 9; Fa sc. 5, nr. 4 4 „c a str is Barko et Je z e n e w n e c n o m ... p o s s e s s io n ib u s " z r. 1548.

357 Š O B A P rešov, U z U , F. C V I I , n r . 1 „ d ir u ti castri B a r k o ". D o te ra jšiu lite ra tú ru a n á z o r y o p ô v o d e a v ý v o ji h ra d u B re k o v p o z r i S liv k a - V a lla še k , H r a d y , s. 9 6 a n .

363 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, n r . 2, s. 74 - 76 „B r e s to " . 364 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 53 „B r e s to " . 365

Magyarország, s. 1 8 0 ,1 8 5 .

77

ZEMPLÍN

BREZNICA

BRESTOV NAD LABORCOM

D o písom ností ju pravidelne zapisovali ako Kolbasa, teda v maďarizovanom tvare geni­ tívu (z, do) názvu Kolbáš. Dom nievam e sa, že názov bol totožný s m enom či prezývkou ze­ mana, zakladateľa sídliska v prvej polovici 13. storočia, ale m ožno predpokladať aj jeho starší pôvod.375 Kolbašský majetok v roku 1321 kúpili šľachtici z Kazimíra. Tamojším zem anom a ich príbuzným patrila dedina ešte v 17. storočí.376 Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny ju v 14. - 15. storočí považovali za súčasť Abovskonovohradskej stolice, v 15. storočí aj za súčasť Zemplínskej, avšak v 16. storočí len za súčasť Zemplínskej stolice. Je pravdepodobné, že v dedine stál kostol už pred polovicou 16. storočia, avšak ojedi­ nelý doklad o ňom je z roku 1582, kedy v Kolbáši vysluhoval bohoslužby evanjelický re­ formovaný kazateľ.377 Kalvíni tam žili aj v 17. - 18. storočí, avšak kostol v dedine okolo ro­ ku 1700 už nejestvoval. V roku 1427 tam ojších sedliakov okrem richtára zdanili daňou kráľovi od ôsm ich port.378 V roku 1441 v rámci Zemplínskej župy ich zdanili trinástimi zlatým i.379 Aj do Kolbáša vtrhol v roku 1567 voj krymských Tatárov a vyplienil šesť sedliackych do­ mácností. Nepoškodených sedliakov zdanili od desiatich port. Štyri dom ácnosti boli že­ liarske. V roku 1582 sedliakov zdanili od desiatich port. Sídlisko malo v roku 1600 obýva­ ných dvadsaťtri poddanských domov, ale nachádzala sa tam aj kúria zemanov a kostol.380 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kolbáš stredne veľkou dedinou s poddanským i ze­ mianskym obyvateľstvom. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli a postupne ich ubúdalo. V roku 1610 zdanili sedliacke dom ácnosti spolu od 2,75 porty, v roku 1635 len od jednej porty.381 V roku 1715 tu žilo deväť poddanských dom ácností a k dedine patril aj m lyn. V roku 1720 mal Kolbáš už šestnásť sedliackych dom ácností.382

76

Brestov nad Laborcom leží v doline horného Laborca, v nadmorskej výške okolo 218 m. Brestovský územ ný majetok bol od roku 1268 vo vlastníctve zemana Radslava a jeho de­ dičov ako súčasť majetku, resp. panstva Zbudské Dlhé. Šľachtici Drugetovci sa v sedemde­ siatych rokoch 14. storočia usilovali zabrať tento majetok, proti čom u sa bránili oprávnení vlastníci, zemania zo Zbudského D lhého. Súdnym rozhodnutím palatína z roku 1379 im bol majetok priznaný. Pri tej príležitosti vznikla listina, v ktorej je najstarší zachovaný pria­ my doklad o dedine Brestov.366 Dedinu v 14. - 16. storočí len zriedkavo zapísali pod pôvodným slovenským názvom Brestov, pravidelne pod maďarizovaným názvom vo viacerých pravopisných podobách. Je zrejmé, že názov korení v slovenskom slove brest, ako aj to, že sídlisko vzniklo na mieste častého výskytu onoho listnatého stromu. Založenie Btestova predpokladáme pred 14. storočím poddaným i zo staršej dediny, m ožno zo Zbudského D lhého. V 15. - 17. storočí patril Brestov zemanom zo Zbudze.367 Zo zápisov v urbári z roku 1560 m ožno zistiť, že vtedy hospodárili v Brestove štyri pod­ danské dom ácnosti; dve sedliacke na polovičných usadlostiach, dve želiarske a pozemky po dvoch sedliackych dom ácnostiach ležali opustené. Každá sedliacka domácnosť platila zemepánom ročne päťdesiat denárov, odovzdávala 1,5 gbela ovsa a kohúta.368 V roku 1567 tam ojších sedliakov zdanili daňou kráľovi od 1,5 porty. Neskôr tam sedlia­ kov nebolo. V roku 1600 m alo sídlisko asi deväť obývaných poddanských dom ov.369 Vtedy bol Brestov m alou dedinou so slovenským roľníckym obyvateľstvom. V 17. storočí brestovské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 od 0,5 porty.370 Brestov bol m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 mal päť, v ro­ ku 1720 len štyri sedliacke dom ácnosti.371

BREZNICA BREZINA Brezina leží na juhovýchodnom úpätí Slanských vrchov, v nadmorskej výške okolo 177 m . D o polovice 20. storočia mala názvy Kolbasa, Kolbáš.372 O kolbašskom potoku je doklad z roku 1270.373 Na prelome 13. a 14. storočia patrila dedina Kolbáš zem anom . Svedčí o tom strohý zá­ pis v nedatovanej listine.374

Breznica leží vo východnej časti doliny strednej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 175 m. Kráľ Ľudovít I. (1342 - 1382) daroval zemanom z Kôzépnémety dedinu Kelču aj Brez­ nicu. Keď v roku 1404 oní zemania zámenou dali šľachticom z Perina obe dediny, vým enu potvrdil kráľ Žigm und.383 Z obsahu listiny je zrejmé, že Breznica jestvovala v polovici 14. storočia.

366 M O L , D L 6 5 8 „ c u m v illis ... B e r e z t h o u " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 4 4 .

375 O m e n e K o lb a s , ú d a jn e k u m á n s k e h o p ô v o d u , p o zr i S ta n is la v , S lo v e n s k ý , I, s. 50 0 .

367 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1415, nr. 57 „B e r e s th o w " z r. 1415; A . a . 1436 „B r e z to w " z r. 1436; A . a. 1521

376 S ed lá k , R D S 1 II, s. 3 2 5 , č . 7 3 2 „ p o s s e s s io n e m ... K a lb a s a " . A M K o šice , T a j. á r c h . A A K a r m é r 1, 2, 5

„B e r e z to " z r. 1521.

„K a lb a s a " , „ K o lb a s a " z r. 1327, 1365, 1 3 7 1 ,1 3 7 2 .

368 M a r s in a , K u šík , U rb á r e 1, s. 219 „B r e z t h o w y " .

377 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 127. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 111.

369 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 5 0 , 257 „ B r e s to u ic " , „ B r e z to " .

378 M O L , D L 2 4819 „ K o lb a z a " .

370 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5 2; A 2677. s. 407.

379 M O L , D L 9 9 5 0 7 „K o lb a s a " .

371 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

380 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 1 7 .1 6 5 , 2 4 8 , 2 6 9 „ K o lb a s a " .

372 M a jt á n , N á z v y , s. 73.

381 T a m že , A 2 6 7 8 , s. 10; A 26 7 7 , s. 3 9 9 .

373 W e n z e l, C D A C V I I I , s. 2 5 8 „ r iv u lu m K u lb a s a " . V a rsik , O s íd le n ie , III, s. 2 0 .

382 Magyarország, s. 180, 186.

374 W e n z e l, C D A C X , s. 4 5 4 „ v illa K u lk a s a " . G y ô r ffy , c . d . I, s. 114.

383 M O L , D L 69746 „ p o s s e s s io n e s ... B r e z n icz e ". M á ly u s z , Z s O

II - 1 , č . 2 9 7 3 : B eň k o , O s íd le n ie , s. 2 4 8 ,2 5 7 .

79

ZEMPLÍN

BREZNIČKA

V písom nostiach sa striedavo vyskytuje pod pôvodným slovenským názvom Breznica, alebo v maďarizovanej podobe. Ani jeden z názvov nemá taký jazykový prvok, ktorý by svedčil o tom , že dedina vznikla v 14. storočí podľa zákupného práva. Z toho vychodí, že sídlisko aj názov sú staršie. Zemepisná poloha Breznice, jej názov aj prvé správy o nej nepriamo dosvedčujú, že ta­ mojšie sídlisko jestvovalo pred 14. storočím. O d roku 1404 bola Breznica nepretržite aj v 17. storočí majetkovou súčasťou stropkov­ ského panstva.384 Z popudu alebo súhlasu zemepánov sa do Breznice prostredníctvom šoltýsa prisťaho­ vali nové poddanské dom ácnosti. V dôsledku toho všetci obyvatelia dediny od 14. - 15. sto­ ročia využívali zákupné, nemecké právo. Šotlýsi tam pôsobili aj v 16. storočí. Podľa zápisov v urbároch stropkovského panstva z druhej polovice 16. storočia vtedy tam hospodárili šoltýsi a roľnícke poddanské dom ácnosti. Všetci odvádzali zemepánom také povinnosti, ako obyvatelia v Malej Dom aši. Breznica patrila k dedinám so slovenským obyvateľstvom.385 Breznické sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od štyroch port. Dve želiarske domácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od ôsm ich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvadsaťšesť poddanských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.386 Breznica bola vtedy stredne veľkou dedinou. V prvej polovici 17. storočia poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od takmer 1,5 porty, v roku 1635 len od štvrť a os­ m iny porty.387 O kolo roku 1639 žila v Breznici iba jedna sedliacka domácnosť.388 V roku 1715 mala Breznica jedenásť a v roku 1720 iba sedem poddanských dom ácností.389

Keďže ležala v doline toho istého potoka ako staršia dedina Breznica, dostala názov od­ vodený od názvu Breznice. Brezničku nepochybne založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného práva v 14., prí­ padne začiatkom 15. storočia. Pretože v 16. storočí v nej dokázateľne žilo valašské, rusín­ ske obyvateľstvo, predpokladáme, že sídlisko založili podľa valašského práva.392 V 15. až 17. storočí bola Breznička nepretržite majetkovou súčasťou stropkovského pan­ stva.393 Podľa zápisov v urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 vo valašskej dedi­ ne Breznička hospodáril šoltýs a poddanské dom ácnosti.394 Šoltýs mal celú usadlosť a zemepánom ročne vyplácal daň jeden zlatý a dvadsaťpäť de­ nárov, odovzdával šesť oviec, zajaca a krahulca. V roku 1557 poddanských valašských do­ mácností bolo šesť, z toho dve hospodárili na polovičných, dve na štvrtinových usadlos­ tiach, dve boli želiarske. V roku 1567 hospodárilo sedem poddanských dom ácnosti, z toho dve na celých, jedna na polovičnej, jedna na štvrtinovej usadlosti. Želiarske dom ácnosti bo­ li tri. Každá valašská domácnosť hospodáriaca na celej usadlosti ročne platila zemepánom daň jeden zlatý a dvadsaťpäť denárov, domácnosť na polovičnej 62,5 denárov a na štvrti­ novej 32 denárov. Domácnosť na celej usadlosti odovzdávala jahňa, dva syry, oštiepok, bryndzu, dva ko­ žené popruhy. Z oviec každú dvadsiatu, prípadne aspoň jednu (ak mala desať oviec). Z prasiec odovzdávala desiatok alebo za každé prasa dva denáre. Na pílu v Stropkove mala do­ viesť upravené dva kmene súce na trámy alebo šindle. Dom ácnosti hospodáriace na polovičnej či štvrtinovej usadlosti mali úmerne menšie povinnosti. Zemepáni podľa vlast­ nej vôle a požiadaviek m enili stále dávky a dopĺňali ich dočasnými, akými bolo napr. do­ dávanie rýb alebo veveríc. Podstatný rozdiel v porovnaní k roľníckym domácnostiam bol nielen v druhoch naturálií, ale najmä v tom , že valašské neodovzdávali zemepánom deviatok z obilia a desiatok cirkvi. Valašské dom ácnosti okrem želiarskych boli v rokoch 1567 a 1582 zdanené daňou kráľo­ vi od 2,25 porty. V roku 1600 m alo sídlisko jedenásť obývaných poddanských domov, dom šoltýsa, ale aj pravoslávneho farára, lebo tam bol aj kostol, o čom je doklad k roku 1601.39S Breznička bola stredne veľkou rusínskou dedinou. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj že­ liarov zdanili spolu od pol a osm iny porty, v roku 1635 len sedliakov od štvrť porty.396 V roku 1715 žilo v Brezničke desať a v roku 1720 len sedem poddanských dom ácností.397

78

BREZNIČKA Breznička leží v Ondavskej vrchovine, v strednej časti údolia Vojtovca, ľavého prítoku strednej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 224 m. Prvé doklady o Brezničke sú v listinách o darovaní stropkovského panstva šľachticom z Perina v rokoch 1408 a 1410.390 Iné doklady o Brezničke sú v listinách z roku 1430 o de­ dičstve vetiev toho rodu, vzťahujúceho sa aj na stropkovské panstvo. Majetkovou súčasťou toho panstva bola aj Breznička.391

384 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 , 9 6 5 7 , 9671 „ v illis .. B r e za ". M á ly u s z , Z s O II - 2 , č. 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714 z r. 1408 a 1410. M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „ A n t iq u a m B r iz a m " z r. 1430; 2 4 5 4 „ N a g b r i s n ic z e " z r. 1454. Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 4 3 , 63 „ B r e z n y c z a " z r. 1465 a 1506.

385 M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 4 , nr. 4 9 , s. 3 5 9 „V illa e S c la u o n ic a le s " ; s. 361 „B r e z n ic z a V e ly k a " z r. 1557.

392 B eň k o , O s íd le n ie , s. 257 - 2 5 8 sa d o m n ie v a , že d e d in u z a lo ž ili p o d ľa n e m e c k é h o p rá v a , č o n e m o ž n o

M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 2 3 9 „ N a g y B r e zn icza , S c la n i" z r. 1569.

386 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 7 ,1 7 1 , 2 4 9 „ N a g y B r e z n ic h a " , N a g i B r e z n icz a ".

ve cn e z d ô v o d n iť . 393 M O L , D L 2 4 541 „K y s B r is n icz e " z r. 1454. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 43 „ N o u a b r y z n y c z a " z r. 1465;

387 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 0 ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 3 .

č. 63 „K y s B r e z n y c z e " z r. 1506. P o zri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y .

388 Š O B A P rešo v, P ete S , nr. 3 8 3 , s. 6 „ N a g y B r e szn ic ze , S c la u o r u m " .

M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 4 , nr. 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i, q u i n e q u e n o n a m n e q u e d e c im a m

389 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

te n e n tu r d e fr u g ib u s . B r e z n y c z a M a la ..." . Š O B A P rešov, P ete S , i. č . 154, s. 5 „K ys B r e z n ic z e " . Pozri aj s. 9 ,1 0 .

390 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 , 9 6 5 7 , 9671 „ a c v i l l i s ... N o u a k n iz n a " . M á ly u s z , Z s O II - 2, č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714. C s á n k i, c . d ., s. 3 5 8 ju p re sn e lo k a liz o v a l. B e ň k o , c . d ., s. 257 n á z o v n e s p r á v n e p re p ísa l ako N o v á

3 5 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 8 ,1 9 1 , 2 4 9 , 2 7 0 „K ys B r e z n ic z a " , „K is B r e zn icze , b a ttik o " .

B rizn a , a le p r ija te ľn e s to to ž n il s B r e z n ič k o u . T v a r N o u a k n iz n a p o v a ž u je m e za k a n c e lá r s k u c h y b u .

396 T a m že, A 2 6 7 8 , s. 21; A 2 6 7 7 , s. 39 4 .

391 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „p o s s e s s io n e s ... N o u a m B r iz a m " , „ N o u a B r iz a ".

397

Magyarország, s, 180, 186.

80

81

ZEMPLÍN

BUDILOV

BREZOVEC

va len zväčšili staršie sídlisko. Šoltýsi sa v dedine určite uplatnili a dokázateľne v nej pôso­ bili v 16. - 17. storočí. Brusnica bola v 14. až 17. storočí nepretržite majetkovou súčasťou stropkovského pan­ stva.404 Zo zápisov v urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 sa dozvedáme, že vte­ dy v Brusnici pôsobil šotlýs a hospodárili v nej roľnícke slovenské dom ácnosti. K zemepá­ nom mali také povinnosti, ako obyvatelia Chotče.405 Počas zdaňovania daňou kráľovi v roku 1567 v Brusnici hospodárili štyri sedliacke do­ mácnosti na polovičných usadlostiach a zdanené boli od dvoch port. Dve dom ácnosti slo­ bodníkov daň neplatili, ani desať želiarskych rodín. Aj v roku 1582 zdanili sedliakov od dvoch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných pätnásť poddanských dom ov a dom šoltýsa.406 Na prelome 16. a 17. storočia bola Brusnica stredne veľkou dedinou so slovenským obyvateľstvom. Začiatkom 17. storočia sa do Brusnice prisťahovali viaceré rusínske rodiny. Už pred ro­ kom 1639 si postavili kostol, ktorý v dedine aj neskôr jestvoval.407 Brusnické poddanské dom ácnosti v 17. storočí chudobneli. V roku 1610 vtedajších sed­ liakov aj želiarov zdanili spolu od pol a osm iny porty, v roku 1635 len sedliakov od štvrť porty.408 Okolo roku 1639 tamojšie šoltýstvo patrilo piatim šoltýskym dom ácnostiam , v dedi­ ne hospodárilo aj dvadsať sedliackych a dve želiarske dom ácnosti. Aj okolo roku 1651 žili v Brusnici šoltýske rodiny, avšak sedliackych dom ácností bolo desať a štyri boli želiarske.409 V 17. storočí bol v Brusnici majer, ktorému patrili sedliakmi opustené alebo im zabraté pozemky.410 V roku 1715 žilo v Brusnici dvanásť a v roku 1720 trinásť poddanských dom ácností.411

Brezovec leží v hornej časti údolia potoka Brezovčík, medzi južnými výbežkami Bukovských vrchov, v nadmorskej výške okolo 290 m . Prvý doklad o Brezovci poznáme z roku 1612 a charakterizuje ho ako novú dedinu.398 Z toho je zrejmé, že tamojšie sídlisko vzniklo len o niekoľko rokov skôr. Názov Brezovec dostalo prevzatím staršieho názvu údolia, v ktorom hojne rástla breza. Z obsahu uvedenej správy a z vývinu osídľovania priľahlého územia v povodí Ubľanky m ožno usúdiť, že Brezovec založil šoltýs okolo roku 1600, takže bol najmladším sídliskom v okolí. Poddanskí usadlíci si tam budovali obydlia neskôr a postupne. Pochádzali z Uble a ho ­ ci už obrábali brezovecké pozemky, ešte okolo roku 1623 trvalo bývali v U b li.399V roku 1623 v Brezovci býval a hospodáril šoltýs na pozemkoch celého šoltýstva, iné pozemky obhos­ podarovalo sedem valašských dom ácností. Zemepánom Drugetovcom platili takú ročnú daň a odovzdávali také dávky, aké obyvatelia v iných dedinách na valašskom práve, napr. v Habure.400 Brezovec bol m alou dedinou v 17. aj začiatkom 18. storočia. V roku 1715 aj 1720 v ňom bývali tri valašsko - sedliacke dom ácnosti.401

BRUSNICA Brusnica leží v Ondavskej vrchovine, v dolnej časti doliny potoka Čertiž alebo Brusnička, ľavého prítoku strednej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 200 m . Kráľ Žigm und daroval v roku 1408 šľachticovi Jánovi z Perina stropkovské panstvo, na ktorom vtedy bola aj dedina Brusnica. V darovacích listinách sú najstaršie zachované do­ klady o tejto dedine, ktorá však už skôr jestvovala.402 Do uvedených listín ju zapísali v ponem čenom názve, v neskorších písom nostiach sa vyskytuje pod slovenským názvom , niekedy aj nepresne a vo viacerých pravopisných ob­ m enách. Je pravdepodobné, že názov mal najprv funkciu chotárneho názvu vyjadrujúc to, že sa tam hojne vyskytovala rastlina brusnica a po založení sídliska sa stal jeho názvom. Založenie tam ojšieho sídliska m ožno predpokladať pred 14. storočím403 obyvateľmi z blízkej slovenskej dediny, teda z Breznice alebo Stropkova, prípadne v 14. storočí podľa zákupného, nem eckého práva. Pravda, m ohlo sa tiež stať, že usadlíci podľa zákupného prá-

BUDILOV O Budilove je doklad v listine kráľa Bela IV. z roku 1254 o potvrdení predaja dedín Budilov, Krepša a Horeš.412 V listinách z 13. a 14. storočia sa vyskytuje v názvoch Budilo, Bodolov a Bodolo, čo bo­ li maďarizované tvary pôvodného slovenského názvu Budilov. Ten nepochybne korenil v osobnom mene Budil. Slovenský ani maďarizovaný názov nem ajú také súčasti (napr. maďarské -falu, -telek a pod.), ktoré by svedčili, že išlo o zemiansku dedinu z prvej polovi­

404 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „B r a w z n ic z a " z r. 1430; 24541 „ B r u s n y c z a " z r. 1454. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 4 3 , 63 „ B r u z n y c z a " , „ B r w s n y c s e " z r. 1465 a 1506. P o zri aj ď alšie p o z n á m k y . 398 M O L , K a m a ra , U et C Fa sc. 31, nr. 4 „ U j fa lu B r e z o v e c z ". V to m t o z m y s le treb a o p ra viť ú d a je B e ň k a ,

405 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 4 , n r. 4 9 , s. 3 5 9 „ V illa e S c la u o n ic a le s " ; s. 3 6 2 „ B r w z n y c z a " z r. 1557. Š O B A Prešov, Pete S , i. č . 154, s. 3 „ B r w z n y c z a , S c la u o n ic a " z r. 1569.

c . d ., s. 2 70 aj U l i č n é h o , F.: O s íd le n ie U b le a o k o lia o d 15. d o z a čia tk u 18. s to r o č ia . In : Z b o r n ík FF U K . H is to r ic a X L I . B ratislava 1995 s. 141 p o d ľa s. 148. 399 M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 194 - 195 „ C o l o n i ... E ze k m in d U b lia n la k n a k az e g y

406 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 8 , 173, 251 „B r u s n ic a " , „B r a z n ic z a " (!). 407 Š O B A P rešov, Pete S , nr. 3 8 3 , s. 5, 6 „B r u s z n ic z a ... B a itk o " . P o zri aj nr. 4 2 5 , s. 12 z r. 1651 „ I v a n P op se ssio ".

so ltis s a g h k iw l" . 400 T a m ž e , s. 194 - 196 „ B r e z o u e c z " . 401 M a g y a r o r s z á g , s 179, 184.

408 Tamže, A 2 6 7 8 , s. 2 0 ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 3 „ B r u s z n ic z a " . 09 Š O B A P rešov, Pete S , n r. 3 8 3 , s. 5, 6 „B r u s z n ic z a , S c la u o r u m " ; nr. 4 2 5 , s. 12. T a m že, n r. 3 8 3 , s. 5 „ a d a llo d iu m B r u s z n ic z a p e r tin e n s .. ." z r. 1639.

402 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 „ a c v illis ... P r e u s n ic z " . P o zri aj 9 6 5 7 , 9671 „ P r e u s n y c z " z r. 1410. M á ly u s z , Z s O II - 2 , č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714. 403 T a k ý p ô v o d d e d in y p re d p o k la d á B e ň k o , c . d . s. 2 5 7 , 2 5 8 .

411

Magyarország, s. 179, 184.

412 Marsina, C D S 1 I I ,

s. 312, č . 4 4 3 „terras ... B u d ilo " .

83

ZEMPLÍN

BUDKOVCE

ce 13. storočia. Preto treba predpokladať, že to bola starobylejšia dedina, jestvujúca pred 13., resp. 11. storočím. V 13. až 15. storočí patrila tým istým zemepánom , ako Krepša a Strážne.413 O zemepisnej polohe Budilova svedčí údaj v listine kráľa Žigm unda z roku 1437, podľa ktorej isté pole ležalo v chotároch dedín Strážne a Budilov a aj v susedstve chotára dediny Pácin.414 Z toho je zrejmé, že Budilov ležal v susedstve dediny Strážne a Pácin.4is Neskoršie správy o dedine nepoznám e. Pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia poddaní sídlisko opustili a dedina zanikla.

Pod vplyvom náboženskej reformácie a podľa rozhodnutia budkovských zem anov aj v tamojšom kostole dokázateľne od roku 1598 a ešte po roku 1700 účinkovali evanjelickí ref. kazatelia.422 Budkovská farnosť s fíliam i Dúbravka, Sliepkovce, Hatalov a Kapoňa patri­ li k slovenským kalvínskym farnostiam v Zem plíne.423 Zo zachovaných listín nem ožno zistiť, kedy uhorský kráľ daroval Budkovce šľachticom. Pravdepodobne sa to stalo v 13. storočí. V 14. storočí Budkovce už dokázateľne vlastnili šľachtici, ktorí tam m ali aj kúriu a názov dediny používali v prídom ku. M iestnym šľachti­ com patrili Budkovce nepretržite ešte v 17. storočí.424 Kráľ Matej Korvín roku 1489 povolil budkovským šľachticom postaviť hrad.425 Neved­ no, do akej miery šľachtici tú možnosť využili, avšak v Budkovciach mali kúriu a od roku 1617 neskororenesančný kaštieľ.426 K Budkovciam patrili vodné m lyny, o ktorých sú správy od polovice 15. storočia.427 Pravdepodobne v polovici 15. storočia sa v Budkovciach udom ácnilo konanie trhu, nevedno však, v ktorý deň týždňa. M iestny trh bol hospodárskym základom vývoja Budkoviec ako mestečka, čo sa občas prejavilo aj v ich právnom zaradení a charakterizova­ ní.428 Budkovské meštiansko - roľnícke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od siedmich port. Dvanásť dom ácností želiarov daň neplatilo. V roku 1582 roľníkov zda­ nili od deviatich port. V roku 1600 m alo sídlisko tridsať obývaných dom ov mešťanov, kos­ tol, faru, školu, kúriu či kaštieľ, majerské hospodárske budovy a m lyny.429 Na prelome 16. a 17. storočia patrili Budkovce k m alým mestečkám v Zemplínskej sto­ lici. V 17. storočí budkovské meštianske domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa výraz­ ne prejavilo aj v znižovaní zdaňovania. V roku 1610 boli mešťania zdanení od 1,75 porty, v roku 1635 iba od 0,25 porty.430 Po úbytku obyvateľov sa zm enšovalo aj sídlisko. V roku 1715 mali Budkovce iba tri, v ro­ ku 1720 šesť roľníckych dom ácností.431 Pri Budkovciach sa v stredoveku nachádzala aj dedina Komanica, ktorá však zanikla.

82

BUDKOVCE Budkovce ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, na západnom nánosovom vale La­ borca, v nadmorskej výške okolo 102 m. V budkovskom chotári sa našli zvyšky sídliskových objektov a črepy keramiky pochá­ dzajúce z 9. - 10., ale aj z 11. - 12. storočia.416 Najstaršia písom ná správa o Budkovciach je z roku 1314. Vtedy boli Budkovce dedičným majetkom šľachticov.417 V písom nostiach od 14. do 17. storočia sa vyskytujú pravidelne pod názvom Buthka, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu, totožného s osobným či rodovým m e­ nom Búdka.418 Archeologické, historické a jazykovedné doklady a poznatky dosvedčujú, že Budkovce dokázateľne jestvujú od veľkomoravského obdobia a patria k najstarším obciam s nepre­ rušeným trvaním . V Budkovciach bol kostol nepochybne už pred 14. storočím, čo môže potvrdiť len ar­ cheologický výskum . Doteraz jestvujúci rímskokatolícky farský kostol postavili začiatkom 14. storočia, o čom svedčia jeho ranogotické časti.419V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Peter, ktorý desatinu z ročných príjmov od farníkov odovzdával do pápežskej pokladnice.420 V stredoveku bol kostol zasvätený sv. Margite421 a katolícki farári v ňom pô­ sobili do druhej polovice 16. storočia.

413 N a g y , C D H A I, s. 5 63 „p o s s e s s io n e s ... B o d o lo v " z r. 1320; V I I I , s. 69 „ B o d o lo " z r. 13 5 8 . P o zri aj 414 S N A , H M

L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lí n ., nr. 6 0 „ p a r t ic u la m terre A k a lz e g v o c a te in tra m e ta s

p o s s e s s io n u m ... Ew re s e t B o d o lo ... o c c u p a s s e t o c c u p a ta m q u e a d p o s s e s s io n e m ... P a c h y n ...

415 A d a lé k o k , X X I , 1915, s. 2 4 0 u v á d z a jú , ž e c h o tá r n y n á z o v B o d o ló sa v z ť a h u je k p o ľ u v c h o tá r i G e r e b s e ,

III,

423 U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 111. 424 M O L , D L 6 4 0 2 4 , 6 4 0 2 5 „ d e B u th k a z r. 1342 a 1345; 6 6 8 4 3 „d e B u th k a " z r. 1393. Š i m o n s y n Já n a b o l v z d e la n c o m a k o n c o m 15. sto r o č ia p ô s o b il a k o v e r e jn ý n o tá r . M O L , D L 5 7 8 2 0 .

a n n e x is s e t" . C s á n k i, c . d ., s. 3 4 3 c h y b n e u v á d z a te n to d o k la d ako z r. 1461. te d a K rep še . V a rs ik , O s íd le n ie ,

422 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 122 - 123 d o r o k u 1653. A d a lé k o k 20 , 1914, s. 156 „B u tk a , ( te m p lu m ) la p id e u m lu t h e r a n o r u m " z r. 1700.

n a s le d u jú c u p o z n á m k u .

s. 4 8 6 ju lo k a liz o v a l m e d z i S tr á ž n e a P á c in .

425 N a g y , I.: M a g y a r o r s z á g c s a lá d a i II, s. 2 7 3 . C s á n k i, c . d ., s. 3 3 3 . 426 S ú p is 1, s. 2 3 4 .

416 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. B u d in s k ý - K ríčk a, N o v é n á le z y , In : A V A N S v r. 1982. N itr a 1983, s. 58 .

427 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1427, n r . 10 „s tr u c tu r a m seu c la u s u r a m ... alvej C h a lo n y k " z r. 1427. M O L ,

417 S e d lá k , R D S 1 ,1 , s. 513, č . 2 0 8 „p o s s e s s io n e s B w tk a ".

D L 66911 „ i n flu v io L a b o r c z v e l n e c z e c z y a ... d u o lo c a d eserta m o le n d in o r u m ... in f lu v io D u s s a ...

418 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , I, s. 511; II, s. 88 ak o v a r ia n t m e n a B ú d k a .

q u a tu o r s u n t lo c a m o le n d in o r u m ... tria ... in ter B w th k a et K a m a n y a " z r. 1445.

419 S ú p is 1, s. 2 3 4 .

428 M O L , D L 67136 „ o p p id i B w th k a " z r. 1496. U lič n ý , Z a čia tk y , s. 111.

420 N a g y , N S z I, s. 68 „P e tr u s d e B u tk a " z r. 1331. M V H I - 1, s. 2 3 8 , 3 3 3 , 3 4 6 „P e tru s d e W u d k a " , „d e

429 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 1 ,1 7 6 , 2 5 3 , 2 6 3 „ B u t h k a " .

B ú d k a " , „ d e B u tk a ".

421 M O L , D L 5 7 8 2 0 „e c c le s ie b e a te M a r g a ré te v ir g in is in ... B w th k a fu n d a te " z

430 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 51; A 2 6 7 7 , s. 417.

r.

1498.

431 Magyarország, s. 1 7 9 ,1 8 4 .

85

ZEMPLÍN

BYSTRÁ

BUROV

BYSTRÁ

O dedine s takým názvom sú doklady zo 14. a 15. storočia, pričom najstarší poznáme z roku 1344.432 Jej zem epánm i boli šľachtici z Bačky. V listinách sa vyskytuje vždy spolu s dedinou Bačka, čo aspoň približne um ožňuje pred­ pokladať jej zemepisnú polohu. Spresniť to m ožno na základe údaja v listine o vymedzení hranice medzi chotárom Kapone a Bačky, ktorá išla popri záhradách dediny Burov a popri tamojšej m odlitebni.433 Z toho vyplýva, že ležala severne od Bačky.434 Okolo polovice 15. storočia poddaní sídlisko opúšťali. Koncom 15. storočia už nejes­ tvovalo.435

Bystrá leží v Ondavskej vrchovine, v hornej časti bočnej dolinky Polianky, východného prítoku Chotčianky, v nadmorskej výške okolo 380 m. Tamojšie sídlisko nepochybne založil šoltýs s valašsko-rusínskymi poddaným i okolo ro­ ku 1570. Vyplýva to so správ a vývoja dediny v poslednej tretine 16. storočia. Bystrá bola najmladšou dedinou v severnej časti stropkovského panstva. V roku 1582 tamojšie valašské dom ácnosti už zdanili daňou kráľovi od jednej porty. Ta­ mojšie sídlisko m alo v roku 1600 len tri obývané poddanské domy, dom šoltýsa, pravo­ slávny kostol a dom baťka, o čom je doklad k roku 1601.441 Bystrá bola m alou dedinou s rusínskym obyvateľstvom. V roku 1610 zdanili tam ojších sedliakov od štvrť porty, v roku 1635 želiarov od štvrť por­ ty.442 Okolo roku 1639 v Bystrej žila šoltýska domácnosť, popovská, tri valašské a dve že­ liarske dom ácnosti.443 Bystrá bola aj v 17. a začiatkom 18. storočia m alou dedinou. V roku 1715 tam bývali tri a v roku 1720 štyri poddanské dom ácnosti.444

84

BYKES Dvaja obyvatelia z tejto dediny obvinili obyvateľov Borše pre spôsobenú škodu, o čom je vo Varadínskom registri stručný zápis k roku 1221.436 K hradném u panstvu Cejkov patrila v 14. až 16. storočí dedina, ktorú zapisovali ojedi­ nelé ako Bykus, Byk, častejšie Bykes.437 Jej názov nepochybne korenil v slovenskom či maďarskom pom enovaní stromu buk, maďarsky búkk, v zmysle bučina. V roku 1441 tam ojší sedliaci zaplatili daň kráľovi osemnásť zlatých, pričom zemepán nedovolil zdaniť dve dom ácnosti.438 Zo zdanenia m ožno vyvodiť, že vtedy v sídlisku býva­ lo iste vyše dvadsať dom ácností, takže bola stredne veľkou dedinou. Dobové správy inform ujú, že dedina jestvovala ešte v prvej štvrtine 16. storočia.439 Neskôr ju obyvatelia opustili a sídlisko zaniklo alebo splynulo s inou blízkou dedinou. V druhej polovici 16. storočia určite ako dedina nejestvovala, lebo ju nezapísali do daňo­ vých registrov. V listinách z 15. a 16. storočia sa vyskytuje v poradí hneď za Cejkovom .440 Iba na zákla­ de toho m ožno predpokladať, že sídlisko ležalo pri Cejkove.

BYSTRÉ Bystré leží v západnej časti doliny strednej Tople, pod východným svahom Slanských vrchov, v nadmorskej výške okolo 175 m. Do Zemplínskej župy patrila len juhovýchodná časť dediny Bystré, teda sídlisko ležiace po­ pri pravom brehu tam ojšieho potoka. Náprotivná časť dediny bola súčasťou Šarišskej župy.44S Dedina Bystré pravdepodobne jestvuje od prvej polovice 14. storočia, kedy ju založil šol­ týs s roľníckym i usadlíkm i podľa tzvknem eckého práva. Zemplínska časť dediny Bystré bola majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava či Vranov, resp. Skrabské. V 17. storočí patrila zem anom Segiovcom .446 V tej časti Bystrého v roku 1493 hospodárili štyri sedliacke dom ácnosti, pričom pozem ­ ky po ďalších troch dom ácnostiach boli opustené.447 V roku 1550 tam hospodárilo dvanásť poddanských dom ácností.448 Sedliacke dom ác­ nosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od jednej porty, pričom ďalšie dve dom ác­ nosti boli želiarske. V roku 1582 sedliakov zdanili len od pol porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných pätnásť poddanských domov.449

432 N a g y , C D H A IV , s. 4 2 6 , 4 2 8 . S N A , B ra t., H M L e le s. k ., M e ta le s c. Z e m p lín , nr. 54 „p o s s e s s io n e s ... 441 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 171, 2 5 0 , 271 „B iz tr a " , „B iz tr a , b a ttik o " .

B w r o " z r. 139 5 .

433 M O L , D L 6 8 0 3 3 „r e tr o h o r to s v illa e B u ro ... cerea o r a c u lu m " z

r.

1420 - 1430.

442 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 2 ; A 26 7 7 , s. 3 9 3 .

434 C s á n k i, c . d ., s. 3 4 4 u v ie d o l, že sa n a c h á d z a la m e d z i B a čk o u a B o ť a n m i.

443 Š O B A P rešov, Pete S , n r . 3 8 3 , s. 5 „B istr a , R u t h e n o r u m " .

435 S N A , S N A L e le s. p r e p ., X V ., sto r. nr. 50 3 „p r e d iu m B w r o " z r. 1496.

444 Magyarország,

436 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 192, č . 2 53 „ S c y r n i e t G ir a d e v illa B ic c " .

445 U lič n ý , F .: D e jin y o s íd le n ia Š a riša . K o šice 1990, s. 47 - 48 .

437 N a g y , C D H A V , s. 2 7 9 „ p o s s e s s io n u m ... B y k u s " z r. 1349. M O L , D L 15728, 6 6 9 8 8 , 6 6 9 8 9 „B y k k e s " ,

446 M O L , D L 9 6 7 2 „ p o s s e s s io n e s ... B ystrá a parte o r ie n ta li" z r. 1410. M á ly u s z , Z s O II - 2, č . 7630, 7633. Pozri aj M O L , D L 73 7 , ď alej 17209 „B is tr a " z r. 1471, 17620 „B y z th r a " z r. 1474, a n a s le d u jú c e

„B y k e s " z r. 1462.

p ozn ám ky.

438 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ B y k " . 439 M O L , D L 72147 „p o s s e s s io n ib u s ... B y k e s" z r. 1511. S N A , H M „p o s s e s s io n ib u s ... B y k e s" z r. 1525.

440 To si p o v š im o l u ž C s á n k i, c . d ., s. 3 4 3 .

s. 1 8 3 ,1 8 8 .

L e le s. k ., A . a . 1525 n r. 68

447 M O L , D L 19963 „ i n v illa B y z th r a " . 448 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 12 „B y s th r a " . 449 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 5 , 170, 2 4 7 „B y z tr a " , ,,B is tr a z in k a " .(!)

87

ZEMPLÍN

BŽANY

Z uvedených dokladov je zrejmé, že v 16. storočí sa často a výrazne m enil počet do­ m ácností a obyvateľov, najm ä v dôsledku sťahovania. Na prelome 16. a 17. storočia bola zemplínska časť Bystrého m alou dedinou. O d prelomu 16. a 17. storočia bola súčasťou obce Bystré aj osada Sinka. Sedliacke dom ácnosti v Bystrom aj Sinke v 17. storočí chudobneli a ubúdalo ich, čo sa následne prejavilo v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 tam ojších sedliakov aj želiarov zda­ nili od 0,75 porty, v roku 1635 od 0,5 porty.450 Bystré bolo m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v ňom žilo päť, v roku 1720 šesť sedliackych dom ácností.4514 2 5 Pri Bystrom sa v stredoveku nachádzala osada Paurina, ktorá však zanikla.

Bžanské sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené od dvoch port. Tri dom ácnos­ ti boli želiarske. Sedliakov v roku 1582 zdanili od 3,5 porty. V roku 1600 stáli v sídlisku šty­ ri obývané poddanské dom y a nepochybne aj dom šoltýsa.456 Na prelome 16. a 17. storočia boli Bžany malou dedinou s Valašsko - roľníckym obyva­ teľstvom. V prvej polovici 17. storočia bžanské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa následne prejavilo v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu od štvrť a osm iny porty, v roku 1635 tam už sedliakov nebolo a že­ liarov zdanili od štvrť porty.457 V druhej polovici 17. storočia poddaných pribudlo. V dôsledku toho v roku 1715 žilo v Bžanoch deväť, v roku 1720 desať sedliackych dom ácností.458

86

BŽANY Bžany ležia v západnej časti doliny strednej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 165 m . Najstaršia správa o Bžanoch je v listine z roku 1372 o uvedení príslušníkov jednej vetvy šľachticov z Rozhanoviec do vlastníctva ich dedín na panstve Čičava, na ktorom jestvova­ la aj táto dedina.4SZ Nevyskytuje sa však v listine z roku 1363 o všetkých vtedajších dedi­ nách onoho panstva. Z toho vychodí, že vznikla medzi rokom 1363 a 1372. Keďže v listine z roku 1372 je uvedená medzi dedinam i s ustálenými a vykonávanými povinnosťami ta­ m ojších poddaných, z toho m ožno usúdiť, že sídlisko vzniklo v polovici šesťdesiatych ro­ kov 14. storočia, nepochybne podľa zákupného práva.453 V písom nostiach sa najprv vyskytuje pod názvom Bospataka, od polovice 15. storočia pod názvom Bozyas a jeho pravopisných obm enách, čo boli maďarizované podoby ľudo­ vého názvu dediny Bžany. Názov zaiste korení v m ene Božan či Bžan. Ani maďarizované názvy, ani ľudový nemajú také prvky, ktoré by svedčili o tom , že ná­ zov vznikol až v 14. storočí. Z toho dôvodu treba predpokladať, že názov je starší, pričom v údolí tam ojšieho potoka m ohla jestvovať osada už pred 13. - 14. storočím. Isté je, že doteraz jestvujúca dedina Bžany vznikla okolo roku 1365, m ožno na mieste zaniknutej starobylej dediny, po ktorej dostala názov. Bžany boli od 14. do 17. storočia nepretržite majetkovou súčasťou panstva Čičava.454 V 16. a 17. storočí patrili k rusínskym dedinám tohto panstva. V roku 1493 hospodárila v Bžanoch len jedna poddanská domácnosť, lebo iné štyri sa nedávno odsťahovali, prípadne vym reli.455

450 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 15 „B is tr a s im k a " ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 5 „B iztra e t S in k a " . 451 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188.

452 M O L , D L 5 9 9 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... B o z p a ta k " C s á n k i, c . d ., s. 34 3 . 453 B e ň k o , c . d ., s. 2 5 6 u v á d z a , že d e d in u z a lo ž ili p o d lá n e m e c k é h o p rá va , č o n e m o ž n o d o k á za ť a n i v y v rátiť.

454 M O L , D L 9 6 7 2 „B o s p a ta k a " z r. 1410; 17209 „B o s s y a s " z r. 1471; 17620 „B o z y a s " z r. 1474. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 70 „B o g y a s " z r. 1519. A d a lé k o k , IX , 1904, s. 3 0 2 - 303 „B o c c z a s " z r. 1585.

455 M O L , D L 19963 „ i n v illa B o z y a s " .

456 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 5 , 169, 2 4 8 „ B o z z a s " , „B o d z a s " . 457 T a m že , A 2 6 7 8 , s. 18 „ B o d z a s " ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 2 . 458 Magyarország,

s. 1 7 9 ,1 8 4 .

88

ZEMPLÍN

CE1KOV

CABOV

menského panstva, je v listine z roku 1548 zapísaná v poradí medzi Lackovcami a Jaseňo­ vom .468 Iné doklady o dedine s takým názvom nepoznáme. Z uvedených skutočností vychodí, že ak nejde o chybné zápisy názvu niektorej z iných znám ych dedín, tak v polovici 16. storočia na hum enskom panstve jestvovala aj dedina s tak zapisovaným maďarským či maďarizovaným názvom, ktorá neskôr zanikla. Jej zemepisnú polohu m ožno predpokladať v susedstve uvedených dedín.469

Cabov leží v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v Podslanskej pahorkati­ ne, v nadmorskej výške okolo 217 m . V roku 1429 riešil palatín spor Ladislava z Čopu so Štefanom z Tibavy o viaceré majet­ ky, okrem iného aj v Cabove. Pri tej príležitosti Leleský konvent potvrdil, že časť majetku Cabova patrí spom enutém u šľachticovi Ladislavovi.459 V 15. - 17. storočí zapisovali túto dedinu pod názvom Chabolch, Czabocz, Caboc a v iných pravopisných obm enách. Bol to maďarizovaný názov, odvodený od slovenského Cabovec, čo bol nárečový názov dediny ešte v 19. storočí.460 Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny a vývoj osídlenia susediaceho okolia predpo­ kladáme, že sídlisko vzniklo v polovici 14. storočia a založili ho rusínski, roľnícki usadlíci. Pravdepodobne v 15. storočí si obyvatelia postavili kostol, v ktorom na prelome 16. a 17. storočia dokázateľne vysluhovali bohoslužby pravoslávni baťkovia.461 V 15. až 17. storočí dedina patrila najmä šľachticom z Čopu a Sečoviec, pričom bola m a­ jetkovou súčasťou sečovského panstva.462 Cabovskí sedliaci v roku 1441 vyplatili kráľovi daň 28,5 zlatých.463 Z toho vyplýva, že sedliacke dom ácnosti vtedy obhospodarovali pozemky v rozsahu dvadsaťosem a pol sed­ liackych usadlostí a že tam hospodárilo okolo tridsať domácností. Neskôr sedliakov ubú­ dalo odsťahovaním, alebo stratou užívaných pozemkov. V roku 1567 zdanili sedliakov od dvoch port. Pozemky jednej sedliackej usadlosti ležali opustené a štyri dom ácnosti boli že­ liarske. Aj v roku 1582 sedliakov zdanili od dvoch port. V roku 1600 malo sídlisko pravo­ slávny kostol, faru a jedenásť obývaných poddanských domov.464 Na prelome 16. a 17. storočia bol Cabov stredne veľkou dedinou s poddanským aj far­ ským rusínskym obyvateľstvom. V 17. storočí poddanské dom ácnosti ďalej chudobneli, ubúdalo ich a znižoval sa počet obývaných domov. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od jednej a štvrť porty, v roku 1635 len sedliakov iba od štvrť porty.465 V roku 1715 žilo v Cabove desať a v roku 1720 už dvanásť sedliackych dom ácností.466

CACHFALVA

89

CEJKOV Cejkov leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, pri východnom úpätí Zem plín­ skych vrchov, v nadmorskej výške okolo 150 m . V cejkovskom chotári sa našli stopy po slovienskom osídlení z 9. - 10. storočia.470 Najstarší doklad o Cejkove, menovite o tam ojšom kostole je z roku 1332. Vtedy Pavol, farár v tam ojšom kostole, zasvätenom Panne Márii, zaplatil do pápežskej pokladnice tri gro­ še.471 Najstaršie uhorské priame písom né doklady o dedine sú z rokov 1370 a 1374. Oba sved­ čia o tom , že Cejkov patril šľachticom, ktorí tam aj bývali a názov dediny používali v prídom ku.472 Cejkov do písom ností uhorského pôvodu zapisovali striedavo v pravopisných varian­ toch Cheyke, Ceyko, Czeke, čo boli maďarizované tvary pôvodného slovenského názvu Cej­ kov. Ten korení v osobnom či rodovom mene Cejka.473 Archeologické, jazykovedné i písomné pramene poskytujú informácie vedúce k názo­ ru, že cejkovské sídlisko jestvuje od 9. až 10. storočia, takže Cejkov patril ku starobylým slovienskym dedinám v tom to kraji. Nezachovala sa správa o tom , kedy uhorský kráľ daroval túto dedinu šľachticom. M ož­ no sa tak stalo v 13., prípadne v prvej polovici 14. storočia. Isté je, že v druhej polovici 14. storočia patril šľachticom z Cejkova. Ich potomkovia a dedičia vlastnili časť Cejkova ešte v 17. storočí, pričom tam nepretržite aj bývali.474 Časť dediny vlastnili v 15. až 17. storočí postupne Šóšovci, M eličovci, Drugetovci aj iné šľachtické rody. O d 14. storočia bol Cejkov majetkovou súčasťou rovnom enného hradného panstva. K dedine patrili vodné m lyny.475 V jej chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 16. storočia.476*

V daňovom súpise Zemplínskej župy z roku 1546 je v poradí za dedinami Vyšný Hrušov a Rovné zapísaná aj dedina s takým názvom .467 Nepochybne tá istá dedina, ako súčasť hu468 S N A , H M L e le s . k ., A . a. 1548, F asc. 5, n r. „p o s s e s s io n ib u s ... C h y a k fa lw a " . 459 N a g y , N S z

II,

469 B e ň k o , c . d ., s. 2 6 3 ju s to to ž n il s d e d in o u V e ľ o p o lie . T o je n e p r ija te ľn é , le b o V e ľ o p o lie v 16. sto r o č í s. 2 7 8 , 2 7 9 „ C h a b o l c h ... in ... p o s s e s s io n e C h a b u lc h " .

ešte n e je s tv o v a lo .

460 M a jt á n , N á z v y , s. 8 6 .

470 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 - 3 8 3 .

461 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 316 „ C z a b o , b a jtk o " .

471 M V H I - 1, s. 251 „P a u lu s sa cerd o s B eate V ir g in is d e C h e y c e " .

462 M O L , D L 5 7 7 2 4 „ p o s s e s s io n u m ... C c z a b o c z " z r. 1459. Š O B A Prešov, V é če i S , M ie s t n y e le n c h , „ C z a b o c z " z r. 1521 a m la d š íc h rokov.

472 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1370, nr. 32 „d e C h e y k e " ; A . a. 1374, nr. 4 „d e C h e y k e " .

463 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ C h a b o l c h , S te p h a n i C h a p i " . 464 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 1 ,1 6 8 , 2 4 5 „ C a b o c " , „ C h y a b o c h " , „ Z a b o c z " . 465 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 15; A 2 6 7 7 , s. 3 9 9 . 466 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 . 467 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 6 . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 3 .

473 Sta n is la v , S lo v e n s k ý , I, s. 507;

II,

s. 93 p o d ľa je m u d o s tu p n ý c h ú d a jo v z m e n a C e k a .

474 V arjú, LB I, s. 3 6 2 - 363 „d e C h e y k e " z r. 1395. M O L , D L 57400 „d e C e y k o " z r. 1405; D L 6 6 9 6 6 „d e C z e k e " z r. 1461; D L 72129 „d e C h e k e " z r. 1510. S N A , H M Leles. k ., A . a. 1525, nr. 68 „ C z e k e y " z r. 1525.

475 M O L , D L 57678, z r. 1438. 476 B o rsod - A b a u j - Z e m p lé n m e g y e i Lev éltá r, S á to r a lja ú jh e ly . Z e m p lé n m e g y e , K ô z g y u lé s i je g y z ô k ô n y v 2, s. 96 „ v in e a in p r o m o n t h o r io p o s s e s s io n is C z e k e " z r. 1568. G é re si, N K I I I , s. 379 - 3 8 0 .

90

91

ZEMPLÍN

CSANÁLOS

V Cejkove mali kostol zaiste už pred 14. storočím, avšak písom né doklady o ňom sú od 14. storočia. V prvej polovici 15. storočia bol kostol murovaný, hoci nem al vežu, mal však zvony. O kolo farského kostola zasväteného Panne Márii sa rozprestieral cintorín.477 V de­ dine bola vtedy aj múraná m odlitebňa zasvätená Sv. D u ch u .478 Pravdepodobne v polovici 15. storočia, m ožno aj v 60. - 80. rokoch 15. storočia, zeme­ páni pozvali do Cejkova m níchov františkánov, ktorým postavili kláštor. Kláštor určite jest­ voval už pred rokom 1495.479 M nísi pôsobili v Cejkove do náboženskej reformácie v polo­ vici 16. storočia. Evanjelickí reformovaní kazatelia v m iestnom farskom kostole dokázateľne vysluhova­ li bohoslužby od roku 1598 a ešte aj okolo roku 1700. V druhej polovici 18. storočia bol Cejkov opäť rímskokatolíckou farnosťou.480 Cejkovské sedliacke domácnosti v roku 1441 vyplatili daň kráľovi dvadsaťosem zla­ tých.481 Zo zdanenia m ožno usúdiť, že zaiste vyše tridsať dom ácností užívalo pozem ky v roz­ sahu vyše dvadsaťosem celých usadlostí. Neskôr, najmä v 16. storočí sedliakov ubúdalo, zmenšoval sa rozsah nim i obhospodarovaných pozemkov a tým aj zdaniteľnosť. V roku 1567 sedliakov zdanili od šesť a štvrť porty. Tri sedliacke usadlosti boli opustené po nedáv­ nom plienení Tatármi, osem dom ácností bolo želiarskych. V roku 1582 zdanili sedliakov len od päť a pol porty. Cejkovské sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvadsaťdva pod­ danských domov, kúriu zemanov, kostol, faru i školu.482 Na prelome 16. a 17. storočia bol Cejkov stredne veľkou dedinou so zemianskym , far­ ským, ale najm ä poddanským obyvateľstvom. Postupne však poddanské dom ácnosti chu­ dobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov spolu zdanili od dva a štvrť porty, v roku 1635 od jednej a štvrť porty.483 V roku 1715 žilo v Cejkove štrnásť a v roku 1720 iba deväť poddanských dom ácností.484 V susedstve alebo v blízkom okolí Cejkova sa v stredoveku nachádzali aj osady či dedi­ ny s maďarizovanými názvami Bykes, Kisfalud, ktoré však zanikli. Nepochybne cejkovskí šľachtici dali si v druhej polovici 13., najneskôr v 14. storočí po­ staviť hrad ako svoje sídlo. Hrad pomenovali názvom dediny Cejkov. Na prelome 14. a 15. storočia bol natoľko poškodený a spustnutý, že bol neobývaný. Kráľ Žigm und hrad a pan­ stvo Cejkov cejkovským šľachticom odobral a v roku 1407 dal Šóšovcom. Pri tej príležitos­ ti vznikli najstaršie zachované správy o hrade Cejkov, ktorý Šóšovci m ohli znova postaviť.485

Okolo roku 1418 sa Šóšovci usilovali hrad opraviť aj za pom oci iných šľachticov a spo­ luvlastníkov, najm ä šľachticov z Pozdišoviec, Brehová a iných. Vtedy sa im to nepodarilo, lebo ešte okolo roku 1438 nebol hrad obývaný.486 Hrad zabral a okolo roku 1458 držal kapitán bratríkov Talafúz.487 Keďže vlastníci hradu svojimi činmi prejavili politickú neveru kráľovi, podľa uznesenia sne­ mu a nariadenia kráľa Mateja z roku 1471 mali hrad Cejkov zbúrať.488Nariadenie sa sotva úplne realizovalo, lebo okolo roku 1482 hrad spravoval kastelán z poverenia šľachticov z Cejkova.489 V roku 1522 hrad dobyl a zabral šľachtic Anton z Pavloviec (nad U hom ). Vtedy hradné múry opäť poškodili, takže ešte okolo roku 1546 zostal spustošený.490Neskôr ho sčasti opra­ vili a používali až do roku 1673, kedy ho cisárske vojsko dem olovalo.491 V 14. - 16. storočí k hradnému panstvu Cejkov patrili blízke dediny Cejkov, Brehov, Sír­ nik, Zemplínske Jastrabie, Kysta, vzdialenejšie Svinica, Rad, Nová Vieska pri Bodrogu, Veľ­ ký Horeš, napokon aj Egreš a Zemplínska Teplica.

CSANÁLOS (M) Csanálos leží v juhozápadnom okraji Zemplén megye, v doline Hornádu. Najstarší doklad o tejto dedine poznáme v mandáte kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1352. Kráľ vtedy poveril Jágerskú kapitulu, aby uviedla šľachtica Šim ona Cudara do vlastníctva dediny Csanálos.492 V písom nostiach zo 14. a 15. storočia sa jej názov vyskytuje striedavo v tvaroch Chalanus, Chanalos, od 16. storočia Chanalos. Pôvodný a jazykovo správny názov Chalanos ko­ rení v maďarskom slove csalán = pŕhľava, žihľava. Nesprávny, avšak trvalý názov Csanálos vznikol prešmyknutím prvých spoluhlások. Založenie tam ojšieho sídliska predpokladáme v 12. - 13. storočí. V 14. a 15. storočí boli zemepánmi dediny magnáti Cudarovci,493 v 16. storočí šľachtici Bubekovci a zemania z Pányoka. Pravdepodobne v 14. storočí tam Cudarovci zaviedli vyberanie m ýta, čo kráľ Žigm und v roku 1409 ako neoprávnené zakázal.494* 486 M O L , D L 10694 „ I n fa c to c o n s tr u c c io n is , e d ific a c io n is et r e fo r m a c io n is castri d e C e k e " ; D L 57479,

477 M O L , D L 57678 „ i n C h e e k e ... e c c le s ia m la p id e a m p a r o c h ia le m s in e tu rri, ad la u d e m b ea te M á r ie v ir g in is ... c a m p a n e h a b e n te m c u m s e p u ltu r a ". 478 T a m ž e , „ c a p e lla m s im ilite r la p id e a m ad h o n o r e m S a n c ti S p ir itu s p ro o ra to r io p re p a ra ta m sin e s e p u ltu r a " . 479 M O L , D L 71765 „fr a tr ib u s e iu s d e m o r d in is in c la u s tro d e C z e k e " te s ta m e n tá r n y d ar m n í c h o v v r o k u 1495 480 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 1 2 3 . M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 8 „ C z e k e , c o n c io n a t o r " z r. 1601. T ó r té n e lm i Tár 7, 190 6 , s. 8 2 , 2 8 8 , 301 d o ro k u 1646. A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „ C s é k e , (te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 17 0 0 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 111 - 112. 481 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ C h e k e " .

D L 5 7 4 9 1 . P o zri aj D L 57678 „c a s tr u m d e se r tu m c o m m u n e m h o c n o m in e C h e k e " .

487 S N A , S A L e le s. p r e p ., X V . stor. n r . 3 5 0 „ d u m ... T h a la fw z in fo r ta lic io C h e k e v o c a to r e s id e n cia m h a b u is s e t" . P o zri aj n r . 3 4 3 , 3 4 8 .

488 M á r k u s , D .: M a g y a r tô r v é n n y tá r I. B u d a p e st 1899, s. 370 č i. 29/1471. 489 M O L , D L 6 7 9 0 4 „ c a s te lla n i su i p er ip s u m in ca ste llo s u o C z e k e v o c a to c o n s t it u t i" . 490 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1525 nr. 68 „ i n et su b c a str u m ... C z e k e ... e x p u g n a r i fe c is s e t"; A . a. 1546 nr. 89 „c a s te lo r u m ... C h e k e d ir u ti" .

491 R u in y h r a d u z a m e r a li a o p ís a li S liv k a , V a lla še k , H r a d y , s. 110 - 112. V y s lo v ili n á zo r , že h ra d s lú ž il n a k o n tr o lu c e s ty Z e m p lín - T re b išo v , ted a m a l v z n ik n ú ť z p o p u d u kráľa. J e to vš a k n e p r a v d e p o d o b n ý p r e d p o k la d .

482 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 , 7 1 ,1 6 8 , 2 4 4 , 2 6 8 „ C e k e " , „ C h e y k e " , „ C z e k e " .

492 N a g y , C D H A , V , s. 6 0 2 „ i n d o m ín iu m p o s s e s s io n u m ... C h a la n u s " .

483 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 9; A 2 6 7 7 , s. 4 01.

493 M O L , D L 10333 „ C h a la n o s " z r. 1415; D L 13524 „ C h a n a l o s " z r. 1440; D L 15510, D L 17202

484 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184. 485 M O L , D L 57410 „c a s tr u m C e e k e ... d e s t r u c t u m ... d e n o v o re e d ifica r e "; 57413 „c a s tr i C e y k e " z r. 1408. M á ly u s z , Z s O , II - 2 , č . 5815, 6 3 7 2 .

„ C h a la n u s " z r. 1460 a 1471.

494 M O L , D L 7 0 7 7 2 „tr ib u ta p o n c iu m su p er f lu v io H a r n a d in fa cie b u s p o s s e s s io n u m C h a la n u s " . M á ly u s , Z s O , II - 2 , č. 7015.

92

93

ZEMPLÍN

CSENKE

V dedine bol kostol zaiste už pred 17. storočím, čo môže preveriť len archeologický a ar­ chitektonický výskum . V 17. storočí v m iestnom kostole vysluhovali bohoslužby evanje­ lickí kazatelia.495 Tamojšie sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od dvoch port. Ostatným sedliakom nedávno tureckí vojaci vyplienili a vypálili obydlia. Poškodené do­ mácnosti si však postavili nové domy. V roku 1582 zdanili sedliakov od desiatich port. Síd­ lisko m alo v roku 1600 obývaných trinásť poddanských domov. Vtedy bola aj dedina Csanálos pod tureckým záborom a správou, čo trvalo aj okolo roku 1635.496 Na prelome 16. a 17. storočia bol Csanálos stredne veľkou dedinou. V 17. storočí počet obyvateľov i dom ov klesal a poddaní chudobneli. V rokoch 1610 a 1635 boli tamojšie sed­ liacke a želiarske dom ácnosti spolu zdanené od dvoch port.497 Po prechodnom úbytku obyvateľov začiatkom 18. storočia obyvateľov pribúdalo. V ro­ ku 1715 mal dvadsaťštyri poddanských dom ácností a v roku 1720 už päťdesiatdeväť pod­ danských aj zemianskych dom ácností. V miestnom chotári sa nachádzali aj vinice.498 Pri Csanálosi jestvovala v stredoveku aj dedina Zynier, ktorá však zanikla.

Z daňových registrov z druhej polovice 16. storočia zisťujeme, že okolo rokov 1567 a 1570 miestne sídlisko tvorila len zemianska kúria a m ožno jeden - dva dom y želiarov. V roku 1600 m alo sídlisko tri až štyri obývané poddanské domy.502 Vtedy bolo Cséke m a­ lou dedinou so zemianskym alebo poddanským obyvateľstvom. Cséke bolo m alou dedinou aj v 17. storočí a začiatkom 18. storočia. V roku 1610 zdani­ li vtedajších sedliakov od pol porty, v roku 1635 želiarov od osm iny porty.503 V roku 1715 v dedine hospodárili tri a v roku 1720 už šesť sedliackych dom ácnos­

CSEHTELEKE (M) Kráľ Žigm und v roku 1429 vým enou dal m agnátom z Pavloviec (nad Uhom ) aj mesteč­ ko Nagypatak (Sárospatak). K územ ným majetkom mestečka patril tiež majetok s tak zapí­ saným maďarským názvom .499Ak základom názvu bolo m eno Čech, tak išlo o územ ný m a­ jetok neznám eho zemana Čecha, na ktorom zaiste jestvovala aj zemianska samota, prípadne osada v 13. až v 14. storočí. V 15. storočí na onom majetku už sídlisko nejestvo­ valo. Na základe uvedenej správy m ožno predpokladať, že ten územ ný majetok ležal v su­ sedstve mestečka Sárospatak.

tí.504 Ešte koncom 18. storočia mala dedina slovenských obyvateľov a vtedy aj rímskokato­ lícky kostol.S05

CSENKE (M) O územ nom majetku s takým názvom je doklad už z roku 1255.506 Jeh o pôvodný názov bol pravdepodobne totožný so slovenským osobným m enom Čenka.507 Majetok a dedina patrila v polovici 13. storočia zemanovi Mojšovi, v prvej polovici 14. storočia zem anom z Tolcsvy. V prvej polovici 14. storočia na majetku jestvovali dve dedinské sídliska s vlastnými cho­ tármi.508V druhej polovici 14. storočia za neznám ych okolností obidve zanikli. V roku 1398 už nejestvovali.509 Priľahlý územ ný majetok však aj neskôr zapisovali pod maďarizovaným názvom Csenke.510 Z uvedených správ z rokov 1255 a 1299 vyplýva, že onen majetok sa rozprestieral juho­ východne od Olaszliszky, pri ľavom brehu Bodrogu, na rozhraní Zemplínskej župy a Sabolčskej župy. Tam do druhej polovice 14. storočia jestvovala dedina s predpokladaným pô­ vodným názvom Čenka.

CSÉKE (M) Cséke leží vo východnej časti Medzibodrožia. V listine leleského prepošta Petra z roku 1364 o vymedzení chotára dediny Láca je zápis o dedine Cséke, ktorých chotáre susedili.500 Z obsahu listiny je zrejmé, že dedina Cséke jest­ vovala už pred rokom 1364. Jej názov zapisovali ako Cheke, Cheyko, Czeke, čo boli tvary maďarizovaného, teda úrad­ ného názvu. Ten vznikol prevzatím pôvodného, slovenského názvu Čajka.501 Predpokladá­ me, že je totožný s osobným m enom , pričom sídlisko m ohlo jestvovať aj pred 11. storočím.

502 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 8 „ C h e y k o , c u r ia n o b ilita r is , p o r ta n u lla " ; s. 54 „ C z e k e , c u r ia n o b ilita r i, n ih is p o r ta " ; s. 2 4 3 „ C z e k e " . 503 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 9 ; A 2 6 7 7 , s. 419. 504 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 . 505 K ara b in sk y , J. M .: G e o g r a p h is c h - h is to r is ch e s u n d P r o d u k te n L e x ik ó n v o n U n g a r n . P ressb u rg 1786, s. 91

495 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 138 ic h u v á d z a m e n o v it e o d r o k u 1608 d o r o k u 1699. 496 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 11, 163, 2 3 9 „ C h a n a l o s " , „ C z ia n a lo s ... T u r cis s u b ie c ta " . 497 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2; A 2 6 7 7 , s. 4 0 4 „ C z i a n a lo s " , „ C h a n a l o s " . 498 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184. 499 M O L , D L 1 2 0 9 2 „p r e d iis ... C h e h t e lk e " . so° N a g y , Z V , III, s. 2 6 6 „p o s s e s s io n is C h e k e " . 501 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , II, s. 114.

506 W e n z e l, C D A C , V I I I , s. 4 0 5 „terra C h e n k e " . P o zri aj S O B A L e v o č a , S p iš . p re p . II, F asc. 1, n r . 2 2 „d e terra M o iu s C h e n k e " z r. 1299. 507 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , II, s. 117. 508 Š O B A L e v o č a , S p iš . p re p . I, M a n . IV , n r . 109 „terre v id e lic e t In fe r io r e m et E x te r io r e m C h e n k e " z r. 1335. T a m ž e , II, F asc. 3, n r . 180 „p o s s e s s io n u m ... B e lc h e n k e et K y lc h e n k e " z r. 1347. 509 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. D 58 „p o s s e s s io n ib u s ... K y w lch e n k e et B e lch e n k e ... h a b ita to r ib u s d e s titu tis " . 510 M O L , D L 7 2129 „p r e d iis ... C z e n k e " z r. 1510.

94

95

ZEMPLÍN

ČABALOVCE

CSEP (M)

ČABALOVCE

Ešte v 14. aj 15. storočí jestvovala dedina, ktorej názov zapisovali v tvaroch Ceeb, Chep, Szep.511Jej zem epánm i boli zemania z Bócsa a magnáti Cudarovci. V listine z roku 1341 je napísané, že časť chotára dediny Hidvég susedila s majetkom tej­ to dediny.512 V listine z roku 1440 je názvom stotožnená s Kisbelch, teda s dedinou Kúlsô Bôcsom. Z toho je zrejmé, že chotár dediny Csep ležal medzi chotárom dediny Hidvéga a Kiilsô Bócsa. Je pravdepodobné, že v prvej polovici 15. storočia tamojšie sídlisko zaniklo, prípadne sídliskovo splynulo s dedinou Kiilsô Bôcsom .513

Čabalovce ležia v severnom okraji Laboreckej vrchoviny, v hornej časti ľavostranného prítoku Laborca, v nadmorskej výške okolo 400 m. Najstarší zachovaný zápis o Čabalovciach vznikol pri vyšetrovaní zbojníckej činnosti Fedora Hlavatého v roku 1492 v Bardejove. Jeden z jeho spoločníkov vypovedal, že Hlavatý predal v Čabalovciach koňa prepašovaného z Poľska.518 Z obsahu zápisu je zrejmé, že dedi­ na jestvovala už pred rokom 1492. Vzhľadom na jej zemepisnú polohu, vývoj osídlenia v priľahlom okolí a jej názov pred­ pokladáme, že ju založil šoltýs Čabala s Valašsko - rusínskymi usadlíkmi okolo polovice 15. storočia. Rusínske obyvateľstvo tam dokázateľne žilo v 16. - 17. storočí. O rusínskom pôvode obyvateľstva svedčí to, že v dedine v 16. - 17. storočí m alo pravo­ slávny kostol, ako aj valašské zamestnanie vtedajších obyvateľov.519 Menšia časť Čabaloviec patrila v 16. storočí zemanom zo Zbudze či Zbudského D lhého, väčšia časť Drugetovcom .520 Zem anom zo Zbudze patrili v Čabalovciach okolo roku 1560 len dve poddanské do­ mácnosti. Jedna valašská, ktorá im platila ročne jeden zlatý a jedna želiarska, ktorá mala chytať raky.521 Čabalovské valašské domácnosti v roku 1567 platili daň kráľovi od tri a pol porty. Ne­ platiacich želiarskych dom ácností bolo päť. V roku 1582 valachov zdanili od dva a pol por­ ty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných osem poddanských domov, asi dva dom y šoltýsov, napokon kostol a dom pravoslávneho farára.522 Na prelome 16. a 17. storočia boli Čabalovce stredne veľkou dedinou s rusínskym oby­ vateľstvom. Takou boli aj v prvej polovici 17. storočia. V roku 1623 tam hospodárili dve šoltýske domácnosti; jedna na celej, druhá na polovičnej usadlosti. Dve valašské domácnosti hospodárili na celých, dve na polovičných usadlostiach, iné dve boli ešte chudobnejšie. Pravoslávnemu farárovi patrila celá usadlosť.523 Obyvatelia mali k zemepánom také valaš­ ské povinnosti, aké napr. obyvatelia v Habure. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších valachov aj želia­ rov zdanili spolu od jeden a štvrť porty, v roku 1635 len od štvrť porty.524 Na prelome 17. a 18. storočia sa počet obyvateľov zvyšoval. V roku 1715 žilo v Čabalov­ ciach osemnásť poddanských domácností, avšak v roku 1720 len desať. V dedine bol aj m lyn.525

CSÓMÔRTELEKE (M) Kráľ Ondrej III. (1290 - 1301) daroval istému Ladislavovi, zvanému Čemer, maďarsky Csôm ôr, m alý územ ný majetok, vydelený z chotára dediny Zsadány. Nový vlastník si na tom majetku vybudoval obydlie a samota, či osada dostala maďarský názov, odvodený od mena a prímena jej vlastníka. Prvý doklad o nej poznáme z roku 1334, kedy patrila po­ tomkom Ladislava.514 V druhej polovici 14. storočia a v 15. storočí boli postupne jej zemepánmi šľachtici zo Zsadány a z Čičaroviec.515 Pravdepodobne v dvadsiatych rokoch 15. storočia obyvatelia sídlisko opustili a osada zanikla. Pre tam ojší územ ný majetok sa však aj neskôr používal názov bývalej osady.516 O nen územ ný majetok sa nachádzal v susedstve chotára dediny Zsadány. Na ňom od konca 13. storočia do začiatku 15. storočia jestvovalo malé sídlisko.

CZIÓRUEGH V daňovom súpise z roku 1600 je medzi dedinam i, v ktorých sedliaci boli zdanení daňou kráľovi, zapísaná aj dedina s takým názvom. V roku 1600 v nej boli len dva obývané a zda­ nené poddanské dom y.517 Dedina je zapísaná medzi dedinami N ižný Žipov a Hraň. Z toho m ožno predpokladať, že medzi nim i alebo v ich okolí sa nachádzala tá malá dedina na prelome 16. a 17. sto­ ročia.

518 Š O K A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g . č . 3 0 7 0 „ i n p o s se ss io n e C z a b a lo c z " . B e ň k o , c . d ., s. 2 7 2 ako n ajstarší u v á d za d o k la d k r o k u 1512. 519 M O L , K a m a ra , A 2677 s. 2 6 6 „ C z ia b a lio c z , b a ttik o " z r. 1601. M O L , K a m a ra , U et C , fa s c. 109, n r . 2, 511 N a g y , C D H A , I V , s. 164 „ i n p o s s e s s io n e ... C e e b " z r. 1341. M O L , D L 10333 „ C h e p " z r. 1415; D L 13524 „ S z e p a lio n o m i n e K is b e lc h " v r o k u 1440. 512 N a g y , C D H A , IV , s. 163 „v e r s u s p o s s e s s io n e m C e e b " . 513 C s á n k i, c . d ., s. 3 4 5 jej p o lo h u p r e d p o k la d a l m e d z i B ô c s o m a K ó r ô m o m .

s. 2 9 6 „ E g e z p a p s a g h " z r. 1623. S2Q S o

b a

P rešov, D r u g e t H , i. č . 101, reg. č . 2 2 8 „ C h a b a lo c z " z r. 1512. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1521 nr.

3 „ C h a b a lo c z " z r. 1521 a z e m a n o m z o Z b u d z e ; A . a . 1543 n r. 2 9 ; A . a. 1548, Fa sc. 5, n r . 4 4 „ C h a b a lo w c z " z r. 1 5 4 3 ,1 5 4 8 a D r u g e to v c o m . P ozri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y .

514 M O L , D L 3 1 2 2 4 „p o s s e s s io n a r ie p o r c io n is C h o m u r la z lo u te le k e v o c a te , ix cise d e S a d a n " . N a g y , C D H A , III, s. 97.

521 M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 218 „ C h a b a lo c z " .

515 M O L , D L 3 1 3 4 6 „ C h o m o r t e lk e " z r. 1398; D L 9 0 8 8 6 „ C h o m o r t h e lk e " z r. 1410.

523 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 2 9 6 „ C z a b a lo c z " .

516 M O L , D L 31463 „ p r e d iu m ... C h o m o r t h e le k e " z r. 1436.

524 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 3 4 , 54; A 2 6 7 7 , s. 4 0 9 .

517 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 4 8 „ C z i ó r u e g h " .

525 Magyarország, s. 1 7 9 ,1 8 4 .

522 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 6 , 5 1 ,1 8 3 , 192, 2 5 4 , 2 6 6 „ C h a b a lo c z " , „ C z i a b o lo c z " .

96

97

ZEMPLÍN

ČABINY

ČABINY

V druhej polovici 17. storočia obyvateľov aj dom ov pribúdalo. V dôsledku toho v roku 1690 v N ižných Čabinách na dvoch polovičných šoltýstvach hospodárili štyri dom ácnos­ ti. Valašských dom ácností bolo trinásť, pričom sedem užívalo pozem ky polovičných usad­ lostí, štyri štvrtinové a dve osminové usadlosti.534 V roku 1715 žilo v N ižných Čabinách šestnásť, v roku 1720 trinásť poddanských do­ m ácností.535 Dedina Vyšné Čabiny vznikla približne v tom čase a takým spôsobom ako Nižné Čabiny. Nepriam y doklad o dedine je však až v listine z roku 1478, v ktorej majú Nižné Čabiny už taký názov. Z toho je zrejmé, že vtedy a skôr jestvovala aj dedina Vyšné Čabiny. Priame doklady o nej sú od polovice 16. storočia, kedy bola trvalou súčasťou hum enského panstva a vo vlastníctve Drugetovcov.536 Vyšnočabinské valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od desať a pol porty. Tri želiarske dom ácnosti daň neplatili. V roku 1582 valachov zdanili od sedem a pol porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných štrnásť poddanských dom ov a dom šol­ týsa.537 Vyšné Čabiny boli vtedy stredne veľkou rusínskou dedinou. Valašské dom ácnosti už v poslednej tretine 16. storočia chudobneli, čo sa prejavilo aj v znižovaní ich zdanenia. Taký vývoj pokračoval aj v 17. storočí. V roku 1610 vtedajších va­ lachov, ale aj želiarov zdanili spolu iba od pol porty, v roku 1635 len valachov od pol a os­ m iny porty.538 Zaiste v 16. storočí mali v dedine aj pravoslávny kostol, ale dokázať ho m ožno od 17. sto­ ročia. Okolo roku 1623 patrila pravoslávnemu baťkovi celá usadlosť.539 V tom roku vo Vyšných Čabinách žili tri domácnosti šoltýsov, z ktorých jedna mala trištvrtinovú usadlosť a dve polovičné usadlosti. Valašských dom ácností bolo trinásť. Z nich štyri hospodárili na celých usadlostiach, šesť na polovičných a tri na štvrtinových usadlos­ tiach. Ďalších sedem dom ácností bolo želiarskych. Vyšné Čabiny boli stredne veľkou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 v nich žilo po pätnásť poddanských dom ácností.540 Dedinu Vyšný Harbok založili usadlíci so šoltýsom pravdepodobne v 14. storočí, kedy vznikol N ižný Harbok pri Radvani, alebo v 15. storočí. V 15. storočí ju už pom enúvali náz­ vom Vyšný Harbok, avšak úradný názov bol maďarizovaný.541 Vyšný Harbok patril v 15. až 17. storočí vlastníkom panstva Zbudza. V roku 1560 vo Vyšnom Harboku hospodárili dve sedliacke dom ácnosti a jedna želiar­ ska, pričom pozem ky po jednej domácnosti ležali opustené. Každá sedliacka domácnosť

Čabiny ležia v hornej časti doliny Laborca, v nadmorskej výške okolo 250 m . Terajšia obec vznikla zlúčením dedín Nižné Čabiny (pri ústí potoka Vilšava od východu do Labor­ ca), Vyšné Čabiny (pri západnom brehu Laborca) a Vyšný Harbok (juhovýchodne od N iž­ ných Čabín). Keď v roku 1268 kráľ Belo IV. daroval Radslavovi majetok dediny a panstva Zbudské D l­ hé, územ ný rozsah panstva nebol vymedzený. V polovici 14. storočia sa to prejavilo v spo­ re o rozsah tohto panstva, patriaceho zemanom zo Zbudského D lhého a majetkami Drugetovcov. V roku 1363 hranicu medzi majetkami súperiacich zemanov ustálili tak, že potok Oľšava (teraz Vilšava) bol časťou spoločnej hranice susediacich panstiev.526 Z iniciatívy zem anov zo Zbudze vznikla v údolí onoho potoka okolo roku 1410 dedina Nižné Čabiny, o ktorej je prvý doklad z roku 1415.527 Založil ju nepochybne šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva.528 Rusínske obyvateľ­ stvo tam dokázateľne žilo v 16. - 17. storočí. Šľachtici Drugetovci v sedemdesiatych rokoch 15. storočia sa opätovne usilovali získať túto dedinu na úkor zemanov zo Zbudze.529 Napokon sa im to podarilo, v 16. - 17. storočí Nižné Čabiny patrili Drugetovcom , boli majetkovou súčasťou ich hum enského panstva. V N ižných Čabinách zaiste už v 15., nepochybne v 16. storočí jestvoval drevený pravo­ slávny kostol. O kostole, farárovi a farnosti sú najstaršie doklady k rokom 1601 a 1623.530 V N ižných Čabinách okolo roku 1567 žil krajnik (krajňak), teda Drugetovcami povere­ ný správca priľahlej časti ich panstva s Valašsko - rusínskym obyvateľstvom. Nižnočabinské valašské dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od štyroch port. Okrem nich tam žilo osem želiarskych a služobníckych dom ácností. V roku 1582 zda­ nili valašské dom ácnosti od 3,75 porty. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných šest­ násť poddanských domov, dom šoltýsa prípadne krajnika, kostol a faru.531 Nižné Čabiny boli vtedy stredne veľkou dedinou s rusínskym obyvateľstvom. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 valachov, ale aj želiarov zdanili spolu od jednej porty, v roku 1635 od 1,25 porty.532 Začiatkom 17. storočia väčšina obyvateľov dedinu opustila, prípadne vymrela. V roku 1623 tam nežila ani šoltýska rodina, ani farár s rodinou, iba šesť poddanských dom ácnos­ tí. Z nich jedna sedliacka hospodárila na celej usadlosti a dve na štvrtinových usadlostiach. Tri iné dom ácnosti boli želiarske.533 Vtedy boli Nižné Čabiny m alou dedinou. Ich obyva­ telia mali k zem epánom také povinnosti, aké obyvatelia v Habure.

534 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 9 8 „ A ls ô C s e b in y e " .

526M O L , D L 527S N A , H M

6 5 8 o d L a b o r c a „p e r f lu v iu m O ls w a " k je h o p r a m e ň u .

535 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 8 ,1 8 3 .

L e le s. k ., A . a. 1415 n r . 57 „p o s s e s s io n u m ... C h e b i n y e " . P o zri A . a. 1405 nr. 18 z r. 1405, k d e sa Č a b i n y ešte n e v y s k y tu jú .

536 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543 nr. 29 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... F elsew C h e b y n y e " z r. 1543. B e ň k o ,

528B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 0 u v á d z a , že ju z a lo ž ili n a n e m e c k o m p ráve, č o n e m o ž n o d o k la d o v a ť . 529S N A , H M L e le s. k ., B e r c s e n ia n a F. 9 nr. 23 „ C h e b e n y e " ; M e ta le s c. Z e m p lín , nr. 2 4 „ A ls o c h e b e n y e "

V y š n ý c h Č a b i n á c h . Išlo v š a k o c h y b n ú lo k a liz á c iu o b je k tu , n a c h á d z a jú c e h o sa v Ž b in c ia c h . Pozri

z r. 1478; A . a . 1543 n r . 2 9 „ A ls o C h e b i n y e " z r. 1543.

530M O L ,

C s á n k i, c . d . s. 3 3 4 „ F e l C s e b " . 537 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 4 ,1 8 3 , 2 5 4 „F e ls e u C h e b i n i e " .

K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 6 „ C z e b i n i e , b a ttik o " z r. 1601. M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, n r . 2,

s. 312 „ A ls o C z e b e n y e " z r. 1623.

531 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 4 ,1 8 3 , 2 5 4 „ A ls o C h e b i n y e " , „A ls s o 532T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5 3; A 2 6 7 7 , s. 40 7 „ A ls o C z e b e n ie " . 533M O L , K a m a ra , U et C , fa s c . 109, nr. 2 , s. 312 „ A ls o C z e b e n y e " .

O s íd le n ie , s. 2 4 3 - 2 4 4 , 2 6 0 aj S liv k a , V a lla še k , H r a d y , s. 112 p ísa li o ú d a jn o m kaštieli č i h r á d k u v o

538 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 31 „F e ls o C e b i n " ; A 26 7 7 , s. 4 0 8 „F e ls ó C z ib in ie " . 539 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c. 109, nr. 2 , s. 2 5 6 „F e ls e ô C z e b e n y e , e g e z p a p s a g h " .

C z ie b e n ie " .

540

Magyarország, s. 1 7 5 ,1 8 4 .

541 S N A , H M L e le s. k ., A c ta B e r c s e n ia n a , F a sc. V I I I , nr. 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... F e ls e w h a r b " z r. 1463. T a m ž e , H M L e le s. k ., A . a. 1521, nr. 3 „F e ls e w h a r b " z r. 1521.

98

ZEMPLÍN

ČAKLOV

ročne platila zem epánom jeden zlatý a odovzdávala tri gbely ovsa.542 Obsah povinností do­ svedčuje, že obyvatelia boli roľníkm i. Okolo roku 1567 vo Vyšnom Harboku už sedliakov nebolo, žili tam len želiari, ktorí daň kráľovi v 16. storočí neplatili. V roku 1600 m alo sídlisko sedem obývaných poddanských domov, m ožno aj dom šoltýsa. Tamojšie sedliacke aj želiarske domácnosti v roku 1610 zda­ nili spolu od trištvrte porty. V roku 1635 tam obyvateľov pravdepodobne nebolo, prípad­ ne boli započítaní do dediny Nižné Čabiny.543 Po obnovení sídliska počet obyvateľov, dom ácností a dom ov narastal. V roku 1715 mal Vyšný Harbok desať, v roku 1720 deväť poddanských dom ácností a v dedine bol aj m lyn .544

Kostol v Čaklove treba predpokladať v 13. až 15. storočí, čo môže preveriť len archeolo­ gický výskum. O d 16. storočia sú o kostole písom né údaje. V čaklovskom kostole od roku 1598 a ešte okolo roku 1711 slúžili bohoslužby evanje­ lickí kazatelia.550 Začiatkom druhej polovice 15. storočia v Čaklove hospodárilo okolo dvadsaťdva sed­ liackych dom ácností. Zakrátko sa väčšina z nich odsťahovala, takže v roku 1493 bolo len desať sedliackych dom ácností, pričom pozemky po dvanástich dom ácnostiach ležali opus­ tené.551 Pravdepodobne začiatkom 16. storočia sa tu usadili nové rodiny so šoltýsom, lebo v ro­ ku 1550 už bolo tridsaťjeden dom ácností.552 V roku 1600 stálo v sídlisku dvadsaťšesť obývaných poddanských dom ov,553 dom šoltý­ sa, kostol, fara a škola. Na prelome 16. a 17. storočia bol Čaklov stredne veľkou dedinou s poddanským, far­ ským i zemianskym obyvateľstvom. Čaklovské sedliacke domácnosti boli v rokoch 1567, 1582, 1610 a 1635 postupne zda­ nené daňou kráľovi od 5,75, 7,25, 0,25, resp. 0,37 porty.554 Zdanenie presvedčivo odráža skutočnosť, že v druhej polovici 16. storočia vzrastal nielen počet sedliackych dom ácnos­ tí, ale najmä rozsah nim i obhospodarovaných pozemkov. Na prelome 16. a 17. storočia do­ šlo k prudkému schudobneniu sedliakov a zníženiu počtu ich dom ácností, z ktorých nie­ ktoré upadli medzi želiarov. Želiarskych dom ácností bolo v roku 1567 sedem. V rokoch 1610 a 1635 želiarov zdanili od 0,25, resp. 1,5 porty. V porovnaní so sedliakmi, želiarske do­ mácnosti v roku 1635 obhospodarovali podstatne viac pozemkov ako sedliaci. Je zrejmé, že väčšinu vtedajšieho obyvateľstva Čaklova tvorili želiari. Okolo roku 1585 žili v Čaklove dve šoltýske domácnosti. Každá bola povinná každoroč­ ne odovzdať zemepánovi dva gbely ovsa, chovať lovného krahulca a vykŕmiť brava. V pr­ vej polovici 17. storočia presunuli zemepáni povinnosť chovať krahulca na sedliakov. Od šoltýsa vyžadovali chovať zemepánske žriebä.555 Podľa urbára z roku 1585 sedliacke domácnosti spoločne platili daň dvadsaťdva zlatých ročne, odovzdávali jedenásť kúr, vola, teľa, štyri zajace, po gbeli šošovice, hrachu a ľano­ vého semena, dve pinty masla, dvanásť a pol gbela chmeľu a 325 hlávok kapusty. Museli od zemepánov odkúpiť jedenásť gbelov pšenice za jedenásť zlatých a sud vína za šestnásť zlatých. Okrem toho každá sedliacka domácnosť odovzdávala štyri kuracie vajcia a želiar­ ska dve vajcia. Namiesto kopania viníc sedliacke aj želiarske domácnosti platili zemepánom šesť, resp. tri denáre, podobne ako poddaní v Čem ernom alebo v Zámutove. Daň, dávky odovzdávali sedliaci aj v prvej polovici 17. storočia, ale pribudla im povinnosť poskytovať zemepánom povozy. V 16. až 17. storočí tam žili jedna - dve domácnosti slobodníkov, ktorí boli rybármi.

ČAKLOV Čaklov leží v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, na náplavovom kuželi v dolnej časti údolia Zamutovského potoka, v nadmorskej výške okolo 135 m. Čaklovský majetok bol súčasťou panstva Lipovec, ktoré od roku 1229 patrilo šľachticom Abovcom . Pri deľbe panstva v roku 1282 pripadol synom Alexandra. Vtedy vznikla správa, v ktorej sa m enovite prvý raz uvádzajú čaklovské polia, resp. chotár.545 Roľnícky obhospo­ darované pozem ky hoci nepriamo, ale nezvratné dosvedčujú sídlisko tam ojších obyva­ teľov, jestvujúce už pred rokom 1282. Pôvodný názov Čaklova síce poznáme z roku 1309, nie však ako názov dediny, ale názov miestneho potoka,546a až z roku 1405 vo vzťahu k dedine.547Názov Čaklov prešiel do maďarči­ ny s obvyklým vypustením koncového -v. Slovenský aj maďarizovaný názov typologický pat­ ria k názvom starobylých slovenských dedín, jestvujúcich pred 13., resp. 11. storočím. Posesívny tvar slovenského názvu vedie k domnienke, že je odvodený od osobného mena. Podľa zemepisnej polohy dediny, jej názvu a najstarších správ vyplýva, že Čaklov patril k najstarším slovenským dedinám v priľahlej časti doliny Tople, jestvujúcim pred 13., resp. 11. storočím. Čaklov, podobne ako susedné Čem erné a Soľ zostal vo vlastníctve Abovcov ako majet­ ková súčasť panstva Lipovec do druhej polovice 14. storočia, kedy pripadol šľachticom z Rozhanoviec, ktorí ho včlenili do panstva Čičava, resp. Vranov. O d roku 1524 patril šľachticom Bátoriovcom.548 V 17. storočí boli jeho zemepánmi Nádašdiovci, Ňáriovci, Esterháziovci, Bornemisovci, Drugetovci aj čaklovskí zem ania.549 542 M a r s in a , K u š ík , U r b á r e I, s. 2 2 0 „V y s n y e H a r d o k " (!). 543 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 51 „F e ls e u H o r b o k ... o m n e s s u n t servi et i u q u ilin i" z r. 1567; 2 5 4 „F e lssfl H a r b o k " z r. 1600; s. 40 7 „ A ls o C z e b e n ie c u m H a r b o k " z r. 1635; T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 53 „F e ls o H a r b o k " z r. 1610.

99

544 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 545 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 2 5 2 č . 3 5 2 . W e n z e l, C D A C I X , s. 341 „ c a m p o s ... C h a k lo m e z e u " . V a rsik , O s íd le n ie 3, s. 113, 121 p o lia p o v a ž u je za n o v o v z n ik a jú c e , č o z o b s a h u lis tin y n ija k o n e v y p lý v a . V la s tiv e d n ý s lo v n ík 1, s. 277 s p r á v n e u v á d z a d o k la d z r. 1282 ak o n a jsta rší o te jto d e d in e . 546 S e d lá k , R D S1 1 , s. 314, č . 716 „ r iv u lu m C h a k l o u " . Pozri aj M O L , D L 1 0 4 9 0 4 z r. 1323. 547 M á ly u s z , Z s O II - 1, s. 4 6 8 , č . 3 8 7 8 „ C h a k ly o w " . 548 M O L , D L 8616 „V illis ... C h a k l o " z r. 1327. M á ly u s z , Z s O II - 1, 2, č. 1587, 1931, 7730 „ C h a k ly o " z r. 1402, 1410. M O L D L 1 7 209 „ C z a k l o " z r. 1471, D L , 74759 „ C h a k l o " z r. 1 5 1 9 ,1 5 2 4 . 549 Š O B A P rešov, D r u g e t, H , i. č . 6 3 5 , č . 3 z r. 1688. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 315.

sso Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 123. M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 267 „ C z a k lio , c o n c io n a t o r " z r. 1601. H ô r k , Sáros - z e m p lé n i ev. esp eresség tô r té n e te . K a ssá n 1885, s. 3 0 6 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s . 112.

551M O L ,

D L 1996 „ i n C h a k ly o d e s e s s io n ib u s p o p u lo s is d u e m et d esertis d u o d e c im , d u a s ... p o p u l o s ....

H o r w a t h ,... V a le n tin u s L a a d " .

552Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fa sc. 7 „ C h a k ly o " . 553M O L E 158, A 26 7 7 , s. 2 4 5 . 554M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 2 , 168, 170, 396; A 2 6 7 8 , s. 14 555A d a lé k o k I X , 19 0 4 , s. 3 0 9 , 315 „ C z i a k l i o " .

„ C h a k ly o " .

101

ZEMPLÍN

ČEĽOVCE

V 16. storočí sa v m iestnom chotári nachádzali aj majerské polia, ktoré obrábali želiari a pestovali na nich najm ä ovos pre zemepánske kone. V 17. storočí čaklovské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa výrazne prejavilo aj v znižovaní ich zdanenia. Ubúdalo však aj želiarov, napokon obývaných dom ov v sídlisku. Napriek úpadku bol Čaklov aj na prelome 17. - 18. storočia stredne veľkou de­ dinou. V roku 1715 m al šestnásť, v roku 1720 len dvanásť sedliackych dom ácností.556 V blízkom okolí Čaklova sa v stredoveku nachádzalo aj sídlisko s pomaďarčeným náz­ vom Nádm ezó, ktoré však zaniklo.

jeho synovi Pankrácovi.562 Pankrác m al synov Dom inika, Ladislava a M ikuláša. Im a prí­ padne Petrovi, Jakubovi, Abrahámovi (?), synom Ladislava, resp. Andrejovi a Jurajovi, sy­ nom D om inika patrili Čeľovce, v ktorých mali svoje kúrie, nielen v štyridsiatych rokoch 14. storočia, ale aj koncom 14. storočia. Potomkom týchto zemanov patrili Čeľovce aj v 15. storočí.563 Čeľovskí zemania patrili k početnej, ale chudobnejšej vrstve šľachty v Zem ­ plíne. Napriek tom u sa jednému z nich, a to Jánovi synovi Petra z Čeľoviec, podarilo spolo­ čensky vyniknúť, keďže niekoľkokrát v prvej polovici 15. storočia zastával funkciu podžupana Zemplínskej župy.564 Majetok v Čeľovciach sa snažili získať aj šľachtici z Perina a pripojiť ho k panstvu Trebišov, čo sa im podarilo v polovici 15. a začiatkom 16. storočia.565 V druhej polovici 16. sto­ ročia však celé Čeľovce patrili iba zem anom . Len archeologický výskum môže preveriť jestvovanie tamojšieho kostola v stredoveku. Písomné doklady o ňom sa zachovali od konca 16. storočia. V čeľovskom kostole od konca 16. storočia vysluhovali bohoslužby evanjelickí refor­ movaní kazatelia z farského kostola v Kopčanoch. V prvej tretine 17. storočia m ali v Čeľov­ ciach samostatných kazateľov, boli teda sídlom farnosti, hoci tam pôsobili aj kazatelia z far­ ského kostola v N ižnom Žipove.566 V roku 1441 boli čeľovské sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od tridsaťpäť port, pričom deväť dom ácností slobodníkov daň neplatilo.567Vtedy boli Čeľovce veľkou de­ dinou s približne 45 dom am i. V roku 1567 boli sedliaci z Čeľoviec zdanení od dvoch port. Okrem sedliackych do­ mácností tu žilo ešte päť želiarskych rodín, pričom štyri sedliacke usadlosti boli opustené. V roku 1582 sedliakov zdanili od štyri a pol porty. V roku 1600 stálo v Čeľovciach devätnásť domov tam ojších sedliakov a želiarov.568 V druhej polovici 16. storočia sídlisko vzrastalo a rástol aj počet tam ojších poddaných. Ale aj napriek tomu boli Čeľovce iba stredne veľkou dedinou. Od prelomu 16. a 17. storočia tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili len od pol a osm iny porty, napokon v roku 1635 zdanili sedliakov iba od štvrť porty. Želiarov vtedy nebolo.569 Po období úbytku poddanských dom ácností ich počet v druhej polovici 17., prípadne až začiatkom 18. storočia narastal. V roku 1715 žilo v Čeľovciach osem poddanských do­ mácností a v roku 1720 už šestnásť sedliackych a zemianskych dom ácností.570 Pri Čeľovciach jestvovalo v stredoveku aj sídlisko Bača, ktoré však zaniklo.

100

ČEĽOVCE Čeľovce ležia na západnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 137 m . Pri Čeľovciach na polohe Konopianky sa vyskytujú zvyšky polozem nice a slovienskej keramiky, pochádzajúce z 10.-12. storočia.557 Najstaršia písom ná správa o Čeľovciach je z roku 1220 a vznikla v súvislosti s nasle­ dujúcou príhodou. Čeľovský obyvateľ Čepan obvinil istého Petra z Trhovišťa z krádeže koňa. Podľa vtedajšej zvyklosti m al sa ísť obvinený zodpovedať za priestupok do Varadín a.558 H oci sa uvedená správa vzťahuje na epizodickú udalosť, pre staršie dejiny Čeľoviec má závažný význam , pretože onen Čepan predstavuje najstaršieho m enovite zistiteľného obyvateľa Čeľoviec. Táto skutočnosť dosvedčuje nielen existenciu dediny Čeľovce v ro­ ku 1220, ale poskytuje zdôvodniteľný predpoklad o jestvovaní Čeľoviec pred rokom 1220. Ďalšia správa o Čeľovciach pochádza z roku 1252. Spom ína zemana Dom inika z Čeľo­ viec,559 príbuzného vtedy už nebohého Filka, ktorého zabil Chyz z M oravian. Zem an D o ­ m inik v Čeľovciach býval okolo roku 1252. V písom nostiach z 13. - 16. storočia sa názov Čeľoviec vyskytuje zväčša v tvare Cheley, zriedkavejšie, a to iba v 13.-15. storočí v tvare Chele. Tieto tvary boli však už maďarizovanou podobou staršieho slovenského názvu Čeľovce, odvodeného od osobného mena Čelej.560 Typologický patrí názov Čeľovce k starobylým slovenským názvom. Spoločenský vzťah predpokladaného Čeleja k Čeľovciam bol nepochybne v rámci rodovej spoločnosti. Archeologické, písom né a jazykovedné doklady svedčia, že Čeľovce jestvujú od 10. sto­ ročia, pričom patria k starobylým sloviensko - slovenským dedinám v strednom Zem plí­ ne. V 13. storočí v Čeľovciach žili okrem poddaných aj zemania. Zeman D om inik z Čeľoviec patril k rozvetvenému rodu zemanov Bogatradvanovcov, ktorých predkovia boli českého pôvodu.561 Po Dom inikovi patrili Čeľovce okolo roku 1328

562 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i.

č.

52 „ a p o s s e s s io n e ... C h e le y " .

563 N a g y , C D H A , I V , s. 189 „ d e C h e le y " ; V , s. 27 8 . W e n z e l, C D A C , X I , s. 383 „ d e C h e l e " . S N A , H M Leles.

556M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184. 557V iz d a l, M .: V ý s k u m y a n á le z y

k ., A . a. 13 9 5 , n r . 28 „d e C h e le y " . Z e m p lín s k e h o m ú z e a v M ic h a lo v c ia c h . In : A V A N S v r o k u 1985, N itr a ,

565 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 4 3 , 63 „ a c p o r c io n u m in p o s s e s s io n ib u s ... C h e le y " .

1986, s. 2 4 0 .

558M a r s in a , C D S 1 ,1 , s. 187 - 188, č . 2 4 4 „ S h e p a n u s d e v illa C h u l a " . 559W e n z e l, C D A C , X I , s. 3 8 3 „ d e C h e l e " . 560S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 116. R e k o n š tr u o v a n é o s o b n é m e n o m a l

566 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 1 2 3 ,1 2 5 ,1 2 8 - 1 2 9 . T ô r té n e lm i Tár 7 ,1 9 0 6 , s. 77. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 112. 567 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ C h e l e y " . n a p r ík la d aj z e m a n z a č ia tk o m 13.

sto r o č ia , o te c P a n k r á ca . W e n z e l, C D A C V I , s. 4 4 4 „ C h e l e " z r o k u 1227.

561 W e n z e l,

564 N a p r ík la d v r o k o c h 1427 a 1436. N a g y , N S z , II, s. 2 6 4 , 32 7 , 3 2 8 „ d e C h e le " .

c . d . „d e g e n e r e B o g a d r a d w a n " . K a r á c s o n y i, M a g y a r n e m z e ts é g e k , I, s. 251.

568 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 1 7 ,1 6 6 , 247 „ C h e l e y " . 569 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 11; A 26 7 7 , s. 3 9 9 . 570

Magyarország, s. 1 7 9 ,1 8 4 .

102

103

ZEMPLÍN

ČEMERNÉ

ČEMERNÉ

šľachticov z Rozhanoviec do vlastníctva dediny Čemerné a susedných dedín, keď predtým uznal nároky týchto šľachticov za oprávnené.577 Čemerné zostalo vo vlastníctve šľachticov z Rozhanoviec ešte aj v prvej štvrtine 16. storočia. Po nich ho zdedili šľachtici Bátoriovci.578 V 17. storočí patrilo Nádašdiovcom, Ňáriovcom, Esterháziovcom, Drugentovcom ako majet­ ková súčasť panstva Vranov, ale aj zemanom Mraskovcom, ktorí mali v Čem em om kúriu.579 Začiatkom druhej polovice 15. storočia v Čem ernom hospodárilo okolo dvadsať sed­ liackych dom ácností. Neskôr sa väčšina z nich odsťahovala. V roku 1493 tu zostali len tri domácnosti. Jednou z nich bola rodina Jána Starého. Pozemky po šestnástich odsťahova­ ných dom ácnostiach ležali opustené.580 Pravdepodobne začiatkom 16. storočia sa tu usadi­ li nové poddanské rodiny so šoltýsom a zvýšil sa aj počet domov. V roku 1550 hospodári­ lo už dvadsaťpäť dom ácností.581 Neskôr sa niekoľké odsťahovali, takže sídlisko v roku 1600 tvorilo štrnásť obývaných poddanských domov, dom šoltýsa, ale aj kúria miestnych zema­ nov, kostol, fara aj škola.582 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Čemerné stredne veľkou dedinou s prevažne pod­ danským, ale aj zemianskym a farským obyvateľstvom. V rokoch 1567 a 1582 boli sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od dva a pol, resp. štyroch porty.583 V druhej polovici 16. storočia zdaniteľnosť sedliakov stúpala, čo bo­ lo dôsledkom zvýšenia počtu sedliackych domácností a zväčšenia rozsahu nim i obhospo­ darovaných pozemkov. Začiatkom 17. storočia sa sedliaci odsťahovali alebo schudobneli. V roku 1567 tam hospodárili štyri želiarske domácnosti. V roku 1630 želiarov zdanili od 0,75 porty. Okolo roku 1635 sedliaci a želiari hospodárili na rovnako m alých pozem koch. Bol to dôsledok schudobnenia a sociálneho úpadku sedliakov. Okolo roku 1585 bol šoltýs povinný každý rok pre zemepánov chovať lovného krahulca, vykŕmiť brava a odovzdať dva gbely ovsa. Sedliacke domácnosti spolu platili desať zla­ tých, odovzdávali kury, husi, vola (spolu s M erníčanm i), teľa, po pol gbele ľanového a ko­ nopného semena, sedem a pol kyty konopí, dve holby masla, 75 hlávok kapusty a sedem a pol gbela chm eľu. Ročne odkupovali od zemepánov päť gbelov pšenice za päť zlatých a sud vína (spolu s M erníčanm i) za 16 zlatých. Miesto kopania panskej vinice vo Vranove domácnosť na celej usadlosti platila šesť denárov, domácnosť na polovičnej alebo želiarska tri denáre. O kolo roku 1636 sedliaci okrem dane a dávok boli ešte povinní poskytnúť ze­ mepánom aj povozy. Opustené sedliacke polia zemepáni pričlenili k majeru. Obrábali ich tunajší želiari. K majeru patril aj m lyn .584

Čem erné leží v dolnej časti údolia potoka Lom nica, v nadmorskej výške okolo 130 m. Tvorí m iestnu, západnú časť mesta Vranov. V chotári Čem erného sa našli stopy po slovienskom sídlisku, ktoré doteraz nebolo ar­ cheológm i preskúmané.571 Prvá správa, ktorá m enovite uvádza Čemerné vznikla v roku 1282 v súvislosti s deľbou majetkov panstva Lipovec, ktorého severovýchodná časť, zväčša zalesnená, ale aj roľnícky obrábaná, pripadla synom Alexandra. K tejto časti patrili aj polia, resp. chotár Čem er­ néh o.572 Čemernianske polia či chotár nepriamo dosvedčujú tunajšie sídlisko už pred ro­ kom 1282. V písom nostiach od 13. storočia vyskytuje sa len pod názvom Čem erne, resp. v maďarizovanej podobe Chem ernye. Je zrejmé, že pôvodný slovenský názov korení v slove čemer.573 Vzhľadom k zemepisnej polohe, tamojšiemu slovienskemu sídlisku, názvu a obsahu správy z roku 1282 je nepochybné, že tunajšie sídlisko jestvovalo pred 11. storočím a pat­ rilo k najstarším slovienskym osadám v priľahlej časti doliny Tople. Predpokladané jestvovanie kostola v Čem em om pred 14. storočím môže preveriť len ar­ cheologický výskum . Písomné doklady dosvedčujú, že kostol tam mali už v prvej polovici 14. storočia. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Štefan, ktorý tak ako iní rámskokatolícki farári, v roku 1332 a v nasledujúcich rokoch zaplatil desatinu zo svojich ročných príjm ov od čemernianskych farníkov do pokladnice pápeža.574 Stredovekého du­ chovného patróna kostola sa nepodarilo zistiť. V 17. storočí dokázateľne od roku 1618 a ešte okolo roku 1666 v čem em ianskom kosto­ le vysluhovali bohoslužby evanjelickí a. v. kazatelia.575 Čem erné patrilo šľachticom Abovcom od roku 1229 ako majetková súčasť panstva Li­ povec. Avšak už v polovici 14. storočia snažili sa túto a susedné dediny zaujať šľachtici z Roz­ hanoviec. V roku 1356 pred Jágerskou kapitulou prehlásili, že Čem erné, Čaklov, Soľ a Lom ­ nicu neprávom vlastnia šľachtici Abovci z Rozhanoviec, ktoré kedysi vraj patrili k ich panstvu hradu Čičava.576Zámer šľachticov z Rozhanoviec o zväčšenie ich pozemkového bo­ hatstva viedol k sporu s vlastníkmi panstva Lipovec. Na prelome 14. a 15. storočia ho riešil palatín aj kráľ. Napokon kráľ Žigm und v roku 1410 poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla 571 B u d in s k ý - K ríčk a, A r c h e o lo g ic k é , In : A V A N S 1974. N itr a , 1975, s. 38 . 572 W e n z e l, C D A C I X , s. 341 „ c a m p o s ... C h e m e r n a " . V a rsik , O s íd le n ie 3, s. 112 - 113. V la s tiv e d n ý s lo v n ík 3, s. 2 8 4 , 2 8 5 c h y b n e u v á d z a d o k la d z r o k u 12 54, k to rý sa v z ť a h u je k d e d in e P u sté Č e m e r n é . 573 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 4 2 1 ; II, s. 116. 574 M V H I - 1, s. 2 5 7 , 3 2 8 , 3 3 4 , 3 4 6 , 3 6 2 „ S te p h a n u s sa cerd o s d e S a n c to e le m e n t e " , „ S te p h a n u s (de) C h e m a r n ia " , „ S t e p h a n u s d e C h e m e r n e " , „d e C h e r m ia " , „d e C h e m e r n ia " . P r v ý zá p is n e m o ž n o in te r p r e to v a ť v z m y s le : „ Š te fa n farár z k o sto la S v . K lim e n t a " , le b o p isár tej ča sti d e s ia tk o v é h o registra

577 M O L , D L 8414, 8714, 8715, 8 7 2 7 , 9 0 3 8 , 9 6 7 2 . M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 1587, 1602, 1931, 2 0 6 5 , 38 7 8 , 7730 „ C h e m e r n y e " z r. 1399 - 1410. 578 M O L , D L 1 7 2 0 9 , 74759 „ C e m e r n y e " , „C s e m e r n y e " z ro k o v 1 4 7 1 ,1 5 1 9 . 579 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 63 7 , č. 3 - 8 z ro k o v 1641 - 1696; i. č. 5 6 9 , s. 40 .

n e z a p is o v a l d u c h o v n ý c h p a tr ó n o v p r ís lu š n ý c h k o sto lo v , a le z a p iso v a l n á z o v d e d in y , v k torej sa

580 M O L , D L 19963 „ i n v illa C h e m e r n y e d e tr ib u s p o p u lo s is et s e d e c im d eserti s e s s io n ib u s " .

k o sto l n a c h á d z a l. S lo v e n s k ý n á z o v Č e m e r n é si p r is p ô s o b il d o la t in č in y „ d e S a n c to C le m e n t e " .

581 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č. 576, fo l. 4.

D r u h ý a ď alšie z á p is y sú u ž b e z c h y b n é , h o c i n á z o v Č e m e r n é h o je v ia c č i m e n e j d e fo r m o v a n ý .

582 M O L E 158, A 26 7 7 , s. 2 4 5 , 267.

575 Z o v á n y i, s. 1 39. H ô r k , J .: Sáro s - z e m p lé n i ev . esp eresség tó r té n e te . K a ssá n 1885, s. 2 9 3 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 112. 576 M O L , D L 8616 „ p o s s e s s io n e s ... C h e m e r n y e ... n o n d e iu re , sed d e fa cto o c c u p a s s e n t ... q u a s o lim ad c a s t r u m ... C h i c h w a p e r tin e r e n t" .

583 M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 1 ,1 6 8 , 3 6 0 „ C h e m e r n i e " , „ C z e m e r n ie " . V t o m t o z m y s le treb a o p ra viť ú d a je v D e jin y V r a n o v a n a d T o p ľ o u (Z o stav . I. M i c h n o v i č ), K o šice 1992, s. 4 2 (a u to r p ríslu šn e j ča sti je F. U l i č n ý ). 584 A d a lé k o k I X , 1904, s. 315 316 „ C z e m e r n ie " .

B

104

B

ZEMPLÍN

ČERNINA

Po schudobnení a úbytku obyvateľov sa znižoval aj počet obývaných domov. Na prelo­ me 17. a 18. storočia bolo Čemerné m alou dedinou. V roku 1715 v nej žilo deväť, v roku 1720 len sedem poddanských dom ácností.585

ČERNINA

ČERHOV Čerhov leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 120 m . Najstaršia písom ná správa o tejto dedine sa zachovala v listine z roku 1377. Z obsahu lis­ tiny je zrejmé, že tam ojší územ ný majetok už pred rokom 1377 patril šľachticom z Tolcsvy.586 D o písom ností dedinu zapisovali pomerne jednotne ako Chergew, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Čergov. Ten si osvojili Maďari pred 12. storočím, teda skôr, ako sa v slovenskom názve a prostredí hláska g zmenila na h .587 Pôvod a vývoj názvu svedčí, že dedina jestvovala pred 12. storočím. V 14. až 16. storočí boli jej vlastníkmi súčasne i postupne šľachtici z Tolcsvy, Tŕne, Cejkova, Úpora, Perina a v 16. najm ä Šerédiovci, Bánfiovci, Dobóovci aj in í.588 Pravdepodobne až v 16. storočí postavili v Čerhove kostol. Od roku 1598 a ešte v roku 1646 v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia. Čerhov bol vtedy sídlom farnosti. Neskôr kostol nem al farára, okolo roku 1700 bol spustnutý.589 V roku 1441 čerhovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej zaplatili daň kráľovi tridsaťpäť zlatých.590 Okolo štyridsať dom ácností obhospodarovalo pozem ky v rozsahu vy­ še tridsaťpäť celých usadlostí. Vtedy bol Čerhov veľkou dedinou. Do polovice 16. storočia sedliakov ubúdalo. V roku 1567 dedinu vyplienili Tatári a časť bola ešte roku 1570 spust­ nutá a opustená. V roku 1570 a 1582 zdanili sedliakov od 4,5 porty. V roku 1600 m alo síd­ lisko asi desať obývaných poddanských domov, kostol, faru, školu.591 Na prelome 16. a 17. storočia bol Čerhov m alou dedinou s tradične poddanským oby­ vateľstvom, ale aj osadenstvom kalvínskej fary. Sedliacki obyvatelia postupne chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 sedliakov aj že­ liarov zdanili spolu od dva a štvrť porty, v roku 1635 iba od štvrť porty.592 Postupne sa zm en­ šoval aj počet obývaných domov. O kolo roku 1715 bolo sídlisko spustnuté a dedina ne­ jestvovala.

105

Černina leží vo východnej časti Ondavskej vrchoviny, v hornej časti dolinky pravého prítoku hornej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 264 m. Černina je zapísaná v m andátoch kráľa Ferdinanda I. z rokov 1543 a 1548 o riešení vlast­ níckych podielov Drugetovcov k majetkom na ich dedičnom humenskom panstve, kde vte­ dy jestvovala aj táto dedina.593 Tamojšie sídlisko založili pravdepodobne usadlíci len okolo roku 1540. Ani tí sa tam tr­ valejšie nezdržali, lebo v druhej polovici 16. storočia tam sedliacke dom ácnosti nežili, m ož­ no len šoltýska domácnosť a želiari. K obnove alebo zväčšeniu sídliska došlo koncom 16. storočia. V roku 1610 už vtedajšie sedliacke aj želiarske domácnosti zdanili spolu od trištvrte porty, v roku 1635 zdanili len sedliakov od štvrť porty.594 V roku 1623 žila v Černine do­ mácnosť šoltýsa, šesť sedliackych dom ácností na polovičných a dve na štvrtinových usad­ lostiach. Šoltýska aj sedliacke domácnosti odovzdávali zemepánom daň a dávky, charakte­ ristické pre roľníkov na humenskom panstve, aké mali napr. v Topoľovke.595 Černina bola m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v nej žilo se­ dem, v roku 1720 osem sedliackych dom ácností.596

ČERNOCHOV Černochov leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, na juhozápadnom úpätí Zem ­ plínskych vrchov, v nadmorskej výške okolo 168 m . Najstaršia správa o tejto dedine je v listine z roku 1298 o ohraničení severnej časti cho­ tára Selešky (Viničky), susediacej s územ ným majetkom Černochova.597 V stredoveku i neskôr ju zapisovali pravidelne pod názvom Charnaho. Bola to maďar­ ská skom olenina slovenského názvu, koreniaceho v osobnom mene Černoch.598 Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, jej trvanie v druhej polovici 13. storočia, vý­ voj osídlenia a pôvod južnejších dedín predpokladáme, že ju založili obyvatelia Bary pred 13. storočím. V 14. - 15. storočí patrila tamojším zem anom ,599v 15. najmä šľachticom z Rozhanoviec, v 16. šľachticom z Perina, ale aj iným , ako majetková súčasť panstva Sárospatak.600

593 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1543, fa s c. 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... C z e m i n a " ; A . a. 1548, fa sc. 5, n r. 44 585 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188.

„ C h e r w i n a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 263 c h y b n e u v á d z a rok 1453.

586 M O L , D L 2 5 4 2 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... C h e r g e w " .

594 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 3 „ K e r n in a " ; A 2677, s. 414 „ C z e r n i n a " .

587 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , I, s. 131, 5 0 2 , II, s. 1 20.

595 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c. 109, nr. 2 , s. 41 - 43 „ C z e r in a " .

588 M O L , D L 3 1 3 4 5 . S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. D 58 „ C h e r g e w " z r. 1398. M O L , D L 83 3 7 , 72211, 6 4 6 9 9 „ C h e r g e w " z r. 1427, 1499, 1512.

596 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184.

589 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 123 - 124 d o r o k u 16 4 6 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 154 „ C s e r g ó (te m p lu m ) la p id e u m d e s o la tu m c a lv in is ta r u m " z r. 1700.

598 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , I, s. 507; II, s. 122.

590 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ C h e r g o " .

597 W e n z e l, C D A C X , s. 315 „m e ta s terre C h e n o h o u v o c a te " .

599 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1400 n r , 17 „ d e C h a r n a h o " . 600 T a m ž e , L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., nr. 35 „ C h o r n a h o w " z r. 1454. M O L , D L 17663 „ C h a r n a z o "

591 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 7 3 ,1 6 4 , 2 4 4 „ C h e r g o n " , „ C h e r e o " , „ C z i ó r g ó " .

z r. 1475; D L 8337 „ C h a r n a h o " z r. 1505. S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., n r . 38 „ C h a r n a h o "

592 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 8; A 2 6 7 7 , s. 4 0 2 .

z r. 1549.

106

107

ZEMPLÍN

ČIČAVA

V Černochove jestvoval kostol v 17. - 18. storočí, avšak jeho pôvod a časť výstavby môže zistiť len archeologický výskum. Okolo roku 1700 v murovanom kostole vysluhovali bo­ hoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia.601 V tam ojšom chotári boli vinice, o ktorých sú doklady od 16. storočia.602 Miestne sedliacke domácnosti zaplatili v roku 1441 daň kráľovi trinásť zlatých.603 V ro­ ku 1567 časť dediny, najmenej štyri domy, vypálili Tatári. Preto nepoškodené domácnosti vtedy zdanili od šesť a pol porty, pričom ďalšie tri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 zdanili sedliakov od deviatich port. V roku 1600 m alo sídlisko dvadsať obývaných pod­ danských dom ov.604 Na prelome 16. a 17. storočia bol Černochov stredne veľkou dedinou s výlučne pod­ danským obyvateľstvom. O n o postupne chudobnelo a znižoval sa počet dom ácností. V roku 1610 sedliacke aj že­ liarske dom ácnosti zdanili spolu od jeden a štvrť porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny por­ ty. V tom roku tri dom ácnosti daň neplatili, keďže im vyhoreli domy.605 V roku 1715 mal Černochov pätnásť, v roku 1720 dvanásť poddanských dom ácností. Aj vtedy sa v m iestnom chotári nachádzali vinice.606

Kostol si obyvatelia postavili okolo roku 1600. Určite jestvoval pred rokom 1623, hoci okolo roku 1623 nem ali v dedine samostatného farára, takže kostol spustol.611 Okolo roku 1623 v Čertižnom hospodárili dve šoltýske domácnosti na celých šoltýstvach, pätnásť valašských a jedna želiarska domácnosť.612 Zem epánom platili daň a odovzdávali také dávky valašských naturálií, aké napr. aj oby­

ČERTIŽNÉ

vatelia v Habure. Začiatkom 17. storočia bolo Čertižné stredne veľkou dedinou s valašsko-rusínskym obyvateľstvom. V 17. storočí valašské obyvateľstvo chudobnelo. V roku 1610 vtedajších va­ lachov a želiarov zdanili spolu od jeden a trištvrte porty, v roku 1635 len od pol porty.613 Dôvodom bol prílišný nárast obyvateľov. V roku 1657 na dvoch šoltýstvach žilo päť rodín, na štrnástich celých valašských usadlostiach dvadsaťdeväť rodín, napokon ešte desať že­ liarskych, hoci pozem ky po dvoch valašských dom ácnostiach boli opustené.614Vtedy v cho­ tári dolovali a opracúvali kamene, súce do vodných mlynov. V poslednej tretine 17. storočia obyvateľov ubúdalo. V roku 1690 dve celé šoltýstva pat­ rili štyrom dom ácnostiam slobodníkov. Valašských domácností bolo devätnásť, pričom takmer všetky užívali pozemky štvrtinových usadlostí. Pozemky štyroch usadlostí boli opustené.615 Čertižné bolo stredne veľkou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v ňom žilo dvadsaťtri, v roku 1720 dvadsať poddanských dom ácností. K de­ dine patril aj m lyn .616

Čertižné leží v pramennnej časti Laborca, v nadmorskej výške okolo 452 m. Najstaršia správa o Čertižnom vznikla v roku 1579, kedy Drugetovci túto a iné dediny zálohovali.607 V roku 1582 boli tamojšie valašské domácnosti zdanené od štyroch port.608 Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, vývoj osídlenia priľahlého okolia a obsah uve­ dených správ je nepochybné, že sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva okolo roku 1560. Čertižné bolo najmladšou dedinou v doline Laborca a jeho názov dosved­ čuje, že sídlisko ležalo na mieste po vyrúbaní a vyklčovaní lesa.609 O d založenia nepretržite aj v 17. storočí patrila Drugetovcom ako majetková súčasť ich humenského panstva. Čertižné sa rozvíjalo a rozrastalo pomerne rýchlo. V roku 1600 malo sídlisko dvadsať­ päť obývaných poddanských domov, jeden až dva dom y šoltýsov, m ožno aj kostol.610

ČIČAVA Čičava leží v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, v strednej časti údo­ lia Čičavského potoka, v nadmorskej výške okolo 155 m . Pôvodný názov dediny Čičavka aj maďarizovaný Csicsóka v roku 1920 úradne vystriedal názov Čičava.617^ Čičavka bola však v poradí druhou dedinou v priľahlej časti údolia Čičavského potoka. Prvou a starobylejšou bola dedina s pôvodným názvom Čičava a maďarizovaným Csicsva. Kráľovič Štefan niekedy v rokoch 1261 - 1269 a opätovne ako kráľ Štefan V . daroval v ro­ ku 1270 šľachticovi Rainoldovi majetok Čičava a k nem u patriace dediny Vranovské Dlhé a Višňov.618 Podľa charakteristiky čičavského majetku a uvedených dedín v donačnej listi­ ne je zrejmé, že čičavský majetok označuje panstvo, pomenované podľa názvu dediny, resp.

601 A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „ C s a r n a h ó (te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " . P o ro v n a j S ú p is , 1, s. 27 2 . 602 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 15 0 3 , n r. 5 „p o s s e s s io n e m ... C h o r n a h o ... c u m ... v in e is " . 603 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ C h a r n o c h o " . 604 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 6 ,1 6 4 , 2 4 4 „ C h a r n a h o " , „ C h i a r n a h o " , „ C z i e r n a h o " . 605 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 8; A 2 6 7 7 , s. 4 0 2 . 606 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 . 607 S O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 9 7 , reg. č . 675 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... C h e r t y z n y k " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 271 u v á d z a p o ľ s k ý p r a m e ň z ro k u 1548, v k to r o m sa síce u v á d z a m ie s to , p o lo h a , ľ u d o v o z v a n á Č e r te ž , a v šak n a se v e rn e j stra n e B e s k ý d , k to rú n e m o ž n o z e m e p is n e id e n tifik o v a ť s d e d in o u Č e r tiž n é , le b o c h o tá r p oľsk e j d e d in y D o lž ic a n e p r e k r a čo v a l c h r b á t B esk ýd . 608 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 187 „ C h y e r t h y e c z " .

611M O L ,

K am ara,

U

et C , fa s c. 109, nr. 2, s. 3 0 8 „C z e r te s ... P a p s a g h . P o p ik Iu a n e g e s z p a p sa g e p p e n

p u s z ta " . P o zri aj Š O B A P rešov, D r u g e t, i. č . 27 7 , s. 71; i. č. 27 8 , s. 79 .

612M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 308 - 311. 613M O L , K a m a r a , A 2 6 7 8 , s. 31 „ C z e r te s " ; A 26 7 7 , s. 4 0 8 „ C z e r te z " . 614Š O B A P rešo v D r u g e t H, i. č . 277, s. 71 - 73 „ C z e r t e z " . 615Š O B A P rešov, D r u g e t H, i. č . 27 8 , s. 81 - 8 2 „C s e r te s z " . 616M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184. 617M a jtá n , N á z v y , s. 96 618W e n z e l, C D A C X I I , s . 13 „p o s s e s s io n e m C h y c h y w a v o c a ta m ...

c u m v illis ad ip s a m p e r tin e n tib u s

609 U p o z o r n il n a to u ž S ta n is la v , S lo v e n s k ý , II, s. 122 - 123.

d e d im u s ... c o lla c io n e m ... in n o v a m u s e t ... c o n fi r m a m u s " . M O L , D L 5164 m á n á z o v „ C h y c h w a " .

6,0 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 5 4 „ C z ie r t e z " .

V arsik, O s íd le n ie , II, s. 4 5 3 ; III, s. 1 4 8 ,1 5 0 , 3 5 0 , 4 8 0 n e ro zlíš il Č ič a v u o d Č ič a v k y .

108

109

ZEMPLÍN

ČIČAVA

už skôr postaveného hradu. Z toho vyplýva, že dedina Čičava jestvovala dávnejšie pred ro­ kom 1270. V písom nostiach z 13. - 14. storočia sa vyskytuje pod názvom zapisovaným ako Chychua a jeho pravopisných obm enách, koreniacom v slovienskom základe Č ik .619 Názov Chychua bol maďarizovanou podobou slovenského názvu Čičava. Ten bol typologický to­ tožný s názvami Ondava, Roňava a pod. Starobylý tvar názvu Čičava vedie k domnienke, že nevznikol v 11. - 12. storočí, ale skôr. Z uvedených poznatkov vyplýva, že tamojšie sídlisko treba predpokladať pred 11. sto­ ročím. O dedine Čičava je ojedinelá priama správa z roku 1363. Vtedy si šľachtici z Rozhano­ viec rozdelili hrad Čičavu a k nem u patriace majetky, ku ktorým patrila aj táto dedina.620 V neskorších písom nostiach sa už nevyskytuje. Nepochybne v poslednej štvrtine 14. storo­ čia za neznám ych okolností zanikla. Hrad Čičava bol pomenovaný podľa názvu najvýznamnejšej dediny panstva. Z toho, ale najmä z názvu potoka Čičava vyplýva, že dedina Čičava sa nachádzala v doline onoho potoka. O d názvu dediny, hradu, resp. panstva Čičava vznikol začiatkom 14. storočia maďarský názov hornej časti čičavského panstva, ku ktorému patrili dediny vo východnej časti doli­ ny a povodia Tople okolo Skrabského.621 Z názvu zaniknutej dediny Čičava bol v polovici 15. storočia odvodený slovenský názov mladšej dediny, teda názov Čičavka. Zrúcaniny hradu Čičava sa doteraz týčia na vŕšku, severne od dediny Podčičva. Prvá písom ná správa o hrade je z roku 1316. Vtedy ho spravoval kastelán M ikuláš zv. Peres, z poverenia šľachticov z Rozhanoviec.622Je zrejmé, že hrad jestvoval už pred rokom 1316 a patril spom ínaným šľachticom, vlastníkom panstva Čičava najneskôr od roku 1270. V listine kráľa Štefana V. z roku 1270 sa neuvádza, že by súčasťou darovaného panstva bol aj tamojší hrad. Avšak v listinách kráľa Žigm unda z rokov 1410 a 1414, ktorými potvr­ dil šľachticom z Rozhanoviec vlastníctvo majetkov panstva Čičava, ale aj donačnú listinu z roku 1270, je napísané, že k panstvu patrí aj hrad Čičava, ktorý dali postaviť ich predko­ via.623 Zo spom ínaných údajov z rokov 1316 a 1410, resp. 1414 vychodí, že hrad dal posta­ viť šľachtic Rainold alebo jeho syn Ladislav medzi rokmi 1270 - 1316 ako svoje sídlo. Avšak zápisy v listinách z rokov 1410 a 1414 nemusia pravdivo udávať pôvod a čas vzni­ ku hradu Čičava. D o listín sa m ohli dostať na základe zámernej informácie samotných šľachticov, pričom od vzniku hradu by podľa údaja oboch listín uplynuli dve storočia. Hrad Čičava m ohol vzniknúť z iniciatívy uhorských kráľov v 12. storočí, s hlavnou funk­ ciou stráženia a ochrany krajinskej cesty a pohraničia, prípadne ako sídlo kniežaťa Rasti­ slava v polovici 13. storočia. Takýto pôvod hradu môže osvetliť iba systematický archeolo­ gický a architektonický výskum zvyšných častí hradu.

Šľachtici z Rozhanoviec dokázateľne sídlili na čičavskom hrade v prvej polovici 14. sto­ ročia. Ba názov hradu sa ojedinele dostal aj do predikátu jeho vlastníkov.624 V polovici 14. storočia hlavným i časťami hradu bola nepochybne kamenná veža, cisterna v severnej čas­ ti hradného areálu a palác v južnej časti. V roku 1363 bol palác značne schátralý, preto sot­ va obývateľný.625 Už v polovici 14. storočia dali si zemepáni postaviť hrad a hradný palác vo Vranove, ktorý im poskytoval pohodlnejšie bývanie. Hrad Čičavu aj v nasledujúcich sto­ ročiach spravovali kasteláni a viac spĺňal funkciu vojensko-strážnu a zriedkavejšie slúžil ako sídlo zemepánov. V druhej polovici 15. storočia v ňom dokázateľne býval šľachtic Ján z Roz­ hanoviec.626 Osudy hradu do začiatku 18. storočia súviseli s politickým i am bíciam i a po­ stojmi jeho vlastníkov, najm ä v politicky a vojensky búrlivom období protihabsburských povstaní. Po potlačení povstania Františka II. Rákociho ho kráľovské vojsko v roku 1711 zdem olovalo.627 Prvá správa o Čičavke je v listine z roku 1493, ktorá vznikla pri deľbe dedín hradného panstva Čičava. V listine sa uvádza, že v roku 1493 tu hospodárili tri sedliacke dom ácnos­ ti, pozemky po štyroch dom ácnostiach, ktoré sa dávnejšie odsťahovali, boli opustené.628 Vzhľadom na opustenosť časti pozemkov koncom 15. storočia, m ožno jestvovanie sídliska predpokladať už v polovici 15. storočia. V uvedenej listine sa vyskytuje pod názvom v slovenskom prepise Čičavka. V písom ­ nostiach z 15. až prvej polovice 17. storočia pod maďarizovaným názvom Čičoka. Názov Čičavka bol zdrobnelinou, odvodenou od názvu blízkej, ale zaniknutej dediny Čičava. Predpokladáme, že Čičavku založil okolo polovice 15. storočia šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného práva. Šoltýstvo sa tu udržalo aj v 16. storočí. V 15. storočí a počas väčšiny 16. storočia bola Čičavka majetkovou súčasťou panstva Čičava, resp. Vranov. Koncom 16. storočia patrila zemanom Tinkodiovcom .629 Koncom 15. storočia, prípadne začiatkom 16. storočia sa tu usadili nové rodiny a zeme­ páni im pridelili pozemky. V roku 1550 už hospodárilo sedem sedliackych dom ácností a do­ mácnosť šoltýsa.630 Sedliacke dom ácnosti boli v rokoch 1567, 1582, 1610 a 1635 postupne zdanené daňou kráľovi od 1,5, 1,5, 0,25 a 0,12 porty. Z vývinu výšky zdanenia vyplýva, že schudobnenie sedliakov, prípadne ich úbytok nastal začiatkom 17. storočia a trval aj počas prvej polovice 17. storočia. Želiarske domácnosti boli v roku 1567 dve. V rokoch 1610 a 1635 želiarov zda­ nili rovnako od 0,12 porty.631 O d začiatku 17. storočia tu žili len chudobné poddanské do­ mácnosti.

624 N a g y , C D H A V , s . 30 „ n o b ile s d e C h i c h u a " z r. 1347. P o ro v n a j ta m ž e III, s. 3 0 2 . 625 M O L , D L 5191 „d im id ie ta s c a s t r i... C h y c h u a ... a parte m e r i d i o n a li ... in q u a p a lla c iu m r u p tu m fo ret situ m ... a lia recta d im id ie ta s ... castri a parte s e p te m tr io n a li in q u a cistern a a q u e et tu rris e x is tu n t "

619U p o z o r n il n a to S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 126. 620M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n ib u s se u v i l l i s ... N o g c h y c h u a " . 621 N a g y , C D H A I , s. 4 0 6 , 4 0 9 „ F e lc h y c h u a " z r. 1316 a 1321. 622N a g y , C D H A I, s. 4 0 5 „c a s te lla n u s ... d e C h y c h u a " . P o lia , B .:

z r. 1363. 626 Iv á n y i, B .: B á rtfa sza b a d k irá lyi v á r o s lev éltá ra 1319 - 1501-ig. B u d a p e st 1910,

H r a d y a k a štiele n a v ý c h o d n o m

S lo v e n s k u , K o šic e 19 8 0 , s. 132 u v á d z a , že h ra d „c a s tr u m C h i c h v a in c o m ita tu Z e m p lin i e n s i" sa p rv ý k rá t s p o m ín a v lis tin e z ro k u 1270, č o n e z o d p o v e d á z n e n iu lis tin y . M O L , D L 5164. P o ro v n a j S liv k a , V a lla še k , H r a d y , s. 192.

623M O L

D L 9 6 7 2 , 737 „ s im u lc u m c astro ... C h y c h w a v o c a to p er ip s o r u m p r o g e n ito r e s in s u p e r fic ie

ip siu s p o s s e s s io n is C h y c h w a ... c o n s tr u c to " .

č.

1205, 1892.

627 P o ro vn a j S liv k a , V a lla š e k , H r a d y , s. 192 - 194. 628 M O L , D L 19963 „ i n p o s s e s s io n e C h y c h a v k a d e trib u s p o p u lo s is et q u a tu o r desertis s e s s io n ib u s " . V la s tiv e d n ý , s. 2 9 3 u v á d z a d o k la d y z 13. a 14. sto r o č ia , ktoré sa k te jto d e d in e n e v z ť a h u jú . 629 S N A , H M L e le s. k o n v ., A . a. 1499, n r . 16 „ C h y c h o k a " z r. 1499. M O L , D L 74759 „ C h y c h o k a " z r. 1519. Pozri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y . 630 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 10 „ C h y c h o k a " . 631 M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 1 ,1 6 8 , 397; A 2 6 7 8 , s. 15 „ C h i k o k a " , „ C h y c h o k a " , „ C z i c z o k a " .

110

111

ZEMPLÍN

ČIERNE NAD TOPĽOU

V roku 1600 m alo sídlisko okrem dom u šoltýsa päť obývaných poddanských dom ov,632 takže Čičavka bola m alou dedinou s poddanským obyvateľstvom. Takou zostala aj v prvej polovici 17. storočia. Nárast počtu poddaných v druhej polovici 17. storočia bol aj dôsledkom usadenia sa pri­ sťahovalcov. Na prelome 17. a 18. storočia bola Čičavka stredne veľkou dedinou. V roku 1715 mala osemnásť, v roku 1720 len desať poddanských dom ácností.633

V roku 1605 v ňom pôsobil evanjelický kazateľ z farského kostola v Lelesi. V roku 1620 mal samostatného kazateľa.639 Neskôr v ňom vysluhovali bohoslužby striedavo evanjelickí reformovaní kazatelia z farského kostola v Boťanoch a z Lelesa. Nový kostol postavili v Čier­

ČIERNA Čierna leží v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, na nánosovom vale Tisy, v nadmorskej výške okolo 101 m. V tam ojšom chotári sa nachádza staromaďarské kostrové pohrebisko.634 Nejasným však zostáva časový aj obyvateľský vzťah medzi Maďarmi v 10. storočí a sídliskom Čierna, čo môže osvetliť najm ä archeologický výskum. Najstaršia písom ná správa o územ nom majetku a sídlisku je v listine kráľa Ondreja II. z roku 1214. Kráľ vtedy potvrdil leleskému prepoštovi okrem iného aj vlastníctvo tých m a­ jetkov, ktoré vznikajúcem u konventu daroval Boleslav, vacovský biskup (1188 - 1211). K tým majetkom patrila aj Čierna.635 Čierna sa v písom nostiach pravidelne vyskytuje ako Cherna, Cherne, Cherney, Czerneo, teda v maďarizovaných podobách staršieho slovenského názvu (z, do) Čiernej. M otívom názvu bola nepochybne čierna pôda, ktorú tak pomenúvalo okolité slovenské obyvateľstvo ešte pred vznikom sídliska. O d 15. storočia sa pre zemiansku časť dediny zaužíval maďar­ ský názov s predsunutou časťou Agh (= vetva, konár).636 Z obsahu listiny z roku 1214 je zrejmé, že dedina Čierna jestvovala pred 13. storočím. Časť dediny a chotára patrila kláštoru premonštrátov v Lelesi aj v 16. storočí. Nezachovali sa listiny o tom , kedy a ako časť majetku Čiernej nadobudli šľachtici z ro­ du Bokša. Isté však je, že okolo roku 1320 im patrila časť tamojšieho m ajetku.637 Šľachtici sa usadili v miestnej kúrii a v 14. storočí používali názov Čiernej v prídom ku.638 Časť dedi­ ny patrila šľachticom aj v nasledujúcich storočiach, v 17. storočí Bočkaiovčom. Je pravdepodobné, že v Čiernej jestvoval kostol pred 17. storočím, avšak doklady o ňom sú od 17. storočia.

nej v roku 1683.640 V roku 1567 tamojšie sedliacke domácnosti, patriace leleskému prepoštovi a šľachticom, zdanili daňou kráľovi od dva a pol porty. Niekoľko sedliackych obydlí nedávno vypálili krymskí Tarári. V roku 1582 sedliakov zdanili od päť a pol porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných osemnásť poddanských domov.641 Na prelome 16. a 17. storočia bola Čierna stredne veľkou dedinou s poddanským oby­ vateľstvom, pričom jej dve sídliskové časti mali rozličné maďarizované názvy. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa primerane prejavi­ lo aj v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spo­ lu od dva a trištvrte porty, v roku 1635 od jeden a trištvrte porty.642 Po schudobnení sedlia­ kov upadal aj celkový počet poddanských obyvateľov a dom ov v sídliskách. Výsledkom úpadku Čiernej bolo, že na prelome 17. a 18. storočia bola m alou dedinou. V roku 1715 v nej žilo šesť, v roku 1720 iba päť sedliackych dom ácností.643 Pri Čiernej sa v stredoveku nachádzalo aj sídlisko, zapisované ako Maraza, ktoré však za­ niklo.

ČIERNE NAD TOPĽOU Čierne na Topľou leží v Podslanskej pahorkatine, v doline Tople, v nadmorskej výške okolo 150 m . Koncom 14. storočia a začiatkom 15. storočia pretrvával spor m edzi šľachticm i Ladi­ slavom z Rozhanoviec, vlastníkom hradného panstva Čičava a Žigm undom , vlastníkom hradného panstva Lipovec (v Šariši) o vlastníctvo dediny Čierne a niekoľkých suse­ diacich dedín. V súvislosti s riešením sporu vznikli prvé písom né správy o tejto dedine, pričom najstaršia je z roku 1399.644 Z ich obsahu je zrejmé, že dedina už skôr jestvo­ vala. V uvedených, ale aj neskorších listinách sa vyskytuje pod maďarizovaným názvom v zmysle Čierny Potok, čo bol preklad pôvodného slovenského nárečového názvu Čarnik, ktorý sa do listín dostal náhodne.64S Dom nievam e sa, že pôvodný slovenský názov sa naj­ prv vzťahoval k m iestnem u potoku a následne k sídlisku.

632MOL, E 158, A 2677, s. 245. 633 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184. 634 A n d e l, V ý s le d o k , s. 168. V alter, H is to ir e , m a p k a .

639 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 1 2 0 ,1 2 8 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 113.

635 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 145 „p r e d ia ... C h e r n a f o l o " . L is tin a b o la síce v d v a d s ia ty c h r o k o c h 14. sto r o čia

640 S ú p is 1, s. 277 u v á d z a , že n a je h o m ie ste p o s ta v ili v r o k u 1838 d o te ra jší k o sto l. K o sto l sa vš a k

te x to v o u p r a v e n á , fa lš o v a n á , a v šak tá to časť je a u te n tic k á . O t o m sv e d čí: a/ p o n e c h a n ie slo v a p r e d iu m , k to ré sa v 14. sto r o č í p o u ž ív a lo p re m a je to k b e z síd lisk a ; b/ tva r n á z v u s m a ď a r sk o u časťou - f o l o (te d a fo ly ó = to k , riek a), k to r ý sa n e sk ô r v ô b e c n e v y s k y to l.

„ A g h C z ie r n io " .

636 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1464, nr. 65 „p o s s e s s io n u m ... O g c h e r n e " z r. 1464. 637 S e d lá k , RDS1

II,

s. 3 8 6 , č . 8 8 6 „ d e p o s s e s s io n e C h e r e y " (!) z r. 1322 v te d y z á lo h o v a n o u . P o zri aj

A d a lé k o k XIX, 1913, s. 112 s c h y b n ý m r o k o m 13 2 0 . N a g y , C D H A z r. 1324; s. 4 5 4 „ C h e r n e y " z r. 13 2 9 .

n e v y s k y tu je v z o z n a m e je s tv u jú c ic h k o s to lo v v r o k u 1700. A d a lé k o k X X , 1914, s. 154 - 157. 641 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 5 ,1 9 6 „ C h e r n y e u " , „ C h e r n e o " ; s. 2 ,1 9 3 ,2 4 3 „ A g C h e r n y e u " , „ A g h c h e r n e o " ,

II,

642 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 6 , „ N a g y C z e r n io " (!), s. 28 „P o lia n C z e r n e " , „ A g h C z e r n e o " . 643 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 8 ,1 8 3 .

s. 164 „ v illa r u m ... C h e r n e y "

644 M O L , D L 8414 „ p o s s e s s io n u m F fe k e th e p a ta k " . D L 8616, 9 0 3 8 , 9 6 7 2 „F e k e te p a ta k " z r. 1402, 1405

638SNA, HM Leles. k., A. a. 1364, nr. 20 „de Cherne" z r. 1363. MOL, DL 5724 „de Cherney" z r. 1369.

645 M O L , D L 1 7 2 0 9 , 17620 „ C z a r n y k " z r. 1471 a 1474. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1499, n r . 16 „ C h a m y k "

a 1410. M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 1 5 8 7 ,1 6 0 2 , 3 8 7 8 , 7630, 7633. z r. 1499. M O L , D L 74759 „ C h a i n g " (!) z r. 1519.

113

ZEMPLÍN

ČUKALOVCE

Ani slovenský ani maďarizovaný názov nemajú také jazykové prvky (napr. maď. -vagas), ktoré by svedčili o tom , že sídlisko vzniklo v 14. storočí. Vzhľadom na to, ale aj na zeme­ pisnú polohu dediny predpokladáme, že jestvovala pred 14., prípadne 11. storočím. V 14. - 17. storočí bola majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava, resp. panstva Skrabské a vo vlastníctve šľachticov z Rozhanoviec, Bátoriovcov a ich dedičov. V roku 1493 hospodárili v dedine štyri sedliacke domácnosti, pričom pozem ky po iných štyroch dom ácnostiach boli opustené.646 Neskôr sedliakov pribúdalo, lebo v roku 1550 ich hospodárilo šestnásť.647 Tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1567 zdanili od dvoch port. Pozemky po troch dom ácnostiach ležali opustené, avšak želiarske domácnosti boli štyri. V roku 1582 sedliakov zdanili od štyri a pol porty. V sídlisku stálo v roku 1600 obývaných šestnásť poddanských dom ov.648 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Čierne stredne veľkou dedinou s poddanskými oby­ vateľmi. Začiatkom 17. storočia poddaných, dom ácností aj dom ov postupne ubúdalo, po odsťa­ hovaní sa alebo náhlom vym ieraní obyvateľov. V dôsledku toho žilo v Čiernom v roku 1623 len dvanásť poddanských dom ácností. Z nich päť sedliackych hospodárilo na celých usad­ lostiach, tri na polovičných usadlostiach. Štyri domácnosti boli želiarske. Poddanské do­ mácnosti každoročne platili zemepánom daň a odovzdávali roľnícke naturálie.649 V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdani­ li spolu od štvrť a osm iny porty, v roku 1635 len sedliakov od pol porty.650 V Čiernom jestvoval drevený kostol bez oltára, ale mal zvony. Správa o tom pochádza z roku 1666.651 Vtedy slúžil ako m odlitebňa pre tamojších evanjelikov augsburského vyz­ nania a bohoslužby v ňom príležitostne vysluhovali kazatelia z farského kostola v Skrabskom. Kostol patril luteránom aj na prelome 17. a 18. storočia, avšak vtedy už bol murova­ ný.652 V druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia poddaných pribúdalo. V rokoch 1715 a 1720 žilo v Čiernom po osemnásť sedliackych dom ácností.6536 4 5

Poddaní v nej bývali ešte v prvej polovici 16. storočia, avšak postupne ju opúšťali alebo vym ierali.655 Pravdepodobne v polovici 16. storočia sídlisko zaniklo, alebo splynulo s blíz­ kou dedinou. Podľa údajov z roku 1457 o blízkosti či susedstve čudovského poľa a chotára Nacinej Vsi možno usúdiť, že Čudovce ležali pri Nacinej Vsi.656

112

ČUDOVCE Dedina s takým alebo podobným ľudovým názvom Čudovec patrila v 15. - 16. sto­ ročí zem anom z Nacinej Vsi. V písomnostiach sa vyskytuje zväčša v maďarizovanom náz-

ČUKALOVCE Čukalovce ležia v severnej časti Laboreckej vrchoviny, nadmorskej výške okolo 380 m. Najstarší doklad o Čukalovciach je v súpise port z roku 1567, kedy tam ojších poddaných zdanili daňou kráľovi.657 Zo zdanenia vyplýva, že zdanené domácnosti tam bývali najm e­ nej okolo 15 rokov. Čukalovce sa nevyskytujú v písomnostiach zo štyridsiatych rokov 16. storočia o majet­ koch vtedajších dedín Drugetovcov na humenskom panstve. Nepochybne vtedy ešte ne­ jestvovali. Z uvedených skutočností vyplýva, že tamojšie sídlisko vzniklo okolo roku 1550, takže Čukalovce boli najmladšou dedinou v okolí. Založili ju usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, valašského práva. Dedina dostala názov od prezývky pravdepodobne prvého šoltýsa a spoluzakladateľa sídliska. V 15.-16. storočí ju do písom ností zapisovali v maďarizovanej podobe ľudového názvu. V 16.-17. storočí boli Čukalovce majetkovou súčasťou hum enského panstva a vo vlast­ níctve šľachticov Drugetovcov. Zakrátko po založení dediny si obyvatelia postavili aj kostol, v ktorom už pred rokom 1601 slúžil bohoslužby pravoslávny farár.658 V roku 1567 boli tamojšie valašské domácnosti zdanené od šesť a pol porty a v roku 1582 od troch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných trinásť poddanských domov, jeden až dva dom y šoltýsov, kostol a faru.659 Okolo roku 1623 tam hospodárili dve domácnosti na šoltýstvach a pätnásť valašských domácností na celých či polovičných usadlostiach. Kostol tam síce stál, ale nem al sam o­ statného farára.660 Na prelome 16. a 17. storočia boli Čukalovce malou dedinou. Dom ácností a dom ov však pribúdalo, takže okolo roku 1623 už boli stredne veľkou dedinou s valašsko-rusínskymi obyvateľmi. Obyvateľov pribúdalo aj v druhej štvrtine 17. storočia. V roku 1567 na dvoch šoltýstvach žilo desať rodín, na fare štyri rodiny a na sedemnástich celých valašských usad­ lostiach dvadsaťpäť rodín. Preľudnenie sa javilo v rodinách šoltýsov,661ale aj valachov. Sved-

646 M O L , D L 1 9963 „ i n F e k e th e p a th a k alter C h a r n e k " . 647 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 11 „F e k e th e p a th a k " . 648 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 3 ,1 6 9 , 2 4 6 „F e k e te P a th a k " . 649 M O L , K a m a ra , U e t C , Fa sc. 6 2 , n r. 5 4 , fo l. 13 „F e k e te P a ta k ". 650 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 17; A 2 6 7 7 , s. 3 9 5 . 651 H ó r k , J .: Sá ro s - z e m p lé n i ev. esp eresség tô rté n e te . K a ssá n 1885, s. 291. 652 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „F e k e te P atak , (te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. 653 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 1 8 4 .. 654 S N A , N á ta fa lu š i N V , Fa sc.

II,

n r . 19 „p o s s e s s io n ib u s ... C h w d o w c z " z r. 1435. N a g y , N S z

„ C h u d o v e c z " z r. 1436. N a g y , H O , s. 4 4 1 , č . 371 „ C h w d o w c z " z r. 1490.

II,

s. 3 2 2

655S N A , N á ta fa lu š i N V , Fa sc. IV , n r . 15 „ i n C h w d o c z " z r. 1526 ta m ešte 656T a m ž e , Fa sc. III, nr. 16 „v e r su s p o s s e s s io n e m C h w d o c z " . 657M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 47 „ C h u k a l o c " . T a k aj B e ň k o , c . d ., s. 2 7 0 . 658M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 6 6 „ C z iu k a lio c z , b a ttik o " z r. 1601. 659M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 4 7 ,1 8 3 , 25 7 , 2 6 6 . 660M O L , K a m a ra , U et C , fa s c. 109, nr. 2, s. 231 „ C z u k a lo c z " . 661Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 277, s. 58 - 6 0 „ C z u k a lo c z " .

s e d lia c i ž ili.

114

ZEMPLÍN

DÁMÓC

čí o tom nepriamo vývoj zdanenia. V roku 1610 valachov aj želiarov zdanili spolu od jeden a trištvrte porty, v roku 1635 od pol porty.662 V polovici 17. storočia v tam ojšom chotári dolovali čierny mramor pre stavebné či so­ chárske účely. V roku 1715 žilo v Čukalovciach dvadsať, v roku 1720 šestnásť poddanských dom ácno­ stí.663

DÁMÓC (M)

115

Dám óc leží vo východnej časti Medzibodrožia na vale Tisy. Kráľ Ľudovít Veľký v roku 1345 nariadil vyšetriť sťažnosť leleského prepošta proti vý­ tržnostiam spáchaných na jeho poddaných, ktorí aj s povozmi cestovali z dediny Dám óc do Kráľovského C h lm ca.664 Z obsahu mandátu je zrejmé, že dámócke sídlisko jestvovalo aj pred rokom 1345. V písom nostiach od 14. storočia sa vyskytuje pod názvom Dam och a jeho pravopisných obm enách, najm ä Dam ocz. Bol to však maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Domovci, D om ovce.665Jeh o základom je zaiste rodové m eno z obdobia pred 13. storočím. Ak by názov vznikol v 13. storočí, mal by maďarský tvar s koncovkou -falu, -telek a pod., čo sa však nestalo. Z uvedených dôvodov predpokladáme, že sídlisko jestvovalo pred 11. storočím a vznik­ lo v slovienskom prostredí. V 14. - 15. storočí boli zemepánmi dediny šľachtici z Agardu, v 16. - 17. storočí šľachti­ ci z Vojky, Čopu, Pacotovci a in í.666 V polovici 16. storočia za neznám ych okolností obyvatelia dedinu opustili, vym reli, ale­ bo ju zničil požiar či povodeň. Noví usadlíci si stavali dom y v druhej polovici šesťdesiatych rokov 16. storočia, preto neboli v rokoch 1567 ani 1570 zdaňovaní daňou kráľovi.667 Napo­ kon ešte v roku 1582 zdanili len jednu - dve domácnosti od jednej porty. V roku 1600 tam stálo dvadsaťšesť obývaných a zdanených poddanských domov, ako aj kostol s pravosláv­ nym baťkom.668 Z toho je zrejmé, že novým i obyvateľmi a budovateľmi dediny od druhej polovice 16. storočia boli Rusíni. Na prelome 16. a 17. storočia bol Dám óc stredne veľkou dedinou s rusínskymi obyva­ teľmi. V 17. storočí, najm ä však začiatkom 18. storočia obyvateľov ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 zdanili sedliakov od pol porty, v roku 1635 sedliakov aj želiarov od pol a os­ m iny porty.669 V roku 1715 tam nežila žiadna daneschopná poddanská domácnosť, ale v roku 1720 ich bolo sedem.670 Pri Dám óci sa v stredoveku nachádzala aj dedina Sárkány, ktorá zanikla.

ĎAPALOVCE Ďapalovce ležia v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 195 m .

664 S N A , S A le le s . p r e p ., X I V . stor. n r . 33 „v e n ie n te s d e v illa D a m e c h " . 665 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , I, s. 518; II, s. 139. 666 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1363, nr. 9 „ D a m u c h " z r. 1363. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. A 39 „ D a m o c h " z r. 1411; A . a . 1483, nr. 7 „ D a m o c z " z r. 1483. P o zri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y . 667 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 9 , 54 „ D a m o c .. . p o ssessio n o v á " , „ D a m o c k a ... n o v á p o s s e s s io " . 668 T a m ž e , s. 196, 2 4 2 , 271 „ D a m o c h " , „ D a m o c z " , „ B a n o c z (!) b a ttik o " . 662 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 3 2 ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 9 . 663 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184.

669 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 7 ; A 26 7 7 , s. 418. 670 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 .

116

117

ZEMPLÍN

DARGOV

Šľachtic Im rich z Perina v roku 1408 nadobudol od kráľa Žigm unda stropkovské pan­ stvo, na ktorom už skôr jestvovala aj dedina Ďapalovce. V darovacích listinách sú najstaršie doklady o tejto dedine.671 V neskorších listinách z 15. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom, ktorý vtedy používali zemepáni a úrady, v zmysle Ďapalova Poruba. Z toho názvu je zrejmé, že sídlisko založil šoltýs Ďapal s poddaným i podľa zákupného práva.672Až zo správ zo 16. storočia m ož­ no upresniť, že podľa nem eckého práva. Bezprostredne po založení dediny v 14. storočí okolité slovenské i tamojšie obyvateľstvo vyvinulo a používalo názov Ďapalovec či Ďapalovce, z ktorého vznikol trvalý maďarizovaný názov Gyapalocz pre túto dedinu. Ďapalovce boli od 14. storočia nepretržite aj v 17. storočí majetkovou súčasťou strop­ kovského panstva.673 V zápisoch urbárov stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 m ožno zistiť, že vtedy v Ďapalovciach žil šoltýs a roľnícke slovenské obyvateľstvo. Všetci mali k zemepánom ta­ ké povinnosti, aké napr. obyvatelia v Chotči alebo v Malej Dom aši.674 Ďapalovské sedliacke dom ácnosti v roku 1567 zdanili daňou kráľovi od dva a pol porty a v roku 1582 od štyroch port. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvadsaťje­ den poddanských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.675 Na prelome 16. a 17. storočia boli Ďapalovce stredne veľkou dedinou so slovenskými, roľníckym i obyvateľm i. Boli najväčšou dedinou v doline Ondavíka. V prvej polovici 17. storočia ďapalovské poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od jednej porty. V roku 1635 už len že­ liarov od štvrť porty.676 V druhej polovici 17. storočia aj začiatkom 18. storočia obyvateľov aj obývaných dom ov v Ďapalovciach pribúdalo. V rokoch 1715a 1720 tam žilo po trinásť poddanských dom ác­ ností.677

Vzhľadom na zemepisnú polohu tejto dediny, obsah uvedenej správy a vývin osídlenia doliny hornej Cirochy m ožno predpokladať, že tamojšie sídlisko založili usadlíci so šoltýsom podľa valašského práva okolo roku 1580. Je pravdepodobné, že prvými usadlíkm i D a­ ry boli obyvatelia z blízkej Stariny. Pozoruhodné je, že dedina Dara sa nevyskytuje v daňových zoznam och ani v urbároch zo 17. storočia. To m ohlo vyplynúť z toho, že vtedy netvorila samostatnú obec, ale len osa­ du, nepochybne Stariny. Až v roku 1690 ju zapísali do urbára hum enského panstva ako zálo­ hovanú osadu či dedinu.679 Iste len osadou bola aj na prelome 17. a 18. storočia. Okolo roku 1715 v nej žili dve sed­ liacke dom ácnosti.680

DARA Dara sa nachádzala v horskom prostredí doliny ľavého prítoku hornej Cirochy, v nad­ morskej výške okolo 390 m . Zanikala pri stavbe vodnej nádrže Starina okolo roku 1985. Najstarší doklad o Dare je v daňovom súpise z roku 1598, kedy boli tamojšie valašské domácnosti prvýkrát zdanené daňou kráľovi.678 671 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 „ v i l l i s ... Z a p o lo u c h e " . P o zri aj D L 9 6 5 7 ,9 6 7 1 „ Z a p o lo u s c h e " z r. 1410. M á ly u s z , Z s O II - 2 , č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714. B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 8 .

DARGOV Dargov leží medzi výbežkami strednej časti Slanských vrchov, v hornej časti doliny po­ toka Trnavka, v nadmorskej výške okolo 260 m . V polovici 14. storočia dokázateľne jestvovala na územ í sečovského panstva dedi­ na s maďarským názvom v zmysle Albertova Poruba.681 Z názvu je nepochybné, že ju založil šoltýs Albert s usadlíkm i podľa zákupného, nem eckého práva, v dovtedy zväčša zalesnenom podhorskom či horskom prostredí. Keďže sa nevyskytuje v listinách o rozdelení všetkých dedín sečovského panstva v dvadsiatych rokoch 14. storočia, lebo vtedy ešte nejestvovala, jej vznik m ožno zdôvodnené predpokladať v tridsiatych až štyridsiatych rokoch 14. storočia. Pôvod tejto dediny, zemepisná poloha Dargova a vývoj osídlenia susediaceho okolia privádzajú k názoru, že tou dedinou m oh ol byť Dar­ gov. Dargov od 15. storočia zapisovali pod maďarizovaným názvom Dargo, teda vypustením koncového -v zo staršieho ľudového názvu Dargov, koreniacom v mene Drag.682 Dargov bol od druhej štvrtiny 14. storočia súčasťou sečovského panstva a vo vlastníctve najmä sečovskej vetvy šľachticov z rodu Bokša, ktorým časť dediny patrila ešte v 17. storo­ čí.683 V polovici 16. storočia druhú časť vlastnili šľachtici z Perina a po nich Drugetovci do konca 17. storočia. V roku 1441 dargovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej zaplatili daň kráľovi se­ dem zlatých.684 Podľa výšky zdanenia m ožno usúdiť, že sedliaci obhospodarovali pozemky v rozsahu siedm ich celých sedliackych usadlostí, pričom dom ácností zaiste bolo do desať. Najmä v 16. storočí sedliakov ubúdalo a časť pozemkov zanechávali neobrobené. V roku 1567 ich zdanili od dva a pol porty. Pozemky pre tri usadlosti ležali opustené, hoci štyri do­ mácnosti boli želiarske. V roku 1582 zdanili sedliakov od jeden a pol porty. Dargovské síd-

672 M e n o Ď a p a l sa p o u ž ív a lo ešte v 14. - 15. sto r o č í. T ak v o la li n a p r . is té h o z e m a n a z O z o r o v ie c a R a k o v c a . M O L , D L 10168, 12139 „ G y a p a l " , „ G y a p o l " . 673 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 70870 „G y a p o lw a g a z a " , „G y a p o lw a g a s a " z r. 1430. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 43 „D y a p o lv a g a s a " z r. 1465; č . 63 „ G y a p a lo c z " z r. 1506. Pozri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y . 674 M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 4 , n r . 4 9 , s. 3 5 9 „V illa e S c la u o n ic a le s " ; s. 373 „ I a p o lc z " . Š O B A Prešov, Pete S , č . 154 „ G y a p o l o c z , S c l a u i" . 675 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 9 , 172, 2 5 0 „ G y a p a l o c " , „ G y a p p a lo c h " . 676 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 3 ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 3 . 677 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 185. 678 M O L , K a m a ra , A 2676 „ D a r a " . U lič n ý , O s íd le n ie a d e jin y , s. 73 . B e ň k o , c . d ., s. 27 0 .

679Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 157 „ D a r a " . 680M a g y a r o r s z á g , s 179. 681N a g y , Z V II, s. 6 4 2 „p o s s e s s io n e s ... A lb e r th v a g a s a " , 682S ta n is la v , S lo v e n s k ý , II, s. 141. 683M O L , D L 5 7724 „ D a r g o " z r. 1459. S N A , H M V é če i S , M ie s t n y e le n c h .

684M O L ,

D L 9 9 507 „ D a r g o " .

p red r. 1355.

.. a . 1499, n r . 5 „ D a r g o " z r. 1499. Š O B A Prešov,

118

119

ZEMPLÍN

DÁVIDOV

lisko m alo v roku 1600 len deväť obývaných poddanských domov.685 Vtedy bol Dargov m a­ lou dedinou s poddanským obyvateľstvom. Na prelome 16. a 17. storočia dargovské sedliacke domácnosti, ale aj želiarske, patriace Drugetovcom, boli povinné napáliť a odovzdať šľachticom drevené uhlie, alebo vyplatiť daň po dvadsaťpäť denárov. Také povinnosti mali dávnejšie, ale aj v 17. storočí, ako sa o tom dozvedáme z urbára z roku 1601.686 Dargovčania sa vtedy zaoberali najmä drevorubačstvom a výrobou, teda pálením dre­ veného uhlia. Keďže role takmer neobrábali, preto ich v roku 1610 nezdanili daňou kráľo­ vi od porty. Aj neskôr obhospodarovali len malé polia, lebo v roku 1635 tam ojších sedlia­ kov aj želiarov zdanili spolu len od štvrť porty.687 Na prelome 17. a 18. storočia bol Dargov m alou dedinou. V roku 1715 mal ešte sedem dom ov a poddanských dom ácností, ktoré však čoskoro vymreli alebo dedinu opustili. O ko­ lo roku 1720 dedina Dargov nejestvovala.688

Palatín Detrik Bubek v roku 1399 poveril Leleský konvent pozvať šľachticov Abovcov, spoluvlastníkov panstva Lipovec, aj šľachticov z Rozhanoviec na riešenie sporu o viaceré dediny, aj o polovicu Davidova.693 Vtedy vznikla prvá správa o tejto dedine, ktorá, ako vy­ plýva z obsahu m andátu, jestvovala už pred rokom 1399. V písom nostiach zo 14. - 17. storočia vyskytuje sa pod maďarským názvom Dauiduagasa v zmysle Davidova Poruba. Maďarský názov jednoznačne svedčí, že dedinu založili usadlíci so šoltýsom Dávidom podľa zákupného práva. Maďarský názov vyvinuli a používali feu­ dálni páni dediny. Ľudový názov Dávidov sa do písomností dostal až neskôr. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, uvedenú správu a názov m ožno usúdiť, že vznikla okolo polovice 14. storočia. Podľa práva poddaných na zákupnom práve pravdepodobne v druhej polovici 14. sto­ ročia tam postavili drevený kostol, o ktorom je správa až z roku 1438. Aj vtedy bol ešte z dre­ va a mal aj vežu.694 Kostol a davidovská pravoslávna farnosť jestvovali aj v 16. storočí. O ko­ lo roku 1601 kostol nem al farára. Polovica Davidova v 15. až prvej štvrtine 16. storočia patrila šľachticom z Rozhanoviec ako majetková súčasť hradného panstva Čičava, resp. Vranov.695 Po šľachticoch z Rozhano­ viec pripadla Bátoriovcom, Nádašdiovcom, Drugetovcom a Darholcovcom ako majetková súčasť panstva Vranov. Druhá polovica v 15. - 16. storočí bola vo vlastníctve šľachticov Šóšovcov. Na tejto časti v roku 1438 hospodárilo päť sedliackych dom ácností, pričom po­ lia po štyroch dom ácnostiach boli opustené.696 V 17. storočí bol Dávidov vo vlastníctve Ňáriovcov. Časť tunajších poddaných v 16. storočí bola rusínskeho pôvodu a chovala vo väčšom počte ovce, z ktorých každú desiatu odovzdávala zem epánom .697 V Davidove bol panský m lyn, o ktorom je doklad z roku 1438.698 M lyn nepriamo do­ svedčuje pestovanie obilia tunajším i sedliakmi. V roku 1600 stáli v sídlisku okrem kostola len dva obývané poddanské domy, zaiste aj dom šoltýsa, takže Dávidov bol vtedy m alou dedinou, najm enšou medzi okolitým i dedi­ nam i.699 M al zväčša poddanské obyvateľstvo. Tunajšie sedliacke dom ácnosti v rokoch 1567,1582,1610 a 1635 zdanili postupne daňou kráľovi od 2,75, 6,25,1,25 a 0,87 porty.700V roku 1567 nezdanili bátoriovskú časť sedliakov, pravdepodobne pre vyhorenie ich dom ov alebo odsťahovanie sedliakov. Podstatný pokles zdaniteľnosti sedliakov nastal na prelome 16. a 17. storočia a trval v prvej polovici 17. sto­ ročia. Príčinou poklesu bol útek či odsťahovanie sedliackych rodín a zníženie rozsahu po­ zemkov obhospodarovaných sedliakmi, ktorí zostali. V roku 1567 tu žili dve želiarske do­

DARNOV (M) Pravdepodobne už v 13. storočí, dokázateľne v 14. a 15. storočí jestvoval kláštorný kom ­ plex, zvaný Darnov. Správy o ňom z roku 1336 uvádzajú, že sa nachádzal medzi dedinam i Olaszi a Tolcsva, a že pri kláštore bol cintorín.689 Správy z roku 1347 uvádzajú, že ku kláštoru vedie cesta od Sárospataku, napokon že rovnom enný potok Darnov preteká cez Bodrogolaszi.690 Kláštor spravoval prepošt a zasvätený bol Panne Márii a pôsobili v ňom premonštráti.691 Na základe údajov z rokov 1336 a 1347 m ožno usúdiť, že sa kláštor nachádzal severozá­ padne od Bodrogolaszi. Názov dostal prevzatím maďarizovaného názvu potoka Darnov, pô­ vodne slovenského nárečového Darnov, teda Drnov.692 M nísi v ňom pôsobili zaiste do po­ lovice 16. storočia, teda do reformácie. Kláštoru patril majetok Szôlós, nachádzajúci sa v susedstve kláštora.

DÁVIDOV Dávidov leží v severozápadnom okraji Východoslovenskej nížiny, pod výbežkami Slanských vrchov, v strednej časti údolia potoka Oľšava, v nadmorskej výške okolo 197 m. 685 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 0 ,1 6 7 , 2 4 8 „ D a r g o " . 686 M a r s in a , K u äík , U rb á r e

II, s.

2 2 „ D a r g o , p o r tio " .

687 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 13; A 2 6 7 7 , s. 3 9 8 .

690 T a m ž e ,

V, s.

III, s.

d o k la d D a u id h a z a z r. 1361, k to r ý sa v š a k v z ť a h u je k d e d in e v Berežskej s to lic i (U k ra jin a ). 694 M O L , D L 57678 „ i n p o s s e s s io n e D a u id u a g a s a ... E c c le s ia m lig n e a m p a r o c h ia le m , c u m ... c a m p a n e " .

688 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 183. 689 N a g y , C D H A ,

693 M O L , D L 8414 „ M e d ie t a t u m p o s s e s s io n u m ... D a u id w a g a s a " . V la s tiv e d n ý s lo v n ík 1, s. 3 0 5 u v á d z a

241 „e c c le s ia m D o r n o w " ; s. 24 3 „e c c le s ia m D o r n o w ... in c y m e te r io " .

162 „s tr a ta m p u b lic a m d e ... c iv ita te P atak ad e c c le s ia m D a r n y o " , „ flu v iu s D a r n o u p a ta k a

... D o m o ... per ... p o s s e s s io n e m O la z y tran sire d in o s c e r e tu r " . P o ro vn a j tie ž S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s C . Z e m p lí n , nr. 51 „e c c le s ia m D a r n o w " z r. 1398. 691 T a m ž e , nr. 3 „p r e p o s itu s e c c le s ie b e a te M á r ie v ir g in is d e D a r n o " z r. 1495. S N A , H M L e le s. k ., A . a.

695 M O L , D L 8 7 1 4 ,8 6 1 6 „m e d ie t a t u m p o s s e s s io n u m D a u id u a g a s a " z r. 1402. M á ly u s z , Z s O 11 - 1 , č . 1587, 1602, 3 8 7 8 ; II - 2 , č . 7 7 3 0 „ D a u id w a g a s a " z r. 1410. M O L , D L 17209 „D a u id w a g a s a " z r. 1471. M O L , D L 74759 „ D a v id v a g a s " z r. 1519. 696 M O L D L 57678 „ I n p o s s e s s io n e ... D a u id u a g a s a " . 697 S o

b a

P rešov, D r u g e t H , i. č . 5 8 0 , č . 1 „in tr o itu s a r ie tu m R u te n o r u m d e D a u id W a g a s a " z

1492, nr. 2 2 . S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 2 9 9 „ f r á t e r ... o r d in is p r e m o n s tr a te n s iu m , p re p o situ s

698 M O L , D L 57678.

e cc le sie ... d e D a r n o " . P o ro v n a j R u p p , M a g y a r o r s z á g , s. 277 - 27 8 .

699 M O L E 158, A 26 7 7 , s. 2 4 5 .

692 S ta n is la v , S lo v e n s k ý ,

I, s.

502;

II,

s. 142.

700 M O L E 158, A 26 7 7 , s. 2 0 , 1 6 8 ,1 7 0 , 3 9 8 ; A 2 6 7 8 , s. 14.

r.

1547.

120

121

ZEMPLÍN

DETRÍK

m ácnosti. V rokoch 1610 a 1635 želiarov zdanili od 0,37 a 0,25 porty. V prvej polovici 17. storočia teda klesal aj rozsah pozemkov obhospodarovaných miestnymi želiarmi. Podľa urbára z roku 1585 bola šoltýska domácnosť povinná chovať pre zemepána lov­ ného krahulca, alebo zaplatiť dvadsaťpäť denárov. O kolo roku 1648 od šoltýsov vyžadova­ li aj iné, v urbári presne neurčené služby. Poddanské dom ácnosti okolo roku 1585 spoločne platili zemepánom ročnú daň štyri zlaté a dvadsaťštyri denárov, odovzdávali kury, husi, štyri ovce, štyri syry, dva kožené po­ pruhy, desiatok z jahniat, napokon teľa alebo srnu, prípadne štyri zajace. Boli povinné od­ kúpiť od zemepánov dva gbely pšenice za dva zlaté a víno spolu so Sačurovčanmi za šest­ násť zlatých. Zo stanovených povinností vyplýva, že poddanské rodiny sa venovali najmä ovčiarstvu, ale užívali aj polia. Okolo roku 1648 polia zanechali. Okrem dane a dávok však boli povinní aj robotovať so záprahom a orať majerské polia.701 Na prelome 17. a 18. storočia bol Dávidov stredne veľkou dedinou. V roku 1715 mal osemnásť, v roku 1720 len trinásť poddanských dom ácností.702

a odovzdávať dávky roľníckych produktov zemepánom , teda obdobné, aké m ali napr. oby­ vatelia v Topoľovke.705 Obyvatelia Dedačov postupne opúšťali. Okolo roku 1690 boli nielen obidve šoltýstva, ale aj bývalých päť sedliackych usadlostí opustené.706 Ešte v roku 1715 nem al Dedačov oby­ vateľov. Obnovená dedina mala v roku 1720 osem sedliackych dom ácností.707

DEDAČOV Dedačov leží v údolí ľavého prítoku stredného Laborca, v nadmorskej výške okolo 222 m. Prvý doklad o Dedačove je v mandáte kráľa Ferdinanda I. z roku 1543, ktorým kráľ po­ veril Leleský konvent, aby vyšetril príčinu rozporov medzi rodinami šľachticov Drugetovcov ohľadne ich podielov vlastníctva na majetkoch hum enského panstva, teda aj Dedačova.703 Vzhľadom na zemepisnú polohu Dedačova, najstaršiu správu o ňom a vývoj osídlenia blízkeho okolia predpokladáme, že tamojšie sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi v 15. sto­ ročí. Dedačov bol v 16. - 17. storočí vo vlastníctve Drugetovcov ako majetková súčasť ich h u ­ m enského panstva. Okolo polovice 16. storočia obyvatelia dedačovské sídlisko opustili. Z druhej polovice 16. storočia niet správ o tom , že by tam žili valasi, sedliaci, prípadne želiari. Nové sídlisko vybudovali novoprisťahovalci za spoluúčasti šoltýsov koncom 16. sto­ ročia. V roku 1610 boli dedačovské želiarske domácnosti zdanené od štvrť porty, v roku 1635 sedliaci aj želiari spolu od štvrť porty.704 Začiatkom 17. storočia žili v Dedačove dve šoltýske domácnosti, pričom každá vlastnila pozemky celého šoltýstva. Okolo roku 1623 jedna šoltýska rodina mala pozem ky trištvrtinového šoltýstva, druhé šoltýstvo už bolo opustené. Sedliacke domácnosti boli tri a hos­ podárili na polovičných usadlostiach. H oci väčšina pozemkov ležala opustená, dve do­ mácnosti boli želiarske. Šoltýs aj sedliaci m ali primerané povinnosti platiť daň

DETRÍK Detrík leží v juhozápadnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 345 m. Prvý doklad o Detríku je v listine z roku 1372 o vlastníctve dedín na panstve Čičava.708 Nevyskytuje sa však v listine z roku 1363 o deľbe vtedajších dedín na tom panstve. Z toho vyplýva, že detrícke sídlisko vzniklo medzi rokmi 1363 a 1372. Z maďarského názvu dediny v zmysle Detríkova Poruba, ktorý vyvinuli a používali šľachtici i úrady je zrejmé, že sídlisko založil šoltýs Detrík s poddaným i podľa zákupného práva. Ľudový tvar Detrík sa do listín dostal zriedkavo, aj to v skomolenej podobe. Dedina Detrík patrila v 14. - 17. storočí postupne šľachticom z Rozhanoviec a Bátoriovcom, Nádašdiovcov, Ňáriovcom ako majetková súčasť hradného panstva Čičava.709 V roku 1493 tam hospodárila len jedna poddanská domácnosť, iná sa nedávno odsťa­ hovala alebo vym rela.710 Zaiste tam však hospodárila aj domácnosť šoltýsa. V 16. storočí sa do Detríka prisťahovali noví usadlíci, takže počet domácností aj dom ov vzrastal. V roku 1567 zdanili tam ojších sedliakov od dvoch port. Iné dve dom ácnosti boli želiarske. V roku 1582 sedliakov zdanili od 2,25 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obýva­ ných dvanásť poddanských dom ov a dom šoltýsa.711 Na prelome 16. a 17. storočia bol Detrík stredne veľkou dedinou s roľníckym i poddan­ skými obyvateľmi. Detrík bol aj neskôr stredne veľkou dedinou. V roku 1623 v ňom okrem rodiny šoltýsa, ktorému patrili pozem ky len polovičného šoltýstva, hospodárilo štrnásť poddanských do­ mácností. Z nich sedem na polovičných, päť na štvrtinových usadlostiach, dve dom ácnos­ ti boli želiarske. Šoltýs aj poddanské dom ácnosti platili zemepánom daň a odovzdávali dáv­ ky roľníckych produktov.712 V prvej polovici 17. storočia sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od jednej porty, v roku 1635 od 1,5 porty.713

705 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2, s. 138 „ D z e d a c z o c z " . 706 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 27 8 , s. 141 „ P r a e d iu m D z e d a c z o " .

707Magyarország, s.

1 7 9 ,1 8 4 .

708 M O L , D L 5 9 9 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... D y t h r y h u a g a s a " . P o ro v n a j D L 5191. C s á n k i, c . d ., s. 3 4 6 . B e ň k o , c . d ., s. 2 5 6 . 709 M O L , D L 9 6 7 2 „ D e t h r e k " z r. 1410; 17209 „ D e tr e h u a g a s a " z r. 1471. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 70

701A d a l é k o k X X , 1914, s. 311 - 312 „D a v id w a g a s a " . 702M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184. 703S N A , H M L e le s. k ., A . a . 154 3 , n r . 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... Z e d a c h o c h " . B e ň k o , c. d ., u v á d z a ro k 1453.

704M O L ,

K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 4 6 „ D a c z a c z o t h " ; A 2 6 7 7 , s. 411 „ D e d a c z o " .

„ D e tr ig a g a s " (!) z r. 1519. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 710 M O L , D L 19963 „ i n v illa D e th r e h w a g a s a " . s. 2 6 3 n e s p r á v n e

711 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 4 ,1 6 9 , 2 4 6 „D e tr e k V a g a s a " , „D e tr e u a g a s a " , „ C z ie tr ik " (!). 712 M O L , K a m a ra , U et C , F asc. 62 , nr. 5 4 , fo l. 14 „D e tr ik W a g a s " . 713 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 8 , s. 16; A 2677, s. 397 „ D e t r ik " , „ D e t r ic h " .

122

123

ZEMPLÍN

DLHÉ NAD CIROCHOU

Stredne veľkou dedinou bol Detrík aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 tam ži­ lo jedenásť, v roku 1720 len osem poddanských dom ácností.714

1600 štrnásť obývaných poddanských domov. Pravda, boli tam aj dve - tri zemianske kú­ rie, kostol, fara a škola.721 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Dlhé Klčovo stredne veľkou dedinou s poddanským, zemianskym aj farským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 tamojších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.722 Napriek schudobneniu obyvateľov bolo Dlhé Klčovo aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V roku 1715 v nej bývalo trinásť, v roku 1720 len osem poddan­ ských dom ácností.723 Pri Dlhom Klčove sa v stredoveku nachádzali aj osady Kismezô a Malá Ves, ktoré však zanikli.

DLHÉ KLČOVO Dlhé Klčovo leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na nive Ondavy a Tople, v nadmorskej výške okolo 114 m. Leleský prepošt v nedatovanom liste napísanom okolo roku 1300 oznám il palatínovi O m odejovi, že v D lh o m boli úradne pozvaní M arkolf a Jakov synovia Klča na súdne po­ jednávanie pred p alatína.715Z obsahu listu je zrejmé, že na prelome 13. a 14. storočia jestvo­ vali najm enej dve sídliská so základným názvom D lhé a že tam bývali uvedení zem ania. Základný slovenský názov Dlhé (Pole) vyjadril to, že sídlisko vzniklo na neobyčajne dl­ hom poli, obhospodarovanom poddaným i zo staršej dediny, asi z Nižného Hrušova, prav­ depodobne pred 13. storočím. V písom nostiach sa vyskytuje najčastejšie pod preloženým maďarizovaným tvarom, zriedkavo pod latinizovaným názvom, prípadne pod maďarizovaným názvom rozšíreným o m eno zemana Klča.716 Začiatkom 14. storočia už jestvovali tri sídliská so základným názvom Dlhé a rozlišujú­ cim i názvami, teda Nižné Dlhé, Stredné Dlhé a Vyšné D lhé. Tri sídliská jestvovali aj v 15. storočí, avšak postupne splývali.717 Dlhé Klčovo vlastnili tamojší zemania od 13. storočia nepretržite ešte aj v 17. storočí. Pravdepodobne už pred 14. storočím, dokázateľne od 14. storočia stál v D lhom Klčove kostol. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Vavrinec718a jeho katolícki ná­ stupcovia až do prelomu 16. a 17. storočia. Neskôr, dokázateľne od roku 1601 do roku 1706 v tam ojšom kostole slúžili bohoslužby evanjelickí a. v. kazatelia, pochádzajúci z Turčianskej, Zvolenskej, Liptovskej a Oravskej sto­ lice.719 Slovenská luteránska dlhoklčovská farnosť neskôr zanikla. K D lhém u Klčovu patril vodný m lyn na Ondave, o ktorom je doklad z roku 1391.720 Tamojšie sedliacke dom ácnosti, okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od troch port. Dve sedliacke usadlosti boli opustené. Dvanásť dom ácností bolo že­ liarskych, pričom traja želiari pracovali u miestneho mlynára, dve domácnosti boli slu­ žobníčke u zemanov. V roku 1582 zdanili sedliakov od dvoch port. Sídlisko malo v roku

DLHÉ NAD CIROCHOU Dlhé nad Cirochou leží v dolnej časti doliny Cirochy, v nadmorskej výške okolo 183 m. Juhovýchodne od obce je zalesnený kopec s názvom Hradisko, kóta 474. Ak sa archeo­ logickým výskum om zistí, že tam jestvovalo slovienske hradisko, ono patrilo vtedajším obyvateľom Hažína, prípadne aj Modry, lebo dedina Dlhé vtedy ešte nejestvovala. M ožno sa však zistí, že to bol strážny objekt, hláska zo 14.-15. storočia.724 Najstaršia správa o tejto dedine pochádza z roku 1451, kedy dvorský sudca riešil spor šľachticov Drugetovcov o ich vlastnícke podiely na majetkoch humenského panstva, ku ktorému patrilo aj D lh é .725 D o písom nosti v 15. až 17. storočí zapisovali dedinu pod maďarizovaným názvom v zmysle Dlhé Pole. Pôvodný slovenský názov sa najskôr vzťahoval k polohe, miestu zva­ nom D lhé (Pole?) a následne k sídlisku. Vzhľadom na zemepisnú polohu D lhého, jeho názov, správy o ňom a vývin osídlenia dolnej časti doliny Cirochy predpokladáme, že dedina vznikla okolo polovice 14. storočia a založili ju usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, nemeckého práva. Dedina D lhé nad Cirochou od založenia nepretržite aj v 17. storočí patrila šľachticom Drugetovcom .726 V polovici 15. storočia si v dedine postavili m úraný gotický kostol, ktorý po prestavbe v druhej polovici 18. storočia jestvuje doteraz a zasvätený je Svätej A nne.727 Prvý písom ný doklad o kostole je až z roku 1549, kedy v ňom pôsobili ešte katolícki fará­ ri.728 Neskôr, dokázateľne okolo roku 1601 evanjelickí kazatelia.729 V čase následnej proti­ reformácie opäť pripadol rímskokatolíckej cirkvi.

714 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 . 715 M O L , D L 6 9 9 3 6 „ filio s Č u c h in v illis (!) ip s o r u m H o z y v m e z e e " . 716 A d a lé k o k , X V I I , 1911, s. 276 „ H a r o m H o s s z u m e z ó ...te rra e Fel H o s s z u m e z e ó ... K e zep H o z z u m e z e ó ... O l l H o z z u m e z e o " z r. 1325 ( p u b l. D o n g ó ) . N a g y , N S z I, s. 69 „ d e L o n g o c a m p o " z r. 1331; s. 4 2 9 „d e K o c h h o z y o m e z e w " z r. 1376. 717 S N A , H M

L e le s. k ., A . a . 1415, nr. 61 „d e H o z w m e z e w ... in p o s s e s s io n ib u s H o z w y m e z e w a c

K e z e p h o z w y m e z e w , K y s h o z w y m e z e w " z r. 1415. 718 M V H I - 1, s. 2 5 7 , 3 2 8 , 3 4 6 „L a u r e n tiu s sace rd o s d e L a n g o C a m p o " , „L a u r e n tiu s d e H a s c ia m o c h " . 719 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 4 „ K o c z H o z z u m e z e o , c o n c io n a t o r " z rok u 1601. Z o v á n y i, P ro te stá n s,

721 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 9 ,1 7 5 , 2 5 3 , 2 6 4 „ H o z z u m e z e u " , „K o c z H o z u m e z ô " . 722 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 47 „ H o z z u m e s z o " ; A 2 6 7 7 , s. 416 „ K o lc z H o z z u m e z ó " . 723 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 186. 724 S liv k a , V a lla še k , H r a d y , s. 112 p r ie s k u m o m n a k o p c i H r a d isk o n e n a š li n i č p o d s ta tn é . 725 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1451, nr. 16 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... H o z y w m e z e w " . T a k aj B e ň k o , c . d ., s. 25 3 , avšak n a s. 2 6 3 u v á d z a d o k la d ú d a jn e z r o k u 1453, h o c i p o c h á d z a z r. 1543. 726 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, n r . 2 9 , 50 „ H o z z w m e z e w " . P ozri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y .

s. 127. Farsk ý a r c h ív e v . a . v . c irk v i v L e v o č i. M a tr ic u la o r d in a to r u m (ďalej le n M O ) , s. 34 9 , 4 6 9 , 5 9 0 .

727 S ú p is 1, s. 3 0 3 .

H ô r k , S á ro s, s. 2 9 2 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 113.

728 B e ň k o , O s íd le n ie , c . d ., s. 2 6 4 .

720 M O L , D L 6 6 8 4 2 .

729 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 5 „ H o z z u m e z e o , c o n c io n a t o r " .

124

125

ZEMPLÍN

DOBRÁ

Sedliacke dom ácnosti v D lhom boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 14,5 porty. Osemnásť želiarskych dom ácností daň neplatilo. V roku 1582 zdanili sedliakov od 12,5 por­ ty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných štyridsaťtri poddanských dom ov a dom šoltýsa. Bol tam však aj kostol, fara a škola.730 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Dlhé veľkou dedinou, najväčšou v susediacom oko­ lí, pričom m alo roľnícke obyvateľstvo. O d prelomu 16. a 17. storočia sedliacke domácnosti výrazne chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili od 3,75 porty, v roku 1635 od 1,5 porty.731 V prvých desaťročiach 17. storočia poddanských domácností i obývaných dom ov ubú­ dalo. Okolo roku 1623 bolo opustených desať sedliackych a tri želiarske usadlosti. Napriek tomu v D lhom v roku 1623 žilo okrem šoltýskej domácnosti dvadsaťdva sedliackych a dvad­ saťsedem želiarskych dom ácností. Časť pozemkov už patrila k miestnemu m ajeru.732 Šoltýska rodina a sedliacke domácnosti mali k zemepánom obdobné povinnosti, ako obyva­ telia Topoľovky. Zm eny v počte a sociálnej skladbe obyvateľov sa diali aj neskôr. V roku 1690 miestne šoltýstvo patrilo rodine slobodníka. Slobodnícke boli aj tri iné rodiny. Sedliackych do­ m ácností bolo dvadsaťdva, pričom väčšina z nich užívala pozemky polovičných usadlostí. Želiarskych dom ácností bolo päť, avšak pozemky po pätnástich sedliackych a želiarskych usadlostiach ležali opustené. Časť opustených pozemkov vtedy patrila k miestnemu m aje­ ru. K majeru patril aj m lyn .733 Napriek ubúdaniu obyvateľov bolo Dlhé aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V roku 1715 v ňom žilo dvadsať poddanských domácností, v roku 1720 už dvad­ saťpäť.734

Pri Dobrej sa nachádzajú staromaďarské hroby, ktoré svedčia o prítomnosti maďarského obyvateľstva v 10. storočí.737 Písomná správa o dedine sa zachovala v listine z roku 1323 o vymedzení chotára Kráľov­ ského Chlm ca, ktorý oddeľoval chlmecké polia od poľa dediny Dobrá.738 Názov dediny zapisovali len v tvare Dobra. Je nepochybné, že je slovenského pôvodu a že sa najprv vzťahoval ako chotárny názov k pôde (Dobrá zem) a následne k tamojšiemu sídlisku. Sídlisko založili zaiste obyvatelia staršej blízkej dediny, teda z Biela, Pribeníka alebo Chlm ca pred 14. storočím, m ožno už pred 10. storočím, ešte pred usadením sa Maďarov pri Dobrej. Dedina Dobrá patrila od 14. do 17. storočia postupne najmä zem anom z Veľkých Trakán, Agárdu a Č o p u .739 V Dobrej v tretej štvrtine 16. storočia nežili sedliaci, iba želiari. V roku 1582 sedliakov zdanili len od jednej porty. V poslednej štvrtine 16. storočia sa tam usadili noví usadlíci, takže v roku 1600 m alo sídlisko pätnásť obývaných poddanských dom ov.740 Na prelome 16. a 17. storočia bola Dobrá stredne veľkou dedinou s poddanským oby­ vateľstvom. V rokoch 1610 a 1635 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu a rovnako, teda od 0,75 porty.741 Rovnaké zdanenie primerane odrazilo pomerne ustálený majetkový stav sedliakov. V druhej polovici 17. storočia a začiatkom 18. storočia poddanských obyvateľov, domácností a dom ov ubúdalo. Na prelome 17. a 18. storočia bola Dobrá m alou dedinou. V roku 1715 v nej žilo šesť, v roku 1720 už dvanásť sedliackych dom ácností.742 Pri Dobrej sa v stredoveku nachádzala aj dedina s pomaďarčeným názvom Kisfalu, kto­ rá však zanikla.

DOBOUDEL DOBRÁ Šľachticom z Rozhanoviec patrila v Zemplínskej župe aj osada či dedina, o ktorej je do­ klad z roku 1342.735 V uvedenej listine sa vyskytuje len ona, čo neposkytuje m ožnosti pres­ nejšie zistiť jej zemepisnú polohu. Keďže šľachticom z Rozhanoviec patrilo v prvej polovi­ ci 14. storočia hradné panstvo Čičava, predpokladáme, že aj táto osada, alebo dedina sa tam nachádzala. Jej názov Dubový Diel korenil v slove dub.736

DOBRÁ Dobrá leží v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, na vale Tisy, v nadmorskej výške okolo 105 m.

Dedina Dobrá sa nachádzala na panstve Trebišov. Najstaršia písomná správa o dedine Dobrá pochádza z roku 1328. Vtedy Jágerská kapitu­ la potvrdila nové ohraničenie územných majetkov, patriacich k panstvu hradu Trebišov. Hra­ nica severnej časti tohto panstva prebiehala medzi majetkami dedín Dobrá a Vojčice, pričom Dobrá ešte patrila k trebišovskému panstvu. Hranica ďalej pokračovala na východ k rieke O n ­ dave.743*Uvedená správa zachytila Dobrú ako trvajúcu dedinu s tradičným chotárom. Tieto okolnosti vedú k predpokladu, že Dobrá jestvovala už dávnejšie pred 14. storočím.

737 A n d e l, V ý s le d o k , s. 168 n a p o lo h e M a lá D o b r á . 738 N a g y , C D H A II, s. 101 „ a terra p o s se ss io n is D o b r a " . S e d lá k , R D S 1 II, č . 1082. V a rs ik , O s íd le n ie , III, s. 48 8 .

730M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 4 3 , 185, 2 5 5 , 2 6 5 „ H o z z u m e z e u " , „ H o z z u m e z e o " . 731T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 6; A 2 6 7 7 , s. 4 12. 732M O L , K a m a ra , U e t C, fa s c . 109, nr. 2, s. 149 - 154 „ H o z z u m e z e o " . 733$ O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č. 2 7 8 , s. 2 2 - 2 3 ,1 4 9 „ H o s z u m e z ó " . 734M a g y a r o r s z á g , s 179, 184. 735N a g y , C D H A I V , s. 2 4 3 „p o s s e s s io n e m D o b o u d e l" . 736T o to ž n é a p o d o b n é n á z v y p o zr i V a rsik , O s íd le n ie , II, s. 378 - 379; III., s. 2 5 .

739 N a g y , C D H A V , s. 314 „ D o b r a " z r. 1349. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. A 39; P 2 „ D o b r a " z r. 1411 a 1417; A . a. 1483, nr. 7 z r. 1483. Pozri aj n a s le d u jú c u p o z n á m k u . 740 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 196, 2 4 2 „ D o b r a " , „ D o b r a i" . 741 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 27; A 2 6 7 7 , s. 418 „ D o b r a " . 742 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 . 743 $ O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 52 „ a d ... v illa m D o b r a ... ad f lu v iu m B o d r u g " . P o zri aj M O L , D L 8 4 2 5 5 . D o ln ú časť r iek y O n d a v a v te d y p r a v id e ln e p o m e n ú v a li n á z v o m B o d r o g .

126

127

ZEMPLÍN

DOBRÁ NAD ONDAVOU

Citovaná listina z roku 1328 uvádza názov dediny Dobrá v tvare Dobra, ktorý je naj­ hodnovernejším zachytením jej názvu v stredovekých písomnostiach. Veď v listine z roku 1387 sa názov tejto dediny vyskytuje v tvare Dabaka, napokon v listine z roku 1400 v tvare Odobrow.744 Napriek rozmanitosti zachovaných tvarov názvu dediny Dobrá, nem ôžu byť pochybnosti o pôvode a jazykovom význame jej názvu. Názov Dobrá vznikol od slova dob­ rá745v zmysle Dobrá (zem, voda, poloha a pod.), na ktorej vzniklo tamojšie sídlisko. Je ne­ sporné, že dedina vznikla v slovenskom prostredí, že jej budovateľmi a obyvateľmi boli Slo­ váci, m ožno pred 14. storočím. Zo zachovaných písom ností nem ožno zistiť, kedy sa Dobrá stala súčasťou majetkov hradného panstva Trebišov. Pravdepodobne však už v 13. storočí, keďže k tom u panstvu dokázateľne patrila aj pred rokom 1328. Dobrá zostala vo zväzku toho panstva aj neskôr, lebo to dosvedčuje údaj z roku 1387, ba až do začiatku 15. storočia, kedy tamojšie sídlisko zaniklo. Posledná správa o dedine Dobrá je z roku 1400. Vtedy vymedzovali východnú časť cho­ tára M ilhostova, patriaceho tamojším zemanom . Z popisu hranice v smere od severu na juh vyplýva, že juhovýchodný okraj milhostovského chotára sa dotýkal poľa, patriaceho už do chotára Dobrej.746 Dedina Dobrá vtedy ešte jestvovala. Zakrátko neskôr zanikla, hoci aj čas a príčiny jej zániku zostávajú neznám e. Isté však je, že ju miestne obyvateľstvo celkom opustilo a dedinu už nikdy neobnovili. Napriek tom u, že o Dobrej sú doteraz znám e iba uvedené správy, jej zem episnú po­ lohu m ožno z nich uspokojivo zistiť. Zo správ vyplýva, že Dobrá ležala v susedstve Vojčíc a M ilhostova, najpravdepodobnejšie v blízkom juhovýchodnom susedstve M ilh o s­ tova.

Dobrá bola nepochybne majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava od jeho vzni­ ku v 13. storočí. Súčasťou toho panstva zostala aj v nasledujúcich storočiach.749 Katolícky kostol bol v dedine zaiste pred 16. storočím, ale písomná správa o ňom a tam oj­ šom farárovi Ondrejovi je až z roku 1507.750 Najstaršie časti doteraz jestvujúceho kostola po­ chádzajú zo začiatku 16. storočia, avšak to je v poradí zaiste druhý či tretí miestny kostol.751 O d druhej polovice 16. storočia v tam ojšom kostole pôsobili evanjelickí a. v. kazatelia, dokázateľne v roku 1598 a ešte aj v roku 1706.752Okolo polovice 18. storočia sa farnosť D ob­ rá opäť stala rímskokatolíckou. V 14. a 15. storočí sa do dediny prisťahovali rodiny a hospodárili v nej podľa zákupného, nemeckého aj valašského práva. V 16. storočí tam boli dve šoltýstva. Usadenie sa valaš­ ského, najm ä rusínskeho obyvateľstva spestrilo zloženie dovtedajšieho obyvateľstva aj v zmysle náboženskom . Pravoslávni Rusíni m ali v 16. storočí v Dobrej vlastný kostol a baťka.753 V druhej polovici 15. storočia hospodárilo v Dobrej okolo trinásť sedliackych dom ác­ ností. Po odsťahovaní, či vymretí niekoľkých zostalo v roku 1493 osem sedliackych do­ mácností, pričom nedávno spustnuté pozemky boli po piatich dom ácnostiach.754 Po usa­ dení sa prisťahovalcov počet domácností v prvej polovici 16. storočia vzrástol. V roku 1550 bolo osemnásť poddanských domácností, pričom šoltýstva patrili trom rodinám .755 V roku 1567 tamojšie sedliacke a valašské domácnosti zdanili daňou kráľovi od 4,75 porty. Pozemky po troch dom ácnostiach ležali opustené, avšak osem dom ácností bolo želiar­ skych. V roku 1582 sedliakov zdanili od 7,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsaťpäť poddanských dom ov a dva - tri dom y šoltýsov. Pravda, stál tam evanjelický kos­ tol, škola a fara, m ožno aj pravoslávny kostol a dom pre baťka.756 Na prelome 16. a 17. storočia bola Dobrá síce stredne veľkou dedinou, ale najväčšou v pri­ ľahlom okolí. Žilo v nej poddanské a farské obyvateľstvo slovenského i rusínskeho pôvodu. Poddanské domácnosti v 17. storočí chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdani­ li spolu od 1,5 porty, v roku 1635 len želiarov od jednej porty, lebo sedliakov už nebolo.757 V roku 1715 žilo v Dobrej dvadsať a v roku 1720 pätnásť poddanských dom ácností. K de­ dine patril aj m lyn .758 Pri Dobrej sa v stredoveku nachádzala aj dedina s maďarským názvom Geregurvágása, avšak tá zanikla.

DOBRÁ NAD ONDAVOU Dobrá nad Ondavou sa nachádzala v údolí potoka Hubník, pravého prítoku strednej O n ­ davy. Zanikla v roku 1965 pri výstavbe vodnej nádrže Domaša. O Dobrej je prvý písom ný doklad v listine z roku 1363 o rozdelení dedín na hradnom panstve Čičava medzi dve vetvy šľachticov z Rozhanoviec.747 Z obsahu listiny je zrejmé, že tamojšie sídlisko jestvovalo už predtým. V písom nostiach od 14. storočia sa vyskytuje len pod názvom Dobra. Názov sa prvotne iste vzťahoval k pozem kom ako chotárny názov Dobrá (zem, pôda) a po založení sídliska následne k dedine. Názov nem á také prvky, ktoré by svedčili o tom , že dedina vznikla v 14. storočí. O n aj sídlisko sú nepochybne staršieho pôvodu. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, jej názov a vývoj osídlenia priľahlého okolia predpokladáme, že dedina Dobrá jestvovala pred 14., prípadne pred 11. storočím .748

749 M O L , D L 5 9 9 9 „ D o b r a " z r. 1372; D L 9 6 7 2 „ D o b r a " z r. 1410. S O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 70 „ D o b r a " z r. 1519. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 750 S O K A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g . D 67 „A n d r e a s p le b a n u s in D o b r a " . ( N ie je to d e d in a D o b r á pri K rá ľo vsk o m C h lm c i ) .

751Súpis 1, s. 304. Beňko, c. d., s. 249 sa odvoláva na doklad o kostole z roku 1549. 752 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 130. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 267 „ D o b r a ... c o n c io n a t o r " z r. 1601. M O , s. 4 2 4 , 4 8 0 , 518, 587. U li č n ý , R e fo r m á c ia , s . 113. 753 A d a lé k o k I X , 1904, s. 305 30 7 , z r. 1585. O b a ťk o vi c h ý b a d o k la d z r. 1601. P o zri p r e d c h á d z a jú c u

744S O B A

P rešov, D r u g e t H , i. č . 19, 2 0 , 3 0 , 35 - 37, 3 9 . T aké tv a r y n á z v u m o h li v z n ik n ú ť c h y b o u

o d p is o v a č o v lis t ín .

745S ta n is la v , S lo v e n s k ý , II, s. 155. 746S O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 3 0 , 37, 39 „ a d f u n d u m v ille O d o b r o w " . 747M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n ib u s seu v illis ... D o b r a " . C s á n k i, c . d ., 748B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 0 4 ju p re d p o k la d á v 13. sto r o č í.

p o z n á m k u . H o c i v te d y k o sto l n e m u s e l m a ť s a m o s ta tn é h o farára, b o l v a k a n tn ý . 754 M O L , D L 19963 „ i n p o s s e s s io n e D o b r a " . 755 S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 21 „ D o b r a " . 756 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 5 ,1 6 9 , 274, 267 „ D o b r a " .

s. 3 4 6 .

757 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 17; A 26 7 7 , s. 3 9 2 . 758 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 .

128

129

ZEMPLÍN

DRAHŇOV

DOBREZNA

Prvý písom ný doklad o dedine sa zachoval v prídomku tamojšej zemanky Alžbety z ro­ ku 1262.765Vtedy v Drahňove okrem poddaných žili aj zemania, z čoho m ožno predpokla­ dať, že sídlisko jestvovalo pred 13. storočím. V 13. a 14. storočí zapisovali Drahňov do uhorských písomností striedavo ako Deregne, Dergneu, Deregnew, od 15. storočia Deregnew, Deregnyew. Boli to maďarizované názvy od­ vodené od staršieho slovienskeho názvu Dragňov, koreniaceho v mene Dragoňa alebo Dragyňa. Maďarské názvy uchovali zo staršieho slovienskeho názvu hlásku g, ktorá sa pred 12. storočím v slovenčine zm enila na hlásku h .766Maďarské tvary teda dosvedčujú jestvovanie slovienskeho Drahňova pred 12. storočím. Archeologické, písomné a jazykovedné prame­ ne a poznatky svedčia, že drahňovské sídlisko jestvuje od veľkomoravského obdobia a pat­ rilo k najstarším slovienskym sídliskám v okolí. V Drahňove zaiste jestvoval kostol pred 14. storočím, čo môže potvrdiť len archeolo­ gický výskum. O kolo roku 1335 v drahňovskom kostole pôsobil farár Jakub. O n , podobne ako ostatní farári vyplácal časť z príjmov od farníkov do pokladnice pápeža.767 Kostol bol v stredoveku zasvätený Panne M árii768 a katolícki farári v ňom slúžili bohoslužby do prelo­ mu 16. a 17. storočia. Dokázateľne od roku 1606 v drahňovskom kostole vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia.769 Súčasťou tamojšej kalvínskej farnosti boli aj Slavkovce. Drahňovská evanjelická reformovaná farnosť patrila ku slovenským kalvínskym farnostiam v stred­ nom Zem plíne.770Jestvuje doteraz. Drahňov sa darovaním kráľa stal majetkom šľachticov nepochybne v prvej polovici 13. storočia. V druhej polovici m ali v dedine kúriu tamojší zem ania.771 H oci drahňovský m a­ jetok kráľ Karol Róbert v roku 1315 daroval šľachticovi M ikčovi z rodu Ákoš,772 tamojším zemanom a Daróciovcom patril Drahňov aj v 17. storočí.773 K Drahňovu patrili vodné m lyny na Laborci, o ktorých sú doklady od 15. storočia, ho­ ci m lyny tam boli už skôr.774 Na vhodnom mieste drahňovského úseku Laborca bol brod. Za jeho udržiavanie, ako aj priľahlej časti krajinskej cesty, patrili drahňovským zemepánom m ýtne poplatky od ob-

Šľachticom zo Stredy (nad Bodrogom) patril aj územ ný majetok, na ktorom do polovi­ ce 15. storočia jestvovala rovnomenná osada.759 V druhej polovici 15. storočia tam už síd­ lisko nebolo, avšak ten istý názov územ ném u majetku zo sta l.760 Zo zápisov názvu je zrejmé, že korení v slovenskom pomenovaní stromu breza. O polohe majetku m ožno usudzovať iba na základe toho, že najčastejšie je zapísaný m e­ dzi dedinam i či majetkami v okolí Stredy. Z toho vychodí, že aj tamojšie sídlisko sa nachá­ dzalo v okolí Stredy nad Bodrogom.

DOMAŠOVEC Kráľ Ľudovít II. v roku 1519 potvrdil dohodu medzi šľachticmi z Rozhanoviec a šľach­ ticm i z Bátora o dedičstve ich panstiev. Súčasťou panstva Čičava, patriaceho šľachticom z Rozhanoviec, bol majetok s nárečovým názvom Domašovec či Domašovce a maďarizovaným Dam asocz.761Je to jediný doteraz znám y doklad o tomto majetku. Je pravdepodob­ né, že pred 16. storočím na ňom jestvovala osada, či samota. Zemepisnú polohu majetku a predpokladaného sídliska nem ožno presne zistiť. Nepochybné však je, že majetok ležal v západnej časti doliny Tople, v susedstve Slovenskej Kajne.762

DOMRAD O osade alebo dedine s takým názvom poznáme doklad z roku 1404, dokedy patrila šľachticom z Botian.763 Zapísaná je v poradí po Veľkých Raškovciach, z čoho m ožno pred­ pokladať, že sa nachádzala v ich susedstve. Tamojšie sídlisko jestvovalo v 14. storočí a na začiatku 15. storočia. Neskôr zaniklo ale­ bo sídliskovo splynulo so susediacou dedinou.

765 Š O B A P rešov, V é č e i

D RAHNOV

S, M ie s t n y

e le n c h 1262 - 1599, lit.

F (regest).

766 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , I, s. 1 2 7 ,1 3 1 , 511; II, s. 165. V a rsik , O s íd le n ie , III, s. 4 9 1 , 4 9 9 , 5 2 4 .

Drahňov sa nachádza v strednej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom vale La­ borca, v nadmorskej výške okolo 106 m. Na m iernych vyvýšeninách tamojšieho chotára našli archeológovia slovienske pam iat­ ky, pochádzajúce z 9. - 10. storočia.764

767 M V H I - 1, s. 2 5 7 , 3 2 8 , 3 3 3 , 3 4 6 , 3 6 2 „ Ja c o b u s sa cerd o s d e R e g u h r o " , „ d e D r e g u e n " , „ d e D o r g n e w " , „d e R e g n e u " , „ d e R e g u e n " . 768 M O L , D L 6 7 0 5 0 „ e c c le s ia m ... ad h o n o r e m b ea te M á r ie v ir g iu e s " z r. 1469. P o zri aj D L 8 4 5 6 5 z r. 1486. 769 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 124. 770 U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 114. S ú p is z r. 1700 u v á d z a , že k o sto l v te d y p a tril e v a n je lick e j cirk vi a . v ., čo

759N a g y ,

m o h o l b y ť le n p r e c h o d n ý stav, p r íp a d n e c h y b a z á p is u . A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „D é r e s n y a (!) C D H A V i l , s. 30 7 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... D o b r e z n a " z r. 1351. S N A B ra tisla va , H M , L e le s. k .,

In tr o d u c t. Z nr. 3 9 „ p o s s e s s io n u m ... D o b r o s n y a z r. 1440.

760M O L ,

le b o k o s to ly v u n ia ts k o m p ro str e d í správa n e z a h r n u la .

D L 2 4 7 2 4 „p r a e d ia ... D o b r o s n y a " z r. 1479. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. P 159 „p r e d io r u m

... D o b r o s n y a " z r. 1512.

761Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 70 „ p r e d io D a m a s o c z " . 762T a m ž e , i. č . 6 2 9 , s. 34 „ P r a e d iu m D a m a s o c z p o s se ss io n i K a in y a v i c i n u m " z r. 763S N A , H M L e le s. k ., In tr o d u c to r ia e P 2 9 6 „p o s s e s s io n e s ... D o m r a d " . 764A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. B u d in s k ý - K ríčk a, N o v é n á le z y , In : A V A N S v r. 1982.

(te m p lu m ) la p id e u m lu t h e r a n o r u m " . E d ito r D o n g ó zá p is c h y b n e lo k a liz o v a l s d e d in o u D r ie č n a , 771 O k r e m u v e d e n é h o d o k la d u k r o k u 1262 p ozri aj S N A , H M Leles. k ., M e ta le s c . Z e m p lí n ., n r. 18 „d e D e r e g n e " z r. 1287. 772 S e d lá k , R D S 1 II, č . 4, s. 2 2 „p o s s e s s io n e s ... D e r g e n e u " , p o zr i aj s. 3 8 2 - 3 8 3 ,

č.

879.

1727.

773 S N A , S A leles p r e p ., X I V . stor. n r . 33 „d e D e r e g e n e u " z r. 1345. M O L , D L 5 3 3 9 9 „ d e D e r e g n e w " z r.

N itr a 1983, s. 59 .

774 M O L , D L 84411 „ m o le n d i n u m ... a n t i q u u m ,... m o le n d in u m n ó v u m " z r. 1418.

1407; D L 6 7 2 0 0 „ d e D e r e g n y e w " z r. 1519.

130

131

ZEMPLÍN

DÚBRAVKA

chodníkov, prevážajúcich svoje tovary. M ýto vyberali m ožno už v 14. storočí, dokázateľne v 15. storočí.775 Drahňov sa m ožno v 15., prípadne v 16. storočí rozvinul na mestečko, avšak bližšie okol­ nosti začiatku mestského vývoja, najmä o tam ojšom trhu zostávajú nejasné. Až v prvej po­ lovici 17. storočia začali Drahňov úradne charakterizovať ako mestečko.776 V roku 1567 boli roľnícke dom ácnosti zdanené od 8,5 porty. Jedna domácnosť si stava­ la dom . Pozemky pre dve usadlosti boli opustené. Želiarskych dom ácností bolo desať. V ro­ ku 1582 roľníkov zdanili od deviatich port. V roku 1600 stálo v sídlisku tridsaťsedem obý­ vaných domov, kúria či kaštieľ zemanov, kostol, fara, škola.777 Na prelome 16. a 17. storočia bol Drahňov mestečkom, avšak patril medzi malé mes­ tečká v Zemplínskej župe. V 17. storočí drahňovské meštiansko - roľnícke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Úpadok sa prejavil aj v znižovaní ich zdanenia kráľovi. V roku 1610 boli zdanení od štyroch port, v roku 1635 iba od 1,25 porty.778 Úpadok mestečka Drahňov pokračoval aj v druhej polovici 17. storočia a vyvrcholil za­ čiatkom 18. storočia, kedy sídlisko spustlo. Okolo roku 1715 nejestvovalo. Po obnovení obydlí mal Drahňov v roku 1720 deväť meštianskych roľníckych dom ácností.779

Najneskôr v druhej polovici 16. storočia si obyvatelia postavili zaiste drevený kostol. O kostole a tam ojšom pravoslávnom farárovi je doklad k roku 1601.781 Dúbravské valašské domácnosti v roku 1567 zaplatili daň kráľovi od 3,75 porty. Po­ zemky po inej dom ácnosti boli opustené, avšak ďalšia domácnosť bola želiarska, takže daň neplatila. V roku 1582 zdanili valachov od štyroch port. Tamojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsať poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.782 Na prelome 16. a 17. storočia bola Dúbrava stredne veľkou dedinou s valašsko - rusín­ skymi obyvateľm i. V 17. storočí valašské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili va­ lachov aj želiarov od jednej porty, v roku 1635 len valachov iba od štvrť a osm iny porty.783 Do začiatku 18. storočia obyvateľov ubúdalo. Dúbrava bola vtedy m alou dedinou. V ro­ ku 1715 v nej žilo len päť, v roku 1720 šesť sedliackych dom ácností.784 Pri Dúbrave jestvovala aj dedina Stežná, tá však zanikla.

DÚBRAVKA

Dúbrava leží medzi severozápadnými výbežkami Popriečneho, v nadmorskej výške oko­ lo 265 m. V polovici 16. storočia sa rodiny Drugetovcov sporili o ich dedičské podiely na m ajet­ koch hum enského panstva, na ktorom jestvovala aj dedina Dúbrava. V súvislosti s riešením sporu v roku 1548 vznikol najstarší zachovaný doklad o tejto dedine.780 V písom nostiach zo 16. a 17. storočia sa vyskytuje pod názvom Dúbrava, ale aj pravo­ pisných a maďarizovaných obm enách. Jej názov svedčí o tom , že sídlisko vzniklo v pro­ stredí hojného výskytu, či porastu duba, pravda po jeho vyrúbaní. Zo zemepisnej polohy dediny, jej názvu, obsahu uvedenej správy a vývinu osídlenia su­ sediaceho okolia m ožno usúdiť, že tamojšie sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa valaš­ ského práva okolo polovice 15. storočia. Dedinu založili na územ nom majetku zemepánov Drugetovcov s ich súhlasom alebo z ich popudu. Dúbrava patrila Drugetovcom aj v 17. storočí ako majetková súčasť hum en­ ského panstva.

Dúbravka leží uprostred Východoslovenskej nížiny, na pravom vale Laborca, v nad­ morskej výške okolo 106 m . Dúbravka bola v prvej polovici 14. storočia súčasťou majetkov zemanov z Budkoviec. V súvislosti s jej deľbou vznikla o dedine správa z roku 1345.785 Túto dedinu zapisovali pravidelne pod názvom Dobroka, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského nárečového názvu Dúbravka, ktorý sa vyskytuje ojedinele.786Je evi­ dentné, že pôvodný názov korení v slove dub. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že sídlisko založili slovenskí obyva­ telia na mieste vyrúbaného dubového lesa pravdepodobne pred 14. storočím, najneskôr však začiatkom 14. storočia. Dúbravka patrila zem anom z Budkoviec nepretržite v 14. až 17. storočí.787 Pôvod dúbravského kostola môže vyriešiť len archeologický výskum. Okolo roku 1700 bol m úraný a patril evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.788 V roku 1567 tiahnúce kráľovské vojsko vypálilo v Dúbravke šesť poddanských domov. Zostávajúce sedliacke dom ácnosti vtedy zdanili daňou kráľovi od troch port. Želiarskych domácností bolo päť. V roku 1582 sedliakov zdanili od štyroch port. V sídlisku bolo v roku 1600 jedenásť obývaných poddanských dom ov.789 Na prelome 16. a 17. storočia bola Dúbravka malou, resp. stredne veľkou dedinou, pričom mala len poddanské obyvateľstvo.

775 M O L , D L 8 4 4 1 5 „ v a d o i n ... p o s s e s s io n e D e r e g n y e w su p er flu v io L a b a r c z ... tr ib u to q u e e iu s d e m v a d i"

781 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 6 6 „D ú b r a v a , b a ttik o " .

DÚBRAVA

z r. 14 3 5 . P o zri aj D L 6 7 0 5 0 z r. 1469.

782 T a m ž e , s. 4 8 , 186, 2 5 8 , 2 6 6 „ D u b r a u a " , „ D o b r o u a " , „ D u b r o u a " , „ D ú b r a v a " .

776 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 416 „ O p p i d u m D e r e g n io " z r. 1635.

783 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 38; A 2 6 7 7 , s. 4 0 8 .

777 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 1 ,1 7 6 , 251, „ D e r e g n y e u " , „ D e r e g n io " .

784 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 .

778 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s 51 „ D e r e g h n i o " ; A 2 6 7 7 , s. 416 „ O p p i d u m D e r e g n io " .

785 M O L , D L 6 4 0 2 5 „ p o s s e s s io n e s ... D o b r o k a " .

779 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 .

786 M O L , D L 67141 „ i n v illa D w b r o w k a " z r. 1366.

780 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1548, Fa sc. 3 , nr. 3 9 „ p o s s e s s io n ib u s ... D o b r o k a " . T a k u ž B e ň k o , c . d ., s. 2 6 9 ;

787 M O L , D L 6 6 8 3 2 „ D o b r o u k a " z r. 1378; 6 6 8 6 2 „ D w b r o k a " z r. 1411; 67147 „ D o b r o k a " z r. 1498.

XXIII,

aj U lič n ý , F.: O s íd le n ie U b le a o k o lia o d 15. d o z a č ia tk u 18. sto r o č ia . In : Z b o r n ík FF U K . H is to r ica

788 A d a lé k o k

X L I . B ra tisla v a 19 9 5 , s. 143.

789 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 0 ,1 7 6 , 2 5 3 „ D u b r o k a " , „ D o b r o k a " .

1917, s. 156 „ D o b r o k a ( te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " .

132

ZEMPLÍN

DVORIANKY

V 17. storočí dúbravské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov, ale aj želiarov spolu od 1,25 porty. V roku 1635 sedliakov ne­ bolo a želiarov zdanili od osm iny porty.790 Na prelome 17. a 18. storočia bola Dúbravka m alou dedinou. V roku 1715 v nej žilo se­ dem, v roku 1720 už desať sedliackych dom ácností.791

DVORIANKY

ĎURĎOŠ Ďurďoš leží vo východnej časti doliny strednej Tople, v nadmorskej výške okolo 175 m. V listine z roku 1363 o deľbe majetkov panstva Čičava, patriaceho šľachticom z Rozha­ noviec, je zapísaný aj Ďurďoš.792Je to najstarší doklad o tejto dedine, z ktorého je zrejmé, že dedina jestvovala už skôr. Jej názov je totožný s nárečovým variantom mena Juraj. M užom s takým m enom či pre­ zývkou bol pravdepodobne prvý m iestny šoltýs. Vzhľadom na vývoj osídlenia blízkeho okolia predpokladáme, že sídlisko založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Ďurďoš vznikol na majetku hradného panstva Čičava. Súčasťou toho panstva a panstva Vranov i Skrabské bol nepretržite od 14. storočia do 17. storočia.793 V Ďurďoši v roku 1493 hospodárilo šesť sedliackych dom ácností. Polia pre ďalších šesť usadlostí ležali opustené, ich bývalí užívatelia sa odsťahovali alebo pom reli.794 V roku 1550 tam bývalo vo vlastných dom och osem sedliackych dom ácností.795Zakrátko sa všet­ ci odsťahovali alebo vym reli, lebo v roku 1567 tam bývala iba jedna rodina m iestneho slobodníka. N apokon do roku 1570 sídlisko úplne spustlo. Dedinu zakrátko oživili noví usadlíci. V roku 1582 boli nové sedliacke dom ácnosti zdanené daňou kráľovi od 2,25 por­ ty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných osem poddanských dom ov a m ožno aj dom šoltýsa.796 Na prelome 16. a 17. storočia bol Ďurďoš m alou dedinou s poddanským obyvateľstvom. V roku 1610 žilo v Ďurďoši len m álo sedliackych a želiarskych dom ácností, lebo v tom roku ich spolu zdanili iba od 0,5 porty.797 Zakrátko aj tí dedinu opustili, v dôsledku čoho v období okolo rokov 1630 až 1635 tam poddanskí obyvatelia nežili. Neskôr Ďurďoš opäť obnovili prisťahovalci. Ich zásluhou bol Ďurďoš začiatkom 18. storočia m alou de­ dinou. V roku 1715 tam žilo osem, v roku 1720 len päť poddanských dom ácností.798

133

Dvorianky sa nachádzajú v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na nive To­ ple, Trnavy a Ondavy, v nadmorskej výške okolo 114 m . V stredoveku, ba aj v 17. storočí tam jestvovala dedina so starobylým názvom Techna. Až od 18. storočia sú doklady o te­ rajšej dedine Dvorianky.799 Archeológovia našli na niekoľkých miestach dvorianskeho chotára stopy slovienskeho aj slovenského osídlenia. Na polohe Veľký kevešd zo 7. - 8. storočia, ale aj z 11. - 13. storo­ čia. Na polohe Hradišče zo 7. - 9. storočia, pričom názov signalizuje opevnené sídlisko. Na polohe Filovo od 11. do 13. storočia, napokon na polohe Studzinky (Zapadnutý valal) zvyš­ ky sídliska z 13. až 15. storočia.800 Prvá písom ná správa o územ nom majetku s dedinou Techna je v listine kráľa Bela IV. z roku 1245. Kráľ listinou potvrdil, že šľachtic Já n syn Andronika predal techniansky m a­ jetok, spolu s albínovským , šľachticovi Petrovi synovi Petra.801 Dedinu a príslušný územ ný majetok zapisovali do úradných písom ností od 13. do 17. storočia pravidelne pod názvom Tehna. Názov bol totožný so slovienskym osobným m e­ nom Techna.802 Archeologické výskumy, jazykovedné poznatky a písomné pramene potvrdzujú, že de­ dina Techna jestvovala od 7. storočia nepretržite so sídliskami na viacerých miestach technianskeho územ ia. Bola najstarším slovienskym sídliskom v blízkom okolí. Ešte v 14. storočí súčasne a vedľa seba jestvovali dve sídliská, primerane pomenúvané názvami Veľká Techna a M alá Techna.803 K obom sídliskám, resp. dedinám patrili vodné mlyny. K Malej Techni m lyn na potoku Trnava, k Veľkej Techni m lyn na rieke Topľa, o kto­ rých sú doklady od 14. storočia. M lyn na Topli okolo roku 1429 bol dvojkolesový.804 Zo zachovaných správ nem ožno presne zistiť, kedy uhorský kráľ daroval techniansky majetok šľachticom . M ožno iba predpokladať, že sa tak udialo začiatkom 13. storočia. Do roku 1245 patril šľachticovi Ján ovi synovi Andronika, ktorý ho v tom roku predal šľach­ ticovi Petrovi synovi Petra. Je h o potom kovi, Petrovi synovi Petena, ho skonfiškoval kráľ Karol Róbert a roku 1321 daroval šľachticom Bokšovcom, ako súčasť sečovského panstva. Techna zostala aj v nasledujúcich storočiach majetkovou súčasťou toho panstva, pričom patrila šľachticom zo Stredy (nad Bodrogom ), Sečoviec a Čopu, teda vetvám rodu Bokša.805

799 P ozri M a jt á n , N á z v y , s. 119. 800 B u d in s k ý - K ríčk a, V .: N o v é n á le z y n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v r. 1980 I. N itr a 1981, 790 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 51 „ D o b r o k a " ; A 2 6 7 7 , s. 417 „D e b r o k a " . 791 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184. 792 M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n ib u s seu v illis ... G u r g u s " . 793 M O L , D L 9 6 7 2 „ G y u r g e s " z r. 1410; 17620 „ G y e r g e s " . S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1499, n r . 16 „G e w r g e w s " z r. 1499. Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 70 „ C h e r p io s " (!) z r. 1519. P o zri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y . 794 M O L , D L 1 9 963 „ i n p o s s e s s io n e G y e w r g y e s " . 795 S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 13 „ G y o r g o s " . 796 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 3 , 77, 169, 2 4 6 „ G y e r g ie s " , ,,G o n g o z " ( ! ) , „ G e o r g e o s " , „ G i o r g i o s " .

s. 37 - 3 9 ; A V A N S v r. 1981, N itr a 1982, s. 47; A V A N S v r. 1982, N itr a 1983, s. 6 0 . M a č a la , P. - M a č a lo v á , H .: V ý s k u m v D v o r ia n k a c h . In : A V A N S v r. 1983. N itr a 1984, s. 149. 801 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 123,

č.

199 „ t e r r a s ... T e k n a " .

802 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 52 4 . 803 S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 8 6 , č . 8 8 6 „ N a g y T h e h n a , Kys T h e h n a " z r. 1322. N a g y , C D H A II, s. 4 5 3 „v illa r u m ... N o g h T e h n a , K is T e h n a " z r. 1329. P o ro v n a j A d a lé k o k X I X , 1913, s. 111 s c h y b n ý m r o k o m 1320. N a g y , Z V II, s. 6 4 2 , 6 4 3 „ p o s s e s s io n e s ... N o g t e h n a ... K y s te e h n a " p red r. 1355. 804 S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 8 6 , č . 8 8 6 . N a g y , Z V II, s. 6 4 2 . M O L , D L 5 7 3 6 2 . N a g y , N S z II, s. 2 7 8 . 805 S e d lá k , R D S 1 II, s. 2 8 4 , č. 6 2 4 „ c u m p o s s e s s io n ib u s ... T e h n a " z r. 1321. N a g y , C D H A V I , s. 3 4 9 „T e h n a

797 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 9 5 .

... N o g t e h n a " z r. 13 5 5 . M O L , D L 57724 „ T h e h n a " z r. 1459. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1499, n r. 5

798 M a g y a r o r s z á g , 1 7 9 ,1 8 5 .

„ T h e h n a " z r. 1499.

134

ZEMPLÍN

EGREŠ

V roku 1441 zaplatili technianske sedliacke domácnosti okrem richtárovej daň kráľovi osemnásť zlatých.806 Z výšky dane vychodí, že najmenej okolo dvadsať sedliackych do­ m ácností obhospodarovalo pozem ky v rozsahu vyše osemnásť celých usadlostí. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní zanechali pozemky, schudobneli a upadli medzi želiarov. V roku 1567 sedliakov zdanili od troch port. Pozemky pre tri usadlosti ležali opustené, avšak šesť dom ácností bolo želiarskych. V roku 1582 zdanili sedliakov tiež od troch port. Tech­ nianske sídlisko v roku 1600 m alo šestnásť obývaných poddanských dom ov.807 Vtedy bola Techna stredne veľkou dedinou s tradične len poddanským obyvateľstvom. Úbytok a chudobnenie sedliackych dom ácností pokračovalo aj v 17. storočí, čo sa vý­ razne prejavovalo v znižovaní zdaniteľnosti sedliakov. V roku 1610 totiž zdanili sedliakov od jednej porty, v roku 1635 od štvrť porty. Ubúdalo však aj želiarov, ktorých v uvedených rokoch postupne zdanili od pol a osm iny porty.808 Po sociálnom úpadku sedliakov nasledovalo aj zmenšovanie sídliska. Na prelome 17. a 18. storočia bola Techna m alou dedinou. V roku 1715 v nej žili štyri a v roku 1720 šesť sedliackych dom ácností.809 Pri Techni sa v stredoveku nachádzala aj dedina Filovo, ktorá však zanikla.

EGREŠ

135

Egreš leží v západnej časti Východoslovenskej nížiny, v doline potoka Chlm ec, v nad­ morskej výške okolo 145 m. V poli, západne od dediny Egreš sa prieskumom našli črepy nezdobenej slovienskej ke­ ramiky. 810 Najstaršiu písom nú správu o Egreši poznáme z roku 1398. Vtedy palatín Im rich Bubek riešil už predtým trvajúci spor o majetok dediny Egreš.811 Spor vznikol medzi zem anm i z Cejkova a Brehová na jednej strane a Ladislavom z Lučenca, vlastníkom panstva hradu Slanec na druhej strane. Ladislav z Lučenca sa snažil získať dedinu Egreš a pripojiť ju k m a­ jetkom hradného panstva Slanec. Keďže správa zachytila dedinu Egreš ako už jestvujúcu, vznik Egreša preto treba predpokladať aspoň niekoľko desaťročí pred koncom 14. storočia. V latinských písom nostiach zo 14. až 17. storočia sa dedina Egreš vyskytuje jednotne v tvare Egreš. Vyskytol sa názor, že názov je totožný s maďarským pom enovaním jelšového porastu či lesa (egreš = jelšový).812 V takom prípade by názov vytvorili zemania, vlastníci majetku, iniciátori založenia dediny, pričom okolité slovenské obyvateľstvo názov bez úpravy prevzalo. Názov Egreš m ohol však vzniknúť v slovenskom prostredí, takže je totožný s pom eno­ vaním ovocnej kerovitej rastliny, čo považujeme za pravdepodobnejšie, ako maďarský pô­ vod názvu. Vzhľadom na archeologické poznatky a slovenský pôvod názvu m ožno jestvovanie de­ diny Egreš predpokladať pred 11. storočím. Egreš koncom 14. storočia patril zemanom z Cejkova a Brehová. Zemanov Juraja a Mar­ tina z Cejkova postihla konfiškácia ich majetkov za neznáme prečiny či obvinenia. Ich m a­ jetky v roku 1403 dal kráľ Žigm und Petrovi Šóšovi zo Solivaru.813Druhá časť egrešského m a­ jetku však aj začiatkom 15. storočia zostala vo vlastníctve zemanov z Brehová a Cejkova.814 Zeman Martin z Cejkova sa okolo roku 1423 snažil opäť získať tú časť egrešského majetku, ktorá patrila Šóšovcom . Šóšovcom sa však podarilo udržať si majetok v Egreši, ktorý im pat­ ril okolo roku 1438. Boli to však len štyri poddanské usadlosti.815 Cejkovským zem anom patrila časť tunajšieho majetku aj začiatkom 16. storočia. Vtedy tam m ali majetky aj zemania z Úpora a in í.816 V 16. storočí vlastnili časť Egreša zemania z Vojky, druhá časť dediny bola súčasťou panstva Trebišov. Už pred rokom 1438 stál v Egreši drevený, filiálny kostol, zasvätený Kozmovi a Damianovi, m al vežu so zvonom , ale pri kostole nebol cintorín.817*Postavenie tam ojšieho kostola možno predpokladať v druhej polovici 14. storočia.

810 Š išk a , S .: A r c h e o lo g ic k ý p r ie s k u m V ý c h o d o s lo v e n s k e j n í ž in y v r o k u 1976. In : A V A N S v r o k u 1976. N itr a 1977, s. 274. 811 V a rjú , L B , I, s. 5 6 8 „s u p e r fa c to ... s ta tu c io n is ... p o s s e s s io n u m E g r e š " . P o zri aj s. 4 6 2 - 4 6 3 . 812 K n ie z s a , I.: A d a lé k o k a m a g y a r - sz lo v á k n y e lv h a tá r tô r té n e té h e z . B u d a p e st 1941, s. 41. 813 M O L , D L 57400 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... E g r u s " . Pozri aj D L 57404.

806M O L , D L 9 9 5 0 7 „ T e h n a " . 807M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 9 ,1 6 7 , 2 4 9 „ T e h n a " . 808T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 12; A 2 6 7 7 , s. 3 9 8 „ T e h n a " . 809M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

814 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. I 59 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... E g r e š ". 815 M O L , D L 5 7 5 5 9 , 5 7 5 6 0 , 57678 „ E g r e š " . 8,6 M O L , D L 7 1 9 9 2 , 7 2 0 4 9 „ E g r e š " . S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1525, nr. 6 8 „E g r e š " . 817 M O L , D L 57678 „ i n p o s s e s s io n e Egreš ...c a p e lla m lig n e a m ad h o n o r e m b e a to r u m C o s m e et D a m ia n i ... s in e s e p u lt u r a ... c a m p a n e h a b e n t e m " .

136

137

ZEMPLÍN

ERDÓBÉNYE

V roku 1441 tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej vyplatili daň kráľovi od dvad­ siatich piatich port.818 V sídlisku teda stálo najmenej dvadsaťšesť obývaných domov. V roku 1567 sedliakov zdanili od šiestich port. Pozemky štyroch sedliackych usadlostí boli opustené, hoci tam žilo aj osem želiarskych domácností. V roku 1582 zdanili sedliakov od piatich port. Miestne sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvanásť sedliackych a želiarskych domov.819 Napriek úbytku poddanských domácností a dom ov bol Egreš aj na prelome 16. a 17. sto­ ročia stredne veľkou dedinou, pričom mal len poddanské obyvateľstvo. V 17. storočí sedliacke domácnosti postupne chudobneli. V roku 1610 nielen sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu od 1,5 porty, v roku 1635 iba od štvrť a osm iny porty.820 V roku 1715 žilo v Egreši sedem, v roku 1720 už trinásť sedliackych dom ácností.821 Pri Egreši sa v stredoveku nachádzala aj osada s pomaďarčeným názvom Mocharosm al, ktorá však zanikla.

O d 13. storočia jestvovali dve dedinské sídliska s maďarskými názvami v zmysle Nižná Beňa a Vyšná Beňa.826 Nižná Beňa bola sídliskovo menšia, čo sa od 16. storočia prejavilo aj v jej maďarskom názve v zmysle Malá Beňa. Vyšnú Beňu od 14. storočia pom enúvali aj náz­ vom v zmysle Lesná Beňa a v 16. storočí aj názvom v zmysle Veľká Beňa. Vo Vyšnej Beni, či Lesnej Beni jestvoval kostol nepochybne pred 14. storočím, avšak pí­ somné doklady o ňom sú od 14. storočia. Postavenie a jestvovanie kostola sa prejavilo aj v maďarskom názve v zmysle Kostolná Beňa, zriedkavo používanom v 14. storočí. Kostol bol v stredoveku zasvätený Sv. M artinovi. V tridsiatych rokoch 14. storočia bol tamojším farárom istý M ikuláš.827 Katolícki farári v ňom pôsobili do reformácie, teda do polovice 16. storočia. O d druhej polovice 16. storočia, dokázateľne od roku 1598 tam vysluhovali bohosluž­ by evanjelickí reformovaní kazatelia. Po vplyvom protireformácie bol okolo roku 1700 už opäť kostolom rímskokatolíckej cirkvi.828 Nezachovali sa správy o tom , kedy Bene nadobudli šľachtici. Stalo sa tak najneskôr v po­ lovici 13. storočia, lebo koncom 13. storočia dokázateľne boli ich vlastníkm i viacerí zema­ nia, v 14. storočí zemania z Turne, v 16. storočí Šerédiovci, Dobóovci a iní, v 17. storočí po­ stupne Lórantfiovci a Rákociovci.829 V tamojšom chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 15. storočia.830 Sedliacke dom ácnosti v Kisbényi boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od piatich port, v roku 1582 od 3,5 porty. Tamojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných trinásť pod­ danských dom ov.831 Sedliacke dom ácnosti v Erdóbényi boli v roku 1567 zdanené od piatich port. Časť dedi­ ny nedávno vypálili Turci a pohorelci daň neplatili. Tí si však zakrátko postavili nové obyd­ lia. V roku 1582 sedliakov zdanili už od dvadsiatich port. V roku 1600 m alo sídlisko päťdesiatjeden obývaných roľníckych domov, kostol, faru, školu a kúriu miestnych zemanov.832 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Erdóbénye pravdepodobne už mestečkom s roľníc­ kym, vinohradníckym , remeselníckym, farským i zemianskym obyvateľstvom. Patrilo k stredne veľkým mestečkám v Zemplínskej župe. V 17. storočí obyvatelia chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 boli roľnícke a želiarske domácnosti zdanené od 3,5 porty, v roku 1635 od piatich port.833 V roku 1715 m alo mestečko Erdóbénye dvadsaťosem meštianskych dom ácností, v roku 1720 už päťdesiatdeväť dom ácností. Aj vtedy sa v chotári nachádzali vinice.834

EKED EW CH

Šľachticom Drugetovcom patrilo v Zemplínskej župe nielen územne celistvé humenské panstvo, ale aj ojedinelé majetky v strednom Zem plíne, napr. Trhovište, Horovce a ešte juž­ nejšie ležiace mestečko Zem plín aj iné. V listine z roku 1451 je v poradí po mestečku Zem ­ plín zapísaná aj dedina s takým maďarizovaným názvom .822 Je to jediný doklad o nej, preto m ožno konštatovať, že táto dedina jestvovala v polovici 15. storočia, patrila Drugetovcom , avšak jej zemepisnú polohu nem ožno zistiť presnejšie, ako v okolí mestečka Zem plín. Nem ožno však vylúčiť, že zápis vznikol chybou pisára listi­ ny, takže taká dedina nikdy nejestvovala.823

ERDÓBÉNYE (M) E r d ó b é n y e le ž í n a v ý c h o d n o m s v a h u H e g y a lja . N a js ta r š í d o k la d o E r d ó b é n y e sa z a c h o v a l v lis t in e k rá ľa B e la I V . z r o k u 1 2 3 9 o d a r o v a ­ n í a v y m e d z e n í m a j e t k u , s u s e d i a c e h o s c h o t á r o m E r d ó b é n y e . V l i s t i n e je z a p í s a n é a j t o , ž e c e z d e d i n u v e d i e c e s t a .824 D e d i n u z a p is o v a li p o d n á z v o m B e n y e , č o b o la m a ď a r iz o v a n á p o d o b a p ô v o d n é h o s lo -

II,

v i e n s k o - s l o v e n s k é h o n á z v u , t o t o ž n é h o s o s o b n ý m m e n o m B e ň a .825 J e s t v o v a n i e t a m o j ­

826 Š O B A L e v o č a , S p iš . p re p .

š i e h o s í d l i s k a p r e d p o k l a d á m e n i e l e n p r e d 1 3 ., a l e a j p r e d 1 1 . s t o r o č í m .

827 M V H , I - 1, s. 2 4 9 , 3 4 0 , 345 „ N ic o la u s sa cerd o s S a n c ti M a r tin i d e A r d u m b in c h e " , „ d e E r d e u b e n ie " ,

Fa sc. 1, nr. 2 2 „A ls o b e n e ... F e ls e w b u n e " .

„d e H e r d e u b e k a " , „ d e E r d e u b e n ia " . 818 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ E g r y s " . 819 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 18, 166, 2 4 7 „E g r e š " . 820 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 11; A 2 6 7 7 , s. 3 9 9 . 821 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 8 ,1 8 4 . 822 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1451, n r . 16 „p o s s e s s io n ib u s ... E k e d e w c h " . C s á n k i, c . d ., s. 3 4 6 b e z u d a n ia z e m e p is n e j p o lo h y . 823 N a s le d u jú c e s lo v o v u v e d e n e j lis tin e , ted a n á z o v „ S z a lo b n ia " je c h y b n ý m o p a k o v a n ím u ž p rv za p ísa n e j d e d in y Ž a lo b ín . B e ň k o , c . d ., s. 2 5 2 te n to z á p is sv o js k y s to to ž n il s d e d in o u Z á v a d k a .

828 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 1 2 4 .11, 7 ,1 9 0 6 , s. 4 9 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 157 „B é n y e (te m p lu m ) la p id e u m c a t h o lic o r u m " . 829 Š O B A L e v o č a , S p iš . p re p .

II,

Fa sc. 1, nr. 2 2 „A ls o b e n e ... F e ls e w b u n e " z r. 12 9 9 . T a m ž e , Fa sc. 5, nr.

367 „ p o s s e s s io n u m O lb e n y e et F e lb e n y e ... E g h a z a s b e n y e et O lb e n y e " z r. 1370. M O L , D L 9513 „ A ls o b e n y e , F e ls e w b e n y e a lio n o m in e E r d e w b e n y e " z r. 1409; D L 1 6 4 4 7 ,1 7 7 7 0 z r. 1466 a 1476. Pozri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y . 830 A d a lé k o k X V I , 1910, s. 2 0 „ d e c im a r u m v in o r u m ... d e u tra q u e B e n y e " z r. 1492. 831 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 11, 162, 2 4 0 „ K y s b e n ie " , „K is B e n ie " .

824 Š O B A L e v o č a , S p iš . p re p . II, F a sc . 2 , nr. 99 „ v ia ... de B e n ie ... terra B e n ie " . P o zri aj M a r s in a C D S 1 , II, s. 3 2 9 , č . 476 z r. 1 2 5 5 .

832 T a m ž e , s. 1 1 ,1 6 2 , 2 4 0 , 2 6 2 „E r d e u b e n ie " , „ N a g y b e n y e " , „ E r d ó B e n ie " .

825 S ta n is la v , S lo v e n s k ý , I, s. 4 9 8 ; II, s. 43 a k o ľ u d o v ý v a r ia n t m e n a B e n e d ik t.

834 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184.

833 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 6; A 26 7 7 , s. 4 0 3 „E r d o B e n ie " .

138

ZEMPLÍN

FABIANHÁZA

V tamojšom chotári sa nachádza kopec s maďarským názvom Várhegy.835 Názov pripo­ m ína, že na onom kopci jestvoval hrad. O hrade však nepoznáme písom né doklady zo stre­ doveku. Napriek tom u je nepochybné, že iniciátormi vybudovania hrádku m ohli byť len šľachtickí vlastníci Erdóbénye. Časť výstavby a pôdorys hrádku m ožno osvetliť len arche­ ologickým výskum om .

FABIANHÁZA

EZTRAG Šľachticom z Veľkých Trakán a Agárda patrilo v druhej polovici 14. storočia a v prvej polovici 15. storočia okolo desať dedín vo východnej časti Medzibodrožia. Jednou z nich bola aj dedina s názvom zapísaným v tvare Eztrag, o ktorej poznáme doklad z roku 1417. Pri dedine bol brod.836 O zemepisnej polohe dediny m ožno usudzovať na základe faktu, že pri nej bol brod či prievoz. V uvedenej listine je zapísaná v poradí za Pribeníkom. Len na základe tých skutoč­ ností m ožno predpokladať, že sídlisko ležalo pri pravom brehu Tisy, v úseku pri Veľkých Trakanoch, Leányváre či Karáde, alebo pri brode cez Karču pri Pribeníku. Tam jestvovalo starobylé sídlisko zaiste už pred 12. storočím až do polovice 15. sto­ ročia.

139

O územ nom majetku so sídliskom takého názvu je priamy doklad k roku 1327.837 M a­ jetok ležal pri východnej časti chotára dediny Kalša. Sídlisko dostalo maďarský názov zlo­ žený z m ena zemana Fabiána a slova -ház = dom , obydlie, v zmysle Fabiánovo, teda názov typický pre maďarské názvy zemianskych dedín. O kolo roku 1327 majetok patril Fabiánovi, zakladateľovi osady, prípadne jej dedičovi po predkoch a Fabiánovi z 13. storočia. Zalo­ ženie samoty či osady Fabianháza treba predpokladať v 13. storočí, dokázateľne však jest­ vovala v prvej polovici 14. storočia.

FALKUŠOVCE Falkušovce ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, na východnom vale Ondavy, v nadmorskej výške okolo 104 m. V tam ojšom chotári sa našli zvyšky osídlenia z 9. až 10. storočia.838 Osadu však neobý­ vali obyvatelia Falkušoviec, lebo tie vtedy ešte nejestvovali, ale obyvatelia staršej dediny, te­ da Bracoviec, prípadne Ložína. Prvá správa o Falkušovciach je v nedatovanej listine Jágerskej kapituly, v ktorej sa ozna­ muje kráľovi Ondrejovi III. (1290-1301), že pozvala šľachtica Mikuláša v jeho dedine Fal­ kušovce na riešenie sporu s iným šľachticom .839 Z obsahu listiny je isté, že Falkušovce kon­ com 13. storočia jestvovali, pričom treba predpokladať, že sídlisko bolo už skôr a dedina patrila šľachticom. V písom nostiach od 13. do 17. storočia sa vyskytuje striedavo pod názvami Folkus, Falkos. Boli to úradné, maďarizované názvy odvodené pravdepodobne od m ena, či prezývky prvého zemianskeho vlastníka a zakladateľa tamojšieho sídliska. Na základe uvedenej správy a predpokladaného pôvodu názvu m ožno usúdiť, že dedi­ na vznikla okolo polovice 13. storočia ako sídlisko na majetku zemana Falkuša. V 14. až 17. storočí patrili Falkušovce zemanom z Budkoviec.840 Pôvod tam ojšieho kostola je nejasný. Z jedinej správy o ňom z roku 1700 sa m ožno doz­ vedieť, že vtedajší kostol bol drevený a pôsobili v ňom kazatelia evanjelickej cirkvi augsburs­ kého vyznania.841 Falkušovské sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené od 3,5 porty. Jedna do­ mácnosť si stavala dom a štrnásť želiarskych domácností daň neplatilo. V roku 1582 sed­ liakov zdanili od šiestich port. Sídlisko malo v roku 1600 pätnásť obývaných poddanských domov.842

837 N a g y , C D H A II, s. 3 2 4 „s e p a r a t terram In g o w a terra F a b ia n i, F a b y a n h a z a v o c a t a " . A M K o š ic e , T a j. á r ch . N K a lsa 2, 3 , 4. 838 Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 - 3 8 3 . 839 N a g y , C D P V i l , s. 316 „ i n v illa su a F o lk u s " . 840 S e d lá k , R D S1 1 , s. 513, č. 2 0 8 „p o s s e s s io n e s ... F a lk a s" z r. 1314. M O L , D L 6 4 0 2 5 „ F o lk u s " z r. 1342; 835 O v in ic ia c h n a s v a h u k o p c a p ísa l S z ir m a y , N o t ic ia h is to r ic a , p o litic a , s. 127. 836 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u k t. P 2 „ p o s s e s s io n e s ... E ztra g c u m v a d o " . O p ô v o d e n á z v u p o z r i S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 1 2 7 ,1 3 0 ; II, s. 176, k to rý h o o d v o d il o d s lo v e n s k é h o strag v z m y s le b o c ia n , ryb ár, su p .

D L 6 6 8 6 2 „F a lk o s " z r. 1411; D L 67147 „F a lk w s " z r. 1498. 841 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „F a lk o s (te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " . 842 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 33 , 174, 251 „ F a lk u s " , „F a lk o s " .

140

141

ZEMPLÍN

FÓLDVÁR

Na prelome 16. a 17. storočia boli Falkušovce stredne veľkou dedinou a tradične v nej žilo len poddanské obyvateľstvo. V 17. storočí falkušovské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Výrazne sa to prejavilo aj v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zda­ nili od 1,25 porty. V roku 1635 tam už sedliakov nebolo a želiarov zdanili iba od osm iny porty.843 Postupne ubúdalo obyvateľov aj dom ov a sídlisko sa zmenšovalo. Na prelome 17. a 18. storočia boli Falkušovce m alou dedinou. Ešte v rokoch 1715 a 1720 m ali iba po štyri do­ m ácnosti.844

O dedine Filovo je doklad z roku 1351, kedy bolo majetkovou súčasťou sečovského pan­ stva a vo vlastníctve šľachticov zo Stredy (nad Bodrogom).849 Jej maďarský názov typologický patrí k názvom zemianskych osád a dedín, odvodených od mena zemana a so slovom -falua = dedina, prípadne aj -haza = obydlie, dom . Pôvodný slovenský názov bol totožný s m enom zemana, teda Filo. Vznik osady zemana Fila m ožno predpokladať v 13., prípadne začiatkom 14. storočia. O d polovice 14. storočia až do konca 15. storočia bolo Filovo majetkovou súčasťou sečov­ ského panstva a vo vlastníctve šľachticov zo Stredy.850 V roku 1441 tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej zaplatili daň kráľovi tri zlaté.851 Z veľkosti dane m ožno usúdiť, že tam hospodárili sedliaci na pozemkoch v rozsa­ hu viac ako troch celých usadlostí, teda najmenej štyri domácnosti. Koncom 15., prípadne začiatkom 16. storočia obyvatelia sídlisko opustili, v roku 1512 už nejestvovalo. Názov Filo, či Filovo sa však aj neskôr vzťahoval na miesto bývalého sídliska, pričom ná­ zov Filovo ako chotárny názov je živý doteraz.

FELSÓ HERECKÍ (M) Felsó Berecki sa nachádza v západnej časti Medzibodrožia, na vale Bodrogu, severne od dediny Alsó Berecki. Dedinu Felsó Berecki založili poddaní zo staršej dediny Berecki, prípadne iní usadlíci na jej území okolo polovice 14. storočia. Svedčí o tom skutočnosť, že sa pre staršiu dedinu Be­ recki koncom 14. storočia zaužíval názov v zmysle N ižný Berecki. V 14. a 15. storočí patrila zaiste šľachticom z rodu Bokša, m ožno vetve z Alsó Berecki. V 17. storočí bola majetkovou súčasťou hradného panstva Kevešd (Kamenec), ale vlastnili ju aj zemania a šľachtici Bočkaiovci. V roku 1567 tam zdanili len jednu, resp. dve sedliacke dom ácnosti od jednej porty. Bý­ vala tam aj jedna želiarska rodina. Päť usadlostí bolo opustených. Sedliackych dom ácnos­ tí pribúdalo, v roku 1582 ich zdanili od 2,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných je­ denásť poddanských dom ov.845 Na prelome 16. a 17. storočia bola stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľ­ stvom. V prvej polovici 17. storočia sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od celej a osm iny porty, v roku 1635 od pol a os­ m iny porty.846 V roku 1715 tam bývalo sedem, v roku 1720 len päť sedliackych dom ácností.847

FILOVO V dvorianskom chotári na polohe zvanej Filovo sa našli stopy po sídlisku a črepy kera­ m iky pochádzajúce z 11. až 13. storočia.848 Tie však zanechali vtedajší obyvatelia Techne (Dvorianky) a nie obyvatelia Filova, ktoré vtedy ešte nejestvovalo.

FÓLDVÁR (M) Z prvej polovice 14. storočia sa zachovali písom né správy o poddanských obyvateľoch dediny s takým maďarským názvom, ale aj pomaďarčeným pôvodným slovenským náz­ vom .852 Základ slovenského názvu, koreniaci v slove zem vedie k poznatku, že pôvodným ob­ jektom bolo slovienske hradisko, ktoré m ožno preskúmať len archeologicky. Keď na ňom , alebo v jeho susedstve neskôr vzniklo dedinské sídlisko, dostalo slovenský názov Zemne, maďarizovaný názov Zemlenvár a neskôr maďarský kalkulový názov Fôldvár. Hradisko je závažným dokladom slovienskeho osídlenia pred 11. storočím. Používanie názvu Zemne je dokladom o sídelnej kontinuite slovenského obyvateľstva ešte v 14. storočí. Dedinské sídlisko Zemne - Fôldvár obyvatelia opustili alebo vymreli v druhej polovici 14. storočia. Priľahlý územ ný majetok však aj neskôr tak pomenúvali obyvatelia blízkych dedín, aj šľachtickí zem epáni.853 V 15. - 17. storočí patril onen majetok najmä šľachticom M onokiovcom . Názov Fôldvár sa v 18. a 19. storočí vzťahoval a m ožno aj doteraz vzťahuje k polohe v južnom susedstve Zom bora, ležiacej nad ústím ľavého prítoku do potoka Takta. Tam sa nachádzalo slovienske hradisko aj neskoršia dedina Zemne - Fôldvár.854*

849 N a g y , C D H A V I I , s. 307 „ c u m ... p e r tin e n tib u s ... P h ile fo lv a " . 850 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1435, nr. 12 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... F y le e h a z a " z r. 1435. M O L , D L 57724 „ F y le w " z r. 1459; D L 2 4 7 2 4 „ p o s s e s s io n e s ... F y lo h a z a " z r. 1479. 851 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. P 159 „p r e d io r u m ... F y lio " z r. 1512; In t r o d u c t. Z 37 „p r e d ii F y ly w "

843 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5 0 ; A 2 6 7 7 , s. 417. 844 M a g y a r o r s z á g , s, 179, 184. 845 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 7, 194, 241 „F e ls e u B e r e c k i", „F e ls s ó B er e ck i". 846 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 4 ; A 2 6 7 7 , s. 4 2 0 „F e ls ó B e r e c z k i". 847 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 . 848 B u d in s k ý - K ríčk a, V .: N o v é n á le z y n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v r. 1980. N itr a 1981, s. 3 9 .

z r. 1526. 852 S O B A P rešov, V é č e i S , O s o b n ý e le n c h k p ís o m n o s tia m z ro k o v 1262 až 1599, p ís m e n o „ C " „d e F ô ld w á r " z ro k u 1331. N a g y , C D H A V , s. 3 3 6 „a lii d u o d e Z e m le n u a r " z r. 1349.

853SOBA P rešov,

V é č e i S , M ie s t n y e le n c h k p ís o m n o s tia m z r o k o v 1269 až 1757, P ís m e n o „ F " „p r e d ii

F ô ld v á r" z r. 1435 aj 1625. 854 S zir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 126 z a z n a m e n a l, že ta k ý m a je to k sa n a c h á d z a pri L e g y e s B é n y e . C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 347 p o z n a jú c d o k la d z ro k u 1434 h o lo k a liz o v a l z á p a d n e o d T o k a ja .

142

ZEMPLÍN

GESZTHELY

GALÁČ

GESZTHELY (M)

Šľachtic M ortun syn Zočuda požiadal kráľa Ladislava IV. o darovanie majetku Galáč, ležiaceho v Zem plínskom komitáte. Keďže v kráľovskej kancelárii nem ali vedom osti o vlast­ níckom vzťahu onoho majetku, kráľ poveril Leleský konvent, aby to zistil a prípadne aj uviedol žiadateľa do vlastníctva požadovaného majetku, ak proti tom u nebudú protestovať šľachtici, vlastníci susedných majetkov. V nedatovanom mandáte kráľa Ladislava IV. (1272-1290) je najstarší zápis o tomto m ajetku.855 Šľachtic M ortun požadovaný majetok nadobudol a jeho syn aj príbuzní, zemania z Plechotíc ho vlastnili v prvej tretine 14. storočia, kedy časť majetku darovali alebo zálohovali príbuzným či spríbuzneným šľachticom .856 V listine z roku 1324 o predaji časti tohto majetku je napísané, že časť majetku Galáč bola pripojená k územ ném u majetku Veľkých Ozoroviec, pričom susedila s chotárom Veľ­ kého Ruskova.857 Z toho je zrejmé, že územ ný majetok Galáč ležal medzi Veľkými Ozorovcami a Veľkým Ruskovom. Na ňom v 13. až v prvej polovici 14. storočia m ohlo jestvovať sídlisko poddaných, ktoré okolo polovice 14. storočia zaniklo. Dom nievam e sa, že názov je totožný s osobným m enom , aké sa ojedinele vyskytovalo ešte v 13. storočí.858

Geszthely leží v juhozápadnom okraji Zem plén megye, pri dolnom toku Hornádu. V polovici 13. storočia patrila táto dedina šľachticovi Klementovi, ktorý zomrel bez po­ tomkov. Kráľovič Štefan ju v roku 1268 daroval sabolčskému šľachticovi Alexandrovi sy­ novi Druga.860 V polovici 14. storočia boli zemepánmi dediny zemania, ktorí v nej m ali kúriu a názov dediny používali v prídom ku.861 Na základe týchto skutočnosti m ožno jestvovanie tam oj­ šieho sídliska predpokladať aj pred 13. storočím. V 14. - 16. storočí názov dediny zapisovali v tvaroch Geztel, Gezthel, Gesztel, Gezteli. Ak sú to pravopisné obm eny maďarizovaného tvaru staršieho slovenského názvu, koreniaceho v m ene Gostiľ, tak jestvovanie onoho sídliska m ožno predpokladať už pred 12. storočím , lebo do maďarčiny bol prevzatý ešte so začiatočnou spoluhlás­ kou g .862 Názvu Geztel je blízky zápis mena či prezývky istého zemplínskeho hradníka zo začiat­ ku 13. storočia.863 Ak pripustíme, že informátor alebo pisár nesprostredkovali presne jeho meno, tak ono a názov boli totožné. Z toho m ožno predpokladať, že onen hradník Gostil bol zemianskym zakladateľom tam ojšieho sídliska na prelome 12. a 13. storočia. Tento predpoklad pripúšťa aj možnosť, že sídlisko aj názov boli staršie, takže dedina m ohla jest­ vovať už pred 12. storočím. Dedina patrila tam ojším zemanov v 13. - 16. storočí.864 V 16. - 17. storočí bola m ajet­ kovou súčasťou panstva Tokaj. Sídlisko založili pri krajinskej ceste, tiahnúcej v smere juh - sever. O priľahlom úseku cesty Kák - Geszthely je výrečný doklad z 15. storočia.865 Tamojší zemania m ožno so súhlasom kráľa, m ožno svojvoľne zaviedli pri dedine vybe­ ranie mýta v 13., m ožno až v 14. storočí. Kráľ Žigm und však v roku 1409 vyberanie mýta zakázal.866 M ožno už v 14. storočí, určite v 15. storočí mala dedina dve sídliskové časti, v smere od juhu M alý Geszthely a Veľký Geszthely. Aj cez Geszthely tiahlo turecké vojsko, plienilo ho a vypálilo. V roku 1567 tam nestál ani jeden dom . Tie sedliacke domácnosti, ktoré si hneď postavili nové domy, boli v roku 1570 zdanené daňou kráľovi od desiatich port. V roku 1582 zdanili sedliakov od osemnás­ tich port. V roku 1600 malo sídlisko devätnásť obývaných poddanských domov. Dedina vtedy patrila pod tureckú správu.867 Na prelome 16. a 17. storočia bol Geszthely stredne veľkou dedinou.

GEREGURVÁGÁSA V roku 1363 si šľachtici z Rozhanoviec rozdelili majetky hradného panstva Čičava, kto­ rého súčasťou boli aj nedávno vzniknuté dediny. Tamojší poddaní ešte užívali slobody po­ čas niekoľkoročnej lehoty a neodvádzali povinnosti zemepánom . Z toho dôvodu sa ich deľ­ ba netýkala, zostávali teda v spoločnom vlastníctve šľachticov z Rozhanoviec. Všetky sa nachádzali v doline O ndavy a jednou z nich bola aj dedina s pomaďarčeným názvom v zmysle Gregorova Poruba.859 Názov vyjadril skutočnosť, že sídlisko založil šoltýs Gregor s poddaným i podľa zákupného práva. Z inform ácie o vtedajšej nezdaniteľnosti poddaných vyplýva, že sídlisko vznik­ lo okolo roku 1360. H oci sa v listine uvádza, že dedina ležala v doline Ondavy, jej polohu sa nepodarilo pres­ nejšie zistiť. N epochybné je, že sa nachádzala v západnej časti doliny O ndavy od dediny Dobrá po N ižnú Oľšavu. Dedina zanikla po odchode poddaných, alebo sídliskovo aj správne splynula s nie­ ktorou susediacou staršou dedinou v šesťdesiatych či sedemdesiatych rokoch 14. sto­ ročia.

143

860 N a g y , C D P V I , s. 154 „te rr a m ... K eztel v o c a t a m " . 861 N a g y , C D H A I, s. 6 0 3 „ d e G e z t e l" z r. 1352.

855W e n z e l, C D A C I X , s. 5 5 0 „te r r a m v a c u a m 856G é r e s i, N K I , s. 62 „ p o s s e s s io n e m ip s o r u m

... G a l a c h v o c a ta m , terris u n d iq u e c ir c u m d a ta m " .

862 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 130, 4 9 6 ; II, s. 191.

G a l a c h " v r. 1324; s. 6 4 „ G a la c h " v r. 1327. M O L , D L 6 9 6 6 5

863 K a r á cs o n y i, R V , s. 2 2 7 , č . 2 0 2 „ca s tr e n s e s s c ilic e t v i l l a n i ... R e tzte l" z r. 1219.

„ G a l a a c h " v r. 1327.

857M O L ,

D L 6 9 6 8 7 „ p a r tic u la terre d e d ic ta G a la a c h a d ... p o s s e s s io n e m N a g a z a r a p p lic a ta " , „s e p a r a n te s

terras R u zk a e t K a la c h " , „ f lu v i u m G a l a c h " . P o zri aj G é r e s i, N K I, s. 2 2 9 .

858N a g y , 859M O L ,

C D H A I , s. 175 „ G o l a c h " . D L 5191 „ N o v i s v i l l i s ... lib e r ta tib u s a d h u c g a v i s i s ... G e r e g u r u a g a s a ... iu x ta B u d r u g h s itu a tis " .

864 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1411, nr. 23 „ d e G e s te l" z r. 1411; A . a . 1449, n r . 58 „p o s s e s s io n is K y s g e z th e l" . 865 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , nr. 2 0 „ m a g n a m v ia m d e ... K a k ... ad ... K y s g e z th e l" . 866 M O L , D L 7 0 7 7 2 „tr ib u ta p o n c iu m ... in ... G e z th e l ... in d e b ite e x is te n c iu m " . M á ly u s z , Z s O č . 7015. 867 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 8 2 , 163, 2 3 9 „ G e s z t e l" , „ G e z t e l i ... T u r cis s u b ie c ta " .

II

- 2,

144

ZEMPLÍN

GIRINCS

V prvej polovici 17. storočia tamojší obyvatelia chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj že­ liarov zdanili spolu od piatich port, v roku 1635 vtedy už mešťanov len od dvoch port.868 Z tých zápisov vyplýva, že Geszthely sa od prvej polovice 17. storočia vyvíjal ako mestečko. V roku 1715 v ňom žilo tridsaťdva dom ácností, v roku 1720 tridsaťšesť poddanských i ze­ mianskych dom ácností.869

GIRINCS (M)

GIGLOVCE Giglovce ležia v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 150 m . Kráľ Žigm und v roku 1408 a opätovne v roku 1410 daroval šľachticom z Perina strop­ kovské panstvo, na ktorom jestvovala aj dedina Giglovce.870 Vtedy vznikli prvé zachované doklady o tejto dedine, v ktorých je zapísaná v ponem čenom názve. Jej pôvodný, sloven­ ský názov bol pomaďarčený šľachticmi a ten sa vyskytuje v neskorších písom nostiach. Vzhľadom na zemepisnú polohu, vývoj osídlenia priľahlého okolia, uvedené správy a neskorší vývoj Gigloviec predpokladáme, že sídlisko založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného, nem eckého práva v 14. storočí.871 Šoltýsi a roľníci tam hospodárili aj v 16. storo­ čí. Prvý, slovenský názov dosvedčuje, že sídlisko vzniklo v slovenskom jazykovom prostredí. Giglovce od 14. storočia a nepretržite aj v 17. storočí boli majetkovou súčasťou strop­ kovského panstva.872 Až z urbárov stropkovského panstva z rokov 1557 a 1569 sa dozvedáme, že v Giglovciach pôsobili šoltýsi a hospodárili roľnícke, slovenské rodiny. K zemepánom mali také povin­ nosti, aké obyvatelia v Kelči a Malej Dom aši.873 V roku 1567 tam hospodárili len dve sedliacke domácnosti, obe na polovičných usad­ lostiach, preto boli zdanené daňou kráľovi od jednej porty. Ďalšie dve, ale želiarske do­ mácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od dvoch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných šesť poddanských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.874 Giglovce boli m alou dedinou so slovenským roľníckym obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdani­ li spolu od jednej porty, v roku 1635 od štvrť porty.875 V rokoch 1715 a 1720 žili v Giglovciach po štyri poddanské dom ácnosti.876

145

Girincs leží v južnom okraji Zem plén megye pri rieke Sajó (Slaná). Dedina Girincs bola v prvej polovici 13. storočia vo vlastníctve viacerých zemianskych rodín. Jej zem epánm i boli nielen miestni zemania, ale aj iní. V roku 1265 zeman Mate pre­ dal dedičnú časť tam ojšieho majetku zemanovi Petrovi z Girincsa.877 O d 13. storočia zapisovali názov dediny ako Grinch, Gerinch a pod., čo boli pravopisné obm eny maďarizovaného tvaru pôvodného slovenského názvu Gričen.878 M ožné však bo­ lo aj to, že názov zachytil charakteristické zamestnanie tamojších obyvateľov ako hrnčia­ rov. Ich služobníčky vzťah m ožno predpokladať už v 9. storočí k veľkomoravským knieža­ tám Rastislavovi, ale najm ä k Svätoplukovi, prípadne až k uhorským kráľom v 11. až 12. storočí. O slovienskom osídlení pred 11. storočím a nasledujúcom slovenskom osídlení svedčí aj názov blízkeho m ŕtveho ramena H ornádu.879 V čase, keď uhorský kráľ daroval dedinu zemanom , už boli obyvatelia Girincsa iste viac roľníkmi ako hrnčiarm i. Girincs bol majetkom tamojších zemanov a ich príbuzných ešte v 16. aj 17. storočí. V dedine m ali kostol zaiste pred 14. storočím, avšak preveriť to môže len archeologický, prípadne architektonický výskum. Zo stručného zápisu z roku 1335 je nepochybné, že vte­ dy jestvoval v Girincsi kostol. Nepoznám e však nielen m eno vtedajšieho farára, ale najmä duchovného patróna kostola v stredoveku.880 V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od štyroch port. Jedna domácnosť si stavala dom, iná bola želiarska, takže tie daň neplatili. Pozemky i domy po ôsmich domácnostiach boli opustené. V roku 1582 zdanili sedliakov od siedmich port. Za­ krátko dedinu napadlo turecké vojsko a Girincs okolo roku 1600 a neskôr okolo roku 1635 bol pod tureckou správou. V roku 1600 mal Girincs osem obývaných poddanských domov.881 Na prelome 16. a 17. storočia bol Girincs malou dedinou. Takou zostal aj v 17. storočí, kedy tam ojší poddaní výrazne chudobneli. V roku 1610 miestnych sedliakov aj želiarov zda­ nili spolu od pol porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.882 Okolo roku 1715 tam nebývala ani jedna poddanská domácnosť, iba tam ojší zemania. V roku 1720 žilo v Girincsi okrem zemanov už osem sedliackych dom ácností.883

GIROVCE Girovce ležia v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v dolnej časti údolia Oľky, východ­ ného prítoku Ondavy, v nadmorskej výške okolo 155 m .

868 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2; A 2 6 7 7 , s. 4 0 4 „ O p p i d u m G e z te ly " z r. 1635. 869 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 . 870 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 , 9 6 5 7 , 9671 „ v i l l i s ... G y g l o u i c z " . M á ly u s z , Z s O II - 2, č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714.

877S N A ,

871 T a k aj B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 8 , 2 7 3 . 872 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „ G y g l o c z " , „ G y l o g h " z r. 1430. $ O B A P rešov, D r u g e t

H, i. č . 43

H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., nr. 69 „p a r te m terre su e h e re d ita r ie n o m in e G r i n c h ... P etro

de G r in c h " .

875 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 18; A 2 6 7 7 , s. 397.

878S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 130, 4 9 6 ; II, s. 193. 879S N A , H M L e le s . k ., M e ta le s c. Z e m p lín ., nr. 69 „ M o r o t u a n " z r. 1265. 880M V H , I - 1, s. 3 4 4 „d e K e r e n c h " . 881M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 163, 2 4 0 „ G y e r i n c h " , „ G e r e n c z T u r cis s u b je c ta " . 882T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3; A 26 7 7 , s. 4 0 5 „ G i r i n c h " .

876 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 .

883

„ I g lo w c z " z r. 1465; č . 63 „ G y g l o c z " z r. 1506. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 873 M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 4 , nr. 4 9 , s. 3 5 9 „V illa e S c la u o n ic a le s " ; s. 367 „ W y g lo c z " z r. 1557. M a r s in a , K u šík , U r b á r e I, s. 2 4 9 „ G y g l o c z , S c la u i" z r. 1569. 874 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 9 ,1 7 2 , 251 „ K i g l o c " , „ G y g l o c h " , „ G i g l o c z " .

Magyarország, s. 179, 184.

146

147

ZEMPLÍN

GOPOL

Keď kráľ Žigm und v roku 1408 daroval šľachticom z Perina stropkovské panstvo, vtedy na ňom jestvovala aj dedina Girovce.884 V darovacích listinách sú o nej prvé doklady. Z ob­ sahu listín m ožno usúdiť, že už skôr jestvovala. V listinách z 15.-17. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Girocz a jeho pravo­ pisných obm enách. Bol to maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Girovec či G i­ rovce, ktorý sa dostal do písom ností len ojedinele. Predpokladáme, že názov korení v priezvisku zakladateľa tamojšieho sídliska a prvého šoltýsa vo vznikajúcich Girovciach. Na základe uvedených skutočností a predpokladov sa dom nievam e, že Girovce založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného práva v 14. storočí. Keďže v dedine aj v 16. storočí pô­ sobil šoltýs, ale najm ä v nej bývalo roľnícke obyvateľstvo, z toho vychodí, že dedinu zalo­ žili podľa nem eckého práva. Girovce boli od 14. storočia, nepretržite aj v 17. storočí majetkovou súčasťou stropkov­ ského panstva.885 V urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 sú pri Girovciach zápisy o tom, že v nich býva domácnosť šoltýsa a šesť, resp. štyri roľnícke sedliacke rodiny slovenského pôvodu, hospodáriace na polovičných usadlostiach. Všetky mali k zemepánom také po­ vinnosti, aké vykonávali obyvatelia Chotče.886 Girovské štyri sedliacke dom ácnosti, hospodáriace na polovičných usadlostiach zdani­ li v roku 1567 daňou kráľovi od dvoch port. Neskôr sedliakov ubudlo a zostávajúcich v ro­ ku 1582 zdanili od 1,25 porty. V roku 1600 stálo v sídlisku šesť obývaných poddanských dom ov a zaiste aj dom šoltýsa.887 Girovce boli m alou dedinou so slovenskými roľníckym i obyvateľmi. Zakrátko sídlisko takmer spustlo, takže v roku 1610 v ňom žili jeden až dve želiarske do­ m ácnosti, zdanené od osm iny porty. Aj v roku 1635 zdanili len želiarov od osm iny porty.888 Girovce boli m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v nich žili šty­ ri, v roku 1720 päť poddanských dom ácností.889

darovaného Andronika, vtedy Golop nem al poddanských obyvateľov.890 Ak aj pripustíme pravdivosť vyhlásenia Andronika, že obyvatelia Golop opustili, predsa je to nepriamy do­ klad o tom , že tam skôr, teda v prvej polovici 13. storočia jestvovalo obývané dedinské síd­ lisko. Obyvatelia ho m ožno opustili, prípadne vymreli počas vpádu Tatárov na jar v roku 1241. V uhorských písom nostiach z 13. storočia sa vyskytuje v názvoch Glup, G ulup, neskôr pravidelne ako G olop. Názov Golop bol maďarizovanou podobou staršieho slovenského názvu Glup, ktorý Maďari prevzali so začiatočnou spoluhláskou g, teda pred 12. storočím .891 Historické a jazykovedné poznatky vedú ku konštatovaniu, že dedina jestvovala už pred 12. storočím. Dedinu Golop vlastnil Andronik od roku 1258 a po ňom jeho potomkovia. V druhej po­ lovici 13. storočia zemplínska časť Golopa patrila šľachticom Abovcom. Abovec Filip v roku 1296 predal onú časť Štefanovi a Jakubovi synom Štefana.892 Neskôr, ešte v dmhej polovici 16. storočia patril Golop tradične tamojším zemanom, ale aj zemanom iného pôvodu.893 M ožno už v 13. storočí, najneskôr však v prvej tretine 14. storočia postavili v Golope kostol, o ktorom sú písom né doklady od 14. storočia. Kostol bol zasvätený Všetkým Svä­ tým. Okolo roku 1332 v ňom pôsobil farár Já n .894 Ďalší rímskokatolícki farári zaiste do d m ­ hej polovice 16. storočia. Neskôr bol filiálnym kostolom evanjelickej farnosti Tálya. Aj dedinu G olop prepadli tureckí vojaci, takže v roku 1567 boli všetky dom y vyhorené. Keď si sedliacke dom ácnosti vybudovali nové domy, boli povinné platiť daň kráľovi. V ro­ ku 1582 ich zdanili od 1,5 porty. Tamojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných osem pod­ danských domov. V dedine bol kostol, avšak vtedy nem al vlastného farára.895 Na prelome 16. a 17. storočia bol Golop m alou dedinou. Takou zostal aj v 17. storočí. V roku 1610 boli tamojšie sedliacke aj želiarske domácnosti zdanené spolu od jednej por­ ty, v roku 1635 od trištvrte a osm iny porty.896 V roku 1715 tam bývalo osem sedliackych domácností, v roku 1720 už trinásť poddan­ ských dom ácností a tri dom ácnosti zemanov.897 Pri Golope sa v stredoveku nachádzalo aj sídlisko Szenteskúta, ktoré však zaniklo.

GOLOP (M) GOPOL Golop leží v južnej časti Zem pléni hegységa, v hornej časti doliny potoka Takta. Alsó Golop patril do Zemplínskej župy, Felsó Golop do Abovskej župy. Golop patril do roku 1258 kráľovi ako majetková súčasť hradného panstva Abaújvár. V tom roku ho kráľ Belo IV. daroval šľachticovi Andronikovi, ktorý bol odvtedy zaviazaný osobne s dvoma spolurytiermi slúžiť v kráľovom vojsku. Podľa informácie žiadateľa a ob-

Približne v dm hej a tretej štvrtine 13. storočia žil šľachtic, ktorého m eno zapisovali ako Gopol i Gyapol z rodu Bogatradvan. Jem u a bratovi Čizovi už v prvej polovici 13. storočia

890 W e n z e l, C D A C , V I I , s. 4 8 0 „te rr a m ... G lu p v o c a ta m , v a c u a m et h a b ita to r ib u s d e s titu ta m " . G y ó r ffy , G y .: A z Á r p á d k o r i M a g y a r o r s z á g tô r t é n e lm i fô ld r a jz a . B u d a p e st 1963, s. 87. V a rsik , O s íd le n ie I, s. 417; 884 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 „ c u m v i ll i s ... G e r a u ic h " . Po zri aj D L 9 6 5 7 , 9671 „ G e r o u ic z " z r. 1410. M á ly u s z , Z s O II - 2 , č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714. B e ň k o , c . d ., s. 2 5 8 . 885 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „ G e r o c z " z r. 1430. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 43 „ G e r o w c z " z r. 1465; č . 63 „ G e h y r o c z " z r. 15 0 6 . P o zri aj ď alšie p o z n á m k y . 886 M O L , K a m a ra , U e t C , fa s c . 4, n r . 4 9 , s. 3 59 „ V illa e S c la u o n ic a le s " ; s. 367 „ G y w r o w e c z " . Š O B A Prešov, Pete S , i. č . 154, s. 1 „ G y r o c z , S c l a u i" .

III, s. 4 8 5 . 891 S ta n is la v , S lo v e n s k ý 1, s. 130, 4 9 7 ; II, s. 194. 892 M O L , D L 4 5 5 5 6 , 58161, 9 7 3 5 8 „ p o s s e s s io n e m G u lu b in c o m ita tu d e Z e m le n " . 893 Š O B A P rešov, V é č e i S , In d e x a lp h a b e tic u s 2, p ís m . G , „ G o l o p " . 894 M V H I - 1, s. 2 4 9 , 3 4 0 , 3 4 5 , 361 „ Jo h a n n e s sa cerd o s e c c le sie O m n i u m S a n c to r u m d e G a lu k " , „ J o h a n n e s d e S u l u p " , „d e K u lu p " , „ K o lu p " .

887 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 9 , 172, 2 5 0 „ G i r o c " , „ G y r o c h " .

895 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 13, 161, 2 4 0 „ G y o l o p " , „ G o l o p " , „A ls s o G o lo p " .

888 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 3 ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 3 .

896 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4; A 26 7 7 , s. 403 „ G o l o p " .

889 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184.

897 M a g y a r o r s z á g , s. 179.

149

ZEMPLÍN

GRUZOVCE

patrili majetky dedín Moravany, Rakovec, Hrušov.898 Keď v roku 1254 úradne stanovili hra­ nice majetkov Lesného a Čem erného, tie na západe susedili s majetkom onoho šľachtica, teda najm ä s hrušovským chotárom .899 M enom tohto šľachtica ešte v polovici 14. storočia občas všeobecne, úradne pom enú­ vali majetky dedín, ktoré zdedili jeho potomkovia, teda konkrétne majetky Rakovca, Hrušova a na sever po Kladzany.900 Neskôr také pomenovanie už nepoužívali.

Neskôr obyvatelia sídlisko opäť opustili, alebo vymreli. Na prelome 17. a 18. storočia ne­ jestvovalo.

148

GRODZIN Grodzin leží vo východnej časti doliny Tople, v nadmorskej výške okolo 160 m . Je juž­ nou časťou obce Ďurďoš. Majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava bola v 14. storočí aj táto dedina, o kto­ rej je prvý doklad z roku 1363.901 V písom nostiach sa vyskytuje pod niekoľkými pravopisnými obm enam i názvu Gro­ dzin. Vzhľadom na jej zemepisné prostredie predpokladáme, že vznikla v polovici 14. storo­ čia za účasti šoltýsa a roľníkov podľa zákupného, nemeckého práva, pričom m už Grodzin bol prvým m iestnym šoltýsom. Šoltýstvo tam jestvovalo ešte v 16. storočí. Dedina bola nepretržite od 14. storočia do 17. storočia majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava, Vranov a Skrabské.902 Na vhodnom mieste chotára roľníci pestovali aj vinič. O viniciach sú doklady k roku 1398. Z dorobeného vína sedliaci už skôr odvádzali desiatok jágerskému biskupovi.903 V roku 1493 hospodárili v Grodzine tri sedliacke domácnosti. Pozemky štyroch usadlostí ležali opustené.904 V roku 1550 tam okrem Šoltýskej domácnosti žilo aj päť poddanských.905 Tamojších sedliakov v roku 1567 a 1582 zdanili rovnako od jednej porty. V roku 1600 bo­ li v sídlisku štyri obývané poddanské domy a dom šoltýsa.906 Grodzin bol malou dedinou. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili miestnych želiarov od štvrť porty. Okolo roku 1623 bolo sídlisko opustené. Neskôr tam ži­ la jedna či dve rodiny želiarov. V roku 1635 želiarov zdanili od šestnástiny porty.907

898 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 8 9 , č . 413 „ C h y s c u m G o p o l fratre s u o " z r. 1252. M O L , D L 7563 lis tin a z ro k u 1390 u v á d z a je h o p r íb u z n ý c h z M o r a v ia n , „ filiis G y a p o l d e M o r w a " . 899 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 3 2 2 , č . 4 6 3 „ m e t á m c u m G o p o l c o m it e " . 900 N a g y , C D H A I I I , s. 2 3 0 „p o s s e s s io C u c h i n et G o p e lc u t a ... G o p o lc u t a " z r. 1335. N a g y , N S z I, s. 2 6 6 , 2 6 9 „p o s s e s s io n is

GRUZOVCE Gruzovce ležia vo východnom okraji Ondavskej vrchoviny, v strednej časti doliny Ondavky, v nadmorskej výške okolo 180 m. Sú m iestnou časťou obce Slovenská Volová. Prvý doklad o Gruzovciach je v listine kráľa Ferdinanda I. z roku 1543 o riešení vlast­ níckych podielov šľachticov Drugetovcov na ich dedičnom humenskom panstve, ktorému patrila aj táto dedina.908 Z obsahu listiny vyplýva, že Gruzovce jestvovali už skôr. V písom nostiach zo 16. a 17. storočia sa vyskytujú pod názvom Gruzocz a jeho pravo­ pisných obm enách. Bol to maďarizovaný názov pôvodného slovenského názvu, korenia­ ceho zaiste v m ene prvého m iestneho šoltýsa. Vzhľadom na ich zemepisnú polohu, výskyt v písom ných správach a vývoj osídlenia v najbližšom okolí predpokladáme, že ich založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného, ne­ meckého práva v 15. storočí na majetku Drugetovcov. Gruzovce vlastnili Drugetovci aj v 16. a 17. storočí. Gruzovce postihla okolo roku 1560 živelná pohroma, pravdepodobne požiar, alebo sa sedliaci odsťahovali, v dôsledku čoho v roku 1567 nebolo možné zdaniť žiadnu domácnosť. Aj v roku 1570 si tam jedna domácnosť stavala dom . V roku 1582 tam ojších sedliakov zda­ nili od 2,25 porty. Okrem jedného - dvoch dom ov šoltýsov v Gruzovciach v roku 1600 stá­ li len tri obývané poddanské dom y.909 Gruzovce boli na prelome 16. a 17. storočia m alou dedinou so šoltýskym a poddanským, roľníckym obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V rokoch 1610 a 1635 vtedajších sedlia­ kov zdanili rovnako od 0,25 porty.910 Okolo roku 1623 žili v Gruzovciach dve šoltýske domácnosti, vlastniace polovičné usad­ losti. Dve sedliacke dom ácnosti hospodárili na polovičnej a tretinovej usadlosti. Dve iné domácnosti boli želiarske.911 Šoltýske aj sedliacke domácnosti platili zemepánom obdobnú daň a odovzdávali také dávky roľníckych produktov, aké napr. aj obyvatelia v Topoľovke. Neskôr obyvatelia dedinu opúšťali a vymierali, v dôsledku toho sídlisko úplne spustlo. Okolo roku 1690 boli opustené nielen obe šoltýstva, ale aj bývalé dve sedliacke usadlosti. Dedina Gruzovce vtedy nejestvovala.912 Tamojšie sídlisko obnovili až noví usadlíci začiatkom 18. storočia. V roku 1715 m ali Gru­ zovce tri, v roku 1720 už šesť poddanských dom ácností.913

... G y a p u l v o c a te " z r. 1357. Š m ila u e r , V o d o p is , s. 2 3 9 . S z ir m a y , N o titia

g e o g r a p h ic a , s. 126 u v ie d o l, že tak á s a m o ta le ží pri D lh o m K lčo v e . 901 M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n ib u s se u v illis ... C r u d y n " . 902 M O L , D L 7271 „ C r u d e n ... C r u d y n " z r. 1387; 9672 „ C r o d e y n “ z r. 1410; 17620 „K r w d e n " z r. 1474. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1499, n r . 16 „ K r o d y n " z r. 1499. S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 7 0 „ K n o d i n " z r. 1519. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 903 M O L , D L 2 5163 „ v in a d e c im a lia ... in v illis ... C r o g o n " . M á ly u s z , Z s O I, č . 55 4 6 . 904 M O L , D L 1 9 963 „ i n p o s s e s s io n e C r o d e n " . 905 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 576, fo l . 13 „ K r o d y n " . 906 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 4 , 170, 2 4 6 „ K r o z in " , „ G r o z y n " , „ K r o c z in " . 907 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 17; A 2 6 7 7 , s. 3 9 6 . M O L , K a m a ra , U et C , F asc. 6 2 , n r . 54 , fo l. 14.

908S N A ,

H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... G r w z o c z " . P ozri aj A . a. 1548, fa sc. 5, nr. 44

„ G h r o z w c z " z r. 1548. B e ň k o , c . d ., s. 263 c h y b n e u v á d z a rok 1453.

909M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 6 0 , 180, 2 5 5 „ G r o z o c h " , „ G r u s o c z " . 910T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 4 „ G r o s z o c z " ; A 2677, s. 414. 911M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, n r . 2, s. 37 „ G r o z o c z " . 912Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 67 „P r a e d iu m G r e z o c z " . 913Magyarország, s. 179,185.

150

151

ZEMPLÍN

HALAM

HABURA

popruh, vlnený pokrovec, dve husi, funt (0,56 kg) masla, namiesto chovania krahulca za­ platiť jeden zlatý, miesto zajaca šesť denárov. Pravoslávny farár, hospodáriaci na celej usadlosti bol povinný: odovzdať každý druhý rok jatočného vola; v prípade, že nemá včelstvá a neodovzdá deviatok z m edu, tak každo­ ročne odovzdá funt masla. Valašská domácnosť hospodáriaca na celej usadlosti bola povinná každoročne zaplatiť: a/ daň dva zlaté na M ichala a jeden zlatý na Juraja, spolu tri zlaté ročne; b/ vajdovské, na Vianoce dvadsať denárov a Veľkú no c dvadsať denárov, spolu ročne štyridsať de­ nárov. V rám ci dávok odovzdať: dvadsiatinu z čriedy oviec; ak má m enej, iba do desať oviec, tak jeden kus; jeden gbel ovsa, dvanásť kúr, desať kuracích vajec (na Veľkú noc), deviatok zo svíň a včelstiev, holbu (0,75 1) masla, 500 kusov šindľov, nam iesto odo­ vzdania zajaca zaplatiť šesť denárov, napokon aj štyridsať denárov miesto jatočného do­ bytka. Takéto, prípadne nepodstatne zmenené povinnosti mali obyvatelia Habury aj v nasle­ dujúcich desaťročiach. Prudký nárast obyvateľstva nastal v druhej štvrtine 17. storočia. V roku 1657 na dvoch šoltýstvach žilo šestnásť rodín, na jedenástich celých valašských usadlostiach až šesťdesiatjeden rodín, napokon ešte dvadsaťpäť želiarskych a podželiarskych rodín. Dom ácnosť farára mala dve rodiny.920 V desaťročiach do konca 17. storočia počet obyvateľov klesal. V roku 1690 na farskom žila rodina jedného farára. Dve celé šoltýstva patrili trom šoltýskym dom ácnostiam. Valaš­ ských dom ácností bolo dvadsaťštyri, pričom dvanásť užívalo pozemky polovičných usad­ lostí, tri tretinových a deväť štvrtinových usadlostí. Majetkové podm ienky všetkých sociál­ nych skupín sa zlepšili. Žili tam aj dve domácnosti valašských vajdov, čo bolo jedinečným sociálnym a obyvateľským prvkom Habury.921 Začiatkom 18. storočia počet poddanských obyvateľov opäť výrazne stúpol. V roku 1715 žilo v Habure štyridsaťjeden, avšak v roku 1720 len tridsaťtri poddanských dom ácností. K dedine patrili aj tri m lyny.922

Habura leží v doline horného Laborca, v nadmorskej výške okolo 387 m. Prvá správa o Habure sa zachovala v mandáte kráľa Ferdinanda I., ktorý v roku 1543 po­ veril Leleský konvent, aby vyšetril rodinnú škriepku Drugetovcov o majetkové podiely na ich dedičnom panstve H um enné, na ktorom už skôr jestvovala aj dedina Habura.914 Názov Habura zostáva nejasný. M ožno predpokladať, že je totožný so starším názvom miesta, na ktorom založili sídlisko, prípadne je totožný s prezývkou prvého miestneho šoltýsa. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny a vývoj osídlenia blízkeho okolia je nepo­ chybné, že sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva v 15., prí­ padne začiatkom 16. storočia. Haburu založili z podnetu či súhlasu zemepánov Drugetovcov. V ich vlastníctve bola ne­ pretržite aj v 17. storočí.915 V Habure jestvoval kostol pravdepodobne už v 15. storočí, určite v 16. storočí, o čom svedčí doklad o tam ojšom pravoslávnom farárovi z roku 1601.916 Sídlom pravoslávnej, od roku 1646 uniatskej, neskôr gréckokatolíckej farnosti bola Habura po celé 17. storočie. V roku 1567 haburské valašské domácnosti platili daň kráľovi od siedmich port. Tri že­ liarske dom ácnosti daň neplatili. V roku 1582 bolo viac valašských domácností, lebo ich zdanili od jedenástich port. Pribúdali aj neskôr, keďže v tamojšom sídlisku stálo v roku 1600 obývaných štyridsaťpäť poddanských domov, ale aj jeden - dva dom y šoltýsov, napokon dom pravoslávneho farára a kostol.917 Na prelome 16. a 17. storočia bola Habura najväčšou dedinou v okolí, pričom mala valašsko - rusínskych obyvateľov. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili valachov aj želiarov spolu od 1,75 porty, v roku 1635 od 1,25 porty.918 V roku 1623 bývali v Habure dve šoltýske domácnosti, vlastniace celé šoltýstva, pravo­ slávny farár s rodinou, hospodáriaci na celej usadlosti, desať valašských a dvanásť želiar­ skych dom ácností, pričom šesť usadlostí bolo opustených.919 Šľachtici Drugetovci ako zemepáni v roku 1623 upravili a určili obyvateľom Habury dru­ hy a rozsah povinností, namiesto dovtedajších zvyklostí či ustanovení staršieho urbára. Po­ žiadavky šľachticov boli zapísané do nového urbára a stali sa záväznými povinnosťami šoltýskych, valašských rodín, resp. domácnosti aj rodiny pravoslávneho farára voči zemepánom Drugetovcom . Povinnosti zahrňovali daň a dávky valašských produktov. Šoltýs, vlastniaci pozemky a práva celého šoltýstva, bol každoročne povinný zaplatiť: a/ daň dva zlaté na sviatok M ichala (29. septembra) a jeden zlatý na sviatok Juraja (24. ap­ ríla), teda spolu tri zlaté ročne; b/ vajdovské, a to na Vianoce dvadsaťpäť denárov a na Tu­ ríce dvadsaťpäť denárov, spolu päťdesiat denárov = pol zlatého ročne. Dávky zahrňovali po­ vinnosti odovzdať šesť oviec, dve hrudy syra, šesť gbelov (5041) ovsa, líščiu kožu, remenný

HALAM V listine o rozdelení majetku Lastoviec v roku 1339 je napísané, že časť lastovského cho­ tára susedí s majetkom Halam , pričom z obsahu listiny vyplýva, že Halam ležal severne od Lastoviec.923 V druhej polovici 14. storočia patril zemanom z Kožuchova a Klečenova.924 Koncom 14. storočia už na onom mieste nebolo sídlisko, neskôr ho neobnovili. Územ ný majetok

914 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 15 4 3 , nr. 29 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... H a b u r a " . T a k u ž B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 8 .

920 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 277, s. 66 - 70 „ H a b u r a " .

915 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1548, Fa sc. 3, nr. 39 „H a lb u r a " ; Fasc. 5, n r . 44 „ H a b w r a " z r. 1548. P o zri aj

921 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 27 8 , s. 84 - 85 „ H a b u r " .

n a s l. p o z n á m k y . 916 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 6 6 „H a b u r a , b a ttik o " . 917 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 4 5 ,1 8 3 , 2 5 4 „H a b u r a " . 9,8 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 0 ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 8 . 919 M O L , K a m a r a , U e t C , fa s c . 109, n r . 2 , s. 2 8 5 - 2 8 8 „H a b u r a " .

922 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 185. 923 S N A , H M L e le s. k ., B e r c s e n ia n a , Fasc. 1, nr. 1 „ a parte H a la m " , d r u h á časť la s to v s k é h o ch o tá r a s m e r o m k M ic h a ľ a n o m . 924 M O L , D L 84791 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... H a la m " z r. 1363. N a g y , Z V III, s. 2 5 5 , 256 „p o s s e s s io n e s ... H a la m " z r. 1364.

152

153

ZEMPLÍN

HARACH

Halam mal rozsah 100 jutár.925 V susedstve však na prelome 14. a 15. storočia dočasne jest­ vovala iná poddanská osada.926 Sídlisko a majetok mali názov totožný m ožno s prezývkou, inak neznám eho zemana Halam a, zakladateľa sídliska, jestvujúceho v 13. a 14. storočí. Na základe údaja z roku 1339 predpokladáme, že sídlisko Halam ležalo severne od Lastoviec.927

Hankovce nepochybne v polovici 13. storočia patrili zemanovi Hankovi, prípadne jeho dedičom. Neskôr ju získal alebo zabral Peter syn Petena. O d roku 1317 nepretržite do kon­ ca 17. storočia boli jej zemepánmi šľachtici Drugetovci.931 Z iniciatívy Drugetovcov aj poddaní Hankoviec užívali od 14. či 15. storočia zákupné, nemecké právo a pôsobili v nej šoltýsi, ktorých m ožno dokumentovať v 17. storočí. V roku 1567 hankovskí sedliaci vyplatili daň kráľovi od 4,5 porty. Štyri iné domácnosti boli želiarske, dve z nich boli rybárske. V roku 1582 sedliakov zdanili od 4,75 porty. Ta­ mojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvanásť poddanských domov, ale aj dom šoltýsa.932 Na prelome 16. a 17. storočia boli Hankovce stredne veľkou dedinou so šoltýskym, ale najmä poddanským obyvateľstvom. Patrila k slovenským dedinám na humenskom pan­ stve. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo aj v ich zdaňovaní. V ro­ ku 1610 zdanili tam ojších sedliakov aj želiarov spolu od trištvrte a osm iny porty, v roku 1635 len sedliakov od štvrť porty.933 O kolo roku 1623 žili v Hankovciach dve rodiny šoltýsov, pričom jednej patrili pozem ­ ky celého šoltýstva, druhej pozemky iba tretinového šoltýstva. Sedliackych dom ácností bo­ lo osem. Dve hospodárili na celých, päť na polovičných usadlostiach, jedna na štvrtinovej usadlosti. Ďalšie štyri domácnosti boli želiarske. Šoltýsi a sedliaci m ali k zemepánom ob­ dobné povinnosti, aké mali napr. obyvatelia v Topoľovke.934 V roku 1690 dve celé šoltýstva patrili štyrom šoltýskym rodinám . Sedliackych dom ác­ ností bolo desať. Z nich päť hospodárilo na polovičných usadlostiach, tri na tretinových a dve na štvrtinových usadlostiach. Pozemky po bývalých desiatich usadlostiach ležali opustené.935 Hankovce boli na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V roku 1715 v nich žilo jedenásť, v roku 1720 desať poddanských dom ácností.936 V blízkosti Hankoviec sa v stredoveku nachádzala aj dedina Papovce, ktorá však za­ nikla.

HALÁSZSZEG (M) Šľachtic Ladislav zo Šóvára (Solivar) v roku 1340 odstúpil či ponechal mešťanom Pataka (Sárospatak) majetok s takým názvom .928 Základ onoho názvu bolo maďarské pomenovanie v zmysle Rybár alebo rybár. Je prav­ depodobné, že na tom majetku bola v 14. storočí samota, prípadne osada. V 15. storočí tam už obydlia neboli.929 Majetok sa nachádzal pri Sárospataku, pri brehu Bodroga.

HANKOVCE Hankovce ležia v údolí stredného Laborca, v nadmorskej výške okolo 182 m. Prvý doklad o Hankovciach je v listine kráľa Karola Róberta z roku 1317, ktorou potvr­ dil darovanie viacerých dedín v hornom Zemplíne šľachticovi Filipovi Drugetovi. Tie de­ diny začiatkom 14. storočia vlastnil Peter syn Petena. Keďže sa Peter pokúšal zabiť kráľa, kráľ mu majetky skonfiškoval. Ku skonfiškovaným a opäť darovaným dedinám patrili aj Hankovce.930 Z obsahu darovacej listiny je zrejmé, že Hankovce jestvovali už pred 14. sto­ ročím. V uvedenej listine sú zapísané pod maďarským názvom v zmysle Hankova Ves, pri­ čom názov s koncovou časťou -falva je typický pre dediny, založené zem anm i v 13. sto­ ročí. Z toho vyplýva, že Hankovce založil bližšie neznám y zeman, nepochybne ako prvý ze­ miansky vlastník priľahlého územ ného majetku v 13. storočí. Podľa mena bol nemeckého pôvodu. Pri založení tam ojšieho sídliska vznikol aj priliehavý slovenský názov Hankovce, ktorý používalo okolité obyvateľstvo. Zo slovenského názvu bol odvodený maďarizovaný tvar Hankocz, úradne používaný dokázateľne v 16. - 17. storočí.

HARACH K majetkom šľachticov Bogatradvanovcov v 13. - 15. storočí, ležiacich v susedstve N iž­ ného Hrušova, patril aj majetok so sídliskom, zapisovaným väčšinou pod takýmto názvom. V 14. - 15. storočí bola dedina vo vlastníctve zemanov z Rakovca.937*

925 S N A , H M L e le s. k ., B e r c s e n ia n a , F asc. 1, nr. 2 „ i n p re d iis H a la m " z r. 1400. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. C 193 „p r e d ii d eserti H a la m v o c a ti, c e n t u m iu g e ra in se c o n t in e n c ia " z r. 1433. T a m ž e , A . a. 1480, nr. 2 9 „p r e d ii H a la m " z r. 1480.

931 S N A , H M Leles, k ., A . a. 1543, fa sc. 2 9 „ H a n k o c z " ; A . a. 1548, fa sc. 5, nr. 44 „ H a n k o w c z " z r. 1543 a 1548. P ozri aj ď alšie p o z n á m k y .

926 T a m ž e , A . a . 1410, nr. 3 „p o s s e s s io n e m F e ls e w h a la m " z r. 1410.

932 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 3 ,1 7 8 , 2 5 6 „ H a n k o c " , „ H a n k o c h " .

927 S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 126, C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 349 u v á d z a jú , že p u s ta tin a H a la m

933 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 9 ; A 26 7 7 , s. 412.

le ž í pri N i ž n o m Ž ip o v e .

934 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2, s. 132 - 135 „ H a n k o c z " .

928 N a g y , C D H A I V , s. 1 „ p o s s e s s io n e m H a la z z e g v o c a ta m in v ic in it a te et c o m m e ta n e ita te terre ... c iv ita tis d e P a ta k e x is te n te m " .

935 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 27 8 , s. 132 - 133. H a n k o c z " .

929 M O L , D L 1 2 0 9 2 „p r e d iis ... H a la z z e g " z r. 1429.

937 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 8 9 , č . 413 „ p o s s e s s i o n i b u s ... in O r o c h " z r. 1252. W e n z e l, C D A C X I I , s. 367

930 S e d lá k , R D S 1 II, s. 137, č . 276 „ p o s s e s s io n ib u s ... c u m ad p e r t in e n c iis ... H a n k fa lv a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 3 ak o n a jsta r ší c h y b n e u v á d z a d o k la d ú d a jn e z ro k u 1453, h o c i p o c h á d z a z r o k u 1543.

936 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 185. „ H a r a c h " z r. 1 2 8 2 . N a g y , C D H A II, s. 3 8 0 „ A r á c h " z r. 1328; IV , s. 190 „ A r á c h " z r. 1342. M O L , D L 14112 „ i n p o s s e s s io n e A r á c h " z r. 1447.

154

155

ZEMPLÍN

HATALOV

Pôvod názvu aj dediny je nejasný, hoci je pravdepodobné, že jestvovala aj pred 13. sto­ ročím. Majetok susedil s chotárom Nižného Hrušova.938 Tamojšie sídlisko zaniklo, prípadne splynulo s Nižným Hrušovom v druhej polovici 15. storočia.

Z obsahu listiny z roku 1520 m ožno zemepisnú polohu zaniknutej osady len približne vymedziť územ ím medzi Tušicami a Kladzanami.

HATALOV HARKÁLY (M) Harkály leží v južnej časti Zem plén megye, pri m alom ramene Tisy. V roku 1219 boli obvinení niekoľkí hradníci hradu Zem plín zo spustošenia kláštorného majetku. O bvinený bol aj hradník, ktorého m eno zapísali ako Horkyan.939 K majetkom rozvetveného rodu Bogatradvan v južnej časti Zemplínskej župy patrila aj dedina Harkány, o čom sú doklady zo 14. a 15. storočia.940 Napriek totožnosti osobného mena a názvu m ožno len predpokladať vlastnícky vzťah oného Horkyana k územ ném u majetku a jeho iniciatívu pri vzniku sídliska, ktoré dostalo taký istý názov. V takom prípade by jeho vznik spadal najneskôr do polovice 13. storočia. Názov Harkány bol maďarizovanou podobou pôvodného slovenského názvu Harkáň, Charkáň.941 Aj dedinu Harkány napadol a plienil turecký vojenský oddiel, takže v roku 1567 bola úplne vyhorená. Zakrátko si však sedliaci postavili nové obydlia. V roku 1582 boli tamojšie sedliacke dom ácnosti zdanené daňou kráľovi od štyroch port. Neskôr obyvatelia dedinu opustili, iste zo strachu pred opätovným plienením Turkami, takže v roku 1600 tam nebol obývaný ani jeden d om .942 Ani okolo roku 1635 tam sídlisko nejestvovalo. Až neskôr ho obnovili novousadlíci. V roku 1720 tam bývalo devätnásť sedliackych dom ácností.943

HARMADFAĽVA Ojedinelý doklad o majetku s maďarským názvom Harmadfalva sa zachoval v listine kráľa Ľudovíta Jagelovského z roku 1520. Prv patril zemanovi z Hrušova, neskôr šľachticom z Rakovca a D lhého Klčova.944 Z maďarského názvu je zrejmé, že na onom majetku jestvovalo sídlisko, m ožno ze­ mianska osada v 1 4 .-1 5 . storočí. Najneskôr začiatkom 16. storočia zaniklo, okolo roku 1520 už dokázateľne nejestvovalo, avšak dotyčný územ ný majetok ešte pom enúvali názvom bý­ valého sídliska.

Hatalov leží uprostred Východoslovenskej nížiny, na vale Laborca, v nadmorskej výške okolo 103 m. Na poli medzi Hatalovom a Žbincam i sa našiel črep slovienskej keramiky z 9. - 10. sto­ ročia.945 Prvá písom ná správa o Hatalove je z roku 1326.946 Hatalov zapisovali od 14. storočia pravidelne pod názvom Gatal, od 16. storočia Gataly, zriedkavejšie v stotožňujúcom spojení tohto názvu s názvom Nižných Žbiniec.947 Názov Gatal bol pôvodným slovenským názvom, nepochybne totožným s osobným m enom , ktorý vznikol pred 12. storočím, teda pred zm enou hlásky g na h v slovenčine. Maďarizovaný názov zachoval tvar ešte s literou g .948 Stotožňovanie názvu Hatalova s názvom Nižné Žbince svedčí o tom , že hatalovské síd­ lisko založili neskôr ako žbinské, lebo Žbince až v 16. storočí výnim očne pom enúvali náz­ vom Vyšné Žbince. Z archeologických, jazykovedných prameňov vyplýva, že hatalovské sídlisko jestvovalo pred 12. storočím, m ožno už v 9. - 10. storočí. Počas väčšiny 14. storočia Hatalov vlastnili šľachtici z rodu Ákoš, ktorým patrili aj blíz­ ke Pozdišovce. V 15. až 17. storočí Hatalov patril miestnym zem anom .949 V Hatalove postavili kostol pravdepodobne v 15. alebo 16. storočí. Dokázateľne jestvo­ val na prelome 16. a 17. storočia, ako aj na prelome 17. a 18. storočia, kedy v ňom pôsobili kazatelia evanjelickej reformovanej cirkvi. Kostol bol múraný.950 Hatalovské sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené od troch a v roku 1582 od piatich port. V roku 1600 malo sídlisko 16 obývaných poddanských do­ mov, jednu - dve kúrie tam ojších zemanov, kostol, faru, školu.951 Na prelome 16. a 17. storočia bol Hatalov stredne veľkou dedinou s poddanským, ze­ mianskym i farským obyvateľstvom.

945 Šišk a , S .: A r c h e o lo g ic k ý p r ie s k u m V ý c h o d o s lo v e n s k e j n í ž in y v r. 1976. In : A V A N S v r. 1976. N itr a 1977, s. 274. 946 N a g y , C D H A II, s. 261 „ G a t h a l" . 947 N a g y , C D H A II, s. 261 „ G a t h a l " z r. 13 2 6 . S N A , H M L eles, k ., A . a. 1369, nr. 3 „ G a t a l“ z r. 13 6 9 . S N A ,

M O L , D L 8 3 9 0 3 „ a ... terra A r á c h “ z r. 13 2 5 . N a g y , C D H A II, s. 4 4 4 ; V , s. 401 „ a parte m e ta r u m p o s se ss io n is A r á c h " z r. 1350. 939 K a r á c s o n y i, R V , s. 2 2 7 , č . 2 0 2 „c a str e n se s ... H o r k y a n “ . 940 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1391, nr. 17 „p o s s e s s io n u m ... H a r a k la n " . M O L , D L 6 6 8 4 2 „ H a r k ly a n " z r. 1391; 9013 „ H a r k y a n " z r. 1405; 16823 „ H a r k a n “ z r. 1469. 941 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 4 9 8 ; II, s. 2 0 9 .

H M L e le s. k ., In t r o d u c t. C - 198 „ A lc h e b a lio n o m in e G a t h a l" z r. 1414; In t r o d u c t. B - 4 8 0 „ G a t h a l a lio n o m i n e A ls o c h e p " z r. 1505. 948 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 510; II, s. 21 0 . V a rsik , O s íd le n ie III, s. 491. 949 M O L , D L 31451 „ d e A lc h e b v e l d e G a t h a l" z r. 1431. S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c. Z e m p lín , nr. 8, (p ozri aj č . 32) „ d e G a t h a l" z r. 1469. 950 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 6 4 „ G a t a ly ... c o n c io n a t o r " z r. 1601. Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 125 u v á d z a

942 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 12, 161, 2 4 1 , 4 0 4 „ H a r k a n i" , „ H a r k a n y " .

k a za teľo v o d r o k u 1606 so r o k u 1619. A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „ G a t a ly ( te m p lu m ) la p id e u m

943 M a g y a r o r s z á g , s. 188.

c a lv in is ta r u m " .

944 S N A , H M L e le s, k ., In t r o d u c t. H , nr. 9 „p r e d iis H a r m a d fa lw " .

951 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 3 3 ,1 7 6 , 251, 2 6 4 „ G a t a li " , „ G a t h a ly " .

156

157

ZEMPLÍN

HAŽÍN NAD CIROCHOU

V 17. storočí hatalovské sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa výrazne prejavovalo aj v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od jednej porty, v roku 1635 len sedliakov od 0,75 porty.952 V druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia obyvatelia sídlisko opúšťali a vymierali. V období okolo rokov 1715 až 1720 dedina Hatalov nejestvovala.953

V 17. storočí valašské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 tam ojších valachov aj želia­ rov zdanili spolu od 1,5 porty, v roku 1635 len valachov od 0,5 porty.958 Podľa zápisov v urbároch v roku 1639 v Havaji žila šoltýska domácnosť, pravoslávny farár s rodinou, dvadsaťdva valašských dom ácností a osem želiarskych. V roku 1651 na šoltýstve žilo až osem rodín, valašských domácností bolo sedemnásť a želiarske štyri. Aj vtedy žil v Havaji farár s rodinou.959 V roku 1715 žilo v Havaji trinásť poddanských domácností, v roku 1720 len desať. K de­

HAVAJ Havaj leží v Ondavskej vrchovine, v strednej časti údolia Polianskeho potoka, východ­ ného prítoku Chotčianky, v nadmorskej výške okolo 295 m . V roku 1403 kráľ Žigm und daroval zemanom z Geče dedinu Havaj, ktorá prv patrila bez­ detným zem anom .954 Z jej maďarského názvu v zmysle Havajova Poruba je zrejmé, že sídlisko založil šoltýs Havaj s poddaným i podľa zákupného, nem eckého alebo valašského práva. Keďže v Havaji v 16. storočí dokázateľne žilo valašsko - rusínske obyvateľstvo, táto skutočnosť um ožňuje viac predpokladať, že pôvodcam i Havaja bolo valašské obyvateľstvo. Založenie tam ojšieho sídliska spadá do 14. storočia. Ľudový názov Havaj bol totožný s priezviskom šoltýsa a v neskorších písom nostiach sa dedina vyskytuje len s takým názvom. Havaj nezostal trvalým majetkom zemanov z Geče. Nadobudli ho šľachtici z Perina už pred rokom 1430. Odvtedy a aj v 17. storočí b ol majetkovou súčasťou stropkovského pan­ stva.955 V urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1569 je Havaj zapísaný medzi dedi­ nam i s valašsko - rusínskymi obyvateľmi. Vtedy tam okrem domácnosti šoltýsa bývalo dva­ násť poddanských dom ácností. K zemepánom m ali také povinnosti, aké odvádzali obyva­ telia Brezničky a Veľkropa.956 Havajské valašské dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od šiestich port a v roku 1582 od štyroch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvadsaťšesť poddan­ ských domov, dom šoltýsa, napokon aj pravoslávneho farára, lebo v dedine mali kostol, o ktorom sú doklady od roku 1601.957 V Havaji koncom 16. storočia vzrástol počet obyvateľov, ale aj domov, čiastočne aj záslu­ hou prisťahovalcov. Na prelome 16. a 17. storočia bol stredne veľkou rusínskou dedinou, pričom bol najväčšou v priľahlom okolí.

dine patril aj vodný m lyn .960

HAŽÍN NAD CIROCHOU Hažín nad Cirochou leží v ľavej dolnej časti doliny Cirochy. Na viacerých polohách tam ojšieho chotára našli archeológovia stopy po slovienskych sídliskových objektoch a črepy keramiky, pochádzajúcej z 9. storočia.961 Prvá písom ná správa o Hažíne je v listine kráľa Karola Róberta z roku 1317, ktorou po­ tvrdil, že územ né majetky niekoľkých dedín, medzi nim i aj Hažína, prv patriacich Petrovi synovi Petena dal šľachticovi Filipovi Dm getovi.962 Z obsahu je zrejmé, že Hažín jestvoval dávno pred rokom 1317. Dedinu zapisovali vo viacerých pravopisných obm enách názvu Hažina, Hažinna, čo bol pádový tvar (z, do) Hažína. Podstatné je, že názov korení zaiste v osobnom mene Hažka, pričom m á starobylú koncovku -in. Zemepisná poloha Hažína, archeologické nálezy, najstaršia písomná správa aj názov spo­ ločne vedú k poznatku, že tamojšie sídlisko jestvuje od 9. storočia, teda veľkomoravského ob­ dobia. Hažín patrí k najstarším sloviensko - slovenským dedinám v doline Cirochy.963 Hažín bol majetkom uhorských kráľov nepochybne ešte v 13. storočí. M ožno už kon­ com 13. storočia, dokázateľne začiatkom 14. storočia ho získal Peter syn Petena. O d roku 1317 nepretržite aj v 17. storočí boli jeho zemepánmi Drugetovci. Hažín bol vtedy majet­ kovou súčasťou hum enského panstva.964 Hažínske sedliacke domácnosti vyplatili v roku 1567 daň kráľovi od 7,5 porty. Okrem sedliakov tam žili štyri želiarske dom ácnosti, ale aj domácnosť slobodníka, ktoré daň ne­ platili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 8,5 porty. Hažínske sídlisko m alo v roku 1600 obý­ vaných a zdanených deväť poddanských dom ov a dom richtára či šoltýsa.965 Vtedy bol Hažín m alou dedinou so slovenskými roľníckym i obyvateľmi. 958 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 0 ; A 26 7 7 , s. 39 4 . 959 Š O B A P rešov, P ete S , n r . 3 8 3 , s . 4 ; n r. 4 2 5 , s. 4 - 6 „H a v a y , R u t t h e n o r u m " .

952T a m ž e , A 2 6 7 8 , s . 5 0 ; A 2 6 7 7 , s . 4 15. 953M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 . 954M O L , D L 9 7 8 7 9 „p o s s e s s io n e s .. . V a g a y e c h

960 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 5 . 961 B u d in s k ý - K ríčk a, V .: V ý s le d k y p r ie s k u m u , I n : A V A N S v r o k u 1984. N itr a 1 9 8 5 , s. 6 8 ; T e n ž e : N o v é a lio n o m i n e H o w a y W a g a z . M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 2327.

P ozri aj S O B A P rešov, Farkaš Z , i. č . 37 „ H o w a y w a g a s a " z r. 1404. U lič n ý , V ý v o j, s. 8 5 . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 7 , 2 5 8 z a č ia to k H a v a ja b e z z d ô v o d n e n ia sp á ja s in o u d e d in o u .

955M O L ,

D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „ H o w a y " z r. 1430. S O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 43 „ H a w a y " z r. 1465. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y .

956M O L ,

K a m a ra , U e t C , fa s c . 4 , n r . 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u t h e n i" ; s. 3 8 0 „ H a w a y " . M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 2 4 2 „H a v a y , R u t h e n i" .

957M O L ,

K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 6 , 171, 2 4 9 , 2 7 0 „ H a u a y " , „ H a v a i " , „ H a u a y , b a ttik o " .

n á le z y , I n : A V A N S v r o k u 1985. N itr a 1986, s. 6 8 . V iz d a l, M .: P r ie sk u m H u m e n s k é h o p o d o b a : In : A V A N S v r o k u 19 8 4 . N itr a 1985, s. 25 0 . 962 S e d lá k , RDS1

II, s.

137, č . 276 „p o s s e s s io n ib u s ... H a z in a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 3 a k o n ajstarší

u v á d z a d o k la d z r o k u 1416. 963 B e ň k o , c . d ., s. 2 5 4 sa d o m n ie v a , že v z n ik o l n a jn e s k ô r k o n c o m 13. sto r o čia . 964 S N A , H M L e le s, k ., A . a . 1416, nr. 64 „ H a s in a " z r. 1416; A . a. 1451, nr. 16 „ H a s y n n a " z r. 1451; A . a. 1543, n r . 2 9 „ H a s y n n a " z r. 1543. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 965 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 4 2 , 178, 2 5 6 „ H a s i n n a " .

158

159

ZEMPLÍN

HERMANOVCE NAD TOPĽOU

Od konca 16. storočia a v 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 ta­ m ojších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od trištvrte a osm iny porty, v roku 1635 od pol a osm iny porty.966 Okolo roku 1623 žili v Hažíne len tri poddanské domácnosti. Dve sedliacke, hospodá­ riace na polovičných usadlostiach a jedna želiarska. Sedliacke domácnosti boli povinné pla­ tiť zemepánom ročnú daň a odovzdávať také dávky roľníckych produktov, aké odovzdáva­ li ich súčasníci, napr. v Topoľovke.967 Začiatkom 18. storočia obyvatelia Hažín opustili alebo vymreli. Okolo roku 1715 dedi­ na nejestvovala. Noví usadlíci ju však zakrátko obnovili, lebo v roku 1720 už v Hažíne žilo jedenásť sedliackych dom ácností.968

V Hencovciach bol zemepánsky m lyn, o ktorom je doklad z roku 1493.973 Začiatkom druhej polovice 15. storočia tu hospodárilo okolo deväť sedliackych dom ác­ ností, z ktorých sa niektoré odsťahovali. V roku 1493 bolo šesť domácností, pričom po­ zemky po troch dom ácnostiach boli opustené.974V roku 1550 bolo už deväť sedliackych do­ m ácností.975 V druhej polovici 16. storočia sa časť z nich odsťahovala, keďže v roku 1600 malo sídlisko len tri obývané poddanské domy.976 H oci v Hencovciach v 16. storočí žila aj rodina m iestneho šoltýsa, podľa počtu obývaných domov boli malou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. Sedliacke dom ácnosti boli v rokoch 1567, 1582, 1610 a 1635 postupne zdanené daňou kráľovi od 3, 3, 1,25 a 0,25 porty. Z vývoja zdanenia vyplýva, že začiatkom 17. storočia sa výrazne zm enšil rozsah sedliakmi obhospodarovaných pozemkov v dôsledku úbytku sed­ liackych dom ácností. Hospodársky a sociálny úpadok sedliakov pokračoval aj v prvej po­ lovici 17. storočia. V roku 1567 tu žili aj štyri želiarske domácnosti. O kolo roku 1610 želia­ rov nebolo, ale v roku 1635 ich zdanili od 0,125 porty.977 Podľa urbára z roku 1585 bol šoltýs povinný chovať pre zemepánov lovného krahulca. Sedliacke dom ácnosti spolu platili zemepánom ročne daň štrnásť zlatých, odovzdávali vo­ la, jeden a pol gbela konopného semena a pintu masla a odkúpiť od zemepánov pšenicu za sedem zlatých a sud vína za šestnásť zlatých (víno spolu so sedliakmi z Majeroviec a Sedlísk). Okrem toho každá sedliacka domácnosť odovzdávala kury, husi, gbel chmeľu a dvad­ saťpäť hlávok kapusty. Podobné povinnosti zemepáni vyžadovali od sedliakov aj v 17. sto­ ročí, avšak podľa urbára z roku 1636 zväčšili sa o poplatok za stráženie hradu Čičava, ako aj o dávky svíň. V chotári bol totiž dubový les. Ak v ňom sedliaci pásli svine, z desiatich svíň ročne dve m useli odovzdať zem epánom .978 V 17. storočí m alo niekoľko sedliackych domácností vinice.979 V Hencovciach v druhej polovici 17. storočia pribúdalo obyvateľov, dom ácností aj do­ mov. Na prelome 17. a 18. storočia boli stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 žilo v Hencovciach po dvanásť poddanských dom ácností.980

HENCOVCE Hencovce ležia pri západnom brehu Ondavy v nadmorskej výške okolo 123 m . Sú miest­ nou časťou Vranova, tvoria jeho juhovýchodný okraj. Kráľ Ľudovít 1. v roku 1371 poveril Jasovský konvent, aby uviedol Štefana a Šim ona sy­ nov Mikuláša z Rozhanoviec do vlastníctva časti dedín dedičného panstva Čičava, ktoré za­ bral ich brat Ladislav. Jasovský konvent v roku 1372 oboch uviedol do vlastníctva Hencoviec a viacerých blízkych dedín.969 V listine je prvá zmienka o Hencovciach, ktoré, ako vyplýva z obsahu oboch listín, najmä z toho, že išlo o dedičné majetky, jestvovali dlhšie pred rokom 1372. V písom nostiach zo 14. -1 6 . storočia vyskytujú sa pod názvom Henczocz, ktorý je maďarizovaným tvarom pôvodného slovenského názvu Hencovce. Ten nepochybne korení v osobnom mene prvého m iestneho šoltýsa, pôvodne nem eckého mešťana z Košíc, prí­ padne z Prešova. Na základe neslovenského pôvodu mena, od ktorého vznikol názov Hencovce predpo­ kladáme, že dedinu založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, nem eckého práva v pr­ vej polovici 14. storočia. Šoltýstvo sa v Hencovciach udržalo ešte v 16. storočí, m ožno aj v 17. storočí. Hencovce zostali majetkovou súčasťou panstva Čičava aj v 15. - 16. storočí. Ešte v prvej štvrtine 16. storočia boli ich vlastníkmi šľachtici z Rozhanoviec. Podľa zm luvy z roku 1519 o dedení majetkov ich nadobudli Bátoriovci.970 V 17. storočí boli ich vlastníkm i Nádašdiovci, Ňáriovci, Esterháziovci, Bornemisovci, Drugetovci a ich dedičia.971 O hencovskom kostole sú písomné doklady od 17. storočia, hoci m ožno jestvoval aj skôr. Z opisu kostola z roku 1666 sa dozvedáme, že bol múraný a pôsobili v ňom evanjelickí kazatelia z farského kostola vo Vranove.972

HERMANOVCE NAD TOPĽOU Hermanovce nad Topľou ležia na severovýchodných svahoch Slanských vrchov, v údo­ lí strednej časti Bystrianskeho potoka, v nadmorskej výške okolo 280 m. Do Zemplínskej župy patrila len východná časť dediny, teda sídlisko ležiace popri pra­ vom brehu potoka. Západná časť dediny bola súčasťou Šarišskej župy.981

973 M O L , D L 19 9 6 3 , „ m o le n d i n i in H e n c z o c z " . 974 T a m ž e , „ i n v illa H e n c z o c z d e se x p o p u lo s is et tr ib u s d esertis s e s s io n ib u s , u n a m p o p u lo s a m , q u a m

966T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 6 ; A 2 6 7 7 , s. 411. 967M O L , K a m a ra , U e t C , fa s c . 109, nr. 2 , s. 143 - 145 „ H a s in a " . 968M a g y a r o r s z á g , s. 179, 185. 969M O L , D L 5 9 9 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... H e n c h o l c h " . 970M á ly u s z , Z s O II - 2 , č . 7 7 3 0 „ H a n c h o u c h " z r. 1410. M O L , D L

B e n e d ic tu s P a r y " . 975 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 16 „ H e n c o c h " . 976 M O L , E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 4 5 . 977 M O L , E 158, A 26 7 7 , s. 2 2 , 170, 3 9 2 ; A 2 6 7 8 , s. 15 „ H e n k o c " (!), „ H e n c z o c z " . 74759 „ H e n c z o c z " z r. 1519. Š O B A

Prešov, D r u g e t H , i. č . 74.

971 Š O B A 972H ô r k ,

P rešov, D r u g e t H , i. S á ro s, s. 2 9 2 .

978 A d a lé k o k

IX,

1 9 0 4 , s. 301 - 3 0 2 „ H e n c z o c z " .

979 U lič n á , R o z š ír e n ie , s. 145.

č.

582,

č.

1 - 7 „ H e n c z o c z " z r. 1635 - 1698.

980 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 185. 981 U lič n ý , F.: D e ji n y o s íd le n ia Š a riša . K o šice 1990, s. 93 - 94 .

160

161

ZEMPLÍN

HERNÁDKÁK

Prvý doklad o Herm anovciach je v listine z roku 1399. Vtedy prebiehal spor m edzi šľachticm i Abovcam i a šľachticm i z Rozhanoviec o územ ný rozsah hradného panstva Čičava, patriaceho šľachticom z Rozhanoviec, na ktorom jestvovala aj dedina Herma982 novce. Jej maďarský názov, ktorý jej dali zemepáni v zmysle Hermanova Poruba, svedčí nepo­ chybne o tom , že sídlisko založil šoltýs Herm an s roľníckym i usadlíkm i. O kolití slovenskí obyvatelia jej názov odvodili tiež od mena Herman, avšak do tvaru Hermanovci, neskôr Hermanovce. Vzhľadom na zemepisnú polohu Hermanoviec, ich pôvod a vývoj osídlenia priľahlého okolia m ožno usúdiť, že založenie sídliska spadá do polovice 14. storočia. Šoltýsi tam pôsobili aj v 16. a 17. storočí a poddanské domácnosti boli roľnícke. Slovenský názov Herm anovci neskôr Hermanovce sa ľudovo používal nepochybne od 14. storočia. Z tohto názvu bol odvodený maďarizovaný názov, ktorý sa používal od 15. 16. storočia.9 983 2 8 V ýchodná časť H erm anoviec bola majetkovou súčasťou panstva Čičava, Vranov, resp. Skrabské a postupne vo vlastníctve šľachticov z Rozhanoviec, Bátoriovcov a ich de­ dičov.984 Podľa obyčaje obyvateľov dedín na nemeckom práve si aj Hermanovčania postavili kos­ tol, ktorý bol ešte okolo roku 1438 drevený a obklopoval ho cintorín.985 Farský kostol sa na­ chádzal zaiste na mieste terajšieho kostola, teda v zemplínskej časti Hermanoviec. V tejto, zemplínskej časti Herm anoviec hospodárila v roku 1493 iba jedna sedliacka do­ mácnosť, avšak pozem ky po troch dom ácnostiach ležali opustené.986 V roku 1550 tam bý­ vali tri poddanské dom ácnosti, trvalo aj rodina m iestneho šoltýsa.987 V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od jednej porty. Pozemky po jednej dom ácnosti ležali opustené, hoci tam žili aj dve želiarske dom ác­ nosti. V roku 1580 zdanili sedliakov od dvoch port. V tejto časti dediny v roku 1600 okrem domu šoltýsa stálo ešte päť obývaných poddanských domov.988 M alou dedinou boli zemplínske Hermanovce aj neskôr. V roku 1623 v nej žil šoltýs, kto­ rému patrili pozem ky i práva celého šoltýstva a štyri poddanské dom ácnosti. Z nich tri bo­ li sedliacke a každá hospodárila na polovičnej usadlosti. Ďalšia domácnosť bola želiarska. Šoltýs aj sedliaci platili zemepánom daň a odovzdávali roľnícke dávky naturálií.989 Cez zimu v rokoch 1634 a 1635 obyvateľov postihla morová epidémia. Po nej v roku 1635 zdanili m iestnych sedliakov aj želiarov spolu od 0,25 porty.990

Koncom 17. storočia, prípadne začiatkom 18. storočia obyvateľov pribúdalo. V roku 1715 tam žilo dvanásť, v roku 1720 jedenásť sedliackych domácností. Súčasťou dediny bo­ li aj dva m lyny.991 V okolí Herm anoviec sa nachádzala aj osada Paurina, ktorá však zanikla.

982 M O L , D L 8414 „ p o s s e s s i o n u m ... H e r m a n w a g a s a " . P o zri aj D L 8714 - 8416 „H e r m a n u a g a s a " z r. 1402.

du.

HERNÁDKÁK (M) Hernádkák leží v juhozápadnom okraji Zemplén megye, pri dolnom Hornáde. Najstarší doklad o dedine Kák sa zachoval v listine Jágerskej kapituly z roku 1281 o vý­ mene a ohraničení majetku dediny Hernádném eti. Časť jej chotára susedila s poľom dedi­ ny Kák, patriacej šľachticovi Štefanovi synovi Puda.992 V 13. - 17. storočí zapisovali názov dediny pravidelne v tvare Kak, ojedinele aj Kaak. Názov bol totožný s osobným m enom Kok alebo Kak.993 Jestvovanie tam ojšieho sídliska predpokladáme aj pred 13. storočím. Aj tam ojší kostol treba predpokladať pred 14. storočím, čo môže preveriť len archeolo­ gický a architektonický výskum kostola. V polovici tridsiatych rokov 14. storočia v ňom pô­ sobil podľa m ena neznám y farár.994 Dedina Kák bola vo vlastníctve spom ínaných šľachticov v 13. storočí. V 15. až 16. sto­ ročí patrila tam ojším zem anom .995 Aj Kákom tiahol turecký vojenský oddiel, dedinu vyplienil, väčšina dom ov vyhorela, časť obyvateľov odvliekli. V roku 1567 len jedna - dve sedliacke dom ácnosti m ali nepoško­ dené obydlia, preto boli zdanené daňou kráľovi od jednej porty. Ďalšia domácnosť si sta­ vala dom , iná bola želiarska. V rokoch 1570 a 1582 sedliakov zdanili tiež od jednej porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných deväť poddanských domov. Kák bol vtedy pod tu­ reckým záborom a správou, čo trvalo ešte okolo roku 1635.996 V prvej polovici 17. storočia obyvateľov ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 m iestnych sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 1,5 porty, v roku 1635 len od 0,5 porty.997 V druhej polovici 17., prípadne začiatkom 18. storočia obyvatelia dedinu opustili, alebo vymreli. V období okolo rokov 1715 až 1720 dedina nejestvovala.998

HERNÁDNÉMETI (M) Hernádném eti ležia v juhozápadnom okraji Zemplén megye, pri dolnom toku Horná­

M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 1587, 1602, 3 8 7 8 . 983 A d a lé k o k I X , 1 9 0 4 , s. 319 „ H e r m a n ó c z " z r. 1585. 984 M O L , D L 8414 „ p o s s e s s i o n u m ... H e r m a n w a g a s a " z r. 1399; D L 8 6 1 6 ,9 0 3 8 „H e r m a n u a g a s a " z r. 1402 a 1405; D L 9 6 7 2 „ H e r m a n e x p arte o r ie n ta li" z r. 1410. M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 1 5 8 7 ,1 6 0 2 , 3 8 7 8 ; II 2, č . 76 3 0 , 7 6 3 3 . M O L , D L 1 7 2 0 9 , 74759 „ H e r m a n " z r. 1474 a 1519. 985 M O L , D L 5 6 6 7 8 „ i n v illa H e r m a n u a g a s a ... e c c le s ia m lig n e a m c u m s e p u ltu r a " . 986 M O L , D L 19963 „ i n p o s s e s s io n e H e r m a n " . 987 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 12 „ H e r m a n " . 988 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 5 , 170, 24 7 „ H e r m a n " , „ H e r m a n i " . 989 M O L , K a m a ra , U e t C , F asc. 6 2 , nr. 5 4 , fo l. 13 „ H e r m a n ó c z " . 990 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 17; A 2 6 7 7 , s. 39 5 „ H e r m a n i ,... p e s tile n c ia s p reteriti h y e m is " .

991 M a g y a r o r s z á g ,

s. 183,

188. V

šarišskej ča sti H e r m a n o v ie c ž ilo v t ý c h r o k o c h p ä tn á sť a päť

p o d d a n s k ý c h d o m á c n o s t í. T a m ž e , s. 1 0 8 ,1 1 2 .

992W e n z e l, C D A C , X I I , s. 3 4 4 „ iu x t a terram m a g is tr i S te p h a n i filii c o m itis p u d K o k v o c a t u m " . 993S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 2 4 5 . V a rs ik , O s íd le n ie III, s. 4 0 6 . 994M V H , I - 1, s. 3 4 4 , 3 6 0 „d e K o c h " , „ d e K e k c h " . 995S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., nr. 2 0 „d e K a k " (n e d a t o v a n ý k o n c e p t). 996M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 11, 8 2 ,1 6 3 , 2 3 9 , 4 0 5 „ K a k " , „K a a k " , „K a k ... T u r cis s u b ie c ta " z r. 1600. 997T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3; A 26 7 7 , s. 4 0 5 . 998M a g y a r o r s z á g , s. 179, 185.

162

163

ZEMPLÍN

HIDVÉG

Pôvod tejto dediny je uchovaný v jej základnej časti názvu, teda v slove ném eti. Slovom németi okolití obyvatelia, ale najmä šľachtici a štátne inštitúcie vyjadrili to, že sídlisko za­ ložili N em ci a ono dostalo totožný názov. Skupina N em cov sa tam usadila so súhlasom uhorského kráľa v i l . , prípadne v 12. sto­ ročí. Ich povinnosťou voči kráľovi bola strážna služba, ochrana brodov a mostov cez Hor­ nád a priľahlej časti krajinskej cesty. O priľahlej časti krajinskej cesty je doklad z roku 1281, kedy ju nazývali Abovskou ces­ tou, o tam ojšom veľkom moste je doklad z roku 1300.999 Podobnú funkciu a službu pre uhorských kráľov vykonávali aj Maďari, zakladatelia dediny Megyer pri Hidvégu. V druhej polovici 12. storočia strážna služba obyvateľov Németi už strácala funkčnosť, obyvatelia sa venovali roľníctvu a väčšina z nich sa stala poddaným i. Tá premena sa uko­ nčila vtedy, keď uhorský kráľ daroval Németi s tam ojším i obyvateľmi a s priľahlým územ ­ ným m ajetkom šľachticom . Listina o tom sa nezachovala, ale stalo sa to pred rokom 1281. Určite pred rokom 1281 nadobudol dedinu Hernádnémeti Erne, otec šľachtica Štefana z rodu Ákoš, približne v polovici 13. storočia. Keď ju Štefan v roku 1281 vým enou dal iným šľachticom, až vtedy vznikla najstaršia zachovaná písom ná správa o tejto dedine.1000 Z nej sa okrem iného dozvedáme aj to, že tamojšie mŕtve rameno Hornádu, slúžiace ako rybník, m alo názov Mŕtva (voda), čo svedčí o staršom slovenskom osídlení priľahlého oko­ lia.1001 Pravdepodobné jestvovanie kostola v Hernádnémeti pred 14. storočím môže preveriť len archeologický a architektonický výskum kostola. Od 14. storočia je kostol dokum ento­ vaný písom ným i správami. V polovici tridsiatych rokov 14. storočia v ňom pôsobil farár, ktorého m eno nezapísali, hoci aj on odvádzal do pokladnice pápeža desatinu z príjmov od svojich farníkov.1002 Farský kostol bol v stredoveku zasvätený Sv. Štefanovi kráľovi.1003 Rím ­ skokatolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do reformácie. V rokoch 1621 - 1622 tam účinkovali evanjelickí kazatelia.1004 V 13. - 14. storočí boli vlastníkmi viaceré šľachtické rodiny, pričom niektoré tam mali kúrie a názov dediny používali v prídom ku.1005 V 15. - 16. storočí patrila postupne šľachti­ com z Perina, Zápoľskovcom a iným zemepánom , v 17. storočí Rákociovcom. Pri dedine na Hornáde boli vodné m lyny.1006 Pravdepodobne uhorský kráľ v 12. storočí, prípadne šľachtici v 13. - 14. storočí zavied­ li vyberanie mýta pri tejto dedine. Kráľ Žigm und však v roku 1409 nariadil, aby sa tam m ý­ to nevyberalo.1007

Aj dedinu Hernádném eti napadli, plienili a podpálili tureckí vojaci. V roku 1567 bola úplne vypálená. Sedliaci si však čoskoro postavili nové domy. V roku 1570 ich zdanili daňou kráľovi od trinástich port, v roku 1582 od deviatich port. Tamojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných jedenásť poddanských domov. Vtedy bola dedina pod tureckým záborom a správou, čo trvalo aj okolo roku 1630.1008 Na prelome 16. a 17. storočia boli Hernádnémeti stredne veľkou dedinou. Avšak počet obyvateľov upadal a chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od jednej porty, v roku 1635 od 1,25 porty.1009 Až neskôr počet obyvateľov podstatne na­ rastal. Začiatkom 18. storočia boli Hernádnémeti veľkou dedinou. V roku 1715 v nich bývalo štyridsaťšesť poddanských dom ácností, v roku 1720 štyridsaťšyri poddanských aj zem ian­ skych dom ácností.1010 Pri Hernádnémeti sa v stredoveku nachádzala aj dedina M okranec, ktorá však zanikla.

HIDVÉG (M) Hidvég sa nachádza v južnom okraji Zemplén megye, pri východnom brehu Hornádu. Údajne kráľ Štefan I. (1000 - 1035) aj Ladislav (1077 - 1095) darovali Jágerskej kapitule územné majetky. Uvádza sa to v listine kráľa Bela IV. z roku 1261, v ktorej je zapísaná aj de­ dine Hidvég, ako tradičný kapitulský m ajetok.1011 H oci sa nedá dokázať, že Jágerskej kapi­ tule daroval túto dedinu už kráľ Štefan L, prípadne až Ladislav, nepochybné je, že kapitule patrila už pred rokom 1261. Maďarský názov dediny je zložený zo slov hid = most, vég = koniec, v zmysle Konča M os­ ta. Z toho m ožno usúdiť, že sídlisko vzniklo za mostom cez Hornád, pri jeho ľavom brehu. Zemepisný smer cesty sa vním al zo strednej časti Uhorska smerom na severovýchod. Nem ožno vylúčiť, že sídlisko založili z poverenia kráľa strážcovia krajinskej cesty a m os­ ta cez Hornád v druhej polovici 11. storočia. Pravda, m ohli ho spontánne založiť aj podda­ ní v 12. storočí. Prvá možnosť sa javí pravdepodobnejšou, keďže pri Hidvégu sa do začiat­ ku 15. storočia vyberalo m ýto, nepochybne pre Jágerskú kapitulu.1012 Dedinu Hidvég nadobudla Jágerská kapitula pravdepodobne v druhej polovici 11., prí­ padne v 12. storočí, dokázateľne však pred rokom 1261. Hidvék bol jej majetkom nepre­ tržite aj v 14. až 16. storočí.1013 V 17. storočí patril zemianskym rodom. V Hidvégu m ali kostol m ožno už pred 14. storočím, avšak preveriť to môže len archeo­ logický a architektonický výskum.

999 W e n z e l, C D A C , X I I , s. 3 4 4 „s tr a ta m A b a w ta n o m in a t a m " ; X , s. 3 9 5 „ M a g n u m p o r tu m flu v ii H arn ad ". 1000 W e n z e l, C D A C , X I I , s. 3 4 2 „ p o s s e s s io n e m s u a m a q u is ita m p er p a tr e m s u u m , H a r n a d n e m y t h y

1001 T a m ž e , s. 3 4 4 „ p is c in a m M o r c u a " .

1008M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 8 2 ,1 6 3 , 2 4 0 , 3 6 9 „ H o r n á d N i m e t i " , 1009T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3; A 26 7 7 , s. 4 0 4 „ H e r n á d n e m e t h i" .

1002 M V H , I - 1, s. 3 4 4 , 3 6 0 „ d e H a r n a n e m p t y " , „d e H a r n a d n e m p ty " .

1010 Magyarország, s. 179, 185.

1003 M O L , D L 7 3 3 3 „e c c le s ie b e a ti regis S t e p h a n i ... in ... H a r n a d n e m p ty " .

1011S z e n tp é te r y ,

n o m in a ta m " .

1004 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 125. 1005 W e n z e l, C D A C , X , s. 39 5 „d e H a r n a d n e m p ty " z r. 1300; X I I , s. 542 z r. 1351. M O L , D L 8 2 6 4 „d e H a r n a d " z r. 1397. 1006 M O L , D L 7 3 3 3 „ m o l e n d i n u m in ... H a r n a d n e m p ty " z r. 1387; 14244 z r. 1449. 1007 M O L , D L 7 0 7 7 2 „ tr ib u ta p o n c iu m su p e r flu v io H a r n a d in ... H a r n a d n e m p ty " .

R R S A , II -

1, s. 1 2 2 , č . 2123

„ It e m

„H e r n a d N e m e t i ... T u r cis s u b ie c ta " .

v illa H y d u e g e c u m

M e c h t h e lu k , n e c n o n

c o n d ic io n a r iis o m n i b u s " .

1012V y b e r a n ie

m ý ta ako n e o p r á v n e n é zak ázal k ráľ Ž i g m u n d v r o k u 1409. M O L , D L 7 0772 „tr ib u ta

p o n c iu m s u p e r f lu v io H a r n a d in ... H y d w e g h " .

1013A d a lé k o k X V I I I , z r. 1325.

1912, s. 15 „ v i l l a s ... H id v é g " z r. 1275. A M K o šic e , T a j. á r ch . U M y s le , nr. 1 „ H y d u e g "

ZEMPLÍN

HLINNÉ

V stredoveku bol kostol zasvätený apoštolovi Jakubovi. Okolo roku 1330 v ňom pôso­ bil farár Ján , po ňom farár Egid.1014 V roku 1567 boli niektoré hidvégske sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi spo­ lu od troch port. Ostatné dom ácnosti daň neplatili, keďže im turecké vojsko nedávno vy­ pálilo domy. Vyhorení sedliaci si však opravili či postavili nové domy. V roku 1570 boli sed­ liaci zdanení od piatich port. Avšak po niekoľkých rokoch vojaci opäť vpadli do Hidvéga, lebo v roku 1582 bol celý vyhorený. Obyvatelia si však opäť vybudovali nové obydlia. V ro­ ku 1600 m alo sídlisko osem obývaných poddanských domov, avšak dedina bola pod tu­ reckým záborom .1015 Na prelome 16. a 17. storočia bol Hidvég malou dedinou a poddanské obyvateľstvo chu­ dobnelo. V roku 1610 m iestnych sedliakov aj želiarov zdanili spolu od jednej porty. V na­ sledujúcich rokoch dedinu opustili, takže v roku 1635 nebolo koho zdaniť.1016 Pravdepodobne až od polovice 17. storočia počet obyvateľov a dom ov vzrastal. Začiat­ kom 18. storočia bol Hidvég stredne veľkou dedinou a zväčšoval sa. V roku 1715 v ňom bý­ valo dvadsaťpäť poddanských domácností, v roku 1720 už tridsaťšesť poddanských aj ze­ m ianskych dom ácností.1017 V susedstve či blízkom okolí Hidvéga sa v stredoveku nachádzali aj osady či dediny Megyer, Mechteleke, Paga, Veyche, ktoré však zanikli.

ktorí by skultivovali m iestne lesy na polia a za ich užívanie by mu sedliaci neskôr platili ročnú d a ň .1019 V pram eňoch do začiatku 15. storočia vyskytuje sa táto dedina pod názvom Agyaguspataka, v neskorších, až do 18. storočia pod názvov Agyagos. O ba sú maďarizovanými tvar­ mi, vzniknutým i prekladom pôvodného slovenského názvu H linné. Vyvinuli a používali ich feudálni páni dediny. O prvotnosti slovenského názvu nezvratné svedčí skutočnosť, že ani v H lin no m , podobne ako v blízkom okolí, nejestvovala osada, resp. dedina založená maďarskými obyvateľmi. Z uvedených poznatkov o zemepisnej polohe, názve a existencii H linného pred rokom 1333 m ožno predpokladať, že ho vybudovali obyvatelia z blízkej staršej slovenskej dediny, nepochybne zo Soli v 11. - 13. storočí. Nové obdobie dejín H linného začalo krátko po roku 1333. Spom ínaný Peter sa zaviazal, že do dediny privedie nových obyvateľov. Za túto činnosť mu šľachtic Demeter dal dedič­ né richtárstvo, teda šoltýstvo v dedine, ku ktorému patrilo: vlastníctvo pozemkov v rozsa­ hu dvoch celých sedliackych usadlostí, od ktorých neplatil zemepánom daň;1020 právo po­ staviť a vlastniť m lyn pri Topli a v dedine pivovar;1021 každý šiesty denár z ročnej dane od sedliakov;1022 právo súdiť obyvateľov dediny za priestupky, pričom vyrubené peňažné po­ kuty patrili šotlýsovi.1023 Uvedené nehnuteľnosti a práva dedili jeho potomkovia, ktorí ich m ohli slobodne odpredať. Noví obyvatelia, ktorí sa tu usadili a dostali pozemky na skultivovanie na oráčiny a lú­ ky v prvých šestnástich rokoch neboli povinní zemepánom platiť ročnú daň od užívaných pozemkov.1024 Po šestnásť ročnej lehote museli odvádzať také povinnosti, aké sedliaci v Ha­ nušovciach.1025Ak by sa však po čase chceli z H linného odsťahovať, m ôžu tak urobiť len po zaplatení ročnej dane a odpredaji dom u a hospodárskych stavísk, ktoré musia zostať v de­ dine.1026 O tunajšom zemepánskom m lyne je doklad z roku 1409.1027M lyn dosvedčuje, že tunajší sedliaci pestovali obilniny. Pravdepodobne v druhej polovici 14., prípadne v 15. storočí v dedine postavili kostol, o ktorom sú písom né doklady od 16. storočia. O d konca 16. storočia a ešte na prelome

164

HLINNÁ Takýmto názvom pom enúvali potok, tečúci južne od Lesného. Taký názov m al aj priľahlý m ajetok, na ktorom m ožno bolo v 15. storočí niekoľko poddanských dom ov, te­ da osada.1018

HLINNÉ H linné leží v západnej časti doliny Tople, v nadmorskej výške okolo 152 m. V roku 1333 šľachtic Demeter, vlastník panstva Lipovec, písom ne potvrdil dohodu s Petrom, bratom richtára v Hanušovciach nad Topľou, o povinnostiach a právach b u ­ dúceho šoltýsa a nových usadlíkov v H lin n o m podľa zákupného práva. Dedina H lin né jestvovala už predtým a patrila k panstvu Lipovec s rozsiahlym , zväčša zalesneným ch o ­ tárom . Demeter, aby zväčšil vlastné príjmy, snažil sa usadiť nových obyvateľov v dedine,

165

1019 N a g y , C D H A III, s. 4 2 „ u tilita te m p o s se ss io n is n o stre h ere d itarie A g h a g u s p o t h o k a v o c a te et s u a r u m p e r tin e n c iu m ad c a s tr u m n o s t r u m d e L ip p o lc h p e r tin e n tis in m a x im a silv a h a b ita to r ib u s d e stitu ta e x iste n tis p o p u lo r u m m u lt i t u d in e d ecora re v o le n te s , u t p o p u li in e a d e m silv a arbores era d ica n te s terrasq ue a rab ile s in e a d e m a p e rie n te s p o s s in t c o m m o r a r i" . V arsik, O s íd le n ie III, s. 121 sa d o m n ie v a l, ž e iš lo o o s íd le n ie v y ľ u d n e n e j d e d in y H lin n é , č o z o b s a h u

lis t in y n e v y p lý v a .

V la s tiv e d n ý 1, s. 417 a k o n a jsta rší d o k la d o n ej c h y b n e u v á d z a až d o k la d z r o k u 1402. 1020 N a g y , C D H A I I I , s. 43 „d u a s se ssio n e s lib e r a s". 1021 T a m ž e , „ u n u m m o le n d i n u m in flu v io T o p í ... u n a m d o m u m p ro b ra sio e x s ic c a n d o " . 1014 M V H , I - 1, s. 2 5 0 , 3 2 3 , 3 3 2 , 3 4 4 „ J o h a n n e s sa ce rd o s e cc le sie B eati J a c o b i d e H id n ik " , „ I u a n de H o d u e g " , „ E g id iu s d e H i d u i g " , „ d e H in d u e g h e " , „ d e H id u e g e " . 1015 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 12, 8 2 , 163, 2 3 9 „ H i d u e g h " . 1016 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3; A 2 6 7 7 , s. 4 0 4 „ H i d v e g h " .

1022 Tamže,

„de collecta n ostra... sextum denarium".

1023 T a m ž e , „ o m n i a v e ro a lia iu d ic ia iu x ta lib e r ta te m ... v ille H a n n u s fo lw a " . 1024 Tamže,

„per revolucionem sedecim annorum nullam solucionem nullamque collectam n o b is .. solvere".

1017 M a g y a r o r s z á g , s 182, 187.

1025 T a m ž e , „ s o lu c i o n e m a d lib e r ta te m ... v ille H a n u s fo lw a " .

1018 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 3 2 2 , č . 4 6 3 „ r iv u lu m H le u n a " z r. 1254. N a g y , N S z I, s. 11 „ v illa m H e le w n a "

1026 T a m ž e , „ v o l u m u s ... u t o m n e s lib ere c o n d ic io n is h o m in e s a d ... v illa m A g h a g u s p o t o k a ... v e n ie n te s

z r. 1 2 6 6 . S m ila u e r , V o d o p is s. 2 3 9 . N a g y , N S z II, s. 4 0 9 „ p o s s e s s io n ib u s ... H ly n a " v r. 1448. V lis tin e

lib ere v e n ia n t e t se cu re c o m m o r e n tu r , p e r s o lu to q u e iu sto terra gio v e n d itis q u e ip s o r u m e d i f i c i i s ...

sa te r m in o lo g ic k ý r o z lišu jú d e d in y o d m a je tk o v b e z síd lisk a v ň o m . V a rsik , O s íd le n ie III, s. 4 9 6 jej

r e c e d e n d i h a b e a n t fa c u lta te m " .

n á z o v r e k o n štr u o v a l d o tv a r u H lin n á .

1027 M O L , D L 9 5 0 0 „ d e ... m o le n d in is ... - u n u m in A g y a g u s " . M á ly u s z , Z s O II - 2, č . 65 7 0 .

167

ZEMPLÍN

HOMOKY

17. a 18. storočia v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí a. v. kazatelia. Starší kostol bol drevený novší, jestvujúci okolo roku 1700 bol už m úraný.1028 V 15. - 16. storočí bolo H linné majetkovou súčasťou panstva Čičava, resp. Skrabské a vo vlastníctve šľachticov z Rozhanoviec a po nich Bátoriovcov.1029 V 17. storočí patrilo Nádašdiovcom, Ňáriovcom , Esterháziovcom, Drugetovcom a ich dedičom .1030 O kolo polovice 15. storočia v H linnom hospodárilo do tridsať sedliackych dom ácnos­ tí, avšak zakrátko sa väčšina z nich odsťahovala. V roku 1493 hospodárilo len osem do­ m ácností, pričom pozem ky po 21 dom ácnostiach boli opustené.1031 V 16. storočí vzrástol počet poddanských dom ácností, takže v roku 1600 bolo v sídlisku dvadsať obývaných pod­ danských dom ov.1032 Pravda, bol tu aj dom šoltýsa, prípadne richtára, kostol, fara, zaiste aj škola. Koncom 17. storočia bolo H linné stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. Sedliacke domácnosti boli v rokoch 1567, 1582, 1610 a 1635 zdanené daňou kráľovi postupne od 4, 6 ,2 , a 0,25 porty.1033Zo zdanenia vyplýva, že v druhej polovici 16. storočia po­ čet sedliackych domácností a rozsah nim i obrábaných pozemkov stúpal. Začiatkom 17. sto­ ročia nastal výrazný pokles. Časť sedliakov sa odsťahovala, iní stratili pozemky, pričom úpa­ dok sedliakov pokračoval aj v prvej polovici 17. storočia. Želiarov bolo v roku 1567 osem domácností. V rokoch 1610 a 1635 želiarov postupne zdanili od 0,5 a 0,125 porty. V prvej po­ lovici 17. storočia chudobneli aj želiari, pričom ich počet pravdepodobne tiež klesal. V dôs­ ledku úpadku sedliakov, ale aj želiarov sa počet obývaných domov v sídlisku znižoval. Avšak aj na prelome 17. a 18. storočia bolo H linné ešte stredne veľkou dedinou. V roku 1715 m alo jedenásť, v roku 1720 dvanásť poddanských dom ácností.1034

Je zrejmé, že názov korení v priezvisku muža H olčík, ktorý bol nepochybne prvým šoltýsom vo vznikajúcej dedine. Založenie sídliska predpokladáme v 14. storočí za priamej účasti šoltýsa Holčíka a pod­ daných podľa zákupného, nem eckého práva.1036 O d založenia sídliska boli Holčíkovce majetkovou súčasťou stropkovského panstva ne­ pretržite aj v 17. storočí.1037 Z urbárov stropkovského panstva zo 16. storočia sa dozvedáme, že v Holčíkovciach tra­ dične pôsobili šoltýsi a hospodárili roľnícke, slovenské poddanské dom ácnosti. Šoltýsovi patril aj vodný m lyn. Šoltýs a poddanské domácnosti m ali k zemepánom také povinnosti, aké obyvatelia Chotče a Malej Dom aše.1038 Holčíkovské sedliacke domácnosti v roku 1567 zdanili daňou kráľovi od 2,25 porty a v roku 1582 od troch port. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných Šesť poddan­ ských dom ov a zaiste aj dom šoltýsa.1039 Na prelome 16. a 17. storočia boli Holčíkovce malou dedinou so slovenským, roľníckym obyvateľstvom. V prvej polovici 17. storočia sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len želiarov od 0,25 porty.1040 O kolo roku 1639 bolo sídlisko opustené.1041 V neskôr obnovenej dedine obyvateľov a dom ov pribúdalo v druhej p'blovici 17. storočia, prípadne začiatkom 18. sto­ ročia. V roku 1715 bývalo v Holčíkovciach deväť, v roku 1720 sedem poddanských dom ácno­ stí.1042

HOLČÍKOVCE

HOMOKY (M)

Holčíkovce ležia v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 165 m . O Holčíkovciach sa zachovali najstaršie správy v listinách kráľa Žigm unda z rokov 1408 a 1410 o darovaní stropkovského panstva, teda aj tejto dediny šľachticom z Perina.1035 V listinách z 15. storočia sa vyskytujú v pravopisných obm enách názvu H olčík, v pí­ som nostiach od 16. storočia pravidelne v maďarizovanej podobe slovenského názvu Holčíkoviec.

V roku 1288 šľachtic Matej syn Rolanda predal šľachticom z rodu Bokša niekoľko de­ dín, medzi nim i aj túto dedinu. Predaj potvrdila Jágerská kapitula aj kráľ Ladislav IV .1043* V listinách z 13. a 14. storočia je zapísaná pod názvami Hunka, Hunky, Honky, Hom oky. Posledný je vari maďarizovanou prispôsobeninou staršieho nejasného názvu do zrozum i­ teľného tvaru (maď. hom ok = piesok). Napriek nejasnosti o pôvode názvu m ožno jestvovanie tej dediny predpokladať už pred 13. storočím.

166

1028 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 1 2 0 ,1 3 2 . M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 267 „ A g ia g a s , c o n c io n a t o r " z r. 1601. H ô r k , S á ro s, s. 2 9 1 . A d a l é k o k X X , 1914, s. 156 „A g y á s k a (!) (te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. 1029 M O L , D L 8414 „A g y a g u s p a ta k a " z r. 139 9 . M á ly u s z , Z s O II - 1 , 2 , č . 1 5 8 7 ,1 6 0 2 ,7 7 3 0 „ A g y a g a s p a ta k " , „ A g y a g u s " z r. 1402, „ A g y a g a s " z r. 1410. M O L , D L 17209 „ A g y a g u s " u r. 1471; D L 74759 „ A g y a g o s "

1038 M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 4 , n r . 4 9 , s. 3 5 9 „V illa e S c la u o n ic a le s " ; s. 3 6 8 „ H o lc h y k " z r. 1557.

1030 S O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 5 9 5 , č . 2 , 7 z ro k o v 1 6 3 5 ,1 6 9 5 „ A g y a g o s " . 1031 M O L , D L 19963 „ i n v illa A g y a g o s d e o c to p o p u lo s is s e ssio n ib u s et v ig in t i u n a d esertis ... d u as

1040 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 3 ; A 26 7 7 , s. 3 9 2 .

A 2 6 7 7 , s. 2 4 6 .

1041 S O B A P rešov, Pete S , nr. 3 8 3 , s. 11 „ H o lc z ik o c z , S c la u o r u m " .

1033 M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 3 ,1 7 0 , 3 9 6 ; A 2 6 7 8 , s. 14 „ A g y a g o s " .

1042 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 .

1034 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 8 ,1 8 3 . 1035 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 6 5 7 , 9671 „ a c v illis ... H o l c h y k " , „ H o lt c h y k " . M á ly u s z , Z s O 7714. C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 4 9 .

M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 2 4 9 „ H o lc z y k o lc z " z r. 1569. 1039 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 9 ,1 7 2 , 2 5 0 „ H o lc h i k o c z " , „ H o ly c h y k o c h " , „ H o t ik o c z " .

p o p u lo s a s ... J o h a n n e s K o z e l ... N ic o l a u s Z a b o " .

E 158,

1037 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „ H o lc z i k " , „ H o lc h y k " z r. 1430. S O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 43 „ H o lc h y k " z r. 1465; č. 63 „ H o lc z y k o c z " z r. 1506. P o zri aj ď alšie p o z n á m k y .

z r. 1519.

1032 M O L

1036 P r e d p o k la d á to aj B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 8 .

II -

2 , č . 6 0 7 8 , 75 9 9 ,

1043 N a g y , Z V I, s. 6 4 „ v i l l a s ... H u n k a " ; „p o s s e s s io n e s seu te r r a s ... H u n k y " . B orsa, R R S A I I - 2 , 3, s. 3 8 8 , č. 3471.

168

ZEMPLÍN

HOROVCE

O d uvedeného predaja bola vo vlastníctve Šľachticov z rodu Bokša aj v 14. a 15. sto­ ročí.1044 O kolo polovice 15. storočia obyvatelia dedinu opustili, prípadne vym reli. V roku 1464 tam sídlisko už nejestvovalo, avSak názov H om oky sa vzťahoval na bývalý cho­ tár zaniknutej dediny.1045 Časť územ ného majetku vtedy patrila do chotára dediny Agóc. Dedina sa nachádzala v strednej časti Medzibodrožia, v blízkosti teraz jestvujúcich osád či samôt Abajhom ok a Agóc.

HOROVCE

HOPORTY (M) Hoporty ležia v juhozápadnom okraji Zemplén megye, v doline Hornádu. Prvé doklady o dedine Hoporty poznáme z polovice 14. storočia. Vzťahujú sa k vlast­ níckym záležitostiam tam ojších zemanov.1046 Ich názov zapisovali pomerne jednotne a zväčša ako Hoport, ojedinele Hopporthy. Pô­ vod názvu zostáva nejasný. Jestvovanie dediny predpokladáme aj v 13. storočí. Zaiste už v 13. storočí, dokázateľne v 14. až 16. storočí boli jej zemepánmi miestni ze­ m ania.1047 Boli to príbuzní zemanov z Hernádnémeti. V 14. storočí jestvovali dve miestne sídliskové časti s maďarskými názvami v zmysle N iž­ né Hoporty a Vyšné Hoporty.1048 V roku 1567 tam ojších sedliakov zdanili daňou kráľovi od jednej porty. Osem iných do­ m ácností daň neplatilo, lebo im tureckí vojaci vypálili domy. Poškodené dom ácnosti si však postupne postavili nové obydlia. V roku 1582 zdanili sedliakov od 3,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných šesť poddanských domov. Vtedy boli Hoporty v tureckom zábore a pod tureckou správou, čo trvalo ešte okolo roku 1635.1049 Na prelome 16. - 17. storočia boli Hoporty m alou dedinou s poddanskými aj zem ian­ skymi obyvateľmi. Poddanských dom ácností postupne ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 m iestnych sedliakov aj želiarov zdanili spolu od trištvrte porty, v roku 1635 už nebolo koho zda­ niť.1050Sídlisko postupne zanikalo. Ani v období okolo rokov 1715 a 1720 tam nebolo oby­ vateľov.1051

1044 A d a lé k o k X I X , 1913, s. 110 „ p o s s e s s io n e s ... H o n k y " z r. 1320. S e d lá k , RDS1, II, s. 3 8 6 ,

č. 8 8 6

169

Horovce ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, na vale Ondavy, v nadmorskej výš­ ke okolo 196 m. Horovce v drahej polovici 14. storočia patrili tamojším zemanom , ktorí názov dediny používali v prídom ku.1052 V písom nostiach od 14. do 17. storočia sa vyskytujú pod názvom Hor. Tento názov bol totožný pravdepodobne s osobným , či rodovým m enom a prevzatý do maďarčiny zostal úradným názvom Horoviec. Mladší slovenský ľudový tvar Horovce sa do písom ností dostal náhodne až od 18. storočia.1053 Predpokladáme, že Horovce jestvovali nielen pred 14., ale aj pred 13. storočím. Ak by to­ tiž vznikli v 13. storočí ako zemianska osada, dostali by typologický charakteristický maďar­ ský názov s koncovkou -falua, -háza a pod., čo sa však nestalo. Koncom 14. storočia nadobudli časť dediny Drugetovci a pričlenili k brekovskému, ne­ skôr hum enském u panstvu, čo trvalo do konca 17. storočia.1054 Časť dediny patrila miest­ nym zem anom , v 16. storočí M ikovcom . Horovčania m ali drevený kostol ešte na prelome 17. a 18. storočia, kedy v ňom pôsobi­ li kazatelia evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.1055 Horovské sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 11,5 porty. Želiarskych dom ácností bolo jedenásť. V roku 1582 sedlia­ kov nezdanili, pravdepodobne pre vyhorenie domov. V roku 1600 m alo sídlisko dvad­ saťdeväť obývaných poddanských dom ov i kúriu zem anov.1056 Vtedy boli Horovce stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským i zemianskym slovenským obyvateľ­ stvom. Začiatkom 17. storočia počet poddanských domácností výrazne klesal. Okolo roku 1623 žilo v Horovciach len šestnásť poddanských domácností. Z nich šesť bolo sedliackych, pričom päť hospodárilo na celých a jedna na polovičnej usadlosti. Napokon desať dom ác­ ností bolo želiarskych.1057 V 17. storočí horovské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa prejavo­ valo aj v znižovaní ich zdaňovania. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov, ale aj želiarov spolu od vyše 2,5 porty, v roku 1635 iba od 0,75 porty.1058 Schudobňovanie a úbytok obyvateľov mali za následok znižovanie počtu domov. Na prelome 17. a 18. storočia boli Horovce m alou dedinou. V roku 1715 mali sedem, v roku 1720 len šesť poddanských dom ácností.1059

„H o n k y "

z r. 1 3 2 2 . N a g y , C D H A , II, s. 4 53 „ H o n k y " z r. 13 2 9 . N a g y , Z V , II, s. 643 „p o s s e s s io n e s ... H o m o k y " p re d r. 1355.

1052 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1373, n r . 13 „d e H o r " z r. 1373.

1045 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1464, nr. 65 „p r e d ii H o m o k y in A g o c z " .

1053 K o r a b in sk y , G e o g r a p h is c h , s. 2 3 8 „ H o r o w c e " .

1046 W e n z e l, C D A C , X I I , s. 5 4 2 „ d e H o p o r t g h " z r. 1351. N a g y , C D H A , V , s. 603 „d e H o p o r t h " z r. 1352.

1054 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , nr. 4 4 „ p o s s e s s io n e s ... H o r k " z r. 1393; A . a. 1451, n r. 16

1047 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1374, nr. 8 „ d e H o p o r g " z r. 1374. M O L , D L 7333 „ d e H o p o r t h " z r. 1387. M O L , D L 7 0 6 8 8 „ d e H o p o r t h " z r. 1393. Po zri aj n a s l. p o z n á m k y .

„ H o r " z r. 1451; A . a . 1548, Fa sc. 3, nr. 39 „ H o r " . 1055 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „ H o o r (te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700.

1048 M O L , D L 8 3 3 6 „d e A ls o h o p o r t " z r. 1398. M á ly u s z , Z s O , I, č . 5 4 0 3 .

1056 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 9 , 253 „ H o r " .

1049 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 1 ,1 6 3 , 2 3 9 „ H o p o r t " , „ H o p o r g h " , „ H o p o r g i ... T u r cis s u b ie c ta " .

1057 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c. 109, n r . 2 s. 335 „ H o r r " .

1050 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 4 „ H o p o r t h " , „ H o p o r t i" .

1058 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 8 ; A 2 6 7 7 , s. 416.

1051 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 .

1059 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

170

171

ZEMPLÍN

HRABOVÁ ROZTOKA

HOSTOVICE

Preľudnenosť sa neskôr zmenšila. V roku 1690 na farskom žila rodina jedného baťka a šoltýstvo patrilo jednej rodine. Valašských domácností bolo tridsaťdeväť, z nich dve hos­ podárili na celých usadlostiach, dvadsať na polovičných, deväť na tretinových a osem na štvrtinových usadlostiach. Časť majetkov patrila k majeru, ktorého súčasťou bol aj m ly n .1067 V druhej polovici 17. storočia zemepáni zriadili m ýtnicu a zaviedli vyberanie m ýta. Je ­ diný doklad o tom je z roku 1690.1068 Výrazný úbytok obyvateľov nastal začiatkom 18. storočia. V roku 1715 žilo v Hostovi­ ciach dvadsať, v roku 1720 devätnásť poddanských domácností. V dedine bol aj m lyn .1069 V blízkom okolí sa nachádzala aj dedina Seredné, ktorá však zanikla.

Hostovice ležia v severnej časti Laboreckej vrchoviny, v údolí prítoku hornej Udavy a nadmorskej výške okolo 387 m. Prvé doklady o Hostoviciach vznikli v Bardejove v roku 1492 pri vyšetrovaní a vypočú­ vaní lapených zbojníkov, vedených Fedorom Hlavatým. Do tej zbojníckej tlupy patrili aj bratia M acko, M ichn o a Jacko z Hostovíc, ktorí v niektorej dedine prepadli kostol. V Hos­ toviciach mali zbojníci skrýše na ukrývanie odevov a nazbíjaných vecí.1060 Z obsahu uvedených správ je zrejmé, že Hostovice jestvovali už pred rokom 1492. Názov dediny korení v slove hosť a vyjadril to, že zakladatelia a prví obyvatelia boli v chápaní obyvateľov starších okolitých dedín novousadlíkmi, prišelcami, teda hosťami. Vzhľadom na vývoj osídlenia okolia je nepochybné, že Hostovice založil šoltýs s usadlíkm i podľa zákupného, valašského práva pravdepodobne v 15. storočí, avšak pred rokom 1492. Valašské obyvateľstvo dokázateľne žilo v Hostoviciach v 17. storočí. O d založenia boli Hostovice vo vlastníctve šľachticov Drugetovcov a majetkovou súča­ sťou panstva H um enné aj v 16. a 17. storočí.1061 V Hostoviciach m ali pravoslávny kostol m ožno už v 15. či 16. storočí, dokázateľne však od 17. storočia.1062 O d polovice 17. storočia bol uniatskym, neskôr gréckokatolíckym kos­ tolom . Hostovické valašské dom ácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 10,5 porty. Dve že­ liarske dom ácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili valachov od ôsm ich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných tridsaťjeden poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýske, m ožno aj kostol, ale bez m iestneho farára.1063 V 17. storočí valašské domácnosti ďalej chudobneli. V roku 1610 boli valašské aj želiar­ ske dom ácnosti zdanené spolu od dvoch port, v roku 1635 od 0,75 porty.1064 O kolo roku 1623 tam hospodárili dve šoltýske domácnosti takmer na celých usadlos­ tiach, žil tam pravoslávny farár s rodinou, pätnásť valašských domácností, iné štyri sa od­ sťahovali, napokon sedem želiarskych dom ácností.1065 K zemepánom mali také povinnos­ ti, ako ich súčasníci v Habure. Na prelome 16. a 17. storočia boli Hostovice veľkou dedinou, najväčšou v okolí, pričom mali rusínskych obyvateľov. Obyvateľov pribúdalo a výsledkom bolo, že v roku 1657 na jedi­ nom šoltýstve žilo deväť rodín, na fare tri rodiny, na pätnástich celých valašských usadlos­ tiach štyridsať rodín a na dvoch polovičných štyri rodiny. Časť pozemkov patrila k m ajeru.1066

HRABOVÁ ROZTOKA Hrabová Roztoka leží v horskom prostredí na východnom svahu Vihorlatu, v nadm or­ skej výške okolo 410 m. Najstarší zápis o Hrabovej Roztoke je v daňovom registri z roku 1568.1070 Pôvodný názov Roztoka svedčí o tom , že sídlisko vzniklo pri mieste, kde sa dva potôčky vlievali do jedného potoka. Zemepisná poloha dediny naznačuje, že vznikla neskôr, ako nižšie ležiaci Šm igovec. Je preto pravdepodobné, že prví usadlíci v Roztoke pochádzali zo Šmigovca. V druhej polovici 16. storočia a v 17. storočí tam zaiste žila domácnosť šoltýsa. Okrem šoltýsov mala dedina zväčša želiarskych obyvateľov, ktorí daň od domu platili len v roku 1600. Vtedy bolo v Roztoke sedem obývaných a zdanených poddanských dom ov.1071 Na prelome 16. a 17. storočia bola Roztoka m alou dedinou. Okrem šoltýsa s rodinou v nej žili želiarske rusínske domácnosti. V roku 1610 tam žili valašské a želiarske domácnosti, ktoré vtedy zdanili spolu od 0,75 porty. V roku 1630 žila v dedine len domácnosť šoltýsa, v roku 1635 aj dve až štyri dom ác­ nosti želiarov, ktoré vtedy zdanili od osm iny porty.1072 M alou dedinou bola Hrabová Roztoka aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v nej žilo sedem poddanských domácností. Tie však zakrátko dedinu opustili, prípadne vym re­ li. V roku 1720 dedina Roztoka nejestvovala.1073

HRABOVEC NAD LABORCOM 1060 S O K A B a rd e jo v , B a r d e jo v m a g . č . 2 8 7 8 , 3 0 3 1 , 3 0 7 0 „ M i c h n o et Ja c z k o et M a c z k o fratres de H o s t o w i c z a .... v io la tu r e c c le s ia m " ; „ v e s t i m e n t a ... h a b e n t ... i n ... v i l l i s ... H o s t o u ic z a " . O z b o jn íc k e j s k u p in e p o z r i H ú š č a v a , A .: O č in n o s ti z b o jn íc k y c h d r u ž ín n a s e v e r o v ý c h o d n o m S lo v e n s k u n a k o n c i

Hrabovec nad Laborcom leží v doline horného Laborca, v nadmorskej výške okolo 212 m. Uhorský palatín v roku 1379 riešil spor zemanov zo Zbudského D lhého s Drugetovcami o susediace majetky, ku ktorým patrila aj dedina Hrabovec. V drugetovskej časti dediny

X V . s to r o č ia . In : H is to r ic k é štú d ie 2 .1 9 5 6 , s. 181, 193 a n . 1061 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1548, Fa sc. 3 , n r . 3 9 ; Fasc. 5, nr. 4 4 „ H o z t h o w y c z a " . P ozri aj n a s le d u jú c e pozn ám ky.

1067 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 9 - 1 0 ,1 5 5 „ H o s z t o u ic z a " .

1062 M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 281 „ H o s t o u ic z a ... P a p s a g h . P o p K r e p c z in a L u k a c z " z r. 1623.

1068 T a m ž e , s 155.

Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 10, z r. 1690.

1069 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 .

1063 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 47, 183, 2 5 5 „ H o s t o u ic z a " .

1070 M O L , K a m a ra , A 26 7 6 . B e ň k o , c . d ., s. 27 0 .

1064 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 2 ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 9 .

1071 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 5 8 „ H r a b o R o z to k a " .

1065 M O L , K a m a ra ,

U e t C,

fa s c . 109, nr. 2 , s. 281 - 2 8 5 .

1066 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 7 , s. 91 - 95 „ H o z t o w ic z a " .

1072 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 5 ; A 26 7 7 , s. 379, 407 „R o z to k a " . 1073 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

ZEMPLÍN

HRAŇ

vtedy hospodárilo šesť sedliackych dom ácností a nachádzal sa v nej aj m lyn. Polia po ôs­ m ich poddanských dom ácnostiach ležali opustené.1074 Pri tej príležitosti vznikol najstarší zápis o Hrabovci. Z jeho obsahu je zrejmé, že dedina jestvovala už skôr. Do písom ností ju zapisovali v maďarizovaných podobách názvu Hrabovec. Ten svedčí o tom , že sídlisko vzniklo na mieste častého výskytu stromu hrab. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, jej názov a vývoj osídlenia priľahlej časti do­ liny Laborca m ožno predpokladať, že ju založili pred 14. storočím poddaní z blízkej staršej slovenskej dediny, napr. z D lhého, alebo šoltýs s usadlíkmi podľa nem eckého práva, okolo polovice 14. storočia.1075 Pravda, m ohlo sa stať, že šoltýs priviedol nových usadlíkov do už jestvujúcej dediny, čím sa zvýšil počet jej obyvateľov. V drugetovskej (západnej) časti Hrabovca dokázateľne hospodáril šoltýs okolo roku 1436.1076V zemianskej časti ešte aj v 16. storočí. Zem ania zo Zbudze a Zbudského D lhého vlastnili dedinu Hrabovec aj v 15. - 16. sto­ ročí.1077 Pôvod kostola v Hrabovci môže osvetliť len archeologický výskum. Z písom ných zdro­ jov poznáme údaj z roku 1700, z ktorého vyplýva, že tamojší kostol v 17. a začiatkom 18. storočia bol m úraný a patril evanjelikom augsburského vyznania.1078 V Hrabovci v roku 1560 hospodárili dvaja šoltýsi a šesť sedliackych dom ácností na ce­ lých usadlostiach.1079 Každá šoltýska domácnosť platila ročne zem anom dva zlaté, odo­ vzdávala zajaca a počas žatvy zvážali zemanom obilie. Každá sedliacka domácnosť platila jeden zlatý, odovzdávala dva gbely ovsa, jednu kytu konopí súcich na pradenie, misku ko­ nopného semena a kuru, napokon tri dni žali zemianske obilie. V roku 1567 boli sedliacke dom ácnosti zdanené daňou kráľovi od 3,5 porty, v ro­ ku 1582 od 1,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných deväť poddanských dom ov a asi dva dom y šoltýsov.1080 Hrabovec bol vtedy m alou dedinou s roľníckym obyvateľ­ stvom. V poslednej tretine 16. storočia a v 17. storočí sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa primerane prejavilo v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedaj­ ších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu od 1,5 porty, v roku 1635 od 0,75 por­ ty.1081 V Hrabovci v druhej polovici 17. storočia poddanských dom ácností aj dom ov pribúda­ lo. Na prelome 17. a 18. storočia bol Hrabovec stredne veľkou dedinou. V roku 1715 mal šestnásť, v roku 1720 len dvanásť poddanských dom ácností. Súčasťou dediny bol aj m lyn .1082

HRAŇ

172

173

Hraň leží uprostred Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 106 m. V hraňskom sídlisku i chotári našli archeológovia sloviensku keramiku, pochádzajúcu z prelomu 8. a 9. storočia, ale aj z 9. - 10. storočia, ako aj radové pohrebisko asi z 11. storo­ čia.1083 Na Hraň sa pravdepodobne vzťahuje údaj o tamojšom šľachticovi M ikulášovi k roku 1331, nepochybne však doklad z roku 1387 o územ nom majetku a sídlisku.1084 D o písom ností ju v 14. - 15. storočí zapisovali ako Garan, od 16. storočia Garany, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Graň. Maďarčina ho zachovala ešte s hlá­ skou g, ktorá sa v slovenčine od 12. storočia zm enila na h .1085 Archeologické doklady, ako aj názov svedčia, že dedina Graň jestvovala od prelomu 8. a 9. storočia a patrí k najstarším v okolí. Tamojšie radové pohrebisko nepochybne dosvedčuje, že tam bol v 11. storočí kostol. Prekvapujúce je, že doteraz nie sú známe stredoveké písomné doklady o kostole a farnosti. Hoci o kostole nem ožno pochybovať, priamy dôkaz o jeho jestvovaní v stredoveku môže poskytnúť len archeologický výskum. O novovekom kostole a protestantskej farnosti sú písomné doklady až od 17. storočia. Z nich m ožno zistiť, že v 17. storočí kostol slúžil kalvínom . Bol múraný, avšak okolo roku 1700 už opäť patril rímskokatolíckej cirkvi.1086 Je pravdepodobné, že Hraň patrila v 14. storočí tam ojším zem anom , nepochybne však v 14. a 15. storočí šľachticom z Lučenca1087 a v druhej polovici 16. storočia postupne Bátoriovcom a Várdaiovcom . O d polovice 16. storočia jestvuje v dedine kaštieľ zem epá­ nov.1088 V roku 1441 hraňské sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej zaplatili daň kráľovi dvadsaťpäť zlatých .1089 Pravdepodobne do tridsať dom ácností užívalo pozem ky v rozsa­ hu vyše dvadsaťpäť celých usadlostí. Neskôr počet sedliakov výrazne poklesol a obhos­ podarovali aj m enej pozemkov. V roku 1567 ich zdanili od štyroch port, pričom ďalšie dve dom ácnosti boli služobníčke. V roku 1582 sedliakov zdanili tiež od štyroch port. Hraňské sídlisko m alo v roku 1600 obývaných jedenásť poddanských domov, kostol, fa­ ru, školu aj kaštieľ.1090 Na prelome 16. a 17. storočia bola Hraň stredne veľkou dedinou s poddanským, šľach­ tickým i farským obyvateľstvom.

1083 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. B u d in s k ý - K ríčk a, V .: S íd lisk o v é n á le z y z H r a n e . In : A V A N S v r. 1974. N itr a 1975, s. 30; A V A N S v r. 1977. N itr a 1978, s. 41; A V A N S v r. 1978. N itr a 1979, s. 4 8 . Č a p lo v ič , 1074 M O L , D L 6 5 8 „ v illa r u m ... H r a b o c h " . B e ň k o , c . d ., s. 2 4 4 .

S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 - 3 8 3 .

1075 B e ň k o , c . d ., p r e d p o k la d á , že v z n ik la n a z v y k o v o m p rá ve , a le d ô v o d y n e u v á d z a .

1084 N a g y , C D H A I I , s. 5 5 2 „ d e G e r e n d " . V a rjú , LB I, s. 4 0 4 „ p o s s e s s io n e s ... G a r a n " .

1076 S N A , L e le s. k ., A . a. 1436 „s c u lte tis se u v ill ic is ... in H a r a b o w c z " z r. 1436.

1085 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 131. P o ro v n a j V a rsik , O s íd le n ie III, s. 4 9 3 .

1077 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 53 „ H r a b o c z " z r. 1476. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1521 n r. 3 „ H r a b o lc z "

1086 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 122. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 6 4 5 , č . 2 . H ó r k , S á ro s, s. 8 8 ,1 0 7 . A d a lé k o k

z r. 1521. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 1078 A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „A r a b o c z ( te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " . 1079 M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 217 „ R a b o c z " .

X X , 1914, s. 154 „P a r a n y ( te m p lu m ) la p id e u m c a t h o lic o r u m " . 1087 N a g y , N S z I, s. 4 9 8 „ p o s s e s s i o n e m ... G a r a n " z r. 1390. V a rjú , LB I, s. 525 „ G a r a n z r. 1410. M O L , D L 6 8 6 5 7 „ G a r a n " z r. 1476.

1080 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 5 0 ,1 9 2 , 257 „ H r a b o c " .

1088 S ú p is 1, s. 4 4 8 .

1081 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5 2 ; A 2 6 7 7 , s. 407.

1089 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ G a r a n " .

1082 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

1090 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 15, 167, 251 „ G a r a n y " .

174

175

ZEMPLÍN

HRIADKY

Poddanské dom ácnosti postupne chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sed­ liakov aj želiarov zdanili spolu od 1,5 porty, v roku 1635 len sedliakov od jednej porty.1091 V roku 1715 žilo v Hrani osem, v roku 1720 päť poddanských dom ácností.1092

storočia o polovicu menej poddanských domov. Napriek tomu bol stredne veľkou dedinou s poddanským , zemianskym i farským obyvateľstvom. Aj v 17. storočí poddanské dom ácnosti naďalej chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vtedajšie sedliacke aj želiarske domácnosti spolu od 1,75 porty, v roku 1635 len od pol a osm iny porty.1100 V rokoch 1715 a 1720 žilo v Hrčeli po sedem sedliackych dom ácností.1101

HRČEĽ Hrčeľ leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 120 m. V Hrčeli sa nachádza radové pohrebisko z 11. - 12. storočia.1093 Aj najstaršie písom né správy o dedine sa vzťahujú k tamojšej farnosti, najm ä ku kosto­ lu, v ktorom v rokoch 1332 - 1335 pôsobil farár Albert. Kostol bol v stredoveku zasvätený Svätému M ikulášovi.1094 V písom nostiach sa dedina vyskytuje pravidelne pod názvom Gerchel, čo bol maďarizovaný tvar slovenského názvu Grčeľ, teda ešte s počiatočným G , ktoré sa v slovenskom názve zm enilo na H najneskôr v 12. storočí.1095 Archeologické, jazykovedné pramene, ale aj tamojšia farnosť svedčia, že tamojšie slo­ venské sídlisko jestvuje od 11. storočia. Dedina Hrčeľ v 14. storočí patrila súčasne šľachticom z Tolcsvy a Tŕne, v 15. - 16. sto­ ročí najm ä šľachticom z Perina, Úpora a Cejkova, od poslednej tretiny 16. storočia Drugetovcom, ktorí Hrčeľ pričlenili k panstvu Trebišov.1096 O d začiatku 17. storočia, určite od roku 1619 v hrčeľskom kostole slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia.1097 Farský kostol bol v 17. a 18. storočí múraný. Tamojšia kalvínska farnosť jestvovala aj v 18. storočí a trvá doteraz. V roku 1441 tam ojší sedliaci okrem richtára vyplatili kráľovi daň dvadsaťdeväť zla­ tých.1098 Hrčeľ bol vtedy veľkou dedinou s vyše tridsiatimi dom am i a tamojšie sedliacke do­ mácnosti obhospodarovali pozemky v rozsahu okolo tridsať celých usadlostí. Neskôr sed­ liakov ubúdalo, najm ä v 16. storočí. V roku 1567 voj krymských Tatárov vyplienil a vypálil dvanásť tam ojších sedliackych obydlí. Nepoškodené domácnosti vtedy zdanili len od dvoch port. V roku 1582 sedliakov zdanili od šiestich port. Hrčeľské sídlisko m alo v roku 1600 obývaných sedemnásť poddanských domov, zemania mali kúriu, bol tam aj kostol, fara a škola.1099V porovnaní k veľkosti v polovici 15. storočia mal Hrčeľ na prelome 16. a 17.

1091 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 10; A 2 6 7 7 , s. 4 01.

HRIADKY Hriadky ležia v západnej časti Východoslovenskej nížiny, na nive Trnávky, v nadm or­ skej výške okolo 109 m . Dedina Hriadky v prvých desaťročiach 14. storočia patrila šľachticovi Petrovi synovi Petena. Šľachtic Peter svojimi politickým i postojmi stratil dôveru kráľa Karola Róberta, ktorý mu odňal sečovské panstvo a v roku 1321 ho daroval šľachticom z rodu Bokša. Majetkovou súčasťou toho panstva boli aj Hriadky. V darovacej listine je najstarší zachovaný písom ný doklad o dedine Hriadky.1102 Dedinu zapisovali do písom ností v 14. až 17. storočí pravidelne pod názvom Gerenda. Bol to pôvodný slovenský názov so začiatočným g a nosovkou. Hláska g sa v slovenskom jazykovom prostredí zm enila na h v 12. storočí, nosovky zanikli ešte skôr.1103 Pôvodný slo­ venský názov prevzali Maďari pred 12. storočím. Z toho plynie, že jestvovanie tamojšieho sídliska treba predpokladať aj pred 11. storočím. Dedina s priľahlým územ ným majetkom nepochybne už v 13. storočí bola vo vlastníc­ tve šľachticov. Ako sme uviedli, roku 1321 ju získali Bokšovci. Vtedy a ešte aj v 17. storočí bola majetkovou súčasťou sečovského panstva a vo vlastníctve sečovskej vetvy tohto ro­ du.1104 Časť dediny patrila v polovici 16. storočia šľachticom z Perina a od poslednej tretiny 16. do konca 17. storočia Drugetovcom. Podľa urbára z roku 1601 každá domácnosť na drugetovskej časti, hospodáriaca na celej usadlosti bola povinná ročne zaplatiť zemepánom daň jeden zlatý (100 denárov), odovzdať jeden gbel ovsa, kuru a deviatok z prasiec.1105 Sedliaci m ali také, prípadne podobné povin­ nosti k šľachticom oddávna i neskôr. Tamojšie sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej zaplatili roku 1441 kráľovi daň sedemnásť zlatých .1106 Z toho vychodí, že sedliaci obhospodarovali pozem ky v rozsahu vyše sedemnásť celých usadlostí a že ich bolo zaiste vyše dvadsať dom ácností. V priebe­ hu 16. storočia sedliakov ubúdalo. V roku 1567 ich zdanili od troch port. Štyri dom ác­ nosti boli želiarske, dve pastierske a také neboli povinné platiť daň. V roku 1582 sedlia-

1092 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184. 1093 A n d e l, V ý s le d k y , s. 166. Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 - 3 8 3 . 1094 M V H I - 1, s. 2 51, 3 2 0 , 331, 3 4 6 , 3 6 2 „A lb e r tu s sa ce rd o s S a n c ti N i c o l a i " , „A lb e r tu s d e G e r t s c h o l" , „ d e G e r t e l" , „d e G e r c h e l" , „ d e K e r e h th e l" . 1095 S ta n is la v , S lo v e n s k ý s. 4 9 3 - 4 9 4 .

I,

s. 131 p r e d p o k la d a l p ô v o d n ý tva r G r ič e n . P o ro v n a j V a rsik , O s íd le n ie

III,

1096 M O L , D L 3 1 345 „ G e r c h e l " z r. 1398; D L 8 5 3 0 , 9 6 5 1 ,1 6 7 6 8 ,1 8 5 2 5 , 6 4 6 9 9 , 7 2 0 2 0 , 72211 z r. 1400 1512. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 152 4 , n r . 16 „ G e r c h e l" z r. 1524. 1097 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 1 25. A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „ G e r c s e ly (te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " . 1098 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ G h e r c h e l " . 1099 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 6 ,1 6 6 , 2 4 4 , 2 7 0 „ G e r c h e l" , „ G e r c z e li" .

1100T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 10; A 26 7 7 , s. 4 0 0 . 1101M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 . 1102S e d lá k , R D S 1 II, s. 2 8 4 , č. 6 2 4 „ c u m p o s s e s s io n ib u s ... G u e r e n d a " . P ozri aj s. 4 4 5 , č . 1023. 1103S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 131. V a rsik , O s íd le n ie III, s. 4 9 0 . 1104S e d lá k , RDS1 II, s. 3 8 6 , č . 8 8 6 „ G e r e n d a " z r. 1322. N a g y , C D H A II, s. 4 5 3 „ G e r e n d a " z

r. 1329.

P o ro v n a j A d a lé k o k X I X , 1913, s. 109 - 113 s c h y b n ý m r o k o m 1320. Š O K A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g . č . 2 4 z r. 1376. M O L , D L 5 7 7 2 4 , z r. 1459. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1499, nr. 5 „ G e r e n d a " z r. 1499.

1105M a r s in a , K u š ík , U rb á r e II, s. 22 1106M O L , D L 9 9 5 0 7 „ G e r e n d a " .

- 23 „ G e r e n d a , p o r tio " .

177

ZEMPLÍN

HRUŠOV

kov zdanili od 4,5 porty. V roku 1600 m alo sídlisko štrnásť obývaných poddanských do­ m ov.1107 Na prelome 16. a 17. storočia boli Hriadky stredne veľkou dedinou s tradične poddan­ ským obyvateľstvom. M ajetkový a sociálny úpadok hriadčanských sedliakov pokračoval aj v 17. storočí. Schudobňovanie sa bezprostredne prejavovalo aj v znižovaní zdanenia. V roku 1610 zda­ nili sedliakov od 0,5 porty, v roku 1635 iba od 0,25 porty. Ubúdalo aj želiarskych do­ m ácností. V roku 1610 ich zdanili od 0,5 porty, avšak okolo roku 1635 v Hriadkach už že­ liari n e žili.1108 V dôsledku úpadku sedliakov sa zmenšoval aj počet obyvateľov a obývaných domov. Na prelome 17. a 18. storočia boli Hriadky malou dedinou. V roku 1715 tam žili dve, v roku 1720 päť sedliackych dom ácností.1109

Hrubovské sedliacke i valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené spolu od 1,5 por­ ty. Iné dve dom ácnosti boli želiarske. V roku 1582 sedliakov i valachov zdanili od 2,5 por­ ty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných deväť poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.1116 Na prelome 16. a 17. storočia bol Hrubov m alou dedinou s poddanským roľnícko - slo­ venským aj valašsko - rusínskym obyvateľstvom. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj želia­ rov zdanili spolu od jednej porty, v roku 1635 iba od 0,5 porty.1117 O kolo roku 1623 žili v Hrubove dve šoltýske domácnosti a každej patrili pozem ky celej usadlosti. Sedliackych dom ácností bolo osem. Jedna z nich hospodárila na celej usadlosti, tri na trištvrtinových, tri na polovičných usadlostiach, jedna na štvrtinovej usadlosti. K ze­ m epánom m ali obdobné povinnosti, ako ich súčasníci, napr. v Topoľovke.1118 V druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia poddanských obyvateľov pribúdalo. V ro­ ku 1715 mal Hrubov štrnásť, v roku 1720 už šestnásť poddanských dom ácností.1119

176

HRUBOV Hrubov leží vo východnom okraji Ondavskej vrchoviny, v hornej časti doliny Ondavky (Ondavíka), v nadmorskej výške okolo 297 m. V roku 1478 sa Drugetovci sťažovali pred dvorským sudcom, že im šľachtici zo Zbudze zabrali ich majetky, medzi nim i aj dedinu Hrubov.1110 Pri tej príležitosti vznikla najstaršia zachovaná správa o tejto dedine, ktorá jestvovala už skôr. V písom nostiach z 15. až 17. storočia sa vyskytuje pod maďarizovanou podobou staršie­ ho slovenského názvu Hrubov. Hoci je zrejmé, že názov korení v slove hrubý, nič nepre­ zrádza o pôvode sídliska. Vzhľadom na vývoj osídlenia doliny Ondavky predpokladáme, že sídlisko založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného, nem eckého alebo valašského práva, alebo postupne na oboch právach v 14. až prvej polovici 15. storočia. V druhej polovici 16. storočia totiž časť Hrubova patrila k Valašsko - rusínskej krajni.1111 Hrubov nepochybne vznikol na územ í patriacom Drugetovcom. O ni ho vlastnili aj v 16. - 17. storočí.1112 V Hrubove postavili kostol v 15. alebo 16. storočí a správa o ňom z roku 1666 uvádza, že bol drevený a mal zvon.1113 V 17. storočí v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí a. v. kazatelia. Kostol ešte okolo roku 1700 patril luteránom, avšak už bol m úraný.1114 Nový, m úraný kostol postavili v roku 1780, zasvätili svätcom Petrovi a Pavlovi a pôso­ bili v ňom katolícki farári.1115

HRUŠOV Hrušov je m iestnou časťou obce Rad. V písom nostiach od 15. do 17. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom v zmysle Hrušov. O dedine je prvý doklad v listine z roku 1423 o majetkoch hradného panstva Cejkov, patriaceho šľachticom Šóšovcom .1120Tamojšie sídlisko nepochybne založili poddaní z oko­ litých dedín v 14. storočí, prípadne začiatkom 15. storočia. V 15. až 17. storočí bol postupne majetkovou súčasťou panstva hradu Cejkov, Sárospatak, vlastnili ju aj zemania M ačaiovci.1121 Tamojších sedliakov zdanili v roku 1567 od štyroch port. Dve dom ácnosti želiarov a do­ mácnosť pastiera daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 1,25 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných jedenásť poddanských dom ov.1122 Na prelome 16. a 17. storočia to bola malá, resp. stredne veľká dedina s výlučne pod­ danským obyvateľstvom. Jestvovala aj okolo roku 1610, kedy tam ojších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty.1123 Poddaní však dedinu opúšťali alebo vymierali, až sídlisko spustlo. V období oko­ lo rokov 1630 až 1635 nejestvovalo.1124

11.6 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 3 5 ,1 8 8 , 2 5 4 „ H r u b o " , „ R u b o " . 1,07 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 19, 167, 2 4 8 „ G e r e n d a " .

11.7 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 9 „ R h u b o " ; A 2677, s. 414 „ H r u b o " .

1108 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 12; A 2 6 7 7 , s. 4 0 0 .

1118 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2, s. 47 - 50 „ H r u b o " .

1109 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 .

1119 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 .

1110 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., nr. 2 4 „p o s s e s s io n u m ... R w b o " . C s á n k i, c . d ., s. 361.

1120 M O L , D L 5 7 5 5 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... K e rth w e le s".

1111 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 6 2 , 68 „ H r u b o " ; „ C r a y n a ... H r u b o " z r. 1570.

1,21 M O L , D L 15728, 6 6 9 8 8 „K w r th w e le s " , „K e r th w y le s " z r. 1462. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1525, n r . 68

1112 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 15 4 3 , nr. 2 9 „ H r w b o " z r. 1543. P ozri aj n a s l. p o z n á m k y .

„K e w r th w e ly e s " z r. 1525. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y .

1113 H ô r k , S á ro s, s. 2 9 4 .

1122 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 8, 196, 2 4 2 „K e r th u ily e s " , „ K e o r th u e ly e s " , „ K ô r tu e lie s " .

1114 A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „ H r u b o (te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " .

1,23 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 29 .

1115 S ú p is 1, s. 461.

1124 T a m ž e , A 2 6 7 7 , s. 3 5 4 , 4 2 0 „K e o r tv e lie s to ta lite r d e s o la tu m " .

178

ZEMPLÍN

HUMENNÉ

HUDCOVCE

Vtedy a aj na prelome 17. a 18. storočia boli Hudcovce m alou dedinou. V roku 1715 v nich žilo sedem, v roku 1720 iba šesť poddanských domácností. V dedine bol aj m lyn .1133

Hudcovce ležia medzi juhovýchodným i výbežkami Ondavskej vrchoviny, v dolnej čas­ ti doliny Ondavky, v nadmorskej výške okolo 140 m. Keď v roku 1467 dal uhorský palatín zistiť podstatu sporu o vlastníctvo majetku v Tovarnianskej Polianke, ako svedkovia mali vypovedať aj poddaní z H udcoviec.1125 Pri tej príležitosti vznikla najstaršia správa o tejto dedine, ktorá jestvovala už skôr. V písom nostiach z 15. až 17. storočia sa pravidelne vyskytuje pod maďarským názvom, ktorý bol zložený z mena Hegedus (Hudec) + falua = dedina, typologický charakteristickom pre zemianske dediny z 13. - 14. storočia. Vzhľadom na maďarský názov m ožno predpokladať, že dedinu založil zeman Hegeduš v 13. - 14. storočí. Nem ožno však vylúčiť možnosť, že zakladateľom dediny bol šoltýs He­ geduš a poddaní podľa zákupného, nem eckého práva v 14. storočí.1126Ale predpokladať m o­ žno najmä to, že zemianska osada či dedina bola doosídlená novým i usadlíkm i, privede­ ným i šoltýsom. V druhej polovici 15. storočia, ale aj neskôr, v 16. a 17. storočí boli zemepánmi Hudco­ viec šľachtici Drugetovci, ale aj Barnovci a Šóšovci.1127 V Hudcovciach mali kostol zaiste pred 17. storočím, avšak písom né doklady o ňom sú od 17. storočia. O kolo roku 1619 tam slúžili bohoslužby evanjelickí kazatelia z farského kostola v Topoľovke, okolo roku 1666 kazatelia z farského kostola v Lieskovci.1128 Ešte na prelome 17. a 18. storočia patril kostol evanjelikom augsburského vyznania a bol drevený.1129 Hudcovské sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 5,75 porty. Iné tri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 zdanili sedliakov od siedmich port. Sídlisko ma­ lo v roku 1600 obývaných a zdanených 18 poddanských domov, ale aj dom šoltýsa.1130 Na prelome 16. a 17. storočia boli Hudcovce stredne veľkou dedinou s poddanským slo­ venským obyvateľstvom, pričom boli najväčšou dedinou v priľahlom okolí. V 17. storočí sedliacke dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj že­ liarov zdanili spolu od 1,25 porty, v roku 1720 od pol a osm iny porty.1131 O kolo roku 1623 žila v Hudcovciach rodina šoltýsa a patrili jej pozemky len polovič­ ného šoltýstva. Poddanských dom ácností bolo v roku 1623 iba šesť. Tri z nich hospodárili na polovičných usadlostiach, jedna na štvrtinovej usadlosti. Iné dve domácnosti boli že­ liarske. Vtedajší obyvatelia platili zemepánom takú daň a odovzdávali podobné dávky roľ­ níckych produktov, aké ich súčasníci, napr. vTopoľovke.1132

179

HUMENNÉ Hum enné leží v doline stredného Laborca, pod južným i výbežkami Ondavskej vrcho­ viny, v nadmorskej výške okolo 156 m. V tam ojšom chotári sa našiel črep slovienskej keramiky, pochádzajúcej zo 7. - 8. storo­ čia.1134 Prvý písom ný doklad o H um ennom je v listine kráľa Karola Róberta z roku 1317. Kráľ listinou potvrdil darovanie početných hornozem plínskych dedín, medzi nim i aj Hum enného, svojmu politickém u prívržencovi Filipovi Drugetovi.1135 Tie dediny donedávna vlastnil šľachtic Peter syn Petena, ktorý sa však usiloval kráľa za­ biť, preto m u kráľ majetky skonfiškoval a daroval vernému Filipovi Drugetovi. Z obsahu lis­ tiny je zrejmé, že H um enné jestvovalo aj pred 14. storočím. Do písom ností ho pravidelne zapisovali pod názvom H om onna, čo bola maďarizovaná podoba nárečového, slovenského názvu H um enné. Ten nepochybne korení v slove hu m ­ no, označujúcom hospodársku časť roľníckeho obydlia. Treba pripomenúť, že názov nemá taký jazykový prvok, ktorý by svedčil o tom , že vznikol v 13. storočí, ale je starší. Archeologický nález, obsah prvej písomnej správy a názov H um enné spoločne vedú ku konštatovaniu, že tamojšie sídlisko jestvuje od 7. - 8. storočia a patrí k najstarším slovienskym sídliskám v hornom Zem plíne.1136 Katolícky kostol jestvoval v H um ennom nepochybne pred 14. storočím, avšak písomné doklady o ňom sa zachovali od 14. storočia, najstaršie z rokov 1332 až 1337. Z nich zisťuje­ me, že vtedy v hum enskom kostole postupne pôsobili farári M ichal a Já n . Aj oni, tak ako iní katolícki farári odviedli desiatu časť z príjmov od humenských farníkov do pokladnice pápeža. Farský kostol bol zasvätený sv. Petrovi.1137 Vtedajší kostol zaiste nebol v poradí prvým hum enským kostolom, ale druhým či tre­ tím. Avšak jestvovanie staršieho kostola môže preveriť iba budúci archeologický výskum. Farský kostol po úpravách a prestavbách stál do druhej polovice 18. storočia, kedy vyhorel, spustol a zbúrali h o .1138

1133 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 5 . 1134 K a m in s k á , Ľ . - M e r ja v á , I.: V ý s le d k y z á c h r a n n é h o v ý s k u m u v H u m e n n o m . In : A V A N S v r o k u 1984. N itr a 1985, s. 125. 1125 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1467, nr. 38 „ i n H e g e d e s fa lu a " . C s á n k i, c . d ., s. 3 4 9 . 1,26 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 2 ju u v á d z a v časti d o o s íd ľ o v a n ia p o d ľa n e m e c k é h o p rá va . 1127 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1543, nr. 29 „H e g e d e w s fa lw a " z r. 1543; A . a . 1548, fa s c. 3, nr. 10 „H e g e d e s fa lw a ; fa s c . 5, nr. 4 4 „H e g e e d e w s fa lw a " z r. 1548. 1128 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 1 38. H ô r k , Sá ro s, s. 2 9 6 . 1129 A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „ H e g e d ú s fa lv a ( te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. 1130 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 37, 178, 2 5 6 „ H e g e d u s fa lu a " , „ H e d e g w s " . 1,31 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 1; A 2 6 7 7 , s. 4 0 6 „ H e g e d u s fa lu a " . 1132 M O L , K a m a ra , U e t C , fa s c . 109, nr. 2 , s. 6 2 - 66 „ H e g e d ú s " .

1135 S e d lá k , R D S 1 II, s. 137, č. 276 „ p o s s e s s io n ib u s ... H o m o n n a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 251 ako n ajsta ršie c h y b n e u v á d z a d o k la d y z ro k o v 1332 a ž 1337. 1136 T ie to s k u to č n o s ti k o r ig u jú n á z o r B . V arsika, O s íd le n ie III, s. 4 9 6 o t o m , že h u m e n s k é síd lisk o v z n ik lo a ž v 13. s to r o č í, te d a p o z m e n e g > h v s lo v e n č in e . 1137 M V H I, s. 2 5 7 , 3 2 8 , 3 3 3 , 3 6 2 „ M i c h a e l sa cerd o s d e S a n c to P etro d e H u m e n n a " , „ M i c h a e l d e H u m a n u s " , „ J o h a n n e s d e H u m u n a " , „d e H u m u n n a " , „ d e H u m e r n a " . Pozri aj d o k la d z r o k u 1513. M O L , D L 73441 „ I n e c c le s ia b e a ti Petri a p o š to li in H o m o n n a " . S to lá rik , S .: H u m e n s k é k o lé g iu m a traja k o šick í m u č e n íc i. H u m e n n é 1995, s. 19 c h y b n e u v á d z a , že k o sto l b o l v str e d o v e k u z a s v ä te n ý V š e tk ý m s v ä tý m . 1138 S to lá rik , c . d ., s. 19.

181

ZEMPLÍN

HUMENNÉ

Najstaršie časti doteraz jestvujúceho katolíckeho kostola sú gotické. Kostol stavebne upravili najm ä po jeho vyhorení v rokoch 1529 a 1676, pričom loď kostola zaklenuli až ro­ ku 1765.1139 Kláštor pre františkánov postavili v H um ennom pravdepodobne v 15. storočí z iniciatí­ vy šľachticov Drugetovcov. Doklady o jestvujúcom kláštore sú od roku 1488 a kláštorný kos­ tol bol zasvätený Panne M árii.1140 O d roku 1786 funkciu farského kostola má pôvodný kostol františkánov. Drugetovci ako zemepáni a svetskí patróni farského kostola vyberali za humenských farárov teologicky sú­ cich a vzdelaných mužov. Jedným z nich bol okolo roku 1513 Leonard, ktorý mal dvoch ka­ plánov. Leonard bol tiež vicearcidiakonom hum enského vicearcidiakonátu. Jeh o vzdelanie ho oprávňovalo k príležitostnej funkcii verejného notára.1141 Katolícki farári a m nísi františkáni pôsobili v H um ennom do reformácie.1142 Z rozhodnutia šľachticov Drugetovcov, dokázateľne od roku 1579 a ešte v roku 1629 vo farskom kostole vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia.1143 Juraj III. Druget pozval do H um enného misiu jezuitov, ktorí v hum enskom kostole a bý­ valom kláštore františkánov pôsobili od roku 1609 do roku 1619 a neskôr od roku 1629, resp. 1630 do roku 1643. Okrem pastoračnej činnosti založili aj školu, kolégium , ktoré jest­ vovalo v rokoch 1615 - 1619 a 1632 - 1643.1144 Od roku 1651 do roku 1788 v humenskom kláštore a kostole opäť pôsobili františkáni. H um enným prechádzala krajinská cesta, tiahnúca sa v smere juh < - > sever údolím La­ borca. O časti tejto cesty, vedľa dolného Laborca, sú písomné doklady od 13. storočia. Starším a závažnejším, hoci nepriamym dokladom o trase cesty popri strednom a hornom Laborci pred 13. storočím, bola prvotná funkcia hradu Brekov, postaveného pravdepodob­ ne na prelome 12. a 13. storočia. Funkciou hradu bolo poskytnúť kráľovi príležitostne bezpečný pobyt, keď sa zdržiaval v tom to kraji, ale predovšetkým trvalá vojenská kontrola a ochrana krajinskej cesty a priľah­ lej časti uhorského pohraničia vo vzťahu k Poľsku a Haličskú. Priamy písom ný doklad o časti tejto krajinskej cesty medzi H um enným a Poľskom, či Haličskom je až z roku 1482.1145 Uhorskí králi, hoci darovali šľachticom priľahlé územné majetky, predsa si ponechali právo kontroly cesty a to najm ä z hľadiska obchodného. Túto funkciu spĺňala colnica v H u­ m ennom , ktorú spravoval kráľovský colník. Hum enská colnica bola filiálkou kráľovského

colného úradu v Košiciach, podobne ako zemplínske filiálne colnice v Stropkove a Vrano­ ve. Doklady o humenskej colnici sú od polovice 15. storočia.1146 O bchodníci na colniciach vyplácali do kráľovskej (komorskej) pokladnice tridsiatinu z celkovej hodnoty prevážaného tovaru. Laboreckou cestou prevážali z Uhorska do Poľska najmä víno. V humenskej colnici v 16. a 17. storočí preclievali podstatne väčšie množstvá vína, ako napr. vo filiálnych colniciach vo Vranove a Stropkove.1147Svedčí to nielen o väčšej obchodnej frekvencii tejto cesty, ale aj väčšom množstve vína, dopestovaného v miestnych, ale najmä blízkych viniciach, predovšetkým na južných úpätiach Vihorlatu. Nezachovali sa listiny o tom, kedy uhorskí králi v 13., prípadne začiatkom 14. storočia da­ rovali Hum enné a okolité dediny šľachticom. Nepochybne však je, že aj Hum enné bolo v 13. storočí majetkovou súčasťou hradného panstva Brekov a že ho začiatkom 14. storočia vlastnil šľachtic Peter syn Petena. Tomu ho však Karol Róbert skonfiškoval a roku 1317 daroval Fili­ povi Drugetovi. Odvtedy boli Drugetovci vyše tri a pol storočia zemepánmi Hum enného. Pravdepodobne v polovici 14. storočia si Drugetovci dali v H um ennom postaviť prime­ rane opevnené sídlo. Po trvalom bývaní v ňom sa do ich prídomku dostal názov H um en­ ného, o čom sú doklady od osemdesiatych rokov 14. storočia.1148 Humenské sídlo stavebne upravovali a malo podobu i funkciu kaštieľa, ktorý spravoval ich správca.1149 H um enský kaštieľ v roku 1648 vyhorel. Po obnove v 18. storočí a podstat­ nej prestavbe koncom 19. storočia stojí doteraz.1150Hum enský kaštieľ bol však jedným z kaš­ tieľov Drugetovcov. Podobné sídlo mali v Užhorode. Trvalý pobyt Drugetovcov v humenskom kaštieli najviac ovplyvnil to, že ich panstvá hradov Brekov a Jaseňov od 15. - 16. storočia pomenúvali ako humenské panstvo. Z hľa­ diska zemepisného rozsahu a počtu sídiel bolo nielen najväčším panstvom Drugetovcov, ale najrozsiahlejším feudálnym panstvom na slovenskom území. V H um ennom sa m ožno už v 13., nepochybne v 14. storočí udom ácnilo konanie trhu ako výsledok spontánneho hospodárskeho a spoločenského vývoja. Prvý doklad o miest­ nom trhu sa zachoval z roku 1409, avšak vtedy bol trh už zaužívanou zvyklosťou.1151 Dote­ raz sa, žiaľ, nepodarilo zistiť, v ktorý deň týždňa sa trh konal. Týždenný trh bol hospodárskym základom ďalšieho vývoja H um enného ako mestečka. Prejavilo sa to aj v dobovom spoločensko - právnom charakterizovaní H um enného. V ro­ ku 1402 ho tradične, ale nepresne ešte považovali za dedinu, v roku 1404 za mesto, čím je­ ho mestskosť nadniesli.1152 Primerané charakterizovanie ako mestečka sa pre H um enné ustálilo v polovici 15. storočia.1153

180

1139 S ú p is 1, s. 46 7 u v á d z a , že fr a n tiš k á n s k y k lá što r z a lo ž ili o k o lo r o k u 1480, avšak n a s. 4 6 9 , že s ta v b y k lá što ra a k o sto la p o c h á d z a jú z o 14. a 15. sto r o č ia , č o je p ro tir e čiv é . Z v ý v o ja H u m e n n é h o a trvalej p r íto m n o s ti D r u g e to v c o v v ň o m u s u d z u je m e , že k láštor m o h li dať p o s ta v iť u ž v d r u h e j p o lo v ic i 14.

1146 A M K o šice, T a j. á rch . E T ricesim a 6 „ o ffic iu m n o s tr u m tr ice sim a ru m ... et filia b u s ... H o m o n n a " z r. 1453. M á r k u s , D . (E d ít.): C o r p u s juris H u n g a r ic i 1000 - 1 5 2 6 . B u d a p est 1899, s. 612. Z á k o n n ík kráľa V la d is la v a z

sto r o č ia , h o c i p r a v d e p o d o b n e jš ie až v 15. s to r o č í. 1140 S N A , H M L e le s. k ., B e r c s e n ia n a , F. 10, nr, 25 „ fr a tr u m m in o r u m o r d in is s a n cti F r a n c isc i in cla u s tro

r.

1498, č l. 34, § 3 „C a s s o v ia est ca p ita lis tr ic e s im a ... H o m o n n a s u n t filia les ad e a n d e m " .

1147 A csá d y , I.: K o z g a z d a s á g i á lla p o ta in k a X V I . és X V I I . s z a z a d b a n . B u d a p e s t 1889, s. 72, 74.

b e a te M á r ie v ir g in is in o p p id o H o m o n n a fu n d a t o " . P o zri aj M O L , D L 71765 „ M o n a c h o r u m in

1148 N a g y , N S z I, s. 4 6 0 , 474 z r. 1383 a 1386. M O L , D L 7489 „ d e H u m a n n a " z r. 1389.

cla u s tro d e H o m o n n a " z r. 1495; D L 9 6031 z r. 1517.

1149 Š O B A P rešov, P r e šo v m a g . č . 3108, 3129, 3179 „p r o v is o r cu rie h o m o n n e n s is " z r. 1540. S N A , H M

1141 M O L ,

DL

7 3441

„ M a t ia

e t S im o n e

...

c a p e lla n ic d e H o m o n n a

...

L e o n a r d u s p le b a n u s et

v ic e a r c id ia c o n u s d e H o m o n n a ... n o ta r iu s p u b lic u s " . 1142 S to lá r ik , c . d ., s. 5, 19 - 21 o d v o lá v a jú c sa n a lite ra tú ru u v á d z a , že p ri p o žia r i v H u m e n n o m v ro k u 1529 v y h o r e l aj k lá što r a fr a n tiš k á n i h o o p u s tili v r o k u 1531.

L e le s. k ., A . a. 1548, fa s c. 3, n r. 10 „ d o m ib u s a c cu r iis n o b ilita r iis in o p p id o H o m o n n a " z r. 1548. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 9 2 , fo l. 30 „ c u r ia m n o b ilita r e m in o p p id o H o m o n n a " z r. 1557. 1150 S ú p is 1, s. 4 6 9 . 1151 N a g y , N S z II, s. 77 „ i n H o m o n n a , v id e lic e t in fo r o " .

1143 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 125.

1,52 T a m ž e , II, s. 28 „ v illa m H w m e n n a " . G é r e s i, N K I , s. 5 3 9 „ i n c iv ita te H o m e n a " .

1144 P o d r o b n e jš ie p o zr i S to lá r ik , c . d ., s. 2 2 - 2 3 , 2 5 - 2 6 , 33 - 3 9 .

1153 M O L , D L 18253 „ o p id is ... H o m o n n a " z r. 1479; D L 18934 „ o p id a H o m o n n a " z r. 1484. U lič n ý ,

1145 Š O K A B a rd e jo v , B a r d e jo v m a g ., i. č . 2 2 2 3 „p e r q u a m v ia m ... a u t per H o m o n n a " .

Z a čia tk y , s. 261 - 2 6 2 .

182

183

ZEMPLÍN

HUMENNÉ

Pre hum enských remeselníkov a obchodníkov sa podnikateľské podm ienky zlepšili ro­ ku 1638, kedy kráľ Ferdinand III. povolil, že v H um ennom sa môžu konať dva jarmoky. Pr­ vý na sviatok Doroty, druhý na Povýšenie Sv. Kríža.1154 Podľa vtedajších zvyklostí sa jarmo­ ky konali počas troch dní, teda aj deň pred a deň po cirkevnom sviatku. Takže v H um ennom boli jarmoky 5. až 7. februára a 13. až 15. septembra. Šľachtici Drugetovci tiež sa snažili získať určité priame príjm y z rozvíjajúceho sa ob­ chodu v H um ennom . Podarilo sa im to v roku 1615, kedy im kráľ Matej II. povolil vyberať mýto v H u m en n o m .1155 Šľachtici tým získali m ýtne poplatky, ale boli povinní postarať sa o dobrý stav krajinskej cesty, mostov aj bezpečnosť pred zbojníkm i na priľahlej časti cesty údolím Laborca. M ýto tam vyberali aj koncom 17. storočia.1156 Pravdepodobne v 14. storočí sa v H um ennom udom ácnila obnova mestských orgánov samosprávy podľa vzoru niektorého z blízkych miest (Košice, Prešov, Bardejov) a to každo­ ročnou voľbou richtára, rady, prípadne aj volenej obce. Prvých richtárov poznám e menovite až z roku 1491, kedy túto funkciu zastávali dvaja m uži.1157 Bol to zaiste ojedinelý prípad, vyvolaný neznám ym i dočasnými okolnosťami. Z iných a neskorších prameňov m ožno zistiť, že funkciu richtára mestečka H um enné vy­ konával jeden m u ž.1158 O d 15. storočia si Hum enčania volili osemčlennú radu, ktorej päť mužov z roku 1491 poznáme m enovite.1159Všetkých jej osem členov je menovite znám ych až k roku 1563.1160 Od 15. storočia používalo mestečko H um enné vlastný erb. Pozostával z m odrého štítu s nahým doprava smerujúcim strieborným ramenom, ktoré drží zlatý kľúč sprevádzaný strieborným polmesiacom a zlatou hviezdou.1161 Sym boly erbu vypĺňali pole pečatidla, kto­ rým richtár a rada prostredníctvom voskovej pečate potvrdzovali písomnosti mestečka H u­ m enné. Tradičné roľníčenie nezanechali Hum enčania ani ako mešťania od 14. storočia. M eš­ tianske rodiny vlastnili polia, lúky, lesy v tamojšom chotári a obhospodarovali ich aj s po­ m ocou sluhov. Na niekoľkých vhodných miestach v chotári sa nachádzali vinice, o ktorých sú správy od 15. storočia. Desiatu časť z dorobeného vína odovzdávali humenské dom ácnosti do 16. storočia jágerskému biskupovi.1162

Od 14. storočia sa muži v niektorých humenských rodinách postupne venovali remesel­ nej výrobe ako kováči, krajčíri a pod., prípadne obchodovaniu. Majstri príslušných remesiel sa v 17. storočí združovali do cechov. Podľa počtu cechov bola remeselná výroba v H um en­ nom podstatne rozvinutejšia, ako v susedných mestečkách v strednom Zem plíne.1163 Hum enskí remeselníci m ali príležitosti predávať vlastné výrobky na trhu a jarmokoch v H um ennom , prípadne blízkych mestečkách alebo mestách. Už v 15. storočí hum enskí obchodníci prevážali tovary, najmä víno do Poľska. V roku 1499 aj hum enskí obchodníci, podobne ako stropkovskí a bardejovskí, získali od zemepána mestečka a panstva Dukla v Poľsku výsadu neplatiť mýto v D ukle.1164 Okolo roku 1569 hum enskí mešťania využívali výnosné právo skladu.1165 Hum enské meštianske domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 18,5 porty. Pri nedávnom požiari vyhoreli dom y tridsiatim siedmim dom ácnostiam, ktoré boli oslo­ bodené od dane, kým si opäť nepostavia obydlia. Oslobodené od dane boli aj domácnosti dvanástich slobodníkov, ako aj päť želiarskych a dve služobníčke dom ácnosti. V roku 1582 vyplatili meštianske dom ácnosti daň od tridsaťosem port. Sídlisko m alo v roku 1600 obý­ vaných a zdanených tridsaťpäť meštianskych domov. Pravda, boli tam aj tri kúrie drobných zemanov,1166 ale najm ä kaštieľ a hospodárske budovy šľachticov Drugetovcov, ich m ýtnica a kráľovská colnica. Mestečku dom inoval farský kostol s farou a školou, ale aj bývalý kos­ tol s kláštorom františkánov. Na prelome 16. a 17. storočia patrilo Hum enné k m alým mestečkám v Zemplínskej župe. V 17. storočí meštianske domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo okrem iného aj v znižo­ vaní ich zdanenia. V roku 1610 boli zdanené od piatich port, v roku 1635 iba od troch port.1167 V prvej štvrtine 17. storočia sa počet obyvateľov domácnosti i domov prudko zvyšoval. Sve­ dčí o tom stav, zistiteľný k roku 1623. Vtedy žilo v Hum ennom stodesať meštianskych do­ mácností, ktorých hlavnou povinnosťou bolo vyplácať zemepánom ročnú daň. Okrem tých bolo dvadsať domácností želiarskych. Dom y a pozemky po pätnástich domácnostiach zostá­ vali opustené. Napokon tam žilo sedem domácností slobodníkov a zemanov.1168 V druhej polovici 17. storočia počet mešťanov a dom ácností v H um ennom klesal. V ro­ ku 1690 v ňom žilo sedemdesiatdva meštianskych domácností. Z nich desať m alo pozem ­ ky v rozsahu polovičných usadlostí, päťdesiatsedem v rozsahu štvrtinových usadlostí, päť v rozsahu osm inových usadlostí. Ešte nem ajetnejších bolo tridsaťsedem želiarskych do­ mácností. Časť hum enských polí vtedy patrila k humenskému m ajeru.1169 Počet obyvateľov a dom ácností výrazne a prudko klesal začiatkom 18. storočia. V roku 1715 žilo v H um ennom len štyridsaťsedem, v roku 1720 iba tridsaťpäť meštianskych do­ m ácností.1170

1154 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 148, fa sc. 7, re g. č . 4 . 1155 Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 81 „ i n o p p id o s u o H o m o n n a ... tr ib u tu m seu t h e lo n e u m ...e x ig e r e " . 1,56 T a m ž e , i. č . 2 7 8 , s. 155. 1157 S N A , N á ta fa lu š i N V , Fa sc. III, nr. 69 „ N o s Petrus B a n y a s a c G r e g o r iu s C z a p k a , iu d ic e s ... de H o m o n n a " b o li v y d a v a te ľ m i prv ej z n á m e j lis tin y m e ste čk a H u m e n n é . 1158 N a p r . r o k u 156 3 . Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 78 „ E g o J o a n n e s S ith k o , iu d e x p r im a r iu s o p p id i H o m o n n a". 1159 S N A , N á ta fa lu š i N V , Fa sc. III, n r . 69 „L a d is la u s T h o rk o s, V a le n tin u s N e k a s , M a t h ia s Sekeres, T h o m a s Sarto r a c Petrus S a rto r, assessores, iu ra tiq u e civ e s se d is iu d icia rie d e H o m o n n a " . 1160 Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 78 „c e te r iq u e iu d ic e s iu ra ti M a r tin u s K o w a cz , P a u lu s C e r n in z s k y , A n t h o n iu s L ite ra tu s N o w a k , A n d r e a s K arsk o , G a s p a r u s S tic z k o , T h o m a s C z e d o , J o a n n e s T h e o r e k

1163Š p ie sz, A .: R e m e s lo

n a S lo v e n s k u v o b d o b í e x is te n c ie c e c h o v . B ratislava 1972, s. 101. T e n ž e , R e m e slá ,

c e c h y a m a n u fa k t ú r y n a S lo v e n s k u . M a r t in 1983, s. 89 .

1164Š O K A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g . 1165C o r p u s juris H u n g a r ic i. 1526 -

č . 3 4 2 3 „s in e a liq u a d a c io n e th e lo n e i D v k le n s i" . 1606 (E d ito r M á r k u s , D .) B u d a p e st 1899, s. 5 9 6 , č l. 18 „d e p o s ito r u m

lo ca ... filia lia v e ro H o m o n n a " .

p u b lik o v a l D o n g ó . S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1546, fa s c. 2, nr. 55 „ v in a seu d e c im a s v in o r u m ... in

1166M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 34 , 177, 2 5 9 , 2 6 5 „ H o m o n n a " . 1167T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 6 ; A 2 6 7 7 , s. 41 2 . 1168M O L , K a m a ra , U et C, fa sc. 109, n r . 2, s. 314 - 3 2 2 „ O p p i d u m H o m o n n a " . 1169Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 33 - 4 0 ,1 4 9 „ O p p i d u m H o m o n n a " .

p r o m o th o r iis ... o p p id is H o m o n n a " z r. 1546. U lič n á , R o zš íre n ie , X I X - 1 ,1 9 8 2 , s. 150.

1170 Magyarország,

Z a b o , J o a n n e s L ite ra tu s T h o m k a ... p ro sede n o stra iu d ic ia r ia c o n s e d is s e m u s " . 1161 N o v á k , J .: S lo v e n s k é m e sts k é a o b e c n é erby. M a r tin 1972, s. 180 - 181. 1162 A d a lé k o k X V I , 1910, s. 2 0 , 2 1 ,1 1 0 ,1 1 2 ,1 9 9 „ d e c im a r u m v i n o r u m ... d e H o m o n n a " z r. 1 4 9 2 - 1 4 9 5

s. 1 8 0 ,1 8 5 .

184

185

ZEMPLÍN

CHLMEC

CHAPOHÁZA

Podľa názvu sa m ožno domnievať, že išlo o dedinu zemianskeho pôvodu. V uvedenej listine je zapísaná spolu s dedinam i Klin nad Bodrogom a O m pud (zanik­ nutá, pri Strede nad Bodrogom). Na základe toho predpokladáme, že v ich susedstve sa na­ chádzala aj táto, ešte v druhej polovici 14. storočia jestvujúca osada či dedina.

V polovici tridsiatych rokov 14. storočia jestvoval v dedine či osade s takým názvom far­ ský či filiálny kostol, avšak tam ojší farár nič neodviedol do pokladnice pápeža.1171 Príčinou neplatenia bola m ožno výstavba kostola, alebo zlý hospodársky stav farníkov. Tamojšie sídlisko jestvovalo aj v prvej polovici 15. storočia a bývali v ňom aj zem ania.1172 V roku 1441 miestni sedliaci zaplatili kráľovi daň jeden zlatý.1173 Vtedy tam hospodárili jedna - dve sedliacke dom ácnosti a patrili šľachticovi Kilianovi, podobne ako časť Luhyne. V polovici 15. storočia obyvatelia sídlisko opustili alebo vymreli. Okolo roku 1472 už nejestvovalo a neskôr ho neobnovili.1174Majetok vtedy patril zemanom z Jaseňa a Lastoviec. Časť územ ného majetku tohto sídliska susedila s chotárom M ich alian .1175 Na základe uvedených poznatkov predpokladáme, že sídlisko s takým názvom bolo v 14. - 15. storočí súčasťou Luhyne. Jeh o dobový, maďarský názov s koncovkou -haza svedčí, že to bola zemianska osada z 13. storočia, prípadne zo začiatku 14. storočia. Nazvali ju podľa mena zemana, jej zakla­ dateľa.

CHLMEC Zem anom z Plechotíc a ich príbuzným patrila aj dedina Chlm ec, o ktorej sú správy zo 14. a 15. storočia.1179 Nepochybne podľa tejto dediny dostal názov potok Chlm ec, tečúci z južnej časti Slanských vrchov. O potoku C h lm ec sú správy od dvadsiatych rokov 14. storočia, kedy na jeho strednej časti pri Stanči bol najmenej jeden m lyn .1180 Názov C h lm ec sa určite najskôr vzťahoval na dedinu ležiacu na miernej vyvýšenine a druhotne na onen potok. Z názvu dediny C h lm ec usudzujeme, že m ohla jestvovať aj pred 13. - 14. storočím. Po dokázateľnom jestvovaní v 14. a 15. storočí, v prvej polovici 16. storočia zanikla. Jej zemepisnú polohu predpokladáme pri strednej časti potoka C h lm e c.1181

CHENKERHAW V darovacích listinách kráľa Žigm unda z rokov 1408 a 1410, ktorými potvrdil darovanie stropkovského panstva šľachticom z Perina, je medzi dedinami toho panstva zapísaná aj dedina s týmto nem eckým názvom, v zmysle Čenkerova Poruba.1176Ten dosvedčuje, že síd­ lisko založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného, nemeckého práva v 14. storočí. V neskorších písomnostiach sa už nevyskytuje zápis o dedine s takým názvom. Z uvede­ ného vyplýva, že táto dedina zanikla, alebo sídliskovo splynula s inou blízkou dedinou. Ne­ m ožno vylúčiť ani to, že uvedený nemecký názov bol nevhodným prekladovým či pisárskym výtvorom kancelárie kráľa Žigmunda a skrýva sa pod ním aj neskôr jestvujúca dedina.1177

CHETHEFAĽVA Šľachticom zo Sečoviec patrila aj osada či dedina s takým maďarizovaným názvom, o ktorej je doklad z roku 1380.1178

1171 M V H I - 1, s. 3 4 6 , 3 6 2 „(s a ce rd o s ) d e C a p o h a z a " , „d e C h a p o u h a z a " .

CHLMEC Chlm ec leží medzi severozápadnými výbežkami Vihorlatu, v nadmorskej výške okolo 234 m. V roku 1416 poddaní z Ch lm ca a iných dedín, patriacich Drugetovcom z H um enného, vo vihorlatských lesoch zajali poddaných zo Zalužíc, patriacich šľachticom z M ichaloviec. Títo pred kráľom Žigm undom protestovali proti násilenstvu poddaných a šľachticov Drugetovcov a v súvislosti s vyšetrovaním zajatia vznikla najstaršia zachovaná správa o obyva­ teľoch a dedine C h lm e c.1182 Názov C h lm ec sa pôvodne ako chotárny názov vzťahoval na dotyčné miesto. Keď na ňom založili sídlisko, stal sa názvom dediny. Taká postupnosť je síce zrejmá, avšak nepo­ skytuje nijaké inform ácie o tom , kto, kedy a na akom právnom základe sídlisko založil. D o písom ností zapisovali dedinu v 15. - 16. storočí pod názvom H elm ech, od 16. sto­ ročia Helm echke, Helmeczke. Boli to už maďarizované, úradné názvy dediny Chlm ec. Vzhľadom na zemepisnú polohu Chlm ca, prvú správu o ňom a pôvod blízkej Porúbky m ožno predpokladať, že aj Chlm ec založili podľa nem eckého, zákupného práva v 14. sto­ ročí.1183

1172 C s á n k i, c . d ., s. 3 4 4 . S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1410, n r . 3 „d e C h a p o h a z a y " z r. 1410. 1,73 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ C h a p o h a z a " . 1174 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. L 16 „p r e d io C h a p o h a z a " z r. 1472; T a m ž e , A . a. 1483, nr. 2 4 „p r a e d iis ... C h a p o h a z a " z r. 1483. 1175 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., nr. 16 „ a p o s s e s s io n u m ... C h a p o h a z a " z

r.

1414.

C s á n k i, c . d ., s. 3 4 5 . 1177 T a k ú to m o ž n o s ť p r e d p o k la d a l z r e jm e aj B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 7 , s to to ž ň u jú c n á z o v s d e d in o u 1178 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., nr. 17. „p o s s e s s io n e s ... C h e t h e fa lu a " .

N K I, s. 64 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... H e lm e c h e " z r. 1327; s. 170 „ H e lm e c h a " z r. 1347. N a g y ,

C D H A V , s. 614 „ i n p o s s e s s io n e H e lm e c h e " z r. 1352. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. R 6 2 „ i n

1176 M O L , D L 9 4 0 4 ,9 4 0 6 ,9 6 5 7 ,9 6 7 1 „ a c v i l l i s ... C h e n k e r h a w " . M á ly u s z , Z s O II - 2, č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714.

H a v a j. P r e čo p rá v e s H a v a jo m , to n e z d ô v o d n il.

1179G é r e s i,

p o s s e s s io n e ... F e ls e w h e ly m e c z e " z r. 1499.

1180M O L ,

D L 6 9 6 8 7 „ f lu v i u m H e lm e c e et iu x ta fo s s a tu m c u iu s d a m m o le n d in i" z r. 13 2 4 . N a g y , Z V I,

s. 2 8 9 „ i u x t a flu v iu m H e lm e c h e " z r. 1326.

1181 C s á n k i, c . d ., s. 3 4 9 u v ie d o l o n e j d o k la d z r o k u 1347. O jej z e m e p is n e j p o lo h e sa n e v y ja d r il. 1182S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1416, nr. 64 „ jo b b a g io n e s ... in ... H e lm e c h c o m m o r a n te s " . 1183B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 3 ju za ra d il m e d z i d e d in y z a lo ž e n é p o d ľa tr a d ič n é h o , z v y k o v é h o p rá va .

186

187

ZEMPLÍN

CHOTČA

Nepochybne od založenia patril Chlm ec Drugetovcom a v 15.-17. storočí bol dokáza­ teľne a nepretržite majetkovou súčasťou ich hum enského panstva. Pravda, časť dediny pat­ rila v druhej polovici 17. storočia Špitálu v H um ennom .1184 V roku 1567 chlmecké sedliacke domácnosti okrem richtárskej vyplatili daň kráľovi od troch port. Päť dom ácností želiarskych a šiesta zemepánskeho vtáčiara daň neplatili. Aj v ro­ ku 1582 zdanili sedliakov od troch port. V roku 1600 bolo v Chlm ci šesť obývaných pod­ danských dom ov a dom šoltýsa.1185 Na prelome 16. a 17. storočia bol Chlm ec m alou dedinou so šoltýskym a poddanským, slovenským obyvateľstvom. V prvej polovici 17. storočia sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili vte­ dajších sedliakov aj želiarov spolu od 0,75 porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.1186 Okolo roku 1623 žila v Ch lm ci domácnosť šoltýsa, ktorému patrilo celé šoltýstvo a osem poddanských dom ácností. Z nich dve sedliacke hospodárili na celých usadlostiach, iné šty­ ri na polovičných, jedna na štvrtinovej usadlosti. Jedna domácnosť bola želiarska. Obyva­ telia každoročne platili zemepánom takú daň a odovzdávali také dávky roľníckych pro­ duktov, aké ich súčasníci, napr. v Topoľovke.1187 V druhej polovici 17. storočia obyvateľov pribúdalo. V roku 1690 šoltýstvo patrilo dvom rodinám . Sedliackych dom ácností bolo devätnásť. Z nich jedna hospodárila na celej usad­ losti, štrnásť dom ácností na polovičných a štyri na štvrtinových usadlostiach.1188 Aj na prelome 17. a 18. storočia bol Chlm ec stredne veľkou dedinou. V roku 1715 mal trinásť, v roku 1720 dvanásť poddanských dom ácností.1189

Dedina sa v písom nostiach vyskytuje len pod názvom Chotča, hoci vo viacerých pra­ vopisných obm enách i ponem čenom a maďarizovanom tvare. Ani jeden však nem á taký jazykový prvok, ktorý by svedčil, že dedina a názov vznikli v 14. storočí. Dom nievam e sa, že názov Chotča je totožný s osobným , či rodovým m enom , pričom je typologický blízky názvom Ľupča, Bytča a iným . Nositeľ mena Chotča nem al k sídlisku vlastnícko - feudálny vzťah, ale starší, rodový. Na základe uvedených skutočností a dom nienok predpokladáme, že chotčianske sídlis­ ko jestvovalo pred 13., prípadne 11. storočím a patrí k najstarším slovenským sídliskám v priľahlom okolí. Je nepochybne najstaršou dedinou v doline Chotčianky, ktorej názov bol odvodený od názvu sídliska. Dedina Chotča bola od 14. storočia a nepretržite aj v 17. storočí majetkovou súčasťou stropkovského panstva.1192Územ no - vlastnícke vzťahy sa ustálili tak, že potok Chotčianka bol hranicou medzi stročínskym, neskôr makovickým a stropkovským panstvom. Z iniciatívy zemepánov, zaiste v 14. storočí, šoltýs priviedol do Chotče nové roľnícke rodiny, čím sa zvýšil počet miestnych obyvateľov i domov. Šoltýsi dokázateľne pôsobili v Chotči ešte v druhej polovici 16. storočia. V urbári stropkovského panstva z roku 1557 je Chotča zapísaná medzi dedinam i s roľ­ níckym, slovenským obyvateľstvom.1193 Okrem šoltýskej tam hospodárilo osem poddan­ ských dom ácností. Šoltýs, ktorému patril aj vodný m lyn, zemepánom platil ročnú daň tri zlaté, odovzdával dvanásť gbelov ovsa, zajaca a jahňa. Poddanských dom ácností bolo vtedy osem. Päť sedliackych, hospodáriacich na celých usadlostiach, dve na polovičných, jedna bola želiarska. Každá sedliacka domácnosť, hospodáriaca na celej usadlosti platila ročnú daň dva zla­ té. Domácnosť na polovičnej usadlosti jeden zlatý. Sedliacka domácnosť na celej usadlosti odovzdávala jeden gbel ovsa v zrne a kopu v sno­ poch, pol holby topeného masla, desať vajec, kohúta, pol husi a desať hlávok kapusty. D o­ mácnosti na polovičných usadlostiach odovzdávali polovičné dávky. Všetky sedliacke dom ácnosti spolu odovzdávali ešte zajaca, teľa, jatočnú kravu, jeden gbel konopného semena, jeden gbel hrachu, tri korce prosa. Každá domácnosť odovzdáva­ la desiatok z úrody obilia a sena cirkvi a deviatok (druhý desiatok) zemepánom . Poddanské dom ácnosti boli povinné odkúpiť stanovené (pridelené) množstvo vína od zemepánov a každá domácnosť ešte zaplatila jeden denár za nedodané ryby. Napokon boli poddanské domácnosti povinné vykonať zemepánovi požadované roboty. O d roku 1569 chotčianski obyvatelia odvádzali zemepánom také povinnosti, aké mali obyvatelia v Malej D om aši.1194 V roku 1567 boli chotčianske sedliacke domácnosti zdanené od 5,25 porty, v roku 1582 od piatich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsaťštyri poddanských domov a zaiste aj dom šoltýsa.1195

CHOTČA Chotča leží v Ondavskej vrchovine, v dolnej, východnej časti doliny Chotčianky, vý­ chodného prítoku Ondavy, v nadmorskej výške okolo 220 m. Potok Chotčianka bol v stredoveku aj neskôr časťou hranice medzi Šarišskou župou a Zemplínskou župou. O Chotčianke sú doklady už z roku 1269, ale aj z roku 1355, ako o hranici medzi smilnianskym panstvom a stročínskym panstvom .1190 V roku 1379 šľachtic Peter Cudar získal stročínske panstvo, ktorého juhovýchodná časť ležala až pri C h o tči.1191 Z obsahu listiny je zrejmé, že tamojšie sídlisko jestvovalo už skôr a majetok nepatril k stročínskemu panstvu.

1184 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1451, n r . 16 „ H e lm e c z " z r. 1451; A . a. 1548, fa sc. 3, n r . 10, 39 „ H e lm e c z k e " , „ H e l m e c z " z r. 1 5 4 8 . P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 1185 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 2 , 190, 257 „ H e lm e c k e " , „ H e lm e c z k e " . 1186 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 5 ; A 2 6 7 7 , s. 411.. 1187 M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 109, n r . 2, s. 103 - 106 „ H e lm e c z k e " . 1188 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 4 3 - 44 „ H e lm e c z " .

1192 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 , 96 5 7 , 9671 „ a c v illis ... H a t h c h o w " , „ H o t h c h o w " z r. 1408 a 1410. M á ly u s z , Z s O II - 2, č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 1714. M O L , D L 70 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 , „ H a t h z a " , „ H o t h c z a " z r. 1430; D L 2 4541 „ H o t h c z a " z r. 1454. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 63 „ H o d c z a " z r. 1506.

1189 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 5 .

1193 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c. 4, nr. 49 , s. 3 5 9 „V illa e S c la u o n ic a le s : C h o t h c z a " .

1,90 M O L , D L 673 „a q u a H u t c h a " . W e n z e l, C D A C V I I I , s. 2 4 3 . M O L , D L 4 4 8 3 „ flu v iu s H u t h c h a " . V a rsik , O s íd le n ie III, s. 316.

1194 M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 2 4 9 „ H o c c h a , S c la v i" . V te d y ta m u ž n e p ô s o b il š o ltý s, a le r ich tá r a sp o lu

1191 M O L , D L 6 5 9 8 „p r o p e H u c h i n i a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 25 7 , 2 5 8 . U lič n ý , R : V ý v o j o s íd le n ia d o lin y O n d a v y . In : H is to r ic a C a r p a tic a 17, 1986, s. 72

s n í m h o s p o d á r ilo trin á sť p o d d a n s k ý c h d o m á c n o s tí; šesť n a c e lý c h , tri n a p o lo v ič n ý c h u s a d lo s tia c h , tri želiarsk e s d o m a m i a je d n a b e z v la s tn é h o d o m u . 1195 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 7 ,1 7 1 , 2 4 9 „ H o t h c h a " , „ H o c h y a " , „ H o c z a i " .

188

ZEMPLÍN

IGAZAD

Na prelome 16. a 17. storočia bola Chotča stredne veľkou dedinou, avšak najväčšou v blízkom okolí. M ala len poddanských obyvateľov. V 17. storočí chotčianske sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od dvoch port, v roku 1635 len od 0,5 porty.1196 Okolo roku 1639 žilo v Chotči šesť sedliackych a päť želiarskych dom ácností.1197 Aj sídlisko sa v 17. a začiatkom 18. storočia zmenšovalo na úroveň malej dediny. V roku 1715 bývalo v Chotči sedem, v roku 1720 deväť poddanských dom ácností.1198

IGAZAD

189

Šľachticom z rodu Bokša patril v 15. storočí majetok a osada Igazad, o čom je prvý do­ klad z roku 1440 a ešte aj z roku 1479.1202 Zemepisnú polohu majetku m ožno iba predpokladať na základe toho, že v listine z ro­ ku 1440 je zapísaný v poradí medzi Alsó Berecki a Tajbou. Vzhľadom na jestvujúce správy m ožno usúdiť, že osada, resp. dedina Igazad jestvovala v 15. storočí.

CHUKAHÁZA INOVCE Pri deľbách územ ných majetkov a dedín príbuzných zemanov z Lesného, Pustého Čemerného a Nacinej Vsi v rokoch 1335 a 1357 sa deľby vzťahovali aj na tento m ajetok.1199 Jeh o maďarský názov bol zložený z osobného mena + ház = dom v zmysle Čukovo (sídM ).

Osadu neznám eho Čuka m ožno predpokladať už v 13. storočí. V 14. storočí tam zaiste bývali poddaní. Vtedy osada postupne splynula s blízkym i dedinami Ratkovce alebo Vaďakovce.

CHYZ M eno Čiž m al v 13. storočí jeden člen rodu Bogatradvan, ktorému v polovici 13. storo­ čia patril N ižný Hrušov, Rakovec, Moravany a iné susediace majetky. Ich príbuzní v polo­ vici 14. storočia používali v prídomku maďarizovaný názov Hrušova a ojedinele aj názov zapisovaný v tvare C h y z .1200 Názvom Chyz v 14. storočí nepochybne pom enúvali sídlisko po nebohom vlastníko­ v i.1201 Bola to zaiste sídlisková časť zemepánov v N ižnom Hrušove.

1196 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 2 „ H o g y c z ia ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 3 „ H o lc z i a " . 1197 Š O B A P rešo v, P ete S , nr. 3 8 3 , s. 2 „ H o c z a , S c la u o r u m " . 1198 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 185. 1,99 N a g y , N S z I, s. 261 „p o s s e s s io n e s ... C h u k a h a z a ,,; s. 2 6 4 , 2 7 0 „ C h u k a h a z a " . 1200 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 8 9 , č . 413 „ C h y s " z r. 12 5 2 . O je h o s y n o c h p o zr i N a g y , N S z I, s. 1 0 ,1 1 . W e n z e l, C D A C X , s. 315; X I I , s. 3 67, 3 6 8 . 1201 M O L , D L 8 3 9 0 3 „ d e C h y z " z r. 1355.

Inovce ležia v horskom prostredí západnej časti Popriečneho, v nadmorskej výške oko­ lo 495 m. Najstarší doklad o lnovciach je v daňovom súpise z roku 1567, kedy boli tamojšie pod­ danské dom ácnosti prvý raz zdanené daňou kráľovi.1203 V 16. a 17. storočí dedinu zapisovali pod maďarizovaným názvom odvodenom od ľu­ dového názvu Inoviec. Jeh o pôvod zostáva nejasný. Vzhľadom na zemepisnú polohu Inoviec, vývoj osídlenia priľahlého okolia a obsah uve­ denej správy predpokladáme, že ju založil šoltýs a usadlíci podľa valašského práva v prvej polovici 16. storočia. Inovce vznikli na územ nom majetku hum enského panstva, patriacom Drugetovcom. Tí boli zem epánm i tejto dediny aj v 17. storočí. Inovské valašské dom ácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od štyroch port a v roku 1582 od dvoch port. Tamojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných desať poddanských do­ mov a dom vtedajšieho šoltýsa.1204 Na prelome 16. a 17. storočia boli Inovce stredne veľkou dedinou s rusínskymi obyva­ teľmi. V 17. storočí valašské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajšie valašské, ale aj želiarske dom ácnosti zdanili spolu od 0,5 porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny por­ ty.1205 V 17. storočí obyvateľov pribúdalo. Na prelome 17. a 18. storočia boli Inovce stredne veľ­ kou dedinou. V roku 1715 mali štrnásť poddanských domácností, v roku 1720 len desať do­ m ácností.1206

1202 S N A , H M L e le s. k ., In tr o d u c to r ia e Z , n r . 39 „ p o s s e s s i o n u m ... Ig a z a d " z r. 1440. D o k la d z r o k u 1479 u v ie d o l C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 5 0 . Z e m e p is n ú p o lo h u síd lisk a n e z is til. 1203 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 50 „ I n o c " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 7 0 ako n a jsta rší u v á d z a d o k la d z rok u 1569. 1204 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 5 0 ,1 8 6 , 258 „ I n o c " , „ I n o c z " . 1205 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 5 ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 8 . 1206 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

191

ZEMPLÍN

JABLOŇ

IPVÁGÁSA

JABLOŇ

Len v listinách o stropkovskom panstve z roku 1430 je zapísaná jedna z dedín toho pan­ stva pod týmto názvom .1207 M ožno síce predpokladať, že neskôr zanikla, avšak pravdepo­ dobnejším sa javí, že názov treba považovať za skom oleninu maďarského názvu Jakušoviec. Jakušovce sa totiž nevyskytujú v listinách z roku 1430 pod správnym názvom. Susedné de­ diny sú však zapísané správne a v porovnaní s nim i Jakušovce okolo roku 1430 zaiste jest­ vovali.

Jabloň leží v západnej časti Laboreckej vrchoviny, v dolnej časti doliny Výravy, ľavostranného prítoku horného Laborca, v nadmorskej výške okolo 200 m. Kráľ Belo IV. v roku 1268 daroval istému Radslavovi Zbudské D lhé a priľahlé územie, ktoré bolo v roku 1363 úradne vymedzené. Zem anom zo Zbudského D lhého patrilo úze­ mie medzi Laborcom a Výravou. Územ né majetky východne od Výravy patrili Drugetovcom . Keď v roku 1379 palatín riešil spor medzi zem anm i zo Zbudského D lhého a Drugetovcami o hraničné majetky, spor sa týkal aj tej časti dediny Jabloň, v ktorej hospodárili štyri sedliacke dom ácnosti.1210 H oci je zrejmé, že názov dediny je totožný so slovenským pom enovaním ovocného stro­ mu, o pôvode dediny svedčí len to, že vznikla v jazykovo slovenskom prostredí. M ožno teda predpokladať, že dedinu založili obyvatelia z D lhého pred 14. storočím, prí­ padne šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, nem eckého práva v prvej polovici 14. storočia. Šoltýsi tam dokázateľne hospodárili v 17. storočí. H oci všetky správy o Jabloni z 15. storočia dosvedčujú jej vlastnícku príslušnosť zema­ nom zo Zbudze, aj vtedy východná časť dediny patrila Drugetovcom. Také vlastnícke vzťa­ hy zostali aj v 16. - 17. storočí.1211 Na zbudskej časti Jablone hospodárilo v roku 1560 päť domácností: slobodnícka a štyri sedliacke. Slobodník bol povinný vykonať požadované roboty s konským záprahom. Sed­ liacke dom ácnosti platili ročnú daň, odovzdávali ovos, konope na pradenie, konopné se­ m eno a kury.1212 Ich povinnosti svedčia, že boli roľníkm i. Tamojšie sedliacke aj želiarske domácnosti boli v roku 1610 zdanené od 0,5 porty, v ro­ ku 1635 len sedliacke od 0,25 porty.1213 Z daňových súpisov vyplýva, že na časti Drugetovcov hospodárilo viac poddanských do­ mácností, ako na časti zemanov zo Zbudze. V roku 1567 tamojších sedliakov zdanili od 4,5 porty. Želiarskych dom ácností bolo päť. V roku 1582 zdanili sedliakov od troch port. Síd­ lisko m alo v roku 1600 obývaných jedenásť poddanských dom ov a m ožno jeden - dva do­ m y šoltýsov.1214Sedliacke a želiarske dom ácnosti na drugetovskej časti boli v roku 1610 zda­ nené od 0,5 porty, v roku 1635 od 0,25 porty.1215 O kolo roku 1623 v Jabloni na drugetovskej časti hospodárili dve šoltýske dom ácnosti, deväť sedliackych a päť želiarskych dom ácností.1216 Vtedy bola Jab loň stredne veľkou dedinou s roľníckym, slovenským obyvateľstvom, čo sa prejavilo aj v jej úradnom , maďarizovanom názve. V roku 1517 žilo v oboch častiach dediny šestnásť, v roku 1720 len štrnásť sedliackych dom ácností. V Jabloni bol vtedy aj m lyn .1217

190

IVANUSTELEKE V listine kráľa Ondreja II. z roku 1214 o založení, územ ných majetkoch a právach kláš­ tora premonštrátov v Lelesi sa nachádza aj časť o priebehu chotárnej hranice kráľovskochlm eckého m ajetku. Opis chotárnej hranice bol však do listiny vpísaný pri úprave a fal­ šovaní listiny okolo roku 1325. V tej časti sa nachádza zápis, že hranica ide k miestu zvanému Ivanusteleke.1208 Maďarský názov je zložený z mena Ivan a slova telek = pozemok, obydlie. Názov je ty­ povo príznačný pre zemianske osady. Na základe toho m ožno konštatovať, že oná osada jestvovala v 13. a v prvej polovici 14. storočia. Neskôr zanikla alebo splynula s blízkou de­ dinou. Na základe zemepisného sledu opisovanej hranice vychodí, že sa nachádzala pri Veľ­ kom Horeši.

IVÁNVÁGÁSA Na brekovsko-jasenovskom panstve jestvovala s takým názvom dedina, o ktorej pozná­ me doklad z roku 1479.1209 Jej maďarizovaný názov zložený z m ena Ivan a slova vágás = Poruba dosvedčuje, že de­ dinu založil šoltýs Ivan s usadlíkmi podľa zákupného, nemeckého práva. Ľudový názov mal predpokladané podoby Ivanova Poruba, Ivanovce. Táto dedina je v uvedenej listine zapísaná v poradí medzi Topoľovkou a Štefanovcami. V ich susedstve jestvovala v druhej polovici 15. storočia dedina s maďarizovaným názvom Ivánvágása. Neskôr zanikla.

1210 M O L , D L 658 „ v illa r u m ... Ja b la n k a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 4 4 . 1211 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1405 nr. 18; A . a. 1436 nr. 3 9 ; A . a. 1521 nr. 3 „ Ja b lo n k a " ; A . a . 1543 n r. 29; A . a. 1548, Fa sc. 5 nr. 4 4 „ J a b lo n y a " . 1212 U rb á r e I, s. 219 „ J a b lo n y a " . 1207 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „p o s s e s s io n e s ... Ip w a g a s a " . C s á n k i, c . d ., s. 3 5 0 ju n e d o k á z a l p re sn e jšie lo k a liz o v a ť , ak o n a ú z e m ie p a n s tv a S tr o p k o v . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 8 ,2 9 7 sa d o m n ie v a l, že id e o z a n ik n u t ú d e d in u n a r o z h r a n í p a n s tie v S tr o p k o v a Č ič a v a .

1213 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 54 „ T h o t h J a b l o n i a " ; A 2 6 7 7 , s. 407. 1214 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 4 3 , 5 0 ,1 8 3 , 2 5 5 „ J e b lo n i a " , „T o t J a b l o n a " . 1215 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 45 „ T h o t J a b l o n i a " ; A 26 7 7 , s. 4 0 9 .

1208 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 146 „r e tr o lo c u m , q u i Iw a n u s te lu k e ...a p p e lla tu r " .

1216 M O L , K a m a r a , U et C , fa s c. 109, n r . 2, s. 136 „T o t J a b lo n y a " .

1209 M O L , D L 1 8253 „p o s s e s s io n ib u s ... Iv a n v a g a s " .

1217 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

192

193

ZEMPLÍN

JALOVÁ

JAKUŠOVCE

JALOVÁ

Jakušovce ležia v horskom prostredí strednej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 290 m. Na Jakušovce sa zaiste vzťahujú zápisy v listinách z roku 1430 o stropkovskom pan­ stve.1218 V listine z roku 1454 o dedičských vzťahoch šľachticov z Perina k majetkom stropkov­ ského panstva je ďalší nepochybný doklad o dedine Jakušovce.1219 Odvtedy sa v písom nostiach z 15. storočia vyskytujú pod maďarským názvom v zmys­ le Jakušova Poruba, z ktorého je zrejmé, že sídlisko založil šoltýs Jakuš s poddaným i podľa zákupného práva. Nejasným zostáva to, či podľa zákupného práva nem eckého alebo va­ lašského.1220 Vzhľadom na skutočnosť, že v 16. storočí tam dokázateľne žili valašskí obyva­ telia, m ožno predpokladať, že ich valašskí predkovia boli pôvodcami Jakušoviec. Jakušovce sa nevyskytujú v listinách z rokov 1408 a 1410 o vtedajších dedinách na strop­ kovskom panstve. Nepochybne preto, lebo vtedy ešte nejestvovali. Z uvedených skutočno­ stí vyplýva, že tamojšie sídlisko založili medzi rokom 1410 a 1430. Po vzniku sídliska zemepáni a úrady preň vyvinuli a používali v 15. storočí uvedený správny maďarský názov. Okolité slovenské obyvateľstvo vyvinulo a používalo názov Jakušovec, neskôr Jakušovce, z ktorého vznikol maďarizovaný názov Jakusocz, úradne po­ užívaný od 16. storočia. V urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 m ožno zistiť, že v Jakušovciach pôsobil šoltýs a valašské, rusínske poddanské obyvateľstvo. Zemepánom odvádzali pos­ tupne také dávky, aké obyvatelia v Brezničke a Veľkrope.1221 Tamojšie valašské dom ácnosti boli v rokoch 1567 a 1582 zdanené od jednej porty. Síd­ lisko malo v roku 1600 obývané dva poddanské dom y a zaiste aj dom šoltýsa.1222 Na prelom e 16. a 17. storočia boli Jakušovce m alou dedinou s rusínskym obyvateľ­ stvom. Začiatkom 17. storočia valašskí obyvatelia dedinu opúšťali alebo vym ierali. V roku 1610 žili v Jakušovciach m ožno len dve želiarske dom ácnosti vtedy zdanené od osm iny porty. Aj tie sa neskôr stratili. V období okolo rokov 1630 až 1635 tam žila len dom ácnosť šoltýsa.1223 V roku 1639 okrem šoltýsa žili v Jakušovciach aj tri valašské dom ácnosti. O kolo roku 1651 na šoltýstve žili už štyri rodiny. Okrem nich boli v dedine aj dve valaš­ ské dom ácn osti.1224 Osadou či m alou dedinou boli Jakušovce aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v nich žila jedna poddanská domácnosť, v roku 1720 tri dom ácnosti.1225

Jalová leží v horskom prostredí východnej časti Laboreckej vrchoviny, v nadmorskej výš­ ke okolo 350 m . O dedine Jalová sa uvádza, že prvý zápis o nej je v daňovom registri z roku 1568.1226N e­ vyskytuje sa však v daňových registroch z konca 16., ani zo začiatku 17. storočia. V Jalovej v roku 1623 hospodárilo päť valašských a dve želiarske dom ácnosti, pričom pozemky po troch dom ácnostiach boli opustené. Zemepánom platili daň a také valašské dávky, aké odvádzali ich súčasníci, napr. v Habure.1227 Taký stav zostal aj okolo roku 1657 a neskôr do konca 17. storočia.1228 V 17. storočí bola Jalová malou dedinou bez šoltýsa, teda len osadou s rusínsko - valaš­ skými obyvateľmi. V roku 1690 v nej žili dve valašské domácnosti na polovičných usadlos­ tiach. Pozemky po troch domácnostiach zostali opustené. Jedna domácnosť bola želiarska.1229 Jalová bola m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 mala len dve, v roku 1720 už štyri sedliacke dom ácnosti.1230

JANKOVCE Jankovce ležia v Ondavskej vrchovine, vo východnej časti doliny Oľky, v nadmorskej výške okolo 178 m . M edzi bratmi Jurajom a Antonom Drugetovcami vznikli rozpory o vlastníctvo ich de­ dičných majetkov hum enského panstva, čo sa prejavilo aj pustošením dedín. Kráľ Ferdi­ nand I. nariadil vyšetriť skutkový stav a pri tej príležitosti v roku 1543 vznikol prvý doklad o dedine Jankovce, tiež jestvujúcej na onom panstve.1231 Názov dediny korení v slovenskom mene Janek či Janko a v písomnostiach sa vyskytuje v maďarizovaných tvaroch. Nositeľ takého mena m ohol byť zeman, vlastník majetku a zakla­ dateľ sídliska v 13. - 14. storočí, prípadne šoltýs, ako zakladateľ sídliska s poddanými podľa zákupného, nemeckého práva 14. - 15. storočí. Druhá možnosť sa javí pravdepodobnejšou. V Jankovciach postavili v 15. storočí kostol, o ktorom sú doklady od polovice 16. storo­ čia.1232 Katolícki farári v ňom pôsobili do druhej polovice 16. storočia. Od konca 16. a v 17. storočí tam vysluhovali bohoslužby evanjelickí a. v. kazatelia.1233 V 18. storočí opäť kato­ lícki farári. N ový kostol tam postavili v rokoch 1769 až 1770 a trvá doteraz.1234

1226 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 7 0 . M ik r o film n í m u v á d z a n é h o d a ň o v é h o registra sa n á m n e p o d a r ilo nájsť a zá p is p reveriť. 1227 M O L , K a m a r a , U et

1218M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „ p o s s e s s io n e s ... Ip w a g a s a " . Z d ô v o d n e n ie p o z r i pri Ip v á g á s a . 1219M O L , D L 2 4 5 4 1 „ c u m ... p e r tin e n c iis ... Ja k o s w a g a s a " . C s á n k i, c . d ., s. 351. 1220B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 9 p re d p o k la d a l, ž e ic h z a lo ž ili p o d ľa n e m e c k é h o p rá va . 1221 M O L , K a m a r a , U e t C , fa s c . 4, nr. 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 3 8 5 „ Ja k w s s o w e c z " . S O B A P rešo v, Pete S , i. č . 154, s. 8 „Ja k o s s o w c z " .

1222M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 8 , 172, 2 4 9 „ Ja k u s o c " . 1223T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 3 ; A 2 6 7 7 , s. 3 6 5 , 39 4 „ Ja k u s o c z praeter u n u m s c u lte tu m 1224Š O B A P rešov, P ete S , nr. 3 8 3 , s. 7; n r . 4 2 5 , s. 9 „Ja k u s o c z , R u t t h e n o r u m " . 1225M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

C,

fa sc. 109, nr. 2, s. 2 4 6 - 2 4 8 „ Ja d lo w a " .

1228 S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č. 277, s. 41 - 4 2 „ F a lw a " ; i. č . 27 8 , s. 17 „ Ja lo v a " z r. 1690. 1229 T a m ž e , i. č . 2 7 8 , s. 17 „ J a lo v a " . 1230 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 1231 S N A , H M L e le s. k .,

A. a.

1543, nr. 29 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... Ja n k o w c z " . P o zri aj ta m ž e ,

A. a .

1548, fa sc.

5, nr. 4 4 „ Ja n k o w c z " z r. 1548. B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 3 c h y b n e u v á d z a rok 1453. 1232 B e ň k o , c . d ., s. 2 6 4 . to ta lite r d e s o la tu m " .

1233 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 126. M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 6 5 „ Ja n k o c z , c o n c io n a t o r " z r. 1601. M O , s. 88 , 2 9 6 , 3 0 5 , 3 4 6 . H ô r k , S á ro s, s. 2 9 4 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 115. 1234 S ú p is 1, s. 5 0 9 .

194

195

ZEMPLÍN

JASEŇOV

Jankovské sedliacke domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od štyroch port. Po­ zemky po ďalších dvoch rodinách ležali opustené, hoci tam žili aj dve želiarske dom ácnosti. V roku 1582 zdanili sedliakov od troch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných šesť pod­ danských dom ov a zaiste aj dom šoltýsa. Napokon tam stál kostol, fara i škola.1235 Na prelome 16. a 17. storočia boli Jankovce m alou dedinou s poddanským aj farským slovenským obyvateľstvom. O d konca 16. a v 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli, čo sa prejavovalo aj v ich zdaňovaní. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od pol a osm iny porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.1236 Do konca 17. storočia obyvateľov pribudlo. V dôsledku toho boli Jankovce na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V roku 1715 mali šestnásť poddanských dom ác­ ností, v roku 1720 len dvanásť dom ácností.1237

malo v roku 1600 obývaných sedemnásť poddanských dom ov a obydlie drobného ze­ m ana.1241 V 17. storočí jasenovské sedliacke domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo aj v ich zdaňo­ vaní. V roku 1610 vtedajších sedliakov i želiarov zdanili od vyše 1,5 porty. V roku 1635 iba od pol a osm iny porty.1242 V prvých desaťročiach 17. storočia poddanských obyvateľov pribúdalo. V roku 1623 tam hospodárilo dvadsaťtri sedliackych a jedenásť želiarskych domácností, pričom pozem ky po troch sedliackych dom ácnostiach boli opustené. Poddanské domácnosti m ali k zemepá­ nom Drugetovcom také daňové a naturálne povinnosti, aké boli obvyklé pre obyvateľov v roľníckych, slovenských dedinách humenského panstva, napr. v Topoľovke.1243 V drahej polovici 17. storočia zotrvával pomerne ustálený počet obyvateľov. V roku 1690 žilo v Jasenove dvadsať sedliackych domácností, z ktorých tri hospodárili na celých usad­ lostiach, pätnásť na polovičných a dve na štvrtinových usadlostiach. Šesť rodín nedávno dedinu opustilo a príslušné pozemky ležali spustnuté. Iné štyri domácnosti boli želiarske. Časť pozemkov patrila k miestnemu m ajeru.1244 Aj začiatkom 18. storočia sa udržal ustálený počet obyvateľov. V roku 1715 m al Jaseňov dvadsaťpäť poddanských domácností, avšak v roku 1720 len devätnásť.1245 Východne od Jasenova sa na vrchu v horskom prostredí nachádzajú zvyšky múrov hra­ du, zvaného Jaseňov. Prvé písom né správy o ňom sú z dvadsiatych rokov 14. storočia. V roku 1322 taverník Filip Draget poveril kastelána hradu Jaseňov, aby vyšetril vlastnícke záležitosti mýta v Sečovciach.1246 Ten istý Filip Draget ako palatín v roku 1325 poveril Jágerskú kapitulu ohraničiť územ né majetky pre Petra syna Jána, kastelána hradu Jaseňov, patriaceho Filipo­ vi Drugetovi.1247 V roku 1327 kráľ Karol Róbert daroval ďalší majetok Petrovi synovi Jána, kastelánovi hradu Jaseňov vo vlastníctve palatína Filipa Drageta.1248 Z uvedených správ je zrejmé, že hrad Jaseňov v dvadsiatych rokoch 14. storočia už jest­ voval, že patril Filipovi Drugetovi, z poverenia ktorého spravoval hrad kastelán Peter syn Já ­ na. Vyplýva z nich aj predpoklad, že hrad jestvoval už pred rokom 1320. Filip Draget vlastnil okolité územné majetky od roku 1317, predtým patrili Petrovi sy­ novi Petena. Hrad postavili z iniciatívy jedného z nich. Vzhľadom na to, že Filip Draget v roku 1317 nadobudol od kráľa aj iné hrady, napr. Zem plín a Brekov, sotva považoval za užitočné hneď stavať nový hrad v blízkosti Brekova. Pravdepodobnejšou sa javí možnosť, že hrad Jaseňov dal postaviť šľachtic Peter syn Petena okolo roku 1300, po nadobudnutí okolitých majetkov od kráľa Ladislava IV. v roku 1284. Zemepisná poloha hradu, postaveného v horách m im o hlavnej trasy krajinskej cesty vy­ hovovala funkcii sídelného hradu šľachtického zemepána, ale nie prípadnej funkcii stráž­ neho hradu v službách ochrany priľahlej krajiny a kráľa. Taký účel mal blízky hrad Brekov.

JASEŇOV Jaseňov leží na svahu Hum enských vrchov, v nadmorskej výške okolo 155 m . Je južnou miestnou časťou mesta H um enné. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia patril Jaseňov šľachticovi Petrovi synovi Petena. Keďže sa on pokúsil zabiť kráľa Karola Róberta, kráľ mu majetky odňal a v roku 1317 daro­ val vernému Filipovi Drugetovi. V darovacej listine je prvý doklad, ktorý m enovite uvádza dedinu Jaseňov.1238 Z obsahu listiny je zrejmé, že Jaseňov jestvoval už pred rokom 1317. Do písom ností ho zapisovali v maďarizovanej podobe pôvodného slovenského názvu Jaseňov, koreniaceho v pom enovaní listnatého stromu jaseň. Svedčí to o častom výskyte stromu jaseň v priestore, kde vzniklo sídlisko, ale o jeho pôvode svedčí iba tým, že vzniklo v jazykovo slovenskom prostredí. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, jej názov, obsah uvedenej listiny a vývoj osíd­ lenia priľahlého okolia m ožno predpokladať, že dedina Jaseňov jestvovala pred 13., prí­ padne 11. storočím, čo môže preveriť len archeologický výskum. O d roku 1317 dedina Jaseňov nepretržite aj v 17. storočí patrila šľachticom Drugetovcom ako majetková súčasť panstva hradov Brekov a Jaseňov, od prelomu 14. a 15. storočia hum enského panstva.1239 Pôvod jasenovského m úraného kostola môže osvetliť len archeologický výskum . Z naj­ staršieho znám eho písom ného zdroja vyplýva, že tamojší m úraný kostol na prelome 17. a 18. storočia patril rímskokatolíckej cirkvi.1240 Jasenovské sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej zaplatili v roku 1567 daň kráľovi od 5,5 porty. Iných osem dom ácností daň neplatilo, lebo im nedávno vyhoreli obydlia, ako aj osem dom ácností želiarov. V roku 1582 zdanili sedliakov od 5,75 porty. Tamojšie sídlisko

1241 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 41, 188, 25 7 , 2 6 5 „ J e z e n e u " , „ I e z e n ô " , „ J e z e n ie o " .

1235M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 5 , 179, 2 5 6 , 2 65 „ J a n k o c " , „ Ja n k o c z " . 1236T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 1; A 2 6 7 7 , s. 4 0 6 . 1237M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 . 1238S e d lá k , R D S1 1 , s. 137, č . 276 „ p o s s e s s io n ib u s ... Ie s z e n ô " . 1239S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1548, F asc. 3 , nr. 3 9 ; Fasc. 5, n r . 4 4 „p o s s e s s io n ib u s

1242 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 6 ; A 2 6 7 7 , s. 411. 1243 M O L , K a m a r a ,

1245 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 . ... J e z e n e w " . P o zri aj

n a s le d u jú c e p o z n á m k y .

1240A d a lé k o k

U et C, fa s c. 109, nr. 2, s. 96 - 100 „ J e z e n e ó " . H, i. č. 27 8 , s. 45 - 4 6 ,1 4 9 „ Ja s z e n o " .

1244 Š O B A P rešov, D r u g e t

X X , 1914, s. 156 „ Je s z e n y ó ( te m p lu m ) la p id e u m c a t h o lic o r u m " z r. 1700.

1246 Š O B A P rešov, V é č e i

S, M ie s t n y

e le n c h k p ís o m n o s tia m z ro k o v 1262 - 1599, p ís m e n o

1247 N a g y , Z V I, s. 287 „P e tri filii c o m itis J o h a n n i s , c a s te lla n i n o stri d e J e z e n e w " . 1248 A M K o šic e , T a j. á r c h ., I Je s z e n e j 29 „P e tro filio J o h a n n i s , c a s te lla n o ... d e J e z e n e w " .

S.

196

197

ZEMPLÍN

JASTRABIE NAD TOPĽOU

Hrad Jaseňov dostal názov prevzatím názvu dediny Jaseňov, v chotári ktorej ho postavili. Nepochybne slúžil ako sídelný hrad šľachticovi Petrovi synovi Petena a jeho rodine za­ čiatkom 14. storočia, dokázateľne Drugetovcom od dvadsiatych rokov 14. storočia. Jasenovský hrad bol však jedným z troch či štyroch hradov na ich panstvách v 15. - 17. storočí. Jasenovský hrad slúžil svojmu účelu ešte v polovici 16. storočia, o čom svedčia viaceré dobové doklady.1249

Aj na prelome 17. a 18. storočia boli Jasenovce m alou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 mali Jasenovce po sedem poddanských dom ácností.1255

JASENOVCE Jasenovce ležia v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v doline Oľky, v nadmorskej výške okolo 166 m. Keď kráľ Ferdinand I. v roku 1543 poveril Leleský konvent vyšetriť majetkový spor a vý­ tržnosť Drugetovcov na ich dedičnom panstve H um enné, v mandáte je zapísaná aj dedina Jasenovce.1250 V písom nostiach sa vyskytuje v maďarizovaných tvaroch slovenského názvu, korenia­ ceho v pom enovaní listnatého stromu jaseň. Hoci je jazykový pôvod názvu zrejmý, samot­ ný názov nič viac neprezrádza o pôvode dediny Jasenovce, iba to, že vznikla v slovenskom prostredí a na mieste častého výskytu stromu jaseň. Vzhľadom na uvedené treba predpokladať, že tamojšie sídlisko založili: a) slovenskí pod­ daní pred 14. storočím; b) usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, nem eckého práva v 14. - 15. storočí. Pôvod tam ojšieho m úraného kostola môže osvetliť len archeologický výskum. Z naj­ staršieho písom ného zdroja vyplýva, že v 17. storočí aj začiatkom 18. storočia bol kostol múraný. Okolo roku 1700 patril rímskokatolíckej cirkvi.1251 Jasenovecké sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od dvoch port. Ďalšie dve dom ácnosti želiarov a jedna pastiera dobytka daň neplatili. Aj v roku 1582 zdanili sedliakov od dvoch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných šesť poddanských dom ov a dom šoltýsa.1252 Jasenovce boli na prelome 16. a 17. storočia m alou dedinou so slovenským, šoltýskym aj poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vte­ dajších sedliakov zdanili od 0,5 porty.1253 O kolo roku 1623 žila v Jasenovciach šoltýska domácnosť na polovičnom šoltýstve. Pod­ danské dom ácnosti boli tri. Z nich dve sedliacke hospodárili na celých usadlostiach, tretia domácnosť bola želiarska. Obyvatelia platili zemepánom daň a odovzdávali také dávky roľ­ níckych produktov, aké obyvatelia v iných roľníckych dedinách, napr. v Topoľovke.1254

JASTRABIE NAD TOPĽOU Jastrabie leží v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, vo východnej čas­ ti doliny Tople, v nadmorskej výške okolo 170 m. V roku 1363 si šľachtici z Rozhanoviec rozdelili majetky panstva Čičava, ku ktorému patrila aj dedina Jastrabie.1256Pri deľbe vznikla prvá správa o dedine, z ktorej vyplýva, že ta­ mojšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1363. V písom nostiach zo 14. - 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Jeztreb. Bol to maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Jastrabie, odvodeného od slovenského po­ m enovania dravého vtáka jastrab. Z názvu Jastrabie nem ožno jednoznačne usúdiť, či de­ dinu založili kráľovskí chovatelia lovných jastrabov v 11. - 12. storočí, alebo či názov dediny vnikol prevzatím staršieho chotárneho názvu. O jedinelé pom enovanie dediny Toth Jeztreb v roku 1519 a 1689 vo význam e Slovenské Jastrabie svedčí, že dedinu neza­ ložili usadlíci podľa zákupného, nem eckého práva, ale že sa tam ojší poddaní vtedy ria­ dili slovenským právom. V každom prípade je zrejmé, že dedina Jastrabie jestvovala pred 14. storočím . Jastrabie bolo od 13. storočia majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava, ktoré pat­ rilo šľachticom z Rozhanoviec a roku 1524 pripadlo Bátoriovcom.1257V 17. storočí bolo m a­ jetkovou súčasťou panstva Vranov a jeho vlastníkmi boli Nádašdiovci, Ňáriovci, Esterháziovci, Drugetovci a ich dedičia. V Jastrabom pravdepodobne jestvoval kostol už pred 16. storočím, hoci písom né do­ klady o ňom sú od konca 16. storočia. Od konca 16. storočia, dokázateľne od roku 1599 a počas väčšiny 17. storočia v ňom slúžili bohoslužby evanjelickí kazatelia.1258 Vtedajší kostol bol m úraný.1259 Začiatkom druhej polovice 15. storočia tu hospodárilo okolo jedenásť sedliackych do­ mácností, z ktorých sa neskôr niekoľko odsťahovalo. V roku 1493 bolo sedem dom ácnos­ tí. Pozemky po štyroch odsťahovaných dom ácnostiach ležali opustené.1260 V 16. storočí počet sedliackych dom ácností a dom ov vzrástol po zavedení šoltýstva a zá­ kupného práva pre sedliakov. V roku 1550 tam hospodárilo osem sedliackych dom ácnos­ tí. V roku 1600 m alo sídlisko okrem dom u šoltýsa dvanásť obývaných poddanských do­ mov, kostol, faru, školu.1261

1255 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

1249S N A ,

H M L e le s. k ., A . a. 1548, F asc. 3 , nr. 3 9 ; F asc. 5 , nr. 44 „ c a s t r i s ... Je z e n y e w " z r. 1548. P o zri aj

1257 M á ly u s z , Z s O II - 2 , s. 3 8 0 , č . 7 7 3 0 „Je z tr e s " (!) z r. 1410. S N A , H M L e le s. k o n v ., A . a. 1499, nr. 16

A d a l é k o k X V I , 1911, s. 130 „ c a s t r i s ... Je z e n e w " z r. 1551.

1250S N A ,

H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 29 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... Ja z e n o c z " . P o zri aj A . a. 1548, fa sc. 5,

nr. 4 4 „ Je z e n o w c z " z r. 15 4 8 . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 3 c h y b n e u v á d z a rok 1453 a p r e d p o k la d á , že ju z a lo ž ili p o d ľa z á k u p n é h o , n e m e c k é h o p rá v a .

1251A d a l é k o k X X , 1914, s. 155 „Ja s z ta n o c z (!) (te m p lu m ) la p id e u m c a t h o lic o r u m " 1252M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 37, 179, 2 5 6 „ J a z e n o c " , „ J e s e n e u c h " , „ I a z a n o c z " . 1253T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 5 ; P o zri aj A 2 6 7 7 , s. 413 „ Ja s a n o c z " z r. 1635. 1254M O L , K a m a ra , U e t C, fa s c . 109, nr. 2 , s. 55 - 58 „ J a z a n o c z " .

1256 M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n ib u s seu v illis ... Je z tr e b " .

z r. 1700.

„Je z t r e b " z r. 1499. M O L , D L 74759 „T o th Je z tr e b " z r. 1519. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 74. 1258 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 136. H ô r k , Sáros, s. 291. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s .116. 1259 S ú p is 1, s. 519 u v á d z a , že n a m ie ste z r ú c a n é h o k o sto la v d v a d s ia ty c h r o k o ch 2 0 . s to r o čia p o s ta v ili d o te ra jší r ím s k o k a to líc k y k o sto l. 1260 M O L , D L 19963 „ i n p o s s e s s io n e G y e r th r a b d e s e p te m s e ssio n ib u s p o p u lo s is et q u a tu o r d esertis d u a s p o p u lo s a s ... V a le n tin u s K a la c h ... J o h a n n e s O la y o s " . 1261 Š O B A P rešov, D r u g e t H ,

i. č .

576. M O L E 158, A 26 7 7 , s. 2 4 4 „Je z tr e b " .

198

199

ZEMPLÍN

JUSKOVA VÔĽA

Na prelome 16. a 17. storočia bolo Jastrabie stredne veľkou dedinou s poddanským a far­ ským obyvateľstvom. Sedliacke dom ácnosti boli v rokoch 1567,1582,1610 a 1635 zdanené postupne od 3, 4, 0,5 a 0,375 porty.1262 Zdanenie odráža skutočnosť, že k úbytku sedliakov aj ku zmenšeniu rozsahu nim i obhospodarovaných pozemkov došlo začiatkom 17. storočia a taký vývoj tr­ val aj v prvej polovici 17. storočia. V roku 1567 bolo päť želiarskych domácností. Želiarov v rokoch 1610 a 1635 zdanili rovnako od 0,25 porty. Okolo roku 1567 tam žili aj dve do­ mácnosti slobodníkov, ktoré neskôr pravdepodobne upadli medzi poddaných, alebo sa od­ sťahovali. Po schudobnení a úbytku sedliakov počas väčšiny 17. storočia a zániku šoltýstva zeme­ páni vo vlastnom záujme želiarom pridelili polia, prípadne tu usadili nové domácnosti. V roku 1689 v Jastrabom už bol richtár a spolu s ním hospodárilo osem sedliackych do­ m ácností. Dve na celých a po tri na polovičných, resp. štvrtinových usadlostiach, pričom polia v rozsahu skoro dvoch celých usadlostí zostávali opustené.1263 V 15. - 16. storočí poddanské domácnosti aj šoltýska odvádzali povinnosti zemepánom podľa zákupného práva. Urbár z roku 1585 určoval domácnosti šoltýsa povinnosť každo­ ročne odovzdávať dva gbely ovsa, chovať lovného krahulca alebo zaplatiť dvadsaťpäť de­ nárov, napokon vykŕmiť brava, prípadne chovať panské žriebä. Sedliacke domácnosti boli povinné vyplatiť ročnú daň (na Juraja a M ichala spolu) sedemnásť zlatých. Odovzdávali ku­ ry, kuracie vajcia, husi, vykŕm eného vola a teľa, po pol gbela hrachu, šošovice a ľanového semena. M useli odkúpiť zemepánske víno za šestnásť zlatých a pšenicu za osem a pol zla­ tého. Okrem toho každá sedliacka domácnosť bola povinná odovzdať pintu masla, gbel chmeľu a dvadsaťpäť hlávok kapusty. Sedliacke aj želiarske domácnosti miesto kopania zemepánskych viníc vo Vranove platili šesť, resp. tri denáre. Po zániku šoltýstva zemepáni od sedliakov vyžadovali aj časť povinností šoltýsa, ako to určoval urbár z roku 1636. Vtedy už boli povinní aj robotovať so záprahom pre zem epána.1264 V chotári boli už v 16. storočí menšie majerské polia a m lyn. Začiatkom 17. storočia tu zemepáni dali zriadiť rybník. Zväčšovanie povinností k zemepánom znam enalo zvýšené vykorisťovanie sedliakov, najm ä v 17. storočí. Po nepriaznivom období bolo Jastrabie na prelome 17. a 18. storočia m alou dedinou. V roku 1715 m alo osem, v roku 1720 deväť sedliackych dom ácností.1265

Z obsahu správy je zrejmé, že tunajšie sídlisko jestvovalo pred rokom 1547, že funkciu šol­ týsa zastával prvý m iestny šoltýs Jusko a od jeho m ena vznikol názov dediny. Z uvedených poznatkov vyplýva, že Juskovu Vôľu založili usadlíci so šoltýsom Juskom podľa zákupného práva pravdepodobne v tridsiatych rokoch 16. storočia. Správa z roku 1567 tunajších obyvateľov opisuje ako slobodníkov, chovajúcich dobytok a kone, oslobodených od platenia dane kráľovi.1267 Tí však čoskoro sídlisko opustili, lebo v roku 1570 dedina nejestvovala.1268 Zakrátko sa však vrátili, alebo prišli noví usadlíci. Juskova Vôľa v 16. - 17. storočí bola majetkovou súčasťou panstva Vranov. Jej vlastník­ mi boli Bátoriovci, Nádašdiovci, Ňáriovci, Esterháziovci, Drugetovci a ich dedičia. Šoltýsi žili v Juskovej Vôli aj v druhej polovici 16. a v 17. storočí. Ostatní obyvatelia sa venovali chovu dobytka a koní, pričom neužívali polia. Vzhľadom k tomu neplatili zeme­ pánom daň, neodvádzali dávky. Povinní však boli strážiť panský dobytok a kone. Táto povinnosť sa od polovice 16. sto­ ročia vzťahovala aj na šoltýsa. Obyvatelia Juskovej Vôle boli rusínskeho pôvodu.1269 Šoltýs a slobodníci neboli povinní platiť kráľovi daň. Počet ich domov, resp. dom ácností nezapísali do daňových zoznamov, preto nem ožno zistiť veľkosť dediny okolo roku 1600. Predpokladáme, že okrem šoltýsa tu bývalo len niekoľko domácností, takže Juskova Vôľa bola m alou, prípadne stredne veľkou dedinou so svojráznym obyvateľstvom. V tom ohľa­ de bola jedinečnou dedinou v okolí. V roku 1623 žila v Juskovej Vôli domácnosť šoltýsa, ktorej patrili pozem ky štvrtinového šoltýstva. Hospodárili tam aj štyri sedliacke domácnosti na štvrtinových usadlostiach. Ď al­ šie dve dom ácnosti boli želiarske. V prvej polovici 17. storočia zdaňovali aj tunajších slobodníkov. Vtedy už boli roľníkm i s poddanskými povinnosťami. V roku 1610 poddaných zdanili od jednej, v roku 1635 od pol porty.1270 Juskova Vôľa bola malou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v nej bý­ valo päť, v roku 1720 sedem poddanských dom ácností. K dedine patril aj m lyn .1271

JUSKOVA VÔĽA Juskova Vôľa leží medzi výbežkami Slanských vrchov, v hornej časti údolia Lom nice, v nadmorskej výške okolo 273 m . Najstaršia správa o tejto dedine je z roku 1547. Vtedy si tunajší šoltýs Jusko ustanovil de­ viatich ručiteľov, medzi nim i aj Fačka, Ivaška, Ivaška a Hryca, poddaných zjuskovej V ôle.1266 1262 M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 2 ,1 7 0 , 3 9 6 ; A 2 6 7 8 , s. 15 „ Je z t r e b " .

1267 M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 21 „Ju s k o u a V o l y a ... lib e r tin i" .

1263 S O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 6 4 6 , č . 4 „T o o t Je z tr e b " .

1268 T a m ž e , s. 76 „Ju s z k o u a V o lia , d e se r ta ".

1264 A d a lé k o k I X , 190 4 , s. 313 - 314 „Je z tr e b " .

1269 M O L , K a m a ra , U et C , F asc. 6 2 , nr. 54 , fo l. 9 „ Ju z k o w o lia " U rb á r z rok u 1623. A d a lé k o k I X , 1904,

1265 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188. 1266 S O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 2 6 , 30 „p r o s c u lte to Jw z k o d e Jw z k o w a V o la " . V la s tiv e d n ý 1, s. 52 6 c h y b n e u v á d z a d o k la d z r o k u 1390, k to rý sa k te jto d e d in e n e v z ť a h u je .

s. 318 „Ju s k o w o lia ... O r o s z o k " z r. 1648. 1270 M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 3 9 6 ; A 26 7 8 , s. 19 „Ju s k o V o lia " . 1271 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

200

201

ZEMPLÍN

KALÍ NOV

KAČANOV

níkm i Kráľovského C h lm ca. Ich vazal Tomáš m al v nadobudnutej časti dediny obyd­ lie .1280 O dedine sú doklady, ktoré potvrdzujú jej jestvovanie aj v druhej polovici 14. storočia.1281 Doteraz nie sú známe správy o prípadnom trvaní dediny v 15. storočí. Z obsahu uvedených správ je isté, že dedina dokázateľne jestvovala v 14. storočí, pričom je pravdepodobné, že aj pred 14. storočím. O jej zemepisnej polohe svedčia nasledovné skutočnosti. Vo všetkých uvedených správach sa vyskytuje spolu s C h lm co m , pričom podľa listiny z roku 1304 ležala pri C h lm ci. Keď v roku 1382 upresňovali hranicu medzi Lelesom, Bačkou a Bielom , časť hra­ nice sa dotýkala aj chotára tejto dediny. Z toho vyplýva, že ležala východne od Kráľov­ ského C h lm ca.

Kačanov leží uprostred Východoslovenskej nížiny, na vale Ondavy, v nadmorskej výške okolo 100 m. Roku 1314 si šľachtici M ikuláš, Štefan a Vít, synovia Pavla rozdelili dedičné majetky, pričom Kačanov pripadol V ítovi.1272 Pri tej príležitosti vznikol najstarší zachovaný doklad o tejto dedine, ktorá jestvovala už skôr, o čom svedčí dedičný vzťah šľachticov ku Kačanovu. Východiskom k poznaniu pôvodu tejto dediny je jej maďarský názov Koczanhaza, v zmysle Kočanov (dom, obydlie).1273 Typologický to bol názov charakteristický pre dedi­ nu pom enovanú po zemanovi Kočanovi či Kačanovi, pôvodcovi sídliska. V písomnostiach od 14. do 17. storočia sa striedavo vyskytoval slovenský názov Kočan a názov maďarizovaný Kachand v niekoľkých pravopisných obm enách.1274 Založenie dediny zem anom Kočanom spadá do 13. storočia. V 14. - 17. storočí bol Kačanov vo vlastníctve spríbuznených zemanov z Raškoviec, Markoviec a iných. Kačanovský kostol bol v 17. a 18. storočí drevený. Okolo roku 1700 patril luteránom .1275 Kačanovské sedliacke domácnosti v roku 1567 zdanili od jednej porty. Želiarske do­ mácnosti boli tri. V roku 1582 tam nehospodárili sedliaci, iba želiari. V roku 1600 malo síd­ lisko deväť obývaných poddanských dom ov.1276 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kačanov m alou dedinou s výlučne poddanským oby­ vateľstvom. V 16. a 17. storočí kačanovskí sedliaci chudobneli a ubúdalo ich. V rokoch 1610 a 1635 sedliakov nebolo, žili tam len želiari, ktorých postupne zdanili od 0,5 a osm iny porty.1277 Aj na prelome 17. a 18. storočia bol Kačanov malou dedinou. V roku 1715 v ňom žili tri, v roku 1720 už osem sedliackych domácností.1278

KACH UN V roku 1304 šľachtici Budun so synm i darovali ich vazalovi (servientovi) Tom á­ šovi časť m ajetku tejto dediny, ležiacej pri C h lm c i.1279 Budun a jeho synovia boli vlast­

K A L ÍN o v Kalinov leží v severnej časti Laboreckej vrchoviny, pod hlavným hrebeňom Beskýd, v nadmorskej výške okolo 453 m . Prvý doklad o Kalinové je v súpise zdanených poddanských dom ov v dedinách Zem ­ plínskej stolice v roku 1600. Vtedy prvý raz zdanili aj kalinovské valašské dom ácnosti, kto­ ré bývali v dvoch dom o ch.1282 Dedinu Kalinov založil nepochybne šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva okolo roku 1580. Sídlisko dostalo názov prevzatím staršieho názvu údolia, v ktorom hojne rástol strom kalina. Kalinov založili z podnetu či súhlasu zemepánov Drugetovcov. Im patrila dedina aj v 17. storočí ako majetková súčasť humenského panstva. V roku 1600 kalinovské sídlisko tvoril dom šoltýsa a dva dom y valachov. Na prelome 16. a 17. storočia bol Kalinov m alou dedinou s rusínsko-valašským obyvateľstvom. Ešte aj v roku 1623 tam žila jedna šoltýska domácnosť a dve domácnosti valašské, hoci tri valaš­ ské usadlosti boli opustené. Žila tam aj jedna želiarska rodina.1283 Šoltýske aj valašské do­ mácnosti boli povinné odvádzať zemepánom také povinnosti, aké obyvatelia v iných rusínsko-valašských dedinách, napr. v Habure. V druhej polovici 17. storočia obyvateľov, domácnosti aj dom ov pribúdalo, takže na pre­ lome 17. a 18. storočia bol Kalinov stredne veľkou dedinou. V roku 1715 mal štrnásť, v ro­ ku 1720 len jedenásť poddanských dom ácností.1284

1272 S e d lá k , R D S1 1 , s. 513, č . 2 0 8 „p o s s e s s io n e s ... K a c h o n d " . 1273 M O L , D L 4 2 5 5 3 „ K o c z a n h a z a " z r. 1393. S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 243 re k o n štr u o v a l m e n o K a č a n , n e p o z n a jú c d o k la d y n á z v u „ K o c h a n " . 1274 S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 8 3 , č . 8 7 9 „ K a c h u l " z r. 1322. N a g y , N S z I, s. 2 5 2 „ K o c h a n d " , z r. 1356. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1378, nr. 6 „ K o c h a n " z r. 1378. N a g y , N S z II, s. 139 „ K a c h a n d " z r. 1414. M O L , D L 62361 „ K o c h a n " z r. 1486. 1275 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „ K u c o n ic z ( te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. E d ito r D o n g ó G y . zá p is n e s p r á v n e s to to ž n il s K u č ín o m , k u k to ré m u je zá p is n a s. 155. 1276 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 2 , 2 5 3 „ K a c h a n d " , „ K a c z ia n d " . 1277 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 51 „ K a c z a n " ; A 2 6 7 7 , s. 417 „ K a c z a n d " . 1278 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 1279 S e d lá k , R DS11, s. 146, č . 2 9 6 „ p a r t ic u la m terre ip s o r u m , K a c h o n d v o c a te , q u e o r ig in e m et p r o c e s s u m h a b e t a terra H e l m e c h " .

1280 S e d lá k , R D S1 1 , s. 187, č . 4 0 4 „ i n v illa K a t u n d h " z r. 1306. V registri s. 594 je n e s p r á v n e s to to ž n e n á so sp išsk o u d e d in o u K a tú ň . 1281 N a g y , C D H A II, s. 577 - 578 „p o s s e s s io n e s ... K a c h u n " z r. 13 3 2 . M O L , D L 9 6 5 7 8 „ p o s s e s s io n e m K a c h a n d " z r. 1382. 1282 M O L K a m a r a , A 26 7 7 , s. 2 5 4 „ K a li n o " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 270 c h y b n e u v á d z a p r v ý d o k la d a z d a n e n ie k r o k u 1604. T ak aj K r a je z n a v č y j, s. 427. 1283 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 301 „ K a le n o " . 1284 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

202

ZEMPLÍN

KALŠA

KALNÁ ROZTOKA

V tam ojšom chotári našli archeológovia črepy slovienskej keramiky, pochádzajúcej z 9. storočia.1291 Najstaršia písom ná správa o tejto dedine je v listine mladšieho kráľa Štefana z roku 1270 o darovaní a ohraničení majetkov hradného panstva Fuzér. Severovýchodný okraj panstva vtedy susedil s chotárom Kalše, patriacej m níchom krížovníkom .1292 Do písomností ju zapisovali pod názvom Kalša, alebo s malými pravopisnými odchýlka­ mi. Názov nemá jazykové znaky názvov dedín vzniknutých v 12. - 13. storočí, je nepochyb­ ne starobylejší a zaiste bol totožný so slovienskym rodovým či osobným m enom Kolša.1293 Archeologické, písom né a jazykovedné pramene navzájom spolu dosvedčujú, že dedi­ na Kalša jestvuje od veľkomoravského obdobia a patrí k najstarším dedinám v okolí. Už sme spom enuli, že Kalša, prípadne jej časť patrila okolo roku 1270 krížovníkom z ne­ m enovaného kláštora. Zakrátko ju nadobudol šľachtic Andronik, ktorý ju vlastnil okolo ro­ ku 1299.1294 O d 14. storočia a ešte začiatkom 16. storočia bola majetkom šľachticov zo Silváša (Slivník). Neskôr ju získalo mesto Košice.1295 Začiatkom 14. storočia patrila časť Kalše zemanom Andrejovi synovi Nana a Ladislavo­ vi synovi Andorna. Im však bol majetok skonfiškovaný a kráľ Karol Róbert ho v roku 1327 daroval šľachticovi M ichalovi, vtedajšiemu kastelánovi neďalekého hradu Fúzér. Tá časť kalšianskeho majetku mala názov zapisovaný v tvare Iugov.1296 Názov Jugov či Ďugov mal nepochybne slovenský pôvod. Je pravdepodobné, že na jeho území v 13. - 14. storočí jest­ vovalo sídlisko tam ojších zemanov. V 15. storočí sa už názov Ju gov nevyskytuje. Z toho m ožno usúdiť, že predpokladané sídlisko na prelome 14. a 15. storočia zaniklo. Názov Jugov či Ďugov vznikol koncom 13., prípadne začiatkom 14. storočia a bol od­ vodený od m ena šľachtica a vlastníka časti kalšianskeho majetku, ktorému okolo roku 1270 patrila aj dedina Kuzm ice.1297 V roku 1427 boli kalšianske sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené daňou kráľovi od osemnástich port, v roku 1553 len od siedmich port.1298 Zmenšenie zdanenia

Kalná Roztoka leží v horskom prostredí hornej časti doliny Ubľanky, v nadmorskej výš­ ke okolo 300 m. Prvý doklad o tejto dedine je v daňovom súpise z roku 1567, kedy boli tamojšie pod­ danské dom ácnosti prvýkrát zdanené daňou kráľovi.1285 Z obsahu uvedenej správy a vývoja osídlenia priľahlého okolia vyplýva, že sídlisko za­ ložil šoltýs s usadlíkm i podľa valašského práva v prvej polovici 16. storočia. V 16. a 17. storočí ju do písom ností zapisovali pod názvom Kalná. Názvom Kalná oby­ vatelia starších dedín pom enúvali miestny potok so zdanlivo m útnou, kalnou vodou. Keď v údolí vzniklo sídlisko, naň prešiel názov Kalná. Dedinu založili na územ nom majetku humenského panstva so súhlasom alebo z po­ pudu jeho vlastníkov, šľachticov Drugetovcov. Kalná bola súčasťou onoho panstva a vo vlastníctve Drugetovcov aj v 17. storočí. Tamojšie valašské domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 3,25 porty. Pozemky po ďalších štyroch domácnostiach, ktoré sa odsťahovali alebo vymreli, ležali opustené. V ro­ ku 1582 valachov zdanili od 5,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných tridsať poddan­ ských domov, ďalej jeden - dva domy šoltýsov, dom pravoslávneho farára a kostol.1286 Na prelome 16. a 17. storočia bola Kalná veľkou dedinou s rusínskymi obyvateľmi. Kostol, nepochybne drevený, obyvatelia postavili pravdepodobne v poslednej tretine 16. storočia. Prvý písomný doklad o ňom a tamojšom pravoslávnom farárovi je z roku 1601.1287 V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili valachov aj želiarov spolu od 3,75 porty, v roku 1635 od 1,75 porty.1288 V prvých desaťročiach 17. storočia valašských domácností ubúdalo. V roku 1623 tam hospodárilo sedemnásť valašských dom ácností a desať želiarskych, pričom iné dve valaš­ ské domácnosti pozemky nedávno opustili. Vtedy v Kalnej hospodárili dve šoltýske do­ mácnosti na pozemkoch pôvodne celých šoltýstiev. Napokon tam žila aj rodina pravosláv­ neho farára. Obyvatelia boli povinní spĺňať zemepánom Drugetovcom také povinnosti, aké obyvatelia v iných dedinách s Valašsko - rusínskymi obyvateľmi, napr. v Habure.1289 Na prelome 17. a 18. storočia obyvateľov v Kalnej ubúdalo. Okolo roku 1715 dedina ne­ jestvovala, alebo ju zničil požiar. V roku 1720 v nej žilo trinásť poddanských domácností.1290

203

1291 K a m in s k á , Ľ . - C h e b e n , I.: V ý s le d k y p r ie s k u m o v n a V ý c h o d o s lo v e n s k e j n íž in e . In : A V A N S v r. 1982. N itr a 1983, s. 128. 1292 W e n z e l, C D A C V I I I , s. 257 „ iu n g it terre c r u cife r o r u m K o lse v o c a te " . G y ô r ffy , G y .: A z A r p á d - kori M a g y a r o r s z á g tô r té n e ti fô ld r a jz a . B u d a p e st 1963, s. 101. V arsik, O s íd le n ie III, s. 155.

KALŠA Kalša leží na juhovýchodnom úpätí Slanských vrhov, v nadmorskej výške okolo 202 m. Ešte v 14. storočí časť sídliska a chotára patrila do Zemplínskej župy. O d 15. storočia celá bola súčasťou Abovskej župy.

1293 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 2 5 0 p re d p o k la d a l o s o b n é m e n o K a lsa. V arsik, c . d ., s. 157 p r e d p o k la d a l, že n á z o v k o r e n í v slo ve se k lčo v a ť. N í m

p r e d p o k la d a n ý ľ u d o v ý n á z o v K o lč o v , K lč o v b y m a l

v m a ď a r iz o v a n e j p o d o b e tvar K o le so , a však ta k K a lšu n e z a p is o v a li. Z a n a jp r a v d e p o d o b n e jš ie ted a p o v a ž u je m e o s o b n é m e n o K o lsa. 1294 A M K o šice , T a j. á r ch . N S zilv á s U jfa lu 1 „p o s s e s s io n e m A n d r o n ic i K o ls w a ". 1295 A M K o šice , T a j. á r c h . N K a lsa 5 „p o s s e s s io n is K alsa a lio n o m in e Iu g o " z r. 1383. S N A , H M L e le s. k., A . a. 1393, nr. 2 0 „K a lls a " z r. 1393. A M K o šic e , T a j. á r ch . N Kalsa 6, 8, 9, 23 „K a ls a " z ro k o v 1399 až

1285M O L ,

K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 9 „ K a in a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 270 ako n a jsta rší u v á d z a d o k la d z rok u

156 9 . C h y b n é ú d a je u v á d z a aj K ra je z n a v č y j, s. 4 2 8 .

1286M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 9 , 2 5 8 , 2 6 6 1287T a m ž e , s. 2 6 6 „ K a in a " , b a ttik o " . 1288T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 5 ; A 2 6 7 7 , s. 411. 1289M O L , K a m a ra , U e t C , fa s c . 109, n r. 2 , 1290M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 .

„ K a in a " .

1509. 1296 N a g y , C D H A I I , s. 3 2 2 „p o s s e s s io n is K alsa a lio n o m in e Iu g o w v o c a te in c o m ita tib u s d e W y u a r et de Z e m le n e x is te n tib u s . P o zri aj A M K o šice , T a j. á r ch . N K alsa 2. N a g y , C D H A II, s. 3 3 2 „K a ls a alias I u g o w " . O h r a n ič e n ie c h o tá r a v ro k u 1327 p o zr i A M K o šice, T a j. á r ch . N K alsa 2, 3, 4 , resp . N a g y , C D H A II, s. 3 2 4 - 3 2 5 „ e x it d e Iu g o w ad terram K a ls a ... in flu v iu m T e re b le ". 1297 W e n z e l, C D A C V I I I , s. 257 „terre G y u g e K o z m a v o c a te " . G y ô r ffy , c . d ., s. 114. V a rs ik , O s íd le n ie III,

s. 2 4 4 - 2 4 6 „ K a in a " .

s. 159. 1298 M O L , D L 2 4 8 1 9 „K a ls a " . V a rsik , O s íd le n ie III, s. 156 c h y b n e u v ie d o l p o č e t trin á sť p o r t v r o k u 1427.

205

ZEMPLÍN

KAMENNÁ PORUBA

svedčí o úbytku a chudobnení tam ojších sedliakov v druhej polovici 15. a v prvej polovici 16. storočia. V druhej polovici 16. storočia poddanských dom ácností pribúdalo. V roku 1598 bolo v Kalši tridsaťosem obývaných poddanských dom ov.1299 Na prelome 16. a 17. storočia bola Kalša veľkou dedinou. Neskôr dedinu a jej obyvateľov postihla vojenská pohrom a a epidémia, takže v ich dôsledku sídlisko zaniklo. O kolo roku 1715 KalSa nem ala obyvateľov, sídlisko bolo spustnuté. Pri Kalši sa v stredoveku nachádzala dedina či osada s maďarským názvom Fabianháza, avšak tá zanikla.

Chudobnenie tam ojších sedliackych domácností a ich ubúdanie pokračovalo aj v 17. storočí. V roku 1610 zdanili sedliakov, ale aj želiarov spolu od takmer dvoch port, v roku 1635 len od 1,25 porty.1304 Napriek úbytku obyvateľov bola Kamenica aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľ­ kou dedinou. V roku 1715 v nej bývalo dvanásť, avšak v roku 1720 už dvadsaťjeden pod­ danských dom ácností.1305

204

KAMENICA NAD CIROCHOU Kamenica nad Cirochou leží v dolnej časti doliny Cirochy, v nadmorskej výške okolo 179 m. Najstarší doklad o Kamenici nad Cirochou sa zachoval v listine kráľa Karola Róberta z ro­ ku 1317. Kráľ vtedy daroval šľachticovi Filipovi Drugetovi rozsiahle majetky početných de­ dín, ktoré nedávno skonfiškoval priečnemu šľachticovi Petrovi synovi Petena. Skonfiško­ vanou a opäť darovanou dedinou bola aj Kam enica.1300 D o písom nosti ju zapisovali v maďarizovanom tvare slovenského názvu Kamenica, od 15. storočia v zmysle Veľká Kamenica. Pôvodný názov Kamenica sa nepochybne najprv vzťahoval ku kamenistému poľu a následne k sídlisku. Uvedené skutočnosti vedú k názoru, že Kamenica jestvovala pred 14., prípadne 13. sto­ ročím. Zem epánom Kamenice bol začiatkom 14. storočia Peter syn Petena, od roku 1317 šľach­ tici Drugetovci, okolo roku 1635 miestni zemania a jezuiti z kláštora v H um en n o m .1301 V Kam enici postavili kostol pravdepodobne v 14., resp. 15. storočí, avšak písom né sprá­ vy o ňom sú od 16. storočia. V období od roku 1599 do začiatku 18. storočia v ňom vyslu­ hovali bohoslužby evanjelickí kazatelia.1302 Za protireformácie kostol opäť pripadol rím ­ skokatolíckej cirkvi. Kamenické sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 22,5 porty. Pozemky dvoch usadlostí ležali opustené, hoci až šestnásť domácností bolo želiarskych. V roku 1582 zdanili sedliakov od štrnástich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvadsaťdva poddanských domov, jeden - dva dom y šoltýsov, dva dom y drobných zema­ nov, pravda aj kostol, faru a školu.1303 Kamenica aj po výraznom pohybe a úbytku obyvateľov v druhej polovici 16. storočia zostala stredne veľkou dedinou aj na prelome 16. a 17. storočia.

KAMENNÁ PORUBA Kam enná Poruba leží na severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, pod vý­ bežkami Slanských vrchov, v nadmorskej výške okolo 150 m. Kráľ Žigm und v roku 1402 riešil spor vlastníkov panstva Lipovec so šľachticmi z Roz­ hanoviec o vlastníctvo tejto dediny a viacerých v jej okolí.1306 Z obsahu listiny je zrejmé, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1402. V písom nostiach z 15. - 17. storočia sa vyskytuje pod názvom Porubka, prípadne v sko­ m oleninách tohto názvu. Slovenský názov jednoznačne dosvedčuje, že dedinu založil šoltýs s usadlíkm i podľa zákupného práva, na mieste po vyrúbanom lese. Nová dedina dosta­ la typický slovenský názov pre dedinu takého pôvodu. Vzhľadom k jej zemepisnej polohe, názvu a pôvodu m ožno usúdiť, že Porúbka vznikla okolo polovice 14. storočia. V 15. - 16. storočí postupne patrila šľachticom z Rozhanoviec a Bátoriovcom ako m a­ jetková súčasť panstiev Čičava, neskôr Vranov.1307 O d poslednej štvrtiny 16. storočia patri­ la tam ojším zem anom . O kolo polovice 15. storočia tu hospodárilo vyše desať sedliackych dom ácností. Neskôr sa väčšina sedliakov odsťahovala, prípadne stratila užívané pozemky. V roku 1493 tu hos­ podárili len tri sedliacke dom ácnosti, pričom pozemky po ôsmich dom ácnostiach boli opustené.1308 Pravdepodobne začiatkom 16. storočia sa tu usadili nové rodiny, lebo v roku 1550 hospo­ dárilo už štrnásť sedliackych domácností.1309Neskôr sa viacerí odsťahovali. V roku 1600 malo sídlisko šesť obývaných poddanských domov a dve kúrie zemanov.1310Vtedy bola Porúbka ma­ lou dedinou s poddanským a zemianskym obyvateľstvom, aké v susedných dedinách nežilo. Drevený kostol bol v Porúbke m ožno už v 15. - 16. storočí, avšak písom ný doklad o ňom sa zachoval z roku 1700. Aj vtedy bol ešte drevený a patril evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.1311

1304 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 6 ; A 2 6 7 7 , s. 41 2 . 1299 V a rs ik , c . d ., s. 156. 130° S e d l á k , R D S 1 II, s. 137, č . 276 „ p o s s e s s io n ib u s ... K e m e n tz e " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 3 ak o n a jsta rší u v á d z a d o k la d z r o k u 1416 a n a s. 2 6 3 u v á d z a d o k la d ú d a jn e z r o k u 1453, h o c i s p r á v n y rok je 1543. 1301 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1416, n r. 6 4 „ N a g k e m e n c h e " ; A . a. 1451, nr. 16 „u tr a q u e K e m e n c h e " ; A . a. 15 4 3 , n r . 2 9 „ N a g h k e m e n c z e " . P o zri aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y . 1302 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 131 u v á d z a d o k la d y z r. 1599 a 1628. M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 265

1305 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186. 1306 M O L , D L 8747, 8727 „p o s s e s s io n e s seu v i l l a s ... K r u p p a " , „ P o r u p k a " . M á ly u s z , Z s O

1307 M á ly u s z , Z s O

II -

1, č . 1931,

2, s. 3 8 0 , č . 7730 „P o r o p k a " z r. 1410. M O L , D L 17209 „P o r r o p k a " z r. 1471. S N A ,

H M L e le s. k o n v ., A . a. 1499, n r . 16 „P o r w b k a " z r. 1499. 1308 M O L , D L 19963 „ i n P o ro p k a d e trib u s se s s io n ib u s p o p u lo s is et o c to d esertis".

„ N a g k e m e n c z e , c o n c io n a t o r " z r. 1601. A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „ K e m e n c z e u tr a q u e la p id e a

1309 S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č. 576, fo l. 6 „ P r w p k a " .

te m p la h a b e n t c a lv in is ta e " z r. 170 0 . D r u h o u d e d in o u s k o s to lo m b o la b líz k a K a m ie n k a .

1310 M O L E 158, A 26 7 7 , s. 2 4 6 , 267.

1303 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 1 ,1 8 7 , 2 5 6 , 2 6 5 „ N a g y K e m e n c e " , „ N a g h K e m e n c h e " .

II -

2065.

1311 A d a lé k o k

XX,

1914, s. 156 „P o m b k a (!) ( te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " .

207

ZEMPLÍN

KAPOŇA

Sedliacke dom ácnosti boli v rokoch 1567, 1582 a 1610 postupne zdanené daňou kráľo­ vi od 2, 1,5, 0,25 porty. Zdanenie svedčí o schudobňovaní sedliakov v 16. storočí, až napo­ kon okolo roku 1635 tu už žiadna sedliacka domácnosť nehospodárila. Schudobnení sed­ liaci upadli medzi želiarov. O kolo roku 1567 boli dve želiarske dom ácnosti. V roku 1635 želiarov zdanili od štvrť porty.1312 Po úbytku a schudobnení sedliackych dom ácností od druhej štvrtiny 17. storočia býva­ li v Porúbke len zemania a ich želiari. Neskôr tam hospodárili aj sedliacke domácnosti. Na prelome 17. a 18. storočia bola Porúbka malou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nej žilo po päť sedliackych dom ácností.1313

V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli, čo sa prejavovalo aj v znižovaní ich zda­ nenia. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od 0,75 porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.1319 V drugetovskej časti dediny žila okolo roku 1690 iba rodina šoltýsa. Zvyšná časť bola zálohovaná a počet tam ojších sedliakov nem ožno zistiť.1320 Napriek výkyvom v počte obyvateľov bola Kamienka aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V roku 1715 v nej žilo dvanásť, v roku 1720 štrnásť poddanských dom ácností. Vtedy tam boli aj dva m lyny.1321

206

KAPOŇA KAMIENKA Kamienka leží medzi severnými výbežkami Vihorlatu, v nadmorskej výške okolo 228 m. V roku 1416, prípadne skôr sa poddaní z Kamienky zúčastnili zajatia obyvateľov Zalužíc v lesoch Vihorlatu. Keď kráľ Žigm und v roku 1416 poveril Leleský konvent vyšetriť okol­ nosti zajatia, v mandáte je najstarší doklad o dedine Kam ienka.1314 Názov Kamienka svedčí, že jej sídlisko založili v chotári staršej dediny Kamenice. Vznik Kamienky predpokladáme okolo polovice 14. storočia, pričom jej zakladateľmi boli usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, nemeckého práva. Šoltýstva jestvovali v Kamienke dokázateľne v 17. storočí. Kamienka od založenia nepretržite aj v 17. storočí patrila Drugetovcom ako majetková súčasť hum enského panstva.1315 Pôvod m iestneho kostola môže osvetliť len archeologický výskum. Určite však jestvo­ val na prelome 17. a 18. storočia. Kostol bol m úraný a vtedy patril evanjelickej reformova­ nej cirkvi.1316 Kamienske sedliacke domácnosti vyplatili v roku 1567 daň kráľovi od 5,5 porty. Iné tri domácnosti rybárov a ďalšia slobodnícka daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od šiestich port. V roku 1600 m alo sídlisko devätnásť obývaných poddanských dom ov a je­ den - dva dom y šoltýsov.1317 Na prelome 16. a 17. storočia bola Kamienka stredne veľkou dedinou. V prvých desať­ ročiach 17. storočia z neznám ych príčin (odsťahovanie, epidémia) poddaných ubúdalo, až okolo roku 1623 tam nežila ani jedna poddanská domácnosť, iba dve domácnosti šoltýsov, obhospodarujúce pozem ky celých šoltýstiev.1318Šoltýsi mali k zemepánom také povinnos­ ti, aké šoltýsi v roľníckych dedinách, napr. v Topoľovke.

Kapoňa je m iestnou časťou Lelesa. Ú zem ný majetok Kapone nepochybne už v prvej polovici 13. storočia vlastnili šľachti­ ci z Drahňova, m enovite Fabián. Keď jeho syn Jakub v roku 1287 dedičný kapoňský m aje­ tok odstúpil svojej sestre a švagrovi ako veno, vtedy vznikla najstaršia zachovaná správa o dedine Kapoňa.1322 Názov dediny zapisovali postupne v tvaroch Kapuna, Kapanya, Kaponya. Boli to maďarizované tvary pôvodného slovenského názvu Kapyňa. Ten bol totožný s pom enovaním slovienskej pohanskej modly, či svätyne.1323 Pohanský m otív názvu nepriamo svedčí o slovienskom pohanstve a osídlení okolia pred 11., resp. 9. storočím. Kapoňské sídlisko založili obyvatelia zo staršej dediny pred 13. sto­ ročím. V Kaponi postavili kostol m ožno koncom 13., najneskôr začiatkom 14. storočia. Prvé sprá­ vy o ňom sú z rokov 1332 až 1337. Kostol bol v stredoveku zasvätený sv. Mikulášovi a okolo roku 1335 v ňom pôsobil farár Já n .1324Iní katolícki farári zaiste do druhej polovice 16. storočia. Na prelome 17. a 18. storočia, vtedy ešte drevený kostol, patril evanjelickej reformova­ nej cirkvi.1325 Už sme uviedli, že Kapoňa v 13. storočí patrila šľachticom z Drahňova. Po deľbách a de­ dičských prem enách sa vlastníci usadili v Kaponi a jej názov od prvej polovice 14. storočia a v 15. storočí užívali v prídom ku.1326 Väčšiu časť Kapone v roku 1567 vypálili a spustošili Tatári. Nepoškodená zostala len jed­ na sedliacka domácnosť, ktorú zdanili od pol porty. Želiarske domácnosti boli tri. V roku

1319 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 9 ; A 26 7 7 , s. 4 1 2 . 1320 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 27 8 , s. 60 , 157 „K is K e m e n c z e " . 1312 M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 21, 168, 3 9 7 ; A 2 6 7 8 , s. 15 „P o r u b k a " .

1321 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

1313 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 186.

1322 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., nr. 18 „te rr a m s u a m h e re d ita r a m K a p u n a " .

1314 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1416, nr. 6 4 „ i n ... K y s k e m e n c h e ... c o m m o r a n te s " . T ak aj B e ň k o , O s íd le n ie ,

1323 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s . 2 5 4 p r e d p o k la d a l tvar K a p o ň a a le b o K a p in a . K r a jč o v ič , R .: D e jin y sk ryté

s. 2 5 3 . 1315 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1451, n r . 16 „u tr a q u e K e m e n c h e ,,; A . a. 1543, n r. 2 9 „K ys K e m e n c z e " . Pozri aj n a s l. p o z n á m k y . 1316 A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „K e m e n c z e u tra q u e la p id e a te m p la h a b e n t c a lv in is ta e " z r. 1700. P r v o u z d e d ín b o la b líz k a K a m e n ic a .

v n á z v o c h o b c í. In : H is to r ick á revu e I V - 3 ,1 9 9 3 , s. 31. 1324 M V H I - 1, s. 2 5 0 , 3 2 3 , 3 4 5 , 361 „ J o h a n n e s sa cerd o s S a n c ti N ic o la i d e C a p a n k a " , „ J o h a n n e s de K a p a n a ", „d e T o b o g n a ", „d e C o p o g n a " . 1325 A d a lé k o k X X , 1914, s. 157 „ K a p o n y a ( te m p lu m ) lig n e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700. 1326 N a g y , C D H A I I I , s. 457 „ d e K a p a n y a " z r. 1 3 3 8 . S N A , H M Leles. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., nr. 18 „ d e

1317 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 41, 188, 2 5 6 „K is K e m e n c e " .

K a p u n y a " z r. 1343; nr. 7 „ d e K a p o n y a " z r. 1371; n r . 70 „ d e K a p a n y a " z r. 1493; In t r o d u c t. P 84

1318 M O L , K a m ara, U et C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 115 „ K is k e m e n c z e ... S o ltis o k ... C o lo n i et in q u ilin i n u lli s u n t" .

„K a p o n y a s d e K a p o n y a " z r. 1453. M O L , D L 74701 „K a p o n y a s d e K a p o n y a " z r. 1457.

ZEMPLÍN

KARCSA

1582 sedliakov zdanili od dvoch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných sedemnásť pod­ danských dom ov.1327 Na prelome 16. a 17. storočia bola Kapoňa stredne veľkou dedinou. Začiatkom 17. sto­ ročia sedliackych dom ácností aj dom ov ubúdalo. V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov, zdanili spolu od 0,75 porty.1328 Neskôr sídlisko spustlo, avšak po obnovení opäť jestvovalo. Na prelome 17. a 18. storočia bola Kapoňa m alou dedinou. V roku 1715 mala päť, v ro­ ku 1720 už sedem sedliackych dom ácností.1329

Isté rameno Tisy slúžilo pre obyvateľov Karáda ako rybník, ktorého pomaďarčený či maďarský názov mal časť sv. Štefan. Doklad o ňom je z roku 141 7.1335Je m ožné, že časť ná­ zvu sv. Štefan sa dostal do názvu rybníka ako duchovný patrón karádskeho kostola v stre­ doveku. Priame písom né správy o tamojšom kostole poznáme až od začiatku 17. storočia. D o­ kázateľne od roku 1601 a ešte na prelome 17. a 18. storočia v ňom pôsobili evanjelickí re­ formovaní kazatelia.1336 Karádske sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od jedenástich port. Deväť želiarskych dom ácností daň neplatilo. V roku 1582 zdanili sedliakov od devia­ tich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvadsaťjeden poddanských domov, ale aj kostol, faru a školu.1337 Na prelome 16. a 17. storočia bol Karád stredne veľkou dedinou s poddanským aj far­ ským obyvateľstvom. Poddanských obyvateľov vtedy ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 3,5 porty, v roku 1635 od dvoch, štvrtiny a osm iny porty.1338 Hoci v 17. storočí, ale najm ä začiatkom 18. storočia obyvateľov ubúdalo, aj vtedy bol Karád stredne veľkou dedinou. V roku 1715 m al trinásť, v roku 1720 už dvadsaťdva poddanských dom ácností.1339

208

KÁPOSZTAFAĽVA Keď v roku 1413 úradne vyčlenili z ozorovského majetku časť ako veno pre istú zem ianku, onen majetok susedil s osadou s takým maďarským, či pomaďarčeným náz­ v o m .1330 Názov svedčí, že sídlisko vzniklo na majetku zemana s prezývkou Kapusta. Jestvovalo zaiste v 14., dokázateľne v prvej polovici 15. storočia. Neskôr tamojšia osada zanikla, prí­ padne splynula s blízkou dedinou, teda s Veľkými Ozorovcami alebo s M alým i Ozorovcam i.

KARCSA (M)

KARÁD (M) Karád leží v južnej časti Medzibodrožia, na vale Tisy. Pri Karáde sa nachádzajú zvyšky staromaďarského pohrebiska, pochádzajúceho z kon­ ca 9. storočia a z 10. storočia.1331 O Karáde poznám e najstaršiu správu z roku 1411, kedy dedične patrila šľachticom z Agárdu.1332Z obsahu správy je zrejmé, že tamojšie sídlisko jestvovalo aj pred 15. storočím. Názov dediny sa v písom nostiach od 15. storočia vyskytuje len v tvare Karad. Ten kore­ ní v slove krad alebo mene Kara, pričom zostáva nejasný.1333 Napriek nejasnosti pôvodu názvu treba jestvovanie tamojšieho sídliska predpokladať už pred 15. storočím. Vzhľadom na tamojšie archeologické pamiatky m ožno tiež sídelnú kon­ tinuitu predpokladať od prelomu 9. a 10. storočia. V 14. a 15. storočí patril Karád najmä šľachticom z Agárdu, v 16. storočí šľachticom z Vojky a bol aj majetkovou súčasťou hradného panstva Patak.1334

209

Karcsa leží v strednej časti Medzibodrožia. Pri Karcsi sa zachovali stopy po slovienskom osídlení v 9. - 10. storočí, stopy po prí­ tomnosti staromaďarského obyvateľstva koncom 9. storočia a v 10. storočí, aj pamiatky po sídlisku v 11. - 13. storočí.1340 Najstaršiu písom nú správu o dedine Karcsa a priľahlej časti krajinskej cesty poznám e až z roku 1356.1341 V 14. storočí zapisovali dedinu pod názvom Karacha, v 16. storočí Karcha. Oba názvy boli maďarizovanými podobam i pôvodného slovenského názvu Krača.1342 Ten bol nepo­ chybne totožný so slovienskym rodovým m enom , pričom aj vzťah nositeľa m ena k sídlis­ ku a jeho obyvateľov bol rodový a nie následne feudálny. Archeologické pam iatky a poznatky, ako aj starobylý sloviensko-slovenský názov i jeho maďarizovaná podoba, bez časti -falva, -telek a pod., vedú k názoru, že tamojšie slovienske

1335 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. P 2 „p o s s e s s io n e s ... K arad c u m p is c in a Z e n th is tu a n p a la s ty a " , ted a Plášť S v. Š te fa n a . 1327 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 , 196, 2 4 2 „ K a p o n ia " . 1328 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 8 . 1329 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

1336 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 7 2 „K a r a d , c o n c io n a t o r " z r. 1601. P ozri aj Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 137. A j T ô r té n e lm i Tár 7, 1906, s. 9 8 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 157 „K a z d (te m p lu m ) lig n e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700.

1330 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1413 n r . 52 „v e r su s p o s s e s s io n e m K a p o z th a ffa lw a " .

1337 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4, 196, 2 4 2 , 272 „K a r a d " .

1331 V alter, H is to ir e , p r ilo ž e n á m a p k a .

1338 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 5 ; A 2 6 7 7 , s. 419.

1332 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. A 3 9 „p o s s e s s io n u m ... K a r a d " .

1339 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

1333 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 2 5 6 v ň o m n a c h á d z a l s lo v e n s k ý zá k la d .

1340 V alter, H is to ir e , s. 183 a n ., m a p k a .

1334 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1483, n r . 7 „K a r a d " z r. 1483; In tr o d u c t. I 77 „K a r a d " z r. 1510. P o zri aj

1341 N a g y , C D H A , V I I , s. 184 „ v ie ... d e v illa K a r a ch a " .

n a s le d u jú c e p o z n á m k y .

1342 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 2 5 8 u v á d z a aj staršiu lite ra tú ru a n á zo r y .

210

211

ZEMPLÍN

KÁROS

sídlisko jestvovalo v 9. - 10. storočí, pričom staromaďarské obyvateľstvo sa tam usadilo v su­ sedstve slovienskeho sídliska. Hoci v Karcsi jestvovala rotunda v 11. a 12. storočí,1343 o tam ojšom mladšom kostole po­ známe písom né doklady od začiatku 17. storočia, hoci kostol nepochybne jestvoval v 16. storočí, m ožno aj skôr. V roku 1601 bol zdanený štátnou daňou aj tamojší evanjelický re­ formovaný kazateľ.1344 Kalvínski kazatelia v ňom pôsobili aj neskôr.1345 Dedina Karcsa patrila v stredoveku aj začiatkom novoveku postupne viacerým zem ian­ skym rodom. V roku 1567 boli tamojšie sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej zdanené daňou kráľovi od ôsm ich port. Osem želiarskych domácností daň neplatilo. V roku 1582 zdanili sedliakov od desiatich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných tridsaťpäť poddanských domov, kostol, faru aj školu.1346 Na prelome 16. a 17. storočia bola Karcsa veľkou dedinou s poddanskými a farskými oby­ vateľmi. V 17. storočí sedliackych obyvateľov ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedlia­ kov aj želiarov zdanili spolu od troch port, v roku 1635 od jednej, štvrtiny a osm iny porty.1347 Na prelome 17. a 18. storočia bola Karcsa m alou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nej bývalo len po šesť sedliackych dom ácností.1348

vaní kazatelia z Ohradzian.1350Tamojšia farnosť patrila ku skupine slovenských kalvínskych farností v strednom Zem plíne.1351 Nový, už m úraný kostol tam postavili v roku 1770, ale v ňom pôsobili už rímskokato­ lícki farári.1352 Sedliacke dom ácnosti z Karnej v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od piatich port. Iných päť dom ácností bolo želiarskych. V roku 1582 sedliakov zdanili od 3,5 porty. Sídlisko m a­ lo v roku 1600 obývaných štrnásť poddanských domov, zaiste aj dom šoltýsa či richtá­ ra.1353 Vtedy bola Karná stredne veľkou dedinou s poddanským , slovenským obyvateľ­ stvom. Koncom 16. storočia a v 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. Svedčí o tom znižovanie ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili od jednej a osm iny porty, v roku 1635 len od pol a osm iny porty.1354 Napriek chudobneniu obyvateľov bola Karná aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nej žilo postupne osemnásť a šestnásť poddan­ ských dom ácností.1355

KARNÁ Karná leží v juhovýchodnej časti Ondavskej vrchoviny, v hornej časti doliny pravého prítoku Ondavky, v nadmorskej výške okolo 210 m . Prvý doklad o Karnej sa zachoval v listine kráľa Ferdinanda I. z roku 1543 o vlastníctve a výtržnostiach Drugetovcov na ich dedičnom humenskom panstve, na ktorom vtedy jest­ vovala aj táto dedina.1349 Do písom ností ju pravidelne zapisovali v správnej podobe názvu Karná. Ten zaiste ko­ rení v slove kar, ale motivácia použitia toho slova pre názov sídliska zostáva nejasná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predpokladáme, že dedinu založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, nem eckého práva v 15. storočí, prípadne začiatkom 16. storočia. Až do konca 17. storočia patrila Karná Drugetovcom ako majetková súčasť panstva Hum enné. V dedine bol katolícky kostol zaiste už pred 17. storočím, avšak doklady o ňom sú od 17. storočia. Z roku 1666 sa zachovala správa, ktorá uvádza, že tamojší kostol bol drevený, mal vežu a dva zvony. Bol filiálnym kostolom a bohoslužby v ňom vysluhovali evanjelickí reformo-

KÁROS (M) Káros leží na pieskovej dune, v strednej časti Medzibodrožia. Maďarskí archeológovia našli v pieskových dunách pri dedine Káros stopy po troch slovienskych sídliskách, keramiku, nástroje a časti výzbroja z 8. - 10. storočia. Na inej polohe odhalili staromaďarské pohrebisko z 10. storočia.1356 V písom nostiach zo 14. a 15. storočia sa dedina vyskytuje striedavo v názvoch Karos, Karus, od 16. storočia len Karos. Názov m ožno korení v slovienskom kar - (kárať).1357 Archeologické, jazykovedné i historické poznatky vedú ku konštatovaniu, že dedina Ka­ ros jestvuje od 8. storočia, pričom vtedy patrila k najstarším slovienskym sídliskám v okolí. Nejasným zostáva vznik doterajšieho sídliska a spolužitie slovenských a maďarských oby­ vateľov od 10. storočia. Nezachovali sa listiny o tom , kedy uhorský kráľ daroval károšský majetok šľachticom. Stalo sa tak nepochybne v 13., prípadne v prvej polovici 14. storočia. V roku 1376 v Károsi už dokázateľne bývali miestni šľachtici, ktorí vtedy už tradične používali názov dediny vp ríd o m k u .1358

1350 H ô r k , S á ro s, s. 2 9 6 . 1351 U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 116. 1352 S ú p is 2, s. 16.

1343 G e r v e s - M o ln á r , V .: A k ô zé p k o r i M a g y a r o r s z á g r o tu n d á i. B u d a p e st 1972, s. 4 6 1344M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 27 2 „K a r c z a , c o n c io n a t o r " . 1345T ô r té n e lm i T ár 7, 190 6 , s. 8 6 . 1346M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 6 ,1 9 5 , 2 41, 2 7 2 „K a r c h a " , „ K a r c z a " . 1347T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 7 ; A 2 6 7 7 , s. 4 2 0 . 1348M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 . 1349S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... K a r n a " . P ozri aj A . a. „K a r w a " z r. 15 4 8 . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 3 c h y b n e u v á d z a rok 1453.

a n.

1353 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 3 6 ,1 7 8 , 2 5 6 „ K a r n a " . 1354 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 0 ; A 2677, s. 4 0 6 . 1355 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 1356 W o lf, M .: P r e d b e ž n á sp ráva z v ý s k u m u síd lisk z 10. s to r o čia v c h o tá r i o b c e K aros (M R ). In : H is to r ica C a r p a tic a 23 - 2 4 , 1992 - 1993. Z b o r n ík V ý c h o d o s lo v e n s k é h o m ú z e a v K o š ic ia c h , s. 109 - 126. V alter, H is to ir e , s. 183.

1548, fa sc. 5, nr. 44

1357 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 2 5 9 . 1358 G é r e s i, N K I , s. 3 5 2 „d e K a r o s" z r. 1376.

212

213

ZEMPLÍN

KATRON

Zem epánm i dediny Káros boli v 14. storočí tamojší zemania, v prvej polovici 15. storo­ čia zemania z N ižného Žipova, po nich šľachtici z Perina.1359 V druhej polovici 16. storočia bol Káros majetkovou súčasťou panstva Sárospatak, ale vlastnili ho aj M agočiovci a v 17. storočí Alagiovci, Barkóciovci aj iní. Károšské sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od štyroch port, v roku 1582 od troch port. V poslednej tretine 16. storočia sa do de­ diny nasťahovali noví obyvatelia, takže sídlisko sa zväčšovalo. V roku 1600 malo štyridsaťšesť obývaných poddanských dom ov.1360 Na prelome 16. a 17. storočia bol Káros veľkou dedinou s poddanským obyvateľ­ stvom. O d začiatku 17. storočia sedliakov ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 1,25 porty, v roku 1635 len od pol a osm iny porty.1361 Na prelome 17. a 18. storočia sa sídlisko postupne zmenšovalo. V roku 1715 bolo úplne opustené. Zakrátko sídlisko obnovili, takže Káros v roku 1720 mal šesť poddanských do­ m ácností.1362

ho v roku 1387 daroval šľachticom z Lučenca. Tým patril aj v 15. storočí. V 16. storočí Bátoriovcom a v 17. storočí Forgáčovcom.1367 V Kašove m ožno jestvoval kostol v stredoveku, avšak preveriť to môže iba archeolo­ gický výskum . Doteraz poznám e len ojedinelé písom né správy o tam ojšom kostole v 17. storočí, pričom obe pochádzajú z rím skokatolíckeho prostredia. Prvá je z roku 1673 a uvádza, že tam ojší kostol nedávno evanjelikom zabrali a odovzdali rímskokatolíckej cirkvi.1368 Druhá správa je z roku 1700, kedy m úraný kostol patril evanjelickej reform o­ vanej cirkvi.1369 V roku 1441 kašovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej vyplatili daň kráľovi dvadsaťjeden zlatých.1370Neskôr sedliakov ubúdalo. V roku 1567 ich zdanili len od 2,5 por­ ty, pravda, trom dom ácnostiam nedávno Tatári vypálili obydlia, takže tie daň neplatili, po­ dobne ako tri dom ácnosti želiarov. V roku 1582 zdanili sedliakov od 4,5 porty. Sídlisko m a­ lo v roku 1600 obývaných jedenásť poddanských dom ov.1371 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kašov o polovicu m enšou dedinou, ako v polovici 15. storočia. Aj v 17. storočí tamojšie poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 1,5 porty, v roku 1635 od jednej porty.1372 M alou dedinou zostal Kašov aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v ňom býva­ lo päť, v roku 1720 štyri poddanské dom ácnosti.1373

KAŠOV Kašov leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 156 m. V tam ojšom chotári sa našiel črep nádoby asi z 12. storočia.1363 Najstarší písom ný doklad o dedine je v listine z roku 1298. Vtedy šľachtic Peter syn Pet­ ra Petena dal vlastném u vazalovi severnú časť majetku Viničiek, susediacu s kašovským chotárom. Kašov tiež patril šľachticovi Petrovi.1364 V písom nostiach do 15. storočia sa vyskytuje len pod názvom Kašov, od 15. storočia pra­ videlne v maďarizovanej podobe Kaso. Názov nepochybne korení v osobnom mene Kaša (porovnaj Košice).1365 Vzťah predpokladaného Kašu k vznikajúcem u sídlisku, pom enova­ ného podľa jeho m ena, predpokladáme viac v rámci rodovej, ako feudálnej spoločnosti. Na základe uvedených skutočností a predpokladov sa dom nievam e, že dedina Kašov jestvovala už pred 11. storočím. Nezachovali sa správy o tom , kedy kráľ daroval Kašov šľachticom. Faktom je, že koncom 13. storočia dedinu vlastnil spom ínaný Peter, ktorý ju v roku 1300 vým enou dal šľachtico­ vi Andronikovi z Trebišova. V darovacej listine je Kašov charakterizovaný ako Petrov de­ dičný m ajetok.1366 Po Andronikových potom koch pripadol Kašov opäť kráľovi a Žigm und

KATRON Z prvej polovice 15. storočia sú doklady o územ nom majetku so sídliskom Katron, z dru­ hej polovice 15. storočia len o majetku bez sídliska.1374Majetok patril šľachticom zo Stredy, pričom tvoril majetkovú súčasť panstva hradu Kevešd (Veľký Kamenec). Na základe uvedených dokladov m ožno jeho zemepisnú polohu predpokladať v sused­ stve, resp. blízkosti Veľkého Kamenca a Stredy nad Bodrogom.

KAZIMÍR Kazimír leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, pričom miestna časť Veľ­ ký Kazimír v nadmorskej výške okolo 151 m a M alý Kazimír v nadmorskej výške okolo 137 m.

1367 V a rjú , L B I , s. 4 0 4 „p o s s e s s io n e s regales C a s o w " z r. 1387. P o zri aj s. 512, 5 2 5 . M O L , D L 6 8 6 5 7 „ K a s o " z r. 1476. N a g y , N S z I, s. 4 9 8 „K a s s o w " z r. 1390.

1359M O L ,

D L 9 0 8 5 4 „K a r u s " z r. 1410. S N A , H M Le le s. k ., A . a. 1419, nr. 37 „ K a r w s " z r. 1419. S O B A

P rešo v, D r u g e t H , i. č . 4 3 , 6 3 , 21 „K á r o s " z r. 1465, 1506 a 1508.

1360M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 7, 191, 241 „ K a r o s " . 1361T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 5 ; A 2 6 7 7 , s. 4 2 0 . 1362M a g y a r o r s z á g , s 180, 185. 1363B á n e sz, L .: N o v é n á le z y z v ý c h o d n é h o S lo v e n s k a . In : A V A N S v r. 1981. N itr a 1982, 1364W e n z e l, C D A C X , s. 314 „ iu x t a ... terram s u a m K a s o w ". 1365S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 2 6 0 u v á d z a s lo v e n s k ý n á z o v K a šov , n ie v š a k je h o k o reň . 1366Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 „p o s s e s s io n e s su as h ere d itaria s ... K a s o w ".

1368 Is tv á n G y ó r g y T ó th (ed .): R e la tio n e s m is s io n a r io r u m d e H u n g a r ia et T r a n s ilv a n ia (1627 - 1707). B u d a p e st R ó m a , 1994, s. 186 „T e m p la r e o cc u p a ta ... K a s u e n s e " . 1369 A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „K a z o ( te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " . 1370 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ K a s s o " . 1371 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 5 ,1 6 6 , 251 „ K a s o " .

s. 2 4 .

1372 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 10; A 26 7 7 , s. 401. 1373 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 1374 S N A , H M L e le s . k ., In t r o d u c t. Z 3 9 „p o s s e s s io n e s ... K a ttr o n " z r. 1440. M O L , D L 2 4 7 2 4 „p r a e d ia ... K a ttr o n " z r. 1479. C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 5 2 .

215

ZEMPLÍN

KÉKSZEG

Prvá správa o Kazimíri je v listine mladšieho kráľa Štefana z roku 1270 o darovaní a ohra­ ničení hradného panstva Fiizér, ktorého majetok na východnej strane susedil s chotárom dediny Kazimír, patriacej šľachticovi Petrovi.1375 Názov dediny zapisovali pravidelne v tvare Kazmer, ojedinele Kazmyr, teda v maďarizovanej podobe názvu Kazimír. Ten bol totožný s osobným m enom .1376Jeh o nositeľ bol pravdepodobne m už s rodovými vzťahmi k sídlisku a jeho obyvateľom a nie prvý zem ian­ sky vlastník priľahlého územ ného majetku a zakladateľ sídliska v prvej polovici 13. storo­ čia. V druhom prípade by bol vznikol maďarský názov s časťou -falva a pod., čo sa však ne­ stalo. Jestvovanie dediny Kazimír m ožno predpokladať pred 11. storočím. O kolo roku 1270 patrila dedina Petrovi. Peter v Kazimíri býval a jeho názov používal v prídom ku. Podobne aj jeho potomkovia a dedičia ešte v 17. storočí.1377 Kazimírski zemepáni dali postaviť nad dedinou hrad, o ktorom sa nezachovali písom ­ né správy. Zvyšky hradu, jestvujúceho m ožno už v druhej polovici 13. storočia, zaiste však v 14. - 15. storočí sú dodnes viditeľné na návrší, teraz zvanom H runok.1378 Šľachtici dali v Kazimíri postaviť kostol najneskôr na prelome 13. a 14. storočia. V trid­ siatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Peter.1379 Evanjelickí reformovaní kazatelia z lastovského farského kostola tam vysluhovali bo­ hoslužby v prvej polovici 17. storočia. M úraný kostol patril kalvínom aj na prelome 17. a 18. storočia, hoci vtedy už bol spustnutý.1380 O d polovice 14. storočia jestvovali dve kazimírske sídliská, striedavo pomenúvané ako Veľký či Vyšný Kazimír a Malý, resp. N ižný Kazimír. V oboch mali kúrie tamojší zem ania.1381 V kazimírskom chotári boli vinice, o ktorých sú doklady od 17. storočia.1382 V roku 1441 kazimírske sedliacke domácnosti okrem richtárovej vyplatili daň kráľovi osemnásť zlatých.1383Obhospodarovali teda pozemky v rozsahu vyše osemnásť celých usad­ lostí, pričom dom ácností zaiste bolo vyše dvadsať. Neskôr, najmä v 16. storočí sedliakov ubúdalo, napokon v druhej polovici tam žili iba želiari, aj to len v časti Veľký Kazimír. V ro­ ku 1600 v ňom bolo desať obývaných poddanských dom ov.1384 Pravda, bol tam aj kostol, fara, škola, ako aj kúrie zemanov. Na prelome 16. a 17. storočia bol Kazimír stredne veľkou dedinou s poddanským, ze­ m ianskym i farským obyvateľstvom.

V 17. storočí poddanské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili želiarov od 0,5 porty, lebo sedliakov nebolo. V roku 1635 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od 0,75 porty.1385 Po schudobnení a úbytku obyvateľov bol Kazimír na prelome 17. a 18. storočia malou dedinou. V roku 1715 tam žilo deväť, v roku 1720 už trinásť poddanských dom ácností.1386 Pri Kazimíre sa v stredoveku nachádzali aj osady či dediny Kuchlin a Roňva, ktoré však zanikli.

214

1375 M O L , D L 7 05 „a d ... m e tá m terre Petri K a m e r v o c a te " . W e n z e l, C D A C V III, s. 2 5 8 m á c h y b n ý tvar „ K a m e ň " . G y ô r ffy , G y .: A z Á r p á d - kori M a g y a r o r s z á g tô r té n e lm i fo ld r a jz a . B u d a p e st 1963, s. 108. 1376 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 261 h o re k o n štr u o v a l ak o K a zim ér. 1377 W e n z e l, C D A C X I I , s. 5 8 9 „d e K a z m e r " z r. 1296. 1378 S liv k a , V a lla še k , H r a d y , s. 138

KÉKMEZÔ (pozri Turany) KÉKSZEG Rodovo príbuzným zem anom z Moravian, Nižného Hrušova, N ižného Hrabovca a D l­ hého Klčova v 15. storočí patril aj tento majetok, na ktorom v prvej polovici 15. storočia m ohlo jestvovať aj sídlisko.1387 Majetok s maďarským názvom v zmysle Modrý Zásek je zapísaný spolu s N ižným Hrušovom . Len na základe toho m ožno predpokladať, že ležal v susedstve Nižného Hrušova.

KELČA Kelča ležala v doline Ondavy. Zanikla v roku 1965 pri výstavbe vodnej nádrže Domaša. Kráľ Ľudovít I. (1342-1382) daroval šľachticom z Kôzépnémeti dedinu Kelču. Listina o darovaní sa síce nezachovala, ale tá skutočnosť je opísaná v listine kráľa Žigm unda z ro­ ku 1404. Vtedy kráľ potvrdil, že oní šľachtici a ich dedičia vým enou dali túto dedinu šľach­ ticom z Perina.1388 Z obsahu listín je zrejmé, že Kelča dokázateľne jestvovala v druhej polo­ vici 14. storočia. V písom nostiach sa vyskytuje pod názvom Kelča a maďarizovaných pravopisných ob­ m enách. Názov nem á také jazykové prvky, ktorý by svedčili o tom , že sídlisko vzniklo za účasti šoltýsa v 14. storočí. To um ožňuje predpokladať, že dedina jestvovala pred 14. storo­ čím . Názov je totožný so sloviensko - slovenským osobným či rodovým m enom Kelča. N o ­ siteľom takého, či podobného mena či prezývky bol aj zeman, podľa ktorého dostala ná­ zov dedina D lhé Klčovo. Prímeno Kelča sa medzi poddaným i vyskytovalo ešte v 17. sto­ ročí.1389

1379 M V H I - 1, s. 2 1 2 , 3 5 3 „P e tru s sace rd o s d e C a s m e r " , „d e K a z m e r ", „d e K o z n e r " . 1380 T ô r té n e lm i Tár 7, s. 6 3 , 274, 374, 3 8 8 , 4 0 6 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „K a ssér (te m p lu m ) la p id e u m d e s o la tu m c a lv in is ta r u m " z r. 1700. 1381 N a g y , C D H A V I , s. 2 0 1 ,2 0 4 0 „ d e K a z m y r " , „ d e O lk a z m e r " z r. 1354. A M K o šice , T a j. á r c h . A A K a zm é r 1 „d e F e lk a z m e r " z r. 1 3 6 5 . S N A , H M L e le s . k ., A . a . 1445, n r . 8 „ d e K a z m e r " , „ d e A ls o w K a z m e r " z r. 1445. 1382 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i.

č.

577, s. 6 0 - 61 „ K a z m e r b a n ... v e ô t b o r " z r. 1620.

1383 M O L , D L 9 9 5 0 7 „K a s m e r " . 1384 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 4 8 „ N a g i K a z m e r ".

1385 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 11; A 26 7 7 , s. 3 9 9 . 1384M a g y a r o r s z á g , s . 1 8 1 ,1 8 6 . 1387M O L , D L 11781 „ p o s s e s s io n u m ... K e k z e g h " z r. 1426. 1388M O L , D L 69746 „p o s s e s s io n e s ... K w lc h e " . M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 2 9 7 3 . B e ň k o , c . d ., s. 2 4 8 , 257. 1389N a p r . v Č e r n in e , J a s e n o v c ia c h , L u k a č o v c ia c h o k o lo r o k u 1623. M O L , K a m a ra , U et C , fa s c. 109, nr. 2, s. 4 2 , 5 5 , 76 „K e ly c s a " , „ K e lc s a " .

216

217

ZEMPLÍN

KERÉKTÓ

Zemepisná poloha Kelče, jej názov, vývoj osídlenia priľahlého okolia aj uvedené dokla­ dy o nej vedú k predpokladu, že tamojšie sídlisko jestvovalo pred 11. storočím. Po spomínanej vým ene majetkov v roku 1404 bola Kelča v 15. - 17. storočí majetkovou súčasťou stropkovského panstva a postupne vo vlastníctve šľachticov z Perina a Petejovcov.1390 Z podnetu zemepánov zriadili m ýtnicu pri krajinskej ceste, tiahnúcou dedinou Kelča. O vyberaní m ýta je doklad k roku 15 77.1391 Z iniciatívy zemepánov a prostredníctvom šoltýsa sa do Kelče v 14. alebo 15. storočí pri­ sťahovali ďalšie poddanské domácnosti a odvtedy všetky hospodárili podľa zákupného, ne­ meckého práva. Šoltýsi tam pôsobili aj v 16. storočí. Urbáre z rokov 1557 a 1567 dosvedču­ jú, že v Kelči žili šoltýsi a slovenské roľnícke poddanské obyvateľstvo.1392 V roku 1567 tam hospodárilo jedenásť sedliackych dom ácností na polovičných usad­ lostiach a dvanásta na štvrtinovej. Tie boli zdanené daňou kráľovi od 5,25 porty. Pozemky po dvoch dom ácnostiach ležali opustené, hoci želiarskych dom ácností bolo päť. V roku 1582 sedliakov zdanili od šiestich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných štrnásť pod­ danských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.1393 Na prelome 16. a 17. storočia bola Kelča stredne veľkou dedinou so slovenským pod­ danským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdani­ li od 1,25 porty, v roku 1635 len sedliakov iba od 0,25 porty.1394 Pravdepodobne až na prelome 17. a 18. storočia počet tamojších obyvateľov narastal. V roku 1715 žilo v Kelči dvadsaťjeden poddanských domácností, v roku 1720 len trinásť sedliackych dom ácností.1395

O d roku 1271 patril onen majetok šľachticovi Tomášovi, jeho bratom a ich potom kom , teda šľachticom Šóšovcom a šľachticom zo Stredy (nad Bodrogom) v 14. aj 15. storočí. Bol majetkovou súčasťou panstva hradu Kevešd (Veľký Kam enec).1397 Podľa ohraničenia majetku v roku 1271 jeho časť susedila s chotárom Becskeda.1398Z ob­ sahu listiny z roku 1438 vyplýva, že ležal pri dedine M alý Kevešd (teraz M alý Kam enec).1399 Z týchto údajov m ožno usúdiť, že osada Kengyel sa nachádzala juhozápadne od M alého Kevešda. Jestvovala len dve - tri desaťročia pred rokom 1241. Jazykovedné aj historické poznatky vedú ku konštatovaniu, že pozostatky blízkeho slovienskeho osídlenia nem ohli súvisieť s obyvateľmi sídliska Kegyel, ale iste ich zanechali obyvatelia staršej osady, teda Karcse.1400

KENGYEL Kráľ Štefan V . obdaroval v roku 1271 šľachtica Tomáša, správcu kráľovských psiarov chrtiarov týmto územ ným majetkom. Na majetku vtedy neboli obyvatelia, keďže sídlisko spustošili Tatári v roku 1241.1396 Do listiny zapísali názov majetku pod maďarským názvom, zloženým zo slov Kengyel = strmeň a telek = pozem ok. Názov typologický patrí k názvom typickým pre zemianske osady z 13. storočia. Z toho vychodí, že pred rokom 1241 tam jestvovala osada zemana s maďarskou prezývkou v zmysle Strmeňovo.

KERÉKTÓ Zem anom zo Zatína a Vojky patrila v 14. - 15. storočí osada s maďarským názvom v zmysle O krúhle Jazero.1401 Osada dostala názov podľa okrúhleho tvaru ramena či zátoky Latorice, pri ktorom sa nachádzala. Z toho je zrejmé, že osada ležala pri Zatíne, ktorý je v su­ sedstve Latorice.1402

KERESTÚR Šľachticom Hypolitovi a Ladislavovi synom Dionýza patril v prvej polovici 14. storočia tento majetok s rovnom enným sídliskom. V ňom mali kúriu a maďarský názov dediny po­ užívali v prídom ku.1403 Z opisu chotára je zrejmé, že onen majetok ležal medzi plešanským a somotorským úze­ m ím .1404Doklad o tom to majetku a sídlisku poznáme ešte z roku 1337, kedy v ňom ešte bý­ vali tamojší zem ania.1405* Neskôr sídlisko zaniklo, avšak maďarský názov majetku sa udržal doteraz. Na ňom za­ iste už v 13. storočí, dokázateľne v prvej polovici 14. storočia jestvovala dedina.

1397 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1446, nr. 2 6 „ p r e d i a ... K e n g e l" z r. 1446. M O L , D L 2 4 7 2 4 „ p r e d i a ... K e n g y e l" z r. 1479; 5 7 7 8 9 „ p r e d io K e n y h e l" (!) z r. 1488. 1398 S z e n tp é te r y , R R S A I I - 1, s. 126, č . 2128 „ e x parte terre B e c h k e d " . 1399 M O L , D L 57678 „p r e d ia ... K e n g e le s " . 1400 V o lí, H is to ir e , p o z r i p r ilo ž e n ú m a p k u .

1390M O L ,

D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 , 9 6 5 7 , 9671 „ K e w lc h e " z r. 1408 a 1410. M á ly u s z , Z s O II - 2 , č. 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714; 7 0 8 5 7 , 7 0 8 6 2 . P o zri aj n a s l. p o z n á m k y .

1391 „E s t h ic t h e lo n iu m d o m i n i " v u rb ári 1392M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 4 , n r . 4 9 ,

z r o k u 1557. P o zri v n a s l. p o z n á m k e . s. 3 5 9 „ V illa e S c la u o n ic a le s " ; s. 3 7 2 „K e s c z a " z r. 1557. Š O B A

P rešo v, Pete S , i. č . 154, s. 1 „ K e lc h e , S c l a u i" z r. 1567.

1393M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 9 , 171, 251 „ K e lc z e " , „ K e o lc h e " . 1394T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 19; A 2 6 7 7 , s. 3 9 4 . 1395M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 1396W e n z e l, C D A C V I I I , s. 3 4 2 „te r r a m ... K e n g e lte le q u i v o c a ta m a te m p o r e T a r ta r o r u m " .

1401 S z á z a d o k 7 ,1 8 7 3 , s. 2 4 5 „K e r e k to " z r. 1339 v m a ď . regeste. N a g y , Z V IV , s. 41 „v illa s seu p o s se ss io n e s ... K e r e k th o w " z r. 1397. S N A , H M Leles. k ., A . a. 1410, nr. 34 „ i n p o s se ss io n e K e r e k th o " z r. 1410; A . a. 1483, nr. 2 4 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... K e re k th o " z r. 1483; T a m ž e , In t r o d u c t. C , nr. 64 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... K e r e k th o " z r. 1493. M O L , D L 7 2 0 9 3 „K e r e k th o " z r. 1504. 1402 S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 126. P o d o b n e C s á n k i, c . d ., s. 3 5 2 stred o vek ú o sa d u s to to ž n il so s a m o to u pri Z a tín e . 1403 S e d lá k , R D S 1 II, s. 21 3 , č . 4 5 0 „ d e K e r e zth w r " z r. 1319. 1404 T a m ž e , s. 216 - 217 „p o s s e s s io n is K e r e z tu r ... K e re z th w r ".

... v a c u a m et h a b ita to r ib u s c a r e n te m

1405 N a g y , C D H A

III, s. 37 9 , 381 „p o s s e s s io n ib u s K e re z th w r ", „d e K e re z th w r ". S z ir m a y , N o titia

to p o g r a p h ic a , s. 126 s a m o tu s ta k ý m n á z v o m p o z n a l p ri V e ľ k o m H o r e š i.

218

219

ZEMPLÍN

KINČEŠ

J ej názov korení v maďarskom kereszt= kríž. Názov možno označoval miesto krížnych ciest. Keď tam vzniklo sídlisko, dedina dostala rovnomenný názov. Pravda, m ohlo ísť aj o zemian­ sku osadu, pomenovanú po kostole zasvätenom sv. Krížu, čo sa javí ako pravdepodobnejšie.

ska alebo zo strachu pred nim a plienením , obyvatelia dedinu opustili. V roku 1600 tam už nebol obývaný ani jeden d om .1410 Avšak bývalí obyvatelia, prípadne prisťahovalci, dedinu opäť obnovili. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 3,5 porty, v roku 1635 od dvoch port. Dedina bola nepretržite pod tureckým záborom .1411 V druhej polovici 17. a za­ čiatkom 18. storočia obyvateľov pribúdalo. V rokoch 1606 až 1621 mali v tam ojšom farskom kostole vlastných, vtedy už evanjelic­ kých kazateľov.1412 V roku 1715 v dedine bývalo dvadsaťpäť poddanských domácností, v roku 1720 už trid­ saťdva poddanských i zemianskych dom ácností.1413

KERSEN Šľachtic Andronik z Trebišova v roku 1300 získal vým enou územ ný majetok so sídlis­ kom s takým pomaďarčeným názvom. Časť nadobudol od šľachtica Vavrinca a časť od šľachtica Petra, pričom obaja vlastnili svoje majetkové podiely dedične.1406 Maďarizované obm eny predpokladaného slovenského názvu Kršany svedčia o tom , že nešlo pôvodom o zemiansku osadu či dedinu, ale o dedinu starobylejšiu, jestvujúcu nepo­ chybne už pred 13. storočím. Zemepisnú polohu majetku a dediny sa nepodarilo presnejšie zistiť. Dá sa však predpo­ kladať, že sa nachádzala v okolí Trebišova, prípadne Kašova. Okrem uvedených správ, iné o tej dedine nepoznám e. Z toho usudzujeme, že krátko po roku 1300 ju obyvatelia opustili a sídlisko zaniklo.

KESZNYÉTEN (M) Kesznyéten leží v južnom okraji Zem plén megye pri Tise. Najstaršie správy o Kesznyéten sa vzťahujú k tamojšej farnosti. Inform ujú, že okolo ro­ ku 1332 bol v dedine kostol, zasvätený Sv. Alžbete a vtedy v ňom pôsobil farár Herbert.1407 Duchovná patrónka Sv. Alžbeta pochádzala z rodu kráľov Arpádovcov a za svätú bola prehlásená v roku 1235. Z toho vyplýva, že výstavba a vysvätenie kostola v Kesznyéten sa udiali medzi rokom 1235 a 1332. Názov Kesznyéten je maďarizovanou podobou pôvodného slovienskeho názvu Kosňatin .1408 Pôvod a tvar názvu vedú k predpokladu, že tamojšie sídlisko jestvovalo aj pred 11. storočím. Dedina Kesznyéten patrila v prvej polovici 14. storočia šľachticom z Fony. O d polovice 14. storočia a v 15. storočí boli jej zemepánmi magnáti Cudarovci, v 16. storočí bola m a­ jetkovou súčasťou panstva O n o d .1409 Keď tureckí vojaci napadli a plienili v južnej časti Zemplínskej župy, obeťou sa stal aj Kesznyéten, ktorý bol v roku 1567 vyhorený, takže zostal iba jeden sedliacky dom . Sedlia­ ci si postupne postavili nové dom y a zriadili hospodárstva. V roku 1570 ich zdanili daňou kráľovi od štyroch port, v roku 1582 od ôsm ich port. Zakrátko, počas ďalšieho vpádu voj-

KEZA (pozri Kyza) KINČEŠ Kinčeš je m iestnou, západnou časťou obce Dvorianky. Je pravdepodobné, že na túto dedinu sa vzťahujú dve strohé správy z rokov 1293 a 1299.1414Isté je, že začiatkom 14. storočia patrila šľachticovi Petrovi synovi Petena, že mu ju kráľ Karol Róbert odňal a spolu s dedinami sečovského panstva v roku 1321 daroval šľachticom z rodu Bokša.1415 Jej maďarský názov je spoľahlivým východiskom k zisteniu pôvodu sídliska a jeho zakladateľa. Bol ním zeman Andrej, zvaný Kenčeš, nepochybne v 13. storočí. Priľahlý územ ­ ný majetok m ohol získať od kráľa, prípadne od šľachticov ako ich vazal, familiár. Keď sa na majetku usadil, sídlisko dostalo maďarský názov, typický pre dedinu zemianskeho pôvodu s koncovkou -falva = dedina, alebo -háza = dom , obydlie, ktoré sa obe vystriedali v názve tejto dediny.1416 V slovenskom prostredí vznikol jej názov prevzatím maďarskej prezývky onoho zemana, teda názov Kinčeš. V 14. storočí sa do písom ností častejšie dostali maďarské názvy, od 15. storočia sa používal len slovenský názov.1417 O d roku 1321 patril Kinčeš šľachticom Bokšovcom, najm ä vetve zo Stredy (nad Bodro­ gom) ešte v prvej polovici 16. storočia.1418 V druhej polovici 16. storočia boli jeho zeme­ pánm i zemania z Vojky, v 17. storočí aj Rákociovci.

1410 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 12, 82 , 163, 241 „K e z n ie te n " . 1411 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s . 3 ; A 2 6 7 7 , s . 4 0 5 . 1412 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 126. 1413 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 . 1414 N a g y , C D P V I I I , s. 325 „ p o r c io n e m ... de p o s s e s s io n ib u s ... A n d r e a s fe ld e " ; s. 3 9 8 „ i n terris ...

1406 N a g y , C D P V I , s. 4 5 5 „ p o s s e s s io n e m ... h e r e d it a r ia m ... K e rsen v o c a t a m " . Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 „p o s s e s s io n e s ... h e re d itaria s C r is a n " . 1407 M V H , I - 1, s. 2 5 0 , 3 2 3 , 3 4 4 , 3 6 0 „E r b o r d u s sace rd o s e cc le sie S a n c te E ly z a b e th d e K e s n e c h e " , „ d e K e z n e th e n " , „ d e K e s ta tu n " , „ d e K e z e n te n " . 1408 S ta n is la v I, s. 133, 4 9 6 ; II, s. 2 6 9 . 1409 N a g y , C D H A III, s. 76 - 77 „p o s s e s s io n e m K e s te tu m " z r. 1334. S N A , H M S p iš . k a p ., S c r in . IX , M is c e lla n e a e Fa sc. 3 , n r. 27 „K e s te c h y n " z r. 13 4 6 . N a g y , C D H A V , s. 542 „K e z n e te n " z r. 1352. M O L , D L 10333 „ K e z e n t h e n " z r. 1415; 1 7 202 „K e z n e th e " z r. 1471.

A n d u r y a s fe ld e " . 1415 S e d lá k , R D S 1 I I , s . 2 8 4 , č . 6 2 4 „ c u m p o s s e s s io n ib u s ... K e n c h e s a n d r e a s fo lu a " . 1416S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 8 6 , č . 8 8 6 „p o s s e s s io n e s ... K e n c h e s A n d o r ia s h a z a " z r. 1322. N a g y , C D H A II, s. 453 „ K e n c h e s , A n d r e a s h a z a " z r. 1329. P o r o v n a j A d a lé k o k X I X , 1913, s. 1 1 0 -1 1 1 „K in c h e s , A n d o r ia h a z a " s c h y b n ý m r o k o m 1320. N a g y , Z V II, s. 643 „ K e n c h u s , A n d r e a s h a z a " p red r o k o m 1355. 1417 N a g y , C D H A V I I , s. 307 „K e n c h e s " z r. 1351. Pozri aj n a š i. p o z n á m k y . 14,8 S N A , H M L e le s . k ., A . a. 1435, nr. 12 „K e n c h e s " z r. 1435. M O L , D L 2 4 7 2 4 „ K y n c s e s " z r. 1479. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. Z 37 „ K y n c h e s " z r. 1526.

220

ZEMPLÍN

KIS CSÉCS

Tamojšie sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej zaplatili kráľovi roku 1441 daň šest­ násť zlatých.1419 Z výšky dane vyplýva, že hospodárili na vyše šestnástich celých usadlos­ tiach. Do polovice 16. storočia sa časť sedliakov odsťahovala, iní upadli medzi želiarov. V ro­ ku 1567 zdanili sedliakov od troch port. Pozemky pre dve usadlosti ležali opustené. Jedna domácnosť bola slobodnícka, takže daň neplatila. V roku 1582 sedliakov zdanili tiež od troch port. Sídlisko malo v roku 1600 deväť obývaných poddanských dom ov.1420 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kinčeš m alou dedinou s výlučne poddanským obyva­ teľstvom.

KIS CSÉCS (M)

Aj v 17. storočí pokračovalo chudobnenie, sociálny úpadok aj ubúdanie počtu sedliakov, čo sa primerane odrazilo v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 sedliakov zdanili od 0,5 porty, v roku 1635 od osm iny porty. Chudobneli a ubúdalo aj želiarov, ktorých v tých ro­ koch postupne zdanili od štvrť a osm iny porty.1421 Postupne sa zm enšoval aj počet obyvateľov a obývaných dom ov v Kinčeši, čo vyústilo do zániku sídliska. Začiatkom 18. storočia a ešte v období okolo rokov 1715 až 1720 dedi­ na Kinčeš nejestvovala.1422

KIS CIGÁND (M) Kis Cigánd leží v juhovýchodnej časti Medzibodrožia. Túto dedinu založili poddaní zo staršej dediny, neskôr zvanej Nagy Cigánd, aj tamojší zemania nepochybne v prvej polovici 14. storočia. M iestni zemania používali jej názov v druhej polovici 14. storočia v prídom ku.1423

221

Kis Csécs leží v južnom okraji Zem plén megye, pri ľavom brehu rieky Sajó (Slaná) a jej vtoku do Tisy. Dedina Kis Csécs tvorila v 14. storočí farnosť spolu s dedinou Nagy Csécs, ležiacou pri pravom brehu Slanej a patriacej do Boršockej župy. O farnosti je doklad z roku 1335.1427 Základnou časťou názvu dediny bol názov zapisovaný v tvare Chech, Cheech, totožný so slovenským priezviskom Čeč, blízkym k základu názvu dediny Čečejovce.1428 Dedina Kis Csécs patrila na prelome 13. a 14. storočia zemanovi Pušovi a v 14. - 15. sto­ ročí jeho potom kom a dedičom . Vlastníctvo onoho zemana sa prejavilo v názve dediny, rozšírenom o maďarskú podobu m ena Puša.1429 Začiatkom 15. storočia dedina Nagycheech ani sídlisko Kurthacheech nejestvovali, lebo ich obyvatelia opustili.1430 V druhej polovici 16. storočia boli zemepánmi dediny zemania z Girincsa. Dedinu Kis Csécs tiež plienilo turecké vojsko. V roku 1567 zdanili tamojšie jednu - dve domácnosti od jednej porty, takto aj v roku 1570. Ostatné domácnosti mali dom y vyhore­ né. Keď si opäť postavili obydlia, zdanili ich v roku 1582 daňou kráľovi od troch port. V ro­ ku 1600 mala dedina štyri obývané poddanské domy, bola pod tureckým záborom a sprá­ vou, čo trvalo ešte okolo roku 1635. V roku 1635 tamojších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od trištvrte a osm iny porty.1431 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kis Csécs m alou dedinou. Takou zostal aj v 17. a za­ čiatkom 18. storočia. V roku 1715 v ňom bývalo osem sedliackych domácností, avšak v ro­ ku 1720 bolo sídlisko opustené.1432

V druhej polovici 16. storočia boli jej zemepánmi Šerédiovci a Balašovci, v 17. storočí Alagiovci a aj iné šľachtické rody. Tamojšie sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené od 5,5 porty. Štyri domácnosti si stavali domy, preto daň neplatili, ako aj sedem dom ácností želiarov. V roku 1582 zdani­ li sedliakov od 3,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných tridsať poddanských do­ m ov.1424 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kis Cigánd stredne veľkou dedinou, pričom m al len poddanské obyvateľstvo. V 17. storočí sedliaci chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj že­ liarov zdanili spolu od 2,75 porty, v roku 1635 od 1,5 porty.1425 Po úpadku sedliakov obyvateľov v dedine ubúdalo. Napriek tom u aj na prelome 17. a 18. storočia bol Kis Cigánd stredne veľkou dedinou. V roku 1715 v ňom žilo trinásť, v roku 1720 už dvadsaťsedem sedliackych dom ácností.1426

1419 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ K e n c h e s " . 1420 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 9 ,1 6 7 , 2 4 8 „ K in c h e s " . 1421 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 13; A 2 6 7 7 , s. 3 9 9 „ K in c z e s " . 1422 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 6 .

KISFALU V listine kráľa Karola Róberta z roku 1323 o darovaní Kráľovského Chlm ca a ohraniče­ n í jeho územ ného majetku je doklad o tejto dedine. Ležala juhovýchodne od Chlm ca, le­ bo priľahlá časť hranice oddeľovala chlmecký chotár postupne od chotárov dediny Dobrá, Kisfalu a Pribeník.1433 V listine je o nej ešte napísané, že vtedy boli jej vlastníkmi zemania, synovia Beňadika. Iné správy o tejto dedine s maďarským názvom v zmysle M alá Ves nepoznám e. Z uvedených inform ácií vyplýva, že táto dedina bola menšou a mladšou ako susedné dediny, že dokázateľne jestvovala v prvej polovici 14. storočia a nachádzala sa západne od dediny Dobrá.

1427 M V H I - 1, s. 3 4 4 „d e C h e c h " . 1428 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 4 9 6 ; II, s. 111. 1429 N a g y , C D H A , III, s. 140 „d e C h e c h " z r. 13 5 8 . S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. P 105 „d e P o s a c h e e c h " z r. 1411. M O L , D L 14039 „ d e C h e c h " z r. 14 4 6 . P o zri aj C s á n k i, c . d ., s. 3 6 0 s n á z v a m i P o s a fa lu a a P osa z r. 1411 a 1480.

1423 N a g y , Z V I I I , s. 6 4 9 „ d e a lia Z y g a n " z r. 1376. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1377, n r . 2 2 „ d e a lia Z y g a n " .

1430 S N A , H M L e le s . k „ In t r o d u c t. P 105 „p r e d iia N a g c h e e c h et K u r th a c h e e c h " z r. 1411.

1424 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 ,1 9 4 , 24 3 „K y s C z i g a n " , „K y s C h y g a n " , „K is C z i g a n i " .

1431 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 13, 8 2 ,1 6 3 , 2 3 9 , 4 0 5 „ P o s a c h e c h " , „ C h e c h " , „ C z i e c z " , „K is C z e c z " .

1425 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 6 „K is C z i g a n i " ; A 2 6 7 7 , s. 418 „K is C z i g a n d " . 1426 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 .

1432 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 1433 N a g y , C D H A II, s. 101 „a d m e tá m v ille K u s fa lu " .

222

223

ZEMPLÍN

KISFELD

KISFALUD

Jej maďarský názov v zmysle M alá Ves, Vieska dosvedčuje, že tamojšie sídlisko založili obyvatelia z blízkej staršej dediny, nepochybne zo Szegi, prípadne z inej blízkej dediny. Vzhľadom na vývoj osídlenia priľahlého okolia m ožno predpokladať, že Kisfalud vznikla v 12. - 13. storočí. Bola najm ladšou dedinou medzi susediacimi a blízkym i dedi­

Veľkoruskovskí obyvatelia v roku 1425 údajne zničili medzníky, vytyčujúce hranicu m e­ dzi chotárom Veľkého Ruskova a chotármi susediacich dedín M ilhostov a dediny s takým maďarizovaným názvom .1434 Uvedený doklad je jediným o dedine s takým názvom v su­ sedstve Veľkého Ruskova. Z toho vyplýva, že pod pom enovaním Kisfalud treba rozumieť M alý Ruskov, prípadne dedinu v susedstve M ilhostova a Veľkého Ruskova, ktorá neskôr zanikla.

KISFALUD Ku hradném u panstvu Cejkov v 14. - 17. storočí patrila dedina s takým maďarským či maďarizovaným názvom v zmysle M alá Ves, teda Vieska.1435 V roku 1441 tam hospodárilo okolo dvadsať sedliackych domácností, ktoré užívali po­ zemky v rozsahu vyše osemnásť celých sedliackych usadlostí. Tamojší sedliaci v roku 1441 vy­ platili daň kráľovi osemnásť zlatých.1436V rokoch 1567 a 1570 vtedajších sedliakov postupne zdanili od 7,5 a 8 port. V roku 1582 dedina vyhorela. Sedliaci si však postavili nové obydlia, takže v roku 1600 malo sídlisko dvanásť obývaných domov. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 1,25 porty.1437 Neskôr sedliaci sídlisko opustili, prípadne vymreli. Okolo ro­ ku 1635 tam obyvateľov nebolo. Opustené polia sa stali majerskými.1438Avšak ešte na prelo­ me 17. a 18. storočia tam jestvoval múraný kostol, patriaci rímskokatolíckej cirkvi.1439 Dedina sa vyskytuje v písom nostiach najčastejšie v poradí s Brehovom a Cejkovom . Na základe toho sa dalo predpokladať, že tá dedina ležala pri spomenutých dedinách.1440 Na mape Zemplínskej župy z prvej polovice 19. storočia je lokalita s takým názvom zakresle­ ná medzi Cejkovom a Brehovom .1441 Tam v 14. - 17. storočí jestvovala oná dedina.

KISFALUD (M) Kisfalud leží pod východným úpätím Hegyalja, severne od Bodrogkeresztúra. O jestvujúcej dedine Kisfalud je zachovaná najstaršia správa z roku 1317. Vtedy tam oj­ šie sedliacke dom ácnosti už tradične odovzdávali kanonikom Jágerskej kapituly desiatok z úrody obilia, prípadne v ín a .1442 1434SNA, HM Leles. k., A. a. 1425, nr. 27 „metas ... possessionum ... Kysfalud". 1435MOL, DL 57400 „in possessionibus ... Kysfalwd" z r. 1405; 57678 „in villa Kysfalwd" z r. 1438. SNA, HM Leles. k., A. a. 1525 nr. 68 „possessionibus ... Kysfalwd" z r. 1525; Metales c. Zemplín., nr. 38 „in (possessione) Kysfalwd" z r. 1549. 1436MOL, DL 99507 „Kysfalud". 1437MOL, Kamara, A 2677, s.26, 71,166, 244 „Kys Falud", „Kisfalud"; A 2678, s. 9. 1438Tamže, A 2677, s. 402. Kis Falud ... Omnino desolatum et in predium conversum" z r. 1635. 1439Adalékok XX, 1914, s. 155 „Kisfalud (templum) lapideum catholicorum" z r. 1700. 1440Szirmay, Notitia topographica, s. 126; podobne Csánki, Magyarország, s. 353 zhodne uvádzajú, že ležala pri Cejkove, avšak dôkaz neuviedli. 1441Comitatus Zempliniensis. 1442Fejér, CDH VIII - 2, s. 682 „decimas villarum ... Kisfalud".

nam i. Zem epánm i Kisfalud boli v 14. - 17. storočí tie zemianske rody, ktorým patrila aj dedi­ na Szegi.1443 Podobne ako do susediacich dedín aj do Kisfalud vpadol vojenský oddiel Turkov, ktorý dedinu úplne vypálil. V roku 1567 po požiari tam nezostal ani jeden dom . Obyvatelia si však pomerne rýchlo vybudovali nové obydlia. V rokoch 1570 a 1582 tamojších sedliakov zdanili rovnako od piatich port. V roku 1600 m alo sídlisko dvadsaťtri obývaných poddan­ ských dom ov.1444 Na prelome 16. a 17. storočia bola Kisfalud stredne veľkou dedinou s poddanským oby­ vateľstvom. Začiatkom 17. storočia však sedliakov ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 tam ojších sed­ liakov aj želiarov zdanili spolu od 2,5 porty, v roku 1635 len od jednej porty.1445 Začiatkom 18. storočia časť obyvateľov dedinu opustila, ostatní vymreli. V roku 1715 nemala obyvateľov. Zakrátko sa tam usadili prisťahovalci, takže v roku 1720 žilo v Kisfalud sedem sedliackych dom ácností. V tamojšom chotári sa nachádzali aj vinice.1446

KISFELD Pri deľbe dedičných majetkov šľachtica Pavla v roku 1314 jeho synovi Štefanovi pripadli dediny M alčice, Markovce, Petrikovce a dedina s pomaďarčeným názvom v zmysle Malé Pole, prípadne M alá Ves.1447V listine o deľbe je zapísaná v poradí medzi Markovcami a Petrikovcami. Iné doklady o dedine s takým názvom nepoznáme. Na základe toho sa dom nievam e, že tamojšie sídlisko obyvatelia po roku 1314 opustili, prípadne splynulo so susediacou dedi­ nou. Z obsahu uvedenej listiny z roku 1314 je zrejmé, že oná dedina ležala v susedstve Markoviec, M alčíc alebo Petrikoviec.

KISMEZÓ O tomto územ nom majetku s pomaďarčeným názvom v zmysle Malé Pole s m ožným sídliskom je doklad z roku 1376. Majetok patril zem anom z D lhého Klčova, podobne ako 1443ŠOBA Levoča, Spiš. prep. II, Fasc. 5, nr. 394 „possessionum ... Kysfalud" z r. 1367. MOL, DL 5850 „possessionem... Kysfalu". ŠOBA Levoča, Spiš. prep. II, Fasc. 5, nr. 367 „Kysfalu" z r. 1370. MOL, DL 70935 „Kysfalw" z r. 1467. 1444MOL, Kamara, A 2677, s. 13, 81,162, 239 „Kysfalud", „Kisfalud". 1445Tamže, A 2678, s. 5 „Kisfalud"; A 2677, s. 405 „Bodrogh Kisfalud". 1446Magyarország, s. 179, 184. 1447Sedlák, RDS11, s. 514, č. 208 „possessiones... Kyusfelwd".

ZEMPLÍN

KIS ROZVÁGY

dedina Dlhé Klčovo.1448 Predpokladáme, že majetok ležal v susedstve sídlisk tejto dediny, pričom predpokladané sídlisko m ohlo byť jedným z jej sídliskových častí.

KIS ROZVÁGY (M)

224

KIS PATAK (M) Kis Patak leží v západnej časti Medzibodrožia, pri ľavom brehu Bodrogu, oproti Sárospataku. Východne od Kis Pataka sa nachádzajú dve staromaďarské pohrebiská.1449 Tie však nesúviseli s obyvateľm i tejto dediny, lebo tá vtedy nejestvovala a nem á maďarský pô­ vod. V chotári mesta Patak (Sárospatak), avšak východne od jeho sídliska vzniklo v 14. sto­ ročí nové sídlisko. Založili ho roľníci, m ožno i rybári, Slováci aj Maďari z okolitých dedín. O jestvovaní tejto dediny v druhej polovici 14. storočia svedčí to, že pre mesto Patak sa oko­ lo roku 1400 používal maďarský názov v zmysle Veľký Potok. Prvý priamy doklad o Kis Pataku poznáme však až z roku 1429.1450Jeho maďarský zložený názov nepochybne svedčí o tom , že dedina bola mladšia ako mesto. V 15. až 17. storočí bol Kis Patak majetkovou súčasťou hradného panstva Sárospatak. Ešte v 16. a 17. storočí mal Kis Patak dve sídliskové časti. Slovenskú, ktorá bola rozsiah­ lejšia a podstatne menšiu maďarskú. Sedliacke dom ácnosti slovenskej časti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od tridsiatich piatich port. Okrem nich tam žilo jedenásť dom ácností slobodníkov, sluhov a remeselníkov, najm ä kolárov, ako aj trinásť želiarskych dom ácností, ktoré daň ne­ platili. Sedliacke dom ácnosti v maďarskej časti boli zdanené od siedm ich port. Spolu bo­ li sedliaci zdanení od štyridsiatich dvoch port. V roku 1582 sedliakov v slovenskej časti zdanili od tridsiatich troch port, sedliakov v maďarskej časti od ôsm ich port. Spolu teda od 41 port. Kispatacké sídlisko m alo v roku 1600 obývaných vyše stodvadsať do­ m ov.1451 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kis Patak veľkou dedinou v Zemplínskej stolici, pričom mal prevažne slovenských obyvateľov. V roku 1610 vtedajších obyvateľov v slovenskej časti zdanili od ôsm ich port, obyvateľov v maďarskej štvrti od 2,5 porty, teda spolu od 8,5 porty. V roku 1635 zdanili obyvateľov v slovenskej časti od 2,5 porty, obyvateľov v maďarskej štvrti od 1,5 porty, spolu teda od šty­ roch port.1452 Po úbytku obyvateľov v 17. storočí, najmä však začiatkom 18. storočia, žilo v Kis Pataku v rokoch 1715 a 1720 po dvadsaťosem a tridsať meštianskych domácností. V chotári sa na­ chádzali aj v in ice.1453

1448Nagy, NSz I, s. 429 „in possessionibus ... Kysmezew". 1449Valter, Histoire, priložená mapka. 1450MOL, DL 10092 „villis Kyspathak alio nomine Wypathak". Pozri aj DL 71987 „possessionibus Kyspathak" z r. 1453. 1451MOL, Kamara, A 2677, s. 10,163, 240 „Kys Pathak, Sclauorum ... Hungarorum", „Kis Patak". 1452Tamže, A 2678, s. 7 „Kis Patak"; A 2677, s. 402 „Kis Patach, Totth szer, Magiar szer". 1453Magyarország, s. 180, 185.

225

Kis Rozvágy leží vo východnej časti Medzibodrožia. Dedinu Kis Rozvágy založili na tradičnom rozvágyskom majetku v 13. storočí, najne­ skôr v prvej polovici 14. storočia. Najstarší doklad o nej poznáme z roku 1359.1454 Okrem poddaných tam bývali aj zemania, ktorí jej názov v druhej polovici 14. storočia používali v prídom ku.1455 V 16. storočí boli zemepánmi dediny zemania z Vojky. V roku 1567 žila v dedine len jedna sedliacka domácnosť, zdanená od pol porty a tri ne­ zdanené želiarske dom ácnosti. Aj v roku 1582 zdanili sedliacku domácnosť od pol porty. V roku 1600 stálo v sídlisku osem obývaných poddanských dom ov.1456 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kis Rozvágy malou dedinou a mal len poddanské oby­ vateľstvo. V roku 1610 tam ojších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od pol a osm iny porty, v roku 1635 od pol porty.1457 Kis Rozvágy bol m alou dedinou aj začiatkom 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 v ňom žili po dve sedliacke dom ácnosti.1458

KLADZANY Kladzany ležia na ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 130 m . Prvá správa o Kladzanoch je v listine z roku 1391, v ktorej sú doklady o ceste do dediny aj o chotári Kladzian.1459 V 15. - 16. storočí zapisovali dedinu pravidelne pod názvom Klazan, ojedinele Claczan, prípadne Keleschen.1460 Boli to maďarizované tvary pôvodného slovenského nárečového názvu (z, do) Kladzian, koreniaceho v slove klada. H oci m otív vzniku názvu Kladzany zostáva nejasný, predsa starobylá koncovka -a n y ve­ die k názoru, že kladzianske sídlisko jestvovalo aj pred 11. storočím. V 15. - 17. storočí boli vlastníkmi dediny zemania z Dlhého Klčova, Hrušova, Hrabovca. V Kladzanoch jestvoval kostol zaiste pred 16. storočím, avšak správy o ňom sú od 16. sto­ ročia. V roku 1599 v ňom slúžil bohoslužby evanjelický a. v. kazateľ,1461neskôr bol postupne filiálnym kostolom farností Kučín, Hrabovec, Pozdišovce. Okolo roku 1700 bol tam ojší kos­ tol ešte drevený.1462* 1454Nagy, ZV III, s. 141 „Kysrosvagh". 1455SNA, HM Leles. k., Metales c. Zemplín., nr. 7 „de Kysrozuagh" z r. 1371. 1456MOL, Kamara, A 2677, s. 9,193, 242 „Kys Rozuagi". 1457Tamže, A 2678, s. 26; A 2677, s. 419 „Kis Rozvágy". 1458Magyarország, s. 180, 185. 1459MOL, DL 66842 „viam ... ad villam Kladeen ... ad metas... ville Kladeen". 1460SNA, HM Leles. k„ Introduct. B - 67 „Clazan" z r. 1414; B - 192 „Claczan" z r. 1428; HM Leles. k., A. a. 1467, nr. 38 „Keleschen" z r. 1467; A. a. 1521, nr. 12 „Klazan" z r. 1521. 1461Zoványi, Protestáns, s. 127. 1462Adalékok XX, 1914, s. 155 „Kladzány (templum) ligneum lutheranorum". Hôrk, Sáros, s. 348. Nový kostol postavili v roku 1812. Súpis 2, s. 43. Uličný, Reformácia, s. 116.

226

ZEMPLÍN

KLIN NAD BODROGOM

V kladzianskom chotári sa v 15. - 16. storočí nachádzali vinice, o ktorých je doklad z ro­ ku 1521.1463 Kladzianske sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené od troch port. Štyri do­ m ácnosti boli želiarske a dve slobodnícke, ktoré daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedlia­ kov od dvoch port. V roku 1600 bolo v sídlisku jedenásť obývaných poddanských domov, ale aj kostol, fara a škola.1464 Na prelome 16. a 17. storočia boli Kladzany stredne veľkou dedinou s poddanskými i far­ skými, slovenskými obyvateľmi. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vte­ dajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 od 0,5 porty.1465 Napriek chudobneniu obyvateľov boli Kladzany aj na prelome 17. a 18. storočia stred­ ne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nich žilo po dvanástich poddanských dom ác­ ností.1466

Na prelome 16. a 17. storočia bola Klenová veľkou dedinou s rusínsko-valašskými oby­ vateľmi. O d prelomu 16. a 17. storočia valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vte­ dajších valachov aj želiarov zdanili od štyroch port, v roku 1635 od 1,5 porty.1470 V prvej štvrtine 17. storočia poddanských domácnosti ubúdalo, lebo v roku 1623 tam hospodárilo dvadsaťdeväť poddanských domácností, z toho trinásť valašských a šesť želiarskych. Okrem nich tiež dve dom ácnosti šoltýsov na pozemkoch pôvodne celých šoltýstiev.1471Žila tam tiež rodina pravoslávneho farára. Obyvatelia Klenovej vyplácali zemepánom Drugetovcom ta­ kú ročnú daň a a odovzdávali také dávky naturálií, aké v iných dedinách s valašsko-rusínskymi obyvateľmi, napr. v Habure. Začiatkom 18. storočia obyvatelia dedinu opustili, prípadne hrom adne vymreli. Okolo roku 1715 bolo sídlisko spustnuté. Obnovená dedina mala v roku 1720 už se­ demnásť poddanských dom ácností a bol v nej aj m lyn .1472

227

KLIN NAD BODROGOM KLENOVÁ Klenová leží v strednej časti doliny potoka Ubľanka, v nadmorskej výške okolo 255 m . Najstarší doklad o Klenovej pochádza z roku 1548 a vznikol v súvislosti s riešením spo­ ru rodín Drugetovcov o ich podiely na majetkoch panstiev v Užskej a Zemplínskej župe. Spor sa týkal aj vlastníctva Klenovej.1467 Z obsahu tejto a iných správ, ako aj z vývinu osídlenia doliny Ubľanky vyplýva, že Kle­ novú založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva, v období od polovice 14. do prelo­ m u 15. a 16. storočia na majetku šľachticov Drugetovcov. Šoltýsi a valašskí obyvatelia tam dokázateľne bývali v 17. storočí. Dedina dostala názov odvodený od pomenovania listnatého stromu klen, ktorý iste ho j­ ne rástol v údolí a mieste neskoršieho sídliska. Dedina Klenová od založenia, nepretržite ešte v 17. storočí, patrila šľachticom Drugetovcom , pričom bola majetkovou súčasťou ich humenského panstva. Na prelome 16. a 17. storočia dokázateľne jestvoval v Klenovej pravoslávny kostol. O ta­ m ojšom farárovi je najstarší doklad k roku 1604.1468 V roku 1567 boli vtedajšie valašské domácnosti v Klenovej zdanené daňou kráľovi od ôsm ich port. Pozemky po piatich domácnostiach ležali opustené, hoci šesť iných dom ác­ ností bolo želiarskych. V roku 1582 valachov zdanili od 7,5 porty. Miestne sídlisko malo v roku 1600 obývaných tridsaťdeväť poddanských domov, kostol, faru a iste aj dva dom y šoltýsov.1469 1463SNA, HM Leles. k., A. a. 1521, nr. 12 „in possessionibus Klazzan ... cum ... vineis". 1464MOL, Kamara, A 2677, s. 38, 175, 252 „Klazan". 1465Tamže, A 2678, s. 47; A 2677, s. 406. 1466Magyarország, s. 180,185. 1467SNA, HM Leles. k., A. a. 1548, Fasc. 3, nr. 39 „possessionibus... Klenowa". Tak už Beňko, Osídlenie, s. 269, aj Uličný, Osídlenie Uble, s. 138. 1468MOL, Kamara, A 2677, s. 318 „Kaina bajtko". 1469MOL, Kamara, A 2677, s. 48,186, 258 „Klenoua", „Klenová".

Klin je m iestnou časťou obce Streda nad Bodrogom. Taký názov má od roku 1948, do­ vtedy mal maďarský názov Szógh.1473 O kolo roku 1300 postavili v sídlisku ranogotický kostol, čo je najstaršia pamiatka o de­ jinách tejto dediny.1474 Postavenie kostola síce nepriamo, avšak nepochybne svedčí o jestvovaní sam otného síd­ liska v 13. storočí. Dedina a priľahlý územ ný majetok patrila šľachticom z rodu Bokša už pred rokom 1322. Pri deľbe rodových majetkov v roku 1322 pripadla Mikulášovi a Štefanovi synom Detrika, za­ kladateľom sečovskej vetvy tohto rodu. Šľachtici zo Sečoviec ju vlastnili nepretržite do 16. sto­ ročia.1475V 16. storočí bola majetkovou súčasťou hradného panstva Kevešd (Veľký Kamenec). Už sme uviedli, že tamojší kostol postavili okolo roku 1300. V tridsiatych rokoch 14. sto­ ročia v ňom pôsobil farár Tom áš.1476Neskôr, až do druhej polovice 16. storočia početní rím ­ skokatolícki farári. Koncom 16. storočia a počas väčšiny 17. storočia tam slúžili bohoslužby evanjelickí re­ formovaní kazatelia z farského kostola v Strede.1477 M úraný kostol bol okolo roku 1700 opustený.1478*

1470Tamže, A 2678, s. 36; A 2677, s. 410. 1471MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 196 - 199 „Klenoua". 1472Magyarország, s. 180, 185. 1473Majtán, Názvy, s. 391. 1474Súpis 3, s. 207 uvádza, že kostol v 18. storočí stavebne upravili, teraz sú z neho len zbytky ruín. 1475Sedlák, RDS1II, s. 386, č. 886 „possessio Zwgh" z r. 1322. Adalékok XIX, 1913, s. 111 s chybným rokom 1320. Nagy, CDHAII, s. 453 „Zek" z r. 1329. SNA, HM Leles. k., Metales c. Zemplín, nr. 17 „Zegh" z r. 1380. SOKA Prešov, Prešov mag., i. č. 504 „Zewgh" z r. 1487. SNA, HM Leles. k., Introduct. Z 37 „Zegy" z r. 1526. 1476MVH I - 1, s. 334, 345, 361 „Thomas de Geg", „de Zeg". 1477Zoványi, Protestáns, s. 122. Hôrk, Sáros, s. 88. 1478Adalékok XX, 1914, s. 156 „Zagy (templum) lapideum desolatum calvinistarum". Uličný, Reformácia, s. 117.

228

229

ZEMPLÍN

KOCHANOVCE

V roku 1567 boli sedliacke domácnosti zdanené od 4,5 porty. Pozemky pre dve usadlosti ležali opustené, avšak tri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 sedliakov zdanili od 1,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných šesť poddanských domov. Bol tam aj kostol a fara.1479 Na prelome 16. a 17. storočia bol Szôgh m alou dedinou s poddanským a farským oby­ vateľstvom. V 17. storočí sedliacke dom ácnosti postupne chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 sed­ liakov aj želiarov zdanili spolu od jednej porty, v roku 1635 iba od štvrť a osm iny porty.1480 Po schudobnení sedliakov postupne ubúdalo poddanských obyvateľov aj dom ov v síd­ lisku, ktoré pustlo. V období okolo rokov 1715 až 1720 nejestvovalo. Pri tejto dedine sa v stredoveku nachádzala aj osada, zapisovaná pod maďarským náz­ vom Chethefalva, avšak tá zanikla.

bylnické sídlisko malo v roku 1600 obývaných deväť poddanských dom ov a zaiste aj dom šoltýsa.1485 Na prelome 16. a 17. storočia boli Kobylnice malou dedinou s poddanskými obyvateľ­ mi, ktorí chudobneli. Svedčí o tom aj zdanenie v roku 1610, kedy sedliakov aj želiarov zda­ nili spolu len od pol porty.1486 V roku 1715 žilo v Kobylniciach šesť poddanských domácností, v roku 1720 len štyri. V dedine bol aj m lyn .1487

KOBYLNICE Kobylnice ležia v horskom prostredí juhozápadnej časti Ondavskej vrchoviny, v nad­ morskej výške okolo 230 m. O kobylnickom potoku sú najstaršie písom né doklady v listinách z roku 1326. Vtedy kráľ Karol Róbert daroval územ ný majetok, ležiaci severne od onoho potoka, šľachticom Abovcom z Budimíra a Drieňová.1481 Najstaršia priama správa o dedine je z roku 1363. Vtedy jestvovali dve sídliska, teda N iž­ ná Kobylnica a Vyšná Kobylnica. Patrili šľachticom z Rozhanoviec, ako majetkové súčasti ich hradného panstva Čičava, neskôr Vranov.1482 Obidve sídliská pravdepodobne založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, nem ec­ kého práva v polovici 14. storočia, so súhlasom šľachticov z Rozhanoviec. Názvy dostali pod­ ľa slovenského názvu potoka, v údolí ktorého sídliská ležali. Zemepáni vyvinuli maďarizované názvy, používané ešte začiatkom 15. storočia.1483 V 15. storočí dve sídliská splynuli, prípadne jedno z nich obyvatelia opustili a to za­ niklo. Dedina Kobylnice bola v 14 - 17. storočí majetkovou súčasťou panstva Skrabské alebo Vranov. V roku 1493 v Kobylniciach žila iba jedna sedliacka domácnosť, väčšina pozemkov bo­ la opustená.1484 Kobylnické sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od jednej por­ ty. Dve želiarske dom ácnosti daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdanili od 1,5 porty. Ko-

1479MOL, Kamara, A 2677, s. 8, 55, 195, 243 „Zegi", „Zegh", „Zoghi". 1480Tamže, A 2678, s. 25 „Szôgh"; A 2677, s. 420 „Szeogy". 1481SOKA Bardejov, Bardejov mag. č. 3 „aqua Kabalapatak". Pozri aj MOL, DL 3393 „rivuli Kabala" z r. 1341. 1482MOL, DL 5191 „cum possessionibus seu villis ... Felseukabalapataka ... Alsoukabalapataka". 1483MOL, DL 5178 „possessionum ... Kabulnychapataka" z r. 1364; 5535 „Kabalapathaka" z r. 1367; 5999 „Kwbulnyche" z r. 1372; 9672 „Kwbulnicha, Felsewkwbulnicha" z r. 1410; 74759 „Kobulnicza" z r. 1519. 1484MOL, DL 19963 „in villa Kobolnycza".

KOCHANOVCE Kochanovce ležia na južnom okraji Ondavskej vrchoviny, v pravej časti doliny Laborca, v nadmorskej výške okolo 159 m. Prvý priamy doklad o Kochanovciach je v mandáte kráľa Ferdinanda I. z roku 1543. Kráľ ním poveril Leleský konvent, aby vyšetril príčinu rozporov medzi Drugetovcami ohľadne vlastníctva ich územ ných majetkov hum enského panstva, ku ktorému patrila aj dedina Ko­ chanovce.1488 V 16. a 17. storočí zapisovali dedinu do úradných písomností striedavo pod názvami Kohanfalva a Kohanocz. Názov Kohanfalva, zložený z osobného mena (priezviska) a -falva je typologický charakteristický pre zemianske dediny z 13. - 14. storočia. Bol to maďarský ná­ zov dediny. Názov Kohanocz bol maďarizovaným názvom pôvodného, ľudového (nárečo­ vého) názvu Kochanoviec, ktorý sa do písomností dostal od 18. storočia. Na základe uvedených poznatkov predpokladáme, že tamojšie sídlisko založil zeman, m ožno šoltýs s usadlíkmi v 13. - 14. storočí. V 16. - 17. storočí patrili Kochanovce šľachticom Drugetovcom ako majetková súčasť ich hum enského panstva.1489 Tamojšie sedliacke domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od dvoch port. Iných päť dom ácností bolo želiarskych. V roku 1582 zdanili sedliakov od 1,25 porty. Sídlisko m a­ lo v roku 1600 obývané a zdanené tri poddanské dom y a dom šoltýsa.1490 Na prelome 16. a 17. storočia boli Kochanovce malou dedinou so šoltýskym, ale najm ä poddanským obyvateľstvom. V roku 1610 tam nezdanili nijakú poddanskú domácnosť. Na základe toho m ožno pred­ pokladať, že poddaní pred rokom 1610 sídlisko opustili, vymreli, prípadne im vyhoreli do­ my. Čoskoro sa do Kochanoviec prisťahovali noví obyvatelia. O kolo roku 1623 tam žili dve šoltýske dom ácnosti na celých šoltýstvach, tri sedliacke domácnosti, hospodáriace na ce­ lých usadlostiach a iných päť dom ácností na polovičných usadlostiach. Obyvatelia zeme­ 1485MOL, Kamara, A 2677, s. 24, 170, 246 „Kobulnica", „Kobolnycha". 1486Tamže, A 2678, s. 17 „Kubunicza". 1487Magyarország, s. 180,185. 1488SNA, HM Leles. k., A. a. 1543, nr. 29 „in possessionibus ... Kohanfalwa". Beňko, Osídlenie, s. 263 nesprávnym prečítaním datácie alebo chybou tlače uvádza rok 1453. 1489SNA, HM Leles. k., A. a. 1548, fasc. 3, nr. 39; fasc. 5, nr. 44 „Kohanowcz", „Kohanocz" z r. 1548. Pozri aj naši. poznámky. 1490MOL, Kamara, A 2677, s. 42, 181, 257 „Kohanoc", „Kohanfalua".

230

231

ZEMPLÍN

KÓKÉNYES

pánom síce platili takú daň, akú platili obyvatelia v iných dedinách s roľníckym obyvateľ­ stvom, avšak odovzdávali podstatne mene] dávok naturálií.1491 Zakrátko sedliackych dom ácností výrazne ubúdalo a chudobneli. V roku 1635 tam sed­ liakov nebolo, len pravdepodobne dve želiarske domácnosti, zdanené od osm iny porty.1492 V druhej polovici 17. storočia sa počet obyvateľov ustálil. V roku 1690 celé a štvrtinové šoltýstva patrili piatim rodinám . Sedliackych dom ácností bolo šesť, pričom každá hospodári­ la na polovičnej usadlosti.1493 Kochanovce boli m alou dedinou koncom 17. a začiatkom 18. storočia. V roku 1715 žilo v Kochanovciach deväť, v roku 1720 desať poddanských dom ácností.1494

V roku 1441 vyplatili sedliacke domácnosti okrem richtárovej daň kráľovi 38,5 zla­ tých.1499Z výšky dane vyplýva, že vtedy iste vyše štyridsať domácností obhospodarovalo po­ zemky v rozsahu viac ako tridsaťosem (celých) a pol usadlosti. Do polovice 16. storočia sed­ liakov ubúdalo. V roku 1567 ich zdanili od šiestich port. Dve domácnosti si stavali domy, preto daň neplatili. Pozemky troch usadlostí ležali opustené. Jedna domácnosť bola želiar­ ska. V roku 1582 sedliakov zdanili tiež od šiestich port. Kochanovské sídlisko malo v roku 1600 dvadsať obývaných poddanských dom ov.1500 Na prelome 16. a 17. storočia boli Kochanovce stredne veľkou dedinou s tradične pod­ danským obyvateľstvom. Aj začiatkom 17. storočia pokračovalo chudobnenie a ubúdanie sedliackych dom ácno­ stí. Taký nepriaznivý vývoj sa odrazil aj v znižovaní zdaniteľnosti sedliakov. Taký istý pro­ ces prebiehal aj v želiarskych dom ácnostiach. V roku 1610 zdanili kochanovských sedlia­ kov od jednej porty a želiarov tiež od jednej porty. Avšak v roku 1635 už nezdanili ani sedliakov, ani želiarov.1501 Príčinou nezdanenia poddaných bolo vyhorenie sídliska, opus­ tenosť dom ov po živelnej katastrofe, teda nejestvovanie dediny Kochanovce. Po obnovení sídliska boli Kochanovce na prelome 17. a 18. storočia malou dedinou. V ro­ ku 1715 mali sedem, v roku 1720 šesť poddanských dom ácností.1502

KOCHANOVCE Kochanovce sú m iestnou časťou mesta Sečovce, pričom tvoria jeho východnú časť. Najstaršia správa o Kochanovciach sa zachovala v darovacej listine kráľa Karola Róber­ ta z roku 1321. Kráľ listinou potvrdil darovanie územ ných majetkov sečovského panstva šľachticom z rodu Bokša. Sečovské panstvo prv patrilo šľachticovi Petrovi synovi Petena, avšak pre jeho politické výčiny mu kráľ panstvo odobral. Súčasťou panstva bola aj dedina Kochanovce.1495 O d 14. do 17. storočia zapisovali dedinu pravidelne pod názvom Kohan, ojedinele Kohanfalua.1496Prvý názov bol maďarizovaným tvarom osobného mena i názvu Kochan. Dru­ hý názov bol typologický charakteristický pre maďarský názov dediny zemianskeho pôvo­ du, zloženého z osobného mena zemana a koncovky -falu = dedina. Ak vychádzame z druhého maďarského názvu, tak dedinu Kochanovce založil zem ian­ sky vlastník priľahlého majetku v 13. storočí. O d 14. storočia boli Kochanovce majetkovou súčasťou sečovského panstva. V prvých de­ saťročiach 14. storočia ich vlastnil Peter syn Petena, od roku 1321 a ešte aj v 17. storočí šľach­ tici z rodu Bokša, najmä vetva zo Sečoviec.1497V polovici 16. storočia väčšia časť dediny pat­ rila šľachticom z Perina a od poslednej tretiny 16. storočia do konca 17. storočia Drugetovcom z H um enného. Podľa urbára z roku 1601 každá sedliacka domácnosť, hospodáriaca na celej usadlosti ročne platila zemepánovi daň jeden zlatý, odovzdávala košický gbel ovsa, tri chleby či ko­ láče, kuru, štyri vajcia a deviatok od prasiec. Tieto základné povinnosti odvádzali sedliaci šľachticom oddávna, ale pribudli k nim aj iné, napr. povinnosť kupovať pivo v zemepánskej krčm e.1498

1491 MOL, Kamara, U et C, fasc. 107, nr. 2, s. 114 - 115 „Kohanocz". 1492MOL, Kamara, A 2677,s. 411 „Kohanocz". 1493ŠOBA Prešov, Dmget H, i. č. 278, s. 136 - 137 „Kohanocz". 1494Magyarország, s. 180, 185. 1495Sedlák, RDS1II, s. 284, č. 624 „cum possessionibus... Kohan". 1496MOL, Kamara, A 2677, s. 165 „Kohanfalua" z r. 1582. 1497Sedlák, RDS1II, s. 386, č. 886 „Kohan" z r. 1322. Nagy, CDHAII, s. 453 z r. 1329. Porovnaj Adalékok XIX, 1913, s. 110 s chybným rokom 1320. ŠOKA Bardejov, Bardejov mag. č. 24 „Kohan" z r. 1376. MOL, DL 57724 z r. 1459. SNA, HM Leles. k., A. a. 1499, nr. 5 „Kohan" z r. 1499. 1498Marsina, Kušík, Urbáre II, s. 24 „Kohan, portio".

KÓKÉNYES Šľachticom zo Stredy (nad Bodrogom) patrila v 14. a 15. storočí aj dedina, ktorej názov ko­ renil v maďarskom pomenovaní kra trnky.1503 Najneskôr na prelome 15. a 16. storočia oby­ vatelia sídlisko opustili alebo vymreli. Okolo roku 1512 už nejestvovalo a neskôr ho neobno­ vili. Priľahlý územ ný majetok však aj naďalej pomenúvali názvom zaniknutej dediny.1504 V písom nostiach sa dedina i majetok vyskytujú spolu so Stredou nad Bodrogom, ale aj so Sečovcami a k nim patriacim dedinám .1505 Preto nem ožno zistiť presnejšie polohu tejto dediny, ako v okolí uvedených mestečiek. Pravdepodobnejším sa nám javí okolie Stredy nad Bodrogom.

KOLBASOV Kolbasov leží v horskom prostredí Bukovských vrchov, v doline Uličky, v nadmorskej výške okolo 312 m. Zo severozemplínskych rusínskych dedín pochádzali početní m uži, ktorí koncom 15. storočia pod vedením Fedora Hlavatého páchali krádeže a zločiny na obyvateľstve pan1499MOL, DL 99507 „Cohan". 1500MOL, Kamara, A 2677, s. 19, 165, 248 „Kohan", „Kohanfalua", „Kohani". 1501Tamže, A 2678, s. 12 „Kohani"; A 2677, s. 398 - 400. 1502Magyarország, s. 180, 186. 1503Nagy, CDHA, VII, s. 307 „in possessionibus... Kukenus" z r. 1351. SNA, HM Leles. k., Introduct. Z, nr. 39 „possesionum ...Kekenyes" z r. 1440. 1504SNA, HM Leles. k., Introduct. P, nr. 159 „prediorum ... Kekenyes" z r. 1512. 1505Csánki, c. d., s. 354.

232

233

ZEMPLÍN

KOLDO

stiev Stropkov, M akovica, mesta Bardejova a v priľahlej poľsko-haličskej krajine. Podľa zá­ pisov o vypočúvaní zlapaných zbojníkov v Bardejove v roku 1492, jeden z nich m enom Šaša syn Ivana pochádzal z Kolbasova.1506 Pri tej príležitosti vznikla najstaršia zachovaná správa o dedine Kolbasov a jej obyva­ teľoch. V písom nostiach sa dedina vyskytuje striedavo pod ľudovým názvom Kolbasov a maďarizovaným Kolbaszo. Názov Kolbasov vznikol zaiste od priezviska zakladateľa a prvého miestneho šoltýsa zvaného Kolbas.1507 Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, uvedenú správu a vývoj osídlenia priľahlého okolia predpokladáme, že ju založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva od polovice 14. storočia do začiatku druhej polovice 15. storočia. Kolbasov od založenia nepretržite aj v 17. storočí patril šľachticom Drugetovcom ako majetková súčasť ich hum enského panstva.1508 Kolbasovské valašské domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 1,75 porty. Dve želiarske dom ácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili valachov od 1,5 porty. Sídlisko m a­ lo v roku 1600 obývaných osem poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.1509 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kolbasov m alou dedinou s valašsko-rusínskymi obyvateľmi. V prvých desaťročiach 17. storočia poddanských obyvateľov a dom ov ubúdalo. V roku 1623 tam síce hospodárili dve šoltýske domácnosti na pôvodne celých šoltýstvach, tiež dve valaské dom ácnosti, keď iné dve len nedávno dedinu opustili. Zemepáni Drugetovci dos­ távali od obyvateľov daň a valašské naturálie. V dedine mali aj vodnú p ílu .1510 V 17. storočí valašské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších valachov aj želia­ rov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len želiarov od 0,25 porty.1511 V roku 1715 žilo v Kolbasove trinásť, v roku 1720 len šesť poddanských dom ácností. V dedine bol aj m lyn .1512

V listinách o darovaní ju zapísali pod nem eckým názvom v zmysle Kolbenova Poruba. Z toho je zrejmé, že tam ojšie sídlisko založil šoltýs s nem eckým priezviskom Kolben spolu s poddaným i podľa zákupného, nem eckého práva. Po vzniku sídliska zem epáni vy­ vinuli aj priliehavý maďarský názov Kolbvagasa, ktorý sa úradne používal v 15. storočí. Slovenský ľudový názov bol odvodený od prispôsobeného m ena do tvaru Kolbo. Zo slovenského názvu Kolbovce vznikol maďarizovaný tvar Kolboc, používaný od 16. sto­ ročia. Z uvedených dokladov a poznatkov je zrejmé, že Kolbovce založil šoltýs s poddaným i roľníkmi podľa zákupného, nemeckého práva v 14., prípadne začiatkom 15. storočia. O d ­ vtedy boli Kolbovce nepretržite majetkovou súčasťou stropkovského panstva, pričom pat­ rili k roľníckym , slovenským dedinám toho panstva.1514 Taký vývoj Kolboviec dokazujú záznam y v urbároch stropkovského panstva zo 16. storočia. Aj vtedy pôsobili v dedine šoltýsi a slovenské roľnícke poddanské dom ác­ nosti spĺňali voči zem epánom také povinnosti, aké obyvatelia v Chotči alebo M alej Dom aši.1515 Tamojšie sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené od dvoch port, v roku 1582 od 2,5 porty. V roku 1600 malo sídlisko desať obývaných poddanských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.1516 Na prelome 16. a 17. storočia boli Kolbovce m alou, resp. stredne veľkou dedinou, naj­ mä so slovenským poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí tamojšie poddanské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších sed­ liakov aj želiarov zdanili spolu od 1,25 porty, v roku 1635 len od 0,5 porty.1517 V roku 1715 žilo v Kolbovciach desať, v roku 1720 jedenásť poddanských dom ácností. K dedine patril aj m lyn .1518

KOLDO (M) KOLBOVCE Kolbovce ležia v strednej časti Ondavskej vrchoviny, v doline východného prítoku O n ­ davy, v nadmorskej výške okolo 220 m . Keď kráľ Žigm und v roku 1408 a opätovne v roku 1410 daroval šľachticovi Imrichovi z Perina stropkovské panstvo, na území toho panstva jestvovala aj dedina Kolbovce.1513

1506SOKA Bardejov, Bardejov mag. č. 3031 „Item de Kobassowa Šacha filius Iwan". Beňko, Osídlenie, s. 267 má nejasný obsah textu vinou zlej interpunkcie. 1507Také priezvisko mal napr. aj istý poddaný v Brekove. MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 70 „Kolbas Ferencz" z r. 1623. 1508SNA, HM Leles. k., A. a. 1548, Fasc. 3, nr. 39 „Kolbazo" z r. 1548. Pozri aj Adalékok XVI, 1911, s. 130 „Kolbazo" z r. 1551 publikoval Molnár, G. Pozri aj nasl. poznámky. 1509MOL, Kamara, A 2677, s. 49,186, 258 „Kolbozo", „Kolbasso", „Kolbassou". 1510MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 192 - 194 „Kolbaszo". 1511MOL, Kamara, A 2678, s. 35; A 2677, s. 410. 1512Magyarország, s. 180, 186. 15,3MOL, DL 9404, 9406, 9657, 9671 „ac villis... Kolbenhaw". Mályusz, ZsO II - 2, č. 6078, 7599, 7714. Csánki, Magyarország, s. 354. Beňko, Osídlenie, s. 257.

Majetkovou súčasťou hradného panstva Tálya v 15. storočí bola aj dedina s tak zapiso­ vaným názvom .1519 V druhej polovici 15. storočia ju obyvatelia opustili, prípadne sídliskovo splynula s blíz­ kou obcou. V písom nostiach sa vyskytuje spolu s dedinou Rátka. Z toho usudzujeme, že sa nachá­ dzala v jej susedstve či okolí.

1514MOL, DL 70857, 70862, 70870, 80858 „Colbo" z r. 1430; DL 24541 „Kolbawagasa" z r. 1454. SOBA Prešov, Druget H, i. č. 43 „Kolbwagasa" z r. 1465; č. 63 „Kobocz" z r. 1506. Pozri aj nasl. poznámky. 1515MOL, Kamara, U et C, fasc. 4, nr. 49, s. 359 „Villae Sclauonicales"; s. 363 „Kelbwz" z r. 1557. ŠOBA Prešov, Pete S, i. č. 154, s. 2 „Kolbocz, Sclaui" z r. 1567. 1516MOL, Kamara, A 2677, s. 28,170, 251 „Kolbocz", „Kobolnycha" (!), „Kelbocz". 1517Tamže, A 2678, s. 20 „Kôbuvocz"; A 2677 „Kelbocz". 1518Magyarország, s. 180, 186. 1519MOL, DL 8337 „in possessionibus... Koldo" z r. 1427. Nagy, NSz II, s. 469 „possessionum... Koldo" z r. 1450.

234

235

ZEMPLÍN

KOMÁR

KOLONICA

D o písom ností ju v 13. až 17. storočí zapisovali pod názvom Kamona, Kamanya, čo bol maďarizovaný názov. Tvar Komanica bol iste totožný s nárečovým pom enovaním rastliny kom onica.1527 Kom anica bola v 13. - 17. storočí vo vlastníctve šľachticov, ktorí mali v dedine kúrie a úradný, maďarizovaný názov Komanice používali v prídom ku.1528 Pri starom sídlisku jestvovalo v 14. - 15. storočí nové, menšie, čo sa prejavilo v jeho náz­ ve v zmysle M alá Komanica, prípadne Nižná Kom anica.1529 V stredoveku nepochybne bývali v Kom anici poddanské dom ácnosti. V 16. storočí pat­ rili k želiarom, alebo boli sluham i zemanov. V rokoch 1601 a 1604 boli v sídlisku tri a dve kúrie komanických zem anov.1530 Na pre­ lom e 16. a 17. storočia bola Komanica zemianskou osadou, jedinou svojho druhu v okolí. Kom anický územ ný majetok leží medzi Budkovcami a Dúbravkou.1531 Tam do 18. sto­ ročia jestvovala osada Komanica.

Kolonica leží v severnej časti Vihorlatu, v nadmorskej výške okolo 360 m . Prvý doklad o tejto dedine je v mandáte kráľa Ferdinanda I. z roku 1548, ktorým pove­ ril Leleský konvent, aby vyšetril spor o veno istej šľachtičnej z rodu Druget.1520Treba upo­ zorniť, že táto dedina nie je zapísaná v podobných m andátoch kráľa o dedičstve rodín Drugetovcov z roku 1543. Z uvedených skutočností vyplýva, že jej založenie m ožno predpokladať okolo roku 1545, pričom patrila k najm ladším dedinám v okolí. Vzhľadom na jej zemepisnú polohu a obsah správy z roku 1548 je nepochybné, že Kla­ nicu založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva na územ nom majetku Drugetovcov. Klanica patrila Drugetovcom aj v 17. storočí ako majetková súčasť ich hum enského pan­ stva. Ešte v druhej polovici 16. storočia si obyvatelia postavili nepochybne drevený kostol. O tamojšom pravoslávnom farárovi je doklad k roku 1601.1521 Klanické valašské domácnosti vyplatili v roku 1567 daň kráľovi od troch port. Štyri že­ liarske dom ácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili valachov od štyroch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvadsaťpäť poddanských domov, jeden - dva dom y šoltýsov, dom pravoslávneho farára a kostol.1522 Koncom 16. storočia výrazne stúpol počet obyvateľov i domov. Avšak v prvých desaťro­ čiach 17. storočia bol vývin opačný a stav obyvateľstva v roku 1623 bol nasledovný. V Kolonici vtedy síce hospodárili dve domácnosti šoltýsov, avšak už nie na celých šoltýskych usadlostiach. Ani pravoslávny farár neobhospodaroval všetky pozemky. Valašské dom ác­ nosti boli štyri a želiarskych päť. Pozemky dvoch valašských usadlostí ležali opustené. O by­ vatelia mali k zemepánom také povinnosti, ako v iných rusínsko-valašských dedinách, napr. v Habure.1523 O d konca 16. a v 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších va­ lachov aj želiarov zdanili spolu od 2,5 porty, v roku 1635 iba od pol a osm iny porty.1524 V roku 1715 žilo v Kolonici dvanásť a v roku 1720 už devätnásť poddanských dom ác­ ností. V dedine boli aj dva m lyny.1525

KOMANICA Prvá správa o Kom anici je z roku 1234 a vznikla v súvislosti s predajom kom anického majetku medzi šľachticm i.1526

1520SNA, HM Leles. k., A. a. 1548, Fasc. 3, nr. 39 „possessionibus ... Klanycza". Pozri aj Adalékok XVI, 1911, s. 130 „Klanycza" z r. 1551. Beňko, Osídlenie, s. 269 ako najstarší uvádza doklad z roku 1549. 1521 MOL, Kamara, A 2677, s. 266 „Klanitcza, battiko". 1522MOL, Kamara, A 2677, s. 48, 186, 258, 266 „Klanica". 1523MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 228 - 231 „Kolonycza". 1524MOL, Kamara, A 2678, s. 33; A 2677, s. 410 „Kolonicza". 1525Magyarország, s. 180, 186. 1526Marsina, CDSII, s. 322, č. 444 „terram nomine Camana".

KOMÁR V listine z roku 1326 o ohraničení časti chotára Stanče a Kožuchova je údaj, že opísané m edzníky oddeľujú tie majetky od majetku Komár.1532 Slovenský i maďarský názov1533 svedčia, že zakladateľom sídliska na onom majetku bol nepochybne zeman Komár zaiste v 13. storočí. V druhej polovici 14. storočia majetok a osada patrili zemanom z Kožuchova a Klečenova.1534 Poddaní sídlisko opustili koncom 14. storočia, takže osada zanikla. V roku 1400 už ne­ jestvovala.1535* Podľa údajov listiny z roku 1326 sídlisko Komár ležalo južne od Stanče, prípadne Kožu­ chova.

KOMÁRANY Komárany ležia v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, na východných terasách Tople, v nadmorskej výške okolo 135 m. 1527Historický slovník slovenského jazyka II. Bratislava 1992, s. 79. Stanislav, Slovenský, I, s. 510 rekonštruoval pôvodný názov ako Kamenice, nepoznal však viaceré dobové doklady tvaru názvu. 1528SNA, HM Leles. k., A. a. 1363, nr. 2 „de Kamonya" z r. 1363. MOL, DL 66828 „de Kamanya" z r. 1375; DL 57820 „de Kamona" z r. 1498. 1529MOL, DL 67235 „possessionis Kyskamonya" z r. 1367. SNA, HM Leles. k., A. a. 1417, nr. 79 „Kyskamanya alio nomine Alsokamanya" z r. 1417. 1530MOL, Kamara, A 2677, s. 264, 316 „Kamonia". 1531Mapy okresov ČSSR. Okres Michalovce, 1: 50000, Bratislava 1972. Szirmay, Notitia topographica, s. 126 uviedol, že ležala pri Budkovciach. Podľa neho aj Csánki, c. d., s. 351. 1532Nagy, ZV I, s. 290 „terram Komár". 1533SNA, HM Leles. k., Bercseniana, Fasc. 7, nr. 51 „Komarfewlde" z r. 1461. 1534MOL, DL 84791 „in possessionibus... Kamar" z r. 1363. Nagy, ZV III, s. 255, 256 „Komár" z r. 1364. 1535SNA, HM Leles. k., Bercseniana, Fasc. 3, nr. 2 „in prediis... Komár". Szirmay, Notitia geographica, s. 126 uviedol, že samota s takým názvom leží pri Kyste.

237

ZEMPLÍN

KOPČANY

V tam ojšom chotári sa nachádzajú zvyšky po slovienskom sídlisku, jestvujúcom pred 11. storočím .1536 V Komáranoch stojí pôvodne gotický kostol sv. M ichala, v ktorom okolo roku 1332 pô­ sobil farár Peter.1537 Tunajší kostol je spoľahlivým dokladom konštatovania, že dedina jest­ vovala pred 14. storočím. Len archeologický výskum môže preveriť, či pred gotickým kos­ tolom jestvoval starší kostol. V písom nostiach zo 14. - 17. storočia sa dedina vyskytuje pod názvom Kamarowcz, Komorocz, teda už v maďarizovanom tvare pôvodného slovenského názvu Komárian. Je zrej­ mé, že korení v slove komár a jeho starobylý tvar zakončený na -an y vedie k názoru, že Komárany patria k starobylým dedinám v priľahlej časti doliny Tople. Na základe zemepisnej polohy, tam ojšieho slovienskeho sídliska, názvu, rozvinutosti sídliska začiatkom 14. storočia a vývinu osídlenia v blízkom okolí je zrejmé, že Komárany jestvovali pred 11. storočím a patria k skupine najstarších dedín v okolí s vyše tisícročnou neprerušenou existenciou. V polovici 14. storočia patrili zemanom z G eče,1538 po nich až do polovice 16. storočia tunajším zem anom , ktorí názov dediny používali v prídom ku.1539 Okolo polovice 16. sto­ ročia dedinu získali šľachtici Bátoriovci, ktorí ju pričlenili k panstvu Čičava, neskôr Vranov. V 17. storočí patrili Nádašdiovcom, Ňáriovčom, Esterháziovcom, Drugetovcom, ako majet­ ková súčasť panstva Čičava.1540 Kúria tu jestvovala aj v 17. storočí. Zemepáni ju prenajíma­ li drobným zem an om .1541 Sídlisko v roku 1600 tvorilo okrem domu richtára dvadsať obývaných poddanských do­ mov, kúria, škola, fara a kostol, ktorý vtedy nemal vlastného farára.1542 Komárany boli vte­ dy stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej boli v rokoch 1567, 1582, 1610 a 1635 postup­ ne zdanené daňou kráľovi od 2,5, 2,75 ,1 a 0,25 porty.1543 Zo zdanenia vychodí, že v druhej polovici 16. storočia bol pomerne ustálený rozsah sedliakmi obhospodarovaných pozem ­ kov a počet sedliackych dom ácností. K výraznému zníženiu domácností, resp. ich schu­ dobneniu došlo začiatkom 17. storočia a taký vývoj trval v prvej polovici 17. storočia. Že­ liarskych dom ácností bolo v roku 1567 šesť. V rokoch 1610 a 1635 želiarov zdanili postupne od 0,5 a 0,12 porty. Aj želiari v uvedenom období chudobneli, prípadne sa ich počet zm en­ šoval. Nepriaznivý hospodársky a sociálny vývoj poddaných v prvej polovici 17. storočia sa ne­ pochybne prejavil v úbytku obyvateľstva a domov. V 16. - 17. storočí v tunajšom chotári boli poddanské a zemepánske vinice.1544

V tam ojšom kostole pôsobili katolícki farári do konca 16. storočia. Počas 17. storočia v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí kazatelia z farského kostola v Čaklove, neskôr opäť rímskokatolícki farári.1545 Po schudobnení a ubúdaní sedliakov, ale aj želiarov, dedina Komárany na prelome 17. a 18. storočia upadla na úroveň malej dediny. V roku 1715 mala deväť, v roku 1720 osem poddanských dom ácností.1546

1536Budinský - Kríčka, Archeologické, In: AVANS v r. 1974. Nitra, 1975, s. 38. 1537MVH I - 1, s. 257, 328, 333, 346, 362 „Petrus sacerdos de Comaros", „Komoroz", „Kamarnuch", „Kamorouch". Súpis 2, s. 63. 1538MOL, DL 2072 „Kamarowcz" z r. 1351. 1539MOL, DL 6962 „de Kamaroch" z r. 1382. SNA, HM Leles. konv., Introduct. P - 79 „de Kamarocz" z r. 1429. Tamže, Metales c. Zemplín., nr. 5, 33 „de Komorocz" z r. 1508 a 1520. 1540ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 639, č. 2 - 7 z r. 1637 - 1652 „Komorocz". 1541Tamže, i. č. 634 „curiam ... nobilitarem ... in Komorocz" z r. 1580. Tamže, i. č. 639, č. 2 - 6. 1542MOL E 158, A 2677, s. 245. 1543MOL E 158, A 2677, s. 23, 169, 396; A 2678, s. 15 „Komorocz", „Komarocz". 1544Uličná, Rozšírenie, s. 148.

1545Zoványi, Protestáns, s. 123. Adalékok XX, 1914, s. 156 „Komárocz (templum) ligneum lutheranorum" z r. 1700. Hôrk, Sáros, s. 88. Uličný, Reformácia, s. 117. 1546Magyarország, s. 180, 186. 1547Šiška, S.: Výskum pohrebiska a viacvrstvového sídliska v Kopčanoch. In: AVANS v r. 1974. Nitra 1975, s. 104. Pozri aj Andel, Výsledok, s. 166. 1548Sedlák, RDS11, s. 513 č. 208 „possessiones ... Hegy". 1549Majtán, Názvy, s. 198. 1550Nagy, CD HA V, s. 523 „Hegi" z r. 1351. MOL, DL 66862 „Hegy" z r. 1411. 1551Zoványi, Protestáns, s. 125. Uličný, Reformácia, s. 117. 1552Súpis 2, s. 72. 1553MOL, Kamara, A 2677, s. 32,174, 252 „Hegi".

236

KOPČANY Kopčany ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, na západnom vale Laborca, v nad­ morskej výške okolo 104 m . Archeológovia našli a preskúmali zvyšky tam ojšieho sídliska, domov, pecí a keramiky z 9. storočia.1547 Keď si roku 1314 synovia šľachtica Pavla rozdelili dedičné majetky, táto dedina, spolu s M alým i Raškovcami, Veľkými Raškovcami a Kačanovom pripadla V ítovi.1548V listine o deľ­ be je prvý doklad o dedine, ktorá jestvovala už skôr. Do listín a iných písom ností ju do 17. storočia zapisovali v tvare Hegy, čo bol maďarský preklad slovenského názvu v zmysle Kopec, Vrch. Slovenský názov sa do úradných písom ­ ností dostal až od 18. storočia.1549 Archeologické, jazykovedné aj písomné pramene spolu vedú k poznatku, že kopčianske sídlisko jestvuje od 9. storočia. V 14. - 17. storočí boli Kopčany vo vlastníctve potomkov a dedičov šľachtica Víta, šľach­ ticov z Raškoviec.1550 V Kopčanoch jestvoval kostol zaiste pred 16. storočím, avšak správy o ňom sú od 16. sto­ ročia. V rokoch 1598 až 1619 tam vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazate­ lia. Kopčany boli vtedy sídlom farnosti.1551Neskôr do kopčianskeho kostola dochádzali kal­ vínski kazatelia z Raškoviec, miestna farnosť zanikla. Neobnovili ju ani po výstavbe nového kostola koncom 17. storočia. V 18. storočí vznikla farnosť rímskokatolíckej cirkvi, pre kto­ rú postavili v Kopčanoch kostol v roku 1795.1552 Tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 3,5 porty. Polia jednej sedliackej usadlosti boli opustené, avšak päť dom ácností bolo želiarskych. V roku 1582 zdanili sedliakov od siedmich port. Sídlisko m alo v roku 1600 dvadsať obývaných poddanských domov, kostol, faru a školu.1553

238

239

ZEMPLÍN

KÔRU NKOVÁ

Na prelome 16. a 17. storočia boli Kopčany stredne veľkou dedinou s farským, ale naj­ mä poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí kopčianske sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu od dvoch port, v roku 1635 iba od štvrť a osm iny porty.'5S4 Po úbytku obyvateľov a dom ov boli Kopčany na prelome 17. a 18. storočia m alou dedi­ nou. V rokoch 1715 a 1720 mali postupne štyri a päť sedliackych dom ácností.1555 Pri Kopčanoch sa v stredoveku nachádzala aj dedina s maďarským, resp. pomaďarče­ ným názvom Vágás, avšak tá zanikla.

1600 obývaných jedenásť poddanských domov. Vtedy bol Kórôm pod tureckým záborom a správou, čo pretrvávalo ešte okolo roku 1635.1562 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kórôm stredne veľkou dedinou, pričom poddanských dom ácností a dom ov ubúdalo. V roku 1610 boli tamojší sedliaci a želiari zdanení spolu od jednej porty. Obyvatelia neskôr dedinu opustili alebo vymreli. Okolo roku 1635 sídlisko ne­ jestvovalo.1563 Dedinu obnovili neskôr noví usadlíci. V rokoch 1715 a 1720 tam žilo po šesť sedliackych dom ácností.1564

KORUNKOVÁ KÔRÓM (M) Kóróm leží v južnom okraji Zemplén megye. Najstarší doklad o tejto dedine je v listine'Jágerskej kapituly z roku 1325, ktorá po­ tvrdzuje, že m yšliansky prepošt Peter vým enou dal kláštornú časť dediny Kôróm Jáger­ skému biskupovi. Iná časť dediny prv aj neskôr patrila šľachticovi Dionýzovi synovi Blažeja.1556 V 14. a 15. storočí zapisovali názov dediny v tvare Keren, od 16. storočia Kerem. Názov korení v slovienskom Krém vo význame krem eň.1557Jazykovedné poznatky sved­ čia o tam ojšom slovienskom osídlení pred 11. storočím. V 14. storočí a v prvej polovici 15. storočia dedina patrila m agnátom Cudarovcom . Nes­ kôr m níchom , pustovníkom z nepom enovaného kláštora.1558 Dedinou tiahla krajinská cesta v smere juh - sever. O priľahlej časti cesty, vedúcej od M ohy, je doklad z roku 13 5 8 .1559Zemepáni to využili a pri moste cez rieku Sajó (Slaná) zria­ dili m ýtnicu. M ýto tam vyberali už pred rokom 1341. Neskôr ho považovali za nelegálne a v roku 1409 jeho vyberanie kráľ Žigm und zakázal.1560 V dedine mali zaiste kostol už pred 14. storočím, avšak preveriť to m ožno len archeolo­ gickým a architektonickým výskum om miestneho kostola. V stredoveku bola duchovným patrónom kostola Panna Mária. Okolo roku 1332 v ňom pôsobil farár Peter.1561 V roku 1567 tam ojších sedliakov zdanili od štyroch port. Iné tri domácnosti boli želiar­ ske, ktoré daň neplatili. Osem sedliackych dom ov bolo vyhorených za vpádu a plienenia tureckým vojskom. V roku 1582 zdanili sedliakov od siedmich port. Sídlisko malo v roku

Korunková leží v Ondavskej vrchovine, v hornej časti doliny východného prítoku O n ­ davy, v nadmorskej výške okolo 275 m . Do roku 1955 mala názov Pucák.1565 Kráľ Žigm und odm enil šľachtica Imricha z Perina v roku 1408 darovaním stropkov­ ského panstva, čo opätovne potvrdil aj v roku 1410. V darovacích listinách je zapísaná aj tá­ to dedina ako majetková súčasť toho panstva.1566 Vtedy použitý nem ecký názov v zmysle Pucákova Po rúba svedčí, že sídlisko založil šoltýs Pucák s poddaným i podľa zákupného práva. V neskorších písomnostiach sa dedina vy­ skytuje pod názvom Pucak a jeho pravopisných obm enách. Založenie tam ojšieho sídliska m ožno predpokladať v 14. storočí, prípadne začiatkom 15. storočia. Jeho pôvodcam i m ohli byť roľníci,1567 alebo valasi. V prospech valachov sved­ čí to, že v 16. storočí v dedine sídlili valašské, rusínske domácnosti. Pucák bol od založenia nepretržite ešte aj v 17. storočí majetkovou súčasťou stropkov­ ského panstva.1568 V urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 m ožno zistiť, že vtedy v dedine pôsobil šoltýs a valašské, rusínske poddanské rodiny. Ich povinnosti zemepánom boli po­ stupne také, aké obyvateľov vo valašských dedinách Breznička a Veľkrop.1569 Tamojšie valašské domácnosti v roku 1567 zdanili daňou kráľovi od troch port, v roku 1582 od 3,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných osemnásť poddanských domov, zaiste aj dom šoltýsa. Bol tam aj dom pravoslávneho farára, lebo v dedine mali kostol, o čom je doklad z roku 1601.1570 Na prelome 16. a 17. storočia bol Pucák stredne veľkou rusínskou dedinou, najväčšou v priľahlom okolí.

1554Tamže, A 2678, s. 51; A 2677, s. 417. 1555Magyarország, s. 179,185. 1556AM Košice, Taj. árch. U Mysle, nr. 1 „possessionem ... Keren". 1557Stanislav, Slovenský I, s. 496; II, s. 284 uvádza aj chotárny názov Porong v zmysle pruh. 1558Nagy, CD HA IV, s. 166 „possessionem... Keren" z r. 1341. MOL, DL 5338 „Keren" z r. 1364; DL 10402 „Keren" z r. 1415; DL 18079 „Keren" z r. 1479. 1559Nagy, CDHA VII, s. 265 „de ... Mohy in Viliam Keren". 1560Nagy, CDHA IV, s. 166 „Keren ... cum ... tributo in eadem villa exigi consueto" z r. 1341. MOL, DL 70772 „tributa poncium super fluvio Harnad in ... Keren ... indebite existencíum" z r. 1409. 1561MVH. I - 1, s. 250, 344, 360 „Petrus sacerdos ecclesie Sancte Virginis de Keri", „de Koreň", „de Keron'

1562MOL, Kamara, A 2677, s. 12, 163, 239 „Kerein", „Kerem... Turcis subjecta". 1563Tamže, A 2678, s. 3; A 2677, s. 405. 1564Magyarország, s. 180,186. 1565Majtán, Názvy, s. 199 1566MOL, DL 9404,9406, 9657,9671 „ac villis... Puczagshaw". Mályusz, ZsO II - 2, č. 6078, 7599, 7714. 1567Tak sa domnieval Beňko, Osídlenie, s. 257. 1568MOL, DL 70857, 70858, 70862, 70870 „Pwczak" z r. 1430; DL 24541 „Puczaak" z r. 1454. ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 43 „Pwczak" z r. 1506. Pozri aj nasl. poznámky. 1569MOL, Kamara, U et C, fasc. 4, nr. 49, s. 375 „Sequuntur Rutheni"; s. 383 „Pwczak". ŠOBA Prešov, Pete S, i. č. 154, s. 7 „Pwczak, Ruthenica". 1S7° MOL, Kamara, A 2677, s. 28,172, 250,270 „Pucak", „Pucziak", „Puczak, battiko".

240

ZEMPLÍN

KOŠKOVCE

V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli, ubúdalo ich a dedina sa zmenšovala. V roku 1610 valachov aj želiarov zdanili spolu od jednej porty, v roku 1635 od 0,5 porty.1S71 O kolo roku 1639 tam hospodárili len tri valašské, rusínske dom ácnosti.1572 V Pucáku v roku 1715 žilo osem, v roku 1720 len šesť poddanských dom ácností. V de­ dine bol aj m lyn .1S73

dom šoltýsa a kostol.1580 Vtedy boli Košarovce stredne veľkou dedinou so slovenským roľ­ níckym obyvateľstvom. V 17. storočí poddanské dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vte­ dajších sedliakov a želiarov spolu od 1,25 porty, v roku 1635 len želiarov od osm iny por­

KOŠAROVCE Košarovce ležia v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v dolnej a západnej časti doliny Oľky, východného prítoku Ondavy, v nadmorskej výške okolo 180 m. Najstaršie doklady o tejto dedine sa zachovali v listinách kráľa Žigm unda o darovaní stropkovského panstva šľachticom z Perina v roku 1408. Na onom panstve už skôr totiž jest­ vovala aj táto dedina.1574 V listinách z 15. storočia sa vyskytuje v uvedenom nemeckom názve alebo v maďarskom názve v totožnom zmysle Košarova Poruba. Oba názvy a neskoršie správy o vývoji dediny v 16. storočí vedú k poznatku, že sídlisko založil šoltýs Košar s poddaným i podľa zákupného, nem eckého práva v 14. storočí.1575 Po založení sídliska vznikol aj ľudový, slovenský názov Košarovec či Košarovce. O d toh­ to bol odvodený trvalý maďarizovaný názov Kosarocz. Oba názvy sa vyskytujú od 16. sto­ ročia. Košarovce od 14. storočia patrili nepretržite aj v 17. storočí k stropkovskému panstvu.1576 V Košarovciach bol kostol zaiste už od 14. - 15. storočia, avšak doklady o ňom sú od 17. storočia. Okolo roku 1666 bol drevený a mal dva zvony. Vtedy bol filiálnym kostolom a b o­ hoslužby v ňom vysluhovali evanjelickí a. v. kazatelia z Jankoviec, prípadne Veľkej Dom aše.1S77 V roku 1768 postavili nový, m urovaný kostol, v ktorom už pôsobili rímskokato­ lícki farári.1578 Jedinečné inform ácie o Košarovciach obsahujú urbáre stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567. V nich zisťujeme, že vtedy v dedine pôsobil a hospodáril šoltýs, ktorému pat­ ril aj vodný m lyn. Hospodárilo tam aj deväť poddanských, roľníckych dom ácností sloven­ ského pôvodu. K zemepánom mali také povinnosti, aké odvádzali obyvatelia Ch otče.1579 Košarovské sedliacke dom ácnosti v rokoch 1567 a 1582 zaplatili daň kráľovi od 3,75 por­ ty. Tamojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvanásť poddanských domov, zaiste aj

1571Tamže, A 2678, s. 21; A 2677, s. 395. 1572ŠOBA Prešov, Pete S, nr. 383, s. 9 „Puczak, Ruthenorum". 1573Magyarország, s. 182, 187. 1574MOL, DL 9404, 9406 „ac villis ... Cassorhaw". Pozri aj DL 9657, 9671 z r. 1410. Mályusz, ZsO 11-2 č. 6078, 7599, 7714. 1575Taký pôvod dediny predpokladá aj Beňko, c. d., s. 258. 1576MOL, DL 70857, 70858,70862,70870 „Cosarwagasa", „Kosarwagasa" z r. 1430. ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 43 „Kozarwagasa" z r. 1465; č. 63 „Kozarocz z r. 1506. Pozri aj ďalšie poznámky. 1577Hôrk, Sáros, s. 89, 294. Uličný, Reformácia, s. 117. 1578Súpis 2, s. 81. 1579MOL, Kamara, U et C, fasc. 4, nr. 49, s. 359 „Villae Sclauonicales,,; s. 374 „Kassarowecz". ŠOBA Prešov, Pete S, i. č. 154, s. 2 „Kassarocz, Sclaui".

241

ty.1581 Koncom 17. storočia a začiatkom 18. storočia poddaných pribúdalo, m ožno aj zásluhou prisťahovalcov. V rokoch 1715 a 1720 žilo v Košarovciach po desať poddanských dom ác­ ností.1582

KOŠKOVCE Koškovce ležia vo východnej časti Ondavskej vrchoviny, v údolí strednej časti Laborca, v nadmorskej výške okolo 192 m . Viacerí poddaní, obyvatelia Koškoviec, patriaci Drugetovcom, v roku 1477 spustošili po­ lia poddaných v chotári Zbudského D lhého, patriaceho šľachticom zo Zbudze. Po sťažnos­ ti šľachticov zo Zbudze kráľ Matej poveril hodnoverné miesto Leleský konvent, aby preve­ ril skutkový stav. Šľachtici zo Zbudze krátko pred rokom 1478 údajne zabrali územ ný majetok, patriaci do chotára Koškoviec, proti čom u protestovali šľachtici Drugetovci z H um enného. Dvorský sudca Štefan z Bátora preto v roku 1478 poveril konvent v Lelesi, aby vyšetril oprávnenosť sťažujúcich sa Drugetovcov. V oboch mandátoch sú najstaršie doklady o dedine Koškovc e 1583

Do písom ností ju v 15. až 17. storočí zapisovali ako Koskocz, čo bol maďarizovaný ná­ zov, odvodený od pôvodného slovenského názvu Koškovce. Názov nepochybne korení v mene či prezývke tam ojšieho prvého šoltýsa. Na základe uvedených poznatkov a vývoja dediny v 16. storočí predpokladáme, že Koš­ kovce založil šoltýs s poddaným i v 14., najneskôr v prvej polovici 15. storočia podľa zákupného, nem eckého práva z podnetu, prípadne aspoň so súhlasom šľachticov Drugetov­ cov. Koškovce boli od založenia nepretržite až do konca 17. storočia vo vlastníctve Druge­ tovcov a majetkovou súčasťou ich hum enského panstva.1584 Vzhľadom na pôvod Koškoviec treba predpokladať, že v dedine jestvoval kostol už v 15. storočí. Do polovice 16. storočia boli obyvatelia Koškoviec rímskokatolíckeho náboženstva. Z iniciatívy zemepánov Drugetovcov postavili v dedine v roku 1584 m odlitebňu, v ktorej vysluhovali bohoslužby evanjelickí kazatelia. Pôvodne renesančná m odlitebňa po neskor-

1580MOL, Kamara, A 2677, s. 28,172, 250 „Kosaroc", „Kossaroch", „Kosarocz". 1581Tamže, A 2678, s. 22; A 2677, s. 392. 1582Magyarország, s. 180,186. 1583SNA, HM Lei es. k., A. a. 1477, nr. 11 „per... populos... in possesione Kwsckawez commorantes". Tamže, Metales c. Zemplín., nr. 24 „intra metas possessionum Koskocz". Beňko, c. d., s. 263 ako najstarší chybne uvádza doklad údajne z roku 1453, hoci pochádza z roku 1543. Sedlák, RDS11, s. 513 - 514, č. 1208, pozri aj s. 596, stotožnil s Koškovcami doklad z roku 1314, ktoré sa vzťahujú k Veľkým Raškovciam a Malým Raškovciam. 1584SNA, HM Leles. k., A. a. 1548, fasc. 5, nr. 44 „Koskowcz" z r. 1548. Pozri aj naši. poznámky.

242

243

ZEMPLÍN

KOVÁČI

ších stavebných úpravách stojí doteraz.1585 Evanjelickí kazatelia v nej pôsobili aj v 17. sto­ ročí. Koškovskí kalvíni patrili do skupiny slovenských kalvínskych farností v strednom Zem plíne.1586 Koncom 17., prípadne v 18. storočí Koškovčania opäť prestúpili na rímskokatolícke ná­ boženstvo. Koškovské sedliacke dom ácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od piatich port. Po­ zemky po dvoch sedliackych dom ácnostiach ležali opustené, avšak iných päť dom ácností bolo želiarskych. V roku 1582 sedliakov zdanili od dvoch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných štrnásť poddanských dom ov a nepochybne aj dom m iestneho šoltýsa.1587 Síd­ lisko dopĺňala evanjelická m odlitebňa. Po výkyvoch počtu obyvateľov v druhej polovici 16. storočia boli Koškovce na prelome 16. a i y storočia stredne veľkou dedinou s tradične roľnícko - poddanským, slovenským obyvateľstvom. V poslednej tretine 16. storočia a v 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli, o čom svedčí zm enšovanie ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spo­ lu od jednej porty, v roku 1635 len od pol a osm iny porty.1588 V roku 1623 žili v Koškovciach dve šoltýske dom ácnosti. Jednej patrilo celé šoltýstvo, druhej štvrtinové. Poddanských dom ácností bolo pätnásť. Z nich dve sedliacke hospodári­ li na celých usadlostiach, sedem dom ácností na polovičných usadlostiach. Ďalších šesť do­ mácností bolo želiarskych. Obyvatelia mali k zemepánom podobné povinnosti, aké ich súčasníci v roľníckych dedinách, napr. v Topoľovke.1589 V druhej polovici 17. storočia a začiatkom 18. storočia obyvateľov aj dom ov ubúdalo. V roku 1690 celé a polovičné šoltýstvo patrilo štyrom rodinám. Sedliackych dom ácností bolo desať, pričom tri hospodárili na polovičných a sedem na štvrtinových usadlostiach. Pozemky po jedenástich dom ácnostiach ležali opustené.1590 Začiatkom 18. storočia boli Koškovce m alou dedinou. V roku 1715 v nich žilo sedem, v roku 1720 osem poddanských dom ácností.1591 Juhovýchodne od obce je strmý kopec zvaný Hradek. Napriek názvu sa doteraz nepo­ darilo na ňom zistiť stopy po prípadnom hrádku.1592

1520 opustili alebo vymreli, lebo v roku 1524 už nejestvovalo. Priľahlý územ ný majetok aj neskôr pom enúvali názvom bývalého sídliska.1594 Uvedená dedina aj majetok sa v písom nostiach vyskytujú s dedinami M alčice a Petrikovce. Z toho vychodí, že uvedená dedina sa nachádzala v ich susedstve.1595

KOTHAN

KOVÁČI O kováčskom potoku je doklad z roku 12621596 Mešťanom, resp. mestu Ú jhely patrila aj dedina Kováči. Keď im bola odňatá, požiadali kráľa Ladislav IV. o jej vrátenie. Kráľ im vyhovel a v roku 1282 vrátil dedinu mešťanom Újhelya.1597Dedina Kováči bola aj v 14. storočí majetkovou súčasťou mesta Újhely, resp. hrad­ ného panstva Újhely, o čom svedčí doklad z roku 1321.1598 Pravdepodobne v prvej štvrtine 15. storočia obyvatelia dedinu opustili, v roku 1429 tam sídlisko už nejestvovalo. Avšak príslušný územ ný majetok aj vtedy pom enúvali názvom bý­ valej dediny, teda Kováči.1599 Názov dediny zachoval to, že sídlisko založili kováči. Boli to remeselníci so svojskými povinnosťami kováčov k panovníkovi z obdobia Veľkomoravskej ríše, za Svätopluka, teda zo sedemdesiatych až osemdesiatych rokov 9. storočia, prípadne až k uhorským kráľom v 11. až 12. storočí. Prvá možnosť sa javí pravdepodobnejšou. Dedina mala totiž len slo­ venský názov. V druhom prípade by zaiste vznikol maďarský či maďarizovaný názov Kovacsok, čo sa však nestalo. Zemepisnú polohu dediny Kováči m ožno len približne zistiť. Nepochybne sa nachá­ dzala pri Ú jhely (Sátoraljaújhely), lebo v takom istom vlastníckom vzťahu k mestu a mešťa­ nom Újhelya boli v druhej polovici 13. a v 14. storočí aj dediny Borša a Tŕňa.

KOŽUCHOV Kožuchov leží uprostred Východoslovenskej nížiny, na západnom vale Ondavy, v nad­ morskej výške okolo 105 m . Archeologickým prieskumom sa na poli, južne od Kožuchova našli stopy po zaniknutej osade a keramika z 11. až 12. storočia.1600

Zem anom z Markoviec patril v 15. storočí a začiatkom 16. storočia územ ný majetok so sídliskom, zapisovaným pod názvom Kothan.1593Poddaní však tamojšie sídlisko okolo roku 1585Súpis 2, s. 108. 1586 u l i č n ý , R e fo r m á c ia , s. 117.

1587MOL, Kamara, A 2677, s. 42,190, 255 „Koskoc", „Kozkocz". 1588Tamže, A 2678, s. 38; A 2677, s. 412. 1589MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 121 - 125 „Koskocz". 1590ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 278, s. 130 „Koskocz". 1591Magyarország, s. 180, 186. 1592Slivka, Vallašek, Hrady, s. 143. 1593MOL, DL 62300, 62302 „in possessionibus ... Kothan" z r. 1448 a 1449; DL 62381, 62422 „in possessionibus ... Kotthan" z rokov 1504 a 1519.

1594SNA, HM Leles. k., A. a. 1524, nr. 33 „predio Kotthan" z r. 1524. 1595Szirmay, Notitia topographica, s. 126 uviedol, že tak zapisovaná samota či pustatina leží pri Malčiciach, čo prevzal Csánki, Magyarország, s. 354. 1596Wenzel, CDAC, XI, s. 518 „rivuli Kuach ... cadit... in fluvium Potok". 1597Wenzel, CDAC, IX, s. 391 „possessiones ipsorum ... Koachy ... vocatas, ad eandem villam Wyhel pertinentes, que ab eisdem fuerant alienate ... reddidimus et restituimus eisdem. Borsa, RRSA, II 2, 3, č. 3184. 1598Sedlák, RDS1II, s. 285, č. 624 „possessionum seu villarum ... Kuachi". 1599MOL, DL 12092 „prediis ... Kowachy". 1600Budinský - Kríčka, V.: Archeologické prieskumy a nálezy na východnom Slovensku. In: AVANS v roku 1977. Nitra, 1978, s. 43 - 44.

245

ZEMPLÍN

KRÁĽOVSKÝ CHLMEC

Najstaršia písom ná správa o Kožuchove sa zachovala z roku 1276, kedy mal v dedine kú­ riu zeman Peter syn Šim ona.1601 V latinských písom nostiach z 13. až 17. storočia sa táto dedina vyskytuje pravidelne pod názvom v tvaroch Kosuh a maďarizovanom Kasuh. Slovenský názov Kožuch nepochybne vznikol od prezývky, patriacej nezistiteľnému m užovi, ktorý mal k dedine a obyvateľom skôr rodový, ako feudálny vzťah.1602 Archeologické, písom né i jazykovedné doklady vedú k poznatku, že kožuchovské síd­ lisko dokázateľne trvá od 11. storočia, avšak jeho jestvovanie m ožno predpokladať aj pred 11. storočím. O starobylosti Kožuchova svedčí aj vývoj tamojšej farnosti. V Kožuchove dodnes sto­ jí kostol, ktorého základné časti, teda apsida a obvodové murivo sú románske, pochá­ dzajúce z prvej polovice 13. storočia.1603Treba však pripustiť, že tento kostol nebol prvým kostolom v Kožuchove, ale že tam už stál starší kostol, čo môže preveriť len archeologic­ ký výskum . V každom prípade postavenie kostola v Kožuchove v prvej polovici 13. sto­ ročia nepriam o dokazuje, že Kožuchov bol vtedy už vyvinutou, primerane veľkou dedi­ nou, vhodnou pre kostol a sídlo farnosti. Kožuchovský farský kostol bol v stredoveku zasvätený Panne M árii. Uvedené patrocínium tam bolo nepochybne v 13. storočí, doká­ zateľne v 14. storočí a trvalo pravdepodobne do polovice 16. storočia, do reformácie. V tridsiatych rokoch 14. storočia pôsobili v kožuchovskom kostole postupne farári Ján a Tomáš, ktorí tiež vyplácali do pápežskej pokladnice desatinu z ich príjm ov od tam ojších farníkov.1604 V prvej polovici 17. storočia bol kožuchovský kostol farským kostolom evanjelickej re­ formovanej cirkvi.1605 H oci sa nezachovali listiny o darovaní Kožuchova zem anom , m ožno predpokladať, že zemania vlastnili dedinu už v prvej polovici 13. storočia. V druhej polovici 13. storočia m a­ li v Kožuchove kúrie a názov dediny používali v prídom ku.1606 Zeman Pankrác z Kožucho­ va bol asi prívržencom a rytierom vo vojsku Omodejovcov, lebo bol obvinený z nevery kráľovi, takže jeho majetok ako konfiškát pripadol kráľovi. V roku 1325 ten majetok nado­ budol zeman Peter Literát, prívrženec a familiár Drugetovcov. Jem u patrila časť Kožuchova v druhej štvrtine 14. storočia.1607 Väčšia časť dediny aj vtedy a neskôr celá ešte v 17. storočí bola vo vlastníctve m iestnych zem anov.1608 Kožuchovom tiahla krajinská cesta v smere juh - sever. O priľahlom úseku cesty pri Ko­ žuchove je doklad z roku 1338.1609

O kolo polovice 14. storočia si niekoľké kožuchovské poddanské dom ácností postavili dom y v novej sídliskovej časti. Tak vznikol M alý Kožuchov či Vyšný Kožuchov, ktorý jest­ voval vedľa Veľkého Kožuchova či Nižného Kožuchova aj v 15. storočí.1610 Sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej vo Veľkom Kožuchove boli v roku 1441 zda­ nené daňou kráľovi od dvadsiatich štyroch port, v M alom Kožuchove od dvadsiatich dvoch port.1611 Kožuchov bol vtedy veľkou dedinou s najmenej štyridsiatimi siedmymi obývaný­ mi poddanskými dom am i. V roku 1566 aj do Kožuchova vtrhol vojenský oddiel krymských Tatárov, ktorý dedinu spustošil a vypálil, takmer všetci obyvatelia zahynuli alebo zutekali. Zostalo len pár dom ov a dom ácnosti. Po drancovaní boli v roku 1567 zdanení sedliaci len od jednej porty, v roku 1582 od 1,5 porty. Ešte aj v roku 1600 bolo v Kožuchove len osem obývaných poddanských dom ov.1612Na prelome 16. a 17. storočia bol Kožuchov m alou dedinou s prevažne poddan­ ským obyvateľstvom. Poddanských domácnosti ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 tam oj­ ších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od štvrť a osm iny porty, v roku 1635 sedliakov od štvrť porty. Želiarov vtedy nebolo.1613 M alou dedinou bol Kožuchov aj na prelome 17. a 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 ži­ li v Kožuchove postupne tri a šesť sedliackych dom ácností.1614

1601Wenzel, CDAC XII, s. 169 „de Kosuh". V tomto zmysle treba upraviť a spresniť údaje o Kožuchove v knihe Dejiny Trebišova, Košice 1982, s. 80 (autor príslušnej časti F. Uličný). 1602Stanislav, Slovenský II, s. 290 názov Kožuchov odvodzoval od prímena Kožuch. 1603Súpis 2, s. 111. 1604MVH, I - 1, s. 250, 320, 332, 346, 362 „Johannes sacerdos Beate Virginis de Zohud", „Johannes de Cosuh", „Thomas de Chesus", „de Kosuh", „de Kosuch". Pozri aj MOL, DL 68633 „in capellam ... in villa Kosuh in honorem beate virginis fabricatam" z roku 1338. 1605Tôrténelmi Tár, 7, 1906, s. 79, 287, 308. 1606MOL, DL 57230 „de Kosuh"z r. 1300. 1607Nagy, ZV I, s. 287 - 291. AM Košice, Taj. árch. T Jesszenei č. 2, 5, 7, 10, 26. 1608AM Košice, Taj. árch. PP Appendix 88; AA Stanch 1. MOL, DL 13273,17679. Nagy, ZV I, s. 255. 1609MOL, DL 68633.

16,0AM Košice, Taj. árch., PP Appendix 88 „Alkasuh" z r. 1358. Nagy, ZV III, s. 255, 256 „Kyskosuh", „Kosuh Parwa" z r. 1364. MOL, DL 17679 „Nagkaswh ... Kyskaswch" z r. 1475. 1611MOL, DL 99507 „Nagykasuch... Kyskasuch". 16,2MOL, Kamara, A 2677, s. 15, 224 „Kasuh", „Kasu". 1613Tamže, A 2678, s. 10; A 2677, s. 400. 16,4Magyarország, s. 180,185. 1615Pastor, J.: Základný výskum na staroslovanskom mohylovom pohrebišti v Kráľovskom Chlmci. In: Archeologické rozhledy III, 1951, s. 55 - 56, 60 - 62. Andel, Výsledok, s. 166. Budinský - Kríčka, Kráľovský Chlmec. In: VSNS, s. 109. Gašaj, D. - Jurečko, P. - Olexa, L.: Výsledky prieskumov v Košickej kotline a na Východoslovenskej nížine. In: AVANS 1979. Nitra 1980, s. 75. 1616Marsina, CDS11, s. 146 „Predium eciam Helmech". Listina bola síce v 20. rokoch 14. storočia textovo, obsahovo upravená, teda falšovaná, avšak tento údaj v nej je hodnoverný.

244

KRÁĽOVSKÝ CHLMEC Kráľovský Ch lm ec leží na úpätí kopca, dom inanty juhovýchodnej časti Východoslo­ venskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 114 m . Archeológovia tam našli a preskúmali sloviensky m ohylník s desiatkami žiarových m o­ hýl, pochádzajúcich z 8. storočia až prvej polovice 10. storočia, ale aj črepy slovienskej ke­ ramiky z 8. a 9. storočia, ale i m ladšej.1615 Prvé písom né správy o Ch lm ci sú v listine kráľa Ondreja II. z roku 1214. Listinou kráľ potvrdil leleskému prepoštovi vlastníctvo majetkov, ktoré vznikajúcem u prepošstvu daro­ val vacovský biskup Boleslav (1188-1211). Jednou z darovaných dedín a k nej patriacich územ ných majetkov bol aj C h lm e c.1616Z obsahu listiny je zrejmé, že chlmecké sídlisko jest­ vovalo už pred 13. storočím. Chlm ec zapisovali do písom ností v 13. až 17. storočí ako Helm ech, od 15. storočia aj Helmecz, čo boli maďarizované podoby pôvodného slovenského názvu Chlm ec. Ten ko-

246

247

ZEMPLÍN

KRÁĽOVSKÝ CHLMEC

rení v starobylom slove chlm , ktorým pom enúvali miernu vyvýšeninu v rovinatom kraji. Nepochybné je, že názov Ch lm ec vznikol v slovenskom jazykovom prostredí.1617 Archeologické výskum y a poznatky, obsah listiny z roku 1214, napokon pôvod názvu Ch lm ec vedú ku konštatovaniu, že sídlisko Ch lm ec jestvuje od 8. storočia, kedy patrilo k najstarším slovienskym sídliskám v okolí. Je pravdepodobné, že dedinu Ch lm ec nadobudol otec vacovského biskupa Boleslava v druhej štvrtine 12. storočia. Boleslav ju ako zdedený majetok daroval na prelome 12. a 13. storočia kláštoru premonštrátov v Lelesi, o čom svedčí uvedená listina z roku 1214. Treba upozorniť, že leleskému prepoštovi patrila len časť chlmeckého majetku, susediaca s cho­ tárom Lelesa. O d štyridsiatych rokov 14. storočia a v druhej polovici 14. storočia leleskí pre­ pošti hájili svoj nárok na vlastníctvo chlm eckého majetku, prípadne sa usilovali získať ďal­ ší, vtedy patriaci šľachticom. Ich úsilie nebolo úspešné.1618 Chlm ecký majetok bol údajne od čias kráľa Ladislava IV. (1272-1290) vo vlastníctve via­ cerých šľachticov, avšak priame doklady o tom sa nezachovali.1619Faktom je, že na prelome 13. a 14. storočia m al v Ch lm ci kúriu šľachtic D ionýz.1620Jem u a jeho príbuzným kráľ Ka­ rol Róbert v roku 1323 Ch lm ec skonfiškoval a daroval šľachticovi M ikčovi. M ikčovi a jeho dedičom patril C h lm ec aj začiatkom druhej polovice 14. storočia.1621 Kráľ Žigm und v roku 1403 daroval Ch lm ec šľachticovi Matúšovi z Pavloviec.1622 Zaiste z podnetu Matúša na kopci nad mestečkom postavili hrad, ktorý spĺňal svoju funkciu do konca 16. storočia.1623 Zvyšky múrov hradu, prípadne prebudovaného na kaštieľ sa doteraz zachovali na kopci, zvanom Kráľovský vŕšok, južne od m esta.1624 K hradnému panstvu Ch lm ec v 15. - 16. storočí patrilo mestečko Ch lm ec a dediny M a­ lý Horeš, Semjén a Ricse. V druhej polovici 16. storočia mestečko Chlm ec a rovnomenné hradné panstvo začle­ nili do hradného panstva Sárospatak. Jeh o vlastníkmi boli najmä šľachtici z Bátora a v pr­ vej polovici 17. storočia Ňáriovci. V Ch lm ci bol kostol pravdepodobne už pred 14. storočím, hoci doklady o ňom sú od 14. storočia. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár M ikuláš a zasvätený bol sv. Trojici.1625 Najstaršie gotické časti m iestneho katolíckeho kostola pochádzajú z polovice

14. storočia.1626 Z uvedených skutočností je zrejmé, že to bol v poradí najmenej druhý ta­ mojší kostol. Aj ten však v polovici 15. storočia z popudu šľachticov z Pavloviec zčasti či úp l­ ne prestavali a nový, či stavebne upravený kostol bol zasvätený sv. D u ch u .1627Katolícki fará­ ri v ňom vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. storočia. Od druhej polovice 16. storočia, dokázateľne od roku 1582 v tam ojšom kostole pôsobi­ li evanjelickí reformovaní kazatelia.1628 Chlm ecká farnosť evanjelickej reformovanej cirkvi trvá doteraz, avšak časť obyvateľstva od 17. či 18. storočia bola opäť rímskokatolícka. O ko­ lo roku 1700 už m urovaný kostol patril rímskokatolíkom.1629 Kalvíni si postavili tzv. tole­ rančný kostol v roku 1787.1630 O trhu v C h lm ci je síce zápis v listine z roku 1214, avšak v tej časti, ktorá bola do listiny zapísaná pri jej falšovaní v tridsiatych rokoch 14. storočia.1631Chlm com tiahla krajinská ces­ ta v smere juh - sever. O jej južnej časti je doklad k roku 1258.1632 Táto skutočnosť priazni­ vo vplývala na zavedenie trhu v Chlm ci v 14. storočí. Konal sa vo štvrtok a doklad o ňom sa zachoval z roku 1462. Vtedy však už Chlm ec tradične považovali za mestečko.1633 Zostal nim aj v nasledujúcich storočiach.1634 V chlm eckom chotári sa nachádzali vinice, o ktorých sú doklady od 15. storočia.1635 O obilninárstve tamojších obyvateľov nepriamo svedčia miestne vodné m lyny, o kto­ rých sú doklady od 15. storočia.1636 Meštianske, roľnícke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 7,5 porty. Želiarskych domácností bolo šestnásť a ďalšie dve služobníčke daň ne­ platili. Polia a obydlia po dvoch dom ácnostiach ležali opustené. V roku 1582 zdanili meš­ tianske dom ácnosti od desiatich port. V roku 1600 malo sídlisko päťdesiatpäť obývaných meštianskych domov, kostol, faru, školu, tri kúrie miestnych zemanov a m lyn .1637 Na prelome 16. a 17. storočia bol C h lm ec stredne veľkým mestečkom v Zemplínskej župe, s prevažne roľníckym , ale aj rem eselníckym , farským a zem ianskym obyvateľ­ stvom.

16,7Stanislav, Slovenský II, s. 226. 1618Sedlák, RDS11, s. 146, č. 296 „terra Helmech" z r. 1304. SNA, SA Leles. prep., XIV. stor. nr. 19, 30, 295, 315 „possessio Helmech" z r. 1342, 1344, 1378, 1380. Pozoruhodné je, že prepošti neargumentovali listinou z roku 1214. 1619Nagy, CDHAII, s. 99. 1620Sedlák, RDS11, s. 187, č. 404 „in Viliam Helmech" z r. 1306. 1621Nagy, CDHA 11, s. 100 „possessionem Helmuch". Pozri aj s. 557 - 558, 629 „Helmech" z r. 1332. MOL, DL 71978 „Helmecz" z r. 1364. 1622MOL, DL 8890, 8891, 8893 „possessionem Helmech". Mályusz, ZsO II - 1, č. 2715. 1623Varjú, LB I, s. 590 „Dátum in Helmecz" z r. 1427. Nagy, NSz II, s. 507, 513 „Dátum in Helmecz" z r. 1453 a 1454. SNA, SA Leles. prep., XV. stor. nr. 418 „castri... Helmecz" z r. 1474; XVI. stor. nr. 68 „castri Helmecz" z r. 1513. Géresi NKIII, s. 397 „castra et castella... Helmecz" z r. 1573; s. 457 „domus et curiae nobilitaris in oppido Helmecz" z r. 1589. 1624Slivka, Vallašek, Hrady, s. 143. 1625M VHI - 1, s. 251, 323, 331, 345, „Nicolaus sacerdos de Sancta Trinitate de Helmech", „Nicolaus de Helmech", „de Helmuch", „de Helmehi".

1626Súpis 2, s. 122 - 123. 1627MOL, DL 14490, 71983 „in possessione ... Helmecz ... ecclesiam ... parochialem, que a prioribus ... temporibus vetustate asumpta abolita fuit ... de novo ... edificaverunt; ecclesie parochiali in ... Helmecz in honore Sancti Spiritus constructe" z r. 1451. 1628Zoványi, Protestáns, s. 126. MOL, Kamara, A 2677, s. 272 „Helmecz, concionator" z r. 1601. 1629Adalékok XX, 1914, s. 157 „Helmácz (templum) lapideum catholicorum". Uličný, Reformácia, s. 118. 1630Súpis 2, s. 122 - 123. 1631Marsina, CDS11, s. 146 „Helmech... cum libero foro". Tak nepomenúvali trhy začiatkom 13. storo­ čia, ale v 14. storočí. 1632Fejér, CDH IV - 2, s. 450, 452, 465 „viam que vadit ad Helmech" od Semjena. 1633MOL, DL 31771 „in Helmecz ... opidis" z r. 1461; DL 66986 „feria quinta ... in Helmecz ... oppidis diebus fori" z r. 1462. Uličný, Začiatky, s. 262. 1634Géresi, NK III, s. 457 „in oppido Helmecz" z r. 1589. 1635SNA, SA Leles. prep., XV. stor. nr. 304 „decimas vinorum ... possessionis Helmecz ... quia vinee de novo in eisdem montis plantáte sunt" z r. 1451. ŠOBA Prešov, Gillani, i. č. 67 „ac vineis in promontorio oppidi Helmecz" z r. 1589. 1636SNA, SA Leles. p., XV. stor. nr. 48 „in molendina in suburbio castri Helmecz" z r. 1474. 1637MOL, Kamara, A 2677, s. 5, 195, 243, 272. „Helmec", „Helmech", „Helmecz".

248

249

ZEMPLÍN

KRÁSNY BROD

V 17. storočí roľnícke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa primerane prejavo­ valo aj v znižovaní ich zdaňovania. V roku 1610 zdanili bohatších aj chudobnejších mešťa­ nov - roľníkov spolu od 5,25 porty, v roku 1635 od troch port.1638 Mešťania nielen chudobneli, ale ich aj ubúdalo a mestečko sa zmenšovalo. V roku 1715 žilo v Kráľovskom Ch lm ci iba devätnásť meštianskych domácností. V roku 1720 síce už trid­ saťdeväť, ale aj s tam ojším i zemianskymi domácnosťami. V chotári sa aj vtedy nachádzali vinice.1639

padne schudobneli, lebo v roku 1582 sedliakov zdanili len od piatich port. V roku 1600 stá­ lo v Krásnovciach šestnásť obývaných poddanských dom ov.1643 Vtedy boli stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. O d prelom u 16. a 17. storočia sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 boli sedliaci aj želiari zdanení spolu od jednej porty, v roku 1635 už len želiari od štvrť a osm iny porty.1644 V 17. storočí ubúdalo postupne aj domov, takže na prelome 17. a 18. storočia boli Krás­ novce m alou dedinou. V roku 1715 m ali štyri, v roku 1720 už deväť poddanských dom ác­

Pri Kráľovskom C h lm ci jestvovala v stredoveku aj osada či dedina s názvom zapisova­ ným ako Kachun, tá však zanikla.

ností.1645

KRÁSNOVCE

KRÁSNY BROD

Krásnovce ležia v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom vale Laborca, v nadmorskej výške okolo 108 m . Kráľ Žigm und v roku 1403 daroval šľachticom zo Žbiniec časť panstva Pozdišovce, ku ktorému patrila aj dedina Krásnovce.1640 V darovacej listine je najstaršia správa o tejto de­ dine. Z nej však vyplýva, že tamojšie sídlisko a k nem u patriace pozem ky jestvovalo už skôr. V písom nostiach z 15. a 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Krazna. Ten dosvedčuje, že pôvodným názvom dediny bol názov Krásna, ktorý sa najskôr ako chotárny názov vzťa­ hoval k polohe, na ktorej neskôr vzniklo sídlisko. Hoci je celkom zrejmý slovenský jazyko­ vý pôvod názvu, on nič neprezrádza o čase vzniku sídliska, hoci je nepochybné, že ho vy­ budovalo slovenské obyvateľstvo. Na základe uvedených poznatkov treba jestvovanie tejto dediny predpokladať pred 15. storočím.

Krásny Brod leží v doline horného Laborca, v nadmorskej výške okolo 300 m . Šľachtici zo Zbudze v roku 1478 alebo skôr údajne zabrali časť majetku v chotári Krás­ neho Brodu, proti čom u protestoval Ladislav Druget, vlastník dediny Krásny Brod a suse­ diacich dedín, patriacich k panstvu H um enné. Keď dvorský sudca v roku 1478 nariadil vy­ šetriť sťažnosť Drugetovcov, pri tej príležitosti vznikol najstarší zápis o Krásnom Brode.1646 Dedinu zapisovali v niekoľkých pravopisných obm enách názvu Krásny Brod. Ten vy­ jadroval to, že v blízkosti jestvoval pohodlný, teda krásny brod cez Laborec, ktorý cestujú­ ci používali dávno pred založením dediny. Chotárnym názvom Krásny Brod pom enúvali toto miesto obyvatelia z južnejšie ležiacich starších dedín, napr. z Radvane či Zbudzského

Krásnovce nepochybne už v 14. storočí patrili k panstvu Pozdišovce. O takej majetkovej príslušnosti dediny v 15. a 16. storočí svedčia viaceré súdobé písomnosti. Vtedy boli ich ze­ mepánm i postupne šľachtici z Hrádku (v Šariši), zo Žbiniec, Pozdišoviec a Šem šeiovci.1641 V Krásnovciach bol kostol, ktorého pôvod a čas výstavby môže odhaliť len archeologic­ ký výskum. Určite jestvoval v 17. storočí, hoci koncom 17. storočia už bol opustený, nepo­ užívaný a pretrvávali z neho iba ruiny.1642 V polovici 16. storočia bývalo v Krásnovciach približne pätnásť až dvadsať poddanských dom ácností. Krátko pred rokom 1567 kráľovské vojsko vypálilo domy, prípadne spustošilo polia štyrom sedliackym rodinám , ktoré v najbližšie roky, kým si postavili dom y a nahra­ dili škody, neplatili daň kráľovi. V roku 1567 sedliacke domácnosti bez škôd a okrem rich­ tára a štyroch poškodených boli zdanené od 5,75 porty. Okrem sedliakov tam bolo ešte päť želiarskych dom ácností, ktoré daň neplatili. Neskôr sedliackych dom ácností ubudlo, prí-

1638Tamže, A 2678, s. 28 „Helmecz; A 2677, s. 419 „Oppidum Kiraly Helmecz". 1639Magyarország, s. 180, 185. 1640Nagy, NSz 11, s. 34 „possessiones... Krazna". 1641MOL, DL 12028, 13808, 67438 „Crazna", „Krazna" z r. 1428, 1444 a 1461. Pozri aj v nasledovnej poznámke. 1642Adalékok XX, 1914, s. 156 „Knasznd (de templo) sóla extant rudera". Editor Dongó Gy. zápis chybne lokalizoval do Krásneho Brodu. Tam však nikdy nebol rímskokatolícky, resp. evanjelický kostol. Súpis kostolov z roku 1700 uvádza iba rímskokatolícke a evanjelické (luteránske a kalvínske) kostoly.

Dlhého. Názov Krásny Brod je síce z jazykovedného hľadiska priehľadný, avšak neposkytuje in ­ formáciu o pôvode samotnej dediny. Vzhľadom na zemepisnú polohu a vývin osídlenia najbližšieho okolia a doklad z roku 1478 m ožno predpokladať, že sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva v prvej polovici 15. storočia. O krásnobrodských šoltýsoch sú prvé doklady z roku 1492. Šoltýs Lukáš so synom Iva­ nom boli členm i skupiny zbojníkov, vedených Fedorom Hlavatým. Z Krásneho Brodu po­ chádzali aj ďalší dvaja zbojníci, teda Senko syn Rusína a iný m iestny poddaný. Napokon v Krásnom Brode sa zbojníci schádzali.1647 V Krásnom Brode postavili pravoslávny kostol v 15., m ožno v 16. storočí. Dokázateľne jest­ voval pred rokom 1601 a neskôr. Svedčia o tom doklady o miestnom farárovi - baťkovi.1648*

1643MOL, Kamara, E 158, A 2677, s. 30,176, 253 „Krazna", „Kraszna". 1644Tamže, A 2678, s. 49; A 2677, s. 415. 1645Magyarország, s. 180,186. 1646SNA, HM Leles. k., Bercseniana , Fasc. 9, nr. 23 „terrarum intra metas... Kraznygrod". Listina je poškodená, časť z nej chýba. Beňko, Osídlenie, s. 267 ako najstarší uvádza doklad z roku 1492. Tak aj Krajeznavčyj, s. 435. 1647ŠOKA Bardejov, Bardejov mag. č. 3031 „filius Sculteti de Crasnibrod, Iwan"; 2878, 3070 „Fassio Senko Rutheni de Crasni Brod"; „Llephur de Crasznibrod ... Llucacz, scultetus de Crasznibrod ... omnia mala facit". O zbojníkoch pozri Húščava, A.: O činnosti zbojníckych družín na severovýchodnom Slovensku na konci XV. storočia. In: Historické štúdie 2,1956, s. 181 - 182. 1648MOL, Kamara, A 2677, s. 266 „Kraznibrod, battiko" z r. 1601. MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 288 - 289 „Kraznobrod ... Papsagh, pop Vasil..." z r. 1623.

250

251

ZEMPLÍN

KREPŠA

V 16. storočí tam jestvoval aj kláštor baziliánov s dreveným kostolom, ktoré boli v roku 1603 zničené. V obnovenom kostole sa mala v roku 1614 vyhlásiť únia, spojenie okolitých pravoslávnych farností s rímskokatolíckou cirkvou, avšak pravoslávne obyvateľstvo sa pro­ ti tom u vzbúrilo.1649

Slovenský nárečový názov sa do úradných písomnosti dostal až od 18. storočia.1656Ten korení v slovenskom slove krava. Vývoj nárečového názvu Kravjani - Kraviany do spisov­ ného Kravany svedčí o tom , že zakladatelia sídliska sa vyznačovali chovom kráv a hovä­ dzieho dobytka vôbec. Takú jedinečnú povinnosť m ohla mať iba skupina m iestnych pod­ daných k uhorským kráľom v 11. až 13. storočí, dovtedy, kým bola dedina majetkovou

Dedina Krásny Brod bola od založenia až do konca 17. storočia vo vlastníctve šľachticov Drugetovcov ako majetková súčasť ich hum enského panstva.1650 Krásnobrodské valašské domácnosti okrem šoltýsov v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 9,5 porty. Päť želiarskych dom ácností a zemepánsky úradník, správca zvaný krajnik či krajňak daň neplatili. V roku 1582 zdanili valachov od piatich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsaťštyri poddanských domov, jeden a dva dom y šoltýsov, faru, m ož­ no tam býval aj krajnik. Dedine dom inoval kostol.1651 Krásny Brod bol vtedy stredne veľ­ kou dedinou s rusínskym obyvateľstvom. Okolo roku 1623 hospodárili v Krásnom Brode dve šoltýske domácnosti, dvanásť valaš­ ských a osem želiarskych dom ácností. Žil tam aj pravoslávny farár aj s rodinou. Šoltýske, valašské dom ácnosti, ale aj farárova, platili zemepánom ročnú daň a odovzdávali dávky, charakteristické pre valaských obyvateľov, podobné, ako napr. v Habure.1652 V 17. storočí valašské dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 valachov aj že­ liarov zdanili spolu od vyše 2,25 porty, v roku 1635 od 1,5 porty.1653 V roku 1715 žilo v Krásnom Brode dvadsať, v roku 1720 iba štrnásť poddanských do­ m ácností. V dedine b ol aj m lyn .1654

súčasťou hradného panstva Zem plín. Založenie Kravian predpokladáme v druhej polovici 11. storočia, prípadne v 12. storočí. Od roku 1321 vlastnili túto dedinu šľachtici z rodu Bokša nepretržite ešte aj v 17. storo­ čí. V polovici 16. storočia jej časť patrila šľachticom z Perina, neskôr Drugetovcom .1657 Kravianskych sedliakov v roku 1441 zdanili daňou kráľovi desiatimi zlatým i a 75 de­ nárm i.1658Zo zdanenia vychodí, že obhospodarovali pozem ky v rozsahu okolo jedenásť ce­ lých usadlostí. Neskôr sedliakov ubúdalo a strácali užívané pozemky. V roku 1567 ich zda­ nili od štyroch port. Polia pre šesť udalostí boli opustené, ale štyri dom ácnosti boli želiarske. Vtedy tam žili aj dve dom ácnosti slobodníkov. Aj v roku 1582 zdanili sedliakov od štyroch port. V roku 1600 m alo sídlisko dvadsaťjeden obývaných poddanských do­ m ov.1659Na prelome 16. a 17. storočia boli Kravany stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom. Podľa urbára z roku 1601 boli sedliaci na celej usadlosti povinní zemepánom každo­ ročne vyplatiť daň jeden zlatý, (sedliaci na polovičnej usadlosti 50 denárov) na Vianoce odovzdaťgbel ovsa, chlieb či koláč a kuru. Odovzdávali aj deviatok od prasiec a vína z miest­

KRAVANY

nych v in íc.1660 V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli, ubúdalo ich a dedina sa zmenšovala. V roku 1610 sedliakov i želiarov zdanili spolu od pol porty, v roku 1635 len sedliakov od

Kravany ležia pod východným i výbežkami Slanských vrchov, v nadmorskej výške oko­ lo 170 m . Sú západnou časťou obce Podhorany.

štvrť porty, lebo želiarov nebolo.1661 Na prelome 17. a 18. storočia boli Kravany m alou dedinou. V roku 1715 v nich žilo se­ dem, v roku 1720 deväť sedliackych dom ácností.1662

V prvých dvoch desaťročiach 14. storočia boli Kravany vo vlastníctve šľachtica Petra sy­ na Petena, ktorému ich skonfiškoval kráľ Karol Róbert a v roku 1321 daroval šľachticom z rodu Bokša. Darovanie majetkov panstva Sečovce, teda i Kravian, kráľ potvrdil aj v roku 1323.1655

KREPŠA

V 14. až 17. storočí zapisovali dedinu do písom ností pravidelne pod názvom Kereplye, v 14. - 15. storočí ojedinele v pravopisných obm enách Kereple, Kereplya, čo boli maďarské varianty názvu tejto dediny. Názov iste korení v maďarskom kerepelni = rapkať, ale jeho motivačnosť pri pom enovaní sídliska zostáva nejasná.

Ú zem ný majetok tejto dediny v prvej polovici 13. storočia vlastnili viaceré spríbuznené rodiny zemanov, avšak v roku 1254 vtedajší zemepán Gregor syn Hunta ho aj so susedia­ cim i dedinam i predal slavónskemu bánovi Štefanovi. Predaj dediny listinou potvrdil kráľ

1649Súpis 2, s. 129 tiež uvádza, že barokový pútnický kostol a kláštor, vybudované v roku 1752, po zni­ čení v 1. svetovej vojne sú v ruinách. Na oltári kaplnky z roku 1761 je ikona Panny Márie zo 14. storočia. O pripravovanej únii pozri Stolárik, S.: Humenské kolégium a traja košickí mučeníci. Humenné 1995, s. 38. 1650SNA, HM Leles. k., A. a. 1543 nr. 29 „Craznybrod". Pozri aj nasl. poznámky. 1651MOL, Kamara, A 2677, s. 45, 183, 254, 266 „Craznibrod", „Kraznibrod". 1652MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 288 - 291 „Kraznobrad". 1653MOL, Kamara, A 2678, s. 30 „Krásni Brod"; A 2677, s. 409. 1654Magyarország, s. 180, 186. 1655Sedlák, RDS1II, s. 284, č. 624 „cum possessionibus... Kereplye". Pozri aj s. 445, č. 1023.

1656Majtán, Názvy, s. 320. 1657Sedlák, RDS1II, s. 386, č. 886 „Kereple" z r. 1322. Nagy, CDHAII, s. 453 z r. 1329. Porovnaj Adalékok XIX, 1913, s. 111 s chybným rokom 1320. Nagy, CDHA VI, s. 351 „Kereplya" z r. 1355. MOL, DL 57724 „Kereplye" z r. 1459. Pozri aj nasl. poznámky. 1658MOL, DL 99507 „Kereple". 1659MOL, Kamara, A 2677, s. 19,165, 248 „Kereplye", „Kereplie". 1660Marsina, Kušík, Urbáre II, s. 22 „Kerepleó". 1661MOL, Kamara, A 2678, s. 12; A 2677, s. 398 „Kereplie". 1662Magyarország, s. 180,185. 1463Marsina, CDS1II, s. 312, č. 1007 „terras ... Garabsa".

Belo I V .1663

252

253

ZEMPLÍN

KRIVÁ OĽKA

O d 13. do 17. storočia dedinu zapisovali postupne, prípadne striedavo ako Garabsa, Gerebse, Gerepse, čo boli maďarizované tvary slovenského názvu Krepša alebo Grebša.1664 Krepša sa v písom nostiach vyskytuje spolu s dedinou Strážne, v susedstve ktorej sa na­ chádzala.1665

Kráľ Matej v roku 1465 poveril Budínsku kapitulu, aby uviedla šľachtica Ján a z Perina, správcu kráľovských čašníkov, do vlastníctva jeho dedičného panstva Stropkov. Budínska kapitula ešte v tom roku potvrdila uvedenie a v listine je prvý zachovaný zápis o dedine

V chotári Strážneho našli archeológovia črepy slovienskych nádob, poľnohospodárske nástroje a iné pamiatky, pochádzajúce zo 7.- 8. storočia, ale aj m ladšie.1666 Keďže dedinu Strážne založili maďarskí strážcovia krajinskej cesty a priľahlého územia z podnetu arpádovských kráľov v i l . storočí, staršie pam iatky súviseli s m iestnym slovienskym obyvateľ­ stvom. M oh li nim i byť obyvatelia Krepše.1667 Archeologické doklady, prvá písom ná správa a názov dediny vedú k poznatku, že Kre­ pša jestvovala od 7.- 8. storočia a patrila k najstarším slovienskym sídliskám v priľahlom okolí. V Krepši bol kostol zaiste už pred 14. storočím, avšak písom né doklady o ňom sú od 14. storočia. Tamojší kostol bol zasvätený Panne Márii a okolo roku 1335 v ňom pôsobil farár Gregor.1668 Začiatkom 14. storočia vlastnili Krepšu šľachtici z rodu Gutkeled, ktorí ju v roku 1310 zámenou dali šľachticom v Brehová, príslušníkom rodu Kaplon. Títo však už v roku 1311 opäť vým enou dali dedinu Matúšovi, Bodoví a Tomášovi synom Konráda.1669V 15. -1 7 . sto­ ročí boli jej vlastníkmi najm ä zemania z M alých Trakian a M oreovci.1670 V roku 1567 tam ojších sedliakov zdanili od 1,5 porty. Želiarske dom ácnosti boli štyri. V roku 1582 zdanili sedliakov od jednej porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných sedem poddanských dom ov.1671 Vtedy bola Krepša m alou dedinou s výlučne poddanským obyva­ teľstvom.

Krišlovce.1673 Dedina je zapísaná pod maďarským názvom v zmysle Krišlova Poruba. Z neho je zrej­ m é, že sídlisko založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného práva. Neisté je, či podľa ne­ meckého alebo valašského práva.1674 Vzhľadom na skutočnosť, že v 16. storočí v Krišlovciach dokázateľne žilo valašské obyvateľstvo, nazdávame sa, že ono založilo túto dedinu. Krišlovce sa nevyskytujú v listine z roku 1454 o stropkovskom panstve a vtedajších de­ dinách zaiste preto, lebo vtedy ešte nejestvovali. Na základe uvedených skutočností vznik Krišloviec spadá m edzi roky 1454 a 1465, kedy h o založil šoltýs s poddaným i, pravdepo­ dobne podľa valašského práva. Boli najmladšou dedinou v tamojšej doline. Po založení sídliska vznikol ľudový názov Krišlovce, odvodený od mena či prezývky šoltýsa. Neskôr vznikla maďarizovaná úprava toho názvu, ktorá sa vyskytuje v písom nostiach od 16. storočia. Krišlovce boli v 15. až 17. storočí majetkovou súčasťou stropkovského panstva. Urbáre stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 potvrdzujú, že v Krišlovciach hos­ podáril šoltýs a valašské, rusínske poddanské dom ácnosti. Zemepánom boli povinné od­ vádzať také povinnosti, aké valašskí obyvatelia v Brezničke a Veľkrope.1675 V roku 1567 boli krišlovské valašské domácnosti zdanené od jednej a v roku 1582 od 1,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných päť poddanských dom ov a m ožno aj dom

Tamojších sedliakov, ale aj želiarov v roku 1610 spolu zdanili od trištvrte a osm iny por­ ty.1672Neskôr poddaní sídlisko opustili, prípadne vymreli.

šoltýsa.1676 Začiatkom 17. storočia poddaní dedinu opustili alebo vymreli. V období okolo rokov 1610 až 1620 tam poddaní nebývali. N oví prisťahovalci sa tam usadili okolo roku 1625, le­ bo v roku 1635 ešte požívali práva niekoľkoročnej lehoty bez povinností k zemepánovi a kráľovi.1677 V období rokov 1639 až 1651 žila v Krišlovciach rodina šoltýsa a tri valašské,

KRIŠLOVCE

rusínske dom ácnosti.1678 Krišlovce boli aj na prelome 17. a 18. storočia m alou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nich žila postupne jedna a dve sedliacke dom ácnosti.1679

Krišlovce ležia v Ondavskej vrchovine, v hornej časti údolia východného prítoku O n ­ davy, v nadmorskej výške okolo 300 m.

KRIVÁ OĽKA 1664Stanislav, Slovenský II, s. 190 rekonštruoval tvar Krepša. 1665Csánki, c. d., s. 348, Szirmay, Notitia topographica, s. 126. 1666Andel, Výsledok, s. 166. Čaplovič, D. - Gašaj, D. - Olexa, L.: Archeologický prieskum Medzibodrožia a Košickej kotliny v roku 1976. In: AVANS vr. 1976. Nitra 1977, s. 93 - 94. Béreš, J.: Záchranný výskum v Strážnom. IN: AVANS v r. 1981, Nitra 1982, s. 39. 1667Volí, Histoire, priložená mapka. im* M VH I

- 1, s. 251, 323, 332, 345, 361 „Gregorius sacerdos Sancte Márie de Querepcha", „Gregorius de Gerebse", „de Grepbe", „de Keremcha". 1669Sedlák, RDS11, s. 350, č. 816 „possessiones... Gerebse" z r. 1310; s. 406, č. 945 „Gerepse“ z r. 1311. Nagy, CDHAI, s. 563 „Gerepche" z r. 1320. 1670MOL, DL 8573 „Gerepse" z r. 1400. Mályusz, ZsO II - 1, č. 369, 57499 „Gerebse" z r. 1420; 12466 „Gerepse" z r. 1432. Pozri aj nasl. poznámku. 1671MOL, Kamara, A 2677, s. 6, 194, 243 „Gyerepse", „Gerepse". 1672Tamže, A 2678, s. 24.

Krivá Oľka je východnou časťou obce Oľka. Šľachtici zo Zbudze údajne zabrali niekoľko dedín, ležiacich m edzi Laborcom a Oľkou, proti čom u protestovali Drugetovci. V súvislosti s ich sťažnosťou a vyšetrovaním 1673ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 43 „in possessionibus ... Kryschelvagasa". Krajeznavčyj, s. 436 nesprávne uvádza až doklad z roku 1567. 1674Beňko, Osídlenie, s. 259 predpokladal, že vznikli podľa nemeckého práva. 1675MOL, Kamara, U et C, fasc. 4, nr. 49, s. 375 „Sequuntur Rutheni"; s. 385 „Kryslocz". ŠOBA Prešov, Pete S, i. č. 154, s. 8 „Kryslyocz". Pozri aj s. 9,10. 1676MOL, Kamara, A 2677, s. 28,172, 250 „Kryslyoc", „Krisloch". 1677Tamže, A 2677, s. 394. 1678ŠOBA Prešov, Pete S, nr. 383, s. 7; nr. 425, s. 10 „Kriszlyocz, Ruthenorum". 1679Magyarország, s. 180,186.

254

255

ZEMPLÍN

KUCANY

skutkového stavu vznikla v roku 1478 prvá správa o tejto dedine, ktorá bola m edzi za­ bratým i.1680

V písom nostiach z 15. až 17. storočia sa názov Krivoštian vyskytuje vo viacerých pravo­ pisných obm enách. Boli to varianty maďarizovaného tvaru, totožného s genitívom pô­ vodného slovenského názvu (z, do) Krivoštian. Názov nepochybne korení v prímene či pre­ zývke Krivoš. Vzťah predpokladaného muža Krivoša k obyvateľom sídliska bol zaiste ešte rodový, nie feudálny. Obyvateľov dediny volali Krivošani a sídlisko Krivoščany, neskôr Kri­ vošťany. Nárečový slovenský názov úradne používali od 18. storočia.1688 V Krivošťanoch jestvoval kostol zaiste pred 17. storočím, avšak doklady o ňom sú od 17. storočia. V roku 1619 bol farským kostolom so samostatným evanjelickým kazateľom.1690 Neskôr táto farnosť zanikla. V tam ojšom chotári sa v 15. storočí nachádzali vinice, o ktorých je doklad z roku

Dedinu pravidelne zapisovali do písom ností pod názvom Krivá, v roku 1567 ojedinele s maďarským rozšírením názvu v zmysle Rusínska Krivá. Vývoj osídlenia a maďarský názov svedčia, že sídlisko založili Valašsko - rusínski usadlíci v 14. storočí, prípadne v prvej polovici 15. storočia. V druhej polovici 16. storočia zara­ dili Krivú ku krajnickym dedinám s valašsko - rusínskym obyvateľstvom.1681 Krivá vznikla na územ í, patriacom Drugetovcom. Súčasťou ich hum enského panstva bola aj v 16. a 17. storočí. Valašské dom ácnosti v Krivej boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 1,5 porty a ži­ li tam aj tri želiarske dom ácnosti. V roku 1582 zdanili valachov od dvoch port. Sídlisko m a­ lo v roku 1600 obývané tri poddanské dom y a jeden - dva dom y šoltýsov.1682 Na prelome 16. a 17. storočia bola Krivá Oľka malou dedinou s valašským, rusínskym obyvateľstvom. Začiatkom 17. storočia jedno šoltýstvo zaniklo, takže v roku 1623 tam žila len jedna šoltýska rodina, ktorej patrilo polovičné šoltýstvo. Valašské domácnosti boli dve, pričom hospo­ dárili na polovičných usadlostiach. Väčšina pozemkov a usadlostí bola opustená. Obyvatelia mali k zemepánom obdobné povinnosti, aké v iných valašských dedinách, napr. v Habure.1683 V roku 1635 v Krivej Oľke nežili valašské domácnosti, iba želiarske, ktoré vtedy zdanili od osm iny porty.1684 V roku 1690 tam okrem rodiny Šoltýsa žila len jedna valašská dom ác­ nosť, avšak na celej usadlosti.1685 Začiatkom 18. storočia obyvateľov prechodne pribúdalo. V roku 1715 mala Krivá Oľka osem, v roku 1720 len päť poddanských dom ácností.1686

1449.1681 V roku 1449 hospodárilo v Krivošťanoch dvadsaťjeden poddanských dom ácností.1682 Sídlisko m alo asi toľko domov, takže boli stredne veľkou dedinou. V rokoch 1567 a 1582 zdanili tamojšie sedliacke dom ácnosti postupne od 6,25 a dvoch port. Zo zdanenia je zrej­ mé, že sedliakov ubúdalo a chudobneli. Žili tam aj želiari, napr. v roku 1567 bolo osem že­ liarskych dom ácností a rodina pastiera. V roku 1600 stálo v sídlisku dvadsaťjeden obýva­ ných poddanských domov. Okrem poddaných tam vtedy žila a bývala rodina drobného zem ana.1693 Krivošťany boli v 15. - 16. storočí stredne veľkou dedinou. M ali takmer výlučne pod­ danské obyvateľstvo, V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov zdanili od jednej porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.1684 V druhej polovici 17. storočia obyvateľov pribúdalo, takže na prelome 17. a 18. storočia boli Krivošťany stredne veľkou dedinou. V roku 1715 mali dvadsaťtri, v roku 1720 sedem­ násť poddanských dom ácností. Aj vtedy boli v miestnom chotári vinice.1685

KRIVOŠŤANY Krivošťany sú východnou časťou obce Strážske. V tam ojšom chotári sa našli stopy po slovienskom výšinnom sídlisku, ako aj črep slovienskej keramiky.1687 Prvá písom ná správa o Krivošťanoch je v listine kráľa Žigm unda z roku 1418. Z jej ob ­ sahu vyplýva, že dedina jestvovala už skôr, že bola majetkovou súčasťou panstva M icha­ lovce a vo vlastníctve šľachticov z M ichaloviec.1688

1680 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , nr. 2 4 „ p o s s e s s io n u m ... K r y w a ". C s á n k i, M a g y a r o rs z á g ,

s 35 4 .

KUCANY Kucany sú m iestnou časťou obce O borín. V lete 1374. roku poddaní zemanov z Vojky, navedení ich zemepánmi, zajali v lesoch medzi Kucanm i a Brehovom čriedu 300 svíň tam ojších valachov a dohnali ich do Vojky. Proti krádeži svíň protestovali zemania z Cejkova a vtedy vznikla najstaršia zachovaná sprá­ va o Kucanoch.1696 Z obsahu správy je isté, že Kucany jestvovali už pred rokom 1374, kedy tam okrem poddaných žili aj valasi, chovajúci v lužných lesoch aj svine.

B eň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 2 , sa c h y b n e d o m n ie v a l, že sp rá v n y rok m á byť 1468. M a n d á t z r o k u 1478 v y d a l d vo rsk ý s u d c a Š te fa n z B áto ra. O k o lo rok u 1468 b o l d v o rsk ý m s u d c o m L a d isla v z P a v lo v ie c. 1681 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 6 5 , 6 8 „ C r a y n a ... C r iu a " z r. 1570. 1682 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s . 3 6 ,1 9 1 , 2 5 5 „ O r o z K r iu a " , „K r iv á " .

1683MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 94 „Kriua". 1684MOL, Kamara, A 2677, s. 413 „llka Krivá". 1685 Š O B A P rešo v, D r u g e t H, i. č . 2 7 8 , s. 6 4 - 6 5 „ O l k a K r iv á " . 1686Magyarország, s. 180, 185. 1687 B u d in s k ý - K ríčk a, V .: S lo v a n s k é o s íd le n ie n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : S lo v e n s k á a r c h e o ló g ia I X . 1961, s. 3 6 2 . T e n ž e , N o v é n á le z y n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v r. 1979. N itr a 1980, s. 47. 1688 N a g y , N S z II, s . 2 0 2 „p o s s e s s io n e s .. . K r io s ty a n " . P o zri aj s. 2 0 6 , 2 0 8 , 210.

1689P ozri M a jt á n , N á z v y , s. 3 9 0 a d o k la d y z r o k u 1773 „K r iv o s cs a n y , K r y w o s c z a n y " . 1690Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 125. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 118. 1681N a g y , N S z II, s. 441 „p r o v e n tu s p o s s e s s io n u m K r iw o s ch a n ... ta m v in e a r u m " . 1692T a m ž e , s. 145 „ i n p o s s e s s ío n e K r y w o s th y a n " sú z a p ís a n é m e n o v it e . 1693M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 4 0 ,1 7 5 , 2 5 2 , 2 6 4 „ C r i u o s c h y a n " , „ K r iv o š tia n " . 1694T a m ž e , A 2 6 7 8 , s . 4 6 ; A 2 6 7 7 , s. 414. 1695M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 6 . 1696S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1374, n r . 4 „a d silv a s ip s o r u m ad p o s se ss io n e s ... M e z p e s t ... p o te n c io n a lite r v e n ie n d o tr e ce n to s p o r c o s ... o la c h o r u m " .

p e r tin e n te s

256

ZEMPLÍN

V 14. až 17. storočí zapisovali dedinu pod názvom Mezpesth, čo bolo jej maďarské po­ m enovanie. Slovenský názov Kucani, z toho Kucany, sa do písom ností dostal až od 18. sto­ ročia.1697 Pri vzniku oboch názvov sa uplatnila iná motivácia. Maďarský názov Mészpest, zložený zo slov mész = vápno a pest = pec vyjadril to, že tam pálili vápno. Takú špecializovanú činnosť vykonávali nepochybne ľudia z poverenia uhor­ ských kráľov v 11. až 13. storočí, pokiaľ bola dedina súčasťou kráľovských majetkov hrad­ ného panstva Zem plín. Vápno bolo potrebné k výstavbe a údržbe múrov, napr. kráľovského hradu Zem plín. Pozoruhodné je, že slovo pest je južnoslovanského pôvodu (páliť = maď. éget). Maďarský názov si však okolité slovenské obyvateľstvo neosvojilo, takže názov Mész­ pest zostal úradným názvom. Okolité i miestne slovenské obyvateľstvo používalo nárečový názov Kucani, neskôr Ku­ cany, koreniaci vari v osobnom mene Kotan.1698 Tento názov s koncovkou -a n y je typolo­ gický starobylejší, ako maďarský názov Mészpest. Jazykovedné poznatky vedú k názoru, že kucanské sídlisko jestvovalo aj pred 11. storo­ čím . O kolo polovice 14. storočia sa tam usadilo niekoľko valašských rodín. V 14. a 15. storočí patrili Kucany najmä šľachticom z Cejkova, v 16. - 17. storočí Peréniovcom a iným zem epánom .1699 V roku 1567 boli kucanské sedliacke dom ácnosti zdanené od 4,75 porty. Jed na sed­ liacka usadlosť bola opustená, pričom tam žili tri želiarske dom ácnosti. V roku 1582 sed­ liakov zdanili od troch port. Sídlisko m alo v roku 1600 deväť obývaných poddanských dom ov.1700 Na prelome 16. a 17. storočia boli Kucany malou dedinou s výlučne poddanským oby­ vateľstvom. V 17. storočí kucanské sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zda­ nili sedliakov, ale aj želiarov spolu od 1,5 porty. V roku 1635 sedliakov už nebolo a želiarov zdanili iba od osm iny porty.1701 Obyvatelia postupne sídlisko opúšťali, ktoré napokon spust­ lo. V období okolo roku 1715 až 1720 dedina nejestvovala.

KUČÍN

KUČÍN

257

sky majetok je ich dedičný majetok, avšak pred štyrmi rokmi ho násilne zabrali zemania Klčovci a usadzujú na ňom nových poddanských osadníkov.1702 Kučín zapisovali do písom ností len pod týmto názvom, hoci vo viacerých pravopisných obm enách, prispôsobovaných latinskému pravopisu. Názov patrí typologický k starobylým názvom, odvodeným od osobného m ena a s koncovkou -ín. Také názvy m ali slovenské de­ diny spred 11. storočia. Zemepisné susedstvo majetkov zemanov Bogatradvanovcov z Rakovca s kučínskym majetkom podporuje pravdivosť ich protestu z roku 1335, teda že Kučín patril Bogatradvanovcom už v 13. storočí. Napriek ich protestu časť ku čínskeho majetku zostala v držbe zem anov z D lhého Klčova. Ich dedičia ho vlastnili v 15. až 17. storočí.1703Jedna vet­ va zemanov sa tam usadila a názov Kučína používala v 14. storočí v prídom ku.1704 Gotický kostol v Kučíne postavili v poslednej tretine 14. storočia.1705 Katolícki farári v ňom pôsobili do druhej polovice 16. storočia. Odvtedy, dokázateľne od roku 1599 tam slúžili bohoslužby evanjelickí kazatelia a ešte aj okolo roku 1700.1706 Kučínska farnosť vtedy patrila do skupiny slovenských kalvínskych farností v strednom Zem plíne. Avšak na prelome 17. a 18. storočia v kostole vysluhovali bo ­ hoslužby kazatelia evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Za protireformácie evanje­ lická farnosť zanikla a v kostole opäť pôsobili rímskokatolícki farári. V chotári boli vinice, o ktorých je doklad k roku 1567.1707 Kučínske sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1567 zdanili od 5,75 porty. Osem dom ácností bolo želiarskych, jedna pastierska, napokon dve dom ácnosti sa starali o zemepánske vinice. V roku 1582 zdanili sedliakov od troch port. V roku 1600 bolo v síd­ lisku dvadsaťtri obývaných poddanských domov, kostol, fara a škola.1708 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kučín stredne veľkou dedinou s poddanským obyva­ teľstvom a osadenstvom fary. O d prelom u 16. a 17. storočia kučínske sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Okrem iného sa to prejavilo aj v znižovaní ich zdaňovania. V roku 1610 vtedajších sedlia­ kov, ale aj želiarov zdanili spolu od vyše 1,25 porty, v roku 1635 len od vyše 0,25 porty.1709 Po schudobnení obyvateľov a ich ubúdaní nasledovalo aj znižovanie počtu ich obýva­ ných domov. Na prelome 17. a 18. storočia bol Kučín m alou dedinou. Ešte v rokoch 1715 a 1720 v ňom žili po štyri poddanské dom ácnosti.1710

Kučín leží v ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 124 m. Prvá správa o Kučíne je v listine Spišskej kapituly z roku 1335, ktorá potvrdila protest ze­ m anov z Rakovca proti zem anom z D lhého Klčova. Rakovskí zemania prehlásili, že kučín-

1702 N a g y , C D H A I I I , s. 2 3 0 „p o s s e s s io s ilv e s tr is ... C u c h i n ... est h e r e d it a r ia ... p o s s e s s io n e m C h u c h i n ... o ccu p a sse n t". 1703 M O L , D L 8 3 9 0 3 „ K w c h y n " z r. 13 5 5 . Š O B A P rešov, U z U , Fa sc. X X X I I I - 2 „ K u c h ý ň " z r. 1362. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1391, nr. 17 „ K w c h y n " z r. 1391; H M L e le s. k ., In t r o d u c t. B - 192 „ K w c h y n " z r. 1428. M O L , D L 8 3 6 7 2 „ K w c h y n " z r. 1434.

1697M a jt á n ,

N á z v y , s. 2 9 3 d o k la d á tv a r K u c z a n y z r o k u 1773 aj m a ď a r sk ý N é s p e s t( l) . K o r a b in sk y ,

G e o g r a p h is c h , s. 4 6 0 u v á d z a d e d in u p o d ú r a d n ý m , m a ď a r s k ý m n á z v o m M é z p e s c h t, v registri m á aj s lo v e n s k ý n á z o v K u c z a n i.

1698S ta n is la v ,

S lo v e n s k ý I, s. 510.

1699M O L ,

D L 5 7400, 5 7 5 5 9 , 6 8 6 5 7 „ M e z p e s t h " z r. 1 4 0 5 ,1 4 2 3 ,1 4 7 6 . S N A , H M Leles. k ., In t r o d u c t. I, nr. 59 z r. 1419.

1700M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , 1701T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 51; A

s. 3 2 ,1 7 4 , 251 „ M e z p e s t h " . 2 6 7 7 , s. 416.

1704 S N A , N á ta fa lu š i N V , F asc. I, nr. 8 „d e K u c h ý ň " z r. 1340. M O L , D L 6 6 8 4 2 „d e K w c h y n " z r. 1391.

1705Súpis 2, s. 156. 1706 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 120 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „ K u c s in (te m p lu m ) la p id e u m lu te r a n o r u m " z r. 1700. H ô r k , S á ro s, s. 2 9 2 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 118. 1707 M O L , K a m a r a ,

A 2677,

s. 3 8 , „ K u c h i n ... v ic tr ic i v in e a r u m n o b i li u m " .

1708 T a m ž e , s, 3 8 ,1 7 5 , 2 5 2 , 2 6 5 „ K u c h i n " , „ K u c z in " . 1709 T a m ž e , K a m a r a , A 2 6 7 8 , s. 47; A 2 6 7 7 , s. 4 0 6 . 1710 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 6 .

258

259

ZEMPLÍN

KlILSÓ BÓCS

KUDLOVCE

V roku 1441 tam ojšie sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej vyplatili daň kráľovi pätnásť zlatých .1718Vtedy približne dvadsať dom ácností obhospodarovalo pozem ky v roz­ sahu vyše pätnásť celých usadlostí. V druhej polovici 15. storočia, prípadne v prvej po­ lovici 16. storočia poddaní sídlisko opúšťali. Pred rokom 1572 dokázateľne nejestvo­ v a lo .1719

Kudlovce sú severnou časťou mesta H um enné. Najstaršia správa o Kudlovciach sa zachovala v listine z roku 1451, kedy boli majetko­ vou súčasťou panstva H um enné.1711 Z obsahu listiny je zrejmé, že dedina jestvovala aj pred polovicou 15. storočia. Jej názov zaiste korení v mene Kudla, pričom na založení sídliska sa podieľal predpokladaný šoltýs Kudla a roľnícki usadlíci okolo prelomu 14. a 15. storočia. V 15. až 17. storočí boli Kudlovce nepretržite majetkovou súčasťou panstva Hum enné a vo vlastníctve šľachticov Drugetovcov.1712 V druhej polovici 16. storočia a v 17. storočí kudlovskí obyvatelia neboli roľníkm i, sed­ liakm i a preto neplatili daň kráľovi. Zaoberali sa najm ä remeslami. Boli napr. hrnčiarmi, obuvníkm i, kuchárm i, kamenármi, krajčírmi, stolármi, kolesármi, ale aj pastiermi, kočiš­ mi, poslami a pod. Z urbára z roku 1623 sa okrem iného m ožno dozvedieť, že vtedajšie do­ m ácnosti síce užívali malé polia, avšak zemepánom slúžili najmä ako remeselníci a sluho­ v ia .1713V tom boli Kudlovčania jedinečným i obyvateľmi a Kudlovce ojedinelou dedinou na panstve H um enné. O kolo roku 1623 žilo v Kudlovciach do štyridsať remeselníckych a služobníckych do­ m ácností. Neskôr časť obyvateľov dedinu opustila, iní vym reli. V dôsledku toho sa počet obyva­ teľov aj dom ov zm enšoval. V roku 1690 žilo v Kudlovciach osemnásť želiarskych a reme­ selníckych dom ácností. Desať usadlostí bolo opustených. Vtedajšie dom ácnosti boli po­ vinné najm ä udržiavať a obrábať zemepánsku záhradu a vinicu, ako aj doručovať listy zemepánom z H um enného k adresátom.1714 Obyvateľov ubúdalo aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 žilo v Kudlovciach de­ sať poddanských dom ácností, avšak v roku 1720 tam už obyvateľov nebolo.1715

KUCHLIN Na majetku a v sídlisku s tak zapisovaným názvom a jeho pravopisných obm enách žila v 13. a začiatkom 14. storočia skupina hradníkov so zvláštnymi povinnosťami ku kráľovi a kom itátnemu hradu Potok alebo Zem plín. Koncom prvej polovice 14. storočia postupne vymreli alebo zm enili sociálne postavenie. M ajetok, ktorý prv užívali, v roku 1350 nado­ budol od kráľa Žigm unda šľachtic Tomáš, podkastelán hradu Fuzér.1716 Z opisu hranice darovaného majetku je nepochybné, že ležal medzi chotármi dedín Ka­ zimír a Byšta.1717Tam sa nachádzalo aj sídlisko.

KÚLSÓ BÓCS (M) Kulsó Bócs leží v južnom okraji Zemplén megye, pri ľavom brehu dolného Hornádu. Pri opačnom brehu Hornádu leží Belsó Bócs, patriaci do Abaújvár megye. Achiles, obyvateľ Bócsa v roku 1222 obvinil spoluobyvateľa Mojžiša z krádeže.1720Pri tej príležitosti vznikol stručný zápis, ktorý však nem ožno jednoznačne vzťahovať len ku tejto dedine, keďže jestvovali dve sídliská s rovnakým základným názvom. Základný názov zapisovali v 14. storočí prevažne v tvare Bulch, neskôr v tvaroch Beulch, Belch, Bólcz. Názov bol totožný so slovienskym osobným m enom Belč, prípadne maďar­ ským bôlcs = m údry.1721 Až od 15. storočia m ladšiu a m enšiu dedinu pom enúvali maďarským názvom v zm ys­ le M alý Bôlcs, od 17. storočia v zmysle Vonkajší Bôlcs.1722 V 14. a 15. storočí boli ze­ m epánm i tejto dediny Cudarovci. Vtedy aj neskôr bola majetkovou súčasťou panstva O nod. M edzi Bôlcsami bol brod, neskôr most cez Hornád, pri ktorom do začiatku 15. storočia vyberali m ýto. Podľa nariadenia kráľa Žigm unda bolo v roku 1409 vyberanie tam ojších m ýtnych poplatkov zakázané.1723 V roku 1567 tam sedliaci nežili, m ožno len želiari, prípadne bola celá dedina vyhorená. V roku 1570 zdanili tam ojších sedliakov daňou kráľovi od dvoch port. Neskôr, v dôsledku vpádu a plienenia tureckými vojakmi bolo sídlisko v roku 1582 opustené a tak zostalo aj okolo roku 1600. Nejestvovalo ani okolo roku 1635.1724 Dedinu obnovili prisťahovalci v polovici 17. storočia. V roku 1715 tam žilo osemnásť sedliackych dom ácností, v roku 1720 už dvadsaťdva sedliackych aj zemianskych dom ác­ ností.1725* Pri Kulsó Bócs sa v stredoveku nachádzala aj osada Csep, avšak tá zanikla.

1718 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ K u t h e n " . 1719 A M K o šice , T a j. á r c h . N S ilv á s U jfa lu 2 0 „p r e d io K w t h ly n " .

1711S N A , H M L e le s, k ., A . a. 1451, n r . 16 „ a c p o s s e s s io n ib u s ... K w d lo c h " . 1712S N A , H M L e le s. k ., A . a. 154 8 , Fa sc. 3 , nr. 39 „ K u d lo c z " . P ozri aj n a s l. p o z n á m k y . 1713M O L , K a m a ra , U et C, fa sc. 109, nr. 2 , s. 3 2 2 - 3 2 4 „ K u d lo c z " . 17,4Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č. 2 7 8 , s. 41 - 4 2 „ K u d lo c z " . 1715M a g y a r o r s z á g , s. 180, 186. 1716N a g y , C D H A V, s. 4 2 0 „ p o s s e s s io n e m K u c h ly n v o c a ta m ... o lim ... d e ... K u c h ly n

1720 K a r á c s o n y i, R V , s. 2 8 0 , č. 335 „ E c h ille u d e v i ll a B u ls u ... im p e tiit c o n v illa n u m s u u m M o s u s d e fu r to " . 1721 S ta n is la v , S lo v e n s k ý

„ K y s b e w lc h " z r. 1460; D L 17202 „K y s b e w lc h " z r. 1471. c a s tr e n s iu m

h o m in u m " .

1717T a m ž e , s. 421

I, s. 4 9 6 ; II, s. 55 .

1722 M O L , D L 10333 „ K y s b u lc h " z r. 1415; D L 13524 „ S z e p a lio n o m in e K is b e lc h " z r. 1440; D L 15510

- 4 2 2 „a d fa c ie m p o s se ss io n is K u c h lin " , „ a parte p o s se ss io n is K a z m y r ... p o s s e s s io n e m r e g a le m B y s te " .

1723 M O L , D L 7 0 7 7 2 „tr ib u t a p o n c iu m su p e r flu v io H a r n a d in ... B e w lc h " . 1724 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 8 2 , 163, 241 „ B e lc h " , „ B e o lc h p e r T u r k o s d e p o p u la t a " z r. 1582, „K w ls s ô B ó lc z d e se r ta " z r. 1600. 172s M a g y a r o r s z á g , s. 180, 186.

260

ZEMPLÍN

KUZMICE

KUPOŇ

261

V druhej polovici 14. storočia a začiatkom 15. storočia boli jej vlastníkm i šľachtici z Tol-

Šľachticom Drugetovcom patril od konca 14. storočia aj tento m ajetok so sídliskom, o ktorom je doklad z roku 1393.1726 H oci dedinu zapisovali jednotne, názov zostáva nejasný a tým aj jej pôvod. M ožno však predpokladať, že tamojšie sídlisko jestvovalo aj pred 14. storočím. Dedina Kupoň patrila Drugetovcom nepretržite aj v 15. až 17. storočí, pričom bola m a­ jetkovou súčasťou ich panstva Brekov, neskôr H um enné.1727V majetkoprávnych, ale najmä daňových písom nostiach ju najčastejšie zapisovali v poradí s Horovcam i. Z toho m ožno usúdiť, že dedina Kupoň ležala v susedstve H o ro v ie c.1728 V roku 1567 tam ojších sedliakov zdanili daňou kráľovi od štyroch port. Pozemky pre tri dom ácnosti boli opustené, pričom jedna domácnosť bola želiarska. Žili tam aj dve dom ác­ nosti rybárov s povinnosťou loviť a dodávať zemepánom ryby. V roku 1582 sedliakov zda­ nili od siedm ich port. Sídlisko m alo v roku 1600 devätnásť obývaných poddanských do­ m ov.1729 N a prelome 16. a 17. storočia bol Kupoň stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. Kupoňské sedliacke dom ácnosti v 17. storočí chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 b o ­ li zdanené od 0,75 porty, v roku 1635 od 0,5 porty. V tých rokoch želiarov v dedine nebo­ lo .1730 Tie údaje o stave sedliackych dom ácností sú v porovnaní k roku 1623 veľm i ne­ priaznivé. V roku 1623 v Kuponi hospodárilo osem sedliackych dom ácností na celých usadlostiach, dvanásť dom ácností bolo želiarskych. To svedčí o výrazných výkyvoch v poč­ te a majetnosti sedliakov. Jedinečnosťou tam ojších poddaných bolo, že sa viacerí venovali rybárstvu.1731 V roku 1690 žilo v Kuponi osemnásť sedliackych dom ácností na štvrtinových usadlos­ tiach.1732 Po schudobnení a úbytku sedliackych dom ácností sa zmenšovalo aj tamojšie sídlisko. Na prelome 17. a 18. storočia bol Kupoň m alou dedinou. V roku 1715 mal sedem, v roku 1720 osem sedliackych dom ácností.1733

csvy. Doklady o nej z rokov 1400 a 1410 dosvedčujú, že vtedy ešte jestvovala.1735 Neskoršie správy o dedine s takým názvom nepoznám e. Z toho vychodí, že neskôr zanikla. O jej zemepisnej polohe sa m ožno dozvedieť z listiny z roku 1398, kedy došlo k deľbe dediny a jej chotára. Časť chotára aj dediny od Tolcsvy pripadla jedném u vlastníkovi, časť od Erdôbénye pripadla druhém u. Z toho je zrejmé, že oná dedina ležala v západnom su­ sedstve Tolcsvy.1736

KUZMICE Kuzmice ležia v strednej časti doliny Roňvy, v nadmorskej výške okolo 156 m . Kuzmice boli do 16. storočia administratívne súčasťou Abovskej župy, od 16. storočia Zemplínskej župy. V kuzm ickom chotári sa našli stopy osídlenia, pochádzajúce z 13. storočia.1737 Prvá písom ná správa o Kuzmiciach je v listine mladšieho kráľa Štefana z roku 1270 o da­ rovaní a ohraničení hradného panstva Fúzér. Severovýchodný okraj majetkov toho panstva susedil s chotárom Kuzmíc, patriacich istému šľachticovi.1738Mladší doklad z roku 1299 ich jednoznačne predstavil ako dedinu.1739 V 13. a 14. storočí dedinu zapisovali pravidelne pod názvom Cozm a, ojedinele Cosmafelde1740, v 15. storočí Kozmafalwa. Z jazykových tvarov a striedania názvov je zrejmé, že uvedené maďarské názvy korenia v osobnom mene Kuzma, že Kuzma bol zemanom a zakladateľom sídliska. Z historického hľadiska treba doplniť, že založenie sídliska m ožno rámcovo datovať do prvej polovice 13. storočia. Slovenský nárečový názov Kuzmice poznáme z písomností od 18. storočia.1741 V Kuzmiciach bývali zemania od založenia sídliska, ktorého názov používali v prídomku. Tamojším zem anom patrila dedina nepretržite ešte v 17. storočí.1742 Časť chotára dosta­ la pomaďarčený názov, odvodený od zemana D om in ika.1743

KÚTPATAKA (M) O dedine s takým názvom poznáme najstarší doklad k roku 1370.1734 Bol to však maďarizovaný názov staršieho slovenského názvu Kút.

1735 M O L , D L 8 5 3 0 „ K u g h p a t a k a " . T a m ž e , 9651 „p o s s e s s io n u m ... K w th p a t h a k a " . M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 2 2 ; II - 2 , č . 7 5 6 5 , 7 5 6 6 . 1736 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. D 58 „m e d ie ta te m ... p o s se ss io n is K w g h p a ta k a a p arte ... T h o lc h w a " ,

1726S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , n r . 4 4 „p o s s e s s io n e s ... K u p a n “ . 1727Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 3 0 „ K w p a n " z r. 1400. S N A , H M L e le s. k ., A . a.

„ m e d ie t a t e m p o s s e s s io n is K w g h p a th a k a a parte ... B e n y e " . Pozri aj M O L , D L 3 1 3 4 5 , 70715. C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 5 5 u v ie d o l, že le ž a la p ri T o lc s v e . 1451, n r . 16 „ K w p a n " z r.

1451; A . a . 15 4 8 , F a sc . 5 , n r. 4 4 „ K w p o n " z r. 1548.

1728S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 126 n a p ís a l, že le ž a la pri H o r o v c ia c h , 1729M O L , K a m a r a , a 2 6 7 7 , s. 4 0 , 175, 2 5 3 „ K u p ó n " , „ K u p ó n y " . 1730T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5 2; A 2 6 7 7 , s. 416. 1731M O L , K a m a r a , U e t C, fa sc. 109, nr. 2 , s. 3 3 6 - 3 37 „ K u p ó n " 1732Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s . 6 6 „ K u p ó n " . 1733M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 6 . 1734Š O B A L e v o č a , S p iš . p re p . II, F asc. 3 , nr. 2 0 4 „ v illis ... K u tp a ta k a ".

1737 Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 - 3 8 3 . 1738 W e n z e l, C D A C V I I I , s. 257 „ c o n t in u a t u r terre G y u g e K o s m a v o c a te " . G y ó r ffy , G y .: M a g y a r o r s z á g

a le d ô v o d n e u v ie d o l.

tô r t é n e lm i fô ld r a jz a . B u d a p e s t 1962, s. 114. V a rs ik , O s íd le n ie III, s. 170 1739 A M K o š ic e , T a j. á r c h . N S z ilv a s U jfa lu 1 „ v illa m C o s m a " . 1740 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1381, nr. 9 „p o s s e s s io n is seu terre C o s m a fe u ld e " z r. 1381. 1741 K o r a b in sk y , G e o g r a p h is c h , s . 3 2 3 „ K u z m ic z e " . 1742 S e d lá k , R D S1 1 , s. 3 6 , č . 19 „ G i g e d e C o z m a " z r. 1301 - 1 3 0 4 . N a g y , C D H A V , s. 4 2 0 „d e C o z m a " z r. 13 5 0 . S N A , H M L e le s . k ., A . a . 1445, nr. 9 „ d e K o z m a fa lw a " z r. 1445; A . a . 1480, n r . 2 6 , z r. 1480. 1743 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1480, nr. 2 6 „terre D a m o k o s fe v ld e “ .

262

263

ZEMPLÍN

KVAKOVCE

Pravda, od 13. storočia bývali v Kuzmiciach aj poddanské rodiny. Z 15. storočia je dok­ lad, že to boli Slováci.1744 O ni udržali, prípadne dali slovenské názvy jednotlivým častiam chotára, ktoré sú v písom nostiach pomaďarčené. Napr. Jazero, pole Rudník, vrch M ilič .1745 Z iniciatívy zem anov postavili v dedine kostol v druhej polovici 13. storočia, prípadne v prvých desaťročiach 14. storočia. V tridsiatych rokoch 14. storočia v miestnom kostole vy­ sluhoval bohoslužby farár Já n .1746 Kuzmická farnosť patrila do Abovského arcidiakonátu. O d druhej polovice 16. storočia, určite od roku 1579 v kuzmickom kostole vysluhovali bo­ hoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia a ešte aj v roku 1641.1747Do kuzmickej kalvínskej farnosti, vtedy súčasti Zemplínskeho seniorátu evanjelickej reformovanej cirkvi patrili aj kal­ víni z Breziny. Neskôr táto farnosť zanikla a kuzmickí kalvíni pripadli do farnosti Brezina. V kuzm ickom chotári sa nachádzali vinice, o ktorých sú doklady od 15. sto ro čia.1748 Kuzmické sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od dvanástich port.1749 V roku 1567 sedliakov zdanili od troch port. Želiarskych dom ácností bolo desať. Časť poddaných zajali a odvliekli krymskí Tatári, keď v tom roku plienili aj v Kuzmiciach. V ro­ ku 1582 zdanili sedliakov od siedmich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných sedem­ násť poddanských domov, jednu - dve kúrie zemanov, kostol, faru a školu.17S0 Na prelome 16. a 17. storočia boli Kuzmice stredne veľkou dedinou s poddanským, ze­ m ianskym i farským obyvateľstvom. V 17. storočí kuzmické poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od 1,25 porty, v roku 1635 od jednej porty.1751 Po úbytku poddaných sa zmenšovalo aj sídlisko. Na prelome 17. a 18. storočia boli Kuzmi­ ce malou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nich žilo po deväť poddanských dom ácností.1752

sleduje označenie „nem ecká", čo dosvedčuje, že Kvakovce založili usadlíci so šoltýsom pod­ ľa zákupného práva, ktoré vtedy bežne pom enúvali ako „nem ecké právo". O d 15 storočia mala dedina maďarský názov Nem ethkanyo, teda Nemecká Kajňa.1754 Slovenský názov Kvakovce, pravda v maďarizovanej podobe, sa do písom ností dostal až v 16. storočí.1755 Zaiste korení v mene Kvak, v mene prvého m iestneho šoltýsa. Na základe jej zemepisnej polohy a názvov je zrejmé, že sídlisko založili usadlíci so šol­ týsom podľa zákupného, nem eckého práva v prvej polovici 14. storočia na majetku staršej Kajne. Kvakovce boli majetkovou súčasťou panstva Čičava. Do začiatku 16. storočia patrili šľachticom z Rozhanoviec a od roku 1524 Bátoriovcom,1756 v 17. storočí Nádašdiovcom, Drugetovcom a ich dedičom .1757 Začiatkom druhej polovice 15. storočia v Kvakovciach hospodárilo okolo päť sedliac­ kych dom ácností. Neskôr sa jedna odsťahovala, takže v roku 1493 zostali štyri. Pozemky po odsťahovanej dom ácnosti zostali opustené.1758Pravdepodobne už začiatkom 16. storočia sa tu usadili nové rodiny, lebo v roku 1550 bolo už štrnásť sedliackych dom ácností.1759Aj v dru­ hej polovici 16. storočia pribúdalo sedliackych dom ácností a domov. V roku 1600 okrem dom u šoltýsa m alo sídlisko dvadsaťjeden obývaných dom ov.1760 Na prelome 16. a 17. storočia boli Kvakovce stredne veľkou dedinou najmä s poddan­ skými a farskými obyvateľmi. Kvakovské sedliacke dom ácnosti boli v rokoch 1567, 1582,1610 a 1635 zdanené daňou kráľovi postupne od 3,75, 7, 1 a 0,5 porty.1761 Z vývoja zdanenia je zrejmé, že v druhej po­ lovici 16. storočia výrazne vzrastal rozsah sedliakmi obhospodarovaných majetkov a ne­ pochybne aj dom ácností. Prudký zlom v opačnom zmysle nastal začiatkom 17. storočia, pričom úbytok sedliakmi užívaných pozemkov, ich chudobnenie a zmenšovanie počtu po­ kračovalo aj v prvej polovici 17. storočia. Schudobnené domácnosti upadli medzi želiarov. V rokoch 1610 a 1635 želiarov zdanili postupne od 0,75 a 0,5 porty. Okolo roku 1635 sed­ liaci obhospodarovali toľko pozemkov, koľko želiari, čo bolo dôsledkom majetkového úpadku sedliakov, pričom sa zmenšoval aj rozsah želiarskych pozemkov a dom ácností. Podľa urbára z roku 1585 bola šoltýska domácnosť povinná chovať zemepánom lov­ ného krahulca. Sedliacke domácnosti spolu platili ročnú daň devätnásť zlatých, odovzdá­ vali kury a husi, vola, pol gbela hrachu, pol gbela ľanového semena, dve pinty masla, ale aj teľa alebo srnca, prípadne štyri zajace. O d zemepánov boli povinné každý rok odkúpit 9,5 gbela pšenice za deväť a pol zlatého, tiež sud vína za šestnásť zlatých. Okrem toho kaž-

KVAKOVCE Kvakovce ležia v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 200 m. Keď si šľachtici z Rozhanoviec v roku 1363 rozdelili majetky panstva hradu Čičava, vte­ dy k panstvu patrila aj dedina Kvakovce.1753 V uvedenej listine sa vyskytuje pod maďarským názvom Vykanyo, teda „Nová Kajňa". Z názvu vyplýva, že dedina vznikla na pôvodnom majetku Slovenskej Kajne. Po názve na­

1744 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1437, nr. 13 „ M a r t in o , M ic h a e le et M y k o S c la u is " . 1745 W e n z e l, C D A C V I I I , s. 25 7 „ s t a g n u m I s z a ... terra R e d n u k ... M y ly c h k w " z r. 1270. 1746 M V H I - 1, s. 2 1 3 , 319, 3 5 3 ,3 6 9 „ J o h a n n e s (sacerdo s) d e C a s m a r " , „ J o h a n n e s d e C o s m a " , „ C o z m a " . V z á tv o r k á c h d o p ln il F. U lič n ý . 1747 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 127. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 9 „ K o z m a , c o n c io n a t o r " z r. 1601. T ô r té n e lm i T ár 7, s. 67, 274, 3 7 2 , 3 8 4 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 118 - 119. 1748 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1437, nr. 13 „v in e a s ... in te rrito rio ... p o s se ss io n is K o z m a fa lw a " z r. 1437. 1749 M O L , D L 2 4 8 1 9 „ K o z m a fa lu a " . 1750 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 18, 165, 2 4 8 , 2 6 9 „ C o s m a f a lu a " , „ K o z m a " . 1751 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 11; A 2 6 7 7 , s. 3 9 9 „ K o s z m a " . 1752 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 6 . 1753 M O L , D L 5191 „p o s s e s s io n ib u s se u v illis ... V y k a n y o t e u to n ic a li" . V la s tiv e d n ý 2, s. 123 u v á d z a d o k la d z r. 13 4 5 , k to rý sa n e p o d a r ilo preveriť.

1754M O L , 1755Š O B A 1756M O L ,

D L 17 6 2 0 „ N e m e t h k a n y o " z r. 1474. P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 2 0 „ K u a k o c h " z r. 1550. D L 5 9 9 9 „ W y k a n o w " z r. 1372. M á ly u s z , Z s O II - 2, s. 3 8 0 , č. 7 7 3 0 „ K a n y o " z r. 1410. M O L ,

D L 17209 „ K a n y o " z r. 1471. T a m ž e , 17620 „ N e m e t h k a n y o " z r. 1474. T a m ž e , 74759 „ N e m e t h k a n y " z r. 1519. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č. 74.

1757Š O B A 1758M O L ,

P rešov, D r u g e t H , i. č . 6 4 0 , č . 3 , 5 „K u a k o c z " , „ Q u a k o c z " z ro k o v 1639 a 1655. D L 19963 „ i n p o s s e s s io n e N e m e t h k a n y o d e q u a tu o r p o p u lo s is et u n a d eserta , u n a m

p o p u lo s a m P a u li v id e lic e t T h o t h " .

1759Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 2 0 1760M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 2 4 6 . 1761M O L E 158, A 26 7 7 , s. 2 4 , 170, 3 9 2 ; K a n io " .

„K u a co ch ".

A 2 6 7 8 , s. 18 „ N y m e t K a n y o " , „ Q u a k o c z a lite r N e m e t

264

265

ZEMPLÍN

KYSTA

dá sedliacka dom ácnosť odovzdávala štyri kuracie vajcia a 25 hlávok kapusty. Sedliaci m a­ li aj robotnú povinnosť, poorať na jar panské polia.1762 Podobné povinnosti vyžadovali od sedliakov zemepáni už dávno, ale aj neskôr. Kvakovčania si podľa práva obyvateľov dedín na zákupnom , nem eckom práve postavi­ li kostol. Kostol bol drevený a jestvoval ešte okolo roku 1629. Vtedy v ňom vysluhoval bo­ hoslužby evanjelický kazateľ z farského kostola vo Vyšnom Žipove.1763 Po schudobnení a úbytku sedliackych dom ácností, úbytku želiarov aj domov, Kvakovce upadli na úroveň malej dediny. Takou boli na prelome 17. a 18. storočia. Ešte v rokoch 1715 a 1720 v nich postupne bývalo sedem a štyri poddanské dom ácnosti. V dedine bol aj m lyn .1764

Prvá písom ná správa o dedine sa zachovala v listine z roku 1308 o vým ene majetkov. Z nej sa dozvedáme, že v druhej polovici 13. storočia dedina Kysta patrila šľachticovi D io ­ nýzovi, od ktorého ju získal šľachtic Peter syn Petena. Ten ju v roku 1308 dal M atúšovi, To­ mášovi a Budovi synom Konráda.1770 Dedinu zapisovali pod názvom Kyzthe, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Kysta, zaiste totožného s osobným m enom .1771 Vzťah nositeľa toho mena viac pred­ pokladáme v rámci rodovej, ako feudálnej spoločnosti. Archeologické, písom né a jazykovedné pramene spolu vedú k poznatku, že dedina Kys­ ta jestvuje od 9. storočia a patrí k najstarším sloviensko - slovenským sídliskám v okolí. V Kyste bol v stredoveku katolícky kostol, o ktorom je písom ný doklad z roku 1438. Vte­ dy bol postavený z dreva, bez veže a pri ňom bol cintorín.1772 O d roku 1619, ale aj od roku 1644 v ňom pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia a do kystanskej farnosti patrili aj kalvíni z H rčeľa.1773 Neskôr táto farnosť zanikla a m ies­ tni kalvíni pripadli do farnosti Hrčeľ. Kalvíni si postavili v Kyste m úraný kostol v roku

KYJOV Je miestnou časťou obce N ižný Hrušov. Prvé správy o Kyjove poznáme z rokov 1390 a 1391.1765 Vtedy bol vo vlastníctve zema­ nov z D lh éh o Klčova. Im patril aj v 15. - 16. storočí, vtedy však aj zem anom z N ižného Hrušova a N ižného Hrabovca.1766 H oci je zrejmé, že názov korení v slovenskom slove kyj, motivácia k takému pom eno­ vaniu sídliska je nejasná. Sídlisko nepochybne vybudovali poddaní zo staršej blízkej dedi­ ny, teda z Hrušova v 13. - 14. storočí. Zo slovenského názvu Kyjov vznikol maďarizovaný tvar Kyo. H oci b ol Kyjov o d začiatku poddanským sídliskom, v prvej polovici 15. storočia tam mala kúriu zemianska rodina.1767 Obyvatelia sídlisko opustili alebo vymreli pred rokom 1493. Priľahlý územ ný majetok však aj neskôr pom enúvali názvom Kyjov.1765V 16. - 17. storočí tam sídlisko nejestvovalo, prípadne ho považovali za súčasť dediny N ižný Hrušov.

KYSTA Kysta leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 130 m. V tam ojšom chotári sa našli črepy keramiky pochádzajúcej jednak z 9. storočia, ako aj 11. - 12. storočia.1769

1789.1774 Dedina Kysta bola už v 13. storočí vo vlastníctve šľachticov. O d roku 1308 do roku 1311 ju vlastnili synovia Konráda, neskôr šľachtici z Brehová a Cejkova, v 15. -1 6 . storočí aj šľach­ tici Šóšovci zo Šovaru (Solivar).1775 V rokoch 1661 až 1781 časť dediny patrila kláštoru pavlínov vSátoraljaújhelyi.1776 V tam ojšom chotári sa nachádzali vinice, o ktorých sú doklady od 15. storočia.1777 Kystanské sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej v roku 1441 zaplatili daň kráľovi 27 zlatých.1778 V roku 1567 boli zdanené len od troch port, lebo len nedávno ostatné dom ác­ nosti vyplienili Tatári. V roku 1582 sedliakov zdanili od 6,25 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných šestnásť poddanských dom ov.1779 Na prelome 16. a 17. storočia bola Kysta stredne veľkou dedinou s poddanskými i far­ skými obyvateľm i. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od jednej a osm iny porty, v roku 1635 od trištvrte porty.1780 V roku 1715 žilo v Kyste desať, v roku 1720 štrnásť sedliackych dom ácností.1781 Isté vyvýšené miesto v tamojšom chotári malo maďarizovaný názov Várheď (Várhegy), ktorý pripom ína, že tam jestvoval hrádok.1782Treba upozorniť, že o tam ojšom hrádku nie

1770 S e d lá k , R D S1 1 , s. 2 5 4 ,

č.

555 „ p o s s e s s io n e s ... K y ste ".

1771 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 5 0 7 ; II, s. 271. 1762 A d a lé k o k I X , 1904, s. 2 9 9 - 3 0 0 „ N e m e t K a n io a lias Q a k o c z " .

1772 M O L , D L 57678 „ i n v illa K y sth e ... c a p e lla m lig n e a m c u m s e p u ltu r a ".

1763 T o r té n e lm i Tár 7, 1906, s. 74 „ li g n e u m te m p lu m " .

1773 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 127. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 119.

1764 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

1774 S ú p is 2, s. 165.

1765 M O L , D L 7 5 6 3 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... K y o " z r. 1390. S N A , H M „ p o s s e s s io n u m ... K y o w " . M O L , D L 6 6 8 4 2 .

L e le s. k ., A . a. 1391, nr. 17

1766 S N A , H M L e le s . k ., A . a. 1415, n r . 61 „K y o " z r. 1415. M O L , D L 8 3 6 3 5 „K y o " z r. 1426. A r c h ív m e s ta K o šic e , T a j. á r c h . M M S e g n y e i 3 „K y o " z r. 1483. S N A , H M p o s s e s s io n ib u s ... K y o " z r. 1521.

Leles. k ., A . a. 1521, n r . 12 „ i n

1775 S e d lá k , R D S1 1 , č . 945 „ K u z t e n " z r. 1311. M O L , D L 57400 „ K y z th e " z r. 1405; 5 7 5 5 9 , 5 7 5 6 0 , 57678 z r. 1423 a 1438. 1776 P a m ia tk o u o t o m je p r íc e s tn á k a p ln k a z r o k u 1773. S ú p is 2, s. 165. 1777 M O L , D L 57678 „ i n v illa K y sth e ... v in e e " z r. 1438. 1778 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ K is te " .

1767 M O L , D L 8 3 9 2 5 „d e K y a " z r. 1430.

1779 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 5 ,1 6 6 , 2 4 4 „K y z te " .

1768 M O L , D L 5 7 8 0 2 , 6 8 6 5 9 „ i n p re d io K y g y o " z r. 1493. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. H , nr. 99 „p r e d iis ... K y o " .

1780 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 9; A 2 6 7 7 , s. 401.

1769 B u d in s k ý - K r íč k a , V .: N o v é n á le z y n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v r. 1978. N itr a 1979, s. 52.

1782 A d a lé k o k X X , 1914, s. 152.

1781Magyarország, s. 180,185.

266

ZEMPLÍN

LACA

sú známe stredoveké písomné doklady. Polohu a pôdorysný tvar predpokladaného hrádku m ožno zistiť len archeologickým prieskumom.

LACA (M)

KYZA Šľachticom Bogatradvanovcom už v prvej polovici 13. storočia patril tento majetok, o ktorom je prvý doklad z roku 1252.1783 Príslušníci toho rodu ho vlastnili aj v 14. storočí, kedy na ňom jestvovalo sídlisko. V 15. storočí zaniklo a nepoznáme ani správy o majetku s takým názvom. O zemepisnej polohe majetku sa v nedatovanej listine kráľa Ladislava IV. (1272-1290) uvádza, že leží pri chotári Ložína.1784 V listine z roku 1395 je napísané, že sa nachádza v su­ sedstve Trhovišťa a Laškoviec.1785 V mandáte kráľa Žigm unda z roku 1407 sú zapísané dve sídliskové časti, z ktorých väčšia mala stotožňujúci názov, zložený z maďarských názvov M alého Ložína a Veľkej Kyzy.1786 Z uvedených inform ácií vyplýva, že onen m ajetok ležal m edzi Ložínom a Laškovcami. Tam ešte začiatkom 15. storočia jestvovali osady Kyzy.

267

Láca leží vo východnej časti Medzibodrožia. O dedine Láca sa zachovali správy od roku 1364. V tom roku trakianski zemania odstú­ pili dedinu Láca zem anom z Jaseňa, aby odčinili zabitie jaseňského zem ana.1787Vtedy úrad­ ne aj vym edzili jej chotár.1788 Do písom ností ju od 14. storočia zapisovali ako Laccha, Lacha, Lacza, čo bol maďarizovaný tvar pôvodného slovienskeho - slovenského názvu V lača.1789 Názov Vlača bol zaiste totožný s rodovým m enom a vzťah jeho nositeľa k sídlisku bol rodový, nie feudálno - vlast­ nícky. Starobylý názov vedie k názoru, že dedina Vlača jestvovala pred 11. storočím a patrila k najstarším slovienskym dedinám v priľahlom okolí. Sloviensko - slovenský pôvod názvu a obyvateľov dosvedčujú aj viaceré chotárne náz­ vy, ktoré sú zapísané v listine z roku 1364.1790 Dedina Láca bola v 14. - 17. storočí vo vlastníctve zem anov z Trakian, Jaseňa, Vojky, Čopu, ale aj m iestnych zemanov.1791 Obyvatelia dediny boli od konca 16. storočia evanjelického reformovaného nábožen­ stva. Vtedy a v prvej polovici 17. storočia patrili do farnosti Pribeník. Okolo roku 1684 bo­ la Láca sídlom farnosti.1792 Sedliacke dom ácnosti v Láci okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené daňou kráľo­ vi od troch port a v roku 1582 od 4,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných štrnásť poddanských dom ov a kúriu m iestnych zemanov, m ožno aj kostol, ktorý však vtedy nem al sam ostatného kazateľa.1793 Na prelome 16. a 17. storočia bola Láca stredne veľkou dedinou. V 17. storočí poddanských obyvateľov ubúdalo. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od jednej a osm iny porty, v roku 1635 od trištvrte a osm iny porty.1794 V roku 1715 tam bývalo šesť, v roku 1720 už desať sedliackych dom ácností. K dedine patril aj m lyn .1795

1787 N a g y , Z V , III, s. 2 5 9 „p o s s e s s io n e m ... L a c c h a " . 1788 T a m ž e , s. 2 6 6 „ m e ta s p o s s e s s io n is L a c c h a e r e x is s e n t". 1789 U lič n ý , F.: D e jin y o s íd le n ia Ša riša . K o šice 1990, s. 354 - 3 5 5 . O b e d e d in y m a li r o v n a k ý m aď ariz o v a n ý n á z o v L a c h a . S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 518 n á z o v L á c a p o v a ž o v a l za n e ja s n ý . P o ro v n a j V arsik, O s íd le n ie III, s. 487. 1790 N a g y , Z V III, s. 267 - 2 6 9 „m e s d e ... H a r a z t u s ... R a k a ty e s e r ... g a t h ... c a m p u m M o h n ia m e z e u ... p ra tu m Z u h a " to to ž n é či k o re n ia ce v s lo v á c h m e d z a , chrasť, rakyta, h ať , s u c h á . P o le M o h n i a m á

1783M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 8 9 , č . 413 „te r r a m K e e za ". 1784Š O B A P rešo v, U z U , Fa sc. C X L I I I , n r . 1 „te rr a m K yza v o c a ta m , e x is te n te m iu x ta L a z o n “ . 1783S N A , H M L e le s. k ., A . a. 13 9 5 , n r . 2 8 "(p o s s e s s io n e m ) K y z a ... in v ic in it a tib u s p o s s e s s io n u m

r o v n a k ý z á k la d a k o n á z o v C h m i ň a n y . U lič n ý , c . d ., s. 107. 1791 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1400, nr. 7 „ L a c h a " z r o k u 1400. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. P 2 „ L a c h a " W a sa rh e l

et L a s k ".

1788

S N A , H M L e le s . k ., In t r o d u c t. K 3 9 6 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... K y sla z lo n (!) a lio n o m in e N a g k y z a et

K y sk y za " z r. 1407. P r a v d e p o d o b n e z te jto d e d in y p o c h á d z a l u h o r s k ý k ro n ik á r Š i m o n s la tin iz o v a n ý m p r e d ik á to m „ d e K e z a ", ž ijú c i v d ru h e j p o lo v ic i 13. sto r o čia .

z r. 1417. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 1792 T ô r té n e lm i Tár 7 ,1 9 0 6 , s. 9 4 . Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 127, 133. 1793 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 3, 193, 2 4 2 , 272 „ L a c a " , „ L a c h a " , „ L a c z a " . 1794 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 27; A 2 6 7 7 , s. 417. 1795 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 .

268

269

ZEMPLÍN

LADMOVCE

LA C K O V C E

LADMOVCE

Lackovce ležia v pravej dolnej časti doliny Cirochy, v nadmorskej výške okolo 157 m. Prvý doklad o Lackovciach je v listine kráľa Karola Róberta z roku 1317. Listina je sve­ dectvom o tom , že kráľ vtedy daroval šľachticovi Filipovi Drugetovi rozsiahle územné m a­ jetky, ktoré predtým skonfiškoval vierolom ném u šľachticovi Petrovi synovi Petena. Medzi darovanými dedinam i boli aj Lackovce.1796 D o písom ností zapisovali túto dedinu pod maďarským názvom s koncovkou -falu a, charakteristickou pre dediny založené zem anm i v 13. storočí. Slovenský názov Lackovce sa dostal do písom ností až od 18. storočia, hoci m iestni a okolití obyvatelia ho nepo­ chybne používali od 13. storočia. O d 17. storočia sa úradne používal maďarizovaný ná­ zov, odvodený od slovenského názvu. O ba pôvodné názvy vyjadrili a zachovali to, že de­ dinu založil zem an Lacko ako vlastník tam ojšieho územ ného m ajetku v 13. storočí.1797 Z jestvujúcich pram eňov nem ožno zistiť, či m ajetok získal od kráľa, alebo ako fam iliár od bohatého šľachtica. Lackovce na prelom e 13. a 14. storočia nadobudol alebo zabral Peter syn Petena. O d roku 1317 do druhej polovice 17. storočia patrili nepretržite Drugetovcom ako m ajet­ ková súčasť ich hum enského panstva.1798 Pravda, treba pripomenúť, že časť Lackoviec v druhej polovici 16. storočia patrila zem anom Ď uričkovcom .1799 T í m ohli byť potom ka­ m i a dedičm i časti dediny zem ana Lacka, alebo diel v Lackovciach získali od Drugetovcov.

Ladmovce ležia v južnej časti Východoslovenskej nížiny, pri pravom brehu Bodrogu, v nadmorskej výške okolo 117 m. Keď Jágerská kapitula v roku 1298 potvrdila vymedzenie územ ného majetku v severnej časti chotára Selešky (Viničky), hranica pretínala cestu, vedúcu z Ladm oviec.1804Vtedy vzni­ kol najstarší zachovaný doklad o už prv jestvujúcej dedine Ladmovce. D o písom ností ju zapisovali v 13. až 15. storočí ako Ladamach i Ladam och, od 16. sto­ ročia Ladmocz. Boli to maďarizované názvy staršieho slovenského pádového tvaru (z, do) Ladmoviec. Ten zaiste korení v osobnom m ene,18“ pričom jeho nositeľ mal k sídlisku ro­ dový a nie feudálny vzťah. Na základe uvedeného predpokladáme, že ladmovské sídlisko jestvovalo pred 11. sto­ ročím a pravdepodobne s jeho obyvateľmi súvisela slovienska keramika z 9. - 10. storočia, ktorú archeológovia našli v chotári susedných Viničiek. V Ladmovciach bol kostol zaiste pred 14. storočím, avšak písom né doklady o ňom sú od 14. storočia. V prvej polovici tridsiatych rokov 14. storočia v ňom pôsobil farár Syxtus a kos­ tol bol zasvätený Sv. A n tonovi.1806 Katolícki farári v ňom pôsobili do druhej polovice 16. storočia, neskôr evanjelickí reformovaní kazatelia. V roku 1621 a niekoľko nasledujúcich rokov tam vysluhoval bohoslužby samostatný ka­ zateľ, takže Ladmovce boli sídlom evanjelickej reformovanej farnosti. Predtým, určite od roku 1588 aj neskôr do ladmovského kostola dochádzali kalvínski duchovní z Viničiek. Ladmovce sa opätovne a natrvalo stali sídlom farnosti pravdepodobne na prelome 17. a 18. storočia.1807 Ešte vtedy bol tamojší kostol drevený.1808 Ladmovce v 13. - 14. storočí boli majetkovou súčasťou panstva hradu Potok.1809V 15. až 17. storočí ich vlastnili najm ä miestni zemania a ich príbuzní z Čopu. V tam ojšom chotári sa nachádzali vinice, o ktorých sú doklady od 16. storočia.1810 Obyvatelia z m iestneho kameňa pálili vápno dokázateľne už v 16. storočí.1811 Ladmovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej zaplatili v roku 1441 daň kráľovi dvadsaťdeväť zlatých.1812 Z veľkosti dane vychodí, že vtedy iste vyše tridsať domácností ob­ hospodarovalo pozemky v rozsahu do tridsať celých sedliackych usadlostí, takže Ladmovce boli stredne veľkou až veľkou dedinou. V 16. storočí ubúdalo sedliakov aj domov v sídlisku. V roku 1567 zdanili sedliakov od 6,5 porty. Pozemky pre 4,5 usadlosti ležali opustené, avšak šesť dom ácností bolo želiarskych. Napokon tri rodiny boli vincúrske. V roku 1582 zdanili sedliakov iba od 4,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných sedemnásť pod-

Lackovské sedliacke dom ácnosti vyplatili kráľovi v rokoch 1567 a 1582 daň od 3,75 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných a zdanených päť poddanských dom ov, ale aj dom richtára.1800 Lackovce boli vtedy m alou dedinou s poddanským slovenským oby­ vateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli, čo sa prejavovalo aj znižovaním ich zda­ nenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od štvrť a osm iny porty, v roku 1635 len od štvrť porty.1801 V roku 1690 žilo v Lackovciach desať poddanských domácností. Osem sedliackych, z ktorých tri hospodárili na polovičných usadlostiach, päť na štvrtinových usadlostiach. Dve dom ácnosti boli želiarske.1802 Lackovce boli m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 mali štyri a v roku 1720 päť poddanských dom ácností.1803

1796S e d lá k , R D S 1 II, s.

137, č . 276 „ p o s s e s s io n ib u s ... L a c z a fa lv a " . C s á n k i, c. d ., s. 3 5 5 ako n a jsta rší u v ie d o l d o k la d z r. 1451. B e ň k o , O s íd le n ie , s. 25 3 z r. 1416.

1804 W e n z e l, C D A C X , s. 314 „ v ia m , q u e v e n it d e L a d a m a c h " . 1805 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 507 - 5 0 8 ; II, 2 9 8 re k o n štr u o v a l tv a r L a d o m o v e c .

1797B e ň k o ,

1806 M V H I - 1, s. 2 5 1 ,3 2 0 , 3 3 2 „ S y x tu s sa cerd o s S a n c ti A n t h o n ii d e L a d a m a c h " , „S y x tu s d e L a d a m o c z " ,

1798S N A ,

1807 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 1 2 8 ,1 3 5 u v á d z a je d n é h o k azateľa. T ô r té n e lm i T ár 7 ,1 9 0 6 , s. 5 8 ,2 8 4 . U lič n ý ,

c . d ., s. 2 5 3 za ra d il L a c k o v ce k d e d in á m z a lo ž e n ý m p o d ľa z v y k o v é h o p rá v a , le b o z e m ia n s k y p ô v o d d e d in y n e s p o z o r o v a l. H M L e le s. k ., A . a. 1416, n r. 6 4 „ L a z fo lu a " z r. 1416; A . a. 1451, n r. 16 „ L a c z fa lw a " z r. 1451;

A . a. 154 3 , n r. 2 9 „ L a c z fa lw a " z r. 15 4 3 . P o zri aj n a s l. p o z n á m k y .

1799M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 67, z r. 1567. 1800T a m ž e , s. 67, 8 2 , 2 5 6 „ L a c fa lu a " , „ L a c h fa lu a " , „ L a c z fo lu a " . 1801T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 6 ; A 2 6 7 7 , s. 411. 1802S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 135 „L a c z k o c z " . 1803M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 .

„d e L a d o m o c h " . R e fo r m á c ia , s. 119. 1808 A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „ L a d m o c z (te m p lu m ) lig n e u m c a lv in is ta r u m " . 1809 M O L , D L 5 7 2 6 6 „ L o d o m u c h " z r. 1321. 1810 Š O B A P rešov, U z U , Pase. C L V I I - 1 „ v in e á m ... in p o s s e s s io n e L a d m o c z " z r. 1514. 1811 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 4 8 2 „ i n e o lo c o , u b i est c re m a tu ra seu fo r m a x c e m e n t o r u m " z r. 1549. 1812 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ L a d a m o c h " .

270

ZEMPLÍN

LASTOMÍR

dánskych domov, osem kúrií miestnych zemanov, kostol, faru, školu.1813 Vtedy boli Ladmovce stredne veľkou dedinou s poddanským, zemianskym i farským obyvateľstvom. V 17. storočí v Ladmovciach naďalej poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 m iestnych sedliakov aj želiarov spolu zdanili od jednej porty. V roku 1635 z ne­ znám ych dôvodov neboli zdanení.1814 V Ladmovciach žilo v roku 1715 sedem sedliackych domácností, avšak v roku 1720 tam poddaných už neb olo .181s

V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili valachov aj želiarov spolu od jednej a osm iny porty, v roku 1635 len valachov od 0,75 porty.1820 Šoltýsi a valašské domácnosti žili v Ladomirove aj koncom 17. storočia. V roku 1690 v kostole nem ali vlastného uniatského farára, farské pozemky ležali opustené. Dve šoltýstva patrili štyrom rodinám , tretie bolo opustené. Valašských dom ácností bolo devätnásť, pričom hospodárili zväčša na polovičných usadlostiach. Pozemky po deviatich dom ácnos­ tiach zostali opustené, avšak ďalšie tri rodiny boli želiarske.1821 Sídlisko zostávalo na úrov­ ni stredne veľkej dediny aj začiatkom 18. storočia. V roku 1715 tam žilo pätnásť dom ácnos­ tí, v roku 1720 už devätnásť dom ácností. V dedine bol aj m lyn .1822 V ladomirskom chotári okolo roku 1686 z podnetu Drugetovcov dolovali zlato, strieb­ ro, rubín či iné vzácne kam ene.1823 Nevedno však, ako dlho a s akými výsledkami.

LADOMIROV Ladomirov leží v horskom prostredí medzi severovýchodnými výbežkami Vihorlatu, v nadmorskej výške okolo 315 m . Prvý doklad o Ladomirove je v daňovom súpise z roku 1567, kedy boli tamojšie pod­ danské dom ácnosti zdanené daňou kráľovi.1816 V písom nostiach zo 16. a 17. storočia sa vyskytuje pod názvom Ladomer, čo bol maďarizovaný tvar slovanského osobného mena Vladim ír, prípadne predpokladaného staroby­ lého osobného mena Ladomír. V každom prípade nositeľom mena bol nepochybne zakla­ dateľ sídliska a prvý m iestny šoltýs Vladim ír alebo Ladomír. Vzhľadom na obsah uvedenej správy, názov dediny a vývin osídlenia povodia Ubľanky predpokladáme, že Ladomirov založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva v prvej po­ lovici 16. storočia. Dedinu založili na území hum enského panstva z iniciatívy, prípadne s vedom ím ze­ m epánov Drugetovcov. Im patrila aj v 17. storočí. Tamojšie valašské domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 4,5 porty. Tri do­ m ácnosti želiarov daň neplatili. V roku 1582 valachov zdanili od 5,5 porty. V roku 1600 m a­ lo sídlisko osemnásť obývaných poddanských dom ov a dva - tri dom y šoltýsov.1817Na pre­ lom e 16. a 17. storočia bol Ladomirov stredne veľkou dedinou. Pravdepodobne začiatkom 17. storočia si obyvatelia postavili nepochybne drevený kos­ tol. O ňom a m iestnom pravoslávnom farárovi je prvý doklad z roku 1623.1818 Začiatkom 17. storočia tam hospodárili tri šoltýske domácnosti na pôvodne celých šoltýstvach, neskôr jedno šoltýstvo spustlo, takže okolo roku 1623 boli dve. V tom období sa vyše polovica valašských dom ácností odsťahovala alebo vymreli, takže v roku 1623 ich hos­ podárilo osem a pozem ky po dvanástich zostali opustené. Napokon tam žili dve dom ác­ nosti želiarov. Šoltýsi, farár a valašské domácnosti platili zemepánom Drugetovcom takú daň a odovzdávali také dávky, aké boli obvyklé v dedinách s Valašsko - rusínskymi obyva­ teľmi, napr. v H abure.1819

271

LASTOMÍR Lastomír leží na západnom nánosovom vale Laborca, v severnej časti Východosloven­ skej nížiny, v nadmorskej výške okolo 107 m. Kráľ Ladislav IV. v roku 1288 daroval lastomírskym zemanom Ladislavovi, D om iniko­ vi, Albertovi, Ivankovi a Gregorovi, synom Ivanka majetok Jenkovce v Užskej župe. V da­ rovacej listine je prvá správa o dedine Lastomír a tamojších zem anoch.1824 Z obsahu listiny vyplýva, že Lastomír patril tamojším zem anom a že miestne sídlisko jestvovalo aj pred ro­ kom 1288. V písom nostiach z 13. až 16. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Leztemer, čo bol maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Lastomír. Ten bol nepochybne to­ tožný so slovienskym osobným , resp. rodovým m enom Lastomír.1825 Starobylý názov dediny, jej sídlisková a spoločenská rozvinutosť nielen ako sídla zeme­ pánov, ale i fary vedú k názoru, že Lastomír jestvoval dávno pred 13., resp. 11. storočím a patrí k najstarším slovienskym sídliskám v okolí. V Lastomíri bol kostol, o ktorom sú najstaršie správy z tridsiatych rokov 14. storočia, ke­ dy v ňom pôsobil farár Beňadik.1826 Kostol bol zasvätený archanjelovi M ichalovi. Tamojší farár dostal od pápeža v roku 1400 právo predávať odpustky.1827 Svedčí to o skutočnosti, že išlo o význam ný a starobylý kostol, resp. farnosť. Z uvedených skutočností vyplýva, že kos­ tol v Lastomíri jestvoval pred 14., prípadne 11. storočím. Stál zaiste na mieste terajšieho kal­ vínskeho kostola, ktorý pochádza zo začiatku 17. storočia.1828

1820 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 8 , s. 3 5 ; A 2 6 7 7 , s. 410 „L a d o m e r " . 1821 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 14 - 15 „L a d o m e r " . 1822 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 .

1813M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 6 ,1 6 4 , 2 4 4 , 26 7 „ L a d m o c " . 1814T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 9 ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 2 . 1815M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186. 1816M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 49 „ L a d o m ir " . T ak u ž B e ň k o , O s íd le n ie , s. 27 0 . 1817M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 9 ,1 8 6 , 2 5 8 „ L a d o m ir " , „ L a d o m e r " , „ L a d a m e r " . 1818M O L , K a m a ra , U et C , Fasc. 109, n r . 2, s. 215 „ L a d o m e r ... B a tty k o s a g h . P o p fele p u s z ta ."

1819T a m ž e ,

s. 2 1 5 - 2 1 8 .

1823 S v e d č í o t o m d o h o d a D r u g e to v c o v o d o lo v a n í. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 87, s. 237 - 2 3 8 „ L a d o m é r n e v u fa lu t m in d e n n e m ú ezú st és a r á n y m a r h á v a l s a z se rin t a r u b in t v a g y is c a r b u n c u lis k ô v e l" . 1824 N a g y , C D P V I , s. 3 3 0 „d e L e z t h e m e r " . 1825 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 511; II, s. 3 0 2 - 3 0 3 . 1826 N a g y , N S z I, s. 6 8 „ B e n e d ic tu s d e L e z te m e r " z r. 1331. M V H I - 1, s. 2 5 7 , 3 2 8 , 3 3 3 , 3 4 6 , 362 Ih n a t eg e s z p a p s a g h de

„ B e n e d ic tu s s a ce r d o s d e L e s te m e r " , „d e L o z ty m e r e l" . 1827 M V H I - 4 , s. 241 „p a r o c h ia lis e ccle sia s a n c ti M ic h a e lis d e L e z te m e r " z r. 1400 1828 S ú p is 2, s. 173.

272

273

ZEMPLlN

LASTOVCE

V lastomírskom kostole určite od roku 1598 a v 17. storočí slúžili bohoslužby striedavo evanjelickí reformovaní a evanjelickí a. v. kazatelia. Neskôr už len kalvínski kazatelia.1829 Lastomírska evanjelická reformovaná farnosť jestvuje doteraz. Už sme uviedli, že Lastomír patril v druhej polovici 13. storočia zem anom , ktorí v Lastomíre bývali a jeho názov používali v prídom ku. Do vlastníctva zemanov sa dedina dos­ tala v prvej polovici, prípadne začiatkom druhej polovice 13. storočia. Lastomírski zema­ nia patrili do rozvetveného rodu zemanov Bogatradvanovcov, ktorí boli českého pôvodu, o čom svedčí ich rodové priezvisko.1830 Iné vetvy bývali v Nižnom Žipove, Čeľovciach, Bracovciach a inde. V Lastomíri mali kúrie miestni zemania aj v 14. až 16. storočí, kedy im ne­ pretržite patrila táto dedina.1831 V 14. storočí lastomírski poddaní vybudovali vedľa starého sídliska nové, ktoré dostalo priliehavé názvy M alý Lastomír, Vyšný Lastomír, ktoré sa preň používali aj v 15. storočí. Ze­ mania si aj tam dali postaviť kúriu.1832 Začiatkom druhej polovice 16. storočia Lastomír vyhorel, prípadne časť spustošilo kráľovské vojsko. V dôsledku toho v roku 1567 tam ojších sedliakov nezdanili a v roku 1570 len od jednej, resp. troch port a v roku 1582 od štyroch port. Postupne si však sedliaci aj želiari vystavali nové dom y a skonsolidovali hospodárstva. V roku 1600 už stálo v sídlis­ ku tridsať obývaných poddanských domov, kúria zemanov, kostol, fara a škola.1833 Lasto­ mír bol vtedy veľkou dedinou, pričom okrem poddaných tam žili aj zemania a osadenstvo fary.

Do písomností dedinu zapisovali vo viacerých pravopisných obmenách názvu Laztouch, Lastocz, čo bol maďarizovaný tvar slovenského názvu (z, do) Lastoviec. Ten sa do písomností dostal až v 18. storočí.1837Pôvodný slovenský názov korenil v osobnom mene Lasta, z toho Las­ tovce, prípadne v osobnom mene Vlasta, z toho Vlastovce a vypustením začiatočného V pod vplyvom maďarskej výslovnosti sa aj v slovenskom prostredí udomácnil názov Lastovce.1838 Pôvod dediny m ohol byť dvojaký. M ožno jestvovala už pred 11. storočím, alebo vznik­ la v prvej polovici 13. storočia ako zemianska osada. O d 13. storočia nepretržite aj v 17. storočí patrila tamojším zem anom .1839 V dedine bol kostol m ožno pred 14. storočím, avšak písom né doklady o ňom sú od 14. storočia. V roku 1333 v ňom pôsobil farár M ikuláš.1840 Farský kostol bol v stredoveku za­ svätený Všechsvätým .1841 Od druhej polovice 16. storočia, určite od roku 1598 v ňom pôsobili evanjelickí refor­ m ovaní kazatelia.1842 Kostol jestvujúci ešte na prelome 17. a 18. storočia bol vym úraný z ka­ m eňa. Nový kostol si kalvíni postavili v roku 17951843 a jestvuje doteraz. Lastovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej zaplatili v roku 1441 daň kráľovi je­ denásť zlatých a 50 denárov.1844 Zo zdanenia vychodí, že vtedy do pätnásť dom ácností obhospodarovalo pozem ky v roz­ sahu asi dvanásť celých usadlostí. Neskôr sedliaci strácali užívané pozemky a zaberali ich zemania. V roku 1567 tam sedliakov nezdanili, m ožno pre vyhorenie domov. V rokoch 1570 a 1582 ich zdanili od dvoch a 2,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných pätnásť pod­ danských domov, ale až 22 kúrií zemanov, napokon kostol, faru i školu.1845 Na prelome 16. a 17. storočia boli Lastovce veľkou dedinou so zemianskym, poddan­ ským i farským obyvateľstvom. V žiadnej inej dedine v okolí nebývalo toľko zemanov, ako v Lastovciach. V 17. storočí postupne poddanské dom ácnosti chudobneli, ubúdalo ich a sídlisko sa zmenšovalo. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od 1,25 porty, v roku 1635 od 0,5 porty.1846 V roku 1715 ešte v Lastovciach žila jedna sedliacka domácnosť, v roku 1720 už žiadna poddanská domácnosť, len drobní zem ania.1847 Pri Lastovciach sa v stredoveku nachádzali aj osady Halam a Rakatyas, ktoré však zanikli.

V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa primerane prejavo­ valo znižovaním ich zdanenia. V roku 1610 zdanili sedliakov, ale aj želiarov spolu od 1,75 porty, v roku 1635 o vyše 1,25 porty.1834 V druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia ubúdalo poddanských obyvateľov aj do­ mov v sídlisku. V dôsledku toho bol Lastomír začiatkom 18. storočia malou dedinou. V ro­ ku 1715 mal len sedem, v roku 1720 už dvanásť poddanských dom ácností.1835 Pri Lastomíri jestvovali v stredoveku aj osady, resp. dediny Nagymezó a Zádorovce, kto­ ré však zanikli.

LASTOVCE 1837 K o r a b in sk y , G e o g r a p h is c h , s. 357 „L a s z to w c z e " .

Lastovce ležia v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške oko­ lo 175 m. Prvá správa o Lastovciach je v listine z roku 1266, kedy tam bývali aj zem ania.1836

1838 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 5 0 0 , 511; II, s. 303 p rip ú šťal o b e m o ž n o s t i, ted a o s o b n é m e n o Lasta, resp. V la s ta . 1839 S N A , N á ta fa lu š i N V , F a sc. I, nr. 3 „d e L o z t h o lc h " z r. 13 0 4 . S N A , H M L e le s. k ., B e r c s e n ia n a , Fa sc. 1, nr. 1 „ d e L a z t o u c h " z r. 1339. M O L , D L 4 2757 „ d e L a z t h o c h " z r. 1400. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. L 13 „d e L a z t h o c h " z r. 1423.

1829Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 128, 131. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 119. 1830S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1395, n r. 2 8 „ d e g e n e r e B o g a th r a d w a n " . 1831S O B A P rešo v, U z U , Fa sc. C X X I I I , nr. 10 „ d e L e z te m e r " z r. 1300. S N A ,

1840 M V H I - 1, s. 3 2 0 „ N ic o la u s (sacerd os) d e L a s th a " , v z á tv o r k á ch d o p ln il F. U . 1841 M á ly u s z , Z s O I, č . 2183 z r. 1391. H M Leles. k ., A . a. 1395, n r . 28

„ d e L e z te m e r " z r, 139 5 . M O L , D L 6 4 6 9 3 „d e L e z th e m e r " z r. 1444.

1832M O L ,

D L 6 6 8 0 7 „ d e K y sle z te m e r" z r. 1354. N a g y , N S z I , s. 257 „p o s s e s s io n e m F e lle z te m e r " z r. 1356.

M O L D L 7633 „p o s s e s s io n is K y sle zte m e r" z r. 1410.

1833M O L , K a m a ra , E 158, A 2 6 7 7 , s. 5 9 , 176, 1834T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5 0; A 2 6 7 7 , s. 4 15. 1835M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186. 1836N a g y , N S z I, s. 10 „ d e L o z t o u c h " .

2 5 3 „ L e z ta m e r " , „ L e z te m e r " .

1842 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 128 u v á d z a k a za teľo v o d r o k u 1598. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 8 „ L a z t o c z , c o n c io n a t o r " z r. 1601. T ô r té n e lm i T ár 7, 1906, s. 6 3 , 274, 374, 3 8 8 a 4 0 6 m á z á p is n ic e z v iz itá c ií z d ru h e j š tv r tin y 17. s to r o č ia . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 119. 1843 S ú p is 2 , s. 173. A d a lé k o k X X , 1914, s. 154 „L a s z to c z (te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700. 1844 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ L a s t o c h " . 1845 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 7 3 ,1 6 4 , 2 4 4 , 2 6 8 „ L a s t o c z " , „ L a z t o c h " . 1846 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 11; A 26 7 7 , s. 401. 1847 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 .

274

275

ZEMPLÍN

LECYESBÉNYE

LÁSZLÓVÁGÁSA

V 17. storočí laškovské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zda­ nili sedliakov, ale aj želiarov spolu od 1,25 porty, v roku 1635 iba od štvrť a osm iny porty.1854 Laškovce boli m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 m ali päť, v ro­ ku 1720 už sedem poddanských dom ácností.1855

Na panstve M ichalovce jestvovala dedina s takým pomaďarčeným názvom v zmysle La­ dislavova Poruba, o ktorej poznám e doklad z roku 1358.1848 Jej názov svedčí, že ju založil šoltýs Ladislav s usadlíkmi podľa nem eckého práva. Zalo­ ženie sídliska spadá do prvej polovice 14. storočia. V druhej polovici 14. storočia obyvatelia sídlisko opustili, alebo splynulo s inou blízkou dedinou. Na základe poradia, v akom je zapísaná medzi dedinami v listine z roku 1358 sa dá usú­ diť, že sa nachádzala blízko Zbudze, m ožno aj v Užskej župe.

LAŠKOVCE Laškovce ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, vedľa riečky Duša, v nadmorskej výške okolo 116 m . V tam ojšom chotári sa našli zostatky obydlí a iné pamiatky, pochádzajúce z 10. - 12. sto­ ročia.1849 Prvá písom ná správa o dedine ako časti dedičných majetkov šľachticov z rodu Bogatradvan, je z roku 1310.18SO O d 14. do 17. storočia ju pravidelne zapisovali pod názvom Lask.1851 Názov nemá maďarskú koncovku -fa lu , - telek a pod., ktorá by dosvedčovala zem iansky pôvod názvu a osady z 13. storočia. Názov je teda starší a tvar Lask bol maďarskou podobou staršieho pádového tvaru slovenského názvu Lašky, alebo slovenský názov korenil v osobnom m e­ ne Laška.1852 Archeologické, historické a jazykovedné pramene a poznatky svedčia, že laškovské síd­ lisko jestvuje od 10. storočia. Od 13. storočia patrili Laškovce Bogatradvanovcom, najmä vetve z M onoku, ktorá ju vlastnila aj v 16. storočí. Laškovské sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 1,5 porty. Štyrom dom ácnostiam tiahnúce kráľovské vojsko vypálilo obydlia a tri domácnosti si sta­ vali nové domy, preto daň neplatili. Okolo roku 1580 postihla dedinu neznáma pohroma, lebo sedliaci roku 1582 daň neplatili. V roku 1600 malo sídlisko deväť obývaných pod­ danských dom ov.1853 Na prelome 16. a 17. storočia boli Laškovce malou dedinou s výlučne poddanským oby­ vateľstvom.

LEGYESBÉNYE (M) Legyesbénye leží pod južnou časťou Zempléni hegységa. V prvej polovici 14. storočia žil zeman Pavol syn M ichala, vlastník či spoluvlastník tej­ to dediny, ktorý v nej aj býval.1856 V 14. storočí ju zapisovali ako Benye, čo bol maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu. V 15. storočí maďarizovaný názov rozšírili predsunutým maďarským slovom mezó = po­ le, alebo, čo bolo zriedkavé, predsunutým slovom alsó = nižný.1857 Tak zloženým názvom odlišovali túto dedinu od severovýchodne ležiacej Erdóbénye. V 16. storočí však slová Alsó i Mezó vystriedalo slovo legyes = muchový. Názov Bénye bol maďarizovanou podobou staršieho slovenského názvu Beňa, totož­ ného s osobným m e n o m .1858 Jazykovedné poznatky vedú k predpokladu, že tamojšie sídlisko jestvovalo pred 11. sto­ ročím. Dedina Benye patrila Bogatradvanovcom nepochybne už v 13. storočí, pričom v 14. až 16. storočí boli jej zemepánmi tamojší zem ania.1859 Predpokladané jestvovanie m iestneho kostola v 13. storočí môže objasniť len archeo­ logický výskum. O kostole sú písom né správy zo 14. storočia. Okolo roku 1335 v tamojšom kostole pôsobil podľa m ena neznám y farár, ktorý odvádzal desatinu z vlastných príjmov od farníkov do pokladnice pápeža.1860 Ďalší rímskokatolícki farári v ňom vysluhovali b o ­ hoslužby zaiste do druhej polovice 16. storočia. V roku 1567 bola Legyesbénye úplne vypálená za vpádu a plienenia tureckého vojska. Zakrátko si však sedliaci postavili nové domy. V roku 1582 boli zdanení daňou kráľovi od troch port. Zakrátko pri ďalšom vpáde vojska, alebo pod hrozbou vpádu a plienenia oby­ vatelia dedinu opustili. V roku 1600 v nej nebol ani jeden obývaný dom . Zakrátko dedinu obnovili. V rokoch 1610 a 1635 tamojších sedliakov a želiarov zdanili od jednej porty.1861* Neskôr dedina opäť spustla, okolo rokov 1715 až 1720 nejestvovala.

1854 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5 0 ; A 26 7 7 , s. 416. 1855 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 . 1856 M O L , D L 6 6 7 9 2 „ d e B e n y e " z r. 1327. 1848 N a g y , N S z I, s. 3 0 0 „ p o s s e s s i o n u m ... L a c h lo lu a g a s a " . 1849 G a č k o v á , L . - L a m io v á -S c h m ie d lo v á , M .: Z á c h r a n n ý v ý s k u m v L a š k o v c ia ch . In : A V A N S v r. 1985. N itr a 1986, s. 8 6 - 87. 1850 S e d lá k , R D S1 1 , s. 3 5 7 , č . 8 3 4 „p o s s e s s io n e s ... L u s k " . 1851 T a m ž e , II, s. 3 8 3 , č . 87 9 „ v ille L a z k “ z r. 1322. N a g y , C D H A V , s. 278 „L o s k " 1349; V I I , s. 199 „ L a s k " 135 8 . M O L , D L 3 1 2 9 7 „ L a s k " 13 6 0 . 1852 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 30 3 sa k lo n il k o s o b n é m u m e n u Laška. 1853 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 2 , 2 53 „ L a s k " .

1857 M O L , D L 7 0 7 3 9 „ M e z e b e n y e " z r. 1404. A d a lé k o k X I X , 1913, s. 62 „ B e n ie alias M e z e o B e n ie " z r. 1428. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. R 86 „A ls o b e n y e " z r. 1466. 1858 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 43 . 1859 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. C 2 0 2 „ d e B e n y e " z r. 1458; T a m ž e , M e ta le s c . Z e m p lín ., nr. 2 9 „d e L e g y e s B e n y e " z r. 1560. 1860 M V H , I - 1, s. 3 4 4 , 3 6 0 „d e B e g n a " , „d e B y n ia " . 1861 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 13, 161, 241 „L e g y e s b e n ie to ta lite r c o m b u s t a " , „ L e g y e s b e n y e d e se r ta ". P o zri aj s. 4 0 5 , tie ž A 2 6 7 8 , s. 4.

276

277

ZEMPLlN

LELES

LELES

vónska. Neskôr patronátne právo patrilo šľachticom z rodu Bokša, najmä vetvám zo Stre­ dy, Sečoviec, Čopu, Solivaru.1870 Svetskí patróni boli povinní zabezpečiť osadenstvu kláštora primerané životné podm ien­ ky, najmä darovaním územ ných majetkov s tamojšími obyvateľmi kláštoru. Prepošt kláštora sa tým stal feudálnym zemepánom poddaných, hospodáriacich na kláštorných majetkoch. Pravda, poddaní časť povinností odvádzali aj svetským patrónom. Koncom 13. storočia to bo­ la ročná daň jedno ferto (okolo 52,5 gr.) striebra od celej sedliackej usadlosti.1871 Leleskému prepoštstvu v 13. - 14. storočí patril Leles, Poľany, Čierna, Bačka, Veľké Ka­ pušany, Vysoká (nad U hom ), Kráľovský Chlm ec, v polovici 16. storočia okrem mestečka Le­ les aj Poľany, Vajdácska, časť Zemplénagárda. Leleský kláštor bol najbohatším kláštorom v Zemplínskej župe.1872 Kostol zasvätený Sv. Krížu jestvoval v Lelesi už pred koncom 12. storočia. Terajší rímskokatolícky, pôvodne gotický kostol zo 14. storočia, bol v 17. - 18. storočí vo vnútri barokizovaný.1873 Kláštor pre m níchov premonštrátov postavili v Lelesi z iniciatívy vacovského biskupa Boleslava okolo roku 1190. Kláštor bol pravidelne vizitovaný členm i generálnej kapituly pri materskom kláštore premonštrátskeho rádu vo francúzskom Prémontré.1874Aj leleský pre­ pošt v tridsiatych rokoch 14. storočia odvádzal desatinu z príjmov od leleských farníkov do pápežskej pokladnice.1875 Kláštor najm ä v 14. - 17. storočí stavebne rozširovali a opevňovali. Gotická kláštorná ka­ plnka pochádza zo 14. storočia.1876 V prvej tretine 17. storočia, dokázateľne od roku 1605 a ešte aj v roku 1627 v leleskom kostole vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia.1877 Neskôr, koncom 17. storočia kostol opäť patril rímskokatolíckej cirkvi.1878 Leleský prepošt a konvent od polovice 13. storočia účinkovali ako hodnoverné miesto (notárstvo), vydávajúc verejnoprávne platné listiny o rozličných právnych pokonávkach, najmä o vlastníckych záležitostiach šľachty. Teraz poznáme najstaršiu listinu tohto hod­ noverného miesta z roku 1271.1879

Leles leží v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 110 m. Archeológovia našli v tam ojšom chotári stopy po sídlisku z 9. - 10. storočia, ale aj po m ladšom .1862 O bec zapisovali do písomností uhorského pôvodu len pod názvom Lelez. V staroruskom, tzv. Ipatijevskom letopise z 13. storočia sa vyskytuje tvar Lelesov.1863 Názov Leles ko­ rení v kultovom slove leľ, „lietajúci pohanský bôžik lásky", alebo je totožný so slovom Le­ les „tajom ný nočný v ták".1864V oboch prípadoch išlo o starobylé predkresťanské slovienske motívy. Archeologické, písom né a jazykovedné doklady a z nich navzájom sa ovplyvňujúce po­ znatky vedú ku konštatovaniu, že leleské sídlisko jestvuje od 9. storočia. M už m enom Boleslav pochádzal nepochybne z význam ného šľachtického rodu. Bol du­ chovnou osobou a kniežaťovi Almošovi pokrstil syna Bela. Keď sa Belo stal kráľom (1173 1196), daroval Boleslavovi a jeho príbuzným leleský m ajetok.1865 Boleslav, ako vacovský biskup (1188 - 1211), všetky zdedené a nadobudnuté územné majetky s tam ojším i slobodným i aj služobnými obyvateľmi daroval premonštrátskemu kláštoru pri kostole Sv. Kríža.1866Jedným z darovaných majetkov bol aj Leles, v ktorom sa nachádzal spom enutý kostol a kláštor.1867 Vacovský biskup Boleslav darovanie majetkov okolo roku 1190 zahrnul do svojho tes­ tam entu, ktorý pečaťou potvrdil spom ínaný kráľ Belo 111.1868Testament sa však v rokoch pa­ novania kráľa Im richa I. (1196 - 1204) stratil, pravdepodobne pri vtedajšom zborení sa leleského kostola. Napokon kráľ Ondrej II., po predchádzajúcej žiadosti Boleslava, v roku 1214 potvrdil založenie premonštrátskeho kláštora v Lelesi a obdarovanie biskupom Bole­ slavom. V listine z roku 1214 sú opísané horeuvedené, ale aj iné skutočnosti.1869 Z nich je okrem iného zrejmé, že Leles jestvoval už pred rokom 1190, že tam bol kostol zasvätený Sv. Krížu, pri ktorom vznikol okolo roku 1190 z iniciatívy biskupa Boleslava kláš­ tor pre premonštrátov. Prvým svetským patrónom leleského prepoštstva bol zakladateľ kláštora biskup Bole­ slav, ktorý ho obdaril územ ným i majetkami. Po smrti Boleslava patronátne právo pripadlo kráľovi a Belo IV. ho v roku 1252 daroval šľachticovi Ondrejovi synovi M ikuláša, bána Sla-

1870 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 8 2 , č . 401 „ iu s p a tr o n a tu s m o n a s te r ii S a n c te C r u c is d e L e le z " z r. 1 2 5 2 . W e n z e l, C D A C I X , s. 5 5 8 . B o rsa R R S A I I - 2, 3, č . 3 5 5 3 , 3 5 5 4 z r. 1490. S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 8 6 , č . 8 8 6 z r. 1322. M O L , D L 57694. S N A , S A L e le s. p ., X V . sto r., nr. 210 z r. 1441 a 1552. 1871 W e n z e l, C D A C IX , s. 549 „c o lle c ta m u n iu s ferton is d e sin g u lis m a n s io n ib u s p o p u lo r o m ad m o ­

1862A n d e l, V ý s le d o k s. 166. Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 - 3 8 3 . 1863P o ln o je s o b r a n ije r u s s k ic h le to p isie j II. M o s k v a , 1962, s. 729 „ v o m a n a s ty r L e le s o v " . 1864S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 3 0 8 . K r a jč o v ič , R .: D e jin y sk ryté v n á z v o c h o b c í. In : H is to r ick á

n a s te r iu m d e L elez p e r tin e n tiu m " . O d a to v a n í d o rok u 1290 p ozri Borsa, R R SA II - 2, 3, s. 414, č. 35 5 8 . 1872 U lič n ý , F.: P o d ie l c ir k e v n ý c h in š titú c ií n a v ý v o ji o s íd le n ia a h o s p o d á r s tv a v ý c h o d n é h o S lo v e n s k a revu e,

I V - 3, 19 9 3 , s. 31.

1865M a r s in a ,

C D S 1 1 , s. 145 „ p r e d iu m , q u o d L e le z v o c a tu r ... s ib i a s e c u n d o rege B ela, filio d u c is A lm i

c o lla t u m , q u a n d o c u m d e sa cro fo n te b a p tis m a ti e le v a v it" .

1866T a m ž e ,

„ B o l e s l a u s ... u n iv e rs a p re d ia su a c u m lib e r tin is , se rvis et a n c i l l i s ... e cc le sie s a n cte C r u c is et

c a n o n ic is in e a su b titu lo p r e m o n s tr a te n s is o r d in is ... o p t u lit " .

1867T a m ž e , „ C o n t u l i t i g i t u r ... e p is c o p u s p r e d iu m , q u o d L e le z v o c a tu r , in q u o s itu m est m o n a s te r iu m " . 1868M a r s in a , C D S 1 1 , s. 9 4 , č . 101. 1869T a m ž e , s. 144, č . 150. E d ito r R . M a r s in a ju p o v a ž o v a l za fa lo š n ú . L is tin a b o la s íc e o k o lo r o k u 1330

v 12. - 16. sto r o č í. In : A r c h a e o lo g ia h is to r ic a 1 0 ,1 9 8 5 , s. 3 6 2 - 3 6 3 . P o ro vn a j R u p p , M a g y a r o r s z á g , s. 2 9 7 a n . 1873 S ú p is 2 , s. 181. 1874 N a S lo v e n s k u m a li p r e m o n š tr á ti filiá ln e k lá što ry, o k r e m L elesa , v Ja s o v e , N iž n e j M y š li, B z o v ík u a Š a h á c h . O s z v a ld , F.: A d a to k a m a g y a r o r s z á g k p r e m o n tr e ie k Á r p a d - kori tô r té n e té h e z . In : M ú v é s z e ttô r té n e ti értesító V I - 2 , 3, B u d a p e st 1957, s. 237 - 2 3 8 . 1875 M V H I -

1, s. 3 2 8 , 3 3 4 , 3 5 6 , 372 „B la s iu s p re p o situ s d e L e le z " , „ d e L e le z p re p o situ s o r d in is

P r e m o n s tr a te n s iu m " . 1876 S ú p is 2,

s.

180 - 181.

te x to v o u p r a v e n á a d o p ln e n á , te d a fa lš o v a n á , avšak c ito v a n é ú d a je o v z n ik u a o b d a r e n í kláštora

1877 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 128. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 120.

n e v z b u d z u jú p o d o z r e n ie z n e p r a v d iv o s ti. P o ro v n a j V a rsik , O s íd le n ie , I, s. 125, 2 0 3 ; III, s. 487.

1878 A d a lé k o k X X , 1914, s. 157 „ O p p i d u m L e le sz e c c le s ia la p id e a c a t h o lic o r u m " z r. 1700.

U lič n ý , F.: P r o b lé m p ravo sti lis t in y kráľa O n d r e ja II. z ro k u 1214 pre k lá što r v L e le si. (V tla č i).

1879 S z e n tp é te r y , R R S A

II -

1, s. 126, č . 21 2 8 .

279

ZEMPLÍN

LESNÉ

Úradná činnosť konventu ako hodnoverného miesta, ako aj zemepisná poloha Lelesa, ktorým tiahla krajinská cesta, spôsobili, že Leles sa stal už v 14. storočí znám ym nielen pre obyvateľov priľahlého okolia, ale aj pre šľachticov a mešťanov v susediacich aj vzdialene­ jších župách.1880 V Lelesi sa zaiste v 13. storočí zaužíval trh, o ktorom písom ný doklad z roku 1314 infor­ muje ako o vtedy zvyčajnej záležitosti.1881 Trh sa konával každý pondelok.1882 Trh bol ekonom ickým základom vývinu Lelesa ako mestečka dokázateľne od 14. storočia, hoci ho vtedy tradične charakterizovali ešte ako dedinu, správne ako mestečko od začiatku 15. sto­ ročia.1883 O d začiatku 15. storočia sa v Lelesi konával jarmok na sviatok Povýšenia Sv. Kríža.1884 Kráľ Žigm und po žiadosti leleského prepošta v roku 1436 povolil ďalší jarmok v Lelesi a to na Tri krále.1885 Podľa vtedajších obyčajov sa také jarmoky konali aj v deň pred a po sviat­ ku, teda počas troch dní. V Lelesi konkrétne v dňoch 13. - 15. septembra a 5. - 7. januára. Z urbára z roku 1566 sa dozvedám e,1886 že v tom roku v Lelesi hospodárilo deväť roľ­ níckych dom ácností, šesť na celých a tri na polovičných usadlostiach. Dom ácností želia­ rov bolo tridsaťjeden, slobodníkov štrnásť. Spolu tam žilo 54 dom ácností mešťanov. Prav­ depodobne okrem niekoľkých želiarskych rodín m ali ostatní vlastné domy. Iných pätnásť dom ov bolo opustených a šesť nedávno vyhorelo. Spolu m ohlo bývať okolo 70 dom ácno­ stí vo vlastných dom och. Každá roľnícka domácnosť, držiaca celú usadlosť, platila prepošstvu ročnú daň 150 dená­ rov v splátkach na Juraja, Michala a Vianoce po 50 denárov. Odovzdávala na Juraja štyri chle­ by, osem vajec alebo kuru; na Michala kuru; na Vianoce štyri chleby, kuru, gbel (84 1) ovsa, voz dreva, gbel žaluďov. Roľníci na polovičných usadlostiach platili polovičnú ročnú daň. Na prepoštskom majeri boli tri kone a koč, tridsaťosem ťažných volov a juncov, sedem­ násť kráv, osem jalovíc, 376 oviec a jariek, šesť kôz, 73 svíň a bravov, dvanásť kúr, štrnásť husí, dve záhrady, dvanásť včelstiev. K majeru patrili aj polia, lúky a rybníky. K príjm om prepošta patrili výnosy z dvoch mlynov; dvojkolesový bol na Latorici, jednokolesový na ramene Tisy. Pri brode či moste cez Latoricu smerom k Veľkým Kapušanom bola m ýtnica. Aj mýtne poplatky za prevážaný tovar platili obchodníci prepoštovi.1887 V roku 1567 boli meštianske roľnícke domácnosti zdanené daňou kráľovi len od šty­ roch port. Desať usadlostí bolo opustených, niekoľko dom ov vypálili Tatári a ich rodiny odvliekli. Nezdaňovaných dom ácností želiarov a sluhov bolo dvadsaťdeväť. V roku 1582

zdanili roľníkov už od deviatich port.1888Leleské meštianske sídlisko malo v roku 1600 obý­ vaných 52 dom ov.1889 Dopĺňal ho kostol, kláštor s hospodárskymi budovam i. Na prelome 16. a 17. storočia bol Leles stredne veľkým mestečkom v Zemplínskej župe. V 17. storočí roľnícke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa následne prejavilo v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 bohatších aj chudobnejších mešťanov, roľníkov i re­ meselníkov zdanili od 4,5 porty, v roku 1635 od dvoch a osm iny porty.1890 Schudobnenie mešťanov spôsobilo aj úbytok obyvateľov a domov, teda celkový úpadok mestečka Leles v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia. V roku 1715 m al Leles len sedemnásť meštianskych dom ácností, v roku 1720 iba šest­ násť dom ácností.1891

278

LESNÉ Lesné leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny, v Pozdišovskej pahorkatine, v nad­ morskej výške okolo 146 m. V tam ojších záhradách sa našli črepy nádob z 11. - 13. storočia.1892 Prvá písom ná správa o Lesnom je v listine Bela IV. z roku 1254, ktorou kráľ potvrdil da­ rovanie tohto aj susedných majetkov zemanovi Gregorovi synovi N ata.1893 V písom nostiach od 13. storočia sa vyskytuje pod názvom Lezna, Lesná (Ves), korenia­ com v slove les. Názov zachytil skutočnosť, že sídlisko vzniklo v lesnom prostredí. Archeologické doklady, najstaršie písom né správy a názov vedú k poznatku, že sloven­ ská osada jestvovala už pred 13. storočím, prípadne aj pred 11. storočím. M ožno už zeman Gregor, dokázateľne však jeho syn M ilhost sa v Lesnom usadil a ná­ zov dediny začiatkom 14. storočia používal v prídom ku.1894V Lesnom bývali v 14. - 16. sto­ ročí viaceré rodiny tam ojších zemanov. V 16. storočí časť dediny patrila šľachticom z M i­ chaloviec.1895 Kostol stál v Lesnom m ožno pred 13. storočím. Románsky, doteraz jestvujúci postavili iste z iniciatívy zemanov v prvej polovici 13. storočia.1896 V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Šim on, zasvätený bol Všetkým Svätým a mal funkciu farského kosto­ la.1897*Katolícki farári v ňom slúžili bohoslužby do prelomu 16. a 17. storočia.

1888 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 3 ,1 9 6 , „ L e le z " . 1889 T a m ž e , s. 2 4 2 . 1880 N a p r . B a r d e jo v č a n ia v r o k u 1385 sv o je o b c h o d n é z á m e r y a c e s ty ju h o v ý c h o d n ý m

sm erom

v š e o b e c n e v y ja d r ili, že c e s tu jú aj s m e r o m k L e le su . Š O K A B ardejov, B a r d e jo v m a g . č . 2 6 „tr a n s ire ad p artes d e L e le z " .

1881S e d lá k , R D S1 1 , s. 4 9 5 , č . 1 1 6 1 ,1 1 6 2 „ a d fó r u m v ille L e le z " . 1882M O L , D L 3 1 2 9 6 , 31301 „ s e c u n d a feria ... in v i l l a ... L e l e z ...

1890 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 8 ; A 2 6 7 7 , s. 417. 1891 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 . 1892 B u d in s k ý - K ríčk a, N o v é n á le z y , In : A V A N S v r. 1978. N itr a 1979, s. 52. 1893 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 321, č . 4 6 3 „ t e r r a s ... L e z n a " . P ozri aj N a g y , N S z I, s. 10 „te rr a ru m L e z n a " z r.

in ... foris c o m p r o v in c ia lib u s " z r. 1360

a 1361.

1883N a g y , N S z II, s. 163, 164 „ i n o p p id o L e le z " z r. 1416. U lič n ý , Z a čia tk y , s. 2 6 2 . 1884S N A , S A Le le s. p ., X V . sto r., nr. 8 9 „a d n u n d in a s se u fó r u m a n n u a le in festo e x a lta c io n is sa n c te cru cis ... in o p p id o L e le z " z r. 1421.

1885T a m ž e , n r . 158 „ i n fe s tiv ita tib u s e p ip h a n ia r u m d o m i n i ... in o p id o L e le z " . 1886M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 2 2 9 - 2 3 0 „ O p p i d u m L e le z " . 1887T a m ž e , s. 2 3 0 „ t h e l o n e u m r a c io n e p o n tis su p e r f lu v iu m L a th o r c z a e r e c ti" .

1266. 1894 S N A , N á ta fa lu š i N V , Fa sc. I, nr. 3 „ M y lg o z t h d e L e z n a " z r. 1304. 1895 S e d lá k , R D S1 1 , s. 2 9 4 , č . 6 4 8 „ d e L e z n a z r. 1321. M O L , D L 14 170 „d e L e z n a " z r. 1448. 1896 P u šk á ro vá , B .: V ý s k u m

g ré ck o -

k a to líc k e h o k o sto la v L e s n o m , ok r. M ic h a lo v c e . In : Š tú d ia

A r c h a e o lo g ic a S lo v a c a M e d ia e v a lia I. B ra tisla va , 1998, s. 119 a n . 1897 M V H I - 1, s. 25 7 , 3 2 8 , 3 4 6 , 3 6 2 „ S y m o n sa cerd o s O m n i u m S a n c to r u m d e L e s n á " , „d e L iz n a " , „ de L e z n a " . P o zri aj N a g y , N S z I, s. 2 6 5 z r. 1357. S N A , N á ta fa lu š i N V , F asc. II, n r . 2 5 „p a r o c h ia lis e cc le sie O m n i u m S a n c to r u m in p o s se ss io n e L e z n a " z r. 1443.

280

281

ZEMPLÍN

LOMNÉ

O d roku 1609 a ešte v roku 1626 v tamojšom kostole pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia a Lesné bolo kalvínskou farnosťou.1898Tá neskôr zanikla a miestni kalvíni pripad­ li do farnosti Bánovce. V tam ojšom chotári b oli vinice, o ktorých sú správy od 15. storočia.1899 Poddanské dom ácnosti okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené od 2,5 porty. Po­ zemky pre tri dom ácnosti boli opustené, avšak dve domácnosti boli želiarske. V roku 1582 sedliakov zdanili od dvoch port. Zakrátko sa do Lesného nasťahovalo viacero rodín, lebo v roku 1600 m alo sídlisko šestnásť obývaných poddanských dom ov.1900 V 17. storočí sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sed­ liakov aj želiarov spolu od vyše 1,25 porty, v roku 1635 len sedliakov od vyše 0,25 porty.1901 Napriek chudobneniu obyvateľov bolo Lesné aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v ňom žilo po šestnásť poddanských dom ácností.1902 Pri Lesnom sa v stredoveku nachádzali aj osady, resp. dediny so zväčša maďarizovaným i názvami Berch, Harach, Markushaza a Voliča, ktoré však postupne zanikli.

me 17. a 18. storočia.1906 Starší kostol s vežou bol drevený a m al tri zvony. Do kostola pozý­ vali kazateľov zo slovenského prostredia, lebo farníkom bolo potrebné kázať po slovensky. Mladší, m úraný kostol postavili koncom 17. storočia. Neskôr evanjelická farnosť zanikla, v kostole počas väčšiny 18. storočia opäť pôsobili rímskokatolícki farári. Nový rímskokatolícky kostol tam postavili v rokoch 1794 -1 7 9 8 .1907 Lieskovec neznám ym spôsobom nadobudli od Drugetovcov šľachtici z Perina, ktorým patril v 15. storočí. O n i ho pričlenili k stropkovskému panstvu.1908 V 16. a 17. storočí dedi­ nu opätovne vlastnili Drugetovci, čím sa vrátila do brekovsko - hum enského panstva.1909 Tamojšie sedliacke domácnosti v roku 1567 zdanili daňou kráľovi od ôsm ich port. Iných šesť dom ácností bolo želiarskych. V roku 1582 zdanili sedliakov od siedmich port. V roku 1600 dedinu tvorilo trinásť obývaných poddanských dom ov a zaiste aj dom šoltýsa. Sídlis­ ku dom inoval kostol, pri ktorom bola fara a škola.1910 Na prelome 16. a 17. storočia bol Lieskovec stredne veľkou dedinou s poddanským aj farským slovenským obyvateľstvom. O d prelomu 16. a 17. storočia lieskovské sedliacke domácnosti výrazne chudobneli. V ro­ ku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov od jednej porty, v roku 1635 tiež od jednej porty.1911 V Lieskovci okolo roku 1623 žili dve domácnosti šoltýsov, avšak patrili im len trištvrtinové a polovičné šoltýske usadlosti. Hospodárilo tam aj trinásť sedliackych dom ácností (sedem na celých, šesť na polovičných usadlostiach), napokon osem želiarskych dom ácností. Ze­ m epánom platili daň a odovzdávali dávky roľníckych naturálií obdobne, ako napr. ich súčasníci v Topoľovke.1912 Na prelome 17. a 18. storočia bol Lieskovec m alou dedinou. V roku 1715 mal osem sed­ liackych usadlostí. Tie však zakrátko sídlisko opustili alebo vymreli. V roku 1720 dedina Lieskovec nejestvovala.1913

LIESKOVEC Lieskovec leží v juhovýchodnom okraji Ondavskej vrchoviny, v doline západného prí­ toku Ondavky, v nadmorskej výške okolo 160 m. V roku 1430 sa šľachtici z Perina dohodli o dedení majetkov stropkovského panstva. V listinách potvrdzujúcich onú dohodu je medzi dedinam i stropkovského panstva zapísa­ ná aj dedina Lieskovec.1903 V tých listinách, ale aj vo všetkých neskorších do 17. storočia ju zapisovali v maďarizovanej podobe nárečového slovenského názvu, koreniacom v pom enovaní kerovitej drevi­ ny liesky, teda Lieskovec. Názov síce zachoval to, že v onom údolí hojne rástli liesky, avšak nič o čase založenia a právnom pôvode dediny. Z toho dôvodu treba predpokladať, že: a/ ju založili slovenskí poddaní pred 14. storo­ čím ; b/ že ju založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, nemeckého práva v 14. storočí; c/ že šoltýs priviedol nových usadlíkov do jestvujúcej dediny. Šoltýs dokázateľne pôsobil v Lieskovci v polovici 16. storočia.1904 V Lieskovci postavili kostol v 14. alebo 15. storočí, čo môže preveriť iba archeologický výskum. Písom né doklady o kostole sú od polovice 16. storočia, kedy v ňom ešte pôsobili katolícki farári.1905 Počas rozširovania náboženskej reformácie v ňom účinkovali evanjelickí kazatelia. M e­ novite sú znám i od roku 1579 až do roku 1666, hoci kostol patril luteránom ešte na prelo-

LOMNÉ Lom né leží v Ondavskej vrchovine, v doline strednej Ondavy, v nadmorskej výške oko­ lo 170 m. Šľachtic Roland syn M ikča, vlastník panstva Stropkov, so svojim i drábmi a poddaný­ m i v roku 1347 vypálil a spustošil dedinu Lom né, patriacu šľachticom z Rozhanoviec ako majetkovú súčasť ich hradného panstva Č ičava.1914Príčinou takého násilného a trestného 1906 Z o v á n y i, P retestá n s, s. 130. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 265 „L e z k o c z , c o n c io n a t o r " z r. 1601. H ô r k , Sá ro s, s. 2 9 5 u v á d z a kazateľa z r o k u 1666. A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „L e s z k o c z (te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s . 120.

1898Z o v á n y i, P r o te s ta n s , s. 1 2 8 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s . 1 2 0 . 1899S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1414, nr. 18 „p r o v e n tu s v in o r u m ... in m o n t e L e z n a " 1900M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 3 8 ,1 7 6 , 2 S 2 „ L e z n a " , „ L e s n á " . 1901 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 7; A 2 6 7 7 , s. 415. 1902M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 . 1903M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „p o s s e s s io n e s ... L y s k o lc z " , M a g y a r o r s z á g , s. 3 5 5 . B e ftk o , O s íd le n ie , s. 2 5 9 .

1904S N A , H M L e le s, k ., A . a . 1543, 1905B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 4 .

n r . 2 9 „ s c u lte to in L y z k o " z r. 1543.

1907 S ú p is 2 , s. 2 2 0 . 1908 M O L , D L 2 4 5 4 1 „L e s k o lc z " z r. 1454. z r. 1414.

1909 S N A , H M L e le s . k ., A . a . 1548, F a sc. 3, n r . 10 „ L e z k o " ; F asc. 5 , n r . 4 4 „L y s k o w c z " z r. 1 5 4 8 . P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 1910 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 3 6 ,1 8 8 , 2 5 4 , 2 6 5 „ L y z k o c " , „L e s k o c h " , „ L e z k o c z " . 1911 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s . 4 0 ; A 2 6 7 7 , s. 413.

„L y zk o ch ".

C s á n k i,

1912 M O L , K a m a r a , U et

C,

fa sc. 109, nr. 2, s. 16 - 19 „ L e z k o c z " .

1913 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 . 1914 N a g y , C D H A

V, s. 3 0 „ p o s s e s s io n e m ... L o n a .. . c u m

n e s p r á v n e u v á d z a až d o k la d z r o k u 1369.

ig n e c r e m a n d o d e v a sta s se t" . K r a je z n a v č y j, s . 441

282

283

ZEMPLÍN

LOMNICA

činu bola nepochybne snaha o územ né rozšírenie panstva Stropkov, m ožno aj iné dôvo­ dy.

LOMNICA

Z obsahu listiny je zrejmé, že lomnianske sídlisko jestvovalo už pred rokom 1347, pričom názov dediny, koreniaci v slove lom nem á také jazykové prvky, ktoré by svedčili o tom , že dedinu založil šoltýs s poddaným i. Z tohto dôvodu, ako aj zemepisnej polohy Lom ného predpokladáme, že dedina Lomné jestvovala už pred 14. storočím .1915 Po jej vypálení v roku 1347 sa šľachtici z Rozhanoviec nepochybne pokúsili obnoviť spustošenú dedinu prostredníctvom šoltýsa a prisťahovaných poddaných. Podarilo sa to za účasti šoltýsa Petra. Avšak Roland v roku 1357 opäť prepadol a spustošil Lom né, šoltýsa Pet­ ra v jeho dom e dal obesiť a spolu s dcérou upáliť, pričom zranili aj jeho m anželku.1916Trest­ ná výprava teda tragicky postihla prostredníka obnovy dediny Lom né. Šoltýsom Petrom a prisťahovalcom krátko pred rokom 1357 obnovená dedina Lom né bola aj v roku 1363 novou dedinou, ktorej obyvatelia ešte užívali slobody počas plynutia lehoty podľa zákupného práva.1917 Zistiteľné tradičné práva a povinnosti obyvateľov Lom ného v 16. - 17. storočí svedčia o tom , že dedinu obnovili podľa zákupného, nem eckého práva. Väčšina poddaných po­ chádzala z Haličská, lebo v Lom nom bol len pravoslávny kostol a baťko, o čom je doklad z roku 1601.1918

Lom nica leží na západnej terase Tople, v nadmorskej výške okolo 130 m . Tvorí miest­ nu, južnú časť Vranova. V chotári Lomnice našli archeológovia stopy po slovienskom sídlisku, trvajúcom od 7. do 10. storočia.1925Je to doteraz najstaršie zistené slovienske sídlisko v blízkom okolí Vranova. Prvá písom ná správa, ktorá sa vzťahuje na územie doliny Lom nice, je v listine z roku 1229, kedy dolina Lom nice a susediace majetky pri západnom brehu Tople patrili k pan­ stvu Lipovec. Avšak až v listine z roku 1299 je menovite zapísaný potok Lom nica, rovno­ m enný s dedinou Lom nica.1926 Prvá priama správa o dedine je až z roku 1356, keď šľachti­ ci z Rozhanoviec v Jágerskej kapitule protestovali proti vlastníkom panstva Lipovec, ktorí údajne zabrali a držia ich majetky Čemerné, Čaklov, Soľ a Lom nicu.1927 Prehlásenie šľach­ ticov z Rozhanoviec síce odporuje skutočnej vlastníckej príslušnosti uvedených majetkov, ale dosvedčuje, že dedina Lom nica jestvovala už pred rokom 1356. V písom nostiach od 14. storočia vyskytuje sa len pod názvom Lom nica, hoci vo viace­ rých pravopisných obm enách. Je zrejmé, že korení v slove lom a pôvodne označuje mies­ to po polám anom , vyvrátenom lese. Dôležité je, že názov nemá znaky, ktoré by nasvedčo­ vali, že dedina aj názov vznikli v 11. - 13. storočí. Zemepisná poloha, archeologické pamiatky a názov dediny dosvedčujú, že tunajšie sloviensko - slovenské osídlenie pretrvalo od 7. storočia do súčasnosti. Podľa doterajších výsledkov archeologického a historického výskumu je Lom nica naj­ staršou dedinou v okolí, pričom dokázateľne neprerušene trvá od 7. storočia. Hoci spor šľachticov z Rozhanoviec a Lipovca o vlastníctvo Lom nice trval aj začiatkom 15. storočia, v 15. storočí patrila šľachticom z Rozhanoviec a stala sa majetkovou súčasťou panstva Čičava, neskôr Vranov.1928 Od roku 1524 pripadla Bátoriovcom a v 17. storočí boli jej vlastníkmi Nádašdiovci, Ňáriovci, Drugetovci a ich dedičia.1929 Začiatkom druhej polovice 15. storočia tu hospodárilo okolo štrnásť sedliackych do­ mácností, z ktorých sa neskôr polovica odsťahovala, takže v roku 1493 bolo len sedem do­ m ácností.1930 Nepochybne začiatkom 16. storočia sa sem prisťahovali noví usadlíci, lebo v roku 1550 bolo šestnásť sedliackych domácností, ale aj dve šoltýske.1931V roku 1600 okrem jedného - dvoch dom ov šoltýsov stálo v sídlisku dvanásť obývaných poddanských domov. Koncom 16. storočia bola Lom nica stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským oby­ vateľstvom.

Dedina Lom né bola nepochybne už v 13. storočí, dokázateľne v 14. až 17. storočí, m a­ jetkovou súčasťou hradného panstva Čičava.1919 K dedine patril vodný m lyn, o ktorom je doklad k roku 1409.1920 V roku 1550 okrem domácnosti šoltýsa v Lom nom hospodárilo trinásť sedliackych do­ m ácností. Povinnosti miestnych poddaných k zemepánom v 16. - 17. storočí svedčia, že v dedine vtedy a oddávna žilo roľnícke obyvateľstvo.1921 Sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 3,5 porty. Pozemky po dvoch dom ácnostiach ležali opustené, avšak štyri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 sedliakov zdanili od 3,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných osemnásť poddan­ ských domov, dom šoltýsa aj baťka, lebo v dedine mali pravoslávny kostol.1922 V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli, ubúdalo ich aj dom ov v sídlisku. V ro­ ku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od 1,5 porty, v roku 1635 len želiarov od štvrť a osm iny porty.1923 V roku 1715 žilo v Lom nom šesť a v roku 1720 len päť poddanských dom ácností.1924

1915 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 5 , ju za ra d il k d e d in á m v z n ik n u t ý m v 14. s to r o č í p o d ľa n e m e c k é h o p rá va . 1916 N a g y , C D H A VI, s. 62 7 „P e tr u m ... s c u lte tu m ... d i m e m b r a r i ... fe cisse t" z r. 1357. N a g y , C D H A s. 135 „s u p e r m o r te Petri s c u lte ti d e L o n a " z r. 1358.

VII,

1917 M O L , D L 5191 „ N o v i s v illis ... lib e r ta tib u s a d h u c g a v isis L o n a " .

9 6 7 2 „ L o m n á " z r. 1410. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 70 „ L o m n á " z r. 1519. 1920 M O L , D L 9 5 0 0 „ M o l e n d i n í s ... in L u m p n a " . 576, fo l. 2 4 „ L u m n a " . A d a lé k o k

1985, s. 70 .

1927 M O L , D L 8616 „ ...p o s s e s s i o n e s ... L o d n ic h a ... n o n de iu re , sed d e fa cto o c c u p a s s e n t " . V la s tiv e d n ý

1919 M O L , D L 5 9 9 9 „ L o n y a " z r. 1372; D L 6 9 6 2 „ L o m p n a " z r. 1382; D L 7643 „ L u m p n a " z r. 1390; D L

č.

v ro k u 1979. N itr a 1980, s. 4 9 ; A V A N S v rok u 1980. N itr a 1981, s. 4 6 - 4 7 ; A V A N S v r o k u 1984. N itr a

1926 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 2 5 2 , č . 3 5 2 . W e n z e l, C D A C X , s. 331 „ f lu v iu m L a m n ic h a " .

1918 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 6 „ L o m n á , b a ttik o ".

1921 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i.

1925 B u d in s k ý - K r íčk a , V .: A r c h e o lo g ic k é p r ie s k u m y , In : A V A N S v rok u 1977. N itr a 1978, s. 4 8 ; A V A N S

3 , s. 2 8 5 ak o n a jsta r ší u v á d z a a ž d o k la d z r o k u 1402. 1928 M O L , D L 8414 „ p o s s e s s io n u m ... L o m n ic h a " z r. 1399. M á ly u s z , Z s O II - 1, „ L o m p n i c h a " , „ L o m y c h a " v r o k o ch 1402 - 1405. T a m ž e ,

IX,

1904, s. 303 - 3 0 4 „ L o m n á " .

č.

č.

1587, 1602, 3878

7730 „ L o m n y c h a " z r. 1410. M O L , D L

17209, 74759 „ L o m n y c z a " , „ L o m n ic z a " z r. 1471 a 1519.

1922 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 3 ,1 6 9 , 2 4 7 , 2 6 6 „ L o m n á " , „ L o m n y a " , „ L o m n á , b a ttik o " z r. 1601.

1929 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 6 3 4 , 6 3 6 , 641.

1923 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 18; A 2 6 7 7 , s. 3 9 2 .

1930 M O L , D L 19963 „ i n p o s s e s s io n e L w m n y c z a d e s e p te m s e ssio n ib u s p o p u lo s is e t ... s e p te m d e se r tis".

1924 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

1931 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 4 „ L u m n y c z a " .

284

285

ZEMPLÍN

LOŽÍN

Sedliacke dom ácnosti boli v rokoch 1567,1582,1610 a 1635 zdanené daňou kráľovi od 4, 8, 0,5 a 0,5 porty.1932 Výška zdanenia dosvedčuje, že v druhej polovici 16. storočia vzrás­ tol rozsah sedliakmi obhospodarovaných majetkov, prípadne aj počet dom ácností. Prudký pokles nastal začiatkom 17. storočia, pričom zotrval počas prvej polovice storočia. V roku 1567 tu žilo šesť želiarskych dom ácností. V rokoch 1610 a 1635 želiarov zdanili rovnako od 0,25 porty. O kolo roku 1635 sedliaci obhospodarovali len o málo viac pozemkov ako že­ liari. Svedčí to o schudobnení a sociálnom úpadku sedliakov. Podľa urbára z roku 1585 dve šoltýske dom ácnosti boli povinné každoročne vykŕmiť zemepánom dvoch bravov a chovať dva lovné krahulce. Sedliacke domácnosti spoločne platili ročne daň dvadsať zlatých a 50 denárov, odovzdá­ vali kury, husi, vola, teľa, prípadne srnu alebo štyri zajace, gbel hrachu, po pol gbela šošovi­ ce a ľanového semena, dve pinty masla. Odkupovali desať a štvrť gbela zemepánskej pšenice za desať a štvrť zlatého, ale aj sud vína za šestnásť zlatých. Napokon každá sedliacka domác­ nosť odovzdávala gbel chmeľu, kytu konopí a kapusty. Sedliacke a želiarske domácnosti mies­ to kopania zemepánskej vinice vo Vranove platili pánom šesť, resp. tri denáre.1933Daň a dávky odvádzali sedliaci zemepánom aj v 17. storočí. Šoltýsi sa tu udržali aj koncom 17. storočia.1934 V Lom nici jestvoval kostol zaiste pred 17. storočím, avšak správy o ňom sú od 17. storo­ čia. Vtedajší kostol bol drevený, mal zvon a okolo roku 1666 v Lom nici vysluhovali boho­ služby evanjelickí a. v. kazatelia zo Sačurova. Lom nica bola vtedy fíliou evanjelickej a. v. farnosti Sačurov. Drevený kostol patril evanjelikom aj okolo roku 1700.1935 Po schudobnení a úbytku sedliakov nastal celkový úpadok dediny Lom nica. Na prelo­ me 17. a 18. storočia bola iba m alou dedinou a sídlisko sa zmenšovalo. V roku 1715 ešte m a­ la tri sedliacke dom ácnosti, v roku 1720 bolo sídlisko spustnuté.1936

Z uvedených historických a jazykovedných poznatkov vyplýva jestvovanie Ložína nie­ len pred 13. storočím, ale aj pred 11. storočím. V Ložíne bol kostol pravdepodobne už pred 14. storočím. Doteraz trvajúci katolícky kos­ tol postavili v prvej polovici 14. storočia.1940 Okolo roku 1335 tam pôsobil farár Mikuláš, ktorý, tak ako ostatní katolícki farári, vyplácal časť z príjmov od farníkov do pápežskej pokladnice.1941 Katolícki farári vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. storočia.1942 Koncom 16. a v prvej polovici 17. storočia v ložínskom kostole dokázateľne vysluhova­ li bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia.1943 Ložínska kalvínska farnosť, do ktorej patrili aj kalvíni v Bracovciach, Falkušovciach, Lastomíri a Laškovciach bola súčasťou slo­ venských kalvínskych farností v strednom Zem plíne. Na prelome 17. a 18. storočia bol kos­ tol evanjelickej a. v. cirkvi drevený.1944 V 13. - 14. storočí patril Ložín šľachticom Bogatradvanovcom. Jedna vetva sa tam usa­ dila a názov dediny používala v prídom ku.1945Neskôr patril ich príbuzným z Čeľoviec a M onoku. V 13., prípadne začiatkom 14. storočia vznikla nová sídlisková časť, ktorá dostala názov M alý Ložín a jestvovala aj v 15. storočí.1946 V roku 1567 zdanili ložínske sedliacke domácnosti od 5,75 porty. Dvory a polia štyroch usadlostí boli opustené. Napokon sedem domácností bolo želiarskych. V roku 1582 sed­ liakov zdanili od piatich port. V roku 1600 malo sídlisko dvadsaťsedem obývaných pod­ danských domov, ale aj kostol, faru a školu.1947 Na prelome 16. a 17. storočia bol Ložín stredne veľkou dedinou s poddanským i farským obyvateľstvom. Ložínske sedliacke dom ácnosti v 17. storočí chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zda­ nili sedliakov, ale aj želiarov spolu od 2,75 porty, v roku 1635 len sedliakov iba od 0,5

LOŽÍN Ložín leží uprostred Východoslovenskej nížiny, na malčickej sprašovej tabuli, v nad­ morskej výške okolo 118 m. Ložín patril šľachticom Bogatradvanovcom nepochybne už v prvej štvrtine 13. storočia. Medzi šľachticmi došlo k bitke a zabitiu jedného z nich. Strana previnilcov za zabitie poskytla roku 1227 pozostalým po zabitom okrem iných aj ložínsky majetok, ležiaci pri Bracovciach.1937 V písom nostiach od 13. do 17. storočia sa Ložín vyskytuje pravidelne pod názvom Lazon, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Ložín.1938Ten korení v sloven­ skom osobnom mene Loza.1939 S koncovkou -ín patrí k starobylým názvom.

porty.1948 Po úpadku sedliakov sa znižoval aj počet obyvateľstva a dom ov v sídlisku, čo trvalo aj začiatkom 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 mal Ložín po desať sedliackych dom ác­ ností.1949 V susedstve Ložína sa v stredoveku nachádzala aj osada Kyza, ktorá však zanikla.

1940 S ú p is 2 , s. 2 5 0 . 1941 M V H I - 1, s. 25 7 , 3 2 8 , 3 3 3 , 3 4 6 , 3 6 2 „ N ic o la u s sa cerd o s d e L e s a n " , „d e L a z e n " , „ d e L o z o n " , „d e Lo zen ". 1942 Š O B A P rešov, U z U , F asc, X X I I I , nr. 1 „ L a z o n ... c u m p a tr o n a tib u s e c c le s ia r u m in e is d e m fu n d a tis " z r. 1435. S N A , N á ta fa lu š i N V , F asc. III, nr. 70 „ d o m in is ... d e L a z o n ... e c c le s ia r u m p a r o c h ia liu m p le b a n is " z r. 1494. 1943 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 6 4 „ L a z o n ... c o n c io n a t o r " z r. 1601. Z o v á n y i, P rote stá n s, s. 128 u v á d z a

1932M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 4 5 . M O L E 158, A 267 7 , s. 2 0 , 168, 397; A 2 6 7 8 , s. 16 „ L o m n i c z a " . 1933A d a lé k o k I X , 19 04 , s. 3 0 9 , 318 - 319 „ L o m n i c z a " . 1934O k o lo r o k u 1693 b o l š o ltý s o m A n d r e j P e tr o v ič . Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č. 641, č . 7. 1935 H ô r k , Sá ro s, s. 2 9 0 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „ L o m n ic z a (te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 120.

1936M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186. 1937W e n z e l, C D A C V I , s. 4 4 4 „te rr a m K a z o n " (!). 1938S lo v e n s k ý n á z o v sa v y s k y tu je zr ie d k a v o . P o zri 1939S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 5 0 9 ; II, s. 3 2 0 .

m e n o v it e k a za te ľo v o d r o k u 1598 d o r. 1651. 1944 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „ L a z o n (te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 120. 1945 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 8 9 , č . 413 „ d e L a z o n " z r. 12 5 2 . N a g y , N S z I, s. 122 „d e L o z o n " z r. 1337. 1946 N a g y , C D H A

II, s.

261 „ d e M in o r i L o z o n " z r. 1326; V , s. 278 „ p o s s e s s io n u m ... K y s la z o n " z r. 1349.

Š O B A P rešov, U z U , Fasc. C X X I I I , nr. 11 „K y s la z a n " z r. 1414. 1947 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 3 3 ,1 7 4 , 2 5 3 , 2 6 4 „ L a z o n " . S e d lá k , R D S11, s. 35 7 , č . 834 „ L o z u n " z r. 1310.

1948 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 50; A 26 7 7 , s. 416. 1949 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 .

286

287

ZEMPLÍN

LUČKOVCE

ĽUBIŠA

lo v roku 1600 obývaných desať poddanských domov, dom šoltýsa, ale aj kostol, faru

Ľubiša leží v južnom okraji Ondavskej vrchoviny, v strednej časti údolia Laborca, v nad­ morskej výške okolo 174 m. V polovici 15. storočia vznikol medzi rodinam i šľachticov Drugetovcov z H um enného spor o ich podiely na majetkoch dedičných panstiev. Vzťahovalo sa to aj na dedinu Ľubišu ako súčasť hum enského panstva. Pri tej príležitosti dvorský sudca Ladislav z Pavloviec (nad Uhom ) poveril Leleský konvent, aby vyšetril vlastnícke vzťahy sporiacich sa Drugetovcov. V jeho mandáte je prvý doklad o Ľubiši . 1950 Z obsahu mandátu je zrejmé, že Ľubiša jestvo­ vala už pred polovicou 15. storočia. Do písom ností ju zapisovali ako Libiso, Libise a aj v pravopisných obm enách, čo boli maďarizované tvary slovenského názvu Ľubiša. Ten korení v základe Ľub, z ktorého vznik­ li názvy viacerých slovenských dedín (napr. Ľubotín, Ľubeľa a iné). Slovenský názov ani maďarizované tvary nem ajú taký jazykový prvok, ktorý by svedčil o tom , že sídlisko aj ná­ zov vznikli v 14., prípadne v 13. storočí. Na základe uvedených poznatkov m ožno predpokladať, že dedina Ľubiša jestvovala pred 13. storočím a založili ju slovenskí obyvatelia. Ľubiša bola vo vlastníctve Drugetovcov od 14. storočia, hoci písomne to m ožno doku­ mentovať od 15. storočia. Drugetovcom patrila nepretržite do konca 17. storočia ako m a­ jetková súčasť ich panstva H um enné . 1951 Pravdepodobne v 15. storočí poskytli Drugetovci ľubišským poddaným také právo, aké užívali poddaní v dedinách založených podľa zákupného, nemeckého práva. Odvtedy v de­ dine pôsobili aj šoltýsi, o ktorých sú priame doklady zo 17. storočia. V Ľubiši bol katolícky kostol zaiste pred 16. storočím, avšak písom né správy o ňom sú od polovice 16. storočia . 1952 Jestvovanie predpokladaného stredovekého kostola môže pre­ veriť iba archeologický výskum. Doteraz trvajúci kostol postavili v roku 1771.1953 Aj kato­ lícky kostol dosvedčuje, že v Ľubiši už pred 16. storočím žili Slováci. Katolícki farári pôsobili v ľubišskom farskom kostole do začiatku druhej polovice 16. storočia. V poslednej tretine 16. a v prvej polovici 17. storočia v ňom vysluhovali bohosluž­ by evanjelickí reformovaní kazatelia . 1954 Do ľubišskej kalvínskej farnosti patrili aj kalvíni v Hankovciach, Koškovciach, N ižných Ladičkovciach. Bola jednou zo slovenských kalvín­ skych farností v strednom Zem plíne. Neskôr zanikla. V tamojšom kostole v 18. storočí opäť pôsobili rímskokatolícki farári. V roku 1567 ľubišské sedliacke dom ácnosti vyplatili daň kráľovi od 7,5 porty. Osem želiarskych dom ácností, z ktorých jednou bola rodina pastiera dobytka, iná sluhu, daň neplatili. Aj v roku 1582 sedliakov zdanili od 7,5 porty, čo svedčí o ustálenom počte sed­ liakov a rovnakom rozsahu nim i obhospodarovaných pozemkov. Tamojšie sídlisko ma-

a školu . 1955 Na prelome 16. a 17. storočia bola stredne veľkou slovenskou dedinou s poddanským roľníckym i farským obyvateľstvom. Ľubišské sedliacke domácnosti v 17. storočí chudobneli. V roku 1610 tam ojších sedlia­ kov, ale aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len od pol a osm iny porty . 1956 Začiatkom 17. storočia tamojšie šoltýstvo zaniklo a obyvatelia opustili niekoľko sed­ liackych usadlostí. V dôsledku toho v roku 1623 v Ľubiši žilo len šesť poddanských do­ m ácností. Z nich boli tri sedliacke (jedna domácnosť hospodárila na celej usadlosti, dve na polovičných) a tri želiarske dom ácnosti. V dedine bol aj m lyn . 1957 Neskôr obyvateľov, dom ácností aj dom ov pribúdalo. V roku 1690 tamojšie šoltýstvo pat­ rilo dvom rodinám . Sedliackych dom ácností bolo osem. Z nich šesť hospodárilo na polo­ vičných a dve na štvrtinových usadlostiach . 1958 Na prelome 17. a 18. storočia bola Ľubiša opäť stredne veľkou dedinou. V roku 1715 m a­ la jedenásť a v roku 1720 trinásť poddanských dom ácností . 1959

LUČKOVCE Lučkovce sú m iestnou, južnou časťou obce Moravany. Prvú správu o Lučkovciach poznáme z roku 1418.1960 V písom nostiach z 15. storočia sa vyskytujú pod maďarizovaným názvom , odvodenom od staršieho nárečového názvu Lučkovce, koreniacom v slove lúčka. Dedina jestvovala nepochybne pred rokom 1418. Založili ju zaiste poddaní z blízkej su­ sednej dediny, teda z Moravian koncom 14., prípadne začiatkom 15. storočia. Podľa mies­ ta, teda lúčky, dostalo sídlisko a jeho obyvatelia Lučkovci priliehavý názov. V 15. storočí patrili Lučkovce zem anom z M oravian . 1961 Koncom 15. storočia obyvatelia sídlisko opustili, alebo ho považovali za osadu M ora­ vian. V písom nostiach zo 16. až 18. storočia sa ako dedina nevyskytuje.

LUHYŇA Luhyňa leží na pahorkatine v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadm or­ skej výške okolo 186 m.

1955 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 3 ,1 8 1 , 2 5 5 , 2 6 5 „ L ib is o " , „L y u b y s s o " , „ L ib is e " . 1956 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 43 „ L iu b is s a " ; A 2677, s. 411 „L iu b is s e " . 1950 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1451, n r . 16 „ a c p o s s e s s io n ib u s ... L ib is o " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 3 .

1957 M O L K a m a ra , U et C , fa sc. 109, n r. 2, s. 140 „ L iu b is s e " .

1951 S N A , H M L e le s, k ., A . a . 1543, nr. 2 9 „ L y b y s s o " z r. 1543; A . a. 1548, fa sc. 3, nr. 3 9 ; A . a. 1548, fa sc. 5 , n r . 4 4 „ L ib y s o " z r. 1 5 4 8 . P o zri a j n a s l. p o z n á m k y .

1958 S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 127 - 128, 157 „ L y v b is s e " .

1952 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 4 . 1953 S ú p is 2 , s. 2 5 4 . 1954 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 134 u v á d z a m e n o v it e k a za teľo v o d r o k u 1579 d o r o k u 1 6 4 4 . M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 6 5 „ L ib is s e , c o n c io n a t o r " z r. 1601. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 121.

1959 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186. 1960 M O L , D L 9 0 8 6 5 „p o s s e s s io n ib u s ... L u c h k o lc h " . 1961 S N A , H M L e le s . k ., M e ta le s c . Z e m p lí n ., n r . 3 4 „p o s s e s s io n e s ... L u s k o w c z " z r. 14 3 3 . M O L , D L 1 3 0 3 0 „ L u w s k o lc z " z r. 1437; S N A , H M L e le s . k ., A . a . 1 4 6 6 , n r. 2 6 „ p o s s e s s io n u m .. . L w s k o c z " z r. 1466.

289

ZEMPLÍN

LUKA

V tam ojšom chotári sa našli črepy slovienskej keramiky aj kam enný brús, pochádzajú­ ce z 9. storočia . 1962 Prvú písom nú správu o dedine poznáme až z roku 1358, kedy tam bývali nielen pod­ daní, ale aj zem ania . 1963 Do písom ností ju v 14. až 17. storočí zapisovali pravidelne pod názvom Legenye, ojedi­ nelé Legenya . 1964 Prvý tvar je viac maďarizovaným tvarom staršieho slovenského názvu a je­ ho pádového tvaru (z, do) Luhyne, pravda ešte s pôvodným g miesto h. Názov korenil v slo­ ve lug - luh, označujúci les na rovine, často zamokrený . 1965 Na základe poznatkov archeológov a pôvode názvu m ožno usúdiť, že tamojšie sídlisko jestvuje od veľkomoravského obdobia. Luhyňa m ožno od 13., dokázateľne od 14. storočia nepretržite až do 17. storočia patrila najmä tam ojším zemanov. Kostol tam jestvoval m ožno aj pred 16. storočím, avšak správy o ňom sú od konca 16. storočia. Určite od roku 1599 v kostole pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia, pričom v ro­ koch 1624 a 1629 tam dokázateľne vysluhovali bohoslužby samostatní kazatelia. Sídlom kalvínskej farnosti zostala Luhyňa aj neskôr. Jej fíliam i boli M ichaľany a Čerhov. Koncom 17. storočia bol kostol spustnutý . 1966 V 15. aj 16. storočí mala Luhyňa dve sídliskové časti, úradne pomenúvané v zmysle Veľ­ ká Luhyňa, Malá Luhyňa aj Vyšná Luhyňa . 1967 Sedliacke dom ácnosti z oboch častí v roku 1441 vyplatili daň kráľovi 22,5 zlatého . 1968 Spolu do dvadsaťpäť dom ácností vtedy obhospodarovalo pozem ky v rozsahu okolo dvad­ saťtri celých usadlostí. Do polovice 16. storočia počet sedliakov tak upadal, že okolo roku 1567 tam nehospodárila ani jedna sedliacka domácnosť. V roku 1570 sedliakov zdanili len od jednej porty, v roku 1582 od troch port. Sídlisko m alo v roku 1600 len sedem obývaných poddanských domov, avšak najmä de­ väť kúrií m iestnych zemanov . 1969 Na prelome 16. a 17. storočia bola Luhyňa stredne veľkou dedinou, pričom zemanov a zemianskych kúrií bolo viac, ako poddanských dom ov a obyvateľov. Zemania mali kúrie v miestnej časti M alá Luhyňa. Poddanské dom ácnosti aj v 17. storočí chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od jednej porty, v roku 1635 len sedliakov od štvrť porty . 1970

V roku 1715 žili v Luhyni tri sedliacke dom ácnosti, ktoré sa zakrátko odsťahovali alebo vymreli. V roku 1720 už tam poddaní nežili . 1971 Pri Luhyni sa v stredoveku nachádzala aj osada s maďarským či pomaďarčeným názvom Chapoháza, ktorá však zanikla.

288

LUKA (M) Luka sa nachádza v strednej časti Medzibodrožia. Z najstarších znám ych správ o dedine Luka z rokov 1348 a 1349 sa dozvedáme, že tam bývali m iestni zem ania . 1972 Z ich obsahu je zrejmé, že tamojšie sídlisko jestvovalo už skôr, pričom v ňom bývali najmä poddanské rodiny. O d 14. do 17. storočia dedinu zapisovali jednotne pod názvom Luka, ktorý bol maďarizovanou podobou pôvodného slovenského názvu Lúka . 1973 Slovenská jazyková príslušnosť názvu a jeho sémantická stránka dosvedčujú, že sídlisko založili obyvatelia staršej slovenskej dediny na mieste dovtedy roľnícky využívanou ako lú­ ka. Staršími slovenskými dedinam i v susednom okolí bola Vojvoda (teraz Vajdácska) a Kŕča (teraz Karcsa). Jestvovanie sídliska Lúka predpokladáme pred 13. storočím, prípadne aj pred 1 1 . storočím. Zaiste už v 13. storočí, určite však v 14. - 15. storočí patrila Luka m iestnym zem anom , v 16. storočí šľachticom z Bačky . 1974 V Luke nepochybne jestvoval kostol pred 17. storočím, kedy v ňom pôsobili rímskoka­ tolícki farári. O d 17. storočia bol farským kostolom evanjelickej reformovanej cirkvi . 1975 Tamojšie sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 6,5 por­ ty. Tri usadlosti b oli opustené, hoci dve dom ácnosti boli želiarske. Aj v roku 1582 zdanili sedliakov od 6,5 porty, čo svedčí o ustálenom počte sedliackych dom ácností. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných tridsať poddanských domov, kostol, faru, m ožno i školu . 1976 Na prelom e 16. a 17. storočia bola Luka stredne veľkou až veľkou dedinou s pod­ danskými i farskými obyvateľm i. Poddanských dom ácností však ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili od troch port, v roku 1635 od jednej a štvrť por­ ty . 1977 Začiatkom 18. storočia poddaných ubúdalo natoľko, že pred rokom 1715 sídlisko spust­ lo. Postupne ho však poddaní obnovili, v roku 1720 v ňom bývalo osem sedliackych do­ m ácností . 1978

1962 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. B u d in s k ý - K ríčk a, N o v é n á le zy , In : A V A N S v r. 1983. N itr a 1984, s. 53 . 1963 M O L , D L 4 7 7 2 „ d e L e g e n y e " . Po zri aj S O K A B ard e jo v, B a r d e jo v m a g . č. 24 „ d e L e g e n ie " z r. 1376. 1964 S N A , H M L e le s, k ., In t r o d u c t. M 182 „ p o s s e s s io n e m L e g e n y a " z r. 1403. 1965 S ta n is la v , S lo v e n s k ý

I,

s. 50 2 d e d in u a jej n á z o v o b iš ie l. V arsik, O s íd le n ie

III,

s. 4 9 3 h o zarad il

k s lo v e n s k ý m n á z v o m . 1%ťZ o v á n y i, P ro te stá n s , s. 123, 1 28. A d a lé k o k X X , 1914, s. 154 „ L e g e n y e ( te m p lu m ) la p id e u m d e s o la tu m c a lv in is ta r u m " z r. 17 0 0 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 121. 1967 M O L , D L 6 8 0 3 1 „ i n ... p o s s e s io n e N a g h le g e n y e ... p o s se ss io n i K y sle g e n y e p e n e s " z r. 1524. P ozri aj C s á n k i, c . d ., s. 3 5 5 . 1968 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ N a g y l e g e n e " , „K y s le g e n e " . 1969 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 72, 164, 2 4 5 , 2 6 8 „ L e g e n y e " , „ N a g i L e g e n ie " , „ L e g e n ie " . 1970 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 10; A 2 6 7 7 , s. 401 „ N a g y L e g in y e " ,„ K is L e g in y e " .

1971M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 . 1972N a g y , C D H A II, s. 2 2 5 „ d e L u k a " ; V , s. 3 3 2 „d e L u k a " . 1973S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 125; II, s. 3 2 3 . P ozri tie ž V a rs ik , O s íd le n ie III, s. 487. 1974N a g y , C D H A , V I I , s. 184, 2 0 2 „d e L u k a " , z r. 1356 a 1358. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 1975M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 272 „ L u k a , c o n c io n a t o r " z r. 1601. Z o v á n y i, P ro te stá n s, k a za teľo v o d r o k u 1609. T ô r té n e lm i Tár 7 ,1 9 0 6 , s. 83 .

1976M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 7 ,1 9 4 , 2 4 4 , 1977T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 5 ; A 26 7 7 , s. 4 2 0 . 1978M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

272 „L u k a ".

s. 128 u v á d z a

290

z e m p l In

MÁD

LUKAČOVCE

MÁD (M)

Lukačovce ležia v juhovýchodnej časti Ondavskej vrchoviny, vo východnej časti doliny strednej Oľky, v nadmorskej výške okolo 165 m . Kráľ Ferdinand I. v roku 1543 poveril konvent v Lelesi vyšetriť vlastnícke vzťahy a roz­ pory Drugetovcov k dedičným majetkom na humenskom panstve, teda aj k dedine Lu­ kačovce . 1979 V písom nostiach zo 16. a 17. storočia sa vyskytujú v pomaďarčenej podobe slovenského názvu, koreniaceho v mene Lukač, teda nárečovej podobe mena Lukáš. Nositeľ toho m ena m ohol byť zemianskym vlastníkom a zakladateľom dediny v 13. 14. storočí, prípadne prvým šoltýsom vo vznikajúcej dedine podľa zákupného, nemeckého práva v 14. - 15. storočí. Druhú možnosť považujeme za pravdepodobnejšiu . 1980 Lukačovské sedliacke dom ácnosti v roku 1567 zdanili daňou kráľovi od štyroch port. Iné tri dom ácnosti boli želiarske. V roku 1582 sedliakov zdanili od troch port. Sídlisko m a­ lo v roku 1600 obývaných osem poddanských dom ov a pravdepodobne aj dom šoltýsa . 1981 Na prelome 16. a 17. storočia boli Lukačovce m alou dedinou so slovenským obyvateľ­ stvom. Začiatkom 17. storočia sedliacke dom ácnosti dedinu opúšťali alebo vymierali. O kolo ro­ ku 1610 tam nežili ani sedliaci, ani želiari. Prostredníctvom šoltýsa sa do sídliska prisťaho­ valo niekoľko rodín, z ktorých väčšina však zakrátko dedinu opustila. V roku 1623 v Lukačovciach žili dve dom ácnosti šoltýsov, ktorým patrili celé šoltýske usadlosti a iba dve poddanské dom ácnosti. Sedliacka hospodárila na celej usadlosti, druhá domácnosť bola že­ liarska . 1982 Neskôr aj sedliaci schudobneli. V roku 1635 vtedajšie dve - tri želiarske dom ácnosti zdanili od osm iny porty . 1983 Po opätovnom usadení sa nových prisťahovalcov boli Lukačovce aj na prelome 17. a 18. storočia m alou dedinou. V roku 1715 v nich žilo sedem, v roku 1720 už deväť poddanských dom ácností . 1984

291

Mád leží na južnom úpätí Hegyalja. Najstarší doklad o M áde je v listine z roku 1255, v ktorej je zápis o ceste z tejto de­ diny . 1985 Jej názov písali striedavo v tvaroch Mad a M aad. Jazykovedné sa predpokladá pôvodný slovenský názov Mady, z ktorého vznikol maďarizovaný tvar (z, do) M ád . 1986 Vzhľadom na zemepisnú polohu Mádu treba predpokladať, že bol mladšou dedinou ako Zombor, pričom mádske sídlisko m ohli založiť Zom borčania. Jestvovanie tam ojšieho sídliska treba predpokladať už pred 13. storočím. V Máde bol zaiste kostol už pred 14. storočím, avšak jeho pôvod môže preveriť len ar­ cheologický a architektonický výskum . V stredoveku bol zasvätený apoštolovi Tomášovi a okolo roku 1332 v ňom pôsobil farár D om in ik . 1987 Ďalší rímskokatolícki farári tam vyslu­ hovali bohoslužby do konca 16. storočia. O d začiatku 17. storočia v Máde účinkovali evanjelickí kazatelia. O kolo roku 1700 opäť rímskokatolícki farári. 1988 V mádskom chotári boli vinice, o ktorých sú písom né záznamy od 13. storočia . 1989 Na­ chádzali sa najm ä na svahoch kopca M akovica . 1990 Pre nedostatok správ nem ožno zistiť vlastnícku príslušnosť Mádu v 13. - 14. storočí. V 15. a v prvej polovici 16. storočia bol majetkovou súčasťou hradného panstva Tálya . 1991 V druhej polovici 16. storočia patril Bánfiovcom , M agočiovcom a iným šľachtickým zeme­ pánom , v 17. storočí Alagiovcom a Rákociovcom. Do M ádu tiež vpadlo turecké vojsko, plieniac a podpaľujúc obydlia, takže v roku 1567 bol M ád vyhorený. Obyvatelia si postupne postavili nové domy. V roku 1582 tamojšie sed­ liacke dom ácnosti zdanili od pätnástich port. Obyvateľov a dom ov pribúdalo zaiste záslu­ hou prisťahovalcov. V roku 1600 mal Mád deväťdesiattri obývaných domov, kúriu miest­ nych zemanov, kostol, faru a školu . 1992 Na prelome 16. a 17. storočia bol M ád stredne veľkým mestečkom v Zemplínskej župe, avšak začiatky mestského vývoja sa nepodarilo zistiť. V prvej polovici 17. storočia obyvateľov ubúdalo a chudobneli. V rokoch 1610 ich zda­ nili od deviatich port a v roku 1635 od 6,5 porty . 1993 V rokoch 1715 a 1720 žilo v Máde postupne šesťdesiat a šesťdesiatsedem meštianskych dom ácností. V chotári sa nachádzali rozsiahle vinice . 1994

1985 M a r s in a , C D S 1 11, s. 3 2 9 , č . 476 „ a d v ia m ... d e M a d " . 1986 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 4 9 8 ; 11, s. 3 2 5 , 1987 M V H I - 1, s. 2 5 0 , 3 4 0 , 3 4 5 , 361 „ D o m i n i c u s sa cerd o s S a n c ti T h o m e d e M a g " , „d e M a a d " . 1988 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 3 , 3 0 9 z ro k o v 1601 a 1604. Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 128 ic h u v á d z a m e n o v it e o d r o k u 1609 d o r o k u 1662. A d a lé k o k X X , 1914, s. 157 „ O p p i d u m M á d e c c le s ia la p id e a

1979S N A ,

H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... L w k a c h o c h " . P ozri aj A . a . 1548, fa sc. 5,

n r. 4 4 „ L w k a c h w c z " z r. 154 8 . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 3 c h y b n e u v á d z a d o k la d z r. 1453.

1980T a k aj B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 3 . 1981M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 5 ,1 7 9 , 2 57 „ L u k a c h o c " , „ L u k a c z io c z " . 1982M O L , K a m a ra , U et C , F asc. 109, n r. 2 , s. 76 - 78 „ L u k a c o c z " . 1983M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 414 „ L u c a s o c z " . 1984M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 „L u k a s o v c z e " (!).

c a t h o lic o r u m " z r. 1700. 1989 A d a lé k o k X V I I I , 1912, s. 14 „d e c im a s v in i d e S u m b u n q u o d M a t ta aliter n o m in a t u r " . 1990 K o r a b in sk y , G e o g r a p h is c h , s. 3 9 2 . 1991 M O L , D L 8 3 3 7 „ c u m v illis ... M a a d " z r. 1427. A d a lé k o k X I V , 1908, s. 267 „ M a d " z r. 1541. 1992 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 3 ,1 6 1 , 2 3 9 , 261 „ M a d " , „ M a a d " . 1993 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5; A 2 6 7 7 , s. 4 0 4 . 1994 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

292

293

ZEMPLÍN

MAKKOSHOTYKA

MAJEROVCE

Sedliacke dom ácnosti boli v rokoch 1567,1582,1610 a 1635 zdanené daňou kráľovi pos­ tupne od 3 ,2 ,5 ,0 ,5 a 0,125 porty .2005 Po m iernom zmenšení sedliakmi obhospodarovaných pozemkov a znížení počtu sedliackych domácností v druhej polovici 16. storočia, nastal v tom prudký pokles začiatkom 17. storočia, pričom schudobňovanie sedliakov pokračo­ valo aj v prvej polovici 17. storočia. Želiarske domácnosti boli v roku 1567 štyri. V rokoch 1610 a 1635 zdanili želiarov od 0,25 a 0,12 porty. Pokračovalo aj ochudobňovanie želiarov, prípadne aj úbytok dom ácností. O kolo roku 1635 sedliaci a želiari obhospodarovali rovnaký rozsah pozemkov. Bol to dôsledok nepriaznivého sociálneho vývoja sedliakov v predchádzajúcich desať­ ročiach. Podľa urbára z roku 1585 sedliacke dom ácnosti boli povinné ročne vyplatiť zem epá­ nom spoločne jedenásť zlatých a odkúpiť päť a pol gbela zemepánskej pšenice za 5,5 zla­ tého. Dávky a iné povinnosti m ali také isté, aké sedliaci v H encovciach a to aj okolo ro­ ku 1636. O kolo roku 1636 tu žila dom ácnosť slobodníka, ktorá zem epánom odvádzala len daň šestnásť zlatých ročne . 2006 Keďže to bola väčšia suma ako spoločná daň vtedajších sedliakov, slobodníkovi patrili pozem ky najm enej v rozsahu jednej celej sedliackej usad­ losti. Majerovce boli aj v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia m alou dedinou. V roku 1715 mali päť, v roku 1720 len štyri poddanské dom ácnosti . 2007

Majerovce ležia na západnej terase Ondavy, v severnom okraji Východoslovenskej níži­ ny, v nadmorskej výške okolo 135 m . Do roku 1927 mali ľudový názov M ajorovce . 1995 V roku 1363 si šľachtici z Rozhanoviec rozdelili dediny panstva Čičava, ku ktorému pat­ rila aj táto dedina. Deľbu potvrdil palatín a z obsahu listiny vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1363.1996 V uvedenej listine sa vyskytuje pod maďarským názvom, typickým pre dediny zem ian­ skeho pôvodu. Na panstve Čičava však zemianske dediny nevznikli. Aj šľachtici z Rozha­ noviec zaiste považovali taký názov za nevhodný, preto sa v písom nostiach viac nevysky­ tuje. Nahradili ho maďarizovaným názvom Maiorocz, odvodeným od pôvodného slovenského názvu Majorovce . 1997 Názov Majorovce nepochybne korení v latinskom maior = väčší, ktoré bolo zaiste prezývkou prvého tunajšieho šoltýsa. Šoltýstvo tu jestvovalo ešte aj v 16. storočí. Neslovenský základ názvu Majorovce vedie k dom nienke, že dedinu zalo­ žili usadlíci so šoltýsom M ajorom podľa zákupného práva. Jej vznik predpokladáme v pr­ vej polovici 14. storočia. Je pravdepodobné, že v dedine jestvoval kostol už v 15. -1 6 . storočí, avšak písomný doklad o ňom je až z roku 1700. Kostol bol múraný a patril evanjelikom augsburského vyznania . 1998 Majorovce aj v 14. - 16. storočí zostali majetkovou súčasťou panstva Čičava. Ešte v prvej štvrtine 16. storočia patrili šľachticom z Rozhanoviec, po ktorých podľa dohody o dedič­ stve z roku 1519 pripadli v roku 1524 šľachticom Bátoriovcom . 1999 V 17. storočí boli jej vlast­ níkm i Nádašdiovci, Ňáriovci, Esterháziovci, Drugetovci a ich dedičia .2000 Začiatkom druhej polovice 15. storočia tu hospodárilo do desať sedliackych dom ácnos­ tí, z ktorých sa len zriedka niektoré odsťahovali. V roku 1493 hospodárilo osem sedliac­ kych dom ácností, medzi nim i rodina Štefana Šoltýsa a Jána Pekla, pričom len pozemky po jednej dom ácnosti, ktorá sa odsťahovala, ležali opustené . 2001 Do roku 1550 sa zvýšil počet sedliakov na trinásť dom ácností . 2002 V druhej polovici 17. storočia ich opäť ubudlo. V roku 1600 m alo sídlisko osem obývaných poddanských dom ov . 2003 Pravda, v 16. storočí tu žila aj domácnosť šoltýsa. Na prelome 16. a 17. storočia boli Majorovce m alou dedinou s takmer výlučne poddan­ ským obyvateľstvom. Okolo roku 1623 tam už šoltýska rodina nežila a hospodárili iba dve sedliacke dom ácnosti na polovičných usadlostiach . 2004

1995 M a jt á n , N á z v y , s. 567.

MAKKOSHOTYKA (M) Makkoshotyka leží na východnom svahu Hegyalja, severozápadne od Sárospataku. V roku 1220 Viba z dediny Mokrá, patriacej vtedy kláštoru premonštrátov v Lelesi, ob­ vinil dvoch mužov, že zabili jeho brata . 2008 Kráľovič Štefan dal v roku 1262 územ ný majetok zemanovi Hoďkovi a jeho synom . M a­ jetok sa rozprestieral pod, či pri kopci Mokrej, na ktorom sa nachádzali vinice . 2009 Pôvodný názov Mokrá nepochybne bol totožný so slovenským adjektívom mokrá. Aj niektoré cho­ tárne názvy m ali slovenský základ .2010 Dedina Mokrá nepochybne jestvovala aj pred 13. storočím. Zeman Hoďka a jeho synovia si na onom majetku vybudovali obydlia a sídlisko dosta­ lo názov, odvodený od slovenského názvu Mokrá, ale aj názov totožný s m enom zemana Hoďka. Tamojším zem anom patrila dedina aj v 15. storočí. 2011 V 16. - 17. storočí patrila Hotyka zem anom Beciovcom, Pacotovcom aj iným .

1996 M O L , D L 5191 „ v illis ... M o r fa lu a " . 1997 T e n b o l až v r o k u 1927 p o z m e n e n ý n a M a je r o v c e . M a jtá n , N á z v y , s. 257. N o v ý n á z o v je síce fo n e tic k y b lízk y , a le e ty m o lo g ic k o - s é m a n tic k y v z d ia le n ý p ô v o d n é m u n á z v u . 1998 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „ M a jo r o c z (te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m . 1999 M á ly u s z , Z s O II - 2 , s. 3 8 0 , č . 7 7 3 0 „ M a r o u c h " z r. 1410. M O L , D L 74759 „ M a jo r o c z " z r. 1519. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 74. 2000 Š O B A P rešov, D r u g e t

H,

i. č . 5 8 3 , č . 1 - 8 „ M a jo r o c z k a " z r. 1652 - 1693.

2001 M O L , D L 19963 „ i n v illa M a y o r o c z d e o c to p o p u lo s is et u n a d eserta s e ssio n e , d u as p o p u l o s a s ... S te p h a n u s S c u lte tu s ... J a n o s P e k e l". 2002 Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 17 „ M a i u r o c h " .

2005M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 5 , 170, 3 9 7 ; A 2 6 7 8 , s. 15 „ M a io r o c z " . 2006A d a lé k o k I X , 1 9 0 4 , s. 3 0 2 „ M a ju r o c z " . 2007M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 . 2008M a r s in a , C D S 1 1 , s. 186, č . 2 4 2 „V ib a d e v illa M a c r a p ra e d io (m o n a s te r ii, p ra e p o siti d e) L e le z " . 2009W e n z e l, C D A C X I , 518 „ H u g k a ... terram M a c r a m a l v o c a ta m " . 2010T a m ž e , s. 518 - 519 „r iv u li K u a c h ... flu v iu m P o t o k ... B o d o w a n ... iu x ta v in e a s a d m o n t e m M a c r a ... flu v iu m K u t e l ... m o n t e P o p o l" . P o ro v n a j S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 5 0 2 ; II, s. 3 2 9 .

2011 S N A ,

H M L e le s. k ., A . a. 1410, nr. 3 „d e H o t h k a y " z r. 1410. A d a lé k o k X , 1904, s. 98 , 99 „ d e H w th k a

2003 M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 4 5 .

... p o s s e s s io n e m H w th k a a lio n o m in e M a c r a m a l" z r. 1421. M O L , D L 16336 „ d e H o g h k a ... p o ssessio

2004 M O L , K a m a r a , U e t C , F a sc . 6 2 , nr. 54, fo l. 10 „ M a iw r o c z " .

H o g h k a " z r. 1466.

ZEMPLÍN

MALÁ DOMAŠA

Je pravdepodobné, že v dedine mali kostol už pred 17. storočím, čo môže preveriť len archeologický výskum . Písomné správy o ňom sú od 17. storočia. Od prvej štvrtiny 17. sto­ ročia tam vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia .2012 V roku 1567 hotykovských sedliakov zdanili od jedenástich port. Deväť dom ácností bolo želiarskych. Polia a obydlia troch dom ácností boli opustené po nedávnom rabova­ ní Turkov. V roku 1582 sedliakov zdanili od 11,5 porty. Tamojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsaťštyri poddanských domov, m ožno aj kúriu m iestnych zem a­ nov . 2013 Na prelome 16. a 17. storočia bola Hotyka stredne veľkou dedinou, avšak sedliackych dom ácností aj obyvateľov ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj želiarov spolu zdanili od dvoch a pol porty, avšak v roku 1635 len od jednej a pol porty . 2014 Až neskôr, za­ iste aj zásluhou prisťahovalcov, počet obyvateľov narastal. V roku 1715 tam žilo štrnásť a v roku 1720 dvanásť sedliackych dom ácností. Aj vtedy sa v chotári nachádzali vinice .2015

dárili tri valašské a štyri želiarske domácnosti. Zem epánom odvádzali také povinnosti, aké spĺňali obyvatelia Brezničky a Veľkropa . 2019 Miestne valašské domácnosti boli v rokoch 1567 a 1582 zdanené daňou kráľovi od 1,5 porty, lebo hospodárili na polovičných usadlostiach. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných päť poddanských dom ov a dom šoltýsa . 2020 Vtedy boli Makovce malou dedinou s valaš­ sko - rusínskym obyvateľstvom. Takou zostali aj v 17. storočí a začiatkom 18. storočia. V roku 1610 zdanili valachov i že­ liarov takmer od jednej porty, v roku 1635 iba od osm iny porty .2021 O kolo roku 1639 žilo v Makovciach okrem dom ácnosti šoltýsa deväť valašských dom ácností a jedna želiarska do­ mácnosť . 2022 V rokoch 1715 a 1720 žili v Makovciach po štyri poddanské dom ácnosti .2023

294

MAKOVCE Makovce ležia v Ondavskej vrchovine, vo východnej časti doliny strednej Chotčianky, v nadmorskej výške okolo 258 m. Prvé doklady o tejto dedine sú v listinách kráľa Žigm unda z roku 1408 o darovaní strop­ kovského panstva šľachticovi Imrichovi z Perina. Majetkovou súčasťou darovaného panstva boli aj M akovce . 2016 V tých listinách sú zapísané v nem eckom názve v zmysle Makova Poruba. Ten svedčí, že sídlisko založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného práva nem eckého alebo valašského. V prospech druhej m ožnosti je skutočnosť, že v Makovciach v 16. storočí dokázateľne žilo valašské a nie roľnícke obyvateľstvo .2017 Založenie sídliska spadá do 14., prípadne začiatku 15. storočia. Po založení dediny vznikol ľudový názov Makovec či Makovce, z ktorého šľachtici od­ vodili maďarizovaný názov Makócz. Tie sa striedavo vyskytujú v písomnostiach od 15. sto­ ročia. Makovce vznikli na území stropkovského panstva. Jeho majetkovou súčasťou boli ne­ pretržite aj v 17. storočí. 2018 V urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1569 sú Makovce zapísané medzi de­ dinam i s valašsko - rusínskymi obyvateľmi. V tých rokoch v dedine okrem šoltýsa hospo-

295

MALÁ DOMAŠA M alá Domaša leží v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v doline Ondavy, v nadmorskej výške okolo 140 m . Šľachticovi Petrovi Petenovi patrila Malá Domaša začiatkom 14. storočia. Keďže Peter nebol trvalým politickým prívržencom kráľa Karola Róberta a dopustil sa aj občianskych násilenstiev, kráľ mu majetky skonfiškoval. Dedinu M alú Dom ašu, podobne ako Veľkú Domašu a iné územ né majetky kráľ v roku 1317 daroval vernému politickém u prívržencovi, šľachticovi M ikčovi z rodu Ákoš . 2024 V darovacej listine je prvý doklad o tejto dedine, avšak z obsahu listiny m ožno predpokladať, že Malá Domaša jestvovala už pred 14. storočím. Pôvodu názvu Domaša sme sa venovali pri Veľkej Domaši. Názov Malá Domaša dosved­ čuje, že najneskôr na prelome 13. a 14. storočia bola Malá Domaša menšou dedinou ako Veľká Domaša. Z toho priamo nevyplýva, že M alá Domaša bola podstatne mladšou dedi­ nou, či filiálnou osadou Veľkej Domaše. Napokon, ležala južnejšie ako Veľká Domaša. Z uvedených dôvodov m ožno predpokladať, že Malá Domaša jestvovala nielen pred 14., ale aj pred 1 1 . storočím. Pri dedine bol brod krajinskej cesty cez Ondavu, o ktorom je doklad k roku 1323.2025 O d 14. storočia a aj v 17. storočí bola Malá Domaša majetkovou súčasťou stropkovského panstva a postupne vo vlastníctve šľachticov z rodu Ákoš, Cudarovcov, šľachticov z Perina a Peteovcov .2026* 2019 M O L , K a m a r a , U et C , fa sc. 4, nr. 4 9 , s. 375 „S e q u u n t u r R u t h e n i" ; s. 377 „ M a k o w e c z " . M a r s in a , K u šík , U r b á r e I, s. 2 4 3 „ M a k o w c z , R w t h e n i" . 2020 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 27 , 171, 2 4 9 „ M a k o u c c " , „ M a k o u e c h " , „ M a k o c z " .

2012 T ô r té n e lm i Tár 7, 19 0 6 , s. 5 5 , 2 7 0 . 20,3 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 0 ,1 6 2 , 2 4 0 „ H o t y k a " . 2014T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 6; A 2 6 7 7 , s. 4 0 3 „ H io t y k a " , „ H o t t y k a " . 2015M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 . 2016M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 „ a c v i l l i s ... M a k o n k a w " ; P o zri aj 9 6 5 7 ,

2021 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 21 „ M a k o v e c z " ; A 2677, s. 394 „ M a k o c z " . 2022 Š O B A P rešov, Pete S , nr. 3 8 3 , s. 3 „ M a k o c z , R u t h e n o r u m " . 2023 M a g y a r o r s z á g , s, 1 8 1 ,1 8 6 . 2024 S e d lá k , R D S 1 II, s. 8 4 , č . 1 4 7 ,9 1 1 „ p o s s e s s io n e s ... K y u s d a m a s a ". V a rsik , O s íd le n ie III, s. 3 3 8 . B e ň k o , 9671 „ M a k o n k a w " z r. 1410. M á ly u s z ,

Z s O II - 2 , č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714.

2017B e ň k o , O s íd le n ie , 20,8M O L , D L 7 0 8 5 7 ,

s. 2 57 p re d p o k la d á , že v z n ik la p o d ľa n e m e c k é h o p rá va .

O s íd le n ie , s. 2 4 5 . 2025 S e d lá k , RDS1 II, s. 4 9 0 , č . 1133 „ m a g n a m

stra ta m ... p o r tu m ... flu v ii B o d r u g D a m a s a r e w y

n o m in a tu m " .

7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „ M a k o c z " z r. 1430; 2 4 5 4 1 „ M a k o lc z " z r. 1454. Š O B A

2026 M O L , D L 6179 „ d u a b u s D a m a s a ... v illis " z r. 1370; 9 4 0 4 , 9 4 0 6 , 96 5 7 , 9671 „K y s d a m a s " ,

P rešo v, D r u g e t H , i. č . 4 3 „ M a k o w c z " , z r. 1 465; č . 63 „ M a k o c z " z r. 15 0 6 . P o zri aj n a s l. p o z n á m ­

„K y s d a m a s a " z ro k o v 1408 a 1410. M á ly u s z , Z s O II - 2, č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714. Š O B A P rešov, D r u g e t H ,

ky.

i. č . 63 „K y s d a m a s a " z r. 1506. Pozri aj n a s l. p o z n á m k y .

297

ZEMPLÍN

MALÁ DRIEČNA

Z podnetu či súhlasu zemepánov sa aj v Malej Domaši, podobne ako v iných starých de­ dinách stropkovského panstva v 14. - 15. storočí, za účasti šoltýsa usadili niekoľké nové roľ­ nícke rodiny. Odvtedy sa nielen zväčšil počet poddaných a domov, ale aj starousadlíci prešli zo zvykového na zákupné, nemecké právo. Šoltýsi pôsobili v Malej Domaši ešte v 16. storočí. Kostol postavili v Malej Domaši m ožno v 15. - 16. storočí, dokázateľne jestvoval v 17. storočí. Bol m úraný a v 17. storočí v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí kazatelia z far­ ského kostola vo Veľkej Dom aši . 2027 Zo zápisov v urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1569 m ožno zistiť vtedajšie pomery v Malej D om aši .2028 V roku 1557 v dedine okrem šoltýskej domácnosti hospodárilo sedem sedliackych do­ mácností, z toho päť dom ácností na celých a dve na polovičných usadlostiach, napokon aj šesť želiarskych dom ácností, spolu trinásť poddanských domácností. V roku 1569 okrem šoltýsa bolo spolu šestnásť poddanských dom ácností. Šesť sedliac­ kych na celých, tri na polovičných usadlostiach a sedem želiarskych domácností. Tamojší šoltýs mal pozemky v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Každoročne platil ze­ m epánom daň tri zlaté. Ak mal vodný m lyn, odovzdával dvanásť gbelov ovsa, ak nemal m lyn, tak šesť gbelov ovsa. Napokon dával na Vianoce zajaca a na Veľkú noc jahňa. Okrem vlastníctva pozemkov a výnosov z nich m u patrili aj peňažné pokuty poddaných za ich priestupky (poranenia, ohováračky, bitky) trestané do výšky jedného zlatého. Každá sedliacka domácnosť hospodáriaca na celej usadlosti platila zemepánom ročnú daň dva zlaté. V naturáliách odovzdávala jeden gbel ovsa, dve kury a desať vajec, pol husi, desať hlávok kapusty, topené kravské maslo. Sedliacke domácnosti, užívajúce polovičné usadlosti, odovzdávali polovičné dávky. Všetky sedliacke domácnosti spoločne odovzdáva­ li zemepánom ešte zajaca, teľa a jatočnú kravu. Z úrody obilia a sena odovzdávali deviatok (t.j. desatinu úrody). Poddanské dom ácnosti boli povinné vykonať pre zemepánov požadované, presnejšie nestanovené roboty. Desiatok, najm ä z úrody obilia a sena sedliaci odovzdávali miestnemu farárovi a vyšším cirkevným funkcionárom . V roku 1567 m iestnych sedliakov zdanili daňou kráľovi od 5,25 porty, v roku 1582 od šiestich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných jedenásť poddanských dom ov a zaiste aj dom šoltýsa . 2029 Na prelome 16. a 17. storočia bola M alá Domaša stredne veľkou dedinou s tradičným roľníckym , slovenským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od 1,25 porty, v roku 1635 už len želiarov od 0,5 porty . 2030 Okolo roku 1639 bolo v M a­ lej Domaši päť šoltýskych rodín a pätnásť dom ácností sedliakov a želiarov, ale aj majerské hospodárstvo . 2031

V roku 1715 žilo v M alej Dom aši trinásť, v roku 1720 desať poddanských dom ác­ ností . 2032

296

MALÁ DRIEČNA M alá Driečna je súčasťou obce Vladiča, ležiacej pod hlavným chrbátom Nízkych Bes­ kýd. M alú Driečnu od susediacej Veľkej Driečnej oddeľoval tamojší potok, ktorý bol súčas­ ne časťou priľahlej hranice medzi Zemplínskou župou a Šarišskou župou .2033 Najstarší doklad o Malej Driečnej poznáme až z roku 1635. Vtedy v nej žili dve - tri že­ liarske dom ácnosti, ktoré boli zdanené od osm iny porty .2034 Pravda, žila tam aj rodina vte­ dajšieho šoltýsa. Vzhľadom na obsah uvedenej správy, zemepisnú polohu dediny a pôvod Veľkej Drieč­ nej predpokladáme, že M alú Driečnu založil šoltýs s rusínskymi valašskými prisťahovalca­ m i v prvej štvrtine 17. storočia. V 17. a 18. storočí bola M alá Driečna majetkovou súčasťou panstva Stropkov. V roku 1639 v M alej Driečnej hospodárila rodina šoltýsa na pozemkoch celého šoltýstva a tri valašské dom ácnosti na štvrtinových usadlostiach .2035 V roku 1651 šoltýstvo už patrilo štyrom rodinám a dom ácnostiam, štyri rusínske domácnosti hospodárili na osm i­ nových usadlostiach .2036 Tie údaje svedčia o chudobnení šoltýsov aj poddanských dom ác­ ností v polovici 17. storočia. Malá Driečna bola v 17. storočí m alou dedinou. Takou zostala aj začiatkom 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 v nej bývalo päť a šesť poddanských dom ácností . 2037

MALÁ POĽANA M alá Poľana leží v Ondavskej vrchovine, v hornej časti doliny Polianky, východného prítoku Chotčianky, v nadmorskej výške okolo 340 m. V listinách z roku 1430 o dedení stropkovského panstva, na ktorom vtedy jestvovala aj táto dedina, sú o nej najstaršie správy. 2038* Nevyskytuje sa však v listinách o tom panstve z rokov 1408 a 1410 nepochybne preto, že vtedy ešte nejestvovala. Z uvedených skutočností vyplýva, že tamojšie sídlisko vzniklo po roku 1410, ale pred rokom 1430. Zaiste ho založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného práva, tak ako iné okolité dediny na stropkovskom panstve. Obyvatelia však sídlisko opustili alebo vymreli a dedina zanikla. Nevyskytuje sa totiž v listinách o stropkovskom panstve z druhej polovice 15. a začiatkom 16. storočia.

2032 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 2027 H ô r k , Sá ro s, s. 2 9 3 .

2033 O V eľk ej D r ie č n e j p o zr i U lič n ý , F.: D e jin y o s íd le n ia Šariša. K o šice 1990, s. 63 - 6 4 .

2028 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c . 4 , n r . 4 9 , s. 3 5 9 „V illa e S c la u o n ic a le s " ; s. 3 6 9 „ D o m a s s e M a l a " z r. 1557.

2034 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 393 „ D r e c z n a " .

M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 2 3 8 „K y s D o m a s a , S c la v i" .

2035 Š O B A P rešov, Pete S , nr. 3 8 3 , s. 5 „P a g u s D r e c z n a , R u t h e n o r u m " .

2029 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 9 ,1 7 0 , 2 4 9 „K ys D o m a s a " , „K is D o m a s s a " .

2036 T a m ž e , n r . 4 2 5 , s. 3.

2030 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 3 ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 3 .

2037 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 .

2031 S O B A P rešov, P ete S , nr. 3 8 3 , s. 10 „a d a llo d iu m M in o r is D o m a s a p e r tin e n s ... P a g u s K is D o m a s a ,

2038 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „p o s s e s s io n e s ... P o la n k a " , „ P o ly a n k a " . K r a je z n a v č y j, s. 443

S c la u o r u m ".

n e s p r á v n e u v á d z a a ž rok 1567.

298

299

ZEMPLÍN

MALČ1CE

Nové sídlisko založil šoltýs Pavol s valašsko - rusínskymi poddaným i pravdepodobne v druhej štvrtine 16. storočia. Vyplýva to z údajov v urbári z roku 1557. Vtedy v dedine hos­ podáril šoltýs na celom šoltýstve, päť valašských dom ácností na polovičných usadlostiach a jedna želiarska domácnosť. Všetkým už uplynula lehota okolo desať rokov od príchodu a usadení sa v novom sídlisku a zemepánom stropkovského panstva odvádzali také povin­ nosti, aké m ali obyvatelia v Brezničke . 2039 V roku 1569 tam okrem šoltýsa žilo osem poddanských domácností. Štyri na polovič­ ných usadlostiach, jedna na štvrtinovej, tri domácnosti boli želiarske, ale mali vlastné do­ my. Vtedy m ali také povinnosti k zemepánom, aké valašsko - rusínski obyvatelia vo Veľkrope . 2040 Valašské dom ácnosti v Pavlovej'Poľane boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od dvoch port, v roku 1582 od 2,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných deväť pod­ danských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa .2041 Pavlova Poľana alebo Nižná Poľana, ako ju vtedy pom enúvali, bola m alou dedinou s valašsko - rusínskym obyvateľstvom. V 17. storočí valašské dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa následne prejavilo v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 zdanili valachov od jednej porty, v roku 1635 vala­ chov aj želiarov spolu od štvrť porty . 2042 Okolo roku 1639 bolo šoltýstvo opustené. V Malej Polianke hospodárilo osem valaš­ ských a jedna želiarska domácnosť. Obnovené šoltýstvo v roku 1651 patrilo dvom rodinám. Valašských domácnosti bolo sedem a želiarskych dve dom ácnosti .2043 V rokoch 1715 a 1720 žilo v Malej Polianke po päť poddanských dom ácností .2044

Miestne sídlisko m alo v roku 1600 štrnásť obývaných poddanských domov. Na prelome 16. a 17. storočia to bola stredne veľká dedina s poddanským obyvateľstvom. V 17. sto­ ročí tam ojší sedliaci chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vtedajšie sedliacke, ale aj želiarske dom ácnosti od 0,75 porty, v roku 1635 len sedliacke od štvrť a osm iny porty . 2048 V druhej polovici 17. storočia obyvatelia sídlisko postupne opustili, prípadne vymreli. Začiatkom 18. storočia už M alá Ves nejestvovala.

MALÁ VES Zem anom z D lhého Klčova patrila v 14. - 17. storočí dedina Malá Ves, ktorú zapisovali v maďarizovanom názve . 2045 Jej zemepisnú polohu m ožno približne zistiť z údajov listiny z roku 1410, v ktorej je na­ písané, že táto dedina leží pri D lhom Klčove . 2046 Chotárny názov Maloveské sa doteraz po­ užíva pre časť dlhoklčovského chotára. V Malej Vsi jestvoval drevený kostol m ožno už v 15. - 16. storočí. Ešte na prelome 17. a 18. storočia bol postavený z dreva a patril evanjelikom augsburského vyznania . 2047 V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené od štyroch port. Päť dom ác­ ností bolo želiarskych a tri slobodnícke. V roku 1582 sedliakov zdanili od dvoch port.

MALČICE M alčice ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, na Malčickej sprašovej tabuli, v nad­ morskej výške okolo 1 2 0 m . Archeologickým prieskumom sa pri M alčiciach našli zlom ky slovienskej keramiky, po­ chádzajúcej z 9. storočia .2049 Najstaršia písom ná správa o M alčiciach je z roku 1213 a vznikla v súvislosti s vyšetro­ vaním tam ojšieho obyvateľa Kračuna, obvineného z krádeže . 2050 M alčice zapisovali do písomností od 13. do 17. storočia pod názvom M alcha, Malcza. Bol to maďarizovaný názov pôvodného slovenského názvu, totožného s osobným m enom M alica . 2051 Archeologické, písom né a jazykovedné doklady vedú k poznatku, že dedina Malčice jest­ vuje od veľkomoravského obdobia a patrí k najstarším v okolí. Zo zachovaných správ nem ožno presne zistiť, kedy uhorský kráľ daroval M alčice šľach­ ticom . Stalo sa to pravdepodobne v prvej polovici 13. storočia, lebo začiatkom druhej po­ lovice patrili šľachticovi Joachim ovi. Pre politickú neveru mu však boli skonfiškované a kráľ Ladislav IV. ich v roku 1274 daroval Vavrincovi, synovi Petra.2052 Na prelome 13. a 14. storočia patrili Štefanovi, synovi Pavla, ktorý v M alčiciach býval a ich názov používal v prídom ku .2053 Štefanovi potomkovia, šľachtici z M alčíc vlastnili dedinu ešte v 16. storočí.2054 Pravdepodobne v 14. storočí si dali šľachtici postaviť pri M alčiciach hrad, o ktorom je písom ný doklad z roku 14702055 a doteraz sa zachovali jeho ruinové zvyšky .2056 V 16. storočí časť M alčíc patrila šľachticom z Perina a Sokoliovcom.

2048 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 3 9 ,1 7 5 , 2 5 3 , 416 „ K y s fa lu d " , „K is F a lu "; A 2 6 7 8 , s. 47. 2049 K a m in s k á ,

2039M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 4 , n r. 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 3 8 0 „P o le n a P a u lo w a " . 2040M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 2 4 2 „ P a u lo u a P o ly a n a , R u th e n ic a " . 2041 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 7 ,1 7 1 , 2 4 9 „ P a u lo u a P o le n a " , „A ls s o P o lie n a " . 2042T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 21 „ A ls o P o lia n a " ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 3 . 2043Š O B A P rešo v, Pete S , n r . 3 8 3 , s. 5; nr. 4 2 5 , s. 3 , 4 „ P o le n a , R u t h e n o r u m " . 2044M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188. 2045S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1391, n r . 17 „p o s s e s s io n u m ... K y sfa lu " z r. 1391; H M L e le s. k ., In tr o d u c t. B - 192 „K y s fa lw " z r. 1428.

2046S N A ,

H M Le le s, k ., A . a . 1410, nr. 12 „K y s fa lu p ro p e H u z y u m e z e w " z r. 1410. U ž S z ir m a y , N o titia

to p o g r a p h ic a , s. 126 n a p ís a l, že sa M a lo v e s k a n a c h á d z a la p ri D lh o m K lčo v e .

2047A d a lé k o k

X X , 1914, s. 156 „K is fa lu d (te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700.

Ľ. -

C h e b e n , I.: V ý s le d k y p r ie s k u m o v n a V ý c h o d o s lo v e n s k e j n íž in e . In : A V A N S v r. 1982.

N itr a 1983, s. 128. 2050 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 141, č . 184 „ io b a g io n e m d e g e n e r e C u p u lo n , s c ilic e t C r a c h in u m d e v illa M a lc a p ro fu r to " . 2051 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 510; II, s. 331. 2052 Fejér, C D H V - 2, s. 2 0 6 „p o s s e s s io n e m M a l c h a " . 2053 G é r e s i, N K 1, s. 3 0 „ d e M a l c h " . Pozri aj S e d lá k , R D S1 1 , s. 514, č. 208 „ p o s s e s s io n e s ... M a l c h a " z r. 1314. 2054 N a g y , C D H A V I , s. 5 2 8 „ d e M a l c h a " z r. 1357. M O L , D L 4 2 5 5 3 „d e M a l c h a " z r. 1393; 6 2 4 2 2 „d e M a lc z a " z r. 1519. 2055 S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 46 „ lo c u m castri V a rp o la sa n o m in a t i" . 2056 S liv k a , M . - V a lla š e k , A .: T e r é n n y p rie sk u m str e d o v e k ý c h fo r tifik a č n ý c h o b je k to v n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v r. 1981. N itr a 1982, s. 2 6 4 v p o lo h e V á rh eď , z á p a d n e o d síd lisk a .

300

301

ZEMPLÍN

MALÉ OZOROVCE

V M alčiciach bol kostol nepochybne už pred 14. storočím. V tam ojšom kostole v polo­ vici tridsiatych rokov 14. storočia pôsobil farár Pavol. 2057 Neskôr, m ožno ešte v druhej po­ lovici 16. storočia, m nohí katolícki farári. O d začiatku 17. storočia, určite už v roku 1601 tam účinkovali evanjelickí reformovaní kazatelia. M alčická kalvínska farnosť patrila k slovenským kalvínskym farnostiam v stred­ nom Zem plíne .2058 V dôsledku protireformácie koncom 17. storočia kostol nemal kazateľa a spustol. 2059 V M alčiciach na časti, patriacej šľachticom z Perina, podľa urbára z roku 1567 hospo­ dárilo sedem dom ácností na celých, tri na polovičných sedliackych usadlostiach a štyri do­ mácnosti boli želiarske. Každá domácnosť na celej usadlosti ročne platila šľachticom jeden zlatý a tridsať denárov, odovzdávala dva chleby, kuru, vajíčka, ale aj zemepánsky desiatok z prasiec, jačmeňa a ovsa. Každá domácnosť na polovičnej usadlosti platila polovičnú daň a dve dom ácnosti spolu odovzdávali dva chleby a kuru . 2060 V roku 1567 zdanili tamojšie sedliacke domácnosti daňou kráľovi od 6,25 porty a v ro­ ku 1582 od piatich port. M alčické sídlisko malo v roku 1600 dvadsaťdva obývaných pod­ danských domov, kúriu zemanov, kostol, faru a školu . 2061 Na prelome 16. a 17. storočia boli Malčice stredne veľkou dedinou s poddanským, šľach­ tickým a farským obyvateľstvom. Od poslednej tretiny 16. a 17. storočia malčické domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa výrazne prejavilo aj v znižovaní zdaňovania. V roku 1610 sedliakov, ako aj želiarov zda­ nili spolu od 2,5 porty, v roku 1635 iba od pol a osm iny porty . 2062 Úpadok sedliakov mal za následok znižovanie počtu poddanských obyvateľov a dom ov v sídlisku. Na prelome 17. a 18. storočia boli M alčice m alou dedinou. V roku 1715 v nich žili iba dve poddanské dom ácnosti, v roku 1720 len tri, ale aj niekoľko domácností drobných ze­ m anov .2063 V susedstve M alčíc jestvovala v stredoveku aj osada, resp. dedina, s názvom zapisova­ ným ako Kothan, ktorá však zanikla.

V urbári stropkovského panstva z roku 1557 sú zápisy, ktoré presne zachytili začiatky M alých Bukoviec . 2064 Dedina je zapísaná medzi Valašsko - rusínskymi dedinami a píše sa o nej, že sídlisko založil šoltýs s valašskými - rusínskymi poddanými v júni roku 1555. O d ­ vtedy im plyne dvanásťročná lehota, počas ktorej sú oslobodení od povinností k zemepá­ nom stropkovského panstva aj kráľovi. V roku 1557 a ešte aj v roku 1567 šoltýs hospodáril na polovičnej usadlosti a dve domácnosti boli želiarske. Všetci ešte využívali práva leho­ ty .2065 Po jej uplynutí od roku 1568 m ali k zemepánom také povinnosti, aké spĺňali Veľkropčania. V roku 1567 boli valašské domácnosti už zdanené daňou kráľovi od jednej porty a v ro­ ku 1582 od dvoch port. V roku 1600 malo sídlisko štyri obývané poddanské dom y a opus­ tený dom šoltýsa, ktorý sa v roku 1598 odsťahoval na majetok panstva M akovica .2066 Vtedy boli M alé Bukovce m alou dedinou s valašsko - rusínskym obyvateľstvom. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov od štvrť porty. Vtedy želiari v dedine neboli. Avšak v roku 1635 tam žila iba chudobná do­ mácnosť, zdanená m ožno od šestnástiny porty .2067 Po úpadku, takmer zániku sídliska nastala jeho obnova v druhej polovici 17., m ožno až začiatkom 18. storočia. V roku 1715 tam žili štyri a v roku 1720 päť poddanských dom ác­ ností . 2068

MALÉ BUKOVCE Malé Bukovce ležia v Ondavskej vrchovine, v strednej časti doliny Chotčianky, v nad­ morskej výške okolo 240 m . O d roku 1964 sú časťou obce Bukovce. Veľké Bukovce ležali pri pravom brehu Chotčianky a patrili do Šarišskej župy. Malé Bukovce ležali pri ľavom brehu Chotčianky a patrili do Zemplínskej župy.

MALÉ OZOROVCE Malé Ozorovce ležia na pahorkatine juhovýchodných výbežkov Slanských vrchov, v nadmorskej výške okolo 190 m. Priama správa o tejto dedine je v listine Jágerskej kapituly z roku 1324. Kapitula potvr­ dila predaj a aj ohraničenie majetku Veľkých Ozoroviec od susediacich chotárov dedín M a­ lé Ozorovce a Veľký Ruskov . 2069 V listine ju zapísali ešte pod základným názvom, ku ktorému až v polovici 14. storočia pribudla rozlišujúca maďarská časť Kys, v zmysle Malé Ozorovce. Z dočasného i trvalého (mladšieho) názvu vyplýva, že Malé Ozorovce vznikli na území a z iniciatívy obyvateľov Veľkých Ozoroviec nepochybne pred 14., m ožno už pred 11. sto­ ročím. Aj M alé Ozorovce, podobne ako Veľké Ozorovce nadobudli šľachtici Bogatradvanovci nepochybne v 13. storočí. Zemepáni si tam dali postaviť obydlia, usadili sa v nich a v 14.

2064 M O L , K a m a ra , A 2677, s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 3 9 0 „B w k o w ecz. S cu lte tu s ... h a b e t lib erta tem ad a n n o s d u o d e c im , in c ip ie n d o a m e n s e ju n io a n n i 1555 . . . . Isti r u th e n i q u o q u e h a b e n t lib erta tem 2057 M V H I - 1, s. 3 3 3 , 3 4 6 , 3 6 2 „P a u lu s d e M a l c h a r " , „ d e M a l c h a " . 2058 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 251 „ M a l c h a , c o n c io n a t o r " z r. 1601. Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 129 u v á d z a m e n o v it e k a za te ľo v v p rv e j p o lo v ic i 17. sto ro čia .

e o d e m m o d o u t scu ltetu s p re scrip tu s". B eň k o , O s íd le n ie , s. 273 si te n to te x t n e v š im o l. U lič n ý , F.: V ý v o j o s íd le n ia d o lin y h o r n e j O n d a v y d o za čia tk u 17. sto ro čia . In : H isto rica C a r p a tica 1 7 ,1 9 8 6 , s. 76. 2065 Š O B A P rešov, Pete S , i. č. 154, s. 5 „B w k o c z , R w th e n i, p o s se ss io est lib era a d h u c " .

2059 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „ M a lc z a (te m p lu m ) Ia p id e u m d e s o la tu m c a lv in is ta r u m z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 121 - 122.

2066 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 7 , 171, 2 4 9 „ B u d o u e c z " , „B u k o c z k i" . Š O B A P rešov, Š Ž , K o n g r . z á p . č . 3,

2060 M O L , K a m a ra , U . et C . , Fasc. 15, n r . 1, fo l. 11.

2067 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 2 2 ; A 2677, s. 3 9 4 .

2061 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 2 ,1 7 4 , 2 51, 2 63 „ M a l c a " , „ M a c h a " , „ M a lc z a " .

2068 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184.

2062 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5 0; A 2 6 7 7 , s. 417.

2069 G é r e s i, N K I , s. 2 2 9 „ p o s s e s s io n e m ... N o g a z a r ... p o s s e s s io n ib u s A zza r et R u sk a v o c a tis v ic in a t a m " .

2063 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

s. 54 0 .

M O L , D L 69687.

302

303

ZEMPLÍN

MALÉ TRAKANY

storočí používali striedavo pôvodný i mladší názov M alých Ozoroviec v prídom ku. V 15. a 16. storočí už len mladší názov . 2070 Pravdepodobne k maloozorovskému kostolu sa vzťahuje zápis v registri pápežského de­ siatku z roku 1332 o tom , že Štefan, farár v kostole zasväteného svätému Petrovi, zaplatil do pokladnice pápeža osem grošov . 2071 V M alých Ozorovciach sa nachádza rímskokatolícki kostol, ktorého najstaršie viditeľné, teda gotické časti pochádzajú zo začiatku 15. storočia . 2072 O výstavbe, či prestavbe kostola Sv. Petra je strohý doklad z polovice 15. storočia .2073 O tam ojších farároch sú ojedinelé do­ klady aj z druhej polovice 15. a prvej polovice 16. storočia . 2074 V roku 1441 maloozorovských sedliakov okrem richtára zdanili daňou kráľovi trinásti­ m i zlatým i . 2075 Z toho vychodí, že sedliacke domácnosti obhospodarovali pozemky v roz­ sahu vyše trinásť celých usadlostí. Neskôr, najmä v 16. storočí sedliakov ubúdalo po odsťa­ hovaní sa alebo zanechaním pozemkov upadli medzi želiarov. V roku 1567 boli sedliaci zdanení od štyroch port. Päť želiarskych dom ácností a dve pastierske daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od troch port. V roku 1600 malo sídlisko desať obývaných poddan­ ských domov, štyri kúrie miestnych zemanov, kostol, faru, školu .2076 Vtedy boli Malé Ozorovce stredne veľkou dedinou s poddanským, zemianskym i farským obyvateľstvom. V 17. storočí poddanské domácnosti naďalej chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu len od pol porty. V roku 1635 boli prechodne od platenia dane oslobodení . 2077 V roku 1715 žilo v M alých Ozorovciach len šesť, v roku 1720 iba osem poddanských do­ m ácností .2078 Pri M alých Ozorovciach sa v stredoveku nachádzala aj osada, resp. dedina Razimov, kto­ rá však zanikla.

M alé Raškovce jestvovali nepochybne už v 13. storočí. Ich názov svedčí, že sídlisko za­ ložili obyvatelia (Veľkých) Raškoviec, pravdepodobne pred 13. storočím. V 14. - 17. storočí boli zem epánm i M alých Raškoviec šľachtici z (Veľkých) Raško­ viec . 2080 Maloraškovské sedliacke domácnosti v roku 1567 zdanili daňou kráľovi od 5,5 porty. Dve dom ácnosti si vtedy stavali domy, preto daň neplatili. Päť dom ácností bolo želiarskych. V roku 1582 zdanili sedliakov od štyroch port. V roku 1600 bolo v sídlisku šestnásť obýva­ ných poddanských dom ov . 2081 Na prelome 16. a 17. storočia boli M alé Raškovce stredne veľkou dedinou s tradične len poddanskými obyvateľmi. V poslednej tretine 16. storočia a v 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudob­ neli. V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu od 1,5 porty, v roku 1635 zdanili len sedliakov a to od štvrť a osm iny porty . 2082 Ubúdalo nielen poddanských obyvateľov, ale aj dom ov v sídlisku. V roku 1715 žilo v M a­ lých Raškovciach desať sedliackych dom ácností, v roku 1720 deväť dom ácností . 2083

MALÉ RAŠKOVCE Malé Raškovce ležia vo Východoslovenskej nížine, na vale dolného Laborca, v nadm or­ skej výške okolo 1 0 2 m . Malé Raškovce boli súčasťou dedičných majetkov šľachtica Pavla, ktoré pri deľbe roku 1314 pripadli jeho synovi Vitovi . 2079 2070 Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 5 2 „d e A z o r " z r. 1328. N a g y , C D H A I V , s. 2 0 3 „d e A z a r " ; s. 2 6 5 „d e K y sazar" z r. 1 3 4 2 . G é r e s i, N K I , s. 23 7 „d e O z o r " z r. 1358. M O L , D L 6 9 6 8 6 „ d e K ysazar" z r. 1361; 5 3 3 4 „ d e K y sa za r" z r. 1 3 6 4 . Š O K A B ard e jo v, B a r d e jo v m a g . č. 2 4 „ d e A z a r " z r. 1376. G é r e s i, N K II, s. 2 8 2 „ d e K y sa za r" z r. 1450. 2071 M V H 1 - 1, s. 2 5 0 „S t e p h a n u s sace rd o s S a n c ti P(etri) d e B z e l" . 2072 S ú p is 2 , s. 2 8 3 . 2073 S N A , H M L e le s, k ., B e r c se n ia n a , Fasc. 13, nr. 3 2 „a d e d ific a n d a m e c c le s ia m s a n c ti Petri in e a d e m A zar". 2074 G é r e s i, N K II, s. 441 „d is c r e tis viris d o m i n i s ... N . d e K ysazar" z r. 1475. S N A , N á ta fa lu š i N V , F a sc. IV ., n r . 12 „ G e o r g i o , p le b a n o d e K y sazar" z r. 1519. 2075 M O L , D L 9 9 5 0 7 „K y s a z a r ". 2076 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 4 ,1 6 5 , 2 4 7 , 2 7 0 „K y s A z a r " . 2077 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 12; A 2 6 7 7 , s. 3 9 9 .

MALÉ TRAKANY M alé Trakany ležia v juhovýchodnom cípe Východoslovenskej nížiny, na vale Tisy, v nadmorskej výške okolo 111 m. Nepriam y doklad o M alých Trakanoch je v listine jágerského biskupa Ondreja z roku 1275, v ktorej sú m enovite uvedené Veľké Trakany v polatinčenom názve v zmysle Nižné Trakany. Z toho názvu je zrejmé, že vtedy jestvovali aj iné, teda Vyšné alebo M alé Trakany. Priamy doklad o M alých Trakanoch sa zachoval v listine z roku 1324 o deľbe a vymedzení chotára, oddeľujúceho územ ný majetok dvoch Trakán, teda Veľkých Trakán a M alých Trakán .2084 Malotrakánske sídlisko nepochybne založili obyvatelia Trakán (neskôr Veľkých Trakian) pred 13. storočím. O d 17. storočia sa pre dedinu do písom ností dostal maďarizovaný i latinizovaný názov v zmysle Malé Trakany. Zem epánm i M alých Trakán, podobne ako Veľkých Trakán boli zaiste v 13. storočí tí is­ tí šľachtici. Aj v M alých Trakanoch si vlastníci dali postaviť kúriu a tí od 14. storočia po­ užívali názov dediny v prídom ku . 2085 Ich potom kom a dedičom patrila dedina aj v 16. a 17. storočí, kedy m ali prezývku M ore. V M alých Trakanoch m ožno bol kostol už v 13. storočí, avšak doklady o ňom sú od 14. storočia. Kostol bol zasvätený Všechsvätým a v tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pô­ sobil farár Gregor, ktorý, tak ako ostatní katolícki farári, vtedy odvádzal desatinu z príjmov 2080M O L , D L 6 6 8 6 2 , 6 7078 „K y sr a sk a " z r. 1411 a 1478. 2081 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 3 1 ,1 7 4 , 2 5 2 „K ys R a sk a ". 2082T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 51; A 2677, s. 417. 2083M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 . 2084N a g y , C D H A II, s. 164 „ m e t e ... v illa r u m ... T a rk an ... et alia T a r k a n ". 2085N a g y , C D H A III, s. 5 8 0 „ d e K y sta r k y a n " z r. 1339. N a g y , Z V II, s. 4 8 4 „d e

M in o r i T h a r k a n " z r. 1352.

2078 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 .

M O L , D L 5724 „ d e K y sta rk an " z r. 1369. M O L , D L 13567 „d e K y sth a rk a n " z r. 1440. S N A , H M Leles.

2079 S e d lá k , R D S1 1 , s. 514, č . 2 0 8 „p o s s e s s io n e s ... K y sk ask a" (!).

k ., M e ta le s c . Z e m p lí n , n r. 4 0 , 6 0 „ d e K y sta r k a n ", „ d e K y sth a rk a n y " z r. 1461 a 1560.

305

ZEMPLÍN

MALÝ KAMENEC

od farníkov do pokladnice pápeža . 2086 Stredoveký kostol zbúrali údajne krátko pred rokom 1552. V neskôr postavenom kostole pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia, o čom svedčí doklad k roku 1643.2087 Malotrakánskych sedliakov zdanili v roku 1567 od 1,5 porty. Opustených poddanských usadlostí bolo vtedy dvanásť, hoci tri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 sedliakov zda­ nili len od pol porty. V roku 1600 stálo v sídlisku desať obývaných poddanských dom ov a kúria tam ojších zemanov . 2088 Na prelome 16. a 17. storočia boli M alé Trakany malou dedinou s tradičným poddan­ ským a zemianskym obyvateľstvom. V roku 1610 zdanili sedliakov, ale aj želiarov od vyše trištvrte porty, v roku 1635 od pol porty. 2089 Výška zdanenia svedčí o pomerne ustálenom vývoji poddanských pomerov v pr­ vej polovici 17. storočia. V druhej polovici 17. storočia obyvateľov a poddanských dom ác­ ností pribúdalo. Na prelome 17. a 18. storočia boli Malé Trakany stredne veľkou dedinou. V roku 1715 v nich žilo dvanásť poddanských domácností, avšak v roku 1720 iba päť sedliackych domác­ ností. 2090

V roku 1567 boli malohorešské sedliacke domácnosti zdanené od siedm ich port. Po­ zemky piatich usadlostí boli opustené, hoci tam žilo desať dom ácností želiarov a sluhov. V roku 1582 sedliakov zdanili od deviatich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných tridsaťjeden poddanských dom ov .2094 Na prelome 16. a 17. storočia bol M alý Horeš veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa primerane prejavi­ lo v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 zdanili sedliakov, ale aj želiarov spolu od 3,25 por­ ty, v roku 1635 len od jednej porty . 2095 Po schudobnení a sociálnom úpadku sedliakov nasledovalo zmenšovanie počtu pod­ danských obyvateľov, dom ácností aj domov. M alý Horeš upadol na úroveň malej dediny. V roku 1715 mal sedemnásť, v roku 1720 iba štrnásť poddanských dom ácností . 2096

304

MALÝ KAMENEC

M alý Horeš leží v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, na nive Tisy, v nad­ morskej výške okolo 99 m. V chotári M alého Horeša sa našli zvyšky po osade z 9. - 10. storočia . 2091 Obydlia tam oj­ šieho sídliska vybudovali aj zanechali obyvatelia vtedy ešte jediného Horeša. Malohorešské sídlisko založili nepochybne obyvatelia pôvodom z Horeša najneskôr v 11. - 12. storočí, lebo v 13. - 14. storočí bol M alý Horeš samostatnou dedinou s vlastným územ ným m ajetkom . Vyplýva to z vývoja vlastníckej príslušnosti dvoch horešských ma­ jetkov v 13. a 14. storočí, teda Veľkého Horeša a M alého Horeša, patriacich súčasne dvom zemepánom . Konkrétne je to opísané pri dedine Veľký Horeš. V 15. storočí boli zemepánmi M alého Horeša šľachtici z Pavloviec (nad U hom ), pričom dedina tvorila majetkovú súčasť panstva (Kráľovský) Chlm ec, resp. Újhely, v 16. storočí pat­ rila vlastníkom hradného panstva Sárospatak, v 17. storočí Ňáriovcom . 2092 O tam ojšom kostole sú známe správy len od 16. storočia. Od roku 1582 bol filiálnym kostolom a pôsobili v ňom evanjelickí reformovaní kazatelia z Kráľovského C h lm ca .2093

M alý Kam enec leží v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výš­ ke okolo 1 0 0 m. Názov tejto dediny je východiskom k poznaniu jej pôvodu. Nepochybne ju založili oby­ vatelia z blízkeho a staršieho Veľkého Kamenca. Jej vznik predpokladáme koncom 13., prí­ padne začiatkom 14. storočia. Prvá správa o nej je z roku 1323, avšak vtedy už jestvovala .2097 Zem epánm i M alého Kevešda boli v 14. - 17. storočí tí istí šľachtici, ako Veľkého Kevešda. Oba boli majetkovou súčasťou hradného panstva Kevešd. Tamojší obyvatelia sa okrem roľníctva venovali aj vinohradníctvu. O miestnych v in i­ ciach sú doklady od začiatku 14. storočia .2098 K dedine patril m lyn 2099 a rybníky . 2100 V dedine jestvoval kostol nepochybne už pred 17. storočím, avšak správy o ňom pozná­ me od 17. storočia. Okolo roku 1600 v ňom pôsobil evanjelický reformovaný kazateľ. 2101 V 17. storočí bol zväčša filiálnym kostolom, patriacim do kalvínskej farnosti Veľký Kamenec. M iestnych sedliakov v roku 1567 zdanili od 5,5 porty. Želiarov a sluhov bolo osem do­ m ácností. V roku 1582 sedliakov zdanili od siedmich port. Sídlisko malo v roku 1600 obý­ vaných dvadsaťdeväť poddanských domov, ako aj kostol, faru, školu . 2102 Na prelome 16. a 17. storočia bol M alý Kevešd stredne veľkou dedinou s poddanským a farským obyvateľstvom.

2086 M V H I - 1, s. 2 51, 3 2 3 , 3 3 4 , 3 4 5 , 361 „ G r e g o r iu s sa cerd o s O m n i u m S a n c to r u m d e N u n c t ik a r c h a y " ,

2094 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 194, 2 4 3 „K ys G y e r e s " , „K is G e r e s " .

MALÝ HOREŠ

„ G r e g o r iu s d e T a r k a n " , „d e T a r k a n " , „ d e K u sta r k a n ". 2087 T ô r té n e lm i Tár 7 ,1 9 0 6 , s. 397. D o te r a z je s tv u jú c i ev. ref. k o sto l p o s ta v ili ako t o le r a n č n ý v r o k u 1772. S ú p is 2 , s. 2 8 4 . U li č n ý , R e fo r m á c ia , s. 122. 2088 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 , 193, 2 4 3 „K y s T a r k a n i".

2095 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 8 ; A 2 6 7 7 , s. 419. 2096 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 2097 S e d lá k , R D S 1 II, s. 4 0 5 ,

č.

931 „d u a r u m p o s s e s s io n u m ... K u w esd v o c a ta r u m " . Pozri aj N a g y , C D H A

V I I , s. 307 „ i n d u a b u s K y u e sd " z r. 1351.

2089 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 6 ; A 2 6 7 7 , s. 419.

2098 S e d lá k , C D S 1 I I , s. 4 0 5 , č . 931 „ v in e á m ... in ... K u w e s d " z r. 1323.

2090 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 .

2099 M O L , D L 57678 „ i n v illa K yskew esd ... m o le n d in u m v u lg o z a r a z m a lo m d ic t u m " z r. 1438.

2091 Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 - 3 8 3 .

2100 T a m ž e , „p is tr in a m K a r a c h a ,... p is tr in a m ... H a r a g u s th a " .

2092 M O L , D L 8 8 9 0 , 8891 „v illa s K y sg e re s" z r. 1403. M á ly u s z , Z s O II - 1, č. 2715. M O L , D L 71987

2101 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 127, 131 z r. 1600, 1617. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 272 „ K is K e o u e s d ,

„p o s s e s s io n e s ... K y sg e re s" z r. 1453; p o zr i aj 7 2 0 8 4 z r. 1500. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 2093 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 126. T ô r té n e lm i Tár 7 ,1 9 0 6 , s. 9 2 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 122.

c o n c io n a t o r " z r. 1601. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 122. 2102 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 7 ,1 9 4 , 2 4 3 , 272 „K y s K e u e s d ", „K is K ô u e s d " .

306

ZEMPLÍN

MARAZA

V 17. storočí sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Tento nepriaznivý vývoj sa primerane prejavoval aj v znižovaní zdanenia sedliackych dom ácností. V roku 1610 zda­ nili sedliakov, ale aj želiarov od 2,75 porty, v roku 1635 len od 1,25 porty . 2103 Po schudob­ není sedliakov nasledoval celkový úpadok dediny M alý Kevešd v druhej polovici 17. a za­ čiatkom 18. storočia. Na prelome 17. a 18. storočia bol M alý Kevešd m alou dedinou. V období rokov 1715 až 1720 mal iba päť sedliackych dom ácností . 2104 V susedstve tejto dediny jestvovali v stredoveku aj osady, resp. dediny so zapisovanými názvami v tvaroch Acha a Kengyel, ktoré však zanikli.

Prípadné jestvovanie kostola v M alom Ruskove v stredoveku môže preveriť len archeo­ logický výskum . V 17. storočí tam jestvoval m úraný kostol, ktorý aj začiatkom 18. storočia patril evanjelickej reformovanej cirkvi .2108 Maloruskovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1441 zdanené daňou kráľovi od ôsm ich port . 2109 Neskôr sedliakov ubúdalo a chudobneli. V roku 1567 ich zdanili od dvoch port, avšak vtedy tam žili aj štyri domácnosti želiarske. V roku 1582 zda­ nili sedliakov tiež od dvoch port. V tam ojšom sídlisku bolo v roku 1600 obývaných deväť poddanských domov, ale aj kúria miestnych zemanov .2110 V 15. a 16. storočí bol M alý Ruskov malou dedinou s poddanským a od 16. storočia aj zemianskym obyvateľstvom. O d prelomu 16. a 17. storočia miestne sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 boli sedliaci spolu so želiarmi zdanení od pol a osm iny porty, v roku 1635 sed­ liacku domácnosť zdanili od osm iny porty. Želiari tam už nebývali .2111 Neskôr, za neznám ych okolností obyvatelia sídlisko opustili alebo vym reli. V období okolo rokov 1715 až 1720 dedina M alý Ruskov nejestvovala . 2112

MALÝ RUSKOV M alý Ruskov leží v západnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 126 m . Je m iestnou, juhozápadnou časťou obce N ový Ruskov. Na poli východne od M alého Ruskova sa pri archeologickom prieskume našiel črepový materiál z 10. až začiatku 12. storočia . 2105 Tieto pamiatky však nie sú pozostatkami po oby­ vateľoch M alého Ruskova, lebo ten vtedy ešte nejestvoval. Zanechali ich obyvatelia starších dedín, teda Plechotičania alebo Trebišovčania. Dedina M alý Ruskov vznikla v 13. storočí, najneskôr však začiatkom 14. storočia, krát­ ko po tom , keď uhorský kráľ daroval doteraz neznám ym zem anom juhozápadnú časť vte­ dajšieho chotára dediny Ruskov. Z iniciatívy nových vlastníkov vznikla aj nová dedina, ktorú vybudovali ich poddaní. M ožno zistiť, že okolo roku 1308 bol M alý Ruskov údajne majetkovou súčasťou panstva Trebišov. Pravdivosť tohto údaja však nem ožno potvrdiť žiadnym i iným i správami. Naopak, okolo roku 1328 bol vlastníkom M alého Ruskova ze­ man Šim on, syn M ichala z Veľkých Ozoroviec a okolo roku 1342 zeman M ikuláš, syn M i­ chala z M alých Ozoroviec. Je pravdepodobné, že ozorovskí zemania boli dedičm i a po­ tom kam i zem ianskych vlastníkov M alého Ruskova už od 13., prípadne od začiatku 14. storočia. V uvedených správach sa M alý Ruskov uvádza ešte v tvare Ruzka, teda bez rozlišujúce­ ho slova „M a lý " .2106 Názov M alý Ruskov sa vžil a dostal do písom ností len postupne a jeho najstarší výskyt, pravda v maďarskom preklade slova M alý (Kis), poznáme až z roku 1371.2107 Názov Kisruzka sa už od 15. storočia vyskytoval pravidelne. Vyvinuli a používali ho nepo­ chybne vlastníci M alého Ruskova, zemania z Ozoroviec. M alý Ruskov zostal nepretržite počas 14. - 16. storočia vo vlastníctve ozorovských ze­ manov.

307

MARAZA Spišský a abovský župan Filip Druget po žiadosti šľachtica Tomáša syna Korarda (Konráda?) v roku 1320 súhlasil a písomne povolil, že sa na Tomášových majetkoch m ôžu usa­ dzovať noví usadlíci. Povolenie slobodného usadzovania sa vzťahovalo okrem iných aj na územ né majetky Trakán a tejto dediny . 2113 D o písom ností ju od 14. do 17. storočia pravidelne zapisovali pod názvom Maraza .2114 Hoci sa predpokladá jeho sloviensky pôvod, motivácia názvu zostáva nejasná . 2115 V 14. - 17. storočí patrila táto dedina najmä šľachticom z M alých Trakán. Jedna vetva tam mala v 14. storočí kúriu a názov dediny používala v prídom ku .2116 V roku 1567 časť sídliska a sedliackych usadlostí spustošilo tatárske vojsko. Nepoškode­ né sedliacke dom ácnosti vtedy zdanili od dvoch a v roku 1582 iba od 1,5 porty. V tam ojšom sídlisku stálo v roku 1600 obývaných trinásť poddanských dom ov . 2117 Na prelome 16. a 17. storočia bola m alou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. V roku 1610 zdanili tam ojších sedliakov, ale aj želiarov spolu od vyše trištvrte porty, v ro­ ku 1635 od trištvrte porty . 2118 Zdaňovanie sedliakov a želiarov dosvedčuje, že miestne síd­ 2108 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „K is R u szk a ( te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700. 2109 M O L , D L 9 9 5 0 7 „K y s r u s k a ". 2110 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 18, 167, 2 4 7 , 267 „K ys R u z k a " .

2103T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 6 ; A 2 6 7 7 , s. 4 2 0 . 2104M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 . 2105B u d in s k ý - K r íč k a , V .: N o v é n á le z y n a

21.1 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 12; A 26 7 7 , s. 4 0 0 . 21.2 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 2113 N a g y , C D H A I , s. 563 „ s u p e r p o s se ss io n e s ... M a r a z a n a ... v e n ia n t et lib e re c o m m o r a n t u r " . v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v ro k u 1978. N itr a , 1979,

s. 5 3 .

N a g y , Z V II, s. 141 „M a r a z a " z r. 1359. S N A , H M Leles. k ., A . a. 1369, nr. 25 „M a r a z a " z r. 1369.

2106S e d lá k ,

R D S1 I, s. 2 4 5 , č . 55 5 „ d u a s p o s s e s s io n e s su a s R u z k a v o c a ta s " z r. 1 3 0 8 . Š O B A P rešo v,

D r u g e t H , i. č . 5 2 . M O L , D L 8 4 2 5 5 „ v i l l a m R u s k a " z r. 1 3 2 8 . N a g y , C D H A IV , s. 2 6 5 „ R u z k a " z r. 1 3 4 2 .

2107M O L ,

2114 N a g y , C D H A II, s. 164 „ in terris M a r a z a " z r. 1324; IV , s. 2 7 8 ,4 2 6 „p o sse s sio n is M a r a z a " z r. 1342 a 1344.

D L 5 7 3 6 3 „K y s r u z k a " . V ro k u 1412 p o u ž ili n á z o v „F e ls e w r u z k a ", č o sv e d č í o k o lísa v o sti,

n e je d n o tn o s ti p ri p o u ž ív a n í m a ď a r iz o v a n é h o n á z v u p re M a l ý R u sk o v. P o zri M O L , D L 31410.

2115 P o ro v n a j V a rs ik , O s íd le n ie III, s. 4 8 8 . 2116 N a g y , C D H A III, s. 3 8 0 , 381 „d e M a r a z a " z r. 1337. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1382, nr. 15 „ d e M a r a z " z r. 1382. 2117 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 ,1 9 3 , 2 4 3 „M a r a z a " . 2118 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 6 ; A 2 6 7 7 , s. 418.

308

309

ZEMPLÍN

MARKTELEKE

lisko vtedy jestvovalo. Neskôr obyvatelia sídlisko opúšťali a vymierali, až dedina zanikla. Na prelome 17. a 18. storočia už nejestvovala. Tamojší obyvatelia v 16. a 17. storočí patrili do evanjelickej reformovanej farnosti Boťany .2119 O zemepisnej polohe dediny a územ ném u majetku je stručná správa z roku 1560, pod­ ľa ktorej chotár tejto dediny susedil s chotárom dediny Čierna, pričom ich oddeľovalo boč­ né rameno Tisy . 2120

Napriek chudobneniu obyvateľov boli Markovce aj na prelome 17. a 18. storočia stred­ ne veľkou dedinou. V roku 1715 m ali štrnásť, v roku 1720 iba jedenásť poddanských do­ m ácností . 2127

MARKOVCE Markovce ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 114 m. V tam ojšom chotári sa našli stopy po sídlisku, pochádzajúcom z 11. až 13. storočia . 2121 Ak by budúci archeologický výskum dokázal jestvovanie sídliska v 1 1 . - 12. storočí, tak by súviselo s iným i obyvateľmi, pravdepodobne z M alčíc. V prípade, ak by pochádzalo z 13. storočia, jeho obyvateľm i m ohli byť Markovčania. Začiatkom 14. storočia vlastnil Markovce šľachtic Pavol. Pri deľbe jeho majetkov pripadli Markovce ako dedičný majetok jeho synovi Štefanovi. Svedčí o tom listina z roku 1314, v ktorej je najstarší doklad o tejto dedine . 2122 D o písom ností od 14. do 17. storočia ju pravidelne zapisovali pod názvom Mark, ojedi­ nelé Marky. Je zrejmé, že názov korení v mene Marek. Také m eno m al nepochybne prvý zemiansky majiteľ majetku a zakladateľ sídliska. Založenie dediny Markovce z iniciatívy zemana Marka možno predpokladať v 13. storočí. Zemania v nej dokázateľne bývali v 14. až 16. storočí a jej názov používali v prídomku .2123 V 16. storočí časť dediny patrila šľachticom z Perina, Vicm ándiovcom , Sokoliovcom a iným . Podľa urbára z roku 1567 sedliaci na celej usadlosti platili ročne šľachticom daň vyše dvoch zlatých, odovzdávali dva chleby, kuru a prasce . 2124 V roku 1567 zdanili sedliacke dom ácnosti daňou kráľovi od 5,5 porty. Želiarov a sluhov bolo deväť dom ácností. V roku 1582 zdanili sedliakov od šiestich port. V sídlisku bolo ro­ ku 1600 sedemnásť obývaných poddanských dom ov .2125 Na prelome 16. a 17. storočia boli Markovce stredne veľkou dedinou s poddanským oby­ vateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili sedliakov, ale aj že­ liarov spolu od jednej porty, v roku 1635 aj so želiarmi iba od štvrť a osm iny porty . 2126

MARKTELEKE (M) O územ nom majetku s takým názvom sú doklady už z rokov 1252 a 1257.2128Jeho cha­ rakterizovanie a pom enovanie svedčia o tom , že išlo o územ ný majetok zemana Marka sy­ na M ortuna. M ožno predpokladať, že na ňom jestvovala v 13. - 14. storočí poddanská osa­ da i obydlie zemana Marka. V 15. storočí tam už sídlisko nebolo a majetok patril do chotára Pataka a k panstvu Sárospatak . 2129 Z obsahu listín vyplýva, že onen majetok ležal juhozá­ padne od mesta Sárospatak.

MARKUSHÁZA Zeman Marek bol jedným zo synov Gregora, ktorý v roku 1254 dostal od kráľa Bela IV. majetky Lesného a Čem erného . 2130 Po deľbe majetkov sa Marek na svojej časti koncom 13., prípadne začiatkom 14. storočia usadil a osada dostala názov, odvodený od mena vlastní­ ka a zakladateľa osady zemana Marka. Prvú správu o nej poznáme z roku 1357, kedy v nej nepochybne bývali najm ä poddanské rodiny. Z opisu jej chotára vyplýva, že táto dedina ležala medzi Lesným a Č em em ým .2131 O d polovice 14. storočia, ale ešte aj koncom 16. storočia boli jej vlastníkm i zemania z Nacinej V si . 2132 V tam ojšom chotári boli v 15. storočí vinice . 2133 V roku 1567 vtedajšie sedliacke domácnosti okrem richtára zdanili od jednej porty a ro­ ku 1582 od jeden a štvrť porty, pričom tam žili aj želiari, v roku 1567 štyri dom ácnosti. V ta­ m ojšom sídlisku stálo v roku 1600 sedem obývaných poddanských domov. Koncom 16. storočia to bola malá dedina s poddanským obyvateľstvom. Tamojších sedliakov ešte v roku 1610 zdanili od 0,25 porty . 2134 Neskôr obyvatelia sídlis­ ko opustili alebo vymreli.

2127 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

2119Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 121. 2120S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s

T ô r té n e lm i Tár 7, 1906, s. 397.

2128 N a g y , C D P V I , s. 68 „te rre M a r k filii M o r t u n " . S N A , H M Leles. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , n r . 42 „terre

c . Z e m p lín , n r . 4 0 „s e p a r a t p o s se ss io n e s M a r a z a et C h e r n e w " . S z ir m a y ,

N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 126 u v á d z a lo k a litu M a r a sz ta pri B ačk e.

2121 Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 - 3 8 3 . 2122S e d lá k , R D S1 1 , s. 5 13, č . 2 0 8 „p o s s e s s io n e s ... M a r k " . 2123S N A , H M L e le s. k „ A . a. 1378, nr. 6 „ d e M a r k " z r. 1378. M O L , „ M a r k y " z r. 1519.

2124M O L , K a m a ra , U et C . Fa sc. 15, nr. 1, fo l. 13 „ M a r k " . 2125M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 2 , 5 7 ,1 7 5 , 251 „ M a r k " . 2126T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 6 „ M a r c u s h a z a " ; A 267 7 , s. 416 „ M a r k " .

M a r k filii M o r t u n " . M a r s in a , C D S 1 I I , s. 278 - 27 9 ,

č.

4 0 0 ; s. 4 0 3 ,

č.

579.

2129 M O L , D L 1 2 0 9 2 „p r e d iis ... M a r k te lk e " z r. 1429. 2130 N a g y , N S z I, s. 10, 2 5 9 . S N A , N á ta fa lu š i N V , Fa sc. I, nr. 3, 6. 2131 N a g y , N S z I, s. 2 6 8 ,2 7 0 „te r r a ... p o s se ss io n e s M a r k u s fa lv a " . Š m ila u e r , V o d o p is , s. 2 3 9 - 2 4 0 . C s á n k i,

D L 62361 „d e M a r k y " z r. 1486; 6 2 4 2 2

M a g y a r o r s z á g , s. 3 5 6 ju s to to ž n il s V y b u c h a n c o m . S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 126 u v ie d o l, že le ž a la p ri N a c in e j V s i. 2132 S N A , N á ta fa lu š i N V , Fasc. II, nr. 1 0 ,1 9 ; Fa sc. III, nr. 6 4 „M a r k u s h a z a " z r. 1412 - 1486. 2133 T a m ž e , Fa sc. III, nr. 1. V r o k u 1450 d o š lo k u k rád eži v ín a z m ie s tn e j p iv n ic e . 2134 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 8 ,1 7 6 , 2 5 2 „M a r c u s h a z a " .

310

ZEMPLÍN

MATIASHÁZA

MAŠKOVCE

Neskôr sa dedina s takým názvom v písom nostiach už nevyskytuje. Z toho vyplýva, že tamojšie sídlisko obyvatelia opustili, prípadne splynula s inou dedinou .2142

Maškovce ležia v južnej časti Laboreckej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 250 m. Sú severozápadnou časťou obce Vyšný Hrušov. Prvý doklad o Maškovciach je v mandáte kráľa Ferdinanda I. z roku 1543, ktorým po­ veril hodnoverné miesto Leleský konvent, aby vyšetril nezhody medzi bratmi Jurajom a An­ tonom Drugetovcami, ohľadne ich podielov na dedičnom vlastníctve hum enského pan­ stva, na ktorom jestvovala aj dedina Maškovce . 2135 Jej názov korení v mene nepochybne prvého miestneho šoltýsa Maška či Mašeka. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny a vývoj osídlenia doliny Udavy predpokladá­ me, že Maškovce založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného práva v druhej polovici 15., prípadne začiatkom 16. storočia, avšak neskôr ako Vyšný Hrušov. Maškovce od založenia nepretržite v 16. aj v 17. storočí patrili Drugetovcom. Treba upozorniť, že Maškovce sa nevyskytujú medzi dedinam i, v ktorých sedliaci či va­ lasi platili daň kráľovi v druhej polovici 16. storočia. Svedčí to o skutočnosti, že takí oby­ vatelia tam nebývali, ale len želiari a rodina šoltýsa. Tamojších želiarov v roku 1610 zdanili od 0,25 porty . 2136 Na základe výšky dane m ožno usúdiť, že vtedy v Maškovciach žili dve až štyri želiarske domácnosti. Z urbára z roku 1623 sa dozvedáme, že prv bývali v Maškovciach dve šoltýske dom ác­ nosti, ale dedinu opustili, podobne ako dve sedliacke dom ácnosti. V roku 1623 hospodári­ la v dedine len jedna domácnosť. Povinnosti bývalých šoltýsov aj poddaných svedčia o tom, že boli roľníkm i . 2137 Neskôr aj tí sídlisko opustili, prípadne vymreli. Okolo roku 1635 bolo bývalé maškovské sídlisko spustnuté .2138 O kolo polovice 17. storočia sa tam usadili nové šoltýske i poddanské rodiny. V roku 1690 celé a polovičné šoltýstva patrili štyrom rodinám . Sedliacke domácnosti boli dve. Jedna hospodárila na celej, druhá na polovičnej usadlosti. 2139 Zakrátko sídlisko opäť úplne spustlo, ešte okolo roku 1715 nem alo obyvateľov. Avšak v roku 1720 m ali Maškovce už deväť nových sedliackych dom ácností . 2140

MATEVÁGÁSA V listine z roku 1363 o rozdelení majetku hradného panstva Čičava je medzi vtedajšími dedinam i toho panstva zapísaná aj dedina s takým názvom .2141 Z jej maďarského názvu je zrejmé, že ju založil šoltýs Mate s usadlíkmi podľa zákupného práva.

2135 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 154 3 , nr. 29 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... M a s k o w c z " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 3 c h y b n e u v á d z a d o k la d ú d a jn e z r o k u 1453, h o c i s p r á v n y rok je 1543. C h y b n é ú d a je m á aj K r a je z n a v č y j, s. 4 4 5 . 2136 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 8 , s. 4 6 „ M a s k o c z " . 2137 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, n r . 2 , s. 166 „ M a s k o c z " . 2.38 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 41 2 „ M a s k o lc z ... d e s o la tu m " . 2.39 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 139 - 140 „ M a s k o c z " . 2140 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186. 2141 M O L , D L 5191 „ v illis ... M a t e u a g a s a " .

311

MATIASHÁZA Kráľ Žigm und v roku 1421 poveril hodnoverné miesto Leleský konvent, aby vyšetril pravdivosť sťažnosti zemanov z M ilhostova. Tí sa sťažovali proti výčinom poddaných a funkcionárov trebišovského panstva, patriaceho šľachticovi Im richovi z Perina, ktorí z je­ ho podnetu okrem iného odvliekli sedliacku rodinu aj s dobytkom, ktorá patrila milhostovským zem anom v dedine s takým maďarizovaným názvom . 2143 Maďarizovaný názov zložený z mena + ház = dom , obydlie svedčí, že išlo o osadu zalo­ ženú zem anom M atejom . Iné správy o osade či dedine s takým názvom nepoznáme. Na základe uvedených poznatkov m ožno konštatovať, že tá osada jestvovala určite v pr­ vej štvrtine 15. storočia. Neskôr zanikla, prípadne sídliskovo splynula s blízkou dedinou. Jej polohu predpokladáme pri Milhostove.

MATIAŠKA Matiaška leží v západnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 220 m. Matiaška patrila k dedinám hradného panstva Čičava, ktoré si šľachtici z Rozhanoviec rozdelili v roku 1363.2144 V 14. storočí ju zapisovali do listín pod maďarským názvom v zmysle Matiášova Poruba, ktorý vyvinuli šľachtici a používali úrady. Ľudový názov Matiaška sa aj úradne používal od 15. storočia. Maďarský tvar dosvedčuje, že sídlisko založil šoltýs Matiáš s poddaným i podľa zákup­ ného práva. Založenie dediny Matiaška predpokladáme v polovici 14. storočia. Matiaška bola postupne majetkovou súčasťou panstva Čičava a Skrabské nepretržite v 14. až 17. storočí. Treba upozorniť, že sa táto dedina nevyskytuje v písomnostiach z 15. a prvej polovice 16. storočia o dedinách a majetkoch panstva Vranov, resp. Skrabské. Z toho m ožno usúdiť, že vtedy nejestvovala a novú dedinu založili rusínski, valašskí usadlíci v polovici 16. storo­ čia. Tamojších sedliakov zdanili v roku 1567 od dvoch port. Pozemky jednej usadlosti boli opustené, hoci tam žili aj dve želiarske dom ácnosti. V roku 1582 zdanili sedliakov od 3,5 porty. V roku 1600 stálo v Matiaške desať obývaných poddanských domov, zaiste aj dom šoltýsa. Sídlisko dopĺňal pravoslávny kostol s dom om baťka. 2145

2142 C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 5 6 p r e d p o k la d a l, že z a n ik la . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 6 ju n e o d ô v o d n e n e s to to ž n il s O n d a v s k ý m i M a t ia š o v c a m i. T ie to tiž le ž ia v ý c h o d n e o d O n d a v y , k d e čiča v s k é p a n s tv o u ž n e m a lo d e d in y . 2143 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 8 „ i n p o s se ss io n e su a M a t ia s h a z a " . 2144 M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n ib u s seu v i l l i s ... M a ty a s u a g a s a " . 2,45 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 4 ,1 6 9 , 2 4 7 , 2 6 6 „ M a ty a s k a " , „M a tia š k a , b a ttik o " .

312

313

ZEMPLÍN

MECYASZÓ

Na prelome 16. a 17. storočia bola Matiaška stredne veľkou dedinou s rusínskymi pod­ daným i a rodinou pravoslávneho farára. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj že­ liarov zdanili spolu od jednej porty a v roku 1635 od trištvrte porty . 2146 Koncom 17., prípadne začiatkom 18. storočia poddaných pribúdalo. V roku 1715 tam ži­ lo desať a v roku 1720 už trinásť poddanských domácností. KM atiaške patril aj m lyn .2147 Pri Matiaške jestvovala v stredoveku aj osada alebo dedina s názvom zapísaným ako Palyon, tá však zanikla.

Medzilaborecké valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 9,5 porty. Dvom dom ácnostiam vyhoreli domy, tretia si stavala nový dom , napokon sedem že­ liarskych dom ácností daň neplatilo. Aj v roku 1582 valachov zdanili od 9,5 porty. Tamoj­ šie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsať poddanských domov, jeden - dva domy šoltýsov, dom farára a kostol.2152 Vtedy boli Medzilaborce stredne veľkou dedinou s valaš­ ským, rusínskym obyvateľstvom. V 17. storočí tamojšie valašské domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo aj v znižovaní zdanenia. V roku 1610 boli valašské aj želiarske domácnosti zdanené spolu od 3,75 porty, v roku 1635 len od 1,25 porty . 2153 Jednou z príčin chudobnenia bola zaiste dobová preľud­

MEDZILABORCE Medzilaborce ležia v severnej časti Laboreckej vrchoviny, nad ústim Vydranky do hor­ ného Laborca, v nadmorskej výške okolo 326 m . Najstarší doklad o Medzilaborciach je v liste kastelána hradu Čičava, ktorý v roku 1523 žiadal mesto Bardejov o poskytnutie pušného prachu, lebo František Druget s poľským voj­ skom pritiahol do M edzilaboriec . 2148 Názov Medzilaborce vyjadril zemepisnú polohu sídliska, založeného nad sútokom dvoch vetiev Laborca, ktoré vtedy pomenúvali názvami Veľký Laborec a M alý Laborec. V pí­ som nostiach od polovice 16. storočia sa pravidelne vyskytuje vo fonetickej úprave do maďarizovanej podoby v zmysle „Pole Laborec " .2149 Vzhľadom na zemepisnú polohu Medzilaboriec a vývoj osídlenia najbližšieho okolia je nepochybné, že aj Medzilaborce založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva v 15., prípadne začiatkom 16. storočia. Šoltýsi a valašské obyvateľstvo žilo v M edzi­ laborciach dokázateľne v 17. storočí. Medzilaborce od založenia nepretržite aj v 17. storočí patrili Drugetovcom ako majet­ ková súčasť hum enského panstva. Pravdepodobne už v 15., nepochybne v 16. storočí jestvoval v dedine pravoslávny kos­ tol. O tam ojšom farárovi je prvý doklad k roku 1601. Od polovice 17. storočia v ňom pôso­ bili uniatskí, neskôr gréckokatolícki farári.2150 Ú dolím Laborca tiahla krajinská cesta, ktorá cez Lupkovský priesmyk pokračovala do Haličská. Pri Medzilaborciach brodom prechádzala cez Laborec, čo sa prejavilo slovom brod v názve Medzilaboriec v polovici 16. storočia. Drugetovci tam zriadili m ýtnicu a prícestný hostinec, o ktorých sú doklady zo 17. storočia . 2151

nenosť. Zápisy v urbári z roku 1623 dosvedčujú, že vtedy v Medzilaborciach bývali dve šoltýske domácnosti, pravoslávny farár s rodinou, šestnásť valašských a sedem želiarskych dom ác­ ností. K dedine patril m lyn aj píla . 2154 Obyvateľov pribúdalo najmä v druhej tretine 17. sto­ ročia, veď v roku 1657 na dvoch šoltýstvach žilo dvanásť rodín, na farskom štyri rodiny, na pätnástich celých valašských usadlostiach štyridsaťpäť rodín, napokon ešte šesť rodín že­ liarov . 2155 Preľudnenosť sa zmiernila v poslednej tretine 17. storočia. V roku 1690 na polovičnej farskej usadlosti žili dve rodiny. Pozemky polovice dvoch šoltýstiev boli opustené a zvyšok patril siedm im šoltýskym rodinám . Valašských domácností bolo dvadsaťštyri, pričom tri hospodárili na polovičných usadlostiach, dvanásť na štvrtinových a deväť na osm inových usadlostiach . 2156 Súčasťou dediny bola aj zemepánska píla na vodný pohon. V roku 1715 žilo v Medzilaborciach osemnásť poddanských dom ácností a boli tam aj dva mlyny. V roku 1720 bolo dvadsaťtri dom ácností .21578512

MEGYASZÓ (M) Megyaszó leží v juhozápadnej časti Zemplén megye, medzi južným i výbežkami Zempléni hegységa. Opát benediktínskeho kláštora v Krásnej nad Hornádom obvinil šiestich obyvateľov z dediny Megyaszó zo zbojstva. Boli to muži Zuuzo, Pentek, Bot, Farkaš, Matej a Gál, ktorí sa za výčiny m useli zodpovedať pred tzv. „božím " súdom vo Varadíne začiatkom roka 1 2 1 9 2|5» v prísiušnom zápise je nielen najstarší doklad o Megyaszó, ale aj o jeho menovite najstarších znám ych obyvateľoch. Názov dediny m á maďarský pôvod a vznikol spojením slova megye = medza, hranica so slovom aszó = dolina, v zmysle okrajová, hraničná dolina .2159

2146 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 16; A 2 6 7 7 , s. 3 9 5 . 2147 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186. 2148 S O K A B a rd e jo v , B a r d e jo v m a g .

č.

2 8 3 8 „ P o lo n o s esse in M y e d z y la b o r c z " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 9

2.49 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1543, n r . 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... K y sla b a rcz" z r. 1543; A . a . 1548, Fa sc. 3, nr. 3 9 „ M e z e w b r o d " z r. 1548; A . a. 1548, Fa sc. 5, nr. 4 4 „M e z e w la b a r c z " z r. 1548. P o zri aj n a s l. pozn ám ky. 2.50 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 6 „ M e z e ó L a b a rcz, b a ttik o " z r. 1601. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. s . 91.

č.

278,

2151 O k o lo r o k u 1623 b o l m ý t n ik o m ta m o jš í p o d d a n ý . M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 2 9 8 „ M a io r ik V a s i l ... v a m o s " . S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 7 , s. 8 0 , z r. 1657. T a m ž e , i.

2152 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 4 5 , 181, 2 5 4 „ M e z e v la b o r c " , „ M e z e o la b a r c h " , „ M e z ó L a b a r c z " . 2153 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 0 ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 8 .

ak o n a jsta rší c h y b n e u v á d z a d o k la d z r o k u 154 3 . T a k aj K r a je z n a v č y j, s. 4 4 6 .

č.

2 7 8 , s. 150.

2154 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c. 109, nr. 2 , s. 2 9 8 „P a g u s M e z e o la b o r c z " . 2155 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 277, s. 77 - 80 „M e z e o la b o r c z " . 2156 Š O B A P rešov, D r u g e t H, i. č . 27 8 , s. 91 - 93 , 155 „ M e z ó la b o r c z " . 2157 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 . 2158 K a r á c s o n y i, R V , s. 219,

č.

180 „ v illa n o s M e d u e o z u sc ilic e t Z u u z o , P e n te c, B o ta m , F o r c a s iu m ,

M a t t h a e u m et G a l u m " . M a r s in a , C D S 1 1 , s. 183, č. 2 3 5 . 2159 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 4 9 6 .

314

ZEMPLÍN

MECYER

Zaiste už v 12. storočí dedina patrila šľachticom Bogatradvanovcom. V prvej polovici 13. storočia tam jedna vetva rodu bývala a názov dediny používala v prídom ku . 2160 Bogatradvanovci boli jej zem epánm i aj v 14. až 16. storočí, najmä vetvy z Čeľoviec, Žipova a M onoka . 2161

MEGYER (M)

V 14. - 15. storočí časť dediny vlastnili šľachtici Cudarovci, v 16. storočí Šerédiovci a iní, ako majetkovú súčasť panstva Tokaj. 2162 Kostol m ali v M egyaszó zaiste aj pred 14. storočím, avšak preveriť to m ožno len archeo­ logickým a architektonickým výskum om . V stredoveku bol kostol zasvätený Panne M árii. Okolo roku 1332 v ňom pôsobil farár Beňadik .2163 Po ňom početní rímskokatolícki farári do prelomu 16. a 17. storočia. Od začiatku 17. storočia v tam ojšom kostole vysluhovali bohoslužby evanjelickí kaza­ telia . 2164 Pravdepodobne v 13., najneskôr v prvej tretine 14. storočia povyše starého sídliska vzniklo nové sídlisko s maďarským názvom v zmysle Vyšný Meďaso. Časť pri starom síd­ lisku mala v prvej polovici 14. storočia názov odvodený od vlastníka Bartolomeja .2165 Dve sídliskové časti jestvovali aj v 16. a 17. storočí. Aj do Megyaszó vtrhli tureckí vojaci, plienili ho a podpálili. V roku 1567 bol takmer úpl­ ne vyhorený. Nepoškodené zostali jeden - dva domy, takže tamojšie sedliacke domácnosti boli vtedy zdanené daňou kráľovi od jednej porty. Sedliaci si však postupne vybudovali no­ vé obydlia. V roku 1570 sedliakov zdanili od 9,5, v roku 1582 od osemnástich port. V síd­ liskovej časti N ižný Meďasov bolo v roku 1600 obývaných a zdanených dvadsaťtri pod­ danských domov. V časti Vyšný Meďasov stálo dvadsať obývaných dom ov .2166 Je pravdepodobné, že na prelome 16. a 17. storočia tvorili dve sídliská samostatné obce, ako aj to, že Megyaszó bolo vtedy mestečkom, ktoré podľa svojho sídliskového rozsahu pat­ rilo k m enším mestečkám v Zemplínskej župe. V Alsó Megyaszó boli roľnícke domácnosti v roku 1610 zdanené od 4,75 porty, v roku 1635 od dvoch port. Vtedy boli jeho zemepánmi Rákociovci. V tých rokoch boli roľníci vo Felsó Megyaszó zdanení postupne od troch a dvoch port. Ich zemepánmi boli Darholcovci.2167 V roku 1715 m alo mestečko päťdesiatštyri meštianskych dom ácností, v roku 1720 už osemdesiatjeden meštianskych aj zemianskych dom ácností. V chotári mestečka boli aj vi­ nice . 2168 Pri Megyaszó sa v stredoveku nachádzala aj dedina Bertalanteleke, avšak tá zanikla. 2160 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 8 9 , č . 413 „R a d u a n d e M e d ie s c h o " z r. 1252. 2161 W e n z e l, C D A C X I I , s. 4 4 7 „ M e g g e z o " z r. 1287. M O L , D L 9013 „ M e g a z o w " z r. 1405. 2162 N a g y , C D H A V , s. 541 „ M e g e z o u " z r. 135 2 . M O L , D L 5 2 8 4 „ M e g y a z o w " z r. 1 364; D L 10333 „ M e g g e z o " z r. 1415; D L 15510 „ M e g y e w z o n " z r. 1410; D L 17202 „ M e g h a z o " z r. 1471. A d a lé k o k X I V , 1908, s. 2 6 6 „ M e g y a z o " z r. 1541.

315

V juhozápadnom okraji Zemplínskej župy ešte v prvej polovici 15. storočia jestvovala dedina Megyer. Je j názov svedčí o tom , že sídlisko založili príslušníci staromaďarského kmeňa Megyer, m ožno už na prelome 9 . a 1 0 . storočia, najneskôr však v 1 1 . storočí. Najstarší písom ný doklad o Megyeri sa zachoval v listine z roku 1291, kedy už patrila ze­ m anom .2169 V 15. storočí boli jej zemepánmi šľachtici Cudarovci. Poslednú správu o nej po­ známe z roku 1415.2170 Neskôr zanikla. Zemepisnú polohu dediny Megyer m ožno približne zistiť na základe nasledujúcich úda­ jov. V listine z roku 1341 je stručne a všeobecne napísané, že časť chotára dediny Hidvég sa dotýka chotára dediny Megyer .2171 V iných listinách sa uvádza, že dedina patrila do Zem ­ plínskej župy. Z toho je zrejmé, že sa Megyer nachádzal v susedstve Hidvéga, východne od Hornádu.

MECHTELEKE (M) Keď kráľ Belo IV. v roku 1261 potvrdil Jágerskej kapitule vlastníctvo jej vtedajších územ ­ ných majetkov a práv, jednou z kapitulských dedín bol aj Hidvég s majetkom Mechteleke .2172 Jeh o maďarský názov bol zložený pravdepodobne zo slova m éh = včela, alebo méz = med a slova telek = pozem ok. M ožno predpokladať, že na onom majetku jestvovala v 12. 13. storočí osada, ktorej polohu predpokladáme pri Hidvégu.

MERNÍK M erník leží v toplianskom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške oko­ lo 165 m. V roku 1363 si šľachtici z Rozhanoviec rozdelili majetky hradného panstva Čičava, ku ktorému patril aj M erník . 2173 Pri deľbe vznikla prvá správa o tejto dedine, ktorá však, ako vyplýva z obsahu listiny, jestvovala už pred rokom 1363. V písom nostiach od 14. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom M erník. N em ož­ no síce pochybovať, že vznikol v slovenskom jazykovom prostredí, typologický sú mu blíz­ ke názvy napr. Rudník, M utník a iné, lebo korení v slove merať, avšak m otív samotného názvu zostava nejasný.

2,63 M V H I - 1, s. 2 5 0 , 3 2 4 , 3 4 0 , 361 „B e n e d ic tu s sa cerd o s e c c le sie B eate V ir g in is d e M e d i f f o " , „B e k e d e M e d ie z o " , „ d e M e g e z e u " , „ d e M e g e z s o u " . 2164 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 129 ic h u v á d z a m e n o v it e o d r o k u 1608 d o r o k u 1662.

2169 W e n z e l, C D A C X , s. 58 „te rr a m P e te u c h filii Petri M e g e r v o c a t a m " . V a rs ik , O s íd le n ie III, s. 4 8 9 .

2165 N a g y , C D H A V , s. 27 8 „ M e d y a z o u a lio n o m in e B e rta la m te lk e ", s. 279 „ F e lm e d y a z o u " z r. 1349. M O L , D L 9013 „ M e g a z o w ... F e ls e w m e g o z o w " z r. 1405.

2170 M O L , D L 10333 „ M e g e r " .

2166 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 13, 8 2 , 161, 2 4 0 „ M e g i a z o " , „ M e g g y z o " , „A ls s o M e g ia s z o " , „F e ls s ó M e g ia s z o “ . 2,67 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2; A 2 6 7 7 , s. 4 0 4 „F e ls e o M e d g ia z o " , „ A ls o M e d g ia z o a liter A lf a lu " . 2168 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

P o r o v n a j I, s. 4 3 8 .

2171 N a g y , C D H A I V , s. 163 „ a p a rte p o s se ss io n is M e g e r " . 2172 S z e n tp é te r y , R R S A II - 1, s. 122 „ Ite m v illa m H y d u e g e c u m M e c h t h e lu k , n e c n o n c o n d ic io n a r iis o m n ib u s " . 2173 M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n ib u s seu v illis ... M e r n ik fa lu a " .

316

317

ZEMPLÍN

MEZES

Na základe zemepisnej polohy, názvu dediny a obsahu správy z roku 1363 m ožno pred­ pokladať, že osadu založili slovenskí poddaní pred 14. storočím. M erník bol v 13. - 15. storočí nepretržite majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava, neskôr panstva Vranov, patriaceho šľachticom z Rozhanoviec.2174 V prvej polovici 15. storočia snažili sa M erník nadobudnúť šľachtici z Perina a pričleniť ho k panstvu Stropkov.2175 Ich úsilie nebolo úspešné. M erník zostal majetkovou súčasťou panstva Vranov, kto­ ré od roku 1524 patrilo šľachticom Bátoriovcom.2176 V 17. storočí boli jeho vlastníkmi Nádašdiovci, Ňáriovci, Bornemisovci, Drugetovci. Začiatkom druhej polovice 15. storočia hospodárilo v M erníku okolo šesť sedliackych dom ácností, z ktorých sa neskôr polovica odsťahovala. V roku 1493 tam žili tri dom ác­ nosti. Pozemky po iných troch odsťahovaných dom ácnostiach ležali opustené.2177 Prav­ depodobne začiatkom 16. storočia sa tam usadilo nové obyvateľstvo so šoltýsom . V roku 1550 okrem šoltýsa hospodárilo jedenásť sedliackych dom ácností.2178 V roku 1600 malo sídlisko obývaných štrnásť poddanských dom ov,2179jeden - dva dom y šoltýsov, kostol, fa­ ru aj školu. V 16. storočí počet obývaných dom ov v sídlisku mierne narastal, takže na pre­ lom e 16. a 17. storočia bol M erník stredne veľkou dedinou s poddanským aj farským oby­ vateľstvom.

a 0,50 porty. Zo zdanenia vyplýva, že počet želiarov a nim i obhospodarovaných pozemkov v prvej polovici 17. storočia stúpal.2181 V M erníku na parcele doteraz zvanej Starý cintír jestvoval v 15. až 16. storočí m urovaný kostol so štvorcovou apsidou, zasvätený pravdepodobne apoštolovi O ndrejovi.2182 Katolíc­ ki farári v ňom pôsobili do druhej polovice 16. storočia. Koncom 16. storočia v ňom slúži­ li bohoslužby evanjelickí kazatelia augsburského vyznania.2183 Pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia kostol spustol. Nový evanjelický kostol postavili z dreva pred rokom 1629.2184 Napriek nepriaznivému sociálnem u vývoju počet poddanských obyvateľov v Merníku v druhej polovici 17. storočia mierne stúpal. Na prelome 17. a 18. storočia bol M erník stred­ ne veľkou dedinou. V roku 1715 v ňom žilo dvadsaťjeden poddanských dom ácností, v ro­ ku 1720 len pätnásť, ale vtedy tam bol aj m lyn.2185

MEZES (M)

Podľa urbára z roku 1585 boli sedliacke dom ácnosti povinné spoločne vyplatiť daň po šesť zlatých a 75 denárov na Juraja a M ichala, teda ročne 13,5 zlatých. Spoločne odovzdávali vola, teľa a po pol gbela hrachu, šošovice a ľanového sem ena. Z pánskych sýpok boli p ovin ní na Vianoce odkúpiť pšenicu za šesť zlatých a 75 denárov. Jednotlivé sedliacke dom ácnosti okrem toho odovzdávali holbu masla, syr, gbel chm eľu, dvadsaťpäť hlávok kapusty, štyri kuracie vajcia a kytu konopí pripravených na pradenie. Každá želiarska dom ácnosť m ala odovzdať dve kuracie vajcia. Sedliacke a želiarske dom ácnosti miesto kopania zemepánskych viníc vo Vranove platili zem epánom po šesť a tri denáre. Podobné povinnosti m ali k zem epánom poddanské dom ácnosti aj v 17. sto­ ročí.

V prvej štvrtine 13. storočia patril rovnom enný územ ný majetok s tamojšou dedinou šľachticovi, otcovi Markolfa. Šľachtic Markolf z Bodrogkeresztúra tento majetok ako dedič­ ný predal v roku 1239 Matejovi, spišskému prepoštovi a jeho bratom Antonovi a Herbordovi. Predaj listinou potvrdil kráľ Belo IV. a v nej sú najstaršie doklady o majetku, chotári i dedine.2186Z obsahu listiny je zrejmé, že tamojšie sídlisko jestvovalo už pred 13. storočím. Nepriamo to dokazuje šľachtické vlastníctvo územ ného majetku v prvej tretine 13. storo­ čia, čo bolo iste jedno z najstarších v tom to kraji. O d roku 1239 patril Mezes šľachticom z rodu Herm an. Niektorí dedičia nadobúdateľov tam usadili a názov dediny používali v prvej polovici 14. storočia v prídom ku.2187 O územ ­ nom majetku a zaiste aj sídlisku je doklad ešte k roku 1370.2188 Neskôr sídlisko za nezná­ m ych okolností zaniklo. Z uvedených listín m ožno zistiť, že územ ný majetok Mezes ležal v južnom susedstve cho­ tára Bodrogolaszi pri oboch brehoch Bodroga a zaberal údolie potoka Mezes. Sídlisko Mezes sa nachádzalo vedľa cesty od Bodrogkeresztúra do Bodrogolaszi, takže neďaleko pravého bre­ hu Bodrogu v údolí potoka Mezes.2189Jeho názov korenil v maďarskom slove mezó = pole.

Sedliacke dom ácnosti boli v rokoch 1567,1582,1610 a 1635 zdanené daňou kráľovi po­ stupne od 2,5, 3, 0,75 a 0,50 porty. Zo zdanenia vychodí, že k úbytku a schudobneniu sed­ liakov došlo začiatkom 17. storočia, pričom taký stav trval počas prvej polovice 17. storočia. Želiarske dom ácnosti boli v roku 1567 tri, v rokoch 1610 a 1635 želiarov zdanili od 0,25

2182 Z v y š k y k o sto la o d h a lili

Podľa urbára z roku 15852180boli dve šoltýske dom ácnosti povinné každoročne odovzdať zemepánovi dva gbely ovsa, chovať lovného krahulca alebo vyplatiť dvadsaťpäť denárov, vykŕmiť zemepánskeho brava. Urbár z roku 1636 zaväzoval šoltýsa k povinnosti poskytnúť panstvu povoz.

2,81 M O L E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 3 , 169, 3 9 6 ; A 26 7 8 , s. 15 „ M e r n ik " .

J.

M a c á k a V . B u d in s k ý - K ričk a, g e o m e tr ic k ú r e k o n š tr u k c iu p r e v ie d o l

A.

P iffl. P iffl, A .: O b ja v d v o c h k o s to lo v v M e r n ík u . In : N o v é o b z o r y 1 4 ,1 9 7 2 , s. 81 a n . 2183 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 1 2 9 ,1 3 6 .

2174

M O L , D L 5 9 9 9 „ M e r n ik " z r. 1372. M á ly u s z , Z s O II - 2 , s. 3 8 0 , č . 7730 „ M e r n y k " z r. 1410. S N A , H M L e le s. k o n v ., A . a . 1499, nr. 16 „ M e r n y k " z r. 1499.

2,75M á ly u s z ,

Z s O II - 2 , č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 „ M e r n y k " z r. 1408 a 1410. M O L , D L 70857, 7 0 8 6 2 „ M e r n ik " z r. 14 3 0 . T a m ž e , 2 4 5 4 1 „ M e r n ik " z r. 1454.

2176M O L , 2177M O L ,

D L 74759 „ M e r n y k " z r. 1519. S O B A Prešov, D r u g e t H , i. č. 74.

D L 19963 „ i n M e r n y k d e trib u s p o p u lo s is e t ... trib u s s e ssio n ib u s desertis u n a m p o p u lo s a m in q u a S te p h a n u s W e r e s ".

2178Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 10 „ M e r n ik " . 2179M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 4 6 . 2180A d a lé k o k I X , 1914, s. 3 0 9 , 314 „ M e r n ik " .

2l84T ô r té n e lm i T ár 7, 1906, s. 73 . H ô r k , S á ro s, s. 3 4 6 . D o te r a z je s tv u jú ci ev. a. v. fa r s k ý k o sto l ako t o le r a n č n ý p o s ta v ili v rok u 17 8 4 . S ú p is 2, s. 314. 2185 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 . 2186 Š O B A L e v o č a , S p iš . p r e p ., II, Fa sc. 2 , nr. 9 9 „te rr a m ... h e r e d ita r ia m M e z e s ... v e n d id is s e t" , „ v ia m ... ve rsu s M e z e s " . P o zri aj W e n z e l, C D A C V I I , s . 3 8 3 , 4 0 4 - 407 „p o s s e s s io M e s c e s " z r. 1 2 5 5 . M a r s in a , C D S 1 II, s. 227 - 2 2 8 , č . 474; s. 3 2 9 , č . 476. 2187 Š O B A L e v o č a , S p iš . p re p ., II, Fa sc. 1, nr. 31 „d e M e z e s " z r. 1327; F asc. 5, n r. 3 5 6 z r. 1341. 2188 M O L , D L 5 8 5 0 „ a m e tis p o s s e s s io n is M e z z e s " . 2189 Š m ila u e r , V o d o p is , s . 2 7 3 h o p r e d p o k la d a l va r i z á p a d n e jš ie . N a m a p k e je za k re sle n á aj lo k a lita s n á z v o m L o n g , o k torej v š a k n ie t str e d o v e k ý c h d o k la d o v .

319

ZEMPLÍN

MIČAKOVCE

MEZÓZOMBOR (M)

MIČAKOVCE

M ezózom bor leží pod juhovýchodným i výbežkami Hegyalja. Najstarší doklad o dedine Zom bor poznáme v nedatovanej listine kráľa Bela IV. (1235 - 1270), v ktorej je zápis o tam ojšom zemanovi Andrejovi.2190 V písom nostiach z 13. - 14. storočia sa vyskytuje tvar názvu Zumbur, neskôr Zombor. Pôvodný názov nepochybne ko­ renil, resp. bol totožný so slovienskym osobným či rodovým m enom , prípadne od slovienskeho pom enovania zvieraťa zubor. Dôležité je, že Maďari prevzali názov ešte s nosovkou.2191 M eno Zom bor sa používalo ešte v 13. - 14. storočí aj medzi zem anm i.2192 Vzhľadom na zemepisnú polohu, názov a sídliskovú rozvinutosť dediny v polovici 13. storočia predpokladáme, že tamojšie sídlisko jestvovalo nielen pred 13., ale aj pred 11. sto­ ročím. Dedina Zom bor patrila m iestnym zem anom od 13. storočia nepretržite aj v 17. sto­ ročí.2193O d 16. storočia bola jej väčšia časť majetkovou súčasťou hradného panstva Tokaj. Pravdepodobnosť jestvovania tam ojšieho kostola pred 14. storočím môže potvrdiť len archeologický a architektonický výskum. Jestvovanie kostola je od 14. storočia sprevádza­ né písom ným i správami. Kostol bol v stredoveku zasvätený archanielovi M ichalovi. O ko­ lo roku 1335 v ňom pôsobil farár Tom áš.2194 Neskôr, do polovice 16. storočia početní rím ­ skokatolícki farári. Na prelome 16. a 17. storočia v tamojšom kostole účinkovali evanjelickí kazatelia.2195 V zomborskom chotári a okolí sa nachádzali vinice, o ktorých sú doklady od 13. storo­ čia.2196 Aj do dediny Zom bor vtrhol turecký vojenský oddiel a dedinu vypálil. V roku 1567 boli všetky dom y vyhorené.2197Obyvatelia si však postupne vybudovali nové obydlia. V roku 1582 boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené od 7,5 porty. V roku 1600 malo sídlisko deväť obývaných poddanských domov, kostol, faru, školu, ako aj šesť kúrií miestnych zemanov.2198 Na prelome 16. a 17. storočia bol Zom bor stredne veľkou dedinou so zemianskym i, pod­ danskými aj farskými obyvateľmi. Poddanské obyvateľstvo však chudobnelo. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 3,75 porty, v roku 1635 od 2,5 porty.2199 Pri Zom bore jestvovali v stredoveku aj osady či dediny Ádámteleke a Fôldvár, ktoré však zanikli.

Mičakovce ležia vo východnej časti údolia Tople, v nadmorskej výške okolo 180 m . V roku 1363 si šľachtici z Rozhanoviec rozdelili hradné panstvo Čičava na dve časti, avšak predmetom deľby nebola dedina Mičakovce. Nepochybne preto, keďže v tom čase eš­ te nejestvovala. Najstaršie doklady o Mičakovciach sú z rokov 1390 a 1391.2200 Z uvedených skutočností vyplýva, že Mičakovce boli založené v sedemdesiatych až osemdesiatych ro­ koch 14. storočia. V listinách z deväťdesiatych rokov 14. storočia sú zapísané v maďarských názvoch v zmysle Mičakova Poruba. Z toho je zrejmé, že dedinu založil šoltýs M ičak s usadlíkmi po­ dľa zákupného, nem eckého práva.2201 Slovenský nárečový názov mal najprv podobu M ičak (valal), neskôr Mičakovce, z ktorého vznikol v 15. storočí maďarizovaný názov Mičakoviec.2202 Mičakovce boli v 14. až 17. storočí majetkovou súčasťou hradného panstva Č ič a v a , resp. panstva Vranov či Skrabské. Koncom 15. storočia väčšina obyvateľov dedinu opustila alebo vymrela, takže v roku 1493 tam žila len jedna domácnosť.2203 M alou dedinou či osadou zostali Mičakovce aj ne­ skôr. O kolo roku 1567 tam bývala pravdepodobne len rodina šoltýsa a želiarske dom ácnos­ ti, ktoré daň kráľovi neplatili. V roku 1582 boli vtedajšie jedna-dve sedliacke domácnosti zdanené od jednej porty. Mičakovské sídlisko m alo v roku 1600 obývané dva poddanské dom y a dom šoltýsa.2204 Na prelome 16. a 17. storočia boli Mičakovce m alou dedinou. M alou dedinou boli aj ne­ skôr. V roku 1623 žila v Mičakovciach domácnosť šoltýsa, ktorý vlastnil pozem ky aj práva celého šoltýstva. Hospodárili v nich aj tri sedliacke domácnosti na štvrtinových usadlos­ tiach. Šoltýs aj sedliaci každoročne platili zemepánom daň a odovzdávali dávky hydiny.2205 V 17. storočí sedliacke dom ácnosti postupne chudobneli. O kolo rokov 1610 a 1635 tam žili želiarske dom ácnosti, vtedy postupne zdanené od štvrť a osm iny porty.2206 V roku 1715 žilo v Mičakovciach šesť poddanských dom ácností. Tie však zakrátko dedi­ nu opustili alebo vym reli. V roku 1720 dedina Mičakovce nejestvovala.2207

318

MICHAJLOV 2190 M O L , D L 71967 - a „d e Z u m b u r " . S z e n tp é te r y , R R S A I , s. 513, č. 1726. 2191 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 133, 4 9 9 ; II, s. 5 9 6 .

M ichajlov leží na severovýchodnom výbežku Vihorlatu, v nadmorskej výške okolo 250 m .

2192 S e d lá k , R D S 1 II, č . 691 „ c o m it e s Z o m b o r " z r. 1321. 2193 M O L , D L 71967 - a „ d e Z u m b u r " z r. 1321; 6 9 7 0 8 „ d e S o m b o r " z r. 1379. S N A , H M L e le s. k., In t r o d u c t. Z 113 „ d e Z o m b o r " z r. 1457. 2194 M V H I - 1, s. 2 5 0 , 3 2 3 , 3 4 0 , 3 4 5 , 361 „s a c e r d o s S a n c ti M ic h a e lis d e Z a m b o r " , „T h o m a s d e Z o m b u r " , „d e Z o m b e r", „d e Z u m b u r", „Z e m b o r". 2195 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 61, 3 0 9 „ Z o m b o r , c o n c io n a t o r " z r. 1601 a 1604. Z o v á n y i, P rote stá n s, s. 129 u v á d z a k a za te ľo v o d r o k u 1612 d o 1623. 2196 A d a lé k o k X V I I I , 1912, s. 14 „d e c im a s v i n í ... d e S u m b u n " z r. 1275. M O L , D L 9 5 9 6 „p o s s e s s io n is Z o m b o r d e v in e is " z r. 1409. 2197 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 13 „ Z o m b o r to ta lite r c o m b u s ta " . 2198 T a m ž e , s. 1 6 1 ,2 3 9 , 2 61. 2199 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4; A 2 6 7 7 , s. 4 0 5 .

2200M O L ,

DL

76 4 3 ,

7661

„p o s s e s s io n e s

...

M ik e u a g a s a " ,

„M yk ach u agasa".

P o zri

aj

DL

7952

„ M y c h a k u a g a s a " z r. 1394. M á ly u s z , Z s O I, č . 2 0 7 3 , 3 4 6 8 . C s á n k i, c . d ., s. 357.

2201T a k ý p ô v o d k o n š ta to v a l u ž B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 2 8 , 2202M O L , D L 9 6 7 2 „ M y c h a k " z r. 1410. M á ly u s z , Z s O I,

2 5 6 , 257. č . 7730, s. 3 8 0 . M O L , D L 17209 „ M y c a k " z r.

1471. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1499, nr. 16 „ M y c h a k o " z r. 1499. M O L , D L 74759 „ M ic s a k " z r. 1519.

2203M O L , D L 19963 „ i n v illis M y c h a k o " . 2204M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 82 , 2 4 6 „ M i c h y a k " , „ M ic z i a k " . 2205M O L , K a m a ra , U et C , Fa sc. 6 2 , nr. 54 , fo l. 15 „ M i c h a k " . 2206M O L , K a m a r a , A 2 6 7 8 , s. 17; A 26 7 7 , s. 3 9 6 . 2207M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

320

321

ZEMPLÍN

MICHAĽANY

Najstarší doklad o M ichajlove je v daňovom súpise z roku 1567, kedy boli tamojšie pod­ danské dom ácnosti zdanené daňou kráľovi.2208 V 16. a 17. storočí dedinu zapisovali v maďarizovanom tvare ľudového názvu, korenia­ ceho v mene M ichajlo. Nositeľom toho mena bol nepochybne prvý miestny šoltýs a za­ kladateľ sídliska. Z uvedených poznatkov vyplýva, že dedinu M ichajlov založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva v prvej polovici 16. storočia. O šoltýsoch a valašskom obyvateľstve sú pria­ me doklady zo 17. storočia. Dedinu založili na územ í humenského panstva patriaceho Drugetovcom. Drugetovci boli zemepánmi M ichajlova aj v 17. storočí. V roku 1567 tamojšie valašské domácnosti vyplatili daň kráľovi od troch port. Vtedy b o ­ li pozem ky po iných troch dom ácnostiach opustené. V roku 1582 valachov zdanili od dvoch port. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných päť poddanských dom ov a je­ den - dva dom y šoltýsov.2209 Na prelome 16. a 17. storočia bol M ichajlov m alou dedinou. Začiatkom 17. storočia valašské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vte­ dajších valachov aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty.2210 V prvých desaťročiach 17. storočia spustlo nielen jedno šoltýstvo po vymretí rodiny šoltýsa, ale pred rokom 1623 aj všetkých desať valašských usadlostí. V roku 1623 tam hospo­ dárila len jedna šoltýska domácnosť na pozemkoch prv celej šoltýskej usadlosti. Ostatné pozem ky ležali opustené. Šoltýska domácnosť odvádzala zemepánom Drugetovcom takú daň a dávky, ako iní šoltýsi vo valašsko-rusínskych dedinách, napr. v Habure.2211 Neskôr sa sídlisko len mierne zväčšilo. V roku 1630 tam žili vari dve želiarske dom ác­ nosti, ktoré zdanili od osm iny porty, v roku 1635 valašskú aj želiarsku domácnosť zdanili spolu od štvrť porty.2212 M ichajlov bol aj začiatkom 18. storočia m alou dedinou. V roku 1715 tam žili len tri, v ro­ ku 1720 už päť poddanských domácností. V dedine bol aj m lyn.2213

Do písom ností ich zapisovali pravidelne ako Myhaly, čo bol maďarský variant názvu, totožný s maďarskou podobou mena M ichal. Je zrejmé, že slovenský i maďarský názov ko­ renia v mene M ichal. Ani jeden však nemá takú súčasť, ktorá by upresnila, či m eno M ichal súvisí s prípadným duchovným patrónom m iestneho kostola, teda Sv. M ichalom , alebo M ichal ako zemiansky vlastník bol zakladateľom dediny. Na základe uvedených poznatkov treba predpokladať dvojaký pôvod a čas vzniku M ichalian: a/ Vznikli pri farskom kostole Sv. M ichala, spoločnom pre okolité dediny v 11. 12. storočí a ako kostolná samota postupne sa vyvinula na dedinu od 13. storočia; b/ Síd­ lisko založil vlastník územ ného majetku, m ožno zeman M ichal v prvej polovici 13. storo­ čia, a na prelome 13. a 14. storočia tam postavili aj kostol Sv. M ichala. Prvú možnosť po­ važujeme za pravdepodobnejšiu. H oci doteraz nepoznám e stredoveký uhorský doklad o kostole v M ichaľanoch, predsa zápis v registri pápežského desiatku z roku 1332 m ožno vzťahovať ku tamojšiemu kosto­ lu .2215 Katolícki farári v ňom pôsobili do polovice 16. storočia. V 17. storočí a začiatkom 18. sto­ ročia patril kostol evanjelickej reformovanej cirkvi.2216 M ichaľany nepochybne od prvej polovice 13. storočia patrili šľachticom Bogatradvanovcom .2217 V 14. - 15. storočí najm ä vetvám rodu zo Žipova a Čeľoviec, v 16. storočí Šerediovcom, Bánfiovcom , M onokiovcom . V 14. storočí pri staršom sídlisku vzniklo nové, čo sa v 15. storočí prejavilo v názvoch sídlisk v zmysle Veľké M ichaľany a Malé M ichaľany.2218 M ichalianske sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1441 vyplatili daň kráľo­ vi 16,5 zlatého.2219 Vtedy do dvadsať dom ácností obhospodarovalo pozem ky najmenej v rozsahu sedemnásť celých usadlostí. V roku 1567 sedliakov zdanili od 4,5 porty, v roku 1582 od 7,5 porty. V roku 1600 malo sídlisko okolo štrnásť obývaných poddanských do­ m ov.2220 Na prelome 16. a 17. storočia boli M ichaľany stredne veľkou dedinou s poddanskými obyvateľmi. V 17. storočí poddanské dom ácností chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov spolu zdanili od 1,75 porty. V roku 1635 zdanili len sedlia­ kov od 0,75 porty, lebo želiarskych domácnosti nebolo.2221 Začiatkom 18. storočia poddaní sídlisko opustili alebo vymreli. V období okolo rokov 1715 a 1720 tam poddanských obyvateľov nebolo. Žilo však tam niekoľko rodín drobných zemanov.2222

MICHAĽANY M ichaľany ležia v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 129 m. V druhej polovici 13. storočia M ichaľany dedične vlastnili viaceré rodiny šľachticov z rodu Bogatradvan. O vlastnícke podiely vznikali medzi nim i spory a v súvislosti s deľbou v roku 1287 vznikla prvá správa o M ichaľanoch.2214

2215 M V H I - 1, s. 2 5 0 „S t e p h a n u s sa cerd o s S a n c ti M ic h a e lis d e Im a r " . 2216 P o d ľa sp r á v y z r o k u 1673 b o l k o sto l ú d a jn e k a lv ín o m o d ň a tý . T ó th , R M , s. 158 „T e m p la r e o c c u p a t a ... M ih a lie n s e " . A v ša k o k o lo ro k u 1700 p atril k a lv ín o m . A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „ M i h á l y (te m p lu m )

2208M O L ,

K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 48 „ M i h a l i o " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 270 ako n a jsta rší u v á d z a d o k la d z r o k u

15 6 9 . K r a je z n a v č y j, s. 4 4 8 n e s p r á v n e rok 1557.

2209M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 8 ,1 6 7 , 2 5 8 „ M i h a l i o " , „ M i h a lk o " , „ M i c h a lli o " . 2210M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 44 „ M i k h a l o " . 2211 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 201 - 2 0 3 „ M i c h a ly o " . 2212M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 8 9 , 411 „ M i c h a l i o " . 2213M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 . 2214W e n z e l, C D A C X I I , s. 4 4 7 „s u p e r h e re d itariis p o s s e s s io n ib u s e o r u m q u e s tio d iu c iu s p o s s e s s io n e s ... M y h a l y " . O s p r á v n o m d a to v a n í p o zr i B orsa, R R S A I I - 2, 3, č. 3 4 6 8 .

la p id e u m c a lv in is ta r u m " . 2217 W e n z e l, C D A C X I I , s. 4 8 2 „ M y g a e l" z r. 1 2 8 9 . S N A , H M L e le s. k ., B e r c se n ia n a , F a sc. 1, n r. 1 „ M y h a ly " z r. 1339. 2218 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t., M 100 „p o s s e s s io n is K is m ih a ly " z r. 1413. S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., n r. 16 „ K y s m y h a l y ... N a g m y h a li " z r. 1414. 2219 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ M i c h a l i " . 2220 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 73, 164, 251 „ M y h a l y " , „ M i h a l i " .

fu is se t ...

2221 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 10; A 2 6 7 7 , s. 401. 2222 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

322

323

ZEMPLÍN

MICHALOVCE

MICHALOK

Sedliacke dom ácnosti boli v rokoch 1567,1582,1610 a 1635 postupne zdaňované daňou kráľovi od 3, 5, 1,5 a 0,5 porty.2232 Zo zdanenia vychodí, že v druhej polovici 16. storočia sa zvyšoval rozsah sedliakmi obhospodarovaných majetkov, avšak začiatkom 17. storočia prudko poklesol a klesal aj v prvej polovici 17. storočia. Sedliaci chudobneli a zmenšoval sa ich počet. Niektorí upadli medzi želiarov. Želiarske domácnosti boli v roku 1567 dve. V ro­ koch 1610 a 1635 želiarov zdanili postupne od 0,25 a 0,5 porty. O d začiatku 17. storočia roz­ sah pozemkov obhospodarovaných želiarmi mierne stúpal a nepochybne vzrastal aj počet želiarskych dom ácností. O kolo roku 1635 želiari aj sedliaci obhospodarovali rovnaký roz­ sah pozemkov, čo bol pre sedliakov veľmi nepriaznivý stav z hľadiska hospodárskeho a so­ ciálneho. Podľa urbára z roku 1585 boli sedliacke domácnosti povinné každoročne vyplatiť ze­ m epánom daň štrnásť zlatých. Ďalej odovzdať vola, teľa a korec hrachu. Odkúpiť sedem gbelov zemepánskej pšenice za sedem zlatých a súd vína za šestnásť zlatých. Okrem toho každá sedliacka domácnosť mala odovzdať kuru, dve husi, pintu masla, štyri kuracie vajcia a dvadsaťpäť hlávok kapusty. Obdobné povinnosti vykonávali sedliaci aj v 17. storočí. Po­ dľa uvedeného urbára bola šoltýska domácnosť povinná vykŕmiť zemepánom brava a cho­ vať lovného krahulca.2233 Napriek nepriaznivému sociálnem u vývoju poddaných v druhej polovici 17. storočia ich počet mierne stúpal, v sídlisku pribúdali nové obydlia. Na prelome 17. a 18. storočia bol M i­ chalok stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v ňom postupne žilo sedemnásť a je­ denásť poddanských dom ácností.2234

M ichalok leží v juhozápadnom okraji Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 256 m. K M ichalku sa vzťahuje zápis v registri pápežského desiatku z roku 1332 o tom , že miest­ ny farár Andrej zaplatil do pokladnice pápeža šesť grošov, čo bola desatina z hodnoty jeho ročného príjmu od farníkov.2223 Prvá uhorská správa o M ichalku vznikla pri deľbe majetkov hradného panstva Čičava v roku 1363.2224 Len v tej listine sa M ichalok vyskytuje v maďarskom názve, ktorý všeobecne typologic­ ký patrí k názvom zemianskych dedín. Na panstve Čičava však v 13., prípadne v prvej po­ lovici 14. storočia zemianske dediny nevznikli. V písomnostiach z 15. až 17. storočia sa vys­ kytuje postupne v názvoch M yhalk, M ihalko, ktoré sú maďarizovanými tvarmi pôvodného slovenského názvu, koreniaceho v mene M ichal. Dom nievam e sa, že jeho nositeľom bol prvý tamojší šoltýs. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, jej názov a vývin osídlenia blízkeho okolia predpokladáme, že ju založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, nem eckého práva za­ čiatkom 14. storočia. Šoltýstvo tam jestvovalo ešte v 16. storočí. V 14. až 15. storočí patril M ichalok šľachticom z Rozhanoviec, v 16. storočí Bátoriovcom ako majetková súčasť hradného panstva Čičava, neskôr Vranov.22252 6V 17. storočí boli jeho vlastníkm i zem ania. Podľa obyčaja zákupného, nem eckého práva v novej dedine postavili okolo roku 1323 aj kostol a katolícki farári v ňom pôsobili do prelomu 16. a 17. storočia. V 17. storočí bol M ichalok fíliou evanjelickej a. v. farnosti Skrabské alebo Vyšný ŽipOV 2226 Kostol zanedbali, takže okolo roku 1666 sa už rúcal. Drevený kostol však patril evan­ jelikom aj na prelome 17. a 18. storočia.2227 Nový, opäť katolícky kostol tam postavili v pr­ vej tretine 18. storočia.2228 Začiatkom druhej polovice 15. storočia hospodárilo v Michalku okolo deväť sedliackych domácností. Neskôr sa skoro polovica z nich odsťahovala. V roku 1494 bolo päť domácností. Pozemky po štyroch odsťahovaných domácnostiach ležali opustené.2229 Nepochybne začiat­ kom 16. storočia sa do dediny prisťahovali noví obyvatelia. V roku 1550 v nej hospodárilo se­ demnásť dom ácností.2230 V roku 1600 malo sídlisko dom šoltýsa a trinásť obývaných pod­ danských domov.2231 Koncom 16. storočia bol M ichalok stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. 2223 M V H I - 1, s. 25 7 „A n d r e a s sace rd o s d e M iz a e l" . 2224 M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n ib u s se u v illis ... M y h a lk fa lu a " . V la s tiv e d n ý 2, s. 2 5 0 u v á d z a ako n a jsta rší d o k la d z r o k u 1287, k to r ý sa v š a k tý k a M ic h a lia n . 2225 M á ly u s z , Z s O II - 2 , s. 3 8 0 , č . 7 7 3 0 „ M y h a l k " z r. 1410. M O L , D L 1 7 2 0 9 ,1 7 6 2 0 „ M y h a l " , „ M y h a lk " z r. 1471 a 1474. S N A , H M L e le s. k o n v ., A . a. 1499, nr. 16 „ M y h a lk " z r. 1499. 2226 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 137 u v á d z a d o k la d y z r o k o v 1623 a 1628.

MICHALOVCE M ichalovce ležia v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom nánosovom vale Laborca, v nadmorskej výške okolo 114 metrov. Mestečko M ichalovce vzniklo sídliskovým splynutím starobylej dediny Preča s m ladší­ mi m ichalovským i sídliskovými časťami v 13. - 14. storočí. Prvá spáva o Preči je z roku 1266. Opisuje časť jej chotára a zm ieňuje sa aj o ceste vedú­ cej do tejto dediny, patriacej šľachticovi Dom inikovi, ktorý bol vtedy palatínom .2235 Z uve­ dených údajov vyplýva, že Preča jestvovala už skôr. V písom nostiach z 13. - 15. storočia vyskytuje sa pod názvom Perecha, Pereche, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Preča. Názov je nepochybne slovienskeho pôvodu a korení v slove priek.2236 Z jazykovedných a historických poznatkov vyplýva, že Preča patrila k starobylým slovienským dedinám , zaiste jestvovala pred 11. storočím a bola najstarším sídelným celkom v priestore neskorších M ichaloviec. Okolo roku 1266 patrila Preča šľachticovi Dom inikovi, avšak nem ožno zistiť, či ju od kráľa nadobudol on alebo jeho predkovia. Patrila m u do roku 1273. Vtedy Preču a Staré zís-

2227 H ô r k , Sáro s, s. 2 91. A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „ M ih a lk ii (te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. 2228 S ú p is 2 , s. 317. 2229 M O L , D L 1 9963 „ i n v ill a M ih a lk o d e q u in q u e se s s io n ib u s p o p u lo s is et q u a tu o r d esertis u n a m p o p u l o s a m ... N ic o l a u s N o w b e r " . 2230 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 18 „ M i h a lk o " . 2231 M O L . K a m a ra . A 2 6 7 7 . s. 247.

2232T a m ž e , A 2 6 7 7 , s. 2 4 , 2 6 9 , 3 9 2 ; A 2 6 7 8 , s. 18 „ M i h a ly k o " . 2233A d a lé k o k I X , 19 0 4 , s. 3 0 0 „ M i h a lk o " . 2234M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 . 2235N a g y , N S z I, s. 11 „ a terra D o m i n i c i p a la tin i P erech a v o c a t a ... a d v ia m 2,236V arsik, O s íd le n ie II, s. 140 p re vza l v ý k la d M o ó r a .

q u e v a d it in v illa m P e r e c h a ".

324

ZEMPLÍN

MICHALOVCE

kalí od kráľovnej Alžbety a jej syna kráľa Ladislava IV. šľachtici Andrej a Jakov synovia Jakova.2237 Ich potom kom a dedičom patrila Preča aj neskôr. Podľa ohraničenia majetku, opísaného v listine z roku 1266, chotár Preče susedil s cho­ tárom Lesného a Suchého a ležal pri Laborci. Koncom 13. storočia, prípadne začiatkom 14. storočia dedina Preča postupne sídliskové splynula s mestečkom M ichalovce. V roku 1336 už bola štvrťou, resp. ulicou M ichaloviec a tiahla ňou krajinská cesta.2238Ján Huňady, správ­ ca Uhorska v roku 1449 povolil, aby sa v tejto ulici konal jarmok okolo sviatku Sv. Imricha (5. septembra) v trvaní dvoch týždňov.2239Tým sa naplnilo úsilie zemepánov o konanie via­ cerých trhov a jarmokov v M ichalovciach. Na základe uvedených skutočností, najm ä však z inform ácií v listine z roku 1266 m ož­ no usúdiť, že Preča ležala pri krajinskej ceste, v severnej časti mestečka M ichalovce.2240 V parku m ichalovského kaštieľa sa našli črepy slovienskej keramiky z 9. storočia, ale aj zvyšky po polozem nicovom sídliskovom objekte m ožno z 10. storočia.2241 Tieto stopy ľud­ skej prítomnosti však nezanechali obyvatelia obce M ichalovce, lebo tá vtedy ešte nejestvo­ vala, ale obyvatelia staršej, blízkej dediny a tou bola Preča. Pri kaštieli sa nachádza zvyšok základového m uriva rotundy s podkovovitou apsi­ dou, ktorej základy boli zapustené do veľkomoravského časového horizontu. Výstavba rotundy sa však predpokladá v 11. storočí. Rotunda slúžila svojmu účelu do druhej p olo­ vice 13. storočia. Vtedy ju zbúrali a zostalo z nej približne 30 cm vysoké základové m u­ rivo. Okolo rotundy jestvovalo pohrebisko, ktorého začiatky spadajú do 11. storočia a použí­ vané bolo do polovice 18. storočia. Z toho pohrebiska pochádzala aj kam enná platňa s cyrilským nápisom v zmysle: „Tu odpočíva knieža Presian, narodený 996, zomrelý 1061". Bývalé bulharské knieža tu dožilo ako vyhnanec, resp. emigrant m im o bulharského, byzantského štátu.2242 Po zbúraní rotundy v druhej polovici 13. storočia v jej vnútornom priestore postavili obdĺžnikový kostol. Vtedy ako časť muriva použili aj uvedenú kam ennú platňu z nápisom . Nový kostol slúžil svojmu účelu pravdepodobne do konca 18. storočia. Najstaršie písom né správy, v ktorých sú M ichalovce menovite uvedené, pochádzajú z polovice 13. storočia. Sú v listinách o usporiadaní vlastníckych vzťahov zemepánov M i­ chaloviec, ktorými už vtedy boli šľachtici. V roku 1244 šľachtic Peter syn Sobeslava, dedičný vlastník M ichaloviec a rozsiahlych majetkov ležiacich východne od Laborca, medzi nim i aj Revíšť, dal ako veno svojej dcére práve majetok Revíšť. Darovanie vena písom ne potvrdila Budínska kapitula a pri opise zá­

padného okraja darovaného majetku sa uvádza stretavský potok, ktorý revišťský majetok oddeľoval od územ ného majetku M ichaloviec.2243 Z toho m ožno usúdiť, že m ichalovský majetok siahal až po stretavský potok, teda po Čiernu vodu. Lenže v tom čase medzi M ichalovcam i a oným potokom už jestvovali dediny Zalužice, Hažín, Lúčky, o ktorých sa listina nezm ieňuje. Vysvetliť to m ožno iba, resp. naj­ mä tým, že M ichalovce boli vtedy najvýznamnejšou dedinou na západnej časti dedičných majetkov panstva šľachtica Petera syna Sobeslava. Je pravdepodobné, že už Sobeslav alebo Peter dali si na prelome 12. a 13. storočia po­ staviť v M ichalovciach šľachtické obydlie, z ktorého základové časti sa našli v priestore m iestneho kaštieľa.2244 Šľachtic Peter v roku 1248 preniesol vlastníctvo M ichaloviec, Topolian a nemenovanej dediny, ktorá bola pri východnom brehu Laborca, na svoju m anželku. Aj tento dedičný akt písom ne potvrdila Budínska kapitula a v jej listine sú M ichalovce charakterizované ako de­ dina.2245 Ďalšia dôležitá správa o M ichalovciach vznikla v roku 1258 pri vlastníckej pokonávke dcér šľachtica Petra. Vtedy sa totiž Petronela vzdala svojho dedičského podielu vo V innom , Zalužiciach a Trnave v prospech sestry Kataríny. M enované dediny boli vtedy majetkovou súčasťou panstva M ichalovce.2246 Z obsahu uvedených listín z roku 1248 a 1258 je zrejmé, že v polovici 13. storočia jest­ vovalo panstvo M ichalovce ako územ ný a majetkový celok v dedičnom vlastníctve šľachti­ ca Petra. Z dedičného vzťahu Petra k panstvu vyplýva, že panstvo nadobudol najneskôr je­ ho otec Sobeslav pred štyridsiatymi rokmi 13. storočia. V polovici 13. storočia michalovské panstvo pomenúvali jeho vlastníci podľa názvu de­ diny M ichalovce. Treba však osvetliť príčiny takého pomenovania a tým aj popredného po­ stavenia a význam u M ichaloviec medzi okolitým i dedinam i v prvej polovici 13. storočia. V najstarších písom nostiach o M ichalovciach, pochádzajúcich z polovice 13. storočia sa M ichalovce vyskytujú pod názvom M yhal, M ihal, čo bol maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu, totožného s m enom M ichal. O d druhej polovice 13. storočia sa úrad­ ne zaužíval rozšírený maďarský názov N ogm ihal vo viacerých pravopisných obm enách vo význame Veľký M ichal. Zm ena názvu splnila zámer, aby sa M ichalovce aj názvom odlíšili od názvov dedín M ichaľany a M ichalok v Zemplínskej župe. Aj keď je celkom zrejmé, že názov M ichaloviec korení v mene M ichal, m otív vzniku toh­ to názvu sa doteraz nepodarilo uspokojivo, jednoznačne objasniť. Názov m ohol vzniknúť prevzatím m ena duchovného patróna tam ojšieho kostola, alebo bol prevzatý od mena šľachtického vlastníka priľahlého územ ného majetku. V prvom prípade by M ichalovce vznikli pri staršom kostole ako kostolná osada. V dru­ hom prípade by vznikli ako zemianska osada. Proti prvej možnosti stoja tieto skutočnosti. V nijakom názve M ichaloviec, ani v slovenskom, ani v maďarizovanom, ani latinizovanom sa nepoužilo slovo „Svätý", ktoré sa pri názvoch dedín takého pôvodu všeobecne vyskyto-

2237 N a g y , N S z I, s. 12, 14 „P r is c h e " , „ P e r e c h e " . P o zri aj s. 2 0 , 36 „P e r e c h e " z r o k o v 1279 a 1291. 2238 N a g y , N S z I, s. 116 „ p u b li c a m str a ta m q u a itu r a d v ic u m P e r e c h e "; s. 147 „p la te a m P e r e c h a " z r. 1337. 2239 T a m ž e , II, s. 414 „ i n N a g m i h a l ... i n ... p la t e a ... P e r ich a w cza in festo s a n c ti E m e r ic i d u c i s ... a c d u o b u s e b d o m o d is ip sa s fe stiv ita te s p r e c e d e n tib u s e t s u b s e q u e n tib u s " .

325

2240 C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 5 9 . V a rs ik , O s íd le n ie III, s. 501, 515 jej p o lo h u v u r b a n iz m e M ic h a lo v ie c n e s k ú m a l. 2241 V iz d a l, J .: V ý s le d k y a r c h e o lo g ic k é h o b á d a n ia Z e m p lín s k e h o m ú z e a v M ic h a lo v c ia c h p o r o k u 1970.

2243 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 119, č. 178 „ q u a m terram a p o s se ss io n e su a M y h a l v o c a tu r ... sep aret a q u a ...

In : H isto r ik a C a r p a tic a 14, 198 3 , s. 4 2 6 - 427. V iz d a l, M .: N o v é n á le z y Z e m p lín s k e h o m ú z e a

Z y r t h u a " . P o to k Z y r th u a , p o m e n o v a n ý p o d ľa d e d in y Stretá va , p o p r i k torej tie k o l, m o ž n o s to to žn iť

v M ic h a lo v c ia c h . In : A V A N S v r o k u 19 8 4 . N itr a 19 8 5, s. 247. 2242 T k a d lč ík , V .: C y r ils k ý n á p is v M ic h a lo v c ia c h . In : S la v ia 52/2, 1983, s. 113 - 123. P o zri aj M a te jk o ,

s Č ie r n o u v o d o u . 2244 V iz d a l, M ., c. d ., s. 2 4 7 z b y tk y m u r iv a p o v a ž u je za časť v o d n é h o h ra d u z 13. sto r o čia .

Ľ .: N ie k o ľ k o p o z n á m o k k n á h r o b n é m u n á p is u k n iežaťa P resian a v M ic h a lo v c ia c h . In : S lo v a n s k é

2245 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 2 0 , č . 314 „V ilia m M i h a l" .

š tú d ie 2 .1 9 9 2 . s. 136 - 147.

2246 T a m ž e , s. 4 3 2 , č . 623 „ i n tr ib u s v illis ad p r e d iu m M y h a l ... p e r tin e n tib u s " .

MICHALOVCE

ZEMPLÍN

326

valo. Niet priamych správ o prípadnom zasvätení michalovského kostola biblickém u M i­ chalovi archanjelovi. Nezistila sa ani tradícia k tomuto svätcovi, napr. v konaní jarmoku na sviatok M ichala a pod. tradície. Proti druhej m ožnosti sú nasledovné skutočnosti. M ichalovce boli zaiste do prelomu 12. a 13. storočia vo vlastníctve kráľa. Ich prípadný vznik začiatkom 13. storočia je neprav­ depodobný, lebo vtedy zemianske dediny ešte nevznikali. Napokon, z malej zemianskej osady sotva m oh li zakrátko vyrásť na najdôležitejšiu dedinu v okolí a na panstve, akou v po­ lovici 13. storočia M ichalovce už nesporne boli. M eno M ichal sa aj do tohto kraja dostalo aj udom ácnilo v súvislosti so zavádzaním kres­ ťanstva ako náboženstva tam ojšieho obyvateľstva. Z toho vyplýva, že nech už bol akýkoľ­ vek pôvod M ichaloviec, ich vznik m ožno predpokladať len od 9. storočia do prelomu 12. a 13. storočia. Michalovce teda nepatria k najstaršej skupine slovienskych sídlisk v okolí, akými boli napr. Preča alebo susedné Pozdišovce, Lastomír a iné. Z dvoch uvažovaných m ožností pôvodu M ichaloviec sa pravdepodobnejšou javí tá, že michalovské sídlisko vzniklo pri kostole, zasvätenom archanjelovi M ichalovi. Predpokla­ daný kostol postavili z iniciatívy uhorského kráľa okolo polovice 11. storočia. M ožno ním bola miestna rotunda ako spoločný farský kostol pre obyvateľov dediny Preča a dediny Greča, ktorá ležala juhovýchodne, avšak vedľa ľavého brehu Laborca, teda v Užskej župe.2247 Pri onom kostole sa postupne usadili aj poddanské rodiny z oných či blízkych dedín, čím sa kostolná osada zm enila na dedinské sídlisko. V ňom bol základ tej časti M ichaloviec, ktorú v 14. storočí tradične a výstižne úradne pom enúvali maďarizovaným názvom v zmys­ le Slovenské M ichalovce a v 15. storočí iným maďarizovaným názvom v zmysle Slovenská ulica.2248 Je zrejmé, že dôvodom takého pom enúvania tej časti M ichaloviec bola skutočnosť, že pôvodcami príslušného sídliska boli Slováci. Etnický motív pri pom enúvaní tej časti M i­ chaloviec v 14. a 15. storočí je nepriamym dôkazov toho, že v 14. storočí bola sídliskovou súčasťou M ichaloviec aj tá časť, ktorú založili Neslováci. Neslovenská etnická príslušnosť zakladateľov onej časti M ichaloviec sa prejavila tiež v maďarizovanom, úradnom názve čas­ ti M ichaloviec v zmysle Nemecká ulica. Taký názov však používali v prvej polovici 14. sto­ ročia.2249 Nem eckí prisťahovalci sa v M ichalovciach usadili pravdepodobne v 13. storočí, najne­ skôr na prelome 13. a 14. storočia. M ichalovce priťahovali Nem cov nepochybne tým , že sa v nich konal trh, takže M ichalovce poskytovali priaznivejšie ekonomické danosti, v porov­ naní s okolitým i dedinam i. Pravdepodobne v 13. storočí vznikli ďalšie dve sídliskové časti, teda ulice M ichaloviec s názvami Jóbova ulica a Senná ulica. Jóbova ulica jestvovala s takým názvom v 14. a 15. storočí, kedy vznikali o nej písom né doklady, najmä v súvislosti s deľbami časti Slovenské

327

M ichalovce.2250 Z toho m ožno predpokladať, že Jóbova ulica ležala v dotyku s tou časťou M ichaloviec. O d roku 1449 sa na Jóbovej ulici m ohol konať jarm ok.2251 O Sennej ulici sú prvé doklady z roku 1337 a vznikli pri deľbe Nemeckej ulice v M icha­ lovciach. Len to vedie k predpokladu, že Senná ulica sa nachádzala pri Nemeckej ulici, avšak bližšie k Laborcu, keďže konča Sennej ulice bol m lyn .2252 M ichalovce ležali na dôležitej križovatke krajinských ciest. Tiahla nim i cesta v smere zá­ pad - východ, od Košíc cez Sečovce, M ichalovce do Užhorodu, ako aj cesta v smere juh - se­ ver, cez priľahlú časť doliny Laborca. Keď v roku 1326 úradne ohraničili rozsiahly územ ný majetok, ležiaci medzi Topľou a Ondavou, v listine sa spomína aj krajinská cesta, smerujú­ ca od Veľkej Domaše k M ichalovciam .2253 Veľká Domaša ležala vo vzdialenosti okolo 30 km od M ichaloviec. Ak teda boli M ichalovce znám ym miestom, m ohlo to vyplývať z ich význam ného postavenia ako mestečka na priľahlej časti krajinskej cesty. Trh sa konal v M ichalovciach nepochybne už v 13. storočí a udom ácnil sa tam ako výs­ ledok prirodzeného, živelného vývoja hospodárskych vzťahov medzi miestnym a okolitým obyvateľstvom. Trh v M ichalovciach nevznikol na základe povolenia kráľom, teda udele­ ním práva trhu v M ichalovciach. Trh sa konal na vhodnom priestore vedľa kostola a na hlavnej ulici, námestí, tiahnúcom od kostola na západ. Tie miesta v prvej tretine 14. storočia už boli tradičnými miesta­ mi trhu a preto ich aj primerane opisovali v listine z roku 1335.2254 O bchodníci, predávajúci na trhu svoje tovary, boli povinní platiť určité trhové poplat­ ky. Trhové poplatky tvorili súčasť príjmov zemepánov M ichaloviec nepochybne už v 13. storočí, dokázateľne v 14. storočí.2255 Tradičný trh sa v M ichalovciach konal v sobotu a priama správa o ňom je až z roku 1374.2256 Pravda, vtedy už bol zaužívanou zvyklosťou. Trh v sobotu sa konal i v 15. storočí a zaiste aj neskôr.2257 Sobotný trh bol ekonom ickým základom ďalšieho hospodárskeho, spoločenského vývoja M ichaloviec ako mestečka. Už v 13. storočí boli M ichalovce najdôležitejším sídliskom a mestečkom na rovno­ m ennom panstve a jeho rozvoj pokračoval aj v 14. storočí. Jeh o prvoradé postavenie v n í­ m ali a podporovali aj šľachtici ako jeho zem epáni.2258 Napriek tom u, že M ichalovce už boli m estečkom , ešte aj v 14. storočí a začiatkom 15. storočia ich neprim erane, nedocenene zapisovali ako dedinu, ojedinele avšak tiež nevhodne a prehnane ako m esto.2259 Pri­

2250 N a g y , N S z I, s. 115 „p la te a J o b d ic ta " z r. 1336; s. 135 „ J o b w lc h a " z r. 1337. 2251 T a m ž e , II, s. 414 „ i n p la te a ... J o b w c z a " z r. 1414. 2252 T a m ž e , I, s. 147, 148, 151 „ p la te a m Z e n a u lc h a n u n c u p a t a m " , „ Z e n a u c h a " z r. 1337; II, s. 5 0 4 „ m o le n d i n u m ... in Z e n a w th c z a su p e r flu v io L a b a rcz c o n s t r u c t u m " z r. 1453. 2253 Š O K A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g . č . 3 „ a d v ia m q u e tr a n sit versu s N o g m i h a l" . 2254 N a g y , N S z I, s. 95 „ i n fo r ib u s ... e c c le s ie , in ... m a g n a p la tea ... per m a c e lla q u e in m e d io e iu s d e m

2247 O p ô v o d e a v ý v o ji d e d in y G r e č a 2248N a g y , N S z I, s. 9 5 , 9 6 , 99 „ v ic i

p o zr i U lič n ý , F.: D e ji n y o s íd le n ia U žsk e j žu p y . P r e šo v 1995, s. 73. se u p la te e T h o t h m y h a l" z r. 1335; s. 114 „p la te e ... p o s se ss io n is

N o g h m i h a l , v u lg o T o t h m i h a ly n u n c u p a te " z r. 1336, s. 276 „p o s s e s s io n e T o t m ih a l" z r. 1357; II, s. 88 - 89 „ i n ... p o s s e s s io n e N a g m y h a l ... sig n a n te r in v ic o seu p la tea ... T h o tw c h a n u n c u p a t a " z r. 1410, s. 179 „ p o s s e s s io n e T h o t h u c h a " z r. 1417, s. 4 4 1 - 4 4 3 „p la te a e iu s d e m o p p id i ( N a g h m ih a l) T h o t h w c z a " z r. 1 4 4 9 . V a rsik , O s íd le n ie , II, s. 419; III, s. 50 5 .

2249N a g y ,

N S z I, s, 147, 150 „ m a io r e m p la te a m ... N e m e t u c h a v o c a ta m " z r. 1337. V a rsik , O s íd le n ie I,

s. 159, 1 8 9 ,1 9 0 .

v ille s u n t s itu a ta " v sú v is lo s ti s d e ľ b o u M ic h a lo v ie c a r o zd e ľu jú ce j h r a n ice . 2255 T a m ž e , I, s. 188 „ t r i b u t i ... in N o g m y h a l" z r. 1346; s. 301 „ tr ib u to f o r i ... in N o g m i h a l" z r. 1359; p o zr i aj s. 37 0 , 419 z r o k o v 1370 a 1374. 2256 N a g y , N S z I, s. 417 „ d ie s a b b a ti fó r u m e s se t". 2257 M O L , D L 8 4 4 1 0 „s a b b a to ... in N a g h m y h a l ... foris c o m p r o v in c ia lib u s " z r. 1434. 2258 N a g y , N S z I, s. 95 „c a p it a n e e p o s se ss io n is N o g m y h a l" z r. 1335; s. 114 „p r in c ip a lis p o s s e s s io n is " z r. 1336. 2259 T a m ž e , II, s. 93 „ v illa N a g m y h a l" z r. 1411; s. 98 „ i n N a g m y h a l ... c iv ita te " z r. 1411.

328

ZEMPLÍN

MICHALOVCE

merané a výstižné charakterizovanie M ichaloviec ako mestečka sa ustálilo až začiatkom 15. storočia.2260 V 14. storočí sa v M ichalovciach udom ácnilo konanie jarmoku na sviatok Nanebevzatie Panny Márie. Priama správa o jarmoku je z roku 1399.2261 Jarm ok vznikol v súvislosti s hostinou na sviatok duchovného patróna farského kostola. Podľa vtedajších zvyklostí tr­ val tri dni, konal sa teda v dňoch 14. až 16. augusta. M ichalovskí šľachtici sa snažili zväčšiť počet trhov a jarmokov v M ichalovciach, aby si prostredníctvom nich zvýšili peňažné príjmy. Podarilo sa im to v roku 1449. Já n z Huňadu, vtedajší správca Uhorska povolil konanie dvoch nových jarmokov a jedného trhu v M i­ chalovciach. Nové jarmoky sa m ohli konať na sviatok Očistenia Panny Márie (2. februára) na Jóbovej ulici a na sviatok Sv. Imricha (5. septembra) vo štvrti či ulici Preča. Každý jar­ m ok mal trvať dva týždne, teda týždeň pred a týždeň po uvedených dňoch.2262 Nový trh sa m ohol konať každú stredu a to na Jóbovej ulici.2263 M ichalovskí zemepáni začiatkom 15. storočia nariadili vyberať od obchodníkov mýtne poplatky za tovary, prevážané cez M ichalovce. Toto svojvoľné rozhodnutie sa im podarilo legalizovať v roku 1441, kedy im kráľ Vladislav Jagelovský povolil vyberať mýto s pod­ m ienkou, že postavia most cez Laborec pri M ichalovciach, budú ho udržiavať v dobrom sta­ ve, podobne aj úseky krajinských ciest na ich panstve, vedúce často cez močaristé miesta.2264 H oci bol v M ichalovciach kostol už v 11. - 12. storočí, písom né správy o tam ojších fará­ roch, kostoloch a farnosti sú od konca 13. storočia. Okolo roku 1290 pôsobil v tamojšom kostole farár M ikuláš.2265 V tridsiatych rokoch 14. storočia, teda po sídliskovom splynutí Preče s M ichalovcam i, boli v mestečku M ichalovce dva kostoly, v ktorých súčasne pôsobili dvaja farári. V jednom farár M ikuláš,2266 v druhom postupne, striedavo farár Marek a Peter.2267Jeden kostol bol za­ svätený Panne M árii.2268 O duchovnom patrónovi druhého kostola nie sú písom né správy. Dva farské kostoly s priľahlými cintorínm i dokázateľne jestvovali okolo roku 1374 a trvali aj neskôr.2269 V 15. storočí bol farským kostolom už len kostol Panny Márie. Okolo roku 1464 bol m ichalovským farárom bakalár Tomáš zo Sárospataka, ktorý bol absolventom

pravdepodobne krakovskej univerzity.2270 Osudy druhého kostola sú od konca 14. storočia neznáme. O d druhej polovice 16. storočia, určite od roku 1584 a počas väčšiny 17. storočia vyslu­ hovali bohoslužby v M ichalovciach evanjelickí, najm ä kalvínski kazatelia. M ichalovská far­ nosť patrila k slovenským kalvínskym farnostiam v strednom Zem plíne.2271 Za protirefor­ mácie kostol evanjelikom odňali, okolo roku 1700 opäť patril rímskokatolíckej cirkvi.2272 Ku povinnostiam farára patrila aj starostlivosť o farskú školu. Priamy, najstarší doklad o michalovskej škole je z roku 1335, avšak škola jestvovala už skôr.2273 Zemepisná poloha M ichaloviec a prírodné prostredie jeho chotára bolo veľmi priazni­ vé pre roľníčenie tam ojších obyvateľov. M ichalovčania boli najmä roľníkm i aj v 14. - 17. storočí, kedy boli M ichalovce mestečkom. Takmer každá domácnosť mala polia, lúky a hos­ podárske zvieratá, teda rodinné roľnícke hospodárstvo. Na poliach m ichalovského chotára pestovali najmä obilniny pre výživu vlastných ro­ dín a dom ácností. O pestovaní obilia nepriamo svedčia tamojšie vodné m lyny. Okolo ro­ ku 1335 boli v M ichalovciach štyri náležíte vybavené a fungujúce vodné m lyny na brehu Laborca. Okrem nich sa pri brehu nachádzali dve miesta po bývalých m lynoch, prípadne miesta vhodné pre ďalšie m lyny.2274 Len ojedinelí m uži v niekoľkých dom ácnostiach sa venovali remeslám. Remeslo výraz­ ne ovplyvnilo nielen život oných m užov a ich rodín a domácností, ale súčasníci dali takým jednotlivcom priliehavé prímená či prezývky. Na základe prímen m užov ako hláv m icha­ lovských dom ácností m ožno zistiť, že v polovici 15. storočia mali prímeno Kováč piati m uži, prímeno Mäsiar štyria m uži, prímeno Švec štyria m uži, prímeno Kuchár štyria muži, Krajčír dvaja, Kolesár, Zám očník, Kušnier po jednom m užovi.2275Tie prímená jednoznačne svedčia o remeselnej orientácii vtedajších m ichalovských remeselníkov. Spolu 22 remesel­ níckych prímen z celkového počtu takmer 160 m ichalovských dom ácností aspoň približ­ ne naznačuje, že remeslo bolo hlavným zamestnaním asi 14 % m užov ako hláv m ichalov­ ských dom ácností v polovici 15. storočia. Urbanistické členenie M ichaloviec sa dotvorilo v prvej polovici 15. storočia. Vtedy a ne­ skôr m alo mestečko M ichalovce hlavnú ulicu, resp. časť či štvrť, ktorú tvorilo námestie orientované približne v smere západ - východ a ulica v smere na sever. Druhou časťou bo­ la Slovenská ulica či štvrť, tvoriaca juhovýchodnú časť mestečka M ichalovce. Treťou časťou mestečka boli Straňany. V polovici 15. storočia jestvovalo na Hlavnej ulici okolo sedemdesiatpäť obývaných do­ m ov mešťanov, resp. dom ových parciel. Na Slovenskej ulici bolo tridsaťtri dom ov a parciel.

2260 T a m ž e , II, s. 172 „ o p p id o ... N a g m y h a l " v r. 1416; s. 3 5 6 „ o p p id o N a g y m i c h a l" v r. 1441. 2261 T a m ž e , II, s. 19 „ i n n u n d in is in ... N a g m ih a l in ... festo b e a te M á r ie v ir g in is cereb rari c o n s u e tis " . 2262 T a m ž e II, s. 414 „ i n N a g m ih a l in p l a t e a ... J o b w c z a ... in fe sto p u r ific a tio n is b e a te M á r ie v ir g in is , in ... p la te a P e r ich e w c za in

festo s a n c ti E m e r ic i d u c is a c d u o b u s e b d o m o d is ip sas fe stiv ita te s

329

p r e c e d e n tib u s et s u b s e q u e n t ib u s " . 2263 T a m ž e , „ it e m fó r u m e b d o m o d a le lib e r u m s in g u lis feriis tertiis in J o b w c z a " . 2264 N a g y , N S z II, s. 3 5 6 „ s u p e r r iv u lo L a b a rc z w iz e b o n u m et v a le n te m p o n te m p rep arari fa ce re et te n e r e " . P o r o v n a j aj p o z n á m k u n a s. 171 z r. 1416. T reb a u p o z o r n iť , že lis tin a kráľa K a ro la R ó b e r ta z ro k u 1312 (p o z ri S e d lá k , R DS11, s. 4 3 8 , č . 1023) sa n e v z ť a h u je k M ic h a lo v c ia m , ale k r o v n o m e n n e j lo k a lite v B ih a rsk e j ž u p e . N a g y , N S z I, s. 4 0 - 41, 53 - 55 . 2265 N a g y , N S z I, s. 34 „ N i c o l a o sa c e r d o te d e N o g m i h a l " . 2266 M V H I - 1, s. 2 5 7 , 3 3 3 „ N ic o la u s sace rd o s d e M is s a e l" , „ N ic o la u s d e M i c h a li " . 2267 T a m ž e , s. 3 2 8 ,3 3 4 ,3 4 6 ,3 6 2 „ M a r c u s sa ce rd o s d e M is s a e l" , „P e tru s d e R e d m ih a l" , „d e N o g m i c h a e l" , „d e N o d m ic h e l" . 2268 N a g y , N S z 1, s. 94 „e c c le s ie b e a te v ir g in is " z r. 1335. Pozri aj s . 4 2 „ p a r o c h ia b e a te v ir g in is de N o g m i c h a e l " z r. 1314. T a m ž e , II, s. 194 „ p a r o c h ia lis e c c le sie b ea te M á r ie v ir g in is " z r. 1418. 2269 T a m ž e , s. 417 „ d u e e c c le s ie c im ite r ia te " z r. 1374.

2270N a g y ,

I.: H a z a i o k le v é ltá r . B u d a p e st 1879, s. 49 „T h o m a s d e P atak a r ciu m lib e r a liu m b a cc a la u r e u s ,

p le b a n u s et v ic e a r c h y d ia c o n u s d e N a g y m ic h a e l" .

2271 Z o v á n y i,

P r o te stá n s , s. 131. H ô r k , S á ro s, s. 8 3 , 8 8 , 3 0 6 . V arsik, V z n ik , s. 133 - 134. U lič n ý ,

R e fo r m á c ia , s. 123.

2272A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „ O p p i d u m N a g y M i h á ly ( te m p lu m ) l a p i d e u m ... c a t h o lic o r u m " z r. 1700. 2273N a g y , N S z I, s. 100 „ d o m u s s c h o le " . 2274T a m ž e , s. 99 „ m o le n d i n a e d ific iis d e c o r a ta et lo c a m o le n d in o r u m ip sis e d ific iis d e s titu ta " . 2275T a m ž e , II, s. 4 2 2 - 4 2 3 sú p is d o m o v a d o m á c n o s t í v M ic h a lo v c ia c h v r o k u 1449. O c e c h o c h v M ic h a lo v c ia c h v 17. s to r o č í p o z r i Š p ie s z , A .: R e m e s lo n a S lo v e n s k u v o b d o b í c e c h o v . B ratislava 1972, s. 101, k to rý u v á d z a p äť c e c h o v a to c e c h o b u v n ík o v , m ä sia ro v, k o lesárov, č iž m á r o v a s p o lo č n ý c e c h k ra jčíro v, g o m b ič k á r o v a k o ž u šn ík o v .

330

ZEMPLÍN

MIKITA

V Straňanoch päťdesiat dom ov a parciel.22762 7Základná časť mestečka, teda Hlavná ulica a Slo­ venská ulica mali v polovici 15. storočia spolu okolo 105 dom ov mešťanov a dom ových par­ ciel. Spolu so Straňanami okolo 150 dom ov a parciel. V roku 1567 boli michalovské roľnícke a remeselnícke meštianske domácnosti zdane­ né daňou kráľovi od trinástich port. Okrem takých domácností žilo v M ichalovciach ešte okolo štyridsaťpäť chudobnejších domácností, ktoré neboli povinné platiť daň. Vtedajšie domácnosti v Straňanoch boli zdanené od dvoch port. V roku 1582 michalovské m eštian­ ske dom ácnosti vyplatili daň od 10,25 porty, Straňanci od troch port. V roku 1600 stálo v M ichalovciach osemdesiat obývaných a zdanených dom ov mešťanov, ale aj štyri domy drobných zem anov a dom richtára. Straňany mali vtedy dvadsaťdeväť obývaných do2277 mov. Na prelome 16. a 17. storočia patrili M ichalovce do skupiny stredne veľkých mestečiek v Zemplínskej župe. V 17. storočí, najm ä však začiatkom 18. storočia mešťania chudobneli, ubúdalo ich ako aj obývaných dom ov. V dôsledku nepriaznivého vývoja mestečko M ichalovce upa­ dalo. V roku 1715 a 1720 v nich postupne bývalo sedem a pätnásť m eštianskych dom ác­ ností.2278 Šľachtici Kaplyonovci sa zakrátko po nadobudnutí majetkov v Zemplínskej a Užskej žu­ pe tam aj usadili. Kúrie si dali vybudovať v M ichalovciach, v nich zaiste bývali už v druhej polovici 13. storočia a maďarizovaný názov M ichaloviec najskôr a pravidelne používali v prídomku od 14. storočia.2279 O kúriách v M ichalovciach sú prvé priame správy z roku 1335. Bolo ich okolo päť a bývali v nich jednotlivé rodiny či vetvy tam ojších šľachticov. Niektoré kúrie sa nachá­ dzali blízko toho kostola, ktorý stál pri Laborci.2280 Rozsah pozemkov pre nové kúrie si šľachtici navzájom upravovali, stavali nové a stavebne upravovali staršie kúrie. Pri­ merane opevnené kúrie m ali v polovici 14. storočia podobu hradu.2281 V polovici 15. sto­ ročia jednej vetve šľachticov patrili napr. tri kúrie. K jednej z nich patrila ovocná záhrada pri Laborci v Straňanoch.2282 Kúrie zostali natrvalo v časti M ichaloviec pri ohy­ be Laborca a pri kostole, kde neskôr postavili kaštieľ, ktorý po prestavbách trvá do­ teraz. V severnej časti M ichaloviec je vyvýšenina, ktorú v stredoveku pom enúvali názvom Horká, teraz častejšie názvom Hrádok.

Na Hrádku sa zachovali stopy a zvyšky sídliskového objektu z 10 až 12. storočia.2283 V listine z roku 1335 sa uvádza ako hrad Horká.2284 Inokedy ho charakterizovali ako hrad­ né m iesto.2285 Treba pripom enúť, že onen kopec sa takmer vždy vyskytuje v súvis­ losti s opisom m ichalovských m lynov, lebo jeden m lyn stál pri Laborci pod tým to kop­ com . Kopec m al vhodn ý tvar a polohu pre výstavbu hradu, čo bola vari rozhodujúca okol­ nosť, pre ktorú kopec v 14. a 15. storočí tak charakterizovali. Napokon, niet správ, že by prípadný hrad niekedy delili a pod., avšak jestvujúci hrad nad dedinou V inn é si šľachti­ ci často delili.

2276 N a g y , N S z II, s. 4 4 2 - 4 4 3 „ o p p id u m N a g h m i h a l per se ssio n e s et d o m o s " z r. 1449.

2283 V iz d a l, M .: N o v é n á le z y Z e m p lín s k e h o m ú z e a v M ic h a lo v c ia c h . In : A V A N S v ro k u 1985. N itr a 1986,

2277 M O L , K a m a ra , A 26 7 6 , s. 3 0 ,1 7 4 , 2 5 3 , 2 6 4 „ N a g m i h a l" , „ N a g i M i h a li " . U lič n ý , F.: D e ji n y o s íd le n ia U žsk e j ž u p y , s. 217. 2278 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186. 2279 N a g y , N S z I, s. 5 8 , 91 „d e N a g m y h a ly " z ro k o v 1328 a 1335. 2280 T a m ž e , I, s. 89 „ f u n d u s c u rie ... L a u re n tii in e a d e m (!) N o g m y h a l e x iste n s, fu n d u s cu r ia r u m

331

MIKITA V prvej polovici 13. storočia na mieste, ležiaceho blízko dediny Lesné a Čem erné (Pus­ té Čem erné), sídlil istý M ikita. Správa o ňom je z roku 1254, kedy tam už nebýval.2286 Pod­ ľa jazykovej príslušnosti jeho mena to bol Rus, pravdepodobne z Haličská alebo Vladimírska. Tam žil s rodinou, prípadne viacerými ľuďmi podobného pôvodu ako prisťahovalec, m ožno so strážnymi povinnosťami, aké mali pôvodní obyvatelia a zakladatelia blízkeho Strážskeho. Poloha, kde M ikita býval a priľahlý územ ný majetok, ktorý užíval alebo vlastnil, dosta­ li názov M ikita. O d roku 1254 však už patril zemanom z Lesného.2287Jedna vetva zemanov sa tam usadila a názov M ikita používala od polovice 14. storočia v prídom ku.2288 O d 15. storočia osada M ikita postupne sídliskovo splynula s dedinou Nacina Ves. V po­ lovici 15. storočia sa to prejavilo v stotožňujúcom vzťahu názvov Nacina Ves a M ikita, ako aj v predikáte tam ojších zemanov Čontošovcov. Neskôr úradný názov M ikita zanikol, pre­ trval názov Nacina Ves.2289

MIKOVÁ Miková leží v severozápadnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 370 m.

s. 237. 2284 N a g y , N S z I,

s.

9 9 „ s u b ca stro G u r k e " . P o ro v n a j

s.

137 „s u b p e d e m o n tis G e w r k e " z r. 1337; s. 148,

183 „ a d m o n t e m G y u r k e h e g e " z r. 1337, 1345; s. 186 „G o r k a h e g e " z r. 1345. V a rsik , O s íd le n ie III, s. 4 9 2 n a zá k la d e d o k la d u z r o k u 1335 je d n o z n a č n e n a p ís a l, že ta m b o l str e d o v e k ý h ra d . 2285 N a g y , N S z , I, s. 192 „ lo c u m castri G y w r k e " z r. 1346; II, s. 172, 2 0 2 , 210 z ro k o v 1416 a 1419.

č. 4 6 3

a lio r u m p r e d ic to r u m ( n o b iliu m ) ... d e terra c irca a q u a m L a b o r c h p ro p e e c c le s ia m ... d eb eret

2286 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 3 2 2 ,

m e lio r a r i, p ro e o q u ia in ... N o g m y h a l a lii p re d ic ti n o b ile s in e o r u m p ro p riis f u n d is " . P o zri aj n a

2287 N a g y , N S z I, s. 10 „te rr a ru m ... M ik u t a " z r. 1261; s. 261 „p o s s e s s io n e s M y k e te " z r. 1 335; s. 267

s. 100.

„ i n q u ib u s M y c u t a ... re sid e b a n t" .

„ M y k e t e " z r. 1357. Š m ila u e r , V o d o p is , s. 23 9 .

2281 T a m ž e , I, s. 417 „ i n ... N a g m i h a l ... c a s tr u m la p id e u m " z r. 1374. P o zri aj II, s. 9 8 ,3 7 3 z r. 1411 a 1445.

2288 N a g y , N S z I, s. 173 „ d e M y k u c h e " z r. 1344; M O L , D L 7 3393 „d e M ik e th e " z r. 1348.

2282 T a m ž e , II, s. 4 4 0 „ C u r ia s ... L a d i s l a i ... in ... o p p id o N a g h m i h a l h a b i t a s ... d iv is is s e n t ... c u r ia ip siu s

2289 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1481, n r . 23 „ d e N a th a fa lw a alias d e M y k e t e ... p o s se ss io n is N a th a fa lw a alias

... h o r tu m e tia m se u p o m e r iu m ... in p o s se ss io n e Z th r a n y a n p e n e s f lu v iu m L a b o r c z h a b it u m ...

M y k e t h e " z r. 1481. S N A , N á ta fa lu š i N V , Fa sc. III, nr. 6 4 „p o s s e s s io n is N a th a fa lw a a lias M y k e th e ...

c u r ia ... c o n d a m J o h a n n i s ... c u ria ... N i c o l a i " .

terras a rab ile s p re k o p a n u n c u p a ta s " z r. 1486.

333

ZEMPLÍN

MILHOSTOV

Kráľ Žigm und v roku 1408 daroval šľachticovi Imrichovi z Perina stropkovské panstvo, na ktorom jestvovala aj táto dedina. V darovacích listinách sa nachádzajú najstaršie dokla­ dy o M ikovej.2290 Z názvov, ktoré sa používali pre túto dedinu v 15. a 16. storočí je nepochybné, že sídlis­ ko založil šoltýs M iko s poddaným i podľa zákupného práva. Nejasné zostáva, či podľa ne­ meckého alebo rusínskeho práva.2291 Napriek tom u je nepochybné, že sídlisko vzniklo v 14., prípadne začiatkom 15. storočia. Pôvodná dedina dokázateľne jestvovala ešte okolo roku 1430.2292 Neskôr ju obyvatelia opustili alebo vym reli. Z druhej polovice 15. a zo začiatku 16. storočia niet o nej doklad, hoci o vtedajších dedinách na stropkovskom panstve sú niekoľké doklady. Nové sídlisko založil šoltýs s valašskými, rusínskymi poddanými okolo roku 1550. Šol­ týs mal písom ne potvrdenú dohodu so zemepánmi stropkovského panstva o tom , že pri­ vedie poddanské rodiny, za čo nadobudol šoltýstvo s dvadsaťročnou lehotou. Po jej uply­ nutí mal odvádzať zemepánom také povinnosti, ako šoltýsi vo valašských dedinách. V roku 1557 jeho lehota ešte trvala a predložil o tom listinu.2293 Nepochybne súčasne so šoltýsom sa tam usadilo päť valašských dom ácností, ktoré v ro­ ku 1557 hospodárili na polovičných usadlostiach a zemepánom m ali platiť ročne daň po 62,5 denára. Iné tri rodiny sa prisťahovali v marci roku 1556 a aj tie m ali desať ročnú le­ hotu.2294 Po uplynutí lehoty ich čakali také povinnosti, aké vykonávali obyvatelia v Brezničke. Aj po roku 1557 sa v Mikovej usadzovali noví prisťahovalci, takže v roku 1569 tam bý­ valo trinásť poddanských dom ácností, všetky na polovičných usadlostiach. Šoltýs hospo­ dáril na celej usadlosti.2295 Šoltýs a valašské domácnosti m ali vtedy a neskôr také povinnosti k zem epánom , aké vykonávali obyvatelia vo Veľkrope. V obnovenej dedine postavili aj pravoslávny kostol, v ktorom pôsobil baťko doká­ zateľne v roku 1557. Baťko bol povinný odovzdať zem epánom každý rok pletený ko­ šík.2296 V roku 1567 boli mikovské valašské domácnosti zdanené daňou kráľovi od troch port. Tri želiarske dom ácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili valachov od 6,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 pravoslávny kostol, dom baťka, šoltýsa a dvanásť obývaných poddan­ ských dom ov.2297Na prelome 16. a 17. storočia bola Miková stredne veľkou dedinou s rusín­ skymi obyvateľmi.

V roku 1610 vtedajších valachov aj želiarov zdanili spolu od 2,5 porty, v roku 1635 len od štvrť a osm iny porty.2298 Zm enšovanie zdanenia bolo následkom schudobnenia a úbyt­ ku najm ä valašských dom ácností. Až koncom 17., prípadne začiatkom 18. storočia poddanských dom ácností pribúdalo. V roku 1715 žilo v Mikovej štrnásť, v roku 1720 šestnásť poddanských dom ácností.2299

332

MILHOSTOV M ilhostov leží v západnej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom vale Ondavy, v nadmorskej výške okolo 106 m . Do polovice 20. storočia mal slovenský úradný názov Miglešov.2300 K M ilhostovu, presnejšie k tam ojšiem u kostolu a farárovi sa vzťahuje stručný zápis v re­ gistri pápežského desiatku z roku 1332 o tom , že Tomáš, farár kostola zasväteného Sv. Mar­ tinovi v M ilhostove vtedy zaplatil do pokladnice pápeža tri groše, čo bola desatina z hod­ noty jeho ročného príjmu od m ilhostovských farníkov.2301 Najstarší uhorský doklad o Miglešove poznám e z roku 1373. Vtedy sa tam ojší zeman Gregor pred palatínom sťažoval proti výtržnosti zemanov z Horoviec, ktorí Gregora obťažo­ vali, keď sa vracal z Trebišova do Miglešova, kde býval.2302 Z oboch zápisov je zrejmé, že ta­ mojšie sídlisko jestvovalo aj pred 14. storočím. V písom nostiach od 14. do 17. storočia sa M iglešov vyskytuje pod názvom M iglez, kto­ rý je totožný s m enom M iglesz.2303 M eno Miglesz bol nepochybne pomaďarčeným tvarom slovenského m ena M ilgost, ojedinele používaného ešte v 13. storočí.2304 Názov dediny M iglešov bol odvodený od pomaďarčeného mena Miglesz, pravdepodobne zemana a vlast­ níka dediny v 13. storočí.2305 M iglešov bol dokázateľne vo vlastníctve tam ojších zemanov v 14. storočí a nepretržite ešte v 17. storočí. Zemania tam mali kúrie a maďarský názov de­ diny používali v prídom ku.2306 Zem ania dali postaviť v dedine kostol m ožno už na prelome 13. a 14. storočia. V tam oj­ šom kostole pôsobili rímskokatolícki farári zaiste do polovice 16. storočia. Koncom 16. sto­

2298 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 21; A 2 6 7 7 , s. 3 9 3 . 2299 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186. 2290 M O L , D L 9 4 0 4 ,9 4 0 6 „ a c v i l l i s ... M y g l o u i c z " . P o zri aj D L 96 5 7 , 9671 „ M y g lo u i c z " z r. 1410. M á ly u s z ,

2300 M a jt á n , N á z v y , s. 271.

Z s O II - 2 , s. 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714. B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 8 . V t o m t o z m y s le treb a d o p ln iť m o je ú d a je

2301 M V H , I - 1, s. 2 5 0 „T h o m a s sa cerd o s S a n c ti M a r tin i d e M i h li s " .

U lič n ý , F.: V ý v o j o s íd le n ia d o lin y h o r n e j O n d a v y . In : H is to r ica C a r p a tic a 17, 1986, s. 8 6 . T ie ž ú d aj v K r a je z n a v č y j, s. 447.

2302 S N A , H M L e le s, k ., A . a. 1373, nr. 14 „v e r su s d o m u m s u a m in M y g le z h a b it a m " . K c h o tá r u M ig le š o v a

2291 B e ň k o , c . d ., s. 2 5 8 k o n š ta tu je , že p o d ľa n e m e c k é h o p rá va , h o c i r e šp e k to v a te ľn ý d ô v o d n e u v á d z a . 2292 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „p o s s e s s io n e s ... „ M i k l o " , „ M i c h l o " . 2293 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c . 4 , nr. 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u t h e n i" ; s. 379 „ P o le n a M y k o w a . S cu lte tu s ... p ro d u x e r a t litte ras e x e m p t i o n a l e s ... lib e r ta te m a d a n n o s v ig in t i" . 2294 T a m ž e , „ I s t i ... h a b e n t lib e r ta te m a b a n n o 1556 a m e n s e m a r tio ad d e c é n iu m " . 2295 M a r s in a , K u šík , U r b á r e I, s. 41 - 4 2 „P o ly a n a M ik o w a , R u t h e n i" . 2296 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c . 4 , n r . 4 9 , s. 379 „B a th k o , h o c est sa cerd o s e o r u m n i h i l s o lv it , praeter c a n is tr o s " . T e rajší k o sto l p o c h á d z a z r o k u 1742. S ú p is 2 , s. 3 2 0 . 2297 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 7 , 171, 2 4 9 , 271 „ M ik o u a P o le n a " , „ M y k o la p o le n a " , „ M ik o v a " .

sa v z ť a h u je fa lo š n á lis tin a ú d a jn e kráľa O n d r e ja II. d a to v a n á d o ro k u 1217. P o d r o b n e jš ie o listin e p o zr i p ri V o jč ic ia c h . 2303 P r ím e n o M ig le s z m a l n a p r . p o d d a n ý Peter v L e k á r o v cia c h (U žsk á ž u p a ), k to rý žil o k o lo r o k u 1761. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 6 5 0 , s. 123. 2304 N a g y , N S z I, s. 10 „ M y lg o z t " z r. 1 2 6 6 . Pozri aj S N A , N á ta fa lu š i N V , Fasc. I, nr. 3 „ M y lg o z t h " z r. 1304. T a k sa m e n o v a l is tý z e m a n z L e s n é h o . O p ô v o d e m e n a p ozri S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 3 4 2 . 2305 N e n a c h á d z a m e ted a d ô v o d , a b y sm e p rijali n á z o v B . V arsika o ú d a jn o m p o m a ď a r č o v a n í o b y v a te ľ o v M ig le š o v a v 14. - 15. sto r o č í n a z á k la d e v ý v o ja n á z v u tejto d e d in y . V a rsik , O s íd le n ie I, s. 3 4 7 , 348; II, s. 31; III, s. 4 9 3 - 49 4 . 2306 Š O B A P rešov, D r u g e t H ,

i. č .

3 0 „ d e M y g ly z " z r. 1400; č . 28 „ d e M ig le z " z r. 1421.

334

335

ZEMPLÍN

MIRKOVCE

ročia bol filiálnym a od roku 1619 farským kostolom evanjelickej reformovanej farnosti. Na prelome 17. a 18. storočia patril kostol kalvínom a bol drevený.2307 K dedine patril m lyn pri potoku Trnavka, ktorý dal šľachtic a vlastník trebišovského pan­ stva krátko pred rokom 1421 zbúrať, podobne ako most cez O ndavu.2308 Zváľanie m lyna a mosta, prenasledovanie poddaných, ničenie chotárnych znakov a za­ bratie miglešovských polí boli častými výčinm i, ktorých iniciátormi boli šľachtici z Perina, ktorým od prelomu 15. a 16. storočia napokon časť dediny patrila.2309 V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od deviatich port. Päť želiarskych dom ácností a dve rodiny sluhov daň neplatili. V roku 1582 zdanili sed­ liakov od 5,5 porty. V roku 1600 stálo v Miglešove osemnásť poddanských dom ov a kúria miestnych zemanov.2310 V roku 1601 na trebišovskej časti dediny žilo šesť sedliackych do­ mácností na polovičných usadlostiach a7 želiarskych domácností. Polia piatich usadlostí boli opustené.2311 Na prelome 16. a 17. storočia bol M iglešov stredne veľkou dedinou s poddanskými aj ze­ mianskymi obyvateľmi. Podľa urbára z roku 1601 sedliacke domácnosti na polovičných usadlostiach platili ze­ m epánom ročne po päťdesiat denárov a želiarske domácnosti po dvadsaťpäť denárov. Dve sedliacke dom ácnosti odovzdávali na Veľkú noc spolu dva chleby, osem praclíkov a osem kuracích vajec. Ak pásli svine v dubových lesoch, odovzdávali od prasiec deviatok. Pod­ danské dom ácnosti museli od zemepána odkúpiť pridelené víno a pivo. V 17. storočí sedliaci chudobneli, čo sa prejavilo na znižovaní ich zdaňovania. V roku 1610 boli aj so želiarmi zdanení spolu od 1,5 porty, v roku 1635 len od pol a osm iny por­ ty.2312 V roku 1715 žilo v Milhostove sedem poddanských dom ácností a v roku 1720 osem sed­ liackych dom ácností.2313 Pri Milhostove jestvovali v stredoveku aj dediny Dobrá a Matiasháza, ktoré však zanikli.

nách z rokov 1408 a 1410 o vlastníctve vtedajších dedín stropkovského panstva, založenie m iňovského sídliska spadá medzi roky 1410 a 1430. Len v listinách z roku 1430 sú M iňovce zapísané pod maďarským názvom v zmysle M iňova Poruba. Názov dosvedčuje, že sídlisko založil šoltýs M iňo s poddaným i podľa zákupného práva. Po založení sídliska vznikol aj ľudový názov M iňovec či M iňovce, z kto­ rého pochádzal trvalý maďarizovaný názov M iňoviec. M iňovce založili zaiste Valašsko - rusínski usadlíci, lebo také obyvateľstvo žilo v dedine dokázateľne v 16. storočí.2315 V 15. až 17. storočí patrili M iňovce nepretržite k stropkovskému panstvu.2316 Podľa zápisov v urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 v M iňovciach vte­ dy okrem šoltýsa hospodárilo šesť valašských, rusínskych dom ácností. Zem epánom odvá­ dzali také povinnosti, aké obyvatelia Brezničky.2317 Valašské dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 2,75 porty, v roku 1582 od 2,5 porty. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných osem poddanských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.2318 Na prelome 16. a 17. storočia boli M iňovce m alou dedi­ nou s valašským, rusínskym obyvateľstvom. V prvej polovici 17. storočia vlašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 valachov aj želiarov zdanili spolu od štvrť a osm iny porty, v roku 1635 len valachov od štvrť porty.2319 V roku 1639 žila v M iňovciach len jedna poddanská domácnosť.2320 V druhej polovici 17., alebo začiatkom 18. storočia poddaných pribúdalo a M iňovce bo­ li stredne veľkou dedinou. V roku 1715 žilo v M iňovciach štrnásť poddanských dom ácnos­ tí, v roku 1720 len sedem.2321

MIŇOVCE M iňovce ležia v Ondavskej vrchovine, v doline Ondavy, v nadmorskej výške okolo 175 m. V roku 1430 sa šľachtici z Perina dohodli o dedení panstva Stropkov, na ktorom vtedy jestvovala aj dedina M iňovce.2314V listinách, potvrdzujúcich dedičskú dohodu, sú najstaršie doklady o tejto dedine. Vzhľadom na skutočnosť, že sa M iňovce ešte nevyskytujú v listi-

MIRKOVCE V prvej polovici 13. storočia tento majetok patril šľachticom z M oravian, od roku 1252 ich rodovo príbuzným šľachticom z Bracoviec, vetvám rodu Bogatradvan.2322 V 13. až 16. storočí ho zapisovali pomerne jednotne v tvaroch Merk, Mirk, čo boli maďarizované tvary predpokladaného slovenského názvu Mirkovce, koreniaceho v osobnom mene Mirek či M erk.2323 Jestvovanie tam ojšieho sídliska treba predpokladať aj pred 13. storočím.

2315 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 8 p r e d p o k la d á , že d e d in u z a lo ž ili p od ľa n e m e c k é h o p rá v a , č o n e m o ž n o a r g u m e n ta č n e p o d o p r ie ť . 2316 M O L , D L 2 4 5 4 1 „ M y n o l c z " z r. 1454. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 43 „ M y n o w c z " z r. 1465; 63

2307Z o v á n y i,

P ro te stá n s, s. 129 - 130, 1 33. V a rsik , V z n ik , s. 142. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 123. A d a lé k o k

X X , 1914, s. 155 „ M i g l i c s ( te m p lu m ) lig n e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700.

2308Š O B A

P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 8 „ M o l e n d i n u m in flu v io T o r n a in tra m e ta s ... p o s se ss io n is M i g l e z ...

a n n i h i l a r i ... fe c is s e t" .

2309S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1425, nr. 27. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 4 3 , 63. 23.0 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 14, 167, 2 4 9 , 2 7 0 „ M i g l i z " , „ M y g le s z " . 23.1 M a r s in a , K u šík , U r b á r e II, s. 14 „ M i g l e z " . 2312M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 12; A 2 6 7 7 , s. 4 0 0 . 2313M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186. 2314M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „p o s s e s s io n e s ... „ M in n e w a g a z a " ,

„ M y n o c z " z r. 15 0 6 . Pozri aj n a s l. p o z n á m k y . 2317 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 4 , nr. 4 9 , s. 375 „S e q u u n t u r R u t h e n i" ; s. 388 „ M y n o c z " z r. 1557. Š O B A P rešov, P ete S , i. č . 154, s. 8 „ M y n o c z , R u th e n ic a " . 2318 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 8 , 2 5 0 „ M i n o c " , „ M i n o c h a " . 2319 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 0 ; A 26 7 7 , s. 394 „ M i n o c z " , „ M i n i o c z " . 2320 Š O B A P rešov, Pete S , nr. 3 8 3 , s. 9 „ M i n i o c z , R u t h e n o r u m " . 2321 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186. 2322 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 8 9 , č. 413 „te r r a m M e r k " . 2323 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 3 4 0 - 341 tva r M e r k o d v o d z o v a l o d m e n a M é r k . V a rs ik , O s íd le n ie II,

„ M y n ie w a g a s a " .

s. 4 3 8 - 4 3 9 u v á d z a p ô v o d n á z v o v M ir k o v c e .

336

337

ZEMPLÍN

MODRA

Dedina Mirkovce aj v 14. a 15. storočí patrila Bogatradvanovcom, najm ä vetvám z N iž­ ného Žipova, Čeloviec, Lastoviec a Č o p u.2324 Dedinu Mirkovce od prelomu 14. a 15. storočia tvorili dve sídliská, Nižné Mirkovce a Vy­ šné Mirkovce.2325 O be sídliská dokázateľne jestvovali okolo roku 1441, bývali v nich sed­ liacke dom ácnosti, ktoré boli v roku 1441 zdanené daňou kráľovi od jedenástich p o r t.2326 Neskôr ich obyvatelia opustili alebo vymreli. Okolo roku 1479 aspoň jedno zo sídlisk už bo­ lo opustené, okolo roku 1512 už obidve.2327 Územ né majetky aj neskôr mali názvy bývalých osád, resp. častí Mirkoviec. O zemepisnej polohe Mirkoviec je správa v listine z roku 1362, podľa ktorej dedina M ir­ kovce susedila s dedinou Veľaty.2328 Tam v 13. až 15. storočí dokázateľne jestvovala dedina Mirkovce.

V polovici 16. storočia tam hospodárilo približne desať až pätnásť sedliackych dom ác­ ností. Krátko pred rokom 1567 kráľovské vojsko spustošilo šesť poddanských usadlostí. Po­ lovica poddaných schudobnela a neplatila kráľovi daň. V roku 1567 preto zdanili sedliac­ ke dom ácnosti daňou kráľovi len od troch port, tak isto aj v roku 1582. V roku 1600 m alo sídlisko štrnásť obývaných poddanských domov.2333 Na prelome 16. a 17. storočia boli Močarany stredne veľkou dedinou, pričom mali len poddanské obyvateľstvo. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vte­ dajších sedliakov ako aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len sedliakov od 0,25 porty.2334 Úbytok poddanských obyvateľov a dom ov pokračoval aj neskôr. Na prelome 17. a 18. storočia boli M očarany m alou dedinou. V roku 1715 mali štyri, v roku 1720 už desať sed­ liackych dom ácností.2335

MO ČAKAN Y M očarany sú m iestnou, juhozápadnou časťou M ichaloviec. V roku 1322 kráľ Karol Róbert daroval šľachticovi M ikčovi majetky Pozdišoviec, v su­ sedstve ktorých bola aj dedina Močarany, na ktorú sa však donácia nevzťahovala.2329 Z ob­ sahu listiny je zrejmé, že M očarany s ustáleným chotárom jestvovali aj pred rokom 1322. M očarany sa v latinských písom nostiach zo 14. až 17. storočia vyskytujú pod názvom v tvare Mochar, teda M očiar. Neobyčajne výrečný a jasný názov vystihol to, že v okolí síd­ liska sa rozprestieral močiar. Obyvatelia dediny dostali pom enovanie M očarani, z čoho vznikol trvalý názov Močarany. Močarianske sídlisko založili slovenskí obyvatelia z blízkej staršej dediny, m ožno v 11. - 12. storočí, najneskôr v 13. storočí. O kolo roku 1322 patrili M očarany pravdepodobne ešte kráľovi. Zakrátko ju zabral ale­ bo nadobudol šľachtic M ikčo a pripojil k panstvu Pozdišovce. V roku 1337 už boli M oča­ rany jeho súčasťou.2330 M očarany boli majetkovou súčasťou panstva Pozdišovce aj v 15. až 17. storočí, kedy boli postupne ich zemepánmi najmä šľachtici zo Žbiniec a Šemšeiovci.2331 V M očaranoch bol drevený kostol, v ktorom koncom 17. a začiatkom 18. storočia vy­ sluhovali bohoslužby kazatelia evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.2332

2324 N a g y , C D H A V, s. 2 7 8 , 2 7 9 „ p o s s e s s i o n u m ... M y r k ... M ir k " z r. 1349. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1395, nr. 2 8 „ p o s s e s s i o n u m ... M e e r k " z r. 139 5 . M O L , D L 5 7 4 7 3 ,6 3 5 9 8 ,6 8 8 1 5 „ M y r k " z r o k o v 1 4 1 7 ,1 4 3 6 , 1479. 2325 M O L , D L 9013 „ p o s s e s s i o n u m ... M e r k et a liu s M e r k " z r. 1405. 2326 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ M ir k , n o b iliu m 11".

MODRA Modra leží v strednej časti údolia Cirochy, v nadmorskej výške okolo 210 m. Na modranskej lokalite zvanej Kaštieľ našli archeológovia hradisko z 11.-12. storočia.2336 Hadisko však nevybudovali ani nevyužívali obyvatelia Modry, lebo tá v 11.-12. storočí ešte nejestvovala, ale určite obyvatelia blízkej starobylej dediny, teda Hažínčania, alebo H u­ m enčania. Najstarší písom ný doklad o Modre je z roku 1416, kedy sa aj Modrania zúčastnili na zla­ paní a zajatí obyvateľov Zalužíc vo vihorlatských lesoch.2337 Vzhľadom na uvedené skutočnosti m ožno usúdiť, že modranské sídlisko vzniklo okolo polovice 14. storočia a že ho založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, nem eckého prá­ va. Názov M odra sa najskôr vzťahoval ako chotárny názov na miesto jedinečné niečím fa­ rebne m odrým , m ožno kvitnúcim i rastlinami. Keď na onom mieste založili sídlisko, aj de­ dina dostala názov Modra. Dedina Modra od založenia nepretržite aj v 17. storočí patrila šľachticom Drugetovcom ako majetková súčasť panstva H um enné. Okolo roku 1635 patrila jezuitskému kláštoru v H um ennom . Ak Modru založili podľa nemeckého práva, zaiste si obyvatelia postavili aj kostol, ktorý predpokladáme v 15.-16. storočí, kedy v ňom pôsobili evanjelickí kazatelia.2338 Modranské sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené od 10,75 porty. Deväť že­ liarskych dom ácností daň neplatilo. V roku 1582 zdanili sedliakov od ôsm ich port. Sídlis-

2327 M O L , D L 6 3 5 9 8 „p r e d ii M y r k " z r. 1479; 6 3 6 0 0 „ o c t o lo c a p ia n a seu se ssio n e s jo b a g io n a le s p re d ia le s q u a r u m q u a tu o r in A ls o M y r k a lie v e ro q u a tu o r in F ew lsew M y r k p o s s e s s io n ib u s " z r. 1512. 2328 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 11 „ p o s s e s s io n e m ... M e r k ... in v ic in it a te p o s se ss io n is ... W e le te ... e x is te n te m " . 2329 S e d lá k , R D S 1 II, č . 8 7 9 , s. 3 8 2 „ v illa s M o c h a r " . 2330 N a g y , N S z I, s. 149 „ a d m e ta s M y k c h b a n i M o c h a r n o m in a t i" ( !) ; s. 151 „ p o s s e s s i o n i s ... M o c h a r n u n cu p a te ".

2333M O L , K a m a ra , E 158, A 2 6 7 7 , s. 30 , 176, 251 „ M o c h a r " , „ M o c h y a r " , „ M o c z a r " . 2334T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 50 „ M o c z ia r " ; A 26 7 7 , s. 415 „ M o c z a r " . 2335M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186. 2336 B u d in s k ý - K ríčk a, V .: S lo v a n s k é o s íd le n ie n a s e v e r o v ý c h o d n o m S lo v e n s k u .

In : S lo v e n s k á

a r c h e o ló g ia I X , 1961, s. 3 6 3 . Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 - 38 3 .

2331 N a g y , N S z II, s. 3 4 „ M o c h a a r " z r. 1403. M O L , D L 67438 „ M o c s a r " z r. 1461 /17. s to r o č ia . P o zri aj n a s l. p o z n .

2337S N A ,

2332 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „ M o c s á r (te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700.

2338Z o v á n y i,

H M L e le s. k ., A . a . 1416, nr. 64 „ i n ... M w d u r a ... c o m m o r a n te s " . T a k aj B e ň k o , O s íd le n ie ,

s. 2 5 3 . P r o te stá n s , s. 130. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 123 - 124.

338

339

ZEMPLÍN

MONYAROS

ko malo v roku 1600 obývaných dvadsať poddanských domov, ako aj dva - tri dom y šoltýsov. V 17. storočí m odranské sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov a želiarov spolu od 1,5 porty, v roku 1635 od 0,75 porty.2339 Na prelome 16. a 17. storočia bola Modra stredne veľkou dedinou s roľníckym , sloven­ ským obyvateľstvom. V prvých desaťročiach 17. storočia tam hospodárili štyri domácnosti šoltýsov, okolo ro­ ku 1623 však len dve. Jedna šoltýska usadlosť bola v roku 1623 opustená, podobne ako tri sedliacke. Žili tam však dve šoltýske domácnosti na čiastočných šoltýstvach, ale najm ä štr­ násť sedliackych dom ácností hospodáriacich na celých, polovičných i štvrtinových usad­ lostiach, a deväť želiarskych. Sedliaci mali čiastočne také povinnosti k zemepánom , aké ich súčasníci, napr. v Topoľovke, ale aj jedinečné, teda lám anie kameňa a prípravu bukových dosák.2340 Na prelome 17. a 18. storočia bola Modra m alou dedinou. V roku 1715 v nej žilo len de­ väť, v roku 1720 už dvanásť sedliackych dom ácností.2341

Dedinu M onok nadobudli zemania do vlastníctva v roku 1273.2345 Ich potomkovia tam mali kúrie a názov dediny používali v prídomku. Tamojším zemanom patril M onok aj v 16. storočí.2346 Tvorili m onockú vetvu rodu Bogatradvan. Pravdepodobné jestvovanie kostola v M onoku pred 14. storočím môže preveriť len ar­ cheologický a architektonický výskum. O d 14. storočia je kostol dokum entovaný písom ­ ným i správami. Kostol určite jestvoval okolo roku 1335, avšak stručné zápisy neuvádzajú ani jeho za­ svätenie, ani m eno vtedajšieho farára.2347 Rímskokatolícki farári v ňom pôsobili do druhej polovice 16. storočia. Po nich, dokázateľne od roku 1601 v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí kazatelia.2348 Aj M onok napadli, plienili a vypálili tureckí vojaci. V roku 1567 boli všetky dom y vy­ horené. Sedliaci si postupne vybudovali nové obydlia. V roku 1582 tam ojších sedliakov zdanili daňou kráľovi od trinástich port. Zaiste aj po usadení sa prisťahovalcov počet oby­ vateľov a dom ov narastal. V roku 1600 m al M onok šesťdesiattri obývaných poddanských domov, kostol, faru, školu aj kúriu tamojších zemanov.2349 Na prelome 16. a 17. storočia bol M onok veľkou dedinou, najväčšou v priľahlom okolí. Tradične m al poddanské, zemianske i farské obyvateľstvo. V prvej polovici 17. storočia sedliacki obyvatelia chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 miestnych sedliakov a želiarov zdanili spolu od ôsm ich port, v roku 1635 len od dvoch port.2350 Až po usadení sa prisťahovalcov bol M onok opäť veľkou dedinou na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v ňom žilo šesťdesiat, v roku 1720 päťdesiat poddanských dom ácnos­ tí. V tam ojšom chotári sa nachádzali aj vinice.2351

MOKRANEC O územ nom majetku s takým pôvodným názvom poznáme doklad z roku 1449. Vtedy ho zapísali pod maďarizovaným názvom v zmysle Pustý M okranec.2342 Z latinského i maďarského charakterizovania je zrejmé, že vtedy na onom majetku už sídlisko nejestvo­ valo, lebo ho obyvatelia opustili. V uvedenej listine je majetok zapísaný v poradí medzi dedinami Hernádnémeti a Veľaty. Z toho m ožno usúdiť, že majetok Mokranec ležal pri Hernádnémeti. Na ňom v 14. a za­ čiatkom 15. storočia jestvovalo bližšie neznáme sídlisko.

MONOK (M) M onok leží v južnej časti pohoria Zempléni hegység. Najstaršia správa o M onoku sa nachádza v listine z roku 1258 a všeobecne uvádza, že ta­ mojšie polia susedia s chotárom dediny G olo p .2343 V 13. až 17. storočí zapisovali túto dedinu pravidelne v tvare názvu M onak, zriedkavejšie v tvare M onok. V 14. storočí zriedka použili tvar M anak. Boli to však maďarizované tvary pôvodného slovienskeho názvu M on ik.2344 Treba predpokladať, že tamojšie sídlisko jestvovalo aj pred 13. storočím.

MONYAROS Hodnoverné miesto Leleský konvent v roku 1319 potvrdilo úradné vym edzenie chotá­ ra dediny s maďarským názvom Keresztúr od susediacich dedín Svinice, Krepša, Somotor, Nová Vieska, Svätá Mária a Rad. Západná časť vym edzeného chotára sa dotýkala údolia z maďarizovaným názvom Monyaroser.2352 Základom názvu bolo slovo moňar, ktorým v slovenskom prostredí pom enúvali výrobcu šperkov a názvom M oňári ich sídliská.2353 Po­ maďarčený tvar Monyaros sa vzťahoval k sídlisku a po jeho zániku na priľahlý územ ný m a­ jetok. O nen majetok a údolie sa nachádzali západne od dediny Svinice. Na ňom v 11. - 13. storočí jestvovalo sídlisko výrobcov šperkov v službách uhorských kráľov.

2345 W e n z e l, C D A C I X , s. 37 „ p o r c io n e m ... d e terra M o n a k " . 2346 N a g y , C D H A V , s. 3 3 2 „ d e M a n a k " z r. 1349. W e n z e l, C D A C X I , s. 383 „ d e M o n a k " z r. 1380. 2347 M V H , I - 1, s. 3 4 5 , 361 „d e M o n a k " , „d e M o n k " , „ d e M o n u k " . 2348 M O L , K a m a ra , a 26 7 7 , s. 2 6 3 „ M o n a k h c o n c io n a t o r " z r. 1601. P o zri aj s. 310 z r. 1604. Z o v á n y i,

2339M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 4 3 , 187, 2 5 7 , 4 1 2 ; A 2 6 7 8 , s. 36 „ M o d r a " . 2340M O L , K a m a ra , U et C , fa s c . 109, n r. 2 , s. 154 - 158 „ M o d r a " . 2341 M a g y a r o r s z á g , s, 181, 186. 2342M O L , D L 1 4 244 „p r e d ii P u s ta m a k r a n c z " . 2343W e n z e l, C D A C , V I I , s. 481 „ d e terris M o n a k " . 2344S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 4 9 8 ; II, s. 3 5 0 .

P ro te stá n s, s . 130 u v á d z a k a za te ľo v v r o k o c h 1608 a ž 1662. 2349 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 3 ,1 6 1 , 2 3 9 , 2 6 3 „ M o k o k " , „ M o n a k " . 2350 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2; A 26 7 7 , s. 4 0 3 . 2351 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186. 2352 S e d lá k , R D S 1 II, s. 217, č . 457 „ m e a t u m M o n y o r o s e r " . 2353 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 3 4 9 - 3 5 0 .

340

ZEMPLÍN

MRÁZOVCE

MORAVANY

V roku 1582 sedliakov zdanili od 2,5 porty. Moravianske sídlisko malo v roku 1600 obýva­ ných štrnásť poddanských domov, jednu - dve kúrie, kostol, faru a školu.2360 Na prelome 16. a 17. storočia boli Moravany stredne veľkou dedinou s poddanským, ze­ m ianskym aj farským obyvateľstvom. O d konca 16. a v 17. storočí moravianske sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Prejavilo sa to aj v postupnom znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od 1,25 porty, v roku 1635 zdanili len sedliakov, avšak iba od štvrť a osm iny porty.2361 Po chudobnení a úbytku obyvateľov sa v Moravanoch znižoval aj počet obývaných do­ mov. Na prelome 17. a 18. storočia boli m alou dedinou. V roku 1715 m ali sedem, v roku 1720 osem sedliackych dom ácností.2362 Pri M oravanoch sa v stredoveku nachádzala osada či dedina Šankovce. Tamojšie sídlis­ ko však zaniklo.

Moravany ležia v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na vale Ondavy a Tople, v nadmorskej výške okolo 110 m. Prvá správa o M oravanoch je v listine z roku 1252. Z nej sa dozvedáme, že vtedy patrili bratom Čižovi a Ďapalovi z rozvetveného rodu Bogatradvan, ktorí v M oravanoch aj bý­ vali.2354 Z obsahu listiny je zrejmé, že Moravany boli vo vlastníctve Bogatradvanovcov už v prvej polovici 13. storočia. Písomnosti od 13. do 17. storočia pravidelne uvádzajú názov tejto dediny v tvare Morwa, čo bol jej maďarský úradný názov. Slovenský nárečový názov Moraviany sa do písom ­ nosti dostal až v 18. storočí. Jazykové tvary oboch názvov svedčia, že slovenský aj maďar­ ský názov vznikli súčasne, ale nezávisle na sebe, pričom vyjadrili to, že sídlisko založili Moravania. Boli to nepochybne najmä muži z vojenskými, strážnymi povinnosťami v po­ hraničnom pásme, ktorých zajali alebo prijali a tam usadili arpádovskí králi okolo polovi­ ce 11. storočia, prípadne v 12. storočí.2355 Moravania konali vojensko - strážnu službu najneskôr do prelomu 12. a 13. storočia, pokiaľ bola dedina súčasťou kráľovských majetkov. Moravany boli vo vlastníctve tamojšej vetvy Bogatradvanovcov od prvej polovice 13. storočia nepretržite aj v 17. storočí.2356 O moravianskom kostole sú správy od 14. storočia. Okolo roku 1330 v ňom pôsobil farár Štefan.2357Aj on, podobne ako iní katolícki farári desiatu časť z hodnoty príjm ov od svojich farníkov vyplatil pápežskej kúrii vo francúzskom Avignone. Zo zachovaných správ sa nič nedozvedáme o duchovnom patrónovi kostola, čo tiež sťažuje aspoň približne zistiť čas a okolnosti výstavby farského kostola. Z uvedených správ m ožno predpokladať, že tamojší kostol jestvoval aj pred 14. storočím. V polovici 15. storočia na m iestnom cintoríne stála drevená kaplnka.2358 Katolícki farári v tam ojšom kostole účinkovali do prelomu 16. a 17. storočia. O d začiat­ ku 17. storočia v ňom slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia, ojedinele aj evanjelickí kazatelia augsburského vyznania.2359 Moravianske sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od štyroch port. Pozemky a dom y po štyroch odsťahovaných dom ácnostiach boli opustené. Tri do­ mácnosti boli želiarske, dve služobníčke, iné dve pastierske, takže tie daň kráľovi neplatili.

2354 M a r s in a , C D S 1 II, s. 2 8 9 ,

č.

413 „ C h y s d e M o r o u a ... C h y s c u m

341

MRÁZOVCE Mrázovce ležia v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 240 m. V chotári Mrázoviec na kopci Hradzisko (kóta 286) sa zachovali zvyšky po hrádku a ke­ ramika z 13. - 15. storočia.2363 Tieto pamiatky však nesúviseli so životom obyvateľov Mrá­ zoviec, lebo tie v 13. storočí nejestvovali, ale súviseli s obyvateľmi starobylých Turian. Prvé písomné správy o dedine Mrázovce sa zachovali v listinách z rokov 1408 a 1410 o da­ rovaní panstva Stropkov šľachticom z Perina. Na tom panstve vtedy jestvovali aj Mrázovce.2364 V písom nostiach z 15. - 17. storočia sa vyskytujú najčastejšie pod názvami Mrazouicz, Mrazocz, ktoré boli maďarizovanými tvarmi staršieho slovenského názvu (z, do) Mrázo­ viec. Ten nepochybne korení v priezvisku Mráz, teda priezvisku prvého m iestneho šoltýsa a zakladateľa tam ojšieho sídliska. Na základe uvedených skutočností m ožno predpokladať, že Mrázovce založil šoltýs s pod­ danými podľa zákupného práva v druhej polovici 14., prípadne začiatkom 15. storočia.2365 Mrázovce od svojho vzniku a ešte aj v 17. storočí boli majetkovou súčasťou stropkov­ ského panstva.2366 Zápisy v urbároch stropkovského panstva v druhej polovici 16. storočia inform ujú, že vtedy v Mrázovciach žili šoltýsi a Valašsko - rusínske obyvateľstvo.2367 Povinnosti k zeme­ pánom m ali také, aké obyvatelia Brezničky.

G o p o l fratre s u o in aliis

p o s s e s s io n ib u s su is ... in M o r o u a " . 2355 M a ď a r s k ý n á z o v d e d in y ú p ln e v y v r a c ia p r íp a d n ý p r e d p o k la d , že m o r a v ia n s k e síd lisk o z a lo ž ili

2360 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 0 , 175, 253 „ M o r lo a " , „ M o r u a " .

M o r a v a n ia v d r u h e j p o lo v ic i, n a jm ä v š a k v p o s le d n e j štv r tin e 9. sto r o čia z in ic ia t ív y S v ä to p lu k a .

2361 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 8 ; A 26 7 7 , s. 415.

V ta k o m p r íp a d e b y v z n ik o l v 11. - 12. sto r o č í m a ď a r iz o v a n ý tvar, o d v o d e n ý o d s lo v e n s k é h o

2362 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

p á d o v é h o tv a ru n á z v u (z, d o ) M o r a v ia n , č o sa v š a k n e s ta lo . 2356 W e n z e l, C D A C X I I , s. 36 7 „p o s s e s s io n e s ... h ere d itaria s ... M a r a " z r. 1282. M O L , D L 9 0 8 6 5 „d e M o r w a " z r. 1418. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1466, nr. 26 „ d e M o r w a " z r. 1466. 2357 M O L , D L 31215 „ S t e p h a n u m sa c e r d o te m d e M o r o u a " z r. 1329. M V H I - 1, s. 25 7 , 3 2 8 , 3 4 6 , 362 „ S te p h a n u s s a c e r d o s d e M o r s w a " , „S te p h a n u s d e M o r b a " , „ d e M o r u a " , „ d e M o r w a " z r. 1332 -1 3 3 7 . 2358 M O L , D L 14780 „ i n p o s s e s s io n e M o r w a ... c a p e lla m lig n e a m c u m s e p u ltu r a " z r. 1454. 2359 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 126, 139 ic h u v á d z a z r o k o v 1606 a 1626. A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „ M o r v a ( te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 124.

2363 Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 , 38 3 . 2364 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 , 96 5 7 , 9671 „ a c v i ll i s ... M r a z o u ic z " . M á ly u s z , Z s O II, - 2 . č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714. C s á n k i, c . d ., s. 357. 2365 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 257 p re d p o k la d á , že M r á z o v c e v z n ik li sk ô r a n a s lo v e n s k o m z v y k o v o m p ráve. 2366 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 „ M r a z o lc z " z r. 1430. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 43 „M r a s o w y c z " z r. 1465. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 2367 M O L , K a m a r a , U et C , fa sc. 4 , nr. 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 389 „ M r a z o c z " z r. 1557. Š O B A Prešov, Pete S , i. č . 154 „ M r a z w c z " z r. 1567.

342

343

ZEMPLÍN

MRÁZOVCE

Tamojšie valašské dom ácnosti boli v rokoch 1567 a 1582 zdanené daňou kráľovi od dvoch port. V roku 1600 stálo v sídlisku sedem obývaných poddanských dom ov a zaiste aj dom šoltýsa.2368Vtedy boli Mrázovce m alou dedinou s rusínskym obyvateľstvom. V 17. sto­ ročí poddanské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili valašské aj želiarske dom ác­ nosti spolu od pol porty, v roku 1635 len valašské od osm iny porty.2369 M alou dediny boli Mrázovce aj koncom 17. a začiatkom 18. storočia. V roku 1715 tam žilo päť poddanských dom ácností. Tie sa však zakrátko odsťahovali alebo vymreli. V roku 1720 dedina Mrázovce nejestvovala.2370

H oci Filip Druget v testamente z roku 1330 ustanovil vrátenie M ysliny oprávneným vlastníkom , vykonávatelia testamentu tak neučinili. M yslinu si Filipovi dedičia ponechali a Drugetovcom patrila aj v 17. storočí ako majetková súčasť ich brekovsko - humenského panstva.2376 Myslinské sedliacke domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 3,75 porty. Iných päť dom ácností bolo želiarskych, jedna slobodnícka, ktoré daň neplatili. V roku 1582 zda­ nili sedliakov od 7,25 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných a zdanených deväť pod­ danských dom ov.2377 Pravda, bol tam aj dom šoltýsa alebo richtára, kostol, fara a škola. Na prelome 16. a 17. storočia bola M yslina stredne veľkou dedinou s poddanským i far­ ským slovenským obyvateľstvom. O d prelomu 16. a 17. storočia sedliacke domácnosti v M ysline chudobneli. V roku 1610 boli vtedajší sedliaci aj želiari zdanení spolu od 1,25 porty, v roku 1635 len od štvrť a os­ m iny porty.2378 Bolo to však m im oriadne nepriaznivé obdobie v počte a majetnosti pod­ danských dom ácností. V roku 1623 žili v M ysline dve šoltýske domácnosti, ktorým patrili celé šoltýstva. Pod­ danských dom ácností bolo pätnásť. Z nich deväť sedliackych hospodárilo na celých alebo polovičných usadlostiach, šesť dom ácností bolo želiarskych. Myslinské poddanské do­ m ácnosti m ali k zemepánom podobné povinnosti, aké ich súčasníci v iných roľníckych de­ dinách, napr. v Topoľovke.2379 Aj na prelome 17. a 18. storočia bola M yslina stredne veľkou dedinou. V roku 1715 m a­ la sedemnásť, v roku 1720 pätnásť poddanských dom ácností. Bol tam aj m lyn.2380

MYSLINA M yslina leží medzi juhovýchodným i výbežkami Ondavskej vrchoviny, v strednej časti doliny Ondavky, v nadmorskej výške okolo 190 m. Najstarší, avšak strohý doklad o M ysline pochádza z roku 1307, kedy ju jej vlastník vý­ m enou dal iném u šľachticovi.2371 Na prelome 13. a 14. storočia bola M yslina vo vlastníctve šľachticov. Podľa mena ne­ znám em u vlastníkovi ju odňal šľachtic Filip Druget, vojenský a politický prívrženec kráľa Karola Róberta. Vzhľadom na vývoj politických a mocenských vzťahov v severovýchodnom Uhorsku sa tak m oh lo stať až po víťaznej bitke kráľa nad Om odejovcam i pri Rozhanovciach, teda po lete roku 1312. Filip Druget v testamente v roku 1330 ustanovil, že oném u zema­ novi po jeho smrti (1334) vrátia dedinu M yslinu.2372 V testamente je druhý zápis o tejto dedine. Vo všetkých písom nostiach zo 14. - 17. storočia sa vyskytuje pod názvom Mysle a jeho pravopisných obm enách. Bol to však maďarizovaný názov pôvodného slovenského názvu Myšľa, neskôr M yšlina, ktorý, hoci skomolený, sa do písomností dostal od 17. storočia.2373 Pôvodný názov bol nepochybne totožný s rodovým m enom Myšľa. Aj neskorší názov s koncovkou -in a svedčí nielen o starobylosti názvu, ale aj o rodovom vzťahu nositeľa m e­ na Myšľa k onom u sídlisku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predpokladáme, že dedina Myšľa, M yšlina jestvova­ la pred 11. storočím a patrila k najstaršej slovienskej skupine sídlisk v okolí. V M ysline jestvoval katolícky kostol pravdepodobne pred 17. storočím, avšak časť jeho výstavby a dobu trvania môže osvetliť len archeologický výskum. Doteraz nie sú o ňom známe stredoveké správy.2374Terajší rímskokatolícky kostol pochádza z roku 1725.2375

2368 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 9 , 173, 2 5 0 „ M a r z o lc " , „ M r a z o c z " . 2369 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 0 „ M r a s z u c z " ; A 2 6 7 7 , s. 39 4 „M a r a s o c z " . 2370 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 . 2371 S e d lá k , R D S1 1 , č . 5 2 2 „ c o n c a m b i u m p o s s e s s io n u m ... M is ie " . 2372 Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 4 „p o s s e s s io n e m ... M is s le ... per m e o c c u p a t a m " . 2373 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 4 0 „ M is lie n ie " z r. 1610; A 2677, s. 413 „ M is lin ia " z r. 1635. Ľ u d o v ý n á z o v M y š lin a p o u ž ív a li d o m á c i aj o k o lití o b y v a te lia ešte z a č ia tk o m 2 0 . sto r o čia . M a jt á n , N á z v y , s. 281. O p ô v o d e n á z v u p o zr i Š m ila u e r , V o d o p is , s. 4 2 9 . V a rsik , O s íd le n ie I, s. 2 0 9 , 3 9 4 . 2374 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 4 . A u to r n a s. 251 u v á d z a síce d o k la d z p á p e ž s k ý c h d e s ia tk o v ý c h registrov, ale te n sa v z ť a h u je n a M ic h a lo v c e . 2375 S ú p is 2 , s. 3 4 9 .

2376 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 2 9 „ M y s le " ; A . a. 1548, fa sc. 3, n r. 3 9 ; fa sc. 5, nr. 4 4 „ M y s le " z r. 1548. P ozri aj n a s l. p o z n á m k y . 2377 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 6 , 177, 2 5 6 „ M i s ly e " , „ M is ie " . 2378 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s .4 0 „ M i s li e n i e " ; A 2 6 7 7 , s. 413 „ M is lin ia " . 2379 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c. 109, nr. 2, s. 2 5 - 2 8 „ M is lie n ie " . 2380 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 .

344

345

ZEMPLÍN

NÁDMEZÓ

NACINA VES

V roku 1600 stálo v sídlisku dvadsať obývaných domov,2390 jedna - dve kúrie zemanov, kos­ tol, fara, škola. Na prelome 16. a 17. storočia bola Nacina Ves malým mestečkom, resp. stredne veľkou dedinou so zem ianskym i, farskými, ale najmä poddanskými obyvateľmi. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sed­ liakov, ale aj želiarov zdanili spolu od 1,75 porty, v roku 1635 iba od štvrť a osminy porty.2391 Po úbytku poddanských obyvateľov sa zmenšovalo aj sídlisko. Na prelome 17. a 18. sto­ ročia bola Nacina Ves m alou dedinou. V roku 1715 v nej žili len dve, v roku 1720 štyri sed­ liacke dom ácnosti.2392 Pri Nacinej Vsi jestvovali v stredoveku aj osady, resp. dediny s názvami Čudovce, M iki­ ta, Navalyad a Voliča, ktoré však zanikli.

Nacina Ves leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny, na nánosovom vale Laborca, v nadmorskej výške okolo 123 m. Roku 1254 kráľ Belo IV. dal Gregorovi synovi Nata súvislý územ ný majetok dedín Les­ né, Čemerné (teraz Pusté Čemerné) a na východ po rieku Laborec.2383V juhovýchodnej čas­ ti majetku prv sídlili M ikita a Navalyad, po ktorých dostali názvy rovnomenné osady. Gregor mal päť synov. Jeden z nich bol Čegza (Chegze) a ten mal syna Nata. Po deľbách dedičného majetku Natovi a jeho synom pripadli okrem iných aj majetky Navalyad a M i­ kita. Tí sa na oných majetkoch usadili a ich názvy striedavo používali v druhej polovici 14. storočia v prídom ku.2384 Maďarizovaný názov Nacinej Vsi najskôr poznáme v ich prídomku z roku 1370.2385 Slovenský názov Nacina Ves vznikol v slovenskom prostredí od ľudového názvu Nata, teda Naca, syna Čegza v polovici 14. storočia. Maďarizovaný tvar má typickú podobu maďarského názvu zemianskej dediny. Nacina Ves vznikla ako zemianska osada na prelome 13. a 14. storočia, pričom sídliskovo nadväzovala na staršie osady M ikita a Navalyad z prvej polovice 13. storočia V Nacinej Vsi, v staršej miestnej časti Navalyad, stál kostol už v 14. storočí. Tento kos­ tol, zasvätený Všechsvätým, bol filiálnym kostolom farského kostola v Lesnom. Z iniciatí­ vy zemanov z Nacinej Vsi jágerský biskup povýšil v roku 1443 filiálny kostol na farský.2386 Zemania darovali kostolu pozem ky dvoch sedliackych usadlostí a čiastku z výnosu dvoch miestnych m lynov na Laborci.2387Rímskokatolícki farári v ňom pôsobili do polovice 16. sto­ ročia. V 17. a začiatkom 18. storočia bol v Nacinej Vsi drevený kostol, patriaci evanjelikom augsburského vyznania.2388 N acinou Vsou tiahla krajinská cesta v smere juh - sever. Zemania Čontošovci sa usilo­ vali využiť túto okolnosť k mestskému vývoju Nacinej Vsi. Z ich iniciatívy uhorský guber­ nátor Já n z Huňadu v roku 1448 povolil konanie trhu v stredu a jarmoku na sviatok 10 tisíc martýrov (22. júna) v Nacinej V si.2389 Nem ožno síce priamo dokázať konanie trhu a jarmoku v Nacinej Vsi, avšak jej vývoj ako mestečka treba predpokladať v druhej polovici 15. a v 16. storočí. V roku 1567 boli tamojšie roľnícke, m ožno už opäť sedliacke dom ácnosti zdanené od dvoch port. Štyri dom ácnosti mali vyhorené dom y a dve si stavali nové domy, takže daň neplatili. Iné dve dom ácnosti boli želiarske. V roku 1582 zdanili roľníkov od štyroch port.

2383 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 321 - 3 2 2 , č . 4 6 3 .

NÁDMEZÓ K hradnému panstvu Lipovec patrilo rozsiahle územie, ktorého juhozápadná časť ležala v Šarišskej župe a severovýchodná časť v Zemplínskej župe. Na zemplínskej časti sa nachá­ dzala osada alebo dedina s takým maďarizovaným názvom, o ktorej je doklad z roku 1282.2393 Jej maďarizovaný názov bol zložený zo slov nád = trstina a mezó = pole. Pôvodný ľu­ dový názov korenil v slove tŕstie a m ohol mať tvar napr. Trstené. V uvedenej listine je dedina zapísaná v poradí medzi Čaklovom a Soľou. Tam v 13. sto­ ročí jestvovala táto osada či dedina.

ŇAGOV Ňagov leží v západnej časti Laboreckej vrchoviny, nadmorskej výške okolo 372 m . Najstaršie správy o Ňagove sú v m andátoch kráľa Ferdinanda 1. z rokov 1543 a 1548 o riešení vlastníckych vzťahov Drugetovcov k majetkom humenského panstva, na ktorom už skôr jestvovala dedina Ňagov.2394 Založil ju nepochybne šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva v 15., prí­ padne v prvej tretine 16. storočia na územ í humenského panstva, patriacom Drugetovcom. Jej názov pravdepodobne korení v priezvisku zakladateľa a prvého šoltýsa. Dedina Ňagov bola vo vlastníctve Drugetovcov aj v 17. storočí. Kostol v nej jestvoval m ožno už v 16. storočí, dokázateľne od prvej štvrtiny 17. storočia, lebo prvého tam ojšieho pravoslávneho farára poznáme z roku 1623. O d polovice 17. sto­ ročia tam pôsobili uniatskí, neskôr gréckokatolícki farári.2395

2384 N a g y , N S z I, s. 2 5 8 . P o d r o b n e jš ie p o zr i pri o s a d á c h M ik ita a N a v a ly a d . 2385 N a g y , N S z I, s. 37 0 „ n o b ile s d e ... N a t a fo l u a " . Po zri aj S N A , N á ta fa lu š i N V , F asc. I, nr. 2 8 „ d e N a t h a fa lu a " z r. 1390. 2386 S N A , N á ta fa lu š i N V , F asc. II, nr. 2 5 „e c c le s ia m in ... N a th a fa lw a in h o n o r e o m n i u m s a n c to r u m ... p riu s fu it c a p e lla filia lis ... in e c c le s ia m m a tr ic e m e t p a r o c h ia le m c o m m u t a r e " . 2387 T a m ž e , Fa sc. II, n r. 4 1; F asc. III, n r . 2 , 2 4 . 2388 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „N a ta fa lv a (te m p lu m ) lig n e u m Iu th e r a n o r u m " z r. 1700. 2389 S N A , N á ta fa lu š i N V , F a sc . II, nr. 33 „ f ó r u m e b d o m o d a le in ... N a th a fa lw a ... s in g u lis feriis q u a r tis "; nr. 3 4 „ f ó r u m N a t h a fa lw a " .

a n n u a le siv é n u n d in a s in fe stiv ita tib u s d e c e m m ilia m ilit u m m a r tir u m ... in

2390M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 4 ,1 7 6 , 2 5 2 „ N a t a fa lu a " . 2391T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 47; A 2 6 7 7 , s. 415. 2392M a g y a io is z á g , s . 1 8 1 ,1 8 7 . 2393W e n z e l, C D A C I X , s. 341 „ c a m p o s q u i s u n t in m a g n a s ilv a , 2394S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 29 „ i n p o s s e s s io n ib u s

q u o r u m n o m in a s u n t .... N a d m e z e u " . ... N y a g o " ; A . a . 1548, F asc. 5, n r . 44

„ N y a g h o " . T a k aj B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 8 .

2395M O L ,

K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2, s. 276 „ N y a g o ... P a p sa gh , p o p S a u k o I u a n " . Š O B A Prešov,

D ru g e t H , i. č. 277, s. 81 z r. 1657. S ú p is 2, s. 351 u v á d za , že terajší kostol p o c h á d z a z k o n c a 18. sto ročia .

346

347

ZEMPLÍN

NAGYMEZÓ

Ňagovské valašské dom ácnosti platili v roku 1567 daň kráľovi od šiestich port. Tri vte­ dajšie želiarske dom ácnosti daň neplatili. V roku 1582 valachov zdanili od štyroch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsať poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.2396 M ožno tam bol aj kostol, ale vtedy nemal m iestneho farára. Na prelome 16. a 17. storočia bol Ňagov stredne veľkou rusínskou dedinou. Valašské dom ácnosti však aj pre preľudnenosť chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj že­ liarov zdanili spolu od 1,5 porty, v roku 1635 od jednej porty.2397 Okolo roku 1623 boli v dedine dve šoltýstva, deväť valašských, šesť želiarskych dom ác­ ností a baťko s rodinou. Zem epánom Drugetovcom vyplácali daň a dávky zvyčajné vo va­ lašských dedinách, napr. ako v Habure.2398 Aj v Ňagove v 17. storočí pribúdalo obyvateľov, o čom svedčia údaje z roku 1657. Vtedy na dvoch šoltýstvach žilo sedem rodín, na farskom štyri rodiny, na siedmich celých valaš­ ských usadlostiach devätnásť rodín, napokon dve želiarske rodiny.2399 V roku 1715 žilo v Ňagove dvadsaťštyri poddanských domácností, v roku 1720 však dvadsaťjeden. K dedine patril aj m lyn.2400

Pravdepodobne v polovici 14. storočia z iniciatívy zemanov postavili v dedine kostol. Priľahlá časť dediny po kostole dostala maďarský názov v zmysle Kostolný Cigán, používa­ né v druhej polovici 14. storočia. Aj v tej časti sa nachádzala kúria miestnych zemanov.2406 V tam ojšom farskom kostole, dokázateľne od roku 1584 vysluhovali bohoslužby evanje­ lickí reformovaní kazatelia.2407 Až od 16. storočia sa pre túto dedinu zaužíval úradný, maďarský názov v zmysle Veľký Cigán. V roku 1567 tamojšie sedliacke domácnosti vyplatili daň kráľovi od šiestich port. Iných deväť dom ácností bolo želiarskych, tie daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdanili tiež od šiestich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných tridsaťdva poddanských domov, kostol, faru a školu.2408 Na rozhraní 16. a 17. storočia bol Nagy Cigánd veľkou dedinou s poddanskými a far­ skými obyvateľm i. Poddanských obyvateľov však ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 ta­ mojších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 2,75 porty, v roku 1635 od dvoch port.2409 V 17. storočí, ale najmä začiatkom 18. storočia ubúdalo poddanských dom ácností a obý­ vaných domov. V roku 1715 tam žilo šesť, v roku 1720 už desať sedliackych dom ácností.2410

NAGY CIGÁND (M) NAGYMEZÓ Nagy Cigánd sa nachádza v juhovýchodnej časti Medzibodrožia, na vale Tisy. O tam ojšom chotári, menovite lese je doklad z roku 1258.2401 Tamojší majetok, resp. je­ ho časť nadobudol pred rokom 1289 šľachtic M ikuláš z rodu Tomaj. V roku 1289 dal M i­ kuláš polovicu cigándskeho majetku ako veno dcére a zaťovi Korrardovi.2402 Z obsahu uve­ dených listín je zrejmé, že na tam ojšom územ nom majetku jestvovalo sídlisko v polovici 13. storočia, prípadne skôr. Hoci je evidentné, že základná časť názvu majetku a sídliska bola totožná s m enom či pre­ zývkou Cigán, nejasný zostáva vzťah nositeľa toho mena k majetku a sídlisku. M ožno bol za­ kladateľom sídliska zeman s takou prezývkou, prípadne sa tam trvalejšie zdržiavala skupina prisťahovaných Cigánov.2403V oboch prípadoch sídlisko vzniklo v prvej polovici 13. storočia. V 14. storočí m ali v dedine kúrie potomkovia i dedičia pôvodných zemianskych vlast­ níkov, ale aj dedičia Korrarda.2404 V 15. storočí patrila dedina šľachticom z Bačky, v 16. sto­ ročí postupne šľachticom z Vojky, Šerédiovcom, Balašovcom i zem anom z Čopu, v 17. sto­ ročí M agočiovcom aj iným šľachticom.2405

O osade alebo dedine s maďarizovaným názvom v zmysle Veľké Pole sú doklady z ro­ kov 1293 a 1299.2411 Jej zemepisnú polohu m ožno približne určiť na základe informácie v listine z roku 1293, podľa ktorej tamojšie pozemky susedili so žbinským a lastomírskym chotárom .2412 Z toho je zrejmé, že sa predpokladané sídlisko nachádzalo medzi Žbincam i a Lastomírom.

NAGY ROZVÁGY (M) Nagy Rozvágy leží vo východnej časti Medzibodrožia. Pri dedine sa nachádzajú zbytky po pravdepodobne staromaďarskom pohrebisku z 10. storočia.2413 Kráľ Belo IV. v roku 1258 daroval viacerým zemanom rozvágysky a horešský majetok, ktoré vtedy údajne nem ali poddanských obyvateľov.2414 Napriek úplnej opustenosti v roku

2396 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 6 , 182, 2 5 4 „ N y a g o " . 2397 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 1; A 2 6 7 7 , s. 4 0 8 . 2398 M O L , K a m a ra ,

U et

C , fa s c . 109, n r .2 , s. 276 - 2 7 8 .

2406 N a g y , Z V

III, s. 6 4 9 „ d e E g h a z a s z y g a n " z r. 1376. S N A , H M

L e le s. k ., A . a. 1377, n r . 22

„ p o s s e s s io n e m ... E g h a z a s z y g a n " z r. 1377.

2399 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 7 , s. 81 - 8 2 „ N i a g o v " .

2407 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 123. T ô r té n e lm i Tár 7 ,1 9 0 6 , s. 97.

2400 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 187.

2408 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 4 ,1 9 4 , 2 4 3 , 2 7 2 „ N a g y C z i g a n " , „ N a g h C h y g a n " , „ C z i g a n y " .

2401 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , nr. 5 2 „ s ilv a Z y g a n " . S e n tp é te r y , R R S A I , č . 1186.

2409 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 6 ; A 26 7 7 , s. 418 „ N a g y C z i g a n i " , „ N a g y C z ig a n d " .

2402 V a rjú , L B , I, s. 127 „ d i m i d i e t a t e m ... terrae ... a c q u isita e , Z y g a n n o m in a t e " . P o zri aj s. 22 .

2410 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 .

2403 P ozri H o r v á th o v á , M .: C i g á n i n a S lo v e n s k u . B ratislava 1964, s. 96 a n .

2411 N a g y , C D P V I I I , s. 325 „p o s s e s s io n is N o g m e z e u " ; s. 3 9 8 „ i n terris N o g m e z e u " .

2404 V a rjú , LB I, s. 5 6 ,1 2 3 ,1 2 6 „ d e Z y g a n " z r. 1 3 2 7 ,1 3 4 2 . S N A , H M Leles. k ., A . a . 1377, nr. 2 2 „d e Z y g a n " z r. 1377.

2412 T a m ž e , s. 3 2 5 „ d e ip sa terra N o g m e z e u d im id ie ta s a parte terre C h e b restaret ... et n o n ... ad

2405 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , nr. 6 0 „p o s s e s s io n is ... Z u g a n " z r. 1437. M O L , D L 14738

2413 V alter, H is to ir e , p r ilo ž e n á m a p k a .

„ Z y g a n " z r. 1453; 57821 „ Z y g a n " z r. 1498.

p o s s e s s io n e m L e z te m e r " .

2414 M a r s in a , C D S 1 ,1 , s. 418,

č.

603 „terras R o z u a d ... v a c u a s et h a b ita to r ib u s p e n itu s d e s titu ta s " .

ZEMPLÍN

NAVALYAD

1258 a krátko pred tým rokom, nem ožno pochybovať o jestvovaní rozvágyskeho sídliska dávnejšie skôr. Je pravdepodobné, že sídlisko spustošili Tatári pri vpáde do Uhorska na jar v roku 1241. Základný názov dediny zapisovali v 13. storočí v podobe Rozuad, od polovice 14. storo­ čia Rozuag, Rozuagi. Boli to maďarizované tvary staršieho slovenského názvu Rozvadze.2415 Slovenský nárečový názov sa najmä medzi ľudom používal aj neskôr a zaznamenali ho eš­ te koncom 18. storočia.2416 Jestvovanie tam ojšieho slovienskeho sídliska treba predpokladať nielen pred 13., avšak aj pred 11. storočím. V jeho susedstve sa možno koncom 9., prípadne v 10. storočí usadilo staromaďarské obyvateľstvo, ktoré si osvojilo vtedajší sloviensky názov sídliska. Dedina Rozvágy s priľahlým územ ným majetkom obhospodarovaným tam ojším i pod­ daným i patrila do roku 1258 uhorským kráľom. V roku 1258 kráľ majetok daroval zema­ nom a ich poddaní vybudovali nové sídlisko. Po založení ďalšieho sídliska na rozvágyskom majetku sa pre staršie väčšie sídlisko zaužíval názov v zmysle Veľký Rozvágy, písom ne do­ ložený od druhej polovice 14. storočia. Aj zemania si tam dali vybudovať kúriu a v 14. sto­ ročí názov dediny používali v prídom ku.2417 V 16. storočí dedina patrila zem anom Moreovcom. Prípadné jestvovanie kostola pred 14. storočím môže potvrdiť len archeologický vý­ skum. Kostol je písom ne dokum entovaný od 14. storočia a zasvätený bol Sv. Františkovi. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom postupne pôsobil farár Pavol či Peter a po ňom D o ­ m inik.2418 O d začiatku 17. storočia v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia. Ešte na prelome 17. a 18. storočia bol kostol drevený.2419 Nagyrozvágyske sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 5,5 porty. Iných deväť dom ov a usadlostí bolo opustených, avšak desať dom ácností bolo že­ liarskych a tie daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od troch port. Sídlisko malo v ro­ ku 1600 obývaných dvadsaťpäť poddanských domov, bol tam aj kostol, ale vtedy nem al vlastného kazateľa.2420 Na prelome 16. a 17. storočia bol Nagy Rozvágy stredne veľkou dedinou s poddanským i farským obyvateľstvom. Poddanských domácností však ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od dvoch port, v roku 1635 len sedliakov od jednej porty.2421

NAVALYAD

348

Na prelome 17. a 18. storočia bol Nagy Rozvágy m alou dedinou. V roku 1715 v ňom ži­ li dve, v roku 1720 tri sedliacke dom ácnosti.2422

349

M už s tak zapísaným m enom a príbuzným i, prípadne spoločníkm i býval v prvej polo­ vici 13. storočia na územ í, ktoré bolo vtedy súčasťou chotára Lesného alebo Čem erného (Pusté Čem erné). Keď v roku 1254 tieto majetky kráľ Belo IV. daroval Gregorovi synovi Nata, Navalyad tam už nežil.2423 Napriek tom u územ ný majetok, na ktorom onen m už býval, dostal po ňom názov, ktorý sa vyskytuje v písomnostiach zo 14. až 15. storočia.2424 Jedna vetva zemanov z Lesného si na tom majetku dala postaviť kúrie, bývala tam a názov Nava­ lyad používala v 14. storočí v prídom ku.2425 Boli to najmä synovia Gregorovho vnuka, ze­ mana Nata. Tí však v druhej polovici 14. storočia striedavo používali v prídomku názov N a­ valyad aj maďarizovaný názov Nacinej Vsi.2426 Z toho vyplýva, že pre sídlisko i majetok Navalyad sa od polovice 14. storočia úradne používal aj maďarizovaný názov Nacinej Vsi. Ten sa od 16. storočia stal jediným úradným názvom dediny Nacina Ves, predtým zvanej Navalyad. V osade z iniciatívy zemanov pravdepodobne začiatkom 14. storočia postavili kostol, za­ svätený Všetkým Svätým. Podľa dohody zemanov z Lesného a ich vetvami z Čem erného, Navalyadu a M ikitu v roku 1357 mal byť kostol premiestnený medzi susediace osady, teda medzi Navalyad a M ikitu .2427

NAUAZMONOSTORA Zem anom z Kožuchova patrili v 14. - 15. storočí nielen majetky v Kožuchove, Stanči, Branči, ale aj majetok s takým neobvyklým a nejasným názvom, ktorý poznám e len v maďarizovanej podobe z roku 1414.2428 Za predpokladu, že v prvej štvrtine 15. storočia na onom územ nom majetku jestvovalo sídlisko, jeho polohu treba hľadať v susedstve spom ínaných dedín.

NECHVÁLOVA POLIANKA Nechválova Polianka leží v strednej časti Laboreckej vrchoviny v doline Nechválky, vý­ chodného prítoku Udavy, v nadmorskej výške okolo 320 m. Východiskom k poznaniu okolností založenia tejto dediny sú nasledujúce skutočnosti. Vo viacerých písom nostiach z polovice 16. storočia o dedinách na hum enskom panstve sa

2415 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 129; II, s. 4 5 3 . V a rsik , O s íd le n ie III, s. 487. 2416 K o r a b in sk y , G e o g r a p h is c h , s. 6 0 9 „W e lk a R o z v a g y a " . N a k o n c i k n ih y v d r u h o m registri „W e lk á R o zw a d ya ". 2417 S e d lá k , R D S 1 II, s. 2 1 3 , č . 4 5 0 „d e R o z u a d " z r. 1319. A M K o šice , Taj á r c h ., T Je s z e n e i 13 „d e R u s u a d " z r. 134 4 . 2418 M V H I - 1, s. 2 5 1 , 3 31, 3 4 5 , 361 „P . sa ce rd o s S a n c ti F r a n cisci d e R o s o a d " , „ D o m i n i c u s d e B o s u a d " , „d e B u su a d ", „d e R osu a d ". 2419 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 1 32. T ô r té n e lm i Tár 7 ,1 9 0 6 , s. 9 6 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 157 „ R o z v a d u tra q u e (te m p lu m ) lig n e u m c a lv in ia t a r u m " z r. 1700.

2421 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 6 ; A 2 6 7 7 , s. 418 „ N a g y R o z v á g y " .

č. 4 6 3

„te rr a ru m ... in q u ib u s ... N a u a ly a d a n tea r e s id e b a n t" .

2424 N a g y , N S z I, s, 261 „p o s s e s s io n e s N a u a ly a d " z r. 13 3 5 . S N A , N á ta fa lu š i N V , Fa sc. III, nr. 66 „ p o s s e s s io n e s ... N y a w a ly a d " z r. 1 4 8 9 .0 z e m e p is n e j p o lo h e p o z r i N a g y , N S z I, s. 2 6 6 ,2 6 9 . Š m ila u e r , V o d o p is , s. 2 3 8 - 2 3 9 . 2425 N a g y , N S z I, s. 2 3 8 „d e N a u a la d " z r. 1351; s. 2 5 8 „d e N a u a ly a d " z r. 1357. 2426 S N A , N á ta fa lu š i N V , F a sc. I, n r . 2 4 ,2 6 „ d e N a u a ly a d " z r. 1373 a 1377; nr. 28 „d e N a t a fa lu a " z r. 1390. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1 3 9 2 , nr. 8 „d e N a u a ly a d ... d e N a t h a flu a " z r. 1392. 2427 N a g y , N S z I, s. 2 6 9 „c a p e lla m

in ... p o ssessio n e N a u a ly a d a d titu lu m

O m n iu m

S a n c to r u m

c o n s tr u c ta m , a b in d e rem overe, et ad c o m m u n e m lo c u m asportare, i n t e r ... d uas p ossession es Io ca re."

2420 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 6 , 194, 2 4 2 „ N a g y R o z u a g i" , „ N a g h R o z u a g h " .

2422 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 187.

2423 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 3 2 2 ,

___

2428 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1414, nr. 4 9 „ N a u a z m o n o s t h o r a ... p o s s e s s io n u m " . P ozri tie ž A . a. 1421, n r . 14.

350

ZEMPLÍN

NIŽNÁ JABLONKA

nevyskytuje, nepochybne preto, že vtedy ešte nejestvovala. Prvý doklad o nej je z roku 1567, kedy boli tamojší poddaní už zdanení daňou kráľovi, pričom bola súčasťou krajne, teda čas­ ti hum enského panstva, najm ä s rusínsko - valašskými obyvateľm i.2429 Z toho vyplýva, že založenie sídliska m ožno predpokladať pred rokom 1555. V písom nostiach z druhej polovice 16. storočia sa vyskytuje pod názvami Polianka, N e­ chváľ a v stotožňujúcom spojení oboch názvov.2430 Z toho vychodí, že sídlisko založili na mieste či polohe zvanej Polianka, ako ju pomenúvali obyvatelia zo staršej susednej dediny, teda Zubného alebo Papína. Nechváľ bol zaiste prvý miestny šoltýs a spoluzakladateľ de­ diny.

NIŽNÁ JABLONKA

Na základe zistených skutočností m ožno konštatovať, že Nechválovu Polianku založil šoltýs Nechváľ s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva v prvej polovici päťdesia­ tych rokov 16. storočia. Dedinu založili z podnetu alebo súhlasu šľachticov Drugetovcov na ich územ nom m a­ jetku. Im patrila aj v 17. storočí ako majetková súčasť humenského panstva. V roku 1567 b oli tam ojšie valašské dom ácnosti zdanené od 5,75 porty a v roku 1582 od dvoch port. V súpise zdanených poddanských dom ov v roku 1600 sú dva zápisy o zda­ není poddaných v dedine Polianka. Najprv s trinástim i, nižšie s desiatimi obývaným i a zdaneným i dom am i. Nepodarilo sa zistiť, či ide o dve dediny alebo jeden zo zápisov je chybný.2431 V roku 1610 zdanili vtedajšie valašské, ale aj želiarske domácnosti spolu od 1,5 porty, v roku 1635 len od štvrť a osm iny porty.2432 V dedine postavili pravoslávny kostol pravdepodobne začiatkom 17. storočia. Jestvoval určite pred rokom 1623, ale v tom roku nem al vlastného farára. O d polovice 17. storočia v ňom pôsobili uniatskí, neskôr gréckokatolícki farári.2433 O kolo roku 1623 v Nechválovej Polianke hospodárila jedna šoltýska domácnosť a se­ dem valašských, pričom iných osem pred rokom 1623 dedinu opustilo. Obyvatelia odo­ vzdávali zem epánom takú daň a valašské dávky, aké napr. obyvatelia v Habure.2434 Začiatkom 17. storočia bola Nechválova Polianka stredne veľkou dedinou s Valaš­ sko - rusínskymi obyvateľm i. Obyvateľov však pribúdalo, takže v roku 1657 na šoltýstve ži­ lo dvanásť rodín, na farskom dve rodiny, na dvanásť celých valašských usadlostiach dvad­ saťtri rodín, napokon aj dve želiarske rodiny.2435 Aj na prelom e 17. a 18. storočia bola Nechválova Polianka stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 m ala po pätnásť poddanských dom ácností a v dedine bol aj m lyn .2436

2429MOL, Kamara, A 2677, s. 50 „Craynia dominorum Homonensium... Polyanka". Beňko, Osídlenie, s. 270 ako najstarší uvádza doklad z r. 1569. Krajeznavčyj, s. 450 tiež chybne doklad z roku 1547. 2430MOL, Kamara, A 2677, s. 63 „Nechualy alio nomine Polianka" z r. 1570. 2431MOL, Kamara, A 2677, s. 50, 190, 257, 259 „Polyanka", „Nechwaly", „Polianka". 2432Tamže, A 2678, s. 34 „Polianka"; A 2677, s. 409 „Niecaval Polianka". 2433MOL Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 209 „Polianka ... Battykosagh. Pop Iuan egesz papsagh de eppen puszta" z r. 1623. ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 277, s. 62 z r. 1657. 2434MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 209 „Polianka". 2435ŠOBA Prešov, Druget H , i. č. 277, s. 62 - 64 „Polianka“. 2436Magyarország, s. 181, 187.

351

Nižná Jablonka leží v severnej časti Laboreckej vrchoviny, v hornej časti doliny Udavy, v nadmorskej výške okolo 334 m . O Nižnej Jablonke je najstarší doklad v mandáte kráľa Ferdinanda I. z roku 1543, kto­ rým poveril Leleský konvent, aby vyšetril nezhody rodín Drugetovcov o majetkové podie­ ly na hum enskom panstve, teda aj o vlastníctvo Nižnej Jablonky.2437 Základná časť názvu dediny, teda Jablonka, svedčí o tom , že sídlisko vzniklo na mieste už prv pom enúvanom týmto názvom. Rozlišujúcu časť názvu, teda Nižná v 16.-17. storočí prekladali do maďarčiny. Z vývoja osídlenia priľahlého okolia m ožno usúdiť, že Nižnú Jablonku založili v 15. sto­ ročí usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, valašského práva. N ižná Jablonka od založenia nepretržite aj v 16. a 17. storočí patrila Drugetovcom , ako majetková súčasť ich hum enského panstva.2438 Obyvatelia si najneskôr v 16. storočí postavili pravoslávny kostol, o ktorom sú doklady z roku 1601.2439 O d prvých desaťročí 17. storočia už nemal vlastného farára a neskôr spus­ tol. Tamojšie valašské dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 3,5 porty. Tri dom ácnosti želiarov daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdanili tiež od 3,5 porty. Miestne sídlisko m alo v roku 1600 obývaných štrnásť poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov. Pravda, bol tam aj kostol a dom pravoslávneho farára.2440 Na prelome 16. a 17. storočia valašské domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo aj v zníže­ ní ich zdaňovania. V roku 1610 vtedajších valachov aj želiarov zdanili od jednej porty, v ro­ ku 1635 od štvrť porty.2441 O kolo roku 1623 v dedine hospodárili dve domácnosti šoltýsov, päť valašských, sedem želiarskych dom ácností. Zaiste mali aj kostol, avšak vlastného farára v dedine nem ali. O b y­ vatelia m ali ku zemepánom také povinnosti, aké v iných valašských dedinách, napr. v Ha­ bure.2442 Začiatkom 17. storočia bola Nižná Jablonka stredne veľkou dedinou s tradične valaš­ ským, rusínskym obyvateľstvom, ktorého počet vzrastal. V roku 1567 na dvoch šoltýstvach žilo trinásť rodín, na šiestich celých valašských usadlostiach štrnásť rodín, napokon aj tri želiarske rodiny.2443 V roku 1690 patrili dve šoltýstva desiatim rodinám . Valašských dom ácností bolo trinásť. Z nich jedna hospodárila na celej usadlosti, dve na polovičných, osem na tretinových a dve na štvrtinových usadlostiach. Súčasťou dediny bol aj vodný m lyn a píla.2444 2437SNA, HM Leles. k., A. a . 1543, nr. 29 „in possessionibus... Also Jablonka". Tak aj Beňko, Osídlenie, s. 269. Krajeznavčyj, s. 453 chybne uvádza doklad z roku 1436. 2438SNA, HM Leles. k., A. a. 1548, Fasc. 3, nr. 39; Fasc. 5, nr. 44 „Also Jablonka" z r. 1548. Pozri aj naši. poznámky. 2439MOL, Kamara, A 2677, s. 266 „Also Jablonka, battiko". 2440MOL, Kamara, A 2677, s. 47,184, 255 „Also Jeblonka", „Also Iablonka". 2441Tamže, A 2678, s. 33; A 2677, s. 408. 2442MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 271 „Also Jablonka". 2443ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 277, s. 98 - 100 „Also Jablonka". 2444ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 278, s. 124 - 125, 155 „Alsó Jablonka".

352

353

ZEMPLÍN

NIŽNÁ SITNICA

Zemepáni Drugetovci zriadili v dedine m ýtnicu, o ktorej je doklad z roku 1657. V roku 1715 žilo v Nižnej Jablonke štrnásť, v roku 1720 len deväť poddanských dom ác­ ností.2445

Nižnooľšavských sedliakov zdanili v roku 1567 daňou kráľovi od 2,5 porty, v roku 1582 od štyroch port. V sídlisku stálo v roku 1600 obývaných dvadsať poddanských domov, je­ den - dva dom y šoltýsov, m ožno aj kostol.2452 Na prelome 16. a 17. storočia bola Nižná Oľšava stredne veľkou dedinou so slovenským, najmä poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli a ubú­ dalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty. V roku 1623 bolo sedem sedliackych domácností, hospodáriacich na štvrtinových usadlostiach. V roku 1635 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 0,25 porty.2453 Na prelome 17. a 18. storočia bola Nižná Oľšava malou dedinou. V roku 1715 v nej žilo osem, v roku 1720 len päť poddanských dom ácností.2454

NIŽNÁ OĽŠAVA Nižná Oľšava leží v dolnej časti údolia Oľšavky, pravého prítoku strednej Ondavy, v nad­ morskej výške okolo 175 m. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 14. storočia trvali spory medzi šľachticmi z Roz­ hanoviec, vlastníkm i panstva Čičava, na jednej strane, na druhej strane Rolandom synom M ikča, vlastníkom panstva Stropkov, o hranicu medzi ich panstvami. V tej súvislosti Spiš­ ská kapitula v roku 1356 potvrdila vymedzenie onej hranice, ktorou bol potok Oľšava.2446 Šľachtici Cudarovci sa v 80. rokoch 14. storočia usilovali územne rozšíriť panstvo M a­ kovica zabratím Vyšnej Oľšavy, Ruského Kručova, severnej časti Lom ného a v 90. rokoch aj Nižnej Oľšavy. Ich úsiliu a počinom sa bránili šľachtici z Rozhanoviec, vlastníci panstva Čičava. V súvislosti so súdnym riešením sporu o vlastníctvo tých aj iných dedín vznikli od roku 1391 prvé priame doklady o dedine Nižná Oľšava.2447 Dedina dostala základný názov prevzatím staršieho nárečového názvu údolia Oľšava, charakteristického častým výskytom stromu jelša. V písom nostiach sa však vyskytuje len pod rozšíreným názvom Nižná Oľša­ va, pravda, v maďarskom preklade. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, vývoj osídlenia doliny Ondavy, ale aj na jej ná­ zov m ožno predpokladať, že tam jestvovalo sídlisko už pred 14. storočím. Treba však pri­ pustiť, že jestvujúcu osadu zväčšili noví usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, nemeckého práva okolo polovice 14. storočia. Za menej pravdepodobnú považujeme možnosť, že de­ dinu založil šoltýs s prisťahovalcami. Faktom však je, že šoltýsi pôsobili v Nižnej Oľšave eš­ te v 16. storočí. Nižná Oľšava aj v 15. - 17. storočí patrila k hradnému panstvu Čičava, neskôr Vranov, ako majetok šľachticov z Rozhanoviec, Bátoriovcov a ich dedičov.2448 V Nižnej Oľšave bol kostol zaiste v 16. storočí, dokázateľne v prvej polovici 17. storočia. V prvej štvrtine 17. storočia v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí kazatelia.2449 V druhej polovici 15. storočia hospodárilo v Nižnej Oľšave súčasne okolo osem sed­ liackych dom ácností. Po odsťahovaní sa a vymretí piatich dom ácností tam v roku 1493 žili tri sedliacke dom ácnosti.2450 Neskôr sa ich počet postupne zvyšoval. V roku 1550 ich bolo desať a šoltýstvo už patrilo dvom rodinám .2451 2445Magyarország, s. 178, 184. 2446Nagy, CDHA VI, s. 423 „rivulus Ilsuapotoka". 2447MOL, DL 7661 „Inferior Olsua" z r. 1391. Mályusz, ZsO I, č. 2073. Beňko, Osídlenie, s. 228, 256, s touto dedinou stotožnil staršie doklady, ktoré ako vyplýva z obsahu listín a územnej podstaty sporu, sa vzťahujú k Vyšnej Oľšave. 2448MOL, DL 9672 „Alsoilswa" z r. 1410. ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 70 „Also Olsva" z r. 1519. Pozri aj nasl. poznámky. 2449Zoványi, Protestáns, s. 120. V tomto zmysle treba doplniť Uličný, Reformácia, s. 124. 2450MOL, DL 19963 „in villa Alsoolchwa". 2451ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 576, fol. 23 „Also Olsua". Pozri aj Adalékok IX, 1904, s. 307 - 308. „Also Olswa" urbár z r. 1585 s poznámkou, že tam nežijú Rusíni, valasi.

NIŽNÁ SITNICA Nižná Sitnica leží v Ondavskej vrchovine, pri sútoku Sitničky a Oľky, v nadmorskej výš­ ke okolo 187 m. Najstaršie písom né správy o tejto dedine sa zachovali v listinách kráľa Žigm unda z ro­ ku 1408, ktorými potvrdil darovanie stropkovského panstva šľachticovi Im richovi z Perina. Majetkovou súčasťou darovaného panstva bola aj Nižná Sitnica.2455 Jej základný názov Sitnica (porovnaj Sitno) nemá jazykové prvky, ktoré by svedčili, že sídlisko vzniklo v 14. storočí za účasti šoltýsa. M ožno teda predpokladať, že dedina jestvo­ vala pred 14. storočím .2456 V 14. - 15. storočí však aj do nej šoltýs priviedol nové poddanské domácnosti a uplatnilo sa zákupné, nemecké právo. V 16. storočí totiž v Nižnej Sitnici do­ kázateľne žili šoltýsi a roľnícke poddanské domácnosti. Pôvodný slovenský názov Sitnica sa vyskytuje v písomnostiach len v pravopisných ob­ m enách, avšak rozlišujúcu časť názvu Nižná v 15. storočí prekladali do maďarčiny, alebo dedinu nepresne pom enúvali v zmysle Veľká Sitnica. O d 16. storočia sa pravidelne vysky­ tuje ako Nižná Sitnica, pravda, v maďarizovanej podobe. Nižná Sitnica bola majetkovou súčasťou stropkovského panstva od 14. storočia nepre­ tržite aj v 17. storočí.2457 V dedine postavili kostol pravdepodobne už pred 16. storočím, avšak správy o ňom sú od druhej polovice 16. storočia. Tamojší kostol m al v roku 1582 a v niekoľko nasledujúcich rokoch samostatného evan­ jelického a. v. kazateľa, takže Nižná Sitnica bola sídlom luteránskej farnosti.2458 Kostol bol ešte okolo roku 1666 drevený, ale vtedy nebol farským, len filiálnym kostolom .2459 2452MOL, Kamara, A 2677, s. 24,169, 247 „Also Olsua". 2453MOL, Kamara, U et C, Fasc. 62, nr. 54, fol. 11. Tamže, A 2678, s. 18; A 2677, s. 395. 2454Magyarország, s. 178, 184. 2455MOL, DL 9404,9406 „ac villis... Sithnicze". Pozri aj 9657,9671 „Sithnyche" z r. 1410. Mályusz, ZsO II - 2, č. 6078, 7599, 7714. 2456Tak predpokladá aj Beňko, Osídlenie, s. 248, 257. 2457MOL, DL 70857, 70858, 70862, 70870 „Nagsitnicze", „Naghsythnicze" z r. 1430. ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 43 „Alsozythynycza" z r. 1465; č. 63 „Also Zwythnycza" z r. 1506. Pozri aj nasl. poznámky. 2458Zoványi, Protestáns, s. 120. 2459 Hôrk, Sáros, s. 294. Uličný, Reformácia, s. 124.

354

ZEMPLÍN

NIŽNÉ LADIČKOVCE

Veľmi cenné inform ácie obsahujú urbáre stropkovského panstva z rokov 1557 a 1569. Z nich sa dozvedáme, že v Nižnej Sitnici vtedy tradične pôsobili šoltýsi, pričom k šoltýstvu patril aj vodný m lyn. Okrem šoltýsovej domácnosti tam hospodárili roľnícke, slovenské dom ácnosti. Všetci mali k zemepánom také povinnosti, aké odvádzali obyvatelia Chotče či Malej Dom aše.2460 Nižnositnické sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 2,5 porty, v roku 1582 od troch port. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných päť poddan­ ských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.2461 Na prelome 16. a 17. storočia bola Nižná Sitnica m alou dedinou so slovenským obyvateľstvom. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od trištvrte a osm i­ ny porty, v roku 1635 len sedliakov od štvrť porty.2462 V roku 1715 žilo v Nižnej Sitnici osem, v roku 1720 deväť poddanských domácností. K dedine patril aj vodný m lyn .2463

V roku 1610 tam ojších valachov zdanili od 0,25 porty, želiarov vtedy nebolo. V roku 1635 tam žila jedna - dve rodiny želiarov, m ožno zdanených od osm iny porty.2469 N ižná Vladiča bola m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v nej žili štyri, v roku 1720 päť poddanských dom ácností.2470

NIŽNÁ VLADIČA Nižná Vladiča leží v Ondavskej vrchovine, vo východnej časti doliny hornej Chotčianky, v nadmorskej výške okolo 300 m. O d roku 1965 tvorí južnú časť obce Vladiča. Najstaršie správy o tejto dedine sa zachovali v listinách z roku 1430 o dedení stropkov­ ského panstva, na ktorom vtedy jestvovala aj Vladiča.2464 Táto dedina nie je zapísaná v listinách o stropkovskom panstve z rokov 1408 a 1410 ne­ pochybne preto, lebo vtedy ešte nejestvovala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že založenie tam ojšieho sídliska spadá do obdobia medzi rokom 1410 a 1430. Nepochybne ju založil šoltýs s poddaným i podľa valašského práva.2465 Tak vznikli aj iné okolité dediny. Aj v tejto v 16. storočí dokázateľne žilo Valašsko - rusínske obyvateľstvo. Nižná Vladiča bola od založenia nepretržite aj v 17. storočí majetkovou súčasťou strop­ kovského panstva.2466 V urbároch z rokov 1557 a 1569 je zapísaná medzi dedinami s Valašsko - rusínskym oby­ vateľstvom. Hospodáril v nej šoltýs a dve valašské dom ácnosti. Zem epánom spĺňali také povinnosti, aké obyvatelia Brezničky a Veľkropa.2467 Miestne valašské dom ácnosti boli v rokoch 1567 a 1582 zdanené od jednej porty. V ro­ ku 1600 m alo sídlisko dva obývané poddanské dom y a zaiste aj dom šoltýsa.2468 Vtedajšia Nižná Vladiča bola m alou dedinou s Valašsko - rusínskymi obyvateľmi.

2460MOL, Kamara, U et C, fasc. 4, nr. 49, s. 359 „Villae Sclauonicales"; s. 366 „Zednycza Nysna" z r. 1557. Marsina, Kušík, Urbáre I, s. 249 „Zythnicze Inferior, Sclaui" z r. 1569. 2461 MOL, Kamara, A 2677, s. 29,172, 250 „Also Zytnica", „Also Zythniche", „Also Zednicze". 2462Tamže, A 2678, s. 23 „Sidnicza"; A 2677, s. 392 „Also Sethnicze". 2463 Magyarország, s. 178, 184. 2464 MOL, DL 70857, 70858, 70862, 70870 „possessiones ... Vladiczko", „Waddisko". 2465 Beňko, Osídlenie, s. 258 predpokladá, že vznikla podľa zákupného, nemeckého práva. 2466MOL, DL 24541 „Wladycha" z r. 1454. ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 43 „Wladyzko" z r. 1465; č. 63. 2467MOL, Kamara, U et C, fasc. 4, nr. 49, s. 375 „Sequuntur Rutheni"; s. 378 „Wladycza". Marsina, Kušík, Urbáre I, s. 242 „Ladicza, Rutheni". 2468MOL, Kamara, A 2677, s. 27, 28, 171, 250 „Ladicha ... Vladicza", „Ladicha", „Vladicza".

355

NIŽNÉ LADIČKOVCE Nižné Ladičkovce ležia v juhovýchodnej časti Ondavskej vrchoviny, v doline pravého prítoku stredného Laborca, v nadmorskej výške okolo 212 m. Nepriam y doklad o Nižných Ladičkovciach je v mandáte dvorského sudcu z roku 1478 o riešení chotárnych záležitosti Vyšných Ladičkoviec. Z porovnania zemepisnej polohy oboch dedín a ich názvov je zrejmé, že Vyšné Ladičkovce sú mladšou dedinou ako Nižné Ladičkovce. Priamy doklad o N ižných Ladičkovciach je v mandáte kráľa Ferdinanda 1. z ro­ ku 1543 o riešení dedičstva majetkov šľachticov Drugetovcov na hum enskom panstve, te­ da aj dediny N ižné Ladičkovce.2471 V písom nostiach zo 16. a 17. storočia sa vyskytujú pod názvom Also Ladiczkocz, čo bol maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Nižných Ladičkoviec. Základ názvu La­ dičkoviec zaiste korení v priezvisku prvého m iestneho šoltýsa. Na základe uvedených poznatkov m ožno predpokladať, že tamojšie sídlisko založil šol­ týs s roľníckym i rodinam i v 14., prípadne začiatkov 15. storočia. Takí obyvatelia žili v N iž­ ných Ladičkovciach aj v 16. a 17. storočí. Nižné Ladičkovce od založenia až do konca 17. storočia boli vo vlastníctve Drugetovcov a majetkovou súčasťou ich hum enského panstva. Nižnoladičkovské sedliacke domácnosti vyplatili v roku 1567 daň kráľovi od troch port. Jedna slobodnícka domácnosť a tri želiarske daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 2,5 porty. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných sedem poddanských dom ov a dom šoltýsa.2472 Na prelome 16. a 17. storočia boli Nižné Ladičkovce m alou dedinou s roľníckym i, slo­ venskými obyvateľm i. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 vte­ dajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny por­ ty.2473 Výška zdanenia dosvedčuje, že v N ižných Ladičkovciach vtedy žili chudobné poddanské rodiny. O kolo roku 1623 žili v Nižných Ladičkovciach tri šoltýske domácnosti, z nich dve na celých šoltýstvach, jedna na polovičnom šoltýstve. Poddanských dom ácnos­ tí bolo štrnásť. Desať sedliackych hospodárilo na celých alebo na polovičných usadlostiach, štyri dom ácnosti boli želiarske. Šoltýske aj poddanské domácnosti platili zemepánom kaž­ doročne takú daň a odovzdávali také dávky roľníckych produktov, aké obyvatelia v iných roľníckych dedinách, napr. v Topoľovke.2474 2469Tamže, S 2678, s. 22 „Uladicza"; A 2677, s. 393 „Wladikocz". 2470Magyarország, s. 183,189. 2471 SNA, HM Leles. k., A. a. 1543, nr. 29 „in possessionibus... Also Ladyskocz". Beňko, Osídlenie, s. 263 chybne uvádza rok 1468, aj nesprávne rok 1453 miesto 1543. 2472MOL, Kamara, A 2677, s. 36,191, 256 „Also Ladichkoc", „Alsso Ladizkocz". 2473Tamže, A 2678, s. 43 „Also Ladiczko"; A 2677, s. 414 „Also Vladikocz"(!). 2474MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 31 - 34 „Also Ladicskocz".

356

ZEMPLÍN

NIŽNÝ HRUŠOV

Po vzraste počtu obyvateľov, dom ácností a dom ov boli Nižné Ladičkovce stredne veľ­ kou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 mali dvanásť, v roku 1720 desať sedliackych dom ácností.2475

O d konca 16. storočia sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zda­ nili vtedajších sedliakov, ale aj želiarov spolu od 1,25 porty. Po vyhorení siedmich dom ov nepoškodené sedliacke domácnosti zdanili v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.2484 Po schudobnení sedliakov a úbytku sedliakov sa sídlisko zmenšovalo. Koncom 17. sto­ ročia a začiatkom 18. storočia bol Nižný Hrabovec m alou dedinou. V roku 1715 v ňom ži­ lo šesť, v roku 1720 už deväť sedliackych dom ácností.2485

NIŽNÝ HARBOK (pozri Radvaň nad Laborcom)

357

NIŽNÝ HRUŠOV NIŽNÝ HRABOVEC N ižný Hrabovec leží v ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 131 m . V tam ojšom chotári sa našli zvyšky sídliskových objektov a črepy keramiky, pochádza­ júcej z 9. až 10. storočia.2476 Prvá písom ná správa o dedine a k nej patriacom lese je z roku 1376.2477 V písom nostiach zo 14. až 17. storočia sa vyskytuje pod názvom Harabouch, Hrabocz, čo boli maďarizované tvary staršieho slovenského názvu Hrabovec. Názov zachytil skutoč­ nosť, že sídlisko vzniklo v prostredí častého výskytu stromu hrab.2478 Archeologické, písom né a jazykovedné pamiatky vedú k poznatku, že dedina Hrabovec jestvovala už vo veľkomoravskom období 9. storočia.2479 V 14. až 17. storočí bol Hrabovec vo vlastníctve miestnych zemanov.2480 Začiatkom druhej polovice 16. storočia postavili v dedine m alý múraný kostol,2481 v kto­ rom pôsobili evanjelickí kazatelia ešte na prelome 17. a 18. storočia.2482 Nižnohrabovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1567 zdanili od 2,5 porty. Želiarskych dom ácnosti vtedy bolo dvanásť. V roku 1582 sedliakov zdanili od 1,5 porty. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných trinásť poddanských dom ov a tri zem ian­ ske kúrie, kostol, faru a školu.2483 Na prelome 16. a 17. storočia bol N ižný Hrabovec stredne veľkou dedinou s poddan­ ským, zemianskym i farským obyvateľstvom.

2475Magyarország, s. 178,184. 2476Budinský - Kríčka, V.: Archeologické, In: AVANS v roku 1977. Nitra 1978, s. 44. Pozri aj AVANS v roku 1980. Nitra 1981, s. 41; AVANS v roku 1984. Nitra 1985, s. 69. 2477SNA, Nátafaluši NV, Fasc. I, nr. 25 „possessiones Harabouch". 2478Zalesnené územie západnej časti chotára Pustého Čemerného, susediace s lesom vo východnej časti chotára Hrabovca, malo tiež názov koreniaci v slove hrab. Marsina, CDS1II, s. 322, č. 463 „silvam Gorboncha" z r. 1254. Šmilauer, Vodopis, s. 239. 2479Tieto poznatky korigujú názor Varsika, Osídlenie III, s. 492, 500 a 527 o tom, že Nižný Hrabovec vznikol po roku 1357. 2480Géresi, NKI, s. 591 „de Harabodť'zr. 1413. MOL, DL 83925 „de Hrabocz" z r. 1430. SNA, HMLeles. k., A. a. 1488, nr. 2 „de Hrabocz" z r. 1488; A. a. 1521, nr. 12 „Hrabolcz" z r. 1521. 2481 Súpis 2, s. 388. 2482Zoványi, Protestáns, s. 41. Hôrk, Sáros, s. 291. Adalékok XX, 1914, s. 155 „Arabocz (templum) lapideum lutheranorum" z r. 1700. Uličný, Reformácia, s. 124. 2483MOL, Kamara, A 2677, s. 38, 175, 252, 265 „Hrabocz", „Rabocz".

N ižný Hrušov leží v ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výš­ ke okolo 130 m . V nižnohrušovskom chotári sa našli zlom ky slovienskej keramiky zo 6. až 8. storočia, ale aj mladšej z 9. až 10. storočia a slovenskej keramiky z 12. - 13. storočia.2486 Nálezy sved­ čia o trvalosti tam ojšieho sloviensko - slovenského osídlenia. Prvá písom ná správa o dedine N ižný Hrušov sa zachovala v listine z roku 1252. Jáger­ ská kapitula vtedy potvrdila dohodu medzi šľachticmi z rodu Bogatradvan ohľadne majet­ kovej náhrady či pokuty za zabitie jedného muža ich rodu. Páchateľom bol tiež člen toho rodu a patrila m u okrem iných aj dedina N ižný Hrušov.2487 Z obsahu listiny je zrejmé, že Hrušov patril rodu Bogatradvan už v prvej polovici 13. sto­ ročia. Dedina N ižný Hrušov sa v písomnostiach od 13. do 17. storočia pravidelne vyskytuje pod maďarizovaným názvom Kôrtvélyes, pravda vo viacerých pravopisných obm enách. Slovenský nárečový názov poznáme z úradných písomností až od 18. storočia. Maďarizovaný názov vznikol prekladom staršieho slovenského názvu, koreniaceho v nárečovom po­ m enovaní stromu hruška. Najm ä archeologické pamiatky, ale aj písomné a jazykovedné doklady dosvedčujú jestvo­ vanie hrušovského sídliska od 6. - 8. storočia. Patrilo k najstarším slovienskym sídliskám v priľahlom okolí. O d prvej polovice 13. storočia bol Nižný Hrušov dedičným majetkom rozvetveného ro­ du Bogatradvan.2488 Jedna vetva sa tam usadila a od 14. storočia používala názov dediny v prídom ku.2489 Tamojším zem anom patril N ižný Hrušov v 16. a 17. storočí. Predpokladané jestvovanie kostola v Nižnom Hrušove pred 14. storočím môže preveriť len archeologický výskum . V druhej polovici 14, prípadne v prvej polovici 15. storočia po­ stavili v dedine gotický kostol, ku ktorému v roku 1615 pristavali novú vežu.2490 Katolícki farári v ňom pôsobili do polovice 16. storočia. 2484Tamže, A 2678,s. 47; A 2677, s. 406. 2485Magyarország, s. 178,183. 2486Budinský - Kríčka, Archeologické, In: AVANS v roku 1977. Nitra 1978, s. 45; AVANS v r. 1983. Nitra 1984, s. 54. 2487Marsina, CDS1II, s. 289, č. 413 „possessionibus... in Curtueles". 2488Wenzel, CDAC XII, s. 367 „possessiones... hereditarias Kurthuelus" z r. 1282. Nagy, CD HA II, s. 445 „ville Kurthwelus" z r. 1329. 2489MOL, DL 83903 „de Kwrthwelyes" z r. 1355; 14112 „de Kerthweles" z r. 1447. 2490Súpis 2, s. 389.

ZEMPLÍN

NIŽNÝ ŽIPOV

Evanjelickí kazatelia tam slúžili bohoslužby dokázateľne od roku 1560 a ešte začiatkom 18. storočia.2491 Neskôr opäť rímskokatolícki farári. V prvej polovici 14. storočia pri starom hrušovskom sídlisku vznikla nová osada, ktorá dostala priliehavé pom enovanie v zmysle Nový H rušov.2492 Nižnohrušovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od šiestich port. Tri sedliacke dom y a usadlosti boli opustené. Iné tri do­ mácnosti boli želiarske, ďalšie dve slobodnícke a také daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdanili od piatich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných sedemnásť poddanských do­ mov, asi štyri kúrie zemanov, ako aj kostol, faru a školu.2493 Na prelome 16. a 17. storočia bol N ižný Hrušov stredne veľkou dedinou s tradične pod­ danským, zemianskym aj farským obyvateľstvom. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo aj v znižovaní ich zdaňovania. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od jednej porty, v roku 1635 od 0,5 porty.2494 Napriek chudobneniu poddanských domácností bol N ižný Hrušov stredne veľkou de­ dinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v ňom žilo štrnásť, v roku 1720 len je­ denásť poddanských dom ácností.2495 Pri N ižnom Hrušove jestvovali v stredoveku aj osady, prípadne dediny Harach, Chyz a Kyjov, ktoré však zanikli.

Zo zemepisnej polohy, názvu a obsahu správy z roku 1327 m ožno predpokladať, že osa­ da Kručov jestvovala pred 11. storočím, prípadne ju vybudovali slovenskí poddaní v 12. 13. storočí. Potomkovia, resp. príbuzní spom ínaných zemanov sa v Kručove ešte v prvej polovici 14. storočia usadili a názov dediny používali v prídomku aj v 16. storočí.2499 V 14. - 16. storočí boli jediným i vlastníkm i Kručova. Je pravdepodobné, že aj v 15. storočí tu hospodárilo niekoľko sedliackych dom ácností. Avšak v 16. storočí majetok zemanov obrábali len želiari. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z kúrie zemanov, piatich dom ov želiarov a pravdepodobne aj kaplnky.2500 Zem ania želia­ rom pridelili malé polia. V roku 1610 želiarov zdanili od 0,32 porty. Keďže v roku 1635 že­ liarske dom y vyhoreli, želiari neboli povinní platiť daň kráľovi.2501 V 16. - 17. storočí bol Kručov m alou dedinou. Okrem zemanov tu bývali len želiari. Na prelome 17. a 18. storočia obyvatelia sídlisko opustili alebo vym ierali. V období oko­ lo rokov 1715 až 1720 dedina N ižný Kručov nejestvovala.

358

NIŽNÝ KRUČOV N ižný Kručov leží v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, na východ­ ných terasách Tople, v nadmorskej výške okolo 133 m. Zemania Jakub a Gregor z Bočiara si v roku 1327 rozdelili na polovice ich majetok v N iž­ nom Kručove, ku ktorému patrili dve domácnosti poddaných, štyri kone, štyri kusy hovä­ dzieho dobytka, devätnásť oviec, sedemnásť svíň a prasiec, ale aj kaplnka, resp. kostolík Sv. Kataríny, ktorá naďalej zostala spoločnou.2496 Z popisu vyplýva, že sídlisko jestvovalo už pred rokom 1327. V písom nostiach zo 14. storočia sa vyskytuje pod názvom Kručov, neskôr v jeho maďarizovanej podobe Krwcho. O starobylom slovienskom pôvode názvu Kručov sa predpo­ kladá, že korení v slovienskom m ene Kruk.2497 Prímeno Kručo bolo živé ešte v 17. sto­ ročí.2498

2491 Zoványi, Protestáns, s. 120. Adalékok XX, 1914, s. 155 „Kortvélyes (templum) lapideum calvinistarum" z r. 1700. Uličný, Reformácia, s. 124. 2492MOL, DL 83903 „in possessionibus ... Kwrthwelyes ... Vykwrthwelyes" z r. 1355. 2493MOL, Kamara, A 2677, s. 38, 175, 253, 264 „Korthuilyes", „Kôrtuelies". 2494Tamže, A 2678, s. 48 „Keôrtvelies"; A 2677, s. 412 „Keortvelieske". 2495Magyarország, s. 178, 184. 2496Nagy, CDHAII, s. 341 - 342 „possessionem Cruchow ... capella tamen beate Katherine virginis". 2497Názov súvisiaci s pomenovaním havrana, tak ho odvodzoval maďarský slavista I. Kniezsa a prijal aj Varsik, Osídlenie III, s. 383. 2498Prímeno Kruczo mal v Parihuzovciach šoltýs okolo roku 1623. MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 237.

359

NIŽNÝ ŽIPOV N ižný Žipov leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v Podslanskej pahor­ katine, v nadmorskej výške okolo 132 m. Pri N ižnom Žipove bolo archeologickým výskumom odhalených okolo 100 obydlí roľnícko - remeselníckych obyvateľov rozsiahleho sídliska, jestvujúceho v 9. až začiatkom 12. storočia.2502 Najstaršia písom ná správa o N ižnom Žipove je vo varadínskom registri. V roku 1221 ob­ vinil Ján z N ižného Žipova istú ženu zo Sárospataku z bosoráctva, ktorá potom musela pod­ stúpiť súd vo Varadíne.2503 Uvedený doklad zachytil Žipov v štádiu trvania. Z toho dôvodu treba existenciu dediny Žipov predpokladať už pred 13. storočím. M enovaný Ján je najstarší menovite znám y obyvateľ Žipova. Písomnosti z 13. - 17. storočia uvádzajú názov dediny Žipov v tvare Isip, Isep. Tento tvar bol však už maďarizovaným tvarom názvu Žipova, ktorý bol odvodený zo staršieho slo­ venského názvu tejto dediny. Maďarský tvar je totožný so slovenským osobným m enom Ižip, odvodeným od talianskeho Iseppe. Osobné m eno Ižip sa k nám dostalo na základe sty­ kov obyvateľov Slovenska so severným Talianskom, ktoré siahajú až do 9. storočia.2504 Archeologické, písom né a jazykovedné doklady a poznatky vedú ku konštatovaniu, že dedina Žipov jestvuje od 9. storočia, hoci v 12. storočí zmenila polohu. Starobylosť Žipova m ožno sledovať aj na vývine farnosti. Už pred rokom 1330 bol Ži­ pov sídlom farnosti, ktorú treba predpokladať pred 14. storočím. Okolo roku 1335 v Žipo­ ve pôsobil farár M ikuláš, ktorý zo svojich farských príjmov odvádzal desiatu čiastku pá2499SNA, HM Leles. k., A. a. 1373, nr. 13 „de Kruchou" z r. 1373. Tamže, A. a. 1477, nr. 7 „de Krwcho" z r. 1477. Tamže, Metales c. Zemplín, nr. 5 „de Krwcho" z r. 1520. 2500MOL, E 158, A 2677, s. 245, 267 „Kruczo". 2501MOL, E 158, A 2678, s. 15; A 2677, s. 398 „Uykruczo ... totaliter combusta". 2502Budinský - Kríčka, V.: Archeologické, In: AVANS v roku 1977. Nitra 1978, s. 45 - 46. 2503Marsina, CDS11, s. 194, č. 259 „Joannes de villa Isepu". 2504Stanislav, Slovenský I, s. 134, 506; II, s. 604.

360

ZEMPLÍN

NOVÁ SEDLICA

pežovi. Farský kostol v Žipove bol zasvätený martýrovi Pankrácovi.2505 Sídlom farnosti zos­ tal Žipov aj počas 15. storočia a katolícki farári tam vysluhovali bohoslužby do druhej po­ lovice 16. storočia. Dokázateľne od roku 1598 je farským kostolom evanjelickej reformo­ vanej cirkvi.2506 O uvedenom Jánovi, obyvateľovi Žipova okolo roku 1221 nem ožno nijako zistiť, či bol poddaným roľníkom , alebo vlastníkom tamojšieho majetku, teda zem anom . Druhú m ož­ nosť však podporuje skutočnosť, že už pred rokom 1252 v Žipove dokázateľne mal maje­ tok zeman Stanča (Stanch), ktorý v Žipove aj býval a názov Žipova používal v predikáte. Bol príslušníkom rodu Bogatradvan.2507 Zem ania Jakub a Ján zo Žipova boli nepochybne synmi spom ínaného Stanča. Potom­ kom týchto zem anov a ich príbuzných patril Žipov aj v 14. - 15. storočí. V Žipove mali kú­ rie a od názvu dediny Žipov si odvodili priezvisko.2508 O žipovský m ajetok však mali záujem aj šľachtici z Perina. M ožno už v polovici 15. sto­ ročia časť žipovského majetku získali a pričlenili k panstvu Trebišov. Podľa správ z rokov 1465 a 1506 časť Žipova už vtedy patrila k trebišovskému panstvu. No proti zaberaniu, ale aj pustošeniu majetkov v Žipove, ktoré sa diali z iniciatívy šľachticov z Perina, vznikli opod­ statnené protesty zemanov.2509 Faktom však bolo, že aj v druhej polovici 16. storočia časť ži­ povského majetku patrila tamojším zemanom a časť patrila ku panstvu Trebišov. V roku 1441 žipovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej vyplatili daň kráľovi od tridsiatich štyroch port.2510 Vtedy bolo v sídlisku najmenej tridsaťpäť obývaných sedliac­ kych dom ov a Žipov bol veľkou dedinou. V roku 1567 boli žipovskí sedliaci zdanení od štyroch port. Okrem nich bolo šesť že­ liarskych dom ácností. V roku 1582 boli sedliacke domácnosti zdanené od deviatich port. V roku 1600 v Žipove stálo sedemnásť poddanských domov. Okrem nich tu boli kúrie ze­ manov, kostol, fara a škola.2511 Počtom dom ov a obyvateľov sa Žipov radil k stredne veľkým dedinám a mal poddanské, zemianske i farské obyvateľstvo. V 17. storočí žipovské poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo Ich. V roku 1610 tamojších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 2,25 porty, v roku 1635 len od pol a osm i­ ny porty.2512 V roku 1715 žilo v N ižnom Žipove štrnásť poddanských a v roku 1720 sedemnásť sed­ liackych dom ácností.2513 Pri N ižnom Žipove sa v stredoveku nachádzali aj osady, prípadne dediny s názvami za­ pisovanými v maďarizovaných tvaroch Czióruegh a Sóskút, ktoré však zanikli.

NOVÁ SEDLICA

361

Nová Sedlica leží v horskom prostredí severovýchodnej časti Bukovských vrchov, v nad­ morskej výške okolo 421 m . Bola najseverovýchodnejšou dedinou Zemplínskej župy. Ako najstarší zápis o Sedlici sa uvádza zápis v daňovom registri z roku 1585, kedy boli tamojšie poddanské dom ácnosti prvý raz zdanené daňou kráľovi.2514 Uvedený prameň ju uvádza v stotožňujúcom spojení názvu Rozdiel a Nová Sedlica. Dru­ há časť názvu vyjadrovala to, že išlo o nové sídlisko, dedinu. Prvá časť bola prevzatím staršie­ ho názvu miesta, na ktorom sídlisko vzniklo, takže chotárny názov sa stal miestnym náz­ vom . V neskorších pram eňoch sa však vyskytuje pod názvom Rozdiel. Vzhľadom na zemepisnú polohu Sedlice a jej vývin, vývin osídlenia v povodí Uličky, ale najmä na obsah uvedenej správy m ožno predpokladať, že sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva v druhej tretine 16. storočia. Dedinu založili na územ í hum enského panstva z podnetu alebo so súhlasom zemepá­ nov Drugetovcov. Sedlica im patrila aj v 17. storočí. V roku 1588 boli tamojšie valašské domácnosti zdanené od 1,5 porty. Sídlisko m alo v ro­ ku 1600 obývaných šesť poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.2515 Na prelome 16. a 17. storočia bol Rozdiel m alou dedinou. Začiatkom 17. storočia poddanskí obyvatelia dedinu Rozdiel opustili, alebo vymreli. V ro­ ku 1610 tam neboli ani valašské, ani želiarske domácnosti. Zakrátko dedinu obnovili noví usadlíci, čo sa prejavilo v názve, rozšírenom o výrečnú rusínsku časť v zmysle Nová Ves. V roku 1623 tam hospodárili dve domácnosti šoltýsov na pozemkoch pôvodne celých šoltýstiev, šesť valašských dom ácností a tri želiarske. Pozemky po troch valašských dom ác­ nostiach ležali opustené. Šoltýske a valašské domácnosti platili zemepánom Drugetovcom takú daň a odovzdávali také dávky, aké obyvatelia v iných valašsko-rusínskych dedinách, napr. v Habure.2516 V roku 1635 zdanili vtedajšie valašské aj želiarske domácnosti spolu od štvrť a osm iny porty,2517 čo bolo dôsledkom chudoby najmä valašských domácností v porovnaní k stavu okolo roku 1588. Neskôr, pravdepodobne v poslednej tretine 17. storočia obyvatelia sídlisko opustili. Na prelome 17. a 18. storočia dedina Nová Sedlica nejestvovala.

NOVÁ VIESKA PRI BODROGU 2505MVH I - 1, s. 250, 320, 332, 346, 362 „Nicolaus sacerdos ecclesiae sancti Panchracii de Vsip", „Nicolaus de Isyp", „de Isep". 2506Zoványi, Protestáns, s. 128 - 129. Adalékok XX, 1914, s. 155 „Izsep (templum) lapideum calvinistarum" z r. 1700. Uličný, Reformácia, s. 124. 2507 Wenzel, CDAC XI, s. 383 „de Isyph". Karácsonyi, Magyar I, s. 253 - 256. 2508Wenzel, CDAC X, s. 454. Sedlák, RDS11, s. 357, č. 834. Nagy, CDHAII, s. 444; V, s. 278 - 279. SNA, HM Leles. k., Introduct. M 100. 2509ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 43 „porcionum in ... Isyp". SNA, HM Leles. k., A. a. 1524, nr. 16. 2510MOL, DL 99507 „Iseep". 2511MOL, Kamara, A 2677, s. 17,166, 248, 269 „Isip", „Isep". 2512Tamže, A 2678, s. 11; A 2677, s. 400. 2513Magyarország, s. 181, 186.

Nová Vieska pri Bodrogu leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výš­ ke okolo 100 m . Je severnou časťou obce Somotor. V listine z roku 1319 je zápis o územ nom majetku, ležiacom v susedstve Somotora. Na ma­ jetku bolo vtedy nové sídlisko, čo sa výrečne prejavilo v jeho maďarskom názve.2518Vznik síd2514Tak Beňko, Osídlenie, s. 270. Chybný je tam dovetok o prvom zdanení v roku 1567. Krajeznavčyj, s. 454 uvádza chybne rok 1630. 2515MOL, Kamara, A 2678, s. 166 „Rozell"; A 2677, s. 258 „Rozgiel". 2516MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 178 - 180 „Rozgyel". 2517MOL, Kamara, A 2677, s. 411 „Rozcziel vel Novo Szelicze". 2518Sedlák, RDS1II, s. 217, č. 457 „terram Wylach".

362

363

ZEMPLÍN

NOVOSAD

liska m ožno predpokladať na prelome 13. a 14. storočia. O no bolo základom dediny, ktorá sa v písomnostiach od 15. storočia vyskytuje pod maďarským názvom Kyswylak. Jej zem epánm i boli v 15. - 17. storočí šľachtici z Cejkova, Šovara (Solivar), Perina, ale aj in í.2519Tamojší kostol postavili v roku 1658. Pôsobili v ňom evanjelickí reformovaní kaza­ telia.2520 Tamojšie sedliacke domácnosti v roku 1567 zdanili od 3,5 porty. Želiarske domácnosti boli tri. V roku 1582 sedliakov zdanili od troch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných pätnásť poddanských dom ov.2521 Kišujlak bol na prelome 16. a 17. storočia stredne veľkou dedinou s poddanskými oby­ vateľmi.

V stredoveku i novoveku ju zapisovali pod názvom W ylak, čo bol maďarský názov, zlo­ žený zo slov új = nový + lak = obydlie. Názov presvedčivo vyjadril skutočnosť, že vznikajú­ ce sídlisko bolo novým v porovnaní s okolitými dedinami. Z archeologických, písom ných i jazykovedných prameňov a poznatkov m ožno usúdiť, že sídlisko Újlak vzniklo v 11. - 12. storočí. Prípadné jestvovanie kostola v Újlaku v stredoveku môže preveriť len archeologický výs­ kum . Nový kostol tam postavili okolo roku 1500 údajne pre m níchov pavlínov.2528 Kato­ lícki duchovní v ňom pôsobili do polovice 16. storočia. Okolo roku 1570 miestnu farnosť už spravoval evanjelický reformovaný kazateľ. N a­ priek tom u, že za protireformácie prechodne kostol nemal vlastného kazateľa, miestna evanjelická reformovaná farnosť jestvuje doteraz.2529 V 14. storočí bol Újlak majetkovou súčasťou hradného panstva Slanec. Kráľovná Alžbe­ ta darovala Újlak v roku 1386 šľachticom z Lučenca.2530 Pravdepodobne už vtedy sa v Újlaku konal týždenný trh každú stredu, o čom sú priame doklady z 15. storočia.2531 Šľachtici z Lučenca sa usilovali rozvinúť mestský vývoj v Újlaku, čo sa im podarilo už v roku 1387, keď kráľ Žigm und povolil v Újlaku konať dva jarmoky a to na Juraja (23. - 25. apríla) a Kozmu a Dam iána (26. -28. septembra).2532 Šľachticom z Lučenca patrilo mestečko Újlak ešte v druhej polovici 15. storočia. V 16. 17. storočí boli jeho zemepánmi postupne Bátoriovci, Drugetovci a Forgáčovci. V tam ojšom kaštieli alebo hostinci sa v druhej polovici 16. storočia občas konali zhro­ maždenia (kongregácie) šľachty Zemplínskej stolice.2533 V roku 1441 újlacké roľnícke domácnosti okrem richtárovej vyplatili daň kráľovi 94 zla­ tých.2534 N o v roku 1567 roľníkov zdanili len od dvadsiatich port. Ďalšie dve domácnosti boli slobodnícke, štrnásť želiarskych a šesť služobníckych slúžilo v kaštieli a na majeri. V ro­ ku 1582 roľníkov zdanili tiež od dvadsiatich port, vtedy však časť mestečka vyhorela. Ú j­ lacké sídlisko m alo v roku 1600 obývaných štyridsaťjeden dom ov mešťanov, štyri kúrie miestnych zemanov, kaštieľ s majerskými budovam i, hostinec, napokon kostol, faru, školu.2535 Na prelome 16. a 17. storočia Újlak patril k malým mestečkám v Zemplínskej župe.

V 17. storočí miestne sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zda­ nili sedliakov od 0,5 porty, v roku 1635 sedliakov aj želiarov spolu tiež od pol porty.2522 Ubú­ dalo aj poddanských obyvateľov, dom ácností i domov. V dôsledku toho bol Kišujlak na pre­ lom e 17. a 18. storočia m alou dedinou. V období rokov 1715 až 1720 v ňom žili len štyri sedliacke dom ácnosti.2523

NOVAKNIZNA (pozri BREZNIČKA) NOVOSAD Novosad leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške oko­ lo 120 m . Do polovice 20. storočia m al úradný názov Bodzáš U jlak.2524 V Novosade sa našli črepy keramiky pochádzajúcej z 11. až 13. storočia.2525 Najstarší písom ný doklad o dedine je v neúplne datovanej listine funkcionárov Zem ­ plínskeho komitátu, napísanej v Újlaku okolo roku 1291.2526 Mladšie písom né správy sa vzťahujú k tamojšej farnosti. Tie inform ujú, že: a/ v roku 1332 a v nasledujúcich rokoch v m iestnom kostole pôsobil farár Egid, ktorý desatinu z hodnoty ročných príjm ov od svo­ jich farníkov vyplácal do pokladnice pápeža; b/ že duchovným i patrónmi farského kosto­ la boli svätci Kozma a D am ián.2527 Najm ä farnosť nepriamo, avšak nesporne svedčí o tom, že dedina jestvovala dávno pred 14. storočím.

2S19MOL, DL 57400 „in possesionibus ... Kyswylak" z r. 1405. Mályusz, ZsO II - 1, č. 3819. MOL, DL 57559, 57678 Kyswylak" z r. 1423 a 1438. SNA, HM Leles. k., A. a. 1525, nr. 68 „Kyswylak" z r. 1525; Metales c. Zemplín, nr. 23 „Kyswylak" z r. 1563. 2S2° Súpis 2, s. 402. Zoványi, Protestáns s. 127. Uličný, Reformácia, s. 125. 2521MOL, Kamara, A 2677, s. 6, 195, 242 „Kys Vylak". 2522Tamže, A 2678, s. 29; A 2677, s. 418. 2523Magyarország, s. 180, 185. 2524Majtán, Názvy, s. 292. 2525 Budinský - Kríčka, V.: Stopy stredovekého osídlenia v Novosade. In: AVANS v r. 1974. Nitra 1975, s. 31. Čaplovič, Stredoveké, s. 382 - 383. 2526Wenzel, CDAC V, s. 59 „Dátum in Ujlak". 2527MVH I - 1, s. 249, 320, 332, 346, 362 „Egidius sacerdos Sanctorum Cosme et Damyani de Vilhak", „Egidius de Vivag", „Egidius de Hynilak", „de Wylak".

2528Súpis 2, s. 408 to uvádza o kostole neskôr patriacom kalvínom. V písomných prameňoch sa však nenašiel doklad o účinkovaní pavlínov v Újlaku. 2529Magyar protestáns egyháztôrténeti adattár XII. Budapest 1928, s. 5 „minister ecclesiae Uylakiensis" z r. 1570. MOL, Kamara, A 2677, s. 270 „Vylakh, concionator" z r. 1601. Zoványi, Protestáns, s. 122 uvádza mená kazateľov od roku 1598 do roku 1699. Adalékok XX, 1914, s. 154 „Ujlak (templum) lapideum desolatum calvinistarum" z r. 1700. Uličný, Reformácia, s. 125. 2530Varjú, LBI, s. 378 - 380 „possessionem ... Wylak... ad castrum ... Zolanch... pertinentem". Pozri aj s. 486. 2531 MOL, DL 31426 „feria quarta... diebus fori in oppido Wylak... in foris comprovincialibus" z r. 1423. Géresi, NK II, s. 84 „feria quarta in Wylak" z r. 1424. MOL, DL 66986 „feria quarta in Wylak" z r. 1462. 2532Varjú, LB I, s. 412 „nundinas seu fórum annuum ... in festivitatibus beatorum Georgii necnon Cosmae et Damiani et diebus predecessoribus et subsequentibus... in possessione ... Wylak". 2533 Borsod - Abaúj - Zemplén megyei Levéltár, Sátoraljaújhely. Zemplén, Kôzgyúlési kônyv 1, s. 110 „in oppido Wylak" z 6. júla 1568. 2534MOL, DL 99507 „Vylak". 2535MOL, Kamara, A 2677, s. 15,166, 251, 270 „Vylak“.

364

ZEMPLÍN

OBIZLIGETY

V 17. storočí roľníci ďalej chudobneli a ubúdalo ich. Úpadok roľníkov sa prejavil aj v znižovaní zdanenia. V roku 1610 ich zdanili od 3,25 porty, v roku 1635 od jednej, štvrť a osm iny porty.2536 Újlak postupne strácal ráz mestečka. V roku 1715 bývalo v ňom iba sedemnásť a v roku 1720 len dvadsaťjeden roľníckych dom ácností.2537

OBIZLIGETY

NYRMEZEÓ Severovýchodnou časťou panstva hradu Lipovec (nad dedinami Mudrovce a Kecerovský Lipovec v Šariši) bolo v 13. storočí rozsiahle územie, ktorého severnou hranicou bol potok Bystrá, tečúci cez Hermanovce a Bystré, východnou rieka Topľa. Na tej časti Lipoveckého panstva jestvovala v 13. storočí osada, resp. dedina s maďarizovaným názvom v zmysle Bre­ zové Pole. Jed iný doklad o nej sa zachoval v listine z roku 1282.2358 Predpokladaný ľudový názov Brezov svedčí, že osadu založili na mieste častého výsky­ tu stromu breza. Osada s priľahlým územ ným majetkom je v uvedenej listine zapísaná v poradí za dedi­ nam i Čaklov a Soľ. Na základe toho predpokladáme, že sa osada Brezov nachádzala na úze­ m í severne od Soli po potok Bystrá.

2536Tamže, A 2678, s. 10; A 2677, s. 401 „Oppidum Vylak". 2537Magyarország, s. 179, 184. 2538Wenzel, CDACIX, s. 341 „campos ... Nyrmezeu".

365

Mestu Ú jhely patril v druhej polovici 13. storočia aj majetok s tak zapísaným názvom. Doklad o ňom je v listine kráľa Ladislava IV. z roku 1282, kedy kráľ aj tento majetok vrátil Újhelyu, lebo m u bol predtým neprávom odňatý.2539 Je h o názov bol zložený z dvoch slov. Druhé, teda maďarské liget = sad, háj. Prvé slo­ vo je nepresným maďarizovaným zápisom slovenského osobného m ena O biš. Názov zachytil nepochybne vlastnícky vzťah predpokladaného Obiša k onom u územ ném u majetku v prvej polovici 13. storočia, teda predtým, ako majetok získali mešťania Újhelya. Na tom majetku m ožno predpokladať sídlisko len v 13. storočí. Neskoršie správy o de­ dine či majetku s takým názvom nepoznáme. Jeh o zemepisnú polohu m ožno zistiť len približne. Podobne ako iné dediny patriace mestu Újhely, aj táto ležala zaiste v susedstve mesta Újhely (Sátoraljaújhely).

OBORÍN Oborín leží vo Východoslovenskej nížine, na západnej nive Laborca, v nadmorskej výš­ ke okolo 103 m . Pri archeologických výskumoch a prieskumoch sa v oborínskom chotári našli zvyšky sídliskových objektov, ukrytá súprava keramiky, kosák z konca 9. a začiatku 10. storočia, ale aj stopy po osídlení a črepy keramiky, pochádzajúce z 11. - 14. storočia.2540 Prvá písom ná správa o dedine vznikla roku 1221 v súvislosti so súdením istého M arti­ na z Oborína obžalovaného z krádeže.2541 Archeologické pamiatky a písom ný doklad jednoznačne dosvedčujú jestvovanie oborínskeho sídliska od 9. storočia. V 13. a 14. storočí zapisovali Oborín striedavo ako Abara, Abra, Abora, v 15. - 17. storo­ čí pravidelne Abara.2542 Boli to maďarizované tvary staršieho, pôvodného slovenského náz­ vu Obora, z ktorého sa vyvinul názov O borín.2543 Kostol bol v dedine zaiste pred 14. storočím, čo môže potvrdiť len budúci archeologic­ ký výskum . Zo zachovaných písom ných správ je nepochybné, že jestvoval okolo roku 1335, zasvätený bol Sv. M ikulášovi a pôsobil v ňom farár Egid.2544 Nový, v poradí druhý či tretí kostol tam postavili v poslednej tretine 15. storočia, o čom svedčia gotické časti doteraz tr­ vajúceho kostola.2545

2539Wenzel, CDAC IX, s. 391 „possessiones... Obizligety". Borsa, RRSAII - 2, 3, č. 3184. 2S4° Ruttkay, A.: Stredoveké osídlenie v Oboríne. In: Východoslovenský pravek 1. Košice 1970, s. 95 108. Šiška, S.: Archeologický prieskum, In: AVANS v r. 1976. Nitra 1977, s. 274. Vizdal, J.: Oborín. In: VSNS, Bratislava 1978, s. 156 - 157. 2541 Marsina, CDS11, s. 192, č. 255 „Martinum de villa Abara pro furto". 2542MOL, DL 66880 „Abra" z r. 1278; 71892 „Abora" z r. 1386. Pozri aj nasl. poznámky. 2543Stanislav, Slovenský I, s. 510; II, s. 372. 2544MVH I - 1, s. 250, 340, 346, 362 „Egidius sacerdos Sancti N(icolai) de Abraa", „de Abara". 2545Súpis 2, s. 413 uvádza, že gotický kostol bol r. 1796 prestavaný.

366

367

ZEMPLÍN

OHRADZANY

O d polovice 16. storočia v tamojšom kostole vysluhujú bohoslužby evanjelickí refor­ m ovaní kazatelia. Oborínska farnosť patrila k slovenským kalvínskym farnostiam v stred­ nom Zem plíne.2546 Hoci nem ožno presne zistiť, kedy kráľ daroval Oborín šľachticom, na prelome 13. a 14. storočia a v 14. storočí patril tam ojším šľachticom .2547 V 15. - 17. storočí postupne najmä šľachticom z Úpora, Perina a Drugetovcom z H um enného. Šľachtici z Úpora m ali v Oboríne hrádok či opevnený kaštieľ, ktorý mal byť podľa uzne­ senia snemu z roku 1471 zbúraný.2548 Doteraz sa nepodarilo zistiť miesto, na ktorom sa na­ chádzal.2549

Začiatkom 14. storočia Ohradzany vlastnil šľachtic Peter syn Petena, ktorý sa dopustil nielen výtržností, ale najmä politickej nevery voči kráľovi Karolovi Róbertovi. Ten mu pre­ to majetky skonfiškoval a časť z nich, medzi nim i aj dedinu Ohradzany, v roku 1317 daro­ val svojmu politickém u prívržencovi, šľachticovi M ikčovi synovi M ichala.2556 V darovacích listinách sú najstaršie priame doklady o Ohradzanoch. Z ich obsahu je zrejmé, že dedina jestvovala už skôr. O d 14. do 17. storočia zapisovali Ohradzany pravidelne pod názvom Geregine a jeho pravopisných obm enách. Bol to maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu, korenia­ ceho v slovienskom slove grenda, ktoré prešlo do maďarčiny ako gerenda, teda ešte skôr, ako v slovenčine zanikli nosovky a spoluhláska g sa zmenila v h, teda pred 12. storočím .2557 O d 16. storočia zapisovali dedinu aj pod slovenským názvom, hoci v skom olených podo­ bách, napr. Ohradzana, Ohradiensis, prispôsobovaných latinčine. M otívom pri vzniku názvu, koreniaceho v slove gerenda, teda ohrada, plot a pod. bolo to, že miesto, pozem ok bol chránený plotom alebo podobným spôsobom. Uvedené skutočnosti vedú k názoru, že Ohradzany jestvovali už pred 11. storočím, a pat­ rili k najstarším slovienskym dedinám v povodí strednej Ondavy. V Ohradzanoch jestvoval kostol zaiste pred 15. storočím. Kedy ho postavili, to môže zis­ tiť len budúci archeologický výskum. Písomné správy o ňom sú od polovice 15. storočia. Okolo roku 1463 v ňom pôsobil farár Pavol.2558 Katolícki farári tam účinkovali do reformá­ cie. O d konca 16. storočia, dokázateľne od roku 1599 do začiatku 18. storočia v Ohradza­ noch vysluhovali bohoslužby slovenskí evanjelickí kazatelia.2559 Zo zachovaných správ nem ožno presne zistiť, kedy dedinu Ohradzany nadobudli Drugetovci. Isté je, že im patrila v 15. a 17. storočí, ako majetková súčasť hum enského pan­ stva.2560 Ohradzianske sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 7,5 porty. Ďalšia dom ácnosť si stavala dom , pozem ky po jednej dom ácnosti boli opustené, avšak žili tam aj tri želiarske dom ácnosti, napokon jedna dom ácnosť slobodníka, ktoré daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 8,25 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obý­ vaných dvadsaťjeden poddanských domov, dom richtára alebo šoltýsa, kostol, faru a školu.2561 Na prelome 16. a 17. storočia boli Ohradzany stredne veľkou dedinou s poddanským aj farským slovenským obyvateľstvom, pričom boli najväčšou dedinou v doline Ondavky. O d prelomu 16. a 17. storočia tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od takmer 1,5 porty, v roku 1635 od 1,25 porty.2562 Nízke zdanenie svedčí o m alom počte poddanských dom ácnosti a ich chudobe.

Kráľ Matej v roku 1468 po žiadosti Ladislava z Úpora povolil konanie trhu a tri jarmoky v Oboríne.2550Oborín sa odvtedy vyvíjal ako mestečko.2551 Zo zachovaných a znám ych správ sa nepodarilo zistiť konanie trhu a jarmokov. V 15. storočí pri starom sídlisku jestvovala mladšie, menšia sídlisková časť, teda M alý O borín. 2552 V roku 1567 boli oborínske roľnícke domácnosti zdanené daňou kráľovi od 12,5 porty. Jedna usadlosť bola opustená a želiarskych dom ácností bolo desať. V roku 1582 roľníkov zdanili od 11,5 porty. V sídlisku stálo v roku 1600 obývaných tridsaťdva roľníckych a re­ meselníckych domov, kostol, fara, škola.2553 Na prelome 17. a 18. storočia patril Oborín medzi malé mestečká v Zemplínskej župe. Vte­ dy však roľnícke domácnosti výrazne chudobneli, ubúdalo ich, čo sa primerane prejavilo aj v znižovaní ich zdaňovania. V roku 1610 boli vtedajšie roľnícke domácnosti zdanené od 2,25 porty, v roku 1635 od 1,25 porty.2554 Úpadok roľníkov bol súčasťou celkového úpadku Oborína v 17. storočí. Na prelome 17. a 18. storočia bol iba malou dedinou. V roku 1715 v ňom ži­ lo deväť sedliackych domácností, v roku 1720 už dvadsaťštyri sedliackych domácností.2555

OHRADZANY Ohradzany ležia vo východnom okraji Ondavskej vrchoviny, v strednej časti doliny O ndavky, v nadmorskej výške okolo 170 m .

2546Zoványi, Protestáns, s. 119 - 120 uvádza kazateľov od roku 1560 do roku 1716. MOL, Kamara, A 2677, s. 264 „Abara, concionator" z r. 1601. AdalékokXX, 1914, s. 156 „Abara (templum) lapideum calvinistarum"z r. 1700. Uličný, Reformácia, s. 125. 2547Géresi, NKI, s. 28 - 30 „terram Abra... villam Abram" z r. 1300. Nagy, CDHA VI, s. 529 „de Abora" z r. 1357. 2548Márkus, D.: Corpus Iuris Hungarici. Magyar tôrvénytár I. Budapest 1899, s. 370 „castellum Abara". 2549Slivka, Vallašek, Hrady, s. 173. 2550MOL, DL 16706 „fórum ebdomodale singulis ferris terciis (?) et nundinas ... in ŕestivitatibus invencionis et exaltacionis sancte crucis et epiphaniarum dom ini... annuimus". Uličný, Začiatky s. 263 - 264. 2551 Csánki, Magyarország, s. 337 uviedol o ňom doklad z r. 1474 s charakterizovaním „oppidum". 2552MOL, DL 14691 „Kysabara" z r. 1453. ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 65 „praedio Kysabora" z r. 1512. 2553MOL, Kamara, A 2677, s. 32, 174, 252 „Abara". 2554Tamže, A 2678, s. 52; A 2677, s. 416. 2555Magyarország, s. 178,183.

2556Sedlák, RDS1II, s. 84, č. 147 „possessiones ... Geregynne"; pozri aj s. 137, č. 276 „Garagina". Beňko, Osídlenie, s. 245. 2557Stanislav, J.: Dejiny slovenského jazyka I. Bratislava 1958, s. 366, 491 - 501. 2558ŠOKA Bardejov, Bardejov mag. i. č. 1489 „capellano Paulo de Geregyne plebano" z r. 1463. 2559Zoványi, Protestáns, s. 125. MOL, Kamara, A 2677, s. 265 „Geregenie, concionator" z r. 1601. Hôrk, Sáros, s. 296. Uličný, Reformácia, s. 125. 2560SNA, HM Leles. k., A. a. 1451, nr. 16 „possessionibus ... Kerekenye" z r. 1451; A. a. 1543, nr. 29 „Geregynye" z r. 1543; A. a. 1548 „Geregnyew" z r. 1548. Pozri aj nasl. poznámky. 2561MOL, Kamara, A 2677, s. 34,180, 255, 265 „Gereginye", „Geregenie". 2562Tamže, A 2678, s. 42; A 2677, s. 414.

368

369

ZEMPLÍN

OĽKA

Okolo roku 1623 žili v Ohradzanoch dve šoltýske domácnosti. Jednej patrilo celé, dru­ hej polovičné šoltýstvo. Sedliackych domácnosti bolo 14, vtedy hospodárili na celých aj polovičných usadlostiach. Ďalšie štyri domácnosti boli želiarske. Vtedajší obyvatelia plati­ li zemepánom takú daň a odovzdávali také dávky roľníckych produktov, aké obyvatelia v iných roľníckych dedinách, napr. vTopoľovke.2563 Neskôr obyvateľov v Ohradzanoch nepravidelne pribúdalo. Na prelome 17. a 18. storo­ čia boli veľkou dedinou. V roku 1715 mali tridsaťdva poddanských dom ácností, v roku 1720 len trinásť dom ácností. V dedine boli vtedy aj dva m lyny.2564

O d konca 16. storočia, dokázateľne od roku 1598 v ňom pôsobili evanjelickí reformo­ vaní kazatelia, avšak koncom 17. storočia opäť rímskokatolícki farári.2570 Liszka bola do roku 1248 majetkom uhorských kráľov. Kráľ Belo IV. ju však v roku 1248 daroval Spišskej kapitule.2571 Kapitulským majetkom bola nepretržite aj v nasledujúcich sto­ ročiach. Spoločenské a hospodárske záujm y spišského prepošta a kapituly sa presadili v roku 1323. Na žiadosť prepošta vtedy kráľ Karol Róbert vyňal obyvateľov Olaszliszky zo súdnej právomoci župana Zemplínskej župy. Právo súdiť ich za krádeže, falšovanie m incí, neodo­ vzdávanie desiatku a iných zločinov a priestupkov nadobudol ich zemepán, teda spišský prepošt.2572 V tom bol právny základ neskoršieho vývoja Liszky ako mestečka. Avšak až od 15. storočia ju primerane charakterizovali ako mestečko.2573 V tam ojšom chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 15. storočia.2574 Pat­ rili mešťanom, prepoštovi a kapitule aj miestnemu farárovi. V roku 1566 alebo 1567 napadol mestečko vojenský oddiel Turkov, ktorý takmer všetky dom y vypálili. Zostalo len niekoľko nepoškodených domov, ktorých meštianski m ajitelia v roku 1567 zaplatili daň kráľovi od jednej porty. Mešťania si však postupne postavili nové dom y, takže v roku 1582 ich zdanili od štyridsiatich štyroch port. O byva­ teľov aj dom ov neskôr pribúdalo. V roku 1600 m alo mestečko najm enej deväťdesiatštyri obývaných m eštianskych dom ov, tri dom y m iestnych zemanov, ale aj kostol, faru a školu.2575 Na prelome 16. a 17. storočia patrila Olaszliszka k stredne veľkým mestečkám v Zem ­ plínskej župe. V prvej polovici 17. storočia mešťania chudobneli. V roku 1610 ich zdanili od desiatich port, v roku 1635 od šiestich port.2576 V druhej polovici 17. storočia obyvateľov, dom ácnos­ ti a dom ov pribúdalo, čo trvalo aj začiatkom 18. storočia. V roku 1715 žilo v Olaszliszke šty­ ridsaťpäť dom ácností, v roku 1720 už šesťdesiatjeden domácností. Aj vtedy sa v m iestnom chotári nachádzali vinice.2577

OLASZLISZKA (M) Olaszliszka leží pod východným i výbežkami Hegyalja, pri dolnom Bodrogu. Kráľ Belo IV. v roku 1239 potvrdil predaj istého majetku, susediaceho s chotárom Olaszliszky.2565 V listine je najstarší doklad o tejto dedine, ktorá aj skôr jestvovala. V 13. storočí jej názov zapisovali prevažne v tvare Lyzkaolozy, ktorý sa zriedkavo vysky­ tuje aj v písom nostiach zo 14. a 15. storočia. Druhý názov Lyzka použili ojedinele v 13. sto­ ročí, prevažuje v 14. storočí a jediným názvom bol od polovice 15. storočia. Pôvodným názvom bol tvar, zapisovaný ako Lyzka, zriedkavejšie Lizka, ktorý bol totož­ ný so slovienskym osobným m enom Liska.2566 Starobylé slovienske osídlenie priľahlého okolia dokum entujú aj viaceré chotárne a vodopisné názvy, ktoré sa v pomaďarčenej podobe vyskytujú v listinách z 13. -1 4 . storočia.2567 Jestvovanie dediny Liska m ožno predpokladať už pred 11. storočím. Z iniciatívy uhorského kráľa sa v Liske, pravdepodobne v 11. až 12. storočí, najneskôr na prelome 12. a 13. storočia usadili prisťahovalci z Valónska, čo sa neskôr prejavilo aj v no­ vom maďarskom názve, zloženom zo slov Liszka a Oloszi. Valónski usadlíci sa zaiste po­ dieľali ako stavitelia pri výstavbe a údržbe múraných častí kráľovských hradov Potok a Sátor, podobne ako Valóni bývajúci v Bodrogolaszi, prípadne v Tályi. Pravdepodobné jestvovanie tam ojšieho kostola v 13. storočí môže preveriť archeolo­ gický výskum . Písomná správa z roku 1324 svedčí, že kostol tam bol už v prvej štvrtine 14. storočia a mal funkciu farského kostola.2568 Jeho duchovným patrónom bola Panna M á­ ria.2569 Katolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do polovice 16. storočia, teda do re­ formácie.

2563MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 22 - 25 „Geregenie". 2564Magyarország, s. 179, 185. 2565SOBA Levoča, Spiš. prep. II, Fasc. 2, nr. 99 „iuxta villam Lizkaolozy". 2566Stanislav, Slovenský I, s. 503; II, s. 316. Pozri tiež Varsik, Osídlenie III, s. 484. 2567ŠOBA Levoča, Spiš. prep. II, Fasc. 2, nr. 99 „valle Burtanias ... piscina ... Pasageie ... locum Tagalateleke... fluvium de Reznekpataka (!) ...Ladanreve" z r. 1239.Tamže, Fasc. 1, nr. 14 „Babathere ... Umsos ... Budrug ... Besdyner... Barala ... terram parvam Tagalateleke ... montem Zokolahege ... Senewhalma" z r. 1248. Porovnaj tamže, Fasc. 1, nr. 22 z r. 1299; Fasc. 5, nr. 373 z r. 1369. Marsina, CDS1II, s. 211, č. 300, porovnaj na s. 329, č. 476 z r. 1255. Lokalizáciu pozri Smilauer, Vodopis, 2568ŠOBA Levoča, Spiš. prep. II, Fasc. 2, nr. 73 „Syxtus parochialis sacerdos de Lyzkaolazy". 2569MVH, I - 1, s. 249, 324, 340, 345, 361 „Petrus sacerdos ecclesie Beate Márie de Liska",,,de Lizka".

OĽKA Oľka leží vo východnej časti Ondavskej vrchoviny, v strednej časti doliny Oľky, v nad­ morskej výške okolo 250 m. Majetkovou súčasťou stropkovského panstva bola západná časť dediny, ktorá tvorila sa­ mostatnú obec. 2570Zoványi, Protestáns, s. 132. Tôrténelmi Tár 7, 1906, s. 48. Adalékok XX, 1914, s. 157 „Oppidum Liszka (templum) lapideum catholicorum" z r. 1700. 2571 Marsina, CDS1II, s. 211, č. 300 „terram Lyskaulaza ... Lyskaulazi". Šmilauer, Vodopis, s. 272 - 273. 2572Sedlák, RDS1II, č. 1111. 2573MOL, DL 83811 „oppidi Lyzka" z r. 1476. SNA, HM Leles. k., Metales c. Zemplín, nr. 12 „oppidi Lyzka" z r. 1551. 2574ŠOBA Levoča, Spiš. prep. II, Fasc. 3, nr. 176 z r. 1449; Fasc. 5, nr. 413 „vineas... in Lyzka" z r. 1453. 2575MOL, Kamara, A 2677, s. 11, 162, 240, 262 „Lyzka", „Lizka". 2576Tamže, A 2678, s. 6; A 2677, s. 403. 2577Magyarország, s. 181,186.

370

371

ZEMPLÍN

OĽŠINKOV

Prvé správy o nej sú v listinách kráľa Žigm unda z roku 1408 a 1410 o darovaní strop­ kovského panstva šľachticom z Perina.2578 Jej názov je totožný s názvom potoka, preto nič nevraví o pôvode sídliska. Vzhľadom na vývoj osídlenia a pôvod dedín v doline O ľky predpokladáme, že tak ako susedné dediny aj Oľku založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného, valašského práva v 14., prípadne za­ čiatkom 15. storočia.2579 Valašsko - rusínske obyvateľstvo v nej dokázateľne žilo v 16. sto­ ročí.

O kolo roku 1623 v humenskej či drugetovskej Oľke žili dve šoltýske dom ácnosti a dva­ násť poddanských dom ácností. Z nich deväť bolo valašských a tri želiarske. Zemepánom Drugetovcom vyplácali daň a odovzdávali dávky ako v iných valašských dedinách, napr. v Habure.2587 Hum enská Oľka bola stredne veľkou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 mala devätnásť poddanských domácností, v roku 1720 dvadsať dom ácností. Súčasťou dediny bol aj m lyn .2588

Dedina Oľka, ležiaca popri pravom brehu potoka O ľky bola majetkovou súčasťou strop­ kovského panstva od 14. storočia, nepretržite aj v 17. storočí.2580 Údaje v urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1569 dosvedčujú, že v Oľke hos­ podáril šoltýs a pätnásť Valašsko - rusínskych dom ácností. Ich povinnosti k zemepánom bo­ li také, aké obyvateľov Brezničky.2581 V roku 1567 tamojšie valašské domácnosti zdanili daňou kráľovi od štyroch a v roku 1582 od 4,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných osemnásť poddanských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa. Vtedy bola stropkovská Oľka stredne veľkou dedinou s V a­ lašsko - rusínskymi obyvateľmi, pričom patrila k najväčším dedinám v doline Oľky. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 1,25 porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.2582 Stropkovská Oľka mala v roku 1715 desať poddanských domácností, v roku 1720 dva­ násť. K dedine patril aj m lyn .2583 Dedina s rovnom enným názvom a nepochybne aj rovnakého pôvodu jestvovala aj v ľa­ vej časti doliny O ľky a patrila Drugetovcom ako majetková súčasť ich hum enského pan­ stva. Patrila k dedinám s Valašsko - rusínskymi obyvateľmi. Tamojšie valašské dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 4,5 porty, iné dve dom ácnosti boli želiarske. V roku 1582 valachov zdanili od 5,25 porty. Dedina mala v roku 1600 obývaných osemnásť poddanských dom ov a zaiste aj dom šoltýsa.2584 Aj táto, teda hum enská Oľka patrila k najväčším dedinám v doline O ľky na prelome 16. a 17. sto­ ročia. V tejto, resp. susednej Oľke jestvoval okolo roku 1604 pravoslávny kostol, ktorý mal svoj­ ho baťka.2585 O d prelomu 16. a 17. storočia valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších valachov aj želiarov zdanili od jednej porty, v roku 1635 od trištvrte porty.2586

2578MOL, D L 9404,9406,9657, 9671 „ac villis... Elke". Mályusz, ZsO II - 2, č. 6078, 7599, 7714. Csánki, Magyarország, s. 346. 2579Beňko, Osídlenie, s. 157, 258 sa domnieval, že vznikla skôr a na zvykovom práve, čo však vecne nezdôvodnil. 2580MOL, DL 70857, 70858, 70862, 70870 „Lyka" z r. 1430. SOBA Prešov, Druget H, i. č. 43 „Elka" z r. 1465; č. 63 „Ilka" z r. 1506. Pozri aj ďalšie poznámky. 2581MOL, Kamara, U et C, rase. 4, nr. 49, s. 375 „Sequuntur Rutheni"; s. 382 „Ilka" z r. 1557. Marsina, Kušík, Urbáre I, s. 242 „Ilka, Rutheni" z r. 1567. 2582MOL, Kamara, A 2677, s. 27,172, 249 „Ilka". Tamže, A 2678, s. 21; A 2677, s. 393. 2583Magyarország, s. 183,188. 2584MOL, Kamara, A 2677, s. 45, 68, 191, 255 „Ilka". 2585Tamže, s. 315 „Ilka, bajtko". 2586Tamže, A 2678, s. 41; A 2677, s. 413.

OĽŠINKOV Oľšinkov leží v severnom okraji Laboreckej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 450 m. Najstarší zachovaný doklad o Oľšinkove vznikol v roku 1543 v súvislosti s riešením ro­ dinného sporu Drugetovcov o podiely na majetkoch ich dedičného panstva H um enné, na ktorom jestvovala aj táto dedina.2589 Jej názov korení v nárečovom pom enovaní listnatého stromu (oľša = jelša), iste hojne rastúceho v údolí potoka, pri ktorom založili sídlisko. Založenie Oľšinkova m ožno predpokladať v druhej polovici 15., prípadne začiatkom 16. storočia šoltýsom a usadlíkmi podľa valašského práva. Valašskí obyvatelia dokázateľne bý­ vali v dedine v 17. storočí. Oľšinkov vznikol na majetku Drugetovcov a im nepretržite patril aj v 16. - 17. storočí. Tamojšie valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 3,5 a v roku 1582 od štyroch port. V roku 1600 sídlisko tvorilo šesť obývaných poddanských dom ov a je­ den - dva dom y šoltýsov.2590 Oľšinkov bol vtedy malou dedinou s Valašsko - rusínskym oby­ vateľstvom. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo aj v znižovaní zdanenia. V roku 1610 vtedajších valachov zdanili od 0,5 porty, v roku 1635 zdanili valachov aj že­ liarov spolu od štvrť a osm iny porty.2591 Okolo roku 1623 v Oľšinkove hospodárili dve šoltýske domácnosti a desať poddanských dom ácností. Ich povinnosti k zemepánom svedčia o ich tradičnom ovčiarstve, lebo Dru­ getovcom platili daň a odovzdávali valašské naturálie ako ich súčasníci, napr. v Habure.2592 V polovici 17. storočia obyvateľov pribúdalo. V roku 1657 na dvoch šoltýstvach hospo­ dárilo päť šoltýskych rodín, na pozemkoch jedenástich celých valašských usadlostí hospo­ dárilo trinásť valašských dom ácností. Iba pozem ky jednej usadlosti ležali opustené.2593 V poslednej tretine 17. storočia obyvateľov ubúdalo. V roku 1690 dve šoltýstva patrili šty­ rom rodinám a hospodárilo tam desať valašských domácností. Z nich štyri na celých, pät

2587MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 81 - 84 „Ilka". 2588Magyarország, s. 180, 185. 2589SNA, HM Leles. k., A. a. 1543 nr. 29 „in possessionibus... Olsynkow". Tak aj Beňko, Osídlenie, s. 268. 2590MOL, Kamara, A 2677, s. 46,183, 254 „Olsinka", „Olsinko". 2591Tamže, A 2678, s. 32; A 2677, s. 408. 2592MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 305 „Olsinko". 2593SOBA Prešov, Druget H, i. č. 277, s. 90 91 „Olsinko".

372

ZEMPLÍN

na polovičných a jedna na štvrtinovej usadlosti. Pozemky dvoch usadlostí ležali opus­ tené.2594 V roku 1715 žilo v Oľšinkove dvanásť, v roku 1720 iba deväť poddanských domácností.2595

OMPUD V 13. storočí žil zem an O m p u d ,2596 ktorého syn M ichal nadobudol časť majetku Veľkej Tŕne. Sám O m pud nadobudol in ý územ ný majetok, na ktorom sa usadil, pričom m ajetok aj osada dostali názov totožný s m enom O m pud. V osade bývali aj jeho potomkovia, ktorí v prvej polovici 14. storočia používali názov osady v prídom ku.2597 O nen majetok sa nachádzal v susedstve stredského chotára.2598 Keď ho pravdepodobne okolo polovice 14. storočia nadobudli šľachtici zo Sečoviec a Stredy, sídlisko zaniklo. V dru­ hej polovici 15. storočia dokázateľne nejestvovalo, hoci názov O m pud sa naďalej vzťaho­ val na ten m ajetok.2599 Názov osady a majetku O m pud v roku 1330 zapísali v stotožňujúcom spojení s názvom majetku Tajba.2600 Chotárnym názvom Tajba sa doteraz pomenúva istá poloha v chotári Stredy nad Bodrogom . Tam v 14. storočí jestvovala rovnomenná osada.

OND (M) O n d leží v južnej časti Zem pléni hegységa, v strednej časti doliny Takty. Magister P., znám ejší ako Anonym us, vo svojom románe o príchode a činnosti maďar­ ských km eňov do Potisia a stredného Podunajska koncom 9. storočia, pom enoval jedného z maďarských vezírov m enom , ktoré v čase písania literárneho diela, teda okolo roku 1200 bolo totožné s názvom dediny O n d .2601 Bol to jeden z prípadov, v ktorom románopisec pomenoval svojho hrdinu podľa názvu jem u znám eho sídliska, teda dediny O nd . Napokon, názov O nd je blízky názvu rieky Ondava. Aj z jazykovedných dôvodov m ož­ no ondské sídlisko predpokladať už pred 13. storočím. 2594Tamže, i. č. 278, s. 79 - 80 „Olsinko". 2595Magyarország, s. 181, 187. 2596Fejér, CDH V - 2, s. 341 „filio Ombud" z r. 1267. Borsa, RRSAII - 2, 3, s. 173, č. 2746. MOL, DL 57213 „Ompud" z r. 1281. 2597Nagy, ZV I, s. 355, 356 „de Ampud" „possessionis Ampud“ z r. 1330. Nagy, CDHA II, s. 603 „de Ompud" z r. 1332. 2598Fejér, CDH VIII - 5, s. 201 „mete possessionem Zeredahel ab ipsa Ompud" z r. 1331. Nagy, CDHA II, s. 603 „metas... possessionem Zeredahel ab ipsa possessione Ompud... distinquentes" z r. 1332. 2599SNA, HM Leles. k., Metales c. Zemplín, nr. 17 „possessiones ... Vmpod" z r. 1380. MOL, DL 24724 „predia... Ompod" z r. 1479. SNA, HM Leles. k., lntroduct. P, nr. 159 „prediorum Ompogy" z r. 1512. Porovnaj Csánki, Magyarország, s. 358. 2600Nagy, ZV I, s. 355 „possessionis Ampud que alio nomine Thaybafelde vocatur". 2801Anonymus: Gesta Hungarorum. (Edit. Gyórffy, Gy. - Pais, D.) Budapest 1975, kap. 6,14 -16 „Ound", „Oundu".

OND

373

Jedna časť ondského majetku v prvej polovici 13. storočia patrila zemanovi Egidovi z Vlách (Bodrogolaszi), iná časť kráľovským psiarom. Keďže pred rokom 1247 psiari vy­ mreli, majetok pripadol kráľovi. Zeman Egid odvážne bojoval proti Tatárom v roku 1241, preto ho kráľ Belo IV, v roku 1247 odm enil. Potvrdil mu vlastníctvo dovtedajšieho ond­ ského majetku a daroval m u aj tamojšiu časť po psíaroch.2602 Tretiu časť ondského majetku vlastnil zeman Moza. O n však dedičný ondský podiel v ro­ ku 1247 predal spom ínaném u zemanovi Egidovi.2603 Ďalšia časť ondského majetku patrila zem anovi, ktorého m eno zapisovali ako Moza i Maza a v druhej polovici 13. storočia býval v Zom bore.2604Tú časť v prvej polovici 14. sto­ ročia pom enúvali názvom odvodeným od mena onoho zemana.2605 Z vývoja vlastníckej príslušnosti častí ondského majetku je zrejmé, že tamojšie sídlisko jestvovalo aj pred 13. storočím. Po pestrom vývoji vlastníctva O nd u v 13. storočí bol neskorší vývoj jednotvárnejší. V 14. storočí dedina patrila miestnym zem anom ,2606 m ožno potomkom Egida, ale aj iným ze­ m anom . V 16. storočí bol O nd majetkovou súčasťou hradného panstva Tokaj, ale vlastnili ho aj Forgáčovci, v 17. storočí Rákociovci. V ondskom chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 14. storočia.2607 V dedine bol kostol nepochybne pred 14. storočím, ale potvrdiť to m ôže len archeolo­ gický a architektonický výskum . Jestvovanie kostola od 14. storočia dosvedčujú písomné správy. Kostol bol v stredoveku zasvätený Sv. Ladislavovi, svätcovi uhorského pôvodu. Kráľ Ladislav (1077 - 1095) bol vyhlásený za svätého v roku 1192. Z toho vychodí, že výstavba a vysvätenie kostola Sv. Ladislava sa uskutočnilo po roku 1192. O kolo roku 1332 v ondskom kostole pôsobil farár Tomáš.2608 Neskôr, do konca 16. sto­ ročia početní rímskokatolícki farári. O d prelomu 16. a 17. storočia, dokázateľne od roku 1601 v ňom vysluhovali bohosluž­ by evanjelickí kazatelia.2609 V roku 1567 bol O nd celý vyhorený po vpáde a plienení tureckým vojskom. Sedliaci si však postupne vybudovali nové domy. V roku 1582 boli zdanení daňou kráľovi od šiestich port. Ondské sídlisko malo v roku 1600 obývaných trinásť poddanských domov, kostol, fa­ ru i školu.2610

2602 Wenzel, CDAC VII, s. 223 „duas terras Ound appellatas, alteram ipsorum a castro Zemplyn exemptam, alteram vero prius caniferorum nostrorum sine legitimo successore decedencium". Marsina, CDS1II, s. 171, č. 249. 2803Tamže, s. 245 „Moza ... vendidisset quandam terram suam hereditariam, que Ownd vocatur". Marsina, CDS1II, s. 199, č. 283. 2804Tamže, s. 224 „terra Moza", s. 245 „idem Moza" z r. 1247. Adalékok XVIII, 1912 „Moza de Sumbun" z r. 1275. 2805Nagy, CDHA V, s. 226 „mazaondya ... Ond" z r. 1348; s. 333 „possessionum Mazandia et Ond ... terra Maza" z r. 1349. 2806Nagy, CDHA V, s. 415 „de Vnd" z r. 1350. 2807Tamže, s. 335 „mons ad Ond pertinens et vocacetur Ondzeuloshege" z r. 1349. 2808MVH, I - 1, s. 250, 344, 361 „Thomas sacerdos ecclesie Sancti Ladoslai de Ond", „de Ond". 2609MOL, Kamara, A 2677, s. 263, „Ond, concionator" z r. 1601. Pozri aj s. 311 z r. 1604. Zoványi, Protestáns, s. 132 uvádza kazateľov od roku 1608 do roku 1623. 2810MOL, Kamara, A 2677, s. 13,161, 240, 263 „Ond".

374

375

ZEMPLÍN

ONDRAŠOVCE

Na prelome 16. a 17. storočia bol O n d stredne veľkou dedinou s poddanským i i farský­ m i obyvateľmi. Poddaní však chudobneli, o čom svedčí aj ich zdaňovanie. V roku 1610 bo­ li sedliaci aj želiari zdanení od troch port, v roku 1635 od jednej a štvrť porty.2611 O nd sa podstatne nezm enil v druhej polovici 17., ba ani začiatkom 18. storočia. V roku 1715 tam žilo desať sedliackych a v roku 1720 už šestnásť prevažne sedliackych domácností. Aj vtedy sa v chotári nachádzali vinice.2612

O d prelomu 16. a 17. storočia sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov od vyše jednej porty. V roku 1623 tam žila iba jedna sedliacka domácnosť, hospodáriaca na polovičnej usad­ losti.2619 V roku 1635 tam hospodárili sedliaci aj želiari a zdanili ich len od 0,75 porty. N e­ skôr obyvateľov, dom ácností a dom ov pribúdalo. Na prelom e 17. a 18. storočia boli M atiašovce stredne veľkou dedinou. V roku 1715 v nich žilo trinásť sedliackych dom ácností, avšak v roku 1720 len deväť dom ác­

ONDAVSKÉ MATIAŠOVCE

ností.2620

Ondavské Matiašovce ležia vo východnej časti doliny strednej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 133 m .

ONDRAŠOVCE

O Matiašovciach je najstaršia správa v listine z roku 1451 o dedičných majetkoch Drugetovcov, ktorým patrila aj táto dedina.2613

Na hum enskom panstve jestvovala v polovici 16. storočia osada, prípadne dedina, o kto­ rej poznám e doklady z rokov 1548 a 1551.2621 Zapísaná je v maďarizovanom názve odvo­ denom od ľudového Ondrašovce či Andrašovce. Jej zakladateľom bol nepochybne šoltýs, podľa m ena ktorého dostala ľudový aj úradný názov. V oboch pram eňoch je táto dedina zapísaná v poradí medzi dedinam i Závadka a Žalobín. Z toho m ožno predpokladať, že ležala v ich susedstve.

Zapísaná je pod maďarským názvom s koncovkou -falva, charakteristickou pre zem ian­ ske dediny z 13. - 14. storočia. Slovenský názov Matiašovce tiež vznikol po založení dedi­ ny. Z neho neskôr vznikol maďarizovaný názov Matiasocz, ktorý sa striedavo s maďarským názvom úradne používal od 16. storočia. Vzhľadom na maďarský názov predkladáme, že sídlisko založil zeman Matiaš v 13. - 14. storočí. V polovici 15. storočia však Matiašovce patrili Drugetovcom. Tí ju vlastnili nepretržite aj v 16. - 17. storočí ako majetkovú súčasť panstva H um enné.2614 V Matiašovciach jestvoval kostol pred polovicou 16. storočia. Kedy ho postavili, to môže zistiť iba archeologický výskum. Písomné doklady o kostole sú od polovice 16. storočia.2615 O d druhej polovice 16. storočia a ešte začiatkom 18. storočia v ňom vysluhovali b oho ­ služby evanjelickí kazatelia.2616 Terajší rímskokatolícky kostol pochádza z roku 1773.2617 Matiašovské sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené od 4,5 porty. Pozemky po dvoch sedliactvach ležali opustené, hoci tam žilo aj deväť želiarskych dom ácností, ktoré daň kráľovi neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 7,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvadsaťjeden poddanských domov, ale aj kostol, faru a školu.2618 Na prelome 16. a 17. storočia boli Matiašovce stredne veľkou dedinou s poddanským i farským slovenským obyvateľstvom.

26,1 Tamže, A 2678, s. 4; A 2677, s. 404. 2612Magyarország, s. 181,187. 26,3SNA, HM Leles. k., A. a. 1451, nr. 16 „possessionibus... Mathyasfalwa". Csánki, Magyarország, s. 356 ju chybne stotožnil s Matyasvagasa z r. 1363 a nie s Mathiasfalva z r. 1451, ktorú tiež uvádza. Beňko, Osídlenie, s. 256 chybne s Matevagasa z r. 1363, ktorá zanikla alebo splynula s inou dedinou. 2614MOL, DL 18253 „Mathyasfalva" z r. 1479. SNA, HM Leles. k., A. a. 1543, nr. 29 „Mathyasfalwa" z r. 1543. Pozri aj nasl. poznámky. 2615Beňko, Osídlenie, s. 264. 2616Zoványi, Protestáns, s. 140 -141. MOL, Kamara, A 2677, s. 265 „Matiasfalua, concionator" z r. 1601. Hork, Sáros, s. 295. Adalékok XX, 1914, s. 155 „Matyasócz (templum) lapideum lutheranorum" z r. 1700. Uličný, Reformácia, s. 125. 28,7Súpis 2, s. 423. 22,18MOL, Kamara, A 2677, s. 37,179, 256, 265 „Matyasoc", „Mathiasfalua".

ORLEHTELEKE V 13. -1 4 . storočí jestvovalo medzi dedinami Boľ a Solník sídlisko s takým úradným po­ maďarčeným názvom . Zápisy o ňom sú v listine z roku 1214 o majetkoch Leleského kon­ ventu, ktorú však okolo roku 1325 upravili doplnením m etácií kláštorných majetkov.2622 O rovnom ennom územ nom majetku je doklad k roku 1406, kedy už na ňom sídlisko ne­ jestvovalo.2623 Aj v listine z roku 1413 je charakterizovaný ako pozemkový majetok bez síd­ liska.2624 Jeho názov je charakteristický pre osady, resp. samoty zemianskeho pôvodu z 13. - 14. storočia, ktorých názvy boli odvodené od m ena zemianskeho zakladateľa osady a doplne­ né maďarským slovom telek = obydlie. O zemepisnej polohe onoho majetku svedčia údaje v listine z roku 1413, v ktorej je na­ písané, že leží medzi dedinou Boľ a Solník.2625 Tam sa v 13. a 14. storočí nachádzala oná, pôvodom zemianska osada.

26,9Tamže, A 2678, „Matiasocz"; A 2677, s. 406, pozri aj s. 413. MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 66 - 67. 2620Magyarország, s. 181, 186. 2621 SNA, HM Leles. k., A. a. 1548, Fasc. 3, nr. 39 „possessionibus ... Andrasocz". Adalékok XVI, 1911, s. 129 „Andrasocz". Beňko, Osídlenie, ju neuvádza. 2622Marsina, CDS11, s. 145 „sub loco, qui vocatur Oyloch Taluth,... predia ... Oyloch". 2623Varjú, LB1, s. 508 „possessionis Orlehteleke vocatae desertae". 2624 SNA, HM Leles. k., A. a. 1413, nr. 61 „porcionem ... predialem in predio Orlehtheleke". 2625Tamže, „inter... Bol et Zolnok".

376

377

ZEMPLÍN

OSTROŽN1CA

OROSZFAĽVA

to daň neplatili. V roku 1582 zdanili valachov od 3,75 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obý­ vaných desať poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.2633 Valašské aj želiarske domácnosti v Telepovciach zdanili v roku 1610 takmer od dvoch port, v roku 1635 len od pol a osm iny porty.2634 V roku 1623 hospodárili V Telepovciach dve šoltýske domácnosti na pozem koch pô­ vodne celých šoltýstiev, desať valašských a dve želiarske dom ácnosti, avšak pozemky po de­ viatich valašských dom ácnostiach ležali opustené. Vtedajší obyvatelia spĺňali zemepánom také povinnosti, aké boli obvyklé v iných valašských dedinách, napr. v Habure.2635 Neskôr sa rozsah opustených pozemkov ešte zväčšil, hoci časť z nich zemepáni dali do prenájmu niektorým dom ácnostiam . V druhej štvrtine 17. storočia napriek tomu vzrastal počet ta­ m ojších obyvateľov, o čom svedčia doklady k roku 1567. Vtedy na dvoch šoltýstvach žilo trinásť rodín, na šiestich celých valašských usadlostiach šestnásť rodín, napokon aj dve ro­ diny želiarov.2636 Preľudnenosť bola najm ä u šoltýsov. V polovici 17. storočia boli Telepovce stredne veľkou až veľkou dedinou s valašsko rusínskymi obyvateľm i. V druhej polovici 17. storočia počet obyvateľov podstatne klesal. V roku 1690 dve šoltýstva patrili šiestim rodinám . Valašských domácností bolo pätnásť a hospodárili na polovičných a štvrtinových usadlostiach. Pozemky po deviatich dom ác­ nostiach, ktoré sa odsťahovali alebo vymreli, zostali opustené.2637 Počet obyvateľov sa v Telepovciach znižoval aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 žilo v Telepovciach dvanásť poddanských dom ácností, v roku 1720 iba osem. Vtedy bol v Telepovciach aj m lyn.2638

Zem anom z Budkoviec v 14. storočí, zemanom z Moravian v 15. storočí patrila dedina a majetok s takým maďarským názvom .2626 Maďarský názov svedčí, že to bola dedina zemianskeho pôvodu, pomenovaná podľa m e­ na neznám eho Orosza, teda Rusa, prípadne ju založili rusínski prisťahovalci. Jej vznik ako zemianskej dediny m ožno predpokladať v druhej polovici 13. až prvej polovici 14. storo­ čia, alebo v prvej polovici 14. storočia ako rusínskej dediny.2627 V prvých desaťročiach 15. storočia sídlisko postupne spustlo, okolo roku 1437 už ne­ jestvovalo a neskôr ho už neobnovili. Zemepáni však územ ný majetok aj v druhej polovi­ ci 15. storočia pom enúvali názvom niekdajšej dediny.2628 O zemepisnej polohe bývalej dediny je údaj v listine z roku 1437 o vym edzení hranice oddeľujúcej chotáre dedín Rakovec, Moravany a Lučkovce od chotárov dedín Suché a Pozdišovce. Hranica pretínala cestu z dediny Suché na majetok Oroszfalva.2629 Z toho vyplýva, že sa táto dedina nachádzala medzi spom ínaným i dedinam i.

OSADNÉ Osadné leží v severnom okraji Laboreckej vrchoviny, v hornej časti doliny Udavy, v nad­ morskej výške okolo 385 m . Do roku 1948 malo názov Telepovce.2630 S touto dedinou m ožno stotožniť dedinu, ktorú do písomností v 16. storočí zapisovali pod názvom Filerova Vôľa. Tá sa totiž vyskytuje v poradí medzi susediacimi dedinam i, pričom názov Telepovce sa vyskytuje len od 17. storočia.2631 Filerova Vôľa dokázateľne jestvovala okolo roku 1543, lebo z roku 1543 je o nej prvý do­ klad.2632 Jej názov bol charakteristický pre dedinu založenú šoltýsom (Filerom) a usadlíkmi po­ dľa valašského práva (Vôľa). Vzhľadom na jej zemepisnú polohu, obsah uvedenej správy, ale najmä názov je isté, že sídlisko založil šoltýs Filer s usadlíkmi podľa valašského práva. Jeho vznik m ožno predpo­ kladať v druhej polovici 15., prípadne v prvej polovici 16. storočia, avšak pred rokom 1543. Dedinu založili na územ nom majetku Drugetovcov patriacom k hum enském u panstvu. Drugetovci boli jej zem epánm i v 16. aj 17. storočí. Valašské dom ácnosti z Filerovej Vôle v roku 1567 zaplatili daň kráľovi od šiestich port. Pozemky po dvoch dom ácnostiach ležali opustené, hoci tri dom ácnosti boli želiarske, pre­

OSTROŽNICA Ostrožnica sa nachádzala v horskom prostredí východnej časti Laboreckej vrchoviny, v údolí Stružnice, pravého prítoku hornej Cirochy, v nadmorskej výške okolo 395 m . Za­ nikala pri výstavbe vodnej nádrže Starina okolo roku 1985. Ako najstaršie doklady o Ostrožnici sa uvádzajú (aj) v daňových súpisoch z rokov 1585 a 1588, kedy boli tamojšie valašské domácnosti prvý a druhý raz zdaňované.2639 Vzhľadom na uvedené správy a vývin osídlenia priľahlého územia m ožno usúdiť, že síd­ lisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva okolo roku 1570 na územ í hum enského panstva patriaceho Drugetovcom . Ostrožnica vznikla z podnetu alebo aspoň súhlasu šľachticov Drugetovcov. Im patrila aj v 17. storočí. V roku 1600 bolo v Ostrožnici päť obývaných poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.2640

2626MOL, DL 67141 „villa Orozfalwa" z r. 1366; 90865 „possessionibus ... Orozfalw" z r. 1418. 2627Varsik, Osídlenie III, s. 371 ju považoval za dedinu Rusínov z druhej polovice 14. storočia. 2628MOL, DL 14780 „predium Orozfalw“ z r. 1454. SNA, HM Leles, k., A. a. 1466, nr. 26 „possessionis Orozfalwthelek". 2629SNA, HM Leles, k., Metales c. Zemplín., nr. 11 „ad predium Orozfalw". 2630Majtán, Názvy, s. 303. 2631Tak už Beňko, Osídlenie, s. 270, 271. 2632SNA, HM Leles. k., A. a. 1543, nr. 29 „possessionibus... Fyllyerwolya". Beňko, Osídlenie, s. 269.

2633MOL, Kamara, A 2677, s. 47,184, 257 „Filyeroua Volya", „Fylyerwolya", „Fellier Volia". 2634Tamže, A 2678, s. 33 „Tellepocz"; A 2677, s. 409 „Telepecz". 2635 MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 264 - 267 „Telepocz". 2636ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 277, s. 95 - 98 „Telepocz". 2637SOBA Prešov, Druget H, i. č. 278, s. 119 - 120 „Telepocz". 2638Magyarország, s. 183, 188. 2639Beňko, Osídlenie, s. 270 doklad z roku 1585. MOL, Kamara, A 2678, s. 181 „Ostroznicza" z r. 1588. 2840MOL, Kamara, A 2677, s. 258 „Ostrosnicza".

378

ZEMPLÍN PÁČI N

Začiatkom 17. storočia tam hospodárili dve šoltýske dom ácnosti na pozem koch celých šoltýstiev avšak jedno šoltýstvo neskôr spustlo, takže okolo roku 1623 bolo len jedno. Na pôvodne celých usadlostiach hospodárilo päť valašských dom ácností a na menšej usadlos­ ti jedna želiarska, hoci pozem ky jednej valašskej usadlosti boli opustené. Obyvatelia odo­ vzdávali každoročne zemepánom Drugetovcom takú daň a dávky, aké obyvatelia v iných valašsko - rusínskych dedinách, napr. v Habure.2641 Ostrožnické valašské dom ácnosti v 17. storočí chudobneli. V roku 1610 zdanili vtedajšiu valašskú dom ácnosť od 0,25 porty. V roku 1635 zdanili len želiarsku od osm iny porty.2642 Ostrožnica bola m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 v nej žilo po šesť sedliackych dom ácností a bol v nej aj m lyn.2643

379

PÁČI N (M) Pácin leží v juhovýchodnej časti Medzibodrožia. Prvý doklad o tejto dedine poznáme až v listine kráľa Žigm unda z roku 1437. Pravda, jestvovala už skôr a vtedy bola majetkovou súčasťou hradného panstva Tokaj.2644 Jej názov v 15. - 17. storočí zapisovali v tvaroch Pachyn, Paczen, Paczin, čo boli len pra­ vopisné obm eny názvu Pacín. Predpokladáme, že korenil v slovienskom osobnom mene Paca a jeho koncovka -in ho radí k názvom starobylých slovenských dedín.2645 Len na základe jazykovej podoby názvu predpokladáme, že tamojšie sídlisko jestvovalo pred 11. storočím. Dedina Pácin aj v 16. a 17. storočí patrila postupne ku hradnému panstvu Tokaj a Regec, ale aj Abafiovcom , M agočiovcom , Alagiovcom aj iným šľachticom.2646 V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené od ôsm ich port. Polia pre šesť usadlostí ležali opustené, hoci deväť dom ácností bolo želiarskych. V roku 1582 zdanili sed­ liakov od desiatich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných štyridsaťštyri poddanských domov.2647 Na prelome 16. a 17. storočia bol Pácin veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí pácinské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vte­ dajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od štyroch port, v roku 1635 len od 1,5 por­ ty.2648 Po schudobnení sedliakov a úbytku obyvateľov sa zmenšoval aj počet dom ov v sídlis­ ku. Na prelome 17. a 18. storočia bol Pácin m alou dedinou. V roku 1715 m al iba päť, v ro­ ku 1720 šesť sedliackych dom ácností.2649

PAGA Najstaršia zachovaná správa o tejto dedine vznikla v súvislosti so zm enou jej vlastníka. Najneskôr na prelome 13. a 14. storočia ju nadobudol šľachtic Štefan, ktorý ju v roku 1304 ako palatín dal vlastném u servientovi, šľachticovi Gregorovi synovi Geča.2650 Z uvedených inform ácií je zrejmé, že tamojšie sídlisko jestvovalo aj pred 14. storočím. V písom nostiach zo 14. a 15. storočia sa jej názov vyskytuje jednotne v tvare Paga. Jeho pôvod je nejasný. Okrem uvedených zemepánov ju v 14. storočí postupne vlastnili ďalší šľachtici, najmä Apródovci zo Šariša a Cudarovci.2651

2641MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 239 - 241 „Ostroznycza". 2642MOL, Kamara, A 2678, s. 38; A 2677, s. 409. 2643Magyarország, s. 182,187.

2644SNA, HM Leles. k., Metales c. Zemplín., nr. 60 „Possessionem ... Pachyn". 2645Stanislav, Slovenský I, s. 518; II, s. 384. Pozri aj Varsik, Osídlenie III, s. 487. 2646Adalékok XIV, 1908, s. 267 „Paczen" z r. 1541 (Publikoval Dongó Gy.). Pozri aj nasl. poznámky. 2647MOL, Kamara, A 2677, s. 6, 195, 242 „Pacin", „Paczin". 2648Tamže, A 2678, s. 24 „Paczeni"; A 2677, s. 419. 2649Magyarország, s. 182,187. 2650Nagy, CDHA I, s. 91 „possessionem suam aquisitam Paga vocatam, in comitatu de Zemlyn iuxta fluvium Soyow existentem ... dedisset". 2651 Sedlák, RDS1II, č. 866, 1038 „Paga „ z r. 1322 a 1323. Nagy VII, s. 139 „Paga" z r. 1358. MOL, DL 6549 „Paga" z r. 1378.

380

381

ZEMPLÍN

PALOTA

Neskoršie správy o dedine chýbajú. Z toho m ožno usúdiť, že koncom 14., prípadne v 15. storočí zanikla.

PALOTA

V uvedenej listine z roku 1304 je o Page okrem iného napísané aj to, že sa nachádzala v Zemplínskej župe a pri rieke Slaná. Ak bol údaj o župnej príslušnosti správny, tak sa de­ dina Paga nachádzala v juhozápadnom okraji Zemplínskej župy, medzi Hidvégom a Kis Csécsom .2652

Palota leží v severnej časti Laboreckej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 482 m . Najstaršia správa o Palote vznikla v súvislosti so zálohovaním tejto a iných dedín Drugetovcami v roku 1579.2659Z obsahu listiny je zrejmé, že dedina Palota jestvovala aj pred ro­

PAKOSTOV Pakostov leží vo východnej časti Ondavskej vrchoviny, vo východnej časti doliny stred­ nej Oľky, v nadmorskej výške okolo 206 m. Prvý doklad o Pakostove je v mandáte kráľa Ferdinanda I. konventu v Lelesi z roku 1543, aby vyšetril vlastníctvo a pustošenie dedín na humenskom panstve patriacom Drugetovcom .2653 Pakostov zapisovali do písomností ako Pakoszto, čo bol maďarizovaný názov pôvod­ ného ľudového názvu Pakostov. Ten korení v mene rastliny, resp. v prezývke prvého mies­ tneho šoltýsa. Predpokladáme, že dedinu založil šoltýs s poddaným i podľa nem eckého alebo valaš­ ského práva v 14., prípadne v 15. storočí.2654 Dedina od založenia patrila Drugetovcom nepretržite aj v 16. - 17. storočí. V roku 1567 pakostovské sedliacke dom ácnosti vyplatili daň kráľovi od jednej porty. Iné dve dom ácnosti boli želiarske, tie však daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od troch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných desať poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.2655 Pakostovské sedliacke domácnosti v 17. storočí chudobneli. V roku 1610 vtedajších sed­ liakov i želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 iba od 0,5 porty.2656 Z urbára z roku 1623 zisťujeme, že vtedy v Pakostove bývali dve šoltýske domácnosti, hospodáriace na celých šoltýstvach. Sedliackych dom ácností bolo p ä ť , pričom tri hospo­ dárili na celých a dve na polovičných usadlostiach. Jedna sedliacka a tri želiarske usadlos­ ti boli opustené. Šoltýske aj sedliacke dom ácnosti odvádzali zemepánom daň a obdobné dávky ako ich súčasníci v roľníckych dedinách, napr. v Topoľovke.2657 Aj na prelom e 17. a 18. storočia bol Pakostov stredne veľkou dedinou. V roku 1715 v ňom žilo jedenásť poddanských dom ácností, avšak v roku 1720 len deväť dom ác­ ností.2658

2652Csánki, Magyarotszág, s. 359 uvádza rovnomennú pustu pri Hidvégu. 2653SNA, HM Leles. k., A. a. 1543, nr. 29 „in possessionibus ... Pakoztho". 2654Beňk0j Osídlenie, s. 263 okrem chybného roku 1453 uvádza Pakostov medzi dedinami, ktoré vznikli na domácom, tradičnom práve, čo nemožno vecne hájiť. Chybné údaje uvádza aj Krajeznavčyj, s. 458. 2455MOL, Kamara, A 2677, s. 35,188, 254 „Pakozto". 2656Tamže, A 2678, s. 41; A 2677, s. 413. 2657MOL, Kamara, U et C, Fasc. 109, nr. 2, s. 44 - 47 „Pakosto". 2658Magyarország, s. 182,187.

kom 1579. Tamojšia valašská domácnosť bola prvý raz zdanená daňou kráľovi v roku 1588 a to od pol porty.2660 Zo zemepisnej polohy dediny, osídľovania najbližšieho okolia a obsahu uvedených správ vyplýva, že sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva okolo roku 1570. Palota bola najm ladšou dedinou v susediacom okolí. V roku 1600 stálo v Palote dvanásť obývaných poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.2661 O kolo roku 1623 boli v dedine dve šoltýstva patriace dvom dom ácnostiam. Hospodárilo tam okolo pätnásť valašských a do dvadsať želiarskych dom ácností, z ktorých časť sa odsťahovala. Obyvatelia m ali k zemepánom také povinnosti, aké ich súčasníci v iných valašských de­ dinách, napr. v Habure. Začiatkom 17. storočia si obyvatelia postavili pravoslávny kostol, o ktorom a tam oj­ šom farárovi je doklad z roku 1623. O d polovice 17. storočia v ňom pôsobili uniatskí fa­ rári.2662 Začiatkom 17. storočia bola Palota stredne veľkou dedinou s Valašsko - rusínskymi oby­ vateľmi. Valašské dom ácnosti postupne chudobneli. V roku 1610 zdanili valachov aj želia­ rov spolu od vyše 0,75 porty, v roku 1635 od vyše 0,5 porty.2663 V druhej tretine 17. storočia poddanských obyvateľov ubúdalo po odsťahovaní či vy­ mretí niekoľkých rodín, avšak šoltýskych a farárskych rodín pribúdalo. V roku 1657 na far­ skom žili štyri rodiny, na dvoch šoltýstvach šesť rodín, na šiestich celých valašských usad­ lostiach trinásť rodín, napokon aj dve želiarske rodiny. Pozemky bývalých piatich usadlostí ležali opustené.2664 V poslednej tretine 17. storočia sa početný stav a pomer obyvateľov m enil. V roku 1690 na farskom majetku žili dve rodiny baťkov. Dve iba štvrtinové šoltýstva patrili dvom šoltýskym rodinám . Valašských dom ácností bolo 17. Z nich iba jedna hospodárila na celej usad­ losti, dve na polovičných, osem na štvrtinových a šesť na osm inových usadlostiach. Po­ zemky po štyroch dom ácnostiach zostali opustené.2665 K výraznému úbytku obyvateľov došlo začiatkom 18. storočia. V roku 1715 žilo v Palo­ te deväť, v roku 1720 už jedenásť poddanských dom ácností.2666

“ S9§OBA Prešov, Druget H, i. č. 97, reg. č. 675. Tak aj Beňko, Osídlenie, s. 270, 271. 2660MOL, Kamara, A 2678, s. 164 „Palotha". 2661MOL, Kamara, A 2677, s. 254 „Palota". 2662MOL, Kamara, U et C, Fasc. 109, nr. 2, s. 278 „Palota ... Papsagh. Pop Hricz egez papsagh" z r. 1623. Pozri aj ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 278, s. 86, z r. 1690. 2663MOL, Kamara, A 2678, s. 31; A 2677, s. 408. 2664ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 277, s. 83 - 84 „Pallota". 2665ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 278, s, 86 - 87 „Palota". 2666 Magyarország, s. 182,187.

382 382

383

ZEMPLÍN

PAPOVCE

PALYON

rol'bolí roľ­ getovcom Topol'ovke a svedčia, že Papínčania boli obyvatel'ov v Topoľovke boli také, aké napr. obyvateľov getovcom boli

šťach­ V Jasovského opakovano m uvedení jednej z vetiev šľach­ vského konventu z roku 1372 o opakovanom lístineJaso V listine deditamojšími čičavského panstva je medzi tam ojším i dedi­ ticov častí ich čičavského Rozhanoviec do vlastníctva časti ticov zz Rozhanoviec Kazimedzi nam edzi Matiaškou a Ruským Kazi­ aj dedina s takým názvom a to v poradí m zapísaná aj namii zapísaná iných o hoci názvom,, m írom .2667 Je to však jediný y doklad o dedine s takým názvom známy i_ediný teraz znám mír?m.2667 najmáä mladšie správy. dedinách Cičava sú viaceré staršie, ale najm dedmách na panstve Čičava poči dediny v po­ Na ožno pripustiť pripustiť jestvovanie tejto osady či možno skutočností m týchto skutočností základe týchto Na základe slednej tretine 14. storočia.

níkmi.2612 níkm i.2672 . . Obyvateľov Obyvateťov pribúdalo aj v druhej polovici 17. storočia. edhacky~h rodmám._S V roku 1690 celé a polovičné patrilo šoltýskym rodinám . Sedliackych šiestim šoltýstvo celé 1690 v roku ~olov1č­ štyn na polovič­ usa~lo~tiach, štyri dom ácností hospodárili na celých usadlostiach, bolo tridsaťtri. ZZ nich tri hospodárili tí bolo domácnos zo1ach domácnost š1est1eh h. ných a dvadsaťšesť na štvrtinových usadlostiach. Pozemky po šiestich dom ácnostiach zo­ usadlostiac ch štvrtinový ť ných a dvadsaťšes želiarske. 2673 bolí želiarske.2 stali opustené, avšak iné dve domácnosti 673 domácnos ti boli , . , , mlyn. Súčasťou dediny bol aj zemepánsky lyn. zemepánsky vodný m roV ro­ pnbudalo. V ti domácnos ch poddansky V druhej polovici a začiatkom 18. storočia poddanských dom ácností pribúdalo. 17. v druhej polovici dvadvšak 1720 tí, domácnos ch ku 1715 žilo v Papíne tridsaťsedem poddanských domácností, v roku však dvad­ poddanský em tridsaťsed až ku 1715 2674 mlyn. saťsedem. V lyn.2674 V dedine bol aj m

PAPÍN nadčasti doliny Udavy, v nad­ Papín častí Laboreckej vrchoviny, v strednej časti leží vv strednej časti Papin leží m. 280 okolo morskej výške vlastDrugetovcov a vlast­ rodinamii šl'achticov V šľachticov Drugetovcov storočia vznikli nezhody medzi rodinam polovici 15. storočia V polovici nícke Jaseňov, ku ktorému patrila aj dedina PaPa­ majetkov panstva hradov Brekov a Jasenov, podiely zz majetkov nícke podiely záležiaby pín. Dvorský sudca preto v roku poveril Leleský konvent, vyšetril vlastnícke záleži­ 1451 sudca pín. Dvorský Papfne.2668 tosti 668 Drugetovcov. Pri tej príležitosti vznikol najstarší zachovaný doklad o Papíne.2 tosti Drugetovcov. maďa­ bol čo V písom nostiach z 15. až 17. storočia sa vyskytuje pod názvom Papina, čo b ol maďastoročia iach V písomnost osobv rizovaný názov pôvodného slovenského názvu Papín. Názov Papín zaiste korení v osob­ ho slovenské o póvodnéh rizovaný názov ch slovenský h starobylýc názvy pre stickú nom m ene, pričom m á koncovku -ín, charakteristickú starobylých slovenských charakteri má nom mene, pričom dedín.

patstoročím a pat­ Najmä vzhľadom na názov predpokladáme, predpokladáme, že Papín jestvoval pred 13. storočím Najma vzhl'adom podstoročí v rí k najstarším slovenským dedinám v okolí, prípadne ho založili v 14. storočí usadlíci pod­ okolf, rí k najstarším o práva. nemeckéh ľa zákupného,, nem eckého ťa zákupného majetkovou súčasťou V 14. až 17, storočí ho vlastnili Drugetovci, súčasťou ich brekovsko Drugetovci, kedy bol majetkovou V 14. až 17. storočí 2669 panstva. 69 ho panstva.26 enského humenské - hum

porty. král'ovi od 8,75 porty. daňou kráľovi Papínske domácnosti bolí v roku 1567 zdanené daňou ti boli Papínske sedliacke domácnos porty. 13,5 sedliakov 1582 V Šesť želiarskych dom ácností daň neplatilo. V roku zdanili od porty. daň tí Šesť želiarskych domácnos dodva a domov ch poddanský i Sídlisko m alo v roku 1600 dvadsaťštyri poddanských dom ov jeden do­ dvadsaťštyr obývaných Sídlisko malo2670 m y šoltýsov.2 šoltýsov. 670 my

rol'nícnajvačšou roľníc­ vel'kou dedinou, ale najväčšou N storočia bol Papín stredne veľkou prelome 16. a 17. storočia Naa prelome vom. kou dedinou v doline Udavy so slovenským obyvatel'st obyvateľstvom. sedlíakov aj želiarov V roku 1610 vtedajších sedliakov Poddanské ácnosti chudobnel i. V ti však chudobneli. domácnos Poddanské dom porty. 2671 671 zdanili spolu od 2,75 porty, v roku 1635 od 1,5 porty.2 šoltýstvach, domácnos ti na celých šoltýstvach, V hospodárili dve šoltýske domácnosti okolo roku 1623 hospodárili Papíne okolo V Papíne Drum Druzemepáno i povinnost leh ti. domácnos dvadsaťjeden sedliackych želiarske dom ácnosti. Ich povinnosti k zemepánom želíarske dve aj h dvadsaťjeden sedliackyc 7

... PPalyon". bus 2667 M OL, D L 5 9 9 9 „„in in p o s s e s s io n ib u s ... a ly o n “ . possessioni 5999 DL MOL, ™ 2668 269 Osídlenie, Beňko, Papina". bus 2668 SNA, SN A , H M L e le s. k a. 1451, n r. 16 „„in i n ... p o s s e s s io n ib u s ... P a p in a " . B eňko, O s íd le n ie , s. s. 2 6 9 ako ako possessioni nr. k.,., AA.. a. Leles. HM roku doklad n a jsta rší u vádza d o k la d zz ro k u 1546. uvádza najstaršf

2669

10 „„Papyna". 3, nnr. Fasc. A.. a. 1548, Fa 2669 SNA, SN A , H M L e le s . k 3, n r. 2 9 , 50 5 0 „„Papyna", P a p y n a " , ,,Papina"; „ P a p in a " ; A sc. 3, r . 10 P ap yn a". 29, nr. 1543, k.,., AA.. aa.. 154 Leles. HM Po zri aj nasl. n a s l. poznámky. p ozn ám ky. Pozri 2670

2670 M OL, K a m a ra , A 6 7 7 , s. 4 4 ,1185, 8 5 , 257 „„Papina". P a p in a " . 44, A 22677, Kamara, MOL, 2671

2671 T am že, A A 2678, 2 6 7 8 , ss.. 34; 34; A A 2677, 2 6 7 7 , s. 412. 4 12. Tamže,

PAPOVCE PAPOVC E ~oZačiatkom 14. storočia patrila táto dedina šľachticovi šl'achticovi Petrovi synovi Petena, ktorý sa po­ Začiatkom 14. IC~ 1317 a zhabal král' kúsil zabiť kráľa Karola Róberta. Za také výčiny mu kráľ majetky v roku ich kúsil zabiť král'a Me~z1 o daroval spoľahlivému členovi vlastného talianskeho sprievodu Filipovi Drugetovi. Medzi talíanskeh daroval spol'ahlivému darovanýmii dedinami dedinam i bola aj Papfalva.2 675 Z dedina Z obsahu darovacej listiny je zrejmé, že dedma Papfalva. 2675 darovaným

, . . jestvovala už pred rokom 1317. meko~v V písom nostiach zo 14. až storočia sa vyskytuje pod názvom Papfalva, hoci v niekoľ­ 17. v písomnostiach Je P~p je častí. Pap dvo':h častí. zlože~ý z dvoch kých obm enách.. Jazykovo maďarský názov je zložený pravopisných obmenách kých pravopisných y typolog1ek Je Maďarsky osobné m eno a falva = dedina, ves v zmysle Papovce. Maďarský názov je typologický osobné meno predpozáklade 14. 13. z príznačný pre dedinu zemianskeho pôvodu storočia. Na toho predpo­ póvodu ho zemianske príznačný pre 2676 storočí. 676 kladáme, kladáme že dedinu založil zeman Pap v 13. storočí.2 nadobu~územného Nezachovali ného majetku Papom ani o nadobud­ nadobudn utí územ Neza~hovali sa síce listiny o nadobudnutí pn13:, st~l? né nutí dediny Papfalva Petrom synom Petena ale nepochybné je, že sa tak stalo v 13., prí­ nepochyb synom nutí dediny Papfalva D_ruV1han:iov1 ;apf~lva 1317 padne začiatkom 14. storočia. Isté je však to, že od roku patrila Papfalva Viliam ovi Dru­ padne začiatkom 14. patnla kk ich pnčom patrila storoč1, pričom getovi. bolí jej vlastníkmi aj v 17. storočí, Drugetovci boli Šl'achtici Drugetovci getovi. Šľachtici

, . humenském u panstvu.2 panstvu. 677 humenské mu porty: králov~~aňou V roku 1567 boli tamojšie sedliacke dom ácnosti zdanené daňou kráľovi od 2,5 porty. ti v roku 1567 bolí tamojšie sedlíacke domácnos ti domácnos devať ďalších hoc1 Pozemky po dvoch iných dom ácnostiach ležali opustené, hoci ďalších deväť dom ácností domácnos tiach Pozemky po _1,25 1610 bolo želiarskych. V roku 1582 sedliakov zdanili od 3,75 porty a v roku od 1,25 porty. bolo želiarskych. V domov poddansky ch dom dvanásť poddanských Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných a zdanených dvanásť ov Tamojšie 2678 šoltýsa. 678 a nepochybne dom richtára, prípadne šoltýsa.2 nepochyb ne aj dom 2677

2672 2672 M OL, K a m a ra , U asc. 109, nr. 2, s. 145 „„Papina". P a p in a " . U et CC,, FFasc. Kamara, MOL, 2673 2673 ŠŠOBA OBA P rešov, D ru get H 7 8 , s. 141 - 143, 150 150 „„Papin". P a p ín " . H,, í.i. čč.. 2278, Druget Prešov, 2674

2674 Magyarorsz M a g y a r o r s z ág, á g , s. 182, 1 8 2 ,1187. 87. 2675 Papfalva". 2675 SSedlák, e d lá k , R D S 1 III, I , s. 137, čč.. 276 „„possession p o s s e s s io nibus ib u s ... P a p fa lv a " . RDSl

.

Popma ná~ podobu all úúdajn? vykonštruov O s íd le n ie , s. s. 2 4 2 , 251 253 n e o d ô v o d n eene ne v y k o n š tr u o v a d a jn ú p odobu n ázvu P o p ín a = = neodóvodn 251 - 253 242, Beňko, Osfdlenie, doklady Prem1ešal pred K ň azova V e s, K o s t o ln á V es ss p r e d p o k la d aanou n o u eexistenciou x is te n c io u p re d 12. sstoroč1m to r o č ím aatd. td . P r e m ie ša l d o k la d y predpoklad Ves Kostolná Ves, Kňazova

2676 2676 B e ň k o ,

ťahko názvami ej s s dokladmi d o k la d m i o dedine d e d in e P a p ín , h oci n á z v a m i sú obe o b e ľa h k o rrozlíšitel'né. o zlíšite ľn é . hoci Papin, oo nnej poznámky. aj nnasl. Pozri „Papfalwa". 44 5,, nnr. 2677 SSNA, NA, H M LLeles. e le s . k a sc. 5 r . 4 4 „ P a p fa lw a " . P ozri aj a s l. p ozn ám ky. k.,., AA.. aa.. 1548, FFasc. HM 2678 2678, A Falua"; ,,Pap „Papfalua", 2678 M OL, K am ara, A 7 7 , s. 4 3 ,1181, 81, 2 5 6 „ P a p fa lu a " , „P a p F a lu a " ; A 2 6 7 8 , s. s. 39. 39. 256 43, 2677, A 26 Kamara, MOL, 2677

384

385

ZEMPLÍN

PARIČOV

Na prelome 16. a 17. storočia bola Papfalva stredne veľkou dedinou s roľníckym i oby­ vateľmi. T í však sídlisko z neznám ych okolností po roku 1610 opustili, vymreli a Papfalva zanikla, prípadne sídliskovo splynula s blízkou susediacou dedinou. H oci sa o Papfalve zachovalo pomerne dosť správ, z ich obsahu nem ožno presnejšie zis­ tiť zemepisnú polohu dediny. Nepochybné je však, že sa nachádzala v okolí H um enného, pravdepodobne v priľahlej časti doliny Laborca po Hankovce. Tento predpoklad je založe­ ný na poradí zapisovaných dedín v uvedených prameňoch

svätec Štefan, kráľ.2684 Katolícki farári v ňom slúžili bohoslužby do začiatku 17. storočia. V rokoch 1622 až 1651 však evanjelickí reformovaní kazatelia, pričom miestna farnosť pat­ rila k slovenským farnostiam v strednom Zem plíne.2685 Neskôr sa stala opät rímskokatolíc­

PARCHOVANY Parchovany ležia v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na vale Tople, v nad­ morskej výške okolo 110 m . V tam ojšom chotári, v polohe Turny sa našli zvyšky sídliskových objektov a črepy ke­ ramiky, pochádzajúcich z 9. - 10. storočia.2679 Šľachtic Já n syn Andronika v roku 1245 predal albínsky a dvoriansky územ ný majetok šľachticovi Petrovi synovi Petra. Predaj listinou potvrdil kráľ Belo IV. a v opise hranice pre­ daných majetkov je prvý písom ný doklad nielen o susediacom majetku Parchovian, ale aj jeho časti zvanej Turňa.2680 O d 13. storočia a ešte aj v 18. storočí túto dedinu zapisovali do písom ností postupne pod názvom v tvaroch Pernou, Pornow, Parno.2681 Boli to pravopisné obm eny maďarizovaného názvu, odvodeného od staršieho slovenského názvu Parnov. Archeologické, písom né a jazykovedné doklady a z nich vyplývajúce poznatky vedú k názoru, že dedina Parnov jestvovala už v 9. storočí a patrila k najstarším slovienskym de­ dinám v blízkom okolí. Obyvatelia starobylého Parnova zaiste s obyvateľmi blízkej Techne (teraz Dvorianok) vybudovali a využívali blízke hradisko nad ústím Tople do Ondavy. Dedina Parnov zaiste od 13. storočia patrila k sečovskému panstvu. Aj Parnov patril pred rokom 1321 šľachticovi Petrovi synovi Petra Petena. Od roku 1321 patril šľachticom z rodu Bokša, najm ä jeho vetvám. D o druhej polovice 14. storočia vetve z Jaseňa, neskôr vetve z Čopu, v 17. storočí Rákociovcom .2682 Šľachtici z Čopu ako parnovskí zemepáni neoprávnene zaviedli vyberanie m ýtnych po­ platkov na ceste cez parnovský chotár. Kráľ Žigm und to oprávnene považoval za takú svoj­ voľnosť, že im dedinu skonfiškoval. Zakrátko, v roku 1398 im ju vrátil, ale so zákazom vy­ berať m ýto.2683 V Parnove stál gotický kostol zaiste aj pred 15. storočím. Okolo roku 1437 v ňom pôso­ bil farár M artin. Nepochybne už v stredoveku bol duchovným patrónom kostola uhorský

kou farnosťou. V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtára zdanené daňou kráľo­ vi od šiestich port. Tri želiarske, ale aj dve slobodnícke domácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 7,5 porty. Parnovské sídlisko malo v roku 1600 obývaných trid­ saťštyri poddanských domov, kúriu miestneho zemana,2686 kostol, faru a školu. M a prelome 16. a 17. storočia bol Parnov veľkou dedinou s poddanským, zemianskym aj farským obyvateľstvom. V 17. storočí poddanské domácnosti postupne chudobneli, ubúdalo ich, ako aj obýva­ ných domov. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od 3,5 porty, v roku 1635 len sedliakov, avšak iba od jednej porty. Želiarov vtedy nebolo.2687 V roku 1715 žilo v Parchovanoch devätnásť a v roku 1720 pätnásť poddanských do­ m ácností.2688

PARIČOV Paričov tvorí juhovýchodný okraj mesta Trebišov. Najstarším pram eňom poznávania stredovekých dejín Paričova sú výsledky archeolo­ gického výskumu základov a pôdorysu tamojšieho zaniknutého kostola, jestvujúceho už v polovici 12. storočia, ako aj priľahlého cmitera, funkčného od druhej polovice 12. storo­ čia do 14. storočia.2689 Je nesporné, že postavenie farského kostola nepriamo dosvedčuje trvanie dediny Pa­ ričov v prvej polovici 12. storočia a rovnako poskytuje predpoklad, že dedina jestvovala aj pred 12. storočím. Najstaršia priama písom ná správa o Paričove je v listine z roku 1329. Listina vznikla v sú­ vislosti s uvádzaním zem anov z Nižného Žipova do vlastníctva majetku ležiaceho pri N iž­ nom Hrušove. Jedným zo svedkov uvádzania bol aj Tomáš, vtedajší paričovský farár. Farár Tomáš pôsobil v paričovskom kostole aj v tridsiatych rokoch 14. storočia. Podobne ako ostatní farári, aj on okolo roku 1335 odvádzal do pápežskej pokladnice desiatu časť zo svo­ jich príjm ov od paričovských farníkov. Kostol v Paričove bol vtedy zasvätený starobylému patrocíniu, Sv. D u ch u .2690*

2684 M O L , D L 5 7 6 6 6 . S ú p is 2, s. 4 4 8 u v á d z a , že g o tic k ý k o sto l z b ú r a li r o k u 1899. N a ča sti je h o z á k la d o v s to jí r ím s k o k a to líc k y k o sto l S v. Š te fa n a kráľa.

2679 B u d in s k ý - K r íč k a , N o v é n á le z y n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v r. 1981. N itr a 1982, s. 51; A V A N S v r. 1 9 8 5 . N itr a 1986, s. 6 9 .

“ 8S Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 133. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 126.

2680 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 123, č . 199 „ a d T u r n u a ... d e T u r n u a ... te n e t m e tá m c u m P e r n o u " .

2686 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 2 0 ,1 6 7 , 2 4 8 , 267 „P a r n o " .

2681 T a m ž e . S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1379, nr. 4 0 „P o r n o w " z r. 1379. N a g y , Z V I V , s. 78, 99 „ P o r n o " ,

2687 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 13; A 26 7 7 , s. 3 9 8 .

„ P a r n o " z r. 1398 a 13 9 9 . P o zri aj n a s l. p o z n á m k y .

2688 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187.

2682 S e d lá k , RDS1 II, s. 2 8 4 , č . 6 2 4 „ c u m p o s s e s s io n ib u s ... P e r n o u " z r. 1321. N a g y , C D H A II, s. 4 5 2

2689 K a m in s k á , Ľ .: R o m á n s k a sa k rá ln a s ta v b a a c in to r ín z 12. - 14. sto r o čia v T r e b išo v e . In : D e jin y

„P e r n o w " z r. 1 329; V I, s. 351 „P e r n o w " z r. 135 5 . N a g y , Z V III, s. 162 „P e r n o u " z r. 1359; I V , s. 78, 8 2 , 99 „ P o r n o " z r. 1398 a 1399.

2690 N a g y , C D H A II, s . 4 4 4 „ T h o m a m s a c e r d o te m d e v illa P a ris" z r. 1 3 2 9 . M V H I - 1, s. 2 5 0 , 3 2 0 , 3 3 2 ,

2683 T a m ž e , I V , s. 61 „ i n ... P o rn o ... in iu s t u m se u fa ls u m tr ib u tu m n o n e x ig a tu r " .

T r e b iš o v a . K o š ic e 1982, s. 6 4 - 70. 3 4 6 , 3 6 2 „ T h o m a s sa c e r d o s S a n c t i sp ir itu s d e P a r is " ,,,d e P a r ic " , „ d e Pári c h " z r o k o v 1332 a ž 1337.

386

387

ZEMPLÍN

PARIHUZOVCE

Písomnosti zo 14. - 17. storočia uvádzajú názov Paričova jednotne v tvaroch Paris, Parych. Jazykoveda odvodzuje názov Paričova od slovenského slova parič.2691 Treba však pri­ pustiť aj iný výklad názvu. Názov Paris, Parich m ohol byť totožný s osobným m enom Pa­ ris, ktoré sa ako m eno zemanov zriedkavo vyskytovalo na územ í Slovenska aj v 14. storočí.2692 Pravda, v písom nostiach sa vyskytujúci tvar Paris treba považovať už za maďar­ ský tvar názvu Paričova, ktorý patrí k skupine maďarizovaných názvov starších slovenských dedín, existujúcich v 11. - 12. storočí. Samotné osobné m eno Paris sa na Slovensko dosta­ lo a udom ácnilo pravdepodobne len v súvislosti s obchodným i, kresťanskými, prípadne vojenským i stykmi obyvateľov Slovenska s cudzincam i zo západnej Európy. V 11. - 12. sto­ ročí nepredpokladáme fyzickú prítomnosť románskeho obyvateľstva v Paričove. Názvom dediny Paričov bol občas v 14. storočí pomenúvaný, pravda nesprávne, aj blíz­ ky hrad (castrum Parys, Parich), ktorého správny názov bol hrad Trebišov.2693 Prevzatie náz­ vu dediny Paričov pre Trebišovský hrad najviac ovplyvnila zemepisná blízkosť hradu od de­ diny Paričov. Hrad totiž ležal v chotári dediny Paričov, a teda bližšie k sídlisku Paričov než k Trebišovu. Podobné zámeny názvov sa však v stredoveku vyskytovali aj u iných hradov na Slovensku. Dedina Paričov bola pravdepodobne od druhej polovice 13. storočia majetkovou súčas­ ťou panstva Trebišov, teda od počiatočného formovania sa trebišovského panstva. Je isté, že Paričov bol súčasťou hradného panstva Trebišov už pred rokom 1328 a celý zostal ne­ pretržite súčasťou tohto panstva aj v 15. až 17. storočí.2694 Paričovské sedliacke dom ácnosti boli v roku 1441 zdanené daňou kráľovi od trinástich port.2695 Z toho vychodí, že sídlisko malo najmenej okolo pätnásť obývaných sedliackych domov. Paričov bol vtedy stredne veľkou dedinou. Neznáme udalosti približne v polovici 16. storočia spôsobili čiastočné či úplné vyľud­ nenie Paričova, resp. schudobnenie tam ojších sedliakov na úroveň želiarov. M ožno aj Pa­ ričov spustošilo roku 1566 tatárske vojsko, podobne ako viaceré susedné dediny ležiace juž­ ne od Trebišova. Faktom zostáva, že Paričov sa nevyskytuje medzi zemplínskym i dedinam i pravidelne zdaňovaným i štátnou daňou, vyrubovanou od sedliackej usadlosti v druhej polovici 16. sto­ ročia. Príčinou nezdaňovania m ohla byť úplná opustenosť tamojšieho sídliska, teda jeho dočasný zánik, alebo skutočnosť, že v Paričove bývali len želiari, ktorí štátnu daň neplati­ li. Napokon aj v roku 1600 stálo v Paričove deväť domov, aj to želiarskych.2696 Ani farára už vtedy v Paričove nem ali, keďže paričovská farnosť už predtým zanikla a bývalý farský kos­ tol spustol. Z urbára z roku 1601 zisťujeme, že v Paričove nebývali sedliaci, ale jedenásť želiarskych dom ácností, z nich dve rybárske, slobodnícke a domácnosť cestára. Pätnásť usadlostí a do­ m ov bolo opustených. Každá želiarska domácnosť odovzdávala zemepánom na veľkonoč­ né sviatky kačku a štyri kačacie vajcia. Rybári odovzdávali ryby a platili ročnú daň jeden

zlatý. Želiari kúrili a čistili krby na trebišovskom hrade, sadili a okopávali zeleninu v zemepánskych záhradách a nakladali (solili) kapustu.2697 V roku 1623 žilo v Paričove pätnásť želiarskych domácností, ktoré, ak rybárili, zemepá­ nom platili daň jeden zlatý a odovzdávali ryby.2698 Koncom 16. a v prvej štvrtine 17. storočia bol Paričov stredne veľkou dedinou, avšak je­ dinečnou v tom , že tam nežili sedliaci, ale želiari, zväčša rybári. V roku 1610 zdanili želia­ rov od pol porty a v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.2699 V roku 1715 žilo v Paričove šesť poddanských a v roku 1720 len štyri sedliacke dom ác­ nosti.2700

PARIHUZOVCE Parihuzovce ležia v severnej časti Laboreckej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 445 m. Najstarší zachovaný doklad o Parihuzovciach vznikol v roku 1548 v súvislosti s riešením dedičských záležitostí šľachticov Drugetovcov, vzťahujúcich sa na majetky humenského panstva, na ktorom jestvovala aj táto dedina.2701 Treba upozorniť, že Parihuzovce sa nevys­ kytujú v písom nostiach z prvej polovice 40. rokov 16. storočia o vlastníctve a dedení vte­ dajších dedín hum enského panstva. Príčinou bolo zaiste to, že vtedy Parihuzovce ešte ne­ jestvovali. Na základe uvedených skutočností m ožno usúdiť, že Parihuzovce vznikli okolo roku 1545. N epochybne ich založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva so súhlasom, či z podnetu šľachticov Drugetovcov. V 16. a 17. storočí dedinu zapisovali do písomností pod maďarizovaným tvarom pô­ vodného ľudového názvu. Ten korení v prímení Parihuz, ktorého nositeľom bol zaiste pr­ vý m iestny šoltýs a spoluzakladateľ dediny. Dedina Parihuzovce od založenia nepretržite aj v 17. storočí patrila Drugetovcom, ako majetková súčasť ich hum enského panstva. Parihuzovské valašské dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 4,75 por­ ty a v roku 1582 od 1,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných šesť poddanských do­ mov a jeden - dva dom y šoltýsov.2702 Na prelome 16. a 17. storočia boli Parihuzovce m alou rusínskou dedinou. V poslednej tretine 16. storočia a v 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 boli vtedajší valasi aj želiari zdanení spolu od vyše 0,75 porty, v roku 1635 len valasi iba od 0,25 porty.2703

II, s. 12 „ P a r y c h " . D e jin y T r e b išo v a , s. 135 U e t C, Fa sc. 109, nr. 2, s. 3 3 0 - 331 „P a r ic z " .

2697 M a r s in a , K u š ík ,

2691 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 5 0 5 ; II, s. 39 3 u p o z o r n il n a o d v o d e n o s ť p rie zvisk a P aričk a o d p a rič. 2692N a g y , C D H A V I , s. 3 2 8 , 5 3 9 . 2693Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 4, 5 2 „c a s tr u m P a ry s" z r. 1328 a 1330. M O L , D L 8 4 3 0 2 „ca str i P a r ic h " z r. 1387.

2694Š O B A 2695M O L , 2696M O L ,

P rešo v, D r u g e t H , i. č . 5 2 , 6 3 . M O L , D L 6 7051. P ozri aj n a s l. p o z n á m k y .

2698 M O L , K a m a r a ,

136 (au to r A . L u k á č).

2699 M O L K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 12; A 26 7 7 , s. 4 0 0 . 2700 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187. 2701 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1548, Fasc. 3 , n r. 39 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... P a r y h w z o c h " . T a k aj B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 9 .

D L 99507 „P a ry ch ".

2702 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 6 ,1 8 4 , 257 „P a r ih u z o c z " .

K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 4 9 „P a r ic z " .

2703 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 2 ; A 2 6 7 7 , s. 410.

389

ZEMPLÍN

PČOLINÉ

O kolo roku 1623 tam hospodárili dve šoltýske dom ácnosti. V dôsledku vymretia alebo odsťahovania bolo sedem valašských usadlostí opustených. Šoltýske i valašské dom ácnos­ ti odvádzali zem epánom Drugetovcom daň a dávky charakteristické pre Valašsko - rusínske obyvateľstvo, teda také, aké napr. v Habure.2704 Na prelome 16. a 17. storočia boli Parihuzovce malou rusínskou dedinou. V druhej štvrtine 17. storočia si obyvatelia postavili nepochybne drevený kostol, o kto­ rom je prvý doklad z roku 1657. Od polovice 17. storočia v ňom pôsobili uniatskí, neskôr gréckokatolícki farári.2705 V polovici 17. storočia obyvateľov pribúdalo. V roku 1657 na farskom majetku žila jed­ na baťkovská rodina, na dvoch šoltýstvach hospodárilo až štrnásť šoltýskych rodín, na pia­ tich celých valašských usadlostiach žilo sedem vlašských dom ácností. H oci pozem ky šty­ roch usadlosti ležali opustené, žila tam aj jedna želiarska rodina.2706 V posledných desaťročiach 17. storočia obyvateľov ubúdalo. V roku 1690 na polovičných farských majetkoch žila rodina baťka, na pozemkoch dvoch polovičných šoltýstiev hospodá­ rili štyri šoltýske rodiny, žili tam aj tri valašské domácnosti, z nich jedna na polovičnej a dve na štvrtinových usadlostiach. Pozemky ôsmich valašských usadlostí ležali opustené.2707 Parihuzovce m ali v rokoch 1715 a 1720 po sedem poddanských dom ácností.2708

Z obsahu uvedenej listiny z roku 1404 je zrejmé, že táto dedina jestvovala už v 14. sto­ ročí. Na základe jej názvu m ožno predpokladať, že aj v 13. storočí, pričom zakladateľom sídliska bol neznám y zeman Pavol. V 14.-15. storočí boli jej vlastníkmi zemania zo Žbiniec, v 16. storočí Alpáriovci.2711 Tamojšie sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené od jednej porty. Vtedy tam bý­ vali aj dve želiarske dom ácnosti. V roku 1567 zdanili sedliakov od 1,25 porty. Sídlisko m a­ lo v roku 1600 obývaných šesť poddanských domov.2712 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Pavlovo m alou dedinou s poddanským obyvateľ­ stvom. V prvej polovici 17. storočia tamojší sedliaci chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vte­ dajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu len od štvrť a osm iny porty. Neskôr poddaní sídlisko opúšťali a vym ierali. O kolo roku 1635 v tamojšej kúrii žili miestni zemania, ale pod­ danské sídlisko bolo spustnuté.2713 Po usadení sa nových poddanských obyvateľov bolo Pavlovo na prelome 17. a 18. sto­ ročia m alou dedinou. V roku 1715 v ňom žili dve a v roku 1720 tri sedliacke dom ác­ nosti.2714

388

PČOLINÉ PAURINA

Pavlovo leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, na východnom vale Bodrogu, v nadmorskej výške okolo 98 m . Je miestnou časťou obce Bodrog. Prvý doklad o tejto dedine poznáme v listine z roku 1404, kedy patrila šľachticom zo Žbiniec.2710 D o listín ju zapisovali pod maďarským názvom, zloženým z osobného mena Pavol (maď. Pál) a felde = pozem ok, majetok v zmysle Pavlovo. Maďarský názov je typický pre de­ diny zemianskeho pôvodu vzniknuté v 13. - 14. storočí.

Pčoliné leží v strednej časti Laboreckej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 335 m . Je pravdepodobné, že územie, na ktorom sa nachádza táto dedina patrilo od polovice 13. storočia zem anom , ako majetková súčasť dediny Pichne, avšak dedina Pčoliné vtedy ešte nejestvovala. Spoľahlivé písom né doklady vznikli o nej od polovice 14. storočia. V roku 1364 palatín M ikuláš Kont na zhromaždení šľachty Zemplínskej stolice vypočul a písom ne potvrdil sťažnosť zemana Štefana Čecha o tom , že jeho dediny Pichne a Pčoliné zabral a drží Ján Druget. V roku 1367 spríbuznení zemania so šarišského Komloša (Chmeľovec) pred kapitulou v Jágri opätovne protestovali proti zahraniu uvedených dedín Jánom Drugetom. Napokon spornú záležitosť riešil v roku 1376 palatín.2715 Z uvedených správ je zrejmé, že dedina Pčolinné jestvovala už pred rokom 1364. D o písom ností ju pravidelne zapisovali ako Pczolina, teda v m aďarizovanom tvare pôvodného ľudového názvu Pčolinné. Ten korení v nárečovom slove pčola = včela. N á­ zov Pčoliné vyjadril to, že sa v tam ojšom údolí hojne vyskytovali včely a najskôr m al funkciu chotárneho názvu. Keď v údolí založili sídlisko, názov Pčoliné prešiel na de­ dinu. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, jej názov, správy o nej a vývin osídlenia suse­ diaceho okolia m ožno predpokladať, že Pčoliné založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, valašského práva okolo polovice 14. storočia.

2704 M O L , K a m a ra , U e t C , F a sc . 109, nr. 2 , s. 237 „ P a r ih u z o c z " .

2711

V súpise dedín a osád, zdanených v roku 1600 daňou kráľovi od obývaných poddan­ ských domov, je medzi dedinam i Bystré a Hermanovce zapísaná aj osada s názvom Paurina, v ktorej bolo sedem obývaných poddanských domov.2709 Je to jediný doklad, aký o tej osade poznám e. Je pravdepodobné, že sa jej sídlisko na­ chádzalo v susedstve zemplínskych (východných) častí spom enutých dedín, prípadne v priľahlej časti údolia Tople.

PAVLOVO

2705Š O B A

P rešo v, D r u g e t H , i.

č. 2 7 7 ,

s. 6 0 „P a r ih u z o c z " . P ozri aj i.

č. 27 8 ,

s. 116 z r. 1690.

S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. P 11 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... P a lfe w d e " z r. 1488.

27,2 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 8 ,1 9 6 , 2 4 2 „P a lfe ld e " , „ P a lfô ld e " .

2706 Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 2 77, s. 6 0 - 62 „P a r ih u z o c z " .

2713 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 9 ; A 26 7 7 , s. 4 2 0 „P a llfe ld e ... d e s o la tu m " .

2707 T a m ž e , i. č . 2 7 8 , s. 116 - 118 „ P a r ih u z o c z " .

2714 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 .

2708 M a g y a r o r s z á g , 1 8 2 ,1 8 7 .

2715 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 148, Fa sc. I, č. 1 „ i n t u it u p o s s e s s io n u m .. .. C s o ln a " z r. 1 3 6 4 . O b s a h

2709 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 4 6 „P a u r in a " .

lis t in y p o z n á m e le n z regesto v. B e ň k o , O s íd le n ie , s. 267 ako n ajsta ršie u v á d z a d o k la d y z r o k u 1492.

2710 M O L , D L 8976 „ P a lfe w ld e " . M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 3 3 3 8 .

T a k aj K r a je z n a v č y j, s. 4 6 4 .

390

391

ZEMPLÍN

PETEjOVCE

Pri vzniku Pčoliného, obklopenom dedinam i patriacimi Drugetovcom sa oni považo­ vali za vlastníkov aj tohto územ ného majetku, z čoho vznikol vyššie opísaný vlastnícky spor. V 15.-17. storočí patrila dedina Drugetovcom .2716 Z Pčoliného pochádzali dvaja m uži, ktorí patrili k početnej skupine rusínskych zbojní­ kov, vedených okolo roku 1492 Fedorom Hlavatým. V dedine si zbojníci ukrývali odevy a nadobudnuté veci.2717 Pčolinčania si postavili kostol m ožno už v druhej polovici 14. storočia, prípadne v 15. storočí. Kostol nepochybne jestvoval v 16. storočí, lebo prvý doklad o tam ojšom pravo­ slávnom farárovi je z roku 1601. O d polovice 17. storočia v ňom pôsobili uniatskí, neskôr gréckokatolícki farári.2718 Pčolinské valašské dom ácnosti vyplatili v roku 1567 daň kráľovi od 13,5 porty. Dve usad­ losti boli opustené, hoci iných sedem dom ácností bolo želiarskych, napokon jedna slobodnícka, ktoré daň neplatili. V roku 1582 valachov zdanili od 7,75 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných tridsaťdeväť poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov, dom pravoslávneho farára a kostol.2719 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Pčoliné veľkou dedinou, najväčšou v priľahlom oko­ lí, pričom m alo rusínskych obyvateľov. V poslednej tretine 16. a v prvej polovici 17. storočia valašské domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo napr. aj v ich zdaňovaní. V roku 1610 vtedajšie valašské aj želiarske dom ác­ nosti zdanili spolu od 5,5 porty, v roku 1635 od 1,5 porty.2720 O kolo roku 1623 v Pčolinom hospodárili tri šoltýske dom ácnosti na pôvodne dvoch celých šoltýstvach, dvadsaťdva valašských a päť želiarskych dom ácností, pričom tri va­ lašské usadlosti a sedem želiarskych bolo opustených. V dedine žila rodina m iestneho farára. Šoltýske, valašské dom ácnosti, aj farárova, odvádzali zem epánom Drugetovcom takú daň a dávky, ako v iných dedinách s Valašsko - rusínskymi obyvateľm i, napr. v Habure.2721 V druhej tretine 17. storočia obyvateľov výrazne pribúdalo, o čom svedčia údaje z roku 1657. Vtedy na farskom žili dve rodiny, na dvoch šoltýstvach trinásť rodín, na dvadsiatich dvoch celých valašských usadlostiach 71 rodín, na dvoch polovičných štyri rodiny, napo­ kon dvadsaťtri rodín želiarov a podželiarov.2722 Bolo to obdobie preľudnenia najm ä pod­ danského obyvateľstva. V poslednej tretine 17. storočia obyvateľov ubúdalo. V roku 1690 bola väčšina dvoch šoltýskych pozemkov opustená a dvom šoltýskym rodinám patrilo polovičné a štvrtinové šoltýstvo. V kostole nem ali vlastného farára, farské pozemky zostali opustené. Valašských dom ácností bolo dvadsať. Z nich štyri hospodárili na polovičných usadlostiach, štrnásť na

štvrtinových a dve na osm inových usadlostiach. Pozemky po piatich dom ácnostiach leža­ li opustené.2723 V roku 1715 žilo v Pčolinom osemnásť poddanských domácností, v roku 1720 už dvad­ saťsedem. V dedine boli aj dva m lyny.2724

PERECHE (pozri MICHALOVCE) PETEJOVCE Petejovce sa nachádzali vo východnej časti doliny Ondavy, asi 4 km juhovýchodne od Turian nad O ndavou. Zanikli pri výstavbe vodnej nádrže Domaša roku 1965. O Petejovciach je doklad z roku 1595.2725 V roku 1600 tam bolo šesť poddanských do­ mov a ich obyvatelia boli po prvý raz zdanení daňou kráľovi.2726 Petejovce boli najm ladšou dedinou na stropkovskej (východnej) časti doliny strednej Ondavy. Založil ich šoltýs a valašskí usadlíci okolo roku 1585 z iniciatívy alebo súhlasu šľachticov Peteovcov. Je pravdepodobné, že šľachtici Peteovci si tam dali postaviť kaštieľ, ktorý so sprievod­ ným i hospodárskymi budovam i tvorili základ sídliska. Názov dostalo podľa priezviska šľachticov Peteovcov. Neskôr, okolo roku 1585, sa tam prostredníctvom šoltýsa usadili va­ lašské rodiny, čím vzniklo dedinské sídlisko. V roku 1610 zdanili tam ojších valachov a želiarov spolu od 0,75 porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.2727 V roku 1639 v Petejovciach žili na šoltýstve asi dve domácnosti a okrem nich asi trinásť valašských dom ácností.2728 V roku 1715 žili v Petejovciach štyri a v roku 1720 tri poddanské dom ácnosti.2729

PETKOVCE Petkovce ležia v juhozápadnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 205 m. V roku 1363 si šľachtici z Rozhanoviec rozdelili majetky hradného panstva Čičava a deľ­ ba sa vzťahovala aj na túto dedinu.2730 Vtedy použitý maďarský názov v zmysle Petrova Poruba dosvedčuje, že sídlisko založil šoltýs Peter a poddaní sa tam usadili a hospodárili podľa zákupného práva. Vznik sídliska

2716 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 154 3 , nr. 29 „ P c h o ly n a " ; A . a. 1548, Fasc. 3, nr. 39 „ P c h o li n a " . P o zri aj n a š i. pozn ám ky. 2717 Š O K A

B ard e jo v, B a r d e jo v m a g . č . 3031 „ d e P c z e lin a H e r m i S te c z , C o p o z o w

F e d w r" ; č . 596

„v e s tim e n ta ... h a b e n t ... in ... v illis in P c z e lin a " z r. 1492.

2723 T a m ž e , i. č . 2 7 8 , s. 11 - 13. 2724 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187.

2718 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 6 „ P c z o lin a , b a ttik o " z r. 1601. P ozri aj Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 277 s. 11, z r. 1690.

27211 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 7 3 . P r a m e ň sa n e p o d a r ilo preveriť.

2719 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s . 47, 2 5 7 , 2 6 6 „ P s o lin n a " , „ P c h y a ly n a " , „ P c z o lin a " .

2727 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 18 „P e to fa lv a " ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 2 „ P e th e o fa lv a " .

2720 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 1; A 2 6 7 7 , s. 4 0 9 .

2728 Š O B A P rešov, Pete S , nr. 3 8 3 , s. 10 - 11 „P e tte ô fa lu a , R u t h e n o r u m " .

2721 M O L , K a m a ra ,

U et

C , Fa sc. 109, nr. 2, s. 2 2 2 - 2 2 5 „ P c z o lin a " .

2722 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 77, s. 5 0 - 55 „ P c z e lin a " .

2726 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 4 9 „P e tó fa lu a " .

2729 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 .1 8 7 . 2730 M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n ib u s seu v illis ... P e tu r u a g a s a ". C s á n k i, c . d ., s. 3 5 9 .

392

393

ZEMPLÍN

PETRIKOVCE

m ožno predpokladať v prvej polovici 14. storočia. Šoltýsa prezývali m enom Peťko, z čoho vznikol slovenský ľudový názov pre túto dedinu, ale aj maďarizovaný názov. Petkovce boli majetkovou súčasťou panstva Čičava, neskôr Vranov, resp. Skrabské aj v 15. až 17. storočí.2731 V roku 1493 okrem šoltýskej dom ácnosti tam hospodárila iba jedna poddanská do­ mácnosť. Väčšina pozemkov, ktoré prv obhospodarovali štyri dom ácnosti, ležala opustená.Z73Z Neskôr v dedine hospodáril zaiste len šoltýs a želiarske rodiny, lebo až v roku 1582 zdanili valachov od 1,5 porty. V roku 1600 bolo v sídlisku sedem obývaných poddanských dom ov a dom šoltýsa.2733 Na prelome 16. a 17. storočia boli Petkovce m alou dedinou s valašským obyvateľstvom. V roku 1623 žila v Petkovciach rodina šoltýsa, ktorej patrili pozemky a práva celého šoltýstva. Ďalej päť valašských a dve želiarske domácnosti. Zemepánom platili daň a odo­ vzdávali valašské dávky.2734 y V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších valachov aj želia­ rov zdanili spolu od jednej porty, v roku 1635 iba od štvrť a osm iny porty.2735 Koncom 17., prípadne začiatkom 18. storočia poddaných pribúdalo. V roku 1715 tam hospodárilo pätnásť a v roku 1720 jedenásť poddanských dom ácností.2736

siatich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsaťjeden poddanských do­

PETRAHÓ (M) Petrahó leží v juhozápadnom susedstve Sárospataka. Anton Szirmay pred dvoma storočia o Petrahó napísal, že po spustošení krajiny Tatármi v roku 1241 sa tam už v roku 1248 usadili prisťahovalci z Talianska, ktorí obnovili pesto­ vanie viniča. Napísal tiež, že kráľ Belo IV. tamojšie vinice v rokoch 1252 a 1257 daroval kláš­ toru v Tŕni.2737 Názov Petrahó je maďarizovaným tvarom pôvodného slovenského názvu Petrachov.2738 Upozorňujem e, že ani zo 14. a 15. storočia nepoznám e doklady o Petrahó. M ožno teda predpokladať, že sídlo jestvovalo od 16. storočia. V druhej polovici 16. storočia postupne patrila k panstvu Sárospatak a šľachticom Dobóovcom . Tamojšie sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené od troch port. Ostatným dom ácnostiam nedávno Turci vypálili obydlia. V roku 1582 zdanili sedliakov od de-

m ov.2739 Vtedy bola stredne veľkou dedinou, avšak poddaní postupne chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od štyroch port a v roku 1635 iba od dvoch port.2740 N e­ skôr počet obyvateľov dediny opäť narastal. V roku 1715 v nej žilo dvadsať poddanských domácností, v roku 1720 už len desať a jed­ na zemianska rodina.2741

PETRIKOVCE Petrikovce ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, na vale Ondavy, v nadmorskej výš­ ke okolo 103 m . Petrikovce sú zapísané v listine o založení a obdarení kláštora v Zaste okolo roku 1067. Kláštoru odvtedy patrila dedina Sirník, ktorej územ ný majetok susedil s chotárom Petrikoviec.2742Treba upozorniť, že dedina Petrikovce vtedy ešte nejestvovala. Zápis o nej sa dostal do upravenej, aktualizovanej metácie zaiste pri konfirmácii uvedenej listiny v roku 1267. Nepochybné je, že Petrikovce jestvovali aj pred rokom 1267. Pri deľbe dedičných majetkov šľachtica Pavla v roku 1314 pripadli Petrikovce jeho sy­ novi Štefanovi.2743 V písom nostiach zo 14. až 17. storočia sa vyskytuje pod názvom Petrik. Názov bol totož­ ný s m enom nepochybne prvého zemianskeho vlastníka tamojšieho územ ného majetku a zakladateľa sídliska. Založenie zemianskej osady Petrikovce predpokladáme v prvej polovici 13. sto­ ročia. V 14. - 16. storočí patrili Petrikovce zemanom z M alčíc, Markoviec, Perina, ale aj iným vlastníkom .2744 Len archeologický výskum môže poskytnúť poznatky o čase výstavby tam ojšieho múraného kostola. Nepochybné však je, že m úraný kostol jestvoval v Petrikovciach na prelo­ me 17. a 18. storočia, kedy patril evanjelikom augsburského vyznania.2745 K dedine patril vodný m lyn, ktorý bol okolo roku 1567 dvojkolesový. Podľa urbára z roku 1567 m ali vtedajší sedliaci také povinnosti k šľachticom, aké sed­ liaci v M alčiciach.2746 V roku 1567 v Petrikovciach hospodárilo desať sedliackych dom ácností na polovičných usadlostiach, takže boli zdanené daňou kráľovi od piatich port. Iné štyri dom ácnosti boli

2731 M O L , D L 1 7 2 0 9 „P e th k e s " z r. 1471. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1499, nr. 16. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 70 „P e th k e s " z r. 1519.

2739 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 10, 162, 2 4 0 „ P e tr a h ó " .

2732 M O L , D L 1 9963 „ i n v illa P e th k e s".

2740 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4; A 26 7 7 , s. 4 0 3 .

2733 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 169, 2 4 6 „ P e tk o c h " , „P e tk o c z " .

2741 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187.

2734 M O L , K a m a ra , U et C , Fa sc. 6 2 , nr. 5 4 , fo l . 15 „P e tk o c z " .

2742 W e n z e l, C D A C I, s. 2 5 „ a v illa P e tr i". O k o n fir m u jú c e j lis tin e kráľa B ela I V . z r o k u 1267 p ozri

2735M O L ,

K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 16; A 2 6 7 7 , s. 3 9 6 .

S z e n tp é te r y , R R S A I - 3, s. 4 7 5 , č . 1554.

2736 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 .1 8 7 .

2743 S e d lá k , R D S1 1 , s. 514, č . 2 0 8 „p o s s e s s io n e s ... P e tr y k ".

2737 S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 188, 2 5 5 . Fejér, C D H I X - 1, s. 8 0 8 . Ú d a j z r o k u 1248 je n e o v e r ite ľ-

2744 M O L , D L 4 2 5 5 3 „P e tr ik " z r. 1393; 6 6 8 6 2 „P e tr y k " z r. 1411; 6 2 3 0 0 ,6 2 4 2 2 „P e tth r y k " z r. 1448 a 1519.

n ý . Ú d a je z r o k o v 1 2 5 2 a 1257 sa n a P e tr a h ó n e v z ť a h u jú . C e n n ý je ú d aj o k o p c i S v. V in c e n t a , n a

2745 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „P e trik ( te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. V t o m t o z m y s le

k to r o m o b y v a te lia ešte z a č ia tk o m 18. s to r o č ia u d r žia v a li v in ic e . 2738 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 5 0 3 ; II, s. 4 0 8 . P o zri aj V arsik, O s íd le n ie III, s. 4 8 6 .

treb a d o p ln iť U li č n ý , R e fo r m á c ia , s. 126. 2746 M O L , K a m a r a , U et C , F asc. 15, nr. 1, fo l. 11 „P e ttr y k " .

394

395

ZEMPLÍN

PETROVCE

želiarske a také daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od štyroch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných desať poddanských dom ov.2747 Na prelome 16. a 17. storočia boli Petrikovce m alou dedinou s výlučne poddanským oby­ vateľstvom.

domov, ale aj dom šoltýsa, prípadne richtára.2754 Petrovce boli vtedy m alou dedinou s pod­ danským obyvateľstvom. V prvej polovici 17. storočia sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od 1,75 porty, v roku 1635 zdanili už len želiarov od osm iny porty. Sedliakov vtedy nebolo a drugetovská časť dediny bola opustená.2755 Koncom prvej polovice 17. storočia sa za účasti šoltýsa na stropkovskej časti Petroviec usadili Rusíni. V roku 1561 okrem domácnosti šoltýsa tam hospodárili tri valašské a jedna želiarska domácnosť. Odvtedy mali Petrovce rusínskych obyvateľov.2756 V rokoch 1715 a 1720 žilo v Petrovciach po päť sedliackych dom ácností. V dedine bol aj

V poslednej tretine 16. storočia a v 17. storočí petrikovské sedliacke dom ácnosti ch u­ dobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 1,5 porty, v roku 1635 len sedliakov od 0,25 porty.2748 V roku 1715 žili v Petrikovciach dve sedliacke domácnosti, v roku 1720 už sedem do­ m ácností.2749 V susedstve, prípadne v blízkom okolí Petrikoviec sa v stredoveku nachádzala aj dedina s názvom zapísaným v tvare Kothan, avšak tá zanikla.

m lyn.2757

PETROVCE PETROVCE Petrovce ležia v Ondavskej vrchovine, v pravej časti údolia Oľky, v nadmorskej výške okolo 206 m . Sú západnou časťou obce Pakostov. Keď kráľ Žigm und v roku 1408 daroval šľachticom z Perina stropkovské panstvo, jeho majetkovou súčasťou bola aj dedina Petrovce.2750 V uvedených listinách je zapísaná v ponem čenom názve, v neskorších listinách v po­ maďarčenom názve, len ojedinele aj v slovenskom názve. Názov zaiste vyjadril skutočnosť, že sídlisko založil šoltýs Peter s poddaným i podľa zákupného, nem eckého práva.2751 O ta­ kom pôvode dediny svedčí aj jej vývoj v 16. storočí, kedy v nej dokázateľne pôsobil šoltýs a žili tam aj roľnícke, slovenské rodiny. Založenie petrovského sídliska na území stropkovského panstva za účasti šoltýsa a pod­ daných podľa zákupného, nem eckého práva spadá do 14. storočia. Petrovce od svojho vzniku nepretržite aj v 17. storočí patrili k stropkovskému panstvu. Časť dediny v 17. storočí patrila Drugetovcom ako majetková súčasť ich panstva H um enné.2752 V roku 1557 v Petrovciach hospodáril šoltýs, tri sedliacke a jedna želiarska domácnosť. V roku 1567 tam žili len tri sedliacke domácnosti na polovičných usadlostiach. Vo vte­ dajších urbároch sú Petrovce zapísané medzi dedinam i s roľníckym, slovenským obyva­ teľstvom. Petrovčania m ali k zemepánom také povinnosti, aké odvádzali obyvatelia napr. aj v C h otči.2753 Tamojšie sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od jednej, v ro­ ku 1582 od 1,25 porty. Miestne sídlisko m alo v roku 1600 obývaných sedem poddanských

Majetkovou súčasťou hum enského panstva v 16. storočí bola aj dedina Petrovce. V lis­ tinách z rokov 1543 a 1548 je zapísaná v poradí medzi Štefanovcami a Žalobínom .2758 V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od dvoch port. Päť želiarskych dom ácností daň neplatilo. V roku 1582 sedliakov zdanili od jednej porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných sedem poddanských dom ov a zaiste aj dom šoltý­ sa.2759 V Petrovciach bol v 17. - 18. storočí drevený kostol, ktorý okolo roku 1700 patril evan­ jelikom augsburského vyznania.2760 O zemepisnej polohe dediny Petrovce m ožno uvažovať len na základe poradia, v akom ju zapísali do uvedených písom ností. Z toho vyplýva predpoklad, že sa nachádzala v zá­ padnej časti hum enského panstva, v susedstve či okolí dedín Štefanovce alebo Žalobín.2761

PETROVCE NAD LABORCOM Petrovce nad Laborcom ležia v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom nánosovom vale Laborca, v nadmorskej výške okolo 118 m. Prvá správa o Petrovciach je v listine kráľa Bela IV. z roku 1254 o darovaní Lesného ze­ manovi Gregorovi synovi Náca. V listine sa okrem iného uvádza, že chotár darovaného m a­ jetku susedil s chotárom Petroviec.2762Z toho je zrejmé, že dedina Petrovce s ustáleným cho­ tárom jestvovala už pred rokom 1254.

2747 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 2 , 174, 251 „P e tr ik " .

2754 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 9 , 172, 2 5 0 „ P e tr o c " .

2748 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5 0 ; A 2 6 7 7 , s. 416.

2755 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 3 , 4 3 ; A 26 7 7 , s. 3 8 6 , 3 9 3 , 413.

2749 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187.

2756 Š O B A P rešov, Pete S , n r. 4 2 5 , s. 10 - 11 „P e th e ô c z , R u t h e n o r u m " .

2750 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 „ a c v illis ... P e th r o u ic z " . P o zri aj 9 6 5 7 , 9671 z r. 1410. M á ly u s z Z s O II - 2 s. 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714.

2757 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 .1 8 7 .

2751 T a k ý p ô v o d d e d in y p r e d p o k la d á aj B e ň k o , O s íd le n ie s. 2 5 8 .

2759 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 37, 190, 2 5 6 „ P e tr o c z " , „ P e tr o c h " .

2752 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „ P e tr o c z " , „P e tr o s " z r. 1430. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 43

2760 A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „P e tr ó c z (te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " .

„ P e tr o w y c z " z r. 1465; č . 63 „P e tr o c z " z r. 1506. Po zri aj n a s l. p o z n á m k y . 2753 M O L , K a m a ra , U e t C , F asc. 4 , nr. 4 9 , s. 3 5 9 „ V illa e S c la u o n ic a le s " ; s. 371 „P e tr o w c z a " . Š O B A Prešov, Pete S , i. č . 154 „P e tr o c z , S c l a u o n ic a " .

2758 S N A , H M L e le s . k ., A . a . 1543, nr. 2 9 ; A . a. 1548, Fa sc. 3, nr. 10; F asc, 5, nr. 44 „ P e tr o c z " .

2761 A k b y sa z á p is y v z ť a h o v a li n a d e d in u P etro vce pri P a k osto ve, b o li b y aj P etro vce z a p ís a n é d o tej K ra jn e, ak o P a k osto v, č o sa v š a k n e s ta lo . M O L , K a m a ra , A 2677, s. 6 0 , 68 . 2762 N a g y , C D P V I , s. 79 „ c u m v illa P e tu r y a ".

396

ZEMPLÍN

PETRUSFALVA

Petrovce sa vyskytujú v písomnostiach z 13. až 17. storočia pravidelne pod názvom Pet­ roch, Petrouch, čo bol maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Petrovce. Nepo­ chybné je, že názov korení v mene Peter, pravdepodobne v mene prvého zemianskeho vlastníka príslušného majetku a zakladateľa dediny. Maďarizovaný názov súčasne oslabu­ je možnosť, že názov korení v duchovnom patrónovi miestneho kostola, Sv. Petrovi. V ta­ kom prípade by vznikol maďarský názov v zmysle Svätý Peter. Uvedené poznatky vedú k predpokladu, že Petrovce vznikli ako osada zemana Petra v pr­ vej polovici 13. storočia. Zo zachovaných a znám ych správ sa nepodarilo presne zistiť, kedy predpokladaný Pe­ ter nadobudol tento majetok a dokedy jeho potomkovia držali dedinu Petrovce. M ožno iba konštatovať, že dedina v prvej polovici 13. storočia patrila Petrovi a jeho dedičom , pravde­ podobne do konca 13., prípadne začiatku 14. storočia. Vtedy ju za neznám ych okolností nadobudli, resp. zabrali šľachtici z M ichaloviec, ktorým dokázateľne patrila v tridsiatych rokoch 14. storočia.2763 Majetkovou súčasťou panstva M ichalovce zostali Petrovce nepre­ tržite aj v 15. až 17. storočí. V prvej polovici 70. rokov 14. storočia stavali v dedine m urovaný kostol, ktorý v roku 1374 ešte nebol dokončený.2764 K dedine patrili zemepánske m lyny pri Laborci. Okolo roku 1374 tam boli dva m lyny a jeden m lyn v roku 1453 mal dva páry kameňov.2765 Vodné m lyny tam zaiste jestvovali už v prvej polovici 14., ako aj v 16. storočí. V Petrovciach v roku 1374 hospodárilo trinásť sedliackych domácností, pričom pozem ­ ky pre ďalších deväť usadlostí boli opustené.2766 V sídlisku vtedy bolo trinásť obývaných sedliackych domov. Začiatkom 15. storočia si niektorí poddaní vybudovali dom y na novej polohe, čím vzniklo nové sídlisko. Prejavilo sa to v názvoch Nové Petrovce, Staré Petrovce.2767 V druhej polovici 15. a v prvej polovici 16. storočia sedliakov ubudlo, najm ä v dôsled­ ku odsťahovania sa. V rokoch 1567, 1570 a 1582 sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdaňovali od dvoch port. V tamojšom sídlisku stálo v roku 1600 len osem obývaných pod­ danských domov, m ožno aj kostol a fara.2768 Petrovce boli vtedy m alou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí tamojšie sedliacke dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od pol a osm iny porty, v roku 1635 iba od štvrť porty.2769 Petrovce boli m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v nich žilo päť, v roku 1720 už osem poddanských dom ácností.2770

PETRUSFALVA

397

V listine kráľa Bela IV. z roku 1245 o predaji a ohraničení majetkov dedín Albín a Techna (Dvorianky) je zápis o dedine s názvom, odvodeným od osobného mena Peter. Západná časť predaného majetku totiž susedila s chotárom tejto dediny a Sečoviec.2771 V listine kráľa Karola Róberta o darovaní sečovského panstva šľachticom Bokšovcom v roku 1321 je zapísaná aj táto dedina ako majetková súčasť darovaného panstva.2772 Ne­ skoršie správy o nej nepoznáme. Z uvedených správ je isté, že táto dedina či osada jestvovala v prvej polovici 13. aj za­ čiatkom 14. storočia. Jej maďarský názov svedčí, že ju založil zeman Peter. Nachádzala sa zaiste východne, resp. severovýchodne od Sečoviec. Obyvatelia ju opustili, prípadne sídliskovo splynula s blízkou dedinou okolo roku 1321.

PICHNE Pichne ležia v strednej časti Laboreckej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 290 m . Údajne kráľ Belo IV. v roku 1254 dal istým šarišským zemanom majetky Pichne a Pčoliné.2773 V listine Jasovského konventu z roku 1310 sa uvádza, že majetok Pichne bol pred­ metom deľby medzi zemianskych vlastníkov.2774 Napokon v listine Karola Róberta z roku 1312 sa dozvedáme, že kráľ Pichne skonfiškoval Dionýzovi a M ikulášovi synom Jaroslava a daroval ich Petrovi synovi Petena.2775 Ak listinu k roku 1254 m ožno podozrievať z falšovania a jej obsah považovať za nepoužiteľný pre obe dediny v 13. storočí, tak listiny z rokov 1310 a 1312 také podozrenie ne­ vzbudzujú. O be svedčia o jestvovaní dediny Pichne začiatkom 14. storočia. Názov Pichne je nejasný, rovnako ako pôvod dediny. M ožno však predpokladať, že ná­ zov korení v osobnom mene Pichňa, prípadne v apelatíve pichňa, pričom sídlisko jestvo­ valo pred 13., resp. 11. storočím. O d roku 1317 okolité dediny a rozsiahle územné majetky patrili Drugetovcom . Keď na drugetovských majetkoch vznikli nové dediny, prisťahovali sa usadlíci aj v Pichniach. O b ­ novili alebo podstatne zväčšili dedinu a vtedy vznikol spor o vlastníctvo Pichni. Zeman Šte­ fan, syn Čecha v roku 1364 na kongregácii šľachty Zemplínskej stolice, ktorej sa zúčastňo­ val aj palatín, vzniesol protest proti Jánovi Drugetovi, ktorého obvinil zo zahrania majetkov Pichni aj Pčoliného. Keď zeman Štefan a spríbuznení šarišskí zemania z Chmeľovca aj in­ de protestovali proti násilnosti Jána Drugeta, spor o vlastníctvo Pichni riešil v roku 1376 pa­ latín. Obe stránky zdôvodňovali svoj nárok staršími listinam i.2776

2763 N a g y , N S z I, s. 9 5 , 109, 148 „p o s s e s s io P e tr o u c h " , „ P e t r o c h " . 2764 T a m ž e , I, s. 417 „e c c le s ia la p id e a n o n d u m in o p e re s u o p e r fe c ta ". 2765 T a m ž e , I, s. 4 19 „ i n

p o s s e s s io n e v e r o P e tr o c h

... d u o m o le n d in a

2771 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 123, č . 199 „ te n e t m e tá m c u m Petrus et Z e t h " . in

f lu v io L a b o r c h " ; II,

s. 5 0 5 „ m o l e n d i n u m c u m d u a b u s ro tis in p o s s e s s io n e P e tr o cz .. . s u p e r f lu v io L a b o r c z c o n stru ctu m ". 2766 T a m ž e , I, s. 417, 719. 2767 T a m ž e , II, s. 2 0 2 „p o s s e s s io n e s W y p e tr o c z , O p e tr o c z " z r. 1418. 2768 M O L , K a m a ra , E 158, A 2 6 7 7 , s. 3 3 , 5 8 , 176, 2 5 2 „ P e tr o c z " . 2769 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 8 ; A 2 6 7 7 , s. 415. 2770 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187.

2772 S e d lá k , R D S 1 II, s. 2 8 4 , č . 6 2 4 „ c u m p o s s e s s io n ib u s ... P e tr u s fo lu a ". 2773 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 148, Fasc. 1, nr. 1 „p o s s e s s io n e s P ic h n y a et C s o ln a " . L is tin a je z n á m a le n z reg estu a M a r s in a , C D S 1 I I , ju n e u v á d z a . 2774 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 148, Fasc. 1, č . 1. S e d lá k , R D S 1 1, s. 3 5 8 , č . 837 „ P ic h n y e " . 2775 S e d lá k , R D S 1 1, s. 42 1 , č . 978 „ p o s s e s s io n e m ... P y h u h e " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 251, p o z n . 6 4 , lo k a litu s u v e d e n ý m n á z v o m p r e d p o k la d á p ri S e č o v c ia c h , a však ta m sa tak á n e n a c h á d z a la . 2776 Pri o b r a n e a z d ô v o d ň o v a n í v la s tn íc k e h o p rá va z e m a n m i za iste u n i c h v z n ik lo r o z h o d n u tie k fa lš o v a n iu lis t in y d a to v a n e j d o r o k u 1254.

398

399

ZEMPLÍN

PLECHOTICE

Príčiny sporu o vlastníctvo Pichni nepochybne svedčia o tom , že dedina Pichne jestvo­ vala a patrila zem anom začiatkom 14. storočia. Keď sa začiatkom druhej polovice 14. storočia valašskí prisťahovalci usadili aj v dedine Pich­ ne, vlastnícky sa dediny zm ocnili magnáti Drugetovci. V 15. - 17. storočí boli Pichne dokáza­ teľne v ich vlastníctve a majetkovou súčasťou humenského panstva. Okolo roku 1413 v Pichniach a okolitých dedinách žilo početné valašské obyvateľstvo a ich krajoví predstavitelia vojvodovia, ktorí boli súčasne správcami - úradníkmi v službách zemepánov Drugetovcov.2777 Pravoslávny kostol m ožno jestvoval v Pichniach už v 15. - 16. storočí, avšak priame do­ klady o ňom sú od 17. storočia, najstarší z roku 1623, kedy aj menovite poznám e vtedajšieho farára.2778 Od polovice 17. storočia pôsobili v kostole uniatskí, neskôr gréckokatolícki farári. Pichnianske valašské dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 5,25 porty. Len nedávno štyri dom ácnosti vymreli na mor. V roku 1582 valachov zdanili od 5,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných šestnásť poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.2779 Na prelome 16. a 17. storočia boli Pichne stredne veľkou dedinou s valašsko - rusínsky­ m i obyvateľmi. Tamojšie valašské dom ácnosti v prvej polovici 17. storočia chudobneli, čo sa prejavilo aj v ich zdaňovaní. V roku 1610 vtedajších valachov aj želiarov zdanili spolu od dvoch port, v roku 1635 od jednej porty.2780 V roku 1623 v Pichniach hospodárili dve šoltýske domácnosti, jedenásť valašských a dve želiarske. Šesť valašských usadlostí bolo opustených. Žila tam aj domácnosť vtedajšieho farára.2781 Obyvatelia platili Drugetovcom takú daň a odovzdávali také dávky, aké ich súčasníci v iných valašských dedinách, napr. v Habure. V rokoch 1715 a 1720 žilo v Pichniach po sedemnásť poddanských dom ácností.2782

V nižšie uvedenej listine z roku 1465 je zapísaná pod maďarským názvom v zmysle Piskorova Poruba. Ten svedčí, že tamojšie sídlisko založil šoltýs Piskor s roľníckym i poddaný­ m i podľa zákupného práva.2 3784 Neskôr sa tam usadili aj valašské rodiny. V 16. storočí tam 1 0 9 8 2 7 žili roľnícke aj valašské domácnosti. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, vývoj osídlenia priľahlého okolia a najm ä na uvedené správy predpokladáme, že Piskorovce založil šoltýs Piskor s poddaným i podľa zá­ kupného práva v 14., prípadne začiatkom 15. storočia. Po založení sídliska okolité slovenské obyvateľstvo preň vyvinulo a používalo názov, od­ vodený od priezviska šoltýsa Piskora, teda Piskorovce. Z toho názvu šľachtici a úrady od­ vodili maďarizovaný názov Piszkorocz, ktorý sa najčastejšie dostal do písomností. O d 14. storočia nepretržite aj v 17. storočí boli Piskorovce majetkovou súčasťou strop­ kovského panstva.2785 V 16. storočí šoltýs aj valašské poddanské domácnosti sa popri ovčiarstve a dobytkárstve postupne venovali aj pestovaniu obilia, teda poroľníčovali sa. Tento proces zm eny za­ mestnania v polovici 16. storočia zachytil urbár stropkovského panstva z roku 1557. Dedi­ na Piskorovce je síce zapísaná medzi valašskými, rusínskymi dedinam i, avšak obyvatelia mali k zem epánom špecifické povinnosti. Šoltýs aj poddanské dom ácnosti im platili daň ako vo valašských dedinách, avšak naturálne dávky ako obyvatelia Chotče.2786 V roku 1567 boli piskorovské valašsko - roľnícke domácnosti zdanené daňou kráľovi od 1, v roku 1582 od 1,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvanásť poddanských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.2787 V 17. storočí poddanské dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili va­ lachov od štvrť porty, v roku 1635 želiarov od štvrť porty. V rokoch 1639 a 1651 m ali Pis­ korovce postupne tri a štyri valašské dom ácnosti, ale aj jednu želiarsku.2788 V roku 1715 žilo v Piskorovciach dvanásť, v roku 1720 jedenásť poddanských dom ác­ ností.2789

PISKOROVCE PLECHOTICE Piskorovce ležia v strednej časti Ondavskej vrchoviny, v hornej časti doliny Ondavky, v nadmorskej výške okolo 250 m . Najstaršie doklady o Piskorovciach sú v listinách kráľa Žigm unda z roku 1408. Kráľ n i­ m i potvrdil, že šľachticovi Im richovi z Perina daroval stropkovské panstvo, na ktorom sa nachádzala aj táto dedina.2783

2777 N a g y , N S z

II, s.

125 „c ir ca V ilia m P ih n a ... S te p h a n u s et S th a n v a iv o d e " z r. 1413. B eň k o , O s íd le n ie ,

s. 2 5 3 ,2 6 6 až te n to d o k la d p o v a žu je za najstarší o d e d in e P ic h n e . N e s p r á v n e p íše o je d n o m v o jv o d o v i. Pozri aj S N A , H M Le le s. k ., A . a. 1543, nr. 29 „P ik h n y e " z r. 1543. N a p o k o n aj n a s le d u jú c e p o z n á m k y . 2778 M O L , K a m a ra , U et C, Fa sc. 109, nr. 2 , s. 23 4 „ P ic h n ie ... B a tty k o ssa gk . M ic h a lk o P o p e g e z p a p sa g n e g ie d resze p u s z ta " .

Plechotice ležia v západnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 148 m . Najstaršie správy o Plechoticiach sú z roku 1324. Zisťujeme z nich, že v Plechoticiach mal vtedy majetok zeman Já n syn Martina, ktorý však musel časť plechotického majetku

2784 T a k p r e d p o k la d a l B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 8 . 2785 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „P y s k o r " , „P y z k o r " z r. 1430. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 43 „P y s k o r v a g a s a " z r. 1465; č . 63 „P y s k o r o c z " z r. 1506. P ozri aj n a s l. p o z n á m k y . 2786 M O L , K a m a r a , U e t C , F a sc. 4, nr. 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 3 9 3 „P y s k o r w cz e . S c u lte tu s et c o lo n i isti R u th e n i s o lv u n t c e n s u m p e c u n ia r iu m u t su p ra s c r ip tu m est. A lia s v e ro d a cia s et

2779 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 9 , 185, 25 7 „ P ih n y e " , „ P ig n ie " , „ P ik n ie " .

m u n e r a lia , p er o m n ia , u t p rescrip ta p o ssessio C h o t h c z a " z r. 1557. V urb ári z r. 1567 sú P isk o ro vce

2780 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 2 „ P ik n io " ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 9 „ P i c h n i e " .

z a p ís a n é m e d z i r u s ín s k y m i d e d in a m i, b e z p o z n á m k y o k o m b in o v a n ý c h p o v in n o s t ia c h . Š O B A

2781 M O L , K a m a r a ,

U

et

C,

F a sc . 1 09, nr. 2 , s. 2 3 4 - 2 3 6 „ P ic h n ie " .

P rešov, P ete S , i. č . 154, s. 7 „P is k o r c z " .

2782 M a g y a r o r s z á g , s, 182, 187.

2787 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 2 8 , 173, 2 5 0 „P is k o r o c " , „P iz k o r o c z " .

2783 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 „ a c v i l l i s ... P is k o r u ic z ". P o zri aj 9 6 5 7 , 9671 „ P y s k o r u ic z " z r. 1410. M á ly u s z , Z s O II - 2 . č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 . 7714.

2788 Š O B A P rešov, Pete S , nr. 3 8 3 , s. 11; n r. 4 2 5 , s. 11 „P is z k o r o c z , R u t h e n o r u m " . 2789 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 .

400

ZEMPLÍN

PLEŠANY

prepustiť grófovi Dionýzovi, synovi Blažeja.2790 Iná časť plechotického majetku patrila ze­ manovi M ikulášovi, synovi Václava. Títo zemania mali v Plechoticiach svoje kúrie a názov Plechotíc používali v predikáte.2791 Uvedené skutočnosti dosvedčujú, že Plechotice okolo roku 1324 boli vyvinutou dedinou, v ktorej okrem poddaných bývali aj tamojší zemania. Trvanie Plechotíc treba predpokladať dávno pred 14. storočím. Uhorské, ale aj pápežské písomnosti zo 14. - 17. storočia uvádzajú názov Plechotíc jed­ notne v tvare Pelehte, Pelejte, prípadne v m alých pravopisných obm enách. Názov Pelehte a jeho varianty boli maďarizovanou podobou pôvodného slovenského názvu Plechota, to­ tožného so slovenským osobným m enom .2792 Starobylosť názvu Plechota, jeho totožnosť s osobným m enom muža, ktorý m ohol mať len rodový vzťah k obyvateľom rovnomennej osady, vedie k predpokladu jestvovania sídliska pred 11. storočím. Zaiste obyvatelia tejto dediny zanechali keramiku, pochádzajúcu z 10. až 12. storočia, ktorej črepy sa našli v poli východne od neskoršej dediny M alý Ruskov.2793 O dávnom trvaní Plechotíc pred 14. storočím svedčí aj najstarší vývin plechotickej far­ nosti, ktorá v tridsiatych rokoch 14. storočia už dokázateľne existovala. Vtedy v Plechoti­ ciach postupne pôsobili farári Ján , Juraj a Gregor. Aj oni, podobne ako farári z okolitých far­ ností, vyplácali pápežovi desiatu časť z ročných príjmov od svojich farníkov. Farský kostol v Plechoticiach bol zasvätený Sv. Jánovi evanjelistovi.2794 Katolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. storočia. O d ro­ ku 1598 do roku 1716 bol farským kostolom evanjelickej reformovanej cirkvi.2795 Plechoticam i prechádzala v stredoveku krajinská cesta vedúca od juhu cez Plechotice do Sečoviec, o ktorej je doklad k roku 1342.2796 Už sme uviedli, že okolo roku 1324 patrili Plechotice dedične tam ojším zem anom , M i­ kulášovi synovi Venčia a Jánovi synovi M ortuna. Potomkom týchto zem anov patrili celé Plechotice aj okolo roku 1347, keď im , ako jediným vlastníkom Plechotíc, patrilo aj celé svetské patronátne právo na plechotický farský kostol. Plechotickým zem anom patrili Ple­ chotice aj v 15. storočí. V obci m ali svoje kúrie a názov Plechotíc používali v predikáte.2797 Časť plechotického majetku však zemania stratili, a to pravdepodobne už v prvej polovi­ ci 15. storočia, keď ju získali šľachtici z Perina a pripojili k panstvu Trebišov. O kolo roku 1465 už časť tunajšieho majetku dokázateľne patrila šľachticom z Perina.2798 Neskôr, i po­ čas 16. storočia časť Plechotíc patrila tam ojším zem anom a časť patrila k hradném u pan­ stvu Trebišov.

V roku 1441 boli plechotické sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej zdanené od 20,5 porty.2799 Zo zdanenia vychodí, že vtedy stálo v sídlisku vyše dvadsať obývaných sedliac­ kych domov. V roku 1567 sedliakov zdanili od 6,5 porty a v roku 1582 od štyroch port. V ro­ ku 1600 m alo sídlisko dvadsať obývaných poddanských domov, asi päť zemianskych kúrií, kostol, faru a školu.2800Napriek chudobneniu sedliakov, zostali Plechotice aj na prelome 16. a 17. storočia stredne veľkou dedinou s poddanskými, zemianskymi aj farskými obyvateľ­ mi. Urbár z roku 1601 zachytil ročné povinnosti poddaných k zemepánom na trebišovskej časti. Každá sedliacka domácnosť na polovičnej usadlosti platila 50 denárov, z úrody odo­ vzdávala deviatok, od prasiec desiatok, ak svine pásli v dubovom lese, od zemepánov m u­ seli odkúpiť pridelené množstvo vína, ale mali aj iné nepravidelné povinnosti.2801 V 17. storočí plechotické poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili m iestnych sedliakov a želiarov spolu od 1,5 porty, v roku 1635 sedliakov od pol por­ ty. Želiarov vtedy nebolo.2802 V rokoch 1715 a 1720 žilo v dedine po osem sedliackych dom ácností.2803 V stredoveku jestvovala pri Plechoticiach aj osada, prípadne dedina s názvom zapísa­ ným v maďarizovanej podobe ako Abram. Tá však zanikla.

401

PLEŠANY Plešany ležia v južnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 115 m. Do polovice 20. storočia m ali názov Sentuš.2804 Najstaršie inform ácie o dedine Sentuš sa nachádzajú v stručnom zhrnutí obsahu listiny ostrihomského arcibiskupa z roku 1228. Arcibiskup vtedy riešil spor šľachtica Petra zo Sentuša s jágerským biskupom o odovzdávaní desiatkov z poľnohospodárskej produkcie pod­ daných zo Sentuša.2805 Z toho je zrejmé, že dedina jestvovala už pred rokom 1228 a okolo roku 1228 v nej m al kúriu šľachtic Peter. V písom nostiach z 13. a 14. storočia sa striedavo vyskytuje ako Zenthus, Zenthes, od 15. storočia Zenthes. Pôvodný názov bol totožný so slovenským osobným m enom Sentuš, kto­ ré sa ojedinele používalo ešte v 13. storočí.2806Tvar Zenthes bol maďarizovaným tvarom ná­ zvu Sentuš.2807 M už Sentuš m ohol mať k sídlisku rodový, prípadne feudálno - vlastnícky vzťah. V dru­ hom prípade by vznikol maďarský názov s časťou -ház, -telek a pod., čo sa však nestalo. Z to­

2790 G é r e s i, N K I , s. 59 „p o s s e s s io n is P e le h te " . 2791 T a m ž e , s. 2 2 8 „ d e P e le h te " . P o zri aj s. 64 - 6 5 . 2792 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 5 0 6 . P o dľa n e h o V a rsik , O s íd le n ie I, s. 419; III, s. 171.

2799 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ P e le c h t h e " .

2793 B u d in s k ý - K ríčk a, V .: N o v é n á le z y n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v rok u 1978. N itr a , 1979, s. 53.

2800 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 1 8 ,1 6 7 , 2 4 8 , 2 6 9 „P e le jte " .

2794 M V H I - 1, s. 2 5 0 , 3 2 0 , 3 3 2 , 3 4 6 , 3 6 2 „ Jo h a n n e s sa cerd o s e ccle sie sa n cti J o h a n n i s e w a n g e lis te de P o lo s te " , „ G e o r g iu s d e P e lle c h te " , „ G r e g o r iu s d e P e le k te ", „ d e P e le z th e " . 2795 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s.

128,

133. A d a lé k o k X X ,

1914, s. 155 „P e le jte ( te m p lu m ) la p id e u m

c a lv in is ta r u m " z r. 170 0 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 126. 2796 N a g y , C D H A I V , s. 2 10 „ m a g n a m v ia m q u e d e v illa P elezte d u c it in ... V ilia m Z e c h " . 2797 G é r e s i, N K I, s. 169 „ d e P e le h ta " z r. 1347. N a g y , N S z II, s. 2 5 ,1 0 2 , 398 „ d e P e le th e " , „ d e P e le h te " , „ d e P e le c h te " z ro k o v 1 4 0 0 ,1 4 1 1 ,1 4 4 7 . 2798 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 43 „ p o r c io n u m in p o s s e s s io n ib u s ... P e le h th e " .

2801 M a r s in a , K u šík , U rb á r e II, s. 16 - 17 „ P e le y t h e " . D e jin y T r e b išo v a . K o šice 1982, s. 137 - 138 (au to r A . L u k á č). 2802 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 12; A 2 6 7 7 , s. 4 0 0 . 2803 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187. 2804 M a jt á n , N á z v y , s. 317 - 318. 2805 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 2 4 8 , č . 3 4 2 „P e tru s, filiu s V e th e d e v illa Z e n t h e s ... in fa cto d e c im a r u m ta n q u a m d e p o s s e s s io n e co r p o r a li et p o p u lo s a d ic ta v illa Z e n t h e s " . 2806 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 187, č . 2 4 3 A „ S c e n t u s " z r. 1220. N a g y , N S z I, s. 33 „ Z e n t h u s " z r. 1286. 2807 O m e n e p o zr i S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 3 6 5 .

402

403

ZEMPLÍN

PODČIČVA

ho dôvodu predpokladáme, že tamojšie sídlisko jestvovalo nielen pred 13., ale už pred 11. storočím. Najstaršie viditeľné, románske časti tam ojšieho kalvínskeho kostola svedčia, že kostol pochádza z polovice 13. storočia.2808 Pravda, treba predpokladať, že na jeho mieste stál eš­ te starší kostol. Románsky kostol bol zasvätený Sv. Ladislavovi. Okolo roku 1335 v ňom pô­ sobil farár M ikuláš.2809 Katolícki farári tam vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. storočia. O d konca 16. storočia však kalvínski kazatelia.2810 Z uvedenej správy z roku 1228 je zrejmé, že vtedy dedina Sentuš patrila Petrovi synovi Vetka, čo je jeden z najstarších dokladov o šľachtickom vlastníctve územ ného majetku v Zem plíne. Peter v Sentuši aj býval. Tamojším zemanom patrila dedina aj v 14. storočí.2811 V 15. - 16. storočí boli jej zemepánmi zemania z Č o p u .2812 V tam ojšom chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 16. storočia.2813 Sentušské sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené od 4,5 porty. Želiarskych do­ m ácností bolo deväť, ale tie daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od siedmich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných 45 poddanských domov, kostol, faru, školu.2814 Na prelome 16. a 17. storočia bol Sentuš veľkou dedinou, najväčšou medzi susediacimi, pričom m al poddanské a farské obyvateľstvo. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vte­ dajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu od 2,5 porty, v roku 1635 len od 1,25 porty.2815 Po úpadku sedliakov nastal úbytok obyvateľov a dom ov v sídlisku, čo pokračovalo až do začiatku 18. storočia. Už na prelome 17. a 18. storočia bol Sentuš m alou dedinou. V roku 1715 v ňom žilo sedem, v roku 1720 osem sedliackych dom ácností. Aj vtedy sa v tam ojšom chotári nachádzali vinice.2816 Pri Sentuši jestvovali v stredoveku aj osady a dediny Abaháza, Bešeňov a Kerestúr, ktoré však zanikli.

Jeh o maďarský názov, zložený z osobného mena a maďarského slova ház = dom , obyd­ lie bol charakteristický pre zemiansku osadu či samotu. Na základe toho vychodí, že na m a­ jetku jestvovala v 13. - 14. storočí samota či osada zemana Polča, či Povča, prípadne jeho potomkov.2818 Z uvedenej listiny z roku 1429 je zrejmé, že onen územ ný majetok patril mestu Patak. Z toho vyplýva, že sa nachádzal pri Sárospataku.

POCZHAZA (M)

POGORLA

O územ nom majetku s takým názvom je doklad z roku 1429. Vtedy bol súčasťou územ ­ ných majetkov mesta N agy Patak (Sárospatak) a sídlisko na ňom už nejestvovalo.2817

Šľachticom zo Žbiniec patril aj územ ný majetok so sídliskom, ktorý v 15. storočí zapi­ sovali pod takým názvom , alebo v inej maďarizovanej podobe.2821 Z obsahov listín z rokov 1418 a 1457 m ožno usúdiť, že sa ten majetok nachádzal v susedstve žbinského chotára, prí­ padne že bol jeho súčasťou. Na ňom sa v 15. storočí nachádzalo sídlisko.

2808 S ú p is 2, s. 474 o k r e m t o h o u v á d z a , že k o sto l s ta v e b n e u p r a v ili v d ru h e j p o lo v ic i 15. sto r o č ia , n a jm ä

PODČIČVA Podčičva leží pod úpätím kopca, na ktorom sú ruiny hradu Čičava. Podčičva je súčasťou obce Sedliská, tvorí jej východnú časť. Pri vydeľovaní dievčenskej dedičskej časti z majetkov panstva Čičava v roku 1493, v Podčičve vyčlenili jednu sedliacku usadlosť.2819 V listine o deľbe je najstarší doklad o tejto de­ dine, ktorá jestvovala už pred rokom 1493. V písom nostiach z 15. - 16. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Varalya, teda Podhradie. Maďarský názov výstižne vyjadril to, že sídlisko vzniklo pod hradom Čičava. Z toho je zrejmé, že dedina bola mladšia ako hrad. M ožno pripustiť, že poddanské obydlia tu boli už v 14. storočí a zemepáni ich pokladali za súčasť Sedlíc, preto sa v písom nostiach nevyskytujú pod osobitným názvom . V každom prípade dedina Podčičva vznikla najneskôr okolo polovice 15. storočia. Okolo roku 1493 tam hospodárili štyri sedliacke dom ácnosti. Dedina sa spom ína ešte v roku 1519.2820Neskôr sa pod týmto názvom v 16. storočí nevyskytuje. Príčinou m ohol byť zánik sídliska po odsťahovaní sa poddaných, prípadne jestvujúce sídlisko zemepáni po­ važovali za súčasť Sedlíc.

v š a k r o k u 1794 a je stv u je d o te ra z. 2809 M V H I - 1, s. 2 51, 3 2 3 , 3 4 5 , 361 „ N ic o la u s sace rd o s S a n c ti R egis L a d is la i" . O ta m o jš o m k o sto le a fa rá ro v i je n e sk o rší d o k la d z r. 13 8 8 . S N A , S A L e le s. p ., X I V . stor. nr. 351 „ p le b a n o d e Z e n te s " .

POĽANY

2810 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 122 u v á d z a kazateľa z r. 1598. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 271 „Z e n t e s , c o n c io n a t o r " z r. 1601. T ô r té n e lm i Tár 7, 1906, s. 8 8 , 3 0 4 , 3 9 8 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 126. 28,1 S e d lá k , R D S1 1 , s. 4 6 , č . 43 „ t e r r a ... Z e n t h u s " z r. 1319. N a g y , C D H A I V , s. 2 0 8 „d e Z e n th u s '' z r. 1342. M O L , D L 4 2 4 8 6 „ d e Z e n te s " z r. 1391.

Poľany ležia v južnej časti Východoslovenskej nížiny, na vale Tisy, v nadmorskej výške okolo 100 m.

2812 N a g y , N S z II, s. 2 7 8 „ Z e n t h u s " z r. 1429. P o zri aj p r e d c h á d z a jú c u p o z n á m k u . 2813 B o rs o d - A b a u j -

Z e m p lé n m e g y e i L ev éltár, S á to r a lja ú jh e ly . Z e m p lé n v á r m e g y e , K ô z g y u lé s i

je g y z ó k ô n y v 2 sz, 47 la p . „ v in e á m in p r o m o n th o r io p o s se ss io n is Z e n th e s " z r. 1567. 2814 M O L , K a m a ra , S 2 6 7 7 , s. 5 ,1 9 5 , 2 41, 271 „ Z e n t h e s " . 2815 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 9 ; A 267 7 , s. 419. 2816 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 188. 2817 M O L , D L 1 2 0 9 2 „p r e d iis ... P o c z h a z a ... ad ... c iv ita te m seu o p id u m N a g h p a t h a k s p e c ta n tib u s " .

2818O o s o b n o m m e n e p o zr i S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, 2819M O L , D L 19963 „ i n p o s s e s s io n e W a ra ly a u n a m

s. 415. s e s s io n e m p o p u lo s a m " . V la s tiv e d n ý 3, s. 16 u v á d z a

lis tin u z r. 1270, a le v tej sa tá to d e d in a n e v y s k y tu je , k eď že n e je s tv o v a la .

2820M O L , D L 74759 „V a r a ly a " . 2821 S N A , H M L e le s. k ., A . a. „P o g o r la e r d e g e " .

1418, nr. 4 2 „ i n

p o s s e s s io n ib u s ... P o r g o r a ly a "; A . a. 1457, n r. 6

405

ZEMPLÍN

POMOCHY

Pri Poľanoch našli archeológovia slovienske pamiatky z 10. - 11. storočia.2822 Poľanský m ajetok patril šľachtickému rodu, z ktorého pochádzal Boleslav. Boleslav ako vacovský biskup (1188 - 1211) testamentárne daroval tento majetok koncom 12. storočia vznikajúcem u leleskému prepošstvu, čo potvrdil kráľ Belo III. (1173 - 1196) a v roku 1214 novou listinou kráľ Ondrej 11.2823 Poľany zapisovali do písom ností pravidelne v tvare Polyan, čo bol maďarizovaný názov, ktorý vznikol prevzatím pádového tvaru slovenského názvu (z, do) Polian. Ten korení v slo­ venskom slove pole a v pôvodnom význame Poľani označoval ľudí tam ojšieho sídliska.2824 Archeologické nálezy, názov sídliska a písomné správy o ňom svedčia, že poľanské síd­ lisko jestvuje od 10. - 11. storočia. Už sa uviedlo, že Poľany patrili kláštoru premonštrátov v Lelesi od konca 12. storočia. V takom vzťahu zostali nepretržite aj v 14. až 17. storočí.2825 Z urbára z roku 1566 sa dozvedáme, že v Poľanoch hospodárili dve sedliacke dom ác­ nosti na celých usadlostiach a dvadsaťtri dom ácností bolo želiarskych. Štyri dom y stáli opustené, ako aj pozem ky siedmich usadlostí.2826 Základným i povinnosťami sedliakov k zemepánom bola daň, dávky naturálií a roboty. Ročnú daň po 54 denárov vyplácali v splátkach po osemnásť denárov na Juraja (24. ap­ ríla), na M ichala (30. septembra) a na Vianoce (24. decembra). Naturálie odovzdávali v tie isté dni. Každá domácnosť na Juraja štyri chleby či koláče a kuru; na M ichala osem vajec a kuru; na Vianoce štyri chleby či koláče, kuru a gbel (asi 84 1) ovsa. Z úrody obilia, podobne aj z odchovaných prasiec najmä na žaluďoch, odo­ vzdávali deviatok. Roboty vykonávali najm ä pri obrábaní kláštorných polí a lúk. Aj želiari boli povinní vy­ konať požadované roboty. V roku 1567 väčšiu časť Polian vypálilo a spustošilo tatárske vojsko. Jedna - dve nepoš­ kodené sedliacke dom ácnosti boli vtedy zdanené daňou kráľovi od jednej porty. Do Polian sa prisťahovali nové rodiny. V roku 1582 sedliakov zdanili od 4,5 porty. Sídlisko m alo v ro­ ku 1600 obývaných dvadsaťšesť poddanských dom ov.2827 Na prelome 16. a 17. storočia boli Poľany stredne veľkou dedinou s výlučne poddan­ ským obyvateľstvom. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli, čo sa následne prejavilo v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od troch port, v ro­ ku 1635 iba od 1,25 porty.2828 Aj po schudobnení sedliakov zostali Poľany stredne veľkou dedinou i na prelome 17. a 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 v nich žilo po dvanásť sedliackych dom ácností.2829

Pri Poľanoch sa v stredoveku nachádzali aj osady, prípadne dediny s názvami v maďarizovanej podobe Pom ochy a Velcheteleke, ktoré však zanikli.

404

2822 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166.

POMOCHY V listine kráľa Ondreja 11. z roku 1214 je opísané zloženie kláštora premonštrátov v Le­ lesi, obdarenie m ajetkami a právami, ale sú v nej opísané aj územné rozsahy jednotlivých majetkov prostredníctvom metácií. Pri opise rozsahu leleského majetku, presnejšie pan­ stva, je aj zápis o tom , že aj chotárna hranica prebieha pod dedinou Pom ochy.2830 Podľa zem episného priebehu hranice m ožno konštatovať, že uvedená dedina ležala v susedstve dediny Poľany. Kritickým hodnotením listiny dospel jej editor k názoru, že listina je falzom vyhotoveným okolo roku 1325.2831 Nepochybné je, že zachované znenie listiny nepochádza z roku 1214, ale aj to, že okolo roku 1325 použili časti listiny z roku 1214 a upravili ju ohľadne počtu a rozsa­ hu územ ných majetkov skutočného stavu, prípadne želania osadenstva kláštora okolo roku 1325. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že zápis o dedine Pomochy zachytil jej jestvovanie okolo roku 1325. Neskôr zanikla, prípadne sídliskovo splynula s blízkou dedinou.

PORÚBKA Porúbka leží v hornej časti údolia potoka Ptava, ľavého prítoku Laborca, m edzi severo­ západnými výbežkami Vihorlatu, v nadmorskej výške okolo 310 m. Na Porúbku sa určite vzťahuje zápis v listine dvorského sudcu z roku 1451 o dedičských záležitostiach rodín Drugetovcov k dedinám hum enského panstva, na ktorom vtedy jestvo­ vala aj táto dedina.2832 Jej názov patrí k typickým názvom pre dediny vzniknuté podľa zákupného práva. Zo­ stáva len presne zistiť, či podľa roľníckeho alebo valašského. Zemepisná poloha dediny v podhorskom prostredí, ako aj to, že v 17. - 18. storočí ju dokázateľne považovali za rusín­ sku, vedie k názoru, že ju založili podľa valašského práva.2833 Jej vznik spadá do 14., prí­ padne začiatku 15. storočia, pričom bola najmladšou dedinou v blízkom okolí. Porúbku založili z iniciatívy, prípadne súhlasu Drugetovcov na územ í ich panstva. D e­ dina patrila Drugetovcom ešte v 17. storočí, ako majetková súčasť hum enského panstva.2834 Tamojšie valašské dom ácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 1,5 porty, pričom iné tri dom ácnosti boli želiarske. V roku 1582 valašské domácnosti zdanili od 2,25 porty. V porúbskom sídlisku stálo v roku 1600 obývaných deväť poddanských dom ov a nepochybne aj dom vtedajšieho šoltýsa.2835

2823 M a r s in a , C D S 1 I, s. 145, č . 190 „ q u a tu o r p re d ia ... te r c iu m P o y le n " . L is tin a b o la v 2 0 . r o k o c h 14. s to r o č ia fa lš o v a n á , a v šak te n to ú d a j n e v z b u d z u je p o d o z r e n ie . 2824 V arsik , O s íd le n ie III, s. 4 8 6 sa o d v o lá v a n a m a ď a r s k é h o sla v istu I. K n ie z s u .

2830 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 145 „ s u b v illa n o m in e P o m o c h y " .

2825 S N A , S A L e le s. p ., X I V . sto r., nr. 33 „ v illa P o ly a n " z r. 1345; X V . sto r., nr. 4 3 9 „ P o ly a n " z r. 1476;

2831 T a m ž e , s. 144.

X V I . sto r., nr. 3 4 , 218 „ P o ly a n " z r. 1506 a 1558.

2832 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1451, nr. 16 „ a c p o s s e s s io n ib u s ... P o r u p k a ".

2826 M a r s in a , K u š ík , U r b á r e I, s. 2 2 8 „P o sse ssio P o ly a n " .

2833 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 3 , 2 6 2 sa d o m n ie v a l, že n a n e m e c k o m p ráve.

2827 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 5, 196, 2 4 2 „ P o ly a n " .

2834 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1548, Fa sc. 3, n r. 39 , Fasc. 5, nr. 44 „P o r ú b k a " , „ P o r w p k a " z r. 1 5 4 8 . P ozri

2828 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 8 ; A 2 6 7 7 , s. 419 „ P o lia n " . 2829 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 .

aj n a s l. p o z n á m k y . 2835 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 4 4 ,1 7 8 , 2 5 5 „P o r u p k a " , „P o r u b a " , „P o r ú b k a " .

407

ZEMPLÍN

POTÔČKY

Na prelome 16. a 17. storočia bola Porúbka m alou dedinou. Tamojšie valašské dom ác­ nosti v 17. storočí chudobneli. V roku 1610 vtedajších valachov, ale aj želiarov zdanili spo­ lu od pol a osm iny porty, v roku 1635 len želiarov od štvrť porty.2836 Okolo roku 1623 žili v Porúbke dve šoltýske dom ácnosti, ktorým patrili celé šoltýstva. Valašské dom ácnosti boli len dve, jedna hospodárila na polovičnej, druhá na štvrtinovej usadlosti. Šoltýske i valašské domácnosti m ali ku Drugetovcom obdobné povinnosti, ako napr. ich súčasníci v Habure.2837 O kolo polovice 17. storočia postupne obyvatelia Porúbku opustili. N oví prisťahovalci a usadlíci boli poľského a rusínskeho pôvodu a dostali sedemročnú lehotu oslobodenia od povinností k zem epánom . V roku 1690 im už lehota plynula. Vtedy žilo v Porúbke deväť dom ácností. Dve šoltýske a sedem poddanských, valašských i roľníckych. Z nich šesť začí­ nalo hospodáriť na polovičných usadlostiach, jedna na štvrtinovej usadlosti.2838 Neskôr poddaných ubúdalo, takže aj na prelome 17. a 18. storočia bola Porúbka m alou dedinou. V roku 1715 mala päť, v roku 1720 už deväť poddanských dom ácností.2839

liakov v roku 1582 zdanili od pol porty. Sídlisko v roku 1600 tvorilo šesť obývaných pod­ danských dom ov a jedna - dve kúrie miestnych zemanov.2845 Na prelome 16. a 17. storočia bola Poša m alou dedinou s poddanským a zemianskym obyvateľstvom. V prvej polovici 17. storočia tam žili najm ä sedliacke domácnosti, ktoré v rokoch 1610 a 1635 zdanili od štvrť porty.2846V druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia poddanských domácnosti pribúdalo. V roku 1715 mala Poša sedem, v roku 1720 už deväť sedliackych dom ácností.2847

406

POŠA Poša leží v ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 125 m. Pri Poši sa nachádzajú stopy po sídlisku z 9. - 10. storočia, ale aj z 12. - 14. storo­ čia.2840 Najstaršia písom ná správa o už skôr jestvujúcej dedine sa zachovala z roku 1377.2841 V písom nostiach zo 14. - 17. storočia je zapísaná pravidelne pod názvom Possa, teda Po­ ša. Názov nem á maďarský či maďarizovaný tvar s koncovkou -falva, -haza a pod., čo by na­ stalo, ak by išlo o zemiansku dedinu z 13., prípadne 14. storočia. Slovenský názov je totož­ ný s osobným či rodovým m enom .2842 Najm ä archeologické a jazykovedné, ale aj historické doklady svedčia, že dedina Poša jestvuje od 9. - 10. storočia. Doteraz sa nepodarilo zistiť, odkedy bola vo vlastníctve zemanov. V druhej polovici 14. storočia a neskôr, ešte aj v 17. storočí, patrila m iestnym zem anom .2843 V Poši m ali drevený kostol, ktorý koncom 17. a začiatkom 18. storočia patril evanjelic­ kej cirkvi augsburského vyznania.2844 V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené daňou kráľovi od jednej porty. Dve dom ácnosti tvorili sluhovia, želiari, ktorí daň neplatili. Sed­

POTÔČKY Potôčky ležia v strednej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 254 m. O založení a začiatočnom období tam ojšieho sídliska vznikli a zachovali sa jedinečné zá­ pisy v urbári stropkovského panstva z roku 15 57.2848 Sídlisko založil kenez (šoltýs vo Valaš­ sko - rusínskej dedine) Ivan, syn bývalého, m ožno nebohého šoltýsa Alexeja, podľa dohody so šľachticom Ján o m Petejom, vlastníkom stropkovského panstva. Podľa dohody lehota 12 rokov, v priebehu ktorej kenez (šoltýs) Ivan nem al nijaké daňové ani iné povinnosti k zemepánovi, plynula od 1. júna roku 1552. Za tie roky si vybudoval vlastné obydlie, skul­ tivoval pozem ky a založil vlastné hospodárstvo. Podľa dohody bol povinný priviesť a usadiť poddanské rodiny či jednotlivcov pri svojej šoltýskej usadlosti, čo aj splnil. O d 1. júna 1552 tam sídlili štyri poddanské, valašské domácnosti. Tieto mali 8 ročnú lehotu bez povinnosti k zemepánom. Po uplynutí 12 ročnej lehoty pre šoltýsa a 8 ročnej lehoty pre poddaných boli povinní platiť zemepánovi ročnú daň a odovzdávať také dávky valašských produktov, aké odovzdávalo valašské obyvateľstvo napr. v Brezničke. V roku 1557 však ešte žiadne povinnosti nemali. Poddaným začali v roku 1560, šoltýsovi v roku 1564. Zo zápisov v urbári z roku 1567 m ožno zistiť, že vtedy obyvatelia dediny Potôčky, teda šoltýs a štyri valašské domácnosti už zemepánom platili daň, odovzdávali valašské dávky a vykonávali obvyklé povinnosti.2849 Dedinu Potôčky založil šoltýs (kenez) Ivan s valašskými, rusínskymi poddaným i na pre­ lom e mája a júna roku 1552. Dedina dostala názov prevzatím staršieho ľudového názvu údolia, v ktorom šoltýs a poddaní vybudovali prvé obydlia. Potôčky vznikli na územ nom majetku stropkovského panstva. Jeh o súčasťou boli aj v 17. storočí. V roku 1567 boli tamojšie valašské dom ácnosti zdanené daňou kráľovi od dvoch port, v roku 1582 od jednej porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývané štyri poddanské dom y a ne­ pochybne aj dom šoltýs.2850

2836 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 3 ; A 2 6 7 7 , s, 4 1 2 . 2837 M O L , K a m a ra ,

U e t C,

F a sc . 109, nr. 2 , s. 106 - 107 „P o r ú b k a " .

2845 M O L , K a m a ra , A 2677 „ s . 3 9 , 175, 2 5 3 „P o s s a " .

2838 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 59 „P r a e d iu m , p o s se ss io P o r ú b k a " .

2846 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 47; A 2 6 7 7 , s. 4 0 6 .

2839 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187.

2847 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 .

2840 B u d in s k ý - K ríčk a, V .: N o v é n á le z y n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v r o k u 1978. N itr a 1979,

2848 M O L , K a m a r a , U e t C , F a sc. 4 , nr. 49 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 3 9 2 „ P o t h o k . Iw a n , filiu s

s. 53 - 5 4 . 2841 S N A , N á ta fa lu š i N V , F a sc . I, nr. 2 6 „ v illa P a ssa ".

q u o n d a m A le x ii K e n e z d e Kys P a th o z c a , s c u lte ti, h a b e t lib e r ta te m ad a n n o s d u o d e c im , in c ip ie n d o a p r im o d ie ju n ii a n n i 1 5 5 2 .".

2842 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 4 2 2 .

2849 Š O B A P rešov, Pete S , i. č. 154, s. 5 „P o th w c k a , R u t h e n ic a " . P o zri aj s. 9 ,1 0 .

2843 G é r e s i, N K I , s. 591 „ d e P o ssa " z r. 1413. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1521, nr. 12 „ d e P o ssa " z r. 1521.

2850 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 27 , 171, 2 5 0 „ P o t h a c h a " , „P o to c z k a " . K r a je z n a v č y j, s. 461 ako n a jsta rší

2844 A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „P o ls a ( te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700.

d o k la d c h y b n e u v á d z a ú d a j z ro k u 1567.

408

409

ZEMPLÍN

PRAVROVCE

Na prelome 16. a 17. storočia boli Potôčky malou dedinou s valašskými, rusínskymi oby­ vateľmi. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších valachov zdanili od pol porty, v roku 1635 po vyhorení niekoľkých domov zdanili len želiarov od osminy porty.2851 V druhej polovici 17. storočia poddanských domácnosti pribúdalo. V roku 1715 žilo v Potôčkach osem, v roku 1720 sedem poddanských dom ácností.2852

Jedna vetva šľachticov Ákošovcov sa v ňom usadila a názov Pozdišoviec používala do polo­ vice 15. storočia v prídom ku.2861 Od polovice 15. storočia Pozdišovce patrili Šemšeiovcom, od polovice 17. storočia Sirmaiovcom. Sirmaiovci dali v roku 1648 postaviť neskororenesančný kaštieľ, ktorý po prestavbách stojí doteraz.2862 V druhej polovici 16. storočia pozdišovskí poddaní daň kráľovi neplatili, keďže obhos­ podarovali polia menšie ako v rozsahu štvrtinových sedliackych usadlostí. Hlavným za­ m estnaním Pozdišovčanov aj vtedy bolo tradičné hrnčiarstvo.2863 V roku 1600 bolo v síd­ lisku tridsaťdva obývaných domov, kaštieľ, kostol, fara a škola.2864 V 17. storočí daň už platili aj pozdišovskí sedliaci a želiari. V roku 1610 ich zdanili spo­ lu od 1,25 porty, v roku 1635 len od 0,25 porty.2865 Aj v Pozdišovciach v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia poddanských obyva­ teľov ubúdalo. V roku 1715 m ali Pozdišovce osem sedliackych domácností, v roku 1720 už dvanásť a niekoľko dom ácností drobných zemanov.2866

POZDIŠOVCE Pozdišovce ležia v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na nive potoka Duša, v nad­ morskej výške okolo 122 m . Pozdišovce pravdepodobne už v polovici 13. storočia patrili šľachticovi Renoldovi, kon­ com 13. a začiatkom 14. storočia dokázateľne jeho synovi Petrovi. Keďže Peter nem al po­ tomkov, po jeho smrti majetky pripadli kráľovi. V roku 1315 kráľ Karol Róbert daroval Poz­ dišovce šľachticovi M ikčovi z rodu Ákoš.2853V 14. storočí zapisovali túto dedinu pod názvom v tvare Pozdych, ale aj Pazdych.2854 Druhý tvar sa pravidelne vyskytuje v 15. - 17. storočí. Prvý tvar bol foneticky totožný so slovenským osobným m enom Pozdiš, druhý bol jeho maďarizovanou podobou. Maďarizovaný tvar nemá koncovku s pom lčkou -falva, -háza, -teleke a pod., ktoré by svedčili o zemianskom pôvode sídliska aj názvu z 13. storočia. Síd­ lisko aj názov sú teda staršie. Podľa názvu a vlastníckeho vzťahu dediny v 13. storočí predpokladáme, že Pozdišovce jestvovali nielen pred 13., ale aj pred 11. storočím. V Pozdišovciach jestvoval kostol nepochybne pred 14. storočím, čo môže preveriť len archeologický výskum .2855 V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Peter.2856 V stredoveku bol duchovným patrónom kostola martýr Sv. Juraj.2857 Katolíckym farským kostolom bol do druhej polovice 16. storočia. O d konca 16. storočia, určite od roku 1598 je evanjelickým kostolom .2858 Pozdišovská evanjelická farnosť patrila k slovenským ev. a. v. farnostiam v strednom Zem plíne. K Pozdišovciam patril vodný m lyn na riečke Duša, o ktorom je doklad z roku 1322.2859 Šľachtic M ikčo, prípadne jeho syn Ladislav dal pri Pozdišovciach postaviť hrádok či kaš­ tieľ, ktorý spravoval ich kastelán. Správy o ňom sú od roku 1435 do polovice 15. storočia.2860

PRAVROVCE Pravrovce ležia vo východnej časti Ondavskej vrchoviny, v hornej, západnej časti doli­ ny Oľky, v nadmorskej výške okolo 285 m. Sú západnou časťou obce Repejov. Kráľ Ladislav Jagelovský v roku 1506 potvrdil šľachticom z Perina vlastníctvo ich de­ dičných panstiev, teda i stropkovského panstva, na ktorom jestvovali aj Pravrovce.2867 Pravrovce sa ešte nevyskytujú v starších listinách o stropkovskom panstve z druhej tre­ tiny 15. storočia, najm ä z rokov 1454 a 1465.2868 Vzhľadom na to založenie sídliska spadá do tretej tretiny 15. storočia, prípadne do začiatku 16. storočia. Pravrovce pravdepodobne založil šoltýs s valašskými rodinami. Takí obyvatelia totiž ži­ li v dedine dokázateľne v polovici 16. storočia. Dedina sa vyskytuje v písom nostiach pod maďarizovaným názvom Pravrocz, utvore­ nom od staršieho slovenského názvu Pravrovce. Ten zaiste korení v priezvisku prvého miestneho šoltýsa. V urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 sú Pravrovce zapísané ako rusín­ ska dedina. V tých rokoch v nej býval šoltýs s rodinou, aj valašské a želiarske dom ácnosti. Zem epánom odvádzali postupne také povinnosti, aké m ali obyvatelia Brezničky a Veľkropa.2869

2851 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 21; A 2 6 7 7 , s. 3 9 4 . 2852 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187. 2853 S e d lá k , R D S 1 II, s. 2 2 , č . 4 „terras e t p o s se ss io n e s P o z d y c h " . 2854 T a m ž e , s. 3 8 2 , č . 8 7 9 „ P o z d ic h " z r. 132 2 . N a g y , N S z I, s. 95 , „ P a z d y c h " z r. 1335. M O L , D L 66819 „ P o z d y c h „ z r. 136 5 . 2855 N a js ta ršie č a sti t a m o jš ie h o ev. a . v. k o sto la sú g o tic k é . S ú p is 2, s. 531. 2856 M V H I - 1, s. 2 5 7 , 3 2 8 , 33 3 „P e tru s sace rd o s d e P o y d is " , „ d e P a s d ic h " , „ P o z d ig " , „ B a z d ic h " . 2857 M O L , D L 6 7438 „e c c le s ie s a n c ti G e o r g ii m a rty ris in v illa P a zd ics" z r. 1461. Pozri aj 71765 z r. 1495. 2858 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 133 u v á d z a t a m o jš íc h k a za te ľo v o d ro k u 1598 d o rok u 1655. A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „P a s z d n ic s ( te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 126. 2859 S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 8 3 , č . 879 „ f l u v i u m D u š a iu x ta lo c u m c u iu s d a m m o le n d in i" . 2860 S N A , S A L e le s. p ., X I V . sto r. nr. 33 „ c a s te lla n u m d e P o z d y c h " z r. 1345. N a g y , N S z II, s. 34 „fo r ta lit io in ... P a z d y c h " z r. 1403. M O L , D L 67438 „ l o c o ca ste lli ib id e m (in P a zd icz) h a b it o " z r. 1461.

2861M O L ,

D L 13808 „ d e P a s th ic z " z r. 1444. N a g y , N S z II, s. 411 „d e P a z d y c h " z r. 1448. M O L , D L 15569,

67438.

2862S ú p is 2 , s. 531. 2863T a m ž e , u v á d z a h r n čia r s tv o u ž z a č . 15. sto r o čia (d o k la d z r. 1415), č o sa n e p o d a r ilo overiť. 2864M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 251, 2 6 4 „P a z d ic s " . 2865T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 54; A 2 6 7 7 , s. 415. 2866M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 . 2867M O L , D L 71 0 9 6 . Š O B A P rešov, D r u g e t H, i. č. 63 „p o s s e s s io n e s ... P r a w r o cz". 2868N e v y s k y t u je sa a n i v lis t in á c h z r o k u 1430, ako u v á d z a B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 8 . N í m zle

č íta n á

ú d a jn e P o r a w n ic a sa v z ť a h u je k d e d in e B r u s n ica . C h y b n ý ú d a j m á aj K r a je z n a v č y j, s. 4 6 2 .

2869M O L ,

K a m a r a , U et C , Fasc. 4, n r . 4 9 , s. 375 „S e q u u n t u r R u th e n i" ; s. 381 „P r a r o c z " . Š O B A Prešov,

Pete S , i. č . 154 „P r a w r o cz , R u t h e n i" .

410

411

ZEMPLÍN

PRÍSLOP

Pravrovské valašské dom ácnosti boli v rokoch 1567 a 1582 zdanené daňou kráľovi po­ stupne od dvoch a troch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvanásť poddanských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.2870 Na prelome 16. a 17. storočia boli Pravrovce stredne veľkou dedinou s valašskými, rusín­ skymi obyvateľmi. V 17. storočí valašské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších valachov aj želia­ rov zdanili spolu od štvrť a osm iny porty, takisto aj v roku 1635.2871 Pravrovce m ali v roku 1639 domácnosť šoltýsa, do desať valašských dom ácností a dve želiarske dom ácnosti.2872 V rokoch 1715 a 1720 bývalo v Pravrovciach postupne osem a deväť poddanských do­ m ácností. K dedine patril aj m lyn .2873

Konanie trhu nepriamo, avšak nepochybne dosvedčuje jestvovanie tam ojšieho far­ ského kostola, o ktorom doteraz poznáme priame správy až od konca 16. storočia. O d 80. rokov 16. storočia v ňom vysluhujú bohoslužby evanjelickí reformovaní kazate­ lia, čo trvá doteraz. Pravda, v niektorých rokoch za protireformácie v 17. - 18. storočí ne­ mal kostol vlastného farára.2879 V 14. až 17. storočí boli zemepánmi Pribeníka šľachtici z Agárdu, Veľkých Trakian a Čopu.2880 Pribenícke roľnícke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 5 port. Iné štyri dom ácnosti si stavali domy, šesť dom ácností bolo želiarskych, štyri dom ácnosti slo­ bodníkov a pastierov daň neplatili. V roku 1582 roľníkov zdanili od ôsm ich port. Tamojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsaťpäť domov, avšak aj kostol, faru a školu.2881 Na prelome 16. a 17. storočia patril Pribeník k malým mestečkám v Zemplínskej župe. V 17. storočí roľnícke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa následne primerane prejavilo aj v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších roľníkov, ale aj želiarov zda­ nili spolu od 1,5 porty, v roku 1635 len od štvrť a osm iny porty.2882 Zmenšoval sa aj celko­ vý počet dom ácností a obývaných domov. Na prelome 17. a 18. storočia bol Pribeník stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v ňom postupne bývalo štrnásť a pätnásť poddanských aj zemianskych dom ácností.2883

PRIBENÍK Pribeník leží v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, na vale Tisy, v nadm or­ skej výške okolo 105 m . Prvý písom ný doklad o Pribeníku je v listine kráľa Karola Róberta z roku 1323 o daro­ vaní Kráľovského Ch lm ca šľachticom. Darovaný územ ný majetok bol aj ohraničený, pričom časť jeho hranice bola spoločná so severnou hranicou pribeníckeho chotára.2874 Zo zápisu je zrejmé, že dedina Pribeník s ustáleným chotárom jestvovala už skôr. Jej názov zapisovali pomerne jednotne v tvare Perbenyk, čo bol maďarizovaný názov staršieho slovenského názvu Pribeník.2875Jeho základ je totožný s m enom napr. aj nitrian­ skeho kniežaťa Pribinu. Názov Pribeník, teda s koncovkou -ík (porovnaj M utník, Rudník a iné), bol zaiste najprv chotárnym názvom a po vzniku tam ojšieho sídliska následne aj názvom dediny. Dedinu Pribeník založili obyvatelia z blízkej staršej slovenskej dediny pred 14. storočím, m ožno už pred 11. storočím. Z roku 1425 pochádza zápis o tom , že sa v Pribeníku konal trh v nedeľu.2876 Nedeľňajší trh bol zriedkavým dňom jeho konania, lebo trhy v nedeľu boli v Uhorsku už v 11. storočí zakázané.2877 H oci nepredpokladáme, že by trh v Pribeníku vydržal od 11. storočia, predsa m usíme pripustiť, že sa konal v 14. storočí, keďže okolo roku 1425 bol zaužívanou zvyklo­ sťou. Pribenícky trh v nedeľu zanikol asi v 16. - 17. storočí. Nedeľňajší trh bol ekonom ic­ kým základom spoločensko - právneho vývinu Pribeníka ako mestečka v 15. storočí.2878

PRÍSLOP Príslop leží v horskom prostredí Bukovských vrchov, v nadmorskej výške okolo 425 m. O Príslope sa uvádza, že tam ojší poddaní boli v roku 1568 prvýkrát zdanení.2884 Príslopské valašské dom ácnosti v roku 1610 zdanili od pol porty, v roku 1635 valašské aj želiarske spolu od štvrť porty.2885 V prvých desaťročiach 17. storočia v Príslope pribúdalo obyvateľov, domácností aj domov, hoci sa dial aj opačný proces. Výsledkom vývinu bolo, že v roku 1623 tam okrem domácnosti šoltýsa hospodárilo šesť valašských domácností, pričom pozemky bývalých štyroch valaš­ ských usadlostí ležali opustené. Šoltýske aj valašské domácnosti mali k zemepánom Drugetovcom také povinnosti, aké obyvatelia v iných valašských dedinách, napr. v Habure.2886 V roku 1715 žilo v Príslope šesť, v roku 1720 sedem poddanských dom ácností.2887

2879 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 126, 133. M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 271 „P e r b e n ik h , c o n c io n a t o r " z r. 1601. A d a lé k o k X X , 1914, s. 157 „P e r b e n y ik (te m p lu m ) la p id e u m d e s o la tu m c a lv in is ta r u m " z r. 1700.

2870M O L , K a m a r, A 2 6 7 7 , s. 2 8 , 172, 2 4 9 „P r a u r o c " , „ P e r o c h " , „P a u r e c z " . 2871 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 2 „P r a u r io c z " ; A 26 7 7 , s. 3 9 4 „P r a w r o c z " . 2872Š O B A P rešov, Pete S , nr. 3 8 3 , s. 9 - 10 „P r a u r o c z , R u t h e n o r u m " . 2873M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187. 2874N a g y , C D H A II, s. 101 „a d m e tá m v ille P e r b e n y k ". S e d lá k , R D S 1 11, s. 1082. 2875S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 518; II, s. 4 01. Pozri aj V a rsik , O s íd le n ie III, s. 487. 2876N a g y , N S z II, s. 251 „ d ie d o m in ic a ... in v illa P e r b e n y k , in ... foris c o m p r o v in c ia lib u s " . 2877C o r p u s Ju r is H u n g a r ic i. M a g y a r tô r v é n y tá r 1000 - 1526. (E d it. M á r k u s , D.) B u d a p e st

U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 126. 2880 S N A , H M L e le s . k ., A . a. 1363, n r . 9 „P e r b e n y k " z r. 1363; A . a. 1364, nr. 23 „P e r b e n y k " z r. 1364; A . a. 1400, nr. 7 „P e r b e n y k " z r. 1400. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. P 2 „P e r b e n y k " z r. 1417. P o zri aj n a s l. p o z n á m k u . 2881 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3, 193, 2 4 2 , 271 „ P e r b e n ik " , „P e r b e n y k " . 2882 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 27; A 26 7 7 , s. 418. 2883 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187. 1899, s. 54,

č l. 15; s. 126, č i. 13. P o d r o b n e jš ie p o z r i U lič n ý , F.: T r h y a m e s tá n a S lo v e n s k u v 9. - 12. s to r o č í. In : Z b o r n ík p r ís p e v k o v k s lo v e n s k ý m d e jin á m . K ž iv o tn é m u ju b ile u u n iv . p r o f. P h D r . R ich a rd a M a r s in u , D r S c . B ra tisla v a 1998, s. 5 6 .

2878U lič n ý ,

Z a č ia tk y , s. 2 6 4 .

2884 B eň k o , O s íd le n ie , s. 2 7 0 . D o k la d c ito v a n ý a u to r o m sm e n e m a li m o ž n o s ť preveriť. U p o z o r ň u je m e však , že v n e sk o rších d a ň o v ý c h (p o r tá ln y ch ) sú p is o c h d o za čia tk u 17. sto ročia sa P ríslop n e v y s k y tu je . 2885 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 8 , s. 35 „P r is z lu k " ; A 2677, s. 410 „P r iz lo p " . 2886 M O L , K a m a ra , U et

C,

Fa sc. 109, nr. 2, s. 199 - 201 „P r is lu p " .

2887 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 .

412

ZEMPLÍN

PTIČIE

PRITUĽANY

V písom nostiach zo 14. storočia sa vyskytuje pod názvom Prosač, od 15. storočia aj Pro­ sačov, pravda v dobových pravopisných obm enách. Prvotný názov Prosač bol nepochybne totožný s m enom prvého miestneho šoltýsa. Jazyková podoba m ladšieho tvaru Prosačov svedčí, že názov vznikol v slovenskom prostredí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vývoj osídlenia blízkeho okolia predpokladáme, že sídlisko založil šoltýs Prosač s poddaným i podľa zákupného práva v prvej polovici 14. sto­

Prituľany ležia v strednej časti Ondavskej vrchoviny, v bočnej doline Sitničky, západ­ ného prítoku Oľky, v nadmorskej výške okolo 242 m V listine z roku 1454 o vlastníctve panstva Stropkov sú medzi vtedajšími dedinami za­ písané aj Prituľany.2888 V listinách o stropkovskom panstve z roku 1430 sa Prituľany nevyskytujú. Nepochybne preto, lebo vtedy ešte nejestvovali. Založenie tam ojšieho sídliska teda spadá do obdobia po roku 1430, avšak pred rok 1454. Sídlisko zaiste založil šoltýs s prisťahovanými poddanskými rodinam i podľa zákupného, nemeckého práva. Prejavilo sa to v názve sídliska, ktorý vyvinuli a používali obyvatelia oko­ litých dedín. Roľnícke obyvateľstvo dokázateľne žilo v Prituľanoch aj v 16. storočí. Prituľany vznikli na územ í stropkovského panstva. Jeh o majetkovou súčasťou boli ne­ pretržite aj v 17. storočí.2889 Zápisy v urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 dosvedčujú, že vtedy v Pri­ tuľanoch tradične býval a hospodáril šoltýs aj roľnícke slovenské domácností. K zemepá­ nom m ali také povinnosti, aké vykonávali napr. aj obyvatelia Chotče.2890 Pritulianske sedliacke domácnosti boli v roku 1570 zdanené daňou kráľovi od jednej, v roku 1582 od 1,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných pätnásť poddanských do­ m ov a nepochybne aj dom Šoltýsa.2891 Zväčšujúce sa Prituľany boli na prelome 16. a 17. sto­ ročia stredne veľkou dedinou, najväčšou v doline Sitničky. M ali tradične slovenské obyva­ teľstvo. V 17. storočí tamojšie poddanské domácnosti chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj že­ liarov zdanili spolu od 0,5 porty, v roku 1635 od 0,25 porty.2892 V rokoch 1715 a 1720 žilo v Prituľanoch postupne jedenásť a deväť poddanských do­ m ácností. K dedine patril aj m lyn .2893

PROSAČOV Prosačov leží v juhozápadnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 190 m . V roku 1363 si šľachtici z Rozhanoviec rozdelili dediny na hradnom panstve Čičava. D eľ­ ba sa vzťahovala aj na dedinu Prosačov.2894 V listine o deľbe je najstarší doklad o tejto de­ dine, ktorá jestvovala už skôr.

413

ročia. O d 14. do 17. storočia bol Prosačov postupne majetkovou súčasťou panstiev Čičava, Vra­ nov a Skrabské.2895 V Prosačove v roku 1550 hospodárila domácnosť šoltýsa a len dve sedliacke dom ácnos­ ti.2896Aj tie sa čoskoro odsťahovali alebo vymreli a sídlisko spustlo. O bnovili ho noví usadlíci v 70. rokoch 16. storočia. Nových sedliakov v roku 1582 zdanili od jednej porty. O b n o ­ vené sídlisko m alo v roku 1600 obývaných šesť poddanských dom ov a zaiste aj dom šoltýsa.2897 Na prelome 16. a 17. storočia bol Prosačov malou dedinou. V prvej polovici 17. storočia poddanské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších želiarov zdanili od pol porty, v roku 1635 sedliakov aj želiarov spolu od štvrť a osm iny porty.2898 V druhej polovici 17. storočia poddaných, dom ácností aj dom ov pribúdalo. Na pre­ lom e 17. a 18. storočia bol Prosačov stredne veľkou dedinou. V roku 1715 v ňom žilo jedenásť poddanských dom ácností, v roku 1720 len osem dom ácností. V dedine bol aj m lyn .2899

PTIČIE Ptičie leží pod severozápadnými výbežkami Vihorlatu, v nadmorskej výške okolo 226 m . D o roku 1920 mala dedina ľudový aj úradný názov Petiče. Táto dedina pravdepodobne už koncom 13. storočia, dokázateľne začiatkom 14. storo­ čia patrila šľachticovi Petrovi synovi Petena. Pretože sa Peter pokúsil kráľa zabiť, kráľ Karol Róbert m u m ajetky skonfiškoval a v roku 1317 daroval Filipovi Drugetovi. V darovacej lis­ tine je najstarší doklad o dedine Petiče.2900 D o písom ností ju zapisovali pod názvom Petiče, avšak vo viacerých pravopisných ob­ m enách. Základ názvu Petič sa ako názov vyskytuje napr. aj v Šariši. Patrí do západoslo­ vanského, konkrétne slovenského jazyka, podobne ako názov petičského kopca Motovidlo, s charakteristicky západoslovanskou skupinou hlások -dl-. O tam ojšom kopci je doklad z roku 1592.2901

2888 M O L , D L 2 4 5 4 1 „ c u m O s íd le n ie , s. 2 5 9 .

... p e r tin e n c iis ... P r y th w la n " . C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 6 0 . B e ň k o ,

2889 $ O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 43 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... P r y th w la n " z r. 1465; č . 63 „ T r it u la n " (!) z r. 15 0 6 . P o zri aj n a s l. p o z n á m k y .

2895 M O L , D L 5 9 9 9 „ P r ó z a c h " z r. 1372; 9 6 7 2 „ P r o z a c h o w " z r. 1410. P ozri aj n a s l. p o z n á m k y .

2890 M O L , K a m a ra , U e t C , F asc. 4 , nr. 4 9 , s. 3 5 9 „ V illa e S c la u o n ic a le s " ; s. 3 6 4 „P r y tw la n " z r. 1557. S O B A P rešov, P ete S , i. č . 1 54, s. 3 „P r y tu ly a n , S c l a u o n ic a " z r. 1567.

2897 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 169, 2 4 6 „ P r ó z a c h " , „P r o s a c z " .

2891 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 7 9 ,1 7 2 , 2 5 0 „P r ita lia n " , „P r itu la n " . 2892 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 19 „ P r itu la n i" ; A 2 6 7 7 , s. 39 4 „P r itu lia n " . 2893 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187. 2894 M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n ib u s se u v illis ... P r ó z a c h " . C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 6 0 .

2896 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 14 „P r o ssa c z io ... s c u lt e t u s ..." .

2898 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 17; A 2 6 7 7 , s. 195. 2899 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 . 2900 S e d lá k , R D S 1 1, s. 137, č . 276 „ c u m a d p e r t in e n t iis ... P e th its e " . C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 5 9 . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 3 ako n a jsta rší u v á d z a jú d o k la d z r o k u 1451. 2901 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , nr. 61 „a z M o t o v id lo n e v ó h e d g y g " .

414

415

ZEMPLÍN

PUSTÉ ČEMERNÉ

Predpokladáme, že Petiče, podobne ako Hažín a H um enné jestvovali pred 13. storočím, m ožno už pred 11. storočím, kedy patrili k najstarším sloviensko - slovenským dedinám v blízkom okolí.2902 Nezachovali sa listiny o tom , dokedy Petiče vlastnili uhorskí králi a kedy ich nadobud­ li šľachtici. Stalo sa tak nepochybne v 13. storočí. Zistiteľné je, že Petiče držal spom ínaný šľachtic Peter začiatkom 14. storočia a že ich v roku 1317 daroval kráľ Filipovi Drugetovi. Drugetovci boli zem epánm i dediny ešte v 17. storočí, ako majetkovej súčasti panstva H u­ m enné.2903 Časť dediny však patrila miestnym zemanov, dokázateľne na prelome 16. a 17. storočia. V polovici 17. storočia časť dediny patrila kláštoru jezuitov v Užhorode.2904 V roku 1567 tamojšie sedliacke domácnosti vyplatili daň kráľovi od 7,75 porty. Iné tri domácnosti boli želiarske. Neskôr sedliakov ubudlo a schudobneli, lebo v roku 1582 ich zdanili od 4,5 porty. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných jedenásť poddanských domov, ako aj štyri obydlia miestnych zemanov.2905 Na prelome 16. a 17. storočia boli Petiče stredne veľkou dedinou s poddanskými, ale aj zemianskymi, slovenskými obyvateľmi. V 17. storočí sedliaci chudobneli, čo sa výrazne prejavilo aj v znižovaní ich zdaňovania. V roku 1610 boli sedliaci zdanení od štvrť a osm iny porty, v roku 1635 zdanili sedliakov, ale aj želiarov spolu od 0,5 porty.2906 V tých rokoch bol nielen nízky počet sedliakov, ale boli aj m im oriadne chudobní. V roku 1623 žilo v Petičiach dvadsaťjeden poddanských domácností. Tri sedliacke hos­ podárili na celých usadlostiach, jedenásť na polovičných, tri na štvrtinových, napokon šty­ ri dom ácnosti boli želiarske. Poddanské domácnosti zemepánom Drugetovcom každoroč­ ne vyplácali daň a odovzdávali také dávky roľníckych naturálií, aké ich súčasníci napr. v Topoľovke.2907 Petiče boli stredne veľkou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 m ali postupne štrnásť a dvanásť poddanských dom ácností.2908

Dedina Čem erné sa v písom nostiach od 13. storočia vyskytuje pravidelne pod názvom Chem ernye, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Čem erná (Ves). Jej ná­ zov korení v slove čemer.2910 Maďari si osvojili najčastejšie používaný genitívny slovenský tvar (z, do) Čem erne. Čem erná (Ves) nepochybne jestvovala pred 13. storočím, prípadne pred 11. storočím. Okrem starobylého názvu o tom svedčí usadenie kráľovských strážcov, ktorí založili Stráž­ ske. Ak by nejestvovala táto a blízke slovenské dediny v okolí M ichaloviec, ako aj krajinská cesta v smere juh - sever, usadenie a funkcia strážcov v 11. - 12. storočí by tam nem alo n i­ jaké opodstatnenie. Čem erné od roku 1254 patrilo zemanovi Gregorovi a jeho potom kom . Gregor mal syna Marka. Pravdepodobne už Marek, nepochybne jeho synovia mali v Čem ernom kúriu a názov dediny dokázateľne od polovice 14. storočia používali v prídom ku. V 15. storočí časť dediny patrila šľachticom z M ichaloviec.2911 V Čem ernom bol kostol zasvätený Sv. Alžbete, v ktorom okolo roku 1335 pôsobil farár M ikuláš.2912 Alžbeta, dcéra uhorského kráľa Ondreja II., bola vyhlásená za svätú v roku 1235. M urovaný kostol postavili nepochybne z iniciatívy zemanov po roku 1254, teda kon­ com 13. a začiatkom 14. storočia. V tam ojšom chotári boli aj vinice, o ktorých je prvá správa z roku 1385.2913 Čemernianske sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené od troch port. Päť sedliackych usadlostí bolo opustených. Želiarskych dom ácností bolo osem, dve boli slobodnícke, tie však daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdanili od jednej porty. Miestne sídlisko malo v roku 1600 obývaných trinásť poddanských domov, kúriu zemanov, kostol, faru aj školu.2914 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Čemerné stredne veľkou dedinou s poddanským, ze­ mianskym aj farským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa následne preja­ vilo v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od jednej porty, v roku 1635 len od 0,25 porty.2915 Po schudobnení sedliakov ub ú­ dalo aj dom ov v sídlisku. V dôsledku toho bolo Čem erné na prelome 17. a 18. storočia m alou dedinou. V roku 1715 m alo sedem, v roku 1720 iba päť poddanských dom ác­ ností.2916 Pri Pustom Čem ernom sa v stredoveku nachádzali aj osady, prípadne dediny Radkovce a Vaďakovce, ktoré však zanikli.

PUSTÉ ČEMERNÉ Pusté Čem erné leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výš­ ke okolo 134 m. Kráľ Belo IV. v roku 1254 daroval Gregorovi synovi Nata územné majetky, medzi nim i aj Čem erné.2909 Boli to majetky roľnícky využívané, na ktorých jestvovali sídliská.

2902 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 7 ,2 6 8 ,2 7 8 d o s p e l k n á z o r u , že v a la si sa n a s ť a h o v a li d o u ž je s tv u jú ce j d e d in y p re d p o lo v ic o u 15. a le b o 16. sto r o č ia , h o c i p r ia m y a n i n e p r ia m y d o k la d o t a m o jš íc h v a la c h o c h z 15. a 16. s to r o č ia n e je s tv u je . 2903 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1451, nr. 16 „ a c p o s s e s s io n ib u s ... P e th y c h e " z r. 1451; A . a . 1543, nr. 29 „ P e t h y c h e " z r. 1543; A . a. 1548, Fasc. 5, nr. 4 4 „P e r y c z e " z r. 1548. P o zri aj n a š i. p o z n á m k y . 2904 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 5 . S N A , H M Le le s. k ., M e ta le s c. Z e m p lín , n r. 61.

I, s. 4 2 1 ; II, s. 116. Fa sc. I, n r . 13 „d e C h e m e r n y e " z r. 1346. N a g y , N S z I, s. 2 5 8 ; II, s. 4 4 , 2 4 9 „d e

C h e m e r n y e " z r. 1 3 5 7 ,1 4 0 5 ,1 4 2 5 .

2912T a m ž e ,

I, s. 261 „ C h e m e r n y e ... in q u a e ccle sia la p id e a in h o n o r e s a n cte E liz a b e t esset fu n d a ta "

z r. 13 3 5 . M V H I - 1, s. 2 5 7 ,3 2 8 ,3 3 3 ,3 4 6 , 3 6 2 „ N ic o la u s sacerd o s s a n cte H e ly z a b e th d e S e m e r u h e " ,

2905 T a m ž e , A 2677 s. 4 2 ,1 7 7 , 2 5 6 , 2 6 5 „ P e t ic h e " , „ P e tic z e " .

„ N ic o la u s d e Z o m m o r ia " , „ N ic o la u s d e S e m u r c h e " , „d e C h e m e r n y a " , „ d e .C h e m e r n ia " .

2906 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 4 ; A 2 6 7 7 , s. 4 1 2 . 2907 M O L , K a m a r a , U e t C , Fa sc. 109, nr. 2, s. 100 - 103 „P e tic s e " . 2908 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187. 2909 M a r s in a , C D S 1 II, s. 231 - 2 3 2 , č . 2 6 3 „ t e r r a s ... C h e m e r n a " . V arsik, O s íd le n ie

2910S ta n is la v , S lo v e n s k ý 2911 S N A , N á ta fa lu š i N V ,

III,

s. 2 4 7 , 3 6 8 .

2913S N A , N á ta fa lu š i N V , F a sc. I, nr. 27 „ v in e á m ... in territo rio ... p o s se ss io n is 29,4 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 3 8 , 5 8 ,1 7 5 , 2 5 3 „ C h e m e r n i e " , „ C z e m e r n e " . 2915T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 46 „ C h i e m e r n i e " ; A 2 6 7 7 , s. 415. 2916M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 .

C h e m e r n y e s it á m " .

417

ZEMPLÍN

RAD

QUEZTIN (M)

RAD

V roku 1262 úradne vym edzili chotár dediny Macramal - Hotyka (Makkoshotyka). Pri opise priebehu chotára je zápis, že hranica prebieha k viniciam poddaných z dediny Queztin.2917Je to jediný doklad o dedine s tak zapísaným názvom. Na základe uvedeného zápisu je nepochybné, že oná dedina jestvovala okolo roku 1262 a v jej chotári boli aj vinice. Jej názov s koncovkou -in naznačuje, že išlo o starobylú slo­ venskú dedinu. Ležala v susedstve Hotyky pri Sárospataku. Neskoršie doklady s takým náz­ vom nepoznám e. Pravdepodobne zakrátko zanikla, prípadne splynula s väčším sídliskom, m ožno so Sárospatakom.

Rad leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, na nive Latorice, v nadmorskej výške okolo 101 m . Archeológovia našli v tam ojšom chotári črepy slovienskej keramiky z 9. - 11. storočia, najmä však radové slovienske pohrebisko, ktoré podľa nájdenej m ince pochádza z konca 11. a začiatku 12. storočia.2918 Najstaršia písom ná správa o Rade je v listine z roku 1319 o rozsahu kerestúrskeho cho­ tára, ktorý susedil s radským chotárom .2919 Názov dediny v 15. storočí zapisovali striedavo v tvaroch Rad a Raad, od 16. storočia Rad, čo boli maďarizované podoby pôvodného slovenského názvu, totožného so slovienskym osobným m enom Rád.2920 Archeologické, písom né a jazykovedné pramene vedú ku konštatovaniu, že Rad jestvu­ je od 9. storočia, kedy patril k starobylým slovienskym dedinám. V záhrade bývalého františkánskeho kláštora sa nachádzajú zvyšky románskeho kosto­ la.2921 Kostol nepochybne postavili v 13., najneskôr v 14. storočí, avšak písom né správy 0 ňom zachovali od 15. storočia. Tamojší farský kostol ani okolo roku 1438 nem al vežu, ale obklopoval ho cintorín.2922 Nepoznám e však duchovného patróna stredovekého kostola. Katolícki farári v ňom pôsobili do druhej polovice 16. storočia. Od roku 1584 a ešte začiatkom 18. storočia v tam ojšom kostole vysluhovali bohosluž­ by evanjelickí reformovaní kazatelia.2923 Počas neskoršej protireformácie kalvínska farnosť zanikla. Od roku 1637 do roku 1753 v Rade pôsobili františkáni, ktorí mali v dedine kláštor. Nevedno kedy Rad nadobudli do vlastníctva šľachtici, lebo sa o tom nezachovali listiny. V 15. storočí bol majetkovou súčasťou hradného panstva Cejkov a vo vlastníctve Šóšovcov, šľachticov z Cejkova, v 16. a 17. storočí šľachticov z Ťahyne, ale aj miestnych zemanov.2924 Radské sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od troch port. Jed ­ na domácnosť si stavala dom , preto daň neplatila, ako aj päť želiarskych dom ácností. V ro­ ku 1582 zdanili sedliakov od dvoch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných sedemnásť poddanských domov, kostol, faru, školu aj dve kúrie miestnych zemanov.2925 Na prelome 16. a 17. storočia bol Rad stredne veľkou dedinou s poddanským, farským 1zemianskym obyvateľstvom. V 17. storočí sa zdaňovanie sedliakov znižovalo, čo bol dôsledok ich chudobnenia aj úbytku. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od jednej porty, v roku 1635 iba od

416

29.8 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. M ir o š š a y o v á , E .: V ý s k u m s lo v a n s k é h o p o h r e b is k a a h a lš ta ts k é h o o s íd le n ia v R a d e . In : A V A N S v r o k u 1979. N itr a 1980, s. 142. 29.9 S e d lá k , R D S 1 II, s. 217, č . 457 „te rr a m R o d " . 2920 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s . 4 3 8 . 2921 S ú p is 3, s. 5. Terajší r ím s k o k a to líc k y k o sto l p o s ta v ili v r o k u 1822. 2922 M O L , D L 57678 „ i n p o s s e s s io n e R a a d ... e c c le s ia m p a r o c h ia le m la p id e a m s in e turri c u m s e p u ltu r a " . 2923 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 133. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 271 „R a d , c o n c io n a t o r " z r. 1601. A d a lé k o k X X , 1914, s. 157 „R a á d (te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 127. 2924 M O L , D L 57400 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... R a a d " z r. 1405; 57557 „ R a d " z r. 1423; 15728 „ R a d " z r. 1462; 72129 „ R a d " z r. 1510. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1525 n r. 68 „ R a d " z r. 1525. 2917

W e n z e l, C D A C X I , s. 518 „a d v in e a s p o p u lo r u m v ille Q u e z t i n " . Š m ila u e r , V o d o p is , s. 27 0 .

2925 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 8, 195, 24 1 , 271 „ R a d " .

418

ZEMPLÍN

RADVAŇ NAD LABORCOM

trištvrte porty.2926 Po úpadku sedliakov nasledoval aj úbytok dom ácností, aj obývaných do­ mov. Na prelome 17. a 18. storočia bol Rad m alou dedinou. V roku 1715 v nej žili štyri sed­ liacke dom ácnosti, v roku 1720 už šesť dom ácností.2927 Pri Rade jestvovala v stredoveku aj dedina Hrušov, ktorá však zanikla.

kostol.2934 V Malej Radvani či v Malej Belej mali Drugetovci jedenásť usadlostí s opusteným m lynom .2935 Dedinu zapisovali do písom ností od 14. do 17. storočia ako Radvanya, zriedkavejšie Raduan. Hoci je zrejmé, že prvotný názov bol Radvaň, on nič neprezrádzal o pôvode dediny. M ôžeme iba predpokladať, že názov sídliska bol prevzatý od staršieho chotárneho názvu miesta, na ktorom založili sídlisko, alebo bol totožný s priezviskom tam ojšieho prvého šoltýsa a spoluzakladateľa dediny. Nepochybné je, že Vyšnú Radvaň založili valašskí, rusínski usadlíci okolo polovice 14. storočia.2936 Valašské dávky odovzdávali radvaňské dom ácnosti zemepánom aj v 16. storočí. Dedina Radvaň, nepochybne jej časť pri západnom brehu Laborca, patrila v prvej polovi­ ci 15. storočia, ako aj okolo roku 1478 Drugetovcom.2937 V druhej polovici 15. a v 16. storočí väčšia, neskôr celá dedina patrila šľachticom zo Zbudze a Zbudského D lhého.2938 V Radvani mali pravoslávny kostol od 14. storočia, avšak správa o tamojšom farárovi je až z roku 1601.2939 V roku 1560 žilo v Radvani sedemnásť dom ácností. Dve šoltýske, jedna slobodnícka a štrnásť valašských dom ácností.2940Každá šoltýska domácnosť platila šľachticom ročne dva zlaté, odovzdávala dve jahňatá, dve husi, dve misky konopného semena, dvadsaťštyri va­ jec, napokon miesto korenia a šafránu platili štyri denáre. Každá valašská domácnosť plati­ la jeden zlatý, odovzdávala gbel ovsa, kuru, jahňa, hrudu syra a spoločne dva sudy na pivo a jatočnú kravu. Radvaňské valašské dom ácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 5,5 porty. Päť že­ liarskych dom ácností a dve slobodnícke daň naplatili. Pozemky po dvoch dom ácnostiach ležali opustené. V roku 1582 zdanili valašské dom ácnosti od troch port. Sídlisko malo v ro­ ku 1600 obývaných dvadsaťjeden poddanských domov, asi dva dom y šoltýsov, kostol a dom pravoslávneho farára.2941 Na prelome 16. a 17. storočia bola Radvaň stredne veľkou dedinou s rusínskym obyva­ teľstvom. V poslednej tretine 16. storočia a v 17. storočí valašské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili tamojších valachov aj želiarov spolu od takmer dvoch port, v roku 1635 len od 0,75 porty.2942 Postupne ubúdalo aj želiarov a sídlisko sa zmenšovalo až spustlo. Začiatkom 18. storočia, určite okolo roku 1715 dedina Radvaň nejestvovala. Zakrátko ju však obnovili, lebo v roku 1720 v nej žilo dvadsať sedliackych domácností a bol v nej aj m lyn.2943

RADVAŇ Na radvaňskom majetku sídlili kráľovskí strážcovia uhorského pohraničia. Okolo polo­ vice 13. storočia ten majetok, alebo jeho časť nadobudol šľachtic Tomáš syn Šim ona, kto­ rému ho v roku 1280 ponechal kráľ Ladislav IV .2928 V roku 1313 šľachtic Peter syn Petena časť radvaňského majetku dal svojím vazalom, synom šľachtica Klča. V listine o darovaní sa uvádza, že radvaňský majetok bol vyčlenený z chotára Božčíc patriacich Petrovi.2929 M e­ dzi príbuzným i Tomáša z rodu Bokša, najm ä vetvou zo Sečoviec a Klčovcami z Tušíc vzni­ kol spor o vlastníctvo radvaňského majetku a o jeho rozsah. Rozhodnutím dvorského sud­ cu z roku 1345 bol pričlenený k Božčiciam .2930 V 15. - 16. storočí patril k sečovskému panstvu.2931 Podľa dokladu z roku 1428 bol územ ný majetok Radvaň súčasťou chotára dediny Tušice.2932 Na ňom do 16. storočia jestvovalo rovnomenné sídlisko. M iestny názov Radvaň bol totožný so slovienskym osobným m enom Radvaň prv Radovaň.2933 Vzhľadov na pôvod a tvar názvu aj zemepisnú polohu dediny treba jej trvanie predpo­ kladať aj pred 11. storočím.

RADVAŇ NAD LABORCOM Radvaň nad Laborcom leží v doline horného Laborca, v nadmorskej výške okolo 226 m. Obec vznikla zlúčením dedín Nižná Radvaň, ležiacej pri východnom brehu Laborca, s de­ dinou Vyšná Radvaň, ležiacou pri západnom brehu Laborca, napokon dediny N ižný Harbok. Najstaršie správy o Radvani sú v listine palatína z roku 1379 o riešení sporu o susediace majetky šľachticov zo Zbudského D lhého a Drugetovcov. Drugetovcom v Radvani patrilo dvadsaťtri poddanských usadlostí s m lynom , pričom v dedine bol aj drevený pravoslávny

419

2934 M O L , D L 6 5 8 „R a d w a n y a ... m o le n d in u m ... c a p e lla m R u tin o r u m lig n e a m " . 2935 M O L , D L 6 5 8 „K y s r a d w a n y a a lio n o m in e K y s b e la ". Tá ležala pri v to k u p o to k a te č ú c e h o o d Z b u d s k e j B elej d o L a b o r c a . S v e d č í o to m časť s to to ž ň u jú c e h o m a ď a r iz o v a n é h o n á z v u K y sb ela . 2936 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 4 4 u v á d z a R a d v a ň m e d z i d e d in a m i z a lo ž e n ý m i p o d ľa n e m e c k é h o p rá v a , h o c i

2926T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 9 ; A 2 6 7 7 , s. 417 „R a a d " . 2927M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187. 2928M O L , D L 57210 „te r r a m c u s t o d u m ... R o d u a n v o c a ta m ... 2929S e d lá k , R D S1 1 , s. 4 9 9 , č . 1159 „ p o r c io n e m ... p o s se ss io n is

n e sk ô r z is tite ľ n é s k u to č n o s ti t o m u o d p o r u jú . 2937 S N A , H M L e le s . k ., A . a . 1436, n r. 39 „ R a d w a n y a “ z r. 1436. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 53 r e liq u im u s " . ... R a d u a n z e g e ... de p o s s e s s io n e B a z z a ...

e x c is a m " .

2930N a g y , Z V 2931 S N A , H M

„ R a d v a n y a " z r. 1476. 2938 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , n r. 39 „ R a d w a n y a " z r. 1475; nr. 2 4 „ R a d w a n y a " z r. 1478; A . a . 1521 n r. 3 . P o zri aj n a š i. p o z n á m k y .

I, s. 6 2 8 „ R a d u a n z e g h " z r. 1331; II, s. 1 4 6 ,1 6 2 - 163, 205 z r. 1345, 1346.

2939 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 6 6 „R a d u a n y , b a ttik o " .

L e le s. k ., A . a. 1499, nr. 5 „ p o s s e s s i o n u m ... Z e g y " z r. 1499. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 66

2940 M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 217 „ R a d w a n y a " .

„ p o s s e s s io n u m ... Z e g " z r. 1514.

2932S N A , H M L e le s . k ., In t r o d u c t. B , n r. 192 „ R a d w a n z e g ... 2933 O n á z v e p o z r i S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 4 3 9 - 4 4 0 .

2941 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 5 0 ,1 9 2 , 2 5 6 , 2 6 6 „ R a d u a n " , „ R o d u a n i" . ad T h u s s a p e r tin e n te m " .

2942 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5 2 ; A 26 7 7 , s. 407. 2943 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

421

ZEMPLÍN

RAKOTYAS

O N ižnom Harboku je prvý doklad z roku 1405.2944 Dedina zaiste vznikla v 14. storočí ako sídlisko usadlíkov podľa nem eckého, zákupného práva. Jej pôvodný názov bol totožný s nárečovým slovom harbok = kopček. Keďže pri Čabinách usadlíci založili sídlisko s totož­ ným pôvodným názvom , pre Harbok pri Radvani sa zaužíval názov Nižný Harbok.2945 V 14. - 17. storočí bol majetkovou súčasťou panstva Zbudza. V N ižnom Harboku v roku 1560 hospodárila domácnosť šoltýsa a dve sedliacke do­ m ácnosti. Pozemky po troch dom ácnostiach ležali opustené. Každá sedliacka domácnosť platila zemepánom ročne 50 denárov a odovzdávala 1,5 gbela ovsa.2946 Ich povinnosti do­ svedčujú, že boli roľníkm i. Keďže v druhej polovici 16. storočia boli tamojšie poddanské domácnosti želiarske, pre­ to daň kráľovi neplatili. V roku 1600 m al N ižný Harbok päť obývaných poddanských do­ m ov a zaiste aj dom šoltýsa. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od 0,5 porty. V roku 1635 tam sídlisko pravdepodobne už nebolo a tamojšie polia obrábali pod­ daní z Radvane.2947 Po obnovení sídliska mal N ižný Harbok v roku 1715 už sedemnásť poddanských do­ m ácností a v dedine bol aj m lyn. V roku 1720 tam žilo šesť dom ácností.2948

rodiny, ktoré boli v roku 1582 zdanené od dvoch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obýva­ ných osem poddanských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.2951 Rafajovce boli na prelome 16. a 17. storočia m alou dedinou s poddanským obyvateľ­ stvom, avšak väčšou ako staršie Holčíkovce a Giglovce. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vte­ dajších valachov či sedliakov aj želiarov spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len želiarov od os­ m iny porty.2952 V roku 1715 žili v Rafajovciach tri sedliacke domácnosti, v roku 1720 už sedem dom ác­ ností.2953

420

RAFAJOVCE Rafajovce ležia v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 185 m . Rafajovce sú ojedinelým príkladom dediny, ktorej okolnosti vzniku poznám e pomerne presne. Je to vďaka jedinečném u zápisu o nich vurbári stropkovského panstva z roku 1557. V ňom je napísané, te tamojší šoltýs je v období štvorročnej lehoty, ktorá m u plyne od sep­ tembra roku 1554. Dve poddanské dom ácnosti sa tam usadili v roku 1555, tretia v roku 1557. Všetky m ajú šesťročnú lehotu. Štvrtá rodina bola želiarska. Rafajovce sú zapísané m e­ dzi dedinam i s valašsko - rusínskymi obyvateľm i.2949 S týchto inform ácií je zrejmé, že tamojšie sídlisko založil šoltýs Rafaj po dohode so šľach­ ticm i Petejovcami, vlastníkm i stropkovského panstva v roku 1554, kedy si vybudoval vlast­ né obydlie. V rokoch 1555 a 1557 si pri jeho dome vybudovali obydlia poddanské, valašs­ ké rodiny rusínskeho pôvodu, ktoré Rafaj odniekiaľ priviedol.2950 Rafajovce boli naj mladšou dedinou v doline Ondavika. Boli jedinou dedinou, ktorú spo­ lu založili valasi, Rusíni, teda podľa zákupného, valašského práva. Spom ínané valašské rodiny sa pravdepodobne zakrátko odsťahovali, lebo Rafajovce nie sú zapísané v daňových registroch z rokov 1567 a 1570 . Trvalejšie sa tam usadili valašské

RAKOTYAS V sídlisku s tak zapisovaným názvom bývali v 15. storočí miestni zemania,2954 a zaiste aj niekoľko poddanských domácností. V roku 1582 tamojšie sedliacke domácnosti vyplatili daň kráľovi od 1,5 porty. V roku 1600 sa v sídlisku nachádzali tri - štyri obývané poddanské domy. V roku 1610 boli vtedajšie sedliacke aj želiarske domácnosti zdanené spolu od štvrť a os­ m iny porty, v roku 1635 od štvrť porty.2955 Ľudový názov korenil v nárečovom pom enovaní stromu rakyta, do písom ností ho však zapisovali v pomaďarčenom tvare. Osada je v daňových zoznam och zapísaná v poradí pri dedine Lastovce a Zemplínske Hradište, alebo pri Ozorovciach, či pri Egreši. Predpokladáme teda, že v ich susedstve, resp. okolí sa nachádzala v 15. - 17. storočí oná osada.

RAKOVEC NAD ONDAVOU Rakovec nad Ondavou leží v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nad­ morskej výške okolo 145 m . Prvá správa o Rakovci je v listine z roku 1252, kedy patril moravianskej vetve Bogatradvanovcov.2956 Rakovec zapisovali vo viacerých podobách ako Rakolch, Rakowcz, Rakocz, čo boli pra­ vopisné obm eny maďarizovaného názvu, odvodeného od staršieho slovenského názvu Ra­ kovec. Ten korení v slove rak. Názov Rakovec sa najprv vzťahoval k potoku bohatého na ra­ ky, následne aj na priľahlé územia a sídlisko. Dedina Rakovec nepochybne jestvovala nielen pred 13. storočím, ale zaiste aj pred 11. storočím.

2944 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1405, n r . 18 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... Z a r p h " . Pozri aj B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 0 . 2945 S N A , H M L e le s. k ., A c ta B e r c s e n ia n a Fa sc. V I I I , n r. 9 „ H a r b " z r. 1463; T a m ž e , H M L e le s. k ., A . a . 1521, nr. 3 „A ls o h a r b " z r. 1521.

2951 M O L , K a m a ra , S 26 7 7 , s. 172, 2 5 0 „ R a f fa lo c h " , „ R a fa io c z " . 2952 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 23 „ R a fa h o c z " ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 2 „ R a fa io c z " .

2946 M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 219 ,,H a r d o k " ( !) .

2953 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 .

2947 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 51 „ A ls o H o r b o k ... o m n e s s u n t in q u ilin i" z r. 1567; s. 257 „ A ls s o H a r b o k " ;

2954 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1436, nr. 46 „ d e R a k a th y a s " z r. 1436; A . a. 1480, n r . 2 9 „ d e R a k a th y a s "

s. 407 „ R a d v a n i c u m H a r b o k " ; T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 52 „ A ls o H a r b o k " . 2948 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 . 2949 M O L , K a m a ra , U et C , F asc. 4 , n r. 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 3 9 2 „ R a p h a y w ffc z e " . 2950 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 27 3 u v á d z a , že R a fa jo v c e s n e p r e s n ý m p r e p is o m ic h n á z v u v z n ik li n a v a la š s k o m p ráve p re d r o k o m 1557.

z r. 1480. 2955 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 1 6 4 ,2 4 9 ,3 9 9 „R a k o t th y a s " , „R a k o tia s " , „R a k a ttia s "; A 2 6 7 8 , s. 10. S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 127 u v ie d o l, že m a je to k le ž í pri K a z im ír e . 2956 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 8 9 , č . 413 „ p o s s e s s io n ib u s ... R o g o lv c h " . Pozri aj N a g y , N S z I, s. 11 „terra ... R o k o u c h " z r. 1266.

423

ZEMPLÍN

RATKOVCE

O d prvej polovice 13. storočia patrila dedina Bogatradvanovcom. Od 14. storočia tam mali šľachtici kúriu a názov dediny používali v prídom ku.2957 Najm ä im patril Rakovec v 14. - 17. storočí, hoci v 15. storočí časť dediny aj zemanom z M oravian.2958 Pôvod m iestneho kostola môže objasniť archeologický výskum. Isté však je, že koncom 17. storočia a začiatkom 18. storočia bol tamojší kostol m úraný a patril evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.2959 Rakovské sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od štyroch port. Dva dom y a usadlosti boli opustené, osem dom ácností bolo že­ liarskych a služobníckych, ktoré daň neplatili. Aj v roku 1582 sedliakov zdanili od štyroch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvanásť poddanských domov, dve - tri kúrie ze­ manov, m ožno aj kostol, faru a školu.2960 Na prelome 16. a 17. storočia bol Rakovec stredne veľkou dedinou s poddanským, ze­ m ianskym, m ožno aj farským obyvateľstvom. V 17. storočí rakovské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vte­ dajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 1,75 porty, v roku 1635 len sedliakov od 0,25 porty.2961 Napriek chudobneniu a ubúdaniu sedliakov bol Rakovec aj na prelome 17. a 18. storo­ čia stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 mal postupne desať a jedenásť poddan­ ských dom ácností.2962 Pri Rakovci sa v stredoveku nachádzala dedina Harach, ktorá však zanikla.

nadobudol Peturd alebo jeho otec. Po predaji v roku 1252 patrila dedina Ratka zem anom z Bodrogolaszi. V 15. storočí časť dediny a v 16. storočí celá bola majetkovou súčasťou hrad­ ného panstva Tálya, pričom v 16. storočí patrila postupne kráľovi, Šerédiovcom, Bánfiovcom , M agočiovcom a iným šľachticom .2966 Rátkou tiahla krajinská cesta v smere juh - sever zo Zemplínskej župy do Abovskej žu­ py. Zemepáni dediny to využili a zaviedli v Rátke vyberanie m ýta, o ktorom je doklad z ro­ ku 1427.2967 V roku 1567 bola Rátka vyhorená po vpáde a plienení tureckými vojakm i. Obyvatelia si však postavili nové obydlia. Tamojšie sedliacke domácnosti boli v roku 1582 zdanené daňou kráľovi od siedm ich port. V roku 1600 malo sídlisko obývaných dvadsaťjeden pod­ danských domov, zaiste aj kostol, avšak vtedy bez vlastného farára.2968 M a prelome 16. a 17. storočia bola Rátka stredne veľkou dedinou s poddanským aj far­ ským obyvateľstvom. V 17. storočí poddanské dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 1,5 porty, v roku 1635 od 1,25 porty.2969 V prvej štvrtine 17. storočia v tam ojšom kostole vysluhovali bohoslužby evanjelickí ka­ zatelia.2970 V druhej polovici 17. storočia, ale najmä začiatkom 18. storočia obyvateľov ubúdalo. V období rokov 1715 až 1720 dedina nem ala obyvateľov. Pri Rátke sa v stredoveku nachádzala aj osada či dedina Koldo, tá však zanikla.

RÁTKA (M)

RATKOVCE

Rátka leží medzi južným i výbežkami Hegyalja. Rátka patrila v prvej polovici 13. storočia šľachticovi Peturdovi,2963 ktorý ju v roku 1252 predal zemanom z Bodrogolaszi.2964 Len na základe uvedených skutočností m ožno jestvo­ vanie tam ojšieho sídliska predpokladať pred 13. storočím. Názov Rátka bol maďarizovanou podobou staršieho slovenského názvu, totožného s osobným m enom Radka.2965 Historické a jazykovedné poznatky vedú k predpokladu, že sídlisko jestvovalo už pred 11. storočím. Nezachovali sa listiny o tom , kedy a komu kráľ daroval onen majetok. Môžem e však predpokladať, že sa donácia uskutočnila v prvých desaťročiach 13. storočia, keď majetok

Ku m ajetkom zem anov z Lesného a ich príbuzným z Čem erného a Nacinej Vsi patril od roku 1254 aj tento majetok . Priame správy o ňom sú od 14. storočia. Pri deľbe majetkov v roku 1335 bol rozdelený a pripadol dvom vetvám zemanov.2971 V písom nostiach zo 14. a 15. storočia sa vyskytuje v maďarizovaných tvaroch sloven­ ského názvu Ratkovce, koreniaceho nepochybne v osobnom m ene. Také m eno však ne­ poznáme m edzi zem anm i z Lesného. Jeh o nositeľom m ohol byť zemiansky vlastník z pr­ vej polovice 13. storočia, prípadne familiár zemanov z Lesného na prelome 13. a 14. storočia. Z opisu ratkovského chotára m ožno zistiť, že ležal v severnom susedstve chotára Če­ merného a Vôle.2972Tam jestvovalo aj rovnomenné sídlisko. Od 15. storočia splynulo s blíz­ kym sídliskom Vaďakovce.2973

422

2957 M O L , D L 8 3 9 0 3 „ d e R a k o lc h " z r. 1325. N a g y , C D H A V , s. 4 0 0 „ d e R a k o lc h " z r. 1350. Š O B A Prešov, U z U , F a sc . C C X L V - 1 „d e R a k o w c z " z r. 1515. 2958 M O L , D L 9 0 8 6 5 „ R a k o c h " z r. 1418. S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., nr. 34 „R a k o w c z " z r. 1433.

2966 A d a lé k o k X I V , 1908, s. 267 „R a a th k a " z r. 1541. P ozri aj n a s l. p o z n á m k y . 2967 M O L , D L 8 3 3 7 „ p o r c io n ib u s in p o s s e s s io n ib u s R a th k a c u m tr ib u to " .

2959 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „R a k o c z (te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700.

2968 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 1 3 ,1 6 1 ,2 3 9 „ R a tk a " .

2960 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 4 0 ,1 7 5 , 2 5 3 „ R a c o lc " , „ R a k o c z " .

2969 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5; A 2 6 7 7 , s. 4 0 3 .

2961 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 7; A 2 6 7 7 , s. 4 15.

2970 Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 133 u v á d z a k a za te ľo v v r o k o ch 1613 a ž 1623.

2962 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 .

2971 N a g y , N S z I, s. 261 „ p o r t i o n e ... in p o s se ss io n e R a c h k o l c h ... p o r t i o n e ... terre R a c h k o lc h " .

2963 W e n z e l, C D A C V I I , s. 2 2 4 „a d terram P e tw r d ". M a r s in a , C D S 1 11, s. 171, č . 2 4 9 z r. 1247.

2972 T a m ž e , I, s. 2 6 8 ,2 6 9 ,2 7 0 ,2 7 1 „ R a c h k o lc h " z r. 1357. Š m ila u e r , V o d o p is , s. 2 3 8 ,2 3 9 . S N A , N á ta fa lu š i

2964 W e n z e l, C D A C V I I , s. 3 4 4 „te rr a m ... R a tk a " . P o zri aj s. 4 0 8 - 4 0 9 z r. 1255 „terre R atk a ... R a d ta p o to k a " . 2965 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 4 9 8 ; II, s. 4 4 4 . Po zri aj V a rs ik , O s íd le n ie 111, s. 4 8 5 .

N V , F asc. I, n r . 18, 25 „p o s s e s s io n e s ... R a tk o c h et d u a R a th k o c h " , „R a t k o u c h " z r. 1357 a 1376. 2973 N a g y , N S z II, s. 4 4 „V a g y a k o u c h a lio n o m in e R a k o u c h " z r. 1405. M O L , D L 11228 „ p o s s e s s io n u m ... W a g y a k o c h a lio n o m i n e R a d k o c h " z r. 1422.

424

ZEMPLÍN

REPEjOV

RAZÍM OV

Po sídliskovom aj adm inistratívnom spojení oboch dedín, čo sa udialo v 16. storočí, vzni­ kol ľudový názov Remeniny. Vzhľadom na vývoj osídlenia priľahlého okolia aj na právny vývin Remenin v stredo­ veku predpokladáme, že Remeniny vznikli v prvej polovici 14. storočia za účasti šoltýsov a usadlíkov podľa zákupného práva. V oboch dedinách pôsobili šoltýsi v 15. storočí a zais­ te aj v 16. storočí.2980 Obe dediny boli v 14. - 17. storočí postupne majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava, Vranov a Skrabské.2981 V M alom Remenine hospodárili v roku 1493 tri sedliacke dom ácnosti, pričom pozem ­ ky po siedm ich dom ácnostiach a usadlostiach boli opustené.2982 Vo Veľkom Remenine vte­ dy hospodárilo päť sedliackych dom ácností a opustených usadlostí bolo šesť.2983 V roku 1550 tam hospodárilo trinásť sedliackych dom ácností.2984 Remeninských sedliakov zdanili v roku 1567 od 2,5 porty. Pozemky pre dve usadlosti ležali opustené, hoci tri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 sedliakov zdanili len od jed­ nej porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných desať poddanských dom ov a zaiste aj dom šoltýsa. V dedine bol aj pravoslávny kostol a dom farára.2985 Na prelome 16. a 17. storočia boli Remeniny stredne veľkou dedinou s rusínskym, pod­ danským aj farským obyvateľstvom. Takou zostali aj v prvej polovici 17. storočia. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len sedliakov od 0,5 porty.2986 V druhej polovici 17. storočia, prípadne aj začiatkom 18. storočia poddaných pribúda­ lo. V rokoch 1715 a 1720 žilo v Remeninách postupne šestnásť a sedemnásť poddanských dom ácností. K dedine patril aj m lyn.2987

O územ nom majetku a sídlisku Razimov sa najskôr dozvedáme z listiny z roku 1412, ke­ dy zeman z M alých Ozoroviec zálohoval jeho časť príbuzným zem anom .2974 V roku 1441 tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej vyplatili daň kráľovi štr­ násť zlatých.2975 Vtedy tam hospodárilo do dvadsať domácností. V druhej polovici 15. sto­ ročia obyvatelia sídlisko opustili, na prelome 15. a 16. storočia už nejestvovalo.2976 Razimov sa v písom nostiach vyskytuje v poradí s M alým i Ozorovcami a M alým Ruskovom . Z toho predpokladáme, že sa tam nachádzalo aj rovnomenné sídlisko. Jeho názov nepochybne korení v osobnom mene Razim. Dedinu Veľký Ruskov založili ruskí prisťahovalci ako kráľovskí strážcovia uhorského pohraničia v 11. až 12. storočí. Za­ iste jeden z nich m enom Razim za vojenské či iné zásluhy dostal od uhorského kráľa priľah­ lý územ ný m ajetok, na ktorom Razim založil sídlisko, ktoré dostalo v slovenskom prostredí priliehavý názov Razimov. D o písom ností sa dostal v obvyklej maďarizovanej podobe, vy­ pustením koncového -v. Založenie sídliska Razimov predpokladáme v 13. storočí. N epo­ chybne v 14. storočí, prípadne začiatkom 15. storočia dedinu nadobudli zemania z M alých Ozoroviec.

REKE Zem anom z Brekova patrili začiatkom 15. storočia dediny Brekov, Sirník, Kysta, ale aj majetok, o ktorom poznám e doklady len z roku 1417.2977 Z obsahu správ m ožno predpokladať, že na ňom jestvovalo sídlisko okolo roku 1417, avšak neskôr zaniklo. Nachádzalo sa v susedstve uvedených dedín.

425

REPEJOV REMENINY Remeniny ležia v juhozápadnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 180 m. Zväčša lesnaté územ ie východne od Tople po Kobylnický potok bolo majetkovou súča­ sťou hradného panstva Čičava. Svedčí o tom listina kráľa Karola Róberta z roku 1327.2978 Na časti toho územ ia vzniklo pravdepodobne v druhej štvrtine 14. storočia remeninské sídlis­ ko, o ktorom je prvý doklad z roku 1356.2979 V 14. - 16. storočí dedinu zapisovali do písomností postupne pod názvom Remenyn, v 15. - 16. storočí aj v zmysle Veľký Remenin a M alý Remenin, v 16. storočí aj Remenik. Pr­ votný názov Remenin bol pravdepodobne totožný s prezývkou prvého m iestneho šoltýsa.

Repejov leží vo východnej časti Ondavskej vrchoviny, v hornej časti doliny Oľky, v nad­ morskej výške okolo 280 m . V roku 1454 sa šľachtici z Perina dohodli o dedení ich panstva Stropkov. Do listiny o de­ dení dali zapísať aj Repejov, čím vznikol najstarší doklad o tejto dedine.2988*

2980 Š O K A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g . č . 2 7 3 2 „s c u lte ti d e M a g n o R e m e n y n ... s c u lte ti d e P a rv o R e m e n y n " z r. 1489 V k a žd e j b o li p o d v a ja šo ltý s i. 2981 M O L , D L 9 6 7 2 „p o s s e s s io n e s ... K e m e n y e n , K y s k e m e n y e n " (!) z r. 1410; 17209 „ N a g r e m e n y n , K y s r e m e n y n " z r. 1471. S N A , H M L eles. k ., A . a. 1499, nr. 16 „K ys R e m e n y n , N a g h R e m e n y n " z r. 1499. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 70 „ N a g y R e m e n y in , Kis R e m e n y in " z r. 1519. P o zri aj n a s l. pozn ám ky. 2982 M O L , D L 19963 „ i n K y s k e m e n " (!).

2974M O L , D L 31410 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... R a z y m o " . 2975M O L , D L 9 9 5 0 7 „ R a c h i m o " . 2976M O L , D L 8 4 5 9 9 „ i n p r e d io R a z y m o " z r. 1509. 2977V a rjú , L B I , s. 151 „ p o s s e s s io n u m ... R e k e ". P o zri aj s. 5 5 5 . 2978N a g y , C D H A I I , s. 313. 2979N a g y , C D H A V I , s. 4 2 9 „s u p e r fa c to p o s se ss io n is R e m e n y n p a ta k a " . p o s s e s s io n ib u s se u v i l l i s ... R e m e n y n " z r. 1363.

2983 T a m ž e , „ i n p o s s e s s io n e N a g h k e m e n " . 2984 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 14 „ N a g h R e m e n y n " . 2985 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 3 , 169, 2 4 6 , 2 6 6 „ N a g y R e n in " , „ N a g y R e m e n y k " , „ R e m e n ik h , b a ttik o " . 2986 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 16 „ R e m e n i n " ; A 2677, s. 394 „ R e m e n ie n " . 2987 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 . Pozri aj M O L , D L 5191 „ c u m

2988 M O L , D L 2 4 5 4 1 „ c u m su is p e r t in e n c iis ... R e p o " . C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 361. P o zri aj Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 43 „ p o s s e s s io n ib u s ... R e p o " z r. 1465.

ZEMPLÍN

RICSE

Dedinu nepochybne založil šoltýs s valašskými usadlíkmi v 14. storočí, prípadne v pr­ vej polovici 15. storočia ,2989 O takom pôvode Repejova svedčí skutočnosť, že v 16. storočí tam dokázateľne bývalo valašské, rusínske obyvateľstvo aj s pravoslávnym baťkom a dedi­ nu priradili k dedinám tamojšej krajne. H oci sa šľachtici z Perina začiatkom druhej polovice 15. storočia usilovali získať Repejov a pričleniť ho k panstvu Stropkov, ich úsilie bolo márne. Repejov vznikol na území, patriacom Drugetovcom (západný okraj siahal po riečku Oľku) a majetkovou súčasťou ich hum enského panstva bol Repejov aj v 16. a 17. storočí.2990 V Repejove postavili pravoslávny kostol v 15. storočí, prípadne až v 16. storočí. O ta­ mojšom baťkovi je doklad z roku 1601.2991 Repejovské valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od dvoch port. Dve želiarske dom ácnosti daň neplatili. V roku 1582 valachov zdanili od 1,5 porty. Sídlis­ ko m alo v roku 1600 obývaných jedenásť poddanských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa. Pravda, stál tam aj pravoslávny kostol a dom farára.2992 Na prelome 16. a 17. storočia bol Repejov stredne veľkou dedinou s valašskými, rusín­ skymi obyvateľmi. Valašské dom ácnosti v prvej polovici 17. storočia mierne chudobneli. V roku 1610 vte­ dajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od jednej porty, v roku 1635 od pol a osm iny porty.2993 V roku 1623 žili v Repejove dve šoltýske dom ácnosti, ktorým patrili celé šoltýstva. Pod­ danských dom ácností bolo osem. Z nich tri valašské hospodárili na celých usadlostiach, tri na polovičných usadlostiach, ďalšie dve domácnosti boli želiarske. Zem epánom Druge­ tovcom spĺňali také povinnosti, aké v iných valašských dedinách, napr. v Habure.2994 V druhej polovici 17. storočia a začiatkom 18. storočia obyvateľov pribúdalo. V roku 1715 mal Repejov dvadsať poddanských domácností, v roku 1720 len trinásť domácností.2995

nil v slove deva. Keď tam vzniklo dedinské sídlisko, dostalo maďarský názov Leányvár. Je ­ ho vznik m ožno predpokladať v 10. - 13. storočí. V 14. - 17. storočí dedina postupne patrila zemanom z Várdy, Trakán, Agárdu. Pri Leányvári bol brod alebo plťový prevoz cez Tisu, ktorý bol súčasťou krajinskej cesty, tiahnúcej v smere juh - sever. Za poskytovanie a udržiavanie prievozu získali zemepáni od kráľa Žigm unda v roku 1387 právo vyberať v Leányvári m ýto. M ýtne poplatky tam vybera­ li aj počas 15. storočia.2997 K dedine patril vodný m lyn na Tise.2998 Leányvárske sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od jednej porty. D om y po troch dom ácnostiach stáli opustené. Šesť domácností želiarov daň nepla­ tilo. V roku 1582 tam zdanili len jednu sedliacku domácnosť. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných deväť poddanských domov.2999 Na prelome 16. a 17. storočia bol Leányvár malou dedinou s poddanskými obyvateľmi. Takou zostal aj v 17. storočí. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od jednej porty. V roku 1635 nezdanili ani sedliakov ani želiarov.3000 Príčinou m ohlo byť vy­ ľudnenie sídliska, prípadne jeho vyhorenie. Oživenie sídliska nastalo až v druhej polovici 17. storočia. Na prelome 17. a 18. storočia bol Leányvár malou dedinou. V roku 1715 tam žili štyri sedliacke dom ácnosti, v roku 1720 už desať dom ácností.3001

426

RÉVLEÁNYVÁR (M) Révleányvár leží vo východnej časti Medzibodrožia, na vale Tisy. Najstarší doklad o tejto dedine je v listine z roku 1364 o vymedzení chotára dediny Láca, ktorej les susedil s chotárom dediny Leányvár.2996 Jej názov zapisovali ako Leanvar, prípadne Leyanvar, ktorý je zložený z maďarských slov leáň = dievča a vár = hradisko, hrad. Slovo vár sa nevzťahovalo na hrad, lebo tam hrad ne­ jestvoval, ale nepochybne na tamojšie slovienske hradisko, ktorého slovenský názov kore-

427

RICSE (M) Ricse leží vo východnej časti Medzibodrožia, na vale Tisy. Spoľahlivý doklad o dedine Ricse je až z roku 1364, kedy bol chotár dediny Láca vym e­ dzený aj od chotára dediny Ricse.3002 Do písomností ju v 14. - 17. storočí zapisovali jednot­ ne pod názvom v tvare Ryche, Riche. Bol to maďarizovaný názov staršieho slovenského ná­ zvu Ryče alebo Ryča, odvodeného z pôvodného Riečica, rieka.3003 Jestvovanie tamojšieho sídliska predpokladáme nielen pred 14., ale už pred 11. storočím. V 15. storočí dedina patrila šľachticom z Pavloviec, v 16. storočí bola majetkovou súča­ sťou panstva Sárospatak.3004 O tam ojšom kostole sú písomné doklady od 17. storočia, hoci jestvoval už skôr. O kolo rokov 1629 až 1700 bol drevený, občas nemal vlastného kazateľa, pričom farníci boli evan­ jelického reformovaného náboženstva.3005* 2997 M á ly u s z , Z s O I, č. 6 2 , 8 0 ; II - 1, č . 1711. P o zri aj S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1483, nr. 7 „L e y a n w a r et n a v ig i v a d o ib id e m e x ig i s o lito " z r. 1483. 2998 D o k la d o ň o m je z r o k u 1413. S N A , H M L e le s. k ., In tr o d u c t. A 3 6 .

2989B e ň k o ,

O s íd le n ie , s. 2 5 9 , 2 6 3 p re d p o k la d a l, že ju z a lo ž ili p o d ľa n e m e c k é h o p ráva, č o m u sa p rie čia

zistite ľn é s k u to č n o s ti.

2990S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 2 9 „R e p e w " z r. 15 43. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 2991 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 6 „R e p e o " , b a ttik o " . T erajší m u r o v a n ý k o sto l p o s ta v ili v 3 , s. 2 6 .

2992M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 6 , 6 8 , 190, 2 5 5 , 2 6 6 „ R e p e u " , „ R e p e o " . 2993T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 41 „ R e p o " ; A 2 6 7 7 , s. 413 „ R e p e o " . 2994M O L , K a m a ra , U e t C , Fasc. 109, nr. 2, s. 8 8 - 91 „ R e p e o " . 2995M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 . 2996N a g y , Z V III, s. 2 6 8 „ d is t in c c io n e m p o s se ss io n is L e a n w a r " .

2999 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 ,1 9 6 , 2 4 2 „ L e á n y v á r " , „L e y a n u a r " , „ L e a n i V a r " . 3000 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 27; A 26 7 7 , s. 418. 3001 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

r o k u 1770. S ú p is

3002 N a g y , Z V III, s. 2 6 9 „a d m e ta s ... R y c h e " . Pozri aj d o d a to č n ý zá p is d o lis t in y z r o k u 1318. N a g y , C D H A I , s. 4 6 0 - 4 6 1 . 3003 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 518; II, s. 4 4 8 . Pozri aj V arsik, O s íd le n ie III, s. 487. 3004 M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 2715 „ R y c h e " z r. 1403. M O L , D L 71987, 7 2 0 3 8 „ R y c h e " z r. 1453 a 1480. Pozri aj n a s l. p o z n á m k y . 3005 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 133 - 134 u v á d z a k a za te ľo v v r o k o ch 1605 - 1644. T ô r té n e lm i Tár 7, 1906, s. 96 „ R ic s e " . A d a lé k o k X X , 1914, s. 157 „R e c s e ( te m p lu m ) lig n e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700.

ZEMPLÍN

ROKYTOV PRI HUMENNOM

V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od piatich port. Šesť dom ácností želiarov daň neplatila. Aj v roku 1582 zdanili sedliakov od piatich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsaťštyri poddanských domov, bol tam zaiste aj kostol, ale bez vlastného kazateľa.3006 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Ricse stredne veľkou dedinou s tradične poddanský­ mi obyvateľm i. T í však postupne chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od 1,5 porty, v roku 1635 od jednej porty.3007 Po schudobnení poddaných ich počet sa zmenšoval. Na prelome 17. a 18. storočia bolo Ricse m alou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 tam hospodárilo po šesť sedliackych dom ácností.3008

V roku 1610 boli vtedajšie valašské dom ácnosti zdanené daňou kráľovi od štvrť porty, želiarskych rodín nebolo.3012 Neskôr poddanskí obyvatelia vymreli alebo sa odsťahovali. V roku 1635 tam nebolo koho zdaniť. V roku 1639 tam žili dve valašské dom ácnosti na štvr­ tinových usadlostiach.3013 Aj neskôr bol Rohožník m alou dedinou. V roku 1715 v ňom žili tri, v roku 1720 dve poddanské dom ácnosti.3014

428

ROHOŽNÍK Rohožník leží v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v bočnej doline Sitničky, západného prítoku Oľky, v nadmorskej výške okolo 230 m. Prvý doklad o Rohožníku je v listine z roku 1454 o dedičstve panstva Stropkov, na kto­ rom jestvovala aj dedina Rohožník.3009 Táto dedina nie je ešte zapísaná v listine z roku 1430 o vlastníctve vtedajších dedín na tom panstve. Z toho je zrejmé, že vznikla v období po roku 1430, ale pred rokom 1454. Jestvovala však krátko, nepochybne v polovici 15. storočia. V neskorších listinách o stropkovskom panstve, napr. z rokov 1465 a 1506 sa už nevyskytuje. Prví obyvatelia síd­ lisko okolo roku 1460 opustili alebo vymreli. O obnovení sídliska sú jedinečné informácie v urbári stropkovského panstva z roku 1557. Z nich sa dozvedáme, že v júli 1552. roku sa tam usadil šoltýs a štyri - päť poddan­ ských rodín či jednotlivcov. Šoltýs dostal 12 ročnú lehotu, poddaní 9 ročnú lehotu. Počas tých rokov si vybudovali obydlia, založili hospodárstva a neboli povinní odovzdávať ze­ m epánom daň či dávky naturálií. V roku 1557 tam okrem šoltýsa žili štyri valašské a piata želiarska domácnosť, pričom valašským dom ácnostiam lehota končila v roku 1561 a šoltýsovi v roku 1564. V nasledujúcich rokoch mali obyvatelia k zemepánom také povinnosti, aké obyvatelia v Brezničke. Podstatné bolo, že sídlisko založili podľa zákupného, valašského práva obyvatelia rusínskeho pôvodu.3010 V roku 1567 valašské domácnosti zaplatili daň kráľovi od jednej porty, v roku 1582 od 1,5 porty. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývané tri poddanské dom y a nepochybne aj dom šoltýsa.3011 Nedávno znovu založený Rohožník bol na prelome 16. a 17. storočia m alou valašsko rusínskou dedinou.

429

ROKYTOV PRI HUMENNOM Rokytov pri H um ennom leží v západnej časti Laboreckej vrchoviny, v dolnej časti doli­ ny Výravy, ľavostranného prítoku Laborca. Obec vznikla zlúčením dedín Hum enský Ro­ kytov a Zbudský Rokytov. Hum enský Rokytov leží vo východnej časti doliny Výravy, v nadmorskej výške okolo 235 m. V roku 1379 palatín riešil spor zemanov zo Zbudského D lhého so šľachticmi Drugetovcami o rozsah ich susediacich majetkov v doline Výravy. Spor sa týkal aj tejto dediny, pat­ riacej Drugetovcom .3015 Predpokladáme, že dedinu založil šoltýs s usadlíkmi v 14. storočí, avšak pred rokom 1379, podľa valašského práva. Valašské, rusínske obyvateľstvo tam dokázateľne žilo v 17. storočí. Dedina dostala názov podľa nárečového pom enovania stromu rakyta, ktorý v údolí V ý­ ravy iste hojne rástol. Humenský Rokytov vlastnili Drugetovci nepretržite ešte v druhej polovici 17. storočia.3016 Rokytovské sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 6,75 por­ ty, v roku 1582 od 3,75 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsaťpäť poddan­ ských domov, iste aj dom šoltýsa, m ožno aj pravoslávny kostol.3017 Na prelome 16. a 17. storočia bol Hum enský Rokytov stredne veľkou dedinou s rusín­ skymi obyvateľmi. Pravoslávny kostol m ožno mali už v 16. storočí, avšak okolo roku 1600 nemusel mať vlastného farára. Tamojší kostol dokázateľne jestvoval okolo roku 1623. Začiatkom 17. storočia valašské domácnosti prudko schudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 bola jedna valašská domácnosť zdanená od 0,25 porty, v roku 1635 valašské aj želiar­ ske dom ácností zdanili spolu od štvrť a osm iny porty.3018 V roku 1623 tam žila rodina pravoslávneho farára a štyri valašské dom ácnosti. Zem e­ pánom Drugetovcom spĺňali také povinnosti, aké ich súčasníci v iných valašských dedi­ nách, napr. v Habure.3019

3012 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 0 . 3006 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 ,1 9 3 , 2 4 3 „ R ic h e " , „ R ic z ie " .

3013 Š O B A P rešov, Pete S , nr. 3 8 3 , s. 9 „ R o h o z n ik , R u t h e n o r u m " .

3007 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 8 ; A 2 6 7 7 , s . 419 „ R ic z e " .

3014 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 .

3008 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 .

3015 M O L , D L 6 5 8 „ v illa r u m ... R a k y th o u " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 4 4 n á z o v p re číta l ak o R o k y t h o w " .

3009 M O L , D L 2 4 5 4 1 „ c u m ... p e tr in e n c iis ... R o h o z n a " . C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 361.

3016 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1543 nr. 29 , 50 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... R o k y t h o w " , „ R a k y t h o " . B e ň k o ,

3010 M O L , K a m a ra , U e t C , F a sc . 4 , n r . 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 391 „R a h o z n y k ... Isti u n a c u m s c u lte to e o r u m h a b e n t lib e r ta te m . S c u lte tu s ad a n n o s d u o d e c im , a lii v e ro c o lo n i R u th e n ic i ad

O s íd le n ie , s. 2 6 3 c h y b n e u v á d z a rok 1453, m ie s to s p r á v n e h o 1543. T a k aj K r a je z n a v č y j, s. 4 6 8 . P ozri aj n a š i. p o z n á m k y .

a n n o s n o v e m , in c ip ie n d o a m e n s e ju lio a n n i 1 5 5 2 ". Pozri aj Š O B A Prešov, Pete S , i. č . 154, s. 7

30,7 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 4 6 ,1 8 4 , 2 5 4 „ R o k i t o " .

„ R a h o z n y k , R u t h e n ii" , u rb ár z ro k u 1567.

3018 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 6 ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 9 .

3011 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 9 ,1 7 2 , 2 5 0 „ R o h o s n ik " , „ R o h o z n y k " .

3019 M O L , K a m a r a , U et C , F asc. 109, nr. 2, s. 2 6 2 „ R o k ito " .

431

ZEMPLÍN

ROŇAVA

V druhej polovici 17. storočia a aj na prelome 17. a 18. storočia obyvateľov pribúdalo. Za­ čiatkom 18. storočia bol Humenský Rokytov opäť stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 mal postupne devätnásť a dvadsaťjeden poddanských domácností. Bol tam aj m lyn.3020 Zbudský Rokytov leží v západnej časti doliny Výravy, v nadmorskej výške okolo 227 m. K majetkom panstva zemanov zo Zbudze v doline horného Laborca a Výravy patril v 14. storočí aj Zbudský Rokytov, o ktorom nie sú priame doklady zo 14. storočia. O jeho jestvo­ vaní však nepriamo svedčí listina z roku 1379, v ktorej je zapísaný Hum enský Rokytov, pat­ riaci Drugetovcom. Predpokladáme, že dedinu Zbudský Rokytov založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, nem eckého práva v prvej polovici 14. storočia. Šoltýsi a roľnícke poddanské obyva­ teľstvo tam žili aj neskôr. Zbudský Rokytov bol súčasťou majetkov zemanov zo Zbudze a Zbudského D lhého aj v 15. - 17. storočí.3021 V roku 1560 hospodárilo v tom to Rokytove jedenásť dom ácností. Tri šoltýske, štyri sed­ liacke a štyri želiarske, pričom pozemky troch usadlostí ležali opustené.3022 Každá šoltýska domácnosť platila zemanom ročne jeden zlatý, odovzdávala zajaca a krahulca. Každá sed­ liacka domácnosť platila jeden zlatý, odovzdávala osem gbelov ovsa a tri dni žala zem ian­ ske obilie. V roku 1567 tam ojších sedliakov zdanili daňou kráľovi od troch port. Vtedy bolo aj päť želiarskych dom ácností, ktoré daň naplatili. Ešte okolo roku 1570 tam hospodárili pod­ danské rodiny.3023 Neskôr sa sedliaci odsťahovali, zanechali pozemky, alebo ich postihla ži­ velná pohrom a. V dôsledku toho v rokoch 1582 a 1600 v dedine nebolo sedliakov, prípad­ ne vtedy neboli povinní platiť daň. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od vyše 2,75 porty, v roku 1635 od 1,25 porty.3024 Výška zdanenia svedčí o tom , že sedliaci v tom období chudobneli. Na prelome 17. a 18. storočia bol Rokytov malou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 mal postupne osem a sedem sedliackych dom ácností.3025

Jej názov korení v nárečovom pom enovaní stromu rakyta, ktorá iste hojne rástla v údo­ lí, kde založili túto dedinu. Nepochybne ju založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva v 15., prí­ padne v prvej tretine 16. storočia. Šoltýsi a valašskí obyvatelia tam dokázateľne bývali aj v 17. storočí. Rokytovce vznikli so súhlasom či z podnetu Drugetovcov na ich územ í. Im patrila táto dedina ešte v 17. storočí. V roku 1567 tamojšie valašské domácnosti vyplatili daň kráľovi od 3,5 porty. Jedna že­ liarska domácnosť daň naplatila. V roku 1600 m alo sídlisko sedem obývaných poddan­ ských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.3027 Na prelome 16. a 17. storočia boli Rokytovce m alou dedinou s valašským, rusínskym obyvateľstvom. Okolo roku 1623 hospodárili v Rokytovciach dve šoltýske domácnosti a osem valašs­ kých. Zem epánom Drugetovcom platili ročnú a odovzdávali valašské dávky podobne ako v Habure.3028 V druhej štvrtine 17. storočia vymreli alebo sa odsťahovali nielen šoltýske, ale aj nie­ ktoré valašské rodiny. V roku 1657 tam na štyroch celých valašských usadlostiach žilo päť valašských rodín.3029 V poslednej tretine 17. storočia došlo prostredníctvom šoltýsa a novousadlíkov k zväčše­ niu dediny. Pred rokom 1690 si obyvatelia postavili aj kostol a pôsobili v ňom uniatskí, ne­ skôr gréckokatolícki farári. V roku 1690 tam súčasne pôsobili dvaja farári. Dva celé šoltýstva patrili ôsm im šoltýskym rodinám. Valašských domácností bolo dvadsaťdva. Z nich dve hospodárili na celých usadlostiach, jedna na trištvrtinovej usadlosti, jedenásť na polovič­ ných a osem na štvrtinových usadlostiach. Vtedy žilo v Rokytovciach tridsaťdva rodín a do­ mácností, takže boli veľkou dedinou.3030 Zakrátko však obyvateľov podstatne ubudlo. Na prelome 17. a 18 storočia boli Rokytovce m alou dedinou. V roku 1715 v nich žilo desať, v ro­ ku 1720 jedenásť poddanských dom ácností.3031

ROKYTOVCE

ROŇAVA

Rokytovce sú m iestnou, severozápadnou časťou obce Krásny Brod. Najstarší doklad o Rokytovciach je v mandáte kráľa Ferdinanda 1. z roku 1543, ktorým poveril Leleský konvent, aby vyšetril rodinný spor Drugetovcov o ich majetkové podiely na hum enskom panstve, ku ktorému patrila aj táto dedina.3026

O dedine Roňava je najstarší doklad v listine z roku 1321 o vymedzení chotára dediny Slivník. Obchôdzky chotára sa vtedy zúčastnili aj zemania z Roňavy.3032 Názov dediny bol to­ tožný s názvom riečky, o ktorej sú doklady od 13. storočia.30333 4Názov riečky bol nepochybne 0 prvotný. M á starobylú podobu s koncovkou -ava (porovnaj Ondava a iné) a korení v slove roniť 3°34pôvodný názov Roňava sa pod jazykovým vplyvom maďarčiny zmenil do tvaru Roňva.

430

3020 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 3021 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1405 n r . 18 ,,R u b ito w " ( !) z r. 1405; H M Leles. k ., A c ta B e r c s e n ia n a , F asc. V III, nr. 9 „ R a y k y t h o " z r. 1463; A .a . 1499 n r . 33 „R o k itk o " z r. 1499. P ozri aj n a s l. p o z n á m k y .

3027 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 4 5 , 2 5 4 „ R o k ito u e c " , „R o k o to u e c z " . 3028 M O L , K a m a ra , U et C , F asc. 109, n r . 2, s. 294 - 2 9 6 „R a k ito v e c z " .

3022 M a r s in a , K u šík , U r b á r e I, s. 2 2 0 „ R o k y to " .

3029 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 7 , s. 8 0 „R o k ito c z " .

3023 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 5 0 , 69 „ R o k ito " .

3030 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 94 - 95 „ R o k i t o " .

3024 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 53; A 2 6 7 7 , s. 407.

3031 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187.

3025 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 .

3032 S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 0 8 , č . 6 8 4 „d e R o n u a " .

3026 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1543 n r . 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... R o k y t h o w " . Z a p ís a n á je v p o r a d í m e d z i

3033 W e n z e l, C D A C X I I , s. 4 8 2 „ flu v iu m L o n a a " z r. 1289. N a g y , C D H A I , s. 465 „ i n flu v io R o n u a " z r. 1318.

S u k o v o m a M e d z ila b o r c a m i. B e ň k o , s. 2 7 0 a k o n a jsta rší u v á d z a d o k la d z rok u 15 6 9 . K ra je z n a v č y j,

3034 V a rsik , O s íd le n ie III, s. 1 8 ,1 7 3 ,1 7 5 , 182 z d ô v o d n il, že p ô v o d n ý n á z o v b o l R o ň a v a , o d v o lá v a jú c sa n a P. J . Š a fá r ik a .

s. 4 6 8 m á tie ž n e s p r á v n y ú d a j.

ZEMPLÍN

ROVNÉ

Roňava sa dostala do vlastníctva zemanov nepochybne v 13. storočí. T í sa v Roňave usa­ dili a ich potomkovia a dedičia tam bývali a názov dediny používali v prídomku v 14. a 15. storočí.3035 V druhej polovici 14. storočia a v prvej polovici 15. storočia jestvovali vedľa seba dve síd­ liskové časti, ktoré pom enúvali názvami v zmysle Nižná Roňava a Vyšná Roňava. V oboch boli aj kúrie zemanov.3036 Tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej zaplatili v roku 1441 daň kráľovi šty­ ri zlaté.3037 Obhospodarovali teda pozemky v rozsahu najmenej štyroch celých usadlostí, pričom dom ácností m ohlo byť do desať. Vtedy bola Roňava m alou, prípadne stredne veľ­ kou dedinou s poddanským a zemianskym obyvateľstvom. V roku 1453 zemania z Kuzmíc a ich poddaní násilne odvliekli dvanásť poddanských rodín z Nižnej Roňavy a dedinu spustošili.3038 Roňavskí zemania proti tom u síce protesto­ vali, avšak tamojšie poddanské sídlisko zaniklo. Zemepisnú polohu majetku a sídliska m ožno zistiť len približne, a to na základe údajov z prvej polovice 14. storočia. V listine z roku 1321 je napísané, že Brezina susedí s majet­ kom Roňavy a Kazimíra.3039 Listina z roku 1326 uvádza, že z Roňavy vedie cesta do Stanče.3040V listine z roku 1350 sa opätovne potvrdzuje, že majetok pri Kazimíre a Brezine bol m edzníkm i oddelený od majetku Roňavy.3041 Z názvu dediny a uvedených údajov vyplýva, že územ ný majetok Roňavy ležal popri brehoch rovnomennej riečky, medzi dedinami Brezina, Kazimír a Stanča. Tam, m ožno pred 13. storočím, dokázateľne od 13. do polovice 15. storočia jestvovala dedina Roňava.3042

Dedinu zapisovali do písom ností v názve Roskocz, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Roškoviec. Ten zaiste korení v mene prvého m iestneho šoltýsa. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, jej názov, správy o nej a vývoj osídlenia priľa­ hlého okolia predpokladáme, že ju založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného práva v 15. storočí. Uvažovať m ožno o zákupnom nem eckom alebo valašskom práve.3044 Za pravdepo­ dobnejšie považujeme, že vznikla na valašskom práve a to vzhľadom na zistiteľný vývoj de­ diny v druhej polovici 16. storočia, kedy ju zaradili ku krajnickym dedinám s Valašsko rusínskymi obyvateľm i.3045 Roškovce od svojho založenia patrili nepretržite aj v 17. storočí ku hum enském u pan­ stvu a Drugetovcom. Roškovské valašské dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od troch port. Štyri ďalšie dom ácnosti boli želiarske, tie daň neplatili. V roku 1582 valachov zdanili od piatich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných trinásť poddanských dom ov a jeden dva dom y šoltýsov.3046 Na prelome 16. a 17. storočia boli Roškovce stredne veľkou dedinou s valašskými, rusínskymi obyvateľmi. V 17. storočí valašské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili valachov ale aj že­ liarov spolu od 0,75 porty, v roku 1635 od pol a osm iny porty.3047 Začiatkom 17. storočia jedno tamojšie šoltýstvo spustlo. V roku 1623 žila v Roškovciach jedna šoltýska dom ác­ nosť a patrilo jej celé šoltýstvo. Jedenásť domácností bolo poddanských. Z nich dve valaš­ ské hospodárili na celých usadlostiach a päť na polovičných usadlostiach. Ďalšie štyri do­ mácnosti boli želiarske. Šoltýska aj poddanské dom ácnosti platili zemepánom Drugetov­ com daň a odovzdávali také dávky naturálií, aké ich súčasníci v iných valašských dedinách, napr. v Habure.3048 Aj po výkyvoch v počte obyvateľov, dom ácností a dom ov boli Roškovce aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 mali postupne trinásť a dva­ násť poddanských dom ácností.3049

432

ROŠKOVCE Roškovce ležia vo východnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 339 m. Najstarší doklad o Roškovciach je v listine z roku 1543 o dedičstve majetkov Drugetovcov na hum enskom panstve.3043

433

ROVNÉ 3035 A M K o šic e , T a j. á r c h . N K a lsa 2 , „d e R o n w a " z r. 1327. N a g y , C D H A I V , s. 189 „d e R o n y u a " z r. 1342. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1381, n r. 9 „d e R o n w a " z r. 1381. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. M 182 „d e R o v w a " z r. 140 3 . T a m ž e , A . a . 1453, nr. 8 „ d e R o n y w a " z r. 1453.

3036T a m ž e ,

K 3 5 6 „ d e A ls o r o n y w a .... in p o s s e s s io n ib u s ... F e ls e w r o n y w a " z r. 1409. S N A , H M L e le s. k .,

A . a. 1445, nr. 9 „ d e F e lse r o n y w a ... d e A ls o r o n y w a ... in p o s se ss io n e R o n y w a " z r. 1445. 3037 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ R o n y v a " . 3038 S N A , H M

L e le s. k ., A . a . 1453, nr. 8 „ i n p o s se ss io n e A ls o r o n y w a ... d u o d e c im se ssio n e s ...

d e p o p u la s s e n t" .

Rovné leží na južnom okraji Laboreckej vrchoviny, v doline Udavy, v nadmorskej výške okolo 190 m. Najstarší doklad o tejto dedine je z roku 1543.3050 Dedinu Rovné v 16. - 17. storočí zapisovali do písomností pod názvom Rowna, Rouna, čo bol maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Rovné. Názov sa najprv vzťaho­ val k miestu, poľu, polohe v zmysle Rovné Pole a až následne k dedine. Názov vyvinuli a po­ užívali obyvatelia starej blízkej dediny, nepochybne z Udavského.

3039 S e d lá k , RDS1 II, s. 3 2 5 , č . 73 2 „ p o s s e s s io n e m ... K a lb a sa ... p o s s e s s io n ib u s R o n w a et K a zm er v ic in a t a m " . 3040 N a g y , Z V I, s. 2 8 8 „ d e R o n u a in ... p o s s e s s io n e m S t a n c h " . 3041 N a g y , C D H A V , s. 4 2 2 „a d tres m e ta s terreas a p o s se ss io n e R o n u a d is tin g e n te s " . 3042 V arsik O s íd le n ie III, s. 18 ju síc e s to to ž n il s M ic h a ť a n m i, avšak p re sv e d čiv é d ô v o d y n e u v ie d o l. P o d sta tn é je n a jm ä to , že o k o lo ro k u 1441 tv o r ili M ic h a ľ a n y a R o ň a v a s a m o s ta tn é o b c e , o s o b it n e je d n o t liv o z d a ň o v a n é . A d a lé k o k X X I , 1915, s. 241 u v á d z a jú , že c h o tá r n y n á z o v Kis R o n y v a = Kis S z ilv á s , v k atastri d e d in y S liv n ík . 3043 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 29 „ i n p o s s e s s io n ib u s .. . R o s k o w c z ". K r a je z n a v č y j, s. 4 6 9 u v á d z a n e s p r á v n y ú d a j.

3044 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 2 , 2 6 3 p r e d p o k la d a l, že n a n e m e c k o m p ráve. 3045M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 6 5 , 68 „ C r a y n a ... R o s k o c z " z r. 1570. 3046M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 6 ,1 8 9 , 2 5 5 „R o s k o c " , „ R o s k o c h " , „ R o s k o c z " . 3047T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 2 ; A 2 6 7 7 , s. 413. 3048M O L , K a m a ra , U et C , Fa sc. 109, n r. 2, s. 91 - 9 2 „R o s k o c z " . 3049M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 . 3050S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 2 9 , 50 „ R o w n a " , „ R o n a " . B e ň k o , O s íd le n ie , rok 1453.

s. 2 6 3 c h y b n e u v ie d o l

434

ZEMPLÍN

RUDLOV

Dom nievam e sa, že dedinu Rovné založili usadlíci so šoltýsom na prelome 14. a 15. sto­ ročia podľa zákupného, nem eckého práva. Šoltýstvo v nej dokázateľne jestvovalo v 17. sto­ ročí. Dedina Rovné nepochybne od 14. storočia, dokázateľne v 16. a v 17. storočí patrila šľach­ ticom Drugetovcom ako majetková súčasť hum enského panstva.3051 Tamojšie sedliacke domácnosti vyplatili kráľovi v roku 1567 daň od štyroch port. Tri že­ liarske domácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 4,5 porty. V roku 1600 jest­ vovalo v Rovnom deväť obývaných poddanských domov a jeden - dva domy šoltýsov.3052 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Rovné stredne veľkou dedinou so slovenskými roľníc­ kymi obyvateľmi. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od jednej porty, v roku 1635 len od pol porty.3053 V roku 1623 tam hospodárili dve domácnosti šoltýsov, tri sedliacke a jedna želiarska do­ mácnosť. K zem epánom Drugetovcom mali povinnosti obvyklé pre roľnícke obyvateľstvo, také, aké napr. v Topoľovke. Nedávno pred rokom 1623 vymrelo alebo dedinu opustilo šesť sedliackych dom ácností.3054 V druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia obyvateľov pribúdalo. Rovné m alo v ro­ ku 1715 trinásť poddanských domácností, avšak v roku 1720 len osem .3055

D o roku 1389 bola dedina kráľovským m ajetkom . Od roku 1389 boli jej zem epán­ mi Knolovci až do roku 1440. Vtedy im kráľ Vladislav dedinu skonfiškoval a daroval ze­ m anom z Maťoviec a M alých Trakán.3060 Avšak už v roku 1450 sa dediny zm ocnil m agnát a dvorský sudca Ladislav z Pavloviec, čo v roku 1453 legalizoval kráľ Ladislav Pohrobok. Šľachticom z Pavloviec (nad Uhom ) patrila Bányácska ešte začiatkom 16. sto­ ročia ako majetková súčasť ich hradného panstva Ú jhely (Sátoraljaújhely). V druhej polovici 16. storočia bola m ajetkovou súčasťou panstva Patak (Sárospatak), ale vlastnili ju aj M agočiovci.3061 V roku 1567 zdanili tam ojších sedliakov daňou kráľovi od štyroch port. Štyri želiarske dom ácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od piatich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných tridsaťjeden poddanských do­ m ov.3062 Na prelome 16. a 17. storočia bola Bányácska veľkou dedinou roľníkov, vinohradníkov a baníkov. Sedliacke dom ácnosti však chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od 2,25 porty, v roku 1635 len od 0,75 porty.3063 V 17. storočí, najm ä však začiatkom 18. storočia obyvateľov výrazne ubúdalo. V rokoch 1715 a 1720 tam žilo postupne sedem a dvanásť sedliackych dom ácností.3064

435

RUDLOV RUDABÁNYÁCSKA (M) Rudabányácska sa nachádza v severovýchodnom okraji Hegyalja, v doline pravého prí­ toku Ronyvy. Kráľ Žigm und v roku 1389 opätovne daroval Petrovi a Mikulášovi Knolovcom územ ný majetok tejto dediny.3056 V súvislosti s vym edzovaním hranice darovaného majetku vznik­ li údaje o baniach a banských zariadeniach, jestvujúcich na dotyčnom majetku a v jeho zá­ padnom susedstve.3057 Nachádzali sa tam aj vodné m lyny a vinice.3058 Z uvedených infor­ m ácií je zrejmé, že tamojšie sídlisko jestvovalo už skôr a jeho obyvateľmi boli roľníci, vinohradníci a baníci. V 14. storočí úradne pom enúvali sídlisko maďarským názvom v zmysle Krásny Kopec. V 15. storočí názov rozšírili o časť Szépbánya a Kysbánya, avšak v 16. a 17. storočí úradne používali názov Bányácska. Je zrejmé, že názov korení v slove baňa, teda v pom enovaní banského diela.3059

3051 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 154 8 , Fa sc. 3, nr. 3 9 , Fasc. 5, n r . 4 4 „ R o u n a " , „ R o w n a " . P o zri aj n a s l. pozn ám ky.

Rudlov leží v strednej časti údolia Slaného potoka, medzi výbežkami Slanských vrchov, v nadmorskej výške okolo 201 m. Prvá správa o Rudlove je z roku 1399. Vznikla v súvislosti s riešením sporu o tamojší m a­ jetok a okolité majetky. Sporiacimi stránkami boli Abovci, vlastníci panstva Lipovec a šľach­ tici z Rozhanoviec. Z obsahu mandátu palatína vyplýva, že dedina Rudlov jestvovala aj pred rokom 1399.3065 Rudlov sa vyskytuje v písom nostiach z prelomu 14. a 15. storočia pod názov Rudelfalva, z 15. storočia v názve Rwdel a od 16. storočia Rudlio. Boli to maďarské, resp. maďarizované názvy koreniace v osobnom mene Rudlo. Názov Rudelfalva vo význame Rudlova Ves typologický patrí k maďarským názvom zemianskych dedín. M edzi vlastníkmi panstva Li­ povec ani medzi šľachticmi z Rozhanoviec sa však také m eno v 14. storočí nevyskytlo. Rud­ lo teda nebol šľachticom. Nepochybne nim bol prvý miestny šoltýs. Ak maďarský názov nemá časť -vagas, pravidelnú v maďarských názvoch dedín na zákupnom práve, svedčí to o nevhodnom názvoslovnom postupe feudálnych pánov dediny. Názov Rudlio je maďarizovaným tvarom slovenského názvu Rudlov, ktorý vyvinulo a používalo slovenské obyva­ teľstvo nepochybne od 14. storočia.

3052 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 2 ,1 8 5 , 25 7 „ R o u n a " . 3053 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 39 „ R o n a " ; A 2 6 7 7 , s. 412 „ R o v n á " . 3054 M O L , K a m a ra ,

U e t C,

Fa sc. 109, nr. 2, s. 111 - 115 „ R o u n a " .

3055 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187. 3056 M O L , D L 71901 „p o s s e s s io n e m S c e p h e g h " . M á ly u s z , Z s O I, č . 857. 3057 T a m ž e , č . 1516, s. 170 - 172 „ fo s s a tu m m e ta lli in v u lg o S tô l v o c a tu m , ... m o n t e m Z a u a h e g e ( Z a n a h e g e ) ... in c a c u m in e ip siu s m o n tis u n u m lo c u m f o d in u m m o n t a n e ..." . 3058 T a m ž e , „s u p r a m o l e n d i n u m H o r w a d ... in te r v in e a s su b tu s m o n t e m S e p h e g ... lo c u m m o le n d in i q u o n d a m ja k u s " . 3059 O n á z o r o c h a p ô v o d e p o z r i V a rs ik , O s íd le n ie III, s. 4 8 4 .

3060M O L ,

D L 71918 „ p o s s e s s io n e m Z e p h e g h ... a lio n o m in e Z e p b a n y a " z r. 1410. S N A , H M L e le s. k .,

In t r o d u c t., M 9 8 „K y s b a n y a " z r. 1440. P o zri aj M O L , D L 13567.

3061S N A ,

H M L e le s. k ., In t r o d u c t., P 36 „ Z e p b a n y a a lio n o m in e B a n y a c h k a " . M O L , D L 7 1982 z r. 1450.

M O L , D L 71987 „ B a n y a c h k a " z r. 1453. T a m ž e , 7 2 0 8 4 . Pozri aj n a s l. p o z n á m k y .

3062M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 2 6 , 2 6 4 , 2 4 5 „ B a n y a c h k a " , „ B a n ia c z k a " . 3063T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 7; A 2 6 7 7 , s. 4 0 2 . 3064M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 „R u d a B á n y á cs k a " . 3065M O L , D L 8414 „ p o s s e s s io n u m ... R u d e lfa lu a " . V la s tiv e d n ý 2 , s. 504 z r. 1402.

a k o n a jsta rší u v á d z a d o k la d

ZEMPLÍN

RUNINA

Z uvedených poznatkov m ožno usúdiť, že dedinu Rudlov založil šoltýs Rudlo s usadlíkm i podľa zákupného práva okolo polovice 14. storočia. V 15. a v prvej štvrtine 16. storočia patrila šľachticom z Rozhanoviec ako majetková súčasť ich hradného panstva Čičava, ne­ skôr Vranov. Po nich dedinu v roku 1524 zdedili Bátoriovci.3066V 17. storočí patrila postupne Nádašdiovcom, Ňáriovcom , Esterháziovcom, Drugetovcom a ich dedičom .3067 V Rudlove začiatkom druhej polovice 15. storočia hospodárilo okolo pätnásť sedliac­ kych dom ácností, ktoré sa zakrátko takmer všetky odsťahovali. V roku 1493 tam hospodá­ rila len jedna sedliacka domácnosť, pričom pozemky po štrnástich dom ácnostiach zostali opustené.3068 Noví obyvatelia sa tam začali usadzovať v prvej polovici 16. storočia, nepochybne po­ dľa zákupného, valašského práva. V roku 1567 boli valašské dom ácnosti zdanené daňou kráľovi od dvoch port. Dve želiarske domácnosti a domácnosť slobodníka daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdanili od piatich port. Nárast zdanenia svedčí o pribudnutí do­ mácností aj zväčšení rozsahu obhospodarovaných pozemkov. V roku 1600 malo sídlisko dvadsaťjeden obývaných poddanských domov, dom šoltýsa, kostol a faru pravoslávneho farára.3069 N ajm ä tam ojší baťko je spoľahlivým dokladom o tom , že nové obyvateľstvo bo­ lo pravoslávneho náboženstva, boli to Rusíni. Na prelom e 16. a 17. storočia bol Rudlov stredne veľkou dedinou s rusínskym oby­ vateľstvom. Začiatkom 17. storočia väčšina valachov Rudlov opustila, iní schudobneli. V roku 1610 vtedajších valachov zdanili len od 0,25 porty. Úpadok valachov spôsobil, že časť z nich sa stala želiarm i. V roku 1623 šoltýskej dom ácnosti patrilo polovičné šoltýstvo. Šesť valašských dom ácností užívalo polovičné usadlostí, iné tri dom ácnosti štvrti­ nové usadlosti, dve dom ácnosti boli želiarske. Žila tam aj dom ácnosť pravoslávneho fa­ rára.3070 V roku 1567 boli dve želiarske dom ácnosti. Avšak vtedy daň ešte neplatili. V rokoch 1610 a 1635 zdanili želiarov daňou kráľovi postupne od 0,25 a 0,5 porty.3071 V druhej štvrtine 17. storočia tam žilo len želiarske obyvateľstvo. Po úpadku a úbytku sedliakov sa zmenšil aj počet domácností a obývaných dom ov v síd­ lisku. Nové rusínske obyvateľstvo z prvej polovice 16. storočia sa venovalo najmä ovčiarstvu. Okolo roku 1547 už pravidelne odovzdávalo zemepánom ovce, jahňatá, kozy a nepochyb­ ne aj iné valašské dávky.3072 Postupne obhospodarovali aj polia. Podľa urbára z roku 1585 valašské dom ácnosti platili zemepánom spoločne ročnú daň jedenásť zlatých a 50 denárov, odovzdávali kury a husi, štyri ovce, štyri syry, dva remenné popruhy a deväť kýt konopí. Odovzdávali tiež vola, avšak spolu s poddaným i v Banskom. Odkupovali od zemepánov päť

gbelov pšenice za päť zlatých a 75 denárov, ako aj sud vína za šestnásť zlatých, spolu s pod­ danými z Jastrabieho. V 17. storočí zemepáni od nich vyžadovali okrem dane a valašských dávok aj roboty pri oračke a vystrojenie povozov.3073 Šoltýs v druhej polovici 16. storočia platil zemepánom ročne daň jeden zlatý, miesto chovania lovného krahulca platil dvadsaťpäť denárov. Okrem toho v prvej polovici 17. sto­ ročia choval zemepánske žriebä alebo chrta a poskytoval povoz. Tamojší pravoslávny farár v druhej polovici 16. a v prvej polovici 17. storočia platil ze­ m epánom ročne jeden zlatý.3074 Na prelome 17. a 18. storočia bol Rudlov stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v ňom bývalo postupne šestnásť a osemnásť sedliackych domácností. K dedine patril aj m lyn .3075

436

3066 M á ly u s z ,

ZsO

II

-

1, 2 , č .

1587,

1602,

1931,

3878,

7730

„ R e w d e lfa lw a " ,

437

RUNINA Runina leží v horskom prostredí severozápadnej časti Bukovských vrchov, v pramennej oblasti Uličky, v nadmorskej výške okolo 550 m . O Runine sa uvádza, že tam ojší poddaní boli zdanení už v roku 1568.3076 Z urbára z roku 1623 sa dozvedáme, že v Runine vtedy hospodárili dve šoltýske dom ác­ nosti na pozem koch pôvodne celých šoltýstiev, ďalej šesť valašských dom ácností a jedna želiarska, pričom pozem ky po iných dvoch valašských dom ácnostiach boli opustené. Šol­ týske i valašské dom ácnosti vyplácali daň a odovzdávali dávky zemepánom Drugetovcom ako v iných okolitých dedinách s Valašsko - rusínskymi obyvateľmi na panstve H um enné, napr. v Habure.3077 Vtedy bola Runina m alou dedinou. V roku 1635 zdanili vtedajšie valašské aj želiarske domácnosti spolu od štvrť a osm iny porty.3078 Na prelome 17. a 18. storočia bola Runina malou, prípadne stredne veľkou dedinou. V roku 1715 mala desať, v roku 1720 deväť poddanských dom ácností.3079 Pri Runine jestvovala aj dedina Smrekovce, avšak tá zanikla.

RUSKÁ BYSTRÁ Ruská Bystrá leží v horskom prostredí juhovýchodnej časti Vihorlatu, v nadmorskej výš­ ke okolo 450 m.

„ R u d in u fa lu a " ,

„R e w d e r fa lw a " , „R e u d e s " z r. 1 4 0 2 ,1 4 0 5 a 1410. M O L , D L 17209, 74759 „ R w d e ll" , „R o d e r " z r. 1471 3073 A d a lé k o k I X , 1904, s. 317 - 318 „ R v d lio " .

a 1519. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 74. 3067 Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 6 4 2 , č . 1 - 6, z r. 1638 - 1700.

3074 T a m ž e .

3068 M O L , D L 1 9963 „ i n p o s s e s s io n e R w d e l d e u n a p o p u lo s a e t q u a tu o r d e c im desertis s e s s io n ib u s " .

3075 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187.

3069 M O L , E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 2 , 170, 2 4 6 „ R u d ly o " . T a m ž e , s. 2 6 6 „ R u d lio , b a ttik o " z r. 1601.

3076 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 7 0 . Z á p is s o m n e m a l m o ž n o s ť preveriť. U p o z o r ň u je m , že v n e sk o rších d a ň o v ý c h s ú p is o c h až d o z a č ia tk u 17. sto r o čia sa R u n in a n e v y s k y tu je .

3070 M O L , K a m a ra , U e t C , Fa sc. 6 2 , n r . 5 4 , fo l. 9 „ R u d ly o " .

3077 M O L , K a m a ra , U et C , F asc. 109, nr. 2, s. 183 - 185 „ R o u in a " .

3071 M O L , E 158, A 2 6 7 7 , s. 3 9 6 ; A 2 6 7 7 , s. 14. 3072 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 5 8 0 , č .

1 „e x itu s a g n o r u m , o v iu m

p r o v e n ie n tib u s ... a r ie tu m R u te n o r u m ... d e R u d lio " .

et c a p r a ru m

e x d e c im is

3078 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 411 „ R o v n in a " . 3079 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187.

439

ZEMPLÍN

RUSKÁ PORUBA

V polovici 16. storočia sa rodiny Drugetovcov sporili o dedinské majetkové podiely na humenskom panstve, na ktorom jestvovala aj dedina Bystrá. V súvislosti s riešením sporu vznikli o nej najstaršie zachované doklady z rokov 1548 a 1551.3080 V písom nostiach zo 16. a 17. storočia sa vyskytuje pod názvom Bystrá, hoci v pravopis­ ných obm enách. Názov sa najskôr vzťahoval k tamojšiemu horskému potoku s rezko tečú­ cou vodou. Keď v údolí založili sídlisko, názov potoka sa stal názvom dediny. Zemepisná poloha dediny, jej názov, vývin osídlenia susediaceho okolia, ale najmä ob­ sah uvedenej a m ladších správ vedú k názoru, že Bystrú založil šoltýs s usadlíkmi podľa va­ lašského práva v prvej polovici 16. storočia, avšak pred rokom 1548. Bystrú založili z podnetu alebo so súhlasom šľachticov Drugetovcov na majetku ich humenského panstva. Drugetovci boli zemepánmi Bystrej aj v 17. storočí. Tamojšie valašské domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 2,25 porty. Iné dve želiarske dom ácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili valachov od dvoch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných päť poddanských dom ov a dom šoltýsa.3081 Vtedy bola Bystrá m alou dedinou. V 17. storočí tamojšie valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších valachov ale aj želiarov zdanili spolu od jednej porty, v roku 1635 už len želiarov od štvrť porty.3082 Okolo roku 1630 m ali tamojší slobodníci jedinečné povinnosti ,3083 Ruská Bystrá bola m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 v nej bývalo po päť poddanských dom ácností.3084

V roku 1567 šoltýs vlastnil celé šoltýstvo a hospodárili tam aj štyri valašské dom ácnos­ ti na polovičných usadlostiach.3086 V čase zdaňovania daňou kráľovi boli len dve valašské domácnosti zdanené spolu od jednej porty, lebo ďalšie dve domácnosti boli želiarske. V ro­ ku 1582 valachov zdanili od dvoch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných päť pod­ danských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.3087 Na prelome 16. a 17. storočia bola Kajňa m alou dedinou s valašskými, rusínskymi oby­ vateľmi. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa následne prejavilo aj v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 zdanili valachov aj želiarov spolu od 0,5 porty. V ro­ ku 1635 už valachov nebolo a želiarov zdanili od 0,25 porty.3088 Po sociálnom úpadku valachov sa počet domácností aj dom ov zmenšoval. Obyvatelia postupne sídlisko opúšťali alebo vymierali. Na prelome 17. a 18. storočia sídlisko spustlo. Okolo roku 1715 dedina Kajňa nejestvovala. V obnovenej dedine žili v roku 1720 dve sed­ liacke dom ácnosti.3089

438

RUSKÁ KAJŇA Ruská Kajňa leží vo východnej časti Ondavskej vrchoviny, v strednej časti doliny Oľky, v nadmorskej výške okolo 223 m . O okolnostiach založenia tamojšieho sídliska je jedinečná správa v urbári stropkov­ ského panstva z roku 1557. V ňom je zapísané, že po dohode so šľachticom Gabrielom z Peri­ na, vlastníkom stropkovského panstva, dedinu založil nem enovaný šoltýs so štyrmi pod­ danskými rodinam i v marci roku 1554. Odvtedy im plynie 12 ročná lehota. Po jej uplynutí, teda od roku 1566 budú tamojší obyvatelia odvádzať zemepánovi také povinnosti, aké m a­ li obyvatelia Brezničky. Dôležité je aj to, že Kajňa je v urbári zapísaná medzi dedinam i s va­ lašskými, rusínskymi obyvateľm i.3085 Z toho vyplýva, že ju založili podľa zákupného, va­ lašského práva. Bola najmladšou dedinou na stropkovskej, západnej časti doliny Oľky.

3080 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 154 8 , Fasc. 3, nr. 39 „ p o s s e s s io n ib u s ... B y z tra ". T a k u ž B e ň k o , O s íd le n ie ,

RUSKÁ PORUBA Ruská Poruba leží v strednej časti Ondavskej vrchoviny, v doline Sitničky, západného prítoku Oľky, v nadmorskej výške okolo 242 m. Prvý doklad o tejto dedine je v listine z roku 1454 o dedení stropkovského panstva, na ktorom vtedy jestvovala aj Poruba.3090 Nevyskytuje sa však v listinách z roku 1430 o vtedajších dedinách toho panstva. Z tých skutočností je zrejmé, že miestne sídlisko vzniklo v období medzi rokom 1430 a 1454. Je h o slovenský názov je charakteristický pre dediny založené šoltýsom a poddaným i podľa zákupného práva. M ožn o síce predpokladať, že sídlisko založili podľa nem eckého práva,3091 avšak pravdepodobnejšie je, že jeho pôvodcam i bolo valašské obyvateľstvo. V 16. storočí tam dokázateľne platilo valašské právo a nehospodárilo roľnícke obyvateľ­ stvo. V písom nostiach z 15. -1 7 . storočia sa dedina vyskytuje zväčša pod slovenským názvom Poruba, zriedkavejšie Porubka. Svedčí to o tom , že v čase vzniku dediny žilo v blízkom oko­ lí slovenské obyvateľstvo, ktoré jej dalo priliehavý názov. Poruba bola v 15. - 17. storočí nepretržite majetkovou súčasťou stropkovského pan­ stva.3092* V urbári stropkovského panstva z roku 1557 je Poruba zapísaná medzi rusínskymi de­ dinam i. Vtedy v nej hospodárila domácnosť šoltýsa, štyri valašské domácnosti a štyri že­ liarske. Podľa m ien to boli Slováci aj Rusíni. K zemepánom však m ali všetci také povinnosti,

s . 2 6 9 . A d a lé k o k X V I , 1911, s. 129 „B y z tr a " z r. 1551, p u b lik o v a l M o ln á r , G . K r a je z n a v č y j, s. 4 6 9 m á n e s p r á v n y ú d a j. 3081 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 8 , 189, 2 5 8 „B y z tr a " . „B iz tr a " .

3086 S O B A P rešov, Pete S , i. č . 154, s. 7 „ K a ln im (!), R u th e n ic a " .

3082 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 37; A 2 6 7 7 , s. 40 7 „B iz tr a " .

3087 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 9 , 172, 2 5 0 „ K a y n i n " , „ K r a in ia " (!).

3083 T a m ž e , A 2 7 7 7 , s. 37 9 „ l i b e r t i n i ... c irc u la to r e s " m o ž n o ako p o s lo v ia z e m e p á n o v d o r u čo v a ť ic h listy

3088 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 19 „ K a y n ik " ; A 26 7 7 , s. 394 „R o s w ik K a jn a " .

a d re s á to m .

3089 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 187.

3084 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 7 .

3090 M O L , D L 2 4541 „ c u m ... p e r t i n e n c i i s ... P o r u b a ". C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 6 0 .

3085 M O L , K a m a ra , U e t C , Fasc. 4 , n r . 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u t h e n i " ; s. 391 „ K a y n a ... u n a c u m sc u lte to

3091 T a k ý p ô v o d d e d in y p r e d p o k la d a l aj B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 9 .

h a b e n t a G a b r ie le P e r e n y lib e r ta te m ad a n n o s d u o d e c im a m e n s e m a rtii a n n i 1 5 5 4 ". B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 7 3 si te n to z á p is n e p o v š im o l. K r a je z n a v č y j, s. 470 m á n e s p r á v n y ú d a j.

3092 S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 4 3 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... P o ru b a " z r. 1465; č . 6 3 „ P o r w b a " z r. 1506. Pozri aj ď a lšie p o z n á m k y .

441

ZEMPLÍN

RUSKÉ

aké vykonávali obyvatelia v Brezničke, teda valašské povinnosti. Aj údaje v urbári z roku 1567 dosvedčujú, že v Porube bývali Slováci aj Rusíni.3093 Porubské valašské dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od dvoch port, v roku 1582 od 3,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvanásť poddanských do­ m ov a nepochybne aj dom šoltýsa.3094 Na prelome 16. a 17. storočia bola Poruba stredne veľkou dedinou s valašskými obyva­ teľmi slovenského a rusínskeho pôvodu. V etnickej skladbe obyvateľstva bola jedinečnou dedinou na stropkovskom panstve. V Porube si postavili Rusíni pravoslávny kostol m ožno na začiatku 17. storočia. Doká­ zateľne jestvoval okolo roku 1639. Z roku 1639 je totiž prvá správa o tam ojšom pravosláv­ nom farárovi.3095 V 17. storočí tamojšie valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili valachov aj želiarov od 0,75 porty, v roku 1635 od 0,25 porty.3096 V Porube v roku 1639 okrem dom ác­ nosti šoltýsa hospodárilo do desať valašských dom ácností a tri želiarske. Žila tam aj rodina vtedajšieho baťka.3097 V rokoch 1715 a 1720 v Porube bývalo po dvanásť poddanských dom ácností. K dedine patril aj m lyn .3098

ročia pôvodný názov úradne rozšírili o maďarské Orosz v zmysle Rusínska Volová, aby ju názvom odlíšili od dediny Slovenská Volová. Ruská Volová sa nevyskytuje medzi dedinam i, ktorých obyvatelia boli v druhej polovi­ ci 16. storočia zdaňovaní daňou kráľovi. Príčinou toho m ohlo byť spustnutie sídliska, ne­ prítomnosť valašských dom ácností, pričom tam m ohol hospodáriť šoltýs prípadne aj že­ liarske dom ácnosti. Oživenie nastalo okolo roku 1580, takže v roku 1600 v sídlisku jestvovalo desať obývaných a zdanených poddanských dom ov a obydlie šoltýsa.3100Na pre­ lome 16. a 17. storočia bola stredne veľkou dedinou. V roku 1610 boli tamojšie valašské aj želiarske domácnosti zdanené spolu od jednej por­ ty, v roku 2635 tiež od jednej porty.3101 Ruská Volová bola stredne veľkou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v nej bývalo trinásť poddanských domácností, v roku 1720 jedenásť dom ácností. V dedine bol aj m lyn .3102

440

RUSKÁ VOLOVÁ Ruská Volová leží na južnom úpätí Brehovských vrchov, v nadmorskej výške okolo 275 m. Z tejto dediny pochádzali šiesti m uži, ktorí sa zúčastňovali zbojstiev pod vedením Fedora Hlavatého, tiež pochádzajúceho z Volovej. V dedine alebo jej blízkosti si zbojníci ukrý­ vali odevy a nakradnuté veci. O týchto skutočnostiach vypovedali zajatí a v Bardejove v ro­ ku 1492 vypočúvaní niektorí ich druhovia.3099 Z obsahu týchto správ je zrejmé, že Volová jestvovala už pred rokom 1492 a bývali v nej Rusíni. Vzhľadom na zemepisnú polohu Volovej, obsah uvedených správ a vývin osídlenia priľahlého okolia m ožno predpokladať, že dedinu založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašs­ kého práva okolo polovice 15. storočia. Sídlisko založili na majetku hum enského panstva. Jeho súčasťou a vo vlastníctve Drugetovcov bola dedina ešte v 17. storočí. Jej pôvodný názov Volová zachytil to, že tamojšie údolie pred vznikom dediny slúžilo ako pastvisko pre voly obyvateľov staršej dediny, teda Klenovej, prípadne Uble. O d 17. sto-

3093 M O L , K a m a r a , U e t C , Fa sc. 4 , n r . 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 377 „ P o r w b a " . Š O B A Prešov, Pete S , i. č . 154 „P o r w b a , S c la u i e t R u t h e n i" .

RUSKÉ Ruské sa nachádzalo v horskom prostredí v pramennej časti doliny Cirochy, v nadm or­ skej výške okolo 485 m . Dedina vznikla pri výstavbe vodnej nádrže Starina okolo roku 1985. Prvý doklad o Ruskom je v daňovom súpise z roku 1585, kedy boli tamojší obyvatelia prvýkrát zdanení daňou kráľovi.3103 Jej názov vyjadril to, že ju založili rusínski usadlíci so šoltýsom podľa valašského práva. Vzhľadom na zdanenie v roku 1585 a niekoľkoročnú predchádzajúcu lehotu nezdaniteľnosti prvých usadlíkov m ožno konštatovať, že tamojšie sídlisko vzniklo okolo roku 1570. Ruské založili na územ í hum enského panstva s vedom ím, prípadne z popudu šľachti­ cov Drugetovcov. Ich majetkom bola táto dedina aj v 17. storočí. V roku 1600 stálo v Ruskom štrnásť obývaných poddanských dom ov a dva - tri dom y šoltýsov.3104V roku 1623 tam hospodárili tri domácnosti šoltýsov, každá na pozem koch pô­ vodne celého šoltýstva, štrnásť valašských a tri želiarske domácnosti. Pozemky po troch va­ lašských dom ácnostiach už boli opustené. Obyvatelia odovzdávali zemepánom Drugetovcom každoročne daň a dávky ako obyvatelia v iných valašsko - rusínskych dedinách, napr. v Habure.3105 V roku 1610 zdanili vtedajšie valašské aj želiarske domácnosti spolu od jednej porty, v ro­ ku 1635 od trištvrte porty.3106 Z uvedených údajov vyplýva, že Ruské sa rýchlo vyvinulo do rozsahu stredne veľkej dediny, akou bola už na prelom e 16. al7. storočia. Počet obyvateľov neustále vzrastal aj v prvej polovici 17. storočia. V dôsledku toho v roku 1657 na troch šoltýstvach žilo trid­

3094 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 8 ,1 7 2 , 2 5 0 „P o r u p k a " , „ P o r u b a " , „P o r u b e n ie " . 3095 Š O B A P rešo v, Pete S , n r . 3 8 3 , s. 7 „P a g u s P o ru b a ... B a ic k o " . 3096 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 19 „ P o r u b k a " ; A 2 6 7 7 , s. 393 „P o r u b a " . 3097 Š O B A P rešov, Pete S , n r. 3 8 3 , s. 7 „P o r u b a , R u t h e n o r u m " . 3098 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 . 3099 Š O K A B ard e jo v, B a r d e jo v m a g . č . 3 0 2 7 „d e W o lo w a S im k o " ; č . 2 8 7 8 „c a p it a n e u s su p r e m u s F fe d u r H la w a th i, K o p a c z fráter H la w a th i, D a n k o d e W o lo w a ... F fe d u r d e W o lo w a ... A le x iu s d e W o lo w a

3100 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 5 8 „ V o lo u a " . 3101 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 37 „ O r o s z v o lo v a " ; A 26 7 7 , s. 407. 3102 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 . 3103 M O L , K a m a r a , A 2676 „R u s k a " U lič n ý , F.: O s íd le n ie a d e jin y . In : H o r n á C ir o c h a . K o šice 1985, s. 64 . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 7 0 ako n a jsta rší u v á d z a d o k la d z r o k u 1567, k to rý sa k te jto d e d in e n e v z ť a h u je .

...S te ffk o S c h e s tr y n e c z , d e W o lo w a " ; p o r o v n a j s č is to p is o m č . 3 0 7 0 . H ú š č a v a , A .: O č in n o s ti

3104 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 5 8 „R u s k a " .

z b o jn íc k y c h d r u ž ín n a s e v e r o v ý c h o d n o m S lo v e n s k u n a k o n c i X V . s to r o č ia . In : H is to r ic k é štú d ie 2, 1956, s. 193 a n .

3105 M O L , K a m a r a , U et C , Fasc. 109, n r. 2 , s. 2 4 8 - 251 „ R u z k a " . 3106 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 34 „R u s z k a " ; A 2677, s. 410 „ O r o z R u z k a " (!).

442

ZEMPLÍN

RUSKÝ KAZIMÍR

saťštyri rodín a na desiatich celých valašských usadlostiach hospodárilo pätnásť dom ác­ ností.3107 V druhej polovici 17. storočia obyvateľov ubúdalo. Spustlo nielen jedno šoltýstvo, ale najmä pätnásť valašských usadlostí. V dôsledku toho v Ruskom v roku 1690 žilo spolu dvad­ saťdva dom ácností. Dve šoltýstva patrili štrnástim šoltýskym rodinám . Valašských dom ác­ ností bolo len osem. Z nich päť hospodárilo na polovičných usadlostiach, jedna na štvrti­ novej a dve na osm inových usadlostiach.3108 Obyvateľov ubúdalo aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 malo Ruské jedenásť, ale v roku 1720 už šestnásť sedliackych domácností. V dedine bol aj m lyn .3109

RUSKÝ KAZIMÍR

RUSKÝ HRABOVEC Ruský Hrabovec leží medzi západnými výbežkami Popriečneho, v nadmorskej výške okolo 280 m . Najstarší doklad o Ruskom Hrabovci je v daňovom súpise z roku 1567, kedy boli vte­ dajšie poddanské dom ácnosti prvý raz zdanené daňou kráľovi.3110 Dedinu zapisovali pod maďarizovaným názvom , odvodenom od ľudového názvu Hrabovec. Ten dosvedčuje, že sídlisko um iestnili na mieste častého výskytu stromu hrab. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, vývin osídlenia susediaceho územia, ale naj­ mä na obsah uvedenej správy m ožno usúdiť, že Hrabovec založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva v prvej polovici 16. storočia. Dedinu založili na územ í hum enského panstva patriaceho Drugetovcom. Drugetovci boli zemepánmi Hrabovca aj v 17. storočí. V roku 1567 tam ojšie valašské dom ácnosti vyplatili daň kráľovi od štyroch port. Iné dve dom ácnosti boli želiarske, ktoré daň neplatili. V roku 1582 zdanili valachov od pia­ tich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsaťosem poddanských dom ov a je­ den - dva dom y šoltýsov.3111 Na prelome 16. a 17. storočia bol Hrabovec stredne veľkou dedinou s rusínskym i obyvateľm i. Vtedy bol najväčšou dedinou medzi susediacimi de­ dinam i. V 17. storočí tamojšie valašské domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo aj v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od 1,75 porty, v ro­ ku 1635 zdanili len valachov od štvrť porty.3112 Po úbytku obyvateľov bol Hrabovec na prelome 17. a 18. storočia m alou dedinou. V ro­ koch 1715 a 1720 v ňom žilo po päť sedliackych dom ácností.3113

443

Ruský Kazimír leží v severozápadnej časti Pozdišovskej pahorkatiny, v nadmorskej výš­ ke okolo 210 m . Kazimír jestvoval už pred rokom 1363 a patril šľachticom z Rozhanoviec. Pri deľbe m a­ jetkov ich panstva Čičava v roku 1363, rozdelený na polovice pripadol obom vetvám ro­ du.3114 V listine ho charakterizovali ako rusínski Kazimír, čo je spoľahlivým východiskom k zisteniu pôvodu dediny. Založili ju nepochybne usadlíci rusínskeho pôvodu, zaoberajú­ ci sa najm ä chovom oviec okolo polovice 14. storočia. V písom nostiach zo 14. - 17. storočia sa vyskytuje pod názvom Kazmer. Bol to maďarizovaný tvar názvu Kazimír, ktorý používalo okolité slovenské obyvateľstvo. Názov vznikol prevzatím mena Kazimír, m ena nepochybne prvého miestneho šoltýsa. M eno Kazimír však poukazuje na m ožno poľský pôvod šoltýsa. Dedina Kazimír bola aj v 15. - 17. storočí majetkovou súčasťou panstva Čičava, neskôr Vranov. Od roku 1524 boli jej vlastníkmi šľachtici Bátoriovci, v 17. storočí Nádašdiovci, Ňáriovci, Esterháziovci, Drugetovci a ich dedičia.3115 Začiatkom druhej polovice 15. storočia v Kazimíri bývalo okolo šesť poddanských do­ mácností. Neskôr sa polovica z nich odsťahovala. V roku 1490 tam bývali tri poddanské do­ mácnosti, tri usadlosti boli opustené.3116 O kolo roku 1567 tam žila rodina šoltýsa, slobodníkov a niekoľko rodín želiarov, ktoré daň kráľovi neplatili. V roku 1600 malo sídlisko už dvadsaťdva obývaných poddanských dom ov a dom šoltýsa. Vtedy už poddanské domácnosti platili daň kráľovi.3117 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kazimír stredne veľkou dedinou so šoltýskym, ale naj­ mä poddanským obyvateľstvom. V roku 1623 okrem domácnosti šoltýsa žilo v Kazimíri se­ dem dom ácností na štvrtinových usadlostiach a dve želiarske.3118 V roku 1635 m ožno dve sedliacke domácnosti zdanili od 0,5 porty a želiarske v rokoch 1610 a 1635 postupne od 0,5 a 0,25 porty.3119 Podľa urbárov z rokov 1636 a 1648 mal Kazimír šoltýske obyvateľstvo, ale najm ä slo­ bodníkov rusínskeho pôvodu.3120 Šoltýs bol povinný odnášať listy zemepánov adresátom. Slobodníci vykonávali len pešiu službu ako poslovia, prípadne kúrili v kozuboch vranov­ ského kaštieľa. Kazim ír bol vtedy jedinečnou dedinou na vranovskom panstve. M al takmer len obyvateľstvo šoltýske a slobodnícke. Aj po úbytku obyvateľov bol Kazimír na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedi­ nou. V rokoch 1715 a 1720 mal postupne trinásť a deväť poddanských dom ácností.3121

3114 M O L , D L 5191 „ m e d ie ta tib u s v illa r u m K a z m e r r u tin ic a lis " . 31,5 M O L , D L 5 9 9 9 „ K a z m e r " z r. 1372. M á ly u s z , Z s O

3107S O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 7 , s. 2 9 - 31 „ R u s z k a " . 3108T a m ž e , i. č . 2 7 8 , s. 111 „ R u s k a " . 3109M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187. 31.0M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 48 „ H r a b o c z " . B e ň k o , O s íd le n ie ,

II -

2 , č. 7730 „K a s m e r " z

r.

1410. M O L , D L 17209

„ K a z m e r " z r. 1471. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1499, n r. 16 „ K a z m y r " z r. 1499. $ O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 74. Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 5 9 4 , č . 4 ; i. č . 6 4 3 , č . 1 „K a s im ir " z r. 1656, 1686. 3116 M O L , D L 19963 „ i n v illa K a z m e r d e trib u s p o p u lo s is et to tid e m d esertis se s s io n ib u s ... u n a m p o p u l o s a m .. . G r e g o r iu s P r o c z " . s. 2 7 0 ak o n a jsta rší u v á d z a d o k la d z r o k u

1569.

31.1 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 8 , 8 2 ,1 6 0 0 „ H r a b o c z " , „ R a b o c h " , 31.2T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 38 „ R h a b o c z " ; A 26 7 7 , s. 4 0 8 „ H r a b o lc z " . 3113M a g y a r o r s z á g , s. 181, 187.

3117 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 5 „ K a z m i r ... o m n e s s u n t lib e r tin i" . 3118 M O L , K a m a r a , U et

„R a b o c z".

C,

F asc. 6 2 , nr. 54 , fo l. 12.

3119 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 4 5 , 397; A 2 6 7 8 , s. 19 „ K a z m e r " . 3120 A d a lé k o k

IX,

1904, s. 3 0 8 „ K a z m e r ... tô b o r o s z o k n a k " .

3121 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 7 .

444

RUSKÝ POTOK

RUSKÝ KRUČOV

V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sed­ liakov aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len sedliakov od 0,25 porty.3130 Až koncom 17., prípadne začiatkom 18. storočia poddanských domácností pribúdalo. V rokoch 1715 a 1720 žilo v Ruskom Kručove po desať sedliackych dom ácností.3131

Ruský Kručov leží v juhozápadnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške oko­ lo 210 m. O kručovskom potoku a priľahlom územ nom majetku je doklad z roku 1326.3122 Prvá správa o dedine Kručov je v listine z roku 1382 o vrátení Kručova a susedných de­ dín, ktoré zabral Peter Cudar a pričlenil k panstvu Makovica oprávneným vlastníkom , teda šľachticom z Rozhanoviec.3123 Kručov sa nevyskytuje v listinách o dedinách panstva Čičava ani iných panstiev zo za­ čiatku druhej polovice 14. storočia. Z toho dôvodu predpokladáme, že tamojšie sídlisko vzniklo až v sedemdesiatych rokoch 14. storočia. Podobne ako susediace dediny, zaiste aj Kručov založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného práva.3124Názov dediny bol prevzatý od staršieho názvu miestneho potoka. V pí­ somnostiach zo 14. - 15. storočia sa vyskytuje v ľudovom názve Kručov, v písomnostiach zo 16. - 17. storočia v maďarizovanom názve bez koncového -v. Až začiatkom 18. storočia bol maďarizovaný, úradný názov rozšírený o rozlišujúcu časť v zmysle Rusínsky Kručov. H oci sa Cudarovci aj neskôr usilovali získať či zabrať Kručov do svojho vlastníctva, zo­ stala táto dedina aj v 15. - 17. storočí trvalou majetkovou súčasťou panstva Čičava a vo vlast­ níctve šľachticov z Rozhanoviec, Bátoriovcov a ich dedičov.3125 V roku 1493 hospodárila v Kručove okrem domácnosti šoltýsa len jedna poddanská do­ mácnosť. Sedem dom ácností nedávno dedinu opustilo, prípadne vym relo.3126 Zakrátko sa aj posledná domácnosť odsťahovala a sídlisko spustlo. O Kručove sa nezachovali správy z pr­ vej tretiny 16. storočia, hoci o jestvujúcich dedinách na panstve Čičava sú viaceré správy. Až okolo roku 1530 dedinu obnovil šoltýs s novým i usadlíkmi. Boli to valasi, o ktorých je doklad z roku 1547.3127Tí sa postupne začali venovať aj roľníčeniu. V roku 1570 ich prvý raz zdanili daňou kráľovi od 2,5 porty, v roku 1582 od dvoch port. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných trinásť poddanských domov, dom šoltýsa, pravoslávny kostol a dom farára.3128 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kručov stredne veľkou dedinou s rusínskymi, pod­ danskými aj farskými obyvateľmi. V roku 1623 žilo v Kručove okrem rodiny šoltýsa štrnásť poddanských dom ácností. Päť valašských dom ácností hospodárilo na polovičných usadlostiach, deväť dom ácností na štvrtinových usadlostiach. Ich povinnosti k zemepánom, najm ä dávky ovčieho syra a ba­ ranov boli charakteristické pre valašských obyvateľov.3129

3122 S o

k a

445

ZEMPLÍN

RUSKÝ POTOK Ruský Potok leží v horskom prostredí strednej časti Bukovských vrchov, v nadmorskej výške okolo 440 m . O Ruskom Potoku sa uvádza, že tamojších poddaných prvý raz zdanili v roku 15983132 Vzhľadom na prvotný názov Potok, zemepisnú polohu sídliska a vývoj osídlenia naj­ bližšieho okolia m ožno predpokladať, že potocké sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva v druhej polovici 16. storočia v údolí zvanom Potok. V roku 1623 tam hospodárila jedna domácnosť na celom šoltýstve. Rodina druhého šol­ týsa nedávno vymrela. Vymreli alebo sa odsťahovali aj rodiny siedmich valašských do­ mácností, takže zostali len štyri. Obyvatelia Potoka platili takú daň a odovzdávali také dáv­ ky zemepánom Drugetovcom, aké v iných dedinách s Valašsko - rusínskymi obyvateľmi, napr. v Habure.3133 Tamojšie valašské, ale aj želiarske domácnosti boli v roku 1635 zdanené spolu od štvrť porty.3134 Svedčí to o chudobe poddanských domácností. Z urbára z roku 1657 sa dozvedáme, že vtedy v Potoku na jednom šoltýstve hospodári­ lo desať rodín, avšak druhé šoltýstvo bolo opustené. Na siedmich celých valašských usad­ lostiach hospodárilo trinásť rodín, pričom pozemky ďalších dvoch usadlostí boli opustené. Žila tam aj jedna želiarska domácnosť.3135 Na prelome 17. a 18. storočia bol Ruský Potok malou dedinou. V období rokov 1715 až 1720 v ňom žilo šesť sedliackych dom ácností. K dedine patril aj m lyn .3136

B a rd e jo v , B a r d e jo v m a g . č . 3 „ r iv u lu m K u r r u c h o p o to k a " .

3123 M O L , D L 6 9 6 2 „p o s s e s s io n e s C r u c h o w " . 3124 B e ň k o , O s íd le n ie , s 2 2 8 , 2 5 6 u v á d z a , že p o d ľa n e m e c k é h o p rá va , č o je le n d o m n ie n k a . P o zri aj V a rs ik , O s íd le n ie III, s 3 8 3 . 3,25 M O L , D L 7643 „ C r u c h o " z n a s l. p o z n á m k y .

r.

1390; 7661 „ K r u c h o w " z

r.

1391; 9 6 7 2 „ K r u c h o w " z

r.

1410. P o zri aj

3126 M O L , D L 19963 „ i n v illa C r w c h o " . 3127 S O B A P rešo v, D r u g e t H, i. č . 5 8 0 , č . 1 „ in tr o itu s a r ie to ru m R u te n o r u m ... d e C r w c z o " . O v a la š s k ý c h d á v k a c h o k o lo r o k u 1585 p o zr i aj A d a lé k o k I X , 1904, s. 3 0 3 . 3.28 M O L , K a m a ra ,

A 2677,

s. 77, 169, 2 4 7 , 2 6 6 „ K n u c z o " (!), „ K r u c h o " .

3.29 M O L , K a m a ra , U e t C , F asc. 6 2 , n r. 5 4 , fo l. 11 „ K r u c h o u " .

3130T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 18 „ O z o s z K r a c z o " ; A 2677, s. 295 „ O r o s z K r u c z io " . 3131M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 7 . 3132B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 7 0 . A u to r o m u v á d z a n ý p r a m e ň sa n á m n e p o d a r ilo 3133M O L , K a m a r a , U e t C , Fa sc. 109, nr. 2 , s. 190 - 192 „P a ta k " . 3,34M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 411 „ P o to k " . 3135S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 277, s. 23 - 25 „P a ta k " . 3136M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 7 .

preveriť.

446

SAČUROV

ZEMPLÍN

SAČUROV Sačurov leží v toplianskom výbežku Východoslovenskej nížiny, na náplavovom kuželi dolnej časti potoka Oľšava, v nadmorskej výške okolo 129 m. Koncom 14. storočia vznikol spor medzi šľachticmi z Rozhanoviec, vlastníkmi panstva Čičava a Abovcam i, vlastníkm i panstva Lipovec o susediace majetky, ležiace západne od Tople, ku ktorým patrila aj polovica Sačurova. Spor vznikol po tom , ako Abovci údajne zabrali spom ínané majetky, proti čom u protestovali šľachtici z Rozhanoviec. V roku 1399 palatín začal riešiť spor.3137 Palatín po vyšetrení prípadu poveril v roku 1402 konvent v Lelesi, aby opäť uviedol šľachticov z Rozhanoviec do vlastníctva zabratých majetkov, teda aj polovice dediny Saču­ rov. Leleský konvent potvrdil ich riadne uvedenie, keďže sa proti tom u nevyskytli žiadne námietky.3138 Pri riešení údajného zahrania a vrátenia majetkov vznikli najstaršie správy o Sačurove, o ktorých je zrejmé, že táto dedina jestvovala už pred rokom 1399. V písom nostiach zo 14. - 17. storočia sa vyskytuje pod názvom Zachwr. Bol to maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Sačurov, koreniaceho zaiste v slovienskom osobnom m ene. Slovenský aj maďarizovaný názov typologický patria k názvom staroby­ lých slovienskych dedín, jestvujúcich pred 11. storočím. Nem ožno však vylúčiť, že dedinu založil v prvej polovici 14. storočia šoltýs s usadlíkmi, prípadne sa do jestvujúceho sídliska prisťahovali noví usadlíci. Šoltýstvo tam jestvovalo ešte v 16. - 17. storočí. Šľachticom z Rozhanoviec v 15. a začiatkom 16. storočia patrila len severná časť Saču­ rova, ktorú pričlenili k majetkom hradného panstva Čičava. V tejto časti dediny v roku 1493 hospodárilo šesť sedliackych dom ácností, pričom polia po osemnástich odsťahovaných do­ m ácnostiach boli opustené.3139 Podľa zm luvy o dedičstve z roku 1519 po šľachticoch z Roz­ hanoviec pripadla tá časť dediny v roku 1523 Bátoriovcom. Južná časť Sačurova od 14. storočia patrila šľachticom Šóšovcom zo Solivaru. V roku 1438 na ich častí hospodárilo sedemnásť sedliackych domácností, pričom pozem ky po pia­ tich odsťahovaných dom ácnostiach ležali opustené.3140H o d Já n Šóš v akejsi šarvátke zabil šľachtica M ichala z Brezovice, takže kráľ mu v roku 1458 majetok skonfiškoval a daroval Osvaldovi z Rozhanoviec, napriek tom u si Šóšovci udržali časť tamojšieho majetku aj v dru­ hej polovici 16. storočia.3141 V 17. storočí celý Sačurov patril šľachticom Nádašdiovcom, Ňáriovcom, Esterháziovcom , Drugetovcom a ich dedičom , ako majetková súčasť vranovského panstva.3142

447

Z roku 1438 je doklad o sačurovskom jednokolesovom m lyne.3143 M lyn dosvedčuje tra­ dičné pestovanie obilnín tam ojším i roľníkm i. Drevený kostol v Sačurove postavili na prelome 14. a 15. storočia. Ešte okolo roku 1438 bol drevený.3144 Katolícki farári v ňom pôsobili do druhej polovice 16. storočia. O d prelo­ mu 16. a 17. storočia až do prvej polovice 18. storočia mal kostol evanjelických kazateľov. Na prelome 17. a 18. storočia boli v dedine dva drevené kostoly.3145 V polovici 15. storočia hospodárilo v Sačurove vyše tridsať sedliackych dom ácností, avšak v roku 1493 len do pätnásť dom ácností. Začiatkom 16. storočia sa tam usadili nové rodiny, lebo v roku 1550 hospodárilo len na vranovskej časti dvadsať sedliackych dom ác­ ností a dve dom ácnosti šoltýsov.3146 V roku 1600 v oboch častiach Sačurova stálo dvadsať­ štyri obývaných poddanských domov, jeden - dva dom y šoltýsov, kostol, fara, škola.3147 Na prelome 16. a 17. storočia bol Sačurov stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským, šoltýskym, ale i farským obyvateľstvom. V rokoch 1567,1582,1610 a 1635 boli sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi po­ stupne od 5,5, 7,5, 1,25 a 0,75 porty.3148 Zdanenie odzrkadľuje prudký pokles rozsahu sed­ liakmi obhospodarovaných polí začiatkom 17. storočia. Bol to dôsledok odsťahovania sa sedliackych dom ácností. Niektoré domácnosti sa vzdali užívaných polí a upadli medzi že­ liarov. V roku 1567 tam žilo dvanásť želiarskych dom ácností, ktoré vtedy daň kráľovi ne­ platili. O d prelomu 16. a 17. storočia zdaňovali aj želiarov. Sačurovských želiarov v rokoch 1610 a 1635 postupne zdanili od 1 a 0,75 porty. V roku 1635 sedliaci a želiari obhospoda­ rovali rovnako malé pozemky, čo bol nepriaznivý dôsledok schudobnenia a sociálneho úpadku sedliakov. Pravdepodobne v druhej polovici 17. storočia zem epáni pridelili poddaným ďalšie po­ zemky. V roku 1689 hospodárilo deväť sedliackych dom ácností. Päť na polovičných a šty­ ri na štvrtinových usadlostiach, spolu na 3,5 sedliackych usadlostiach. Chovali hovädzí dobytok, kone, svine, niekoľké dom ácnosti m ali aj včelstvá. Ako ťažný dobytok použí­ vali voly, kravy a kone. Pozemky v rozsahu desať celých usadlostí ležali opustené, prí­ padne časť z nich zem epáni pričlenili m iestnem u m ajeru. K majeru patrili aj dva m lyny. Na majerských aj sedliackych poliach z obilnín pestovali pšenicu, raž, jačm eň, ovos a pro­ so.3149 Z urbára z roku 1585 sa dozvedáme, že vtedy v Sačurove boli dve šoltýske domácnosti a každej patrili v troch honoch polia v rozsahu spolu dvadsať gbelov. Každá domácnosť b o­ la povinná chovať pre zemepánov krahulca, vykŕmiť päť bravov a odovzdať dva gbely ov­ sa. Okolo roku 1636 bola len jedna šoltýska domácnosť. Okrem dávok obilia a sena zeme­ pánom chovala ich žriebä a poskytovala im povoz.3150

3137 M O L , D L 8414 „ n e c n o n m e d ie ta tu m p o s s e s s io n u m Z a c h y u r " . V la s tiv e d n ý s lo v n ík 3 , s. 9 ako n a jsta rší d o k la d u v á d z a ú d a j z ro k u 1402. 3138 M O L , D L 871 4 , 8715 „ n e c n o n m e d ie ta tu m p o s s e s s io n u m Z a c h w r " . M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 1587, M O L , D L 8616 „ p o s s e s s io n u m Z a c h w r " . M á ly u s z , c . d ., č. 1602.

3143 M O L , D L 57678 „ m o le n d i n u m ... u n iu s r o te ".

3139 M O L , D L 9 6 7 2 „ Z a c h w r “ z r. 1410. M á ly u s z , c . d ., č . 7 7 3 0 . M O L , D L 17209 „ S a c h w r " z r. 1471. T a m ž e ,

3145 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 267 „Z a c z u r c o n c io n a t o r " z r. 1601. Z o v á n y i, P rote stá n s, s. 134. H ô r k , Sá ro s,

17620 „ Z a c h w r " z r. 1474. T a m ž e , 74759 „ Z a c h y d " z r. 1519. M O L , D L 19963 „ i n p o s s e s s io n e Z a c h w r d e se x p o p u lo s is a c d e c e m et o c to d ese rtis" z r. 1493.

s . 2 9 0 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „S a č u r u tra q u e h a b e t te m p la lig n e a " z r. 1700. U li č n ý , R e fo r m á c ia ,

3140 M O L , D L 57678 „ i n p o s s e s s io n ib u s Z a c h w r ... m a n s io n e s p o p u lo s a s d e c e m e t se p te m , u n a m d e se rta m e d ific ia h a b e n te m e t q u a tu o r desertas e d ific iis c a r e n tib u s " .

3144 M O L , D L 57678 „ E c c le s ia m lig n e a m p a r o c h ia le m c u m ... c a m p a n e " z r. 1438.

s. 127. 3,46 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 5 „( Z a c h ) w r " . 3147 M O L , E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 4 5 „Z a c z iu r " .

3141 M O L , D L 1 5 2 9 6 „ p o r c io n e s p o s se ss io n a ria s in ... Z a c h w r " z r. 1458. T a m ž e , 57761 „p a rte s ... in S a c z w r " z r. 1471. P o zri aj p o z n . č . 6 0 .

3148 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 0 ,1 6 8 , 397; A 26 7 8 , s. 14.

3142 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 6 4 4 , č . 1, 2 z ro k o v 1640 a 1660.

3150 A d a lé k o k I X , 1904, s. 310 - 311 „S z a c s u r " .

3149 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 6 4 6 , č . 4 „S z a c z u r " .

448

449

ZEMPLÍN

SÁRA

Podľa urbára z roku 1585 sedliacke domácnosti spoločne platili daň dvadsať zlatých roč­ ne, odovzdávali vola avšak spolu s Davidovčanm i, teľa alebo srnu, prípadne štyri zajace, pol gbela ľanového a pol gbela konopného semena, dve pinty masla, osem gbelov chmeľu, osem kýt konope súcich na pradenie a 225 hlávok kapusty. Na Vianoce vyplácali desať zla­ tých za desať gbelov zemepánmi dodanej pšenice. Každá domácnosť ešte odovzdávala syr a kuru. Ak pásli svine na žaludiach, od prasiec odovzdávali deviatok. Daň a dávky odo­ vzdávali sedliaci zemepánom aj v prvej polovici 17. storočia, len namiesto kapusty dávali peniaze. Pribudla im však povinnosť platiť zlatý miesto chovania lovného krahulca, čo prv bola povinnosť šoltýsov. Na prelome 17. a 18. storočia bol Sačurov stredne veľkou dedinou, avšak začiatkom 18. storočia poddanských obyvateľov ubúdalo. V rokoch 1715 a 1720 mal postupne dvadsaťje­ den a trinásť poddanských dom ácností.3151

ku susedila s majetkom kláštora, či kostola dediny Svätého Vincenta.3154 Iný priamy doklad o kláštore či kostole Sv. Vincenta nepoznáme. Najstarší priamy doklad o dedine Sára sa zachoval v listine z roku 1321 o ohraničení chotára dediny Zsadány, ktorý sa dotýkal údolia, patriaceho k dedine Sára.3154/a Jej názov zapisovali pravidelne v tvare Sara, prípadne Saara. Názov korení v slovenskom šar.3155 Pôvodne m ohol mať funkciu chotárneho názvu v zmysle Šará zem, následne ako miestny názov Sara (Ves). Jestvovanie dediny treba predpokladať pred 14. storočím, pričom jej zakladateľmi m oh­ li byť obyvatelia zo staršej dediny Zsadány. D edina Sára patrila v 14. storočí zem anom z Tolcsvy a Debrô, v 15. storočí šľachti­ com z Perina, počas väčšiny 16. storočia a v 17. storočí kláštoru pavlínov v Sátoraljaújhelyi.3156 V polovici 15. storočia tam šľachtici z Perina zaviedli vyberanie m ýta.3157 Archeologickým výskum om sa zistilo, že v dedine bol kostol a priľahlý cintorín už v stre­ doveku.3158 Kostol je písom ne doložený od 17. storočia. O d 17. storočia v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia.3159 Tamojšie sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 5,5 porty. Vtedy boli v dedine aj tri želiarske domácnosti, pričom pozemky troch usadlostí ležali opus­ tené. V roku 1582 sedliakov zdanili od piatich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných sedemnásť poddanských domov, kostol, faru a školu.3160 Na prelome 16. a 17. storočia bola Sára stredne veľkou dedinou s poddanským a farským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdani­ li spolu od 1,75 porty, v roku 1635 od jednej a osm iny porty.3161Napriek chudobneniu pod­ daných a ich ubúdaniu zostala Sára v 17. aj začiatkom 18. storočia stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nej postupne bývalo jedenásť a dvanásť sedliackych domácností. V tamojšom chotári sa nachádzali aj vinice.3162

SAG Začiatkom 13. storočia patrila táto dedina šľachticovi Absolónovi z rodu Rata či Rača, bývajúcom v T ŕni. Kastelán hradu Zem plín a hradníci m u ju zabrali, proti čom u Absolón protestoval. V zniknutý spor v roku 1220 riešili na takzvanom „božom súde" vo Varadíne (Oradea, Rumunsko) . Pri tej príležitosti vznikol zápis o dedine s tak zapísaným názvom .3152 Iný zápis o nej nepoznám e. Z toho m ožno usúdiť, že dedina neskôr zanikla, prí­ padne išlo o chybu pisára v jej názve, napokon to m ohla byť časť chotára či sídliska Tŕne.

SALGO Majetkovou súčasťou hum enského panstva bol od roku 1437 aj Drugetovcami kúpený majetok s takým maďarským názvom. Uvádza sa o ňom , že ležal pri O ndave.3153 Podľa to­ ho sa nachádzal v jeho západnej časti onoho panstva. Treba predpokladať, že na ňom za­ čiatkom 15. storočia jestvovalo sídlisko.

3154 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 7 8 - 2 7 9 , č . 4 0 0 „q u a tu o r m a n s io n e s v in ito r u m n o s tr o r u m ex iste n te s in ter v illa m P o to k et v illa m O lo z , q u o r u m n o m in a s u n t h e c: N ic o la u s A lb u s , N ic o la u s N ig e r , B w s et W i n c h a " . V m e tá c ii s. 279 „ c o n t e r m in a n d o terre e c c le sie s a n cti W y n c e n c i i " . P o zri aj s. 4 0 3 , č . 57 9 . O z e m e p is n e j p o lo h e p o r o v n a j Š m ila u e r , V o d o p is , s. 2 7 0 , 27 2 , 27 3 , k o p e c S z e n t V in c e h e g y , k ó ta 152, z á p a d n e o d d e d in y B o d r o g h a lá s z . A v e n a r iu s, A .: P r o b lé m p ra vo sti p r iv ilé g ia p re tu r č ia n s k y k láštor z r o k u 12 5 2 . In : S b o r n ík F F U K H is to r ica X V I . B ratislava 1965, s. 111 a n . d a r o v a n ý m a je to k

SÁRA (M)

s to to ž n il s ú z e m ím d e d in y S á ra . M a r s in a , c . d ., s. 4 0 3 , v p o z n . 2 je c h y b n e n a p ís a n é , že k o p e c S z e n t V in c e h e g y sa n a c h á d z a z á p a d n e o d B o d r o g o la s z i.

Sára leží na pravom vale dolného Bodroga. K tam ojšiem u, resp. susediacemu územiu sa vzťahuje listina kráľa Bela IV. z roku 1252, ktorou potvrdil, že kláštoru premonštrátov v Turci daroval okrem iného aj štyri usadlosti vinohradníkov s vinicam i. Kráľ však v roku 1257 tých vinohradníkov a majetok daroval kláštoru v Tŕni. V opise priebehu chotára darovaného majetku je napísané, že časť majet-

31S4/1 M O L , D L 71967 - a „a d v a le m v ille S a r a ". 3155 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 5 0 3 ; II, s. 501. V a r s ik , O s íd le n ie III, s. 27 7 , 48 5 . 3156 N a g y , C D H A , III, s. 2 6 4 „ i n p o s s e s s io n ib u s S a a ra " z r. 1 3 3 6 . Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č. 11 „S a a r a " z r. 1362. S N A , H M „L e le s . k ., In t r o d u c t. D 58 „S a r a " z r. 1398. M O L , D L 7 0857 „S a a r a " z r. 1430. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 3157 M O L , D L 2 4 541 „ c u m v illis ... Sara c u m tr ib u to " z r. 1454. 3158 V o lí, H is to ir e , p o zr i p r ilo ž e n ú m a p k u . 3159 T ô r té n e lm i T ár 7 ,1 9 0 6 , s. 53 .

3,51 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187. 3152M a r s in a , C D S 1 1 , s. 187, č . 2 4 3 A „te rr a m ... A b s o lo n is , n o m in e S a g " . 3153S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. D 2 3 6 „p r e d ii S a l g o ... p ro p e f lu v iu m B o g r o g h " .

3160 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 11, 162, 239 „S a r a " . 3161 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 6; A 26 7 7 , s. 4 0 3 . 3162 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 .

ZEMPLÍN

SÁROSPATAK

SÁRKÁNY (M)

O d prelomu 14. a 15. storočia sa pre mestečko vyvinul a zaužíval maďarský názov Nagy Patak v zmysle Veľký Potok, aby sa mestečko aj názvom odlíšilo od blízkeho Kis Pataku.3170 Pravda, aj v 15. storočí sa používali staršie názvy Potok, najmä však Patak. O d 16. storočia sa používal nový maďarský názov Sárospatak v zmysle Blatný Potok.3171 Potokom tiahla starobylá krajinská cesta v smere juh - sever. O južnej trase cesty sú pria­ me doklady od roku 1255.3172 O priľahlom severnom úseku cesty sú doklady od roku 1310.3173 Už sme uviedli, že kráľ Im rich v roku 1201 povolil hosťom v Potoku, aby si volili rich­ tára, ktorý ich m á súdiť za priestupky. Treba upozorniť, že táto výsada vychádzala z etnic­ kého a sociálneho obyčaja spoločenskej vrstvy hostí.3174 Ak medzi hosťami boli cudzinci, zaiste ich do Potoka prilákal tamojší trh. Usadili sa ved­ ľa staršieho sídliska, vybudujúc jeho novú časť, využívali miestne hospodárske m ožnos­ ti, najm ä trh. Treba pripomenúť, že neskôr tamojší mešťania nepotrebovali nadobudnúť od kráľa povolenie iného, ďalšieho trhu. Tradičný trh sa aj v 14. - 17. storočí konal v sobo­ tu.3175 V roku 1634 na požiadanie Juraja Rákociho, vtedajšieho zemepána Sárospataka, po­ volil kráľ Ferdinand II. konanie štyroch jarmokov; na sviatok Gedeona (30. marca), v ne­ deľu Exaudi (šiesta po Veľkej noci), na Sv. Ladislava (28. júna) a Sv. Gebharda (27. augusta).3176 Výsledky archeologického výskumu môžu priviesť k poznatku, či farský kostol zasväte­ ný Sv. M ikulášovi bol postavený v 11., prípadne v 12. storočí. Písomné správy svedčia, že na prelome 12. a 13. storočia už jestvoval.3177 V 13. - 14. storočí tam jestvoval aj kostol za­ svätený Sv. Agáte.3178 O kolo roku 1524 bol farským kostolom kostol zasvätený Jánovi Krsti­ teľovi.3179 Nezachovala sa listina o založení kláštora dom inikánov, o ktorom je prvý doklad z ro­ ku 1238.3180*M ožno však predpokladať, že vznikol okolo rokov 1230 až 1235.

450

O dedine Sárkány poznám e najstarší doklad z roku 1363, kedy došlo k úprave chotára tejto dediny a dediny D ám óc.3163 Jej názov je totožný s maďarským pom enovaním draka. V 14. - 16. storočí boli vlastníkmi dediny Sárkány zemania z Trakán a Agárda.3164 Tamojšie sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od dvoch port. Sedem želiarskych dom ácností daň neplatilo. Iných bývalých obyvateľov nedávno zajali a odvliekli tureckí vojaci.3165 Aj v roku 1570 zdanili sedliakov od dvoch port, avšak v roku 1582 zdanili len jednu sedliacku domácnosť. Ešte v roku 1610 tamojších sedliakov aj želia­ rov zdanili spolu od 0,5 porty.3166 Obyvatelia zakrátko dedinu opustili alebo vym reli. O ko­ lo roku 1630 už bolo sídlisko spustnuté. O zemepisnej polohe dediny a chotára je stručný zápis v listine z roku 1363. Z neho je zrej­ mé, že Sárkány susedil s dedinou Dám óc. Aj po zániku sídliska sa názov Sárkány používal pre dotyčný územný majetok. Na ňom v 14. až 17. storočí jestvovala rovnomenná dedina.3167

SÁROSPATAK (M) Mesto Sárospatak leží pod východnými výbežkami Hegyalja, pri pravom brehu Bodrogu. Najstaršia písom ná správa o Sárospataku sa zachovala v listine kráľa Imricha, ktorý v ro­ ku 1201 poskytol hosťom, bývajúcim v Potoku okolo kostola Sv. Mikuláša výsadu, že si môžu podľa ich obyčaje voliť richtára.3168 Z obsahu listiny je zrejmé, že sídlisko Potok jest­ vovalo aj pred 13. storočím. V uvedenej listine a viacerých iných z 13. a 14. storočia sa vy­ skytuje pod názvom Potok, v iných pod názvom Patak. Je nepochybné, že názov Potok je totožný so slovenským potok a je starší ako maďarizovaný názov Patak. Slovenské dedinské sídlisko Potok zaiste jestvovalo nielen pred 13., ale už pred 11. sto­ ročím. Viaceré vodopisné a chotárne názvy v priľahlom okolí majú sloviensky, resp. slo­ venský pôvod.3169

451

3170 M V H I - 4 , s. 199 „ N a g P a ta k " z r. 1400. M O L , D L 1 2052 „ i n ... civ ita te ... N a g h p a t h a k " z r. 1429. 3171 M O L , D L 8 3 3 7 „ i n o p p id o S a r o s p a th a k " z r. 1500. 3172 M a r s in a , R D S 1 II, s. 211, č . 3 0 0 „ i n m a g n a v ia q u a tr a n sit a d P o to k " . Pozri aj W e n z e l, C D A C V I I , s. 405 „a d v ia m q u e v e n it d e P atak et v a d it versu s K e re ztu r" z r. 1255. N a g y , C D H A V , s. 162 „s tr a ta m

3163S N A ,

H M L e le s. k ., A . a. 136 3 , nr. 9 „p o s s e s s io n e m s u a m Š a r k a n ... d e p o s se ss io n e B e ld a m u c h v o c a ta

3173 N a g y , C D H A I, s. 213 „ m a g n e v ie q u e d u c it in v illa r n P o to k " . P ozri aj M O L , D L 71902 „ m a g n a m

e x tr a h e n d a m " .

3164S N A ,

H M L e le s. k ., B e r c s e n ia n a , Fasc. 1, n r . 25 „Š a r k a n " z r. 1377. S N A , H M L eles. k ., In t r o d u c t. P 2

p ra e p o sito iu d ic e n tu r " . 26 7 7 , s. 354 „Š a r k a n y ...

3175 N a g y , Z V I, s. 4 4 6 „ d ie f o r i ... sa b b a to in P o to k " z r. 1333. M O L , D L 1 2052 „ fo r i e b d o m a d a lis in ...

N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 127 n a p ís a l, že m a je to k le ž í p ri L e á n y v á r e . N a m a p e C o m it a t u s

3176 A d a lé k o k X I X , 1913, s. 65 - 6 6 „fó r a a n n u a lia lib era in f e s t iv it a t ib u s ... S a n c ti G e d e o n is ... d o m in ic a

to ta lite r d e s o la tu m " .

3167S z ir m a y ,

Z e m p lin ie n s is z p o lo v ic e 19. stor. je m a je r S á r k á n y z a k re sle n ý v s e v e r o v ý c h o d n o m su sed stv e d e d in y A gárd.

3168Fejér,

C D H V - 1, s. 181 - 182 „h o s p it e s d e P o to k a p u d e c c le s ia m s a n cti N ic o la i c o m m o r a n te s ... ab

e le c to in te r se p ra e p o sito iu d ic e n tu r " . S z e n tp é te r y , R R S A I , č . 194.

3169D o

stra ta m q u e d u c it ad ... c iv ita te m P a ta k " z r. 1390. 3174 Fejér, C D H V - 1, s. 182 „ c o n c e s s i m u s ... u t s e c u n d u m su ae g e n tis c o n s u lt u d in e m , ab e le cto in te r se

„Š a r k a n " z r. 1417. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y .

3165M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 „S a r k a n i... R e liq u i p e r T a r ta r o s s u n t a b d u c ti" . 3166T a m ž e , s. 5 3 , 196 „ Š a r k a n y " , „Š a r k a n " ; A 2 6 7 8 , s. 27 „ S a r k a n i" . T a m ž e , A

p u b lic a m d e ... c iv ita te P a ta k " z r. 1347.

lis tín ic h z a p is o v a li v p o m a ď a r č e n ý c h tv a r o c h . N a g y , C D P V I , s. 68 - 69 „B u d r u g ... v a lle m

K a lu z e r ... l o c u m , q u i K e c h e lp o to k v o c a tu r " z r. 12 5 2. M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 7 8 - 27 9 , č . 4 0 0 . W e n z e l, C D A C X I , s. 518 „ r iv u lo S e b u r ... r iv u li K u a c h ... f lu v iu m P o to k ... B o d o w a n ... m o n t e m M a c r a ... flu v iu m K u t e l ... m o n t e P o p o l ... s ilv a m N o g s u m " z r. 1262. L o k a liz á ciu p o zr i Š m ila u e r , V o d o p is , s. 2 71. P o zri aj V a rs ik , O s íd le n ie III, s. 4 8 4 .

c iv ita te ... N a g h p a t h a k s in g u lis d ie b u s s a b b a tin is celeb ra ri s o liti" z r. 1429 a 1495. e x a r d i ... s a n c ti regis L a d i s la i ... s a n cti G e g h a r d i ... a n n u im u s " . 3177 Fejér, C D H V - 1, s. 182 „ e c c le s ia m s a n cti N i c o l a i " z r. 1201. W e n z e l, C D A C V III, s. 2 5 6 , 341 „ J o h a n n is p le b a n i d e P o to k " z r. 1270 a 1271. 3178 S O B A L e v o č a , S p iš . p re p o štstv o II, Fa sc. 1 nr. 4 0 „p le b a n u s e ccle sie b e a te A g a th e d e P o to k " pred r. 1282. N a g y , Z V II, s. 16 „e c c le s ie b e a te A g a th e " z r. 1342. 3179 M O L , D L 6 8673 „ p le b a n ia m siv é re c to r a tu m e c c le s i e ... in c i v i t a t e ... S a r o s p a th a k , in h o n o r e s a n cti J o h a n n i s B a p th is te fu n d a t a m " z r. 1524. 3180 N a g y , Z V I, s. 3 „p r e d ic a to r ib u s d e cla u s tro d e P o t o c h " . P ozri aj W e n z e l, C D A C X , s. 181 „e c c le s ia fra tr u m p r e d ic a to r u m d e P a to k " z r. 1295.

ZEMPLÍN

SÁROSPATAK

Aj založenie kláštora františkánov m ožno len predpokladať a to v polovici 13. storočia. Dokázateľne jestvoval v roku 1261 a zasvätený bol Panne M árii . 3181 O d 14. storočia tam jestvoval aj kláštor klarisiek, zasvätený Sv. Anne . 3182 V prvej polovici 16. storočia bol v Sárospataku aj kláštor terciánov, teda odnože františ­ kánov. Zasvätený bol Sv. D uchu . 3183 V Sárospataku jestvovali v stredoveku štyri kláštory, čo bolo najviac v porovnaní s iný­ m i zemplínskym i mestečkami. M nísi a m níšky tam pôsobili do polovice 16. storočia, do re­ formácie. V rokoch 1650 až 1654 pôsobil v tam ojšom kalvínskom gymnáziu najvýznam nejší čes­ ký exulant a vzdelanec Ján Amos Komenský. Koncom 17. storočia farský kostol opäť patril rímskokatolíckej cirkvi a pôsobili v ňom jezuiti . 3184 V tam ojšom chotári sa nachádzali rozsiahle vinice, o ktorých sú písom né správy od po­ lovice 13. storočia, hoci vinice nepochybne jestvovali už skôr.3185 Vinice patrili nielen meš­ tianskym rodinám , ale aj miestnym a vzdialeným inštitúciám. Mestečko Potok, maďarsky Patak bolo v 13. a do konca 14. storočia kráľovským mesteč­ kom . Kráľ Žigm und ho v roku 1390 daroval šľachticovi M ikulášovi z Perina . 3186 M ikulášo­ vi patrilo do vymretia onej vetvy šľachticov z Perina, teda do roku 1429, kedy opäť pripad­ lo kráľovi Žigm undovi . 3187 Kráľ Žigm und ešte v roku 1429 daroval Nagypatak m agnátom z Pavloviec (nad U hom ), ktorí boli zem epánm i mestečka aj v prvej polovici 16. storočia . 3188 Vtedy bolo mestečko m ajetkovou súčasťou hradného panstva Patak, od 16. storočia Sárospatak. Šľachtici z Pavloviec m ali v Pataku sídlo. Kráľ Matej v roku 1465 povolil, aby m alo po­ dobu a funkciu kaštieľa . 3189 V druhej polovici 16. storočia patril Sárospatak postupne kráľovi, šľachticom Dobóovcom a iným , ako súčasť hradného panstva Sárospatak, v 17. storočí postupne Lórantfiovcom , ale najm ä Rákociovcom.

Meštianske dom ácnosti roľníkov, vinohradníkov, remeselníkov boli v roku 1567 zda­ nené daňou kráľovi od 85 port. Spolu dvadsaťjeden domácností slobodníkov, rybárov, slu­ hov a drábov daň neplatilo. V roku 1582 zdanili meštianske dom ácností od 80 port. Sárospatacké sídlisko m alo v roku 1600 obývaných 148 meštianskych domov. V mestečku bol však aj farský kostol, fara, kláštorné budovy a škola .3190 Na prelome 16. a 17. storočia Sárospatak patril k najväčším mestečkám v Zemplínskej župe. V 17. storočí mešťania postupne chudobneli, domácností aj obývaných dom ov ubúda­ lo. Prejavilo sa to aj na zm enšovaní zdaniteľnosti mestečka. V roku 1610 boli vtedajšie meš­ tianske dom ácnosti zdanené od dvadsiatich port, v roku 1635 od deviatich port. Na úpad­ ku mestečka sa podieľali najmä premenlivé politické a vojenské udalosti, hoci pred rokom 1635 sa m nohí mešťania stali obeťami moru. V prvej polovici 17. storočia z hľadiska urbanistického tvorili mestečko dve časti, zvané huštáky . 3191 Po úbytku obyvateľov v 17., ale najm ä začiatkom 18. storočia žilo v Sárospataku v ro­ koch 1715 a 1720 postupne tridsaťosem a tridsaťdeväť meštianskych dom ácností. Aj vtedy boli v chotári rozsiahle vinice . 3192 Pri Sárospataku jestvovali v stredoveku osady, prípadne dediny Aba, Csehteleke, Halászszeg, Markteleke, Poczhaza a Queztin, ktoré však zanikli. Hrad Potok, maďarsky Patak postavili nepochybne ako kráľovský hrad v 12., najneskôr na rozhraní 12. a 13. storočia . 3193 Názov dostal prevzatím názvu dediny Potok, pri ktorej sa nachádzal. O d začiatku mal funkciu sídla župana komitátu Potok, o čom je doklad z roku 1 2 1 9 3‘ 94 pn'iežitostne v ňom sídlili aj uhorskí králi. Po obliehaní a čiastočnom či úplnom spustošení Tatármi v roku 1241 hrad neskôr sta­ vebne zdokonaľovali. O kolo roku 1262 stavali napr. vežu alebo baštu .3195 Hrad Potok bol kráľovským majetkom a ich príležitostným sídlom až na krátke obdo­ bie pred rokom 1321, kedy ho držali šľachtici z rodu Bokša .3196 K hradnému panstvu vtedy patrilo mesto Ú jhely a okolité dediny Ardó, Borša, Kováči, Taj a Tŕňa. Hrad Patak s mestami Patak a Újhely, tiež s dedinami Borša, Malá Tŕňa a Ardó v roku 1390 kráľ Žigm und daroval šľachticovi Mikulášovi z Perina . 3197 Po smrti Mikuláša kráľ Žig­ m und v roku 1429 daroval panstvo šľachticom z Pavloviec, ktorým patril ešte v prvej polo­ vici 16. storočia . 3198

452

3181 W e n z e l, C D A C V I I I , s. 6 „ t e s t im o n io fra tr u m p r e d ic a to r u m e t m in o r u m " sa m ô ž e v z ť a h o v a ť le n ku k lá što r o m v P o to k u . T a m ž e , X , s. 181 „fr a tr u m ... m in o r u m d e P a to k " z r. 1295. P o zri aj M O L , D L 8 3 3 7 „c la u s tr u m b e a tis s im e M á r ie v ir g in is , r e lig io s o r u m fra tr u m m in o r u m " z r. 1504. 3182 M á ly u s z , Z s O I, č . 2 3 2 8 , 3 2 6 8 ,4 9 9 2 z r o k o v 1391 a ž 1397. M V H I - 4, s. 315 „m o n a s te r ii s a n cte A n n e

453

d e P a th a k , o r d in is sa n c te Č ia r e " z r. 1401. M O L , D L 8337 „ d o m in a b u s d e te r cio o r d in e b ea ti F r a n c is c i" z r. 150 0 . 3183 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1503, nr. 5 „c la u s tr o e t c a p e lle S a n c ti S p ir itu s in ... S a r o s p a th a k " z r. 1503; 3184A d a lé k o k X X ,

1914, s. 157. O p p id u m

Sá ro s P atak ( te m p lu m ) la p id e u m

3190 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 10, 162, 2 4 0 , 2 6 2 „S a r o s P a ta k ". 3191 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 7; A 2 6 7 7 , s. 4 0 2 „S a r o s c h P a ta c h , A ls o es Felseo H o s t a t h " z r. 1635.

In t r o d u c t. M 162 „ . .. s u b r e g u la tercii o r d in is S a n c ti F r a n c is c i" . c a t h o lic o r u m . Patres

3192 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 .

S o c ie ta tis a d m in is tr a n t" z r. 170 0 . P o ro v n a j S z ir m a y , N o t it ia g e o g r a p h ic a , s. 61 - 6 2 ,1 9 7 - 1 9 9 . R u p p ,

3193 P o ro v n a j F ú g e d i, E .: V ár és tá r s a d a lo m . B u d a p e st 1977.

M a g y a r o r s z á g , s. 313 a n .

3194 K a r á cs o n y i, R V , s. 2 3 3 , č . 215 „ G r e g o r iu s c o m e s d e P o to č " z r. 1219. O n a js ta r š íc h d e jin á c h

3185 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 211, č . 3 0 0 „ v in e á m c u m u n o s itu cu rie in P o to k " z r. 1 2 4 8 . P o zri aj č . 4 0 0 .

S á ro sp a ta k a a o k o lia p o p r i S z ú c s , J .: Sá ro sp a ta k k ezd etei és a p a ta k i e r d ó u r a d a lo m . In : T ô r té n e lm i

3186 M O L , D L 71905 „c iv ita te s n o stra s regias P a ta k ". M á ly u s z , Z s O 1, č . 1674. P o zri aj č . 2 6 3 9 ; II - 1 , č. 94 0 .

s z e m le X X X V , 1993, s. 1 a n ., v k to r o m n e s p o z o r o v a l a n e o p ís a l s lo v e n s k ý p ô v o d n a js ta r š íc h síd lisk

P o zri aj M O L , D L 7 0681 „ o p i d i s ... P a ta k " z r. 13 9 2 .

a n e p r im e r a n e z d ô r a z n il z a le s n e n o s t ú z e m ia d o 13. sto r o čia .

3187 M O L , D L 1 2 0 5 2 „ i n c iv ita te n o stra N a g h p a t h a k " z o 7. m a r c a 1429.

3195 W e n z e l, C D A C III, s. 24 „tu r r im in ca stro n o s tr o d e P o to k " .

3188 M O L , D L 1 2 0 9 2 „ o p i d u m N a g h p a t h a k " z r. 1429. P o zri aj 71987 „ o p id u m P a ta k " z r. 1453; 68673

3196 S e d lá k , R D S 1 II,

„ i n c iv ita te n o stra S a r o s p a th a k " z r. 1524. 3189 M O L , D L 16155 „ c u r ia m s u a m in o p id o s u o P a th ak ... ad m o d u m castri c u m p r o p u g n a c u lis , m e n ib u s , fo ssa tis c o n s tr u e r e e t e d ific a r e " .

s.

285,

č.

6 2 4 „ i n c o n c a m b iu m ... castri P o to k " .

3197 M á ly u s z , Z s O I, č . 1674, 2 6 3 9 . 3198 V d a ro va cej lis tin e z r o k u 1429 v š a k h ra d P o to k n ie je za p ísa n ý . M O L , D L 1 2 0 9 2 . P atril im vš a k aj o k o lo r o k u 1 5 2 4 . M O L , D L 6 8 6 7 3 .

ZEMPLÍN

SÁTORALJAÚJHELY

SÁTORALJAÚJHELY (M)

Traduje sa, že kráľ Ondrej II. v roku 1221 založil pri Sátoraljaújhelyi kláštor pre pustov­ níckych m níchov, ako aj to, že Belo IV. v roku 1251 daroval onom u kláštoru majetok Petrahó. Po spustošení kláštora Tatármi v roku 1241 nový kláštor postavili v roku 1258 v Újhelyi. Pustovníci v ňom pôsobili ešte koncom 13. storočia a kláštor bol zasvätený Sv. Egídiovi. O d 14. storočia kláštor Sv. Egídia patril m níchom pavlínom .3206 Od začiatku 14. storočia tam bol aj druhý kláštor, ktorý patril augustínom a zasvätený bol Sv. Štefanovi, kráľovi. Tento kláštor dal v druhej tretine 16. storočia zbúrať prívrženec reformácie Gabriel z Perina.3207 Evanjelickí reformovaní kazatelia v tam ojšom kostole vysluhovali bohoslužby dokáza­ teľne od prelomu 16. a 17. storočia. Koncom 17. storočia farský kostol opäť patril rímsko­ katolíckej cirkvi.3208 V roku 1282 mešťania inform ovali kráľa Ladislava I V ., že im boli zhabané dedinské m a­ jetky a žiadali ho o ich vrátenie. Nem ožno síce overiť pravdivosť vyhlásenia mešťanov, avšak kráľ im v roku 1282 právne vrátil, skôr však fakticky daroval dediny Taj, Boršu, Kováči a Obizligety.3209 Všetky sa nachádzali v susedstve Újhelya. Mesto Ú jhely síce v roku 1321 kráľ Karol Róbert ako súčasť hradného panstva Patak da­ roval šľachticom Bokšovcom ,3210 avšak ten stav trval len krátko a Ú jhely bol opäť kráľov­ ským m estom . Až keď kráľ Žigm und v roku 1390 daroval Újhely s právom mýta šľachticom z Perina, odvtedy nastal nový a trvalý vzťah mesta k šľachticom. Od roku 1429 boli jeho ze­ m epánm i šľachtici z Pavloviec, ktorým patril do polovice 16. storočia.3211 Neskôr bol krát­ ko opäť vo vlastníctve kráľa, Dobóovcov a iných šľachticov. V 17. storočí boli postupne ze­ mepánmi mesta šľachtici Lórantfiovci a Rákociovci. V chotári Újhelya sa nachádzali rozsiahle vinice, o ktorých sú správy od začiatku 14. sto­ ročia. Patrili mešťanom i kláštoru.3212

454

Mesto Sátoraljaújhely leží v pravej dolnej časti údolia Roňvy a pod severovýchodnými výbežkami Hegyalja. D o tohto zemepisného prostredia um iestnil magister P., doteraz známejší ako Anonymus, niektoré epizódy svojho románu o príchode a činoch maďarských km eňov koncom 9. storočia. Jed nou z nich bolo aj opísanie vojenských činov údajného vezíra Ketela, kto­ rého knieža Arpád odm enil darovaním územia od kopca Šiator po potok Tolcsva a tam o­ jších pôvodných obyvateľov.3199 Aj keď epizódu treba vním ať v rámci licencie románopisca, predsa je zrejmé, že autor onen kraj osobne poznal pred napísaním diela, teda okolo roku 1200. Kráľovič Štefan na žiadosť hostí, obyvateľov dediny Sátoralja udelil im v roku 1261 práva mešťanov.3200Časť mestských práv bola prevzatá či odvodená od práv mesta Patak (Sárospatak). V listine kráľoviča Štefana sú najstaršie zachované písom né údaje o tom to meste. Z nich však vyplýva, že dedinské sídlisko tam jestvovalo už skôr. V listine z roku 1261 má maďarský názov v zmysle Pred Šiatrom, v neskoršej z roku 1281 v zmysle Pod Šiatrom .3201 O ba názvy vystihovali zemepisnú polohu sídliska pod kopcom Šiator. Začiatkom druhej polovice 13. storočia si obyvatelia postavili obydlia na vhodnej­ šom mieste, čo sa prejavilo v novom maďarskom názve. V 80. rokoch 13. storočia sa pre novovzniknuté sídlo užíval maďarský názov Újhely, teda Nové Miesto, ale výnim očne sa vyskytol aj ďalší názov, zložený z dvoch predchádzajúcich v zmysle Nové Miesto pod Šiat­ rom .3202 Striedanie a neustálenosť názvov v tretej tretine 13. storočia bolo iste dôsledkom krát­ keho trvania sídliska pred rokom 1261. V 14. až 17. storočí už m alo mesto ustálený názov Újhely. Kráľovič Štefan udelil žiadateľom okrem iných práv aj právo trhu každý pondelok vo vznikajúcom meste.3203 Z ustanovenia je zrejmé, že trh sa tam pred rokom 1261 nekonal. Z toho vyplýva, že mesto sa nevyvinulo v staršom trhovom stredisku, ale vzniklo ako usta­ novené v zmysle ekonom ickom aj právnom. Ak teda hostí, nových obyvateľov neprilákal trh, museli to byť iné predpoklady. Prav­ depodobne dobré podm ienky pre vinohradníctvo, alebo kráľovič chcel mať ďalšie mesto a mešťanov v blízkosti hradu Šiator a jemu patriacej východnej časti. O d nadobudnutia mestských práv v roku 1261 volili si tamojší mešťania farára do farského kostola.3204 Okolo roku 1335 bol miestnym farárom anonym ný farár a po ňom farár Já n .3205

455

3206 S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 2 5 5 . Fejér, C D H I X - 1, s. 8 0 8 „F u n d a v it illo s in e r e m o p ro p e V jh e ly in u m

sita A n d r e a s II. a n n o

1221. E a m

a turri te m p li d ic ta m T h u r u n y restau ravit et

p o s s e s s io n e m P e tr a h o d icta a u x it B ela I V . a n n o 1 2 5 1 ". R u p p , M a g y a r o r s z á g , s. 336 - 337. P r íp a d n é lis tin y z r o k o v 1221 a 1251 S ze n tp é te r y , R R S A I , n e u v á d z a a n i ako d e p e rd itá . N a g y , H O s. 9 2 , č . 84 „h e r e m itis ... in S a tu ra lia c o m m o r a n tib u s " z r. 1281. P o zri aj s. 136, č . 131 „h e r e m ita cla u stri d e W y h e l" z r. 12 9 3 . N a g y , C D H A I, s. 129, 2 3 4 , 2 6 3 „h e r e m ita s in e ccle sia b e a ti E g iid ii in W y h e l" z r. 1312. M O L , D L 7648 „fr a tr e s ... o r d in is S a n c tr i P a u li p r im i h e r e m ite d e cla u s tro b e a ti E g id ii d e W y h e l" z r. 1393. 3207 N a g y , C D H A II, s. 157 „fratre s G ille r m ita s o r d in is s a n cti A u g u s tin i in e a d e m ( V y h e l) " z r. 1324; III,

3199 G y ô r ffy , G y ., P ais, D . (E d ít): A n o n y m u s : G e s ta H u n g a r o r u m . B u d a p e st 1977, k a p . 15 „te rr a m c u m h a b ita to r ib u s su is a S a tu r h o lm u u s q u e ad f lu v iu m T u ls u a c o n d o n a v it " . 3200 W e n z e l, C D A C V I I I , s. 5 „a d s u p lic a c io n e m fid e liu m h o s p itu m n o s tr o r u m d e S a tu r e le u " . 3201 N a g y , H O s. 92 „ S a tu r a lia " . 3202 S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 2 5 5 a p o d ľa n e h o aj Fejér, C D H I X - 1, s. 8 0 8 u v á d z a jú s tr o h ý ú d a j „A d lo c u m c o m m o d io r e m , in s ilv a m p o n e ip s u m o p p id u m ad lo c u m , B aratszer d ic t u m , tra n slati s u n t a n n o 1 2 5 8 ". W e n z e l, C D A C I X , s. 391 „ W y h e l" z r. 1282; X , s. 25 „S a tu r a lia W y h e l" z r. 1291. 3203 W e n z e l, C D A C V I I I , s. 6 „ It e m v o lu m u s e t c o n c e d im u s , q u o d in v illa ip s o r u m s e c u n d a feria lib e r u m fó r u m c e le b r e tu r e t a b sq u e tr ib u to " . 3204 W e n z e l, C D A C V I I I , s. 6 „h o s p it e s e lig e n t q u e m c u n q u e v o lu e r in t s a c e r d o te m " . 3205 M V H , I - 1, s. 3 5 6 „p le b a n u s d e H u i h e l " . N a g y , C D H A V , s. 461 „ J o h a n n e s p le b a n u s d e W y h e l" .

s. 93 „a d h o n o r e m b e a ti A u g u s t i n i ... fra trib u s in cla u s tro sa n cti regis S t e p h a n i ... in W y h e l" z r. 1334. A d a lé k o k X X , 1914, s. 3 2 0 „m o n a s te r ii o r d in is fra tr u m b e a ti A u g u s tin i p er e u n d e m d iru ti in o p p id o W y h e l" z r. 1567. 3208 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 26 7 , 312 z r.1601 a 1604. Z o v á n y i, P rote stá n s, s. 134. T ô r té n e lm i Tár 7, 1906, s. 5 6 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 157 „ O p p i d u m S á to r Ú jh e ly (te m p lu m ) la p id e u m c a t h o lic o r u m " z r. 1700. 3209 W e n z e l, C D A C I X , s. 391 „p o s s e s s io n e s ip s o r u m ... q u e ab e is d e m fu e r a n t a lie n a te ... r e d d id im u s " . 3210 S e d lá k , R D S 1 II, s. 2 8 5 , č . 6 2 4 ; S 4 4 5 , č. 1023. 3211 M O L , D L 71905 „c iv ita te s n o stra s regias ... W y h e l" . M á ly u s z , Z s O I, č. 1674, 2 6 3 9 z r, 1 3 9 0 . M O L , D L 1 2 0 9 2 „ o p i d o W y h e l" z r. 1429. 32,2 N a g y , C D H A I, s. 263 z r. 1312.

456

457

ZEMPLÍN

SEČOVCE

V roku 1567 alebo krátko predtým mestečko napadol a vyraboval vojenský oddiel Tur­ kov a vtedy väčšina dom ov vyhorela. Nepoškodené meštianske domácnosti boli v roku 1567 zdanené len od 7,25 porty. Pohorelci si však čoskoro vybudovali nové obydlia. V ro­ ku 1582 mešťanov zdanili od 66 port. V roku 1600 mal Újhely najmenej 162 meštianskych domov, kostol, faru, školu a päť kúrií miestnych zemanov.3213 Na prelome 16. a 17. storočia bol Újhely najväčším mestečkom v Zemplínskej stolici. Meštianske dom ácnosti však chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 boli zdanené len od jedenásť, štvrť a osm iny porty, v roku 1635 iba od sedem a osm iny porty.3214 V 17. storočí, najm ä však začiatkom 18. storočia obyvateľov ubúdalo. V roku 1715 tam žilo 81 meštianskych dom ácností, v roku 1720 už 128 domácností. V chotári sa aj vtedy na­ chádzali rozsiahle vinice.3215 V susedstve, prípadne blízkom okolí Sátoraljaújhelya sa v stredoveku nachádzali osady a dediny Kováči, Obizligety a Taj, ktoré zanikli. O hrade Sátor je zmienka v listine z roku 1261 ako kráľovskom hrade, ktorého kastelán mal súdnu kompetenciu nad mešťanmi vznikajúceho mesta Újhely.3216 V 14. - 15. storočí hrad pom enúvali maďarským názvom v zmysle hrad Újhely.3217 Hrad spustol v poslednej tretine 15., alebo v prvej tretine 16. storočia. Z roku 1546 je zmienka, že vtedy už bol spustnutý.3218

vom starobylých sídlisk. Do písom ností sa dostal v stredoveku len za výn im očných okol­ ností.3222 Archeologické, historické a jazykovedné pramene a poznatky vedú k názoru, že obec Sečovce jestvuje nepretržite od veľkomoravského obdobia a patrí k najstarším v blízkom okolí. V Sečovciach bol kostol nepochybne pred 14. storočím, avšak priamo ho m ožno dokladovať od 14. storočia. Sečovský kostol v roku 1312 alebo krátko predtým vyrabovali Om odejovci a ich prívrženci, keď napadli a plienili Sečovce.3223 V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Egid, ktorý tak ako iní katolícki farári vyplácal desiatu časť z príjmov od sečovských farníkov do pápežskej pokladnice. Vtedajší kostol bol zasvätený Márii M ag­ daléne.3224 Bol m úraný a podľa údaja z roku 1429 mal aj vežu.3225 Nový kostol v gotickom slohu tam postavili v roku 1494, ktorý po výrazných stavebných úpravách v rokoch 1672 a 1730 i neskôr jestvuje doteraz.3226 Sečovskí šľachtici dali v ňom roku 1512 postaviť zaiste bočný oltár Sv. Kataríny.3227 V sečovskom kostole účinkovali evanjelickí kazatelia od tridsiatych rokov 16. storočia.3228 Šľachtici za kazateľov uprednostňovali po maďarsky kážucich kazateľov. Pre tamojších Slo­ vákov, ako aj evanjelikov z filiálnych dedín slúžili bohoslužby kapláni po slovensky.3229 Sečovce boli majetkom uhorských kráľov pravdepodobne do prvej polovice 13. storo­ čia. Nezachovali sa totiž listiny o darovaní tohto majetku šľachticom. Zaiste už v polovici 13. storočia patrili šľachticovi Petrovi, otcovi či dedovi šľachtica zvaného Peten. Jeho syn Peter ich dokázateľne vlastnil koncom 13. storočia.3230 Peter syn Petena začiatkom 14. sto­ ročia získal alebo zabral susediace dediny, čím vzniklo sečovské panstvo. Keďže sa v rokoch 1315 a 1316 neúspešne pokúsil zabiť kráľa Karola Róberta, ten m u panstvá (stročínske, zem ­ plínske, nevicko - užhorodské, sečovské) skonfiškoval, pričom sečovské panstvo v roku 1321 daroval šľachticom z rodu Bokša. K panstvu patril hrad nad Bačkovom, Sečovce a su­ sediace i blízke dediny Kochanovce, Hriadky, Dvorianky, Parchovany, Sečovská Polianka, Višňov, Kravany, Bačkov, Kinčeš, Albín, Trnávka, Zbehňov a Petrusfalua.3231 Keď si Bokšovci v roku 1322 rozdelili celé dediny sečovského panstva na päť častí, v Sečovciach každá skupina spoluvlastníkov dostala svoj podiel, pričom kostolná časť zo­ stala spoločná. Záujem všetkých o majetkový podiel v Sečovciach dosvedčuje to, že Sečov­

SEČOVCE Sečovce ležia v západnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 140 m. V sečovskom chotári na polohách Vinice a Dobrošňa našli archeológovia zvyšky po slovienskych sídliskách z 9. storočia i m ladšie.3219 Prvé písom né doklady o územ nom majetku a dedine Sečovce sú v listine kráľa Bela IV. z roku 1245 o predaji a ohraničení majetku dedín Albínov a Techna (Dvorianky), ktorý na západnej strane susedil s chotárom Sečoviec.3220 D o písom ností ich v 13. až 15. storočí pravidelne zapisovali pod názvom Zeech, čo bol maďarizovaný tvar staršieho pôvodného slovenského názvu Seč. Ten bol totožný so slovienskym osobným či rodovým m enom Seč, ktoré sa ojedinele vyskytovalo ešte v 13. sto­ ročí.3221 S nárečovou koncovkou -ovci, neskôr -ovce typologický patrí k slovenským náz-

3222 N a p r . d o lis tu č e s k é h o ž o ld n ie r a v o v o js k u J á n a Jis k r u n a p ís a n é h o v S e č o v c ia c h 9. se p t. 1455 „ D á t u m n a S e c z o w c z i" . Š O K A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g . č. 813 3223 S e d lá k , R D S1 1 , č . 9 7 8 , s. 4 2 0 - 421 „e c c le s ia m ... in e a d e m Z e e c h e d ific a ta m , c o n fr a n g e n te s o m n ia

32,3 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 ,1 6 4 , 2 4 5 , 267 „ V y h e l" . 3214T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 8; A 2 6 7 7 , s. 4 0 2 „ O p p i d u m W y h e ly " . 3215M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187. 3216W e n z e l, C D A C V I I I , s. 6 „a d c a s tr u m n o s tr u m d e S a tu r h y g " . 3217N a g y , C D H A I I I , s. 9 3 „W y h e lu a r a " z r. 13 3 4 . M O L , D L 7648 „ W y h e lu a r a "

b o n a in e a d e m in v e n ta p e n itu s a u ffe r e n d o " . 3224 M V H I - 1, s. 2 5 0 , 3 2 0 , 3 3 2 , 3 4 6 , 3 6 2 „ E g id iu s sacerd o s e cc le sie S a n c te M á r ie M a g d a lé n e d e C e h " , „E g id iu s d e S e c z h e r " , „ E g id iu s d e S c e li" , „d e Z e c h " . 3225 N a g y , N S z II, s. 278 „ i n ... o p p id o Z e e c h ... e c c le s ia m la p id e a m c u m tu rr i". z r. 1390; 1 2092 „c a s tr u m

W y h e l" z r. 1429; 71987 „c a s tr u m V y h e l" z r. 1453.

3218S N A ,

3227 A d a lé k o k X V I I I , 1912, s. 154 „s a c r a m C a t h a r in a m ... altare in e ccle sia p a r o c h ia li in o p p id o G a ls z e c h " .

H M L e le s. k ., A . a . 1546, Fasc. 1, nr. 89 „ V y h e l d iru ti (ca stri)".

3219B u d in s k ý

-

K ríčk a,

V.

-

M a č a la ,

P.:

V ý s le d k y

p r ie s k u m u

a

záchrann ých

výskum ov

na

s e v e r o v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v r. 1 9 8 4 ,1 9 8 5 . N itr a 1985, 1986, s. 6 9 .

3220M a r s in a , C D S 1 I I , s. 3221 B á rd o ssy, D e c im a e

3226 S ú p is 3, s. 8 4 .

3228 Š O K A P rešov, P re šo v m a g . č . 3149 „P a u lu s p resb iter p le b a n u s ... p a r o ch u s ... o p p id i d e G a lz e c z " z r. 1540

123, č . 199 „ t e n e t m e tá m c u m ... Z e c h ... ad v illa m Z a h c " ( !) .

3229 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 124 - 1 2 5 . T ô r té n e lm i T ár 7 ,1 9 0 6 , s. 7 6 ,2 7 7 , 387. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 127.

in d a g a tio č . 15, s. 48 „ c u m g e n e r a tio n e Z e c h " z r. 1243 v G e m e r s k e j žu p e .

3230 W e n z e l, C D A C X , s. 283 - 2 8 4 „ (v illa m ) Petri Z e e c h n o m in a t a m " z r. 1297(7). Z á tv o r k y d o p ln il F. U .

K n a u z , F.: M o n u m e n t a e c c le sia e S tr ig o n ie n s is II, s. 1 2 4 ,1 9 4 „d e g e n e r e S c e c h " , „ S c h e e c h " z r. 1280, 1285 v K o m á r ň a n s k e j ž u p e .

Pozri aj M a r s in a , C D S 1 I I , s. 123, č . 199. 3231 S e d lá k , R D S 1 II, s. 2 8 4 - 2 8 5 , č . 6 2 4 ; p o z r i aj s. 4 4 5 , č . 1023.

458

459

ZEMPLÍN

SEČOVCE

ce boli najväčšou, najdôležitejšou obcou, m ožno už mestečkom na získanom panstve. Ta­ kou zostali ako mestečko aj neskôr.3232 Jedna vetva Bokšovcov sa v Sečovciach zakrátko usadila a názov mestečka používala v prídom ku.3233 Zo sečovských šľachticov zastával najvyššie funkcie šľachtic Mikuláš, ktorý bol na dvore uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého (1342-1382) napr. dvorským sudcom, ba aj palatínom .3234 Po šľachticovi Gálovi z druhej polovice 14. storočia úradný názov Sečoviec koncom 15. storočia rozšírili o jeho m eno.3235 Kúriu a opevnený kaštieľ m ali v mestečku nielen sečov­ skí šľachtici v 14. - 16. storočí, ale aj šľachtici z Perina od roku 1514 a po nich od roku 1568 Drugetovci do konca 17. storočia.3236 V sečovskej kúrii, kaštieli alebo hostinci sa v 15. - 16. storočí príležitostne konali súdne rokovania (sedria) šľachty Zemplínskej župy.3237 V 50. rokoch 15. storočia m ali pri Sečovciach na doteraz neznám om mieste opevnený tábor bratríci, vedení kapitánom Jánom Talafúzom, ako súčasť žoldnierskeho vojska Jána Jiskru z Brandýsa. Tábor opustili roku 1458 po prehratej bitke s vojskom kráľa Mateja. Brat­ ríci držali v zajatí až do výkupu okrem iných aj šľachtica Šim ona zo Sečoviec a vyrabovali blízke Stankovce.3238 V Sečovciach sa stretávali a križovali trasy krajinských ciest. Ju žn o - severnej cesty od Trebišova k Vranovu s cestou v smere západ - východ od Košíc smerom do M ichaloviec. O cestách sú doklady zo 14. storočia.3239 Šľachtici Bokšovci v roku 1322 zriadili v Sečovciach m ýtnicu a ich m ýtnici od obchod­ níkov vyberali m ýto, čo sa udržalo aj v 17. storočí.3240

Zaužívaný trh m ožno v Sečovciach dokázať k roku 1336 a predpokladať ho m ožno nie­ koľko desaťročí skôr. Konával sa každý štvrtok aj v 15. a 16. storočí.3241 Trh bol ekonomickým základom hospodárskeho a spoločenského rozvoja Sečoviec ako mestečka od začiatku 14. storočia. Trvalo však celé storočia, kým sa mestskosť Sečoviec všeobecne spoločensky udo­ mácnila v právnom či administratívnom zmysle a primeranom charakterizovaní Sečoviec ako mestečka.3242 Hospodárske výhody prosperujúceho mestečka si uvedomovali aj sečovskí šľachtici. Po ich žiadosti kráľ Žigm und v roku 1437 povolil konanie dvoch jarmokov v Sečov­ ciach a to na Martina a Žofiu, teda v dňoch 10. - 12. novembra a 14. - 16. m ája.3243 Na prelome 16. a 17. storočia sa tam konalo už päť jarmokov.3244 Remeselná výroba sa v mestečku Sečovce len skromne rozvinula. M iestni obuvníci m a­ li cech, ktorého artikuly sa zachovali z roku 1633. V roku 1642 sa do spoločného cechu zdru­ žili tamojší krajčíri a kožušníci.3245 V sečovskom chotári boli vhodné miesta pre pestovanie viniča. O produkčných v in i­ ciach sú doklady od 15. storočia, hoci vinice sa tam nepochybne nachádzali skôr.3246 Šľachtici tam dali zriadiť a udržiavať rybník, o ktorom sú doklady zo začiatku 15. storo­ čia.3247 O základných, pravidelných povinnostiach sečovských roľníckych dom ácností k ze­ mepánom na časti Drugetovcov sa konkrétne dozvedáme z urbára z roku 1601. Každá do­ mácnosť, hospodáriaca na celej usadlosti ročne platila daň 1 zlatý a 66 denárov; odovzdá­ vala košický gbel ovsa, dve kury, dva chleby či koláče. Všetci spolu jahňa na Veľkú noc a podľa m ožnosti aj vajíčka. Povinní boli vykúpiť stanovené množstvo zemepánskeho ví­ na. Len z viníc odovzdávali deviatok.3248 Podobné povinnosti vtedy vykonávali aj dom ác­ nosti na tzv. zemianskej časti Sečoviec. Hoci sa časť m užov a dom ácností v 14. - 16. storočí venovala remeslám a obchodu, tak­ mer každá domácnosť mala polia a roľníčila. Sečovské roľnícke domácnosti okrem richtá­ rovej zaplatili roku 1567 daň kráľovi od 10,5 porty. Pozemky pre šesť usadlostí ležali opus­ tené, tridsiatim trom domácnostiam v tom roku vyhoreli dom y a šesť dom ácností si stavalo nové, preto daň neplatili. V roku 1582 roľníkov zdanili od desiatich port. Sečovské sídlis­ ko malo v roku 1600 len tridsaťosem obývaných dom ov mešťanov. Pravda, boli tam aj šty­ ri kúrie m iestnych zemanov, m lyn, hostinec, kaštieľ a majerské stavby, napokon kostol, fa­ ra pre evanjelického kazateľa a kaplána.3249

3232 S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 8 6 , č . 8 8 6 . Po zri aj N a g y , C D H A I I , s. 4 5 2 - 4 5 5 , z r. 1329. A d a lé k o k X I X , 1913, s. 108 - 113 s c h y b n ý m r o k o m 13 2 0 . V ro k u 1355 s a m o tn í B o k šo v c i o h o d n o t ili S e č o v c e ako h la v n ý m a je to k p a n s tv a . N a g y , C D H A V I , s. 351 „ i n d ic ta ca p ita li p o s se ss io n e ip s o r u m Z e e c h " . P ravd a, v to m ča se u ž b o li m e s te č k o m . 3233 N a g y , C D H A III, s. 3 6 „ d e Z e c h " z r. 1333. Š O B A Prešov, U z U , Fa sc. L , n r. 3 „ d e g e n e r e B o x a " z r. 1339; nr. 6 „ d e Z e c h " z r. 1343. 3234 G é r e s i, N K I , s. 2 2 7 , 3 2 6 , 3 5 8 , 4 0 1 , 418. 3235 S O K A B ard e jo v, B a r d e jo v m a g . č . 2 4 „ G a llu s d e Z e e c h " z r. 1376. M O L , D L 8 4 3 0 2 z r. 1387. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1499, nr. 5 „ d e G a l z e c h " z r. 1499. 3236 M O L , D L 5 7 7 2 4 „ fo r t a lic iu m ... in Z e e c h " z r. 1459. S N A , H M Leles. k ., A . a . 1499, nr. 5 z r. 1499. Š O B A P re šo v D r u g e t H , i. č . 66 „ c u m c u r i i s ... n o b ilita r iis in ... o p p id o Z e e c h " z r. 1514; i. č . 91, s. 5 a n . z r. 1568. 3237 M O L , D L 6 7 0 9 2 „ i n o p id o Z e e c h , lo c o sedis n o stre iu d ic ia r ie " z r. 1482. B o rso d - A b a u j - Z e m p lé n m e g y e i L e v é ltá r, S á to r a lja u jh e ly . Z e m p lé n v m ., K ô z g y iile s i k ô n y v 1, s. 64 z r. 1568. 3238 M O L , D L 57718, 6 4 3 9 8 . Š O K A B ard e jo v, B a r d e jo v m a g . č . 8 0 5 , 815. C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 3 5 . G á c s o v á , A .: B o je M a t e ja I. p ro ti Já n o v i Jis k r o v i z B ra n d ýsa a b ra trík o m v r o k o c h 1458 - 1467. In : H is to r ic k ý č a so p is X X V , 1977, s. 192. 3239 M O L , D L 6 9 6 8 7 „ m a g n a m v ia m ... in v illa m Z e e c h " z r. 1224. N a g y , C D H A IV , s. 210 „ m a g n a m v ia m ... in v illa m Z e c h " z r. 1342. S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m lin ., n r. 73 „ v ia m d e Z e cs d u c it i n ... T e re b e s. M O L , D L 5 7 3 4 9 „a d m a g n a m v ia m q u e d u c it d e Z e e c h in P a la n k a m " z r. 1359 v sm ere na V ran o v. 3240 Š O B A P rešov, V é č e i S , M ie s t n y e le n c h , p ís m e n o S; O s o b n ý e le n c h , p ís m e n o B, z r. 1322. N a g y , C D H A

3241 N a g y , Z V I, s. 4 9 4 „ a c u tilita te f o r i ... in v illa Z e e c h " z r. 1336. M O L , D L 31296 „ q u in t a feria ... in Z e e c h v i d e l i c e t ... foris c o m p r o v in c ia lib u s " z r. 1360. G é re si, N K II, s. 84 „fe r ia q u in ta ... d ie b u s fori in Z e e c h " z r. 1424. 3242 S N A , H M L e le s, k ., A . a . 1414, nr, 50 „ o p id i Z e e c h " z r. 1414. 3243 N a g y , Z V V I I I , s. 612 „ n u n d i n a s lib eras se u fó r u m a n n u a le lib e r u m s in g u lis fe s tiv ita tib u s b ea ti M a r tin i e p i s c o p i ... a c b ea te S o p h ie v id u e " . 3244 M a r s in a , K u šík , U rb á re II, s. 21 „ N u n d in a e ... in a n n o q u in q u ie s " . 3245 A d a lé k o k X X , 1914, s. 79 - 80 (p u b lik o v a l D o n g ó G y . G .) . Š p ie sz , A .: R e m e s lo n a S lo v e n s k u v o b d o b í e x is te n c ie c e c h o v . B ra tisla va 1972, s. 101. 3246 R egister d e sia tk o v (časť p a tria ca jáger, b is k u p o v i) z r. 1492 - 1496. P ozri A d a lé k o k X V I , 1910, s. 19 2 2 ,1 0 9 - 112, 199 - 2 0 0 ; 17, 1911, s. 15 a n .

V I , s. 351 „ tr ib u t o in ip sa p o s se ss io n e Z e e c h e x ig i c o n s u e to " z r. 1355. Š O B A Prešov, D r u g e t H ,

3247 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1414, nr. 50.

i. č . 66 „tr ib u t o se u th e lo n io in ... o p p id o Z e e c h e x ig i s o lito " z r. 1514. Š O K A Prešov, P rešo v m a g .

3248 M a r s in a , K u šík , U rb á r e II, s. 19.

(b ez s ig n .) „ i n o p p id o ... Z e e c h ... th e lo n e is " z r. 1580. M a r s in a , K u šík , U rb á r e II, s. 21 z r. 1601.

3249 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 4 ,1 6 5 , 2 4 8 , 271 „ G a a lz e c h " .

ZEMPLÍN

SEDLISKÁ

Na prelome 16. a 17. storočia patrili Sečovce do skupiny m alých mestečiek v Zem plín­ skej župe. V 17. storočí meštianske dom ácnosti chudobneli, ubúdalo ich aj obývaných do­ mov. V roku 1610 zdanili mešťanov od troch a po požiari v roku 1635 len od 1,5 porty.3250Úpa­ dok mestečka pokračoval aj neskôr. V roku 1715 žilo v Sečovciach len štrnásť a v roku 1720 iba trinásť meštianskych do­ m ácností.3251 Blízko Sečoviec sa v stredoveku nachádzala aj dedina Petrusfalva, ktorá však za­ nikla.

Pravdepodobne už v 14. storočí bol v dedine kostol, avšak správa o ňom je až z roku 1429, kedy bol m úraný a mal aj vežu.3257 Katolícki farári v ňom pôsobili do druhej polovi­ ce 16. storočia. V 17. storočí, dokázateľne od roku 1601 do roku 1666 tam slúžili bohoslužby evanjelic­ kí, kalvínski i luteránski slovenskí kazatelia.3258 V roku 1441 zdanili tam ojších sedliakov daňou kráľovi tridsaťštyri zlatými, teda od trid­ siatich štyroch celých sedliackych usadlostí. Z toho je zrejmé, že vtedy tam hospodárilo okolo 40 sedliackych dom ácností. Neskôr sedliakov ubúdalo a schudobneli. V roku 1567 ich zdanili od siedm ich port. Pozemky pre štyri domácnosti (usadlosti) boli opustené, avšak štrnásť dom ácností bolo želiarskych a služobníckych. V roku 1582 sedliakov zdanili od 10,5 porty. V roku 1600 stálo v sídlisku dvadsaťdva obývaných poddanských domov, kostol, fa­ ra, škola.3259 Na prelome 16. a 17. storočia bola Polianka stredne veľkou dedinou s poddanským a far­ ským obyvateľstvom. V 17. storočí poddanské domácnosti postupne chudobneli, ubúdalo ich a zmenšoval sa aj počet obývaných domov. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu len od jednej, pol a osm iny porty. V roku 1635 iba od jednej a štvrť porty.3260 Polianka sa zm enila na m a­ lú dedinu. V roku 1715 v nej bývalo sedem, v roku 1720 len šesť poddanských dom ácností.3261

460

SEČOVSKÁ POLIANKA Sečovská Polianka leží v toplianskom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 130 m . Začiatkom 14. storočia vlastnil Polianku šľachtic Peter syn Petena ako majetkovú sú­ časť sečovského panstva. V roku 1306 však Peter daroval časť polianskeho majetku svojmu vazalovi Abrahám ovi, synovi Kucha. Pri tej príležitosti vznikla najstaršia zachovaná správa o Polianke.3252 Druhý rovnako starý doklad o nej je v listine o darovaní višňovského m a­ jetku, susediaceho s chotárom Polianky.3253 Z obsahu oboch listín je zrejmé, že polianske sídlisko, dedina s ustáleným chotárnym územ ím , jestvovala pred 14. storočím. Do písom ností ju zapisovali vo viacerých pravopisných obm enách pôvodného názvu, ktorý je totožný so slovenským slovom p o lian ka, teda menšia poľana, územie roľnícky ob­ hospodarované obyvateľmi staršej blízkej dediny. Takou boli Božčice, prípadne Parchovany. Z toho vyplýva, že Polianku založili obyvatelia Božčíc alebo Parchovian pred 14., m ož­ no už pred 11. storočím. Dedina Polianka patrila aj po roku 1306 šľachticovi Petrovi. Ten sa však priečil politic­ kým zámerom kráľa, za čo mu Karol Róbert skonfiškoval sečovské panstvo a roku 1321 aj s Poliankou daroval šľachticom z rodu Bokša. O d deľby panstva v roku 1322 Polianku vlast­ nila vetva rodu z Čopu ešte aj v 17. storočí.3254 O d poslednej tretiny 16. storočia do konca 17. storočia časť Polianky patrila Drugetovcom ako súčasť panstva Sečovce. Poliankou tiahla trasa krajinskej cesty medzi Sečovcami a Vranovom .3255 V polianskom chotári sa nachádzali vinice, o ktorých sú doklady od roku 1429.3256

SEDLISKÁ Sedliská ležia v údolí pravého prítoku strednej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 160 m . Šľachtici z Rozhanoviec, vlastníci panstva Čičava, v roku 1323 dali svojim podriadeným zemanom z Geče majetok Slovenskej Kajne, ktorý susedil s chotárom Sedlísk.3262 Sedliské polia a chotár jednoznačne svedčia o tom, že dedina jestvovala dlhšie pred rokom 1323. V písom nostiach zo 14. - 16. storočia vyskytujú sa pravidelne pod názvom Zedlichke, ktorý bol maďarizovaným tvarom pôvodného nárečového slovenského názvu Sedliská, pri­ spôsobenom maďarskému jazyku. Je zrejmé, že slovenský názov, koreniaci v slove sedlo vy­ jadril skutočnosť, že tu dávnejšie „sedelo", teda bývalo slovenské obyvateľstvo. Napokon hlásky -dl v názve nezvratné svedčia o slovenskom , resp. západoslovenskom pôvode jeho pôvodných obyvateľov.3263 Zemepisná poloha dediny, obsah listiny z roku 1323, ale najm ä pôvodný názov Sedlísk vedú k názoru, že tamojšie sídlisko patrilo k najstarším slovienskym sídliskám v blízkom okolí, jestvujúcim pred 11. storočím.

3250 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 13; A 2 6 7 7 , s. 3 9 9 „ O p p i d u m G a a ls z e c z " . 3251 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184. 3252 S e d lá k , R D S1 1 , s. 2 0 0 , č . 4 3 3 „ p o s s e s s io n e m s u a m p o p u lo s a m , P o la n k a v o c a t a m " .

3257 T a m ž e , „e c c le s ia m la p id e a m c u m p u g n a c u lo " .

3253 T a m ž e , s. 2 0 0 , č . 4 3 2 „ a d m e tá m terre P a la n k a " .

3258 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 134. H ô r k , S á ro s, s. 2 9 0 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 128.

3254 T a m ž e , II, s . 2 8 4 , č . 6 2 4 „P a ly a n k a " z r. 1321; s. 3 8 6 , č . 8 8 6 , „ P o ln u k " z r. 13 2 2 . N a g y , C D H A V I, s. 351 „P o ly a n k a " z r. 13 5 5 . N a g y , N S z II, s. 27 9 „P a ly a n k a " z r. 1429. 3255 N a g y , Z V III, s. 162 „a d m a g n a m v ia m d e Z e e c h in P a la n k a m " z r. 1359; IV , s. 8 2 „ i n ... V ilia m P o ly a n k a " z r. 1398. 3256 N a g y , N S z II, s. 2 7 9 „ i n p o s s e s s io n e P a ly a n k a ... tres v in e a s " .

461

3259 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 0 , 165, 247 „P o ly a n k a " , „ P o lia n k a " . 3260 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 12; A 2 6 7 7 , s. 39 8 . 3261 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 8 . 3262 M O L , D L 1028 9 3 „ a d terram Z y d lic k e " . 3263 V arsik, O s íd le n ie III, s. 274, 4 9 8 , 513, 52 4 .

ZEMPLÍN

SEMJÉN

Sedliská v 14. - 17. storočí nepretržite patrili k panstvu Čičava, neskôr Vranov.3264 Začiatkom druhej polovice 15. storočia tam hospodárilo okolo jedenásť sedliackych do­ mácností, z ktorých sa niektoré odsťahovali. V roku 1493 hospodárilo deväť domácností. Pozemky po dvoch odsťahovaných sedliackych dom ácnostiach boli opustené.3265 Začiatkom 16. storočia sa tam usadili noví obyvatelia so šoltýsom. V roku 1550 okrem rodiny šoltýsa hospodárilo aj osemnásť sedliackych dom ácností.3266 V druhej polovici 16. storočia sa niekoľko sedliackych domácností opäť odsťahovalo, prípadne upadlo medzi že­ liarov. V roku 1600 malo sídlisko štrnásť obývaných poddanských dom ov a dom šoltýsa.3267 Na prelome 16. a 17. storočia boli Sedliská stredne veľkou dedinou s prevažne poddan­ ským, ale aj farským obyvateľstvom. V Sedliskách zaiste jestvoval kostol pred 17. storočím, čo môže upresniť len archeolo­ gický výskum . O m úranom kostole sú písomné správy od 17. storočia. V 17. storočí a za­ čiatkom 18. storočia v ňom pôsobili evanjelickí kazatelia.3268 Sedlištianske dom ácnosti boli v rokoch 1567, 1582, 1610 a 1635 zdanené daňou kráľo­ vi postupne od 4,5, 4, 1,5 a 0,5 porty.3269 Vývoj zdanenia odrážal skutočnosť, že územ ný rozsah sedliakmi obhospodarovaných pozemkov ako aj počet ich dom ácností mierne kle­ sal. K prudkému poklesu došlo začiatkom 17. storočia a hospodársky aj sociálny úpadok sedliakov pokračoval aj v prvej polovici 17. storočia. Schudobnení sedliaci sociálne upadli medzi želiarov. V roku 1567 boli tri želiarske domácnosti. V roku 1610 a 1635 želiarov po­ stupne zdanili od 0, 75 a 0,12 porty. V prvej polovici 17. storočia sa zmenšoval aj rozsah že­ liarmi obhospodarovaných pozemkov a zaiste aj počet želiarskych dom ácností, z ktorých niektoré upadli medzi podželiarov. Okolo roku 1635 rozsah pozemkov obhospodarova­ ných sedliakmi a želiarmi bol takmer rovnaký, pričom spolu nedosahoval ani rozsah celej sedliackej usadlosti. Svedčí to o chudobe a úpadku vtedajších poddaných. Podľa urbára z roku 1585 šoltýs bol povinný chovať pre zemepánov lovného krahulca, alebo im ročne zaplatiť dvadsaťpäť denárov. Sedliacke domácnosti platili zemepánom spo­ ločne ročnú daň dvadsať zlatých, odovzdávali vola, jeden a pol gbela konopného semena a pintu masla, napokon odkupovali desať gbelov zemepánskej pšenice za desať zlatých, pravda, víno spoločne so sedliakmi z Hencoviec a Majeroviec. Okrem toho od každej celej sedliackej usadlosti odovzdávali kuru, pol husi, gbel chmeľu a dvadsaťpäť hlávok kapusty. M ali však aj robotnú povinnosť: okopávať panské vinice v tunajšom chotári, obrať a spra­ covať hrozno.3270 Podobné povinnosti m ali sedliaci pred 16. ale aj v 17. storočí. V 16. - 17. storočí boli v tunajšom chotári zemepánske vinice.3271

Začiatkom 17. storočia poddanských obyvateľov, domácností a dom ov pribúdalo. V ro­ ku 1623 žilo v Sedliskách dvadsaťštyri poddanských domácností. Jedna sedliacka hospo­ dárila na celej usadlosti, štrnásť na polovičných a šesť na štvrtinových sedliackych usad­ lostiach; päť dom ácností bolo želiarskych.3272 Po schudobnení a sociálnom úpadku sedliakov v druhej polovici 17. a začiatkom 18. sto­ ročia poddanských obyvateľov ubúdalo, dedina sa zmenšovala. Na prelome 17. a 18. storo­ čia boli Sedliská m alou dedinou. V roku 1715 m ali len šesť, v roku 1720 už osem poddan­ ských dom ácností.3273 Blízko Sedlísk sa v stredoveku nachádzala aj dedina Vreškovce, ktorá však zanikla.

462

463

SEMJÉN (M) Semjén leží vo východnej časti Medzibodrožia. Pri dedine sa našli zvyšky staromaďarského pohrebiska, funkčného m ožno koncom 9., zaiste však v 10. storočí.3274 Najstarší doklad o tejto dedine je v listine kráľa Bela IV. z roku 1258 o darovaní a ohra­ ničení chotára dediny Rozvágy, ktorý sa dotýkal aj poľa dediny Sem jén.3275 Názov dediny v 13. - 17. storočí písali pravidelne v tvare Semyen, čo bola maďarizovaná podoba staršieho slovenského názvu Šemjany,3276 koreniaceho v osobnom m ene Šemjan. Nárečový slovenský názov Šemjani > Šemjany poznáme zo zápisu z konca 18. storo­ čia.3277 Vzťah nositeľa mena Šemjan k sídlisku a obyvateľom bol nepochybne rodový. Ak by bol neskorší, teda zemiansky z prvej polovice 13. storočia, zaiste by vznikol maďarský názov s časťou -falva či -telek a pod., čo sa však nestalo. Na základe uvedených skutočností m ožno usúdiť, že sídlisko Šem jani jestvovalo aj pred 11. storočím. Nepochybne v 10. storočí sa pri ňom usadili maďarskí obyvatelia, ktorí si osvo­ jili vtedajší názov staršieho slovienskeho sídliska. Nezachovala sa listina o kráľovom darovaní tejto dediny šľachticom, avšak do roku 1280 boli jej zem epánm i Matej a Ratold synovia Rolanda. Tí ju v roku 1280 vým enou dali šľach­ ticom z rodu Bokša.3278 V 15. storočí patrila šľachticom z Pavloviec, v 16. storočí bola m a­ jetkovou súčasťou panstva Sárospatak.3279

3272 M O L , K a m a r a , U et C , Fasc. 6 2 , nr. 54 , fo l. 10 „ Z e d lic h k e " . 3264 M O L , D L 5191 „ v illis ... Z e d lic h k e " z r. 13 6 3 . M á ly u s z , Z s O

II

- 2 , s. 3 8 0 , č . 7730 „S e d ly c h k e "

z r. 1410. M O L , D L 74759 „ Z e d lic z k e " z r. 1519. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 74; i. č . 5 9 0 , č . 1 - 6 z r. 1621 - 1693 „S z e d lic z k e " . 3265 M O L , D L 19963 „ i n p o s se ss io n e Z e lle c h d e n o v e m s e ssio n ib u s p o p u lo s is et d u a b u s d esertis, d u as p o p u l o s a s ... G e o r g iu s B e h a y ... G y u r a Z a lo g o w y c z " . 3246 S O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 17 „Z e d lic h k e " . 3267 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 4 5 . 3268 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 137 z r. 1622. H ô r k , Sá ro s, s. 2 9 2 z r. 1666. A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „ S z e d lic z e ( te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 128. 3269 M O L , E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 5 ,1 7 0 , 3 9 7 ; A 2 6 7 8 , s. 16 „ S e d lic h k e " . 3270 A d a lé k o k I X , 190 4 , s. 3 0 0 „Z e d liz k e " . 3271 U lič n á , R o z š ír e n ie , s. 146.

3273 M a g y a r o r s z á g , s . 1 8 2 ,1 8 8 . 3274 V o lf, H is to ir e , p o zr i p r ilo ž e n ú m a p k u . 3275 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lin . nr. 52 „te rre v ille S e m e in " . P o ro v n a j M a r s in a , C D S 1 , II, s. 418, č . 6 0 3 , k d e c h ý b a m e tá c ia . 3276 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 518; II, s. 50 3 . 3277 K o r a b in sk y , G e o g r a p h is c h , s. 6 6 0 , „ S c h e m jé n , Š e m ja n i" . Pozri aj v d r u h o m registri n a k o n c i k n ih y „ S s e m ja n i" . 3278 A d a lé k o k X I X , 1913, s. 106 „ p o s s e s s io n e s ... S e m jé n " p u b lik o v a l G y . D o n g ó . P o zri aj N a g y , C D H A I I , s. 101 „ S e m y e n " z r. 1323. N a g y , Z V III, s. 267 „ S e m y e n " z r. 1364. M O L , D L 6 0 2 7 „ S e m y e n " z r. 1372. 3279 M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 2715 „ S e m y e n " z r. 1403. M O L , D L 71987 „ S e m p y e n " z r. 1453. P o zri aj n a s l. pozn ám ky.

465

ZEMPLÍN

SEREDNE

V dedine jestvoval kostol zaiste pred 14. storočím, avšak písomné správy o ňom sa za­ chovali od 14. storočia. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár M ikuláš. Kos­ tol bol v stredoveku zasvätený Sv. M argite.3280 Katolícki farári v ňom účinkovali do druhej polovice 16. storočia. O d 17. storočia bol tamojší kostol filiálnym kostolom evanjelickej reformovanej farnosti Ricse.3281 Semjénske sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od dvoch port. Tri želiarske dom ácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 2,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných sedemnásť poddanských dom ov.3282 Patril k nem u aj kostol, vtedy však bez vlastného kazateľa. Na prelome 16. a 17. storočia bol Semjén stredne veľkou dedinou len s poddanskými obyvateľmi. V 17. storočí obyvateľov ubúdalo a chudobneli. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od jednej a štvrť porty, v roku 1635 od jednej porty.3283 V roku 1715 tam žili len dve a v roku 1720 už štyri sedliacke dom ácnosti.3284

Názov dediny nemá taký jazykový prvok, ktorý by svedčil o tom , že sídlisko založil šol­ týs. Predpokladáme teda, že je staršieho pôvodu, avšak zostáva nejasný.3290Uvedené skutoč­ nosti a predpoklady vedú k názoru, že dedina jestvovala už pred 14. storočím a šoltýs s roľ­ níckym i usadlíkm i ju v 14. storočí zväčšili, prípadne sídlisko založili na mieste so starším chotárnym názvom , ktorý sa stal od 14. storočia názvom dediny.

464

SENCE Ku hradnému panstvu Čičava, resp. Skrabské patrila v 14. - 16. storočí dedina či osada s takým alebo blízkym názvom .3285 V roku 1493 tam hospodárila jedna sedliacka domácnosť a pozemky pre tri usadlosti bo­ li opustené.3286 V roku 1550 v sídlisku okrem dom ácnosti šoltýsa žila jedna sedliacka dom ác­ nosť.3287 Z uvedených správ a skutočností je isté, že v 16. storočí v sídlisku býval šoltýs s ro­ dinou, a že v rokoch 1493 a 1550 tam m ohlo hospodáriť najviac päť poddanských do­ m ácností. V roku 1582 m iestnu sedliacku dom ácnosť zdanili od štvrť porty.3288 O kolo ro­ ku 1600 pravdepodobne tam stálo obydlie šoltýsa, ale ani jeden obývaný poddanský dom . Zemepisnú polohu tejto malej dediny či osady nem ožno z uvedených správ presne zis­ tiť. Nepochybné však je, že sa nachádzala v doline Tople, medzi dedinami panstva Skrab­ ské od Vyšného Žipova po Grodzín.3289

SEREDNE O dedine s takým nárečovým názvom jestvujú doklady len z rokov 1546 a 1548.3291 Z ich obsahu je zrejmé, že vtedy miestne sídlisko jestvovalo, pričom ho m ožno predpokladať po­ čas väčšiny prvej polovice 16. storočia. V roku 1546 v ňom žili dve šoltýske rodiny, sedem zdanených sedliackych a päť nezdanených domácností. Začiatkom druhej polovice 16. storočia sídlisko zaniklo, prípadne splynulo s blízkou de­ dinou a zanikol jeho pôvodný názov. Dedina Seredné bola majetkovou súčasťou panstva H um enné a vo vlastníctve šľachti­ cov Drugetovcov. Nachádzala sa v severnej časti onoho panstva.

SIRNÍK Sirník leží vo Východoslovenskej nížine, na nive Ondavy, v nadmorskej výške okolo 125 m. Pri Sirníku sa našli zlom ky slovienskych nádob z 8. až 9., aj z 9. až 10. storočia, tiež ke­ ramiky, pochádzajúcej z 11. - 12. storočia.3292 Prvá správa o dedine sa zachovala v listine o majetkoch kláštora v Zaste, napísanej oko­ lo roku 1067. Sirník vtedy i neskôr patril onom u kláštoru.3293 Druhý doklad je v zápise z roku 1219 v tzv. Varadínskom registri o tom , že poddaní i hradníci z viacerých dedín, tiež zo Sirníka,3294 spustošili dedinu, patriacu kláštoru krížovníkov v hontianskom Širáku. V stredoveku i novoveku ju zapisovali vo viacerých maďarizovaných obm enách pôvod­ ného názvu Sírnik.3295 Na základe archeologických a písom ných prameňov je zrejmé, že dedina jestvovala od 8. storočia a patrila k najstarším slovienskym sídliskám v okolí.

3280 M V H , I - 1, s. 2 5 1 , 3 2 3 , 3 3 2 , 3 4 5 , 361 „ N ic o la u s sa cerd o s e cc le sie S a n c te M a r g a r e th e d e S e m ie n " , „ N ic o la u s d e S e m y e n " , „d e S e m ia n " . 3281 T ô r té n e lm i T ár 7, 1906, s. 9 6 .

3290 O s ta r o b y lo m p ô v o d e b líz k y c h n á z v o v S e n č a a S e n c e p o z r i S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 47 3 .

3282 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 ,1 9 3 , 2 4 2 „ S e m y e n " , „ Z e m i e n " .

3291 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 9 u v á d z a sú p is p o r t z r o k u 1546, k to ré h o m ik r o film sa n á m n e p o d a r ilo zistiť.

3283 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 8 ; A 2 6 7 7 , s. 419 „ S z e m ie n " .

SN A , H M

3284 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187.

H o s to v ic a m i a S n i n o u .

3285 M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n ib u s se u v illis ... S a n c h e " z r. 1363; 5 9 9 9 „ Z y n c h e " z r. 1372; 9672 „ Z e n c h e " z r. 1410; 1 7 2 0 9 „ S e n c z e e " z r. 1471; 17620 „ Z e n c z " z r. 1474. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1499, nr. 16 „ Z e n t h e " z r. 1499. Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 70 „ Z e n k e " z r. 1519. 3288 M O L , D L 1 9 9 6 3 „ i n v illa Z e n c z e " . 3287 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 15 „ S y n c z e " . 3288 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 170 „ Z e n k a " . 3289 C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 6 2 jej z e m e p is n ú p o lo h u n e z is til.

L e le s. k ., A . a. 1548, Fa sc. 8, nr. 4 4 „p o s s e s s io n ib u s ... Z e r e d n y e " v p o r a d í m e d z i

3292 B u d in s k ý - K r íčk a , A r c h e o lo g ic k é , In : A V A N S v r. 1977. N itr a 1978, s. 4 6 ; A V A N S v r. 1978. N itr a 1979, s. 55; A V A N S v r. 1980. N itr a 1981, s. 42; A V A N S v r. 1982. N itr a 1983, s. 61. 3293 V m e tá c ii c h o tá r a s ú v ŕ š k y so s lo v e n s k ý m i n á z v a m i B ran k a a B o jtín . W e n z e l, C D A C I , s. 2 5 „ S c y r n ik m a r c h ia i n c i p i t ... d e t u m u lo B ra n k a ... ad t u m u lu m B o y t y n " . 3294 K a r á cs o n y i, R V , s. 2 2 6 - 22 7 , č. 2 0 2 „ v illa n i ( d e ) ... Z u r n o k " . V zá tv o r k á ch d o p ln il

F. U.

M a r s in a ,

C D S 1 1 , s. 182 a n . te x t n e u v ie d o l. 3295 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I , s. 4 9 9 , 50 7 , 532;

II,

s. 4 8 2 . Pozri aj V a rsik , O s íd le n ie

III, s.

483, 484.

46 6

ZEMPLÍN

SKRABSKÉ

O d 11. storočia, m ožno ešte v 13. storočí patrila dedina kláštoru v Zaste, prípadne inej cirkevnej inštitúcii. Zaiste už v 14., dokázateľne v 15. a 16. storočí šľachticom z Cejkova a Šóšovcom a v druhej polovici 16. storočia zemanom z Raškoviec a iným .3296 Prípadné jestvovanie kostola v Sirníku v stredoveku m ožno zistiť len archeologickým vý­ skumom. Z písom ných správ vyplýva, že kostol dokázateľne jestvoval koncom 16. storočia. O d konca 16. storočia v ňom pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia z farského kos­ tola v Brekove. Len prechodne a to v polovici 17. storočia mal kostol samostatného kaza­ teľa.3297 K dedine patril m lyn aj rybníky.3298 Tamojší sedliaci v roku 1441 zaplatili kráľovi daň jedenásť zlatých.3299 Neskôr časť sed­ liakov užívané pozem ky zanechala a upadla medzi želiarov. V roku 1567 zdanili sedliakov od 2,5 porty. Pozemky dvoch usadlostí ležali opustené, avšak štyri dom ácnosti boli želiar­ ske. V roku 1582 sedliakov zdanili od troch port. V roku 1600 bolo v sídlisku jedenásť obý­ vaných poddanských dom ov.3300 Na prelome 16. a 17. storočia bol Sirník m alou, resp. stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. Aj v 17. storočí poddanské domácnosti postupne chudobneli. V roku 1610 boli tunajší sedliaci aj želiari zdanení spolu od štvrtiny a osm iny porty, v roku 1635 už len želiari od os­ m iny porty.3301 V roku 1715 žilo v Sirníku osem a v roku 1720 desať poddanských dom ácností.3302

Názov M onyoros bol maďarskou podobou názvu sídliska, ktoré založili a obývali vý­ robcovia šperkov v službách uhorských kráľov. Slováci ich pomenúvali M oňar, M oňári.3306 O nen názov zachytil to, že tamojšie sídlisko založili a obývali špecializovaní šperkári v 11. - 12. storočí, pokiaľ uhorský kráľ dedinu nedaroval šľachticom, teda približne do po­ lovice 13. storočia. Následný maďarský názov Mogyoros vznikol hláskovým prispôsobením názvu do po­ doby Mogyoros, čo bolo vtedy významovo zrozumiteľné (mogyor = lieska), avšak ne­ náležité. Z vývinu pom enovania a vzťahu názvov je zrejmé, že najstarším bol názov Skrapské, avšak jeho etym ológia je nejasná. Skrabské bolo majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava nepochybne už v 13. sto­ ročí. Súčasťou toho panstva, resp. panstva Vranov zostalo aj v 14. storočí. V 15. - 16. storo­ čí bolo strediskovou dedinou panstva, ktoré dostalo pomenovanie od jej názvu. O d 13. do začiatku 16. storočia boli jeho zemepánmi šľachtici z Rozhanoviec, v 16. storočí Bátoriov-

SKRABSKÉ Skrabské leží v doline Tople, v nadmorskej výške okolo 159 m . Názov Skrapské, Skrabské sa úradne používa až od 19. storočia.3303 Pri Skrabskom sa nachádzajú zvyšky rozsiahleho slovienskeho sídliska z 8. a 9. storo­ čia.3304 Najstaršia písom ná správa o dedine sa zachovala v listine z roku 1321. Listina vznikla v súvislosti so zálohovaním niektorých územ ných majetkov hradného panstva Čičava, pričom časťou zálohu bolo aj Skrabské.3305 Od 14. a 15. storočia zapisovali túto dedinu pod názvom Monorous, Monyoros, od 16. a 17. storočia aj pod názvom Mogyoros, v 18. storočí Mogyoróschka, v 19. storočí aj Skrapské.

3296 M O L , D L 5 7400 „ Z y w r n e g h " z r. 1405; 5 7 5 5 9 „ Z e r n y e g h " z r. 1423; 72129 „ Z y w e n e g " z r. 1510. S N A ,

467

c j 3307

V dedine bol katolícky kostol nepochybne už v stredoveku, ale správy o ňom sa zacho­ vali od konca 15. storočia. Z listiny z roku 1491 sa dozvedáme, že vtedajšou patrónkou kos­ tola bola Panna M ária.3308 V tam ojšom kostole od konca 16. storočia, dokázateľne od roku 1589 pôsobili evanjelickí kazatelia. Evanjelická a. v. farnosť Skrabské jestvovala ešte začiat­ kom 18. storočia.3309 Neskôr zanikla a v kostole opäť vysluhovali bohoslužby rímskokato­ lícki farári. Zo súpisu poddaných z roku 1550 m ožno zistiť, že vtedy v dedine hospodárilo štrnásť sedliackych dom ácností.3310 V roku 1567 boli sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené od 2,5 porty. Jedna domácnosť daň neplatila, lebo si stavala dom . Daň kráľovi neplatili ani tri želiarske do­ mácnosti. V roku 1582 sedliakov zdanili od troch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obýva­ ných pätnásť poddanských domov. Pravda, stál tam aj kostol, fara, škola, ale aj hrad s m a­ jerskými stavbami.3311 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Skrabské stredne veľkou dedinou s poddanským, far­ ským i hradným (šľachtickým) obyvateľstvom. Nebolo síce najväčšou dedinou ani v okolí ani na skrabskom panstve, ale najdôležitejšou a so špecifickou spoločenskou skladbou oby­ vateľstva. Začiatkom 17. storočia postupne poddanských domácností a dom ov ubúdalo, sčasti po odsťahovaní sa obyvateľov, sčasti zaiste po náhlom vymretí. V dôsledku toho v roku 1623 žilo v Skrabskom dvanásť poddanských domácností. Jedna, vtedy richtárova hospodárila

H M L e le s. k ., A . a. 1525, nr. 6 8 „ Z w m y e g h " z r. 1525. 3297 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 125 - 126, 136. 3298 M O L , D L 57678 „ I n v illa Z w r n y h e g h " z r. 1438. 3299 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ Z y m i k " . 3300 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 17, 167, 2 4 4 „ Z y u r n u g " , „ Z u r n y e g h " , „ Z w r n ie g h " .

3306 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 3 4 9 - 3 5 0 . 3307 N a g y , C D H A III, s. 101 - 102 „ M o n y o r o u s " z r. 1334; s. 2 4 4 „ M o n o r o u s " z r. 1336. M O L , D L 5191 „ v illis ... M o n y o r o s „ z r. 1363; 9 6 7 2 „ M o n y o r o s " z r. 1410; 747 59 „ M o g y o r o s ... M o g y o r o s p a ta k a " z r. 1519. P o zri aj n a s l. p o u n á m k y .

3301 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 9; A 2 6 7 7 , s. 4 0 0 .

3308 M O L , D L 6 4 4 8 2 „ i n e cc le sia b ea te M á r ie v ir g in is in M o n y o r o s " .

3302 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

3309 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 137. M O L , K a m a ra , A 2677, s, 267 „ M o g y o r o s , c o n c io n a t o r " z r. 1601. H ô r k ,

3303 M a jt á n , N á z v y , s. 376.

Sá ro s, s. 2 9 1 , 3 0 6 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „M a g y a r a s k a (te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m "

3304 B u d in s k ý - K r íč k a , V .: S lo v a n s k é síd lisk o v S k r a b s k o m . In : A V A N S v r. 1974. N itr a 1975, s. 3 3 . Pozri aj p r ís p e v k y m e n o v a n é h o A V A N S v r. 1976, s. 72 - 73; 1979, s. 4 6 ; 1980, s. 4 2 . 3305 S e d lá k , R D S 1 II, s. 2 9 4 ,

č.

64 8 „ c u m ... terris ... M o n o r o u s " .

z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 128. 3310 S o

b a

P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 14 „ M o n y e r o s " .

3311 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 3 , 169, 2 4 7 , 267 „ M o n y o r o s " , „ M o g y o r o s " .

ZEMPLÍN

SLIEPKOVCE

na celej usadlosti, dve na polovičných, tri na štvrtinových usadlostiach, napokon šesť že­ liarskych dom ácností. Zem epánom platili daň a odovzdávali dávky roľníckych naturálií.3312 V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili vtedajších sedlia­ kov a želiarov spolu od trištvrte porty a v roku 1635 iba od pol porty.3313 V roku 1715 žilo v Skrabskom deväť a v roku 1720 jedenásť sedliackych dom ácností.3314 Na vhodnom mieste v tam ojšom chotári boli vinice, o ktorých sú doklady zo 17. sto­ ročia.3315 Šľachtici z Rozhanoviec dali pravdepodobne v polovici 15. storočia postaviť v Skrab­ skom kaštieľ, ktorý po stavebných úpravách a opevnení spĺňal funkciu hrádku. Písomné doklady o ňom sú od roku 1463.3316 Hrad slúžil zemepánom ako ich príležitostné sídlo a spravoval ho nim i poverený kastelán. Ku hradném u panstvu Skrabské okrem dediny Skrabské patrili v 15. - 17. storočí oko­ lité dediny H lin n é, Čierne, polovica Bystrého a Herm anoviec, Žipov, Petkovce, Remeniny, M atiaška, Vavrinec, Detrík, Grodzin, Prosačov, Ďurďoš, Kobylnice, M ičakovce, Lom ­ n é.3317 Na mieste spustnutého hradu postavili v roku 1753 terajší rím skokatolícky kos­ to l.3318

V Slavkovciach jestvoval kostol zaiste pred 17. storočím, avšak písom ne je doložiteľný od 17. storočia. O d začiatku 17. storočia v ňom pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia z farského kostola v Drahňove.3322 Slavkovské sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od deviatich port. Pozemky pre tri sedliacke domácnosti boli opustené. Jedna domácnosť si stavala dom a desať dom ácností želiarov daň neplatilo. V roku 1582 sedliakov zdanili od ôsm ich port. Sídlisko m alo v roku 1600 devätnásť obývaných poddanských dom ov.3323 Na prelome 16. a 17. storočia boli Slavkovce stredne veľkou dedinou s tradične pod­ danským obyvateľstvom. Začiatkom 17. storočia slavkovské sedliacke domácnosti podstatne schudobneli, čo sa výrazne prejavilo aj v znížení ich zdaňovania. V roku 1610 zdanili nielen sedliakov, ale aj želiarov spolu od vyše 1,25 porty, v roku 1635 iba od štvrť a osm iny porty.3324 S úpadkom sedliakov súviselo ubúdanie poddanského obyvateľstva aj počtu dom ov v sídlisku. Na prelome 17. a 18. storočia boli Slavkovce malou dedinou. Ešte aj v rokoch 1715 a 1720 v nich žilo len po šesť sedliackych dom ácností.3325

468

469

SLIEPKOVCE SLAVKOVCE Slavkovce ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, na vale Laborca, v nadmorskej výš­ ke okolo 103 m . V 13. storočí žil šľachtic Slavko, ktorého syn a vnuk vlastnili, resp. snažili sa nadobud­ núť majetky Oborína a Veľkých Raškoviec.3319Je pravdepodobné, že onen Slavko bol oko­ lo polovice 13. storočia prvým zemianskym vlastníkom územ ného majetku a zakladateľom sídliska, ktoré dostalo názov Slavkovce. Prvá správa o dedine Slavkovce je v listine z roku 1322 o vymedzení chotárnej hranice medzi majetkom Drahňova a Slavkoviec.3320 V 14. až 16. storočí boli Slavkovce majetkom šľachticov, ktorí vlastnili panstvo Pozdišovce.3321

33.2 M O L , K a m a ra , U et C , Fa sc. 6 2 , nr. 5 4 , fo l. 12 „ M o g y o r o s " . 33.3 M O L , K a m a ra , S 2 6 7 8 , s. 17; A 2 6 7 7 , s. 39 5 „ M o g i o r o s " . 3314 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

Sliepkovce ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, na vale Laborca, v nadmorskej výške okolo 105 m. Prvý doklad o dedine je v listine z roku 1314 o deľbe majetkov šľachticov z Budkoviec, ktorým patrili aj Sliepkovce.3326 V 14. storočí ich zapisovali v tvare Zelepke, od 15. storočia Zelepka, čo boli maďarizované názvy staršieho slovenského názvu Slepka, z ktorého sa vyvinul mladší názov Slepkovce. Názov nem á také časti či prvky, ktoré by naznačovali, že sídlisko aj názov vznikli v 13. storočí, napr. z iniciatívy zemianskeho vlastníka majetku a sídliska. Na základe toho m ož­ no predpokladať, že sídlisko jestvovalo už pred 13. storočím. V 14 až 17. storočí Sliepkovce nepretržite patrili šľachticom z Budkoviec.3327 V roku 1567 sliepkovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanili daňou kráľovi od 2,5 porty. Dve dom ácnosti si vtedy stavali nové domy, preto daň neplatili, ako aj tri do­ mácnosti želiarov. V roku 1582 zdanili sedliakov od dvoch port. Sídlisko m alo v roku 1600 sedem obývaných poddanských dom ov.3328 Na prelome 16. a 17. storočia boli Sliepkovce malou dedinou len s poddanským obyva­ teľstvom.

3315 S O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 5 77, s. 62 „In tr o itu s v in o r u m ... in ... M o n io r o c z " z r. 1620. 3316 C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 3 4 u v ie d o l d o k la d „ fo r t a lic iu m M o e n y o r o s " z r. 1463. M O L , D L 17417 „ c a s t e l l i ... M o n y o r o s " z r. 1473. S N A , H M S p iš . k a p ., S c r in . IX , M is c e lla n e a e F. 3 , n r . 6 „c a s tr u m M o n y o r o s " z r. 1481. M O L , D L 19043 „c a s te lla n o ... in castro ... M o n y o r o s " z r. 1485. 3317 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 70 „c a s tr u m ... M o g y o r o s c u m p o s s e s s io n ib u s " ; č . 576, fo l. 11 „P e r tin e n tia e M o n y o r o s " z r. 1519 a 1550. 3318 S ú p is 3 , s. 111. 3319 G é r e s i, N K I , s. 2 8 „ filiu s Z a lo u c h " z r. 13 0 0 . N a g y , C D H A I I I , s. 379 „ Z a lo u c h " z r. 1337. 3320 S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 8 3 , č . 87 9 „p o s s e s s io n e s Z o lo u k " . 3321 M O L , D L 6 6 8 2 8 „ Z a la u k " z r. 1375. N a g y , N S z II, s. 34 „ Z a lo w k " z r. 1403. M O L , D L 15569, 17716 ..Z a lo k " z r. 1461 a 1475.

3322Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 124. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 129. 3323M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 31, 176, 251 „ Z a lo k " . 3324T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 51; A 26 7 7 , s. 417. 3325M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 8 . 3326S e d lá k , R D S1 1 , s. 513, č . 2 0 8 „p o s s e s s io n e s ... Z e le p k e " . 3327M O L , D L 6 4 0 2 5 „p o s s e s s io n e s ... Z e le p k e " z r. 1345; „S c e le p k a " z r. 1411; 67147 „Z e le p k a " z r. 1498.

3328M O L ,

K a m a r a , A 26 7 7 , s. 32 , 176, 2 5 3 „Z e le p k a " .

67141 „ v illa Z e le p k a " z r. 1 366; 6 6 8 6 2

ZEMPLÍN

SLOVENSKÁ KAJŇA

V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vte­ dajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od štvrť a osm iny porty, v roku 1635 sedlia­ kov nebolo a želiarov zdanili od osm iny porty.3329 Po úpadku sedliakov nasledovalo znižovanie počtu obyvateľov po vysťahovaní sa či vy­ mieraní, ako aj znižovanie počtu dom ov v sídlisku, ktoré postupne spustlo. Začiatkom 18. storočia dedina Sliepkovce nejestvovala, ba ani v rokoch 1715 a 1720.

V Silváši bol kostol, o ktorom sú písomné doklady od tridsiatych rokov 14. storočia, ke­ dy v ňom postupne pôsobili farári Ján a M ikuláš.3335 Rímskokatolícki farári v ňom pôsobi­ li do druhej polovice 16. storočia. Dokázateľne od roku 1579 v silvášskom kostole slúžili bohoslužby evanjelickí reformo­ vaní kazatelia.3336 D o silvášskej evanjelickej reformovanej farnosti patrili aj kalvíni v Kalši a Kuzmiciach. V tam ojšom chotári boli vinice, o ktorých sú správy od 15. storočia.3337 V 14. - 15. storočí bol Silváš súčasťou Abovskej župy. O d 16. storočia patril do Zem plín­ skej župy. Silvášske sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej v roku 1427 zdanili daňou kráľovi od deviatich port.3338 Neskôr, najmä v 16. storočí sedliakov ubúdalo. V roku 1567 ich zdanili od 7,5 porty. Pozemky pre dve usadlosti boli opustené. Dve domácnosti si stavali domy, na­ pokon päť dom ácností bolo želiarskych. V roku 1582 zdanili sedliakov od siedmich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsať poddanských domov, dve kúrie zemanov, kostol, faru, školu.3339 Na prelome 16. a 17. storočia bol Silváš stredne veľkou dedinou so zemianskym, far­ ským, ale najm ä poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí naďalej poddanské dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 1,75 porty, v roku 1635 od jednej por­ ty.3340 V Silváši v roku 1715 žilo len šesť a v roku 1720 osem sedliackych dom ácností.3341

470

SLIVNÍK Slivník leží na juhovýchodných výbežkoch Slanských vrchov, v nadmorskej výške oko­ lo 175 m . Názov Slivník je úradným názvom od roku 1948, predným mala dedina názov Silváš.3330 V polovici 13. storočia istý m ajetok patril M ikulášovi synovi Báša, o čom svedčí maďarský názov m ajetku, na ktorom bola zaiste aj zemianska samota. Tento m ajetok zabral palatín O m odej a v roku 1299 dal svojim vazalom Petrovi a Dionýzovi synom Korim a.3331 Ú zem ný m ajetok ležal medzi Kalšou a Kuzm icam i, teda v susedstve Sliv­ níka. Slivnícky majetok však kráľ Karol Róbert v roku 1321 daroval M ichalovi synovi Lamberta, kastelánovi hradu Fúzér.3332 M edzi Korimovými synmi a M ikulášom vznikol spor, ktorý v roku 1335 dvorský sudca rozsúdil v prospech šľachtica M ichala. V dôsledku toho sa sporný majetok stal trvalou súča­ sťou slivníckeho chotára a predpokladaná osada zanikla. Rytier M ichal syn Lamberta, veliteľ hradu Fúzér, požiadal kráľa Karola Róberta o daro­ vanie dediny Slivník. Jágerská kapitula z poverenia kráľa v roku 1321 uviedla M ichala do vlastníctva dediny, ohraničila jej územ ný majetok, ležiaci medzi chotármi dedín Kuzmice a Kalša. Darovanie dediny M ichalovi definitívne potvrdil kráľ v roku 1323.3333 V písom nostiach zo 14. storočia a väčšiny 15. storočia ju zapisovali pod maďarským náz­ vom v zmysle Nová Ves. Koncom 15. storočia k názvu pribudlo maďarské Szilvas teda Slivnícka Nová Ves. Dvojslovný maďarský názov sa pravidelne používal od 16. storočia. Maďar­ skú, doplňujúcu časť si osvojilo aj slovenské obyvateľstvo v podobe Silváš. Pôvodný názov dediny svedčí, že Slivník je mladšou dedinou ako susedné Kuzmice aj Kalša. Nepochybne vznikla v 13., prípadne až začiatkom 14. storočia. O d roku 1321 patrila dedina šľachticovi M ichalovi a jeho potom kom a dedičom ešte v 17. storočí. V dedine m ali kúriu a jej názov používali v prídom ku.3334

471

SLOVENSKÁ KAJŇA Slovenská Kajňa leží na južnom okraji Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 142 m . Názov Slovenská Kajňa zaviedli v 19. storočí.3342 Šľachtici z Rozhanoviec v roku 1323 darovali svojim servientom, zem anom z Geče m a­ jetok Kajne. V súvislosti s darovaním vznikla o nej prvá zachovaná správa, z ktorej vyplý­ va, že tamojšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1323.3343* V písom nostiach zo 14. a 15. storočia sa vyskytuje pod názvom Kanyo. Bol to maďarizovaný tvar slovenského názvu Kajňa. Od 16. storočia sa vyskytuje aj pod názvom Tothka-

333S M V H I - 1, s. 21 2 , 319, 3 5 3 , 3 6 9 „ J o h a n n e s d e N o v á V illa " , „ N ic o la u s v ica riu s d e N o v á V i lla " , „d e W y f o lu " , „d e V y u o l a " . 3334 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 135. M O L , K a m a ra , A 2677, s. 2 6 9 „V y fa lu , c o n c io n a t o r " z r. 1601. U lič n ý ,

3329T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 51; A 2 6 7 7 , s. 417. 3330M a jt á n , N á z v y , s. 3 8 0 . 3331A M K o šic e , T a j. á r c h . N S z ilv á s U jfa lu

R e fo r m á c ia , s. 129. 3337 A d a lé k o k X V I , 1910, s. 109 „ N o v á p r o m o n to r ia ... in p o s s e s s io n ib u s ... S ilw a s W y fa lw " z r. 1493. 1 „ p o s s e s s io n e m ... a c q u is ita m B a a s fy a s m ik lo u s fe ld e v o c a ta m

in tra p o s s e s s io n e m ... K o ls w a ... e t v ill a m C o s m a ... e x is te n te m " .

3332S e d lá k , R D S 1 II, č . 6 8 4 , 6 9 6 , 8 9 9 ,1 1 2 5 . 3333A M K o šic e , T a j. á r c h . PP a p p e n d ix 13 „ m e t e ... p o s se ss io n is W y f o lw ... a K a ls c h a " z r. 1321; T a m ž e , N . S zilv á s U jfa lu 1 „ p o s s e s s io n e m ... W y fo lw " z r.

3339 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 17, 165, 2 4 8 , 2 6 9 „ Z ilu a s V y f fa lu " , „ V y fa lu " . terra C o z m a ... a terra 1323. V a rs ik , O s íd le n ie

K o šic e , T a j. á r c h . N K alša 5, 8, 23 „ d e W y fa lu s " , „ d e W y fa lw " z r. 1 3 8 3 ,1 4 7 1 a 1509; N S z ilv á s

U jf a lu 3 „ W y ffa lw s s y d e Z y lw a s w y ffa lw " z

3340 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 10; A 2 6 7 7 , s. 3 9 9 „S z ilv a s U jf a lu " . 3341 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 8 . 3342 M a jtá n , N á z v y , s. 177.

111, s. 167 - 170.

3334A M

P ozri aj s. 199. 3338 M O L , D L 2 4 8 1 9 .

r.

1552.

3343 M O L , D L 1 0 2 8 9 3 „ p a r t ic u la m (terre) d e terra ip s o r u m h e re d itaria C h y c h u a v o c a ta ... K a n o w n o m i n a t a m " . V la s tiv e d n ý s lo v n ík 3, s. 53 ako n a jsta rší u v á d z a d o k la d z r. 1334.

ZEMPLÍN

SLOVENSKÁ VOLOVÁ

nya. Slovenský názov Kajňa sa do písomností dostal až v 17. storočí.3344 Rozšírenie názvu o Toth = Slovenská vyžadovala praktická potreba názvoslovne odlíšiť túto dedinu od Kvakoviec, ktoré vznikli na pôvodne kajňanskom majetku v druhej štvrtine 14. storočia podľa zákupného, nem eckého práva. Maďarský názov svedčí, že sa v Slovenskej Kajni neuplatni­ lo zákupné, ale tradičné slovenské právo sedliakov. Na základe toho sa m ožno domnievať, že Kajňa jestvovala pred 14. storočím. V Kajni postavili m úraný kostol zaiste v 15. - 16. storočí. Písomné správy o ňom sa za­ chovali od 17. storočia. V prvej polovici 17. storočia, určite okolo roku 1629 v kostole konal bohoslužby kazateľ z evanjelického reformovaného kostola vo Vyšnom Žipove.3345 Kajňa bola majetkom zem anov z Geče a Komáran do polovice 16. storočia. Odvtedy pat­ rila šľachticom Bátoriovcom a opäť sa stala majetkovou súčasťou panstva Čičava.3346 Bátoriovci ju čoskoro darovali špitálu vo Vranove, ktorému patrila už v roku 1585. Slovenská Kajňa zostala majetkom špitála aj v 17. storočí.3347 V polovici 15. storočia tu hospodárilo okolo desať sedliackych dom ácností.3348 Začiat­ kom druhej polovice 16. storočia okrem sedliakov mala aj želiarov a rodinu slobodníka. V roku 1600 bolo v sídlisku dvadsať obývaných poddanských domov, takže Slovenská Kajňa bola stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom.3349 Sedliacke domácnosti boli v rokoch 1567, 1582, 1610 a 1635 zdanené daňou kráľovi po­ stupne od 2, 3, 0,75 a 0,25 port.3350 Z vývoja zdanenia vyplýva, že v druhej polovici 16. storo­ čia mierne vzrastal rozsah pozemkov obhospodarovaných sedliakmi a zaiste aj počet sedliac­ kych domácností. Výrazné zmenšenie nastalo začiatkom 17. storočia a pokračovalo aj v prvej polovici 17. storočia, čo svedčí o úpadku sedliackych hospodárstiev. Želiarske domácnosti bo­ li v roku 1567 tri. V rokoch 1610 a 1635 želiarov zdanili od 0,5 , resp. 0,25 porty. V prvej po­ lovici 17. storočia chudobneli aj želiari. Okolo roku 1635 sedliaci a želiari obhospodarovali rozsahom rovnako malé pozemky, čo bolo dôsledkom schudobnenia najmä sedliakov. Slovenská Kajňa aj na prelome 17. a 18. storočia bola stredne veľkou dedinou. V roku 1715 mala dvanásť, v roku 1720 len desať poddanských dom ácností.3351 Blízko Slovenskej Kajne sa v stredoveku nachádzala aj dedina Domašovec, ktorá však za­ nikla.

Dvorský sudca Ladislav z Pavloviec (nad Uhom ) v roku 1451 poveril konvent v Lelesi, aby vyšetril vlastnícke vzťahy drugetovských rodín na vlastníctvo časti majetkov brekovsko - jasenovského panstva a v rámci neho aj dediny Volová.3352 Pri tej príležitosti vznikol naj­ starší doklad o tejto dedine. V citovanom mandáte a zväčša aj v iných písomnostiach zo 16. storočia sa dedina vy­ skytuje v maďarskom názve v zmysle Volovo Pole, kým pôvodný slovenský názov Volová sa vyskytuje od 17. storočia.3353 M otiváciou ľudového názvu m ohlo byť pravidelné pasenie volov, patriacich obyva­ teľom staršej dediny, akou boli susedné Ohradzany. Keď tam založili sídlisko, chotárny ná­ zov Volová prešiel na novú dedinu. Uvedené skutočnosti a predpoklady vedú k názoru, že Volovú založili obyvatelia z Ohradzian pred 14. storočím. Treba však tiež pripustiť, že do Volovej sa prostredníctvom šoltýsa prisťahovali nové rodiny v 14. - 15. storočí. O d 14. storočia a ešte v 17. storočí boli zemepánmi Volovej šľachtici Drugetovci.3354 Tamojšie sedliacke dom ácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 5,25 porty. Vtedy žili v dedine aj dve domácnosti slobodníkov a jedna miestneho pastiera dobytka. V roku 1582 zdanili sedliakov od 4,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 okrem jedného - dvoch do­ mov šoltýsov sedem obývaných a zdanených poddanských dom ov.3355 Na prelom e 16. a 17. storočia bola Volová m alou dedinou so slovenskými obyvateľ­ mi. V 17. storočí sedliacke dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.3356 Jedno zo šoltýstiev začiatkom 17. storočia spustlo. V roku 1623 v Slovenskej Volovej ži­ la šoltýska domácnosť, ktorej patrilo celé šoltýstvo a osem poddanských dom ácností. Z nich štyri hospodárili na celých a tri na polovičných usadlostiach. Ďalšia domácnosť bola že­ liarska. Obyvatelia mali k zemepánom Drugetovcom také povinnosti, aké v iných roľníc­ kych dedinách na hum enskom panstve, napr. v Topoľovke.3357 Neskôr tam opäť vzniklo druhé šoltýstvo, čo iste súviselo s prisťahovaním a usadením sa aj niekoľkých poddanských rodín. V roku 1690 dve šoltýstva patrili dvom šoltýsom. Sedliackych dom ácností bolo deväť. Z nich tri hospodárili na celých usadlostiach, dve na trištvrtinových a štyri na štvrtinových usadlostiach. Napokon tam žila aj jedna želiarska domácnosť.3358 Na prelome 17. a 18. storočia bola Slovenská Volová stredne veľkou dedinou. V roku 1715 mala štrnásť, v roku 1720 len jedenásť sedliackych dom ácností.3359

472

SLOVENSKÁ VOLOVÁ

473

Slovenská Volová leží vo východnom okraji Ondavskej vrchoviny, v strednej časti doli­ ny Ondavky, v nadmorskej výške okolo 173 m. 3352 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1451, n r . 16 „ a c p o s s e s s i o n ib u s ... E k e r m e z e w ". C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 5 8 .

3344S O B A P rešo v, D r u g e t H , 3345T ô r té n e lm i T á r 7, 19 0 6 , 3346M O L , D L 2 0 7 2 „ K a n y o "

i. č . 6 4 5 , č . 2 „ K a jn y a " . s. 74. z r. 1351. S N A , H M Le le s. k ., In tr o d u c t. P - 79 „ K a n y o " z r. 1429. T a m ž e , A .

a. 1453, nr. 2 „ K a n y o " z r. 1453.

3347A d a lé k o k IX, 1 9 0 4 , s. 3 0 3 „T h o t K a n io " . P o zri aj S O B A Prešov, D r u g e t H, i. č . 6 4 5 , č . 1 - 4. 3348S N A , H M L e le s. k o n v ., A . a. 1453, nr. 2 . 3349M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 4 , 24 7 „T o t K a n io " . 3350T a m ž e , s. 2 4 , 169, 3 9 7 ; A 2 6 7 8 , s. 19. Pri r o k u 1610 je c h y b n ý n á z o v „ N e m e t (!) K a n io " . 3351 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188.

B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 3 , 2 5 4 . 3353 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 8 , s. 4 2 „ V o lo h v a " z r. 1610; A 26 7 7 , s. 413 „T o th V o lo v a aliter E ô k e ô r fa lu " z r. 1635. 3354 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 29; A . a . 1548, Fasc. 5, nr. 4 4 „E w k e r m e z e w " z r. 1543 a 1548. 3355 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 3 4 ,1 8 0 , 2 5 5 „ E k e r m e z e u " , „ E o k e o r m e z e o " , „V a lo u a " . 3356 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 2 „ V o lo h v a " ; A 2 6 7 7 , s. 413 „T o th V o lo v a aliter E ä k e ó r fa lu " . 3357 M O L , K a m a ra , U et C , Fasc. 109, nr. 2, s. 2 8 - 31 „ E ó k e o r m e z e ó " . 3358 S O B A P r e š o v , D r u g e t H , i. 3359 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

č. 27 8 ,

s. 57 - 58 „V o lo v a " .

474

ZEMPLÍN

SMREKOVCE

SLOVENSKÉ KRIVÉ

Tamojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných deväť poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.3367 Začiatkom 17. storočia si obyvatelia postavili nepochybne drevený pravoslávny kostol. Avšak už pred rokom 1623 kostol nem al vlastného farára a okolo roku 1623 bol opuste­ ný.3368 Vtedy v Sm olníku hospodárili dve šoltýske domácnosti na pozemkoch pôvodne celých šoltýstiev, ďalej deväť valašských a jedna želiarska domácnosť. Zem epánom Drugetovcom odovzdávali ročne daň a dávky ako obyvatelia v iných Valašsko - rusínskych dedinách, napr. v Habure.3369 Valašské dom ácnosti chudobneli. V roku 1635 tam nežila ani jedna valašská domácnosť, iba želiarske, ktoré vtedy zdanili od osm iny porty.3370 V prvej polovici 17. storočia obyvateľov pribúdalo, takže v roku 1657 na dvoch šoltýstvach žilo šesť rodín a na šesť celých valašských usadlostiach dvadsať dom ácností, pričom pozemky ďalších štyroch usadlostí boli opustené.3371 Na prelome 17. a 18. storočia bol Sm olník stredne veľkou, resp. m alou dedinou. V roku 1715 v ňom žilo deväť, v roku 1720 osem poddanských dom ácností.3372

Slovenské Krivé leží v západnej časti Laboreckej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 261 m. O dedine Slovenské Krivé je najstarší doklad v daňovom súpise z roku 1567.3360 Vtedy boli tamojšie sedliacke dom ácnosti zdanené daňou kráľovi od 2,5 porty. Tri želiarske do­ mácnosti daň neplatili. Pozemky po dvoch sedliackych domácnostiach boli opustené. Predpokladáme, že dedinu Slovenské Krivé založili slovenskí usadlíci v druhej polovici 15., prípadne v prvej polovici 16. storočia. V 16. storočí ju aj názvom odlišovali od inej de­ diny Krivé na panstve Drugetovcov, terajšej Krivej Oľky. Okolo roku 1582 tam nežili sedliaci, m ožno iba želiari a prisťahovali sa tam noví usad­ líci. Vybudovali nové sídlisko, čo sa prejavilo v názve dediny v zmysle Nové Krivé. V roku 1600 mala dedina osem obývaných poddanských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.3361 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Slovenské Krivé novou a malou dedinou s roľnícky­ m i obyvateľmi. V roku 1610 tam hospodárili len želiari, ktorých zdanili od 0,25 porty. Aj v roku 1635 v Slovenskom Krivom žili len želiari a zdanili ich od osm iny porty.3362 Z urbára z roku 1623 sa dozvedáme, že vtedy v Slovenskom Krivom hospodárili dve šoltýske, dve sedliacke a dve želiarske domácnosti. Zaoberali sa roľníctvom, z čoho vyplynuli aj ich povinnosti k zemepánom Drugetovcom. Boli obdobné, ako napr. obyvateľov v Topoľovke.3363 V 17. storočí v dedine jestvoval aj kostol, v ktorom okolo rokov 1632 až 1666 vysluho­ vali bohoslužby evanjelickí kazatelia. Neskôr opäť rímskokatolícki farári.3364 Slovenské Kri­ vé bolo m alou dedinou aj v druhej polovici 17. storočia a začiatkom 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 v ňom žilo po šesť poddanských dom ácností.3365

SMOLNÍK Sm olník sa nachádzal v horskom prostredí doliny pravého prítoku hornej Cirochy, v nad­ morskej výške okolo 425 m . Zanikol pri výstavbe vodnej nádrže Starina okolo roku 1985. Prvý doklad o Sm olníku je v daňovom súpise z roku 1568.3366 Vtedy boli tamojšie va­ lašské dom ácnosti prvý raz zdanené daňou kráľovi. Vzhľadom na vývoj osídlenia priľahlého okolia a uvedenú správu m ožno konštatovať, že tamojšie sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva okolo roku 1550 na územ nom majetku hum enského panstva patriaceho Drugetovcom. Názov Sm olník najprv ako chotárny názov zachytil to, že z ihličnatých stromov získa­ vali živičnú smolu obyvatelia staršej dediny, nepochybne zo Stariny.

475

SMREKOVCE Ako prvý doklad o Smrekovciach sa uvádza zápis v daňovom súpise z roku 1612.3373 Jej názov napovedá, že vznikla na mieste ľudovo zvanom Smerek, teda na mieste čas­ tého výskytu smreka, druhu ihličnatého stromu, prípadne názov korení v prezývke prvého miestneho šoltýsa zvaného Smerek. Založenie sídliska predpokladáme začiatkom 17. storočia, kedy si tam so súhlasom ze­ mepánov Drugetovcov vybudoval obydlie prvý šoltýs. Ešte okolo roku 1623 tam žil iba šoltýs s rodinou. Patrili mu pozemky v rozsahu polo­ vičného šoltýstva.3374 Jeho povinnosti k zemepánom , teda daň, najmä však dávky ovčiny a syra dosvedčujú, že mal ovčiarske hospodárstvo. Vedľa jeho pozemkov boli miesta pre šty­ ri valašské usadlosti a dom ácnosti, avšak tie ešte neboli vyklčované. Zo strany zemepána sa očakávalo, že šoltýs privedie poddanských usadlíkov.3375*Avšak v 17. storočí boli Smrekovce zväčša šoltýskou samotou.

3367 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 5 8 „ S m o l n i k " . 3368 M O L , K a m a r a ,

U

et

C,

Fasc. 109, n r. 2, s. 241 „ S m o l n y k ... B a tty k o s a g h . P o p R u m a n , eg er p a p sa g

e p p e n p u s z ta " . 3369 T a m ž e , s. 2 4 1 - 2 4 3 .

3360M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 5 „T o t K r iu a ". B e ň k o , O s íd le n ie , s. 270 n e p r e s n e u v á d z a rok 1600. 3361 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 5 9 „ V y K r iv á ". 3362T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 41 „K r iv á , n o v á v illa " ; A 26 7 7 , s. 4 0 9 „T o tth K r iw a ". 3363M O L , K a m a ra , U et C , Fasc. 109, nr. 2 , s, 130 - 132 „K r iu a " . 3364H ô r k , S á ro s, s. 2 9 6 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 129. 3365M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188. 3366M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 181 „ Z m o l n y k " . U lič n ý , F.: S m o ln ík . In : H o r n á C ir o c h a . K o š ic e 1985, 76. B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 7 0 .

3370 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 410 „ S z m o ln i k " . 3371 S O B A Prešov, D r u g e t H, i.

č. 2 7 8 ,

s. 27 - 2 9 „ S z m o ln i k " .

3372 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 188. 3373 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 7 0 s o d v o la n ím n a M O L , K a m a ra , A 2676 „Z m r e tk o v a " . Z á p is sa n á m n e p o d a r ilo preveriť. 3374 M O L , K a m a ra , U et C , Fasc. 109, nr. 2, s. 186 „P a g u s S m r e k o c z ... S o ltis M ik u la eg e s z s o ltis s a g h v o ln a d e fe le p u s z ta " . s.

3375 T a m ž e , „ N e g y jo b a g y s a g n a k h e ly v o ln a d e e m b e r n in c s e n rea, m in t h o g y irta tla n az m e z e je k , m o s t m e g h a tiu k h o g y az s o lte sz e m b e r e k e t s z a lic z ia rea ".

476

477

ZEMPLÍN

SOĽ

V uvedených písom nostiach sú Smrekovce zapísané v poradí medzi dedinam i Runina, Ruské, ako aj Runina a Uhľa. Z toho m ožno predpokladať, že samota či osada Smrekovce sa nachádzala v susedstve Runiny.

li. V roku 1582 roľníkov a valachov zdanili od sedemnástich port. Sninské sídlisko malo v roku 1600 obývaných a zdanených 62 dom ov roľníkov a remeselníkov, ale aj kostol, fa­ ru, školu.3381 Na prelome 16. a 17. storočia patrila Snina k stredne veľkým mestečkám v Zem ­ plínskej župe. V roku 1610 tamojšie roľnícke a valašské domácnosti zdanili od šiestich port, v roku 1635 od troch port.3382 Vývoj zdanenia svedčí, že v poslednej tretine 16. a v prvej polovici 17. storočia sninské dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich Zo zápisov v urbári z roku 1623 zisťujeme, že vtedy v Snine hospodárili tri domácnosti šoltýsov na pozem koch pôvodne celých šoltýstiev, 59 roľníckych a remeselníckych do­ mácností, pričom pozem ky po siedmich domácnostiach boli opustené. Zem epánom Dru­ getovcom patrili dva vodné mlyny. Obyvatelia mali k zemepánom také povinnosti, aké obyvatelia v dedinách na valašskom práve.3383V tom bola jedinečnosť sninských mešťanov v porovnaní s mešťanmi v iných mestečkách. V druhej štvrtine 17. storočia šoltýstva zanikli, avšak iných rodín pribúdalo. V roku 1657 na pozem koch 42 celých usadlostí žilo 92 rodín, na štyroch polovičných päť rodín, napo­ kon ďalšie tri želiarske a dvadsaťtri podželiarskych rodín, spolu 123 rodín. Zemepáni Drugetovci m ali v Snine majer, ku ktorému patrili aj tamojšie rybníky.3384 Začiatkom 18. storočia obyvateľov ubudlo. V roku 1715 žilo v Snine len tridsať meš­ tianskych dom ácností, avšak v roku 1720 už 51 dom ácností.338S

SNINA Snina leží v strednej časti doliny Cirochy, v nadmorskej výške okolo 216 m. Začiatkom 14. storočia patrila Snina a všetky okolité dediny a územné majetky šľachti­ covi Petrovi synovi Petena. Keďže Peter bol priečny a úkladný voči kráľovi Karolovi Róber­ tovi, kráľ mu majetky skonfiškoval a v roku 1317 daroval vernému prívržencovi Filipovi Drugetovi. V darovacej listine je najstarší doklad o Snine.3376 Z obsahu listiny m ožno jest­ vovanie Sniny predpokladať pred 14. storočím. V 14. až 17. storočí Sninu zapisovali do úradných písomností ako Zynna, čo bola maďarizovaná podoba pôvodného slovenského názvu Snina. Dom nievam e sa, že názov Snina je totožný s rodovým m enom , tak ako názvy Domaša, Kelča a pod. Vzhľadom na obsah listiny z roku 1317 a názov Snina predpokladáme, že dedina Snina jestvovala pred 13. storočím, m ožno už v 11. storočí, pričom patrí k najstarším slovenským sídliskám v susediacom okolí. Snina od roku 1317 nepretržite aj v 17. storočí patrila Drugetovcom ako súčasť hum enského panstva.3377 V Snine jestvoval kostol zaiste v 14.-15. storočí, avšak písomné správy o ňom sa zacho­ vali od 17. storočia. Katolícki farári v ňom pôsobili pravdepodobne do druhej polovice 16. storočia. Okolo roku 1601 v ňom dokázateľne vysluhoval bohoslužby evanjelický kaza­ teľ.3378 Neskôr opäť rímskokatolícki farári. Pravdepodobne v 14. - 15. storočí sa v Snine udom ácnilo konanie trhu, čo bol ekono­ mický základ ďalšieho vývinu Sniny ako mestečka. Hoci už skôr bola mestečkom, v adm i­ nistratívnom a právnom charakterizovaní sa to výstižne a vhodne prejavilo až v 17. storo­ čí, kedy Sninu úradne zapisovali ako mestečko.3379 Snina bola druhým mestečkom na humenskom panstve a najseverovýchodnejšie ležiacim v Zemplínskej stolici. V druhej polovici 14. a v 15. storočí sa do Sniny prisťahovali a usadili Valašsko - rusín­ ski obyvatelia, ktorých priviedli šoltýsi. Istý sninský Rusín okolo roku 1492 patril do zboj­ níckej skupiny Fedora Hlavatého.3380 Šoltýsi pôsobili v Snine ešte v prvej polovici 16. sto­ ročia. Pozoruhodné je, že si v Snine Rusíni ako vyznávači pravoslávia v 16. - 17. storočí nepostavili vlastný kostol. V roku 1567 roľnícke a valašské domácnosti v mestečku Snina vyplatili ročnú daň kráľo­ vi od 22,5 porty. Pozemky troch usadlostí ležali opustené, hoci deväť dom ácností bolo že­ liarskych. Tie však podobne ako richtár či šoltýs a slobodník - krajnik daň kráľovi neplati-

SOĽ Soľ leží v toplianskom cípe Východoslovenskej nížiny, v údolí Slaného potoka, v nad­ morskej výške okolo 140 m. Soliansky majetok patril začiatkom 13. storočia k panstvu Lipovec, ktoré v roku 1229 kúpili šľachtici Abovci. Deľbou panstva v roku 1282 pripadol synom Alexandra, podobne ako susedný Čakľov, Čemerné a iné majetky. V listine Jágerskej kapituly, potvrdzujúcej deľ­ bu je prvá priama správa o solianskych poliach, resp. chotári, na ktorom jestvovalo sídlis­ ko už pred rokom 1282.3386 V písom nostiach od 13. storočia vyskytuje sa pravidelne pod maďarským názvom Sowkwth vo význame Soľný Prameň, odvodenom od pôvodného slovenského názvu Soľ. Slo­ venský aj maďarský názov vyjadril skutočnosť, že sa tu vyskytovala soľ v podobe soľanky, vytekajúcej slanej vody. Objavenie soľanky, poskytujúcu nevyhnutnú požívatinu soľ, ma-

3381 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 3 ,1 8 4 , 257, 2 6 5 „ Z i n n a " . 3382 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 3 ; A 2 6 7 7 , s. 410. 3376 S e d lá k , RDS1 II, s. 137, č . 276 „p o s s e s s io n ib u s ... S z in n a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 253 a k o n a jsta rší u v á d z a d o k la d z r o k u 1451. C h y b n ý ú d a j m á aj K r a je z n a v č y j, s. 476. 3377 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1451, nr. 16 „ Z y n n a " ; A . a. 1548, Fasc. 3, nr. 10, 3 9 ; Fasc. 5, nr. 44 „ Z y n n a " , „ Z y n a " . P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 3378 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 26 5 „ Z in n a , c o n c io n a t o r " . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 129.

3383 M O L , K a m a ra , U e t C , Fasc. 109, nr. 2, s. 251 - 2 5 6 „ O p p i d u m S in n a " . 3384 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č. 277, s. 42 - 4 9 „ O p p i d u m S z in n a " . 3385 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 8 . 3386 W e n z e l, C D A C I X , s. 341 „ c a m p o s ... S o u m e z e u " . V a rsik , O s íd le n ie 3, s. 113, 121. V lis tin e z roku 1299 je zá p is o ceste z o S o li. T a m ž e , X , s. 331 „ v ia m , q u e v e n it d e S o u k u u t h " . M a r s in a , C D S 1 1 , s. 2 5 2 ,

3379 M O L , K a m a r a , U e t C , Fa sc. 109, n r . 2, s. 251 „ O p p i d u m S in n a " z r. 1623.

č . 3 5 2 aj v D e jin y o b c e S o ľ. (Z o s ta v ili K ó n y a , P., M i c h n o v i č , I.), P rešo v 1997, s. 6 - 7 sa n e s p r á v n e

3380 S O K A B a rd e jo v , B a r d e jo v m a g . č . 3031 „ d e S w in a (!) B r e n z a ".

u v á d z a (K ó n y a ), že n ajsta ršia p ís o m n á sp ráva o S o li je z rok u 1252. P ozri S ó s k ú t v te jto k n ih e .

479

z e m p l In

SOĽ

lo prvoradý význam pre okolité obyvateľstvo. Z toho je zrejmé, že údolie dostalo primera­ ný názov Soľ, ktorý sa stal názvom aj tunajšej dediny.3387 Zemepisná poloha, názov dediny a obsah správy z roku 1282 vedú k názoru, že tunajšia osada jestvovala pred 11. storočím a patrí k najstarším slovenským sídliskám v okolí. Dedina Soľ zostala majetkovou súčasťou panstva Lipovec do druhej polovice 14. storo­ čia. Na základe dohody o dedičstve z roku 1368 medzi šľachticmi z Rozhanoviec a Abovcam i z Lipovca pripadla šľachticom z Rozhanoviec, ktorí ju pričlenili k panstvu Čičava, resp. Vranov. V roku 1524 na základe dedičskej dohody z roku 1519 sa jej vlastníkmi stali Bátoriovci. V 17. storočí patrila šľachticom Nádašdiovcom, Ňáriovcom, Esterháziovcom, Drugetovcom a ich dedičom .3388 Prípadné jestvovanie kostola v Soli pred 15. storočím môže preveriť len archeologický výskum. Koncom 15. storočia postavili v Soli gotický kostol, o ktorom je správa z roku 1493. Po stavebnej úprave začiatkom 17. storočia a neskorších obnovách trvá doteraz.3389 O d za­ čiatku 17. storočia je evanjelickým a. v. farským kostolom .3390 V dedine bol zemepánsky m lyn, o ktorom je doklad z roku 1493.3391 Začiatkom druhej polovice 15. storočia v Soli hospodárilo okolo pätnásť sedliackych do­ mácností. Zakrátko sa polovica z nich odsťahovala. V roku 1493 hospodárilo osem dom ác­ ností , medzi nim i rodiny Alberta Ďurďoša a Martina Baňu. Pozemky po siedmych sedliac­ kych dom ácnostiach ležali opustené.3392 Koncom 15., prípadne začiatkom 16. storočia sa tu nepochybne za účasti šoltýsa usadi­ lo nové poddanské obyvateľstvo, lebo v roku 1550 hospodárilo dvadsaťtri poddanských do­ m ácností.3393 Sídlisko sa zväčšovalo aj v druhej polovici 16. storočia. V roku 1600 ho tvori­ lo 41 obývaných poddanských dom ov a dom šoltýsa.3394 Jeh o súčasťou bol aj panský m lyn, kostol, fara a škola Soľ bola na prelome 16. a 17. storočia najväčšou dedinou v okolí. Okrem osadenstva fa­ ry mala najmä poddanské obyvateľstvo. Začiatkom 17. storočia sa postupne takmer polovica poddanských obyvateľov odsťaho­ vala alebo vymrela. V roku 1623 okrem domácnosti šoltýsa, vlastniaceho celú šoltýsku usadlosť, tu žilo iba jedenásť poddanských domácností. Jedna sedliacka domácnosť hos­ podárila na celej usadlosti, šesť na polovičných, jedna na štvrtinovej usadlosti; tri dom ác­ nosti boli želiarske.3395

Sedliacke dom ácnosti boli v rokoch 1567, 1582, 1610 a 1635 zdanené daňou kráľovi od 6, 7, 2 a 2 port.3396 Výška zdanenia prezrádza, že v druhej polovici 16. storočia bol ustálený počet sedliackych dom ácností a rozsah nim i obhospodarovaných pozemkov, resp. sa mier­ ne zvyšovali. Podstatný úbytok sedliackych domácností, ich schudobnenie a zmenšenie rozsahu nim i obrábaných polí nastal začiatkom 16. storočia a trval v prvej polovici 17. sto­ ročia. Žili tu aj želiarske dom ácnosti. V roku 1567 boli štyri. Želiarov v rokoch 1610 a 1635 zdanili rovnako od pol porty. Podstatná zmena v hospodárskej a sociálnej skladbe sedlia­ kov nastala v druhej polovici 17. storočia. Zemepáni poskytli poddaným polia, takže v ro­ ku 1689 už tu okrem richtára Jána Liptáka hospodárilo dvadsaťdva sedliackych dom ácno­ stí. Dve na celých, dve na trištvrtinových, dvanásť na polovičných a sedem na štvrtinových usadlostiach. Okrem hydiny chovali hovädzí dobytok, ale aj kone, svine, ovce a ojedinele mali aj včely. Ako ťažný dobytok používali voly, kravy a kone.3397 Podľa urbára z roku 15 8 53398 sedliacke dom ácnosti spoločne platili zem epánom daň tridsaťštyri zlatých ročne, odovzdávali kury, husi, vola, teľa, po gbeli šošovice, hrachu a ľanového sem ena, sedemnásť kýt konopí pripravených na pradenie. Povinné boli od zem epánov odkúpiť sedemnásť gbelov pšenice za sedemnásť zlatých a sud vína za šest­ násť zlatých. Okrem toho každá sedliacka dom ácnosť odovzdávala dve pinty masla, gbel chm eľu, dvadsaťpäť hlávok kapusty a štyri vajcia. Sedliacke aj želiarske dom ácnosti m ies­ to kopania panskej vinice vo Vranove platili zem epánom šesť, resp. tri denáre, podobne ako poddaní v Zám utove. Aj v prvej polovici 17. storočia sedliaci platili daň a odvádzali dávky zem epánom . T í však vyžadovali aj chovanie panského žriebäťa a poskytovanie po­ vozov. Okrem sedliakov a želiarov tu žila v prvej polovici 17. storočia dom ácnosť slobod­ níka. Časť opustených sedliackych polí a lúk zemepáni pripojili k majeru, na ktorom praco­ vali želiari. K majeru patril aj rybník. Na poliach pestovali pšenicu, raž, jačmeň, ovos, pro­ so a chovali hovädzí dobytok a svine.3399 Už sme uviedli, že v chotári dediny vyvieral prameň soľanky, ktorú používalo okolité obyvateľstvo oddávna. Já n Druget v roku 1632 dostal od kráľa Ferdinanda II. povolenie va­ rením soľanky získavať soť na budúcich desať rokov.3400 Pravda, odparovanie soľanky bolo zaiste známe už skôr. Jánovi Drugetovi išlo pravdepodobne o získanie výlučného zemepánskeho práva získať soť a z jej predaja zvýšiť vlastné príjmy. Aj na prelome 17. a. 18. storočia bola Soľ stredne veľkou dedinou. V roku 1715 v nej ži­ lo dvadsaťsedem, v roku 1720 len dvadsaťtri poddanských dom ácností.3401 V okolí Solí sa v stredoveku nachádzali osady či dediny s maďarizovanými názvami Nádmezó a Nyrmezó, ktoré však zanikli.

478

3387 N á z v o m S o ľ s lo v e n s k é o b y v a te ľs tv o p o m e n ú v a lo aj n a jsta r šiu s lo v e n s k ú d e d in u v S o liv a r e (m ie s tn a časť P re šo v a ). Tá d o s ta la m a ď a r iz o v a n ý n á z o v S o u p o t o k , t y p o lo g ic k ý to to ž n ý s n á z v o m S o w k w th . U lič n ý , F.: D e jin y o s íd le n ia Ša riša . K o šice 1990, s. 28 9 . 3388 M O L , D L 8616 „ v i l l i s ... S o w k w th " z r. 1327 a 13 5 6 . T a m ž e , 8414 „ S o w k u t h " z r. 1399. M á ly u s z , Z s O II - 1, 2 , č . 1 5 8 7 ,1 6 0 2 ,1 9 3 1 , 7 7 3 0 „ S o w k w t h " z r. 1402 a 1410. M O L , D L 17209 „ S o k w t h " z r. 1471. M O L , D L 74759 „ S o k u t " z r. 1519. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 74, 6 4 6 . 3389 M O L , D L 1 9 963 „ E c c le s ia m ... p a r o c h ia le m " . S ú p is 3, s. 142. 3390 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 123, 1 3 2 ,1 3 4 . H ô r k , Sá ro s, s. 341. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 129 - 130. 3391 M O L , D L 19963 „ M o l e n d i n u m " . 3392 M O L , D L 19963 „ i n p o s s e s s io n e S o k w th d e o c to se s s io n ib u s p o p u lo s is e t s e p te m desertis d u as se ssio n e s p o p u lo s a s in q u a r u m ... A lb e r tu s G y e w r g y e s ... M a t r in u s B a n y a r e sid e r e n t". 3393 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 9 „ S o k w t h " . 3394 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 4 5 . 3395 M O L , K a m a ra , U e t C , Fasc. 6 2 , nr. 54, fo l. 7 „ S o o k u t t " .

3396M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 2 , 169, 397; A 2 6 7 8 , s. 14 „ S o k u t h " . 3397Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 6 4 6 , č . 4 „ S o k u t " . 3398A d a lé k o k I X , 1904, s. 313 „ S o o k u t " . 3399T a m ž e . P o zri aj Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 6 4 6 , č . 4. 3400Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č. 6 4 6 , č . 1 „c o c tu r a m salis ... in ... lo c o c o n fi c ie n d i" .

3401 M a g y a r o r s z á g ,

s. 1 8 2 ,1 8 7 .

S ó k ú t a p p e lla to , in tra d e c é n iu m

481

ZEMPLÍN

SOLNÍK

SOĽNIČKA

SOLNÍK

Soľnička leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 102 m. Názov Soľnička má od roku 1945.3402 V tam ojšom chotári sa našli črepy slovienskej keramiky a zvyšky po sídlisku z 9. - 10. storočia.3403 Najstaršie zachované písomné správy sú z rokov 1332 a 1334 a vzťahujú sa k tam ojšie­ m u kostolu. Kostol bol zasvätený Všetkým Svätým a vtedy v ňom pôsobili farári Dionýz a M ikuláš.3404 Kostol a farnosť boli však výsledkom dlhodobého spoločenského vývoja de­ diny pred 14. storočím. Názov dediny zapisovali v 14. storočí pravidelne v tvare Zolnuk a jeho pravopisných ob­ m enách, teda Solník. O d 15. storočia pravidelne ako Solnok, teda v maďarizovanej podo­ be slovenského názvu. M otívom pri vzniku pôvodného názvu bol miestny výskyt zdroja soli, prípadne sklad prevážanej soli. Archeologické, písom né, jazykovedné pramene a z nich vyplývajúce poznatky um ož­ ňujú konštatovať, že tamojšie sídlisko jestvuje od 9. storočia, kedy patrilo k starobylým slovienskym sídliskám. Vyššie sa uviedlo, že kostol bol v Solníku nepochybne pred 14. storočím, dokázateľne v 14. storočí. Neskoršie správy o kostole, napr. z 15. - 17. storočia nepoznáme. Z toho vy­ plýva, že vtedy už bol spustnutý, nemal farára. Nezachovali sa písomnosti o tom , kedy králi darovali Solník šľachticom, avšak udialo sa to zaiste v 13., prípadne začiatkom 14. storočia. V druhej polovici 14. storočia boli ze­ m epánm i Solníka šľachtici zo Stredy, v 15. storočí šľachtici z Pavloviec a v druhej polovici 16. storočia podľa mena neznám i zem ania.3405 V rokoch 1567 a 1570 nezdanili v Solníku sedliacke dom ácnosti. Príčinou m ohla byť neznám a živelná pohrom a, prípadne tam hospodárili len želiari. V roku 1582 sedliakov zdanili od trištvrte porty. V roku 1600 stálo v sídlisku desať obývaných poddanských do­ m ov.3406 Na prelome 16. a 17. storočia bol Solník m alou dedinou s poddanskými obyvateľmi. V roku 1610 vtedajších sedliakov zdanili od 0,5 porty, v roku 1635 sedliakov aj želiarov spolu od 0,75 porty.3407 Solník zostal m alou dedinou v 17. aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v ňom žilo päť, v roku 1720 šesť poddanských dom ácností.3408

Soľník leží v strednej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 290 m. Dve vetvy šľachticov z Perina sa v roku 1430 dohodli ohľadne dediny a stropkovského panstva. Pokonávku písomne potvrdila Spišská kapitula. V jej listine je najstarší zápis o de­ dine Soľník ako majetkovej súčasti panstva Stropkov.3409 Soľník sa nevyskytuje v listinách o stropkovskom panstve z rokov 1408 a 1410. Nepo­ chybne preto, lebo vtedy ešte nejestvovala. Tamojšie sídlisko zaiste založil šoltýs s podda­ ným i podľa zákupného, valašského práva medzi rokmi 1410 a 1430.3410 Valašskí, rusínski obyvatelia so šoltýsom v dedine dokázateľne žili v 16. storočí. Dedina Soľník bola od jej vzniku nepretržite aj v 17. storočí majetkovou súčasťou strop­ kovského panstva.3411 Až v urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 sú prvé doklady o šoltýsovi a valašských, rusínskych poddaných v Soľníku. O n i vtedy odovzdávali zemepánom postupne také dávky, aké napr. obyvatelia v Brezničke a Veľkrope.3412 V rokoch 1567 a 1582 v Soľníku hospodárili dve valašské domácnosti na polovičných usadlostiach, preto boli zdanené daňou kráľovi od jednej porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných sedem poddanských dom ov nepochybne aj dom šoltýsa.3413 Na prelome 16. a 17. storočia bol Soľník m alou dedinou s rusínskym obyvateľstvom. V 17. storočí valašské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili valachov od 0,25 por­ ty, v roku 1635 valachov aj želiarov spolu od 0, 25 porty.3414 M alou dedinou bol Soľník aj v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 v ňom žilo po päť sedliackych dom ácností.3415 Pri Soľníku sa v stredoveku nachádzala aj osada Orlehteleke, ktorá však zanikla.

480

SOMOTOR Som otor leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, pri rieke Bodrog, v nadmorskej výške okolo 107 m. V somotorskom chotári sa našiel črep slovienskej keramiky z 9. storočia, zvyšky sídlis­ kových objektov z 10. - 11. storočia, ale najmä slovenské (kostrové) pohrebisko z 11. - 12. storočia. Zistené pamiatky svedčia o prítomnosti slovienskeho obyvateľstva od veľkomo-

3402 M a jtá n , N á z v y , s. 3 5 8 . 3403 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 - 3 8 3 . 3404 M V H I - 1, s. 2 5 0 , 3 2 3 , 3 3 2 „ D y o n is iu s sa cerd o s O m n i u m S a n c to r u m d e S o n u k " , „d e S o lm ik " , „ N ic o la u s d e S o n o g " . 3405 N a g y , C D H A V I I , s. 3 07 „ Z o l n u k " z r. 1351. M O L , D L 5759 „ Z o n u k " z r. 1369. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1381, n r . 32 „ Z o l n u k " z r. 1381. M O L , D L 8 5 4 9 „ Z o ln u k " z r. 1400; 71987 „ Z o ln o k " z r. 1453. S N A , S A L e le s. p ., X V . sto r., nr. 4 3 3 „ Z o l n o k " z r. 1476; X V I . sto r., nr. 34 „ Z o ln o k " z r. 1506. P o zri aj n a sl. poznám ku.

3409 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 „p o s s e s s io n e s ... Z a d ly k " . P ozri aj 7 0 8 6 2 , 7 0870 v k to r ý c h n e p o c h y b n e v in o u p isára lis tín c h ý b a . K r a je z n a v č y j, s. 4 6 3 u v á d z a c h y b n e rok 1454. 3410 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 8 p re d p o k la d á , že p o d ľa z á k u p n é h o , n e m e c k é h o p ráva. 34.1 M O L , D L 2 4 5 4 1 „ Z a d ly k " z r. 1454. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 4 3 „ Z a d a ln y k " z r. 1465. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 34.2 M O L , K a m a ra , U et C , Fa sc. 4, n r . 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 3 8 4 „ S a ln y k " . Š O B A Prešov, Pete S , i. č . 154 „ Z a ln y c z k " .

3406 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 194, 2 4 2 „ Z o ln a k " , „ Z o n o k " .

3413 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 8 ,1 7 1 , 2 5 0 „ Z a ln i k " .

3407 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 9 „ S z o n o k " ; A 2 6 7 7 , s. 419 „ Z o ln o c z k a " .

3414 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 2 „ S a y n ik " ; A 2 6 7 7 , s. 394 „ Z a ln ik " .

3408 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 188.

3415 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187.

ZEMPLÍN

SOPKOVCE

ravského obdobia do 12. storočia. V ich susedstve sa nachádza aj staromaďarské pohrebis­ ko z 10. storočia.3416 Najstarší hodnoverný písom ný doklad o dedine a k nej patriacim pozem kom je z roku 1319.3417 Somotor sa vyskytuje ojedinele v tvare názvu Zumutur, pravidelne Zom othor. To však boli maďarizované podoby pôvodného názvu totožného so slovienskym osobným m enom Smotor.3418 V Somotore bol nepochybne kostol od 11. storočia, avšak priame správy o ňom sa za­ chovali od 14. storočia. V tam ojšom kostole zasvätenom Sv. Jurajovi pôsobil v tridsiatych rokoch 14. storočia farár Bartolomej. Aj on, podobne ako všetci katolícki farári, vyplácal vtedy desiatu časť hod­ noty z príjm ov od svojich farníkov do pokladnice pápeža.3419 Kostol stal v dedine aj v na­ sledujúcich storočiach.3420 Evanjelickí reformovaní kazatelia tam slúžili bohoslužby dokázateľne od roku 1582.3421 Somotor od 14. do 16. storočia patril šľachticom Bokšovcom. Jedna vetva mala v dedi­ ne kúriu a jej názov používala v prvej polovici 14. storočia v prídom ku.3422 Neskôr patrila vetve toho rodu zo Stredy, v 16. - 17. storočí aj Šerédiovcom, Drugetovcom, Ňáriovcom a iným šľachticom .3423 Miestne sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené od šiestich port. Pozemky po troch dom ácnostiach ležali opustené, avšak štyri domácnosti boli želiarske. O d roku 1582 zdanili sedliakov od 3,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných sedemnásť poddan­ ských domov, ale bola tam aj kúria miestnych zemanov, kostol, fara, škola.3424 Na prelome 16. a 17. storočia bol Somotor stredne veľkou dedinou s poddanským, far­ ským i zemianskym obyvateľstvom. V poslednej tretine 16. a v 17. storočí somotorské sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Následne sa to prejavilo aj v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od vyše 1,5 porty, v roku 1635 iba od 0,75 porty.3425 Po úpadku sedliakov nasledovalo zmenšovanie počtu poddanských obyvateľov aj do­ m ov v sídlisku.

Na prelome 17. a 18. storočia bol Somotor m alou dedinou. V roku 1715 mal iba tri, v ro­ ku 1720 päť sedliackych dom ácností.3426 Blízko Somotora sa v stredoveku nachádzala dedina Kerestúr, ktorá však zanikla.

482

3416 Č a p lo v ič , D . - G a š a j, D . - O le x a , L : A r c h e o lo g ic k ý p r ie s k u m M e d z ib o d r o ž ia a K o šick ej k o tlin y v rok u 1976. In : A V A N S v r o k u 1976. N itr a 1977, s. 9 3 . P ástor, J .: S o m o to r . In : V S N S , s. 189. V alter, H is to ir e , p r ilo ž e n á m a p k a . 3417 S e d lá k , R D S 1 I I , s. 217, č . 4 57 „te r r a m S z u m o t o r " . P o ro v n a j lis tin u k rá ľo viča Š te fa n a d a to v a n ú d o ro k u 1 2 6 3 , Fejér, C D H I V - 3 , s. 156 „te rr a m Z o m o t h o r " , ktorá je fa lz o m . S z e n tp é te r y , R R S A II - 1, s. 18, č . 1818. 3418 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 4 2 0 , 517; II, s. 4 9 0 . 3419 M V H I - 1, s. 251, 3 3 2 , 3 4 4 „B a r th o lo m e u s sacerd o s S a n c ti G e o r g ii d e F a m a c h e r " , „B a r th a d e

483

SOPKOVCE Sopkovce ležia v juhovýchodnom okraji Ondavskej vrchoviny, v dolinke ľavého príto­ ku Ondavky, v nadmorskej výške okolo 205 m . Sú severnou časťou obce Ohradzany. Kráľ Ferdinand I. v roku 1543 poveril Leleský konvent, aby vyšetril vlastnícke vzťahy šľachticov Drugetovcov a ich vzájom né potýčky na humenskom panstve, na ktorom jest­ vovali aj Sopkovce.3427 V kráľovom mandáte je prvý zápis o tejto dedine. Do písomností ju zapisovali pod maďarizovaným názvom, odvodenom od ľudového názvu Sopkovce. Ten korení v mene Sopko a jeho nositeľom bol nepochybne prvý miestny šoltýs. Založenie Sopkoviec za účasti šoltýsa Sopka a poddaných podľa zákupného, nem eckého práva predpokladáme v 15. storočí. Sopkovce od založenia boli nepretržite aj v 17. storočí vo vlastníctve šľachticov Druge­ tovcov a majetkovou súčasťou hum enského panstva. V Sopkovciach jestvoval kostol m ožno v 15. storočí, určite v 16. storočí. V roku 1579 v ňom slúžil bohoslužby samostatný evanjelický kazateľ, v prvej polovici 17. storočia ka­ zatelia z evanjelického kostola v O hradzanoch.3428 Sopkovské sedliacke domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od jednej porty. Po­ zemky po jednej dom ácnosti ležali opustené, hoci tam žili dve dom ácnosti želiarske. Hos­ podárila tam aj rodina slobodníka. V roku 1582 sedliakov zdanili od troch port. Sídlisko malo v roku 1600 okrem jedného - dvoch dom ov šoltýsov aj šesť obývaných a zdanených poddanských dom ov.3429 Na prelome 16. a 17. storočia boli Sopkovce m alou dedinou so slovenským, roľníckym, šoltýskym i farským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 sedliakov ale aj želiarov zda­ nili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len želiarov od štvrť a osm iny porty.3430 Začiatkom 17. storočia jedno šoltýstvo spustlo, druhé bolo v roku 1623 len štvrtinové. Vtedy v Sopkov­ ciach žilo osem poddanských dom ácností. Z nich päť sedliackych na celých usadlostiach, šiesta na polovičnej usadlosti. Ďalšie dve domácnosti boli želiarske. Zem epánom Druge­ tovcom každoročne platili obdobnú daň a odovzdávali také dávky roľníckych produktov, aké ich roľnícki súčasníci, napr. v Topoľovke.3431 Sopkovce boli m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 v nich žilo postupne deväť a osem sedliackych dom ácností.3432

Z a m a a a th o w " , „B a r ta d e S o m o t o r " , „ d e Z u m u t u r " . 3420 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 15 4 6 , Fasc. 1, nr. 51 „a d e c c le s ia m p a r o c h i a le m ... p o s se ss io n is Z o m o t h o r " z r. 1546. 3421 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 135. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 130. 3422 Fejér, C D H V I I I - 5, s. 2 0 3 „ d e Z u m u t u r " z r. 1331. N a g y , C D H A I I , s. 603 „ d e Z u m u t u r " z r. 1332. 3423 N a g y , C D H A V I I , s. 3 0 7 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... Z o m o t h a r " z r. 1351. M O L , D L 2 4 7 2 4 „ Z o m o t h o r " z r. 1479. S N A , H M L e le s. k ., In tr o d u c t, Z 37 „ Z o m o t h o r " z r. 1526. 3424 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 5 ,1 9 5 , 2 4 3 , 2 7 2 „ Z o m o t h o r " , „ Z o m o t o r " . 3425 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 4 ; A 2 6 7 7 , s. 418.

3426M a g y a r o r s z á g , s. 182, 188. 3427S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543,

nr. 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... S t h o p k o c z " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 3 m á

c h y b n e rok 1453.

3428Z o v á n y i, s. 125, 135. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 130. 3429M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 5 , 6 8 , 191, 2 5 6 „ Z o p k o c " , „ S z o p k o c z " . 3430T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 5 ; A 26 7 7 , s. 414. 3431 M O L , K a m a r a , U et C , F asc. 109, nr. 2, s. 34 - 36 „ S o p k o c z " . 3432M a g y a r o r s z á g , s, 1 8 2 ,1 8 8 .

484

ZEMPLÍN

STAKČÍN

SÓSKÚT

V Stakčíne zaiste už v 15. - 16. storočí jestvoval pravoslávny kostol, avšak písom né sprá­ vy o ňom sú od 17. storočia. Najstaršia správa o tam ojšom farárovi je z roku 1601.3440 Stakčínske valašské dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 8,5 porty. Pozemky po dvoch dom ácnostiach ležali opustené, avšak tri iné dom ácnosti boli želiarske. V roku 1582 zdanili valachov od dvanástich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných 61 poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov, dom farára a kostol.3441 Koncom 16. storočia rýchlo a podstatne vzrástol počet obyvateľov v Stakčíne ne­ pochybne aj zásluhou novousadlíckych rodín, ako aj počet dom ov. V dôsledku toho bol Stakčín na prelome 16. a 17. storočia veľkou dedinou, najväčšou v severnom Zem ­ plíne. V roku 1610 boli tamojšie valašské a želiarske domácnosti spolu zdanené od 5,25 porty, v roku 1635 od 2,5 porty.3442 Vývoj zdanenia svedčí, že v Stakčíne v poslednej tretine 16. a v prvej polovici 17. storočia valašské domácnosti chudobneli. V prvých desaťročiach 17. storočia ubudla takmer polovica dom ácností. V roku 1623 tam okrem dvoch šoltýskych domácností hospodárilo devätnásť valašských a štrnásť že­ liarskych dom ácností ale aj rodina pravoslávneho farára. Zemepáni Drugetovci m ali v Stak­ číne m lyn a pílu. Stakčínski obyvatelia im spĺňali také povinnosti, aké vtedajší obyvatelia iných valašských dedín, napr. v Habure.3443 Do polovice 17. storočia opäť podstatne vzrástol počet obyvateľov a dom ácností v dô­ sledku čoho v roku 1657 na fare žilo deväť rodín, na dvoch šoltýstvach sedemnásť rodín, na dvadsaťjeden celých Valašsko - sedliackych usadlostiach okolo 40 rodín, na siedmich polovičných usadlostiach deväť rodín, pričom pozemky troch usadlostí boli opustené. Že­ liarov a podželiarov bolo dvanásť dom ácností.3444 V poslednej tretine 17. storočia obyvateľov podstatne ubúdalo. V roku 1690 na farskom majetku žili rodiny štyroch baťkov. Dve šoltýstva patrili piatim šoltýsom a ich rodinám . Va­ lašských dom ácností bolo dvadsaťštyri. Z nich šesť hospodárilo na celých usadlostiach, dve na trištvrtinových, trinásť na polovičných a tri na štvrtinových usadlostiach. Pozemky po siedmich dom ácnostiach zostávali opustené. Napokon tam žila aj jedna želiarska dom ác­ nosť, pričom pozem ky po dvoch želiarskych rodinách ležali opustené. K dedine patril aj zemepánsky m lyn .3445 Obyvateľov ubúdalo aj začiatkom 18. storočia. Zemepáni zaviedli v Stakčíne vyberanie m ýtneho za čriedy oviec šikovaných z Marmarošskej župy na západ na stropkovské panstvo a makovické panstvo.3446 V roku 1715 žilo v Stakčíne sedemnásť poddanských rodín, v roku 1720 už tridsaťjeden. Aj vtedy bol v dedine m lyn .3447 Pri Stakčíne jestvovala osada Stavné, ktorá zanikla.

Šľachticom Bogatradvanovcom patrila v 13. - 14. storočí dedina s takým maďarizovaným názvom . Najstarší doklad o nej je z roku 1252 a opisuje ju ako dedičný m ajetok.3433 Z toho je zrejmé, že už v prvej polovici 13. storočia patrila členom tohto rodu. Jej m aďarizovaný názov v zmysle Soľný Prameň vznikol prekladom pôvodného ľudového názvu koreniacom v slove soľ. Svedčí to o tam ojšom výskyte pram eňa soľanky.3434 Bogatradvanovci vlastnili túto dedinu a majetok aj v 14. a 15. storočí.3435 Jeh o zemepisnú polohu m ožno približne zistiť z listiny z roku 1395, v ktorej je napísa­ né, že onen majetok leží medzi Nižným Žipovom a Čeľovcami, pri potoku Roňva.3436 Z opi­ su majetku vychodí, že vtedy na ňom už sídlisko nejestvovalo.

STAKČÍN Stakčín leží v strednej časti doliny Cirochy, v nadmorskej výške okolo 257 m. Kráľ Karol Róbert v roku 1317 daroval šľachticovi Filipovi Drugetovi početné rozsiahle a územné majetky, ktoré nedávno odobral spurnému a úkladnému Petrovi synovi Petena. Medzi zahranými a darovanými bola aj dedina Stakčín, pričom v darovacej listine je o nej prvá správa.3437 Dedinu Stakčín v 14. - 17. storočí zapisovali vo viacerých pravopisných podobách pô­ vodného názvu koreniaceho v osobnom mene a s koncovkou -ín . Starobylý tvar názvu ve­ die k predpokladu, že sídlisko jestvovalo pred 14. storočím. O d roku 1317 patril Stakčín Drugetovcom nepretržite aj v 17. storočí ako majetková sú­ časť ich hum enského panstva.3438 Pravdepodobne v druhej polovici 14., prípadne v 15. storočí sa do Stakčína prisťahova­ lo početné rusínske obyvateľstvo so šoltýsom a postupne nadobudlo v dedine úplnú pre­ vahu. Syn tam ojšieho šoltýsa a iný obyvateľ, tiež nepochybne Rusín3439 boli okolo roku 1492 členm i zbojníckej a zločineckej skupiny vedenej Fedorom Hlavatým.

3433 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 8 9 , č . 413 „te rr a m ... h e r e d ita r ia m S o u s k u t h " . V m ie s tn o m registri n a s. 565 je c h y b n e s to to ž n e n á s d e d in o u S o ľ n a stre d n e j T o p li. 3434 V a rsik , O s íd le n ie , III, s. 154. 3435 N a g y , C D H A V , s. 27 8 „ p o s s e s s io n u m ... S o u s k u th " z r. 1349. M O L , D L 9013 „ p o s s e s s io n u m ... S o s k w t h " z r. 140 5 . N e s k o r š ie d o k la d y o n e j z 15. sto r o č ia , ktoré u v á d z a C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 362 sa n á m n e p o d a r ilo p reveriť. 3436 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1395, nr. 2 8 „p r o te x tu p o s s e s s io n u m ... S o s k u th . . . ; S o s k u th ... in tra m e ta s p o s s e s s io n u m Is y p h e t C h e le y ... iu x ta flu v iu m R o n y u a s itá m " . U ž S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 126 n a p ís a l, že sa n a c h á d z a l pri N i ž n o m Ž ip o v e . 3437 S e d lá k , RDS1 II, s. 137, č . 276 „p o s s e s s io n ib u s ... Z a k ts o n “ . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 8 ako ú d a jn e n a jsta rší u v á d z a d o k la d z ro k u 1492. P o d o b n e aj K r a je z n a v č y j, s. 47 9 .

3440 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 6 6 „ Z ta k c z in , b a ttik o " . 3441 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 4 8 ,1 8 6 , 257, 2 6 6 „ Z t a s in " , „ Z t a k c h y n " . 3442 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 3 ; A 26 7 7 , s. 4 0 9 . 3443 M O L , K a m a ra ,

U e t C,

Fa sc. 109, nr. 2 , s. 218 - 2 2 2 „ S t a c h c z in " .

3444 S O B A P rešov, D r u g e t H ,

i. č. 27 7 , č. 2 7 8 ,

s. 33 - 3 8 .

3438 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 2 9 „ S t h a k c h y n " ; A . a . 1548, Fasc. 3, nr. 39 „ S t h a k c s y n " .

3443 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i.

3439 Š O K A B a rd e jo v , B a r d e jo v m a g . č . 5 9 6 „ It e m d e S ta c c y n filiu s H r ic z M i c h a " sa z ú č a s tn il n á s ile n s tv a

3446 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 27 7 , s. 33 - 38 „S z t a k c z in " z r. 1657; i. č. 27 8 , s. 155 z r. 1690.

v o S v id n ík u ; č . 2 8 7 8 , 3 0 7 0 „ M i c h a l filiu s s c u lte ti d e S ta k s ic z " .

3447 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 188.

s. 3 - 5, 150 „ S z ta k c s in " .

485

486

ZEMPLÍN

STANČA

STAKČÍNSKA ROZTOKA

Neskôr kostol opäť nemal farára, aj jedno šoltýstvo spustlo i niekoľko valašských usad­ lostí. V roku 1690 šoltýstvo patrilo jednej rodine. Valašských dom ácností bolo dvadsaťtri a všetky hospodárili na polovičných usadlostiach.3454 Na prelome 17. a 18. storočia bola Stakčínska Roztoka postupne stredne veľkou a malou dedinou. V roku 1715 v nej žilo šesť, v roku 1720 už deväť poddanských dom ácností. V de­ dine bol aj m lyn .3455

Stakčínska Roztoka leží v západnej časti Bukovských vrchov, v nadmorskej výške okolo 370 m. Táto dedina nie je zapísaná v m andátoch kráľa Ferdinanda 1. z polovice 16. storočia o riešení dedičských vzťahov Drugetovcov k vtedajším dedinám na hum enskom panstve. Nepochybne preto, lebo v polovici 16. storočia ešte nejestvovala. Prvý doklad o nej je v daňovom súpise z roku 1567, kedy boli tamojšie dom ácnosti už zdanené daňou kráľovi.3448 Z uvedených skutočností vyplýva, že miestne sídlisko vzniklo v prvej polovici 50. rokov 16. storočia, teda pred rokom 1555. Roztoka patrila k najmladším dedinám v okolí. Z vývinu osídlenia okolia a vývinu Roztoky vyplýva, že ju založil šoltýs s usadlíkmi pod­ ľa valašského práva. Pôvodný názov Roztoka dostala preto, lebo sa nachádzala na rozvodí blízkych potokov. Roztoku založili na územ í humenského panstva z podnetu či súhlasu šľachticov Dru­ getovcov. Im patrila aj v 17. storočí. Začiatkom 17. storočia si obyvatelia postavili drevený pravoslávny kostol. Okolo roku 1623 síce nem ali vlastného farára, avšak dokázateľne jestvoval ešte koncom 17. storočia.3449 Od polovice 17. storočia s gréckokatolíckym farárom. Ako sme už uviedli, roztocké valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené od štyroch port. Rodiny štyroch iných dom ácností nedávno vymreli alebo sa odsťahovali a pozemky po nich ležali opustené. Ďalšie dve domácnosti boli želiarske, preto daň neplatili. V roku 1582 valachov zdanili od šiestich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných štrnásť pod­ danských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.3450 V roku 1623 tam hospodárili dve domácnosti šoltýsov na pôvodne celých šoltýstvach, štrnásť valašských dom ácností a dve želiarske. Usadlosti po ôsm ich dom ácnostiach ležali opustené. Ani vlastného farára nem ali v opustenom kostole.3451 Šoltýske a valašské domácnosti spĺňali Drugetovcom také povinnosti, aké obyvatelia v iných rusínskych dedinách na humenskom panstve, napr. v Habure. V 17. storočí pribúdalo rodín vo valašských dom ácnostiach, čím tieto chudobneli. V roku 1635 zdanili vtedajšie valašské a želiarske dom ácnosti spolu od štvrť a osm iny porty.3452 V roku 1657 m ali v kostole opäť vlastného farára, avšak uniatského, neskôr grécko­ katolíckeho. Na jednom šoltýstve hospodárilo pätnásť rodín, druhé bolo opustené. Na pozem koch šestnástich celých usadlostí hospodárilo dvadsaťtri valašských rodín. Po­ zem ky šiestich opustených usadlostí boli pričlenené k m ajerom , prípadne árendované.3453

487

STANČA Stanča leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 125 m . Je západnou časťou obce Zemplínska Nová Ves. Archeologický prieskum našiel pri Stanči zlom ky nádob, pochádzajúcich z 10. - 11. a z 12. - 13. storočia.3456Najstaršie písomné doklady o Stanči sú z čias panovania uhorského kráľa Ondreja III. (1290 - 1301). Ondrej III. v nedatovanom mandáte poveril Jágerskú ka­ pitulu, aby vyšetrila zbojstvo šľachtica Mikuláša syna Pavla, ktorý spolu so svojimi ľuďmi napadol a vážne zranil zemanov M ortuna a Pankráca a dal spustošiť ich dediny. Jágerská kapitula zistila a potvrdila, že sa tak skutočne stalo a že spustošenou dedinou bola Stanča, z ktorej M ikuláš a jeho spoločníci pobrali a odviezli, čo sa dalo.3457 V inej listine Jágerská kapitula oznám ila kráľovi Ondrejovi 111., že vyšetrila výtržnosť zemana Pankráca syna La­ dislava. Z listiny vyplýva, že zeman Pankrác mal majetok v Stanči.3458 Keďže obidve správy zachytili Stanču ako jestvujúcu dedinu, treba jej trvanie predpo­ kladať pred koncom 13. storočia. Archeologické a písomné doklady svedčia, že Stanča jestvuje dokázateľne od 10. storočia. Písomnosti z 13. - 17. storočia uvádzajú názov Stanče jednotne v tvare Stanch. Názov Stanch bol totožný s osobným m enom Stanč, ktoré sa vyskytovalo medzi m enam i okoli­ tých šľachticov z rodu Bogatradvan ešte aj v 13. storočí.3459Miestny názov Stanch patril k tej skupine pomaďarčených názvov, ktoré vznikli prevzatím staršieho slovenského názvu do maďarčiny bez prisvojovacej koncovky. O starobylosti Stanče svedčí aj vývin tamojšej farnosti. V Stanči stál už pred rokom 1330 farský kostol, zasvätený Sv. Krížu. V tridsiatych rokoch 14. storočia pôsobil v Stanči farár, ktorý tiež vyplácal desiatok do pápežskej pokladnice.3460 Vývoj vlastníckej príslušnosti Stanče m ožno rekonštruovať od konca 13. storočia, kedy patrila zem anom M ortunovi a Pankrácovi. Pankrácovi majetok však skonfiškoval kráľ. Ka­ rol Róbert v roku 1425 ten majetok v Stanči daroval rytierovi Petrovi synovi Ján a, ktorý bol 3454 T a m ž e , i. č . 27 8 ,

s. 6

- 7.

3455 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 8 . 3456 B u d in s k ý - K ríčk a, V .: A r c h e o lo g ic k é , In : A V A N S v r o k u 1777. N itr a , 1978, s. 50 . 3448 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 9 „R o z to k a " . T a k aj B e ň k o , O s íd le n ie , s. 27 0 , avšak n e s p r á v n e u v á d z a n á z o v Z ta k c z in R o s to k a . 3449 M O L , K a m a ra , U e t C , Fasc. 109, nr. 2 , s. 2 2 5 - 2 2 6 „R o s to k a ... P o p Je c z k o e g e z p a p s a g h d e e p p e n p u s z ta " z r. 1623. Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 6 „R o s z to k a " z r. 1690. 3450 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 9 ,1 8 7 , 2 5 8 „ R o z to k a " , „R o s to k a " . 3451 M O L , K a m a ra , U e t C , Fa sc. 109, nr. 2 , s. 2 2 5 - 2 2 8 „ R o s to k a " . 3452 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 410 „ S z ta k c z in R o z to k a " . 3453 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 7 , s. 38 - 41 „ R o s z to k a " .

3457 G éresi N K I , s. 26 „ v i lla s .. S t a n c h ... destruxisset, u n ive rsa b o n a in eis d e m in v e n ta p e n itu s a u fe r e n d o " . 3458 N a g y , C D P V I I , s. 306 „ d e p o s s e s s io n e su a S ta n c h e g r e g ie n d o " . 3459 V s u s e d n o m N i ž n o m Ž ip o v e ž il v p o lo v ic i 13. sto r o čia z e m a n S ta n č . W e n z e l, C D A C X I , s. 383 „ S t a n c h " . P o zri aj S z e n tp é te r y , R R S A II - 1, s. 126, č . 2128 „ c o m it is S t a n c h " z r. 1271. S ta n is la v , S lo v e n s k ý

II,

s.

493

p rip ú šťal

o d v o d e n ie

názvu

S ta n č a

od

o sobn éh o

m ena

S ta n č.

Za

p r a v d e p o d o b n e jš ie v š a k p o v a ž o v a l o d v o d e n ie z b e z p r e d lo ž k o v é h o lo k á lu S ta n č i. 3460 M V H I - 1, s. 2 5 0 , 3 2 0 , 3 3 2 , 3 4 6 , 363 „P a u lu s sacerd o s S a n c te C r u c is d e S c a u s " , „P a u lu s d e S c e n c z " , „P a u lu s d e S t a n c h " , „ d e S c a n c h " , „ d e Z a n c h " .

489

ZEMPLlN

STANKOVCE

kastelánom radu Jaseňov. Po Petrovi zdedili tamojší majetok jeho synovia Filip, Ján a M i­ kuláš. V polovici 14. storočia m ali v Stanči kúrie a názov dediny používali v prídom ku.3461 Stanča bola vo vlastníctve tamojších zemanov aj v 15. storočí.3462 Stančianskych sedliakov v roku 1441 zdanili daňou kráľovi od dvadsiatich port. Okrem sedliakov tam žilo aj osem dom ácností slobodníkov, ktorí daň neplatili.3463 Začiatkom 16. storočia mal v Stanči majetok Já n Kerestúry, po ňom od roku 1521 zeman Ján z Barce.3464 To boli poslední znám i zemianski vlastníci Stanče. Neskôr bola dedina súčasťou hradného panstva Trebišov. Pravdepodobne za tých okolností dedina spustla. V druhej polovici 16. storočia tam dokázateľne nežili roľnícke poddanské domácnosti. Až okolo roku 1583 vlast­ níci trebišovského panstva osídlili Stanču novým , rusínskym obyvateľstvom. V roku 1600 boli v Stanči obývané a zdanené daňou kráľovi štyri dom y tam ojších poddaných.3465 V ro­ ku 1601 bývala v Stanči rodina tamojšieho šoltýsa, jedna sedliacka domácnosť hospodári­ la na celej usadlosti, tri na polovičných usadlostiach. Žila tam aj rodina slobodníka, hájni­ ka tam ojších zemepánskych lesov, napokon štyri želiarske domácnosti. V tam ojšom chotári zostávali ešte opustené pozem ky ôsm ich usadlostí. Nové rusínske domácnosti sa prispôso­ bovali roľníčeniu a s produkcie boli povinné odovzdávať dvojitý deviatok. Daň však ze­ m epánom neplatili.3466 V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len od štvrť a osm iny porty.3467 Zdanenie svedčí o chudobnení tamojších poddanských do­ m ácnosti. Na prelome 17. a 18. storočia bola Stanča m alou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 bývalo v Stanči postupne sedem a desať sedliackych dom ácností.3468 Blízko Stanče jestvovala v stredoveku aj osada Komár, ktorá však zanikla.

Bližšie neznám y m už takého mena m ohol byť zemianskym vlastníkom majetku a zakla­ dateľom sídliska v 13. storočí, prípadne šoltýsom vo vznikajúcej dedine v prvej polovici 14. storočia. Prvá možnosť sa javí pravdepodobnejšou. V 14. až 17. storočí boli Stankovce majetkovou súčasťou sečovského panstva a vo vlast­ níctve jaseňskej, čopskej vetvy rodu Bokša a od konca 16. storočia aj Drugetovcov, v 17. sto­ ročí Rákociovcov.3470 Stankovské sedliacke dom ácnosti okrem richtára v roku 1441 vyplatili daň kráľovi 13,5 zlatého, hospodárili teda na vyše trinásť a pol sedliackych usadlostiach.3471 Neskôr väčšina sedliakov schudobnela, alebo sa odsťahovala. V roku 1567 ich zdanili od troch port. Po­ zemky pre tri dom ácnosti ležali opustené a tri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 sed­ liakov zdanili od dvoch port. V roku 1600 m alo sídlisko dvanásť obývaných poddanských domov.3472 Na prelome 16. a 17. storočia boli Stankovce stredne veľkou dedinou s poddanským oby­ vateľstvom. Chudobnenie sedliackych dom ácností v Stankovciach pokračovalo aj v 17. storočí. Súčasne sa znižoval aj počet obývaných poddanských domov. V roku 1610 zdanili vte­ dajších sedliakov aj želiarov spolu od pol porty, v roku 1635 len sedliakov iba od štvrť por­ ty. Želiarov vtedy nebolo.3473 Na prelome 17. a 18. storočia boli Stankovce pravdepodobne m alou dedinou.3474

488

STANKOVCE Stankovce ležia v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 140 m . Sú východnou časťou obce Podhorany. Prvý doklad o Stankovciach poznáme v listine Jágerskej kapituly z roku 1355 o deľbe časti majetkov panstva Sečovce medzi príslušníkov rodu Bokša. Deľba sa vzťahovala aj na dedinu Stankovce.3469 Dedinu zapisovali pod názvom Stankoch, Zthankowcz, Ztankocz, čo boli maďarizované tvary pôvodného slovenského názvu (z, do) Stankoviec. Ten korenil v m ene Stanko. 3461 S e d lá k , R D S1 1 , s. 4 5 3 , č . 1061. N a g y , Z i c h y I, s. 287. A M K o šice , T a j. á r ch . T J e s z e n e j 2, 2 5 , 2 6 ; PP

STANKOVCE Stankovce ležia v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 126 m . Sú južnou časťou obce Volá. Tamojší územ ný majetok patril od roku 1254 Gregorovi a jeho potom kom , zemanom z Lesného. Pri deľbe ich majetkov v roku 1335 vznikla prvá zachovaná správa o dedine Stan­ kovce.3475 V písom nostiach od 14. do 17. storočia sa vyskytuje pod názvom Ztankolch, Stankouch, Ztankowcz, teda maďarizovaným tvarom staršieho slovenského názvu (z, do) Stankoviec. Neznám y Stanko bol zem anom a vlastníkom majetku v 13. storočí, prípadne prvým šoltý­ som vo vznikajúcej dedine začiatkom 14. storočia. Druhá možnosť sa javí pravdepodobnej­ šia, vzhľadom na pôvod susednej dediny Vôľa. Stankovce aj v 15. - 17. storočí patrili postupne zemanom z Lesného a ich príbuzným z Nacinej Vsi a Stankoviec.3476

A p p e n d ix 8 8 ; A A S t a n c h 1 „d e S t a n c h " . 3462 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , nr. 65. 3463 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ S t a n c h " . 3464 M O L , D L 8 4142 „ Z t h a n c h " . 3465 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 24 7 „ Z t a n c z " . 3466 M a r s in a , K u šík , U rb á r e , II, s. 17 „ H a e c p o s se ss io a m u ltis a n n is d eserta fu it et sa lte m p ro p ra e d io h a b e t u r ... M o d o ta m e n ia m circite r ab o c to a n n i s ... S t a n c h ... R u th e n i c o n d e s c e n d e r u n t e t terrae in te r e o s ia m s u n t d iv isa e ea c o n d it io n e , u t e x eis d u a s d e c im a s d o m in o terrestri d are te n e a n tu r " . P o zri aj V a rsik , O s íd le n ie III, s. 3 6 5 . 3467 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 11; A 2 6 7 7 , s. 4 0 0 . 3468 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 3469 N a g y , C D H A V I , s. 351 „ p o s s e s s io n is ... S t a n k o c h " .

3470N a g y ,

Z V III, s. 162 „ S t a n k o lc h " z r. 1359; IV , s. 8 2 „ S t a n k o c h " z r. 13 9 8 . M O L , D L 57724

„ Z th a n k o w c z " z r. 1459. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1499, nr. 5 „ Z t h a n k o c z " z r. 1499.

3471 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ S t a n k o lc h " . 3472M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 1 9 ,1 6 5 , 2 4 9 3473T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 13; A 2 6 7 7 , s. 3 9 8 . 3474M a g y a r o r s z á g , s. 182, 188 u v á d z a

„Z ta n k o c".

síce S ta n k o v c e , a le n e v e d n o ,

ktoré z d v o c h

S ta n k o v ie c

v Z e m p lín s k e j ž u p e . (P ozri S ta n k o v c e , sú časť o b c e V ô ľa ).

3475N a g y , N S z I, s. 261 „p o s s e s s io Z t a h k o lc h " . 3476T a m ž e , I, s. 2 5 8 ,2 6 6 „ Z t a n k o lc h " z r. 1357. S N A ,

N á ta fa lu š i N V , F asc. I, nr. 2 8 „ S t a n k o u c h " z r. 1391;

Fa sc. IV , nr. 9 „ Z t a n k o c z " z r. 1512. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1488, nr. 2 „ Z th a n k o w c z " z r. 1488.

491

ZEMPLÍN

STARÉ

Blízko dediny na Laborci bol vodný m lyn, o ktorom sú doklady z rokov 1339 až 1353.3477 V roku 1567 tamojšie sedliacke domácnosti zdanili od 1,5 porty, pričom tri ďalšie do­ mácnosti si stavali domy, preto daň neplatili, napokon dve domácnosti boli želiarske. V ro­ ku 1582 sedliakov zdanili iba od jednej porty v roku 1600 m alo sídlisko osem obývaných poddanských dom ov a m ožno aj kúriu zemanov.3478 Na prelome 16. a 17. storočia boli Stankovce m alou dedinou s poddanskými, m ožno i ze­ mianskymi obyvateľmi. O d prelom u 16. a 17. storočia tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od štvrť a osm iny porty, v ro­ ku 1635 len od štvrť porty.3479 V druhej polovici 17. storočia a na prelome 17. a 18. storočia boli Stankovce pravdepo­ dobne m alou dedinou.3480

Archeologické, historické a jazykovedné poznatky vedú ku konštatovaniu, že sídlisko Staré jestvuje od 9. storočia a patrí k najstarším sloviensko - slovenským sídliskovým cel­ kom v blízkom okolí. U ž sme uviedli, že Staré, resp. jeho časť pred rokom 1273 patrila M ichalovi synovi Ja ­ kova. M ichalovi synovia M ichal a Tomáš protestovali proti donácii kráľa Ladislava IV. z ro­ ku 1271, tvrdiac, že majetky daroval ich otcovi kráľ Belo IV. (1235 - 1270).3484 Až v roku 1291 M ichal syn M ichala z Budína predal svoju časť majetkov Staré a Preča šľachticom Jakovovi a Andrejovi.3485 Odvtedy Staré trvalo patrilo potomkom týchto šľachticov ako m a­ jetková súčasť panstva M ichalovce. V Starom bol kostol, o ktorom sú prvé doklady z roku 1335. Zasvätený bol Sv. Anne a nachádzal sa vtedy v dolnej časti dediny, ktorú podľa kostola zem epáni pom enúvali maďarským názvom v zmysle Kostolné Staré.3486 Jestvovanie kostola pred 14. storočím môže dokázať len archeologický výskum . M urovaný farský kostol s priľahlým cin ­ torínom jestvoval aj v 15. - 17. storočí.3487 V tam ojšom kostole od konca 16. storočia a po­ čas väčšiny 17. storočia vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia. Kal­ vínska farnosť Staré vtedy patrila k slovenským kalvínskym farnostiam v strednom Zem plíne.3488 Tamojší poddaní v 13., prípadne začiatkom 14. storočia vybudovali povyše starého síd­ liska novú časť. Nové sídlisko zemepáni v 14. storočí pomenúvali maďarským názvom v zmysle Vyšné Staré.3489 V druhej polovici 14. storočia obe časti sídliskovo splynuli. O tradičnom roľníctve tam ojších poddaných a pestovaní obilnín svedčia miestne vod­ né m lyny. O kolo roku 1335 tam boli dva, pričom ich pomenúvali podľa m ena m lynára.3490 Na vhodných miestach chotára sa nachádzali vinice, o ktorých sú správy z rokov 1449 a 1589.3491 Pravdepodobne koncom 14. storočia si dali v Starom zemepáni postaviť kúriu či kaštieľ a názov dediny ojedinele používali v prídom ku.3492 Kaštieľ s priľahlým majetkom tam bol aj v 16. storočí a spravoval ho šľachticmi najatý správca. V polovici 15. storočia hospodárilo v Starom dvadsaťjeden poddanských dom ácnos­ tí.3493 V rokoch 1567 a 1582 zdanili sedliakov daňou kráľovi postupne od 7,5 a 7 port, čo svedčí o ustálenom počte sedliackych domácností aj rozsahu nim i obhospodarovaných po­ zemkov. V roku 1567 tam žilo pätnásť želiarskych rodín, napokon aj tri rodiny slobodní­ kov, aj správca kaštieľa a majera. V roku 1600 stalo v sídlisku dvadsaťšesť obývaných pod-

490

STARÉ Staré leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 157 m. Na poliach m iestneho chotára sa našla keramika pochádzajúca z 9. a 12. storočia. V in­ traviláne sa nachádzajú základy pravdepodobne stredovekého kostola.3481 Tieto pamiatky nepochybne súvisia s obyvateľstvom tejto dediny od 9. storočia. Prvé písom né správy o Starom sú v listinách z roku 1273. Dedina pred rokom 1273 pat­ rila šľachticovi D om inikovi, synovi Petra z rodu Čák. Dom inik bol sudcom dvora kráľov­ nej Alžbety. Okrem Starého, V inného a Preče m u patrili aj dve dediny v južnej časti župy Nóvum Castrum (v Maďarsku). Pravdepodobne začiatkom roka 1273 kráľovná tieto m ajet­ ky Dom inikovi odňala a dala m u iné v juhozápadnej časti Uhorska.3482 Na jar roku 1273 jej syn kráľ Ladislav IV. daroval Staré svojim politickým prívržencom Andrejovi a Jakubovi, sy­ nom Jakova.3483 V darovacej listine je zmienka o tom , že darované Staré a Preča už skôr bo­ li vo vlastníctve Jakovovho syna M ichala. Z obsahu uvedených listín a zistiteľného vývoja vlastníckych vzťahov m ožno jestvovanie dediny Staré zdôvodnené predpokladať v polovi­ ci 13. storočia. V písom nostiach z 13. až 17. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Ztara. Bol to už maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Staré, ktorý sa do súčasnosti nezm e­ nil. Je síce zrejmé, že ide o slovenské slovo, avšak názov nič neprezrádza o pôvode sídliska. Slovo Staré najskôr vo funkcii chotárneho názvu používali obyvatelia staršej blízkej dedi­ ny a keď tam vzniklo sídlisko, chotárny názov Staré sa stal miestnym názvom.

3484 N a g y , N S z I, s. 2 0 . 3485 T a m ž e , I, s. 3 6 „p o s s e s s io n e s ... S t a a r a ... v e n d id is s e t" za 4 0 h r iv ie n strieb ra. 3486 N a g y , N S z I, s. 98 „a d e c c le s ia m sa n c te A n n e in d icta v illa E g h a za sta r a fu n d a t a m " . 3487 T a m ž e , I, s. 418 „ i n Z th a r a ... a c e ccle sia la p id e a c im ite r ia ta " z r. 1374. S N A , N á ta fa lu š i N V , Fa sc. III,

3477N a g y , N S z I, s. 2 3 8 - 2 41. 3478M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 4 , 176, 2 5 2 „ Z t a n k o c z " . 3479T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 6 ; A 2 6 7 7 , s. 414. 3480M a g y a r o r s z á g , s. 182, 188 u v á d z a síce d e d in u S ta n k o v c e ,

nr. 70 „d is c r e tis v ir is d o m in is ... d e S t a r a ... e c c le s ia r u m p a r o c h a liu m p le b a n is " z r. 1494. 3488 Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 136. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 130. 3489 N a g y , N S z I, s. 9 7 ,9 9 ,3 0 0 „p o s s e s s io n e m Felstara in su p e rio ri v illa S ta r a " ; „F u lz ta r a " z r. 1335 a 1358. a le n e ro z liš u je č i tie to a le b o S ta n k o v c e ,

3490 T a m ž e , I, s. 9 9 „ lo c u s m o le n d in i v u lg o Z u m b a t h m o ln a h e ly ... in su p e rio r i v illa Stara ... lo cu s

3481 B u d in s k ý - K ríčk a, V .: N o v é n á le z y n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : A V A N S v r. 1979. N itr a 1980, s. 47. 3482N a g y , N S z I, s. 12 „p r o c o n c a m b io p o s s e s s io n u m ... S ta r a " . 3483T a m ž e , s. 14 „ t e r r a s ... S ta ra d e d im u s " . B o rsa, R R S A I I - 2 ,3 , s. 39 - 4 0 , č . 2 3 5 6 u p r e s n il d á tu m v y d a n ia

3491 T a m ž e , II, s. 441 „p r o v e n tu s p o s s e s s io n u m ... Z t h a r a ... ta m v in e a r u m q u a m s ilv a r u m " . Š O B A Prešov,

teraz sú ča sť P o d h o r ia n .

lis t in y o k o lo 2 9 . m a r c a 1273.

m o le n d in i P a n t a le o n m o ln a h e ly ... in v illa S ta r a " . G h illá n y , i. č. 67 „ v i n e i s ... in p r o m o n to r io p o s se ss io n is Z tara h a b itis " . 3492 T a m ž e , II, s. 7 „ d e S ta r a " z r. 1398. 3493 T a m ž e , II, s. 145 „ i n p o s s e s s io n e Z th a r a " z r. 1449 s ú u v e d e n é m e n o v it e .

492

493

ZEMPLÍN

STAVNÉ

dánskych domov, štyri kúrie zemanov, kaštieľ a majerské budovy šľachticov z M ichaloviec, kostol, fara, škola vtedy s protestantským kazateľom a učiteľom .3494 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Staré veľkou dedinou. Okrem poddaných tam žili ze­ mepáni aj drobní zemania, správcovia kaštieľa a osadenstvo fary. Tamojšie sedliacke domácnosti v 17. storočí chudobneli, čo sa výrazne prejavovalo aj v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od dvoch port,3495 v roku 1635 len od štvrť a osm iny porty.3496 Napriek chudobneniu sedliackych dom ácností v druhej polovici 17. storočia obyva­ teľov výrazne neubúdalo. V rokoch 1715 a 1720 žilo v Starom postupne dvadsaťdeväť a dvadsaťpäť poddanských dom ácností. Aj vtedy sa v chotári Starého nachádzali vi­ nice.3497 Pri Starom sa v stredoveku nachádzala osada či dedina s maďarizovaným názvom Vysk, ktorá zanikla.

roch port. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvadsať poddanských dom ov a je­ den - dva dom y šoltýsov, zaiste aj pravoslávny kostol a dom farára.3501 Na prelome 16. a 17. storočia bola Starina stredne veľkou dedinou s rusínskymi obyva­ teľmi. Od prelom u 16. a 17. storočia tamojšie valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 valašské ale aj želiarske domácnosti zdanili od dvoch port, v roku 1635 len od jednej porty.3502 Okolo roku 1623 tam žila rodina pravoslávneho farára, hospodárili dve dom ácnosti na pôvodne celých šoltýstvach, štrnásť valašských a štyri želiarske dom ácnosti. Pozemky po dvoch valašských a dvoch želiarskych dom ácnostiach boli opustené. V dedine sa nachá­ dzala zemepánska píla. Obyvatelia odovzdávali Drugetovcom daň a dávky ako v iných V a ­ lašsko - rusínskych dedinách, napr. v Habure.3503 V druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia obyvateľov pribúdalo. V roku 1715 mala Starina dvadsaťdva poddanských dom ácností a približne toľko aj v roku 1720. Bol tam aj m lyn.3504

STARINA Starina sa nachádzala v severovýchodnej časti Laboreckej vrchoviny, v hornej časti do­ liny Cirochy, v nadmorskej výške okolo 295 m . Zanikla pri výstavbe vodnej nádrže Starina okolo roku 1985. Najstaršie doklady o Starine sa zachovali v záznamoch o vyšetrovaní zlapaných zbojní­ kov v Bardejove v roku 1492. Jedným zo zbojníkov bol istý Vasil zo Stariny, pričom v Stari­ ne si zbojníci uschovávali šaty a nakradnuté veci.3498 Z obsahu správ je zrejmé, že Starina jestvovala už pred rokom 1492 a m eno Vasil dosvedčuje, že tam žili obyvatelia rusínskeho pôvodu. Vzhľadom na zemepisnú polohu Stariny, obsah uvedených správ a vývin osídlenia do­ liny Cirochy m ožno predpokladať, že tamojšie sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa va­ lašského práva v druhej polovici 15. storočia, avšak pred rokom 1492. Dedina dostala názov prevzatím staršieho chotárneho názvu údolia či miesta so starým lesným alebo trávnatým porastom v podobe Starina Starinu založili na územ í humenského panstva so súhlasom, prípadne z podnetu ze­ m epánov Drugetovcov. Im patrila aj v 17. storočí.3499 V Starine m ali pravoslávny, nepochybne drevený kostol m ožno už v 15. - 16. storočí, avšak písom ne je doložiteľný od roku 1604.3500 Starinské valašské dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 4,25 porty. Pozemky po šiestich dom ácnostiach ležali opustené. V roku 1582 zdanili valachov od šty­

STAVNÉ O osade či dedine s takým názvom poznáme doklady z rokov 1548 a 1551.3505 Z ich ob­ sahu je zrejmé, že dokázateľne jestvovala v polovici 16. storočia a patrila Drugetovcom ako majetková súčasť ich hum enského panstva. V oboch pram eňoch je zapísaná v poradí medzi Stakčínom a Starinou. Len na základe toho m ožno predpokladať jej polohu v susedstve spom ínaných dedín. Jestvovanie osady či dediny Stavné tam predpokladáme v druhej tretine 16. storočia. Jej názov m ožno súvisel s m ýtnicou pri Stakčíne, teda so zastavovaním cestujúcich. V Stakčíne bola totiž m ýtnica.

STERKOVCE Sterkovce sú východnou časťou obce Čabalovce, ležiacej v severnej časti Laboreckej vr­ choviny. Ako najstarší zápis o Sterkovciach sa považuje záznam v daňovom súpise z roku 1546.3506 Podľa neho dedina patrila zemanom zo Zbudze a poddanské dom ácnosti boli zdanené daňou kráľovi.

3494 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 0 ,1 7 5 , 2 5 2 , 26 3 „ Z ta r a " . 3495 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 46

3501 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 47 , 187, 257 „ Z t a r in n a " , „Z ta r in a " .

3496 T a m ž e , A 2 6 7 7 , s . 414.

3502 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 37; A 2 6 7 7 , s. 410.

3497 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 188.

3503 M O L , K a m a ra , U e t C , Fasc. 109, nr. 2, s. 211 - 214 „ S ta r in a " .

3498 Š O K A B a rd e jo v , B a r d e jo v m a g . č . 3031 „d e S ta r in a W a s z il; č . 596 „v e s tim e n ta o m n ia h a b e n t ... in

3504 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 188.

v illis ... S ta r in a " . P o zri aj č . 2 8 7 8 , 3 0 7 0 . U lič n ý , F.: O s íd le n ie a d e jin y . In : H o r n á C ir o c h a . K o šice 1985, s. 41. B e ň k o , O s íd le n ie , s. 267. 3499 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1548, Fasc. 3 , nr. 3 9 „ Z t a r in a " . P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 3500 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 318 „ Z ta r in a , b a jtk o " .

3505 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1548, Fasc. 3, nr. 3 9 „ p o s s e s s io n ib u s ... Z t h a w n a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 9 . Pozri aj A d a lé k o k X V I , 1911, s. 130 „ Z t h a w n a " z r. 1551. 3506 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 9 s o d v o la n ím n a M O L , K a m a ra , A 2676. D o t y č n ý m ik r o film sa n á m n e p o d a r ilo n á jsť a p re štu d o va ť . K r a je z n a v č y j, s. 7 8 0 m á c h y b n ý ú d a j.

495

ZEMPLÍN

STRÁŽA

Sterkovce sa nevyskytujú medzi dedinam i uvedených zemanov v roku 1521.3507 V roku 1546 už tam ojší sedliaci či valasi platili daň kráľovi. Z tých skutočností vyplýva, že vznik sídliska m ožno predpokladať okolo roku 1530. Na základe neskoršieho vývoja Sterkoviec m ožno usúdiť, že sídlisko založil šoltýs s rusínskymi usadlíkmi podľa valašského práva. Ze­ mania zo Zbudze a Zbudského D lhého boli zemepánmi Sterkoviec v 16. aj 17. storočí. Podľa údajov urbára z roku 1560 v Sterkovciach vtedy hospodárila rodina šoltýsa a šty­ ri valašské dom ácnosti.3508Šoltýs každoročne platil zemanom zo Zbudze daň jeden zlatých, odovzdával zajaca a choval krahulca pre poľovačky zemanov. Každá valašská domácnosť platila jeden zlatý a vykonávala požadované roboty či služby. Ak chovala čriedu oviec, tak každý dvadsiaty kus odovzdávala zemepánom . Také povinnosti mali tamojší obyvatelia už jedno - dve desaťročia skôr. V roku 1567 boli sterkovské valašské domácnosti zdanené daňou kráľovi od 2,5 porty, v roku 1582 od dvoch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvanásť poddanských do­ mov a dom šoltýsa.3509 Sterkovce boli vtedy stredne veľkou dedinou s rusínskym obyvateľ­ stvom. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 valachov ale aj želiarov zda­ nili spolu od jednej porty, v roku 1635 od 0,75 porty.3510 Napriek chudobneniu valachov obyvateľov pribúdalo a zvyšoval sa aj počet dom ov v sídlisku. V rokoch 1715 a 1720 tam žilo postupne dvadsať a jedenásť sedliackych dom ác­ ností.3511

raz viaže na jarok tečúci medzi severozápadnými výbežkami Popriečneho a sprava vteká do Ubľanky. V jeho údolí v susedstve dediny Dúbrava jestvovala v 16. a 17. storočí dedina, resp. osada Stežná.

494

STEŽNÁ Na hum enskom panstve jestvovala v druhej polovici 16. a v 17. storočí dedina Stežná. Prvé doklady o nej sú v daňových súpisoch z rokov 1585 a 1588.3512 Predpokladáme, že sídlisko založil šoltýs okolo polovice 16. storočia a poddanské rodi­ ny sa tam usadili okolo roku 1570. Na prelome 16. a 17. storočia a v prvej polovici 17. storočia tam býval len šoltýs a len prechodne želiarske rodiny, ktoré daň platili od 17. storočia. Okolo roku 1630 tam žila len domácnosť šoltýsa, v roku 1635 aj asi štyri želiarske domácnosti, vtedy zdanené od štvrť porty.3513 Aj okolo roku 1652 tam bývala len rodina šoltýsa.3514 O osade, resp. územ nom majetku je doklad ešte z roku 1690.3515 Začiatkom 18. storočia už sídlisko Stežná nejestvovalo. Stežná sa vyskytuje v písom nostiach v poradí medzi dedinami ležiacimi v povodí Ubľanky. Štúdiom chotárnych a vodopisných názvov sa podarilo zistiť, že názov Stežná sa dote­

STRÁŽA O dedine a majetku s takým slovenským názvom a maďarským názvom vo význame Nová Stráža sú doklady od 14. do 16. storočia. Vtedy patrila postupne zem anom zo Žipova, Ložína, Čičaroviec, Žbiniec aj iným zem epánom .3516 Slovenský názov svedčí o tom , že síd­ lisko založili strážcovia nepochybne krajinskej cesty v uhorskom pohraničí v službách uhorských kráľov. Taký istý m otív sa uplatnil pri názve prvotného sídliska dediny Strážske. Maďarský názov ešte upresňuje, že to bola nová, mladšia osada strážcov v porovnaní k blíz­ kej staršej dedine strážcov. Vznik tejto dediny m ožno predpokladať v 12. storočí. O zemepisnej polohe dediny Stráža je údaj v listine z roku 1435. Ten dosvedčuje, že m a­ jetok a dedina Stráža leží v susedstve Žbiniec.3517 Spresnenie je v listine z roku 1595, podľa ktorej majetok ležal západne od Laborca. Z uvedených údajov je zrejmé, že sa Stráža nachádzala vo východnom susedstve Žbi­ niec. Tam od 12. do polovice 16. storočia jestvovala dedina Stráža. Začiatkom druhej polo­ vice 16. storočia ju obyvatelia opúšťali, koncom 16. storočia už nejestvovala. Ešte v roku 1595 sa poddaní zo Žbiniec pamätali, že v Stráži bol m alý drevený kostol, pravdepodobne zasvätený Sv. A n ne.3518 O tamojšej farskej škole je doklad z roku 1485.3519

STRÁŽA - TARCA Kráľ Žigm und v roku 1435 daroval šľachticom z M onoku územ ný majetok Tarca, o čom sa zachoval len stručný záznam .3520 Ten majetok bol vo vlastníctve šľachticov M onokiovcov aj v 16. a 17. storočí.3521 Od 15. storočia už na ňom nejestvovalo sídlisko, ktoré tam m o­ žno predpokladať v 12. až 14. storočí. Zložený názov Stráža - Tarca svedčí, že na ňom jest­ vovala osada strážcov v službách uhorských kráľov.

3516 N a g y , C D H A V , s. 278 „p o s s e s s io n u m ... W y u a r " (!) z r. 1349. M O L , D L 31 2 9 7 , 3 1326 „ W y u e r " z r. 1360 a 1371; 67164, 67185 „W y e w r " z r. 1502 a 1510. S N A , H M Lel'es. k ., M e ta le s c. Z e m p lín ., n r . 66 „p r e d ii Strasa aliter W y E o r " .

3507 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1521, nr. 3. 3508 M a r s in a , K u šlk , U r b á r e I, s. 218 „S th e r k o c z " . 3509 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 51, 192, 25 7 „S te r k o c z " , „ Z th e r k o c h " . 3510 T a m ž e , S 2 6 7 8 , s. 5 4 ; A 2 6 7 7 , s. 407.

3517 M O L , D L 3 1459 „ p o s s e s s io ... W y e w r ... in c o n tiq u a v ic i n i t a t e ... p o s se ss io n is A lc h e b " . P o zri aj 31352, 31451 „ W y w e r " , „ E w r " . 3518 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., n r. 6 6 „ C a p e lla v e ro sivé e c c le s io la in tra m e ta s p re d ii Strasa a lias W y e o r fu is s e t" , d o k torej c h o d ili n a jm ä „ i n fe sto b ea te A n n e m a tris M á r ie v is ita s s e t".

35,1 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 2 ,1 8 7 .

35,9 N a g y , H O , s. 4 3 8 , č . 3 6 8 „ S t e p h a n i cle r ici, rectori s c o le d e E w r".

3512 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 6 ; A 2 6 7 8 , s. 183 „ S t e z n a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 27 0 .

3520 Š O B A P rešov, V é č e i S , M ie s t n y e le n c h k p ís o m n o s tia m z ro k o v 1296 - 1757, p ís m . T „p r e d ii Tar-

3513 T a m ž e , A 2 6 7 7 , s. 3 7 9 , 4 07 „S z te s n a " . 3514 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 37 9 „S z te s n a u n u s sc u lte tu s a d e s t" . 3515 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 157 „ S te s n a " .

cza ". 3521 T a m ž e , p ís m . S „S tr a s a " z r. 1551 a 1561. „p r e d ii S trasa alias T a rcsa " z r. 1625. S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 127 u v ie d o l, ž e m a je to k sa n a c h á d z a p ri L o ž ín e .

496

497

ZEMPLÍN

STRÁŽSKE

Zemepisnú polohu onoho majetku a sídliska sa nepodarilo uspokojivo zistiť. Len zo sku­ točnosti, že M onokiovcom v 16. storočí patrili dediny Bekecs, Megyaszó, M ichaľany, Laškovce i Ložín m ožno predpokladať, že majetok Stráža - Tarca ležal v ich susedstve.

Tamojšie sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od troch port. Želiarov a sluhov boli tri domácnosti, také však daň neplatili. Aj v ro­ ku 1582 zdanili sedliakov od troch port. V roku 1600 malo sídlisko dvadsaťjeden obýva­ ných poddanských domov, ale aj kostol, faru a školu.3528 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Strážne stredne veľkou dedinou s poddanským aj far­ ským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa následne prejavilo aj v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od 1,5 porty, v roku 1635 od jednej porty.3529 Pokračoval aj úbytok obyvateľov aj domov. Na prelome 17. a 18. storočia bolo Strážne m alou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 tam žili po štyri sedliacke dom ácnosti.3530 Pri Strážnom sa v stredoveku nachádzali osady a dediny Akalszeg, Budilov aj Krepša, kto­ ré však zanikli.

STRÁŽNE Strážne leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 105 m . Takýto úradný názov má od roku 1945.3522 V chotári Strážneho sa našli zlom ky slovienskych nádob, pochádzajúcich zo 7. až 8. sto­ ročia ale aj m ladších, tiež poľnohospodárske nástroje a vojenské predmety, napokon zvyš­ ky pece.3523 Tieto pamiatky nepochádzajú z činnosti obyvateľov dediny, ale z činnosti oby­ vateľov starších dedín, najmä Krapše, m ožno aj Budilova. O dedine Strážne sú písom né pramene od 14. storočia a zapisovali ju postupne ako Wrus, Ewres, Órós. Napriek pravopisným obm enám je zrejmé, že jej názov korení v maďar­ skom ór. Z toho vyplýva, že sídlisko založili vojaci, strážcovia pohraničného pásma U hor­ ska z podnetu arpádovských kráľov. Zemepisná poloha Strážneho v porovnaní k dedinám takého istého pôvodu, ale severnejšie ležiacim a teda mladším (napr. Strážske v Zem plín­ skej, Jovsa v Užskej a iné) vedie k predpokladu, že toto sídlisko pochádza z polovice, prí­ padne druhej polovice 11. storočia.3524 Zakladatelia sídliska, teda vojaci, strážcovia pohraničia, ich potomkovia a nasledovníci vykonávali túto službu postupne aj v 12. storočí. V 13. storočí pohraničie k Haličskú už bo­ lo zúžené na zalesnený hlavný chrbát priľahlej časti Karpát. Preto títo strážcovia stratili opodstatnenie svojej činnosti. Niektorí zo strážcov sa za m imoriadne služby a výkony kráľo­ vi m ohli stať zem anm i, väčšina sa iste venovala roľníctvu a stali sa z nich poddaní. Na prelome 13. a 14. storočia bola dedina už vo vlastníctve šľachticov. Šľachtici Štefan, Vid a M ikuláš synovia Pavla z rodu Gutkeled ju v roku 1310 zámenou dali Andrejovi syno­ vi Dionýza z Brehová, príslušníkovi rodu Kaplon. Ten však už v roku 1311 vým enou dal de­ dinu Matúšovi, Bodoví a Tomášovi synom Konráda. V súvislosti s vým enam i vznikli a za­ chovali sa najstaršie písom né správy o tejto dedine.3525 V 15. - 17. storočí boli jej zemepánmi postupne zemania z Malých Trakán a Moreovci.3526 V dedine bol kostol zaiste pred 16. storočím, avšak písom ne je dokum entovateľný od druhej polovice 16. storočia. Odvtedy, určite od roku 1582 a v 17. aj 18. storočí patril kalví­ nom . Kostol bol drevený.3527

STRÁŽSKE Strážske leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške oko­ lo 133 m. Prvá správa o Strážskom je v listine z roku 1337 o deľbe majetkov šľachticov z M ichalo­ viec, ktorým patrila aj dedina Staré. Jej chotár vtedy pretínala cesta, vedúca zo Strážskeho do Starého.3531 Z obsahu zápisu je zrejmé, že strážske sídlisko s ustáleným chotárom jestvo­ valo už pred rokom 1337, pričom dedina Strážske nepatrila šľachticom z M ichaloviec. V písom nostiach od 14. do 17. storočia sa Strážske vyskytuje pravidelne pod maďarským názvom Ewrmezew a jeho pravopisných obm enách v zmysle Strážne Pole. Slovenský ná­ zov Strážske sa do písom nosti dostával až od 18. storočia.3532 Obsah oboch názvov svedčí o tom, že tamojšie sídlisko založili strážcovia krajinskej cesty a pohraničia z poverenia uhorského kráľa v druhej polovici 11. storočia, prípadne v 12. sto­ ročí.3533Vtedy jazykovo nezávisle na sebe vznikol slovenský a maďarský názov sídliska stráž­ cov. Strážske ako súčasť hradného panstva Brekov patrilo do začiatku 14. storočia ku kráľov­ ským m ajetkom . Neskôr ho vlastnili Drugetovci až do druhej polovice 17. storočia.3534 V Strážskom m ožno stál kostol už v 13. - 14. storočí, nepochybne v 15. storočí.3535*Ka­ tolícki farári v ňom slúžili bohoslužby do polovice 16. storočia.

3522 M a jtá n , N á z v y , s. 3 9 0 . 3523 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. Č a p lo v ič , D . - G a š a j, D . - O le x a , L .: A r c h e o lo g ic k ý p r ie s k u m M e d z ib o d r o ž ia a K o šick e j k o tlin y v r o k u 1976. In : A V A N S v ro k u 1976. N itr a 1977, s. 93 - 94 . Béreš,

J.:

Záchrann ý

v ý s k u m v S tr á ž n o m . In : A V A N S v r o k u 1981. N itr a 1982, s. 39 .

3528 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 6, 194, 2 4 2 „E w r e s " , „ E o r e o s " , „ Ó r ó s " . 3529 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 26; A 2 6 7 7 , s. 419. 3530 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187.

3524 P o ro v n a j V a rsik , O s íd le n ie III, s. 4 7 8 .

3531 N a g y , N S z I, s. 134 „ v ia m d e v illa E w r m e z e w " .

3525 S e d lá k , R D S1 1 , s. 3 5 0 , č . 816 „ p o s s e s s io n e s ... W r u s " z r. 1310. P o zri aj s . 4 0 6 , č . 945 „W r u s " z r. 1311;

3532 K o r a b in sk y , L e x ik ó n , s. 474 „ O e r m e s ó , S tr a sch k e " z r. 17 8 6 . M a jt á n , N á z v y , s. 3 9 0 .

II, s. 216, č . 45 7 „ V r s " z r. 1319. N a g y , C D H A I , s. 5 6 3 „V r u s " z r. 1320. 3526 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1418, n r. 4 „V r u s " z r. 1418. M O L , D L 1 2466 „ E w r u s " z r. 1432. S N A , H M

3533 V a rsik , O s íd le n ie I, s. 101, 104, 105; II, s. 2 2 6 , 4 7 3 , 47 9 , 4 8 0 , 5 2 4 u s a d e n ie s tr á ž c o v p re d p o k la d a l v 12., p r íp a d n e n a r o z h r a n í 11. a 12. sto r o čia .

L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lí n ., nr. 6 0 „E w r e s " z r. 1437; A . a. 1503, nr. 26 „E w r e s " z r. 1503. P o zri aj n a s l. p o z n á m k u .

3534 S N A , H M L e le s. k ., a. a. 1451, nr. 16 „ E w r m e z e w " z r. 1451; A . a. 1548, Fasc. 3, nr. 1 0 ,3 9 „E w r m e z e w " ;

3527 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 131. A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „C s ó r ó s (te m p lu m ) lig n e u m c a lv in is ta r u m "

3535 V r o k u 1447 d o š lo ku v lá m a n iu d o fa ry ú d a jn e z p o d n e tu š ľ a c h tic o v z M ic h a lo v ie c . S N A , H M L eles.

z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 130.

A . a . 1548, F a sc. 5, n r . 4 4 „ W r m e z e w " . k ., A . a . 1447, n r . 7 „a d d o m u m ... Petri p le b a n i in ... E r m e z e w " .

498

499

ZEMPLÍN

STREDA NAD BODROGOM

V druhej polovici 16. storočia, určite od roku 1582 a v prvej polovici 17. storočia tam pô­ sobili evanjelickí reformovaní kazatelia. Do tejto farnosti trvalo či prechodne patrili aj kal­ víni v Brekove, Krivošťanoch, Nacinej Vsi, Stankovciach a Starom. Bola jednou z viacerých slovenských kalvínskych farnosti v strednom Zem plíne. Za protireformácie kostol evanje­ likom zabrali. Koncom 17. storočia opäť patril rímskokatolíckej cirkvi.3536 V tam ojšom chotári sa na vhodných úpätiach nachádzali vinice, o ktorých sú doklady od 15. storočia. V roku 1661 obhospodarovalo vinice tridsaťtri poddanských domácností.3537 V roku 1567 boli tamojšie sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej zdanené daňou kráľovi od trinástich port. Pozemky po deviatich usadlostiach boli opustené, hoci dvanásť dom ácností bolo želiarskych. Tieto, ale aj domácnosť m iestneho pastiera dobytka daň ne­ platili. V roku 1582 zdanili sedliakov od dvanástich port. Výška zdanenia v uvedených ro­ koch svedčí o ustálenom počte sedliackych dom ácností a rozsahu nim i obhospodarova­ ných pozemkov v druhej polovici 16. storočia. V roku 1600 stálo v sídlisku 50 obývaných poddanských domov, kúria m iestneho zemana, kostol, fara a škola.3538 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Strážske veľkou dedinou, najväčšou v okolí, pričom m alo poddanských obyvateľov, osadenstvo fary aj zemanov. Začiatkom 17. storočia sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zda­ nili sedliakov aj želiarov spolu od 4,5 porty, v roku 1635 len sedliakov od 1,25 porty.3539 Vý­ kyvy výšky zdanenia dosvedčujú výrazné zm eny v počte a majetnosti zdaňovaných pod­ danských dom ácností.

STREDA NAD BODROGOM

V roku 1623 žilo v Strážskom dvadsaťsedem poddanských dom ácností. Len jedna sed­ liacka domácnosť hospodárila na celej usadlosti; osemnásť dom ácností na polovičných usadlostiach. Ďalších osem dom ácností bolo želiarskych. Vtedy bol v dedine aj m lyn. O by­ vatelia spĺňali zemepánom Drugetovcom také povinnosti, aké poddaní v iných roľníckych dedinách na hum enskom panstve, napr. v Topoľovke.3540 V druhej polovici 17. storočia obyvateľov pribúdalo. V roku 1690 žilo v Strážskom 40 poddanských dom ácností. Z nich tridsaťpäť bolo sedliackych, z ktorých len jedna dom ác­ nosť hospodárila na celej, iná na trištvrtinovej usadlosti. Na polovičných usadlostiach hos­ podárili dve, na Štvrtinových usadlostiach až tridsaťjeden domácností. Ďalších päť dom ác­ ností bolo želiarskych.3541 Neskôr, najm ä začiatkom 18. storočia obyvateľov a obývaných dom ov ubúdalo. Stráž­ ske sa stalo stredne veľkou dedinou. V roku 1715 malo dvadsaťtri, v roku 1720 len dvad­ saťjeden poddanských dom ácností.3542 Blízko Strážskeho jestvovali v stredoveku osady s maďarizovanými názvami Chukaháza aj Weker, ktoré však zanikli, podobne ako osada Vaďakovce, ležiaca južne od Strážskeho.

Streda nad Bodrogom leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 101 m. V tam ojšom chotári na polohe Balvanheď sa nachádza sloviensky m ohylník zo 7. až 8. storočia, inde zlom ky vtedajšej i mladšej slovienskej keramiky.3543Tieto skutočnosti síce ne­ priamo, ale nepochybne svedčia o m iestnom slovienskom sídlisku. Nezachoval sa však je­ ho názov, pričom obyvateľská sloviensko - slovenská kontinuita tam m ohla trvať aj v na­ sledujúcich storočiach.. V chotári sa našli aj staromaďarské pamiatky.3544 1tie svedčia o m iestnom sídlisku Maďa­ rov. Ani názov maďarského sídliska sa nezachoval. Prvá písom ná správa o dedine Streda je v listine kráľa Štefana V. Listina sa však zacho­ vala len v stručnom obsahovom prepise bez dátum u.3545Napriek tom u m ožno jej vznik vročiť do rokov 1260 až 1272, kedy bol Štefan mladším kráľom (1260 - 1270) a kráľom (1270- 1272). Maďarský tvar názvu, ktorý sa bez podstatných zm ien používal od 13. storočia bol zlo­ žený zo slova Zereda = streda a hely = miesto. Názov označoval miesto trhu, konaného v stredu. Listinný doklad o m iestnom trhu v stredu je v listine z roku 1361.3546 Názvový do­ klad svedčí o m iestnom trhu v druhej polovici 13. storočia, ale predpokladať ho m ožno už v 12. storočí. Archeologické pamiatky a názov tejto obce v 13. storočí um ožňujú predpokladať, že: a/ slovienske aj maďarské sídliská zanikli v 10. - 11. storočí; b/ pretrvali do 12. - 13. storo­ čia i neskôr, avšak zanikol ich pôvodný názov (názvy), pričom v 12. - 13. storočí vznikol nový názov v súvislosti s udom ácnením sa trhu v stredu. Druhú možnosť považujeme za pravdepodobnejšiu. Stredou tiahla od juhu krajinská cesta a smerovala k Lelesu. Doklad o nej je z roku 1319.3547 M iestny trh bol základom hospodárskeho a spoločenského vývoja Stredy ako mestečka v 13. - 14. storočí, m ožno aj v 15. - 17. storočí.3548 Miestna časť, v ktorej bolo trhovisko, m a­ la v 14. storočí dočasný maďarský názov v zmysle Trhová Streda.3549 Streda mala zaiste už pred 14. storočím dve sídliskové časti, ktoré v 14. storočí pom enú­ vali ako Nižná Streda a Vyšná Streda.3550

3543 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. Č a p lo v ič , D . - G a š a j, D . - O le x a , L .: A r c h e o lo g ic k ý p r ie s k u m M e d z ib o d r o ž ia a K o šick ej k o tlin y v rok u 1976. In : A V A N S v r o k u 1976. N itr a 1977, s. 9 4 . T o č ík , A .: S tr e d a n a d

3536Z o v á n y i,

P ro te stá n s , s. 132 -

133. A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „E o r m e z ó ( te m p lu m ) la p id e u m

c a t h o l i c o i u m " z r. 1 7 0 0 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 131.

3537S N A ,

H M L e le s. k ., A . a . 1488, n r . 2 „ d u o va ša v in o r u m ... d e v i n e a ... in p r o m o n t h o r io p o s se ss io n is

W r m e z e w " ; A . a 1546, Fasc. 2 , nr. 55 „ v i n a ... in p r o m o n t h o r i i s ... E w r m e z e w " . Š O B A P rešov, D r u g e t H , i.

č.

3 0 7 „R e g e s tu m n o n a lis v in i in p r o m o n t o r i o ... E ô r m e z ie n s i" z r. 1661.

3538M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 4 , 189, 2 5 6 , 2 65 „E r m e z e u " , „ O r n i c z o " 3539T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 7; A 2 6 7 7 , s. 413 3540M O L , K a m a ra , U e t C, F asc. 109, nr. 2 , s. 84 - 87 „ Ó r m e z e ó " . 3541 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č. 2 7 8 , s. 4 7 - 4 8 „ E ô r m e z ó " . 3542M a g y a r o r s z á g , s. 182, 187.

B o d r o g o m . In : V S N S ,

s.

195 - 196.

3544 A n d e l, V ý s le d o k , s. 168. V a lter, H is to ir e , p o z r i p r ilo ž e n ú m a p k u .

(!), „ E ó r m e z e ó " .

3545 Fejér, C D H V I I I - 5, s . 2 0 2 - 2 0 3 „lite r a s p r iv ile g ia le s e m a n a ta s a S t e p h a n o ... reg e H u n g a r i a e ... s u p e r d is tin c tio n e o s te n s io n is et e r e c tio n is n o v a r u m m e th a r u m

... in ter p o s se ss io n e s Z e r e d a h e l et

T h a y b a fe u ld e " . V o d p is e z r. 1331. S z e n tp é te r y , R R S A I I - 1, s. 171, č . 2 2 9 2 . 3546 M O L , D L 31301 „q u a r ta feria in v illa Z e rd a h e l in fo r is " . 3547 S e d lá k , R D S 1 II, s. 217, č . 457 „ v ia m d e L e le z in Z e r e d a h e l" . 3548 P o ro v n a j o t o m U lič n ý , Z a č ia tk y , s. 2 6 4 , 2 6 9 . 3549 N a g y , C D H A V I I , s. 307 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... W asa ru s Z e r d a h e l" z r. 1351. 3550 S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 8 6 , č . 8 8 6 „p o s s e s s io n e s K e th z e re d a h e l v id e lic e t S u p e r io r et In fe r io r " z r. 1322.

500

ZEMPLÍN

Najstaršie časti tam ojšieho pôvodne románskeho kostola pochádzajú z druhej tretiny 13. storočia.3551 Kostol stál vo vtedajšej Nižnej Strede a zasvätený bol apoštolovi Petrovi. O nú časť sídliska prechodne pomenúvali názvom v zmysle Kostolná Streda.3552 Druhý kostol postavili v Strede pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia. V tridsiatych rokoch 14. storočia tam boli dva kostoly, v ktorých súčasne pôsobili farári Ondrej a Já n .3553 Osudy jedného kostola sú nejasné. Druhý tam jestvoval nepretržite. Katolícki farári v ňom pô­ sobili do druhej polovice 16. storočia. Evanjelickí reformovaní kazatelia tam vysluhovali bo­ hoslužby od roku 1582 a ešte okolo roku 1700. Neskôr tamojšia kalvínska farnosť zanikla.3554 Streda patrila šľachticom Ákošovcom už pred rokom 1322, kedy pri deľbe dedičných majetkov pripadla Mikulášovi a Frančikovi synom Bokša. Títo sa v Strede usadili, jej názov používali v prídom ku, čím vznikla stredská vetva rodu Bokša.3555 V druhej polovici 16. sto­ ročia bola Streda majetkovou súčasťou hradného panstva Kevešd (Veľký Kamenec) vo vlastníctve Šerediovcov, Balašovcov a v prvej polovici 17. storočia Bačkaiovcov. Pôvodnú, múranú kúriu dali šľachtici postupne stavebne upraviť a opevniť, čím ju v 16. a 17. storočí prebudovali v opevnený kaštieľ či hrad. Ten bol v roku 1670 zbúraný a na je­ ho mieste okolo roku 1700 postavili doteraz jestvujúci kaštieľ v strede obce.3556 V stredskom chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 14. storočia.3557 Hlavným zamestnaním Stredčanov bolo roľníčenie. O pestovaní obilia svedčia tamojšie mlyny, o ktorých sú správy od 14. storočia.3558 Stredské roľnícke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 5,5 porty. Iných pätnást dom ácností želiarov a služobníkov daň neplatilo, podobne ako osemnásť do­ m ácností, ktorým nedávno Turci vypálili domy. V roku 1582 roľníkov zdanili od desiatich port. Stredské sídlisko m alo v roku 1600 obývaných 43 meštianskych, roľníckych, vino­ hradníckych aj remeselníckych domov, kaštieľ s hospodárskymi budovami aj m lynom , kostol, faru a školu.3559 Na prelome 16. - 17. storočia patrila Streda k m alým mestečkám v Zemplínskej župe. V 17. storočí roľnícke domácnosti chudobneli, ubúdalo ich, čo sa primerane prejavilo aj v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 zdanili roľníkov od 4,5 porty, v roku 1635 od dvoch port.3560 3551 S ú p is 3 , s. 2 0 7 , terajší r ím s k o k a to líc k y k o sto l. 3552 S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 8 6 , č . 8 8 6 „p o s s e s s io n e s K e th ze rd a h e l v id e lic e t S u p e r io r et In fe r io r, in q u a est e c c le sia la p id e a in h o n o r e m s a n c ti Petri a p o š to li fu n d a ta " z r. 1322. P o zri aj N a g y , C D H A II, s. 452 z r. 1 3 2 9 . A d a lé k o k X I X , 1913, s. 110 s c h y b n ý m r o k o m 13 2 0 . N a g y , C D H A V I I , s. 307 „ E g h a z o z Z e r d a h e l" z r. 1351. 3553 M V H I - 1, s. 3 2 3 , 3 31, 3 3 4 , 3 4 5 , 361 „A n d r e a s d e Ze re d ey , J o a n n e s d e e a d e m " , „A n d r e a s de Z e r e d a h e l" , „ J o h a n n e s d e S e r e d a h e l" , „ d e Z e r a d a h e l" , „ d e Z e r e d a h e l" . 3554 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 1 22. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 272 „Z e r d a h e ly , c o n c io n a t o r " z r. 1601. A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „S z e r d a h e ly (te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 131. 3555 S e d lá k , R D S 1 II, s. 4 0 5 , č . 931 „d e Z e r e d a h e l" z r. 1323. N a g y , C D H A V , s. 512 „d e Z e r e d a h e l" z r. 1351. M O L , D L 57725 „ d e Z e r d a h e l" z r. 1461. S N A , H M Leles. k ., In tr o d u c t. Z 37 „Z e r d a h e ly " z r. 1526. 3556 S ú p is 3, s. 207. 3557 N a g y , C D H A V I I , s. 3 0 8 „ V in e e ... in Z e r e d a h e l" z r. 1351. U lič n á , R o zš íre n ie , s. 80 . 3558 N a g y , C D H A V I I , s. 3 0 8 . 3559 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 55, 195, 2 41, 2 7 2 „ Z e r d a h e l" , „Z e r d a h e ly " . 3560 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 5 ; A 2 6 7 7 , s. 4 2 0 .

STR1HOVCE

501

Hospodársky a sociálny úpadok pokračoval aj v druhej polovici 17. storočia a začiatkom 18. storočia, čo sa následne prejavilo v znižovaní počtu obyvateľov a domov. V roku 1715 mala Streda sedem, v roku 1720 iba šesť vtedy už poddanských dom ácností. V chotári sa aj vtedy nachádzali vinice.3561 V susedstve, prípadne v blízkom okolí Stredy sa v stredoveku nachádzali aj dediny ale­ bo osady Dobrezna, Chethefalva, Katron, Kôkényes, O m pud, Tajba a Zeech, ktoré však za­ nikli.

STRIHOVCE Strihovce ležia v horskom prostredí východnej časti Vihorlatu, v nadmorskej výške oko­ lo 400 m. Najstarší doklad o Strihovciach poznáme v daňovom súpise z roku 1630 a uvádza, že tam žila len domácnosť šoltýsa, avšak žiadna zdaniteľná poddanská domácnosť.3562 Šoltýs sa tam usadil pravdepodobne začiatkom 17. storočia, takže šoltýska samota Stri­ hovce bola najm ladším sídliskom v okolí. Šoltýs si tam vybudoval obydlie so súhlasom zemepánov Drugetovcov. V 17. storočí bo­ li vlastníkmi Strihoviec aj šľachtici z V inného. Poddanské, nepochybne valašské rodiny sa v Strihovciach usadili postupne okolo roku 1630, pričom ich priťahovali roky nezdanenia počas lehoty do 20 rokov od usadenia sa v no­ vom prostredí. V roku 1635 už zdanili tamojšie želiarske domácnosti, avšak len od osm iny porty.3563 Na prelome 17. a 18. storočia boli Strihovce malou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nich žilo po osem poddanských dom ácností. V dedine bol aj m lyn.3564

STROPKOV Mesto Stropkov leží v Ondavskej vrchovine, vo východnej časti doliny Ondavy, v nad­ morskej výške okolo 202 m. Najstaršími pam iatkam i k dejinám Stropkova sú viditeľné, nadzemné ranogotické čas­ ti m iestneho rímskokatolíckeho farského kostola, pochádzajúceho zo začiatku 14. storo­ čia.3565 Len archeologický výskum môže priniesť odpoveď na otázku, či vtedy v Stropkove postavili prvý m urovaný kostol, alebo tam jestvoval ešte starší kostol. Bez ohľadu na bu­ dúce archeologické výskum y už teraz m ožno predpokladať, že stropkovské sídlisko jestvo­ valo pred 14. storočím, keďže následný či najstarší miestny kostol pochádza zo začiatku 14. storočia. 3561 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 . 3562M O L , K a m r a , A 2 6 7 7 , s. 379

„ S z t r y h o c z p raeter u n u m s c u lte tu m n u llu s r e p e ritu r ". U lič n ý , O s íd le n ie

U b le , s. 145. B e ň k o , O s í d l e n i e , s. 2 7 0 ako ú d a jn e n a jsta rší d o k la d u v á d z a v p r a m e n i z r o k u 1600, avšak v ň o m sa S tr ih o v c e n e v y s k y tu jú . P o d o b n e aj K ra je z n a v č y j, s. 481.

3563M O L , K a m a ra , A 3564M a g y a r o r s z á g , s. 3565S ú p is 3, s. 211.

26 7 7 , s. 4 0 8 „ S t r ih o c z " . 1 8 3 ,1 8 8 .

503

ZEMPLÍN

STROPKOV

Najstarší písom ný doklad o Stropkove je v listine kráľa Žigm unda z roku 1404. Z listiny sa dozvedáme, že na prelome 14. a 15. storočia patril Stropkov šľachticovi Ladislavovi sy­ novi Mikuláša zo Sv. Jura. Keďže Ladislav zomrel bez potomka, Stropkov pripadol kráľovi a Žigm und ho po druhý raz v roku 1404 zálohoval Prokopovi Balickému a jeho príbuzným za 12 tisíc zlatých. Z hľadiska dejín Stropkova je však najdôležitejšie jeho charakterizova­ nie ako mestečka.3566 Mestečko Stropkov zapisovali do písomností pravidelne pod názvom Ztropko, Stropko, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Stropkov. Slovenský názov použí­ valo miestne a okolité slovenské obyvateľstvo a do písomností sa dostal zriedkavo.3567 Maďarizovaný názov vyvinuli šľachtici a pravidelne ho používali v úradnom styku. Ani slovenský, ale najm ä maďarizovaný názov nemá také jazykové prvky, ktoré by do­ svedčovali, že stropkovské sídlisko založil šoltýs s poddaným i v 14. storočí (maď. - vágás) alebo zemiansky vlastník v 13. storočí (maď. -falu). Slovenský názov Stropkov zaiste korení v osobnom či rodovom mene Stropek. Viac predpokladáme rodový ako feudálny vzťah nositeľa oného mena k sídlisku a jeho naj­ starším obyvateľom. Vzhľadom na zemepisnú polohu Stropkova, jeho starobylý názov, dokázateľnú sídlis­ kovú rozvinutosť a farnosť v 14. storočí usudzujeme, že tamojšie sídlisko jestvovalo nielen pred 14., ale aj pred 11. storočím. Nepochybne patrí k najstarším sídliskám v priľahlej čas­ ti doliny strednej Ondavy, akými v najbližšom susedstve boli napr. Turany a Chotča. Už sme uviedli skutočnosť, že v Stropkove stál kostol dokázateľne začiatkom 14. storo­ čia, ale aj možnosť, že tam bol kostol už pred 14. storočím. O kostole v mestečku je málo správ a nepoznám e ani jeho duchovné patrocínium v stredoveku.3568 Povinnosťou farára bolo aj primerane sa starať o miestnu farskú či mestskú školu. Pria­ mu výučbu konali však stropkovskí učitelia. O jednom z nich je doklad k roku 151 5.3569 Stropkovom viedla krajinská cesta tiahnúca sa v smere juh - sever údolím Ondavy zo severného Uhorska cez dukelský priesmyk do Poľska a Haličská. O používaní tejto cesty svedčí zavedenie trhu a jarmoku, mýta i cla v Stropkove. Avšak priama správa o úseku ces­ ty pri Stropkove je až z roku 1482,3570hoci obchodné karavány a vojenské výpravy ňou tiahli už stáročia skôr. Zemepisná poloha Stropkova pri krajinskej ceste mala priaznivý vplyv na život jeho obyvateľov v pokojných rokoch. Nepriamo in však prinášala útrapy a nešťastia, keď ňou do Stropkova pritiahlo uhorské či zahraničné, najmä poľské vojsko. Už prvý doklad z roku 1404 predstavuje Stropkov ako mestečko. Ekonom ický základ mestského vývoja, teda trh sa tam nepochybne udom ácnil v 14. storočí. Doteraz však ne­ vedno, v ktorý deň týždňa sa trh konával v stredoveku aj neskôr.

Stropkovčania nepochybne z iniciatívy a podpory zemepánov získali v 15. storočí aj prá­ vo jarmoku. V druhej polovici 16. storočia sa v mestečku konali už dva a to na Hrom nice a Sv. M argitu.3571 Pravdepodobne už v 13. storočí, keď bol Stropkov a okolie ešte majetkom uhorských kráľov zaviedli v Stropkove vyberanie mýta. Pravda, m ohlo sa tak stať aj v 14. storočí z in i­ ciatívy šľachticov z roku Ákoš, prípadne Cudarovcov. Isté je, že vyberanie m ýtneho v Strop­ kove bolo začiatkom 15. storočia zaužívanou činnosťou a právom vlastníkov stropkovského panstva. Vyberanie m ýtneho sa v Stropkove udržalo aj v 16. storočí. M ýtne poplatky tvori­ li súčasť príjm ov zemepánov stropkovského panstva.3572 V Stropkove bola colnica a zaužívané vyberanie cla v polovici 15. storočia. C lo , teda trid­ satina hodnoty prevážaného tovaru bolo súčasťou príjmov kráľa. Kráľovský colník pôsobil v stropkovskej colnici aj v 17. storočí. Stropkovská colnica bola filiálkou kráľovského col­ ného úradu v Košiciach.3573 Najčastejším a najvýnosnejším obchodným tovarom uhor­ ských obchodníkov, prevážajúcich tovary do Poľska cestou cez Stropkov bolo víno. Na činnosť colnice nadväzovalo právo skladu, uplatňované v Stropkove okolo roku 1569.3574 Stropkovčania sa od 14. storočia popri tradičnom roľníctve postupne venovali remeslám a obchodu. V polovici 15. storočia sa usilovali výraznejšie presadiť v tkaní a bielení plátna pre trhové účely. V tomto však narazili na výsady početnejších a úspešnejších Bardejovčanov, preto kráľ Ladislav Pohrobok v roku 1555 zakázal stropkovským mešťanom podnikať v bielení plátna.3575 Koncom 15. storočia sa stropkovským obchodníkom , v spolupráci s Bardejovčanmi a H um enčanm i, podarilo nadobudnúť mýtne slobody na poľskom územ í. Zemepán mes­ tečka a panstva Dukla im v roku 1499 poskytol výsadu neplatiť mýto Dukle z privážaného vína a iných tovarov, ani z nakúpených a odvážaných tovarov.3576*Nadobudnuté právo Stropkovčania zaiste primerane využili pri obchodných cestách cez Karpaty. H oci sa počet stropkovských majstrov, tovarišov ale aj remesiel v 15. storočí nepochyb­ ne zväčšoval, majstri až v druhej polovici 16. storočia dospeli do cechovej štruktúry. Po za­ čiatočných pokusoch až v roku 1575 početní majstri vytvorili združený cech. Cech bol vý­ nim očný tým, že sústredil majstrov sedemnástich remesiel. Stropkovský veľký cech bol

502

3571 D e jin y P rešova I. K o šice 1965, s. 144 (a u to r M . S u c h ý ) . B e ň k o , S trop k ov , s. 51 p r e d p o k la d á z a v e d e n ie ja r m o k u v 14. sto r o č í. 3572 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 „ o p id u m Z tr o p k o ... c u m tr ib u to in e o d e m e x ig i c o n s u e t o " . M á ly u s z , Z s O II - 2 , č. 6 0 - 7 8 . z r. 1408. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 63 „ Z t h r w p k o c u m t h e l o n e o " z r . 1 5 0 6 .M a r s in a , K u šík , U rb á r e I,

s. 2 3 8

„ O p p i d u m Z t r o p k o ... T e lo n e u m h a b e t" z r. 1569. V te d y r o č n ý p r íje m z m ý ta

d o s a h o v a l 4 0 a ž 5 0 z la tý c h a p a tril sp rá v co v i p a n s tv a .

3566M O L , D L 8 9 4 4 „ o p id o 3567N a p r . v liste p o ľ s k é h o

Z tr o p k o " . M á ly u s z , Z s O I - 1, č. 3 0 3 4 . B e ň k o , J .: S tr o p k o v . K o šice 1994, s. 31.

3573 A M K o šic e , T a j. á r ch . E T r ic e s im a 6 „ o f fi c i u m n o s tr u m t r ic e s im a r u m ... f i li a b u s ... S tr o p k a " z r. 1453.

k a p itá n a v S tr o p k o v e z r o k u 1472. Š O K A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g ., i. č . 1845

M á r k u s , D .: C o r p u s Ju r is H u n g a r ic i 1000 - 1526. B u d a p e st 1899, s. 612 „ S z tr o p k ó ... s u n t filia le s "

„ D á t u m in S tr o p k o w " .

3568O je d in e l ý

d o k la d o fa rsk o m k o sto le je v te s ta m e n te is té h o k o š ick é h o m e šť a n a z r o k u 1474. A M

K o šic e , K n ih y , M a c . 1, fo l. 83 „a d e c c le s ia m p a r o c h a le m in S tr o p k o " . O k o sto le n ie s ú zá p isy v r e g istr o c h p á p e ž s k é h o d e sia tk u z 3 0 . ro k o v 14. sto r o čia , a n i v d a ň o v o m registri z r o k u 1601. P r íč in o u m o h la b y ť d o č a s n á n e o b s a d e n o s ť (v a k a n tn o sť ) k o sto la fa rá ro m .

3569V

te s ta m e n te str o p k o v s k é h o c o ln ík a , sť a té h o r. 1515 v P rešove. Iv á n y i, B.: Ep erjes sza b a d királyi

v á ro s le v é ltá ra 1245 - 152 6 . S z e g e d 1931, s. 4 2 4 , č . 1121 „m a g is tr u m s c o lo (!) in S tr o p k o " .

3570Š O K A

B a rd e jo v , B a r d e jo v m a g . č . 2 2 2 3 „ v ia m ... p er S tr o p k o " .

z r. 1498. A c s á d y , I.: K ô z g a z d a s á g i á lla p o ta in k a X V I . és X V I I . s z á z a d b a n . B u d a p e st 1889, s. 72 , 74 z r o k o v 1572, 1637 - 1641. 3574 M á r k u s , D .: C o r p u s Ju r is H u n g a r ic i 1526 - 1606. B u d a p e st 1899. s. 5 9 6 , č l. 18 „v e te r a d e p o s itio n u m lo c a ... filia lia v e ro ... S z tr o p k ó " . 3575 Š O K A B ard ejo v, B a r d e jo v m a g . č . 777. Iv á n y i, B .: B ártfa szab ad kiralyi vá ro s levéltára 1319 - 1501 -ig . B u d a p est 1910, č . 770. 3576 T a m ž e , č . 3 4 2 3 „ c o n s u l i b u s ... in S z th r o p k o w ... m e r ca to r ib u s vestris ... v e n d e r e m e r c a n c ia m s u a m ... s im ilite r v ic e v e rs a red ece re , sin e a liq u a d a c io n e th e lo n e i D u k lie n s i" . Iv á n y i, c . d ., č . 3 4 2 0 .

504

505

ZEMPLÍN

SUCHÉ

ojedinelou dobovou organizáciou vo vtedajších mestách na Slovensku. Jestvoval vyše troch storočí.3577 Počet, sociálna skladba a povinnosti stropkovských meštianskych dom ácnosti k zeme­ pánom boli zapísané do urbárov stropkovského panstva.3578V roku 1557 v mestečku žilo 68 dom ácností. Okrem dom ácnosti richtára, ostatné spoločne vyplácali ročnú daň 100 zla­ tých. V rokoch po požiaroch sa im daň úmerne znižovala. Ako dávky odovzdávali spolu boč­ ku rýb. Mestečko bolo povinné prebrať od zemepánov dvanásť súdkov vína a za dohodnu­ tú cenu ho vyčapovať. Stropkovčania vykonávali aj požadované roboty, najm ä prevoz zemepánskeho vína, dovoz dreva na pílu v Stropkove a m lynských kam eňov do stropkov­ ského m lyna. V roku 1569 žilo v Stropkove 73 meštianskych domácností. Deväť z nich, medzi nim i aj vtedajší richtár, vlastnili celé usadlosti, dvadsaťdeväť domácností malo polovičné usadlos­ ti a tridsaťštyri dom ácností štvrtinové usadlosti s vlastnými dom am i. Len jedna domácnosť bola podželiarska, takže nemala ani vlastný dom . Obyvatelia mali k zemepánom také isté povinnosti, aké v roku 1557. Stropkovské meštianske dom ácnosti mali k cirkvi, predstavovanej jágerským biskupom a m iestnym farárom obvyklé povinnosti. Z úrody obilia odovzdávali desiatok. Daňové povinnosti stropkovských meštianskych dom ácností voči kráľovi sú zapísané v daňových registroch. V roku 1567 boli bohatšie meštianske domácnosti zdanené od osemnástich port. Richtár z úradného postavenia, tridsaťšesť želiarskych domácností a osem ďalších dom ácností, ktorým nedávno kráľovské vojsko spustošilo polia a poškodi­ lo obydlia, daň neplatili. Aj v roku 1582 zdanili Stropkovčanov od osemnástich port. Stropkovské sídlisko malo v roku 1600 obývaných 55 meštianskych dom ov.3579 D o­ plňovali ho zemepánske stavby, najmä hrad a majerské budovy so záhradami (zeleninovou a ovocnou), m lyn, píla, m ýtnica, ako aj kráľovská colnica.3580 Urbanizmu Stropkova dom i­ noval kostol, pri ktorom bola fara i škola. Na prelome 16. s 17. storočia patril Stropkov k stredne veľkým mestečkám v Zemplínskej župe. V 17. storočí stropkovské domácnosti chudobneli. V roku 1610 boli najbohatšie i chu­ dobnejšie roľnícke i remeselnícke domácnosti zdanené spolu od štyroch port, v roku 1635 iba od dvoch port.3581 Aj obyvateľov Stropkova ovplyvnila náboženská reformácia. V roku 1598 a okolo roku 1601 v tam ojšom farskom kostole vysluhovali bohoslužby evanjelickí kazatelia.3582 Neskôr opäť rímskokatolícki farári. V druhej polovici 17. storočia obyvateľov v Stropkove mierne pribúdalo. V rokoch 1715 a 1720 v Stropkove žilo postupne 44 a 70 meštianskych dom ácností.3583 Stropkov bol pravdepodobne do prelomu 13. a 14. storočia majetkom uhorských kráľov. Nezachovala sa totiž donačná listina, ktorá by potvrdzovala, kedy Stropkov a okolité dedi-

ny získali šľachtici. Napriek tom u m ožno zistiť, že začiatkom 14. storočia bol zemepánom Stropkova šľachtic Peter syn Petra, zvaného Peten. Peter, sprvoti politický prívrženec kráľa Karola Róberta, sa z neznám ych dôvodov pokúsil údajne zabiť kráľa, za čo ho Karol Róbert potrestal konfiškáciou majetkov. Časť Petrových majetkov, teda tie, čo ležali v doline stred­ nej Ondavy od Malej Domaše po Stročín, kráľ v roku 1317 daroval šľachticovi M ikčovi sy­ novi M ichala, vtedy županovi Šarišskej župy. Bol to zemepisne súvislý a rozsiahly majetko­ vý celok, teda aj zo Stropkovom, ktorý v darovacej listine nie je menovite zapísaný.3584 M ikčovi a jeho synom , šľachticom z rodu Ákoš, patril ondavský majetkový celok do roku 1370. Vtedy ho M ikčovi synovia vým enou dali šľachticovi Petrovi Cudarovi (Zudar).3585 Peter Cudar vlastnil tento majetok do prelomu 14. a 15. storočia, kedy za neznám ych okolností pripadol kráľovi. Po krátkom období vlastníckych nejasností kráľ Žigm und časť tohto majetkového celku v roku 1404 zálohoval Prokopovi Balickému. V listine o záloho­ vaní je však zapísané len mestečko Stropkov.3586 Napokon kráľ Žigm und v roku 1408 daro­ val Stropkov s vtedajšími dvadsiatimi deviatimi priľahlými dedinam i šľachticovi Im richo­ vi z Perina, tajném u kancelárovi kráľa.3587 Vtedy už jestvovalo, resp. vzniklo stropkovské panstvo, pozostávajúce z mestečka Stropkov, dedín a ich chotárov južne od Chotčianky, vý­ chodne od O ndavy a západne od Oľky. Šľachticom z Perina patrilo ešte v roku 1567, teda do vymretia mužskej vetvy rodu, kedy pripadlo kráľovi.3588 Kráľ M axim ilián II. v roku 1568 stropkovské panstvo zálohoval šľachticovi Jánovi Petem u.3589V tom bol začiatok držby a vlastníctva tohto panstva Peteovcami, čo trvalo 200 rokov. Kráľ Žigm und v roku 1411 oceňujúc verné služby svojho sekretára Imricha z Perina po­ volil, aby si Im rich alebo jeho dedičia na ľubovoľnom mieste ich stropkovského panstva dal postaviť hrádok.3590*Im rich nepochybne využil získané právo a dal si postaviť v Strop­ kove hrádok ako svoje príležitostné sídlo. Č i už skôr tam jestvoval opevnený sídelný objekt, to môže overiť len archeologický výskum. Stropkovský hrádok spravovali Peréniovcami najatí kasteláni. Hrádok bol aj sídlom správy stropkovského panstva, ktorého súčasťami v mestečku Stropkov bol majer, m ýtni­ ca, m lyn, píla aj hostinec.

SUCHÉ Suché leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny, v juhovýchodnej časti Pozdišovskej pahorkatiny, v nadmorskej výške okolo 142 m.

3584 N a g y , C D H A I , s. 411 - 413. S e d iá k , R D S 1 II, č . 147, 276, 911. 3585 M O L , D L 6179

3577B e ň k o , S tr o p k o v , 3578M O L , K a m a ra , U

3586 M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 3 0 3 4 .

s. 55 - 57.

3587 M O L , D L 9 4 04/1 - 6, 9406/1 - 4. N e p o c h y b n e k a n c e lá r o v a p r o fe s io n á ln a d ô s le d n o s ť a d ô v e ra

et C , F asc. 4 , n r . 4 9 , s. 37 „ O p p i d u m Z tr o p k o " z r. 1557. M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 2 37 „ O p p i d u m Z r to p k o " z r. 1569

3579M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 , 170, 251 „Z tr o p k o " . 3580P o zri v c it o v a n o m u rb ári z ro k u 1557. 3581 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 2 2 ; A 26 7 7 , s. 39 5 „ o p p id u m Z tr o p k o " . 3582Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 136 u v á d z a d v o c h k azateľo v. U lič n ý , R e fo r m á c ia , 3583M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188.

v p r á v n u s ilu lis t in y s p ô s o b ila , že o d o n á c ii b o lo v y s ta v e n ý c h 10 r o v n a k ý c h lis tín . 3588 S ta lo sa ta k n a zá k la d e d o h o d y o d e d e n í p a n s tie v š ľ a c h tic o v z P e rin a , k to rú v ro k u 1563 p o tv rd il kráľ M a x i m i li á n II. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 150 č . reg. 2 9 , 31. 3589 T a m ž e , i. č . 874. 3590 M O L , D L 9741/1 „ i n d is tr ictu seu p e r tin e n c iis p o s s e s s io n is ... S t r o p k o ... ca s tr u m e d ific a n d i" . B e ň k o ,

s. 131.

S tr o p k o v , s. 34 s íc e p íše , že o str o p k o v s k o m h ra d e (?) je d o k la d v lis tin á c h z r. 1410, a však te n zá p is sa v z ť a h u je k lo k a lite K e k m e ze w , ted a k h ra d u v ý c h o d n e o d T u r ia n .

506

507

ZEMPLÍN

SVÄTÁ MÁRIA PRI BODROGU

Najstaršia správa o Suchom je v listine z roku 1266 o darovaní a vym edzení majetku Les­ ného, ktorý susedil s chotárom dediny Suché, patriacej šľachticovi Radnoltovi.3591 Suché sa v písom nostiach vyskytuje pravidelne pod názvom Zuha, čo bol maďarizovaný tvar slovenského nárečového názvu Suchá. Názov Suchá sa najprv nepochybne vzťaho­ val na príslušné pole, polohu a následne na tam vzniknuté sídlisko. H oci je zrejmé, že ná­ zov Suchá je totožný so slovenským prídavným m enom suchá (zem, poloha), názov nič neprezrádza o okolnostiach vzniku tamojšieho sídliska. Keďže v druhej polovici 13. storo­ čia k sídlisku Suchá tradične patrili priľahlé územné majetky, z toho m ožno predpokladať, že dedina jestvovala pred 13. storočím. Zaiste ju založili obyvatelia zo staršej blízkej slo­ venskej dediny, pravdepodobne z Preče alebo Pozdišoviec. Dedina Suché patrila v druhej polovici 13. storočia šľachticovi Radnoltovi synovi Merša. O d začiatku 14. storočia bola majetkovou súčasťou panstva Pozdišovce, pričom v 14. - 15. storočí ju vlastnili šľachtici zo šarišského Hrádku, neskôr najmä šľachtici z Pozdišoviec a ich príbuzní z Rakovca a in í.3592 Časť dediny v 14. - 15. storočí patrila aj m iestnym zema­ n o m .3593 Tamojších sedliakov okrem richtára zdanili v roku 1567 daňou kráľovi od jednej porty. Pozemky po štyroch sedliackych dom ácnostiach ležali opustené, avšak tri domácnosti bo­ li želiarske, ktoré daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdanili od dvoch port. V roku 1600 malo sídlisko dvanásť obývaných poddanských dom ov.3594 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Suché stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sed­ liakov aj želiarov spolu od 1,25 porty, v roku 1635 len želiarov od 0,25 porty.3595 Ubúdaním dom ácností a obyvateľov sa znižoval aj počet dom ov v sídlisku. Na prelome 17. a 18. storočia bolo Suché malou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nej žilo postupne tri a osem sedliackych dom ácností.3596 Pri Suchom sa v stredoveku nachádzali aj dediny s maďarizovanými názvami Oroszfalva a Újfalu, ktoré však zanikli.

Vtedy ju zapísali v ľudovom názve Sukov. V neskorších písom nostiach zo 16. - 17. sto­ ročia sa vyskytuje pod maďarizovaným názvom Zuko. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny a jej vývin v 16. - 17. storočí predpokladáme, že ju založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva v druhej polovici 15. sto­ ročia, prípadne v prvej polovici 16. storočia. Názov dostala prevzatím staršieho názvu údo­ lia, v ktorom vznikla, alebo od prezývky prvého miestneho šoltýsa. Dedina Sukov patrila Drugetovcom aj v 17. storočí. V roku 1567 vyplatili tamojšie valašské domácnosti daň kráľovi od štyroch port. Dve že­ liarske dom ácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili valachov od 3,25 porty. Miestne síd­ lisko malo v roku 1600 obývaných sedem poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.3598 Vtedy bol Sukov m alou dedinou s rusínskymi obyvateľmi. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili valachov ale aj že­ liarov spolu od jednej porty, v roku 1635 od 0,5 porty.3599 Z urbára z roku 1623 zisťujeme, že vtedy v Sukove jestvovali dve celé šoltýstva, patriace dvom rodinám a hospodárilo tam sedem valašských domácností. Z nich päť hospodárilo na celých usadlostiach a dve na polovičných usadlostiach. Zemepánom Drugetovcom odo­ vzdávali každoročne daň a obdobné dávky, aké v iných dedinách z valašským obyvateľ­ stvom, napr. v Habure.3600 O cirkevných záležitostiach Sukova sa zachovali doklady od 17. storočia. O kolo roku 1628 v tam ojšom kostole vysluhoval bohoslužby evanjelický kazateľ.3601 V roku 1660 po­ stavili v Sukove nový, už uniatský (gréckokatolícky) kostol, ktorý v prvej tretine 18. storo­ čia podstatne prestavali.3602 V 17. storočí obyvateľov pribúdalo. Na prelome 17. a 18. storočia bol Sukov stredne veľ­ kou dedinou. V roku 1715 v ňom žilo pätnásť, v roku 1720 už sedemnásť poddanských do­ m ácností. Vtedy boli v dedine aj dva m lyny.3603

SUKOV Sukov leží vo východnej časti Ondavskej vrchoviny, v údolí pravého prítoku horného Laborca, v nadmorskej výške okolo 255 m. V roku 1543 sa bratia Juraj a Anton Drugetovci sporili o vlastnícke podiely na ich de­ dičnom hum enskom panstve, ktorého súčasťou bola aj dedina Sukov.3597 Pri tej príležitos­ ti vznikla najstaršia správa o tejto už skôr jestvujúcej dedine.

SVÄTÁ MÁRIA PRI BODROGU Svätá Mária pri Bodrogu leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výš­ ke okolo 99 m . Je m iestnou časťou obce Bodrog. Kráľ Belo IV. v roku 1261 potvrdil Jágerskej kapitule vlastníctvo územ ných majetkov de­ dín, ktoré kapitule darovali králi Sv. Štefan (1000 - 1038) a Sv. Ladislav (1077 - 1095). Ka­ pitule patrila aj dedina Sv. Mária s tam ojším právom polovičného mýta od obchodníkov a pocestných, prichádzajúcich cestou od dediny Zem plín. Takto bolo údajne od darovania kráľom Sv. Štefanom .3604

3598 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 4 5 , 191, 255 „ Z u k o " . 3591 N a g y , N S z I, s . „ a terra R o d n o lti n o m i n e Z u h a " . Š m ila u e r , V o d o p is , s . 23 6 .

3599 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 4 ; A 26 7 7 , s. 413.

3592 N a g y , N S z II, s. 3 4 „p o s s e s s io n e s Z w h a " z r. 1403. M O L , D L 1 2028 „ Z w h a " z r. 1428. M O L , D L 67147 „ Z w h a " z r. 1498.

3600 M O L , K a m a r a , U et C , Fa sc. 109, nr. 2, s. 78 - 81 „ Z u k o " .

3593 T a m ž e , I, s. 527 „ d e Z u h a " z r. 1393; II, s. 52 5 „ Z w h a y " z r. 1454. 3594 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 41, 176, 25 3 „ Z u h a " . 3595 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 8 ; A 2 6 7 7 , s. 415.

3601 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 136. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 131. 3602 S ú p is 3, s. 218. 3603 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 . 3604 S z e n tp é te r y , R R S A II - 1, s. 122 - 123, č . 2123 „ It e m v illa Z e n th m a r ia ... c u m d im id ie ta te tr ib u ti,

3596 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

q u o d ib id e m e x ig itu r a tr a n s e u n tib u s d e v illa Z e m le n versu s e a d e m v illa m M a r ia in terram e ccle sie

3597 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543 nr. 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... S w k o w " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 8 .

s im ilite r per d o n a t io n e m b e a ti regis S te p h a n i p o s se ss e ".

509

ZEMPLÍN

SVÄTÝ ONDREJ

H oci m ožno pochybovať o pravdivosti údaja, že dedinu Sv. Mária s polovicou mýta už kráľ Sv. Štefan daroval kapitule, faktom je, že dedina bola majetkom kapituly okolo roku 1261. V písom nostiach od 13. storočia sa vyskytuje pod latinským alebo maďarským názvom v zmysle Sv. Mária. Názov výrečne vyjadril skutočnosť, že v dedine bol kostol zasvätený Pan­ ne Márii. M otiváciou takého názvu bolo nepochybne to, že kostol s farou a hospodársky­ m i staviskami bol prvotným sídliskovým článkom, pri ktorom sa neskôr usadili aj podda­ ní. Svätá Mária bola teda kostolnou osadou, aké vznikali v 11., m ožno aj v 12. storočí. Sam otný kostol bol pôvodne spoločným kostolom pre obyvateľov starších blízkych dedín. Postavili ho z iniciatívy kráľa, prípadne jágerského biskupa či kapituly. Kostol Sv. Márie zaiste jestvoval od 11. storočia, avšak či ho postavili v prvej či druhej polovici, to môže upresniť len archeologický výskum. Okolo roku 1335 v tam ojšom kos­ tole pôsobil farár M ikuláš.3605 Dedina Svätá Mária patrila Jágerskej kapitule aj v 14. - 16. storočí.3606 V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od šiestich port. Iných sedem dom ácností bolo želiarskych, ďalšia slobodnícka, tie však daň neplatili. V ro­ ku 1582 zdanili sedliakov od piatich port. V tam ojšom sídlisku stálo v roku 1600 obýva­ ných dvadsať poddanských dom ov.3607 Na prelome 16. a 17. storočia bola Svätá Mária stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1600 zdanili sed­ liakov ale aj želiarov spolu od 1,25 porty, v roku 1635 od jednej porty.3608 Po úpadku sedliakov nasledoval celkový úpadok dediny, najmä však ubúdalo poddan­ ských obyvateľov a domov. V dôsledku toho bola Svätá Mária na prelome 17. a 18. storočia malou dedinou. V roku 1715 v nej žili iba tri, v roku 1720 už šesť sedliackych domácností.3609

kostol zasvätený Svätému Jurajovi. Maďarský názov m ohol byť chybným zápisom pisára zle počutého skutočného názvu dediny. Dedina je zapísaná v poradí medzi dedinam i Sačurov, Dávidov a Veľký Kamenec. Z toho m ožno usudzovať, že sa nachádzala v susedstve D a­ vidova alebo Veľkého Kamenca. Jediný zápis um ožňuje predpokladať, že; a/ išlo o dedinu s výnim očne použitým náz­ vom , totožným s duchovným patrónom tam ojšieho kostola; b/ išlo o dedinu s chybným názvom; c/ prípadne o dedinu, ktorá krátko po roku 1438 zanikla.

508

SVÄTÝ JURAJ Šľachticom Šóšovcom patrila aj dedina, ktorá je v listine z roku 1438 zapísaná pod maďarským názvom v zmysle Svätý Juraj.3609/a Iný zápis o dedine s takým názvom nie je známy. V listine sú aj stručné opisy kostolov, ktoré sa v určitých dedinách nachádzali. Pri tejto dedine nie sú priame údaje o stave kostola. Z názvu teda priamo nevyplýva, že v dedine bol

SVÄTÝ ONDREJ Doteraz je znám y len strohý údaj z roku 1459 o majetku s maďarským názvom v zmys­ le Svätý Ondrej, na ktorom v 15. storočí jestvovalo aj rovnomenné sídlisko. Sídlisko sa na­ chádzalo v susedstve dediny Luhyňa.3609/b

SVETLICE Svetlice ležia v severnej časti Laboreckej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 336 m. Do polovice 20. storočia mali názov Világy.3610 Prvý zachovaný písom ný doklad o dedine vznikov v roku 1543 v súvislosti s riešením vlastníckych vzťahov Drugetovcov k majetkom ich dedičného panstva H um enné, na kto­ rom vtedy jestvovala aj táto dedina.3611 V písom nostiach zo 16. - 17. storočia sa vyskytuje len pod názvom Vilag, pravda, v nie­ koľkých pravopisných obm enách. Maďarské slovo világ (= svet), alebo világy (= svetlý) m ohlo byť prezývkou prvého šoltýsa a spoluzakladateľa dediny. Pôvodný názov však m o­ hol byť totožný s nárečovým slovom világy, označujúcom m álo úrodné, kopcovité, odľahlé pozemky.3612 Vzhľadom na zemepisnú polohu a prvé správy o tejto dedine predpokladáme, že ju za­ ložil šoltýs s usadlíkm i podľa valašského práva v 15. storočí, prípadne začiatkom 16. storo­ čia. Valašsko - rusínske obyvateľstvo tam dokázateľne žilo v 16. - 17. storočí. Világy vznikli na územ í patriacom Drugetovcom. Im patrili aj v 16. - 17. storočí ako m a­ jetková súčasť ich panstva H um enné. V roku 1567 boli tamojšie valašské domácnosti zdanené daňou kráľovi od 14,5 porty, v roku 1582 od deviatich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných tridsaťtri poddanských

3605 M V H I - 1, s. 2 51, 3 2 3 , 3 3 2 , 3 4 4 „ N ic o la u s sacerd o s e cc le sie d e S a n c ta M a r ia " , „ N ic o la u s de Z e m a r ia " , „ d e S a m a r ia " .

3609/b D o k la d z a z n a m e n a l C s á n k i, c . d ., s. 3 6 2 s n á z v o m Z e n t h A n d r a s . V p o z n á m k e u v ie d o l, ž e pri

3606 S e d lá k , R D S 1 I I , s. 2 17, č . 457 „te rr a m K y ssc e n m a r ia ... terram N a g s c e n t h in a " z r. 1319. S N A , H M

c h o tá r a a v ý r a z n ý k o p e c , k ó ta 47 2 , m a jú n á z o v S v ä tý O n d r e j. P ô v o d síd lisk a a m o t ív n á z v u si

Le le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lí n , nr. 3 8 „p o s s e s s io n is Z e n t h M a r ia " z r. 1549. Pozri aj n a s l. p o z n á m k u .

L u h y n i sa n a c h á d z a s a m o ta S z e n t A n d r a sk a . O s o b n ý m p r ie s k u m o m v L u h y n i s o m z istil, že istá časť v y ž a d u jú ď alší š p e c iá ln y v ý s k u m .

3607 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 195, 2 4 2 „ Z e n t h M a r ia " .

3610 M a jt á n , N á z v y , s. 397.

3608 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 9 ; A 2 6 7 7 , s. 417.

36,1 S N A , H M L e le s . k ., A . a . 1543 n r . 29 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... W y la g " . P o zri aj ta m ž e , A . a . 1548,

3609 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 188.

Fasc. 3, nr. 10 „ W y la g h " z r. 1548. B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 8 u v á d z a síce d o k la d z ro k u 1492, te n sa

3609/3 M O L , D L 57678 „ I n p o s s e s s io n e Z e n t h g w r g h " . C s á n k i, c . d ., s. 362 sa d o m n ie v a l, ž e to b o la d e d in k a

v š a k n a tú to d e d in u n e v z ť a h u je . C h y b n ý ú d a j m á aj K ra je z n a v č y j, s. 4 7 3 .

n ie k d e v o k o lí D a v id o v a . Ž u d e l, J .: Z m e n y v štru ktú re o s íd le n ia V ý c h o d o s lo v e n s k e j n í ž in y o d z a č ia tk u 15. s to r o č ia d o k o n c a s tr e d o v e k u . In : G e o g r a fic k ý ča so p is 42 , 1990, č . 1, s. 8 0 ju p o v a ž u je za z a n ik n u t ú d e d in u .

3612 O d r u h e j m o ž n o s t i p o z r i H a la g a , O . R .: S lo v a k iz á cia ty p ic k y v ý c h o d o s lo v e n s k ý c h m ie s tn y c h n á z v o v m a ď a r iz á c io u ic h s é m a n tik y . In : 12. slo v e n sk á o n o m a s tic k á k o n fe r e n c ia a 6. s e m in á r „ O n o m a s t ik a a š k o la " . P r e šo v 1996, s. 90 .

510

511

ZEMPLÍN

SZADA

domov, jeden - dva dom y šoltýsov, kostol a dom farára. Világy boli vtedy veľkou dedinou, najväčšou v priľahlom okolí a mali rusínske obyvateľstvo.3613 V 17. storočí valašské dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších va­ lachov aj želiarov zdanili spolu od siedmich port, v roku 1635 od dvoch port.3614 V dedine určite jestvoval pravoslávny kostol už v 16. storočí, o ktorom sú písom né správy od začiat­ ku 17. storočia.3615 Z urbára z roku 1623 m ožno zistiť, že aj vtedy bola dedina pravoslávnou farnosťou, mala dvoch šoltýsov, dvadsaťjeden valašských a jedenásť želiarskych domácností. Ich povinnosti k zemepánom svedčia, že poddanskí obyvatelia sa zaoberali tradičným ovčiarstvom, lebo k ze­ m epánom mali také povinnosti, aké valasi v iných valašských dedinách, napr. v Habure.3616 V roku 1657 na farskom majetku žili tri baťkovské rodiny; na dvoch šoltýstvach hospo­ dárilo už dvanásť šoltýskych domácností; na dvadsiatich ôsm ich celých valašských usad­ lostiach žilo 69 valašských domácností; jedenásť dom ácností bolo želiarskych, hoci po­ zemky pre dve valašské usadlosti ležali opustené.3617 Preľudnenosť pretrvávala aj koncom 17. storočia. V roku 1690 žili na farskom tri bať­ kovské rodiny; na dvoch šoltýstvach hospodárilo šesť domácností; valašských domácností bolo 43, pričom dve hospodárili na trištvrtinových usadlostiach, šestnásť na polovičných, dvanásť na štvrtinových, trinásť na osm inových usadlostiach. Pozemky pre päť usadlostí boli opustené.3618 Koncom 17. a začiatkom 18. storočia obyvateľov ubúdalo. V rokoch 1715 a 1720 žilo vo Világoch postupne osemnásť a devätnásť poddanských domácností. V dedine bol aj m lyn.3619

chovateľ, neskôr pastier svíň. V takom prípade by dedinu založili kráľovskí služobníci, cho­ vatelia svíň v druhej polovici 11. storočia, prípadne v 12. storočí. V takom prípade staroma­ ďarské pamiatky s predpokladanými kráľovskými chovateľmi svíň priamo nijako nesúviseli. Časť tam ojšieho majetku pred rokom 1311 vlastnil Konrad a jeho synovia Matúš, Bodo a Tomáš, ktorí ho v roku 1311 vým enou dali šľachticovi Andrejovi z Brehová a jeho prí­ buzným . Iný majetok, ktorý pred rokom 1320 držali Štefan a Valentín synovia Saula, kráľ Karol Róbert daroval Vavrincovi synovi Marharda. Časť majetku patrila m iestnym zema­ nom .3623 V 15. storočí bola dedina majetkovou súčasťou hradného panstva Cejkov, v dru­ hej polovici 16. storočia boli jej zemepánmi šľachtici z Ťahyne.3624 V tam ojšom kostole od konca 16. storočia a v prvej polovici 17. storočia pôsobili evan­ jelickí reformovaní kazatelia z farského kostola v Rade. Až okolo roku 1684 m ali v Sviniciach samostatného kazateľa. Drevený kostol patril kalvínom ešte začiatkom 18. storo­ čia.3625 Neskôr tamojšia kalvínska farnosť zanikla. Sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od troch port. Želiar­ skych a služobníckych dom ácností bolo vtedy deväť, tie však daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od dvoch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných šestnásť poddan­ ských domov, zaiste aj kostol, ale bez samostatného farára.3626 Na prelome 16. a 17. storočia boli Svinice stredne veľkou dedinou s poddanským aj far­ ským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliaci chudobneli, ubúdalo ich a dedina sa zmenšovala. V rokoch 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od pol a osm iny porty, v roku 1635 od 0,75 porty.3627Úby­ tok poddanských obyvateľov a dom ov pokračoval. Na prelome 17. a 18. storočia boli Svinice m alou dedinou. V roku 1715 v nej žili dve, v roku 1720 už šesť sedliackych dom ácností.3628 Pri Sviniciach sa v stredoveku nachádzala aj dedina s maďarizovaným názvom Monyaros, ktorá však zanikla.

SVINICE Svinice ležia v južnej časti Východoslovenskej nížiny, na nive Latorice, v nadmorskej výške okolo 100 m . Taký úradný názov majú od roku 1948.3620 V tam ojšom chotári sa nachádzajú staromaďarské pamiatky, svedčiace o sídelnej prí­ tom nosti maďarského obyvateľstva koncom 9. a v 10. storočí.3621 Č i však súviseli s obyva­ teľmi tejto dediny, to m ožno dokazovať alebo popierať najmä jazykovedným výkladom pô­ vodného názvu dediny. Jej názov v 14. - 17. storočí pravidelne zapisovali v tvaroch Sciner, Zyner, ojedinele Swyner, od 16. storočia Szinier. Tak zapísané tvary sú blízke maďarizovaným názvom sloven­ ských dedín, ktorých názvy korenia v slovenskom pom enovaní dom áceho zvieraťa svine. Taký názov má napr. Svinica pri Košiciach a Svinia pri Prešove.3622Pravda, koncovka -er v tom ­ to názve by vyjadrovala to, že pôvodný slovenský názov bol totožný so slovom sviniar, teda 36,3 MOL, Kamara, A 2677, s. 46,183, 254, 266 „Vilag", „Vilagh". 3614Tamže, A 2678, s. 31; A 2677, s. 408. 3615MOL, Kamara, A 2677, s. 266 „Vilagh, battiko" z r. 1601. 36,6MOL, Kamara, U et C, Fasc. 109, nr. 2, s. 267 - 270 „Wilagh". 3617ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 277, s. 85 - 89 „Wilagh". 3618Tamže, i. č. 278, s. 100 „Vilag". 3619Magyarország, s. 183, 188. 3620 Majtán, Názvy s. 398. 3621Andel, Výsledok, s. 168. Valter, Histoire, pozri priloženú mapku. 3622Varsik Osídlenie III, s. 49, 54 - 55, 486. Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Košice 1990, s. 302.

SZADA (M) Szada leží v južnej časti Zemplén megye, pri m alom ramene Tisy. Je pravdepodobné, že šľachtic Peter okolo roku 1067 daroval časť tejto dediny zaklada­ nému kláštoru v Zaste (Cestice /?/ juhozápadne od Košíc).36293 Časť tam ojšieho majetku už v prvej polovici 13. storočia patrila Šim onovi synovi Mar­ cela z rodu Bogatradvan. Jeden z rodu sa tam usadil a názov dediny používal v polovici 13. storočia v prídom ku.36296 3623Sedlák, RDS11, s. 406, č. 945 „possessiones ... Scynereg" z r. 1311; II, s. 267, č. 582 „terra, Scyner" z r. 1320. Nagy, CDHAIII, s. 379 „Zyner"; s. 381 „de Zynyer" z r. 1337. 3624MOL, DL 57400 „Zyneer" z r. 1405. Mályusz, ZsO II - 1, č. 3819. MOL, DL 57559, 57678 „Zyner" z r. 1423 a 1438; 15728 „Zwyner" z r. 1462; 72129 „Zynyer" z r. 1510. Pozri aj nasl. poznámku. 3625Zoványi, Protestáns, s. 133, 135. Adalékok XX, 1914, s. 157 „Szinyér (templum) ligneum calvinistarum" z r. 1700. Uličný, Reformácia, s. 131. 3626MOL, Kamara, S 2677, s. 8,195, 241 „Zinir", „Zyner", „Szinier". 3627Tamže, A 2678, s. 29; A 2677, s. 418. 3628Magyarország, s. 182,188. 36293Wenzel, CDACI, s. 25 „do ... territorium ... in villa que dicitur Ceda". 36296Wenzel, CDAC XI, s. 383 „de Zada". Marsina, CDSIII, s. 289, č. 413 „de Hada" podľa originálu v MOL, DL 2206- 1.

512

513

ZEMPLÍN

SZEGILONG

V písom nostiach z 13. - 14. storočia sa dedina vyskytuje striedavo pod tvarmi názvu Zuda a Zada. O d 15. storočia sa vyskytuje len tvar Zada. Napriek nejasnému vývoju názvu,3630 treba jestvovanie sídliska predpokladať nielen pred 13. storočím, ale aj pred 11. storočím. Už sme uviedli, že časť tam ojšieho majetku a dediny Szada patrila v prvej polovici 13. storočia miestnej vetve rodu Bogatradvan. Potomkovia Šim ona boli zemepánmi časti Szady aj v 15. storočí.3631 Inú časť územ ného majetku si ponechali uhorskí králi až do Štefana V. (1270 - 1272), ktorý tú časť daroval šľachticovi Demeterovi z rodu Rusd.3632 Demeter s bratom M ichalom však v roku 1276 darovali onen majetok vlastným servientom či familiárom .3633 V 16. storočí boli zemepánmi jednej časti Szady zemania z M onoka, teda vetva Bogatradvanovcov. Druhá časť bola majetkovou súčasťou hradného panstva Tokaj. Začiat­ kom 17. storočia patrila Turzovcom .3634 Dedinu Szadu tiež napadol a plienil turecký vojenský oddiel, v roku 1567 boli všetky do­ m y vyhorené. Zakrátko si sedliaci postavili nové obydlia. V roku 1582 boli zdanení daňou kráľovi od 3,5 porty. Neskôr však dedinu opustili alebo vymreli, takže v roku 1600 tam ne­ bol obývaný ani jeden dom . Niekoľko poddanských domácnosti si tam čoskoro postavilo dom y a zriadilo hospodárstva. Tí boli v roku 1610 zdanení od 0,75 porty. Neskôr aj oni síd­ lisko opustili, takže okolo roku 1635 dedina nejestvovala.3635 Po ďalšom obnovení dediny v druhej polovici 17. storočia, pred rokom 1715, opäť spust­ la. V roku 1720 v nej však žilo dvadsaťtri sedliackych dom ácností.3636

Szegilong leží pri pravom brehu dolného Bodrogu. Obec tvoria časti Szegi a Long. Najstarší doklad o dedine Szegi sa zachoval v listine z roku 1255, v ktorej je zápis o ces­ te vedúcej do Szegi.3638

O d 13. storočia jej názov zapisovali pomerne jednotne ako Zegy, výnim očne Zugy, či Zôghy. Názov korení v maďarskom szeg = krájať, rúbať. To vedie k názoru, že sídlisko vznik­ lo pri zásekoch na krajinskej ceste, pričom ho m ohli založiť tvorcovia a udržiavatelia záse­ kov a strážcovia priľahlého úseku krajinskej cesty, tiahnúcej od Szerencsa do Sárospataku. Strážcovia boli špecializovaní služobníci uhorských kráľov. Ak pripúšťame taký pôvod de­ diny, jej založenie m ožno predpokladať v druhej polovici 11. storočia, najneskôr v prvej po­ lovici 12. storočia. Nepoznám e správu o tom , kedy dedinu Szegi nadobudli do vlastníctva šľachtici. V 13. - 17. storočí postupne patrila viacerým šľachtickým rodom, napr. Bogatradvanovcom, šľachticom z Perina, Zápoľským, M agočiovcom .3639 Isté miesto v chotári Szegi pom enúvali názvom Várhegy, ktorý pripom ína, že tam bol hrádok.3640 Hrádok m ožno identifikovať len archeologickým výskum om . Ak sa jestvovanie hrádku potvrdí, jeho m ajiteľmi boli spom ínaní šľachtici. Začiatkom 15. storočia obyvatelia dedinu opustili, okolo roku 1409 sídlisko nejestvova­ lo.3641 Neskôr sa tam vrátili alebo sa usadili prisťahovalci. Okolo roku 1436 tam jestvovali dve sídliská.3642 Neskôr opäť len jedno. V roku 1567 bola dedina vyhorená po vpáde a plienení tureckým vojenským oddielom . Obyvatelia si postupne obnovili obydlia a v roku 1582 už boli sedliaci okrem richtára zda­ není daňou kráľovi od 1,5 porty. Neskôr sa tam zaiste usadili prisťahovalci, lebo v roku 1600 bolo v dedine dvadsaťštyri obývaných poddanských dom ov a dve kúrie miestnych zema­ nov.3643 Vtedy boli Szegi stredne veľkou dedinou s poddanským i zemianskym obyvateľ­ stvom. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 1,75 porty, v roku 1635 len od pol a osm iny porty.3644 M alou de­ dinou zostali Szegi aj neskôr. V rokoch 1715 a 1720 v nich žili postupne tri a štyri sedliac­ ke dom ácnosti.3645 Long tvorí severnú časť obce Szegilong. Zo stredoveku niet priamych ani nepriamych správ o sídlisku s takým názvom. Avšak zemplínsky polyhistor uviedol doklad z roku 1350 o lese Long.3646 Listinu s takým zápisom sa nám však nepodarilo nájsť. Názov toho lúžneho lesa a iného nad Sárospatakom, tiež zva­ ného Long sa uvádzajú v jazykovedných dielach ako doklady o starobylých slovienskych názvoch, ktoré Maďari prevzali ešte s nosovkou.3647 Aj keď nie je pravdepodobné, že pri onom lese jestvovalo rovnomenné sídlisko v 11. 13. storočí, predsa názov nepriamo svedčí o jestvovaní slovienskych dedín v bezprostred-

3630Stanislav, Slovenský I, s. 498; II, s. 457 predpokladá pôvodný tvar Osada, alebo Sad. 3631 Wenzel, CDAC XII, s. 447 „possessiones ... Zada" z r. 1287. Sedlák, RDS1II, č. 667 „Zuda" z r. 1321. MOL, DL 9013 „parcium possessionum ... Zada" z r. 1405. 3632 Wenzel, CDAC IX, s. 469 „terram Zuda". 3633 Wenzel, CDAC IX, s. 156 „terras ... Zada". 3634Adalékok XIV, 1908, s. 266 „porcionibus que in ... Zada" z r. 1541. Pozri aj nasl. poznámku. 3635 MOL, Kamara, A 2677, s. 12, 161, 241, 404 „Zada"; A 2678, s. 4 „Szada". 3636Magyarország, s. 188. 3637MOL, DL 18253 „possessionibus ... Saloka". 3638Wenzel, CDAC VII, s. 405 „ad viam... de Zegy". Marsina, CDS1II, s. 329, č. 476. Pozri aj ŠOBALevoča, Spiš. prep. II, Fasc. 1, nr. 31 „a possessione ... Zegy" z r. 1327.

3639Wenzel, CDAC XII, s. 447 „possessiones ... Zeky" z r. 1287. MOL, DL 5850 „possessionem Zugy" z r. 1370. SNA, HM Leles. k., Introduct., R 86 „Zeghy" z r. 1466. MOL, DL 70951 „Zegy" z r. 1471; 17770 „Zeegy" z r. 1476. 3640Adalékok V, 1899, s. 299; XX, 1914, s. 331; XXI, 1915, s. 242; XXII, 1916, s. 32, 221. 3641MOL, DL 9513 „Zegy deserta". Mályusz, ZsO II - 2, č. 6637. 3642ŠOBA Levoča, Spiš. prep., II, Fasc. 3, nr. 175 „possessionum ... Zegy et alterius Zegy". 3643MOL, Kamara, A 2677, s. 13 „Zegi, totaliter combusta". Tamže, s. 162, 239, 261 „Zegy", „Zôghy". 3644Tamže, A 2678, s. 5; A 2677, s. 405. 3645Magyarország, s. 179, 184. 3646Szirmay, Notitia topographica, politica, s. 255 „silva Longh". 3647Stanislav, Slovenský I, s. 132; II, s. 319. Pozri aj Varsik, Osídlenie III, s. 267, 483 - 484, 512.

SZALOKA O dedine s takým maďarizovaným názvom poznáme doklad z roku 1479.3637Vtedy jestvo­ vala a bola majetkovou súčasťou humenského panstva. Jej ľudový názov korenil v mene Slavko. V uvedenej listine je zapísaná v poradí medzi dedinami Topoľovka a Štefanovce. Zaiste v ich susedstve jestvovala táto dedina v druhej polovici 15. storočia. Neskôr zanikla.

SZEGILONG (M)

515

ZEMPLÍN

SZERENCS

nom susedstve pred 11. storočím, ktorých obyvatelia ten les tak pom enúvali. Takými dedi­ nam i boli Tokaj a Liszka.

kumentované písom ným i správami. Nepochybné je, že jestvoval už pred rokom 1321. O ko­ lo roku 1321 v ňom pôsobil farár M ikuláš.3653 Farský kostol bol zasvätený Sv. Jurajovi a oko­ lo roku 1332 v ňom pôsobil farár Beňadikt.3654 Pápež Bonifác IX. v roku 1400 udelil farské­ mu kostolu výsadu, že jeho farár môže predávať odpustky.3655 Rímskokatolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do prelomu 16. a 17. storočia. O d začiatku 17. storočia tam doká­ zateľne slúžili bohoslužby evanjelickí kazatelia.3656 Už v prvej polovici 13. storočia dokázateľne jestvoval v Szerencsi kláštor, o ktorom sú prvé doklady z roku 1247.3657Svetskými patrónmi kláštora boli šľachtici z M onoka a ich prí­ buzní z Bánoviec, Čeľoviec a Žipova, teda príslušníci rodu Bogatradvan.3658 Kláštor bol pô­ vodne zasvätený apoštolovi Petrovi, neskôr aj apoštolovi Pavlovi.3659 Nezachovali sa, prí­ padne nepoznám e priamu správu o tom , akí m nísi v ňom sídlili. Podľa titulu predstaveného kláštora m ožno predpokladať, že to boli benediktíni. Na základe uvedených poznatkov sa dom nievam e, že kláštor vznikol okolo prelomu 12. a 13. storočia a že jeho za­ kladateľmi boli šľachtici Bogatradvanovci. V szerencsskom kláštore pôsobili m nísi zaiste do polovice 16. storočia, do začiatku reformácie. Pravdepodobne v 14., prípadne v 15. storočí sa Szerencs vyvinul v mestečko. Tak ho však charakterizovali až od 16. storočia.3660 V druhej polovici 16. a v 17. storočí bol postupne majetkovou súčasťou panstva Tokaj a vo vlastníctve Rákociovcou. Aj mestečko Szerencs bolo v roku 1567 úplne vyhorené po vpáde a plienení tureckými vojakmi. Mešťania si postupne postavili nové dom y a boli schopní a povinní platiť daň kráľovi. V roku 1570 ich zdanili od ôsm ich, v roku 1582 od desiatich port. Sídlisko malo v roku 1600 najmenej dvadsaťdeväť obývaných meštianskych domov, ale aj dve kúrie miestnych zemanov, kostol, faru avšak bez vlastného kazateľa, aj opustený kláštor.3661 Na prelome 16. a 17. storočia patril Szerencs k m alým mestečkám v Zemplínskej župe. Na prelom e 16. a 17. storočia mešťanov pribúdalo. V roku 1610 ich zdanili od trinás­ tich. port. Zakrátko nastal prudký úpadok, takže v roku 1635 mešťanov zdanili iba od troch port.3662

514

SZENTESKÚTA (M) Šľachtic Filip syn Bukena z rodu Aba v roku 1296 predal okrem časti golopského ma­ jetku aj susediaci majetok s maďarským názvom Szenteskúta.3648 Názov m ožno vním ať v zmysle Szentesova Studňa, ako aj Svätá Studňa. Základom ná­ zvu bolo pravdepodobne slovo szentes, lebo tak pomenúvali príslušný chotár aj tam ojší ko­ pec.3649 M otívom k takému pom enovaniu najprv prameňa či studne, následne priľahlého poľa aj kopca, bol zaiste pohanský vzťah slovienskeho alebo maďarského obyvateľstva pred 11., resp. 9. storočím. Charakterizovanie majetku a poľa svedčí, že tam v 13. storočí jestvovalo sídlisko miest­ nych roľníkov. Neskôr sa tak pom enované sídlisko už v písomnostiach nevyskytuje. Z toho m ožno usú­ diť, že obyvatelia v 14. storočí sídlisko opustili, teda zaniklo, prípadne splynulo s blízkou dedinou, teda s G olopom .

SZERENCS (M) Szerencs leží pod južnou časťou pohoria Zempléni hegység. Najstaršie zápisy a opis Szerencsa sú v historickom románe Gesta Hungarorum , ktorý magister P., známejší ako Anonym us napísal okolo roku 1200. V kapitole s názvom O Szerencsi opísal najm ä postup vojvodu Arpáda a jeho maďarského vojska k Szerencsu koncom 9. storočia, ale aj onen kraj a samotný Szerencs. Ak aj opisovaný postup vojska vním am e ako literárny výtvor autora, predsa musíme pripustiť, že autor ten kraj a v ňom Szerencs po­ merne dobre poznal. Napokon sa svojsky pokúsil vysvetliť motív jeho maďarského názvu, ktorý nachádzal v ľúbivosti miesta po maďarsky vyjadreného slovom a názvom Szerencs, v zmysle šťastie, blaženosť.3650 Najstarší listinný doklad o Szerencsi a ceste vedúcej k nemu je v listine kráľa Bela IV. z ro­ ku 1239.3651 Názov Szerencs je maďarskou úpravou pôvodného slovienskeho názvu Sremc.3652 Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že tamojšie sídlisko jestvovalo aj pred 13. storočím. Predpoklad o jestvovaní farského kostola v Szerencsi v 11. - 13. storočí môže preveriť len archeologický a architektonický výskum. Jestvovanie toho kostola od 14. storočia je do-

3648 Gyôrffy, Gy.: AzÁrpádkori Magyarország tôrténelmi fôldrajza. Budapest 1963, s. 88 s odvolaním na MOL, DL 45556, 58164, 97358. ŠOBA Prešov, Večei S, Index alphabeticus 2, písm. G heslo Golop „Szenteskúta... possessiones". 3649Gyôrffy, c. d., s. 88 „collem Zenthus ... terrarum ... Zenthws". 3650Gyôrffy, Gy., Pais, D. (Edít.): Anonymus, Gesta Hungarorum. Budapest 1977, kap. 17 „De Zerensze", nominaverunt locum illum amabilem quod interpretatur in linqua eorum Zerelmes... locum ille vocatur Zerenche". 3651 ŠOBA Levoča, Spiš. prep., II, Fasc. 2, nr. 99 „viam ... versus Sczerench". 3652Stanislav, Slovenský I, s. 498; II, s. 477. Pozri aj Varsik, Osídlenie III, s. 485, 489

3653MOL, DL 71967 - a „Nicolaum sacerdotem de Zeremch" z r. 1321. 3654MVH I - 1, s. 249, 340, 344, 360 „Benedictus sacerdos Sancti Georgii de Stremhe", „Benedictus de Zerenchech", „de Zeremph", „de Zerench". 3655MVH I - 4, s. 283 „parochialis ecclesia sancti Georgii sita in districtu Scerenchii". 3656MOL, Kamara, A 2677, s. 310 „Serencz, concionator" z r. 1604. Zoványi, Protestáns, s. 134 - 135 ich uvádza z rokov 1608 až 1619. 3657Wenzel, CDAC VII, s. 224 „abbatis de Zerempch", pozri aj s. 245. Marsina, CDS1II, s. 171, č. 249; s. 199, č. 283. 36SS Nagy, CDHA I, s. 178 „patronatum ipsorum ecclesie de Zerench“ z r. 1309. Wenzel, CDAC XI, s. 383 „iure, patronatus monasterii in ... Zerench" z r. 1380. Pozri aj Mályusz, ZsO II - 1, s. 17, č. 98 z r. 1400. 3659MOL, DL 31330 „abbate ecclesie Sancti Petri de Zerench" z r. 1378. Mályusz, ZsO II - 1, s. 17, č. 98 „monasterio sancti Petri in ... Zerench fundato" z r. 1400. MOL, DL 67164 „abbas monasterii beatorum Petri et Pauli apostolorum in ... Zerench" z r. 1502. Porovnaj Rupp, Magyarország, s. 322 - 325. 3660MOL, DL 67164 „in oppido Zerench" z r. 1502. 3661 MOL, Kamara, A 2677, s. 13, 83,161, 240, 262 „Zerench", „Zerencz". 3662Tamže, A 2678, s. 4; A 2677, s. 405 „Oppidum Zerencz".

516

ZEMPLÍN

ŠAMUDOVCE

V roku 1715 m alo mestečko Szerencs len tridsaťpäť domácností, avšak v roku 1720 už 65 dom ácností. V chotári sa nachádzali aj vinice.3663 Blízko Szerencsa jestvovala v stredoveku aj osada či dedina so zapísaným názvom Twis, ktorá však zanikla.

ŠAMUDOVCE

SZÓLÓS (M) Územ ný majetok s takým maďarským názvom sa nachádzal medzi chotárom Sárospataka a Bodrogolaszi.3664 Patril kláštoru Darnov a podľa maďarského názvu boli na ňom naj­ mä vinice. Je pravdepodobné, že na onom majetku jestvovali aj obydlia poddaných, obrá­ bajúcich kláštorné vinice v 14. - 15. storočí.

517

Šamudovce ležia v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom vale Laborca, v nadmorskej výške okolo 108 m. Prvá priama správa o Šamudovciach je v listine kráľa Žigm unda z roku 1403 o darovaní časti panstva Pozdišovce šľachticovi M ikulášovi zo Žbiniec a iným šľachticom. Majetkovou súčasťou panstva boli aj Šamudovce.3665 Z obsahu listiny je zrejmé, že tamojšie sídlisko s ustáleným chotárom jestvovalo už pred rokov 1403. Šamudovce sa vyskytujú v písomnostiach z 15. a 16. storočia pod názvom Samogh, Samogy. Bol to maďarizovaný starší slovenský názov, koreniaci v osobnom mene, prípadne slovakizo­ vaný názov koreniaci v maďarskom Somogy. Nejasný pôvod názvu zahmľuje aj pôvod a čas vzniku dediny. Napriek tomu nemožno pochybovať, že Šamudovce jestvovali už v 14. storočí. H oci nevedno odkedy sa Šamudovce stali majetkovou súčasťou panstva Pozdišovce, v druhej polovici 14. storočia k nemu určite patrili. Súčasťou tohto panstva zostali nepre­ tržite v 15. a 16. storočí. Vtedy postupne boli ich zemepánmi šľachtici z Hrádku (v Šariši), zo Žbiniec, Pozdišoviec a Šemše.3666 V polovici 16. storočia hospodárilo v Šamudovciach okolo pätnásť sedliackych dom ác­ ností. V roku 1567 sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej zdanili daňou kráľovi od šty­ roch port. Ďalších šesť dom ácností nezdanili, lebo ich dom y a polia nedávno spustošilo kráľovské vojsko. V roku 1582 boli sedliaci zdanení už od 5,5 porty. Pozoruhodné je, že v tých rokoch nebolo v dedine želiarov. V roku 1600 stálo v tamojšom sídlisku trinásť obý­ vaných poddanských dom ov.3667 Šamudovce boli vtedy stredne veľkou dedinou, pričom m ali len poddanské, resp. sed­ liacke obyvateľstvo. V 17. storočí šamudovské sedliacke domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo aj v znižo­ vaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od dvoch port, v roku 1635 iba od štvrť a osm iny porty.36683 9 6 V Šam udovciach v roku 1715 žilo desať, v roku 1720 jedenásť poddanských domácnos3669

ŠANKOVCE Moravianskej vetve Bogatradvanovcov patril v 13. storočí aj majetok so sídliskom zapi­ sovaným v 13. - 15. storočí pod základným názvami Synk, Sym kolch, Šenk. V 14. - 15. sto­ ročí časti tam ojšieho majetku vlastnili zemania z Rakovca a Nižného Žipova.3670*

3663Magyarország, s. 182, 188. Porovnaj Szirmay, Notitia topographica, s. 165 - 170. SNA, HM Leles. k., Metales c. Zemplín., nr. 3 „possessio... Zewles vocata inter opidum Sarospathaka et possessionem Olazy" z r. 1495.

3665Nagy, NSz II, s. 34 „possessiones... Samogh". Vlastivedný 3, s. 121 uvádza ako najstarší doklad listinu z r. 1315, v ktorej však nie sú Šamudovce uvedené. Sedlák, RDS1II, č. 4, s. 22. 3666MOL, DL 12028, 13808, 67438 „Samogh", „Somogh", „Samogy" z r. 1428, 1444, 1461. Pozri aj nasledujúce poznámky. 3667MOL, Kamara, E 158, A 2677, s. 30,176, 253 „Samogy", „Samogh". 3668Tamže, A 2678, s. 49; A 2677, s. 415. 3669Magyarország, s. 182, 187. 3670Wenzel, CDAC XII, s. 367 „possessiones ... Synch" z r. 1282; X, s. 315 „terra ... hereditaria Synk" z r. 1298. Nagy, CDHA IV, s. 190 „possessionis Superioris Synk ... Synk Inferiorem" z r. 1342; V, s. 400, 401 „Felsynk" z r. 1350. SNA, HM Leles. k., A. a. 1419, nr. 37 „Synk" z r. 1419.

518

ŠTEFANOVCE

ZEMPLÍN

Zemepisnú polohu majetku m ožno približne zistiť z ohraničenia jeho časti v roku 1298, ako aj z údajov listiny z roku 1350. Podľa nej vyšná časť toho majetku susedila s chotárom M oravian.3671 Osobným prieskumom som sa dozvedel, že dodnes živý chotárny názov Šankovce sa vzťahuje na majetok v severnej časti chotára Trhovišťa. Na ňom v 13. až 15. storo­ čí jestvovala osada Šankovce.

ŠMIGOVEC Šmigovec leží na styku východných výbežkov Vihorlatu a severnej časti Popriečneho, v nadmorskej výške okolo 325 m. Najstarší doklad o Šmigovci sa zachoval v daňovom súpise z roku 1567, kedy boli ta­ mojšie poddanské dom ácnosti zdanené daňou kráľovi.3672 V 16. a 17. storočí zapisovali dedinu s maďarizovaným tvarom ľudového názvu kore­ niaceho zaiste v prezývke zakladateľa sídliska a prvého miestneho šoltýsa. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny a vývin osídlenia najbližšieho okolia a obsah uvedenej správy m ožno predpokladať, že sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa valaš­ ského práva v prvej polovici 16. storočia. Šm igovec založili na územ nom majetku humenského panstva z popudu alebo so súhla­ som zemepánov Drugetovcov. Dedina im patrila aj v 17. storočí. V roku 1567 tamojšie valašské domácnosti vyplatili daň kráľovi od 3,5 porty. Pozemky po iných dvoch dom ácnostiach ležali opustené, avšak ďalšia domácnosť bola želiarska a ta­ ká daň neplatila. V roku 1582 valachov zdanili od troch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných päť poddanských dom ov a dom šoltýsa.3673 Na prelome 16. a 17. storočia bol Šmigovec malou dedinou, najmenšou medzi sused­ ným i dedinam i. Tamojších sedliakov ale aj želiarov v roku 1610 zdanili od štvrť a osm iny porty. Neskôr obyvatelia sídlisko opustili, prípadne aj vymreli. Okolo roku 1630 bolo tamojšie sídlisko spustnuté, v roku 1635 tam žila chudobná želiarska, preto nezdanená rodina.3674 Obnovené sídlisko malo v rokoch 1715 aj 1720 po štyri sedliacke dom ácnosti.3675

]

519

V roku 1479 sa šľachtici Drugetovci dohodli na vysporiadaní vlastníctva časti ich ma­ jetku brekovského panstva, ktoré sa vzťahovalo aj na Štefanovce.3676 V listine o usporiada­ ní ich dedičstva je prvý doklad o Štefanovciach, ktoré jestvovali už skôr. V písom nostiach z 15. - 17. storočia sa vyskytujú pod maďarizovaným názvom pôvod­ ného slovenského nárečového názvu, odvodeného od mena Štefan. Nositeľ toho mena bol prvý miestny šoltýs a spoluzakladateľ dediny podľa zákupného, nem eckého práva v 14. až prvej polovici 15. storočia. O takom pôvode dediny svedčí jej do­ bový názov, rozšírený o časť Vôľa.3677 Štefanovce v 15. - 17. storočí patrili Drugetovcom ako majetková súčasť ich brekovsko jasenovského, neskôr hum enského panstva. V 17. storočí časť dediny patrila zem anom Ďuričkovcom.3678 V Štefanovciach postavili kostol v 15. - 16. storočí, ktorý postupne spustol, v roku 1666 už bol v ruinách. Predtým len zvon premiestnili do vtedy evanjelického kostola v Lieskov­ ci. Drevený evanjelický kostol m ali v Štefanovciach ešte na prelome 17. a 18. storočia.3679 Štefanovské sedliacke domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od troch port. Iné tri dom ácnosti boli želiarske, také daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od štyroch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných osem poddanských domov, jeden - dva dom y šoltýsov, kostol, faru, m ožno aj školu.3680 Na prelome 16. a 17. storočia boli Štefanovce m alou dedinou s roľníckym , m ožno aj va­ lašským, šoltýskym aj farským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke aj valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 sedliakov, vala­ chov aj želiarov zdanili spolu od pol a osm iny porty, v roku 1635 len od pol porty.3681 Na stropkovskej časti Štefanoviec žila v roku 1623 domácnosť šoltýsa, ktorej patrili po­ zemky trištvrtinového šoltýstva. Dve valašské domácnosti hospodárili na polovičných usadlostiach. Zem epánom platili daň a odovzdávali valašské dávky.3682 Na drugetovskej časti Štefanoviec žila v tom istom roku domácnosť šoltýsa, ktorej pat­ rilo celé šoltýstvo. Jedna sedliacka domácnosť hospodárila na celej usadlosti, druhá do­ mácnosť bola želiarska. Tie m ali k zemepánom Drugetovcom také povinnosti, aké obyva­ telia v roľníckych dedinách hum enského panstva, napr. v Topoľovke.3683 Na drugetovskej časti žili v roku 1690 tri rodiny šoltýsov, ktorým patrilo celé šoltýstvo. Sedliacke dom ácnosti boli dve, každá hospodárila na polovičnej usadlosti.3684

ŠTEFANOVCE Štefanovce ležia v juhovýchodnom okraji Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 215 m.

3671Šmilauer, Vodopis, s. 239, 243 podľa listiny z roku 1298. Nagy, CDHA V, s. 400 „dimidietatem possessionis ... Felsynk ... ab ... possessione ... Morva separando". 3672MOL, Kamara, A 2677, s. 48 „Smugoc". Beňko, Osídlenie, s. 270 ako najstarší uvádza doklad z roku 1569. Tak aj Krajeznavčyj, s. 494. 3673MOL, Kamara, A 2677, s. 48, 189, 258 „Smugoc", „Smigoch", „Smugocz". 3674Tamže, A 2678, s. 38 „Smagocz"; A 2677, s. 379 „Smugocz ... desolatum"; S. 407 „Smugocz... unus pauper". 3675Magyarország, s. 182, 187.

3676MOL, DL 18253 „pertinencias ... in Sthefanotz". Csánki, Magyarország, s. 362. Beňko, Osídlenie, s. 252 má nesprávny prepis názvu Istwanvagas. 3677MOL, Kamara, A 2677, s. 396 „Stophanocz Wolia" z r. 1635. Beňko, Osídlenie, s. 253, 262, 263 uvádza, že dedinu založili začiatkom 14. storočia podľa nemeckého práva, avšak bez vecného zdôvodnenia. 3678SNA, HM Leles. k., A. a. 1543, nr. 29 „Sthofanocz" z r. 1543; A. a 1548, Fasc. 3, nr. 10 „Sthefanocz"; A. a. 1548, Fasc. 5, nr. 44 „Ztephanowcz" z r. 1548. Pozri aj nasl. poznámky. 3679Hôrk, Sáros, s. 295. Adalékok XX, 1914, s. 155 „Stefanocz (templum) ligneum lutheranorum" z r. 1700. Uličný, Reformácia, s. 132 3680MOL, Kamara, A 2677, s. 37, 188, 256 „Stofanoc", „Stephanocz". 3681 Tamže, A 2678, s. 22; A 2677, s. 396 „Stophanocz Wolia". 3682MOL, Kamara, U et C, Fasc. 62, nr. 54, fol. 16 „Stephanocz". 3683MOL, Kamara, U et C, Fasc. 109, nr, 2, s. 50 - 52 „Stophanocz". 3684ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 278, s. 61,157.

520

ZEMPLÍN

TAJ

Štefanovce boli m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 mali postupne šesť a deväť poddanských dom ácností.3685 Blízko Štefanoviec jestvovali v stredoveku aj dediny Ivánvágasa a Petrovce, ktoré však zanikli.

TAJ

521

Kráľ Ladislav IV. v roku 1284 ponechal mešťanom Újhelya ich územ né majetky, ku kto­ rým patrila aj dedina Taj.3686 Dedina Taj bola majetkom Újhelya, resp. toho panstva aj v 14. storočí.3687Pravdepodobne v prvej štvrtine 15. storočia obyvatelia dedinu opustili, lebo v ro­ ku 1429 tam sídlisko nejestvovalo.3688 Územ ný majetok bývalej dediny však aj neskôr pat­ ril k majetkom hradného panstva Újhely. K majetkom mesta Ú jhely v druhej polovici 13. a v 14. storočí patrili aj dediny Borša a Tŕňa. Na základe toho m ožno predpokladať, že dedina Taj sa nachádzala v susedstve mes­ tečka Ú jhely (Sátoraljaújhely).

TAJBA O územ nom majetku s takým názvom sú doklady od druhej polovice 13. storočia.3689 Jeho maďarská podoba, zložená z osobného mena Tajba a slova feld (fóld = zem, majetok) svedčí, že išlo o majetok pom enovaný podľa m ena jeho zemianskeho vlastníka. Poznáme síce zemplínskeho šľachtica s takým m enom , no nem ožno zistiť, že práve on bol vlastníkom toho m ajetku.3690 O onom majetku sa zistilo, že susedil s chotárom Stredy a že ho pom enúvali aj názvom O m pud.3691 Na majetku O m pud jestvovala v 14. storočí osada. Názvom Tajba dodnes pomenúvajú časť chotára Stredy nad Bodrogom. Aj na tom to m a­ jetku m ožno predpokladať osadu v druhej polovici 13. a v prvej polovici 14. storočia.

TÁLYA (M) Tálya leží na južnom svahu Zempléni hegységa, v hornej časti doliny riečky Takta. Najstaršia správa o Tályi sa zachovala v listine Jágerskej kapituly z roku 1255 o ohra­ ničení územ ného majetku Mezes. Svedkom vymedzenia chotára bol aj šľachtic z Tálye.3692 Napriek stručnosti zápisu je zrejmé, že Tálya jestvovala aj pred rokom 1255 a bola vo vlast­ níctve šľachticov, ktorí v Tályi bývali.

3685

Magyarország, s. 182, 187.

3686Wenzel, CDACIX, s. 391 „possessiones ipsorum Toy". Borsa, RRSAII - 2, 3, č. 3184. 3687 Sedlák, RDS1II, s. 285, č. 624 „possessionum seu villarum... Tay" z r. 1321. 3688MOL, DL 12092 „prediis Thay". 3689Fejér, CDH VIII - 5, s. 203 „possessiones ... Thaybafeulde" z r. 1260 - 1272. Szentpétery, RRSA II 1, s. 171, č. 2292. 3690MOL, DL 89233 „Thoyba iudex" bol pravdepodobne podžupanom Zemplínskej župy na prelome 13. a 14. storočia. Fejér, CDH IV - 3, s. 156 „Tayba" vo falošnej listine datovanej do roku 1263. Szentpétery, RRSA II - 1, s. 18, č. 1818. Pozri aj názov vinice v chotári dediny Viničky z r. 1298. Wenzel, CDAC X, s. 314 „vineám Taybazeley". 3691 Nagy, ZV 1, s. 355 „possessionis ... Ampud que alio nomine Thaybafelde vocatur" z r. 1330. Nagy, CDHA II, s. 604 „metarum existencium inter possessiones Zeredahel et Thaybaleulde" z r. 1332. SNA, HM Leles. k., lntroduct. Z, nr. 39 „Thayba" z r. 1440. 3692Wenzel, CDAC VII, s. 404 „nobilibus... Buquen de Thalia". Marsina, CDS1II, s. 329, č. 476.

522

523

ZEMPLÍN

TÁLYA

Jej názov zapisovali pomerne jednotne v podobe Talia, Talya. Len raz ten názov rozšíri­ li o latinské slovo Latina.3693 Zloženým názvom súčasníci vyjadrili to, že vTályi vtedy a prv bývali obyvatelia románskeho pôvodu. Ak predpokladáme, že prisťahovalcov románskeho pôvodu v Tályi usadil uhorský kráľ v 12., najneskôr v prvej polovici 13. storočia, nastávajú otázky: a/ odkiaľ prisťahovalci po­ chádzali, aké bolo ich sociálne postavenie; b/ oni založili sídlisko Tálya, alebo ono jestvo­ valo už skôr?

Tálye ako mestečka. Zaiste v 14. storočí sa tam udom ácnil trh, avšak až v 16. storočí Tályu primerane charakterizovali ako mestečko.3699 Keď krajinskou cestou tiahli karavány obchodníkov, z toho m oh li mať rozličný úži­ tok obyvatelia Tálye. Ak však cestou postupovali vojaci, tí spôsobovali mestečku a jeho obyvateľom nešťastia a tragédie. Po výpade tureckého vojska bola aj Tálya plienená a v ro­ ku 1567 celá vyhorená.3700 Po požiari si mešťania postupne stavali nové dom y. V roku 1570 ich bolo najm enej trinásť, v roku 1582 už dvadsaťštyri, ktorých obyvatelia vtedy pla­

Východiskom môže byť názov sídliska. Slovenský miestny názov Táľa sa odvodzuje od slovenského základu tal = rukojemník, zajatec alebo starofrancúzskeho taille = klčovisko.3694 Ak vychádzame z prvého pôvodu a význam u názvu, tak sídlisko založili zajatci ale­ bo dom nelí zajatci. M oh li to však byť prisťahovalci v službách kráľa, ktorých okolití Slová­ ci považovali za zajatcov. Uhorskí králi totiž neviedli vojenské výpravy do Talianska alebo Francúzska. Pravda, talianskych zajatcov m ohli priviesť z Dalmátska, keď uhorský kráľ La­ dislav (1077 - 1095) úspešne dobyl a získal Dalmátsko pri Adriatickom mori. Druhá m ož­ nosť vedie k predpokladu, že sídlisko založili Valóni na vyklčovanom mieste. Prídavné m eno latinus v uhorskej latinčine do 14. storočia sa však vzťahovala aj na pri­ sťahovalcov románskeho pôvodu, pochádzajúcich z Valónska, teda Valónov. Slováci tých­ to usadlíkov v 13. storočí pomenúvali etnonym om Vlach, Vlachi a nim i založené sídla náz­ vami typu Vlachy.3694/a Prvé generácie Valónov v Tályi sa z iniciatívy uhorských kráľov m ožno podieľali na výstavbe a údržbe hradov v južnej časti Zemplínskeho kom itátu, alebo m ali iné povinnosti k uhorským kráľom v 11. - 12. storočí. V Tályi zaiste jestvoval kostol v 13. storočí, avšak potvrdiť to m ôže archeologický alebo architektonický výskum . Písomné správy o kostole sa zachovali od 14. storočia. Z nich zis­ ťujeme, že duchovným patrónom kostola v stredoveku bol Sv. Juraj. Okolo roku 1332 v ňom pôsobil farár Já n .3695 Ďalší rímskokatolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do polovi­ ce 16. storočia. Po nich, dokázateľne od roku 1579 v kostole pôsobili evanjelickí kazatelia, pravidelne farár a kaplán súčasne. Za protireformácie kostol evanjelikom odňali, koncom 17. storočia už opäť patril rímskokatolíckej cirkvi.3696 Zem epánm i Tálye boli aj v 14. storočí tamojší šľachtici.3697 O d 15. storočia bolo mes­ tečko Tálya majetkovou súčasťou hradného panstva Tálya a postupne vo vlastníctve viace­ rých šľachtických rodov. Tályou tiahla krajinská cesta v smere juh - sever, z južného Zem plína do Abova. O priľah­ lom úseku starobylej cesty je doklad z roku 1252, v ktorom je charakterizovaná ako veľká cesta.3698 Zemepisná poloha mala priaznivý vplyv na hospodársky a spoločenský vývoj 3693Adalékok XV1I1,1912, s. 14 „ville Talya Latine" z r. 1275. 3694Stanislav, Slovenský 1, s. 498; II, s. 515. Bárczi, G.: A magyar nyelv életrajza. Budapest 1958, s. 113. 3694/auličný. F.: Dejiny osídlenia Liptova do konca 16. storočia. In: Liptov 9. Vlastivedný zborník. Martin 1987, s. 99 - 100, v súvislosti s pôvodom dediny Vlachy a Vlašky v Liptove. Prvotný názov Spišských Vlách vedie tiež k takému pôvodu zakladateľov tamojšieho sídla. Zakladatelia oboch sa podieľali na výstavbe hradov, hradu Liptov a hradu Spiš. 3695MVH I - 1, s. 250, 324, 340, 345, 361 „Johannes sacerdos Sancti Georgii de Galha", „Johannes de Tala", „deTholya", „deThalia", „de Talya". 3696Zoványi, Protestáns, s. 136 ich uvádza menovite od roku 1579 do roku 1662. Adalékok XX, 1914, s. 157 „Oppidum Tálya ecclesia lapidea catholicorum" z r. 1700. 3697MOL, DL 69676 „de Talia" z r. 1351. 3698Wenzel, CDAC VII, s. 344 „magnam viam, que venit de Ker".

tili daň kráľovi. V roku 1600 m alo tályanské sídlisko najmenej 111 obývaných meštianskych domov, päť kúrií m iestnych zemanov, kostol, faru a školu.3701Na prelome 16. a 17. storočia patrila Tálya k najväčším mestečkám v Zemplínskej župe. O d začiatku 17. storočia mešťania chudobneli. Prejavilo sa to aj v zdanení napr. v roku 1610, kedy vyplatili daň kráľovi od devätnástich port.3702 O kolo roku 1630 bol zemepánom Tálye šľachtic M elchior Alaghi. Po jeho požiadaní kráľ Ferdinand III. v roku 1631 povolil konanie štyroch jarmokov a to v dňoch 21. až 23. januá­ ra, 22. - 24. apríla, 27. - 29. júna, 3. - 5. decembra, ako aj trh každú nedeľu.3703 Najm ä ko­ nanie jarmokov um ožňovalo ďalší ekonom ický a spoločenský rozvoj Tálye a prinášalo úži­ tok obyvateľom aj zemepánom mestečka Tálya. V roku 1635 alebo krátko skôr postihol mešťanov veľký mor. Iste vymreli viaceré rodi­ ny a prejavilo sa to aj v znížení zdanenia. V roku 1635 boli mešťania zdanení daňou kráľo­ vi od 7,5 porty.3704 Obyvateľov mestečka prudko ubúdalo na prelome 17. a 18. storočia. V dôsledku toho m alo mestečko Tálya v rokoch 1715 a 1720 postupne dvadsaťpäť a tridsaťštyri meštianskych dom ácností. V tályanskom chotári sa aj vtedy nachádzali vinice.3705 Pri mestečku Tálya jestvoval v stredoveku rovnom enný hrad. Č i jestvoval v 13., prípad­ ne v prvej polovici 14. storočia, to môže zistiť len archeologický výskum. O d prelom u 14. a 15. storočia je dokázateľný z písom ných prameňov. Pred rokom 1409 hrad držal šľachtic Štefan z Debró.3706V dvadsiatych rokoch 15. storo­ čia k hradném u panstvu okrem hradu patrili M ád, Bodrogkeresztúr, Kisfalud, Erdôbénye, tiež štyri dediny v Abovskej župe a jedna v Sabolčskej župe, ako aj časti v Szegi, Čergove, Rátke, Koldo, Vámosújfalu, Tolcsve a Zom bore.3707V druhej polovici 15. a v prvej tretine 16. storočia hrad a panstvo vlastnili najmä šľachtici Zápoľskovci.

3699Adalékok XIV, 1908, s. 267 „oppido... Thaalya" z r. 1541. 3700MOL, Kamara, A 2677, s. 67 „Talya totalitercombusta". 3701Tamže, s. 83,161, 239, 261 „Tallia". 3702Tamže, A 2678, s. 5. 3703Adalékok XV, 1909, s. 309 „Ad idem oppidum (Thalia)... nundinas liberas seu fóra annualia libera .... in festivitatibus ... Vincentii martiris .... die vigesima tertia aprilis ... Ladislai regis ... sanctae Barbarae .... aliisque diebus ipsas festivitates praecedentibus et immedietate sequentibus ... Item fórum hebdomodale liberum singulis diebus dominicis in qualibet hebdomada .... annuimus et concedimus". 3704MOL, Kamara, A 2677, s. 403 „Oppidum Tallia,... magna pestis". 3705Magyarország, s. 183,188. 3706MOL, DL 70773 „in castro Talya". 3707MOL, DL 8337 z r. 1427.

524

525

ZEMPLÍN

TARCAL

Za neznám ych okolností bol hrad poškodený, už pred rokom 1541 boli z neho ruiny.3708 Neskôr ho už neopravili. Pred rokom 1541 k hradu Tálya patrilo mestečko Tálya, dediny M ád, Eszôd, Rátka v Zemplínskej župe a niekoľko dedín v Abovskej župe. V 17. storočí tályanské panstvo vlastnili šľachtici Magočiovci, Drugetovci, Alagiovci, okolo roku 1635 bo­ lo kráľovským majetkom.

kopec, prvý naň vyliezol kum ánsky vojakTurzol. O nen vrch odvtedy pom enúvajú názvom

TARBAJ Tarbaj je m iestnou časťou obce Mičakovce. Najstarší znám y doklad o Tarbaji je z roku 1493 a zo zápisu vyplýva, že v tom čase bol Tarbaj osadou s pravdepodobne jediným poddanským dom om , pričom väčšina pozemkov ležala opustená.3709 Tiež v listine z roku 1499 o dedičských záležitostiach šľachticov z Roz­ hanoviec týkajúcich sa vlastníctva dedín na panstve Vranov, resp. Skrabské je zapísaný aj Tarbaj.3710 Tamojšie sídlisko zaiste založil šoltýs s poddaným i v 70. až 80. rokoch 15. storočia. Po priezvisku šoltýsa dostala osada názov. V roku 1582 tam ojších sedliakov zdanili od 1,5 porty. Sídlisko v roku 1600 tvorili dva obývané poddanské dom y a m ožno i dom šoltýsa.3711 Na prelome 16. a 17. storočia bol Tar­ baj m alou dedinou. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 1,25 por­ ty, v roku 1635 len želiarov od osm iny porty.3712Neskôr obyvatelia sídlisko opustili a osada zanikla. Na prelome 17. a 18. storočia nejestvovala.

TARCAL (M) Tarcal leží pod juhovýchodným výbežkom Hegyalja. O kolo roku 1100 sa v Tarcali konala synoda, na ktorej uhorskí preláti rokovali a riešili vtedajšie problém y s udom ácňovaním kresťanstva medzi pospolitým obyvateľstvom vo vý­ chodných častiach Uhorského kráľovstva. Ustanovenia tarcalskej synody sa dostali do roz­ hodnutí zákonníka kráľa Kolom ana, pričom o synode je stručná zmienka v úvodnej časti jeho zákonníka.3713 Ďalšie správy o Tarcale a priľahlom kraji sú v epickom diele magistra P., doteraz zvaného Anonym us. Ten okolo roku 1200 opísal príchod Maďarov do tohto kraja a ich činy koncom 9. storočia. Zostavil aj epizódu o tom , že keď maďarské vojsko obsadzovalo tam ojší vysoký

3708Adalékok XIV, 1908, s. 267 „arcem Thaalya demolitam". 3709MOL, DL 19963 „in villis... Thorbay". V tomto zmysle treba spresniť poznatky o Tarbaji uvedené v knižke Dejiny Giraltoviec. Košice 1992, s. 35 (autor R Uličný). 3710SNA, HM Leles. k., A. a. 1499 nr. 16 „in possessionibus... Tharbay". 37,1MOL, Kamara, A 2677, s. 170, 246 „Tharpay", „Tarba". 3712Tamže, A 2678, s. 17; A 2677, s. 396 „Tarbay". 3713Márkus, CJH 1000 -1526, s. 94 „concilium Vercellinum". O lokalizácii pozri poznámku č. 1 na s. 95. Závodszky, L.: A Szent István, Szent László és Kálmán korabeli tôrvények és zsinati határozatok forrásai. Budapest 1904, s. 182 „concilium Tursollinum". Pozri komentár na s. 183.

Turzol.3714 Pravdepodobne aj na obyvateľov Tarcala sa vzťahovalo obvinenie z roku 1219, že sa po­ dieľali na spustošení istého kláštorného m ajetku.3715 Nezachovala sa listina o tom , kedy šľachtici z rodu Rušd získali od kráľa Tarcal. Nepo­ chybné je, že sa tak stalo pred rokom 1276. V roku 1276 totiž už Rušdiovci darovali Tarcal svojim servientom, čo potvrdila Budínska kapitula.3716 Jeho názov zapisovali pomerne jednotne ako Tarczal a v niekoľkých pravopisných ob­ m enách. H oci názov zostáva nejasný, jestvovanie dediny m ožno predpokladať dávno pred 11. sto­ ročím. N epochybné je, že nijako nesúvisela s kopcom a Anonym ovým bojovníkom . Aj v tom to prípade magister P. pomenoval rom ánovú postavu podľa názvu dediny, jestvujú­ cej na prelome 12. a 13. storočia. Šľachticom Rušdiovcom a od roku 1276 ich servientom patrila časť Tarcala. Iný tarcalský majetok vlastnili pred rokom 1278 krížovníci, ktorým ich kráľ Ladislav IV. odňal a da­ roval šľachticovi Tomášovi synovi Šim ona.3717 V roku 1283 ten istý kráľ povolil šľachticom z Nyíra, že si m ôžu na kopci zvanom Tar­ cal nad sútokom Bodrogu s Tisou postaviť hrad.3718 Z uvedených skutočností je zrejmé, že sa územ ný majetok Tarcal ešte v 13., ale najmä pred 13. storočím rozprestieral na rozsiahlom území a v 13. storočí kráľovskými donácia­ mi bol rozdelený na niekoľko m enších majetkových častí. Svedčí to aj o tom , že sídlisko Tarcal bolo staršie ako susediace sídliská. Tarcal v 14. storočí patril kláštoru v Budíne alebo Ostrihom e, od ktorého ho vým enou v roku 1398 získal kráľ Žigm und.3719 Odvtedy bol Tarcal majetkovou súčasťou hradného panstva Tokaj.3720 V tarcalskom chotári sa nachádzali vinice, o ktorých sa zachovali doklady od 15. storo­ čia.3721 Pravdepodobne v 14. storočí, najneskôr v 15. storočí sa v Tarcali udom ácnil trh, čo bol ekonom ický základ ďalšieho vývoja Tarcala ako mestečka. Avšak až v 16. storočí Tarcal pri­ merane charakterizovali ako mestečko.3722 Nem ožno síce pochybovať o rímskokatolíckom kostole v Tarcali v stredoveku, avšak je­ ho pôvod a podobu môže osvetliť len archeologický a architektonický výskum. N epo­ chybne však jestvoval na prelome 11. a 12. storočia, lebo sa v ňom konala synoda uhor-

3714 Gyôrffy, Gy., Pais, D. (Edit.): Anonymus, Gesta Hungarorum. Budapest 1977, kap. 16 „De monte Twrzol". Turzol miles ... cacumen montis primus omnium ascendit. Et montem illum a die illo usque nunc montem Turzol nominaverunt". Pozri aj kap. 14,15,17. 3713Karácsonyi, RV, s. 227, č. 202 „villani.... Torsa". 3716Wenzel, CDACIX, s. 156 - 157 „comes Michael... terras suas... Ťarcha". 3717MOL, DL 57968 „terras cruciferorum ... Torchol". 3718MOL, DL 40165 „in monte Thorzol ... edificandi castrum. Jestvovanie a polohu hrádku možno overiť len archeologickým výskumom, hoci je pravdepodobnejšie, že išlo o výstavbu hradu Tokaj. 3719MVH I - 4, s. 66 „Tarczal". 3720MOL, DL 8337 „villis ... Tharczal" z r. 1427. 3721 Géresi, NKII, s. 149 z r. 1434. 3722Adalékok XIV, 1908, s. 266 „oppidis ... Tharczal" z r. 1541.

526

ZEMPLÍN

ských prelátov. Tarcalský kostol je najstarším, hoci nepriamo písomne dokum entovaným kostolom v Zemplínskom komitéte. M ožno od druhej polovice 16. storočia tam vysluhovali bohoslužby evanjelickí kazate­ lia. Avšak počas protireformácie kostol evanjelikom zabrali. Koncom 17. storočia spustnu­ tý kostol opäť patril rímskokatolíckej cirkvi.3723 Aj mestečko Tarcal bolo v roku 1567 úplne vyhorené po vpáde tureckého vojenského oddielu. Mešťania si však postupne vybudovali nové obydlia. V roku 1570 niekoľkých mešťanov zdanili od 30 a v roku 1582 aj ďalších od 46 port. V roku 1600 m al Tarcal naj­ menej 157 obývaných meštianskych domov, kostol, faru, školu a štyri kúrie miestnych ze­ m anov.3724 Na prelom e 16. a 17. storočia patril Tarcal k najväčším mestečkám v Zemplínskej župe. Mešťania však chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 boli zdanení od 16,75 porty avšak v roku 1635 iba od deviatich port.3725 V roku 1715 v ňom žilo dvadsaťšesť meštianskych dom ácností a v roku 1720 už štyrid­ saťdva dom ácností. Aj vtedy sa v chotári nachádzali vinice.3726

TISZALÚC (M) Tiszalúc leží v južnej časti Zemplén megye pri Tise. Najstaršia nepriama správa o Tiszalúci je v historickom románe magistra P., doteraz zva­ ného Anonym us, ktorý Gesta Hungarorum napísal okolo roku 1200. Opísal v ňom príchod Maďarov do Potisia a aj údajný príbeh, v ktorom Arpádom vyslaní vojaci sa preplavili či pre­ brodili cez Tisu lúcskym brodom a tiahli k Biharu.3727 O dhliadnuc od pravdepodobnosti epizódy koncom 9. storočia, nepochybné je, že m a­ gister P. vedel o tom brode cez Tisu, pom enovanom podľa blízkej dediny Lúc. Z toho je zrej­ mé, že dedina Lúc jestvovala aj pred rokom 1200. Isté miesto v tam ojšom chotári pom enúvali názvom Fôldvár.3728 Len archeologickým výskumom m ožno preveriť, či sa onen názov vzťahoval na prí­ padné slovienske hradisko. Rozvetvenému rodu šľachticov Bogatradvanovcov patrila začiatkom 13. storočia aj časť dediny Lúc s priľahlým poľom a Tisou. Zostávajúca časť dediny a poľa bola majetkom kláš­ tora krížovníkov.3729 Aj z obsahu listiny vyplýva, že jestvovanie tam ojšieho sídliska m ožno predpokladať už pred 13. storočím.

3723Zoványi, Protestáns, s. 137 uvádza kazateľa z roku 1598. V rokoch 1601,1604 pôsobili v kostole farár aj kaplán. MOL, Kamara, A 2677, s. 261,310 „Tarczal, concionator... sacellanus". AdalékokXX, 1914, s. 157 „Oppidum Tarcall (ecclesia) lapidea ruinata alias pulchra catholicorum" z r. 1700. 3724MOL, Kamara, S 2677, s, 13, 81, 162, 240, 261 „Tarcal". 3725Tamže, A 2678, s. 5; A 2677, s. 405. 3726Magyarország, s. 183, 188. 3727Gyôrffy, Gy., Pais, D. (Edit.): Anonymus, Gesta Hungarorum. Budapest 1977, kap. 20 „fluvium Thyscie in portu Lucy transnavigaverunt". 3728Adalékok XXI, 1915, s. 127. 3729Wenzel, CDAC VI, s. 444- 445 „partem terre Lunch versus cruciferos existentem cum terra et fluvio Tyza“ z r. 1227.

TISZALÚC

527

V 13. - 15. storočí názov dediny pravidelne zapisovali v tvare Luch, Lucz, ojedinele, a to len v 13. storočí aj Lunch, Lyuch. Názov korení v slovienskom Ľutci, Ľuci.3730 Tamojšie sídlisko nepochybne jestvovalo nielen pred 13., avšak už pred 11. storočím. O slovienskom osídlení svedčí aj výstižný názov priľahlého m ŕtveho ramena Tisy pre­ vzatého do maďarčiny.3731 Už v prvej polovici 13. storočia v Lúči bývala tamojšia vetva Bogatradvanovcov.3732 Od roku 1278 jej patrila celá dedina. V 15. storočí časť Lúča získali a vlastnili Cudarovci. Trvalá vlastnícka príslušnosť dvom šľachtickým rodom spôsobila, že sa vytvorili dve síd­ liská, ktoré v 16. storočí maďarsky pom enúvali v zmysle N ižný Lúc a Vyšný Lúc. V 16. sto­ ročí N ižn ý Lúc patril k panstvu O nod a Vyšný Lúc vlastnili miestni zemania a M onokiovci z rodu Bogatradvan. V 17. storočí Rákociovci. Nepoznám e správy o založení a obdarení kláštora krížovníkov v Lúči. M ožno iba pred­ pokladať, že iniciátorom bol kráľ koncom 12., prípadne začiatkom 13. storočia alebo Bogatradvanovci. Prvá možnosť sa javí pravdepodobnejšou, lebo v roku 1278 kráľ Ladislav IV. dal krížovníkom za lúcsky majetok iný, nachádzajúci sa m im o Zemplínskeho kom itétu.3733 Pravdepodobné jestvovanie farského kostola v Lúči pred 14. storočím môže preveriť len archeologický a architektonický výskum . Od 14. storočia je kostol dokum entovateľný pí­ som ným i správami. Kostol bol v stredoveku zasvätený svätcom Kozmovi a Dam iánovi. O kolo roku 1332 v ňom pôsobil farár M ikuláš.3734 Až do druhej polovice 16. storočia v ňom vysluhovali bo­ hoslužby rímskokatolícki farári. V dvadsiatych rokoch 17. storočia m al kostol vlastných evanjelických kazateľov.3735 Pri Lúči sa križovali krajinské cesty. Cesta v smere západ - východ cez tiský prievoz s ces­ tou juh - sever.3736 Zemepisnú polohu dediny využili králi a od 12. storočia tam vyberali mýtne poplatky. Dve tretiny mýta patrili okolo roku 1261 Jágerskej kapitule, tretina šľach­ ticom .3737 V tamojšej m ýtnici vyberali mýto najmä za prevážané zvány soli aj nespracova­ né kusy železa, o čom je vzácny doklad z roku 1516.3738 Aj dedinu Lúc prepadol aj vyplienil oddiel tureckého vojska. V roku 1567 boli všetky do­ m y vyhorené. Sedliaci si postupne vybudovali nové obydlia. V roku 1570 tam ojších sed­ liakov zdanili daňou kráľovi od štyroch port, v roku 1582 od dvadsiatich port. Neskôr de­ dinu opäť napadlo turecké vojsko, prípadne obyvatelia zo strachu pred plienením dedinu

3730Stanislav, Slovenský I, s. 496; II, s. 321. Pozri aj Varsik, Osídlenie III, s. 485. 3731SNA, HM Leles. k., A. a. 1425, nr. 42 „in fluvio Morothwa circa possessionem ... Luch" z r. 1425. 3732Marsina, CDS1II, s. 289, č. 413 „de Luch" z r. 1252. 3733MOL, DL 57968 „terras cruciferorum nostrorum Luch". 3734M VHI - 1, s, 250, 340, 345,361 „Nicolaus sacerdos ecclesie Sanctorum Cosme et Damiani de Luc", „Nicolaus de Luch", „de Bych", „de Luch". 3735Zoványi, Protestáns, s. 137 ich uvádza z rokov 1620 až 1623. 3736O priľahlej trase cesty na severovýchod k mestečku Szikszó je doklad z 15. storočia. SNA, HM Leles. k., Metales c. Zemplín., nr. 20 „publicam viam ... de Lucz... ad Zykzo". 3737Szentpétery, RRSA II - 1, s. 122, č. 2123 „tertia pars tributi de Luch tam in terris quam in aquis" z r. 1261. MOL, DL 10333 „Luch cum vado et tributo" z e. 1415; 15510 „porciones ... in Lwcz cum porcionem tributi et thelonii" z r. 1460. 3738MOL, DL 26169 „Registrum factum introitum salium et ferri de thelonio Lwcz".

528

ZEMPLÍN

opustili alebo vym reli. V roku 1600 tam nebol obývaný ani jeden dom . Zakrátko si však starousadlíci, prípadne prisťahovalci vybudovali nové obydlia. Avšak ešte okolo roku 1610 po­ žívali lehotu nezdanenia. V roku 1635 už boli zdanení avšak len od jednej, trištvrte a os­ m iny porty.3739 O kolo roku 1620 už m ali v kostole vlastného kazateľa. V druhej polovici 17. storočia obyvateľov, dom ácností a dom ov v sídlisku pribúdalo. V rokoch 1715 a 1720 tam bývalo postupne dvadsaťpäť a tridsaťštyri poddanských dom ác­ ností.3740

TOKAJ (M) Tokaj leží na úpätí juhovýchodného výbežka Hegyalja, pri vtoku Bodroga do Tisy. V takzvanej Viedenskej obrázkovej kronike, ktorá pochádza zo 14. storočia, sú okrem iných opísané udalosti, ktoré sa v tretej tretine 11. storočia udiali v Tokaji a jeho okolí. Prvá udalosť súvisela s víťaznou bitkou vojska kráľa Šalam úna s vojskom kniežaťa (voj­ vodu) Gejzu v Kemeji vo februári roku 1074. Porazený Gejza ustupoval a pri Tokaji prešiel cez zamrznutú Tisu.3741 Víťazné vojsko kráľa ho prenasledovalo a kráľ krátko pobudol v to­ kajskom dvorci nebohého Petra (padol v bitke v Kemeji), družiníka vojvodu G ejzu.3742 Druhá udalosť súvisela s vojenským postupom Kumánov, plienením Sedmohradska, Biharska, presunom Kum ánov a ich prekročením Tisy pri Tokaji asi v roku 1091.3743 Po stotožnení tých zápisov s Tokajom vyplýva, že Tokaj bol význam ným sídlom v dru­ hej polovici 11. storočia, že v ňom m al zaiste opevnený dvorec a obydlie družiník Peter, že Tokajom prechádzala krajinská cesta, ktorou tiahli vojská a obchodníci, že pri Tokaji bol brod cez Tisu. Nepriam y doklad o dedine Tokaj je v listine kráľa Ladislava IV. z roku 1283, ktorý po­ menovali prevzatím názvu dediny Tokaj, lebo hradný kopec bol nad dedinou. Najstarší priam y listinný doklad o Tokaji poznáme v listine z roku 1333, kedy tam žili aj jeho vlast­ níci, tam ojší šľachtici.3744 Iná listina z roku 1353 obsahuje zápis o tam ojších mešťanoch, ktorí sa zaoberali aj obchodom a na obchodnej ceste boli práve ozbíjaní o súkna a kone.3745 Z obsahu oboch listín vyplýva, že Tokaj bol v 14. storočí mestečkom a sídlili v ňom aj šľachtici. Názov Tokaj je slovenského pôvodu a korení v slove tok.3746

3739MOL, Kamara, A 2677, s. 12, 163, 241, 405; A 2678, s. 4 „Also Lucz", „Felseo Lucz", „Lucz". 3740Magyarország, s. 181,186. 3741Szentpétery, E. (Edít.): Scriptores rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. I. Budapestini 1937, s. 384 „dux a bello transivitque Tysciam in Cothoyd". 3742Tamže, s. 386 „Rex victoria potitus transivit Tysciam congellatam in Thoroyd et descendit un curia filii Petri". 3743Tamže, s. 412 „transiens Tysciam in Thocoyd". A. Domanovszky, editor kroniky a autor sprievodných poznámok lokalitu Cothoyd, Thoroyd, Thocoyd nestotožnil s Tokajom. Steinhubel, J.: Vznik Uhorska a Nitrianske kniežactvo. In: Historický časopis 47, 1999, s. 613 tú lokalitu prijateľne stotožnil s Tokajom. 3744Nagy, CDHA, III, s. 37 „nobiles de Thokay". 3745Géresi, N KI, s. 215 „hospites de Tokay in libera via procedentes ... per malefactores spoliati". 3746Stanislav, Slovenský I, s. 503; II, s. 533.

TOKAJ

529

Zo správ z 11. - 13. storočia vyplýva predpoklad, že tokajské sídlisko jestvovalo aj pred 11. storočím. Tokaj sa dokázateľne v polovici 14. storočia vyvíjal ako mestečko, avšak primerané práv­ ne charakterizovanie sa preň zaužívalo až v 15. storočí.3747 Výhodou pre Tokaj, pravda, len v pokojných rokoch bolo, že ležal na krajinskej ceste zo Sabolčskej župy cez prievoz či brod cez Tisu. Zemepáni Tokaja túto skutočnosť využili tak, že na prievoze pri Tokaji zaviedli vyberanie mýta, pravdepodobne v polovici 14. storočia.3748 V Tokaji bol rímskokatolícky kostol nepochybne v 14. a 15. storočí, avšak písom né sprá­ vy o tam ojšom kostole nepoznám e. Šľachtic a zemepán Tokaja Imrich Zápoľský dal posta­ viť pri Tokaji kláštor a v roku 1476 ho venoval pavlínom .3749M nísi v Tokaji pôsobili do po­ lovice 16. storočia, do reformácie. Koncom 16. a v prvej polovici 17. storočia v tam ojšom kostole vysluhovali bohoslužby evanjelickí kazatelia. V dôsledku protireformácie koncom 17. storočia kostol opäť patril rímskokatolíckej cirkvi.3750 Aj mestečko Tokaj bolo v roku 1567 vyhorené po vpáde tureckého vojska. Mešťania si zakrátko postavili nové domy. V roku 1570 boli meštianske dom ácnosti zdanené daňou kráľovi od dvanástich port. Čoskoro mestečko opäť postihla pohroma, lebo v roku 1582 zdanili mešťanov len od piatich port. Avšak v roku 1600 už mal Tokaj najmenej 79 obýva­ ných meštianskych domov, päť kúrií m iestnych zemanov, ale najm ä kostol, faru a školu.3751 Na prelome 16. a 17. storočia patril Tokaj k stredne veľkým mestečkám v Zemplínskej župe. V roku 1610, kedy bol zemepánom Tokaja palatín Juraj Turzo, boli mešťania jeho záslu­ hou vyňatí z daňovej povinnosti. V roku 1635 už Tokaj patril Rákociovcom, vtedy mešťa­ nov zdanili len od troch port, čo svedčí o chudobe mešťanov a úpadku mestečka.3752 V dm hej polovici 17. storočia obyvateľov, domácností aj dom ov pribúdalo. V rokoch 1715 a 1720 tam žilo postupne 97 a 79 meštianskych domácností. V tamojšom chotári sa aj vtedy nachádzali vinice.3753 Kráľ Ladislav IV. vyhovel požiadavke šľachticov z Nyíra a v roku 1283 im povolil posta­ viť si hrad na kopci nad sútokom Tisy a Bodrogu.3754*Šľachtici zaiste hneď využili nado­ budnuté právo a hrad aj vybudovali. 3747MOL, DL 17866 „oppidum ... Thokai" z r. 1476. 3748MOL, DL 5995 „tributario de Thokay" z r. 1371; 7454 „tributi in villa Tokay habiti in portu Ticye exigi consueti" z r. 1388. SNA, HM Leles. k., A. a. 1435, nr. 21 „tributarius... in ... Tokay constitutus" z r. 1435. 3749MOL, DL 17866 „claustrum ... in honore annunciacionis virginis Márie benedicte prope opidum nostrum Thokai in portu fluvii Bodrog de novo fundatum ... fratribus heremitis sancti Pauli primi heremite... donamus". 3750Zoványi, Protestáns, s. 137 ich uvádza menovite z rokov 1599 až 1631. MOL, Kamara, A 2677, s. 261, 309 „Thokay, concionator" z r. 1601 a 1604. Adalékok XX, 1914, s. 157 „Oppidum Tokay ecclesia lapidea catholicorum „ z r. 1700. Porovnaj Rupp, Magyarorzság, s. 328 a n. 3751 MOL, Kamara, A 2677, s. 13, 81,162, 240, 261 „Tokay". 3752Tamže, A 2678, s. 6; A 2677, s. 405. 3753Magyarország, s. 183,188. Porovnaj Szirmay, Notitia topographica, s. 132 - 145. 3754MOL, DL 40165 „in monte Thorzol et in iuncta fluviorum Tyscie et Budrug ... edificandi castrum liberam habeant facultatem". Použitý názov Tarcal treba chápať ako názov panstva, na území ktorého sa nachádza onen vhodný kopec. O hrade Tokay pozri Soós, E.: A tokaji vár tôrténete, hadi és múleirása. In: Adalékok XX, 1914, s. 40, 97 - 123.

530

531

ZEMPLÍN

TOLCSVA

Hrad dostal názov prevzatím názvu dediny či mestečka Tokaj, lebo do jeho chotára pat­ ril hradný kopec. Ak by bol hrad starší ako sídlisko, bolo by sídlisko dostalo maďarský ná­ zov typu Tokajalja, čo sa však nestalo. Hoci hrad Tokaj nepochybne jestvoval od 80. rokov 13. storočia, priame písom né sprá­ vy o ňom sa zachovali až od 15. storočia.3755 Tá skutočnosť neum ožňuje uspokojivo zistiť vlastníkov hradu a panstva Tokaj v 14. a začiatkom 15. storočia. Základnou majetkovou súčasťou hradného panstva Tokaj boli v 14. storočí mestečká To­ kaj a Tarcal, prechodne aj blízke dediny. V 15. - 16. storočí hrad a panstvo postupne patri­ li šľachticom z Perina, Zápoľským, Šerediovcom aj kráľovi. Vtedy boli trvalo či prechodne jeho majetkovou súčasťou aj Bodrogkeresztúr, Hernádnémeti a časti dedín Vámosújfalu, Zom bor, Bekecs, Szada, M egyaszó.3756

V 17. storočí valašské dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vtedajších valachov aj želiarov spolu od pol porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.3762 V roku 1639 v Tokajíku šoltýstvo nejestvovalo. Hospodárilo tam šesť valašských a dve želiarske dom ácnosti. V roku 1651 päť valašských a jedna želiarska domácnosť.3763 Po úbyt­ ku obyvateľov a dom ov bol Tokajík na prelome 17. a 18. storočia m alou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v ňom postupne žilo päť a šesť poddanských dom ácností.3764

TOKAJÍK Tokajík leží v juhozápadnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 230 m. V roku 1430 sa členovia dvoch vetiev šľachticov z Perina dohodli na dedičstve majetkov panstva Stropkov, na ktorom jestvovala aj táto dedina.3757V listinách, ktoré vznikli pri uspo­ riadaní dedičských záležitostí sú najstaršie doklady o Tokajíku. D o písom ností ho zapisovali len pod názvom Tokaj, hoci v pravopisných obm enách. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny a jej výskyt až v uvedených listinách predpo­ kladáme, že tamojšie sídlisko vzniklo v druhom až treťom desaťročí 15. storočia, teda me­ dzi rokmi 1410 a 1430.3758 Zaiste ho založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného, valaš­ ského práva. Valašské obyvateľstvo dokázateľne žilo v Tokajíku v 16. storočí. Tokajík bol majetkovou súčasťou stropkovského panstva nepretržite v 15. - 17. storočí.3759 V urbároch stropkovského panstva m ožno zistiť, že v roku 1577 v Tokajíku okrem šoltýsa hospodárilo sedem poddanských domácností. Z nich štyri valašské hospodárili na po­ lovičných usadlostiach, piata na štvrtinovej usadlosti, dve domácnosti boli želiarske. V ro­ ku 1567 boli štyri valašské domácnosti na polovičných usadlostiach.3760 Šoltýs aj poddaní odvádzali zem epánom také povinnosti, aké obyvatelia v iných Valašsko - rusínskych dedi­ nách, napr. v Brezničke. V roku 1567 zdanili tamojšie valašské domácnosti daňou kráľovi od 1,5 porty, v roku 1582 od 2,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvanásť poddanských domov, dom šoltýsa ale aj pravoslávneho farára, lebo v dedine bol kostol.3761 Na prelome 16. - 17. storočia bol Tokajík stredne veľkou dedinou s rusínskym obyva­ teľstvom. 3755ŠOBA Levoča, Spiš. prep. II, Fasc. 1, nr. 542 „castellanis ... in ... castello Thokay" z r. 1423. 3756MOL, DL 8337 z r. 1427, 17866 z r. 1476. Adalékok XIV, 1908, s. 266 z r. 1541. 3757MOL, DL 70857, 70858, 70862, 70870 „possessiones ... Thokay". Csánki, Magyarország, s. 364. 3758Beňko, Osídlenie, s. 248 predpokladá, že dedina azda jestvovala na prelome 13. a 14. storočia. Proti tomu je skutočnosť, že sa Tokaj nevyskytuje v listinách o všetkých dedinách panstva Stropkov, napr. z rokov 1408 a 1410. 3759MOL, DL 24541 „Thokay" z r. 1454. ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 43, 63 „Thokay" z r. 1465 a 1506. 3760MOL, Kamara, U et C, fasc. 4, nr. 49, s. 375 „Sequntur Rutheni"; s. 386 „Thokay" z r. 1557. ŠOBA Prešov, Pete S, i. č. 154 „Thokay, Ruthenica" z r. 1567. 3761MOL, Kamara, A 2677, s. 29,172, 249, 270 „Tokay".

TOLCSVA (M) Tolcsva leží medzi východným i výbežkami Hegyalja. O území Tolcsvy a tam ojšom rovnom ennom potoku okolo roku 1200 písal magister P., známejší pod m enom Anonym us, v epickom diele o príchode maďarských km eňov do toh­ to kraja koncom 9. storočia. Román obsahuje aj príbeh údajného Ketela, ktorému knieža Arpád za vojenské zásluhy daroval územ ný majetok, ležiaci medzi Šiatrom (Sátoraljaújhely) a potokom Tolcsva.3765Nepochybné je, že magister P. poznal tento kraj a vedel o vtedajšej dedine Tolcsve. O rovnom ennom potoku je doklad aj z roku 1248.3766O dedine Tolcsva sa zachovali naj­ staršie priame zápisy z roku 1255, kedy v nej m ali kúrie tamojší zemania, pochádzajúci z ro­ du Tolcsva.3767 Názov Tolcsva zaiste pochodí zo slovenského názvu Tolčava, so základom tol-.3768 Jestvovanie tam ojšieho sídliska predpokladáme nielen pred 13. storočím, ale aj pred 11. storočím. Nezachovali sa správy o tom , kedy zemania z rodu Tolčva získali túto dedinu a nezná­ m y je aj ich sociálny pôvod. Je pravdepodobné, že ju získali už začiatkom 13. storočia, naj­ neskôr v polovici 13. storočia. Dokázateľne boli jej zemepánmi okolo roku 1255. Patrili te­ da k najstaršej skupine potockých, resp. zemplínskych zemanov. Dedina Tolcsva patrila miestnym zem anom aj v 14. a prvej polovici 15. storočia.3769 Neskôr zemanom z Úpora, šľachticom z Perina a iným . Pôvod tam ojšieho kostola, ktorý zaiste jestvoval pred 14. storočím, môže objasniť len archeologický výskum . Bol zasvätený Panne Márii a okolo roku 1332 v ňom pôsobil farár Tomáš Čierny.3770*

3762Tamže, A 2678, s. 20; A 2677, s. 392. 3763ŠOBA Prešov, Pete S, nr. 388, s. 11; nr. 425, s. 8 „Thokay Ruthenorum". 3764Magyarország, s. 182,187. 3765Gyorffy, Gy., Pais, D. (Edít.): Anonymus, Gesta Hungarorum. Budapest 1977, kap. 15 „terram cum habitatoribus suis ... usque ad fluvium Tulsuoa condonavit". 3766ŠOBA Levoča, Spiš. prep. II, Fasc. 1, nr. 14 „Tholchoapataka". Marsina, RDS1II, s. 211, č. 300. 3767Tamže, nr. 25 „de Tholchua", „de Tholchua". Marsina, c. d., s. 327, č. 474; s. 329, č. 476; s. 358, č. 517 „de genere Tulchua". 3768Stanislav, Slovenský I, s. 502; II, s. 533. Pozri aj Varsik, Osídlenie III, s. 484. 3769Nagy, NSz I, s. 10 „de Thulchua" z r. 1266. MOL, DL 2542 „de Tolcha" z r. 1377; 70715 „de Tolchua" z r. 1398. Mályusz, ZsO II - 1, č. 22; II - 2, č. 7565 z rokov 1401 a 1410. 3770MVH, I - 1, s. 250,324, 340,344,345,361 „Niger sacerdos Sancte Márie de Lagatolchoya", „Thomas de Tolchwa", „Nyger de Thilthia", „de Thotna", „de Tolchua".

532

533

ZEMPLÍN

TO PO ĽANY

Pravdepodobne od polovice 16. storočia, dokázateľne od roku 1587 v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia. Za protireformácie kostol evanjelikom zobrali, koncom 17. storočia opäť patril rímsko­ katolíckej cirkvi.3771

V rokoch 1715 a 1720 žilo v mestečku Tolcsva postupne dvadsaťdva a tridsaťštyri meš­ tianskych dom ácností. Aj vtedy boli v tamojšom chotári vinice.3777 Pri Tolcsve sa v stredoveku nachádzala osada Kutpataka, ktorá zanikla.

Zo zdanenia v tom roku a počtu rokov nezdanenej lehoty vyplýva, že sídlisko vzniklo okolo roku 1570. Založil ho nepochybne šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva. Názov dediny uchoval to, že v údolí hojne rástol topoľ. Dedina Topoľa patrila od založenia nepretržite aj v 17. storočí Drugetovcom ako m ajet­ ková súčasť ich hum enského panstva. Tamojšie valašské dom ácnosti boli v roku 1588 zdanené od dvoch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných šesť poddanských dom ov a dva dom y šoltýsov.3779 V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili valachov aj želiarov spolu od 0,75 porty, v roku 1635 iba od štvrť a osm iny porty.3780 V roku 1623 tam hospodárila jedna šoltýska domácnosť na celom šoltýstve, sedem va­ lašských a osem želiarskych domácností, pričom pozemky jedného šoltýstva, štyroch va­ lašských a jednej želiarskej usadlosti boli opustené. Obyvatelia odovzdávali zemepánom Drugetovcom daň a naturálne dávky typické pre valašské obyvateľstvo, také, aké napr. v Habure. Zem epánom patrila aj vodná píla.3781 V druhej štvrtine 17. storočia vzrastal počet obyvateľov všetkých sociálnych skupín. V roku 1657 na opäť dvoch šoltýstvach hospodárilo už šestnásť rodín, na ôsm ich celých va­ lašských usadlostiach dvadsaťštyri rodín, napokon desať želiarskych a podželiarskych do­ m ácností.3782 V druhej štvrtine 17. storočia si obyvatelia postavili nepochybne drevený kostol, v kto­ rom už pred rokom 1657 pôsobil uniatský farár.3783 Doteraz jestvujúci drevený kostol po­ chádza z druhej polovice 17. storočia.3784 Na prelome 17. a. 18. storočia obyvatelia dedinu opúšťali až sídlisko spustlo. O kolo ro­ ku 1715 nejestvovalo. V obnovenej Topoli bolo vroku 1720 nielen jedenásť sedliackych do­ m ácností, ale aj m lyn .3785

TOPOĽA

TOPOĽANY

Topoľa leží v horskom prostredí, v doline Uličky v Bukovských vrchoch, v nadmorskej výške okolo 384 m.

Topoľany sú m iestnou, severozápadnou časťou mesta Michalovce. Z prvej správy o Topoľanoch z roku 1248 sa dozvedáme, že ich v tom roku šľachtic Pe­ ter syn Sobeslava dal manželke ako veno.3786 Z obsahu listiny vyplýva, že dedina Topoľany jestvovala už pred rokom 1248 a patrila šľachticovi Peterovi. V písom nostiach z 13. až 16. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Topola, Topolya, ktorý korení v slovenskom názve Topoľ. Je evidentné, že názov vznikol prevzatím slovenského pom enovania listnatého stromu za názov sídliska. Jeho obyvateľov neskôr po­ menúvali Topoľani, z čoho vznikol trvalý názov dediny, názov Topoľany. Pádový tvar To­ pola (z, do) zostal maďarizovaným názvom tejto dediny.

Tamojší šľachtici nadobudli v roku 1340 od kráľa Karola Róberta právo zriaďovať bane a dolovať vzácne a úžitkové kovy na ich tolcsvanskom m ajetku.3772 Šľachtici nepochybne využili získané banské právo, avšak výsledky ich podnikania boli iste menšie ako predpo­ kladali. Odvtedy sa Tolcsva rozvíjala ako mestečko. V tolcsvanskom chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od konca 14. sto­ ročia.3773 Istý kopec nad Tolcsvou má názov Varhegy.3774 Názov pripom ína, že na ňom jestvoval hrádok, čo môže overiť len archeologický výskum. Tolcsvanské meštianske domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od štyroch port. Väčšinu dom ov vypálili Turci. Vyhorené dom ácnosti si zakrátko postavili nové obyd­ lia. V roku 1582 boli všetky zdanené od dvadsiatich ôsm ich port. Sídlisko sa rýchlo a vý­ razne zväčšovalo. V roku 1600 mala Tolcsva 78 obývaných meštianskych domov, kúriu m iestnych zemanov, kostol, faru a školu.3775 Na prelome 16. a 17. storočia patrila Tolcsva k stredne veľkým mestečkám v Zem plín­ skej župe. V 17. storočí však mešťania chudobneli, meštianskych dom ácností aj obývaných dom ov ubúdalo. V roku 1610 mešťanov zdanili od 9,5 porty, v roku 1635 len od pol a os­ m iny porty.3776

Prvý doklad o dedine Topoľa je v daňovom súpise z roku 1588, kedy boli tamojší oby­ vatelia prvýkrát zdanení.3778

3771Zoványi, Protestáns, s. 137. Tôrténelmi Tár 7, 1906, s. 51. Adalékok XX, 1914, s. 157 „Oppidum Tolcsva (templum) lapideum catholicorum „ z r. 1700. 3772Nagy, CDHA IV, s. 9 „auri et argenti fodinarum ... quarumlibet minerarum et metallorum in territoriis, montibus ... ad ... possessíonem Tholchwa ... pertinentibus". 3773MOL, DL 70700 „vinorum ... in territorio ... Tolchwa" z r. 1398. 3774Názov kopca s tamojšími vinicami uviedol Szirmay, Notitia historica, politica, s. 125. 3775MOL, Kamara, A 2677, s. 11,162, 240, 262, „Tolchua". 3776Tamže, A 2678, s. 6; A 2677, s. 403 „Oppidum Tolczwa" z r. 1635. 3777Magyarország, s. 183, 188. Porovnaj Szirmay, Notitia topographica, s. 153 - 155. 3778MOL, Kamara, A 2678, s. 165 „Topolian". Beňko, Osídlenie, s. 270 ako prvé uvádza zdanenie v roku 1600. Krajeznavčyj, s. 483 chybne nenáležitý údaj z roku 1337.

3779MOL, Kamara, A 2678, s. 165 „Topolian"; A 2677, s. 258 „Topolia". 3780Tamže, A 2678, s. 35 „Topolia"; A 2677, s. 411. 3781MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 180 - 183 „Topollya". 3782SOBA Prešov, Druget H, i. č. 277, s. 19 - 23 „Topolia". 3783Tamže, s. 20 3784Súpis 3, s. 287. 3785Magyarország, s. 183, 188. 3786Marsina, RDS1II, č. 220, s. 314 „villam Tapula".

535

ZEMPLÍN

TOPOĽOVKA

Na základe uvedených poznatkov m ožno usúdiť, že táto dedina jestvovala pred 13. sto­ ročím, pričom je isté, že vznikla v slovenskom prostredí. Jej existenciu m ožno predpokla­ dať už pred 11. storočím. Topoľany už v prvej polovici 13. storočia patrili šľachticom, podobne ako M ichalovce a viaceré susedné dediny. Majetkovou súčasťou panstva M ichalovce zostali nepretržite aj v 14. až 17. storočí.3787

v pom enovaní stromu topoľ, z čoho vyplýva, že tam početne rástol topoľový porast. N ič však neprezrádza o čase a okolnostiach vzniku sídliska, iba to, že vzniklo v slovenskom ja­

534

Okolo roku 1374 hospodárilo v Topoľanoch asi štrnásť sedliackych domácností, pričom pozem ky pre ďalších päť dom ácnosti boli opustené.3788 Niektoré miestne poddanské rodi­ ny si v 15. storočí postavili dom y na novom mieste. V dôsledku toho dostali sídliskové čas­ ti rozlišujúce názvy Nové Topoľany, Staré Topoľany a Veľké Topoľany.3789 V rokoch 1567 a 1582 boli tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtára zdaňované daňou kráľovi od šiestich port. Rovnaké zdanenie svedčí o ustálenom počte sedliakov a roz­ sahu nim i obhospodarovaných pozemkov. Z roku 1567 je údaj, že tam žilo aj šesť rodín že­ liarov, ale aj dve rodiny slobodníkov, ktorí tam zaiste žili predtým aj neskôr. V roku 1600 stálo v sídlisku sedemnásť obývaných poddanských dom ov.3790 Topoľany boli na prelome 16. a 17. storočia stredne veľkou dedinou s poddanským oby­ vateľstvom. V 17. storočí sedliacke dom ácnosti výrazne chudobneli. V roku 1610 zdanili sedliakov ale aj želiarov spolu od 1,5 porty, v roku 1635 od 0,5 porty.3791 Topoľany boli stredne veľkou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v nich žilo trinásť, v roku 1720 štrnásť poddanských dom ácností.3792

TOPOĽOVKA Topoľovka leží na juhovýchodnom okraji Ondavskej vrchoviny, v doline Ondavky, v nadmorskej výške okolo 157 m. V lese pri Topoľovke archeológovia zistili vyše 30 slovienskych žiarových m ohýl, z kto­ rých desať preskúmaných pochádza z 10., najneskôr zo začiatku 11. storočia. Je to doteraz najsevernejšie ležiaci m ohylník o povodí Ondavy.3793 Najstarší písom ný doklad o dedine Topoľovka je v listine z roku 1479 o riešení vlast­ níckych podielov Drugetovcov na časti ich dedičného brekovského panstva, ku ktorému patrila aj Topoľovka.3794 V písom nostiach z 15. - 17. storočia sa vyskytuje vo viacerých pravopisných a maďarizovaných podobách pôvodného slovenského názvu Topoľovka. Je zrejmé, že názov korení

3787Sedlák, RDS1II, č. 879, s. 382 „Topola" z r. 1322. Nagy, NSz 1, s. 94, 136 „Thopula", „Thopolya, „Tupulya" z rokov 1335 a 1337.. Pozri aj nasl. pozn. 3788Nagy, NSz I, s. 417, 419 „in possessione Topolia". 3789Tamže, II, s. 202, 412 „Wytapolya, Otapolya"; „Nagthapolya" z rokov 1418 a 1448. 3790MOL, Kamara E 158, A 2677, s. 33,176, 252 „Topolya". 3791Tamže, A 2678, s. 48 „Topolia"; A 2677, s. 415 „Topolian". 3792Magyarország, s. 183, 188. 3793Budinský - Krička, V.: Topoľovka. In: Významné slovanské náleziská na Slovensku. Bratislava 1978, s. 216. 3794MOL, DL 18253 „pertinencias... inThopoloka". Csánki, Magyarország, s. 364. Beňko, Osídlenie, s. 252.

zykovom prostredí. Vzhľadom na zemepisnú polohu Topoľovky, jestvujúce správy o nej, (najmä to, že chý­ ba v listinách zo 14. storočia) predpokladáme, že sídlisko založili v 14. storočí, pravdepo­ dobne za účasti šoltýsa a poddaných podľa zákupného, nem eckého práva.3795 V Topoľovke postavili kostol pravdepodobne v 15., m ožno až v prvej polovici 16. storo­ čia. To môže upresniť len archeologický výskum . Najstaršie písomné správy o jestvujúcom kostole sú z polovice 16. storočia, kedy v ňom ešte pôsobili katolícki farári.3796 Od prelomu 16. a 17. storočia a ešte začiatkom 18. storočia tam vysluhovali bohoslužby evanjelickí ka­ zatelia augsburského vyznania. Vtedajší kostol bol drevený.3797 V 15. -1 7 . storočí Topoľovka dokázateľne patrila Drugetovcom .3798Šľachtici si v nej v po­ lovici 17. storočia dali postaviť kúriu, ktorá po stavebných opravách a úpravách trvá dote­ raz.3799 Tamojšie sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od šiestich port. V dedine žili aj štyri domácnosti želiarov a rodina slobodníka, ktorí daň naplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 7,5 porty. Okrem dvoch - troch dom ov šoltýsov m alo sídlisko v roku 1600 obývaných desať poddanských domov. Pravda, v dedine stál aj kostol, fara a škola.3800 Na prelome 16. a 17. storočia bola Topoľovka stredne veľkou dedinou s poddanským aj farským slovenským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj že­ liarov zdanili spolu od vyše trištvrte porty, v roku 1635 od trištvrte porty.3801 Začiatkom 17. storočia žili v Topoľovke tri šoltýske domácnosti, pričom každej patrili pozemky celého šoltýstva. V roku 1623 bolo jedno šoltýstvo spustnuté a ani zostávajúce dve šoltýske rodiny už nevlastnili pozemky celých, iba čiastkových šoltýstiev. V tom roku v Topoľovke hospodárilo jedenásť sedliackych domácností, z ktorých dve na celých usad­ lostiach, šesť na polovičných a tri na štvrtinových usadlostiach. Časť bývalých usadlostí a pozemkov ležala opustená.3802 Zemepáni Drugetovci v roku 1623 upravili a určili obyvateľom Topoľovky druhy a roz­ sah povinností oproti dovtedajším zvyklostiam či ustanoveniam staršieho urbára. Požia­ davky šľachticov boli zapísané do nového urbára a stali sa záväznými povinnosťami šoltýskych i sedliackych rodí, resp. dom ácností ku zemepánom . Povinnosti zahrňovali daň a dávky roľníckych naturálií. 3795Beňko, Osídlenie, s. 252, 263, 275 predpokladá, že jestvovala pred 13. storočím, avšak dôkaz alebo zdôvodnenie neuvádza. 3796Beňko, Osídlenie, s. 264. 3797MOL, Kamara, A 2677, s. 266 „Topoloka, concionator" z r. 1601. Zoványi, Protestáns, s. 138. MO, s. 608. Hôrk, Sáros, s. 295. Adalékok XX, 1914, s. 155 „Topolyska (templum) ligneum lutheranorum" z r. 1700. Uličný, Reformácia, s. 132. 3798SNA, HM Leles. k., A. a. 1543, nr. 29 „Thapolyoka" z r. 1543; A. a. 1548, fasc. 3, nr. 10 „Thopoloka" z r. 1548. Pozri aj nasl. poznámky. 3799Súpis 3, s. 291. 3800MOL, Kamara, A 2677, s. 36, 190, 255, 266 „Topolyoka", „Topoloka". 3801Tamže, A 2678, s. 40; A 2677, s. 413. 3802MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 13 - 16 „Topolioka".

536

537

ZEMPLÍN

TOVARNIANSKA POLIANKA

Šoltýs, vlastniaci pozemky a práva celého šoltýstva bol povinný každoročne zaplatiť daň: a/ na sviatok M ichala (3. septembra) 2 zlaté a na sviatok Juraja (24. apríla) jeden zla­ tý, spolu tri zlaté ročne; b/ drobné na M ichala, Vianoce a Juraja po 32 denárov, teda 96 de­ nárov ročne. Dávky zahrňovali povinnosti: odovzdať gbel (84 1) ovsa; zaplatiť jeden zlatý namiesto deviatku z úrody obilia a sena; odovzdať deviatok zo svíň a oviec; odovzdať jed­ nu hus (na Vianoce); odovzdať dva gbely (1681) pšenice, jeden gbel (841) jačmeňa a 3 gbely (252 1) ovsa; namiesto podielu za jatočnú kravu zaplatiť 40 denárov, holbu (0,85 1) m e­ du (na Vianoce).

11. - 12. storočia kráľovi, osadenstvu hradu Brekov, vyberaných od poddaných z okolitých

V susedstve alebo priľahlom okolí Topoľovky sa v stredoveku nachádzali osady či dedi­ ny Ivánvágása a Szaloka, ktoré však zanikli.

dedín. Z uvedeného vyplýva, že tamojšie sídlisko jestvuje od 9. storočia a patrilo k najstarším slovienskym sídliskám v priľahlej časti doliny Ondavy, najneskôr však od 11. - 12. storočia. Nezachovali sa listiny o vlastníckej príslušnosti dediny v 13. - 14. storočí. V 15. - 17. sto­ ročí Tovarné vlastnili Drugetovci.3808 Bolo majetkovou súčasťou ich hum enského panstva. V Tovarnom jestvoval kostol zaiste pred 17. storočím, avšak písom né správy o ňom sú od 17. storočia. Z dokladu z roku 1644 a iných vyplýva, že v 17. storočí bol filiálnym kosto­ lom evanjeliskej farnosti Ondavské Matiašovce. Doklady z rokov 1666 a 1700 dosvedčujú, že kostol bol postavený z dreva a patril evanjelikom augsburského vyznania.3809Nový, avšak už katolícky m úraný kostol tam postavili v roku 1794 a jestvuje doteraz.3810 Tamojšie sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 4,75 porty. Vtedy žilo v dedine aj päť želiarskych dom ácností a dve domácnosti slobodníkov, také však daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od siedmich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných pätnásť poddanských domov. M ožno aj kostol a faru.3811 N a prelome 16. a 17. storočia bolo Tovarné stredne veľkou dedinou s tradične poddan­ ským slovenským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke dom ácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa prejavilo aj v znižo­ vaní ich zdaňovania. V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu od 2,25 porty, v roku 1635 zdanili len sedliakov, avšak iba od 0,25 porty.3812 Po schudobnení a úbytku sedliakov sa znižoval aj počet obývaných dom ov v sídlisku. Na prelome 17. a 18. storočia bolo Tovarné m alou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v ňom postupne bývalo deväť a šesť poddanských dom ácností.3813

TOVARNÉ

TOVARNIANSKA POLIANKA

Sedliacka domácnosť, hospodáriaca na pozem koch v rozsahu celej usadlosti bola po­ vinná každý rok zaplatiť daň: a/ na M ichala 1 zlatý, na Juraja 50 denárov, teda ročne spolu 1,5 zlatého; b/ drobné na M ichala, Vianoce a Juraja po osem denárov, spolu dvadsaťštyri denárov. V rámci dávok odovzdať: jeden gbel pšenice, jeden gbel jačmeňa, 1,5 gbela ovsa, gbel chm eľu, dvadsaťpäť hlávok kapusty, kytu konopí, misku konopného semena, dvanásť kúr, štyri kuracie vajcia (na Veľkú noc), namiesto podielu za jatočnú kravu 40 denárov, de­ viatok z oviec a svíň, prípadne jeho preplatenie, zajaca (na Vianoce), med, ak m á včelstvá, prípadne maslo, napokon doviezť zo zemepánskeho lesa voz dreva (pred Vianocam i). V urbári boli stanovené aj peňažné pokuty za spáchané a odsúdené priestupky, napr. za bitku, zmrzačenie človeka, smilstvo a in é.3803 Na prelome 17. a 18. storočia bola Topoľovka stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nej bývalo postupne desať a pätnásť poddanských dom ácností. V dedine bol aj m lyn .3804

Tovarné leží v ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške oko­ lo 140 m. Archeológovia našli pri Tovarnom zvyšky slovienskych sídliskových objektov z 9. sto­ ročia.3805 V takzvanom Varadínskom registri je z roku 1215 zápis o tom, že Farkaš zTovarného ob­ vinil tam ojšieho obyvateľa Suku z krádeže.3806 Dedinu s pôvodným názvom Tovarna (Ves) zapisovali do písom ností zväčša v pravo­ pisných a maďarizovaných obm enách.3807Názov Tovarna (Ves) vyjadroval funkčnosť mies­ ta ako komory, skladišťa produktov, tovarov, patriacich kniežaťu v 9. storočí, prípadne od

3803Tamže. 3804Magyarország, s. 183, 188. 3805Budinský - Kríčka, V.: Nové nálezy na východnom Slovensku. In: AVANS v r. 1985. Nitra 1986, s. 69. 3806Karácsonyi, RV, s. 200, č. 130 „Forcos de villa Tavarnuc impetiit convillanum suum Suka pro ferto". 3807Najautentickejší tvar poznáme z roku 1467. SNA, HM Leles. k., A. a. 1467, nr. 38 „Thouarna". O pôvode a výskyte názvu pozri Krajčovič, R.: Počiatky feudalizmu u nás vo svetle jazykových faktov. In: Historický časopis IV, 1956, s. 230. Sedlák, V.: Staroslovenský sídelný priestor a dielo profesora Rapanta. In: Historik Daniel Rapant. Život a dielo. Martin 1998, s. 45.

Tovarnianska Polianka leží v ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nad­ morskej výške okolo 140 m. Pri dedine sa našli stopy po osídlení v 11. - 13. storočí.3814 V tridsiatych rokoch 14. storočia vlastnil Polianku zeman Ján syn Mikuláša zo Žbiniec. Svedčí o tom strohý zápis v listine z roku 1335.3815 Jej pôvodný názov svedčí o tom , že sídlisko vzniklo na Polianke, teda na mieste dovte­ dy obrábanom obyvateľmi blízkej staršej dediny, nepochybne z Tovarného.

3808MOL, DL 18253 „Thavarna" z r. 1479. Csánki, Magyarország, s. 364 aj Beňko, Osídlenie, s. 252 tento doklad uvádza ako najstarší o dedine. SNA, HM Leles, k., A. a. 1543, nr. 29 „Thauerna" z r. 1543; A. a. 1548, fasc. 3, nr. 10 „Thauarna"; fasc. 5, nr. 44 „Thawerna" z r. 1548. Pozri aj ďalšie poznámky. 3809Zoványi, Protestáns, s. 141. Hôrk, Sáros, s. 295. Adalékok XX, 1914, s. 156 „Javerna (templum) ligneum lutheranorum" z r. 1700. Uličný, Reformácia, s. 132. 3810Súpis 3, s. 293. 3811MOL, Kamara, A 2677, s. 37, 179, 257 „Tauerna", „Taverna". 3812Tamže, A 2678, s. 42; A 2677, s. 406. 3813Magyarország, s. 183, 188. 3814Čaplovič, Stredoveké, s. 382 - 383. 3815Nagy, CDHAIII, s. 230 „possessionem Polenka".

538

539

ZEMPLÍN

TREBIŠOV

Jestvovanie polianskeho sídliska m ožno sledovať od 11. - 13. storočia.3816 Nezachovali sa doklady o tom , kedy Polianku nadobudli zemania zo Žbiniec, m ožno už v 13. storočí, najneskôr v prvej tretine 14. storočia. Dokázateľne im patrila v 15. storočí, ke­ dy bol súčasťou dediny vodný m lyn aj rybník.3817 V druhej polovici 16. storočia boli jej ze­ m epánm i šľachtici z M ichaloviec.

Za najstarší písom ný doklad o Trebišove sa donedávna považoval údaj historika Anto­ na Szirmaya o hrade a obci Trebišov z roku 1254. Podľa Szirmayom uvádzaného dokladu hrad Trebišov v roku 1254 patril šľachticovi Andronikovi z Trebišova.3824 Úplne spoľahlivé písom né správy o Trebišove sú až z konca 13. storočia. Pred rokom 1296 bol šľachtic Andronik z Trebišova právnym zástupcom istého zemana Jakuba.3825V ro­ ku 1299 funkcionári Zemplínskej župy riešili spor o vlastníctve majetkov medzi zemanm i z Jaseňa a viacerými zemplínskym i šľachticmi, medzi nim i aj Andronikom z Trebišova.3826 Keďže obe správy zachytili Trebišov v štádiu trvania, jestvovanie Trebišova treba za zákla­ de nich predpokladať aj pred koncom 13. storočia. V písom nostiach od 13. do 17. storočia sa Trebišov pravidelne vyskytuje pod názvom Terebes. Názov Terebes bol už maďarizovaným názvom, odvodeným od staršieho sloven­ ského názvu Trébiš.3827 Z pôvodného názvu Trebiš sa v nárečí miestnych Slovákov vyvinul

V Polianke jestvoval kostol zaiste pred 17. storočím, avšak písom né doklady o tamojšom kostole poznám e od 17. storočia. Kostol bol m úraný a v polovici 17. storočia v ňom pôso­ bili evanjelickí kazatelia augsburského vyznania.3818 Polianske sedliacke domácnosti okrem richtárovej zaplatili v roku 1567 daň kráľovi od dvoch port. Iné štyri domácnosti si po vyhorení stavali nové domy. Ďalšie dve dom ácnos­ ti boli želiarske, takže daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdanili od 1,5 porty. Neskôr sed­ liaci schudobneli, prípadne dedinu postihla živelná pohrom a (požiar, povodeň), takže v ro­ ku 1600 boli obyvatelia oslobodení od platenia dane.3819 V obnovenej Polianke zdanili v roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od 0,5 porty, v roku 1635 od 0,375 porty.3820 Znižovanie zdanenia bolo následkom schudobnenia sedliackych dom ácností aj ich úbytku. V dôsledku toho bola Tovarnianska Polianka kon­ com 17. storočia a začiatkom 18. storočia m alou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 mala po se­ dem poddanských dom ácností.3821

TREBIŠOV Trebišov leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške oko­ lo 109 m. Archeologický výskum a prieskum na rozličných miestach Trebišova odhalil zvyšky slovienskeho polozem nicového sídliska roľníkov m ožno už z 8., určite však z 9. až 10. storo­ čia, ako aj zlom ky keramiky pochádzajúcej z 11. až 13. storočia.3822 V takzvanom Varadínskom registri je z roku 1219 zápis o istom Vavrincovi z Trebišova, ktorý bol vtedy dvorským županom . V zápise však chýba údaj o župe, v ktorej pôsobil. V tom čase bolo vo východnom Uhorsku viac dedín s rovnako zapisovaným názvom Terebes. Z to­ ho dôvodu nem ožno uvedený údaj jednoznačne vzťahovať k zemplínskemu Trebišovu.3823 3816Beňko, Osídlenie, s. 262 sa domnieva, že vznikla na nemeckom práve začiatkom 14. storočia. 3817SNA, HM Leles. k., .A. a. 1467, nr. 38 „piscinam... molendinum in fluvio Kysbodrog ... in facie possessionis Poloyanka" z r. 1467. 3818Zoványi, Protestáns, s. 137, 140 - 141. Hôrk, Sáros, s. 292. Adalékok XX, 1914, s. 156 „Polyanka (templum) lapideum desolatum lutheranorum“ z r. 1700. Uličný, Reformácia, s. 132. 38,9MOL, Kamara, A 2677, s. 38,175 „Polyanka". 3820Tamže, A 2678, s. 47; A 2677, s. 406 „Polianka". 3821 Magyarroszág, s. 183, 188. 3822Budinský - Kríčka, V.: Archeologické, In: AVANS v roku 1977. Nitra 1978, s. 48. Dejiny Trebišova. Košice 1982, s. 38 - 39 (autor príslušnej časti D. Čaplovič). Čaplovič, Stredoveké, s. 382 - 383. 3823Karácsonyi, RV s. 233, nr. 216. Dediny s názvom Terebes boli okrem Zemplína v Satmárskej, Bihorskej, Ugočskej, ale aj v iných župách. Csánki, Magyarország, s. 73, 109, 329, 435, 486, 565, 626. Ešte dôležitejšie je, že v Zemplíne nebolo vtedy dediny „villa Petri", ktorej dvoch obyvateľov mal Vavrinec poslať na súd do Varadína. Dediny s takým názvom však boli v Satmárskej a Sabolčskej župe. Tamže, s. 483, 523.

mladší názov Trebišov až v 12. storočí. Doterajšie archeologické, historické a jazykovedné poznatky vedú ku konštatovaniu, že Trebišov jestvuje nepretržite od prelomu 8. a 9. storočia. H oci bol v Trebišove kostol nepochybne pred 14. storočím, najstarší písom ný doklad o tam ojšom kostole a farnosti je z roku 1326, kedy tam pôsobil farár Peter.3828 Aj o n , po­ dobne ako iní rímskokatolícki farári v rokoch 1332 až 1337 desatinu z príjmov od tre­ bišovských farníkov vyplácal do pápežskej pokladnice.3829 Trebišovský kostol bol v stredo­ veku zasvätený Panne M árii. Šľachtic Im rich z Perina, ako zemepán mestečka Trebišov dal v roku 1502 postaviť v Tre­ bišove kláštor a usadil v ňom pavlínov. Jeh o syn Peter už prívrženec reformácie dal v roku 1530 m níchov vyhnať. Od tridsiatych rokov 16. storočia v trebišovskom kostole vysluhovali bohoslužby evan­ jelickí kazatelia až do polovice 17. storočia.3830Vtedy, za silnejúcej protireformácie sa do Tre­ bišova opäť vrátili m nísi pavlíni, takže trebišovská evanjelická farnosť zanikla. Na prelome 17. a 18. storočia mal Trebišov dva rímskokatolícke kostoly a pôsobili v nich pavlíni.3831 Trebišov ležal pri križovatke dávnych krajinských ciest. Hlavnou cestou bola nepo­ chybne cesta v smere juh - sever. D o Trebišova z juhu viedla jedna cestná trasa od Sárospataku, druhá od Zem plína.3832 Z Trebišova na sever viedla cesta do Sečoviec, Vranova a se­

3824Szirmay, Notitia topographica, s. 238. 3825Wenzel, CDAC, X, s. 218 „Andronici de Terebes". 3826MOL, DL 57227 „Andronicum de Therebes". 3827Stanislav, Slovenský II, s. 542. 3828Nagy, ZV I, s. 288 „Petrum sacerdotem de Therebes". 3829MVH I - 1, s. 251, 320, 332, 346, 362 „Petrus sacerdos ecclesie Beate Márie de Trebos", „Petrus de Terewesch", „de Terebes", „de Cherepes". 3830Magyar protestáns egyháztôrténeti adattár XII, 1928, s. 5. Zoványi, Protestáns, s. 138. Uličný, Reformácia, s. 132. 3831Adalékok XX, 1914, s. 155 „Oppidum Terebes duas habet ecclesias, administras parochi, patres paulini" z r. 1700. 3832Sedlák, RDS1II, s. 328, č. 738 „iuxta viam, que ducit de Zemlen... iuxta publicam stratam que ducit in Therebes" okolo roku 1321. Nagy, ZV III, s. 255 „iuxta unam viam Terebes in Patak ducentem" z r. 1364.

540

ZEMPLÍN

verovýchodne do M ichaloviec.3833 Zo západu, od Košíc viedla do Tiebišova cesta cez Slanský priesmyk.3834Priame písom né správy o priľahlých častiach ciest sú od 14. storočia, avšak z nepriamych správ je nepochybné, že tie cestné trasy boli používané už stáročia skôr. Zemepisná poloha Trebišova pri križovatke krajinských ciest bola jednou z výhodných daností, ktoré viedli k zaužívaniu trhu v Trebišove. M ožno predpokladať, že trh sa tam ko­ nal už v 13. storočí, avšak nepochybné je, že okolo roku 1330 bol zaužívanou zvyklosťou. Vtedy aj neskôr sa trh konal každý utorok.3835 M iestny utorkový trh bol výsledkom priro­ dzeného hospodárskeho a spoločenského vývoja Trebišova i priľahlého okolia a stal sa hos­ podárskym základom nasledujúceho vývoja Trebišova ako mestečka. Ďalším vplyvným ekonom ickým činiteľom, ktorý účinne posilnil mestský ráz Trebišo­ va aj v právnom a spoločenskom zmysle, bol výročný trh, teda jarmok. Pri jeho zavedení sa podieľal najmä zemepán mestečka, šľachtic Mikuláš z Perina. O n požiadal kráľa Žig­ m unda, aby povolil konanie jarmoku. Napokon kráľ v roku 1391 udelil mestečku Trebišov právo konať jarm ok na sviatok Narodenia Panny Márie. Podľa vtedajších zvyklostí sa výroč­ ný trh konal už deň pred, ale aj deň po príslušnom sviatku. V Trebišove teda od roku 1391 v dňoch 7. až 9. septembra.3836 Utorkové trhy a od roku 1391 aj jarmoky dali Trebišovu ráz mestečka. H oci trhy boli už v 14. storočí, až od začiatku 15. storočia Trebišov pravidelne a primerane charakterizovali v právnom zmysle ako mestečko.3837 Trh v utorok a jarmok zanikli pravdepodobne v druhej polovici 16. storočia, prípadne začiatkom 17. storočia. Novú iniciatívu vyvinul šľachtic Já n Druget a po jeho žiadosti kráľ Ferdinand III. v roku 1636 povolil konanie štyroch jarmokov v Trebišove a trh v sobotu.3838 Po vzniku štyroch nových sídliskových častí, teda ulíc či štvrtí v 15. - 17. storočí mala každá štvrť vlastného richtára, pričom pôsobil ešte prvý richtár mestečka Trebišov.3839 Mestečko Trebišov si zaviedlo a používalo vlastný erb. Najstarším znakom v erbe bol symbol Panny Márie, duchovnej patrónky trebišovského kostola do polovice 16. storočia. Vtedy došlo k zmene znaku. V novom sa uplatnili typické poľnohospodárske motívy, teda lemeš, čerieslo a klasy, ktoré výstižne symbolizovali roľnícke zamestnanie vtedajších Trebišovčanov. N ový erb pozostával z m odrého štítu so strieborným lemešom , čerieslom, s tro­ ma zlatými klasmi a dvoma zlatými hviezdičkam i.3840 Zemepáni Trebišova využili priaznivú zemepisnú polohu mestečka, ležiaceho pri križo­ vatke krajinských ciest, po ktorých prevážali obchodníci svoje tovary. Zem epáni zriadili v Trebišove m ýtnicu a zaviedli vyberanie m ýtnych poplatkov. Z jestvujúcich prameňov ne­ m ožno zistiť kedy sa tak stalo. Preto treba predpokladať, že v 14. storočí, lebo vyberanie m ý­

3833SNA, HM Leles. k., A. a. 1373, nr. 13. 3834AM Košice, Taj. árch. T Jeszenej 17, 18,19 z r. 1351. 3835Nagy, ZV II, s. 221 „in foris... in villis Terebes" okolo roku 1325; I, s. 411 „feria tercia ... in villa Terebes" z r. 1330 3836SOBA Prešov, Druget H, i. č. 16 „nundinas... singulis annis in festivitatibus nativitatis beate Márie virginis ... diebus ipsum festum precedentibus et subsequentibus ... in possessione ... Terebes". 3837Prvé označenia poznáme z roku 1424. MOL, DL 31429 „in oppido ... Therebes". Pozri aj Géresi, NKII, s. 84 „in Therebes ... oppidis". 3838 Dejiny Trebišova, s. 158 - 159 (autor A. Lukáč). 3839 Dejiny Trebišova, s. 130, 153 - 155. 3840V 18., prípadne 19. storočí došlo opäť k zmene, keď lemeš a čerieslo nahradil celý pluh. Novák, J.: Slovenské mestské a obecné erby. Martin 1972, s. 356 - 357.

TREBIŠOV

541

ta bolo v polovici 15. storočia zaužívanou zvyklosťou.3841 M ýtne poplatky plynuli zemepá­ nom , ktorí boli povinní postarať sa o dobrý stav a bezpečnosť krajinských ciest, tiahnúcich cez územie ich hradného panstva Trebišov. V Trebišove vyberali mýto aj v 17. storočí.3842 D o Trebišova sa od 14. storočia občas schádzala zemplínska šľachta na kongregačné ro­ kovania, podobne ako aj do iných mestečiek v Zemplínskej župe. Prvé známe zhromažde­ nie sa v Trebišove konalo v roku 1347.3843 Častejšie sa tam schádzali a rokovali v 15. a 16. storočí. Roľníčenie bolo hlavnou náplňou života Trebišovčanov v stredoveku. O ich obilninárstve svedčia tamojšie mlyny, ktoré nepochybne jestvovali v 13. - 14. storočí, ale písomné doklady o nich sú od 15. storočia.3844 Len m uži ojedinelých rodín sa v 14. - 17. storočí venovali remeslu, napr. ako kováči, m ä­ siari, obuvníci, krajčíri, kolári, prípadne iní, no iba jednotlivo, bez združenia do cechu. Až v roku 1694 vznikol jediný znám y cech v Trebišove a to cech čižmárov.3845 Dedina Trebišov do 14. storočia pozostávala z tej časti, ktorú od 14. - 15. storočia po­ m enúvali ako Slovenská ulica, Slovenská štvrť. Vtedy vytvárala strednú časť mestečka Tre­ bišov. V 14., prípadne začiatkom 15. storočia vznikli nové sídliskové súčasti mestečka na juž­ nej i severnej strane. O d prvej polovice 15. storočia m al Trebišov dve sídliskové časti tvo­ riace samostatné obce, teda N ižný Trebišov a Vyšný Trebišov. V roku 1441 boli meštianske, zväčša roľnícke dom ácnosti okrem richtárovej vo Vyšnom Trebišove zdanené daňou kráľo­ vi od 78 port. Také isté domácnosti v N ižnom Trebišove boli zdanené od 143 port.3846 Zo zdanenia vyplýva, že mestečko Trebišov m alo vtedy najmenej 223 meštianskych dom ác­ ností a obývaných domov. Neskôr vznikli ďalšie sídliská, ako ulice či štvrte mestečka Trebišov, takže na prelome 16. a 17. storočia m al časti N ižný Trebišov, Vároš, Slovenskú ulicu, Vyšný Trebišov, Bodoň a K Ondave. V roku 1567 boli trebišovské meštianske domácnosti zdanené daňou kráľovi od 30 port. Vlastníci deviatich nových rozostavaných dom ov daň neplatili. Deväť dom ov stalo opustených. Želiarskych a služobníckych domácností bolo dvadsaťštyri, tie daň naplatili. V roku 1582 meštianske domácnosti zdanili od dvadsiatich štyroch port. V roku 1600 mal Trebišov 58 obývaných a zdanených dom ov mešťanov, päť dom ov richtárov jed­ notlivých štvrtí, kostol, faru, školu, hostince, mlyny, dom zemanov, majerské budovy.3847 Na prelome 16. a 17. storočia patril Trebišov k stredne veľkým mestečkám v Zem plín­ skej župe. Z urbára z roku 1623 zisťujeme, že vtedy v Trebišove žili a hospodárili tri domácnosti na celých usadlostiach a trinásť domácností na polovičných usadlostiach. Želiarskych do-

3841MOL, DL 24541, 84454 „cum tributo in ... Therebes exigi solito" z r. 1442 a 1454. 3842Marsina, Kušík, Urbáre II, s. 11 „Habetur etiam telonium in oppido (Terebes) cuius proventus ad arcem administrantur" z r. 1601. 3843Nagy, CDHA V, s. 30 „congregacionem generalem ... in villa Therebes celebravimus". 3844MOL, DL 84454 z r. 1454. 3845Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972, s. 101. Dejiny Trebišova, s. 158. 3846MOL, DL 99507 „Felsetherebes ... Alsotherebes". 3847MOL, Kamara, S 2677, s. 14, 167, 248, 270 „Therebes". Pozri aj Marsina, Kušík, Urbáre II, s. 7 - 11 „Oppidum Therebes" z r. 1601.

542

543

ZEMPLÍN

TREPEC

mácností bolo 50. Opustených usadlostí bolo 19. Meštianske domácnosti roľníkov i želia­ rov platili zem epánom ročnú daň a odovzdávali kury, vajcia a koláče. Okrem týchto 66 do­ mácností žili v Trebišove tri zemianske domácnosti, dve slobodnícke a rodina poštára. V Trebišove žilo v roku 1623 spolu 72 dom ácností, bývajúcich vo vlastných dom och. Z ur­ banistického hľadiska m alo mestečko päť až šesť štvrtí, či ulíc.3848 Trebišovskí roľníci však v 17. storočí chudobneli, čo sa prejavovalo v znižovaní zdanenia kráľovi. V roku 1610 ich zdanili od ôsm ich port, v roku 1635 od štyroch port.3849 Bohatších domácnosti ubúdalo, počet chudobnejších narastal, čo bol nepriaznivý hospodársky vývoj. V druhej polovici 17. storočia a začiatkom 18. storočia počet obyvateľov, domácností a obývaných dom ov klesal. V rokoch 1715 a 1720 žilo v Trebišove postupne 44 a 36 meštianskych dom ácností.3850 Zaiste v južnom susedstve TrebiŠova sa v stredoveku nachádzala osada či dedina Vaľon, ktorá však zanikla.

Drugetovci boli vlastníkmi hradu a panstva Trebišov len niekoľko desaťročí 14. storo­ čia. Na základe neznámej dohody panstvo vrátili Karolovi Róbertovi alebo Ľudovítovi I. Ľu­ dovít I. pred rokom 1373 dal trebišovské panstvo manželke, kráľovnej M árii. Jej dcéra M á­ ria s m anželom kráľom Žigm undom v roku 1387 darovali hradné panstvo Trebišov šľachticom z Perina.3856Tí panstvo rozšírili o blízku dedinu Vojčice a časti dedín Veľaty, Bracovce, N ižný Žipov, Čeľovce, Plechotice, ako aj o tri dediny v južnom Zem plíne. Šľachtici z Perina boli zem epánm i trebišovského panstva do roku 1567, kedy zomrel Gabriel, po­

V mestskom parku, pri východnom okraji TrebiŠova (kóta 104 m) sa zachovali zvyšky hradu Trebišov. Archeologický výskum tam odhalil keramiku z 12. - 13. storočia, najstaršiu časť hradu z 13. storočia aj m ladšiu, tehlovú časť plášťového hradu zo 14. storočia.3851 O trebišovskom hrade sa traduje, že v roku 1254 jestvoval a vlastnil ho Andronik z Tre­ biŠova, syn šľachtica Parisa.3852 Z doteraz zachovaných listín m ožno zistiť, že okolo roku 1296 bol vlastníkom TrebiŠova šľachtic Andronik syn Jána, ktorý názov TrebiŠova používal v prídomku a nepochybne sídlil v trebišovskom hrade.3853 Z archeologických a historických prameňov a poznatkov vychodí, že trebišovský hrad si dali postaviť šľachtickí vlastníci TrebiŠova okolo polovice 13. storočia. Hrad pom enova­ li názvom dediny Trebišov, lebo tá bola najvýznamnejšou dedinou príslušného panstva. Pri výbere najvhodnejšieho miesta pre hrad vybrali však miesto m im o chotára TrebiŠova. Ležalo v susedstve dediny Paričov, tiež patriacej k tom u panstvu. Tie skutočnosti vplývali na to, že v 14. storočí bol hrad striedavo pom enúvaný názvom Trebišov aj Paričov, pravda, v mad'arizovaných názvoch, hoci išlo o ten istý hrad.3854 Keďže Andronikov syn Ladislav s príbuznými v akejsi bitke zmrzačil zemana Vavrinca Orm oša, kráľ Ladislava potrestal odňatím hradného panstva Trebišov, ktoré kráľ Karol Ró­ bert v roku 1319 daroval Filipovi Drugetovi.3855 V 13. - 14. storočí ku hradnému panstvu Trebišov patril hrad Trebišov, mestečko Tre­ bišov a dediny Paričov, Vaľon, Zemplínske Hradište, Veľký Ruskov a Dobrá.

3848 M O L , K a m a r a , U e t C , fa s c . 109, n r. 2 , s. 3 2 5 - 3 3 0 „U r b a r iu m o p p id i T e re b e s". J e d n o t liv é štvrte (u lic e ) m a li p o m a ď a r č e n é n á z v y „F e ls é ó u e g h " , „ B o d o n y U c z a " , „T o tt sz e r", „V a r o s ", „A1 u e g h " , n a p o k o n u lic a b e z n á z v u .

sledný m už toho rodu. Podľa dohody o dedičstve pripadlo trebišovské panstvo Jurajovi Drugetovi. Drugetovci boli jeho vlastníkm i do vymretia rodu po meči v rokoch 1686 a 1691. Okolo roku 1623 ku hradnému panstvu Trebišov okrem hradu a mestečka Trebišov patrili Paričov, Veľký Rus­ kov, Trhovište, Horovce a Kupoň. Hrad Trebišov spĺňal funkciu pevnosti a sídla zemepánov do roku 1686. V roku 1684 to­ tiž hrad dobyl Im rich Tókóli. Keď bol vojensky prinútený hrad opustiť, dal ho v roku 1686 podm ínovať a zdemolovať.3857

TREPEC Trepec ležal v doline Ondavy. Zanikol v roku 1965 pri výstavbe vodnej nádrže Domaša. Kráľ Žigm und v roku 1410 poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla šľachticov z Rozhano­ viec do vlastníctva majetkov patriacich k ich hradném u panstvu Čičava. Spišská kapitula to uskutočnila ešte v tom roku a medzi dedinam i panstva Čičava je zapísaná aj dedina Tre­ pec.3858 Trepec sa nevyskytuje v listinách z druhej polovice 14. storočia o vtedajších dedinách toho panstva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti založenie trepeského sídliska spadá do prelom u 14. a 15. storočia. Založil ho nepochybne šoltýs m ožno s priezviskom Trepec s poddaným i podľa zákupného, roľníckeho práva so súhlasom šľachticov z Rozhano­ viec.3859 Šoltýsi pôsobili v Trepci ešte v 16. storočí. Trepec bol najmladšou dedinou v priľahlej západnej časti doliny Tople. V 15. a 16. storočí bol Trepec nepretržite majetkovou súčasťou hradného panstva Čiča­ va a postupne vo vlastníctve šľachticov z Rozhanoviec a Bátoriovcov.3860 V poslednej tretine 15. storočia v Trepci hospodárili len dve poddanské domácnosti a okolo roku 1493 len jedna.3861 Aj tá zakrátko odišla či vymrela, lebo okolo roku 1550 tam sedliakov nebolo, zato šoltýstvo patrilo už dvom dom ácnostiam .3862

3849 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 12; A 2 6 7 7 , s. 4 0 0 . 3850 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188.

H,

3851 D e ji n y T r e b iŠ o v a , s. 4 6 a n . (a u to r M . S liv k a ).

3856 Š O B A P rešo v, D r u g e t

3852 S zir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 2 3 8 - 2 3 9 . P o d r o b n e jš ie p o zr i D e jin y T reb iŠ o va , s. 104 - 1 0 6 (a u to r F. U lič n ý ) .

3857 P o d r o b n e jš ie p o zr i D e ji n y T r e b iŠ o v a , s. 111 - 117 (a u to r F. U lič n ý ) , s. 152 - 153 (a u to r A . L u k á č ).

3853 W e n z e l, C D A C X , s. 218 „ A n d r o n ic i d e T e re b e s" z r. 1 2 9 6 . Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 „ A n d r o n ic u s filiu s J o h a n n i s d e T e re b e s" z r. 1300.

3858 M O L , D L 9 6 7 2 „p o s s e s s io n e s ... T r e b e c h “ . P ozri aj D L 9 3 8 0 z r. 1414. C s á n k i, M a g y a r o r s z á g ,

3854 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 5 2 „c a s tr u m P a r y s " z r. 1328. A M K o šice, T a j. á r c h ., T Je s z e n e j 7 „ G a llu s

3859 T a k ý p ô v o d p r e d p o k la d a l u ž B e ň k o , O s íd le n ie , s. 257.

c a s te lla n u s d e T h e r e b e s " z r. 1337. A M K o šic e , T a j. á r c h ., S K á ln a y „ G a l l o ... c a s te lla n o d e P arys" z r. 1338. 3855 D e jin y T r e b iŠ o v a , s . 106 - 107.

i. č . 14 „ c a s t r u m ... T e re b e s". M O L , D L 8 4 3 0 2 „ca str i P a r ic h " .

O p is h r a d n ý c h r u ín p o z r i S liv k a , V a lla še k , H r a d y , s . 210 - 214.

s. 364. 3860 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 70 „T ereb es" (!) z r. 1519. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y . 3861 M O L , D L 19963 „ i n v illa Z th r e p c z e " . 3862 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 2 2 „ T h r e p e c h " z r. 1550.

,

544

545

ZEMPLÍN

TRHOVIŠTE

Až okolo roku 1570 sa tam usadili nové poddanské rodiny. V roku 1582 sedliakov zda­ nili od jednej porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných päť poddanských dom ov a je­ den - dva dom y šoltýsov.3863 Na prelome 16. a 17. storočia bol Trepec m alou dedinou s poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj že­ liarov zdanili spolu od štvrť a osm iny porty, v roku 1635 len želiarov od osm iny porty.3864 V roku 1715 žilo v Trepci päť a v roku 1720 iba tri poddanské dom ácnosti.3865

nosť patrila v 17. -1 8 . storočí do skupiny slovenských kalvínskych farností v strednom Zem ­ plíne.3869 Trhovište bolo majetkom uhorských kráľov pravdepodobne do polovice 13. storočia. Nem ožno zistiť, kedy ho nadobudli šľachtici, avšak na prelome 13. a 14. storočia patrilo Petrovi synovi Petena, ktorý tam mal kúriu.3870 V 14. až 17. storočí vlastnili Trhovište Drugetovci, ktorí ho pričlenili k hradnému panstvu Brekov.3871 Drugetovci zaviedli v Trhovišti v druhej polovici 16. storočia vyberanie m ýta, čo sa dia­ lo aj v 17. storočí.3872 V tam ojšom kaštieli, prípadne v hostinci sa v 16. storočí konali občas úradné rokovania šľachty Zemplínskej stolice.3873 Tamojšie sedliacke dom ácnosti okrem richtára v roku 1567 zdanili daňou kráľovi od 7,75 porty. Dom ácnosť slobodníka, štrnásť želiarov a rybárov daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdanili od 6,5 porty. V roku 1600 m alo sídlisko 34 obývaných poddanských do­ mov, pravda, bol tam aj kostol, fara, škola, kaštieľ alebo hostinec.3874 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Trhovište m alým mestečkom, prípadne veľkou dedi­ nou, najväčšou v okolí. Od konca 16. storočia aj tamojšie sedliacke domácnosti iste chudobneli. Spustnutie Tr­ hovišťa však zapríčinil katastrofálny požiar v roku 1610. Vyhorelo dvadsaťsedem dom ov a len niekoľko nepoškodených sedliackych a želiarskych dom ácností vtedy zdanili od 0,75 porty. V roku 1635 sedliakov i želiarov zdanili spolu od jednej a osm iny porty.3875 Podľa súpisu dom ácností žilo v Trhovišti v roku 1623 s rodinou vtedajšieho richtára spo­ lu 43 poddanských dom ácností. Z nich dvadsaťtri bolo sedliackych, pričom tri hospodári­ li na celých a dvadsať na polovičných usadlostiach. Želiarov bolo dvadsať dom ácností.3876 V druhej polovici 17. storočia sedliakov podstatne ubudlo. V roku 1690 m alo Trhovište len dvadsaťjeden sedliackych domácností, avšak každá hospodárila na polovičnej usadlos­ ti.3877 Počet obyvateľov mierne klesal aj začiatkom 18. storočia. V roku 1715 m alo Trhovište osemnásť, v roku 1720 iba sedemnásť sedliackych dom ác­ ností.3878 V severnom susedstve Trhovišťa jestvovala osada Šankovce, ktorá v 15. storočí zanikla.

TRHOVIŠTE Trhovište leží uprostred Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 130 m. V tam ojšom chotári (poloha Šankovce) sa nachádzajú stopy po slovienskej osade z 9 10. storočia.3866 Istý Čepan, obyvateľ Čeľoviec, obvinil Petra z Trhovišťa, že prechováva jeho ukradnu­ tého koňa. O bviňujúci Čepan sa dostavil v jeseni roku 1220 pred súd do Varadína, avšak Peter a iní z Trhovišťa sa tam nedostavili.3867 V súvislosti s krádežou a hľadaním ukradnu­ tého koňa vznikla najstaršia zachované písom ná správa o Trhovišti. Z jej obsahu je zrejmé, že dedina jestvovala už skôr, pričom Peter a Ipsa sú jej prví menovite znám i obyvatelia. V stredovekých písom nostiach sa pravidelne vyskytuje pod maďarizovaným názvom Vasarhel, čo bol preklad slovenského názvu Trhovište. Slovenský i maďarizovaný názov vyjadrili to, že sa tam konal trh. Taký istý m otív pôso­ bil pri vzniku názvu dediny Streda nad Bodrogom. Otázne je, či pri mieste trhu vedľa križo­ vatky krajinskej cesty v smere juh - sever s cestou v smere západ - východ približne v stre­ de medzi Sečovcami a M ichalovcam i postupne vzniklo sídlisko Trhovište v 11. - 12. storočí, alebo tam už skôr jestvovala osada neznám eho názvu a v súvislosti s tamojším trhom v i l . - 12. storočí dostala nový názov, teda Trhovište. Prvú možnosť považujeme za pravdepo­ dobnejšiu. Pôvod Trhovišťa vylučuje, aby sloviensku osadu z 9. až 10. storočia vybudovali, obýva­ li a zanechali obyvatelia Trhovišťa. Tá súvisela s obyvateľmi zaniknutej osady Šankovce, ale­ bo s obyvateľmi blízkej starobylej dediny. Pravdepodobne v 13., m ožno až začiatkom 14. storočia postavili v Trhovišti kostol. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár T ibo.3868 Farský kostol bol zasväte­ ný Sv. N ikodém ovi. Katolícki farári tam vysluhovali bohoslužby ešte do polovice 16. sto­ ročia Dokázateľne od roku 1563 v trhovišťskom kostole slúžili bohoslužby evanjelickí, kal­ vínski aj luteránski kazatelia. Evanjelický kostol bol okolo roku 1700 drevený. Tamojšia far-

3869 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 139 u v á d z a m e n o v it e k a za teľo v o d r o k u 1563 d o ro k u 1716. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 4 „V a s a r h e ly c o n c io n a to r " z r. 1601. A d a lé k o k X X , 1914, nr. 2 s. 156 „Z a z o s z é ly ( te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 133. 3870 M O L , D L 6 9 9 3 6 „P e tr u m filiu m P e th e n a in v illa su a V a s a r h e l... c ita s s e n t" . 3871 S N A , H M Leles. k ., M e ta le s c. Z e m p lín ., nr. 44 „p o s s e s s io n e s ... W a sa rh el" z r. 1393. S N A , H M Leles. k., A . a. 1451, nr. 16 „V a sa rh e l" z r. 1451; A . a. 1548, Fasc. 3, nr. 1 0 ,3 9 ; Fasc. 5, nr. 44; „W a sa rh el" z r. 1548. 3872 Š O K A P rešov, P r e šo v m a g . b e z s i g n . z r. 1580 „ i n ... p o s se ss io n e W a s a r h e l... t h e lo n e is " . Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č. 2 7 8 , s. 155. 3873 B o r s o g - A b a u j - Z e m p lé n m e g y e i Lev éltá r, S á to r a lja u jh e ly , Z e m p lé n v m . K ô z g y ú lé s i k ô n y v 1, s. 3,

3863 M O L , K a m a ra , S 2 6 7 7 , s. 169, 2 47 „ K r e p e c h " , „T e r e p e cz ".

5 - 7, 2 8 „ K o n g r e g a tio ... in p o s s e s s io n e W a s a r h e l" z r. 1558, 1559; K ô z g y iilé s i k ô n y v 2 , s. 3 2 , 64

3864 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 18; A 2 6 7 7 , s. 3 9 2 „T r e p e c z " .

z r. 1566 - 1568.

3865 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

3874 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 0 ,1 7 4 , 2 5 4 , 2 6 4 „V a s a r h e l", „V a sa r h e li".

3866 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 382 - 3 8 3 .

3875 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 8 ; A 2 6 7 7 , s. 416.

M a r s in a , C D S 1 1 , s. 188, č . 2 4 4 „P e tr u m d e v illa V a s a r h e l... Ipsa et Petrus et c o n v illa n i e o r u m n o n c o m p a r u e r u n t" . 3868

M V H I - 1, s. 2 5 7 , 3 2 8 , 3 3 3 , 3 4 5 , 3 6 2 „T h ik a sa cerd o s S a n c ti N ic o d e n ii d e v illa F u r " , „T y b a v ic e a r c h id y a c o n u s L o c o F o r i" , „ d e W a s a r h e l".

3876 M O L , K a m a ra , U et

C,

fa sc. 109, n r . 2 , s. 333 - 3 3 5 „U r b a r iu m V a s a r h e lie n s e m " . T e x t v š a k n e o b ­

s a h u je časť o p o v in n o s t ia c h s e d lia k o v k z e m e p á n o m D r u g e to v c o m . 3877 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 72 - 73 „V a s a r h e l". 3878 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

546

547

ZEMPLÍN

TŔŇA

TŔŇ A

O kolo roku 1570 tam účinkoval evanjelický reformovaný kazateľ a v 17. storočí viacerí kazatelia. Za protireformácie však evanjelikom kostol odňali, okolo roku 1700 patril rím­

Tŕňa leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, na úpätiach Zem plínskych vrchov. Obec vznikla zlúčením dedín Veľká Tfňa v nadmorskej výške okolo 176 m a Malá Tŕňa v nadmorskej výške okolo 180 m . Začiatkom 13. storočia územ ný majetok Tŕne držal Absolon z rodu Ratka, ktorý v Tŕni aj býval. Časť jeho majetku zabrali jobagioni kráľovského hradu Zem plín a proti tom u Ab­ solon protestoval. Napokon mu majetok vrátili, o čom je v tzv. varadínskom registri zápis z roku 1220.3879

skokatolíckej cirkvi.3888 Kráľ Ondrej II. údajne v roku 1221 založil v Tŕni kláštor pre augustiniánov.3889 Kráľ Be­ lo IV. ho v roku 1257 obdaril štyrmi usadlosťami vinohradníkov v južnom Zem plíne.3890 Zaiste po spustošení kláštora Tatármi v roku 1241 nový kláštor v roku 1258 postavili v blíz­ kom Sátoraljaújhelyi. V polovici 15. storočia patrila kláštoru väčšia polovica chotára a sed­ liackych dom ácností vo Veľkej Tŕni.3891 Augustiniánom patrili majetky do polovice 16. sto­ ročia. M níchov vyhnali na podnet šľachtica Petra z Perina, horlivého prívrženca reformácie a lakomého po kláštorných majetkoch a príjm och.3892 Sedliacke dom ácnosti vo Veľkej Tŕne vyplatili roku 1441 daň kráľovi 33 zlatých.3893 Vte­ dy tam hospodárilo zaiste okolo 40 domácností. Úpadok dediny nastal roku 1567, keď Ta­ tári vypálili dom y dvadsiatim štyrom dom ácnostiam. Ostatné vtedy zdanili len od sied­ m ich port. V roku 1582 zdanili sedliakov od 18,5 porty. V roku 1600 malo sídlisko 39 obývaných poddanských domov. Pravda, bola tam aj kúria zemanov, kostol, fara i škola.3894 Aj na prelome 16. a 17. storočia bola Veľká Tŕňa veľkou dedinou, ba najväčšou v okolí. M a­ la poddanské, zemianske i farské obyvateľstvo. V 17. storočí chudobnenie a ubúdanie poddanských dom ácností pretrvávalo. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od troch port, v roku 1635 od dvoch port.3895 U búdalo aj poddanských domov. Vo Veľkej Tŕni žilo v roku 1715 dvanásť a v roku 1720 štrnásť poddanských dom ácnos­ tí a jedna zemianska domácnosť. Aj vtedy sa v chotári nachádzali vinice.3896V roku 1441 za­ platili sedliacke dom ácnosti v Malej Tŕni daň kráľovi dvanásť zlatých.3897Aj túto dedinu na­ padli a plienili Tatári v roku 1567, kedy v nej vypálili jedenásť domov. Zostávajúce a nepoškodené sedliacke dom ácnosti v tom roku zdanili od ôsm ich port. Ďalšie tri dom ác­ nosti bolo slobodnícke a také daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od štrnástich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných 33 poddanských dom ov.3898 Vtedy bola Malá Tŕňa

V 13. - 14. storočí dedinu pravidelne zapisovali ako Toronya, ojedinele vo viacerých pra­ vopisných, ale aj chybných obm enách. Boli to však maďarizované tvary pôvodného slo­ venského názvu, koreniaceho v slove tŕň, označujúcom kerovitú drevinu.3880 Tŕňanské sídlisko založili obyvatelia zo staršej blízkej slovienskej dediny, pravdepodob­ ne pred 11. storočím. V druhej polovici 13. - 14. storočia vlastnili Tŕňu viaceré zemianske rodiny, najmä však zemania z Tolcsvy,3881 ale aj zemania z Tŕne, ktorým časť majetku patrila aj v 17. storočí.3882 V 15. až 17. storočí väčšina tamojších majetkov bola súčasťou hradného panstva Sárospatak. Najneskôr v 13. storočí pri starom tŕňanskom sídlisku poddaní založili nové sídlisko, ktoré sa v 14. storočí vyvinulo v dedinu s názvom Malá Tŕňa.3883 Pre starú dedinu sa až v 15. storočí vžil názov Veľká Tŕňa. V chotároch oboch dedín sa nachádzali vinice, väčšie však v malotŕňanskom. Správy o nich sú od 15. storočia.3884 Cez západnú časť chotára Veľkej Tŕne tiahla krajinská cesta v smere juh - sever. Zeme­ páni tam pravdepodobne až začiatkom 16. storočia zaviedli vyberanie m ýta.3885 Najstaršie viditeľné časti kostola evanjelickej reformovanej cirkvi vo Veľkej Tŕni sú ro­ mánske a pochádzajú z polovice 13. storočia.3886 Len archeologický výskum môže zistiť, či je to prvý, alebo v časovom poradí druhý miestny kostol. V tridsiatych rokoch 14. storočia v kostole a farnosti pôsobil farár Egíd. V stredoveku bol kostol zasvätený Sv. M ichalovi.3887 Katolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do polo­ vice 16. storočia.

veľkou dedinou.

3888 M a g y a r p ro te s tá n s e g y h á z tô r té n e ti a d a t t á r X I I , 1928, s . 5 „P a s to r e m in T h o r o n a " z r. 1570. Z o v á n y i, 3879 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 187, č . 2 4 3 A „ A b s o lo n e m d e g e n e r e R a tk a d e v illa T o ln a " . U ž e d ito r R . M a r s in a u v e d e n ú d e d in u s to to ž n il s T ŕ ň o u . 3880 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 5 0 2 ; II, s. 5 3 8 . S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 2 6 5 s p o jil p ô v o d aj n á z o v d e d in y s a u g u s tin iá n m i a k o s to ln o u v e ž o u , v s lo v e n s k o m n á r e č í z v a n o u tu rň a . 3881 Fejér, C D H V - 2 , s. 3 4 0 - 341 „terra ... T h o r o n a " z r. 1276. M O L , D L 57213 „ p o s s e s s io n e m ... T h u r o n a " z r. 1281. W e n z e l, C D A C V , s. 5 9 „te r r a m T o r o n ia " o k o lo rok u 1291. 3882 N a g y , C D H A I, s. 5 8 2 „ d e T u r u n a " z r. 13 2 0 . S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. D 58 „ d e T h o r o n y a " z r. 13 9 8 . M O L , D L 9651 „d e T h o r o n y a " z r. 1410. 3883 M O L , D L 71905 „p o s s e s s io n ib u s ... K w z tw r o n y a " z r. 1390; 7812 „ v illa r u m .... K y s th o r o n y a " z r. 13 9 2 . M á ly u s z , Z s O I, č . 1674, 2 6 3 9 . 3884 M O L , D L 11712 „ v in e a in te rrito rio p o s se ss io n is K y s th o r o n y a " z r. 1475. A d a lé k o k X X , 1914, s. 320 „ i n N a g t h o r o n y a ... c u m v in e is " z r. 1567.

P ro te stá n s, s. 132 z r. 1598. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 268 „ N a g y T o r o n ia , c o n c io n a t o r " z r. 1601. T ô r té n e lm i T á r 7, s. 6 2 ,2 7 2 , 3 7 4 ,4 0 5 v d ru h e j š tv rtin e 17. sto r o č ia . A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „ N a g y T o r o n y a (te m p lu m ) la p id e u m c a t h o lic o r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 133. 3889 S z ir m a y , N o t i t i a to p o g r a p h ic a , s. 2 6 5 „ a n n o 12 2 1 . F u n d a v e r a t h i c m o n a s te r iu m rex A n d r e a s . A n n o 1 2 5 8 , U j h e l i n u m t r a n s lo c a t u m “ . F e jé r , C D H I X , s . 8 0 8 . A v e n a r iu s , A .: P r o b lé m p ra v o sti p r iv ilé g ia p re tu r č ia n s k y k lá š to r z r o k u 1 2 5 2 . In : S b o r n ík F F U K , H is to r ic a X V I . B r a tisla v a 1965, s . 125. 3890 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 4 0 3 , č . 579 „fr a tr ib u s o r d in is s a n cti A u g u s tin i d e T u r u l" . 3891 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ N a g y t h o r o n y a , m o n ia liu m " . 3892 Peter a je h o s y n G a b r ie l d ržali k lá što r n ý m a je to k pred r o k o m 1567. A d a lé k o k X X , 1914, s. 3 2 0 . 3893 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ N a g y t h o r o n y a " . 3894 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 16, 164, 2 4 4 , 2 6 8 „ N a g y T o r o n ia " .

3885 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1524 n r . 16 „ N a g h t h o r o n y a u n a c u m tr ib u to ib id e m ix ig i s o lito " .

3895 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 8; A 2 6 7 7 , s .4 0 2 .

3886 S ú p is 3 , s. 374.

3896 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 7 .

3887 M V H I - 1, s. 2 5 0 , 3 2 0 , 3 4 6 , 3 6 2 „ E g id iu s sacerd o s S a n c ti M ic h a e lis d e C o r o n h a " , „ E g id iu s de T u v e n is " , „ d e T o r o n ia " .

3897 M O L , D L 9 9 5 0 7 „K y s th o r o n y a " . 3898 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 16, 164, 2 4 5 „K y s T o r o n ia " .

548

549

ZEMPLÍN

Aj v Malej Tŕni v 17. storočí sedliaci chudobneli, ubúdalo ich a zmenšoval sa aj počet domov. V roku 1610 boli vtedajšie sedliacke i želiarske domácnosti zdanené spolu od šty­ roch a v roku 1635 od 2,5 porty.3899 V Malej Tŕni postavili gotický katolícky kostol pravdepodobne v 15. storočí. Na zvyškoch kostola roku 1656 vybudovali renesančný kostol pre kalvínov, ktorý trvá dote­ raz.3900 V roku 1715 žilo v Malej Tŕni dvanásť, v roku 1720 už devätnásť poddanských dom ác­ ností. V chotári boli výnosné vinice.3901

TRNÁVKA Trnávka leží pri východnom úpätí Slanských vrchov, v údolí Trnávky, v nadmorskej výš­ ke okolo 175 m . O riečke Trnávka, jej strednej časti je doklad v listine Bela IV. z roku 1245 o predaji a ohraničení majetku Albínova, Techne (Dvorianok) a Hriadok. Posledný susedil s chotá­ rom dediny Vojčice, pričom chotárna hranica pretínala riečku Trnávku.3902 O dedine Trnávka sa zachoval najstarší doklad v listine Jágerskej kapituly z roku 1308, kedy Matúš, Tomáš a Búda, synovia Konráda, dali majetok a dedinu Trnavka šľachticovi Pet­ rovi, synovi Petra Petena.3903Šľachtic Peter ju pričlenil k sečovskému panstvu, ktoré m u však kráľ Karol Róbert skonfiškoval a roku 1321 daroval aj s Trnávkou šľachticom Bokšovcom .3904 Keď si šľachtici Bokšovci delili ich majetky a panstvá, táto dedina sa v listinách nevyskytu­ je pod pôvodným , ale maďarským názvom v zmysle „Dedina Pavla H orvátha".3905 V pí­ som nostiach od 15. do 17. storočia sa pravidelne vyskytuje pod maďarizovaným názvom Tarnoka. Vývoj a striedanie názvov svedčia, že sídlisko vzniklo z podnetu zemana Pavla Horvát­ ha na polohe Trnávka v 13. storočí. Trnávka sa po pestrom vývoji vlastníckej príslušnosti v 13. storočí stala súčasťou sečov­ ského panstva a majetkom šľachticov Bokšovcov. Sečovskej vetve toho rodu patrila časť de­ diny do 17. storočia.3906 Druhá časť bola v polovici 16. storočia majetkom šľachticov z Peri­ na, neskôr, do konca 17. storočia Drugetovcov z H um enného. V tam ojšom chotári sa nachádzali vinice, o ktorých je doklad z roku 1512.3907 Podľa urbára z roku 1601, vzťahujúceho sa na drugetovskú časť Trnávky, každá sedliac­ ka domácnosť okrem richtárovej, hospodáriaca na polovičnej usadlosti platila ročne ze­

m epánom 60 denárov, odovzdávala pol košického gbela ovsa, kuru a deviatok z úrody obi­ lia.3908 V roku 1441 sedliacke domácnosti okrem richtárovej vyplatili daň kráľovi 5,5 zla­ tého.3909Z toho vyplýva, že obhospodarovali pozemky v rozsahu päť a pol usadlostí, pričom dom ácností bolo do desať. V prvej polovici 16. storočia sedliakov ubudlo, lebo v roku 1567 ich zdanili od dvoch port, v roku 1582 od 1,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných sedem poddanských dom ov.3910 Na prelome 16. a 17. storočia bola Trnávka m alou dedinou, najm enšou v okolí a mala len poddanské obyvateľstvo. Aj v 17. storočí trnávske sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 boli zdanené od 0,25 porty, v roku 1635 od osm iny porty. Ubúdalo však aj želiarov. V tých rokoch ich zdanili rovnako, od osm iny porty.3911 V dôsledku ubúdania sedliakov aj želiarov sa sídlisko zmenšovalo. Až po prisťahovaní a trvalom usadení sa nových obyvateľov počet dom ácností a dom ov mierne stúpol. V ro­ ku 1715 mala Trnávka sedem, v roku 1720 štyri poddanské dom ácnosti.3912

TURANY NAD ONDAVOU Turany nad Ondavou ležia vo východnej časti doliny strednej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 172 m. Na blízkom kopci dodnes pom enúvanom Hradzisko (kóta 286), ležiacom východne od Turian už v katastri Mrázoviec sú viditeľné zvyšky po hrádku a našli tam aj sprievodnú ke­ ramiku z 13. - 15. storočia.3913 K Turanom sa vzťahujú doklady o dedine s pomaďarčeným názvom Kékmezô v zmysle M odré Pole. O dedine a panstve s takým názvom sú správy zo 14. a 15. storočia. Začiatkom 14. storočia boli v vlastníctve šľachtica Petra Petena. Pre jeho násilenstvá, vý­ tržnosti, ale najm ä politickú neveru m u kráľ m ajetky skonfiškoval a v roku 1317 daroval vernému šľachticovi M ikčovi, kastelánovi hradu Šariš. Išlo o súvislé územie vo východnej časti doliny strednej Ondavy, na ktorom okrem Stročína, tejto dediny, Veľkej Domaše, M a­ lej Domaše a Ohradzian jestvovali aj iné dediny.3914 M ikčovi a jeho synom Rolandovi, Šte­ fanovi a Ákošovi patrila táto dedina a panstvo do roku 1370. V tom roku synovia M ykča ondavské majetky, teda Stročín, túto dedinu a obe Domaše zámenou dali šľachticovi Petrovi Cudarovi (Zudar).3915 O d roku 1408, kedy kráľ Žigm und daroval stropkovské panstvo šľachticom z Perina, ju vlastnili títo šľachtici do druhej polovice 16. storočia.

3899 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s . 8 ; A 2 6 7 7 , s . 4 0 2 „K is T o r o n ia " . 3900 S ú p is 2 , s. 2 7 8 . 3901 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 , 3 0 4 .

3908 M a r s in a , K u šík , U rb á r e II, s. 2 2 „T a rn o k a , p o r tio " .

3902M a r s in a , C D S 1 I I , s. 123, č . 199 „( m e tá ) e x it d e ( flu v io ) T u r n u a " . S lo v á v zá tv o r k á ch d o p ln il F. U lič n ý .

3909 M O L , D L 9 9 5 0 7 „T a r n o k a " .

3903 S e d lá k , R D S1 1 , s. 2 5 4 , č . 5 5 5 „p o s s e s s io n e s ... h e r e d it a r ia s ... T o r n a " .

3910 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s .2 1 ,165, 2 4 8 „T a r n o k a ".

3904 T a m ž e II, s. 2 8 4 ,

č.

6 2 4 „ c u m p o s s e s s io n ib u s ... T o r n a " .

3905 S e d lá k , R D S1 11, s. 3 8 6 , č . 8 8 6 „p o s s e s s io ... H o r v a th p a lh a z a " z r. 1322. N a g y , C D H A II, s. 453

3911 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 13; A 26 7 7 , s. 3 9 9 . 3912 M a g y a r o r s z á g , s . 183, 188.

„ p o s s e s s io n e s ... H o r w a th p a lh a z a " , „ v i l l a r u m ... H o r v a th p a lh a z a " z r. 1329. P o ro v n a j A d a lé k o k X I X ,

3913 Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 , 3 8 3 .

1913, s. 1 0 9 - 113 s c h y b n ý m r o k o m 1 3 2 0 . N a g y , Z V U , s. 6 4 2 „ H o r v a t h p a lh a z a " p red r. 1355.

3914 S e d lá k , R D S 1 II, s. 8 4 , č . 147 „ p o s s e s s io n e s ... K e e k m e z e y " . P o zri aj č . 911. T ie ž N a g y , C D H A I V , s. 73

3906 M O L , D L 5 7 7 2 4 „ T h a r n o k a " z r. 1459. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1499, nr. 5 „T h a r n o k a " z r. 1499. 3907 A d a lé k o k X V I I I , 1912, s. 154.

„K e y k m e z e u " z r. 1341; s. 2 6 3 „K e y k m e z e w " z r. 1342. 3915 M O L , D L 6179 „ K e e k m e z e u " .

550

551

ZEMPLÍN

TURCOVCE

Šľachtici z Perina, najm ä Im rich ako sekretár kráľovskej kancelárie, vybavil u kráľa Žig­ munda povolenie postaviť na vhodnom mieste panstva Stropkov hrad, čo sa v inej listine zemepisne spresnilo, že tým m iestom je Kékmezô.3916 Len budúci archeologický výskum môže priniesť poznatok, či a v akej miere sa povolenie kráľa o výstavbe hradu uplatnilo na výstavbe či prestavbe hrádku na Hradzisku. O tom , že táto dedina ležala v doline strednej Ondavy medzi Stročínom a Veľkou Domašou svedčí zemepisné poradie tých dedín v listinách z rokov 1317 a 1370. Spresňujúci udaj je v listine z roku 1356, v ktorej je napísané, že dedina Lom né leží pred touto dedi­ n o u.3917

v Turanoch žili dve šoltýske domácnosti, šestnásť sedliackych a päť želiarskych dom ácnos­ tí. Pravda, vtedy už časť starousadlíkov i prisťahovalcov Turany opustila.3923 V prvej polo­ vici 17. storočia bol tam aj majer a sídlo správcu priľahlej časti stropkovského panstva.3924 Na prelome 17. a 18. storočia boli Turany m alou dedinou. V roku 1715 v nich žilo se­ dem a v roku 1720 osem poddanských dom ácností.3925

Posledné výskyty takto po maďarský zapísanej dediny sú v listinách o stropkovskom panstve z druhej tretiny 15. storočia.3918 O d 16. storočia sa vyskytuje striedavo pod slovenským názvom Turany a maďarizovanom Turan.3919 Názov korení v pom enúvaní zvera tur, podobne ako názov Turiec. Starobylá motivácia názvu Turian vedú k poznatku, že turianske sídlisko jestvovalo už pred 11. storočím, pričom patrilo k najstarším slovienskym sídliskám v priľahlej časti doli­ ny Ondavy. Črepy keramiky z 13. - 14. storočia na blízkom Hradzisku nepochybne súviseli s vte­ dajšími obyvateľmi Turian. Až archeologický výskum môže dať odpoveď na otázku, či na onom kopci jestvovalo hradisko pred 11. storočím. Zápisy v urbároch stropkovského panstva z rokom 1557 a 1569 svedčia, že tam žilo roľ­ nícke, slovenské obyvateľstvo. V roku 1557 ešte v dedine pôsobil a hospodáril šoltýs a osem­ násť poddanských dom ácností, v roku 1569 s richtárom spolu dvadsať poddanských do­ mácností. Obyvatelia Turian odvádzali zemepánom také povinností, aké m ali v tých rokoch obyvatelia Chotče a Malej Dom aše.3920 Turianske sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 6,25 porty. Želiarov bolo päť dom ácností. V roku 1582 zdanili sedliakov od pia­ tich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných sedemnásť poddanských dom ov.3921 Na prelome 16. a 17. storočia boli Turany stredne veľkou dedinou s roľníckym i obyva­ teľmi. Začiatkom 17. storočia turianske sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od jednej porty, v roku 1635 len od 0,5 porty.3922 Okolo roku 1630 za účasti šoltýsov sa v Turanoch usadilo okolo pätnásť novousadlíckych rodín, čím sa počet obyvateľov, dom ácností aj dom ov postupne zvyšoval. V roku 1639 3916 M O L , D L 9741/1 „ i n d istr ictu se u p e r tin e n tiis p o s se ss io n is e o r u m S tr o p k o ... c a s tr u m e d ific a n d i" . T a m ž e , 9741/2 „ i n d istr ictu se u p e r tin e n c iis p o s se ss io n is e o r u m S t r o p k o ... in territo rio K e k m e z e w ... c a s tr u m e d ific a n d i" . O b e lis t in y b o li v y d a n é v te n is tý d e ň .

TURCOVCE Turcovce ležia vo východnom okraji Ondavskej vrchoviny, v hornej časti dolin y O ndavky, v nadmorskej výške okolo 233 m . Prvý doklad o Turcovciach je v mandáte kráľa Ferdinanda I., ktorý v roku 1543 poveril Leleský konvent, aby vyšetril vlastnícke vzťahy, rozpory a výtržnosti Drugetovcov na m a­ jetkoch hum enského panstva, teda aj v Turcovciach.3926 Z obsahu mandátu a opisovaných skutočností je zrejmé, že táto dedina jestvovala a patrila Drugetovcom už pred rokom 1543. V 16. storočí zapisovali dedinu pod maďarizovaným tvarom slovenského ľudového ná­ zvu Turcoviec. Vzhľadom na jej zemepisnú polohu a vývoj osídlenia doliny Ondavky predpokladáme, že sídlisko založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného, nemeckého práva v 15. storočí. Turcovce od vzniku a aj v 17. storočí patrili Drugetovcom. Je pravdepodobné, že v Turcovciach jestvoval kostol už v 16. storočí. M úraný kostol tam bol dokázateľne v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia, kedy v ňom vysluhovali bo­ hoslužby evanjelickí kazatelia augsburského vyznania.3927 Turcovské sedliacke dom ácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od jednej porty. Ďalšia dom ácnosť bola slobodníka. V roku 1582 sedliakov zdanili od troch port. Sídlisko m alo v roku 1600 deväť obývaných a zdanených poddanských dom ov a dva dom y šol­ týsov.3928 Na prelome 16. s 17. storočia boli Turcovce m alou dedinou so slovenským, šoltýskym a poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len od 0,5 porty.3929 V roku 1623 v Turcovciach žili dve domácnosti šoltýsov na celých šoltýstvach. Poddan­ ských dom ácností bolo desať. Z nich štyri hospodárili na celých usadlostiach, tri na polo­ vičných usadlostiach a tri dom ácnosti boli šoltýske. Zemepánom Drugetovcom každoroč­ ne platili obvykle daň, avšak odovzdávali menšie dávky roľníckych naturálií, ako napr. ich súčasníci v Topoľovke, lebo polia v turcovskom chotári boli m enej úrodné.3930

3917 N a g y , C D H A V I , s. 4 2 7 „ L o n a ... a n te p o s s e s s io n e m ... K e k m e z e u " iš lo o p o h ľ a d o d z á p a d u , z ú z e m ia

S,

p a n s tv a Č ič a v a . Z t o h o je zr e jm é , že K e k m e z e u le žala v ý c h o d n e o d L o m n é h o , č o ú p ln e z o d p o v e d á

3923 Š O B A P rešov, Pete

z e m e p is n e j p o lo h e T u r ia n . P o ro v n a j B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 2 0 , 23 1 , 2 4 5 - 2 4 9 , 2 5 5 - 2 5 8 .

3924 T a m ž e , „ a d a llo d iu m T u r a n ie n s e p e r tin e n s " .

3918 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „p o s s e s s io n e s ... K e k m e s e w " z r. 1430. Š O B A P rešov, D r u g e t H, i. č . 43 „p o s s e s s io n ib u s ... K e k m e z e w " z r. 1465. 3919 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 63 „p o s s e s s io n e s ... T h w r a n “ z r. 1506. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y .

nr. 3 8 3 , s. 7 - 8 „T u r a n i, S c la u o r u m " .

3925 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 . 3926 S N A , H M L e le s . k ., A . a . 1543, n r . 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... T h u r c z o c z " . B e ň k o , O s íd le n ie , s . 63 u v á d z a c h y b n e rok 1453.

3920 M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 4 , nr. 4 9 , s. 3 5 9 „V illa e S c la u o n ic a le s " ; s. 371 „T h w r a n " . M a r s in a , K u šík , U rb á r e 1, s. 2 3 9 „T w r a n y , S c la v i" .

3927 A d a lé k o k X X , 1914, s . 155 „T u r o v ic z (te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700.

3921 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 7 ,1 7 1 , 2 4 9 „ T u r a n " , „T h u r a n y " , „T u r a n i" .

3929 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 2 ; A 2 6 7 7 , s. 414.

3922 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 19; A 2 6 7 7 , s. 3 9 3 .

3930 M O L , K a m a r a ,

3928 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 5 ,1 7 9 , 255 „T u r c o c " , „ T h u r o s o c h “ , „T u r c z o c z " .

U et C,

fa s c. 109, n r . 2, s. 3 9 - 41 „T w r c o c z " .

P 552

553

ZEMPLÍN

TUŠICKÁ NOVÁ VES

Turcovce boli stredne veľkou dedinou aj na prelome 16. a 17. storočia. V rokoch 1715 a 1720 m ali po pätnásť poddanských dom ácností.3931

V roku 1567 boli sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej zdanené daňou kráľovi od šiestich port. Osem dom ácností želiarov a dve pastierske daň neplatili. V roku 1582 zdani­ li sedliakov od troch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných štrnásť poddanských do­ mov. Pravda, stál v ňom aj kostol, fara a škola, napokon kúrie tam ojších zemanov.3941 Na prelome 16. a 17. storočia boli Tušice stredne veľkou dedinou s tradičným poddan­ ským, zemianskym i farským obyvateľstvom. Tušické sedliacke domácnosti v 17. storočí chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vte­ dajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od 1,25 porty, v roku 1635 len sedliakov iba

TUŠICE Tušice ležia v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom vale O n ­ davy, v nadmorskej výške okolo 107 m. V prvých desaťročiach 13. storočia žil v Tušiciach istý Tomáš, ktorý obvinil Martina z Oborína z krádeže či zbojstva. Zápis o tom je vo Varadínskom registri k roku 1221.3932 Mladší doklad o dedine je k roku 1289 v predikáte tam ojšieho zemana Jána syna Klča.3933 O d 13. do 17. storočia ju do písom ností zapisovali pravidelne pod názvom Tusa, Tussa, tedaTuša, čo bol názov prevzatý do latinských písomností prostredníctvom maďarčiny. Ná­ zov Tuša bol zaiste totožný so slovenským osobným či rodovým m enom , z ktorého sa vy­ vinul časovo mladší slovenský nárečový názov Tušice. Ten sa do písom ností dostal náhod­ ne až v 18. storočí.3934 Zemepisná poloha sídliska, správy o ňom z 13. storočia, ale najmä starobylý slovenský ná­ zov sú dostatočným zdôvodnením názoru, že dedina Tušice jestvovala už pred 11. storočím. Č i v Tušiciach bol kostol už pred 14. storočím, môže preveriť len archeologický výskum. Správy o jestvujúcom kostole sú od 14. storočia. Okolo roku 1335 v ňom pôsobil farár To­ máš, ktorý podobne ako iní farári, odvádzal vtedy do pokladnice pápeža desatinu z ročného príjmu od tušických farníkov.3935 Farský kostol b ol v stredoveku zasvätený apoštolovi O n ­ drejovi.3936 Katolícki farári účinkovali v Tušiciach do začiatku šírenia náboženskej refor­ m ácie v tom to kraji, teda do polovice 16. storočia. Dokázateľne od roku 1560 bol farským kostolom evanjelickej reformovanej farnosti, patriacej do skupiny slovenských kalvínskych farností v strednom Zem plíne.3937 Keďže sa nezachovali listiny o darovaní Tušíc šľachticom, m ožno len predpokladať, že sa tak stalo v prvej polovici, najneskôr začiatkom druhej polovice 13. storočia, lebo v roku 1289 tam šľachtici aj bývali. Boli to potomkovia Klča, podobne ako ich príbuzní z D lhého Klčova. Tušickí zemania mali v dedine kúrie ešte aj v 17. storočí.3938Podľa prezývky jedného zemana dostala príslušná časť Tušíc začiatkom 14. storočia dočasný názov.3939 Tušickí uhliari v lesoch severne od dediny prvej polovici 14. storočia pálili drevené uhlie.3940 3931 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 . 3932 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 192, č . 2 5 5 „T h o m a s d e v illa T u k a " . 3933 W e n z e l, C D A C X I I , s. 4 7 9 „ d e T u s a " . 3934 Z a z n a m e n a l h o K o rab in sk y, c . d ., s. 786 „T u s s ic e ". O p ô v o d e n á z v u p ozri V arsik, O s íd le n ie III, s. 40 5 .

od 0,25 porty.3942 Chudobnenie obyvateľov bolo sprevádzané ich úbytkom a znižovaním počtu obýva­ ných domov. Na prelome 17. a 18. storočia boli Tušice malou dedinou. V roku 1715 v nich žilo deväť, v roku 1720 desať poddanských dom ácností.3943 Pri Tušiciach sa v stredoveku nachádzala dedina Radvaň, ktorá však zanikla.

TUŠICKÁ NOVÁ VES Tušická Nová Ves leží v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom vale Ondavy, v nadmorskej výške okolo 107 m. Keď si roku 1325 synovia a vnuci šľachtica Klča rozdelili dovtedy spoločný majetok via­ cerých dedín, podelili si aj dedinu Tušickú Novú Ves. Deľbu potvrdila Jágerská kapitula a v jej listine je najstarší doklad o tejto dedine.3944 D o písom nosti je od 14. do polovice 16. storočia zapisovali pod maďarizovaným náz­ vom v zmysle Nová Ves, v druhej polovici 16. storočia názov rozšírili v zmysle Tušická N o ­ vá Ves. Druhý názov nepochybne svedčí, že tamojšie sídlisko vzniklo na územ í Tušíc, pričom ho založili obyvatelia starších Tušíc. Založenie tušickonovoveského sídliska pred­ pokladáme pred 14. storočím. Pravdepodobne až po deľbe z roku 1325 si šľachtici dali v Novej Vsi postaviť kúriu, usa­ dili sa tam a názov dediny používali v prídom ku.3945Tamojším zem anom patrila dedina aj v 15. - 17. storočí.3946 V roku 1567 zdanili tam ojších sedliakov okrem richtára daňou kráľovi od troch port. Tri rodiny len nedávno z dediny zutekali, ďalšej vyhorel dom . Osem dom ácností bolo želiar­ skych. V roku 1582 sedliakov zdanili od 2,5 porty. V roku 1600 malo sídlisko šestnásť obý­ vaných poddanských dom ov.3947 Vtedy bola Tušická Nová Ves stredne veľkou dedinou s poddanským i zemianskym obyvateľstvom. Začiatkom 17. storočia sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa prejavilo znižovaním ich zdanenia. V roku 1610 zdanili sedliakov ale aj želiarov spolu od vyše 0,75

3935 M V H I - 1, s. 2 5 7 , 3 2 8 , 3 3 3 , 3 4 6 , 3 6 2 „T h o m a s sacerd o s d e C h o s " , „T h o m a s d e T u s c h a n " , „d e T h u sa ", „d e T u sa ". 3936 N a g y , C D H A IV , s. 4 4 „ i n ... T u s a ... in e c c le sia s a n c ti A n d r e e a p o š to li" z r. 1340. P ozri aj n a s. 88 z á p is o v te d a jš o m fa rá r o v i D e tr ik o v i „s a c e r d o te m d e T u s a " z r. 1341.

3941 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 3 9 , 175, 2 5 3 , 2 6 4 „T u s s a " . 3942 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 8 ; A 2 6 7 7 , s. 417.

3937 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 1 38. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 4 „T u ssa , c o n c io n a t o r " z r. 1601. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 13 3 - 134.

3943 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

3938 N a g y , C D H A I V , s. 44 „ d e T u s a " z r. 1340. 5 O K A B arde jov, B a r d e jo v m a g . č . 2 4 „ d e T u s s a " z r. 1376. M O L , D L 8 3 9 2 5 „ d e T h w s a " z r. 1430.

3945 S O B A P rešov, U z U , Fasc. C X V I I - 1 „d e W y f a lu " z r. 1362.

3939 N a g y , C D P V I I , s. 3 6 4 „ t e r r a m ... h e re d ita r ia m T h u s a v e l W e lc y n a h a z a v o c a t a m " z r. 1311. 3940 N a g y , Z V II, s. 163 „ o l i m q u id a m fabri d e T u sa , c a rb o n e s e x u r is s e n t" z r. 1345.

3944 A d a lé k o k X V I I , 1911, s. 276 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... U jf a lu " ; X V I I I , 1912, s. 11 „ v i l l a ... U jf a lu " .

3946 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1378, nr. 34 „W y fa lu " z r. 1378. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 2 4 „ W y fa lu " z r. 1413. P o zri a j n a s l. p o z n á m k u . 3947 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 3 9 ,1 7 5 , 2 5 2 „ V y f f a lu " , „T u ssa W y f a lu " .

554

ZEMPLÍN

UBĽA

porty. Avšak v roku 1635 tam nezdanili ani jednu poddanskú domácnosť.3948 Bol to dôsle­ dok spustnutia sídliska. V obnovenej dedine postupne obyvateľov aj dom ov pribúdalo. Tušická Nová Ves mala v roku 1715 len štyri, v roku 1720 už šesť sedliackych dom ácností.3949 Blízko Tušickej Novej Vsi jestvovala v stredoveku osada či dedina Vrbovec, ktorá však za­ nikla.

TVVIS (M) Budínska kapitula v roku 1349 úradne vymedzila hranicu medzi chotármi dedín Szerencs a O nd . Pri opise hranice je v listine zapísaný aj majetok s tak napísaným názvom .3950 In ý doklad o majetku s takým názvom nepoznáme. Je zrejmé, že sa onen majetok nachádzal medzi Szerencsom a O n d o m .3951 Pravdepo­ dobné je, že sa na ňom v 14. storočí nachádzalo aj sídlisko, ktoré neskôr obyvatelia opusti­ li, prípadne splynulo s najbližšou dedinou.

555

UBĽA Ubľa leží v dolnej časti doliny potoka Ubľanka, v nadmorskej výške okolo 225 m . V roku 1414 alebo krátko skôr piati synovia Ihnáta z Uble zbili a zmrzačili istú rodinu v užskej dedine Koňuš a dedinu podpálili.3952 V súvislosti s vyšetrovaním toho zločinu vznikli najstaršie zachované správy o Ubli a jej obyvateľoch, podľa opisu a m ien Valaš­ sko - rusínskeho pôvodu. Názov Ubľa zostáva nejasný. Vzhľadom na obsah správ z roku 1414 a vývin osídlenia v povodí stredného Uhu pred­ pokladáme, že ublianske sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva okolo polovice 14. storočia, najneskôr na prelome 14. a 15. storočia. Ubľu založili z podnetu alebo so súhlasom šľachticov Drugetovcov na území ich humenského panstva. V takom vzťahu bola Ubľa ešte v 17. storočí.3953 V roku 1567 ublianske valašské domácnosti zaplatili daň kráľovi od 10,25 porty. Po­ zemky po siedm ich dom ácnostiach ležali opustené, avšak ďalšie dve domácnosti boli že­ liarske. V roku 1582 zdanili valachov od 12,5 porty. Ublianske sídlisko m alo v roku 1600 obývaných 63 poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.3954 Z uvedených údajov je zrejmé, že v posledných desaťročiach 16. storočia v Ubli výraz­ ne vzrástol počet obyvateľov, m ožno aj zásluhou nových prisťahovalcov, takže na prelome 16. a 17. storočia bola Ubľa veľkou dedinou, najväčšou v okolí. M ožno už v 15.-16. storočí, nepochybne najneskôr začiatkom 17. storočia postavili v Ub­ li zaiste drevený, pravoslávny kostol. Avšak prvá správa o ňom je z roku 1623, kedy zhodou okolností práve nem al vlastného farára.3955 Kostol tam jestvoval aj neskôr a od roku 1646 mal uniatských, neskôr gréckokatolíckych farárov. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo aj v znižovaní ich zdane­ nia. V roku 1610 vtedajších valachov ale aj želiarov zdanili spolu takmer od troch port, v ro­ ku 1635 iba od 1,5 porty.3956 V prvých desaťročiach 17. storočia obyvateľov ubúdalo. V roku 1623 tam hospodárili dve šoltýske dom ácnosti na celých šoltýstvach, ďalej štrnásť valašských dom ácností a osem želiarskych. Sedem valašských a jedna želiarska usadlosť boli opustené. Obyvatelia odo­ vzdávali zemepánom Drugetovcom každý rok takú daň a dávky ako obyvatelia v iných V a ­ lašsko - rusínskych dedinách, napr. v Habure. Drugetovci mali vtedy v U bli aj dvojkoleso­ vý vodný m lyn .3957

3952 N a g y , N S z II, s. 142 „ io b a g io n e s v o la h a le s ... P asca, M a r ia , P a u lu s, D e s k o , C o z m a s filii I h n a t h in p o s s e s s io n e ... O b l y a a ... r e s id e n te s ". Tak u ž B e ň k o , O s íd le n ie s. 26 7 , tie ž U lič n ý , F.: O s íd le n ie U b le a o k o lia d o z a č ia tk u 18. s to r o č ia . In : Z b o r n ík F ilo z o fic k e j fa k u lty U K . H is to r ica X L I . B ratislava 1995, s. 138. 3953 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1548, Fa sc. 3 ., nr. 3 9 „ O b l y a " z r. 1548, k e d y ju c h y b n e z a p ísa li m e d z i d e d in y 3948 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 8 „ U jf a l u " .

n e v ic k o - u ž s k é h o p a n s tv a a U žsk ej ž u p y . V n a s le d u jú c ic h p r a m e ň o c h je za p ís a n á sp rá v n e .

3949 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

3954 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 4 8 ,1 8 9 , 2 5 8 „ O b l i a " , „ V b ly a " .

3950 N a g y , C D H A V ., s. 3 3 5 „p o s s e s s io n i T w is " .

3955 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, n r . 2, s. 186 „ V b ly a ... P a p s a g h . P o p U a s il eg e s z p a p s a g h e p p e n

3951 C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 6 4 n á z o v p re p ísa l d o p o d o b y T ó v is a p r e d p o k la d a l, že le ž a l v ch o tá r i S z e r e n csa .

3954 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 37 „ U g y lla " ; A 2 6 7 7 , s. 410 „ V b lia " .

p u s z ta " .

3957 T a m ž e , s. 186 - 190.

556

557

ZEMPLÍN

ÚJFALU

V druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia sa počet obyvateľov aj dom ov ustálil. V ro­ ku 1715 tam hospodárilo dvadsaťšesť poddanských domácností, avšak v roku 1720 iba se­ demnásť. Vtedy boli v U bli až tri m lyny.3958

daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od jedenástich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvanásť poddanských domov, dom richtára, kostol, faru, školu, napokon kaš­

UDAVSKÉ Udavské leži v južnom okraji Laboreckej vrchoviny, v dolnej časti doliny Udavy, v nad­ morskej výške okolo 186 m. Začiatkom 14. storočia patrilo územie severného Zemplína, vtedy chápané ako časť uhorského pohraničia susediaceho s Haličskom, šľachticovi Peterovi synovi Petena. Peter sa dvakrát pokúsil zabiť kráľa Karola Róberta, za čo m u kráľ oprávnene zhabal zemplínske majetky a roku 1317 daroval vernému prívržencovi a poradcovi Filipovi Drugetovi. Medzi zhabaným i a darovanými bola aj dedina Udavské, pričom vtedy vznikla o nej najstaršia za­ chovaná správa.3959 V písom nostiach od 14. do 17. storočia sa vyskytuje pod názvom Udva v rozličných pra­ vopisných obm enách. Pôvodný názov dediny bol totožný s názvom tam ojšieho potoka. Koncovka názvu -va svedčí o jeho starobylosti a um ožňuje predpokladať, že sídlisko jest­ vovalo pred 13., prípadne 11. storočím. Nepochybne patrí k najstarším sloviensko - slo­ venským sídliskám v blízkom okolí.3960 Pred 18. storočím v slovenskom prostredí vznikol a používal sa doterajší názov Udavské, ktorý sa do neúradných písom ností dostal v 18. storočí.396' V dedine jestvoval kostol m ožno už v 14. storočí, dokázateľne od 15. storočia, lebo pr­ vý doklad o tam ojšom farárovi je z roku 1456.3962 Katolícki farári tam pôsobili do polovice 16. storočia, kedy pod vplyvom náboženskej reformácie ich vystriedali evanjelickí kazate­ lia. Evanjelickí kazatelia tam vysluhovali bohoslužby dokázateľne v období 1579 až 1628, neskôr opäť rímskokatolícki farári. V 17. storočí bol tamojší kostol drevený.3963 V roku 1701 postavili v Udavskom nový rímskokatolícky kostol.3964 Udavské vlastnili Drugetovci od roku 1317 nepretržite aj v 17. storočí.3965 M ožno od 15., dokázateľne od 16. storočia mali v dedine kúriu či kaštieľ, v ktorom príležitostne bývali.3966 Tamojšie sedliacke dom ácnosti platili v roku 1567 daň kráľovi od 6,5 porty. Pozemky štyroch usadlostí boli opustené, avšak šesť dom ácností bolo želiarskych. V dedine žili aj dve dom ácnosti obchodníkov, zemepánskeho záhradníka a kľučiara (správcu kaštieľa), ktoré

tieľ s hospodárskymi budovam i.3967 Aj údaje v urbároch z rokov 1623 a 1690 dosvedčujú, že vtedajší obyvatelia Udavského boli roľníkm i s tradičnými povinnosťami k zemepánom, ako napr. v Topoľovke. Udavské bolo stredne veľkou dedinou so slovenskými obyvateľmi. V dedine bol aj m lyn. Časť poľa patrila k m iestnem u m ajeru.3968 V 17. storočí tamojšie sedliacke dom ácnosti chudobneli, čo sa prejavilo okrem iného aj v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od dvoch port, v roku 1635 od necelej jednej porty.3969 Počet dom ácností a dom ov s druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia vzrastal. V ro­ ku 1715 m alo Udavské dvadsaťšesť poddanských domácností, v roku 1720 už dvadsaťdeväť dom ácností.3970

ÚJFALU Šľachtic Jakov, predok šľachticov z M ichaloviec dal v roku 1311 ako veno dcére a zaťovi Tomášovi časť dediny s takým pomaďarčeným názvom .3971 Bola to zaiste tá dedina, o ktorej sú doklady z druhej polovice 15. storočia, vtedy patria­ ca zem anom z Pozdišoviec. V listinách z roku 1461 je zapísaná v poradí medzi dedinami Suché a M očarany.3972Tam sa nachádzala v 13. až 15. storočí dedina s predpokladaným ľu­ dovým názvom Nová Ves.

ÚJÓR V listine z roku 1349 o deľbe majetkov šľachticov z rodu Bogatradvan je zapísaná aj de­ dina s takým maďarským názvom v zmysle Nová Stráž.3973 Názov patrí do skupiny názvov dedín, založených strážcami uhorského pohraničia, naj­ mä trás krajinských ciest v 11. - 12. storočí z podnetu uhorských kráľov. Názov sídliska v zmysle Nová Stráž svedčí o tom , že išlo o novšie, mladšie sídlisko oproti blízkemu s náz­ vom v zmysle Stráž. O zemepisnej polohe tejto dediny je údaj v listine z roku 1435, v ktorej je napísané, že susedí so Žbincam i či Hatalovom .3974

3958 M a g y a r o r s z á g , s . 1 8 3 ,1 8 8 . 3959 S e d lá k , R D S 1 II, s. 137, č . 276 „ p o s s e s s io n ib u s ... V a d n a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 3 , 2 6 3 ako n ajstarší u v á d z a d o k la d z r o k u 1451, aj n e s p r á v n e d a to v a n ý d o k la d r o k o m 1453, le b o s p r á v n e m á b y ť 1543. 3960 T a k ý p ô v o d p r e d p o k la d a l B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 4 . 3%1 K o r a b in s k y , G e o g r a p h is c h , s. 787 u v á d z a d v a n á z v y : U d w a , U d a w szk e . 3962 S N A , N á ta fa lu š i N V , F a sc .

III,

nr. 15 „ L a w r e n c io d e W d v a p le b a n o " .

3967M O L ,

K a m a r a , A 2 6 7 7 , s . 41, 181, 2 5 4 „ V d u a " .

3968 M O L , K a m a r a , U e t C , fa sc. 109, nr. 2, s. 125 - 130 „ U d u a " . Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 138, 1 4 9 ,1 5 8 „ U d v a " . 3969 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 8 , s. 3 8 ; A 26 7 7 , s. 411 „ V u d u a " .

3963 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 138. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 5 „V d v a , c o n c io n a t o r " z r. 1601. A d a lé k o k

3970 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

X X , 1914 s. 155 „ U d v a ( te m p lu m ) lig n e u m c a t h o lic o r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s . 134. 3964 S ú p is 3 , s. 3 4 6 .

3971 N a g y , C D H A I, s. 2 3 5 „ i n p o s s e s s io n e sua h e re d itaria W y f o lu " .

3965 S N A , H M L e le s . k ., A . a . 1451, nr. 16 „ W d w a " z r. 1451; A . a . 1543, nr. 2 9 „ W d w a “ z r. 1543. P o zri aj n a š i. p o z n á m k y .

3973 N a g y , C D H A V , s. 2 7 8 „ p o s s e s s io n u m ... W y u a r " , N e p o d a r ilo sa p reveriť, či c h y b u v n á z v e s p ô s o b il

3966 S N A , H M S p iš . k a p ., S c r in . V i l , Fa sc. 1, n r. 1 „ p o s s e s s io n e m W d w a ... c u m c u r ia n o b ilita r e " z r. 1557.

3974 P o zri o t o m v lis tin e z ro k u 1431. M O L , D L 31451 „p o s s e s s io W y e w r ... p o s s e s s io n is E w r " .

3972 M O L , D L 1 5569 „ W y f a lw " . P o zri aj 67438, 67446, 6 7 5 2 0 . p isár lis tin y , a le b o jej ed ito r. V a rs ik , O s íd le n ie III, s. 4 7 8 , 4 9 0 .

558

559

ZEMPLÍN

ULIČSKÉ KRIVÉ

Z toho je zrejmé, že strážcovia pohraničia, zakladatelia sídliska Ewr, teda Stráž, strážili trasu krajinskej cesty v smere juh - sever, tiahnucou od Zemplína cez M ichalovce k Stráž­ skemu. Túto povinnosť mali tamojší muži v 11. - 12. storočí. O d 13. storočia, keď dedinu získali do vlastníctva šľachtici z rodu Bogatradvan, museli sa jej obyvatelia preorientovať na roľníčenie a stali sa poddaným i. M ožno vtedy vzniklo sídlisko Wyewr, teda Nová Stráž. V 14. - 15. storočí dedina patrila najm ä vetve rodu z N iž­ ného Žipova a Žbiniec.397S

dom pravoslávneho farára a kostol.3982 Koncom 16. storočia prirodzenou populáciou a za­ iste aj prisťahovalectvom sa počet obyvateľov a dom ov výrazne zvýšil. Na prelome 16. a 17. storočia bol U lič veľkou dedinou, najväčšou v okolí, pričom mal tradične valašsko - rusín­

O tam ojšom sídlisku a obyvateľoch je doklad ešte z roku 1510.3976Neskôr ho obyvatelia opustili, prípadne splynulo s blízkou dedinou.

ULIČ U lič leží v Bukovských vrchoch, v doline Uličky pravého prítoku stredného U hu, v nad­ morskej výške okolo 245 m. Keď dvorský sudca Ladislav z Pavloviec (nad U hom ) v Toku 1451 riešil dedičské záleži­ tosti šľachticov Drugetovcov vzťahujúce sa na humenské panstvo, majetkovou súčasťou to­ ho panstva bola aj dedina U lič.3977 Pri tej príležitosti vznikla o nej najstaršia zachovaná správa. Dedinu zapisovali do písom ností vo viacerých pravopisných obm enách názvu U lič. M e­ no Ulič poznám e aj ako priezvisko istého rusínskeho obyvateľa v Klenovej v prvej polovici 17. storočia.3978 Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, jej názov a správu z roku 1451 m ožno pred­ pokladať, že U lič založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva v 14., prí­ padne začiatkom 15. storočia. Dedina U lič od založenia nepretržite aj v 17. storočí patrila Drugetovcom, pričom bola majetkovou súčasťou hum enského panstva.3979 Aj uličskí Rusíni sa zúčastnili zbojstiev pod vedením Fedora Hlavatého koncom 15. sto­ ročia.3980 U ličania m ali pravoslávny kostol m ožno od 14. storočia, avšak písom ne je doložiteľný od 17. storočia. Z roku 1601 pochádza totiž správa o tamojšom farárovi.3981 Uličské valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 6,75 porty. Je ­ diná želiarska domácnosť daň neplatila. V roku 1582 zdanili valachov od ôsm ich port. Síd­ lisko malo v roku 1600 obývaných 42 poddanských domov, jeden - dva dom y šoltýsov,

3975 M O L , D L 3 1 4 5 9 „p o s s e s s io W y e w r ... i n c o n t iq u a v i c i n i t a t e ... p o s s e s s io n is A lc h e b a d ia c e n s " . 3976 M O L , D L 3 1 3 3 0 „ W y e u r " z r. 1378; 3 1 3 5 2 „W y w e r " z r. 1430; 31451 „ W y e w r ... E w r " z r. 1431. 3977 S N A , H M L e le s . k ., A. a. 1451, nr. 16 „ p o s s e s s io n ib u s ... H v ly d c h " . T ak aj B e ň k o , O s íd le n ie , s. 25 3 , m á však n e s p r á v n y tv a r n á z v u H u lid c h .

ske obyvateľstvo. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo okrem iného aj v znižo­ vaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších valachov aj želiarov zdanili spolu od dvoch port, v roku 1635 od necelej 1,5 porty.3983 V prvých desaťročiach 17. storočia obyvateľov aj dom ov ubudlo. V roku 1623 tam hos­ podárili dve šoltýske domácnosti na pôvodne celých šoltýstvach, žil tam aj pravoslávny farár s rodinou, avšak valašských dom ácností bolo len štrnásť a želiarskych desať. Zemepá­ nom Drugetovcom odovzdávali daň a dávky charakteristické pre obyvateľov na valašskom práve. Drugetovci m ali v Ubli aj vodnú pílu.3984 V druhej štvrtine 17. storočia obyvateľov opäť pribúdalo, najm ä v dôsledku priro­ dzenej populácie. V roku 1657 na dvoch šoltýstvach žilo dvadsaťosem rodín, na farskom tri rodiny uniatského farára, na ôsm ich celých a troch polovičných usadlostiach do štyridsať valašských rodín, napokon tri želiarske a deväť podželiarskych dom ác­ ností.3985 Na prelome 17. a 18. storočia obyvateľov ubúdalo až sídlisko pred rokom 1715 spust­ lo. V obnovenom U liči bolo v roku 1720 už pätnásť poddanských dom ácností, ako aj m lyn .3986

ULIČSKÉ KRIVÉ Uličské Krivé leží v horskom prostredí juhovýchodnej časti Bukovských vrchov, v nad­ morskej výške okolo 285 m . Prvý doklad o tejto dedine je v daňovom súpise z roku 1567, kedy boli aj poddaní v Kri­ vom zdanení a dedina patrila Drugetovcom .3987 Vzhľadom na zemepisnú polohu Krivého, uvedenú správu a vývoj osídlenia priľahlého okolia m ožno konštatovať, že dedinu založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valaš­ ského práva okolo roku 1550. V zápisoch z druhej polovice 16. storočia sa vyskytuje v dvoch názvoch. V pôvodnom ľudovom názve Krivé, pravda v maďarizovanej podobe ako Krivá. Názov m al najskôr funk­ ciu chotárneho názvu a vyjadroval krivosť údolia. Druhý maďarský názov je rozšírený o slo­ vo Orosz = Rus, Rusín a vyjadroval to, že sídlisko založili Rusíni, resp. usadlíci podľa valaš­ ského práva. Dedinu Krivé založili na majetku humenského panstva. Jeh o súčasťou a vo vlastníctve Drugetovcov bola aj v 17. storočí

3978 M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 197 „ U lic s S im k o " z r. 1623.

3982 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 4 9 , 190, 2 5 8 , 2 6 6 „ V li c h " , „ V ly c h a " , „ V lic z a " .

3979 L e n v p o lo v ic i 16. sto r o č ia ju m y ln e č i z á m e r n e z a p ísa li ako m a je tk o v ú sú ča s ť n e v ic k o -

3983 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 37; A 26 7 7 , s. 410.

u ž h o r o d s k é h o p a n s tv a D r u g e to v c o v a a d m in is tr a tív n u sú časť U žsk ej s to lic e . S N A , H M L e le s. k .,

3984 M O L , K a m a r a , U e t C , fa s c. 109, n r . 2 , s. 168 - 172 „ U li c z " .

A . a. 15 4 8 , F asc. 3 , n r . 39 „ W l y c h " . A d a lé k o k X V I , 1911, s. 130 „ W ly c h " z r. 1551.

3985 S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 27 7 , s. 1 - 8 „ U li c z " .

3980 Š O K A B a rd e jo v , B a r d e jo v m a g . č . 3 0 3 1 „ d e V l i c z ... S te c z , R o m a n , C l i m o " p o d ľ a v y š e tr o v a n ia v r o k u 1492. 3981 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 6 6 „V lic z a , b a ttik o " .

3986 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188. 3987 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 49 „ O r o z K r iu a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 270 ako n a jsta rší u v á d z a d o k la d z r o k u 1 5 6 9 . K r a je z n a v č y j, s. 4 8 5 c h y b n e ú d a j z r o k u 1478.

560

ZEMPLÍN

Opô r

Pravdepodobne v poslednej štvrtine 16. storočia si v Krivom postavili nepochyb­ ne drevený pravoslávny kostol. O kostole a tam ojších farároch sú doklady od 17. sto­ ročia.3988

ÚPOR

V roku 1567 boli vtedajšie valašské dom ácnosti v Krivom zdanené daňou kráľovi od 3,75 porty. Pozem ky po troch dom ácnostiach ležali opustené. Štyri želiarske dom ác­ nosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili valachov od 7,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných trinásť poddanských domov, jeden - dva dom y šoltýsov, dom pravoslávneho farára a kostol.3989 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Krivé stredne veľkou rusínskou de­ dinou. V roku 1623 tam hospodárili dve domácnosti na celých šoltýstvach, jedenásť valašských dom ácností a dve želiarske, pričom pozemky po dvoch valašských a jednej želiarskej do­ mácnosti boli opustené. A ni kostol v Krivom nem al vtedy vlastného farára. Zem epánom spĺňali také povinnosti, aké ich súčasníci, napr. v Habure.3990 V roku 1635 tam zdanili sedliakov aj želiarov spolu od 0,5 porty.3991Výška zdanenia pri­ merane svedčí o schudobnení vtedajších valachov v porovnaní so stavom v druhej polovi­ ci 16. storočia. Neskôr sa farské i šoltýske pomery ustálili, lebo v roku 1657 m al kostol opäť farára, avšak už uniatského, neskôr gréckokatolíckeho a jestvovali opäť dve šoltýstva. Hospodárilo na nich však už päť rodín. Na jedenástich celých valašských usadlostiach a jednej polovičnej hospodárilo až tridsaťštyri rodín, pričom pozemky jednej celej usadlosti boli opustené. Ži­ lo tam aj deväť želiarskych dom ácností.3992 V druhej štvrtine 17. storočia podstatne vzrás­ tol počet obyvateľov, hoci obrábané pozemky sa nezväčšili. Napriek chudobneniu poddanských dom ácností bolo Uličské Krivé aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V roku 1715 malo jedenásť, v roku 1720 len osem poddanských dom ácností. Vtedy bol v Uličskom Krivom aj m lyn .3993

UNGTELEK Kráľ Žigm und za pobytu v Košiciach v roku 1404 nariadil Leleskému konventu, aby uvie­ dol istých zemanov do vlastníctva majetkov v Boťanoch, Veľkých Raškovciach a aj dediny s takým maďarským názvom, skonfiškovaných zemanovi Jurajovi z Botian.3994 Jej maďarský názov bol typickým pre dedinu zemianskeho pôvodu, lebo bol zložený z m ena zemana a slova telek = pozemok v zmysle Ungovo. O ná osada či dedina jestvovala v 13. a začiatkom 15. storočia. Neskôr zanikla. Na základe uvedenej listiny m ožno predpokladať, že sa nachádzala pri Veľkých Raškov­ ciach.

561

Úpor leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 125 m . Je severnou časťou obce Zemplínska Nová Ves. Archeologickým prieskumom sa pri Úpore našli črepy keramiky pochádzajúcej z 10. 11., ako aj z 11. až 12. storočia.3995 Najstarší písom ný doklad o Úpore je v nedatovanej listine Jágerskej kapituly z rokov 1290 - 1301. Jágerská kapitula v nej oznamovala kráľovi Ondrejovi 111., že šľachtic Mikuláš, syn Pavla so svojim i ľuďmi vtrhol do Úpora, dal zbúrať tamojšie dom y a pokradnúť a od­ viesť užitočné veci.3996 Keďže Úpor koncom 13. storočia trval, jeho existenciu treba pred­ pokladať aj pred koncom 13. storočia. Archeologické a písom né pramene dosvedčujú, že dedina Úpor dokázateľne jestvuje od 10. storočia. Názov dediny zapisovali pomerne jednotne v tvare Wpor, Vpur, teda Úpor. Názov Úpor patrí ku koreňu „prieť", podobne ako príbuzné slovo „úporný".3997 Dom nievam e sa, že ná­ zov Úpor m ohol byť totožný s osobným m enom muža s rodovým vzťahom k obyvateľom vznikajúceho úporského sídliska v 10., prípadne pred 10. storočím. Trvanie Úpora dávnejšie pred 14. storočím nepriamo dosvedčuje aj tamojšia farnosť. Už pred rokom 1330 stál totiž v Úpore kostol zasvätený sv. M ikulášovi. V 30. rokoch 14. storo­ čia pôsobil v Úpore farár Pavol. Aj on desiatu časť z ročných príjmov od tam ojších farníkov odvádzal pápežovi.3998 Úporom prechádza starobylá krajinská cesta, vedúca od Zemplína do Trebišova.3999 Z uvedenej listiny Jágerskej kapituly m ožno zistiť, že koncom 13. storočia majetok Úpo­ ra patril zem anom M ortunovi, Abrahámovi, Pankrácovi a M ikulášovi, potom kom komesa Puda. Potomkom týchto zemanov patril Úpor aj v 14. storočí. Jedna vetva zemanov sa v Ú po­ re usadila už začiatkom 14. storočia a názov dediny Úpor používali jej príslušníci v prídomku ešte aj v druhej polovici 15. storočia.4000 Koncom 15. storočia získali majetok v Úpore zemania z Cejkova, ktorí však tento maje­ tok v roku 1510 zámenou za iný majetok dali šľachticovi Mikulášovi z Torysy. Už v roku 1512 však M ikuláš z Torysy predal svoju časť majetku v Úpore šľachticom z Perina. Odvte­ dy bol úporský majetok trvalou súčasťou majetkov hradného panstva Trebišov.4001 V roku 1441 boli úporské sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené daňou kráľo­ vi od siedmich port.4002 Vtedy m ohlo byť v dedine do desať poddanských domov. V roku 1566 oddiel tatárskeho vojska vtrhol aj do Úpora a spustošil ho. Väčšina tam oj­ ších obyvateľov pravdepodobne pred Tatármi utiekla, no do Úpora sa už nevrátili. Tie sed­ liacke dom ácnosti, ktoré v Úpore zostali, alebo sa tam vrátili a mali domy, boli v roku 1567

3995 B u d in s k ý - K ríčk a, A r c h e o lo g ic k é . In : A V A N S v r o k u 1977. N itr a , 1978, s. 50 - 51. 3996 G é r e s i, N K I, s. 2 6 „v illa s ... W p u r ... d e str u xiss e t, u n iv e rs a b o n a in e is d e m in v e n ta p e n itu s 3988 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 6 „K r iu a , b a ttik o " .

a u fe r e n d o " .

3989 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 9 ,1 8 9 , 2 5 8 , 2 6 6 „ O r o z K r iu a ", „ K r iu a " .

3997 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s . 5 0 6 ; II, s. 5 5 0 .

3990 M O L , K a m a r a , U et C , fa sc. 109, nr. 2, s. 172 - 174 „K r iw a " .

3998 M V H I - 1, s. 2 5 0 , 3 2 4 , 3 4 6 ,3 6 2 „P a u lu s sa cerd o s s a n c ti N (ico la i) d e W p e r " , „ d e V p o r " , „ d e W p o r " .

3991 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 411 „V lic z k r iw a " .

3999 N a g y , Z V I , s . 2 0 8 - 2 0 9 .

3992 S O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 77, s. 8 - 11 „ U l i c z K r iv á ".

4000 T a m ž e , I, s. 2 8 8 „ d e W p o r " ; tie ž M O L , D L 16706 z r o k o v 1326 a 1468.

3993 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188.

4001 M O L , D L 1 8 5 2 5 , 7 2 1 2 9 , 72147. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 65 .

3994 S N A , H M L e ie s. k ., In tr o d u c to r ia e P 2 9 6 „ p o s s e s s io n e s ... V n g h t h e le k " .

4002 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ V p o r " .

562

ZEMPLÍN VAĎAKOVCE

zdanené iba od jednej porty. Aj tie však zakrátko z Úpora odišli. V roku 1570 b ol už Úpor celkom opustený.4003 Dedinu Úpor obnovili až prisťahovalci pravdepodobne okolo roku 1625. O n i ako no­ vousadlíci ešte ani v roku 1635 neboli povinní platiť daň kráľovi.4004 V roku 1715 žilo v Úpore šesť sedliackych a v roku 1720 už osem sedliackych dom ác­ ností a drobných zemanov.4005

563

VAĎAKOVCE Dedina s takým predpokladaným, teda rekonštruovaným ľudovým názvom bola súčas­ ťou majetkov zemanov z Lesného, Čem erného a Nacinej Vsi. O d 14. storočia sa v písom ­ nostiach vyskytuje pod maďarizovaným názvom Wagyakocz a blízkych pravopisných ob­ m enách.4006 Dokázateľne jestvovala od prvej polovice 14. storočia, avšak m ožno predpokladať, že vznikla pred 14., prípadne 13. storočím. Jej pôvod zostáva nejasný, hoci m ohla byť ze­ mianskeho pôvodu, prípadne staršia. Z opisov chotára m ožno len približne zistiť zemepisnú polohu vaďakovského sídlis­ ka.4007 Nachádzalo sa severne od Pustého Čem erného. V jeho blízkom susedstve sa v 14. 15. storočí nachádzali osady Ratkovce, Chukaháza, Čudovce. V druhej polovici 16. storočia v dedine bývali želiari, ktorí daň kráľovi neplatili. V roku 1600 malo sídlisko sedem obývaných poddanských domov.4008 Na prelome 16. a 17. storočia boli Vaďakovce malou dedinou s poddanskými obyvateľ­ m i. T í však začiatkom 17. storočia sídlisko opúšťali. V roku 1610 zdanili tamojších sedlia­ kov a želiarov spolu od štvrť a osm iny porty.4009 Zakrátko sídlisko spustlo, okolo roku 1635 už nejestvovalo.

VÁGÁS Kráľ Ferdinand I. daroval v roku 1557 dediny Veľké Raškovce, M alé Raškovce, Kopčany a Vágás v Zemplínskej župe, ako aj majetky v Užskej župe šľachticovi Šim onovi Forgáčovi.4010 V listine je ojedinelý doklad o tejto dedine, ktorej názov v zmysle Poruba svedčí, že ju založil šoltýs s usadlíkmi podľa nem eckého práva v 14. - 15. storočí. Zakrátko po roku 1557 ju obyvatelia opustili, prípadne sídliskovo splynula s blízkou de­ dinou. Dedina s takým názvom sa totiž nevyskytuje medzi dedinami so zdaneným i sed­ liakmi v daňových súpisoch z druhej polovice 16. storočia. Vzhľadom na poradie, v akom je zapísaná v listine z roku 1557 m ožno predpokladať, že sa nachádzala v susedstve dediny Kopčany.

4006 N a g y , N S z I, s. 261 „ p o s s e s s i o n i b u s ... W a g y a k o lc h " z r. 13 3 5 . S N A , N á ta fa lu š i N V , Fa sc. II, nr. 19 „W a g y a k o w c z " z r. 1435. M O L , D L 14170 „V o g y a k o c z " z r. 1448. 4007 N a g y , N S z I, s. 2 6 7 „ V a g y a k o c h " z r. 1357. Š m ila u e r , V o d o p is , s. 2 3 8 , 2 3 9 . S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 127, § 168 „ V o g y a k ó c z " ú z e m n ý m a je to k pri S tr á ž s k o m . O s o b n ý m p rie sk u s o m s o m z is til, ž e ľ u d o v ý n á z o v V a ď a k o v ce sa v z ť a h u je n a m a je to k v ju ž n e j ča sti c h o tá r a S tr á ž s k e h o .

4003 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 18. P o zri aj s. 74 „ V p o r est d e se r ta ". 4004 T a m ž e , A 2 6 7 7 , s. 4 0 2 .

4008 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 5 5 „V a g ia k o c z " .

4005Magyarország, s. 183,188.

4009 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 47 „V a g ia k o c z " . 40,0 G é r e s i, N K I I I , s. 3 0 3 „p o s s e s s io n u m ... W a g a s " .

564

VALAŠKOVCE

ZEMPLÍN

VAJDÁCSKA (M) Vajdácska leží v západnej časti Medzibodrožia, na vale Bodrogu. Jágerská kapitula v roku 1296 potvrdila vymedzenie chotára tejto dediny, patriacej šľachticovi Jánovi synovi Langa.4011 Z obsahu listiny je zrejmé, že dedina s priľahlým územ ­ ným majetkom jestvovala už skôr. V 13. a 14. storočí ju zapisovali v skomolenej podobe názvu Vojevoda či Vojvoda, od 15. storočia už len v maďarizovanej podobe Vayda. Z dokladov je zrejmé, že pôvodný slovenský názov Vojevoda4012 je totožný so sloven­ ským pom enovaním m uža s vojensko - vodcovskou povinnosťou či funkciou. Konkrétna podoba vzťahu onoho muža k tamojšiemu sídlisku však zostáva nejasná. Predpokladáme ju pred 11. storočím. Koncom 13. a v 14. storočí patrila dedina šľachticom z rodu Bokša aj m iestnem u zema­ novi.4013V 15. - 17. storočí bol jej zemepánom leleský prepošt.4014 V dedine bol kostol, o ktorom sú písom né správy od 14. storočia. Okolo roku 1335 v ňom pôsobil farár Pavol4015 a neskôr až do druhej polovice 16. storočia iní katolícki faTári. O d 17. storočia tam vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia z farského kostola v Alsó Berecki.4016 Na prelome 17. a 18. storočia bol kostol ešte drevený, avšak už bez strechy a opustený.4017 V roku 1566 žilo v dedine šestnásť domácností. Domácnosť slobodníka, jedenásť do­ m ácností sedliakov na polovičných usadlostiach a štyri želiarske dom ácnosti. Každá sed­ liacka dom ácnosť platila prepoštovi ročnú daň 50 denárov a odovzdávala ryby (čihy) ale­ bo jahňa. Prepošt tam m al aj majerské hospodárstvo.4018 V roku 1567 boli sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od dvoch port. Obydlia a pozemky po dvoch dom ácnostiach boli opustené. Štyri želiarske domácnosti daň nepla­ tili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 2,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných je­ denásť poddanských dom ov.4019V dedine bol aj kostol.

565

V rokoch 1715 a 1720 bývalo vo Vajdácske desať a jedenásť poddanských dom ác­ ností.4021

VALAŠKOVCE Valaškovce ležali v horskom prostredí severnej časti Vihorlatu. Najstarší doklad o Valaškovciach je v portálnom (daňovom) súpise z roku 1635. Vtedy boli novým sídlom , takže vtedajší obyvatelia neboli povinní platiť daň kráľovi.402274 Juraj Druget v roku 1651 uzavrel s dvoma majstrami dohodu, podľa ktorej majstri môžu vo valaškovskom lese pálením dreva vyrábať potaš, z čoho budú plynúť príjmy aj zemepá­ novi Viliam ovi Drugetovi. V písomnej zmluve je prvý doklad o Valaškovciach.4022/b Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, jej názov koreniaci v slove valach a uvedenú správu m ožno usúdiť, že sídlisko založil šoltýs s valachm i a drevorubačmi okolo roku 1630. Šoltýsi tam pôsobili aj v druhej polovici 17. storočia. Valaškovce boli majetkovou súčasťou panstva Hum enné a vo vlastníctve šľachticov Drugetovcov. Nezachovali sa doklady o tom , s akými výsledkami vyrábali potaš. V druhej polovici 17. storočia žili vo Valaškovciach šoltýske rodiny a niekoľko rodín valachov a zaiste i drevoru­ bačov. V roku 1690 tamojšie polovičné šoltýstvo už patrilo trom rodinám a tri valašské do­ mácnosti hospodárili na štvrtinových usadlostiach. Siedma domácnosť bola želiarska. Ze­ m epánom platili daň a odovzdávali také dávky naturálií ako v iných valašských dedi­ nách.4023 Valaškovce boli m alou dedinou aj neskôr. V roku 1715 v nich žili štyri a v roku 1720 už sedem poddanských dom ácností.4024

Na prelome 16. a 17. storočia bola Vajdácska stredne veľkou dedinou s poddanskými obyvateľm i. T í však chudobneli. V roku 1610 tam ojších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 1,25 porty, v roku 1635 iba od pol porty.4020

VALENTOVCE Valentovce ležia v západnom okraji Laboreckej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 340 m. K m ajetkom zem anov zo Zbudze, ležiacich v doline horného Laborca, patrila aj dedina

40,1 S N A , S A L e le s. p ., X V . s to r ., n r . 241 „te rre ... W o y o d a " , „te r r a m W a y a d a " . 4012 T a k ý r e k o n štr u o v a l u ž S ta n is la v , S lo v e n s k ý I , s . 519; II, s . 5 5 5 , h o c i p rip ú šťa l aj z m a ď a r s k é h o v a jd a , č o d o k la d y v y lu č u jú . P o ro v n a j V arsik , O s íd le n ie III, s. 4 8 8 . ^ A d a l é k o k X I X , 1913, s. 110 „B o ja d a " , p u b lik o v a l D o n g ó v r. 1322. S e d lá k , R D S 1 I I , s. 3 8 6 , č . 886

Valentovce, o ktorej je najstarší doklad z roku 1521.4025 Jej názov korení v mene Valení, ktorého nositeľom bol nepochybne prvý m iestny šol­ týs.

„ B o y o d a " z r. 1 3 2 2 . N a g y , C D H A II, s. 45 3 „ W o y d a " z r. 1329; V I I , s. 184 „ W o y n d a " z r. 1356; III, s. 241 „ d e W o y d a " z r. 13 3 6 . 40,4 S N A , S A L e le s. p ., X V . sto r. n r . 2 3 0 A „ p o s s e s s io n e m ... V a y d a " z r. 1448. 4015 M V H I - 1, s . 2 5 7 ,3 2 4 , 3 3 2 ,3 4 5 ,3 6 1 „P a u lu s sa c e r d o s d e W e y w o d a " ; „P a u lu s (d e) W o y d a " , „P a u lu s de W y n a ", „d e W ayd a", „d e W oyd a". 40,6 T ô r té n e lm i Tár 7, 1906, s. 8 5 .

4021 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188. 4022/1 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 412 „ V la s k o c z ... n o v a m s e s s i o n e m ... lib e r tin i" . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 270 m á c h y b n ý p re p is n á z v u .

40221bS o B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 467 „p o s s e s s io n e m V a lia s k o cz pro c r e m a n d is c i n e r i b u s ... v u lg o p ota s

4017 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „V a id a ( te m p lu m ) lig n e u m s in e te c to " z r. 1700. 4018 M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 231 „P o sse ssio W a y d a " . 4019 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 7, 194, 2 4 3 „V a y d a " . 4020 T a m ž e , A 1678, s. 2 4 ; A 2 6 7 7 , s. 4 2 0 .

v o c a ta m ". 4023 T a m ž e , i. č . 2 7 8 , s . 18 „V a la s k o c z " . 4024 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 . 4025

S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1521, nr. 3 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... W a le n t h o w c z " .

566

567

ZEMPLÍN

VALOŇ

Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, uvedenú správu o nej a jej názov predpokla­ dáme, že ju založili koncom 15., prípadne začiatkom 16. storočia podľa valašského práva, pričom prvým šoltýsom bol predpokladaný Valent.4026 Zem epánm i Valentoviec boli v 16. storočí zemania zo Zbudze a ich príbuzní zemania zo Zbudského D lhého. V roku 1560 tam hospodárili štyri dom ácnosti. Dve šoltýske, jedna slobodnícka a jedna želiarska. Každá šoltýska domácnosť platila ročne zemepánom jeden zlatý a odovzdávala dve misky pšena a dva zajace. Želiarska domácnosť platila 50 denárov. Slobodnícka nem a­ la nijaké povinnosti.4027 Tamojšia poddanská domácnosť bola v roku 1567 zdanená daňou kráľovi od pol porty, lebo hospodárila na polovičnej valašskej, prípadne sedliackej usadlosti. Pozemky po troch dom ácnostiach ležali opustené. V roku 1600 sídlisko tvoril jeden obývaný poddanský dom a zaiste jeden - dva dom y šoltýsov.4028 Vtedy boli Valentovce m alou dedinou so šoltýskym a poddanským obyvateľstvom. V prvých desaťročiach 17. storočia obyvatelia sídlisko opúšťali alebo vymreli. Okolo ro­ ku 1635 bolo sídlisko už opustené a spustnuté.4029

Valkov bol od 14. do 17. storočia nepretržite majetkovou súčasťou panstva Čičava.4032 V roku 1493 okrem domácnosti šoltýsa tam hospodárili len dve poddanské dom ácnos­ ti, lebo iných päť dedinu nedávno opustilo alebo vym reli.4033 V roku 1567 tamojšie valašské domácnosti zdanili od 2,5 porty. Dve domácnosti boli že­ liarske. V roku 1582 zdanili valachov od 4,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných trinásť poddanských domov, nepochybne aj dom šoltýsa.4034 Na prelome 16. a 17. storočia bol Valkov stredne veľkou dedinou s poddanským obyva­ teľstvom, ktoré postupne chudobnelo. V roku 1610 zdanili valachov od jednej porty, v ro­ ku 1635 už len želiarov od 0,75 porty.4035 V 17. storočí tam bol aj pravoslávny, neskôr uniatský kostol, o ktorom sú doklady z ro­ kov 1604 a 1648.4036 Vtedy bol Valkov rusínskou dedinou so všetkými náležitosťami. V roku 1715 žilo vo Valkove osem, v roku 1720 sedem poddanských dom ácností.4037

VÁĽKOV Valkov ležal v doline Ondavy. Zanikol v roku 1965 zaplavením vodnou nádržou Domaša. Prvá správa o Valkove je v listine z roku 1363 o deľbe majetkov patriacich ku hradnému panstvu Čičava medzi dve vetvy šľachticov z Rozhanoviec. V tom čase však bol Valkov novovzniknutou dedinou podľa zákupného práva a vtedajší novousadlíci ešte užívali právo niekoľkoročnej lehoty bez povinností k zemepánom. Až do uplynutia onej lehoty zostával Valkov v spoločnom vlastníctve oboch vetiev šľachticov z Rozhanoviec.4030 Z obsahu listiny je síce nepochybné, že dedinu Valkov založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného práva, nejasné zostáva, či podľa nem eckého, roľníckeho alebo rusínskeho, va­ lašského práva. Keďže medzi povinnosťami poddaných z Valkova ešte v 16. aj 17. storočí zotrvávali po­ vinnosti charakteristické pre valašské obyvateľstvo, z toho vyplýva predpoklad, že dedinu založili podľa valašského práva.4031 V písom nostiach od 14. storočia sa Valkov vyskytuje pod ľudovým slovenským názvom Valkov alebo v jeho maďarizovanej podobe Valko. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že dedinu založil šoltýs Valko s valašský­ mi rodinami v polovici 14. storočia.

VAĽON Najstarší doklad o dedine Vaľon sa zachoval v listine Jágerskej kapituly z roku 1328 o vy­ m edzení hranice hradného panstva Trebišov. Južn á časť hranice prebiehala medzi územ ­ ným i majetkami dedín Vaľon a Kožuchov.4038 Vaľon teda aj predtým patril k panstvu Tre­ bišov. Písomné správy zo 14. storočia uvádzajú názov dediny ako Volyn a Valyan, z 15. - 16. storočia ako Valyon. Napriek takému, pomerne jednotnému zapisovaniu názvu Vaľon niet doteraz jednotného názoru na pôvod a význam tohto slova. Jazykovedec J . Stanislav už dáv­ nejšie konštatoval, že názov Vaľon je vlastne iba prevzatím predpokladaného osobného m e­ na Vaľon, Vaľan.4039 Historik B. Varsik neskôr usúdil, že dedina Vaľon bola osadou román­ skeho obyvateľstva valónskeho pôvodu, takže valónsky pôvod najstarších obyvateľov bol určujúcim m om entom pri vzniku názvu tejto dediny.4040Názov Vaľon však môže mať aj iný pôvod a význam . Je m ožné, že vznikol spojením slovenského slova val a maďarskej prípo­ ny -on (= na) a označoval polohu, resp. územie, ktoré slovenské obyvateľstvo pom enúvalo 4032 M O L , D L 5 9 9 9 „ V a lk o u " z r. 1372; 9672 „V a lk o w " z r. 1410; 17209 „W a lk o " z r. 1471. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 70 „V a lk o " z r. 1519. Pozri aj n a s l. p o z n á m k y . 4033 M O L , D L 19963 „ i n v illa W a lk o " . 4034 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 2 4 , 169, 247 „V a lk o " , „V a lik o " . 4035 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 18; A 2677, s. 3 9 2 . 4036 T a m ž e , A 26 7 7 , s. 316 „W a lk o , b a ttik o " . A d a lé k o k IX , 1904, s. 301. 4037 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188. 4038 S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 5 2 „ in t e r v illa s V o ly n e t K o s u h " . 4039 S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 5 5 6 . T e n to n á z o r o s la b u je to , že p r e d p o k la d a n é o s o b n é m e n o V a ľ o n či

4°26

O s íd le n ie , s. 2 7 3 p r e d p o k la d a l z a lo ž e n ie z a č ia tk o m 16. sto r o č ia p o d ľ a v a la š s k é h o p rá va .

4027 M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 218 „ V a le n th o c z " . 4028 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 51, 2 5 9 „V a le n to c " .

V a ľa n sa n e d á d o lo ž iť , p o d o b n e ako p r íb u z n ý m ie s tn y n á z o v so s lo v e n s k é h o ú z e m ia v s tr e d o v e k u . 4040 V a rs ik , O s íd le n ie III, s. 5 0 5 . A u to r v y c h á d z a l z čír o fo n e tic k e j b líz k o s ti m e n a V a ló n a m ie s tn e h o n á z v u V a ľ o n . T r e b a vš a k u p o z o r n iť , že o b c e r o m á n s k y c h o b y v a te ľo v n a S lo v e n s k u ib a tu n a jš í N e m c i a le b o n e m e c k é p r a m e n e u v á d z a jú v tvare W a le n d o r ff, n a p r. Sp iš sk é V la c h y . M a jt á n , N á z v y

4029 T a m ž e , s. 40 7 „ V a l e n t o c z ... to ta lite r d e s o la tu m " .

s. 4 5 5 . V o k o lí Z e m p lín s k e h o H radišťa s m e vš a k n e z is tili n ija k ú s to p u p o n e m e c k o m o b y v a te ľs tv e

4030 M O L , D L 5191 „ N o v i s v illis lib e r ta tib u s a d h u c g a v i s i s .. . V a lk o " .

v 12. - 13. sto r o č í. R o m á n s k e o b y v a te ľs tv o b y b o li o k o lití S lo v á c i asi n a z ý v a li V la c h , V la š i a d e d in u

4031 A d a lé k o k I X , 19 0 4 , s. 3 0 0 - 301 „V a lk o " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 257 zarad il V a lk o v m e d z i d e d in y v z n ik n u t é p o d ľa n e m e c k é h o p rá v a .

V la c h y a je j m a ď a rsk á p a ra lela b y b o la O la s z i, č o sa v š a k n e s ta lo . M ie s t n y n á z o v V a ľ o n te d a n e m u s e l sú visie ť s V a ló n m i.

568

569

ZEMPLÍN

VARECHOVCE

Na vale.4041 Takýto výklad názvu podporuje najm ä existencia slovienskeho hradiska v blíz­ kosti Zemplínskeho Hradišťa, ktorého stavebnou súčasťou boli aj valy. Keď na príslušnej polohe vznikla osada (čas jej vzniku nem ožno vymedziť presnejšie ako v 11. - 13. storočí), jej feudálni vlastníci ju v 14. - 15. storočí nazývali nezvyčajným názvom Vaťon.4042 Je zrejmé, že jazyková príslušnosť, motív aj obsah názvu Vaľon zostávajú nejasné, ako aj pôvod dediny.

V 14. - 1 5 . storočí patrila dedina šľachticom z Tolcsvy, miestnym zem anom , ale aj z Debró a Úpora, v 16. storočí šľachticom z Perina, Šerediovcom, M agočiovcom a iným , v 17.

Napriek tomu treba predpokladať, že už v 13. storočí patrila k hradném u panstvu Trebišov, čo je dokázateľné pre 14. - 16. storočie.4043 V roku 1441 boli tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené daňou kráľovi od 50 port.4044 Z toho vyplýva, že sídlisko m alo vyše 50 obývaných domov. O kolo polovice 16. storočia Vaľon zanikol. M ožno ho obyvatelia opustili počas vpádu Tatárov do stredného Zemplína v roku 1566. Názvom Vaľon však vlastníci tohto územ ného majetku označovali bývalý chotár obce Vaľon aj neskôr. Okolo roku 1601 tu bolí iba oráči­ ny a lúky, ale aj rybník. Časť polí a lúk obhospodarovali poddaní zo susedných dedín, časť ako majer patrila priam o k hradu Trebišov.4045 Zemepisnú polohu Vaľona m ožno približne zistiť na základe údajov z roku 1328. V y­ plýva z nich, že Vaľon ležal severne od Kožuchova. Tento poznatok a predpokladaný jazy­ kový význam názvu Vaľon (Na vale) vedú ku konštatovaniu, že dedina Vaľon ležala v su­ sedstve Zemplínskeho Hradišťa. V daňovom súpise z roku 1441 je obec Vaľon zapísaná v poradí medzi dolnou časťou Trebišova a Paričovom. Na základe uvedeného m ožno pred­ pokladať, že sa Vaľon nachádzal v južnom susedstve Trebišova.4046

storočí tam ojším zem anom a Rákociovcom.4048 Keďže Újfalu ležala na krajinskej ceste, zemepáni využili tú skutočnosť vo svoj prospech a zaviedli tam vyberanie m ýtnych poplatkov. Okolo roku 1410 vyberanie mýta už bolo za­ užívanou zvyklosťou a vyberali ho aj v 16. storočí.4049 Vyberanie m ýta ovplyvnilo názov dediny, ktorú od 15. storočia pravidelne pom enúva­ li maďarským názvom v zmysle M ýtna Nová Ves. O tam ojšom kostole dokázateľne od konca 16. storočia vysluhovali bohoslužby evanje­ lickí reformovaní kazatelia.4050 V roku 1567, prípadne krátko skôr do dediny vtiahol oddiel Turkov, ktorí dedinu vy­ pálili a spustošili.4051 Obyvatelia si však postupne vybudovali nové obydlia. V roku 1582 m iestnych sedliakov zdanili daňou kráľovi od ôsm ich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsaťjeden poddanských dom ov, kostol, faru, školu, ako aj kúriu tam ojších zem anov.4052 Vtedy bola stredne veľkou dedinou s poddanskými, farskými i zemianskymi obyvateľ­ m i. Poddanské dom ácnosti však postupne schudobneli. V roku 1610 tam ojších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 2,5 porty, v roku 1635 od dvoch port.4053 V roku 1715 tam žili len štyri sedliacke domácnosti, v roku 1720 už dvanásť sedliackych a zemianskych dom ácností. V chotári sa nachádzali aj vinice.4054

VARECHOVCE VÁMOSÚJFALU (M) Varechovce ležia vo východnej časti Ondavskej vrchoviny, v hornej časti doliny Oľky, Vám osújfalu leží m edzi východným i výbežkami Hegyalja a Bodrogom. Najstaršie správy o tejto dedine sú z roku 1332 a nasledujúcich rokov, kedy v tamojšom kostole pôsobil farár Jakub. Tak ako iní farári aj on desatinu z príjm om od svojich farníkov vyplácal do pokladnice pápeža. Kostol bol zasvätený archanielovi M ichalovi.4047 V 14. storočí dedinu zapisovali pod maďarským názvom v zmysle Nová Ves. Z uvede­ ných skutočností vyplýva, že tamojšie sídlisko založili v 11. až 13. storočí obyvatelia z blíz­ kej staršej dediny, prípadne prisťahovalci zo zahraničia. Tamojší kostol si obyvatelia posta­ vili v 13., najneskôr začiatkom 14. storočia.

v nadmorskej výške okolo 320 m . V listinách z roku 1430 o dedení stropkovského panstva sa vyskytujú aj Varechovce.4055 V starších listinách o tom panstve z rokov 1408 a 1410 nie sú ešte zapísané. Z toho vyplý­ va, že založenie tam ojšieho sídliska spadá po roku 1410, avšak pred rok 1430. V písom nostiach z 15. - 17. storočia sa vyskytujú vo viacerých tvaroch maďarizovaného názvu odvodeného od staršieho slovenského názvu Varechoviec. Ten zaiste korení v prie­

4041 N a tú to m o ž n o s ť u p o z o r n il a u to r a h is to r ik P. R atk o š.

4048 N a g y , C D H A I I I , s. 2 6 4 „ W y f o lu " z r. 13 3 6 . Š O B A L e v o č a , S p íš . p re p . II, F asc. 5 , n r . 373 „d e V y ŕ a lu "

4042 M a je to k V a ly o n v B ih a rsk e j ž u p e u v á d z a N a g y , L .: N o titia e p o lit ic o - g e o g r a p h ic o - sta tisticae in c ly ti r e g n i H u n g a r ie . B ú d a 1828, s. 101. C s á n k i, c . d ., s. 6 2 7 h o vš a k n e u v á d z a . P o d o b n e a n i G y ô ff y , G .: A z A r p á d - h á z i M a g y a r o r s z á g tô r té n e lm i fô ld r a jza I. B u d a p e st 1963, s. 681. 4043 S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 19, 2 0 „p o s s e s s io n u m V a ly a n " z r. 1387. M O L , D L 70 8 5 7 , 71096 „p o s s e s s io n e s . . . V a l y o n " , „p o s s e s s io n e s ... W a lly o n " z r. 1430 a 1506. 4044 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ V a lo n " . 4045 M a r s in a , K u šík , U r b á r e II, s. 11 „ p r a e d i u m ... W a l l y o n n a k ,... in territo rio W a lly o n " . 4046 U ž S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 127 n a p ís a l, že m a je to k V a ľo n ležal p ri T te b iš o v e . C s á n k i, c . d ., s. 3 6 5 lo k a liz o v a l d e d in u V a ľo n tie ž d o su se d stv a T r e b išo v a . V a rsik , O s íd le n ie III, s. 505 u v ie d o l, že V a ľ o n s p ly n u l s T r e b iš o v o m . 4047 M V H I - 1 , s. 2 4 9 ,3 4 0 ,3 4 5 ,3 6 1 „ Ja c o b u s sa ce rd o s e c c le sie S a n c ti M ic h a e lis d e N o v á V illa " , „ Ja c o b u s d e W o y fo l u " , „ W y f o l u " .

zvisku prvého m iestneho šoltýsa.

z r. 1369. M O L , D L 31345 „ W y fa lu " z r. 1398; 7 2 0 2 0 „W a m u s w y w a ffa " (!) z r. 1468. A d a lé k o k X I V , 1908, s. 2 6 6 „ V a m o s u jfa lu " z r. 1541. 4049 M O L , D L 9651 „ W y f a lw c u m tr ib u to " z r. 1410. M O L , D L 8337 „tr ib u ti in ... W a m u s w y fa lw " z r. 1427. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 65 „W a m o s w y ffa lw a c th e lo n io ib id e m e x ig i s o lito " z r. 1512. 4050 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 138 -

139. T ô tr é n e lm i T ár 7, 1906, s. 52 . M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 265

„ V a m o s v y fa lu , c o n d o n a t o r " z r. 1601. 4051 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 11 „V a m o s V y f fa lu p er Tartaros to ta lite r c o m b u s ta " z r. 1564. 4052 T a m ž e , s. 162, 2 3 9 , 2 6 3 „V a m o s u jfa lu " . 4053 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 6; A 26 7 7 , s. 4 0 3 . 4054 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 . 4055 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „p o s s e s s io n e s .. . W a r y h a z e " , „W a r ih h a z a " .

570

571

ZEMPLÍN

VÉČ

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vývoj osídlenia priľahlého okolia sa dom nieva­ m e, že sídlisko založil šoltýs Varecha s valašskými poddaným i v druhom až treťom de­ saťročí 15. storočia.4056 Valašsko - rusínske obyvateľstvo v dedine dokázateľne žilo v 16. storočí.

Tamojšie sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 1,5 porty. Žila tam aj jedna želiarska domácnosť, avšak tá daň neplatila. V roku 1582 zdanili sedlia­ kov od 1,75 porty.4064 Počas niekoľkých rokov obyvatelia dedinu opustili, prípadne vymre­ li, alebo bola v roku 1600 vyhorená a poddaní nezdaniteľní. Po obnovení dediny v roku 1610 tamojších sedliakov aj želiarov zdanili spolu takmer od

Varechovce od 15. storočia boli nepretržite aj v 17. storočí majetkovou súčasťou strop­ kovského panstva.4057 V urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 sú Varechovce zapísané medzi dedinam i s valašsko - rusínskými obyvateľmi. Okrem šoltýsa tam hospodárilo sedem až osem poddanských dom ácností. K zemepánom m ali také povinnosti, aké obyvatelia v Brezničke.4058 Tamojšie valašské dom ácnosti boli v roku 1567 a 1582 zdanené od dvoch a tToch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvanásť poddanských domov, dom šoltýsa, ale aj dom baťka, lebo v dedine mali aj pravoslávny kostol, o ktorom je doklad z roku 1601.4059 Varechovce boli stredne veľkou dedinou. V prvej polovici 17. Storočia poddanské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 zda­ n ili sedliakov aj želiarov spolu od pol a štvrť porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.4060 Koncom 17., prípadne začiatkom 18. storočia obyvateľov pribúdalo. V roku 1715 mali Varechovce dvadsaťdva a v roku 1720 pätnásť poddanských dom ácností.4061 Vtedy boli stredne veľkou dedinou.

VAVRINEC Vavrinec leží v juhozápadnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 285 m. Vavrinec jestvoval už pred rokom 1363, keďže v tom roku bol jednou z dedín na hrad­ nom panstve Čičava, ktoré si vtedy rozdelili šľachtici z Rozhanoviec.4062 Jeh o maďarský názov, ktorý m u dali a používali zemepáni i úrady v zmysle Vavrincova Poruba svedčí, že sídlisko založil šoltýs Vavrinec s poddaným i podľa zákupného práva. Za­ loženie sídliska m ožno predpokladať v prvej polovici, najneskôr v polovici 14. storočia. Ná­ zov Vavrinec vznikol v slovenskom prostredí okolia dediny. Dedina Vavrinec bola v 14. až 17. storočí postupne majetkovou súčasťou panstiev Čiča­ va, Vranov, Skrabské.4063

jednej porty, v roku 1635 iba od štvrť porty.4065 V roku 1715 žilo vo Vavrinci šesť a v roku 1720 len štyri poddanské dom ácnosti.4066

VÉČ Véč leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 99 m . Je miestnou časťou obce Somotor. Pri Véči sa našli staromaďarské pamiatky z 10. storočia, ako aj slovienske z 10. - 11. sto­ ročia.4067 Ani prvé ani druhé však nesúviseli s obyvateľmi tejto dediny, ktorá vtedy ešte ne­ jestvovala. Sídlisko vzniklo krátko pred rokom 1435 z podnetu šľachticov zo Stredy (nad Bodro­ gom) na majetku dediny Somotor. Jedinečný doklad o tom je v listine z roku 1435.4068Náz­ vom sídliska sa stal starší chotárny názov príslušného miesta, blízky, resp. totožný so slovienskym m enom aj názvom Veča.4069 Dedina Véč patrila v 15. - 16. storočí šľachticom zo Stredy, v druhej polovici 16. a v 17. storočí bola majetkovou súčasťou panstva hradu Kevešd (pri Veľkom Kamenci).4070 Véčske sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené od troch port. Želiarov a sluhov bolo šesť dom ácností. Aj v roku 1582 zdanili sedliakov od troch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných pätnásť poddanských domov.4071 Na prelome 16. a 17. storočia bol Véč stredne veľkou dedinou s tradične poddanským obyvateľstvom. Sedliacke domácnosti v 17. storočí chudobneli a ubúdalo ich, čo sa prejavilo aj v znižo­ vaní ich zdanenia. V roku 1610 zdanili sedliakov ale aj želiarov spolu od vyše jednej porty, v roku 1635 iba od pol porty.4072 Po schudobnení sedliakov nasledoval aj úbytok obyvateľov a dom ov v sídlisku, ktoré obyvatelia postupne opúšťali, in í vymierali. Začiatkom 18. storočia sídlisko spustlo, ne­ jestvovalo ani v období rokov 1715 až 1720.

4056 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 8 p r e d p o k la d a l, že v z n ik li p o d ľa z á k u p n é h o , n e m e c k é h o p rá v a , avšak r o ľ n íc k y c h o b y v a te ľ o v t a m n e m o ž n o zistiť v 15. - 1 7 . s to r o č í.

4064 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s . 2 4 ,1 6 9 „ L e r in c V a g a s a " , „ L e o r in c z u a g a s a " .

4057 M O L , D L 2 4 5 4 1 „W a T y c h e " z r. 1454. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 4 3 „V a r a h o " z r. 1465; č . 63 „W a r a k o c z " z r. 1 5 0 6 . P o zri aj n a s l. p o z n á m k y .

4066 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

4058 M O L , K a m a r a , U e t C , fa s c . 4 , n r. 4 9 , s. 37 5 „ S e q u u n tu r R u t h e n i" ; s. 381 „V a T y ch o w e cz " . Š O B A P rešov, Pete S , i. č . 154 „W a r ik o c z " .

4068 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1435, nr. 12 „in tr a m e ta s p o s s e s s io n is ... Z o m o t h o r ... u n a m p o s s e s s io n e m

4059 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 8 ,1 7 1 ,2 5 0 ,2 7 0 „V a r e h o c " , „ V a r y h o c h " , „V a rek o cz, b a ttik o “ .

4069 P ozri V a rs ik , O s íd le n ie I, s. 361 - 363; III, s. 4 8 6 .

4060 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 2 ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 4 . 4061 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

4065 T a m ž e , S 2 6 7 8 , s. 16; A 2 6 7 7 , s. 3 9 5 „V a u r in c z " .

4067 A n d e l, V ý s le d o k , s. 1 6 6 ,1 6 8 . W e c h ... d e n o v o p la n ta s s e t et lo c a s s e t" . 4070 S N A , H M L e le s . k ., I n t r o d u c t . Z 37 „ p o s s e s s io n u m ... W e w c h e " z r. 15 2 6 . P o zri aj n a s l. p o z n á m ­ ky.

4062 M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n ib u s se u v illis ... L e u r e n c h u a g a s a " . C s á n k i, c . d ., s . 3 5 5 .

4071 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 8 ,1 9 5 , 241 „ V e y c h " , „ V e c h " , „V e c z " .

4063 M O L , D L 5 9 9 9 „ L e r y n c h u a g a s a " z r. 1372; 9 6 7 2 „L e w r y n c h w a g a s a " z r. 1410.

4072 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 5 ; A 26 7 7 , s. 418.

572

573

ZEMPLÍN

WEKER

VÉGARDÓ (M)

Na základe uvedených poznatkov sa dom nievam e, že dedinu Vechec založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Šoltýstvo v dedine jestvova­

Dedina Végardó leží pri pravom brehu Bodrogu, v severnom susedstve mesta Sárospatak.

lo aj v 16. storočí.4080 Po rozhodnutí palatína v roku 1402 a kráľa v roku 1410 dostal sa Vechec do vlastníctva šľachticov z Rozhanoviec ako majetková súčasť panstva Čičava, resp. Vranov, po ktorých ho zdedili Bátoriovci na základe dohody o dedičstve panstiev z roku 1519.4081 V 17. storočí pat­

O dedine je najstarší písom ný doklad z roku 1321, kedy bola majetkovou súčasťou hrad­ ného panstva Potok (Sárospatak).4073 Jej stredoveký názov Ordou, Ordo, Ardo vznikol z maďarských slov erdô = les a óv = chrániť. Z toho je zrejmé, že dedinu založili hájnici le­ sa z poverenia uhorského kráľa v 11., najneskôr v 12. storočí. H ájnici tam bývali dovtedy, kým bola dedina súčasťou kráľovských majetkov. V 13. sto­ ročí a neskôr patrila k hradnému panstvu Potok a obývali ju roľníci.4074 V dedine Ardó jestvoval kostol zaiste v 15. storočí, avšak písom né správy o ňom sa za­ chovali od 16. storočia. Okolo roku 1517 v ňom pôsobil farár Štefan.4075 Ardóovské sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené od 2,5 porty. Tri dom ácnos­ ti si budovali domy, preto neboli povinné platiť daň. Zakrátko do dediny vpadol oddiel Tur­ kov a časť dediny bola ešte v roku 1570 vypálená. Napriek tom u však obyvateľov pribúda­ lo, lebo v roku 1582 sedliakov zdanili od štrnástich port. V roku 1600 m alo sídlisko dvadsaťšesť obývaných poddanských domov.4076 Na prelome 16. a 17. storočia bol Ardó stredne veľkou dedinou, avšak poddaní chudob­ neli. V roku 1610 boli tam ojší sedliaci aj želiari zdanení spolu od dvoch port. V roku 1635 postihol obyvateľov mor, avšak vtedy ich zdanili od 2,5 porty.4077 V roku 1715 m al devätnásť a v roku 1720 šestnásť sedliackych dom ácností a obývaných dom ov.4078

ril zem anom . Okolo polovice 15. storočia vo Vechci hospodárilo okolo pätnásť sedliackych dom ác­ ností, z ktorých sa neskôr polovica odsťahovala. V roku 1493 tu zostalo sedem sedliackych dom ácností, pričom pozemky po ďalších siedmich sedliackych dom ácnostiach boli opus­ tené.4082 D o roku 1550 počet sedliackych dom ácností vzrástol na jedenásť.4083 V roku 1600 m alo sídlisko desať obývaných poddanských domov, dom šoltýsa, takže Vechec bol m alou dedinou, s prevažne poddanským obyvateľstvom.4084 V rokoch 1567, 1582, 1610 a 1635 boli sedliacke domácnosti postupne zdanené od 3, 3, 0,75, 0,25 porty.4085 Zo zdanenia m ožno zistiť ustálený počet sedliakov a rozsah nim i ob­ hospodarovaných pozemkov v druhej polovici 16. storočia, ale aj ich úbytok a schudobne­ nie v prvej polovici 17. storočia. V roku 1567 boli dve želiarske dom ácnosti. Želiarov v ro­ koch 1610 a 1635 zdanili od 0,25 a 0,125 porty. Chudobnenie a sociálny úpadok sedliakov mali za následok úbytok poddanských oby­ vateľov a domov. V roku 1715 žilo vo Vechci šesť, v roku 1720 iba tri sedliacke dom ác­ nosti.4086

WEKER VECHEC Vechec leží na náplavovom kuželi v strednej časti údolia Lom nice, na styku severozá­ padného výbežku Východoslovenskej nížiny s úpätím Slanských vrchov, v nadmorskej výš­ ke okolo 184 m. Palatín Detrik Bubek v roku 1399 poveril Leleský konvent pozvať vlastníkov panstva Lipovec a šľachticov z Rozhanoviec na riešenie ich sporu o vlastníctvo Vechca a viacerých okolitých dedín. V mandáte palatína je prvý doklad o tejto dedine, z ktorého vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1399.4079

Názov Weker poznám e z listín z druhej polovice 13. a prvej polovice 14. storočia. V listine z roku 1258 je napísané, že dediny V inné, Zalužice a Trnava patria k panstvu M ichalovce, ležiacom pri Wekeri.4087 Zo zápisu v listine z roku 1283 4088 vyplýva, že územ ný majetok pri zásekoch ležal v su­ sedstve brány (maďarsky kapú) Weker. Napokon v listine z roku 1335 je zapísaný kopec Weker ako súčasť chotára dediny Staré.4089 Sídliskový obsah má len doklad z roku 1283, lebo bránou m ohlo byť len zariadenie na krajinskej ceste v úseku medzi M ichalovcam i a Strážskym. Názov Weker zostáva nejasný.

V uvedenom mandáte sa vyskytuje pod názvom Vechec, v písom nostiach zo 15. - 16. storočia pod názvom Vehec. Predpokladáme, že názov dediny vznikol prevzatím mena, resp. prezývky prvého m iestneho šoltýsa. 4080 S O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 6. 4081 M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 1587, 1602, 1931, 2 0 6 5 , 3 8 7 8 , 7730 „ W e h e e c h " , „ V e h e c h " z r. 1402, 1405, 1410. M O L , D L 1 7 2 0 9 , 74759 „ W e h e c z " z r. 1 4 7 1 ,1 5 1 9 . 4073 S e d lá k , R D S 1 II, s. 2 8 5 , č . 6 2 4 „p o s s e s s io n u m se u v illa r u m ... O r d o u " .

4082 M O L , D L 19963 „ i n v illa W e h k h e c z d e s e p te m p o p u lo s is e t . . . s e p te m d esertis s e s s io n ib u s " .

4074 A d a lé k o k X , 1 9 0 4 , s. 195 „ O r d o " z r. 1 3 9 0 . M O L , D L 1 2 0 92 „ O r d o " z r. 1429; 71987 „ A r d o " z r. 1453. 4075 G é r e s i, N K I I I , s. 100 „ p le b a n i d e A r d o " .

4083 S O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 6 „ V e h e c z " .

4076 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 10, 8 1 ,1 6 3 , 2 4 0 , „ A r d o " .

4085 M O L , E 158, A 2 6 7 7 , s. 2 2 ,1 6 8 , 3 9 7 ; A 2 6 7 8 , s. 16 „ V e h e c " , „ V e h e c z " .

4077 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 7 ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 3 . 4078 M a g y a r o r s z á g , s . 1 7 8 ,1 8 4 . 4079 M O L , D L 8 4 1 4 „ p o s s e s s i o n u m . . . V e c h e c h " . V la s tiv e d n ý 3 , s. 2 3 4 a k o n a jsta rší u v á d z a d o k la d z rok u 1402.

4084 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 4 6 .

4086 M a g y a r o r s z á g , s . 1 8 3 ,1 8 8 . 4087 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 4 3 2 , č . 623 „p r o p e W e k e r ". 4088 B o rsa, R R S A I I - 2 , 3, s. 3 2 3 , č . 3 2 5 8 „p o s s e s s io n e m g y e p u e l v o c a ta m d e W e k e r ca p v a ". 4089 N a g y , N S z I, s. 97 , 9 8 „ d e m o n t e W e k e r ".

574

575

ZEMPLÍN

VELCHETELEKE

VEĽATY

1635 tam sedliakov nebolo a želiarov zdanili od jednej porty.4097 Postupne sa zmenšovalo

Veľaty ležia v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 155 m. Vo Varadínskom registri je k roku 1220 zápis, že Kozmas z Veliat ako pristav osobne vy­ zval Čepana z Čelovíec a Petra z Trhovišťa, aby sa dostavili do Varadína na riešenie ich spo­ ru.4090 Aj strohý zápis dostatočne svedčí o tom , že dedina Veľaty jestvovala už pred rokom 1220 a že okolo roku 1220 tam býval m už Kozmas, požívajúci verejnú dôveru spojenú s funkciou pristáva v štátnej súdnej správe. Dedina sa v písom nostiach od 13. do 17. storočia vyskytuje pravidelne pod názvom Velethe. Bol to maďarizovaný názov odvodený od staršieho, pôvodného slovienskeho názvu koreniaceho v osobnom mene Velechta.4091 Starobylý pôvod názvu vedie k názoru, že ta­ mojšie sídlisko jestvovalo pred 11. storočím, pričom patrilo k najstarším slovienskym síd­ liskám v okolí. Vlastnícka príslušnosť dediny je do 15. storočia nejasná. V 15. - 16. storočí ju vlastnili šľachtici z Perina, od polovice 16. storočia aj iné šľachtické rody. Bola majetkovou súčasťou panstva Trebišov.4092 V 15. storočí jestvovali vedľa seba dve sídliskové časti, teda Veľké Veľaty a m alé Ve­ ľaty. Tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej vyplatili v roku 1441 daň kráľovi 38 zlatých a 50 denárov.4093 Veľaty boli vtedy veľkou dedinou. Okolo 40 sedliackych dom ác­ ností obhospodarovalo pozemky v rozsahu asi 39 celých usadlostí. Neskôr sedliakov ubú­ dalo. V roku 1567 takmer celá dedina vyhorela, m ožno ju plienili a podpálili krymskí Ta­ tári. Nepoškodené dom ácnosti vtedy zdanili od 1,5 porty okrem jedenástich vyhorených dom ácností (dvorov). Po pohrome kráľ od roku 1579 do roku 1585 udelil sedliakom daňo­ vú úľavu. V roku 1600 m alo sídlisko dvadsaťosem obývaných poddanských dom ov a kúriu m iestnych zemanov.4094 Koncom 16. storočia sa do Veliat zaiste prisťahovalo niekoľko nových rodín z okolia. Na­ priek tomu na prelome 16. a 17. storočia boli stredne veľkou dedinou s poddanským i ze­ mianskym obyvateľstvom. Jestvovanie kostola vo Veľatoch treba predpokladať už pred 17. storočím, avšak doku­ mentovať ho m ožno od 17. storočia. Dokázateľne od roku 1620 a ešte okolo roku 1700 v ňom pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia.4095 N ový kostol postavili v roku 1718, ten však už slúžil tamojším rímskokatolíkom.4096 Aj vo Veľatoch v 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli, ubúdalo ich a ubúdalo aj obývaných domov. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od 1,5 porty. V roku

4090 M a r s in a , C D S 1 1, s. 2 5 7 , č . 276 „p e r p r is ta ld u m n o m i n e C o s m a m d e v illa V e lc h e a " . 4091 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s . 5 0 7 ; II, s. 5 6 3 . P o zri aj V arsik , O s íd le n ie I, s. 419. 4092 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , n r . 16 „ V e le th e " z r. 1414. M O L , D L 7 0 8 6 2 „ V e le th e " z r. 1430. S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 4 3 , 63 „ W e le h th e " z r. 1465 a 1506. 4093 M O L , D L 9 9 5 0 7 „V e le th e M a io r " , „V e la te M in o r " . 4094 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 7 ,1 6 6 , 2 4 7 , 271 „V e le th e " .

aj sídlisko na úroveň malej dediny. V roku 1715 tam bývalo iba päť a v roku 1720 už osem sedliackych dom ácností.4098 Pri Veľatoch sa v stredoveku nachádzala aj dedina Mirkovce, ktorá však zanikla.

VELCHETELEKE V listine kráľa Ondreja II. z roku 1214 o založení územ ných majetkov a právach premonštrátskeho kláštora v Lelesi, avšak textovo upravenej, najm ä doplnením metácie majetkov kláštora okolo roku 1325, sa v časti opisujúcej priebeh hranice m ajet­ kov okolo Lelesa nachádza zápis, že hranica ide m iestom maďarsky zvaným Velcheteleke.4099 Názov zložený z osobného mena a slova telek = pozemok, obydlie je typologický cha­ rakteristický pre zemianske osady. Na základe toho predpokladáme jestvovanie tamojšieho sídliska v 13. a v prvej polovici 14. storočia. Podľa priebehu opisovanej hranice sa onen majetok a sídlisko nachádzalo v susedstve dediny Poľany.

VEĽKÁ DOMAŠA Veľká Domaša sa nachádzala vo východnej časti doliny Tople v severozápadnom su­ sedstve Gigloviec. Zanikla v roku 1965 pri výstavbe vodnej nádrže Domaša. Veľká Domaša bola pred rokom 1317 vo vlastníctve šľachtica Petra Petena, ktorý sa do­ pustil nielen viacerých krim inálnych, ale najmä politických výčinov, preto m u kráľ Karol Róbert m ajetky skonfiškoval. M edzi skonfiškovanými bola aj dedina Veľká Domaša, ktorú kráľ v roku 1317 daroval svojmu politickém u prívržencovi, šľachticovi M ikčovi synovi M i­ chala z rodu Ákoš.4100 Základná časť jej názvu, teda Domaša, sa v písomnostiach sporadicky vyskytuje v pô­ vodnej slovenskej podobe, zväčša však v maďarizovanej ako Damasa. Názov Domaša bol to­ tožný s osobným i rodovým m enom Domaša, ktoré sa v maďarizovanej podobe vyskytuje v písom nostiach v 13. aj začiatkom 14. storočia.4101 Názov Domaša bol totožný s m enom muža či rodu, ktorý nemal k dedine a jej obyva­ teľom feudálny, ale starší rodový vzťah.

4097 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 8 , s. 11; A 26 7 7 , s. 401. 4098 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 . 4099 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 145 „ i n lo c u m , q u i d ic itu r V e lc h e T h a lu t " . 4100 S e d lá k , R D S 1 II, s . 8 4 , č . 147 „ p o s s e s s io n e s ... N o g d a m a s a " . 4101 N a g y , C D P V I I , s . 2 8 „ f i li e ... n o m i n e D a m a s a " z r. 1 2 4 3 ; s. 47 „ a D a m a s a f i li o " z r. 1 2 5 5 . K n a u z , F.: M o n u m e n t a e c c le s ia e S tr ig o n ie n s is II. S t r ig o n ii 18 8 2 , s. 164 „ D a m a s a " z r. 1 2 8 3 . V a r jú , L B I,

4095 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 1 3 9 - 1 4 0 .T ô r té n e lm iT á r 7 ,1 9 0 6 , s. 6 3 ,2 7 3 ,3 7 4 ,4 0 5 d o r o k u 1 6 5 2 .A d a lé k o k

s . 3 3 „ d e g e n e r e D a m a s a " z r. 1 2 9 2 . S e d lá k , RD S1 I, s. 114, č . 2 0 7 „ D a m a s " p r e d r. 1 3 0 3 .

X X , 1914, s. 155 „ V e le s e m ( te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m “ z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 134. 4096 S ú p is 3, s. 3 6 5 .

O s lo v a n s k o m o s o b n o m m e n e D o m a š , D o m a š a p o z r i S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 13 9 , aj V a r s ik , O s íd le n ie I I I , s . 4 2 6 .

576

5 77

ZEMPLÍN

VEĽKÉ OZOROVCE

Zemepisná poloha dediny, jej pôvodný názov, sídliskový vývoj priľahlého okolia, ako aj jej vývoj v 14. - 16. storočí vedú k predpokladu, že Veľká Domaša jestvovala nielen pred 14., ale m ožno aj pred 11. storočím. Zaiste patrila k starobylým slovienskym dedinám v priľah­ lej časti doliny Ondavy.4102

Najstarší doklad o Veľkej Poľane je v zápise o vypočúvaní zajatých zbojníkov v Bardejo­ ve v roku 1492. Tí okrem iného vypovedali, že nakradnuté veci uschovávali v niekoľkých dedinách, okrem iných aj v Starine a blízkej Poľane.4109 Vzhľadom na obsah uvedenej správy a vývin osídlenia doliny Cirochy m ožno usúdiť, že túto dedinu založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva v druhej polovici 15. sto­ ročia, avšak pred rokom 1492. Priame správy o tamojších šoltýsoch a Valašsko - rusínskych

Veľká Domaša bola v 14. až 17. storočí nepretržite majetkovou súčasťou stropkovského panstva.4103 Treba predpokladať, že kostol jestvoval vo Veľkej Domaši už pred 16. storočím, avšak pí­ som ným i prameňmi ho m ožno dokumentovať od konca 16. storočia. O d roku 1598 do za­ čiatku 18. storočia v tam ojšom kostole pôsobili evanjelickí a. v. kazatelia. Kostol bol ešte okolo roku 1666 drevený.4104 V 14., prípadne v 15. storočí sa tamojšie sídlisko zväčšilo o dom y šoltýsa a poddaných, ktorí sa tam usadili z podnetu zemepánov. Odvtedy všetky poddanské dom ácnosti využí­ vali zákupné, nemecké právo. Potvrdzujú to najm ä zápisy v urbároch stropkovského pan­ stva z druhej polovice 16. storočia. Ešte vtedy tam pôsobili šoltýsi a poddanskými obyva­ teľmi boli tradične slovenskí roľníci. Ich povinnosti k zemepánom boli také, aké obyvateľov v M alej D om aši.4105 Veľkodomašské sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 5,75 porty. Pozem ky po jednej dom ácnosti ležali opustené, avšak tri dom ácnosti boli želiar­ ske. V roku 1582 zdanili sedliakov od siedm ich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obýva­ ných trinásť poddanských domov, nepochybne aj dom šoltýsa, ako aj drevený kostol, fa­ ru, školu.4106 Na prelome 16. a 17. storočia bola Veľká Domaša stredne veľkou dedinou s poddanský­ mi a farskými obyvateľmi. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli, ubúdalo ich a dedina sa zmenšovala. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od 1,5 porty, v roku 1635 len že­ liarov od 0,75 porty, lebo sedliakov vtedy nebolo.4107 Na prelome 17. a 18. storočia bola Veľká Domaša malou dedinou. V roku 1715 mala se­ dem a v roku 1720 osem poddanských dom ácností.4108

obyvateľoch sú až zo 17. storočia. Názov Poľana sa najprv vzťahoval na lúčne miesto v zalesnenom prostredí. Keď sa tam usadili prví obyvatelia, názov prešiel na dedinu. Poľanu založili na územ nom majetku humenského panstva so súhlasom, prípadne z podnetu zemepánov Drugetovcov. Im patrila dedina aj v 17. storočí. Polianske valašské dom ácnosti vyplatili v roku 1567 daň kráľovi od 3,25 porty a v roku 1582 od 4,75 porty. V roku 1600 malo sídlisko dvadsaťpäť obývaných poddanských dom ov a dom šoltýsa.4110 Poľana bola na prelome 16. a 17. storočia stredne veľkou dedinou s valašskými, rusín­ skymi obyvateľmi. V 17. storočí tam ojšie valašské dom ácnosti chudobneli, čo sa následne prejavilo v znižo­ vaní ich zdanenia. V roku 1610 zdanili valachov ale aj želiarov spolu od 1,5 porty, v roku 1635 od 0,75 porty.4111 Okolo roku 1623 žil v Poľane pravoslávny farár s rodinou, hospodárila tam domácnosť šoltýsa na pôvodne celom šoltýstve, deväť valašských a deväť želiarskych dom ácností. Po­ zemky po dvoch valašských dom ácnostiach boli opustené. Obyvatelia odovzdávali zeme­ pánom Drugetovcom daň a dávky ako v iných dedinách s Valašsko - rusínskymi obyvateľ­ mi, napr. v Habure.4112 Aj po schudobnení valašských dom ácností zostala Poľana na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V roku 1715 mala trinásť, v roku 1720 už dvadsať poddanských dom ácností. V dedine bol aj m lyn.4113

VEĽKÉ OZOROVCE VEĽKÁ POĽANA Veľké Ozorovce ležia v pahorkatine pri východnom úpätí Slanských vrchov, v nadm or­ Veľká Poľana sa nachádzala v horskom prostredí doliny hornej Cirochy, v nadmorskej výške okolo 395 m . Zanikla pri výstavbe vodnej nádrže Starina okolo roku 1985.

skej výške okolo 173 m . Pri archeologickom prieskume sa v tam ojšom chotári našli črepy slovienskej včasnostredovekej, presnejšie časovo nedatovanej keramiky, teda zo 6. až 12. storočia.4114

4102 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 4 2 , 2 7 5 d e d in u p r e d p o k la d a l p re d 13. s to r o č ím . 4.03 S O K A B a rd e jo v , B a r d e jo v m a g . č . 3 „ v i l l e D a m a s y " z r. 1326. N a g y , C D H A V I , s. 6 2 8 ,6 3 0 „ D o m a š a " z r. 1357. M O L , D L 6179 „d u a b u s D a m a s a ... v illis " z r. 1370; 9 4 0 4 , 9 4 0 6 „ v illa N a g d a m a s " z r. 1408;

4109 S O K A B a r d e jo v , B a r d e jo v m a g . č . 5 9 6 „ i n v illis ... P o ly a n o v " . U li č n ý , F .: O s íd le n ie a d e jin y . In :

2 4 5 4 1 „ N a g d a m a s a " z r. 1454. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 63 „ N a g h d a m a s a " z r. 1506. P o zri aj n a s l. pozn ám ky.

H o r n á C i r o c h a . K o š ic e 1 9 8 5 , s. 5 4 . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 8 . K r a je z n a v č y j, s. 4 0 4 u v á d z a ako

4.04 Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 130 - 131. H ô r k , Sá ro s, s. 2 9 3 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 134.

n a js ta r š í d o k la d z r o k u 1430, k to r ý sa k te jto d e d in e n e v z ť a h u je a aj in é n e p r a v d iv é in fo r m á ­ c ie .

4105 M O L , K a m a r a , U e t C , F a sc . 4 , nr. 4 9 , s. 3 5 9 „ v illa e S c la u o n ic a le s " ; s, 3 6 9 „ D o m a s s e W e lk a " z r. 1557. M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 2 3 9 „ N a g i D o m a š a , S c la v i" z r. 1569.

4110 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s . 4 9 ,1 8 7 , 2 5 8 „ P o le n a " , „ P o ly e n a " .

4106 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 9 , 171, 2 5 0 „ N a g y D o m a š a " , „ N a g i D o m a s s a " .

4112 M O L , K a m a r a , U e t C , fa s c . 109, n r . 2 , s. 2 0 3 - 2 0 5 „P o le n a " .

4107 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 3 ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 3 . 4108 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

4111 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 3 4 ; A 26 7 7 , s. 410 „ P o le n n a " .

41,3 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 .1 8 7 . 4,14 B u d in s k ý - K r íčk a , A r c h e o lo g ic k é , In : A V A N S v r. 1975. N itr a 1976, s. 50 .

578

579

ZEMPLÍN

VEĽKÉ RAŠKOVCE

Prvá písom ná správa o dedine sa zachovala v listine z roku 1304, kedy šľachtici z ro­ du Bogatradvan odstúpili časť ozorovského majetku iným , m ožno príbuzným šľachti­ co m .4115 V písom nostiach do polovice 14. storočia sa Ozorovce vyskytujú pod názvom Ozor. Bol to nepochybne názov totožný so slovienskym osobným či rodovým m enom ,4116 ktorý pre­ vzalo a zachovalo maďarské názvoslovie stredovekých uhorských sídlisk. O d polovice 14. storočia sa pravidelne používal úradný názov rozšírený o maďarské Nagy, teda Veľké O zo­ rovce. Základnú časť slovenského nárečového názvu poznáme z písomností až z 18. storo­ čia.4117 Archeologické, písom né, ale najmä jazykovedné doklady spolu svedčia, že Ozorovce jestvovali už pred 11. storočím a patria k starobylým sloviensko - slovenským sídliskám. Vo Veľkých Ozorovciach bol kostol nepochybne pred 14. storočím, avšak písom né do­ klady o ňom sú od 14. storočia. Okolo roku 1335 v ňom pôsobil farár Ján a duchovným pat­ rónom kostola bol Sv. M ichal.4118 Dokázateľne od roku 1598 a ešte začiatkom 18. storočia bol tamojší kostol farským kos­ tolom evanjelickej reformovanej cirkvi.4119 Neskôr kostol pripadol opäť rímskokatolíckej cirkvi.

1600 obývaných devätnásť poddanských domov, bola tam aj kúria zemanov, kostol, fara i škola.4123Na prelome 16. a 17. storočia boli Veľké Ozorovce stredne veľkou dedinou s pod­ danským, zemianskym i farským obyvateľstvom. Aj v 17. storočí veľkoozorovské poddanské domácnosti chudobneli, ubúdalo ich a znižo­ val sa počet obývaných domov. V roku 1610 zdanili sedliacke i želiarske domácnosti spolu od 1,25 porty, v roku 1635 iba od 0,5 porty.4124 Počet dom ov klesol na úroveň malej dediny. V roku 1715 žilo vo Veľkých Ozorovciach len šesť a v roku 1720 iba sedem sedliackych

Nezachovali sa síce listiny o darovaní Ozoroviec šľachticom, avšak ako vyplýva z obsa­ hu uvedenej listiny z roku 1304, patrili im už v 13. storočí. Jedna vetva sa tu usadila a ná­ zov dediny používala v prídomku od 14. storočia.4120 Časť dediny aj v 16. - 17. storočí pat­ rila tam ojším zem anom , časť však vtedy postupne šľachticom z Perina, ale najmä Drugetovcom, ktorí ju pričlenili ku trebišovskému panstvu. Podľa urbára z roku 1601 každá sedliacka domácnosť v drugetovskej časti dediny ročne platila zemepánom daň 50 denárov, želiarska dvadsaťpäť denárov; odovzdávala deviatok z úrody obilia a dochovaných prasiat; odkupovali pridelené (nanútené) víno od zemepá­ nov; prv obrábali aj miestne zemepánske vinice, teraz vykonávajú iné požadované práce.4121 V roku 1441 veľkoozorské sedliacke domácnosti okrem richtárovej vyplatili daň kráľo­ vi 47 zlatých.4122 Zo zdanenia vyplýva, že zaiste vyše 50 sedliackych dom ácností obhospo­ darovalo pozem ky v rozsahu vyše 47 celých usadlostí. Neskôr, najmä v 16. storočí sedlia­ kov ubúdalo a chudobneli. V roku 1567 horda krymských Tatárov vtrhla aj do tejto dediny a výsledkom ich plienenia bolo desať vypálených a opustených sedliackych obydlí. V tom roku zostávajúce sedliacke domácnosti zdanili od 5,5 porty, pričom ďalších osem dom ác­ ností bolo želiarskych. V roku 1582 zdanili sedliakov od piatich port. Sídlisko m alo v roku

dom ácností.4125 Pri Veľkých Ozorovciach sa v stredoveku nachádzali aj dediny Galáč, Kaposztafalva aj Rakatyas, ktoré však zanikli.

VEĽKÉ RAŠKOVCE Veľké Raškovce ležia vo Východoslovenskej nížine, na západnom nánosovom vale La­ borca, v nadmorskej výške okolo 102 m . Pri Veľkých Raškovciach sa našli slovienske nálezy, pochádzajúce z 9. - 10. storočia.4126 O Veľkých Raškovciach a o tam ojšom šľachticovi Demetrovi je zápis z roku 1209 vo fa­ lošnej listine vyhotovenej v 17. storočí.4127 Falošná listina a v nej uvedený záznam sú pre de­ jiny tejto dediny v 13. storočí nepoužiteľné. Spoľahlivá správa o nej je v listine z roku 1314, potvrdzujúcej deľbu dedičných majet­ kov šľachtica Pavla medzi jeho synov. Veľké Raškovce, ale aj Malé Raškovce, Kopčany a Kačanov pripadli V ítovi.4128 Dedičný vzťah šľachticov k tam ojším majetkom nepriamo dosved­ čuje jestvovanie tých dedín pred 14. storočím. V 14. a v 15. storočí túto dedinu zapisovali do písom ností pravidelne pod názvom Raska, od 16. storočia najmä pod maďarizovaným názvom v zmysle Veľké Raškovce. Základ názvu, teda Raška, bol totožný so slovienskym osobným m enom Raška.4129 Pôvod názvu Raškovce um ožňuje predpokladať, že tamojšie sídlisko jestvovalo pred 11. storočím. Veľké Raškovce boli vo vlastníctve šľachticov nepochybne už v 13. storočí. Na prelome 13. a 14. storočia ako dedičný majetok patrili Pavlovi a od roku 1314 jeho synovi Vítovi. Pravdepodobne V ít si dal v dedine postaviť kúriu a usadil sa tam . Je h o synovia a ich po­ tomkovia, šľachtici z Raškoviec tam žili aj v 17. storočí i neskôr.4130 Blažej z Raškoviec bol koncom 15. a začiatkom 16. storočia taverníkom. Pravdepodobne on dal prestavať a opev­ niť raškovskú kúriu, ktorú spravoval jeho kastelán.4131

4115 S e d lá k , R D S1 1 , s. 161, č , 3 3 4 „p a r t ic u la m terre d e terra e o r u m O z o r v o c a t a " . Pozri aj G é r e s i, N K I , s. 2 2 9 „ p o s s e s s io n e m ip s o r u m h e r e d ita r ia m N o g a z a r " z r. 1324. 4116 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 5 0 5 .

4.23 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 4 ,1 6 5 , 2 4 8 , 2 6 9 „ N a g y A z a r " .

41,7 K o r a b in sk y , G e o g r a p h is c h , s. 21 „ O z o r o w c e " .

4.24 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s . 12; A 2 6 7 7 , s . 3 9 9 .

4118 M V H I - 1, s . 2 5 0 , 3 2 0 , 3 3 2 , 3 4 6 , 3 6 2 „ J o h a n n e s sa ce r d o s e c c le s ia e S a n c ti M ic h a e lis d e 0 1 a " ," J o h a n n e s d e A z a r " , „ d e O z a r " , „ O z o r " .

4125 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 .

41,9 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 121. T ô r té n e lm i T ár 7 ,1 9 0 6 , s. 70, 277, 2 8 2 , 373, 3 8 6 . M O L , K a m a ra , A 26 7 7 ,

4127 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 124, č. 156 „ D e m e tr iu s d e R a s c h a " .

s. 314 „ N a g y A za r, c o n c io n a t o r “ z r. 160 4 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „ A zár u tra q u e h a b e t (te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 17 0 0 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 134.

4126 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166 - 167. 4128 S e d lá k , RDS11, s. 514, č . 2 0 8 „ p o s s e s s io n e s ... M a i o K a s k a " (l). E d ito r zaiste p o d ľa c h y b n é h o p ís m e n a „ K " m ie s to „ R " n e s p r á v n e s to to ž n il d e d in u s V e ľ k ý m i K o č k o v ca m i.

I,

II, s.

4120 M O L , D L 6 9 6 8 6 „ d e N o g a z a r " z r. 1361. G é re si, N K II, s. 2 8 2 „ d e N a g a z a r " z r. 1450.

4129 S ta n is la v , S lo v e n s k ý

4.21 M a r s in a , K u šík , U rb á r e II, s. 15 „ N a g y A za r, p o r tio " .

4130 N a g y , C D H A V I , s. 5 2 8 „ d e R a sk o " z r. 1357. M O L , D L 71892 „ d e R a sk a " z r. 1386.

4.22 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ N a g a z a r " .

4131 C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 335 u v á d za d o k la d z r. 1485. M O L , D L 67119 „C a s te lla n u s in R aska" z r. 1492.

s. 511;

444.

581

ZEMPLÍN

VEĽKÉ TRAKANY

Vo Veľkých Raškovciach stál kostol zaiste pred 14. storočím. Okolo roku 1335 dokáza­ teľne jestvoval a tam ojší farár vyplácal časť z príjmov od farníkov do pápežskej pokladne.4132 Kostol bol v stredoveku zasvätený Panne M árii. Priľahlú časť okolo kostola pomenúvali v zmysle Kostolné Raškovce.4133 O d roku 1585 je farským kostolom evanjelickej reformovanej cirkvi.4134 Veľkoraškovská farnosť patrila k slovenským kalvínskym farnostiam v strednom Zemplíne. Pri Veľkých Raškovciach bolo vhodné miesto na brod, prievoz alebo most cez Laborec, ktorý kráľ Žigm und v roku 1410 povolil aj naďalej udržiavať a používať.4135 Šľachtici zas predpokladali príjem z mýta alebo udom ácnenie trhu vo Veľkých Raškovciach. V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od 3,5 porty. Jedna domácnosť si stavala dom , päť želiarskych a dve slobodnícke daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od štyroch port. Sídlisko m alo v roku 1600 štrnásť obývaných pod­ danských domov, kúriu či kaštieľ šľachticov, kostol, faru a školu.4136 Na prelome 16. a 17. storočia boli Veľké Raškovce stredne veľkou dedinou s poddan­ ským, šľachtickým i farským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa prejavilo aj v znižo­ vaní zdaňovania. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od 1,75 porty, v roku 1635 iba od 0,5 p orty.4137 Na prelome 17. a 18. storočia boli Veľké Raškovce m alou dedinou. V roku 1715 m ali iba tri, v roku 1720 už šesť sedliackych d om ácn ostí.4138 V susedstve či v blízkom okolí Veľkých Raškoviec jestvovali v stredoveku osady Domrad a Ungteleke, ktoré však zanikli.

ročí dokázateľne žilo Valašsko - rusínske obyvateľstvo, z toho faktu predpokladáme, že de­ dinu založili podľa valašského práva.4140 Vznik dediny m ožno predpokladať v 14., prípadne začiatkom 15. storočia. Po jej vzniku okolité obyvateľstvo vyvinulo a používalo ľudový názov Staškovec či Staš­ kovce, z ktorého vznikol maďarizovaný názov Staškoviec. Tie sa do písom ností dostali od 16. storočia. (Veľké) Staškovce boli majetkovou súčasťou stropkovského panstva.4141 Záznamy v urbároch stropkovského panstva z rokov 1556 a 1567 svedčia, že v tejto de­ dine býval šoltýs a valašsko - rusínske obyvateľstvo. K zemepánom m ali také povinnosti, aké m ali postupne obyvatelia Brezničky a Veľkropa.4142 Vtedajšie valašské dom ácnosti v roku 1567 zdanili od 1,5 porty, v roku 1582 od dvoch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných sedem poddanských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.4143 (Veľké) Staškovce boli vtedy m alou rusínskou dedinou. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili sedliakov i želia­ rov spolu od pol a osm iny porty, v roku 1635 iba želiarov od štvrť porty.4144 Na prelome 17. a 18. storočia poddaných pribúdalo. V roku 1715 mali Veľké Staškovce dvanásť a v roku 1720 deväť poddanských dom ácností.4145

580

VEĽKÉ STAŠKOVCE Veľké Staškovce ležia v Ondavskej vrchovine, vo východnej časti doliny strednej Chotčianky, v nadmorskej výške okolo 280 m . O d roku 1960 sú m iestnou, východnou časťou obce Staškovce. Keď kráľ Žigm und v roku 1408 daroval šľachticovi Imrichovi z Perina stropkovské pan­ stvo, jeho majetkovou súčasťou bola aj táto dedina.4139 V uvedených listinách sa vyskytuje v nemeckom názve, vo viacerých z 15. storočia v maďarskom názve, v totožnom zmysle Staškova Poruba. Z tých názvov je zrejmé, že síd­ lisko založil šoltýs Stašek s poddaným i podľa zákupného práva. Keďže v dedine v 16. sto-

4132

M V H I - 1, s. 2 5 0 , 3 4 0 , 3 4 6 , 3 6 2 „ N ic o la u s sace rd o s e c c le sie S a n c te M á r ie d e R a s c h a " , „ d e B a k a ", „ d e B a sk a ", „ d e B a fk a " .

4,33 N a g y , C D H A V , s. 5 2 3 „E g h a z a s r a s c a " z r. 1351. 4134 Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 131 - 1 3 2 u v á d z a k a za te ľo v o d ro k u 1585 d o r o k u 1651. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 164 „ N a g y R ask a, c o n c io n a t o r " z r. 1601. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 135. 4135 G é r e s i, N K I , s. 5 5 9 „ p o r tu m n a v i g i i ... in ... p o s se ss io n e R aska in ... flu v io L a b a r c h " .

VEĽKÉ TRAKANY Veľké Trakany ležia v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, na vale Tisy, v nadmorskej výške okolo 103 m . Pri Veľkých Trakanoch sa našli zvyšky slovienskych sídliskových objektov a zlom ky ke­ ramiky pochádzajúcich z 8. až 10. storočia.4146 Písomná správa o dedine je v listine z roku 1275 o majetkoch jágerského biskupa a ka­ pituly, ktorým už skôr patril celý, prípadne časť desiatku od veľkotrakánskych farníkov.4147 Základná časť názvu obce sa vyskytuje v tvare Tarkan, od 16. storočia Tarkani, ktoré po­ važujeme za maďarizované podoby staršieho slovenského názvu (z, do) Trakán. O d 14. sto­ ročia sa názov rozšíril o rozlišujúcu časť v zmysle Veľké Trakany. Archeologické pramene, pôvodný názov sídliska, písomné správy a sídlisková rozvinutosť v 13. storočí vedú k poznatku o nepretržitom jestvovaní Trakán od 8. storočia, pričom vtedajšie sídlisko patrilo k najstarším slovienskym sídliskám v okolí. Sídlom farnosti boli Veľké Trakany v 13. storočí, prípadne už skôr. Priame správy o ta­ m ojšom kostole sú od 14. storočia. V stredoveku bol kostol zasvätený Panne M árii. Okolo

4,40 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 257 p r e d p o k la d a l, že p o d ľa n e m e c k é h o p ráva. 4141 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „S ta s w a g a s a " z r. 1430; 24541 „S ta s k w a g a s " z r. 1454. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 63 „ S th a s k o c z " z r. 1506. P ozri aj n a s l. p o z n á m k y . 4142 M O L , K a m a r a , U et C , fa sc. 4, nr. 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 378 „ Z ta s k o w e c z " . Š O B A Prešov, Pete S , i. č . 154 „ Z th a s k o w c z , R w t h e n i" .

4136 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 1 ,1 7 4 , 2 5 2 , 2 6 4 „ N a g y R a sk a ".

4143 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 8 ,1 7 3 , 2 4 9 „ Z ta s k o c " , „S ta s k o u e c h " , „Z ta s k o c z " .

4137 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 51; A 2 6 7 7 , s. 416.

4144 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 0 ; A 26 7 7 , s. 3 9 3 .

4138 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

4145 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 188.

4,39 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 „ a c v illis ... S ta s s k e n k a w ". Po zri aj 9 6 5 7 , 9671. M á ly u s z , Z s O II - 2, č. 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714.

4,46 B u d in s k ý - K ríčk a, N o v é n á le z y , In : A V A N S v r. 1978. N itr a 1979, s. 56 . 4147 A d a lé k o k X V I I I , 1912, s. 14 „ i n d e c im is fr u g u m v illa e T a rk a n In fe r io r is " p u b lik o v a l D o n g ó , G y . G .

582

583

ZEMPLÍN

VEĽKROP

roku 1335 v ňom pôsobil farár Peter.4148 Katolícki farári tam vysluhovali bohoslužby do re­ formácie. V prvej polovici 16. storočia, určite od roku 1605 do roku 1644 bol farským kostolom evanjelickej reformovanej cirkvi, ktorej patril ešte začiatkom 18. storočia. Do veľkoraškovskej kalvínskej farnosti vtedy patrili aj obyvatelia Biela.4149 Nepochybne v 13. storočí sa Veľké Trakany dostali do vlastníctva šľachticov. O kolo ro­ ku 1320 im dokázateľne patrili.4150 Ich dedičia si tam dali postaviť obydlia a od 14. storočia používali názov bydliska v prídom ku.4151 Neskôr kúriu prestavali do podoby kaštieľa, o kto­ rom sú správy od polovice 16. storočia.41S2 O d Veľkých Trakán viedla krajinská cesta smerom na sever do Lelesa, o ktorej je doklad z roku 1369.4153Veľkými Trakanami tiahla aj krajinská cesta v smere západ - východ. O úse­ ku cesty z Trakán do Šalamúnovej (teraz Solom onove, Ukrajina) a Užhorodu je doklad z ro­ ku 1324.4154 Zemepisná poloha na krajinskej ceste priaznivo vplývala na ďalší rozvoj obce. Zaiste v 14. storočí sa vo Veľkých Trakanoch zaužíval trh, o ktorom sú doklady od roku 1416. Trh sa konal v utorok.4155 Odvtedy sa Veľké Trakany vyvíjali ako mestečko. V roku 1567 boli vtedajšie roľnícke domácnosti okrem richtárovej zdanené od troch port. Dve usadlosti ležali opustené, avšak šesť dom ácností bolo želiarskych a desať služobníckych. V roku 1582 zdanili roľníkov od 3,75 porty. V roku 1600 malo sídlisko dvadsaťtri obývaných domov. Pravda, stál tam aj kostol, fara, škola, ale najmä kaštieľ s priľahlými hos­ podárskymi budovam i.4156 Na prelome 16. a 17. storočia boli Veľké Trakany m alým mestečkom v Zemplínskej župe. Začiatkom 17. storočia roľnícke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa následne primerane prejavilo v znížení ich zdanenia. V roku 1610 zdanili roľníkov ale aj želiarov od 1,5 porty.4157 Neskôr Veľké Trakany postihla doteraz neznáma pohroma (vyhorenie, zapla­ venie, mor), v dôsledku ktorej v roku 1635 vtedajší obyvatelia neboli zdanení.

Úpadok Veľkých Trakán pokračoval aj na prelome 17. a 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 boli Veľké Trakany m alou dedinou, v ktorej žilo po päť poddanských dom ác­ ností.4158 Pri Veľkých Trakanoch sa v stredoveku nachádzalo sídlisko Esztrag, ktoré však za­ niklo.

4148 M V H I - 1, s. 251, 3 2 3 , 331, 3 4 5 , 361 „P e tru s sa ce rd o s e c c le sie B eate M á r ie d e T a r c h a n g " , „P e tru s d e T a r k a n " , „ d e T o r k a n M a io r i" , „d e T a r c a n " . 4149 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 132 u v á d z a k a za te ľo v o d r o k u 1605 d o ro k u 1644. P o zri aj T o r té n e lm i Tár 7, 1906, s. 9 3 , 3 0 2 , 397. A d a lé k o k X X , 1914, s. 157 „ N a g y T á r k á n y (te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 170 0 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 135. 4150 N a g y , C D H A I , s. 56 3 „p o s s e s s io n e s ... T h a r k a n " z r. 1 3 2 0 . P ozri aj II, s. 163 - 164, z r. 1324. 4151 A M K o šic e , T a j. á r c h ., T Je s z e n e j 7 „ n o b ile s d e T h a r k a n " z r. 1337. N a g y , C D H A V , s. 397 „ d e T a r k a n " z r. 13 5 0 . S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1387, nr. 9 „d e N o g ta r k a n " z r. 1387. M O L , D L 7 2 0 3 8 „d e N a g h ta r k a n " z r. 1480.

VEĽKROP Veľkrop leží v strednej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 297 m. Prvé doklady o dedine Veľkrop sú v listinách kráľa Žigm unda z rokov 1408 a 1410, kto­ rými kráľ potvrdil darovanie stropkovského panstva svojmu kancelárovi, šľachticovi Imri­ chovi z Perina. Majetkovou súčasťou toho panstva vtedy bola aj dedina Veľkrop.4159 V uvedených listinách sa vyskytuje v ponem čenom názve v zmysle Veľkropova Poruba, v neskorších písom nostiach len pod názvom Veľkrop, avšak v pravopisných obm enách. Len ponem čený názov zachytil skutočnosť, že dedinu založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného práva. H oci je nepochybné, že sídlisko vzniklo v 14., najneskôr začiatkom 15. storočia, otázne zostáva, či podľa nemeckého alebo valašského práva.4160 Skutočnosť, že v 16. storočí v dedine dokázateľne žilo valašské, rusínske obyvateľstvo, to dáva väčšiu m ož­ nosť valašskému obyvateľstvu a právu. Veľkrop bol od 14. storočia nepretržite aj v 17. storočí majetkovou súčasťou panstva Stropkov.4161 Zo zápisov v urbári stropkovského panstva z roku 1557 zisťujeme, že vo Veľkrope pôso­ bil šoltýs, vlastniaci pozemky v rozsahu celej usadlosti. Hospodárilo tam trinásť valašských, poddanských dom ácností, z nich dve na celých, štyri na polovičných, jedna na štvrtinovej usadlosti, šesť dom ácností bolo želiarskych. V dedine býval aj slobodník, zemepánsky úrad­ ník, zaiste s funkciou krajnika.4162 Šoltýs a poddanské domácnosti mali k zemepánom také povinnosti, aké obyvatelia v Brezničke. Iný urbár panstva z roku 1569 zachytil vtedajší stav v dedine a zavádzal určité zm eny v odovzdávaní dávok šoltýsa aj valašských dom ácností.4163 Aj v roku 1569 vlastnil šoltýs celé šoltýstvo i s m lynom a zemepánom platil ročnú daň jeden zlatý a dvadsaťpäť denárov. Každoročne mal zemepánom dávať šesť oviec bez ohľa­ du na to, či m al alebo nemal čriedu oviec. Ak mal ovce, odovzdával aj bryndzu alebo hru­ du syra, kožený popruh, zajaca a krahulca, slobodníkovi - krajnikovi hrudu syra. V tom roku hospodárilo dvanásť valašských domácností. Z nich tri na celých, dve na polovičných usadlostiach a sedem bolo želiarskych s vlastnými dom am i. Jedna usadlosť bola opustená.

4152 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 „ N a g y T a r k a n i... c a s te llu m " z r. 1567. S ú p is 3, s. 3 8 5 u v á d z a , že kaštieľ v y b u d o v a n ý v r o k u 1550 stál n a m ie ste te r a jš ie h o r ím s k o k a to líck e h o k o sto la , p r ič o m je s tv u jú ci k a štie ľ p o s ta v ili k o n c o m 18. sto r o č ia . 4153 M O L , D L 5 7 2 4 „ m a g n e v ie , q u e d e v illis ... N o g ta r k a n ... d u c it in v illa m L e le z " . 4154 N a g y , C D H A II, s. 164 „a d m a g n a m v ia m q u e d e T a rk a n d u c it versu s v illa m S a la m o n " . 4155 N a g y , N S z II, s. 163, 164 „fe r ia tertia ... in v illa N a d ta r k a n in ... foris c o m p r o v in c ia lib u s " . Pozri aj s. 251 z r. 1425. M O L , D L 8 4 4 1 0 „fe r ia tercia ... in v illa N a g th a r k a n , in ... foris c o m p r o v in c ia lib u s " z r. 1434. U lič n ý , Z a č ia tk y s. 2 6 5 . 4156 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 , 193, 2 4 3 „ N a g y T a r k a n i", „ N a g h T h a r k a n y " . 4,S7 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 27.

4158M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 8 . 4159M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 , 9 6 5 7 ,9 6 7 1

„ a c v i l l i s ... F o lk r o p h a w " . M á ly u s z , Z s O II - 2, č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714.

C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 36 5 .

4160B e ň k o , O s íd le n ie , s. 257 p r e d p o k la d a l, že v z n ik la p o d ľa n e m e c k é h o p rá va . 4,61 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0 8 7 0 „ F i lc r o p " , „F y lk r o p " z r. 1430; 2 4 8 4 1

„V y lk r o p " z r. 1454.

Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č. 43 „W e lk r o p " z r. 1465. P ozri aj n a s l. p o z n á m k y .

4162M O L , K a m a r a , U et C , fa sc. 4,63M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s.

4 , nr. 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" , s. 376 „W e lk r o p " . 241 „W e lk r o p , R u th e n i" .

584

585

ZEMPLÍN

VEĽKÝ HOREŠ

Vyplácanie dane bolo stanovené nasledovne. Od celej usadlosti jeden zlatý a dvadsať­ päť denárov, od polovičnej 63 denárov, od štvrtinovej 32 denárov; želiari s dom om po šest­ násť denárov, želiari bez domu po dvanásť denárov ročne. Valašská domácnosť odovzdávala z čriedy oviec každý dvadsiaty kus, z jahniat deviatok. Ak nem ala ovce, v takom prípade jednu ovcu. Domácnosť s čriedou oviec ďalej odovzdá­ vala hrudu syra, popruh a dve veverice. Z prasiec odovzdávala deviatok alebo po dva dená­ re úradníkovi za jedno prasa. V rámci roboty rúbali stromy a dovážali upravené kmene na pílu do Stropkova, prípad­ ne vykonali iné požadované ručné (pešie) práce. Úradníkovi, krajnikovi boli povinní dať hrudu syra. Jem u mali patriť aj peňažné poku­ ty za odsúdenie valachov za menšie priestupky. V rozsahu a druhoch povinností nenastali podstatné zm eny oproti predchádzajúcim ro­ kom . Výrazný rozdiel nastal v tom , že zemepáni časť dávok a súdnych pokút prenechali vlastnému úradníkovi, krajnikovi. O d roku 1569 m ali také povinnosti obyvatelia vo všetkých valašských dedinách na stropkovskom panstve. Veľkropské valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 2,5 porty, v roku 1582 od dvoch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných desať poddanských do­ mov, nepochybne i dom šoltýsa, napokon dom pravoslávneho farára, lebo v dedine mali aj pravoslávny kostol, o ktorom je doklad k roku 1601.4164Na prelome 16. a 17. storočia bol Veľkrop stredne veľkou dedinou s rusínskym obyvateľstvom. V 17. storočí šoltýske aj valašské dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od pol porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.4165 V roku 1639 okrem dvoch - troch šoltýskych dom ácností tam hospodárilo asi pätnásť valašských dom ácností a štyri želiarske. V roku 1651 na šoltýskej usadlosti žilo desať do­ mácností, valašských dom ácností bolo deväť, napokon tri želiarske.4166 V roku 1715 m al Veľkrop osem a v roku 1720 desať poddanských dom ácností.4167

covský biskup Boleslav (1188 -1211). V listine je o tomto majetku napísané, že Boleslav kú­ pil horešský majetok od synov Vitáliša, Čaka a Štefana, aby ho daroval kláštoru.4170 Struč­ nejší zápis o majetku je aj v časti listiny opisujúcej priebeh časti chotára chlm eckého ma­ jetku, ktorý susedil s horešským m ajetkom .4171 Druhý (stručnejší) zápis bol do listiny nepochybne vsunutý pri jej falšovaní v dvadsia­ tych rokoch 14. storočia a pre dejiny Horeša v 13. storočí je nehodnoverný. Pravdivosť vety o kúpe a darovaní horešského majetku nem ožno vecne preveriť, lebo z konca 12. a začiatku 13. storočia sa nezachovali listiny o tom to, prípadne susediacich m ajetkoch. Faktom však je, že prípadnú vlastnícku príslušnosť horešského m ajetku kláš­ toru v Lelesi nem ožno dokázať ani v 13., ani v nasledujúcich storočiach. Naopak, zacho­ vané písom nosti dosvedčujú, že v tom období horešské m ajetky patrili šľachticom . Z týchto dôvodov nem ožno ani skúm anú vetu považovať za pôvodnú v listine z roku 1214 a obsahovo hodnovernú o vlastníckej príslušnosti horešského majetku koncom 12. a v 13. storočí. Dedinu do písom ností v 13. a 14. storočí zväčša zapisovali ako Gerus, od konca 14. sto­ ročia Geres, od 15. storočia pravidelne N agh (maď. veľký) Geres. Pôvodný názov bol totožný so slovienskym osobným m enom Goreš, ktorý Maďari pre­ vzali pred 12. storočím, teda skôr, ako sa v slovenskom názve hláska g zm enila na h .4172 Archeologické, jazykovedné i historické poznatky vedú ku konštatovaniu, že tamojšie sídlisko jestvuje od 8. storočia a patrí k najstarším slovienskym v priľahlom okolí. Z listin y kráľa Bela IV. z roku 1254 sa dozvedáme, že v prvej polovici 13. storočia vlast­ nili horešský m ajetok viacerí šľachtici, ako aj to, že šľachtic Gregor syn H unta predal svoj horešský m ajetok Štefanovi, vtedajšiemu bánovi Slavónska.4173 Bola to len časť tam oj­ šieho m ajetku, lebo iná ešte patrila kráľovi. Túto Belo IV. v roku 1258 dal viacerým ze­ m ano m .4174 Treba upozorniť, že neskôr už nem ožno dosvedčiť vlastníctvo spom ínaných zem epánov na horešské majetky, z čoho m ožno usúdiť, že im patrili len niekoľko desať­

VEĽKÝ HOREŠ Veľký Horeš leží v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, na starom vale Tisy, v nadmorskej výške 104 m . Taký úradný názov má od roku 1948.4168 Na rozličných miestach tamojšieho chotára sa našli črepy slovienskej keramiky z 8. a 9. storočia.4169 Najstaršie písom né správy o príslušnom územ nom majetku a dedine sú v listine kráľa Ondreja II. z roku 1214. Kráľ vtedy listinou potvrdil testamentárne darovanie majetkov vznikajúcem u kláštoru premonštrátov v Lelesi, ako to ustanovil obdarovateľ kláštora, va-

ročí. Začiatkom 14. storočia časť tam ojšieho majetku patrila Štefanovi, Vidoví a M ikulášovi synom Pavla, ktorí ju v roku 1310 vým enou dali Ondrejovi synovi Dionýza z Brekova.4175 Inú časť vtedy držali Ján , Ladislav a Om odej synovia oligarchu Om odeja. Tým ju však ne­ pochybne po bitke pri Rozhanovciach v roku 1312 kráľ Karol Róbert skonfiškoval a v roku 1318 daroval Doboví a Jánovi synom Jakuba.4176 Dva majetkové horešské celky v 13. a 14. storočí predstavovali samostatné chotáre dvoch horešských sídlisk a dedín, teda Veľkého Horeša a M alého Horeša. Ktorí m enovite uvede­ ní zemepáni vlastnili jednu či druhú dedinu, to sa zo zachovaných správ nepodarilo uspo­ kojivo zistiť.

4170 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 146 „ C o n t u l i t e c ia m p r e d iu m G y u r e s n o m in e , q u o d em e r a t a filiis " . O V itá liš o v i

4164M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 , 171, 2 5 0 , 2 7 0 „V e lik r o p " , „V e lk r o p , b a ttik o " . 4,65 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 1; A 2 6 7 7 , s. 3 9 4 . 4166Š O B A P rešo v, P e te S , n r. 3 8 3 , s. 3; n r. 4 2 5 , s. 6 - 8 „V e lk r o p , R u t t h e n o r u m " . 4167M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 . 4168M a jt á n , N á z v y , s. 138. 4169A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. K a m in s k á , Ľ . - C h e b e n , L : V ý s le d k y v ý s k u m o v n íž in e . In : A V A N S v r o k u 19 8 2 . N itr a 1983, s. 129.

p o zr i pri V ita lis te le k e . 4171 T a m ž e , „a d m e ta s d e G y u r e s " . 4172 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 517;

II, s.

201.

4173 M a r s in a , C D S 1 II, s. 3 0 7 , č . 443 „terras ... G a r u s " . 4174 T a m ž e , s. 418, n a V ý c h o d o s lo v e n s k e j

č.

6 0 3 „ t e r r a s ... G e r u s " .

4175 S e d lá k , R D S1 1 , s. 3 5 0 , č . 816 „ p o s s e s s io n e s ... G e r u s " . 4176 T a m ž e ,

II,

s. 161,

č.

327 „ p o s s e s s io n e s ... G e r u s " .

586

587

ZEMPLÍN

VEĽKÝ KAMENEC

V 15. storočí však Veľký Horeš vlastnili šľachtici z Cejkova, Šóšovci, šľachtici z Brehová. V 16. a 17. storočí bol majetkovou súčasťou hradného panstva Sárospatak, ale držali ho aj Šóšovci, M ačaiovci, Coborovci.4177 Vo veľkom Horeši bol kostol zaiste už pred 15. storočím, avšak písom né doklady o ňom sú od prvej polovice 15. storočia. Okolo roku 1438 bol farský kostol murovaný, nem al však ešte vežu a obklopoval ho cintorín.4178 Katolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. storočia. Dokázateľne od roku 1582 v tam ojšom kostole pôsobili evanjelickí reformovaní kaza­ telia.4179 Nový farský kostol si miestni kalvíni postavili koncom 18. storočia a jestvuje dote­ raz.4180

V tam ojšom chotári sa našli črepy slovienskej keramiky z 8. a 9. storočia, ako aj stopy po narušenom sídlisku.4185Tieto pamiatky však nesúvisia s obyvateľmi Veľkého Kamenca, kto­ rý vtedy ešte nejestvoval, ale ich zanechali obyvatelia slovienskeho sídliska, pravdepodob­ ne vtedajšieho Pácina. V chotári sa však našli staromaďarské pamiatky,4186ktoré tiež nesúviseli s obyvateľmi Ka­

Veľkohorešské sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené od 7,5 porty. Deväť do­ mácností bolo želiarskych. Pri nedávnom vpáde a plienení Tatári odvliekli deväť rodín. V roku 1582 sedliakov zdanili od deviatich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných 37 poddanských dom ov a dopĺňal ho kostol, fara a škola.4181 Na prelome 16. a 17. storočia bol Veľký Horeš veľkou dedinou s poddanským i farským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa následne prejavilo v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od 2,5 porty, v ro­ ku 1635 od 1,5 porty.4182 Bol to výrazný pokles v porovnaní s druhou polovicou 16. storočia. Ubúdalo aj poddanských domácností, obyvateľov a dom ov v sídlisku. Na prelome 17. a 18. storočia bol Veľký Horeš malou dedinou. V roku 1715 mal iba päť, v roku 1720 už se­ dem sedliackych dom ácností.4183 V susedstve, prípadne v blízkom okolí Veľkého Horeša jestvovali v stredoveku osady či dediny Bersel, Ivanusteleke aj Vitalisteleke, ktoré zanikli.

menca. O kolo roku 1265 patril Kevešd, resp. časť majetku šľachticovi Jánovi a Tubulovi (Thobyel), neskôr po deľbe len druhému šľachticovi.4187 Úplný a presný písom ný doklad o územ nom majetku dediny Kevešd je z roku 1280, ke­ dy šľachtici Matej a Ratold synovia Rolanda zámenou dali tento územ ný majetok šľachti­ covi Šim onovi a jeho synom Bokšovi, Tomášovi, Jurajovi, Detrikovi, Šim onovi a D ioný­ zovi.4188 V písom nostiach z 13. a 14. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Kevešd a je­ ho pravopisných obm enách. M otívom takého názvu v zmysle Kamenec bol zaiste blízky kam enný hrad s maďarským názvom Kôvesd. Dedinské kevešdské sídlisko vzniklo nepo­ chybne v prvej polovici 13. storočia.4189 O d 15. storočia sa pravidelne vyskytuje pod rozšíreným maďarským názvom Nagy Kevesd, od druhej polovice 16. storočia N agy Kôvesd, teda Veľký Kevešd. O d roku 1280 vlastnili Veľký Kevešd synovia Šim ona. Po deľbe ich majetkov pripadol šóšovskej vetve tohto rodu zo Šovaru (Solivar v Šariši) a vetve zo Stredy (nad Bodrogom). Tým to šľachticom patril ešte začiatkom 16. storočia.4190 Neskôr Šerediovcom a Balašovco m .4191 Vo Veľkom Kevešde bol zaiste v 13. storočí kostol, avšak písomné správy o ňom sú do 14. storočia. O kolo roku 1335 v ňom pôsobil farár Demeter.4192 M urovaný kostol ešte ani v prvej polovici 15. storočia nemal vežu.4193 Katolíckym far­ ským kostolom bol do druhej polovice 16. storočia.

VEĽKÝ KAMENEC Veľký Kamenec leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 122 m . Tento úradný názov má od roku 1948.4184 Dovtedy ho maďarsky pom enúvali náz­ vom Nagy Kôvesd, poslovenčené Kevešd.

4185 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. Béreš, J .: N o v é n á le z y z V e ľ k é h o K a m e n c a . In : A V A N S v r o k u 1981. N itr a 1982, s . 3 8 . 4186 A n d e l, c . d , s. 168. 4187 S z e n tp é te r y , R R S A II - 1, s. 172, č . 1893 „te rra K v e d " . L is tin a k ráľo viča Š te fa n a o d e ľb e m a je tk o v

4177 M O L , D L 57400 „ G e r u s " z r. 1405. M á ly u s z , Z s O II - 1, č . 3819. S N A , H M Leles. k ., In t r o d u c t. I 59 „ G e r e s " z r. 1419. M O L , D L 5 7 5 5 9 „ G e r e s " z r. 1423; 57678 „ N a g h g e r e z " z r. 1438; 6 6 9 8 8 , 6 6 9 8 9 „ N a g h g e r e s " z r. 1462. S N A , H M Le le s. k ., A . a . 1525, nr. 68 „ N a g h G e e r e s " z r. 1525. P o zri aj p o s le d n ú p oznám ku. 4178 M O L , D L 57678 „ i n v illa N a g h g e r e z .... e c c le s ia m la p id e a m s in e turri p a r o c h ia le m c u m s e p u ltu r a " z r. 1438. 4179Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 131 u v á d z a k a za te ľo v o d r o k u 1582 d o ro k u 1627. M O L , K a m a ra , S 2 6 7 7 , s.

n e b o la d a to v a n á a je p o š k o d e n á . E d ito r síce lo k a liz o v a l K v ed d o S a b o lč s k e j žu p y , a však v te j taká d e d in a n e je s tv o v a la . P o zri n a p r. C s á n k i, c . d ., s. 517 a n . 4,88 A d a lé k o k X I X , 1913, s. 106 „p o s s e s s io n e s ... K ô v e sd " p u b lik o v a l D o n g ó G y . p o d ľ a o d p is u z 15. s to r o č ia . P o zri aj N a g y , Z V I, s. 64 „ v i l l a s ... K u esd p o s s e s s io n e s ... K v e sd " z r. 1 288; P o ro v n a j W e n z e l, C D A C X I I , s. 3 8 3 fa lz u m z r. 1 2 8 3 . Borsa, R R S A II - 2, 3, č . 3 2 3 3 . 4189 T a k ý is tý sa m o ž n o u p la tn il pri n á z v e h r a d u a d e d in y K a m e n ic a v Š a riš i. U lič n ý , R : D e ji n y o s íd le n ia Ša riša . K o š ic e 1990, s. 120.

2 7 2 „ N a g G e r e s , c o r v c io n a to i" z r. 1601. T ó r té n e lm i T á r 7, 1906, s. 8 9 , 3 0 0 , 3 9 8 d o r o k u 1643.

4190 S e d lá k , R D S 1 II, s. 169, č. 343 „p o s s e s s io n i K u e s d " z r. 1318; s. 4 0 5 , č . 391 „ d u a r u m p o s s e s s i o n u m ...

A d a lé k o k X X , 1914, s. 157 „ N a g y Peresz ( te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 135.

K u w esd v o c a ta r u m " z r. 1323. N a g y , C D H A V I I , s. 3 0 7 „ i n d u a b u s K y u e s d " z r. 1351; M O L , D L 57523

4180 S ú p is 3 , s. 3 9 2 .

„u tr a r u m q u e K e w e sd " z r. 1421; 57901 „K ew esd „ z r. 1513. S N A , H M Leles. k ., In t r o d u c t. Z 37 „K e w e z d " z r. 1 S 2 6 .

4181 M O L , K a m a ra , S 2 6 7 7 , s. 5 ,1 9 4 , 2 4 2 , 2 7 2 „ N a g y G y e r e s " , „ N a g i G e r e s " .

4191 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1546, Fa sc. 1, nr. 51 „K e w e s d " z r. 1546. Pozri aj n a s l. p o z n á m k y .

4,82 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 8 ; A 2 6 7 7 , s. 417.

4192 M V H 1 - 1, s. 251, 3 2 3 , 331, 3 4 5 , 361 „ D e m e tr iu s d e C o k " , „ D e m e tr iu s d e K u n e s d i" , „d e C u s u s d " ,

4183 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 . 4184 M a jt á n , N á z v y , 181.

„ d e K u e s td " , „ d e K u u e s td " . 4193 M O L , D L 57678 „ i n ... N a g k e w e s d ... e c c le s ia m la p id e a m p a r o c h ia le m sin e tu rr i" z r. 1438.

588

589

ZEMPLÍN

VEĽKÝ RUSKOV

Od konca 16. storočia, dokázateľne od roku 1598 v tam ojšom kostole pôsobia evanje­ lickí reformovaní kazatelia.4194

Ku hradném u panstvu Kevešd v 15. - 16. storočí patrilo mestečko Veľký Kevešd a dedi­ ny M alý Kevešd, Streda (nad Bodrogom), Klin nad Bodrogom, Somotor, Več, Berecki (Alsó,

Doteraz nie sú známe priame správy o tamojšom trhu v 14. - 16. storočí. Nepochybne sa tam však konali aspoň v 15. storočí. Vtedy totiž, hoci ojedinele, charakterizovali Veľký Kevešd ako mestečko.4195 Mestečkom bol zaiste aj v 16. storočí. Tamojší obyvatelia sa aj vtedy venovali najmä roľníctvu. Na svahoch kopcov pestovali vinič. O tam ojších viniciach sú správy od 14. storočia.4196 Tamojšie roľnícke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 2,5 porty. Po­ zemky po dvoch roľníckych dom ácnostiach boli opustené, avšak šesť dom ácností bolo že­ liarov a sluhov. V roku 1582 zdanili roľníkov tiež od 2,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných trinásť roľníckych dom ov,4197 ale aj kostol, faru, školu. Na prelome 16. a 17. storočia bol Veľký Kevešd malým mestečkom, najm enším v Zem ­ plínskej stolici.

Felsó).

Začiatkom 17. storočia sedliacke domácnosti schudobneli, čo sa následne prejavilo v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili od 1,25 porty, v Toku 1635 tiež od 1,25 porty.4198

číc okolo roku 1328.4205 Aj údaj o varadínskom registri z roku 1221 sa sotva vzťahuje na Veľký Ruskov, ale skôr na maďarskú dedinu Gôncruszka, prípadne na Ruskov v Abovskej župe. Bolo predsa prav­ depodobnejšie, že obyvatelia z blízkych, teda abovských dedín vtedy zvaných Ruska (10 15 km) pokradli akési veci obyvateľom z okolia Kechneca, ako obyvatelia zo vzdialeného

Veľký Kevešd zostal stredne veľkou dedinou aj v druhej polovici 17. storočia. V rokoch 1715 a 1720 m al rovnako po desať poddanských dom ácností. V jeho chotári sa aj vtedy na­ chádzali v in ic e 4199 Predpokladáme, že hrad na blízkom kopci postavili z iniciatívy uhorského kráľa, naj­ neskôr na prelome 12. a 13. storočia. Murovaný hrad z kameňa, najm ä veža bol motívom k jeho maďarskému názvu v zmysle Kam enec.4200 Prvá písom ná správa o hrade je však až z roku 1323 a vznikla pri deľbe hradu m edzi jeho spoluvlastníkov, šľachticov Šóšovcov zo Šovaru a šľachticov zo Stredy (nad Bodrogom).4201 Hrad bol aj neskôr spoluvlastníctvom uvedených vetiev šľachticov z rodu Ákoš, čo viedlo k nedorozumeniam a sporom pri jeho údržbe a užívaní. To spôsobilo, že hrad, teda najmä veža a palác, bol okolo roku 1438 opustený.4202 Neskôr ho však stavebne udržiavali a ako pre­ chodné sídlo slúžil jeho vlastníkom aj v nasledujúcich storočiach.4203 Hrad slúžil svojmu úče­ lu do roku 1673, kedy ho zdemolovalo kráľovské vojsko. Zrúcanina hradu jestvuje doteraz.4204

4194 Z o v á n y i P ro te stá n s , s. 131. T ô r té n e lm i Tár 7 , 19 0 6 , s. 8 6 , 2 9 9 , 3 9 9 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „N a g y k ô v e s d ( te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r a u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 135. 4195 M O L , D L 2 4 7 2 4 „ o p p i d u m ... N a g y K ó w e sd " z r. 1479 (v o d p ise z r. 1602). U lič n ý , Z a čia tk y, s. 2 6 5 ,2 6 9 . 4,96 S e d lá k , R D S 1 II, s. 4 0 5 , č . 931 „ v in e á m ... i n te r iito r io ... K u w e s d " z r. 13 2 3 . N a g y , C D H A V i l , s. 3 0 8 „ V in e e ... in ... K y u e s d " z r. 1351. U lič n á , R o zš íre n ie , s. 79 - 80. 4197 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 7, 5 5 , 194, 2 4 3 „ N a g y K e u e s ď ', „ N a g i K ó u e s d " . 4198 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 5 ; A 2 6 7 7 , s. 4 2 0 . 4199 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 188.

VEĽKÝ RUSKOV Veľký Ruskov leží v západnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške oko­ lo 131 m . Je severnou časťou obce Nový Ruskov. Správa o Veľkom Ruskove je v listine údajne kráľa Ondreja II. z roku 1217. Listina je však falzom , ktoré vzniklo okolo roku 1328. Preto údaj o Ruskove, ktorý sa nachádza v opise cho­ tára ohraničovaného majetku, nem ožno nijako vzťahovať k roku 1217, keďže hlavným dô­ vodom k vyhotoveniu falza bola nepochybne snaha o udržanie vym edzeného majetku Voj-

(30 km) Veľkého Ruskova.4206 Najstarší spoľahlivý doklad o Veľkom Ruskove pochádza z roku 1308 a vzťahuje sa na vývin vlastníckych vzťahov Veľkého Ruskova začiatkom 14. storočia. Na prelome 13. a 14. storočia patril Veľký Ruskov šľachticovi Dionýzovi. Dionýz zámenou dal Veľký Ruskov šľachticovi Petrovi, synovi Petena. Ten v roku 1308 opäť vým enou dal Veľký Ruskov, ale aj M alý Ruskov šľachticom Matúšovi, Tomášovi a Budovi, synom Korrarda.4207 Táto správa predstavuje Ruskov ako trvajúcu dedinu. Preto existenciu Veľkého Ruskova treba predpo­ kladať pred 14. storočím. Východiskom k poznaniu a rekonštrukcii najstarších dejín Veľkého Ruskova je samot­ ný názov tejto dediny. V stredovekých písomnostiach sa názov Veľkého Ruskova vyskytu­ je veľmi jednotne. V pram eňoch zo 14. storočia v tvare Ruska a v druhej polovici 14. storo­ čia k nem u pribudlo maďarské slovo Nagy = Veľký, ktoré rozlišovalo názov Veľkého Ruskova od M alého Ruskova.4208Názov Ruská v zmysle ruská dedina vyjadroval skutočnosť, že pôvodcam i tejto dediny boli Rusi.4209 Usadili ich tam uhorskí králi v 11. storočí vo funk­ cii strážcov vtedajších ciest, vedúcich k Slanskému a Dargovskému priesmyku. Slovenská jazyková príslušnosť názvu Ruská dosvedčuje, že ruských strážcom usadili v slovenskom prostredí, m edzi staršími slovenskými dedinam i, ktorých obyvatelia dali novej dedine pri­ liehavý názov. Táto skutočnosť nepriamo dokazuje slovenské osídlenie okolia Trebišova v 11. storočí. Nijako však nem ožno zistiť, dokedy vo Veľkom Ruskove ruskí strážcovia žili, prípadne či ich neskôr uhorskí králi nepresunuli na iné miesto v uhorskom pohraničí, ale-

4200 T a k ý m o t ív p o m e n o v a n ia sa u p la tn il aj pri v z n ik u n á z v u h r a d u K a m e n ic a a r o v n o m e n n e j d e d in y v Š a riš i. U lič n ý , F .: D e ji n y o s íd le n ia Ša riša . K o š ic e 199 0 , s. 120. 4201 S e d lá k , RDS1 U , s. 4 0 5 , č . 931 „ d im id ie ta te m castri K u v e s d ". 4202 M O L , D L 57678 „ c a s tr u m d e se r tu m c u m tu rri la p id e a p ro m a io r i p a rte e d ific ia h a b e n t e m ... K ew esd v o c a tu m ". 4203 M O L , D L 2 4 7 2 4 „ c a s tr u m N a g y K e w e sd " z r. 1479. S N A , H M L eles. k ., In t r o d u c t. Z 37 „c a str i K e w ezd " z r. 1526. 4204 O p is r u ín p o z r i S liv k a , V a lla š e k , H r a d y , s . 221 - 2 2 2 .

4205M a r s in a ,

C D S 1 1 , s. 176, č . 2 2 4 „a d v illa m R u z k a " . V to m t o z m y s le treb a o p ra viť n á z o r o u v e d e n o m

ú d a jn e n a js ta r š o m d o k la d e o V e ľ k o m R u sk o v e i M a l o m R u sk o v e . V a rsik , B .: Z o s lo v e n s k é h o str e d o v e k u . B ra tisla v a 1972, s. 127.

4206M a r s in a , C D S 1 1 , s. 193, č . 2 5 6 A . N a s. 419 v m ie s tn o m registri h e s lo R u sk a je n e s p r á v n a lo k a liz á cia . 4207S e d lá k , R D S1 1 , s . 2 5 4 , č . 5 5 5 „d u a s p o s se ss io n e s su a s R u zk a v o c a ta s " . 4208Š O K A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g . č . 24 „ N a g r u z k a " z r. 1376. 4209S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 134 - 135, 4 9 3 , 5 0 6 ; II, s. 4 5 5 . V a rsik , O s íd le n ie III, s. 166 - 167.

591

ZEMPLÍN

VEĽOPOLIE

bo či postupne splynuli spoločensky i národnostne s okolitým slovenským obyvateľstvom. Tento proces sa však uskutočnil počas 12., resp. 13. storočia, lebo začiatkom 14. storočia sa už u obyvateľov Veľkého Ruskova neprejavili žiadne osobitné sociálne črty v porovnaní s obyvateľm i okolitých dedín.

V rokoch 1610 a 1635 boli tamojšie sedliacke aj želiarske dom ácnosti zdanené daňou kráľovi rovnako od 1,5 porty, a v š a k sedliakov u b ú d a l o a chudobneli.4217 M alou dedinou zostal Veľký Ruskov aj neskôr. V roku 1715 m al deväť poddanských a v roku 1720 iba osem sedliackych dom ácností.4218

Veľký Ruskov bol už v 13. storočí majetkovou súčasťou panstva Trebišov. Vyplýva to z uvedenej listiny z roku 1308, ale aj z listiny z roku 1328 o ohraničení majetkov panstva Trebišov.4210 Keď v roku 1387 kráľ Žigm und daroval toto panstvo šľachticom z Perina, bola dedina Veľký Ruskov už tradične považovaná za jeho majetkovú súčasť a ostala ňou nepre­ tržite aj počas 15. - 17. storočia.4211

VEĽOPOLIE

590

Doteraz nie je znám y doklad o prípadnom jestvovaní kostola vo Veľkom Ruskove v stre­ doveku. V 17. storočí tam však dokázateľne jestvoval kostol. O kolo polovice 17. storočia pat­ ril evanjelikom, avšak za protireformácie im bol krátko pred rokom 1673 odňatý a ešte na prelome 17. a 18. storočia bol opustený.4212 V roku 1441 b oli veľkoruskovské sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej zdanené daňou kráľovi od 38 port.4213 Z počtu port a zdanenia vychodí, že vtedy stálo v dedine zais­ te vyše 40 domov, takže Veľký Ruskov bol veľkou dedinou. V toku 1567 p ostihol Veľký Ruskov požiar. Deviatim sedliackym dom ácnostiam zho­ reli dom y a stodoly. Ostatné sedliacke dom ácnosti boli vtedy zdanené od šiestich port. Okrem týchto rodín žili vtedy vo Veľkom Ruskove aj dve rodiny sluhov. V roku 1582 bo­ li sedliaci zdanení od Šiestich port. Svedčí to o zm enšovaní počtu sedliackych dom ácno­ stí. Napokon, v roku 1600 bolo vo Veľkom Ruskove obývaných desať sedliackych do­ m ov.4214 Počas spisovania urbára v roku 1601 sa vo Veľkom Ruskove nachádzalo jedenásť sed­ liackych dom ácností na polovičných usadlostiach, dve na štvrtinových usadlostiach a štyri podželiarske dom ácnosti, hoci pozem ky ôsm ich sedliackych usadlostí ležali opus­ tené. Každá sedliacka dom ácnosť na polovičnej usadlosti bola povinná ročne vyplatiť zem epánom daň jeden zlatý a dvadsaťpäť denárov, odovzdať po štvrť košického gbela ov­ sa a chm eľu, koláč, kuru, pol kyty konopí a desiatok z prasiec. Spoločne odovzdávali gbel hrachu a gbel konopného semena. Povinní boli odkúpiť od zemepána pridelené víno a pivo.4215 Na prelom e 16. a 17. storočia bol Veľký Ruskov stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom . Počet sedliackych dom ácností však upadal aj v 17. sto­ ročí. V roku 1623 tam hospodárilo deväť sedliackych dom ácností na polovičných usadlostiach a pätnásť želiarskych dom ácností. Opustené boli štyri sedliacke a šesť že­ liarskych usadlostí. Povinnosti sedliakov k zem epánom zostávali také, aké okolo roku 1601.4216

4210 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 5 2 . M O L , D L 8 4 2 5 5 „v e r su s V i l i a m ... R u z k a " . 4211 T a m ž e , i . č . 1 9 ,2 0 , 3 6 „R u z k a " z r. 1387; i. č . 4 3 „ N a g h iu s k a " z 1 . 1465. P o z r i aj n a s l. p o z n á m k y . 4212 T ó th , R M ,

s.

158 „T e m p la r e o c c u p a ta ... R u s k a ie n s e " . A d a lé k o k X X , 1914, s . 155 „R u s z k a u tr a q u e

(te m p la ) d e s o la ta s u n t " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 135. 42,3 M O L , D L 9 9 5 0 7 „N a g y r u s k a " . 4214 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 8 ,1 6 7 , 2 4 8 „ N a g i R u z k a " . 4215 M a r s in a , K u šík , U r b á r e 11, s. 15 - 16 „ N a g y R u z k a " 4216 M O L , K a m a r a , U e t

C,

fa s c . 1 09, n r . 2 , s . 331 - 3 3 3 „ N a g y R u z k a ".

Veľopolie leží vo východnej časti doliny stredného Laborca, v nadmorskej výške okolo 185 m. Najstarší doklad o dedine Veľopolie je v urbári hum enského panstva z roku 1623.4219 Názov dediny vznikol spojením dvoch nárečových slov a vyjadril to, že sa tam nachá­ dzalo veľa, či rozsiahle pole. Názov mal najskôr funkciu chotárneho názvu používaného Ľubišanmi, prípadne Udavčanm i. Keď tam z iniciatívy alebo súhlasu šľachticov Drugetovcov vzniklo sídlisko, aj ono dostalo názov Veľopolie. D o urbára v roku 1623 zapísali, že vo Veľopolí býva domácnosť šoltýsa, hospodáriaca na pozem koch celého šoltýstva. Prv tam žila aj rodina druhého šoltýsa, avšak toto šoltýstvo už bolo opustené. Šoltýs mal k zemepánom také povinnosti, aké šoltýsi v roľníckych dedi­ nách panstva H um enné. V roku 1623 vo Veľopolí nežili poddanské rodiny a nezapísali ani prípadne opustené poddanské usadlosti. Z uvedených skutočností vychodí, že jeden či dvaja šoltýsi si tam súčasne alebo po­ stupne vybudovali obydlia na prelome 16. a 17. storočia, avšak ani do roku 1623 sa tam eš­ te neprisťahovali a neusadili poddanské rodiny. V prvej polovici 17. storočia bolo Veľopo­ lie šoltýskou samotou, prípadne osadou. Prvé poddanské dom ácnosti sa tam trvalo usadili krátko po roku 1623. V roku 1630 už boli zdanené daňou kráľovi. Sedliakov zdanili od osm iny porty, želiarov tiež od osm iny por­ ty. V roku 1635 sedliakov zdanili od štvrť porty, želiarov vtedy nebolo.4220 Z výšky dane vychodí, že v druhej štvrtine 17. storočia bolo Veľopolie m alou dedinou. Žila v nej dom ácnosť šoltýsa a dve - tri poddanské domácnosti. Šľachtici Drugetovci darovali časť Veľopolia hum enském u farskému kostolu a jeho fará­ rovi, ktorému dokázateľne patrilo v tridsiatych rokoch, ale aj koncom 17. storočia. O kolo roku 1690 hospodárili vo Veľopolí štyri šoltýske domácnosti na dvoch šoltýstvach a niekoľko roľníckych poddanských dom ácností.4221 Vtedy bolo Veľopolie m alou dedinou a takou zostalo aj začiatkom 18. storočia. V roku 1715 v ňom žilo desať a v roku 1720 osem poddanských dom ácností.4222

4217M O L , K a m a r a , A 2 6 7 8 , s . 12; A 4218M a g y a io r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 7 . 4219M O L , K a m a r a , U et C , fa s c.

2 6 7 7 , s. 4 0 1 . 109, nr. 2 , s. 167 - 168 „ V e le p o la " . B e ň k o , O s íd le n ie , s . 2 6 3 ju

b e z d ô v o d n e s to to ž n il so z a n ik n u t o u d e d in o u C a c h fa lv a , p r ič o m d o k la d s jej n á z v o m u v ie d o l z r o k u 1631.

4220M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 3 8 3 , 412 „ V e lie p o la " . 4221 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 1 2 9 ,1 5 7 „V e lo p o la " . 4222M a g y a r o r s z á g , s . 1 8 3 ,1 8 8 .

592

593

ZEMPLÍN

VINIČKY

VENDEGOVCE

zostávajúci z ono ho a z názvu Hidvég svedčí o tom , že sídliská Veyche a Hidvég sa nachá­

O územ nom m ajetku s takým slovenským názvom sú doklady od 14. storočia. Pravda v písom nostiach sa vyskytuje pravidelne pod maďarským názvom Vendegi.4223 Z toho vzni­ kol nárečový slovenský názov Vendegovce,4224 z ktorého vznikol maďarizovaný názov Vendegócz.4225

dzali v susedstve.4228 Názov so slovenským základom je nepochybne starší ako názov Hidvég. Z toho a pôvo­ du dediny Hidvég vychodí, že sloviensko - slovenská Vojča jestvovala už pred 11. storočím. V 14. storočí patrila zem anom z Bôcsa, M onoka, ale aj m iestnym zem anom .4229 Koncom 14. storočia, najneskôr v 15. storočí obyvatelia Vojču opustili alebo sídliskovo splynula s blízkou dedinou, m ožno s Hidvégom .

V 14. - 17. storočí tento majetok, na ktorom vtedy už nejestvovalo sídlisko patril zema­ nom zo Žbiniec. Pôvod sídliska zachoval jeho prvý maďarský názov v zmysle Hostia. V 12. - 13. storočí nim i boli prevažne prisťahovalci zo zahraničia (hospites), ale aj domáci novousadlíci. Hostí v tejto časti Zemplínskeho komitátu usadili nepochybne uhorskí králi v 11. - 12. storočí, aby strážili priľahlú časť krajinskej cesty v pohraničnom pásme. O n i založili sídlis­ ko, ktoré v druhej polovici 13., prípadne v prvej polovici 14. storočia zaniklo. Z prvej správy o tom to majetku z roku 1323 je zrejmé, že ležal v chotári Žbiniec. Z úda­ jov listiny z roku 1595 m ožno zistiť, že sa nachádzal vo východnej časti žbinského chotá­ ra. Tam bola v 11. - 13. storočí dedina Vendegovce. V jej susedstve ležala dedina kráľov­ ských strážcov zvaná Stráža.

VESZVERÉS Súčasťou panstva hradu Lipovec, nachádzajúceho sa v Šarišskej župe nad dedinami Mudrovce a Kecerovský Lipovec, 4226patrilo aj územie od vrchu Šimonka, kóta 1092 na severe s do­ linou potoka Bystrá (tečie cez Hermanovce a Bystré), na východ po Topľu a na juh s dedinou Čemerné. Na severnej časti toho územia sa nachádzalo okrem iných aj pole s maďarským náz­ vom Veszverés v zmysle Polom, Poloma, o ktorom je doklad z roku 1282.4227 Názov Polom, Polom a prekladaný do maďarčiny ako Veszverés vyjadroval to, že oné miesto, poloha bolo roľnícky kultivované po víchrom vyvrátenom a polám anom lese. Doteraz sa nepodarilo presnejšie lokalizovať onen majetok, na ktorom sa okolo roku 1282 nepochybne nachádzalo aj sídlisko, ako východne až severovýchodne pod zalesne­ ným i výbežkami Šim onky.

VINIČKY V iničky ležia v južnej časti Východoslovenskej nížiny, na južnom úpätí Zemplínskych vrchov, v nadmorskej výške okolo 100 m . Tento úradný názov majú od roku 1948.4230 V tam ojšom chotári na polohe Lanovka sa našli stopy po slovienskom osídlení v 9. - 10. storočí.4231 O dedine je písom ná správa k roku 1298. Jágerská kapitula vtedy listinou potvrdila, že šľachtic Peter, zvaný Peten, syn Petra dal časť tamojšieho majetku svojmu vazalovi.4232 D o polovice 15. storočia dedinu zapisovali pod názvom Zeuleus, vo význame Vinica, ne­ skôr pribudla koncovka - ke a názov dostal zm enený obsah, teda Vinička. Oba názvy jazykovým pôvodom patria do maďarčiny, slovenské prostredie si osvojilo druhý tvar. Je zrejmé, že vznik maďarského názvu motivovala skutočnosť, že sa tam na­ chádzali vinice ešte pred založením sídliska. Vzhľadom na trvalú prítomnosť maďarského obyvateľstva a m otiváciu názvu predpokladáme, že tamojšie sídlisko vzniklo v 12. - 13. sto­ ročí. Z toho dôvodu archeologické pamiatky nem ožno vzťahovať k obyvateľom tejto dediny, ale blízkej staršej slovenskej dediny, teda Borše alebo Ladmoviec. Dedina Seleška v druhej polovici 13. a v prvých desaťročiach 14. storočia patrila spo­ m enutém u Petrovi. Po konfiškácii jeho majetkov pripadla od roku 1321 k hradném u pan­ stvu Potok. V 15. storočí ju vlastnili šľachtici z Rozhanoviec, v 16. storočí Bátoriovci, v 17. storočí Nádašdiovci, Ňáriovci.4233 V dedine bol kostol m ožno od 14. - 15. storočia, avšak písomné správy ho dokum entu­ jú od konca 16. storočia.

VEYCHE (M) 4228 S e d lá k , R D S 1 1 , č. 1029 „ p o s s e s s io n e m ... H y d v e g y v e l V e y c h e " z r. 1312; II, č . 1069 „ H y u e g y vel

Dedina s tak a podobne zapisovaným názvom jestvovala dokázateľne v 14. storočí. Bol to maďarizovaný tvar názvu s rovnakým základom ako názov Vojčíc. Jej druhý názov po­

V e y c h e " z r. 13 2 3 . N a g y , C D H A I V , s. 163, 164 „ H y d v e g e " z r. 1341. S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. M 192 „V e c h e a lio n ô m in e H y d u e g " z r. 1378. 4229 T a m ž e , H 2 8 „ d e H y d u e g u e c h e " z r. 1381. 4230 M a jt á n , N á z v y , s. 4 5 2 .

4223 S e d lá k , RD S1 II, s. 4 5 4 , č . 1 0 4 5 „te rr a V e n d e g y " z r. 1323. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1369, nr. 3 „te r r a r u m ... V e n d e g y " z r. 136 9 . M O L , D L 8 3 7 2 6 „p r e d iu m ... V e n d e g y " z r. 1448. S N A , H M Leles. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , nr. 8 „p r e d io P w ztk a W e n d e g y " z r. 1469. 4224 T a m ž e , nr. 66 „ p r e d iu m se u terra W e n d e g o w z k y " z r. 1595. 4225 S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 127 u v á d z a z a n ik n u t ú o s a d u V e n d e g ó c z le ž ia c u pri Ž b in c ia c h . 4224 U li č n ý , F .: D e ji n y o s íd le n ia Š a riša . K o š ic e 199 0 , s. 127 - 129. 4227 W e n z e l, C D A C I X , s. 341 „ c a m p o s ... V e zu e re s et u n u m m o n t e m S o lu m k a v o c a t u m , q u i ia c e t su b m o n te O b lik " .

4231 A n d e l, V ý s le d o k , s. 166. Č a p lo v ič , S tr e d o v e k ý , s. 3 8 2 - 3 8 3 . 4232 W e n z e l, C D A C X , s. 314 „ p a r t ic u la m terre d e terra su a h e re d itaria Z e le u s n o m in a t a " . V r o k u 1999 o b e c V i n i č k y o s la v o v a la ú d a jn é 9 7 0 . v ý r o č ie o d p rv e j s p r á v y o d e d in e . O s la v y b o li s p o je n é s tr o m a o m y lm i . O n á lis tin a je d a to v a te ľn á n ie d o ro k u 1029, a le 1172; n ie je p ra vá , a le fa lz u m ; n e v z ť a h u je sa k z e m p lín s k e j d e d in e , a le k r o v n o m e n n e j v o V e sp r ím sk e j žu p e . S z e n tp é te r y , R R S A 1 - 1, č . 123. 4233 M O L , D L 5 7 2 6 6 . S e d lá k , R D S 1 I I , č . 6 2 4 , 1023 „p o s s e s s io n u m seu v illa r u m ... Z e u le u s " z r. 1321. S N A , H M L e le s . k ., M e ta le s c . Z e m p lín , nr. 1, 14, 3 0 , 4 8 „ Z e w le s " , „ Z e w lu s " z r. 1413 a 1416. M O L , D L 17663 „Z e w le w s k e " z r. 1475.

594

595

ZEMPLÍN

VIŠŇOV

Od konca 16. storočia bol tam ojší kostol farským kostolom evanjelickej reformovanej cirkvi. Kostol bol v 17. a začiatkom 18. storočia drevený.4234 Evanjelická reformovaná far­ nosť Viničky jestvuje doteraz. Miestne sedliacke domácnosti v roku 1441 vyplatili daň kráľovi 26,5 zlatého.4235 Najmä po plienení a vypálení väčšiny dediny Tatármi v roku 1567, kedy vyhorelo osemnásť do­ mov, sa počet dom ácností zm enšil. Nepoškodených sedliakov v roku 1567 zdanili od pia­ tich port, pričom ďalšie tri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 zdanili sedliakov od sied­ m ich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných dvadsaťštyri poddanských domov, pravda bol tam aj kostol, fara a škola.4236 Na prelome 16. a 17. storočia bola Seleška stredne veľkou dedinou s poddanským i farským obyvateľstvom. V 17. storočí chudobnenie a ubúdanie poddaných pretrvávalo. Zmenšoval sa aj počet dom ov v sídlisku. V roku 1623 žilo v Seleške dvadsať sedliackych dom ácností. Z nich päť hospodárilo na polovičných usadlostiach a pätnásť na štvrtinových usadlostiach.4237 V ro­ ku 1610 zdanili sedliakov od dvoch port, v roku 1635 sedliakov aj želiarov spolu od jednej porty.4238 V roku 1715 žilo v Seleške pätnásť a v roku 1720 sedemnásť poddanských domácností. Aj vtedy sa v m iestnom chotári nachádzali vinice.4239

V polovici 13. storočia patril Višňov ako veno haličskému kniežaťu Rastislavovi, zaťovi uhorského kráľa Bela IV. Po smrti kniežaťa pripadol opäť kráľovi a Štefan V . ho v roku 1270 ako majetkovú súčasť čičavanského panstva daroval šľachticovi Reinoldovi, zakladateľovi rodu z Rozhanoviec.4242 Palatín Reinold a jeho synovia darovali časť višňovského majetku zemanom ako ich vazalom, čo listinou potvrdil roku 1296 palatín O m odej.4243 Časť višňov­ ského majetku a dediny patrila k čičavanskému, neskôr vranovskému panstvu aj v 16. - 17. storočí.4244 Na prelome 13. a 14. storočia časť višňovského majetku nadobudol, prípadne zabral šľachtic Peter syn Petena, ktorý v roku 1306 vyšnú časť majetku, resp. dedinu Vyšný Višňov daroval svojim vazalom .4245 Petenovskú časť Višňová daroval Karol Róbert roku 1321 šľach­ ticom z rodu Bokša ako majetkovú súčasť sečovského panstva. Časť dediny a višňovského majetku bola príslušnosťou sečovského panstva aj v 14. - 15. storočí.4246 V 17. storočí bol Višňov majetkom vranovského farského kostola. Nepochybne už v 13. storočí jestvovali dve, prípadne tri sídliskové časti Višňová, ktoré názvami rozlišovali v zmysle Veľký, Malý, resp. Nižný, Vyšný Višňov, ako aj kostolný Višňov. V 15. - 16. storočí rozlišovali Veľký Višňov od M alého Višňová.4247 Používanie maďarského názvu v zmysle Kostolný Višňov, dokum entovaného k roku 1329 dosvedčuje, že vo Višňové bol kostol zaiste už pred 14. storočím. V 17. storočí bol fi­ liálnym kostolom evanjelickej reformovanej farnosti Sečovce.4248 V roku 1441 zdanili sedliacke dom ácnosti len v časti M alý Višňov a to štrnástimi zla­ tým i.4249 Sedliakov v miestnej časti Veľký Višňov nezdanili, m ožno pre vyhorenie dediny, alebo tam vtedy sedliaci nežili. V roku 1493 na čičavansko - vranovskej časti Višňová, te­ da vo Veľkom Višňové hospodárilo osem sedliackych dom ácností, pozem ky pre ďalších šesť sedliackych usadlostí ležali opustené.4250Veľkovišňovské sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej v roku 1567 zdanili od 3,25 porty. Pozemky pre päť usadlostí boli opustené, avšak päť dom ácností bolo želiarskych. V roku 1582 sedliakov zdanili od 3,5 porty. V ro­ ku 1600 m alo višňovské sídlisko pätnásť obývaných poddanských dom ov,4251 ale aj kostol, faru a školu. Višňov bol na prelome 16. a 17. storočia malou dedinou s poddanským i farským oby­ vateľstvom.

VIŠŇOV Višňov leží v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške oko­ lo 130 m. Na polohe Višňovčík, v chotári susedného Bačkova sa našli stopy po sídlisku so sprie­ vodnou keramikou, pochádzajúcou z 8. - 9. storočia.4240 Prvý doklad o Višňové je v listine kráľa Bela IV. z roku 1245 o predaji majetku Albínov a Techna (Dvorianky), susediaceho s chotárom dediny Višňov.4241 Jej názov zapisovali v 13. - 14. storočí striedavo v slovenskej podobe Višňov a maďarizovanej Visnyo, od 15. storočia úplne prevládal maďarizovaný názov. Je evidentné, že slo­ venský názov korenil v slove višňa (porovnaj Hrušov, Jablonov a pod.). O nen ovocný strom sa tam zaiste hojne vyskytoval, keď motivoval vznik názvu sídliska. Zemepisná poloha Višňová, jeho názov, doklad z roku 1245 a vývoj osídlenia susedia­ ceho okolia vedú k názoru, že višňovské sídlisko jestvuje od 8. - 9. storočia.

4242 M O L , D L 5164 „ c u m v illis ... V y z n o " . P o ro v n a j W e n z e l, C D A C X I I , s. 13 „ W y s n o " . 4243 W e n z e l, C D A C X ., s. 217 „te rr a m V o s n y o " .

4234Z o v á n y i,

P ro te stá n s, s. 135 -

136 u v á d z a k a za te ľo v o d r o k u 1598 d o ro k u 1646. M O L , Ka-

m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 67 z r. 1601. P o zri aj T ô r té n e lm i Tár 7, 1906, s. 58 , 2 8 4 , 2 8 9 , 310. A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 s. 135 - 136.

„S z ô lô s k e

( te m p lu m )

lig n e u m

c a lv in is ta r u m "

4235 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ Z e le s " . 4236 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 16, 164, 2 4 4 , 26 7 „Z e le s k e " , „Z ô ló s k e " . 4237M O L , K a m a ra , U et C , F asc. 6 2 , n r. 5 4 , fo l . 17 „S z ô le ô s k e “ . 4238M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 9; A 2 6 7 7 , s. 401. 4239M a g y a r o r s z á g , s. 182, 188. 4240B u d in s k ý - K ríčk a, V .: N o v é n á le z y n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . s. 4 4 .

4241 M a r s in a ,

z r.

1700. U lič n ý ,

R e fo r m á c ia ,

4244 N a g y , C D H A III, s. 3 6 2 „ W y s n o " z r. 1337. M á ly u s z , Z s O II - 2, č. 7730 z r. 1410. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1499, n r. 16. P o zri aj p o z n á m k y z o 16. sto r o č ia . 4245 N a g y , C D H A I, s. 115. S e d lá k , R D S11, s. 2 0 0 ,

č.

4 3 2 „ p o s s e s s io n e m ... F u lu is n o " .

4246 S e d lá k , R D S 1 II, s. 2 8 4 , č . 6 2 4 „ c u m p o s s e s s io n ib u s ... trib u s V y š n o u " ; s. 3 8 6 , č . 8 8 6 „ v illa W y s n o u " z r. 1322. N a g y , C D H A II, s. 4 5 2 - 453 z r. 1329. M O L , D L 57724 z r. 1459. 4247 S e d lá k , RDS1 I, s. 2 0 0 , č . 4 3 2 „p o s s e s s io n e m ... p o p u lo s a m F u lu is n o " z r. 1 3 0 6 . N a g y , C D H A II, s. 4 5 3 „ v illa r u m ... N o g V is n o w ... E g h a z a s V y s n o w , Kis V is n o d " z r. 1329. M O L , D L 57724 „ p o s s e s s io n u m ... K y s w y s n y o , N a g h w y s n y o " z r. 1459. 4248 T ô r té n e lm i T ár 7 ,1 9 0 6 , s. 71, 7 3 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 128. In : A V A N S v r. 1981. N itr a 1982,

4249 M O L , D L 9 9 5 0 7 „K y s v is n o " . 4250 M O L , D L 19963 „ i n p o s s e s s io n e W y s n y o " .

C D S 1 I I , s. 1 23, č . 199 „ te n e t m e tá m c u m v illa V i š ň o u " .

4251 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 0 ,1 6 8 , 2 4 5 „ N a g y V i s n i o " , „ V is n io " .

596

5 97

ZEMPLÍN

VÍŤAZOVCE

Schudobňovanie a ubúdanie poddanských dom ácností pokračovalo aj v 17. storočí. V roku 1610 vtedajších sedliakov i želiarov zdanili spolu od pol a osm iny porty, v roku 1635 iba od štvrtiny porty.4252 V roku 1715 žilo vo Višňové šesť a v roku 1720 len päť poddanských dom ácností.4253

V tam ojšom kostole od druhej polovice 16. storočia, dokázateľne od roku 1579 a v pr­ vej polovici 17. storočia vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia.4258 V roku 1441 boli vitányske sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené daňou kráľovi od sedemnástich port.4259 Z počtu port m ožno usúdiť, že v tam ojšom sídlisku vte­ dy bolo do dvadsať sedliackych domov. Vitányske sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od piatich port. Pätnásť želiarskych dom ácností daň neplatilo. V roku 1582 zdanili sedliakov od štyroch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných jedenásť poddanských domov, kostol, faru a školu.4260 Na prelome 16. a 17. storočia bol Vitány m alou až stredne veľkou dedinou s poddan­ skými i farskými obyvateľmi. Poddanské domácnosti postupne chudobneli. V roku 1610 tam ojších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od dvoch port, avšak v roku 1635 tam žili len želiari a tých zdanili od pol porty.4261 V roku 1715 m al Vitány desať a v roku 1720 dvanásť poddanských dom ácností.4262

VTTALISTELEKE Kráľ Karol Róbert v roku 1323 daroval Kráľovský Chlm ec šľachticovi M ikčovi. Pri tej príležitosti vym edzili chlm ecký chotár od susediacich majetkov, teda aj od horešských, pričom hranica išla k miestu s maďarským názvom odvodeným od mena Vitáliš.4254 Maďar­ ský názov s časťou - telek = obydlie, typologický patrí k charakteristickým názvom ze­ mianskych osád a dedín, pom enovaných podľa mena zvyčajne prvého zemianskeho vlast­ níka. Z uvedených skutočností vyplýva, že medzi chlm eckým a horešským majetkom sa v 13. - 14. storočí nachádzal m alý majetok so sídliskom, pom enovaným podľa jeho zakla­ dateľa, teda zemana Vitáliša.

VITÁNY (M) Vitány je východnou časťou obce Vilyvitány, ležiacej severozápadne od Sátoraljaújhelya. Najstarší doklad o Vitányi je v registri pápežského desiatku z roku 1332 a dosvedčuje, že vo vitányskom kostole vtedy pôsobil farár Andrej.4255 M iestny farský kostol bol nepochybne mladšou súčasťou Vitánya ako samotné sídlisko a dedina. Názov dediny bol totožný so slovienskym osobným m enom Vitáň či V itán.4256 Názov dediny nem á také jazykové prvky, ktoré by nasvedčovali na prípadný zemiansky pôvod de­ diny vzniknutej v 13. storočí. Predpokladaný vzťah neznám eho Vitáňa k dedine bol teda skôr rodový ako feudálny. Uvedené skutočnosti a poznatky vedú k predpokladu, že dedina Vitány jestvovala m ož­ no pred 11. storočím. Prípadné jestvovanie kostola vo Vitány pred 14. storočím môže preveriť len archeolo­ gický a architektonický výskum. V tridsiatych rokoch 14. storočia v tam ojšom kostole pôsobil farár Andrej.4257 Nepozná­ me však duchovného patróna onoho kostola v stredoveku. Rímskokatolícki farári v ňom pôsobili do polovice 16. storočia.

VÍŤAZOVCE Víťazovce ležia v juhovýchodnej časti Ondavskej vrchoviny, v hornej časti údolia vý­ chodného prítoku Oľky, v nadmorskej výške okolo 180 m. V polovici 15. storočia vznikol medzi vetvami Drugetovcov spor o podiely na vlastníc­ tve dedičného brekovsko - jasenovského panstva. V súvislosti s riešením dedičských záleži­ tostí vznikol prvý doklad o dedine Víťazovce, ktorá tiež patrila Drugetovcom. V roku 1451 totiž dvorský sudca Ladislav z Pavloviec (nad Uhom ) poveril konvent v Lelesi, aby vyšetril podstatu sporu týkajúceho sa aj Víťazoviec.4263 Dedinu v 15. a 16. storočí pravidelne zapisovali do písomností pod maďarským názvom v zmysle Víťazova Poruba, čo bol názov typologický charakteristický pre dedinu založenú podľa zákupného, nem eckého práva. Po vzniku dediny okolité slovenské obyvateľstvo jej dalo názov Víťazovce. Z tohto názvu vznikol maďarizovaný názov Vitezócz, ktorý sa do pí­ somností dostal od prelomu 16. a 17. storočia. Z uvedených skutočností je zrejmé, že sídlisko založil šoltýs Víťaz s poddaným i podľa zákupného, nem eckého práva na majetku Drugetovcov.4264*Vznik dediny spadá do 14., prí­ padne začiatku 15. storočia.

4258 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 140 u v á d z a ka za teľo v m e n o v it e o d r o k u 1579 d o r o k u 1648. T ô r té n e lm i Tár 7, 1906, s. 6 5 . 4259 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ V it á n " .

4252 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 13; A 2 6 7 7 , s. 3 9 8 .

4260 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 17, 165, 2 4 4 , 2 6 8 „ V it á n " , „ V itá n i" .

4253 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188.

4261 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 11; A 26 7 7 , s. 401.

4254 N a g y , C D H A I I , s. 101 „a d lo c u m W y ta lu s te le k e " . S e d lá k , R D S 1 II, s. 47 0 , č . 1082.

4262 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188.

4255 M V H I - 1, s. 21 2 „A n d r e a s sa ce rd o s d e V it a n k " p o zr i aj s. 3 5 3 , „ V t a n g " , „ d e U jt a n g " . G y ô r ffy , G y .:

4263 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1451, nr. 16 „ i n ... p o s s e s s io n ib u s ... V y te z w a g a s a " . C s á n k i, M a g y a r o r s z á g ,

A z Á r p á d -k o ri M a g y a r o r s z á g tô r té n e lm i fô ld r a jz a . B u d a p e st 1963, s. 155. 4256 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 501; II, s. 5 78. 4257 Pozri p o z n . 42 5 1 .

s. 3 6 6 . 4264 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 3 , 2 6 2 ju síce s p o m ín a v časti o d e d in á c h n a tr a d ič n o m s lo v e n s k o m p ráve, a le sp r á v n e jš ie m e d z i d e d in a m i z a lo ž e n ý m i p o d ľa n e m e c k é h o p ráva.

598

ZEMPLÍN

Vo Víťazovciach m ožno jestvoval kostol už v 15. storočí, dokázateľne však v 17. storočí. Kostol bol drevený a v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia patril evanjelikom augsburského vyznania.426S Víťazovce aj v 16. a 17. storočí patrili Drugetovcom ako majetková súčasť ich hum enského panstva.4266 Víťazovské sedliacke domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 2,5 porty, v roku 1582 od 3,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných sedem poddanských dom ov a je­ den - dva dom y šoltýsov.4267Na prelome 16. a 17. storočia boli Víťazovce m alou dedinou so slovenským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov ale aj želiarov spolu od 0,75 porty, v roku 1635 iba od 0,5 porty.4268 Okolo roku 1623 vo Víťazovciach žili dve šoltýske rodiny, ktorým patrilo celé a polo­ vičné šoltýstvo, desať sedliackych domácností, z ktorých štyri hospodárili na polovičných a šesť na štvrtinových usadlostiach. Zemepánom Drugetovcom každoročne platili daň a odovzdávali dávky roľníckych produktov ako v iných roľníckych dedinách na hum enskom panstve, napr. v Topoľovke.4269 Pravdepodobne v druhej tretine 17. storočia poddaní dedinu postupne opúšťali a vy­ mierali. Napokon spustli aj tamojšie šoltýske obydlia a pozemky. Okolo roku 1690 dedina Víťazovce nejestvovala.4270

VOJČICE Vojčice ležia v západnej časti Východoslovenskej nížiny, na pravom vale Ondavy, v nad­ morskej výške okolo 108 m. Správa o Vojčiciach je vo falošnej listine údajne kráľa Ondreja II. z roku 1217. Podľa nej gróf Peter dal svojmu vazalovi Bartolomejovi majetok, vyčlenený z katastra Vojčíc.4271 Keďže nepoznáme správy o vlastníckej príslušnosti majetku Vojčíc v prvej polovici 13. storočia, nem ožno historickou kritikou prípadné vlastníctvo grófa Petra a jeho vazala Bartolomeja ani dokázať, ale ani poprieť. Vzhľadom na to je uvedená listina nepoužiteľná pri poznáva­ ní dejín Vojčíc v prvej polovici 13. storočia. Najstarší hodnoverný doklad o Vojčiciach je v listine kráľa Bela IV. z roku 1245 o pre­ daji majetkov Albína a Dvorianok. Ju žn ý okraj dvorianskeho majetku susedil s chotárom Vojčíc.4272

4265A d a lé k o k

X X , 1914, s. 155 „V ité z v á g á s (te m p lu m ) lig n e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 125.

VOjČICE

599

Písomnosti z 13. - 14. storočia uvádzajú dedinu Vojčice pod názvom W eyche, písom ­ nosti z 15. - 17. storočia v tvare W eche. Boli to však už maďarizované tvary odvodené od staršieho slovenského názvu Vojčíc. Slovenský názov vznikol odvodením od slovienskeho osobného mena Vojča (možno i Vojtech), ktorý sa v tvare Vojčice prirodzene vyvinul v slo­ venskom jazykovom prostredí tejto obce a jej okolia.4273 Spoločenský, skôr rodový ako feu­ dálny vzťah predpokladaného Vojča k obyvateľom Vojčíc sa nepodarilo zistiť, ale sotva sa to aj v budúcnosti uspokojivo podarí, keďže onen vzťah trval pri sam otnom vzniku dedi­ ny, nepochybne pred. 11. storočím, predtým, ako sa Vojčice a stredný Zem plín stali súča­ sťou arpádovského Uhorska. H oci nem ožno zistiť kedy vojčický majetok nadobudli zemania, v druhej polovici 13. storočia tam ojší majetok zemanom dokázateľne patril. Zeman Ivanka tam býval a názov Vojčíc používal v prídom ku.4274 Okolo roku 1325 a neskôr ešte okolo roku 1362 patrili Vo­ jčice zem anom z Tušickej Novej Vsi.427S M agnát Viliam Druget sa už v dvadsiatych rokoch 14. storočia snažil zabrať vojčický majetok a pričleniť ho k hradnému panstvu Trebišov. Drugetovcom sa to podarilo až pred rokom 1380.4276 Taký stav zotrval aj v 15. až 17. sto­ ročí. V roku 1441 boli vojčické sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené daňou kráľo­ vi od 38 port.4277 Z počtu port vychodí, že v sídlisku stálo zaiste vyše 40 obývaných sed­ liackych domov, takže Vojčice boli vtedy veľkou dedinou. V roku 1567 boli vojčické sedliacke domácnosti zdanené od desiatich port. Okrem nich tu žili ešte dve sedliacke domácnosti, ktoré si stavali nové domy, preto daň kráľovi neplati­ li. Žilo tu aj osem želiarskych rodín, ale tiež dve rodiny slobodníkov. Päť poddanských usad­ lostí zostávalo opustených. V roku 1582 boli tunajší sedliaci zdanení od jedenástich port. V roku 1600 stálo vo Vojčiciach pätnásť dom ov obývaných poddaným i, ale aj kúria tam oj­ ších zemanov.4278 Z urbára z roku 1601 zisťujeme, že vtedy deväť sedliackych dom ácností hospodárilo na celých a šesť dom ácností na polovičných usadlostiach. Pozemky trinástich usadlostí ležali opustené, hoci dvadsaťjeden ďalších dom ácností bolo želiarskych. Každá sedliacka do­ mácnosť na celej usadlosti bola povinná každoročne zemepánom zaplatiť daň jeden zlatý a dvadsaťsedem denárov, odovzdať dve kury, štyri vajcia, dva chleby, kytu konopí, štvrť gbelu chmeľa, deviatok z prasiec a všetci spoločne gbel konopného semena. Sedliacke dom ác­ nosti museli odkúpiť dodané množstvo zemepánskeho vína.4279 K dedine patril aj vodný m lyn, o ktorom je doklad v uvedenom urbári. Na prelome 16. a 17. storočia boli Vojčice stredne veľkou dedinou s takmer len pod­ danskými obyvateľm i. Poddanské, najmä sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov od dvoch port, v roku 1635 len sedliakov od pol porty.4280

4266 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 2 9 „ W y th e z w a g a s a " z r. 1543; A . a. 1548, fa sc. 3, n r. 10 „ W y te z w a g h a s " . Pozri aj n a š i. p o z n á m k y .

4273 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 4 8 7 , 505; II, s. 561 - 5 6 2 . V a rs ik , O s íd le n ie I, s. 2 4 , 3 0 3 , 3 6 3 ; III, s. 49 4 .

4267 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 5 ,1 8 8 , 2 5 5 „V ite z V a g a s " , „V ite z u a g a s a " , „V it e z ó c z " .

4274 G é r e s i, N K I , s. 16 - 17 „d e W e y c h e " z r. 1284.

4268 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 4 „ V ite z ó c z " ; A 2 6 7 7 , s. 414.

4275 A d a lé k o k X V I I I , 1912, s. 11. Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 52 . Š O B A Prešov, U z U , F. X X X I I I - 2.

4269 M O L , K a m a ra , U e t C , fa s c . 109, nr. 2 , s. 53 „V ite z ó c z " .

4276 S O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 52 . S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1380, nr. 37.

4270 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 67 „P r a e d iu m V it iz o c z " .

4277 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ V e c h e " .

4271 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 176, č . 2 4 4 „d e terra su a W e y c h e " .

4278 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 1 4 ,1 6 7 , 2 4 8 , 2 7 0 „ V e c h e " , „ V e c h y e " , „V e c z e " .

4272 T a m ž e , II, s. 1 23, č . 199 „ c o m m e t a n e a terre V e ic h a " . V t o m t o z m y s le treb a sp resn iť a o p ra viť ú d aj

4279 M a r s in a , K u šík , U r b á r e II, s. 18 „ W e c h e " . D e jin y T r e b išo v a , s. 139 (au to r A . L u k á č ).

o V o jč ic ia c h v D e jin y T r e b išo v a , s. 97 (a u to r F. U lič n ý ) .

4280 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 11; A 2 6 7 7 , s. 4 0 0 „V e c z ie " .

600

601

ZEMPLÍN

VO|TOVCE

Vo Vojčiciach jestvoval v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia m úraný kostol, v ktorom vysluhovali bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia.4281 V roku 1715 vo Vojčiciach žilo šesť a v roku 1720 už trinásť sedliackych dom ácností.4282

Po úpadku sedliakov nasledoval celkový úpadok Vojky. Obyvatelia ju postupne opúšťa­ li alebo vym ierali, až sídlisko spustlo. V období okolo rokov 1715 a 1720 Vojka nem ala oby­ vateľov.

VOJKA

VOJTOVCE

Vojka leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 105 m . K Vojke sa vzťahuje listina údajne kráľa Bela IV. z roku 1245, podľa ktorej zeman Markuš z Vojky predal tam ojší majetok zemanovi M ikovi.4283 Podľa inej listiny Bela IV. z obdo­ bia pred rokom 1265 M iko syn Vĺčka (Welchek) nadobudol vojkovský majetok od synov M artona.4284 Názov dediny zapisovali do písom ností v 13. - 14. storočí v tvaroch Weyka, Weyke, Ve­ ke, od 15. storočia pravidelne v tvare Veke. Boli to maďarizované podoby staršieho sloven­ ského názvu totožného s osobným m enom Vojka.428S Najm ä starobylý tvar mena Vojka, ako aj správy z 13. storočia o jestvujúcej dedine vedú k názoru, že tamojšie sídlisko jestvovalo pred 11. storočím. Vo Vojke bol kostol zaiste už pred 14. storočím, avšak písomné doklady o ňom sú od 14. storočia. Okolo roku 1335 v ňom pôsobil farár D ionýz.4286 Duchovného patróna kostola v stredoveku sa nepodarilo zistiť. Vojka patrila tam ojším šľachticom od 13. do 17. storočia, v 15. a 16. storočí aj iným , najmä zem anom z Č o p u.4287 Zemepáni si v dedine postavili kaštieľ v roku 1523, ktorý sto­ jí doteraz.4288 Vojkovské sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené od jednej porty. Želiarov a slu­ hov bolo sedem dom ácností. V roku 1582 sedliakov zdanili od dvoch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných sedem poddanských domov, jeden - dva kaštiele, kostol a faru.4289 Na prelome 16. a 17. storočia bola Vojka m alou dedinou s poddanským, zemianskym i far­ ským obyvateľstvom. V 17. storočí vojkovské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Prejavovalo sa to následne aj v znižovaní ich zdanenia. V roku 1610 zdanili sedliakov ale aj želiarov spolu od štvrť a osm iny porty, v roku 1635 len sedliakov iba od osm iny porty.4290

Vojtovce ležia v strednej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 215 m. Keď kráľ Žigm und daroval v roku 1408 a 1410 šľachticom z Perina panstvo Stropkov, majetkovou súčasťou toho panstva bola aj dedina Vojtovce.4291 Do darovacích listín ju zapísali v nemeckom názve. Do neskorších listín z 15. storočia však v maďarskom názve. Oba názvy vyjadrili to, že dedinu založil šoltýs Vojto s poddaný­ mi podľa zákupného práva. Po založení dediny vznikol aj ľudový slovenský názov Vojtovec, Vojtovce aj Vojtkovec. Z názvu Vojtovce bol odvodený maďarizovaný názov Vojtócz. Tieto názvy sa dostali do písomnosti v 16. storočí. Založenie tam ojšieho sídliska predpokladáme v 14., prípadne začiatkom 15. storočia. Isté je, že vzniklo za účasti šoltýsa a poddaných podľa zákupného, pravdepodobne valašského práva. Valašské obyvateľstvo dokázateľne sídlilo vo Vojtovciach v 16. sto­ ročí.4292 V 14. až 17. storočí Vojtovce nepretržite patrili k stropkovskému panstvu.4293 Z urbárov stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 zisťujeme, že vo Vojtovciach vte­ dy žili šoltýsi a valašské poddanské obyvateľstvo rusínskeho pôvodu.4294 Zem epánom od­ vádzali také povinnosti, aké obyvatelia Brezničky. V roku 1567 zdanili valašské domácnosti od 1,5 porty, v roku 1585 od dvoch port. Síd­ lisko m alo v roku 1600 obývaných päť poddanských dom ov a dom šoltýsa.429S Vojtovce bo­ li m alou dedinou s rusínskym obyvateľstvom. V prvej polovici 17. storočia valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili vala­ chov aj želiarov spolu od štvrť a osm iny porty, v roku 1635 takisto.4296 V roku 1639 žilo vo Vojtovciach okrem domácnosti šoltýsa sedem valašských dom ácností.4297 V druhej polovici 17. alebo začiatkom 18. storočia obyvateľov pribúdalo. V roku 1715 ži­ lo vo Vojtovciach pätnásť poddanských domácností, avšak v roku 1720 iba osem. K dedine patril m lyn .4298

4281 A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „V e e cs e (te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700. V t o m t o z m y s le treb a d o p ln iť U li č n ý , R e fo r m á c ia , s. 136. 4282 M a g y a r o r s z á g , s . 183, 188. 4283 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 1 25,

č.

188 „M a r c u s d e W e y k a ... terram s u a m h e r e d ita r ia m W e y k a n o m in e ,

M i k e ... v e n d id is s e ť '. E d ito r p o v a ž u je lis tin u za n e sk o ršie fa lz u m . P ravda, d o fa lo š n e j lis t in y m o h li b y ť p re v za té aj p r a v d iv é ú d a je . P o ro v n a j S ze n tp é te r y , R R S A I , č . 811; Š m ila u e r , V o d o p is , s. 2 6 5 - 2 6 6 . 4284 S z e n tp é te r y , R R S A I - 3 , s. 4 3 6 , č . 1431 „V e y k e " . 4285 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 517; II, s. 5 6 2 , 5 6 3 . Pozri aj V a rsik , O s íd le n ie III, s. 4 8 8 . 4286 M V H I - 1, s. 3 31, 3 4 5 , 361 „ D y o n is iu s d e W e y k a " , „ d e W e y k e " , „ d e W e y c h e " . 4287 M O L , D L 8 9 2 3 3 „ V i l i a m ... W e y k e " z a č . 14. s to r o č ia ; 6 8 6 3 3 „ d e W e y k e " z r. 1338. S N A , S A L e le s. p ., X I V . sto r., n r . 2 7 9 „ d e V e k e " z r. 1377. N a g y , Z V IV , s. 41 „ d e V e y k e " z r. 1397. M O L , D L 57422 „p o s s e s s io n is W e y k e " z r. 1411; 31493 „ d e W e k e " z r. 1438. Pozri aj n a s l. p o z n á m k y . 4288 S ú p is 3 , s. 4 13. 4289 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 8 , 195, 2 4 3 , 271 „V e k e ". 4290 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 9 ; A 2 6 7 7 , s. 419.

4291 M O L ,

D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 , 9 6 5 4 , 9671 „ a c v i l l i s ... F o ty z h a w " , „F o ttiz h a w " . M á ly u s z , Z s O

II -

2,

č. 6 0 7 8 ,

7 5 9 9 , 7714.

4292B e ň k o , O s íd le n ie , 4293M O L , D L 7 0 8 5 7 ,

s. 2 5 8 u v á d z a , že v z n ik lo p o d ľa n e m e c k é h o p ráva pred r o k o m 1408. 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0870 „ W o y tw a g a z a " , „W o y th w a g a s a " z r. 1430. Š O B A Prešov,

D r u g e t H , i. č . 43 „W o y th w a g a s a " z r. 1465; č . 63 „ W o y t h o c z " z r. 1506. Pozri aj n a s l. p o z n á m k y .

4294M O L ,

K a m a ra , U et C , fa sc. 4, nr. 4 9 , s . 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 3 8 4 „W o y th k o w e c z " . Š O B A

P rešov, P ete S , i. č . 154 „ W o y t h o k , R w t h e n ic a " .

4295M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 8 ,1 7 1 , 2 5 0 „V o jt o u e c " , „V o jto c z " . 4296T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 21; A 2 6 7 7 , s. 3 9 4 . 4297Š O B A P rešov, Pete S , nr. 3 8 3 , s. 2 „V o ito c z , R u t h e n o r u m " . 4298M a g y a r o r s z á g , s. 183, 189.

602

603

ZEMPLÍN

VOLIČA

V Ô ĽA

Z opisu zemepisnej polohy Vôle či Voliče a jej chotára vyplýva, že sa nachádzala medzi dedinami Lesné, Petrovce, Nacina Ves.

Vôľa leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny, na nánosovom vale Labor­ ca, v nadmorskej výške okolo 127 m. Prvá správa o tejto dedine je v listine z roku 1335 o deľbe majetkov zemanov z Lesného, kedy patrila Jánovi synovi Marka.4299 Názov Vôľa je charakteristický pre dediny vzniknuté podľa zákupného práva v súčin­ nosti so šoltýsmi od prelomu 13. a 14. storočia. Vzhľadom na to, že Vôľa, ležiaca pri Laborci, jestvovala už pred rokom 1335, jej vznik m ožno oprávnene predpokladať v prvých desať­ ročiach 14. storočia. Územ ný majetok, na ktorom vznikla dedina Vôľa vlastnili zemania z Lesného od roku 1254. Im a ich príbuzným patrila táto dedina aj v 15. - 17. storočí. V polovici 14. storočia mali v dedine zemania kúriu a názov Vôle používali v prídom ku.4300 V roku 1567 boli tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené od 2,5 porty a v roku 1582 od troch port. V roku 1600 malo volianske sídlisko deväť obývaných pod­ danských dom ov.4301 Na prelome 16. a 17. storočia bola Volá m alou dedinou s poddanský­ m i obyvateľmi. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vte­ dajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od vyše 1,25 porty, v roku 1635 iba od 0,25 porty.4302 Napriek schudobneniu poddanských dom ácností bola Vôľa aj na prelome 17. a 18. sto­ ročia malou dedinou. V roku 1715 mala osem a v roku 1720 deväť poddanských dom ác­ ností.4303

VOLIČA

VOLIČA Voliča leží v doline horného Laborca, v nadmorskej výške okolo 254 m . K majetkom zemanov zo Zbudze v doline horného Laborca začiatkom 15. storočia pat­ rila aj dedina Voliča, o ktorej je prvý doklad z roku 1415.4307 Jej názor dosvedčuje, že sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, nem eckého alebo valašského práva v 14., najneskôr začiatkom 15. storočia. Voliča vznikla na územ nom majetku zem anov zo Zbudského D lhého či Zbudze. T ým ­ to zem anom patrila aj v 16. a 17. storočí.4308 V roku 1560 žilo vo Voliči šesť dom ácností. Dve šoltýske, dve slobodnícke a dve želiar­ ske. Pozemky po dvoch poddanských domácnostiach ležali opustené. Každá šoltýska do­ m ácnosť platila zem anom zo Zbudze ročne jeden zlatý, odovzdávala zajaca a krahulca. Kaž­ dá slobodnícka domácnosť platila 50 denárov a odovzdávala 1,5 gbela ovsa.4309 Sedliacke dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 2,5 porty. Vtedy vo Voliči žili aj štyri želiarske domácnosti, pravda aj rodiny šoltýsov, tie však daň kráľovi ne­ platili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 1,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných je­ denásť poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.4310 Napriek častým zm enám v počte a skladbe poddaných bola Voliča na prelome 16. a 17. storočia m alou dedinou. V poslednej tretine 16. a v 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli. V ro­ ku 1610 sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od jednej porty, v roku 1635 od pol porty.4311 Na prelome 17. a 18. storočia bola Voliča m alou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nej ži­ lo po osem sedliackych dom ácností. Vtedy bol v dedine aj m lyn.4312

Na majetku zemanov z Lesného vznikla začiatkom 14. storočia dedina s pôvodným náz­ vom Vôľa, o ktorej sú doklady od roku 1335.4304 Z jej názvu je zrejmé, že sídlisko založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva. Aby sa táto dedina aj názvom odlišovala od rovnomennej Vôle, ležiacej severne od Nacinej Vsi, zaužíval sa pre ňu v druhej polovici 14. storočia názov Voliča.4305 Obyvatelia Voliču začiatkom 15. storočia opúšťali. V tridsiatych rokoch 15. storočia síd­ lisko už nejestvovalo, neskôr ho neobnovili. Územ ný majetok Voliča však zostal vo vlast­ níctve zem anov z Lesného.4306

Vranov nad Topľou leží v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, na vý­ chodnej terase Tople, v nadmorskej výške okolo 132 m. Archeologický výskum odhalil vo Vranove stopy po slovienskom sídlisku jestvujúcom v 9. a 10. storočí.4313

4299 N a g y , N S z I, s. 261 „p o s s e s s io n e s ... W o ly a iu x ta f lu v iu m L a b o r c h " .

4307 S N A , H M L e le s . k ., A . a. 1415, n r . 57 „p o s s e s s io n u m ... V o k y c h a " (!).

4300 T a m ž e , I, s. 168 „ d e W o ly a " z r. 134 3 . P o zri aj s. 2 5 8 ; II, s. 4 4 , 2 4 9 „ W o ly a " z r. 1 3 5 7 ,1 4 0 5 , 1425.

4308 S N A , H M L e le s. k ., A c ta B e r c s e n ia n a , F a sc. V I I I , nr. 9 „ W a lly c z a " z r. 1463. S N A , H M L e le s. k ., A . a.

4301 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 4 , 176, 2 5 2 „V o lia " .

VRANOV NAD TOPĽOU

1521, n r . 3 „A ls o w o ly c z a , F e ls o w o ly cz a " z r. 1521. P o zri aj n a s l. p o z n á m k y .

4302 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 7; A 2 6 7 7 , s. 415.

4309 M a r s in a , K u š ík , U rb á r e I, s. 2 2 0 „ V o ly c h a " .

4303 M a g y a r o r s z á g , s. 181, 186.

4310 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 50, 192, 256 „ V o lič a " , „ V o ly c h a " , „V o lic z a " .

4304 N a g y , N S z I, s. 261 „ p o s s e s s io n e W o l y a ... iu x ta m e t a s ... p o s se ss io n is L e z n a e x is te n ti" . Pozri aj s. 267 „ V o ly a " z r. 1357. Š m ila u e r , V o d o p is , s. 2 3 9 .

4311 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 53; A 2 6 7 7 , s. 407.

4305 S N A , N á ta fa lu š i N V , F asc. I, nr. 18 „ p o s s e s s io n e s ... V o ly a et alia V o ly a " z r. 1357. N a g y , N S z II, s. 44

4313 B u d in s k ý - K r íčk a , V .: N á le z z á k la d o v stred ovek ej sak ráln ej s ta v b y a s lo v a n s k ý c h s íd lis k o v ý c h

„p o s s e s s io n is W o ly c h a " z r. 1405; s. 2 4 9 „ W o ly c h a " z r. 1425. 4306 T a m ž e , s. 4 0 9 „p r e d ii V o lic z a " z r. 1448. N a g y , H O , s. 441 „ p r e d iu m V o lic z a " z r. 1490.

4312 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 9 . o b je k to v v o V r a n o v e n a d T o p ľ o u . In : A V A N S v ro k u 1974. N itr a 1975, s. 36 - 37. P ozri aj D e jin y V r a n o v a n a d T o p ľ o u . K o šice 1992, s. 3 4 a n . (a u to r tej ča sti D . Č a p lo v ič ) .

604

605

ZEMPLÍN

VRANOV NAD TOPĽOU

Najstaršie priame písom né doklady o Vranove sa nachádzajú v registroch pápežského desiatku z rokov 1332 a 1337. V tých rokoch vo vranovskom rímskokatolíckom kostole pô­ sobil farár Štefan, ktorý tak ako farári z iných farností desatinu z príjm ov od vranovských farníkov, teda desatinu z peňažnej hodnoty najmä roľníckych naturálií, v peniazoch vy­ plácal do pokladnice pápeža.43144 5 1 3 Z opisu oných zápisom je zrejmé, že v tých rokoch bola vranovská farnosť ustálenou cir­ kevnou jednotkou, ktorá nepochybne jestvovala aj pred tokom 1332. Z toho tiež vyplýva, že Vranov jestvoval aj pred 14. storočím. Názov Vranova od 14. storočia zapisovali do latinských písomností pravidelne v tvare Warano, zriedkavejšie ako W rano, Waranow i Vranov. Sotva môžu vzniknúť pochybnosti o tom , že pôvodným názvom bol slovenský tvar Vranov, koreniaci v slove vrana. Zo sloven­ ského názvu Vranov vznikol maďarizovaný tvar Warano aj latinizovaný názov Varanovia. Ani jazykovedné ani historicky nem ožno zistiť, či m otívom pri vzniku názvu Vranov bol m im oriadne častý výskyt vrán, alebo je odvodený od rodového, prípadne osobného mena Vrana. D ruhú m ožnosť považujeme za pravdepodobnejšiu. Archeologické doklady a poznatky, vývoj starobylého tvaru názvu Vranov, ako aj sídlis­ ková a farská rozvinutosť Vranova začiatkom 14. storočia vedú k poznatku, že sídlisko Vra­ nov jestvuje nepretržite od 9. storočia. Stredoveký vranovský farský kostol bol zasvätený Sv. Štefanovi, kráľovi.431s Vzhľadom na skutočnosť, že uhorský kráľ Štefan I. bol vyhlásený za svätého v roku 1083, výstavbu kostola m ožno predpokladať od konca 11. do začiatku 13. storočia. Pravda, ten kostol ne­ musel byť prvým kostolom vo Vranove, ale v poradí m ožno druhým či tretím kostolom. Do farského kostola okolo roku 1490 um iestnili bočný oltár zasvätený Svätej A n ne.4316 Už pred rokom 1481 vo Vranove postavili kaplnku zasvätenú Všetkým Svätým .4317 Ne­ vedno však, kde sa nachádzala a neznáme sú aj jej neskoršie osudy. Okolo polovice 15. storočia postavili Vranovčania kláštor, do ktorého pozvali františ­ kánov. Kláštorná kaplnka bola zasvätená Panne M árii.4318 Rímskokatolícki farári a m nísi františkáni pôsobili vo Vranove do polovice 16. storočia. O d polovice 16. storočia vo vranovskom kostole vysluhovali bohoslužby súčasne kal­ vínski i luteránski kazatelia. Pri fare jestvovala už okolo roku 1570 evanjelická škola gym ­ naziálneho typu. Z iniciatívy zemepánov postavili v roku 1580 kostol pre kalvínov, ktorý jestvuje doteraz. Evanjelickí kazatelia pôsobili vo Vranove ešte v poslednej tretine 17. sto­ ročia.4319 Vtedy evanjelikom kostoly zabrali, zemepáni sem pozvali m níchov pavlínov, tak­ že koncom 17. storočia oba vranovské kostoly patrili rímskokatolíckej cirkvi.4320

Šľachtici Ladislav a M ikuláš z Rozhanoviec ako dediční zemepáni Vranova vybavili u kráľa Ľudovíta Veľkého povolenie, v zmysle ktorého sa od roku 1350 vo Vranove konal každý pondelok trh.4321 M ožno síce predpokladať, že kráľ iba legalizoval už skôr zaužívaný trh, každopádne od polovice 14. storočia sa Vranov ďalej rozvíjal ako mestečko. Bol jedi­ ným mestečkom sa čičavskom panstve a preto aj najdôležitejším sídliskom a hlavnou m a­ jetkovou súčasťou toho panstva. H oci bol Vranov už dávno mestečkom, primerane ho tak právne charakterizovali až od začiatku 15. storočia.4322 Ráz Vranova ako mestečka neskôr rozvinul aj m iestny jarmok, ktorý bol okolo roku 1526 už zaužívanou zvyklosťou v hospodárskom a spoločenskom živote Vranova.4323 Šľachtici z Rozhanoviec sa zaslúžili aj pri nadobudnutí práva skladu pre mestečko Vra­ nov, ktoré povolil kráľ Matej Korvín v roku 1461. V zmysle práva skladu boli obchodníci prevážajúci z Poľska súkno a iné tovary povinní zastaviť sa vo Vranove a vyložiť dovážané súkno a iný tovar na prednostný predaj vranovským kupcom .4324 Pravda, aj šľachtici z Rozhanoviec chceli mať priamy peňažný príjem z obchodu. Už oko­ lo roku 1434 svojvoľne nariadili výber mýta od obchodníkov pri Vranove. Až kráľ Matej Korvín v roku 1458 povolil vyberanie mýta na moste cez Topľu.432S Keď Vranovom tiahla jedna z ciest medzinárodného obchodu medzi Uhorskom , Poľ­ skom a Ruskom, aj uhorskí králi sa snažili získať z toho peňažné príjmy. Od prvej polovice 16. storočia jestvovala vo Vranove colnica a colné poplatky tam vyberali aj v 17. storočí.4326 Zemepisná poloha Vranova a prírodné danosti jeho chotára boli priaznivé pre roľníc­ tvo, zamerané na pestovanie obilnín a hospodárskych zvierat, najm ä hovädzieho dobytka a svíň. Roľníčenie bolo tradičným zamestnaním Vranovčanov pred 14. storočím, ale aj po 14. storočí, kedy boli Vranovčania mešťanmi. O obilninárskom zameraní obyvateľov ne­ priamo, avšak nepochybne svedčia miestne vodné mlyny, o ktorých sú doklady od 15. sto­ ročia.4327 Na vhodných polohách chotára pestovali aj vinič, pričom vinice boli v 14. storočí už tra­ dičnou súčasťou vranovského chotára.4328 O d 14. storočia sa podstatne rozšírilo a rozvinulo remeselníctvo a obchodovanie ako hlavná činnosť a zamestnanie početných m užov vranovských meštianskych dom ácností. Spoločný cech niekoľkých majstrov jestvoval vo Vranove nepochybne už v druhej polovi­ ci 15. storočia, keďže okolo roku 1518 bol už zaužívaným združením majstrov.4329 Reme4321 Fejér, C D H I X - 1, s. 769 „ A n n u im u s ... in p o s s e s s io n e ... V r a n io fó r u m lib e r u m s in g u lis feriis s e c u n d is h e b d o m a d i s ... c e le b r a r i". 4322 M O L , D L 9 6 7 2 , 737 „ O p p i d u m W r a n o " ; W a r a n o v " . M á ly u s z , Z s O II - 2, č . 7633, 7730 z r o k o v 1410

4314 M V H I - 1, s. 2 5 7 , 3 2 8 , 3 4 6 , 3 6 2 „S te p h a n u s d e W a r a n o " .

a 1414.

4315 M V H I - 4 , s. 6 0 2 „p a r o c h ia lis e c c le sie sa n cti S te p h a n i regis d e V a r a n o " z r. 1404.

4323 Š O K A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g . č . 5 5 9 8 „ i n p ro fe sto sa n cti G e o r g ii W r a n o v ie in m u n d i n i s “ .

4316 M O L , D L 19667 „ i n e c c le s ia p a r o c h i a l i .. . regis S te p h a n i i n W a r a n o " .

4324 A d a lé k o k X V I , 1910, s. 5 „ q u o d d u m m e rca to res et i n s t i t o r e s ... d e r e g n o P o lo n ia e a d h o c r e g iu m

4317 A M K o šic e , S c h w a r z e n b a c h , 4 8 5 „c a p e lle o m n iu m s a n c to r u m in ... W a r a n a ... fu n d a te " z r. 1481. 4318 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , v ir g in is " z r. 150 6 .

i. č. 6 0

„ in fe r iu s su p e rio ri o p p i d i ... V a r a n o in o p p o s ito c la u s tri b e a te M á r ie

43l9R e z ik , J . - M a t th a e id e s , S .: G y m n a z io ló g ia . D e ji n y g y m n á z ií n a S lo v e n s k u . B ratislava 1971,

p a n n o s et a lia s res m e r c im o n ia le s v e n a le s im p o r ta s s e n t in d i c t u m ... o p p id u m in m e d io d ic to r u m c iv iu m ... d e p o n e n d i et v e n d e n d i" . P o zri aj M á r k u s , D . (E d ít.): C o r p u s Ju r is H u n g a r ic i 1526 - 1606. B u d a p e st 1899, s. 5 9 6 , č i. 18. 4325 M O L , D L 1 5299 „ i n o p p id o ... V a ra n o .... tr ib u tu m e x ig e r e " .

s. 512 - 5 13. H ô r k , S á ro s, s. 6 0 . Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 139. D e jin y V r a n o v a n a d T o p ľ o u , (Z o s ta v il

4326 D e jin y V r a n o v a n a d T o p ľ o u , s. 97 - 98 .

I. M i c h n o v i č ) K o š ic e 199 2 , s. 10 8 - 110. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 136.

4327 M O L , D L 9 5 0 0 „ d u o r u m m o le n d in o r u m ... in territo rio p o s se ss io n is W a r a n o " z

4320 A d a lé k o k X X , 1914, s. 156 „ O p p i d u m V a ra n o d u a s e c cle sia s h a b e t c a th o lic a s . P a ro c h ia lia m u n e r a in r u in a a d m in is tr a n t p atre s P a u lin i" z r. 1700.

r.

1409.

4328Podrobnejšie pozri Dejiny Vranova nad Topľou, s. 99. 4329 S p ie s z , A .: R e m e s lo n a S lo v e n s k u v o b d o b í e x is te n c ie c e c h o v . B ra tisla va 1972, s. 101 - 102.

606

607

ZEMPLÍN

VRANOVSKÉ DLHÉ

selníci sa venovali najm ä kováčstvu, kožušníctvu, remenárstvu, hrnčiarstvu, debnárstvu, kolárstvu, ale aj zlatníctvu, zám očníctvu, puškárstvu aj iným remeslám. Treba zdôrazniť, že spoločný cech vranovských majstrov je doteraz najstarším znám ym cechom v zem plín­ skych mestečkách. Vranovskí remeselníci časť svojich výrobkov predali na domácom trhu a jarmoku, časť predávali v okolitých mestečkách, avšak časť tovarov, najm ä víno vozili a predávali na poľ­ ských trhoch a jarm okoch.4330 Vývoj správy Vranova sa m enil a závisel od ekonomicko - spoločenského vývoja, práv­ nej príslušnosti obce a sociálnej zatriedenosti obyvateľov Vranova. Do 14. storočia správu Vranova predstavoval richtár a boženíci, teda predstavitelia de­ dinskej obce. V 14. storočí tu zemepáni zaviedli inštitúciu šoltýsa, ktorý bol dedičným rich­ tárom Vranova s právom vlastníctva poľností, krčmy, m lyna, súdenia Vranovčanov za drobné priestupky. Šoltýs vo Vranove dokázateľne pôsobil okolo roku 1363. Neskôr zeme­ páni šoltýstvo odkúpili a od prelomu 14. a 15. storočia mal Vranov typicky mestskú samo­ správu, teda richtára, radu a volenú obec, ktorých si Vranovčania každoročne volili.4331 Počet domov, dom ácností a obyvateľov Vranova sa zvýšil v prvej polovici 14. storočia po prisťahovaní sa a trvalom usadení nových jednotlivcov a rodín, ktorých do Vranova pri­ viedol prvý miestny šoltýs. V polovici 15. storočia žilo v mestečku približne 45 meštian­ skych dom ácností a okolo 250 až 300 obyvateľov. Počet dom ov a obyvateľov narastal aj v pr­ vej polovici 16. storočia. V polovici 16. storočia mal Vranov 7 0 -8 0 obývaných dom ov a 400 - 500 obyvateľov. Zakrátko počet obyvateľov, dom ácností a obývaných dom ov výrazne kle­ sol. V roku 1567 boli bohatšie meštianske domácnosti zdanené daňou kráľovi od 21 port, avšak do 40 chudobnejších domácností daň neplatilo, pričom desať roľnícko - remesel­ níckych usadlostí a dom ov bolo opustených. V roku 1582 Vranovčanov zdanili od dvad­ siatich port, z čoho vyplýva, že majetkové a sociálne pomery sa od roku 1567 podstatne ne­ zm enili. Po úbytku a schudobnení mešťanov v roku 1635 zdanili len od 2,5 porty. V roku 1600 bolo vo Vranove len dvadsaťpäť obývaných a zdanených meštianskych do­ m ov.4332Na prelome 16. a 17. storočia patril Vranov k malým mestečkám v Zemplínskej žu­ pe. Hoci mal Vranov v 17. storočí okrem námestia, teda hlavnej urbanistickej časti aj okra­ jové štvrte a ulice s názvami N ižný koniec, Hrunkovce, Kazimírska ulica a Vyšný koniec, predsa požiare, epidémie a vojenské udalostí súvisiace s protihabsburskými povstaniami uhorskej šľachty a následným i akciami kráľovského vojska v 17. a začiatkom 18. storočia spôsobili úpadok hospodárskeho života, znižovanie počtu obyvateľov, ich chudobnenie a úbytok dom ácností aj obývaných domov. V roku 1715 žilo vo Vranove len tridsaťšesť a v roku 1720 iba dvadsaťšesť meštianskych dom ácností.4333 Vranov bol m ajetkom uhorských kráľov do polovice 13. storočia ako majetková súčasť hradného panstva Čičava. Kráľ Štefan V. v roku 1270 daroval čičavanské panstvo šľachti­ covi Rajnoldovi. H oci sa darovanie vzťahovalo aj na Vranov a iné okolité dediny, tie však a ani Vranov neboli do darovacej listiny zapísané.4334

Potomkom a dedičom Rajnolda, teda šľachticom z Rozhanoviec, patril Vranov až do ro­ ku 1523. Po nich do roku 1609 boli vlastníkmi Vranova šľachtici Báthoriovci, neskôr Nádašdiovci a Drugetovci. Šľachtici z Rozhanoviec si dali postaviť vo Vranove hrad v polovici 14. storočia. Jadrom hradu bola okrúhla veža a pri nej stojaci palác. Prvá správa o hrade sa zachovala z roku 1363, kedy už hradný kom plex jestvoval.433S Hrad po opravách a stavebných úpravách slúžil svoj­ mu účelu aj v 17. a 18. storočí, neskôr spustol a zanikol v polovici 20. storočia. K vranovskému panstvu v 15. až 17. storočí patrilo mestečko Vranov a okolité dediny Vranovské D lhé, Sačurov, Dávidov, Banské, Kamenná Poruba, Čem erné, Lom nica, Vechec, Juskova Vôľa, Čaklov, Zámutov, Soľ, Rudlov, Jastrabie, Čičava a M em ík.

VRANOVSKÉ DLHÉ Vranovské D lhé leží na rovine medzi Topľou a Ondavou, v nadmorskej výške okolo 125 m . Je m iestnou časťou Vranova, tvorí jeho južný okraj. Kráľ Štefan V . v roku 1270 daroval šľachticovi Rajnoldovi panstvo Čičava menovite aj s dedinou D lh é .4336 Z obsahu darovacej listiny je zrejmé, že táto dedina jestvovala dlhšie pred rokom 1270. V písom nostiach od 13. do 17. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Huzeumezew a jeho pravopisných obm enách, ktorý vznikol prekladom pôvodného slovenského názvu Dlhé a rozšírením o slovo mezô = pole. Slovenský názov, pravda v nárečovej podo­ be D luhe, dostal sa do písom ností až od 18. storočia. Napriek takému výskytu v písom nos­ tiach je nepochybná prvotnosť slovenského názvu. V okolí Vranova totiž nevznikla nijaká maďarská dedina a pôvodné názvy všetkých dedín korenia v slovenčine. Zemepisná poloha, názov a existencia dediny pred rokom 1270 vedú k názoru, že tu­ najšie sídlisko jestvovalo pred 13. storočím a m ožno ho zaradiť k najstarším slovenským sídliskám v blízkom okolí. Dedina D lhé, ako dosvedčuje uvedená listina z roku 1270, bola majetkovou súčasťou panstva Čičava už okolo polovice 13. storočia. Súčasťou tohto panstva, resp. panstva Vra­ nov zostala nepretržite aj v nasledujúcich storočiach. Ešte v prvej štvrtine 16. storočia boli jej vlastníkm i šľachtici z Rozhanoviec, po ktorých ju zdedili Bátoriovci.4337V 17. storočí pat­ rila Nádašdiovcom , Ňáriovcom , Esterháziovcom, Drugetovcom a ich dedičom .4338 Začiatkom druhej polovice 15. storočia tu hospodárilo okolo jedenásť sedliackych do­ mácností, z ktorých sa zakrátko vyše polovica odsťahovala. V roku 1493 hospodárilo päť dom ácností, pričom pozem ky po šiestich domácnostiach boli opustené.4339 V prvej polo­ vici 16. storočia výrazne vzrástol počet sedliackych domácností, lebo v roku 1550 ich hos­

4335 M O L , D L 5191 „V a r a n y o ... u b i p ro p ria m facere d in o s c u n tu r r e s id e n c ia m " . 4336 W e n z e l, C D A C X I I , s. 13 „ c u m v i l l i s ... H u s s c e u m e z e u " . M O L , D L 5164 m á n á z o v tv a r H u z e u m e z e w " . 433° D g j jň y V r a n o v a n a d T o p ľ o u , s. 100 - 101. 4331 T a m ž e , s. 101 - 102. 4332 M O L , K a m a ia , A 2 6 7 7 , s. 2 2 ,1 6 8 , 2 4 6 , 2 5 9 , 3 9 8 „ O p p i d u m W a r a n o " . 4333 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 188. P o d r o b n e jš ie D e jin y V r a n o v a n a d T o p ľ o u , s. 103 - 104. 4334 M O L , D L 737. W e n z e l, C D A C X I I , s. 13.

4337 M O L , D L 5191 „ H u z iu m e z e u " z r. 1363. M á ly u s z , Z s O II - 2, č . 7 7 3 0 „ H o s s y w m e z e w " z r. 1410. S N A , H M L e le s. k o n v ., A . a . 1499, nr. 16 „ H o z y w m e z e w " z r. 1499. M O L , D L 74759 v z m lu v e o d e d ičstv e z r. 1519 p r a v d e p o d o b n e c h y b o u pisára n ie je za p ísa n á . 4338 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č. 6 3 5 . 4339 M O L , D L 1 9963 „ i n p o s s e s s io n e H w z y w m e z e w d e q u in q u e s e ssio n ib u s p o p u lo s is et se x desertis u n a m p o p u lo s a m ... B la siu s G r o m n y " .

609

ZEMPLÍN

VRBOVEC

podárilo dvadsať.4340 D o konca 16. storočia ich počet klesal, takže v roku 1600 m alo sídlis­ ko trinásť obývaných poddanských domov.4341 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Dlhé stredne veľkou dedinou s poddanským a far­ ským obyvateľstvom. V D lhom jestvoval kostol pravdepodobne už pred 16. storočím. Písomné správy však do­ svedčujú jestvovanie tam ojšieho kostola od konca 16. storočia. Od konca 16. storočia, určite od roku 1598 a v prvej polovici 17. storočia v kostole slúži­ li bohoslužby samostatní evanjelickí kazatelia, prípadne kapláni so slovenského kostola vo Vranove.4342 Neskôr kostol opäť pripadol rímskokatolíckej cirkvi. Podľa urbára z roku 1585 sedliacke domácnosti spoločne platili zemepánom daň vyše štyri zlaté ročne. Na Vianoce ešte vyplácali vyše dvoch zlatých za dva gbely odkúpenej pan­ skej pšenice. Dávky dom ácich zvierat a naturálií neboli povinní odovzdávať. M useli však obrábať zemepánske vinice v tunajšom chotári a vykonávať požadované práce na majer­ skom dvore. Také povinnosti od nich vyžadovali zemepáni aj v 17. storočí.4343 Sedliacke dom ácnosti v rokoch 1567,1582, 1610 a 1635 zdanili daňou kráľovi od 3, 3,5, 0,75 a 0,5 porty. Vývoj zdanenia prezrádza, že začiatkom 17. storočia sa podstatne znížil roz­ sah sedliakmi obhospodarovaných pozemkov, sedliaci schudobneli a viacerí upadli medzi želiarov. Želiarskych dom ácností bolo v roku 1567 sedem. V rokoch 1610 a 1635 želiarov zdanili od 0,25 a 0,5 porty.4344 O kolo roku 1635 tu žilo viac želiarskych ako sedliackych do­ mácností. V tunajšom chotári boli v 14. - 17. storočí poddanské aj zemepánske vinice.434S Po schudobnení a sociálnom úpadku sedliakov sa v 17. storočí znižoval počet podda­ ných, dom ácností aj domov, čo trvalo aj začiatkom 18. storočia. V roku 1715 malo Vra­ novské D lhé päť poddanských domácností, ktoré však v nasledujúcich rokoch vymreli ale­ bo sa odsťahovali. V roku 1720 dedina nejestvovala.4346

Vznik osady m ožno predpokladať v druhej polovici 13., prípadne začiatkom 14. storo­ čia. Keďže ju založili v mieste častého výskytu vŕby dostala názov m otivovaný takou sku­ točnosťou. Maďarský názov (fuzes = vŕbový, ér = prameň, potok) nepochybne vznikol v ze­ m ianskom prostredí, lebo v blízkom okolí nežilo maďarské poddanské obyvateľstvo. Slovenské obyvateľstvo si maďarský názov upravilo do tvarov Fišar, Fišarovce. Dedina patrila miestnym zemanom aj v 15. až 17. storočí.43S1 V roku 1567 zdanili tamojšie sedliacke domácnosti od 5,75 porty. Pozemky jednej usad­ losti boli opustené, tri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 sedliakov zdanili iba od jed­ nej porty. Znižovanie zdanenia svedčí o úbytku sedliakov a zmenšovaní nim i obhospoda­ rovaných pozemkov. V roku 1600 tam nebol obývaný žiadny poddanský dom .4352 Bol to dôsledok požiaru alebo dočasného odsťahovania sa poddaných. V roku 1610 tam ojších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od 1,25 porty, v roku 1635 iba od štvrť a osm iny porty.43S3 Na prelome 17. a 18. storočia bol Fišar m alou dedinou. V roku 1715 v ňom žili len dve, v roku 1720 už sedem sedliackych dom ácností.4354

608

VRBOVEC Keď si synovia a vnuci šľachtica Klča v roku 1325 delili majetky a dediny Tušice, Tušickú Novú Ves a iné, deľba sa vzťahovala aj na túto dedinu, pri ktorej boli tri vodné m lyny.4355 Začiatkom 15. storočia patrila zemanom z Tušickej Novej Vsi. Z obsahu listiny z roku 1413 o vym edzení hranice chotárov Horoviec a Trhovišťa od Tušickej Novej Vsi a Vrbovca je zrejmé, že ležala pri Tušickej Novej Vsi.4356 Jestvovanie dediny Vrbovec m ožno predpokladať pred 14. storočím. Zanikla okolo po­ lovice 15. storočia.

VŔBNICA VREŠKOVCE Vŕbnica leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom vale Laborca a n i­ ve Duše, v nadmorskej výške okolo 105 m . Tento úradný názov má od roku 1948.4347 O tam ojšom potoku sú prvé doklady z rokov 1322 a 1326,4348 o poliach z roku 1323.4349 Priame správy o sídlisku sú od roku 1335. Pravda vtedy v ňom mali kúriu zemania a názov dediny používali v prídom ku.43S0

Po rozdelení majetkov panstva Čičava v roku 1363 táto dedina zostala v spoločnom vlastníctve šľachticov z Rozhanoviec, lebo jej obyvatelia ešte neboli povinní platiť daň ze­ m epánom . Dedinu totiž len nedávno založili usadlíci so šoltýsom Vreškom podľa zákupného práva.4357Na základe uvedených údajov m ožno konštatovať, že vznikla začiatkom dru­ hej polovice 14. storočia, avšak pred rokom 1363.

4340 S O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 3 „ H o z z w m e z e w " . 4341 M O L , E 158, A 2 6 7 7 , s . 24 6 4342 Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 1 39. T ô r té n e lm i Tár 7 ,1 9 0 6 , s. 3 0 6 - 307. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 136. 4343 A d a lé k o k I X , 19.04, s. 316 „ H o s s z u m e z e ô " . 4344 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 1 ,1 6 9 , 3 9 7 ; A 2 6 7 8 , s. 14 „ H o z z u m e z e u " . 4345 U lič n á , R o z š íre n ie , s. 146 - 147. 4346 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 . 4347 M a jt á n , N á z v y , s. 4 6 2 .

4351 M O L , D L 9 0 8 2 6 „ d e F yzeser" z r. 1365; 74474, 7 2 4 8 8 z r. 1 3 8 3 ,1 4 8 9 . Pozri aj n a s l. p o z n á m k u . 4352 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 30 , 176 „F y z e s e r ". 4353 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 9 „F is z e s e v r "; A 2677, s. 415 „F u z e s e r " . 4354 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184. 4355 A d a lé k o k X V I I , 1911, s. 276 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... V e r b o lc z .... tr iu m m o le n d in o r u m " . 4356 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 24 „ a parte p o s s e s s io n u m W y fa lu et V a r b o c h " . 4357 M O L , D L 5191 „ N o v i s v illis seu lib e r ta tib u s a d h u c g a v isis ... V ru su a g a s ... u s q u e e s p ir a c io n e m

4348 S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 8 3 , č . 8 79 „ r iv u lu m F y z y s e r ". N a g y , C D H A I I , s. 261 „ a q u e F y z e s h e r ".

te r m in i lib e r ta tis e a r u m " . S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 127 u v ie d o l m a ď a r iz o v a n ý n á z o v

4349 S e d lá k , R D S 1 II, s. 4 5 4 , č . 1045 „te rre F y z e s e r z e g h ".

V e r e s k ó cz . Ž u d e l, J .: Z m e n y v štru ktú re o s íd le n ia V ý c h o d o s lo v e n s k e j n í ž in y o d z a č . 15. sto r o čia d o

4350 N a g y , N S z I, s. 2 6 0 „ d e F y z e se r".

k o n c a str e d o v e k u . In : G e o g r a fic k ý ča so p is 4 2 ,1 9 9 0 , č . 1, s. 8 0 u v ie d o l n á z o v V erešk o vce.

ZEMPLÍN

VÝRAVA

Doklady z rokov 1410 a 1414 dosvedčujú, že jestvovala ešte v prvej štvrtine 15. storo­ čia.4358 Neskôr ju obyvatelia opustili a sídlisko zaniklo. V roku 1493 už nejestvovalo.4359 Ná­ zov dediny však nezanikol. Obyvatelia zo susedných dedín, najmä zo Sedlísk, ním pom e­ núvali miesto, na ktorom v druhej polovici 14. a začiatkom 15. storočia jestvovala dedina Vreškovce.

VÝRAVA

610

VYDRAŇ

Vydraň leží v severnej časti Laboreckej vrchoviny. Je severovýchodnou súčasťou obce Medzilaborce. Dedina Vydraň je zapísaná medzi dedinam i hum enského panstva, o vlastníctvo ktorých sa škriepili šľachtici Drugetovci v roku 1543.4360Je to prvý doklad o tejto dedine, ale z jeho obsahu vyplýva, že Vydraň jestvovala už skôr. Názov Vydraň korení v pom enovaní vodného dravca vydra, ktorá sa tam iste hojne vy­ skytovala, pričom názov mal najprv funkciu chotárneho názvu. Keď v údolí založili sídlis­ ko, názov prešiel na dedinu. Dedinu Vydraň založil nepochybne šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva v 15., prípadne začiatkom 16. storočia. Šoltýsi a valašský obyvatelia tam žili dokáza­ teľne v 17. storočí. Vydraň založili z podnetu alebo aspoň so súhlasom Drugetovcov na ich dedičnom úze­ m í. Dedina im patrila nepretržite v 16. a 17. storočí. Vydraňské valašské domácnosti v roku 1567 zaplatili daň kráľovi od troch port. Dve do­ mácnosti sa len nedávno z dediny odsťahovali. V roku 1582 valachov zdanili od 2,5 porty. Sídlisko m alo v roku 1600 obývané len tri poddanské dom y a dom šoltýsa.4361 Na prelome 16. a 17. storočia bola Vydraň malou dedinou s valašskými, rusínskymi oby­ vateľmi. V roku 1610 zdanili tam ojších valachov aj želiarov spoločne od 0,75 porty, v roku 1635 asi od 0,5 porty. Znižovanie zdanenia bolo dôsledkom schudobnenia valašských dom ác­ ností.4362 Obyvateľov neskôr pribudlo, lebo v roku 1623 tam hospodárili dve šoltýske domácnosti, šesť valašských a tri želiarske. Zem epánom Drugetovcom spĺňali také povinnosti, aké oby­ vatelia v iných valašských dedinách na humenskom panstve, napr. v Habure.4363 Aj v druhej polovici 17. storočia obyvateľov pribúdalo, takže na prelome 17. a 18. storo­ čia bola Vydraň stredne veľkou dedinou. V roku 1715 v nej žilo trinásť, avšak v roku 1720 len sedem poddanských dom ácností. V dedine bol vtedy aj m lyn.4364

611

Výrava leží v severnom okraji Laboreckej vrchoviny, v hornej časti doliny Výravy, ľavostranného prítoku Laborca, v nadmorskej výške okolo 368 m. O potoku Výrava je stručný zápis v listine Jágerskej kapituly z roku 1363 o vymedzení hranice medzi majetkami hradného panstva Jaseňov, patriaceho Drugetovcom, a majetka­ mi panstva šľachticov zo Zbudského D lhého. Časťou hranice medzi uvedenými panstvami bol potok Výrava,4365 čo sa ani v 15. - 16. storočí nezm enilo.4366 Potok dostal taký názov preto, lebo sa v ňom často vyskytovali vírivé prúdy vody. Je zrej­ mé, že názov vznikol v slovenskom jazykovom prostredí. Názov dediny Výrava vznikol pre­ vzatím názvu potoka pre sídlisko. Dedina Výrava sa nevyskytuje medzi dedinami zemanov zo Zbudze k roku 1521, keďže vtedy ešte nejestvovala.4367 Prvý doklad o dedine je z roku 1543, kedy sa Drugetovci škriepili o vlastnícke podiely na ich panstve Hum enné, ku ktorému patrila aj časť dediny Výrava.4368 Založenie dediny Výrava predpokladáme okolo roku 1530 šoltýsom a usadlíkmi podľa valašského práva. Časť pri pravom brehu potoka patrila zemanom zo Zbudze, časť pri ľa­ vom brehu šľachticom Drugetovcom. V roku 1560 v časti zem anov zo Zbudze hospodárili štyri dom ácnosti. Každá platila roč­ ne zem anom 50 denárov a z čriedy oviec odovzdávala každý dvadsiaty kus, najmenej však jeden.4369 Výravské valašské dom ácnosti v roku 1567 platili daň kráľovi od 4,5 porty a v roku 1582 od štyroch port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných štrnásť poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.4370Vtedy bola Výrava stredne veľkou dedinou s valašským, rusínskym obyvateľstvom. Od konca 16. a v 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 valachov ale aj želiarov zdanili spolu od 0,5 porty, v roku 1635 od jednej porty.4371 V 17. a začiatkom 18. storočia obyvateľov, dom ácností a dom ov pribúdalo. V roku 1715 vo Výrave žilo dvadsaťštyri a v roku 1720 dvadsaťtri poddanských dom ácností. K dedine patril aj m lyn .4372

VYSK M ajetkovou súčasťou panstva M ichalovce bola v 14. a 15. storočí tak zapisovaná de­ dina.

4365 M O L , D L 6 5 8 „ a d c a p u t r iv u li W y r a v a " . 4366 S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 53 „a d c a p u t flu v ii V irp a ta k a ... in L a b o r c z " z r. 1476. S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , n r . 2 4 „ a lo c a u b i flu v iu s W y r w a c a d e t in flu v iu m L a b a r c z " z r. 1478. 4358 M O L , D L 9 3 8 0 , 9 6 7 2 „ p o s s e s s io n e s ... V r e s k o u c h " .

4367 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1521 n r . 3.

4359 M O L , D L 1 9 963 „ p r e d ii W r e c h k o c z " .

4368 T a m ž e , A . a. 1543 n r . 2 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... W y r a w a " . P o zri aj A . a. 1548, Fasc. 5, nr. 4 4 „ W y r o u a "

4360 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 15 4 3 , nr. 2 9 , „ i n p o s s e s s io n ib u s ... W d r a n " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 8 .

z r. 1548. T a k aj B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 9 . K r a je z n a v č y j, s. 4 0 5 u v á d z a n e sk o ršie d o k la d y .

4361 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 5 , 180, 2 5 4 „ V id r a n “ , „ V id r a n i" .

4369 M a r s in a , K u š ík , U rb á r e I, s. 218 „V e r o w a " .

4362 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 0 ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 8 .

4370 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 4 6 , 51, 1 8 3 ,1 9 2 , 2 5 4 „V ir o u a " , „V ir a u a " .

4363 M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 3 0 3 „ U id r a n y " .

4371 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5 3 ; A 26 7 7 , s. 4 0 7 , 4 0 8 .

4364 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

4372 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 8 .

612

ZEMPLÍN

VYŠNÁ OĽŠAVA

Prvé správy o nej sú z roku 1353. Z nich zisťujeme, že jestvovala už skôr, patrila šľachti­ com z M ichaloviec a susedila s dedinami Brutovce a Staré.4373 V písom nostiach zo 14. a 15. storočia sa vyskytuje pod názvom Wysk, čo už bol maďarizovaný tvar. K dedine patril m lyn na Laborci, ktorý oddeľoval západnú časť chotára tejto dediny od chotára Stankoviec.4374 Východná časť chotára zasa susedila s chotárom Hencoviec.437S V roku 1374 tam hospodárilo najmenej šesť poddanských dom ácností, pričom polia pre iných päť usadlostí boli opustené.4376 Dedina jestvovalaješte okolo roku 1452.4377 Neskôr ju poddaní opustili a sídlisko zaniklo. Zo správ zo 14. storočia vyplýva, že dedina ležala medzi Zbudzou a Starým, východne od Stankoviec a Laborca, zaiste na mieste pri kóte 129, v južnej časti terajšieho chotára de­ diny Staré.4378

V poslednej tretine 16. storočia sa zdaňovanie valašských dom ácností zm enšovalo. Ta­ ký vývoj pokračoval ešte výraznejšie v prvej polovici 17. storočia. V roku 1610 vtedajších va­ lachov ale aj želiarov zdanili spolu od dvoch port, v roku 1635 od necelej jednej porty.4382 Bol to dôsledok chudobnenia valašských dom ácností aj ich ubúdania. V urbári z roku 1623 m ožno zistiť, že v dedine hospodárili dve šoltýske domácnosti na celých šoltýstvach. V kostole pôsobil pravoslávny farár, ktorý v dedine aj býval. Nedávno pred rokom 1623 tam hospodárilo do dvadsať valašských dom ácností. Keďže deväť z nich sa odsťahovalo, v tom roku ich bolo jedenásť a okrem nich ešte štyri domácnosti želiarov. K zemepánom Drugetovcom mali také povinnosti, aké ich súčasníci, napr. v Habure.4383 V roku 1657 na farskom žili štyri rodiny, na dvoch šoltýstvach sedem rodín, na pätnás­ tich celých valašských usadlostiach dvadsať rodín, pričom pozemky pre tri usadlosti ležali opustené. Napokon tam žili ešte tri želiarske rodiny.4384 Aj neskôr sa stav m enil. V roku 1690 tam žila jedna baťkovská rodina. Na dvoch šoltýs­ tvach hospodárilo osem dom ácností. Na polovičných a štvrtinových usadlostiach žilo de­ väť valašských dom ácností, žili tam aj dve želiarske domácnosti, hoci pozemky po jede­ nástich dom ácnostiach ležali opustené. Zemepáni tam zriadili m ýtnicu a zaviedli vyberanie m ýtneho, o čom je doklad z roku 1690.4385 Vyšná Jablonka bola stredne veľkou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v nej žilo devätnásť a v roku 1720 osemnásť poddanských dom ácností. V dedine bol aj m lyn .4386

VYŠNÁ JABLONKA Vyšná Jablonka leží v severnom okraji Laboreckej vrchoviny, v doline prítoku Udavy, v nadmorskej výške okolo 375 m. O Vyšnej Jablonke je najstarší záznam z roku 1543, ktorý vznikol v súvislosti s riešením rodinného sporu Drugetovcov o dedičné podiely na majetkoch hum enského panstva, teda aj Vyšnej Jablonky.4379 Základ názvu aj pôvod tejto dediny je rovnaký ako susednej dediny Nižná Jablonka. Aj Vyšnú Jablonku založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva v 15. storo­ čí na majetku šľachticov Drugetovcov. Im patrila nepretržite aj v 16. a 17. storočí. Pravoslávny kostol si v dedine postavili m ožno už v 16. storočí, určite však jestvoval v 17. storočí a neskôr. Prvý doklad o ňom a tamojšom farárovi je z roku 1623. O d polovice 17. storočia v ňom pôsobili uniatskí, neskôr gréckokatolícki farári.4380 Vyšnojablonské valašské domácnosti platili daň kráľovi v roku 1567 od 13,5 porty, pričom domácnosť slobodnícka a tri želiarske domácnosti daň neplatili. V roku 1582 vala­ chov zdanili od dvanástich port. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných štrnásť poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýskych dom ácností.4381 Na prelome 16. a 17. storočia bola Vyšná Jablonka stredne veľkou dedinou s rusínskymi obyvateľmi. 4373 N a g y , N S z I, s. 9 8 , 99 „p o s s e s s io n e s W y s k et B u r u c h a .... p o s se ss io n e E g h a z a s ta r a ", „ p o s s e s s io n e m W y s k ... a d im id ie ta te p o s s e s s io n is B u r u c h " . 4374 T a m ž e , s. 2 3 8 „ i n flu v io L a b o r c h ... in lo c o c o m m u n i in ter p o s se ss io n e s V y s k et Z t a n k o c h ... h ab e ret m o l e n d i n u m " z r. 13 5 3 . P o zri aj s. 2 4 1 , 310. 4375 T a m ž e , s. 319 „P a r tic u la m terre d e p o s se ss io n e ... W y s k ... ad p o s s e s s io n e m o c c u p a s s e t" z r. 13 6 0 .

613

VYŠNÁ OĽŠAVA Vyšná Oľšava leží v Ondavskej vrchovine, v doline Oľšavky ústiacej do Ondavy, v nad­ morskej výške okolo 220 m . Šľachtic Osvald z Rozhanoviec, vlastník hradného panstva Čičava sa v roku 1382 sťažo­ val pred kráľovnou Alžbetou, že Peter Cudar, zemepán susedného panstva Makovica mu ne­ dávno zabral niekoľko dedín, medzi nim i aj Oľšavu. Vtedy kráľovná poverila Jasovský kon­ vent, aby Osvalda uviedol do vlastníctva zahraných dedín, teda aj Oľšavy. Pri tej príležitosti vznikla najstaršia zachovaná správa o tejto dedine.4387 V písom nostiach z poslednej štvrtiny 14. a začiatku 15. storočia sa vyskytuje pod náz­ vom Oľšava, pravda, vo viacerých maďarizovaných tvaroch. V polovici 15. storočia úradný názov rozšírili o rozlišujúcu časť Vyšná, avšak v maďarskej podobe. Vznik dediny m ožno predpokladať najneskôr v 70. rokoch 14. storočia, pravdepodob­ ne za účasti šoltýsa a poddaných podľa zákupného, nemeckého práva.

H e n s e le u c h ...

4376 T a m ž e , II, s. 418 „ i n V is k se x p o p u lo s e et q u in q u e d eserte m a n s io n e s " . 4377 T a m ž e , s. 4 9 2 „p o s s e s s io n ib u s ... W y s k " . 4378 C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 66 jej p o lo h u p r e d p o k la d a l pri S ta n k o v c ia c h . 4379 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1543, nr. 29 „ in p o s s e s s io n ib u s ... F elsew J a b lo n k a " . T a k aj B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 9 . 4380 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 107, nr. 2, s. 273 „F e ls e o J a b lo n k a ... P a p s a g h . P op Iu a n e g e z p a p s a g fele p u z ta " z r. 16 2 3 . Po zri aj Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 121 z r. 1690. 4381 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 7 ,1 8 3 , 2 5 5 „F e lse u Je b lo n k a " , „F e ls e o Ia b lo n k a " .

4382T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 3 2 ; A 2677, s. 4 0 8 . 4383M O L , K a m a r a , U et C , fa s c. 109, nr. 2, s. 273 „F e ls e o J a b lo n k a " . 4384Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 277, s. 101 - 103 „F e ls e o J a b lo n k a " . 4385 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 1 2 1 ,1 5 5 „F e ls ô J a b lo n k a " . 4386M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184. 4387M O L , D L 6 9 6 2 „ p o s s e s s io n e s ... E ls e w a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 6 1390.

ju s to to ž n il až s d o k la d o m z rok u

615

ZEMPLÍN

VYŠNÉ LADIČKOVCE

Cudarovci sa síce ešte koncom 14. storočia pokúsili zabrať túto dedinu, ale šľachtici z Rozhanoviec si uhájili svoje vlastnícke právo a Vyšná Oľšava zostala majetkovou súčasťou panstva Čičava aj v 15. - 17. storočí.4388 V druhej polovici 15. storočia m ohlo v dedine súčasne hospodáriť okolo jedenásť sedliac­ kych domácností. V roku 1493 však hospodárili len tri, lebo osem sa nedávno odsťahovalo ale­ bo vymrelo.4389Neskôr sedliakov pribudlo, keďže v roku 1550 ich bolo osem domácností.4390 Tamojších sedliakov v roku 1567 zdanili daňou kráľovi od štyroch port, pričom po­ zemky troch usadlostí boli opustené. V roku 1582 sedliakov zdanili od šiestich port.4391 Pred rokom 1585 slovenskí poddaní dedinu opustili alebo vymreli a do Vyšnej Oľšavy sa nasťahovali Rusíni. V roku 1585 už bola rusínskou dedinou so šoltýsom, avšak poddaní boli roľníkm i.4392 Koncom 16. storočia postavili v dedine pravoslávny kostol. V roku 1600 okrem kostola a domu farára malo sídlisko dvadsaťdva obývaných pod­ danských dom ov a dom šoltýsa.4393 Vtedy bola Vyšná Oľšava stredne veľkou dedinou s far­ ským, ale najmä poddanským obyvateľstvom rusínskeho pôvodu. Začiatkom 17. storočia sa postupne takmer polovica poddanských obyvateľov odsťaho­ vala alebo vymrela. V roku 1623 žilo vo Vyšnej Oľšave okrem šoltýsa vlastniaceho polo­ vičné šoltýstvo len pätnásť sedliackych domácností. Z nich desať hospodárilo na štvrtino­ vých usadlostiach a päť na osm inových usadlostiach. Zvláštnosťou bolo, že poddanské dom ácnosti odovzdávali zemepánom len hydinu.4394 Aj vyšnooľšavské poddanské domácnosti v 17. storočí chudobneli. V roku 1610 boli vte­ dajšie sedliacke a želiarske domácnosti zdanené spolu len od jednej porty a v roku 1635 iba od pol porty.4395 V rokoch 1715 a 1720 tam postupne žilo dvadsaťdva a dvadsaťjeden poddanských do­ m ácností.4396

Jej názov bol odvodený od názvu dediny Nižná Sitnica. Z toho m ožno predpokladať, že tamojšie sídlisko založili obyvatelia z Nižnej Sitnice pred 14. storočím.4398 Rovnako je však m ožné, že sídlisko založil šoltýs s poddanými v 14. storočí, prípadne do jestvujúcej dediny priviedol nové roľnícke poddanské rodiny. Šoltýsi totiž dokázateľne pôsobili vo Vyšnej Sitnici v 16. storočí. V 14. až 17. storočí patrila Vyšná Sitnica k stropkovskému panstvu.4399 H oci kostol vo Vyšnej Sitnici pravdepodobne jestvoval už pred 17. storočím, písom nos­ ti o ňom sa zachovali od 17. storočia. V tam ojšom kostole okolo roku 1621 pôsobil samostatný evanjelický kazateľ, avšak po­ čas väčšiny 17. storočia kazatelia z farského kostola v Nižnej Sitnici.4400 V roku 1557 vo Vyšnej Sitnici hospodáril a pôsobil šoltýs a sedem poddanských do­ m ácností. Dve na celých usadlostiach, jedna na polovičnej, napokon štyri želiarske do­ m ácnosti. Všetci mali k zemepánom také povinnosti, aké obyvatelia v Chotči, lebo aj vo Vyšnej Sitnici žilo roľnícke, slovenské obyvateľstvo.4401 Vyšnositnické sedliacke domácnosti boli v rokoch 1567 a 1582 zdanené rovnako od 2,5 porty. V tam ojšom sídlisku v roku 1600 stálo osem obývaných poddanských dom ov a ne­ pochybne aj dom šoltýsa.4402 Vtedy bola Vyšná Sitnica malou dedinou so slovenským roľ­ níckym obyvateľstvom. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želia­ rov spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len želiarov od 0,25 porty.4403 V roku 1639 tamojšie šoltýstvo patrilo viacerým príbuzným rodinám. Sedliacke domácnosti boli štyri. V roku 1651 šoltýstvo patrilo dvom rodinám a sedliackych dom ácností bolo päť.4404 Vyšná Sitnica bola aj na prelome 17. a 18. storočia malou dedinou. V roku 1715 mala se­ dem a v roku 1720 deväť poddanských dom ácností. K dedine patril aj m lyn.4405

VYŠNÁ SITNICA

VYŠNÉ LADIČKOVCE

Vyšná Sitnica leží v Ondavskej vrchovine, v dolnej časti údolia Sitničky, západného prí­ toku Oľky, v nadmorskej výške okolo 195 m . Kráľ Žigm und v roku 1408 a opätovne 1410 daroval Imrichovi z Perina stropkovské pan­ stvo, teda aj Vyšnú Sitnicu.4397

Vyšné Ladičkovce ležia v juhovýchodnej časti Ondavskej vrchoviny, v doline pravého prítoku stredného Laborca, v nadmorskej výške okolo 230 m. V roku 1478 sa Ladislav Druget z Hum enného sťažoval pred dvorským sudcom proti šľachticom zo Zbudze, že títo zabrali časť územ ného majetku Vyšných Ladičkoviec.4406 Pri tej príležitosti vznikla najstaršia zachovaná správa o dedine Vyšné Ladičkovce.

614

4388 M O L , D L 7643 „ E ls u a " z r. 1 390; 7661 „ O l s u a " z r. 1391; 9672 „ Ils w a " z r. 1410; 17209 a 17620 „F e ls e w o ls w a " z r. 1471 a 1474. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 70 „F e ls o O ls v a " z r. 1519. P ozri aj n a s l.

4398 T a k ý p ô v o d d e d in y p r e d p o k la d a l B e ň k o , O s íd le n ie , s. 257.

p ozn ám ky.

4399 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0870 „K y s s itn ic z e " , „K y s s y th n ic z e " z r. 1430. Š O B A P rešov, D r u g e t

4389 M O L , D L 19963 „ i n p o s s e s s io n e F e s le w o k h w a ".

H , i. č . 4 3 „ F e ls e w z y th y n y c z a " z r. 1465. P ozri n a s l. p o z n á m k y .

4390 Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 2 2 „F e ls o O ls u a " .

4400 Z o v á n y i, P ro te stá n s, s. 124. H ô r k , Sá ro s, s. 2 9 4 . U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 136 - 137.

4391 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 5 , 170 „A ls u (!), O ls u a " , „F e ls e o o c h u a " .

4401 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 4 , nr. 49 , s. 3 5 9 „ V illa e S c la u o n ic a le s " . s. 365 „ Z e d n ic z a W y s n a " .

4392A d a lé k o k I X , 19 0 4 , s. 3 0 8 „F e ls e ó O ls w a .... e lô sze o r ... tó to k la k ta n a k b e n n e . Im m a r o r o z o k

4402 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 9 , 172, 2 4 9 „F e ls e u Z it n ic a " , „F e ls s o Z e d n ic z e " .

s z a llo tta k rea. S c u lte tu s " . 4393 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 4 7 , 2 6 6 „F e ls s o O ls u a " , „F e ó ls e ó O s v a , b a ttik o " . 4394 M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 6 2 , nr. 5 4 , fo l. 11 „F e ls o O ls a v a " .

4403 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 3 ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 3 „F e ls e o S e t h n ic e " . 4404 Š O B A P rešov, Pete S , nr. 3 8 3 , s. 12 „F e ls e ó S z itn ic z e , S c la u o r u m " ; n r . 4 2 5 , s. 9 - 10 „ S z itn ic z e , S c la v o r u m " . P riezvisk á s e d lia k o v s v e d čia , že id e o tú istú d e d in u .

4395 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 18; A 267 7 , s. 3 9 6 „F e ls e o O ls o w a " .

4405 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184.

4396 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184.

4406 S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , nr. 2 4 „in tr a m e ta r u m p o s s e s s io n u m ... F e ls e w la d y c h k a " .

4397 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 , 9 6 5 9 , 9671 „ a c v illis ... S it h n ic z " , „ S y t h n y c e " . M á ly u s z , Z s O II - 2 , č. 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714.

B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 2 , 2 6 3 u v ie d o l n e s p r á v n e rok 1468. A j d a to v a n ie ď a lš ie h o d o k la d u r o k o m 1453 m á b y ť sp rá v n e 1543.

617

ZEMPLÍN

VYŠNÝ HRUŠOV

Zemepisná poloha aj názov dediny dosvedčujú, že Vyšné Ladičkovce vznikli neskôr ako Nižné Ladičkovce. Vyšné Ladičkovce boli v 16. storočí zaraďované k dedinám s Valašsko - rusínskym oby­ vateľstvom v krajní.4407 Zo všetkých uvedených poznatkov vyplýva, že Vyšné Ladičkovce založil šoltýs s valaš­ skými usadlíkm i v druhej polovici 14., alebo v prvej polovici 15. storočia na majetku šľach­ ticov Drugetovcov. Vyšné Ladičkovce založili na územ í hum enského panstva. Majetkovou súčasťou toho panstva a vo vlastníctve šľachticov Drugetovcov boli nepretržite do konca 17. sto­ ročia.4408 Vyšnoladičkovské valašské gazdovské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 3,5 porty. Chudobné tri želiarske domácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdani­ li valašských gazdov od šiestich port. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných sedem poddanských dom ov a jeden - dva dom y vtedajších šoltýsom.4409 Na prelome 16. a 17. storočia boli Vyšné Ladičkovce malou dedinou s valašsko - rusín­ skym obyvateľstvom. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo aj v znižovaní ich zdane­ nia. V roku 1610 vtedajších valachov ale aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 valachov nebolo a želiarov zdanili od štvrť a osm iny porty.4410 V roku 1623 vo Vyšných Ladičkovciach žili dve dom ácnosti šoltýsov, ktorým patrili celé šoltýstva a pätnásť poddanských dom ácností. Z nich štyri valašské hospodárili na celých usadlostiach, osem dom ácností na polovičných, jedna na štvrtinovej usadlosti. Iné dve dom ácnosti boli želiarske. Zem epánom Drugetovcom spĺňali obdobné povin­ nosti, aké obyvatelia v iných valašských dedinách na hum enskom panstve, napr. v Habure.4411 Počet obyvateľov a obývaných dom ov vo Vyšných Ladičkovciach v druhej polovici 17. storočia narastal. V dôsledku toho boli na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedi­ nou. V roku 1715 mali sedemnásť, v roku 1720 len desať obývaných dom ov a poddanských dom ácností.4412

Kráľ Žigm und v roku 1408 ocenil vojenské zásluhy šľachtica Imricha z Perina proti Tur­ kom, ale aj jeho politickú vernosť panovníkovi darovaním stropkovského panstva, ku kto­ rému patrila aj táto dedina.4413 Do písom ností ju pravidelne zapisovali pod maďarizovanými tvarmi staršieho názvu Hrabovec, ktorý úradne použili len ojedinele. Názov Hrabovec vyjadril to, že na onom mieste rástol hojne hrab. Keď tam po vyklčovaní založili sídlisko, dostalo tiež názov Hrabovec. Tvorcami názvu Hrabovec a užívateľmi onoho lesa boli nepochybne slovenskí obyvatelia z blízkych Turian, prípadne Kelče. M ožno síce predpokladať, že tamojšie sídlisko založili poddaní zo spom ínaných dedín v 13. - 14. storočí,4414 ale pravdepodobnejšie je, že ho založili až koncom 14., prípadne za­ čiatkom 15. storočia rusínski prisťahovalci so šoltýsom. Také obyvateľstvo žilo vo Vyšnom Hrabovci dokázateľne v 16. storočí a taký pôvod sídliska zodpovedá aj zemepisnej polohe dediny. Hrabovec bol v 15. - 17. storočí nepretržite majetkovou súčasťou stropkovského pan­ stva.4415 V rokoch 1557 a 1567 tam dokázateľne hospodáril šoltýs a rusínskych šesť poddanských dom ácností, z toho dve valašské na celých, tri na polovičných usadlostiach a jedna želiar­ ska domácnosť. Šoltýs aj poddaní odvádzali zemepánom také valašské dávky, aké obyvate­ lia v iných rusínskych dedinách, napr. v Brezničke.4416 Tamojšie valašské domácnosti zdanili v rokoch 1567 a 1582 daňou kráľovi od 3,75 a 4,5 porty. V Hrabovci v roku 1600 stálo sedem obývaných poddanských domov, dom šoltýsa, ale i dom pravoslávneho farára, lebo v dedine bol aj kostol.4417 Na prelome 16. a 17. storočia bol Vyšný Hrabovec stredne veľkou dedinou s rusínsky­ m i, poddanskými i farskými obyvateľmi. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších valachov aj že­ liarov zdanili spolu od pol a osm iny porty, v roku 1635 od štvrť a osm iny porty.4418 Vyšný Hrabovec mal v rokoch 1715 a 1720 po päť poddanských dom ácností.4419

616

VYŠNÝ HRUŠOV VYŠNÝ HARBOK (pozri Čabiny)

Vyšný Hrušov leží v južnom okraji Laboreckej vrchoviny, v doline Udavy, v nadmorskej výške okolo 196 m .

VYŠNÝ HRABOVEC 4413 M O L , D L 9 4 0 4 , 9 4 0 6 , „ a c v i l l i s ... R a b o u ic z “ . P ozri aj 96 5 7 , 9671 „ R a b o u ic z " o p ä to v n ú d o n á c iu

Vyšný Hrabovec leží v strednej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 180 m . Je m iestnou časťou obce Turany nad Ondavou.

z r o k u 1410. M á ly u s z , Z s O 11 - 2, č . 6 0 7 8 , 7 5 9 9 , 7714. V tý c h lis t in á c h sa o k re m t o h t o zá p isu H r a b o v c a n a c h á d z a aj d r u h ý to to ž n ý „ R a b o u ic z " v p o r a d í p red d e d in o u M r á z o v c e . P o v a ž u je m e to za k a n ce lá r sk u c h y b u . 4414 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 4 7 , 257. 4415 M O L , D L 7 0 8 5 7 , 7 0 8 5 8 , 7 0 8 6 2 , 7 0870 „ H r a b o lc z " z r. 1430; 24541 „H r a b o w c z " z r. 1454. Š O B A

4407 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 6 8 „ C r a y n a ... Fe lse o L a d ic z k o c z " z r. 1570. 4408 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 2 9 „F e lse w L a d y s k o c z " . 4409 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 3 5 ,1 9 1 , 2 5 6 „F e ls e u L a d ic h k o c " , „F e ls s ô L a d ic z k o “ .

P rešov, D r u g e t H , i. č . 4 3 „R a b o w y c z " z r. 1465; 63 „ R a b o c z " z r. 1506. P ozri aj n a s l. p o z n á m k y . 4416 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 4 , nr. 4 9 , s. 375 „ S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 387 „ H r a b o w e c z " z r. 1557. Š O B A P rešov, Pete S , i. č . 154, s. 7 „ R a b o c z " z r. 1567.

44,0 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 2 ; A 26 7 7 , s. 414 „F e ls e o V la d ik o c z " ( !) .

4417 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s, 2 8 ,1 7 1 , 2 4 9 , 2 7 0 „ H r a b o c " , „ R a b o c h , b a ttik o " .

4411 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c . 109, nr. 2 , s. 19 - 2 2 „F e ls o L a d ic s k o c z " .

4418 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 19; A 2 6 7 7 , s. 3 9 3 .

4412 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184.

4419 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 7 .

618

619

ZEMPLÍN

VYŠNÝ ŽIPOV

Šľachtičná Klára Bátoriová, vdova po Štefanovi Drugetovi sa sťažovala, že jej Drugetovci zabrali venné majetky, medzi nim i aj dedinu Vyšný Hrušov. V roku 1543 kráľ Ferdinand I. nariadil vyšetriť pravdivosť Klárinej sťažnosti a pri tej príležitosti vznikol najstarší zacho­ vaný zápis o Vyšnom Hrušove.4420 Hrušov sa v písom nostiach zo 16. a 17. storočia pravidelne vyskytuje pod názvom Russo, Hruso, teda v maďarizovaných tvaroch pôvodného, slovenského nárečového názvu, ko­ reniaceho v slove hruška, ojedinele v inom maďarizovanom názve Kertweles, vzniknutom prekladom slovenského názvu.

Najstaršia priama písom ná správa o dedine sa zachovala v listine z roku 1321 o záloho­ vaní časti m ajetkov hradného panstva Čičava, kedy bol zálohovaný aj Vyšný Žipov. 4427 V písom nostiach zo 14. až 15. storočia sa striedavo vyskytuje pod názvami Isopov, Isopo, Isop, Isyp, Isypov, od 16. storočia pravidelne v tvare Isep, ktoré boli maďarizovanými podobam i staršieho slovenského názvu Žipov, koreniacom zaiste v slovienskom osobnom m ene. Len ojedinele sa do písom ností dostal ľudový, nárečový tvar názvu, hoci v defor­ movanej podobe. Od 17. storočia sa pre túto dedinu úradne rozšíril názov na Slovenský Ži­ pov, pravda zväčša v maďarskej podobe, aby sa aj názvom odlíšil od úradne Maďarského Žipova, ležiaceho južne od Trebišova.4428 Archeologické a jazykovedné i historické doklady a poznatky vedú ku konštatovaniu, že žipovské sídlisko jestvuje nepretržite od 9. storočia a patrí k najstarším sloviensko - slo­ venským dedinám v priľahlej časti doliny Tople. Žipov bol nepochybne majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava do 13. storočia. Súčasťou tohto panstva, resp. panstva Vranov a panstva Skrabské zostal aj v 14. - 16. storo­ čí. V 16. až 17. storočí bol majetkom farského kostola vo Vranove.4429 Pred polovicou 14. storočia vedľa starého sídliska poddaní založili nové žipovské sídlis­ ko, ktoré dostalo primerané pom enovanie M alý Žipov.4430V 16. storočí obe časti sídliskovo

Predpokladáme, že táto dedina vznikla v 14. - 15. storočí a založili ju usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, nemeckého práva. Šoltýstvo v nej dokázateľne jestvovalo v 17. sto­ ročí. Dedina od založenia patrila Drugetovcom nepretržite aj v 16. a 17. storočí ako súčasť humenského panstva.4421 Vyšnohrušovské sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od šies­ tich port. Dom ácnosť slobodníka a štyri želiarske daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedlia­ kov od 6,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných trinásť poddanských dom ov a je­ den až tri dom y šoltýsov.4422Na prelome 16. a 17. storočia bol Vyšný Hrušov stredne veľkou dedinou so slovenskými, roľníckymi obyvateľmi. V 17. storočí sedliacke dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len sedliakov od 0,25 porty.4423 O kolo roku 1623 jestvovali vo Vyšnom Hrušove tri šoltýstva. V tom roku hospodárilo osem sedliackych dom ácností, jedna želiarska domácnosť, pričom pozemky po štyroch sed­ liackych a jednej želiarskej ležali opustené. Šoltýske aj sedliacke dom ácnosti odvádzali šľachticom Drugetovcom daň a dávky charakteristické pre roľnícke obyvateľstvo, teda ta­ ké dávky, aké napr. ich súčasníci v Topoľovke.4424 Napriek chudobném u sedliakov bol Vyšný Hrušov aj na prelome 17. a 18. storočia stred­ ne veľkou dedinou. V roku 1715 v ňom žilo štrnásť, v roku 1720 dvanásť poddanských do­ m ácností.4425

VYŠNÝ ŽIPOV Vyšný Žipov leží v strednej časti doliny Tople, v nadmorskej výške okolo 155 m. Pri Vyšnom Žipove sa našli zlom ky slovienskej keramiky, pochádzajúcej z 9. storo­ čia.4426

splynuli. V Žipove pravdepodobne v 14. - 15. storočí postavili katolícky kostol. Od konca 16. a v prvej tretine 17. storočia v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí kazatelia.4431 V roku 1493 hospodárilo v Žipove trinásť sedliackych dom ácností. Polia pre ďalších dva­ násť usadlostí ležali však opustené.4432 V roku 1550 bolo v dedine šestnásť poddanských dom ácností.4433 Tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 2,25 porty. Pozemky pre tri dom ácnosti boli opustené, avšak tri dom ácnosti bo­ li želiarske. V roku 1582 sedliakov zdanili od šiestich port. Žipovské sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvadsaťšesť poddanských domov, kostol, faru i školu.4434 Na prelome 16. a 17. storočia bol Slovenský Žipov stredne veľkou dedinou s poddan­ ským a farským obyvateľstvom. V 17. storočí a začiatkom 18. storočia poddanské domácnosti chudobneli, ubúdalo ich a dedina sa zm enšovala. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili od 1,5 porty, v roku 1635 od 1,25 porty.4435

4427 S e d lá k , R D S 1 II, s .2 9 4 , č . 6 4 8 „p o s s e s s io n e m ... c u m t e r r is ... Is o p o u " . 4428 M O L , D L 19963 „ Z e p o u " z r. 1493. A d a lé k o k II, 1896, s. 24 „v a la lu Z y p o w a S lo v e n s z k e h o ... w a la lu Z s y p o w a " z r. 1686.

4420S N A ,

H M L e le s. k ., A . a . 1543, nr. 50 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... R w s s o ". B e ň k o , O s íd le n ie , s. 263

n e s p r á v n e u v ie d o l d o k la d ú d a jn e z r o k u 1453, h o c i je z r o k u 1543.

17620 „ I s y p o " z r. 1474; 5 7 8 0 2 „ Is y p o w " z r. 1493. Pozri aj n a s l. p o z n á m k y .

4421 S N A ,

H M L e le s. k ., A . a . 1543, nr. 2 9 „K e r th w e le s " ; A . a. 1548, Fasc. 3, nr. 10, 3 9 „R w s s o " . P ozri aj n a s l. p o z n á m k y .

4422M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 2 ,1 8 5 , 2 5 5 „ H r u s o " , „R u s s o " , „ R u s o c z " . 4423T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 4 „ R u s s o " ; A 2 6 7 7 , s. 414 „K e o r tv e lie s ". 4424M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 108 - 111 „K e o r tu e le s " . 4425M a g y a r o r s z á g , s. 179, 184. 4426B u d in s k ý - K ríčk a, V .: N á le z y a p r ie s k u m y n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . 1977, s. 76.

4429 N a g y , C D H A I I I , s. 101 „ I s o p o u " z r. 1 334; s. 2 4 4 , 3 0 2 „ I s o p o " , „ Is o p o w " z r. 1334 a 1336. M O L , D L 4430 M O L , D L 5191 „ c u m p o s s e s s io n ib u s seu v illis I s o p ... K y siso p o " z r. 1363; 9 6 7 2 „ Is o p o w , K y s is o p o w " z r. 1410; 74759 „p o s s e s s io n ib u s ... K is Iz s e p " z r. 1519. 4431 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 136 - 137 u v á d z a k a za teľo v o d rok u 1598 d o r o k u 1628. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 137. 4432 M O L , D L 19963 „ i n v illa Z e p o u " . 4433 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 15 „ Is y e p " .

In : A V A N S v r. 1976. N itr a

4434 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 2 , 168, 2 4 6 , 267 „ I s ip o " , „ I s e p h " . 4435 T a m ž e , A 26 7 8 , s. 17; A 26 7 7 , s. 39 6 .

620

ZEMPLÍN

ZÁBREH

Koncom 17. a začiatkom 18. storočia bol Vyšný Žipov m alou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v ňom žilo po osem poddanských dom ácností.4436 V susedstve Vyšného Žipova sa v stredoveku nachádzala osada Sence, ktorá zanikla.

ZÁBREH

621

O dedine s takým názvom , pravda v maďarizovanej podobe, je najstarší doklad z roku 1336. Listina svedčí, že zemania z Boľa sa opäť ujali vlastníctva polovice prv zálohovanej dediny Zábreh.4437 Z obsahu listiny je zrejmé, že Zábreh jestvoval už pred rokom 1336. V písom nostiach zo 14. a 15. storočia sa vyskytuje v pomaďarčenom tvare pôvodného ľudového názvu Zábreh.4438Ten dosvedčuje, že sídlisko a k nem u patriaci územ ný majetok sa nachádzalo za brehom nejakého toku. Typologický takými sú názvy dedín napr. Záhor v Užskej stolici, či pomaďarčený Záhony v Maďarsku. Maďari prevzali názov dediny ešte pred zm enou g > h v slovenskom názve, teda pred 12. storočím. Z toho vyplýva, že dedina Zábreh jestvovala pred 12. storočím. Dedina Zábreh v 14. - 15. storočí patrila najmä zemanom z Boľa a Žbiniec. Dokázateľne jestvovala ešte okolo roku 1488.4439 Keďže neskoršie správy o nej nepo­ znám e, predpokladáme, že obyvatelia sídlisko opustili alebo splynula s blízkou dedinou. V listine z roku 1337 sa píše, že dedina Zábreh leží pri Tise a do jej chotára patrí rybník, ľudovo nazývaný Mŕtva (voda).4440 Z toho je zrejmé, že dedina Zábreh ležala pri ramene Tisy.

ZÁDOROVCE Pri Lastomíri jestvovala od 14. storočia dedina Zádorovce, ktorá v 16. storočí zanikla. Koncom 13. a v prvej polovici 14. storočia žil istý zeman Zadur či Zador, podľa mena slovenského pôvodu, ktorý bol spoluvlastníkom majetkov Lastomíra a susediacich majet­ kov.4441 N epochybne od jeho mena bol odvodený slovenský aj maďarský názov dediny, kto­ rej bol prvým zemianskym vlastníkom , podnietil jej vznik a v tamojšej kúrii býval. Prvé správy o nej z roku 1391 uvádzajú, že tam už skôr žili zemania aj poddaní a prisťa­ hovali sa tam práve dve sedliacke rodiny, ktoré utiekli z Lúčok.4442 Zádorovce sa v písom nostiach vyskytujú pod maďarskými názvami Zadorfalua, Zadorhaza, typickým i pre osady či dediny zemianskeho pôvodu z 13. a 14. storočia. Ojedinele sa však vyskytuje aj ich slovenský názov Zádorovce, hoci v maďarizovanej podobe.4443 Najm ä maďarské názvy, ktoré vyvinuli a používali zemania dosvedčujú, že Zádorovce vznikli ako zemianska osada v 13., prípadne v 14. storočí, avšak pred rokom 1391.

4437 N a g y , C D H A III, s. 2 5 6 „d im id ie ta te s p o s s e s s io n u m ... Z a b r a g h " . 4438 P o r o v n a j V a rsik , O s íd le n ie III, s. 4 9 9 . 4439 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. P 11 „ p o s s e s s io n ib u s ... Z a b r a g " . 4440 N a g y , C D H A III, s. 3 8 0 „p o s s e s s io Z a b r a g h ... iu x ta flu v iu m T y c ie ... p is c in a M u r u t h w a " . Pozri aj S N A , H M L e le s . k ., A . a. 1417, n r. 33 „ p is c in a m seu l a c u m ... M a r a th w a d ic tu m in fa cie p o s s e s s io n is Z a g r a b (!) h a b it u m " . 4441 N a g y , C D P V I I I , s. 3 2 5 , 3 9 8 z r. 1293, 1299 „ Z a d u r " . J e h o o te c Z e le m e r m a l slo v e n sk é m e n o z a k o n č e n é n a -ír. N a g y , C D H A II, s. 158 „Z a d u r " z r. 1324 4442 N a g y , N S z I, s. 5 0 7 , 50 9 , 511 „ n o b ile s d e Z a d o r fa lu a , ... p resen te p o p u lo s in ... Z a d o r fa lu a c o m m o r a n t e s " ; „ i n v illa Z a d o r fa lu a " . S e d lia ci H e n s lin a Ju r a j s r o d in a m i p rišli so š ty rm i k o ň m i, p ia tim i k u s m i d o b y tk a , d v a d s ia tim i s v iň a m i, še s tn á s tim i o v c a m i a p o tr e b n ý m i v e c a m i.

4436M a g y a r o r s z á g ,

4443 M O L , D L 70769, 7 0857 „ Z a d o r h a z a " , „S a a d o r h a z a " z r. 1 4 0 8 ,1 4 3 0 . Š O B A P rešov, U z U , F asc. C L X 1 II s. 183, 188.

- 9 „ d e Z a d o r h a z a " z r. 1466. T a m ž e , C C X L V - 5 „p r e d iu m Z a d o r o w cz alias Z a d o r h a z a " z r. 1588.

622

623

ZEMPLÍN

ZÁMUTOV

Poddaní aj zemania tam bývali ešte začiatkom 16. storočia. Keď zemania vymreli, pod­ daní sa odsťahovali a okolo roku 1515 tamojšie sídlisko už nejestvovalo. Názov Zádorovce sa však aj neskôr vzťahoval k tamojšiemu územ ném u m ajetku.4444 Od roku 1515 patril ze­ m anom z Rakovca. O zemepisnej polohe Zádoroviec svedčí skutočnosť, že tamojší poddaní, navedení ze­ m anm i v roku 1466 vyrubovali les, patriaci do lastomírskeho chotára. Napokon už A. Szirmay napísal, že tento majetok leží pri Lastomíri.4445

svedčuje časté používanie cesty cez Zám utov v 15. storočí, čo sa tradovalo z dávnejších čias. V Zámutove zaiste jestvoval kostol v 15. storočí, avšak písomné doklady o ňom sa za­ chovali od konca 16. storočia. Od konca 16. storočia a v prvej polovici 17. storočia v ňom zväčša pôsobili evanjelickí kazatelia z farských kostolov v Jastrabom, Čaklove ale najtrva­ lejšie z kostola v Soli. Ešte okolo roku 1629 bol zámutovský kostol drevený, avšak v poradí druhý, jestvujúci koncom 17. a začiatkom 18. storočia už bol múraný a tiež patril evanjeli­ kom augsburského vyznania.4451 Začiatkom druhej polovice 15. storočia tu hospodárilo okolo dvadsaťšesť sedliackych dom ácností. Čoskoro sa však väčšina z nich odsťahovala. V roku 1493 hospodárilo len de­ sať sedliackych dom ácností, pričom pozemky po šestnástich sedliackych dom ácností leža­ li opustené.4452 Neskôr sa tu usadilo nové obyvateľstvo, lebo v roku 1550 už bolo dvadsať sedliackych dom ácností.4453 V roku 1600 stálo v sídlisku tridsaťtri obývaných poddanských domov, bol tam aj kostol a fara.4454 Na prelome 16. a 17. storočia bol Zámutov veľkou dedinou s farským, ale najmä pod­ danským obyvateľstvom. Väčšou dedinou ako Zámutov bola len blízka Soľ. Začiatkom 17. storočia sa postupne takmer polovica obyvateľov odsťahovala alebo náh­ le vymierala. V dôsledku toho m al Zámutov v roku 1623 len pätnásť poddanských dom ác­ ností, avšak všetky boli sedliacke. Dve hospodárili na celých usadlostiach, päť na polovič­ ných a osem na štvrtinových usadlostiach.4455 Zámutovské sedliacke domácnosti boli v rokoch 1567,1582,1610 a 1635 postupne zda­ nené daňou kráľovi od 4,75, 6, 2 a 1 porty.4456 Kým v druhej polovici 16. storočia sa rozsah sedliakmi obhospodarovaných pozemkov zväčšoval a zvyšoval sa aj počet sedliackych do­ m ácností, od prelomu 16. a 17. storočia nastal opačný vývin. Sedliakov nielen výrazne ubudlo, chudobneli a viaceré rodiny upadli medzi želiarov. V roku 1567 tu žili dve želiar­ ske dom ácnosti. V rokoch 1610 a 1635 želiarov zdanili od 0,75 , resp. jednej porty. Okolo roku 1635 bolo viac želiarskych ako sedliackych domácností, pričom všetkých bolo okolo desať. Isté je, že v prvej polovici 17. storočia v dôsledku schudobnenia a úbytku sedliackych dom ácností sa podstatne znížil počet obývaných dom ov na tretinu oproti stavu z roku 1600. K zmene tohto vývoja došlo až v polovici, resp. v druhej polovici 17. storočia, kedy sa tu z iniciatívy či súhlasu zemepánov usadili noví obyvatelia a sídlisko opäť vzrastalo. V roku 1689 v ňom bolo dvadsaťdva obývaných sedliackych domov. Bývalo v nich dvadsaťdva sed­ liackych dom ácností, z ktorých šestnásť hospodárilo na polovičných a šesť na štvrtinových usadlostiach. Boli roľníkmi a chovali zväčša hovädzí dobytok, ale aj svine, niektorí tiež ov­ ce (10 až 60 kusov), ojedinele aj kone. Niekoľké domácnosti m ali včelstvá. Ako ťažný do­ bytok používali voly, kravy a kone. V chotári boli opustené polia v rozsahu takmer dvoch

ZÁMUTOV Zámutov leží v strednej časti údolia zámutovského potoka, na východnom okraji Slanských vrchov, v nadmorskej výške okolo 250 m. V roku 1639 pri zisťovaní hranice medzi zámutovským a červenickým lesom vypovedali viacerí poddaní, ktorí okrem iného spom enuli opustené polia, resp. kopanice, zvané Rem eta.4446 Názov Remeta zostal po niekdajšej pustovni pravdepodobne benediktínskeho m nícha z 12. - 14. storočia. Keďže pustovne zriaďovali mnísi pri cestách na odľahlých les­ ných polohách, táto pustovňa nepriamo dosvedčuje cestnú trasu cez Slanské pohorie v smere západ - východ z doliny Delne do údolia zámutovského potoka v 12. - 13. storočí. Spor o vlastníctvo viacerých dedín medzi vlastníkmi panstva Lipovec a šľachticmi z Roz­ hanoviec na prelome 14. a 15. storočia sa týkal aj Zámutova. Na začiatku riešenia sporu palatínom v roku 1399 vznikla správa, z ktorej vyplýva, že Zámutov jestvoval už pred rokom 1399.4447 V písom nostiach zo 14. a 15. storočia sa vyskytuje pod názvom Zam uth, od 16. storočia pod názvom Zam utho. Prvý tvar bol zaiste m enom prvého tunajšieho šoltýsa, druhý zasa maďarizovaným tvarom slovenského názvu Zámutov.4448 Vzhľadom k jeho zemepisnej polohe, názvu a vývinu osídlenia blízkeho okolia m ožno usúdiť, že sídlisko vybudovali usadlíci so šoltýsom Zamutom podľa zákupného práva oko­ lo polovice 14. storočia. V 15. - 16. storočí bol Zámutov vo vlastníctve šľachticov z Rozhanoviec a Bátoriovcov ako majetková súčasť panstiev Čičava, resp. Vranov.4449 V 17. storočí patril Nádašdiovcom, Ňáriovcom, Esterháziovcom, Drugetovcom a ich dedičom. Kráľ Matej v roku 1458 povolil šľachticom z Rozhanoviec vyberať m ýto v Zámutove od obchodníkov prevážajúcich tovary cestou popri Topli, ďalej údolím zámutovského potoka na západ cez Slanské vrchy smerom do Košíc a opačne.4450 Zriadenie m ýtnice do­

4444 T a m ž e , C C X L V - 1 „ p r e d iu m Z a th o r h a z a " z r. 1515. S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , n r. 66 „p r e d iu m ... Z a d o r o w z k y ... p o s se ss io n is Z a d o r " z r. 1599. 4445 S z ir m a y , N o t it ia to p o g r a p h ic a , s. 127. C s á n k i, M a g y a r o r s z á g , s. 3 6 6 . V la s tiv e d n ý 2, s. 134. 4446 S N A , H M L e le s. k o n v ., M e ta le s c . Z e m p lín , n r. 25 „a z R e m e th e n e u ô p u sz ta m e z e ô r e " . 4447 M O L , D L 8414 „ p o s s e s s io n u m ... Z a m u t h " . 4448 P riezv isk o C z a m w t h m a l is tý T o m á š , p o r u č n ík v a la š s k é h o m la d ík a z Č iž a t íc o k o lo r o k u 1473. A M K o šic e , K n ih y , M a c . 1, fo l. 5 8 . 4449 M á ly u s z , Z s O II - 1, 2 , č . 1587, 1602, 7730 „ Z a m w t h " z r. 1402 a 1410. M O L , D L 17209 „ Z a m w t h " z r. 1471. M O L , D L 74759 „ Z a m u t h o " z r. 1519. 4450 M O L , D L 1 5 299 „ i n fa c ie p o s se ss io n is Z a m w th ... tr ib u tu m ... e x ig e r e n t" .

4451 Z o v á n y i,

P ro te stá n s , s. 1 2 3 ,1 3 2 , 1 3 4 ,1 3 6 . T ô r té n e lm i Tár 7 ,1 9 0 6 , s. 73 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 156

„ Z a m n o h o l (te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 137.

4452M O L ,

D L 19963 „ i n p o s s e s s io n e Z a m w t h d e d e c e m p o p u lo s is et s e d e c im desertis se s s io n ib u s d u as

p o p u lo s a s ... S te fa n u s H e r n e ... Š im o n B e r e czk o ".

4453Š O B A 4454M O L , 4455M O L , 4456M O L ,

P rešov, D r u g e t H , i. č . 576, fo l. 8 „ Z a m w t h " . K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 4 6 . K a m a ra , U et C , F asc. 6 2 , nr. 54, fo l. 7 „ Z a m u t o " . K a m a r a , A 26 7 7 , s. 23 , 170, 3 9 6 ; A 2 6 7 8 , s. 14 „ Z a m u t o " .

624

625

ZEMPLÍN

ZÁVADA

celých usadlostí, t. j. asi šestina roľníckych pozemkov. V zámutovskom chotári boli aj roz­ siahle majerské lúky, na ktorých sa urodilo okolo 60 vozov sena.4457 Koncom 17. storočia malo zámutovské sídlisko o tretinu menej domov, ako v roku 1600. Žilo v nich len sedliacke obyvateľstvo, zväčša na polovičných usadlostiach. Podľa urbára z roku 158 5 4458sedliacke domácnosti každý rok vyplácali zemepánom spo­ ločne osemnásť zlatý ch , odovzdávali vola, po pol gbela hrachu, šošovice a ľanu, deväť gbelov chm eľu, dve pinty masla a štrnásť kýt konopí, pripravených na pradenie. M useli odkú­ piť od zemepána deväť gbelov pšenice za deväť zlatých a sud vína za šestnásť zlatých. Okrem toho každá sedliacka domácnosť odovzdávala štyri kuracie vajcia a dvadsaťpäť hlávok ka­ pusty. Sedliacke dom ácnosti na celej usadlosti namiesto okopania vranovskej zemepánskej vinice platili po šesť denárov, domácnosti na polovičných usadlostiach a želiarske platili po tri denáre. Zemepáni v 17. storočí vyžadovali od sedliakov okrem dane a dávok aj de­ viatok od pažitných svíň, pravda každý druhý rok. V prvej polovici 17. storočia tu žili aj dve domácnosti slobodníkov, ktoré boli povinné poskytnúť zemepánom povoz. V 16. storočí majerské lúky a pole, na ktorom pestovali najmä hrach, obrábali tunajší želiari. Na prelome 17. a 18. storočia sa počet obyvateľov Zámutova podstatne znižoval. V roku 1715 bol iba m alou dedinou s deviatimi poddanskými domácnosťami, avšak v roku 1720 ich už bolo pätnásť.4459

Zatínsky gotický kostol postavili koncom 14. storočia. Po prestavbe v druhej polovici 16. storočia a neskorších úpravách jestvuje doteraz.4463 Pravda, nem ožno vylúčiť, že na jeho mieste stál starší kostol, čo môže preveriť len archeologický výskum. V zatínskom kostole pôsobili katolícky farári do prelomu 16. a 17. storočia. Dokázateľne od roku 1620 a ešte okolo roku 1684 v tam ojšom kostole vysluhovali bo­ hoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia. Za nasledujúcej protireformácie však kostol opäť pripadol rímskokatolíckej cirkvi, ktorej patril okolo roku 1700.4464 Zatínske majetky držali hradníci a vlastnili zemania od 13. storočia. V 14. - 15. storočí boli zem epánm i dediny zemania bývajúci v Zatíne.4465 V 16. - 17. storočí patril Zatín naj­ mä Draškovičovcom, zem anom z Vojky, Telegdiovcom, Ňáriovcom aj iným . Pravdepodob­ ne Draškovičovci dali postaviť v druhej tretine 16. storočia renesančný kaštieľ, ktorý po ne­ skorších prestavbách trvá doteraz.4466 K dedine patrili aj m lyny na Latorici, o ktorých sú doklady od 15. storočia.4467 Zatínske sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené od 5,5 porty. Želiarov a sluhov bolo vtedy štrnásť dom ácností. V roku 1582 sedliakov zdanili tiež od 5,5 porty. Sídlisko m a­ lo v roku 1600 obývaných dvadsaťtri poddanských domov, kaštieľ s hospodárskymi budo­ vami, kostol, faru, školu, m lyn .4468 Vtedy bol Zatín stredne veľkou dedinou s poddanským šľachtickým i farským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli, ubúdalo ich, ako aj dom ov v sídlisku. V roku 1610 zdanili sedliakov od pol a osm iny porty, v roku 1635 sedliakov aj želiarov spo­ lu od trištvrte a osm iny porty.4469 Úpadok Zatína pokračoval aj v druhej polovici 17. storočia až do spustnutia sídliska. O kolo roku 1715 dedina Zatín nejestvovala, resp. tamojší poddaní neboli schopní platiť daň. V obnovenej dedine bolo v roku 1720 už desať sedliackych dom ácností.4470 Pri Zatíne jestvovala v stredoveku osada Keréktó, ktorá zanikla.

ZATÍN Zatín leží v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 100 m. V prvých desaťročiach 13. storočia viacerí zemplínski hradníci držali zatínske územné majetky, ktoré kráľ Ondrej II. v roku 1233 daroval za vojenské zásluhy Petrovi, synovi Víta či Vojta, pravdepodobne tiež hradníkovi.4460 Peter vtedy už vlastnil blízky Sentuš (teraz Plešany). V uvedenej listine sa názov dediny vyskytuje v nezvyčajnom maďarizovanom tvare, v lis­ tinách od 14. storočia pravidelne v inom maďarizovanom tvare Zeten.4461 Oba názvy boli fo­ netickými prispôsobeninami staršieho slovenského názvu maďarskej výslovnosti. Slovenský názov s koncovkou - in patrí typologický k názvom starobylých slovenských dedín.4462 Na základe uvedených skutočností predpokladáme, že Zatín jestvoval nielen pred 13., ale už pred 11. storočím.

ZÁVADA Závada leží v Ondavskej vrchovine, v hornej časti doliny Sitničky, západného prítoku Oľky, v nadmorskej výške okolo 330 m . V listine z roku 1454 o dedení stropkovského panstva, na ktorom jestvovala aj dedina Závada je prvý doklad o tejto dedine.4471

4463 S ú p is 3, s. 4 5 2 . 4464 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 122, 141. T ô r té n e lm i Tár 7, 1906, s. 8 8 , 3 0 3 , 3 9 6 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 157

4457 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 6 4 6 , č . 4 „ Z a m u t o " . 4458 A d a lé k o k I X , 190 4 , s. 3 0 9 , 312 „ Z a m u t o " . 4459 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 189. 4460 M a r s in a , C D S 1 1, s. 3 0 6 , č . 419 „te rr a m ... io b a g io n is castri d e Z e m ly e n ... q u e terra Iz d e th e n n u n c u p a t u r ... P etro (filio ) W e y t h e ... c o n tu lis s e t" . E d ito r R . M a r s in a v y s lo v il p o c h y b n o s ť o p ravosti lis t in y z o š ty lis tic k ý c h d ô v o d o v . O r ig in á l lis tin y sa n e z a c h o v a l, p o z n á m e ju le n z o b s a h o v é h o p re p isu z 15. s to r o č ia a p rá v e v te d y ju š ty lis tic k y u p r a v ili. S lo v o v zá tv o r k á ch d o p ln il F. U . 4461 A j n e z v y č a jn ý tv a r n á z v u , ted a Iz d e th e n s v e d č í o p ô v o d n o m v y h o t o v e n í lis t in y v r o k u 1233. K e b y b o la fa lo š n o u z 15. s to r o č ia , b o li b y p o u ž ili v te d y o b v y k lý m a ď a r iz o v a n ý n á z o v Z e th e n . 4462 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 517; II, s. 593 p r ip o m e n u l, že n á z o v n ie je c e lk o m ja sn ý.

„ Z o t i n (te m p lu m ) la p id e u m c a t h o lic o r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 137. 4465 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. T 161 „d e Z e t u n " z r. 1388. M O L , D L 4 2 4 8 6 „ d e Z e te n " z r. 1391, resp. M á ly u s z , Z s O I, č. 2 0 4 4 . V a rjú , LB I, s. 571 „d e Z e t h e n " z r. 1427. M O L , D L 26714 „d e Z e th e n " z r. 1476. 4466 S ú p is 3, s. 4 5 2 . 4467 M O L , D L 26714 „ m o le n d i n i su p e r f lu v io L a t o r c z a ... in tra m e t a s ... p o s se ss io n is Z e t h e n " z r. 1476. 4468 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 9, 5 5 ,1 9 5 , 243 „ Z e t h e n " . 4469 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 4 ; A 2 6 7 7 , s. 418. 4470 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 189. 4471 M O L , D L 2 4541 „ c u m ... p e r tin e n c iis ... Z a w a th k a " .

626

627

ZEMPLÍN

ZBEHŇOV

Závada sa nevyskytuje medzi dedinami uvedeného panstva v listinách z roku 1430 ne­ pochybne preto, lebo vtedy ešte nejestvovala. Z uvedených skutočností vyplýva, že založe­ nie tejto dediny spadá do obdobia po roku 1430, ale pred rok 1454. Jej názov, charakteristický pre dedinu vzniknutú podľa zákupného práva svedčí, že ta­ mojšie sídlisko založil šoltýs s poddaným i podľa zákupného, nem eckého alebo valašského práva.4472Vzhľadom na skutočnosť, že v 16. storočí v dedine dokázateľne žilo valašské oby­ vateľstvo a nie roľnícke m ožno usúdiť, že dedinu založili podľa valašského práva. Závadu založili na územ nom majetku stropkovského panstva a jeho súčasťou bola ne­ pretržite aj v 17. storočí.4473 V urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 je Závada zapísaná medzi Va­ lašsko - rusínskymi dedinam i. Bývala v nej domácnosť šoltýsa a tri valašské domácnosti. K zemepánom m ali také povinnosti, aké Valašsko - rusínski obyvatelia, napr. v Brezničke.4474 Závadské valašské domácnosti boli v roku 1570 zdanené od jednej a v roku 1582 od 1,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných desať poddanských dom ov a nepochybne aj dom šoltýsa.4475 Na prelome 16. a 17. storočia sa sídlisko mierne zväčšovalo a Závada bola malou až stredne veľkou dedinou s Valašsko - rusínskymi obyvateľmi. Tamojšie valašské aj želiarske domácnosti boli v roku 1610 zdanené spolu od 0,5 porty. Keďže v roku 1634 dedina vyhorela, v roku 1635 neboli tamojšie poddanské domácnosti povinné platiť daň.4476 V roku 1639 žilo v Závade deväť valašských a dve želiarske dom ác­ nosti.4477 Pravoslávny, neskôr uniatský kostol jestvoval v dedine v 17. storočí a neskôr.4478 V roku 1715 žilo v Závade šesť, v roku 1720 päť poddanských dom ácností.4479

Jej názov je charakteristický pre dediny založené šoltýsmi a poddaným i podľa zákup­ ného, nem eckého alebo valašského práva. Vzhľadom na neskorý výskyt dokladov o nej predpokladáme, že ju založili až koncom 15. storočia, prípadne v prvých desaťročiach 16. storočia. V roku 1567 tamojšie sedliacke domácnosti vyplatili daň kráľovi od 3,5 porty. Iných päť dom ácností bolo želiarskych. Sedliakov v roku 1582 zdanili od štyroch port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývané a zdanené štyri poddanské domy, ale aj jeden - dva dom y šoltýsov.4481 Na prelome 16. a 17. storočia bola Závadka m alou dedinou s poddanským obyvateľ­ stvom. Závadku začiatkom 17. storočia poddanskí obyvatelia opustili, alebo v roku 1610 vyho­ rela, lebo v ten rok nebolo nikoho, koho by v Závadke zdanili. Príčinou m alého, resp. žiad­ neho zdanenia boli najmä neúrodné pozemky v tam ojšom chotári. V roku 1623 žili v Závadke dve šoltýske domácnosti na čiastkových šoltýstvach a päť poddanských dom ácností. Z nich dve hospodárili na polovičných usadlostiach, dve na štvr­ tinových a jedna bola želiarska. Zemepánom Drugetovcom platili daň a odovzdávali ryby a hydinu, čo bolo jedinečné na humenskom panstve.4482 V roku 1635 žili v Závadke iba ak dve sedliacke domácnosti, ktoré vtedy zdanili od štvrť porty.4483 Neskôr v Závadke obyvateľov, domácností i dom ov pribúdalo. V roku 1690 pozem ky je­ den a pol šoltýstva patrili štyrom šoltýskym rodinám. Sedliackych dom ácností bolo šesť, z ktorých jedna hospodárila na celej usadlosti a päť na polovičných usadlostiach. Pozem­ ky po troch dom ácnostiach zostali opustené.4484 Začiatkom 18. storočia v Závadke obyvateľov ubudlo. V roku 1715 mala sedem, v roku 1720 osem sedliackych dom ácností.4485 V susedstve alebo v blízkosti Závadky jestvovali v stredoveku dediny Blažovce a Ondrašovce, ktoré však zanikli.

ZÁVADKA Závadka leží vo východnom okraji Ondavskej vrchoviny, v strednej časti Ondavky, v nadmorskej výške okolo 152 m. Najstaršie správy o Závadke vznikli v polovici 16. storočia v súvislosti s riešením vlast­ níckych vzťahov medzi Drugetovcami k ich dedičnému brekovsko - humenském u panstvu, na ktorom vtedy jestvovala aj táto dedina.4480

4472 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 9 p r e d p o k la d a l, že v z n ik lo p o d ľa n e m e c k é h o p rá va . 4473 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i.

č.

43 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... Z a w a d y " z r. 1465;

č.

63 „ Z a w a d a " z r. 1506.

T a m je za iste c h y b o u p isá ra lis t in y d v a k rá t z a p ís a n á . P ozri aj n a s l. p o z n á m k y . 4474 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 4, nr. 4 9 , s. 375 „S e q u u n tu r R u th e n i" ; s. 383 „Z a w a d a " . Š O B A Prešov, Pete S , i. č . 154, s. 7 „Z a w a d a " .

ZBEHŇOV Zbehňov leží pri východnom úpätí Slanských vrchov, v nadmorskej výške okolo 172 m. O kolo roku 1290 vlastnil zbehňovský majetok šľachtic Konrád a jeho synovia Matej, Bú­ da a Tomáš. Títo pravdepodobne v roku 1297 časť zbehňovského majetku odovzdali šľach­ ticovi Petrovi, synovi Petra Petena pri výmene za Petrov majetok v južnom Zem plíne. O vý­ mene zbehňovského majetku sa zachoval doklad aj z roku 1308.4486 Charakterizovanie majetku ako pole, oráčina nepochybne dosvedčuje, že sa tam nachádzalo aj rovnomenné sídlisko.

4475 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 7 8 ,1 7 1 , 2 5 0 „ Z a u a d a " , „ Z a u o d a " . 4476 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 2 ; A 2 6 7 7 , s. 3 9 4 . 4477 Š O B A P rešo v, Pete S , nr. 3 8 3 , s. 9 „Z a u a d a , R u t h e n o r u m " . 4478 S ú p is 3 , s. 4 5 3 . 4479 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 189. 4480 Z a p ís a n á b o l a n e p o c h y b n e u ž v lis tin e z ro k u 1543, a le p ríslu šn á časť riadka je p o š k o d e n á a te x t n e č ita te ľ n ý . S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1543, nr. 2 9 . Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 97 , s. 5 0 . S N A , H M L e le s. k ., A . a. 154 8 , fa s c . 3, nr. 10, 3 9 ; fa sc. 5, n r . 4 4 „ Z a w a th k a " , „ Z a w o d a " , „Z a w a tk a " z r. 1548. B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 2 u v ie d o l d o k la d z ro k u 1479, k to r ý n e m o ž n o s to to ž n iť so Z á v a d k o u .

4481M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 3 6 , 6 0 ,1 9 2 , 2 5 6 „ Z a u o t h k a " , „Z a u a tk a " , „ Z a u o d a " , „ Z a u o d k a " . 4482M O L , K a m a r a , U et C , fa sc. 109, nr. 2, s. 72 - 74 „Z a u a tk a " . 4483M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 413 „ Z a v a tk a " . 4484Š O B A P rešov, D r u g e t H, i. č. 2 7 8 , s. 55 - 56 „Z a v a tk a " . 4485M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 9 . 4486W e n z e l, C D A C X , s. 2 8 3 - 2 8 4 „d u a s p a r t ic u la s ... d e d ic ta terra Z e b e g u n e u " . S e d lá k , R D S11, č. 555 „p o s s e s s io n e s e o r u m h e r e d it a r ia s ... Z e b e g n e u " .

s. 2 5 4 ,

628

ZEMPLÍN

ZBO|

Dedinu i majetok zapisovali pod maďarizovaným tvarom pôvodného slovenského ná­ zvu, totožného s osobným m enom Zbignev, teda ešte s hláskou g.4487 Jazykový prvok do­ svedčuje, že ide o starobylý názov a sídlisko jestvujúce pred 12. storočím. Zbehňovský majetok nadobudol Konrád, prípadne jeho otec okolo polovice 13. storo­ čia. Konrádovi synovia ho koncom 13. storočia vlastnili ako dedičný majetok. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia patril šľachticovi Petrovi synovi Petena, ktorému ho odňal kráľ Karol Róbert a ako majetkovú súčasť sečovského panstva roku 1321 daroval Bokšovcom. Sečovskej vetve toho rodu patrila časť dediny ešte v 17. storočí.4488 V polovici 16. storočia boli zemepánmi druhej časti šľachtici z Perina a po nich do konca 17. storočia Drugetovci z H um enného. Sedliaci na polovičných usadlostiach drugetovskej časti na prelome 16. a 17. storočia ročne platili zem epánom 50 denárov, odovzdávali pol košického gbela ovsa, chlieb či ko­ láč, kuru a deviatok z prasiec. Podobné povinnosti mali sedliaci už skôr a k takým ich za­ väzoval urbár z roku 1601.4489 V Zbehňove bol pravdepodobne kostol, na ktorý sa vzťahujú asi doklady z druhej polo­ vice tridsiatych rokov 14. storočia.4490 V roku 1441 zbehňovské sedliacke dom ácnosti okrem richtárovej zaplatili daň kráľo­ vi sedemnásť zlatých.4491 Vtedy zaiste okolo dvadsať dom ácností obhospodarovalo po­ zemky v rozsahu vyše sedemnásť celých sedliackych usadlostí. Do polovice 16. storočia sedliakov podstatne ubudlo. V roku 1567 ich zdanili od piatich port. Pozemky po piatich usadlostiach ležali opustené, avšak päť dom ácností bolo želiarskych, ktoré daň neplati­ li. V roku 1582 zdanili sedliacke dom ácnosti tiež od piatich port. Zbehňovské sídlisko v roku 1600 m alo pätnásť obývaných poddanských domov, v ďalšom bývala rodina m iestneho zem ana.4492 Na prelome 16. a 17. storočia bol Zbehňov stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Chudobnenie, sociálny úpadok a ubúdanie počtu zbehňovských sedliackych dom ác­ ností pokračovalo aj v 17. storočí. Jednoznačne sa to prejavovalo napr. aj v znižovaní zda­ nenia tam ojších sedliakov. V roku 1610 ich zdanili od pol porty, v roku 1635 iba od vyše tretiny porty. Chudobneli a ubúdalo aj želiarskych domácností. V tých rokoch ich zdanili postupne od pol a osm iny porty.4493 V dôsledku chudobnenia a úbytku sedliakov i želiarov sa zmenšoval aj počet obyvateľov a obývaných dom ov v Zbehňove. Na prelome 17. a 18. storočia bol malou dedinou. V roku 1715 mal Zbehňov šesť a v roku 1720 osem poddanských dom ácností.4494

ZBOJ

4487 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 131, 5 0 5 ; II, s. 5 9 0 . V arsik , O s íd le n ie III, s. 4 9 2 . 4488 S e d lá k , R D S 1 II, s. 2 8 4 , č . 6 2 4 „ c u m p o s s e s s io n ib u s ... Z e b e g n e u " z r. 1321. N a g y , C D H A I I , s. 453

629

Zboj leží v horskom prostredí východnej časti Bukovských vrchov, v nadmorskej výške okolo 356 m . Prvý zápis o Zboji je v daňovom súpise z roku 1567 a inform uje najm ä o zdanení časti tam ojších obyvateľov ako aj o tom , že dedina patrila šľachticom Drugetovcom .449S Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, vývoj osídlenia tamojšej doliny a obsah uve­ denej správy m ožno konštatovať, že Zboj založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva okolo roku 1550. Dedinu pom enovali názvom Zboj. M otív takého pomenovania dediny je neznámy. Zboj založili na územ nom majetku humenského panstva patriaceho Drugetovcom z ich podnetu či súhlasu. Drugetovci boli zemepánmi Zboja aj v 17. storočí. Zbojské valašské domácnosti v rokoch 1567 a 1582 vyplácali daň kráľovi od piatich port. Tamojšie sídlisko m alo z roku 1600 obývaných osemnásť poddanských dom ov a jeden dva dom y šoltýsov.4496 Na prelome 16. a 17. storočia bol Zboj stredne veľkou dedinou s rusínskym obyvateľstvom. V 17. storočí tamojšie valašské domácnosti chudobneli. V roku 1610 vtedajších valachov aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len od 0,5 porty.4497 V roku 1623 hospodárili dve domácnosti na dvoch šoltýstvach, desať valašských a de­ sať želiarskych dom ácností, pričom pozemky po štyroch valašských a dvoch želiarskych usadlostiach boli opustené. Obyvatelia spĺňali zemepánom také povinnosti, aké ich súčas­ níci v iných rusínskych dedinách, napr. v Habure.4498 Uvedené údaje svedčia o vzraste poč­ tu obyvateľov v prvých desaťročiach 17. storočia. Taký vývin pokračoval aj v druhej štvrti­ ne 17. storočia, o čom svedčia údaje k roku 1657. Vtedy v Zboji na dvoch šoltýstvach žilo až tridsaťštyri rodín, na dvanástich celých valašských usadlostiach tridsaťpäť rodín, pričom pozemky dvoch usadlostí boli opustené. Napokon tam žilo ešte jedenásť želiarskych a podželiarskych dom ácností.4499 Bolo to obdobie výrazného preľudnenia. Koncom 17., prípadne začiatkom 18. storočia počet obyvateľov Zboja výrazne klesal. V roku 1715 žilo v Zboji deväť, v roku 1720 len päť poddanských dom ácností. V dedine bol však aj m lyn .4500

ZBOJNÉ Zbojné leží v západnej časti Laboreckej vrchoviny, v strednej časti doliny Výravy, ľavostranného prítoku horného Laborca, v nadmorskej výške okolo 265 m . O bec vznikla zlúče­ ním dediny Nižné Zbojné pri východnom brehu Laborca, s dedinou Vyšné Zbojné pri zá­ padnom brehu Laborca.

„ Z e b e h n e w " z r. 1329; IV , s. 211 „ Z e b e g n o w " z r. 1342. M O L , D L 5 7 3 2 2 „ Z e b e n y o " z r. 1347. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1499, nr. 5 „ Z e b e g n y e w " z r. 1499. 4489 M a r s in a , K u šík , U rb á r e II, s. 21 „Z e b e g n y e ó p o r tio " . 4490 M V H I - 1, s. 3 4 6 , 3 6 2 „d e S b u n k e " , „ d e Z u b e g e " . 4491 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ S e b e g n y o " .

4495 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 49 „ Z b o y " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 7 0 ako n a jsta rší d o k la d a z d a n e n ie u v á d z a z ro k u 1569. 4496 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 4 9 ,1 9 0 , 2 5 8 „ Z b o y " , „ S b o i " . 4497 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 37 „ S z a b a y " ; A 2677, s. 410 „ Z b o i " .

4492 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1 4 ,1 6 5 , 2 4 8 , 2 7 0 „ Z e b e g n ie u " , „ Z e b e g n io " .

4498 M O L , K a m a r a , U et C , fa s c. 109, n r. 2, s. 174 - 178 „ Z b o y " .

4493 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 13; A 2 6 7 7 , s. 3 9 9 „ S z e b e g h n io " , „ Z e b e g n io " .

4499 S O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 27 7 , s. 12 - 19.

4494 M a g y a r o r s z á g , s. 183, 189.

4500 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 9 .

630

631

ZEMPLÍN

ZBUDZA

Pravdepodobne v roku 1479 poddaní z Vyšného Zbojného navedení svojimi zemepán­ m i, zem anm i zo Zbudze, vtrhli do Nižného Zbojného a časť dediny vykradli. Pri vyšetro­ vaní tohto prečinu vznikla najstaršia zachovaná správa o N ižnom Zbojnom .4S01 Hoci je zrejmé, že názov Zbojné korení v slove zboj, motivácia názvu dediny zostáva ne­ jasná. Predpokladáme, že sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva v druhej polovici 14., prípadne v prvej polovici 15. storočia. Valašskí obyvatelia tam žili aj v 17. sto­ ročí. Nižné Zbojné od svojho založenia a nepretržite aj v 16. - 17. storočí patrilo Drugetovcom ako majetková súčasť ich panstva H um enné.4502 Tamojšie valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od dvoch port a v roku 1582 od jednej porty, v roku 1610 iba od 0,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obý­ vaných dvanásť poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.4503 Z urbára z roku 1623 zisťujeme, že vtedy v dedine hospodárili dve šoltýske, štyri valaš­ ské a dve želiarske dom ácnosti. Ich povinnosti k zemepánom , najmä dávky od oviec sved­ čia o valašskom pôvode dediny a jej rusínskom obyvateľstve aj v 17. storočí. Obyvatelia spĺňali zemepánom Drugetovcom také povinnosti, aké ich súčasníci, napr. v Habure.4S04 Valašské a želiarske dom ácnosti dedinu zakrátko opustili alebo vymreli. O kolo roku 1635 tam také obyvateľstvo nežilo, m ožno len šoltýske. Okolo polovice 17. storočia sa tam prisťahovali a usadili noví obyvatelia. V roku 1690 dve neúplné šoltýstva patrili šiestim ro­ dinám . Valašské dom ácnosti boli dve, obe hospodárili na štvrtinových usadlostiach. Po­ zemky po dvoch dom ácnostiach zostali opustené.4505 V roku 1715 m alo tamojšie sídlisko šesť, v roku 1720 iba päť poddanských domácnos-

usadlostiach m ali polovičné povinnosti a v rámci nich aj povinnosť žať na zemianskych poliach.4509 Sedliacke dom ácnosti v roku 1567 platili daň kráľovi od troch port. Štyri želiarske do­ mácnosti daň neplatili. Okolo roku 1582 a 1600 tam sedliacke dom ácnosti nežili, pravde­ podobne len šoltýske prípadne aj želiarske, avšak bez vlastných dom ov.4510 Zakrátko tam žili sedliacke aj želiarske dom ácnosti. V roku 1610 boli zdanené spolu od 1,5 porty, v roku 1635 od 0,75 porty.4511 Na prelome 17. a 18. storočia zbudská časť Zbojného bola stredne veľkou dedinou. V ro­ ku 1715 tam žilo dvanásť, v roku 1720 len osem sedliackych dom ácností.4512

4506

r

j

O dedine Vyšné Zbojné je najstarší doklad k roku 1463, kedy bolo dedičným majetkom zemanov zo Zbudze.4507 Dedinu založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, nem eckého práva v 14., prípadne v prvej polovici 15. storočia. Šoltýsi tam pôsobili aj v 16. storočí a obyvatelia boli roľníkm i. Vyšné Zbojné od založenia nepretržite aj v 15. - 17. storočí patrilo zem anom zo Zbudského D lhého či Zbudze.4508 V roku 1560 hospodárilo vo Vyšnom Zbojnom deväť domácností, dve šoltýske a sedem sedliackych. Každá šoltýska domácnosť platila zemanom ročne jeden zlatý, odovzdávala dva zajace, dva gbely ovsa a dva gbely jačmeňa. Sedliacka domácnosť hospodáriaca na ce­ lej usadlosti platila jeden zlatý, odovzdávala štyri gbely ovsa, jeden gbel jačmeňa, dve kyty konopí na pradenie a dve misky konopného semena. Sedliacke domácnosti na polovičných

ZBUDZA Zbudza leží vo východnej časti laboreckého výbežku Východoslovenskej nížiny, v dol­ nej časti údolia Turského potoka, v nadmorskej výške okolo 130 metrov. Východná časť de­ diny patrila do Užskej župy, západná časť do Zemplínskej župy, pričom hranicou bol Turský potok. Najstarší písom ný doklad o Zbudzi je v dnes už nejestvujúcej listine z rokov 1235 až 1270, kedy zemania získali od kráľa Bela IV. časť majetku zbudzského chotára.4513 Okolo polovice 13. storočia postavili v Zbudzi neskororománsky kostol, ktorého nie­ ktoré časti, teda prebytérium, sakristia a okno sú doteraz súčasťou m iestneho rímskokato­ líckeho kostola.4514 Len archeologickým výskum om m ožno zistiť, či kostol z polovice 13. storočia bol v poradí prvým alebo druhým tam ojším kostolom. Nepochybné však je, že po­ stavenie kostola okolo polovice 13. storočia nevyhnutne predpokladá jestvovanie dediny už pred 13. storočím. Názov Zbudze sa v latinských písomnostiach zo 14. až 17. storočia vyskytuje v tvaroch Zubugya, Zbugya, Izbugya, ktoré boli väčšou či menšou úpravou slovenského názvu Zbudza do latinčiny a maďarčiny. Zdôvodnené sa predpokladá, že názov Zbudza korení v osobnom či rodovom sloviensko - slovenskom mene Zbud,4515 prípadne je totožný s m enom Zbudza. Sídlisková rozvinutosť Zbudze, tamojší kostol, m ožno i sídlo farnosti v 13. storočí, ale najm ä starobylý pôvod a tvar názvu vedú k poznatku, že dedina Zbudza jestvovala aj pred 13. storočím, pričom nepochybne patrila do skupiny najstarších sloviensko - slovenských sídlisk v blízkom okolí spred 11. storočia. Ako sme uviedli, kráľ Belo IV. (1235 - 1270) daroval za neznám ych okolností časť m a­ jetku Zbudze zem anom . T í si dali v Zbudzi postaviť kúriu a názov Zbudze od prelomu 13. a 14. storočia používali v prídom ku.4516 Ladislav syn- Bodislava a Já n syn Petra vlastnili tú

4501 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1480 nr. 3 „a d te r r ito riu m alteriu s p o s se ss io n is s im ilite r Z b o y n a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 3 c h y b n e u v ie d o l ro k 1453, le b o m á b y ť 1543.

4509 M a r s in a , K u š ík , U rb á r e I, s. 219 „ Z b o y n a " .

4502 T a m ž e , 1543 nr. 2 9 „ Z b o y n a " . Po zri aj n a s l. p o z n á m k y .

4510 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 51 „ Z b o y n a " .

4503 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 6 , 189, 2 5 4 „ Z b o y n a " ; A 2 6 7 8 , s. 4 5 „ S b o y n a " .

4511 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 5 3 ; A 26 7 7 , s. 407.

4504 M O L , K a m a ra ,

U et C,

fa s c . 109, nr. 2 , s. 2 6 0 - 2 6 4 „ Z b o i n a " .

4505 S O B A P rešov, D r u g e t H , i.

č. 2 7 8 ,

s. 9 6 - 97 „ Z b o i n a " .

4506 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 4507 S N A , H M L e le s. k ., A c ta B e r c se n ia n a , F asc. V I I I , nr. 9 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... Z b o y n a " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 261. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1499 nr. 33 „ Z b o y n a " ; A . a. 1521 nr. 3 „ Z b o n y a " . P ozri aj n a s l. p o z n á m k y .

45,2 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 4513 O lis tin e je s tr u č n ý zá p is a ž z ro k u 1409, k e d y ň o u a r g u m e n to v a li m ie s tn i z e m a n ia . N a g y , N S z II, s. 6 6 „lite r a r u m q u o n d a m d o m in i Bele r e g i s ... e x h ib e n d a r u m " . 4514 S ú p is 3 , s. 4 6 2 . 4515 V a rs ik , O s íd le n ie III, s. 2 4 3 , 4 3 2 . 4516 N a g y , N S z I, s. 37 „d e Z u b u g y a " z r. 1301.

632

633

ZEMPLÍN

ZBUDSKÁ BELÁ

časť zbudzského chotára, ktorá ležala pri vtedajšej sídliskovej časti Nižná Zbudza. O n í ze­ m ania, podľa m ena Bodislav slovenského pôvodu, boli vazalmi šľachtica Jakova z M icha­ loviec. Jakov im v roku 1301 daroval ďalšiu časť zbudzského majetku, tú, čo ležala pri sídliskovej časti Vyšná Zbudza, avšak susedila s ich pôvodným m ajetkom .4517 Časť zbudzského majetku či chotára patrila potom kom týchto zemanov aj v 15. a 16. sto­ ročí, kedy nepretržite používali v prídom ku názov Zbudze.4518 K zemianskej časti Zbudze patril aj vodný m lyn na brehu Laborca, o ktorom je doklad z roku 1463.4519 Zbudzskí zemania mali aj v 16. storočí v Zbudzi kúriu. Podľa urbára z roku 1560 na ich časti Zbudze hospodárilo trinásť sedliackych dom ácností. Z nich šesť na celých a sedem na polovičných usadlostiach. Každá sedliacka domácnosť na celej usadlosti platila zemepá­ nom každoročne na M ichala jeden zlatý; domácnosť na polovičnej usadlosti 50 denárov. Každá sedliacka domácnosť odovzdávala na Vianoce kurča a dva koláče. Časť polí, na kto­ rých prv hospodárili štyri sedliacke domácnosti ležali opustené.4520 V zemianskej, západnej časti Zbudze patriacej do Zemplínskej stolice žila rodina tam oj­ šieho richtára a sedliacke dom ácnosti, ktoré boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od jed­ nej porty, v roku 1670 iba od pol porty. Sedliakov však ubúdalo, takže v rokoch 1582 a 1600 tam nebývala ani jedna sedliacka domácnosť. M ožno tam žili jedna - dve želiarske rodiny slúžiace zem anom , avšak nemali vlastné domy.4521 Na prelome 16. a 17. storočia bola zemplínska Zbudza m alým , vlastne len zemianskym sídliskom. Aj v prvej polovici 17. storočia tam žili len ojedinelé poddanské dom ácnosti. V roku 1610 len jedna sedliacka domácnosť zdanená daňou od štvrť porty, v roku 1635 jedna - dve že­ liarske dom ácnosti zdanené od osm iny porty.4522 M alou dedinou bola aj na prelome 17. a 18. storočia. Napokon, v roku 1715 m ala len jednu, v roku 1720 už tri poddanské domácnosti a poddanské domy.4523 V susedstve alebo v blízkosti Zbudze jestvovali v stredoveku dediny Brančovce - Blažovce aj Lászlóvágása, ktoré však zanikli.

Prvá správa o tejto dedine je z roku 1373, pričom z jej obsahu je zrejmé, že Belá jestvo­ vala už skôr.4524 V 14. až 16. storočí ju do písom ností zapisovali pod názvom Bela, od prelomu 16. a 17. storočia aj pod maďarizovaným, úradným názvom v zmysle Zbudská Belá. Pôvodný názov bol totožný s názvom potoka, v údolí ktorého vzniklo sídlisko. Rozšírený názov vyjadril vlastnícku príslušnosť dediny vtedy patriacej zemanom zo Zbudze. Pôvodný názov potoka i dediny svedčia, že sídlisko vzniklo v slovenskom jazykovom

1

i ,

1

ZBUDSKÁ BELÁ Zbudská Belá leží v západnom okraji Laboreckej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 272 m.

(

prostredí. Jeho založenie treba predpokladať pred 14. storočím podľa zvykového práva, prípadne v prvej polovici 14. storočia podľa zákupného, nem eckého práva. Pripustiť treba aj m ož­ nosť, že do už jestvujúcej dediny priviedol šoltýs v 14. storočí nových obyvateľov. Ú zem ný majetok dediny patril zemanom od roku 1268. Ich potomkom a dedičom ze­ m anom zo Zbudského D lhého či Zbudze patrila dedina dokázateľne v 14. až 17. storočí.4525 V roku 1560 žilo v dedine dvanásť dom ácností. Dve šoltýske a desať sedliackych. Keďže šoltýsi boli kolármi, boli povinní opravovať zemepánom kúriu. Ak neopravovali, platili ročne po jednom zlatom a 50 denárov, odovzdávali po dvoch zajacoch, dvoch miskách pšena a dvadsiatich štyroch vajciach. Zo sedliakov len jedna domácnosť obhospodarovala celú sedliacku usadlosť, lebo plati­ la jeden zlatý a odovzdávala tri gbely ovsa a tri dni žala zemepánske obilie. Ďalších päť sed­ liackych dom ácností malo polovičné usadlosti a každá platila 50 denárov, odovzdávala 1,5 gbela ovsa a 1,5 dňa žala. Okrem toho spoločne odovzdávali 2,5 kyty konopí súcich na pra­ denie, 2,5 m isky konopného semena a dve kury. Napokon štyri rodiny sa do dediny len nedávno prisťahovali a stavali si nové domy, takže m ali dvojročnú lehotu slobodníkov.4526 Zbudskobelianskych sedliakov v roku 1567 zdanili daňou kráľovi od troch port. Želiar­ skych dom ácností bolo vtedy päť. Aj v roku 1582 zdanili sedliakov od troch port. Tamojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývaných deväť poddanských dom ov a jeden - dva dom y šoltýsov.4527 Na prelome 16. a 17. storočia bola Zbudská Belá stredne veľkou dedinou s roľníckym , slovenským obyvateľstvom. Obyvatelia si postavili kostol m ožno v 14. - 16. storočí, ale správy o ňom sa zachovali od 17. storočia. O kolo roku 1607 v tam ojšom kostole pôsobil evanjelický kazateľ.4528 Nový kostol postavený v roku 1770 už slúžil pre miestnych gréckokatolíkov.4529 Na prelome 16. a 17. storočia tamojšie sedliacke domácnosti schudobneli, čo sa prejavilo v znížení ich zdanenia. V roku 1610 boli vtedajší sedliaci ale aj želiari zdanení spolu od jednej a osm iny porty, v roku 1635 od jednej a štvrť porty.4530

5 í 4517 T a m ž e , s. 37 „te r r a m F u lz u b u g y a v o c a ta m ... terre L a d isla i et J o h a n n i s ... O lz u b u g y a n o m in a te c o n t i q u a m " . S e d lá k , R D S1 1 , s. 3 8 , č . 2 6 .

i

_____________

j j

4524 s n

z r. 1373; A . a. 140 8 , n r . 18; A . a. 1499, nr. 3 3 . M O L , D L 74701. 45.9 S N A , H M L e le s. k ., A c ta B e r c se n ia n a , Fasc. V I I I , nr. 9 „ m o l e n d i n i ... p o s s e s s io n is Z b u g y a in flu v io L a b o rcz".

|

f

,

h m

L e le s. k ., In tr o d u c to r ia e B 549 „ i n d o m in iu m ... B e la " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 4 4 ako

658 „ c u m 1521 n r . 3 „B e e la " z

4525 M O L , D L

v illis B e la " z r. r.

1521. P ozri

1379. S N A ,

-

H M L e le s. k ., A . a.

aj n a s l. p o z n á m k y .

4526M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 218 „B e la " . 4527M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 51, 192, 2 5 5 „ B e la " ,

4520 M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 216 „ I z b u g y a " . 4521 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 41, 5 9 , 257 „ Z b u g i a " , „ I z b u g i a " .

a

n a jsta r ší u v ie d o l d o k la d z rok u 1379. T a k aj K r a je z n a v č y j, s. 4 2 5 .

45.8 T a m ž e , II, s. 8 4 , č . 147 „d e S b u g a " z r. 1317. S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1373, nr. 13 „d e Z b u g y a "

„ Z b u g ia B e la ".

4S28 Z o v á n y i, s. 12 6 . U li č n ý , R e fo r m á c ia , s. 137.

4522 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s . 5 4 ; A 2 6 7 7 , s . 415 „ I z b u g i a " .

Í

4529 S ú p is 3, s. 4 6 2 .

4523 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185.

í

4530 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 53; A 26 7 7 , s. 407 „B e la " .

1

1

1405 nr. 18 „B e la "

z r.

1405; A .

a.

634

635

ZEMPLÍN

ZBUDSKÝ ROKYTOV

Neskôr k výraznejším zm enám nedošlo. V roku 1715 žilo v Belej desať, v roku 1720 už dvanásť poddanských dom ácností.4531

V roku 1567 boli tamojšie sedliacke dom ácnosti okrem richtára zdanené daňou kráľo­ vi od 1,5 porty, v roku 1582 od 0,75 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných deväť pod­ danských dom ov.4539 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Zbudské Dlhé m alou dedinou so slovenským roľníc­

ZBUDSKÉ DLHÉ Zbudské Dlhé leží v doline horného Laborca, v nadmorskej výške okolo 212 m. V tam ojšom chotári na polohe zvanej Hrad, kóta 450, jestvovalo útočištné hradisko fun­ kčné pravdepodobne v stredoveku.4532 Kráľ Belo IV. v roku 1268 daroval Radoslavovi synovi Valena dlžiansky územ ný maje­ tok, ležiaci za zásekami. Pri tej príležitosti vznikla darovacia listina, v ktorej je najstarší zá­ pis o darovanom územ nom majetku a tejto dedine.4533 V písom nostiach od 13. do konca 16. storočia sa vyskytuje v pomaďarčenom názve v zmysle Dlhé Pole. O d prelomu 16. a 17. storočia úradný názov rozšírili v zmysle Zbudské Dlhé Pole, lebo dedina Dlhé patrila zemanom zo Zbudze. Bolo potrebné názvami rozlíšiť túto dedinu od iných dedín s totožným pôvodným názvom Dlhé, teda D lhé Klčovo, Vra­ novské D lhé, Dlhé nad Cirochou. Nárečový tvar názvu Zbudské Dluhe sa do písom ností dostal len zriedkavo.4534

kym obyvateľstvom. V D lhom jestvoval kostol zaiste pred 16. storočím, avšak dokázateľne od 16. storočia. Od druhej tretiny 16. storočia a ešte okolo roku 1670 v ňom vysluhovali bohoslužby evanje­ lickí kazatelia augsburského vyznania.4540Za následnej protireformácie kostol pripadol rím ­ skokatolíckej cirkvi. Od prelom u 16. a 17. storočia tam ojšie sedliacke dom ácnosti chudobneli. V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 0,5 porty, v roku 1635 len sedliakov od 0,25 por­ ty.4541 Dlhé bolo m alou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V rokoch 1715 a 1720 v ňom žilo po štyroch sedliackych dom ácnostiach.4542

ZBUDSKÝ ROKYTOV (pozri Rokytov pri Humennom)

Dedina Dlhé bola nepochybne najstaršou dedinou v priľahlej časti doliny Laborca. Za­ ložili ju slovenskí obyvatelia zo staršej blízkej dediny, pravdepodobne z Ľubiše pred 13. sto­ ročím. O slovenskom jazykovom prostredí svedčia aj starobylé chotárne názvy, napr. Chra­ sť, Slatvina a iné.4535 Dedina Dlhé patrila od roku 1268 a v 14. storočí zemanom , ktorí jej názov používali v 14. storočí v prídom ku, teda mali v dedine kúriu.4536 V 15. - 16. storočí boli jej zemepán­ mi najm ä šľachtici zo Zbudze, ale aj Vicm ándiovci a in í.4537 Podľa urbára z roku 1560 vtedy v D lhom žilo päť - šesť poddanských dom ácností. D o­ mácnosť slobodníka, ktorý bol povinný kedykoľvek zemepánom vykonať požadované služ­ by. Tri sedliacke domácnosti hospodárili na celých usadlostiach, ročne každá platila jeden zlatý a odovzdávala štyri gbely ovsa, misku konopného semena a kuru. Povinní boli aj orať, žať, prípadne inak robotovať na panskom. Jedna sedliacka domácnosť hospodárila na po­ lovičnej usadlosti a mala polovičné povinnosti. Tamojší krajčír bol povinný zadarmo ušiť zemepánovi odev. Pozemky po troch sedliackych rodinách ležali opustené.4538

Pri deľbe dedičných majetkov patriacich šľachticom z rodu Bokša v rokoch 1322 a 1329 pripadol tento majetok vetve zo Stredy.4543 Aj v neskorších listinách je zapísaný ako maje­ tok tých šľachticov, alebo ich príbuzných zo Sečoviec.4544 Z uvedených správ vyplýva, že na tom to územ nom majetku jestvovalo sídlisko v 14. sto­ ročí, pričom m ožno predpokladať, že aj v 13. a v prvej polovici 15. storočia. O kolo polovi­ ce 15. storočia zaniklo, pred rokom 1479 už nejestvovalo.4545 O jeho pôvodnom názve zapisovanom v tvare Zeech treba pripomenúť, že bol totožný s pôvodným názvom Sečoviec. Územ ný majetok a dedina zapisovaná ako Zeech ležala v susedstve, resp. v okolí Stredy nad Bodrogom . Vyplýva to z faktu, že vo všetkých listinách je zapísaná ako jedna z dedín v susedstve či okolí Stredy, prípadne ako majetková súčasť panstva hradu Kevešd (Veľký Kamenec).

4531 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 . 4532 B u d in s k ý -

ZEECH

K ríčk a, V .: S lo v a n s k é o s íd le n ie n a s e v e r o v ý c h o d n o m

S lo v e n s k u . In : S lo v e n s k á

a r c h e o ló g ia 9, 1961, s. 3 6 2 . L o k a lita n e b o la p re sk ú m a n á . 4533 S z e n tp é te r y , R R S A I, s. 4 8 6 , B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 4 3 .

č.

1593 „te rre u ltra in d a g in e s H o z z y w m e z e w ... R a z lo filio W a le n " .

4534 V o v iz it a č n e j z á p is n ic i z ro k u 1632 v m aď arsk ej ve te „B u d z k a D lu h á r ó l" p ozri H a rassy, K .: A z u n g i r e fo r m á tu s e g y h á z m e g y e . N a g y k a p o s 1931, s. 4 2 . 4535 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1477, nr. 11 „ m o n t e m K a m e n n a ... flu v iu m O ls o w a ... H r a y s th y a et Z la c z w y n a " z r. 1477. 4536 M O L , D L 6 5 8 „ d e H o z z y w m e z e w " z r. 1363 a 1379.

4539M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 5 0 ,1 9 2 , 2 5 8 „ H o z z u m e z e o " , „ Iz b u g ia H o s z u m e z o " . 4540Z o v á n y i, P r o te stá n s , s . 127. Fa rsk ý ú rad ev. a . v . cirk vi v L e v o č i, M a t r ic u la o r d in a to r u m , s .

373, 405,

427. U li č n ý , R e fo r m á c ia , s. 138.

4541 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 52; A 2 6 7 7 , s. 407 „ H o s z u m e s z o " . 4542M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 0 ,1 8 5 . 4543S e d lá k , R D S 1 I I , s. 3 8 6 , č . 8 8 6 „p o s s e s s io n e s ... Z e e c h " . A d a lé k o k

X I I I , 1919, s. 110 m á c h y b n e rok

1 3 2 0 . N a g y , C D H A I I , s. 4 5 2 „ Z e e c h " .

4537 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1405, nr. 18 „H u z w m e z e w " z r. 1405; A . a . 1521, n r . 3 „ H o z z y w m e z e w “ z e. 1521.

4544N a g y ,

4538 M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 216 „ H o z z w m e z e w " .

4545 M O L , D L 2 4 7 2 4 „ p r a e d i a ... P e th z e e c h " z r. 1479.

C D H A V I I , s. 307 „ i n p o s s e s s io n ib u s ... R e c h z e e c h " z r. 1351. S N A , H M L e le s. k ., M e ta le s c .

Z e m p lín , n r. 17 „p o s s e s s io n e s ... S u m z e e g h " z r. 1380; In t r o d u c t. Z , n r . 3 9 „ R e th z e e c h " z r. 1440.

636

63 7

ZEMPLÍN

ZEMPLÍN

ZEMPLÉNAGÁRD (M)

ZEMPLÍN

Zemplénagárd leží vo východnom okraji Medzibodrožia, na vale Tisy. Severovýchodne od dediny sa nachádzajú zvyšky rozsiahleho slovienskeho pohrebiska, pochádzajúceho od prelomu 6. a 7. storočia do prelomu 8. a 9. storočia.4546 Najstaršie písomné správy o Agárde poznáme z polovice 14. storočia, kedy v tamojšom kos­ tole pôsobil farár Ján , ktorý preplácal do pokladnice pápeža desatinu z príjmov od svojich far­ níkov.4547 V dedine vtedy bol farský kostol, čo nepriamo svedčí o skoršom jestvovaní sídliska. V písomnostiach zo 14. a prvej polovice 15. storočia sa dedina vyskytuje pod názvom Agar, v neskorších ako Agard. Slovo Agar je nejasné. Názov však vznikol v slovienskom prostredí.4548 Archeologické pamiatky, sídlisková a farská rozvinutosť vedú k predpokladu, že tam oj­ šie slovienske osídlenie trvalo od 6. storočia nielen do 9. storočia, ale aj neskôr. Agárd patril v 14. - 17. storočí zem anom , ktorí mali v dedine kúriu a názov dediny po­ užívali v prídom ku.4549 V 16. storočí časť dediny patrila leleskému prepoštovi a zem anom z Vojky, v 17. storočí zem anom Pacotovcom a zemanom z Trakán. Podľa urbára z roku 1566 boli sedliacke domácnosti v prepoštovej časti Agárda tradične povinné odovzdávať kláštoru daň, chleby, kury, deviatok z úrody obilia a desiatok z prasiec. Okrem polí, lúk, lesa sa v chotári nachádzali aj tri rybníky.4550 Rímskokatolícki duchovní pôsobili v m iestnom kostole do prelomu 16. a 17. storočia. O d roku 1625 a ešte začiatkom 18. storočia v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí re­ form ovaní kazatelia.4551 Farský kostol bol však zanedbaný. V roku 1567 boli agárdske sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od troch port. Želiarskych dom ácností bolo dvanásť, napokon šesť dom ov stálo opustených. V roku 1582 sedliakov zdanili od 4,5 porty. V dvoch sídliskových častiach, teda vo Veľkom Agárde a M a­ lom Agárde jestvovalo v roku 1600 obývaných dvadsaťsedem poddanských domov. Prav­ da, bol tam aj kostol, vtedy však bez farára, napokon kúria miestnych zemanov.4552 Na prelome 16. a 17. storočia bol Agárd stredne veľkou dedinou s poddanským i ze­ m ianskym obyvateľstvom.

Zem plín leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 120 m. Pri archeologických výskum och sa v Zem plíne našli stopy po slovienskom sídlisku z 8. - 9. storočia, ale aj z prelomu 9. a 10. storočia, dedinskom sídlisku z 11. storočia, tiež radové pohrebisko z 11. - 12. storočia, zvyšky hradiska z 9. storočia využívaného aj v 10. 11. storočí, napokon hrob staromaďarského náčelníka.4555 Nájdené pamiatky svedčia o tr­ valom pobyte slovienskeho obyvateľstva v 8. až 12. storočí, ako aj o prechode staromaďar-

Poddanské dom ácnosti postupne chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sed­ liakov aj želiarov zdanili spolu od jednej, Štvrtiny a osm iny porty, v roku 1635 od jednej porty.4553 V roku 1715 tam hospodárilo len deväť, v roku 1720 už dvanásť poddanských dom ác­ ností.4554

ských km eňov koncom 9. storočia. Najstaršie písom né doklady o Zem plíne sa zachovali v historickom rom áne tzv. Ano­ nym a z prelomu 12. a 13. storočia. V nej magister P. opísal príchod Maďarov, vedených Álmošom a vojenské dobíjanie hradiska Uh (Užhorod), ktorého sloviensky veliteľ ľudovo zva­ ný duka sa údajne chcel zachrániť útekom do hradiska Zem plín.4556 Aj keď konkrétny opis udalostí a epizód bol určite výsledkom autorovej literárnej metódy, nepochybné je, že hra­ disko či hrad Zem plín jestvovalo za života anonym ného magistra P. v 12. storočí. Slovenský jazykovedec Já n Stanislav považoval názov Zemplín za slovakizovanú podo­ bu maďarského názvu Zemplény, ktorý však bol maďarizovanou podobou pôvodného slo­ vanského názvu Zem lin.4557 Historik Branislav Varsik dospel k názoru, že maďarský názov Zem lény pochádza z pô­ vodného slovenského názvu Zem nen, ktorý bol odvodený od slova zem. Názov Zem nen označoval zem ný hrad. Zistil tiež, že pôvodný slovenský názov sa ojedinele dostal do pí­ som ností v prvej polovici 14, storočia, pričom ľudový názov Zemne sa pre dedinu Zem plín v hovorovej reči zachoval doteraz. Úradný názov Zem plín bol Slovákmi prevzatý z maďarči­ ny.4558 Systematický archeologický výskum odhalil zvyšky hradiska, vybudovaného v 9. storo­ čí, teda funkčného vo veľkomoravskom období, avšak využívaného ešte v 10. - 11. storočí, teda Arpádovcami v Uhorskom štáte. V latinských písom nostiach od prelomu 12. a 13. storočia, ale najmä z 13. a prvej polo­ vice 14. storočia sa nachádzajú početné doklady o hrade Zem plín.4559 Keďže stredoveká la­ tinčina slovne nerozlišovala hradisko a hrad, nevieme teda z týchto údajov zistiť, ktorý druh 4555 A n d e l, V ý s le d o k , s . 166. P o llá k o v á , S .: V ý s le d k y zisť o v a c ie h o v ý s k u m u v Z e m p lín e r o k u 1969. In : V ý c h o d o s lo v e n s k ý p ra ve k II. K o šice 1971, s. 182 - 188. B e n a d ik , B . - T o č ík , A .: Z e m p lín . In : V ý z n a m n é s lo v a n s k é n á le zisk á n a S lo v e n s k u . B ra tisla va 1978, s. 2 5 3 - 2 5 5 . Č a p lo v ič , D .: V ý s k u m v Z e m p lín e . In : A V A N S v r o k u 1 9 8 3 ,1 9 8 4 , s. 6 2 - 6 3 ; A V A N S v rok u 1 9 8 4 ,1 9 8 5 , s. 75 . S liv k a , V a lla še k ,

4546 R év é sz, L . - W o l í , M .: E ló z e te s je le n té s a z e m p lé n a g á r d i 7 - 9 á sa tá sá ró l. In : A lfô ld a 9 . s z á z a d b o n . S z e g e d 1993, s. 101 a n .

szá za d i h a m v a s z tá s o s te m e tô

4547 M V H I - 1, s. 3 2 3 , 3 31, 3 4 5 , 361 „ J o h a n n e s d e A g a r " , „d e A g a r " .

4548Stanislav, Slovenský I, s. 131, 518; II, s. 8 - 9. Pozri aj Varsik, Osídlenie III, s. 488. 4549 S N A , H M L e le s. k ., A . a . 1 3 6 3 , n r. 9 „d e A g a r " z r. 1363; A . a. 1387, nr. 1 „ d e A g a r " z r. 1387; A . a. 1483, nr. 7 „ d e A g a r d " z r. 1483. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 271 „ A g a r d " z r. 1601. 4550 M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 2 2 6 - 2 2 7 „P o r c io p o s se ss io n a ria in A g a r d " .

4551 Zoványi, Protestáns, s. 120. Torténelmi Tár 7,1906, s. 94. Adalékok XX, 1914, s. 157 „Agárd utraque (templum) lapideum calvinistarum" z r. 1700.

H r a d y , s. 2 3 3 - 2 3 4 . 4556 G y ô r ffy , G y ., P ais, D . (E d it.): A n o n y m u s , G e s ta H u n g a r o r u m . B u d a p e st 1977, k a p . 13 „ t u n c c o m e s e iu s d e m castri n o m in e Z o b o r c y q u i in lin q u a e o r u m d u c a v o c a b a tu r fú g a la p su s ad ca s tr u m Z e m lu m p r o p e r a b a t" . P o zri aj v kap . 14 e p iz ó d u so S a la n o m o p o s o ls tv e „ a d ca s tr u m Z e m li n " . 4557 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 136, 507; II, s. 591 - 5 9 2 , p r ič o m v y v r a c a l n á z o r m a ď a r s k é h o sla v istu J . M e li c h a o ju ž n o s lo v a n s k o m p ô v o d e n á z v u . S ta n is la v p ô v o d n ý n á z o v p o v a ž o v a l za to to ž n ý s p r e d p o k la d a n ý m o s o b n ý m m e n o m Z e m lin . 4558 V a rs ik , B .: K v z n ik u a p ô v o d u s lo v e n s k é h o a m a ď a r sk é h o n á z v u Z e m p lín - Z e m p lé n . I n : Z b o r n ík F F U K X V I I I , 1967, H is to r ic a , s. 135 - 148. Pozri aj O s íd le n ie II, s. 401; III, s. 4 6 5 , 5 0 3 . 4559 M a r s in a , C D S 1 I, s. 176, č . 2 2 4 „c a s tr u m Z e m p le n " v o fa lze v y h o t o v e n o m o k o lo r o k u 1328

4552 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4, 193, 2 4 2 , 271 „ A g a r d " , „ N a g i A g a r d ... K is A g a r d " .

d a t o v a n é h o d o r o k u 1217 p o d ľa 'p ra v e j lis t in y kráľa O n d r e ja II. K a r á cs o n y i, R V , s . 2 2 6 - 2 2 7 , č . 2 0 2

4553 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 2 7 „ N a g y A g a r d et Kis A g a r d " ; A 2 6 7 7 , s. 418 „U tr a q u e A g a r d " .

„ca str i Z e m lu n " z r. 1219. M a r s in a , C D S 1 1 , s. 187, č . 243 A „ io u b a g io n e s d e Z e m lu n sc ilic e t S c e m a

4554Magyarország, s. 178,183.

h o d u n o g io , M o c u d c e n t u r io , D e d u s et C h e p h a n u s p ra e fe ctu s ca str i" z r. 1220.

638

639

ZEMPLÍN

ZEMPLÍN

pevnosti v Zem plíne jestvoval v 12. - 14. storočí, presnejšie, kedy z iniciatívy uhorských kráľov stavebne upravili zemplínske hradisko na stredoveký hrad. Aj túto súčasť dejín Zemplína môže spresniť archeologický a architektonický výskum na zemplínskom hradisku. Zemplínske hradisko v 11. storočí a hrad v 13. storočí patril uhorským kráľom ako naj­ staršia a hlavná pevnosť v priľahlom kraji. Bol strediskom Zemplínskeho komitátu, ktorý podľa názvu hradiska Zem plín dostal trvalý názov Zemplínsky komitát, stolica, župa. Pravdepodobne koncom 13. storočia kráľovský hrad a k nem u patriace dediny a územ ­ né majetky svojvoľne zabral palatín Om odej a až po jeho zabití sa vdova po ňom a synovia zaviazali v roku 1311 vrátiť zemplínske majetky kráľovi Karolovi Róbertovi.4560 Hrad Zem plín čoskoro nadobudol alebo zabral šľachtic Peter syn Petena. Keďže Peter sa pokúsil usmrtiť kráľa, kráľ mu majetky skonfiškoval a hrad Zem plín v roku 1317 daroval vernému Šľachticovi Filipovi Drugetovi.4561 Odvtedy hrad Zem plín patril šľachticom Drugetovcom.

m ov od zem plínskych farníkov vyplácal do pápežskej pokladnice. Farský kostol bol v stre­ doveku zasvätený Sv. Jurajovi.4569 Rímskokatolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do

Stavebná podoba a vybavenosť hradu Zem plín sotva vyhovovali zámerom a požiadav­ kám Drugetovcov v druhej polovici 14. a v 15. storočí. Ich nároky na bývanie sa uskutoč­ nili výstavbou kaštieľa pravdepodobne začiatkom 16. storočia, dokázateľne jestvujúceho v polovici 16. storočia.4562 Zem plín bol nielen pôvodným sídlom župana Zemplínskeho komitátu v 11. - 13. sto­ ročí, ale zostal ním aj v 14. storočí, kedy sa zasadnutia šľachty Zemplínskej stolice najčas­ tejšie konávali v Zem plíne.4563 Aj kráľ Ľudovít Veľký v roku 1354 pobudol v Zemplíne pri výkone svojich panovníc­ kych povinností v tejto župe.4564 Dedina Zem plín bola majetkom uhorských kráľov pravdepodobne do 13. storočia. V 13. storočí ju nadobudli a vlastnili príslušníci rodu Bokša, ktorým patrila až do roku 1321. V tom roku totiž kráľ Karol Róbert dal oným šľachticom dedinu Božčice a získal od nich Zem plín.4565 Zakrátko sa Zem plína zm ocnil nepochybne so súhlasom kráľa Filip Druget. Je ­ ho príbuzným a dedičom dokázateľne patrilo vtedy už mestečko Zem plín pred rokom 1343.4566 Mestečko Zem plín bolo súčasťou početných a rozsiahlych majetkov šľachticov Drugetovcov nepretržite až do druhej polovice 17. storočia.4567 Zemplínske radové pohrebisko dosvedčuje, že kresťanstvo bolo v tom to kraji v 11. - 1 2 . storočí trvalo udom ácnené, a že pri ňom jestvoval farský kostol. Jeh o polohu a podobu môže odhaliť len archeologický výskum. O zemplínskom kostole a tamojšom farárovi je priamy písom ný doklad z roku 13 18.4568 Okolo roku 1332 tam pôsobil farár Egid, ktorý tak ako in í katolícki farári desatinu z príj­

druhej polovice 16. storočia. Počas rozširovania náboženskej reformácie aj v zemplínskom kostole začali slúžiť bo­ hoslužby evanjelickí kazatelia. Dokázateľne od roku 1598 je farským kostolom evanjelic­ kej reformovanej cirkvi.4570 Pôvodne gotický kostol bol v roku 1628 stavebne upravený a jestvuje doteraz.4571 Zem plínom tiahli starobylé krajinské cesty, ktoré sa tam križovali. O ceste smerujúcej na východ ku Kráľovskému Chlm cu je doklad v listine z roku 1214.4572 O ceste tiahnúcej na sever ku Trebišovu sú zápisy v listine napísanej asi v roku 1321.4573 O trase cesty tiahnúcej z juhu do Zem plína je doklad z roku 1416.4574 M ožno už za čias, keď dedina a hrad Zem plín patrili kráľom, tam z ich nariadenia za­ viedli vyberanie m ýta. Z roku 1326 je prvý doklad o mýtnej stanici, avšak tá jestvovala už skôr.4575 M ýtne vyberali v Zemplíne aj koncom 17. storočia.4576 V Zem plíne sa udom ácnilo konanie trhu najneskôr v prvých desaťročiach 14. storočia. Trh bol základom ďalšieho vývoja Zem plína ako mestečka. Zo stanoviska kráľa a jeho dvo­ ranov bol Zem plín charakterizovaný ako mestečko v roku 1343.4577 O trhu sú priame do­ klady od 15. storočia a konal sa každú sobotu.4578 Avšak až od 15. storočia bol Zem plín vše­ obecne a správne charakterizovaný ako mestečko.4579 Vzhľadom na prírodné danosti sa Zem plínčania aj ako mešťania venovali najm ä roľ­ níctvu, pre ktoré ich chotár poskytoval priaznivé podmienky. Na vhodných častiach cho­ tára mali aj vinice, o ktorých sú písomné doklady od 15. storočia.4580Len muži m enšiny do­ m ácností sa venovali remeslám či obchodu. V roku 1567 boli zemplínske meštianske domácnosti okrem richtárovej zdanené daňou kráľovi od dvadsiatich ôsm ich port. Ďalšie tri domácnosti si stavali nové domy, iným trom nedávno obydlia vyhoreli, takže boli oslobodené od zdanenia. Pozemky po piatich do­ m ácnostiach ležali opustené. V roku 1582 mešťanov zdanili od šestnástich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných a zdanených 58 meštianskych domov. Pravda, boli tam aj je­ den - tri dom y richtárov, fara, kostol, kaštieľ s majerskými budovam i.4581 4569 M V H I - 1, s. 251, 3 2 0 , 3 3 2 , 361 „ E g id iu s d e Z e m li n " , „E g id iu s d e Z e m le n " , „d e Z e m ly n " . 4570 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 140 u v á d z a m e n o v it e k a za teľo v o d r o k u 1598 d o r o k u 1646. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s . 2 6 8 „ Z e m p lí n , c o n c io n a t o r " z r. 1601. 4571 A d a lé k o k X X , 1914, s. 154 „ O p p i d u m Z e m p lín (te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700. S ú p is 3 , s, 467. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 138.

4560Sedlák, RDS11, s. 392, č. 914. 4561Sedlák, RDS1II, s. 137, č. 276 „castrum Zemplény". 4562SNA, HM Leles. k., A. a. 1548, Fasc. 3, nr. 10, 39 „castello seu fortalicio Zemplyn"; castello Zemplen" z r. 1548; HM Leles. k., Metales c. Zemplín., nr. 38 „arcem Zemplín" z r. 1549. 4563Sedlák, RDS11, č. 554, 642, 703 „Dátum in Zemlen" z r. 1308,1309. Nagy, CDHAIII, s. 552 „Datpm in villa Zemlin“ z r. 1339.

4572 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 146 „a d m a g n a m v ia m , q u e v a d it ve rsu s Z e m ly n " . J e v š a k p r a v d e p o d o b n é , že

4564Jeho kancelária tam 12. júna 1354 vyhotovila listinu. Nagy, CDHA VI, s. 222 „Dátum in Zemlinio". 4565MOL, DL 67399 „in concambium ... possessionis Zemplen". 4566Adalékok XVII, 1911, s. 136 „liberam villam seu civitatem ... Zemlen". 4567SNA, HM Leles. k., A. a. 1451, nr. 16 „possessioníbus... Zemplín" z r. 1451; A. a. 1548, Fasc. 5, nr. 44 „oppidis ... Zemplyen" z r. 1548. 4568Sedlák, RDS1II, s. 149, č. 308, 309 „sacerdoti de Zemlen".

4576 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 155.

tá to časť o C h l m c i , v y m e d z e n ie m a je tk u b o la d o lis t in y d o d a to č n e v p ís a n á o k o lo ro k u 1325. 4573 S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 2 8 , č . 738 „ v i a m q u e d u c it d e Z e m p le n " . 4574 M O L , D L 10485 „ v ia m m a g n a m , q u e ... d u ceret ve rsu s v illa m Z e m p le n " . Iš lo o ú se k Bara - Z e m p lín . 4575 N a g y , Z V I, s. 2 7 7 „ i n p o s s e s s io n e Z e m p ly n ... tr ib u tu m h a b e b a tu r e t h a b e tu r " . P o zri a j A d a lé k o k X V I I , 1911, s. 136 „ Z e m le n ... c u m tr ib u to " z r. 1343.

4577 A d a lé k o k X V I I , 1911, s . 136 „lib e r a m v illa m seu c iv ita te m ... Z e m le n " . 4578 N a g y , N S z II, s. 164 „s a b b a to ... in v illa Z e m p l e n ... foris c o m p r o v in c ia lib u s " z r. 1446. 4579 M O L , D L 12481 „ i n o p p id o Z e m p le n " z r. 1431.

*

458° u li č n á , R o z š ír e n ie , 1981, s. 74. 4581 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 2 6 ,1 6 6 , 251, 2 6 8 „ Z e m p lí n " , „ Z e m p le n " .

640

641

ZEMPLÍN

ZEMPLÍNSKA TEPLICA

Na prelome 16. a 17. storočia bol Zem plín stredne veľkým mestečkom v Zemplínskej stolici.

M ožný je aj zemiansky pôvod dediny v prípade, že zemianski vlastníci krátko po usa­ dení sa tam dali postaviť aj kostol Sv. Kríža v 13., najneskôr začiatkom 14. storočia. N em ožno však vylúčiť ani to, že dedinu založil šoltýs s usadlíkmi začiatkom 14. storo­ čia. Aj v takých dedinách krátko po ich vzniku stavali farské kostoly. V tridsiatych rokoch 14. storočia v tam ojšom kostole pôsobil farár Kozmas. Aj on, tak ako ostatní katolícki farári, vyplácal desatinu z ročných príjm ov od svojich farníkov do po­

V prvých desaťročiach 17. storočia pribúdalo obyvateľov, dom ácností a domov, ho ci aj vtedy sa časť obyvateľov odsťahúvala, rodiny i domácnosti vymierali. V roku 1623 m alo mestečko Zem plín troch richtárov. Roľníckych a remeselníckych dom ácností bolo 91. Po­ zemky po dvadsaťjeden domácnostiach boli opustené.4582 V 17. storočí roľníci chudobneli. V roku 1610 ich zdanili od 3,75 porty, avšak po vyho­ rení osemnásť domov, v roku 1635 iba od 1,5 porty.4583 V druhej polovici 17. storočia postupne, avšak podstatne obyvateľov ubúdalo. Do kon­ ca 17. storočia v porovnaní k roku 1623 sa mestečko zm enšilo o viac ako polovicu obyva­ teľov, dom ácností a obývaných domov. V roku 1690 žilo v Zem plíne 44 meštianskych do­ m ácností, z ktorých 42 vlastnilo dom a pozemky v rozsahu polovičnej usadlosti. D om y a pozem ky po 53 dom ácnostiach zostali opustené. Časť polí patrila k miestnem u majeru. Podľa urbára z roku 1690 boli meštianske, remeselnícke a roľnícke domácnosti povinné obrábať zemepánske vinice a odovzdávať deviatok z úrody vína vo vlastných viniciach.4584 Počet obyvateľov mestečka Zem plín m ierne klesal aj začiatkom 18. storočia. V roku 1715 bývalo v Zem plíne tridsaťšesť meštianskych domácností, v roku 1720 iba tridsaťjeden meš­ tianskych a zemianskych domácností. Aj vtedy sa v chotári nachádzali vinice.4585

ZEMPLÍNSKA TEPLICA Zemplínska Teplica (prv Kerestúr) leží pri východnom úpätí Slanských vrchov, v nad­ morskej výške okolo 221 m . Zemplínska Teplica je úradným názvom od roku 1955.4586 V tam ojšom chotári sa nachádzajú stopy po osídlení v 9. - 10. storočí.4587 Nižšie zdô­ vodním e, že tie nezanechali obyvatelia tejto dediny, lebo ona vtedy ešte nejestvovala, ale obyvatelia blízkej starobylej dediny, teda Ozoroviec, Plechotíc či Čeľoviec. Pravdepodobne prvá písom ná správa o dedine pochádza z roku 1305, nepochybný do­ klad je však z roku 1324.4588 V písom nostiach zo 14. - 17. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Keresztúr, teda Kríž. Východiskom či m otívom názvu bol duchovný patrón miestneho kostola, za­ sväteného Svätému Krížu. Kostol bol teda starší ako sídlisko. Ak uprednostním e tento vzťah, m usím e pripustiť, že kostol Sv. Kríža vznikol v 11. - 12. storočí z podnetu kráľa ako spoločný farský kostol pre obyvateľov blízkych susedných de­ dín. Až následne sa pri kostole usádzali poddaní, čím sa kostolná osada m enila na dedinu. Vznik dediny môže súvisieť s prítomnosťou m níchov krížovníkov v 13. storočí a s ich vlast­ níctvom dediny.

kladnice pápeža.4589 Farský kostol bol síce vym urovaný s kameňa, avšak ešte v prvej polovici 15. storočia ne­ mal vežu.4590 O d konca 16. storočia a ešte okolo roku 1684 v tamojšom kostole slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia.4591 Neskôr opäť katolícki farári. V 15. - 16. storočí patrila dedina ku hradném u panstvu Cejkov, kedy ju vlastnili najmä šľachtici Šóšovci. V 16. storočí časť dediny vlastnili postupne šľachtici z Perina a Bátoriovci, v 17. storočí Šóšovci a Drugetovci.4592 Podľa urbára z roku 1567 m ali sedliaci nasledovné základné, každoročné povinnosti k šľachticom Šóšovcom . O d celej usadlosti vyplatiť daň jeden zlatý (od polovičnej 50 de­ nárov, tretinovej tridsaťdva denárov a štvrtinovej 25 denárov); odovzdať pol gbela ovsa, chlieb (koláč), kuru, kytu konopí, deviatok z obilia, viníc, prasiec; po jednom dni orať, ko­ siť či žať na zemepánskych, majerských poliach.4593 V tam ojšom chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 15. storočia.4594 K dedine patril vodný m lyn.4595 Tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1441 vyplatili daň kráľovi 60 zlatých.4596 Z výšky zdanenia vyplýva, že sedliaci obhospodarovali pozemky v rozsahu vy­ še 60 celých usadlostí, a že dom ácností bolo tiež vyše 60. V 16. storočí sedliaci obhospoda­ rovali podstatne m enej pozemkov. V roku 1567 ich zdanili od devätnástich port. Želiarov bolo jedenásť dom ácností, napokon tam žili aj domácnosti služobníkov ale aj slobodníkov (spolu štyri), ktoré daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od 17,75 porty. V roku 1600 malo sídlisko 57 obývaných poddanských domov, ale aj kostol, faru, školu.4597 Na prelome 16. a 17. storočia bol Kerestúr veľkou dedinou, najväčšou v okolí. M al far­ ské, ale najm ä poddanské obyvateľstvo. V 17. storočí chudobnenie sedliackych domácností, ich úbytok a znižovanie počtu do­ m ov pokračovali. V roku 1623 žilo v Kerestúre okolo 85 poddanských dom ácností, avšak

4589 M V H I - 1, s . 2 4 9 , 3 2 0 , 3 3 2 , 3 4 6 , 3 6 2 „ C o s m a s sa cerd o s S a n c ta C r u c e " , „ C o s m a s d e S a n c t a C r u c e " , „ C o s m a s d e S a n c ta E c c le s ia " , „d e K erestw r". 4590 M O L , D L 57678 „ i n p o s s e s s io n e K e r e s th w r ... e c c le s ia m la p id e a m s in e turri p a r o c h a le m a d h o n o r e m S a n c te C r u c is c o n s tr u c ta m " z r. 1438. 4591 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 134 u v á d z a k a za te ľo v o d r o k u 1598 d o r o k u 1684, M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s .

4582MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 337 - 341 „Zemplín". 4583MOL, Kamara, A 2678, s. 8; A 2677, s. 402 „Oppidum Zemplen". 4584ŠOBA Prešov, Druget H, i. č. 278, s. 68 - 71, 149 „Oppidum Zemplen". 4585Magyarország, s. 182,189. 4586Majtán, Názvy, s. 415. 4587Andel, Výsledok, s. 116. Čaplovič, Stredoveké, s. 382 - 383. 4588Sedlák, RDS11, s. 183, č. 392 „possessionis ... hereditarie Kyrystur" z r. 1305. MOL, DL 69687 „terra Kereztur" z r. 1324.

2 7 0 „K e r e ztu r, c o n c io n a t o r " z r. 1601. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 138. 4592 M O L , D L 57400, 57678 „K e r e z th u r " z r. 1405 a 1438; 6 6 9 6 6 , 6 6 9 8 8 z r. 1461 a 1462. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 15 2 5 , n r . 68 „K e r e z th w r " z r. 1525 4593 M O L , K a m a r a , U e t C , fa s c . 15, n r . 1 „P o sse ssio K e re z th w r ". 4594 M O L , D L 57678 z r. 1438. 4595 T a m ž e . 4596 M O L , D L 9 9 5 0 7 „K e r e s tú r ". 4597 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 18, 165, 2 4 7 , 2 7 0 .

642

643

ZEMPLÍN

ZEMPLÍNSKE HRADIŠTE

ich sociálne zloženie bolo nepriaznivé. Len šestnásť sedliackych dom ácností hospodárilo na polovičných usadlostiach, avšak okolo 55 na štvrtinových, napokon pätnásť dom ácnos­ tí bolo želiarskych.4598

Slovienske obyvateľstvo si takéto obranné pevnosti budovalo oddávna, ale najneskôr za vpádu Maďarov, prípadne v čase obsadzovania jednotlivých území Slovenska a ich pričleňovania do uhorského arpádovského kráľovstva. O kolie Trebišova bolo už v polovi­ ci 11. storočia súčasťou Uhorska. Po týchto udalostiach už budovanie hradísk slovenským obyvateľstvom nebolo m ožné. Dedina Hradište vznikla y bezprostrednej blízkosti hradis­ ka. Hradisko spĺňalo svoju funkciu pred polovicou 11. storočia, a vybudovali ho Slovieni z najbližších starších dedín, nie však obyvatelia neskoršej dediny Hradište. Slovenský a maďarizovaný názov dediny začínajú spoluhláskou h . Zm ena g na h sa v slo­ venskej reči udiala do prelomu 12. a 13. storočia. Dedina so slovenským názvom Hradište

V roku 1610 sedliakov aj želiarov zdanili spolu takmer od siedmich port, v roku 1635 len od štyroch port.4599 Rozsah sídliska sa zmenšil na úroveň stredne veľkej dediny. V rokoch 1715 a 1720 žilo v Kerestúri po dvanásť poddanských dom ácností.4600 Pri Kerestúre alebo v blízkom okolí jestvovali v stredoveku osady Berniche a Mocharosm al, ktoré však zanikli. Zalesnený kopec v tam ojšom chotári, ležiaci severozápadne od obce, má maďarský ná­ zov Várheď (kóta 378), ktorý signalizuje, že tam m ohol byť v stredoveku hrad. Archeoló­ govia prieskumom zistili, že sa na tej polohe nachodia zvyšky hrádku.4601 V jestvujúcich písom ných prameňoch nepoznáme doklady ani o jestvovaní, ani o náz­ ve tam ojšieho hrádku. Vzhľadom na tieto skutočnosti m ožno iba predpokladať, že onen hrádok: a/ jestvoval v 14. - 15. storočí a patril Šľachtickým vlastníkom tejto dediny aj ce­ lého, či časti cejkovského panstva; b/ jestvoval už v 13. storočí ako sídlo predpokladaných krížovníkov. Obe možnosti môže preveriť len archeologický výskum hrádku na kopci Vár­ heď.

ZEMPLÍNSKE HRADIŠTE Zemplínske Hradište leží uprostred Východoslovenskej nížiny, na pravom vale Ondavy, v nadmorskej výške okolo 103 m. Pri Zem plínskom Hradišti sa našli stopy po slovienskych sídliskových objektoch.4602 Najstarší písom ný doklad o tejto dedine sa nachádza v listine Jágerskej kapituly z roku 1328. Jágerská kapitula oznamovala kráľovi Karolovi Róbertovi, že z jeho poverenia ohraničila územné majetky hradného panstva Trebišov, patriaceho Viliamovi Drugetovi. Novovymedzená hranica prebiehala od východu, od rieky Ondava a smerovala k dedine Hradište, ktorá patrila k majetkom hradu Trebišov.4603Hradište malo už vtedy ustálený chotár, takže jeho exis­ tenciu treba na základe tejto okolnosti predpokladať dávnejšie pred rokom 1328. Písomnosti zo 14. - 17. storočia uvádzajú názov dediny ako Hradyscha, Hradzicza, Haradyscha, Hardycha. Uvedené tvary sú maďarskou úpravou pôvodného slovenského názvu Hradišča.4604Miestny názov Hradišče vznikol prevzatím starobylého slovienskeho slova hradišče, označujúceho opevnené miesto, do ktorého sa zbiehalo okolité obyvateľstvo pri ohrození ne­ priateľom, alebo sa tam schádzali k riešeniu dôležitých spoločenských záležitostí.

vznikla teda len v 13. storočí.4605 Dedina Hradište bola v 13. až 17. storočí majetkovou súčasťou hradného panstva Trebišov. Hradišťania si postavili kostol pravdepodobne v 14. či 15. storočí. Písomné správy o jest­ vujúcom kostole sú od konca 16. storočia. Od konca 16. storočia patrí hradištský kostol evanjelickej reformovanej cirkvi, hoci ojedenele v ňom pôsobili aj luteránski kazatelia. Eš­ te začiatkom 18. storočia bol kostol drevený.4606 V roku 1441 boli vtedajšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené daňou kráľovi od 9,5 porty.4607 Sídlisko malo zaiste vyše desať obývaných sedliackych domov. V roku 1566 prenikol z južného Zem plína do stredného Zem plína vojenský oddiel krymských Tatárov. Kade prechádzal, pustošil sídliská a postihol aj dedinu Hradište. Po ta­ társkom pustošení zostalo v Hradišti ešte aj v roku 1567 šesť opustených poddanských do­ mov a usadlostí. Vzhľadom na pustošenie boli tunajší sedliaci v roku 1567 zdanení od troch port. Okrem sedliackych dom ácností tu žili aj štyri rodiny želiarov. V roku 1582 sedliakov zdanili od päť a pol porty, čo svedčí o pribudnutí niekoľkých dom ácností a domov. Takýto vývin pokračoval aj neskôr. V roku 1600 stálo v obci okrem kostola okolo dvadsaťpäť obý­ vaných dom ov.4608 V roku 1601 tam žilo deväť sedliackych dom ácností na polovičných usadlostiach. Na ďalších dvoch polovičných usadlostiach žili dve rodiny tam ojších slo­ bodníkov, ktorí boli rybármi. Pravda, okrem nich tu žilo ešte šestnásť želiarskych dom ác­ ností, všetky vo vlastných dom och. Iných päť dom ov bolo opustených. Podľa urbára z roku 1601 sedliacke domácnosti platili zemepánom každoročne daň, odovzdávali konope, ovos, chmeľ, prasce, jahňa, kuracie vajcia, koláče, rybári ryby. Od ze­ m epánov museli odkúpiť stanovené množstvo vína a piva.4609 Na prelome 16. a 17. storočia bolo Hradište stredne veľkou dedinou s poddanskými oby­ vateľmi. T í však postupne chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od dvoch port, v roku 1635 od jednej a trištvrte porty.4610 V roku 1715 bývalo v Hradišti pätnásť poddanských a v roku 1720 už devätnásť sedliac­ kych dom ácností.4611

4598 M O L , K a m a r a , U e t C , F a sc . 6 2 , nr. 5 4 , fo l. 17 „K e r e stu r “ . 4599 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 8 , s. 13; A 2 6 7 7 , s. 3 9 9 „ S z e c z K e re ztu r ".

4605 V a rsik , O s íd le n ie III, s. 4 9 0 , 4 9 5 , 499 p rip úšťal v z n ik d e d in y o d p o lo v ic e 12. sto r o čia .

4600 M a g y a r o r s z á g , s. 182, 188.

4606 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s.

460' F e d á k , E .: A szé cs - k ereszturi „V á r h e g y " - r ó l. In : A d a lé k o k IV , 1898, s. 59 - 6 0 u p o z o r n il n a s a m o tn ý n á z o v . Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 - 3 83 v r. 1983 p ísa l o z v y š k o c h h r á d k u . S liv k a , V a lla še k , H ra d y , s. 2 3 4 p r e d p o k la d a jú , že p ô v o d c a m i h r á d k u b o li m n ís i k r íž o v n íc i. 4602 Č a p lo v ič , S tr e d o v e k é , s. 3 8 2 - 3 8 3 . V iz d a l, M .: V ý s k u m y a n á le z y v M ic h a lo v c ia c h . In : A V A N S v r o k u 1985. N itr a 1986, s. 2 4 4 .

Z e m p lín s k e h o

m úzea

4603 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 52 „v e r su s p o s s e s s io n e m H r a d y s c h a " . M O L , D L 8 4 2 5 5 „ H r a d is c h a " . 4604 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I , s . 1 2 4 , 4 7 5 ; I I , s . 221.

128,

135. A d a lé k o k X X ,

1914, s. 157 „H a r d á s a ( te m p lu m ) lig n e u m

lu t h e r a n o r u m " z r. 1700. U li č n ý , R e fo r m á c ia , s. 138. 4607 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ H r a d is c h a " . 4608 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 15, 167, 2 4 9 „ H a r d ic h a " , „H a r d ic z ia " . 4609 M a r s in a , K u š ík , U rb á r e II, s . 12 - 13 „ H a r d y c h a " . P o d r o b n e jš ie p o z r i D e ji n y T r e b iš o v a . K o š ic e 1982, s. 136 (a u to r ča sti A . L u k á č ). 46,0 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 8 , s. 10; A 26 7 7 , s. 4 0 0 „H a r d ic z a " . 4611 M a g y a r o r s z á g , s. 179, 185.

644

645

ZEMPLÍN

ZEMPLÍNSKY BRANČ

ZEMPLÍNSKE JASTRABIE

O d konca 16. storočia, určite od roku 1598 je farským kostolom evanjelickej reformo­ vanej farnosti Zemplínske Jastrabie.4619 V druhej polovici 16. storočia boli povinnosti tam ojších poddaných, m enovite sedlia­ kov, k zemepánom pomerne ustálené. Každá sedliacka domácnosť hospodáriaca na celej usadlosti každoročne platila daň jeden zlatý (na polovičnej 50 denárov, na štvrtinovej 25 denárov); odovzdávala deviatok z obilia, m ladého dobytka, jahniat, prasiec, jednu libru ľa­ nového alebo konopného oleja, kytu konopí súcich na pradenie, dve merice žaluďov, dve kury, štyri chleby či koláče, napokon osem vajec na Veľkú noc správcovi majera; na jar poorať zemepánske (majerské) pole v rozsahu jednej merice; všetky sedliacke dom ácnosti spo­ ločne vysielali každý štvrtý deň muža strážiť hrad v Trebišove.4620 Jastrabské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1441 zaplatili daň kráľovi 37,5 zlatého, pričom šľachtici nedovolili zdaniť ďalších šesť dom ácností.4621 Z toho vychodí, že tam žilo vyše 45 dom ácností, ktoré obhospodarovali pozemky v rozsahu okolo 40 celých usadlostí. Vtedy bolo Jastrabie veľkou dedinou. Neskôr, najm ä v 16. storočí počet sedliakov aj obývaných dom ov upadal. V roku 1567 zdanili sedliakov od 19,5 porty. Pozemky piatich usadlostí ležali opustené, dve dom ácnos­ ti boli pastierske, tri slobodnícke a také daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od dvad­ siatich port. Sídlisko m alo v roku 1600 obývaných trinásť poddanských domov.4622 Pravda, boli tam aj majerské budovy, ale najm ä kostol, fara a škola. Na prelome 16. a 17. storočia bolo Jastrabie už len stredne veľkou dedinou, hoci s tradične poddanským i farským oby­

Zemplínske Jastrabie leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 122 m. Na dvoch polohách tamojšieho chotára sa našli črepy keramiky. N a jednej pochádzajú z 10. - 11. storočia, na druhej z 11. - 12. storočia.4612 Najstaršie viditeľné časti jastrabského kostola postavili v románskom slohu v druhej po­ lovici 13. storočia, pričom kostol dostavali v gotickom slohu okolo roku 1300.4613 Aj prvé písom né správy sa vzťahujú k jastrabskej farnosti. V roku 1333 a v nasledujúcich rokoch v tam ojšom kostole pôsobil farár Vladim ír.4614Jestvujúca farnosť začiatkom 14. sto­ ročia je dostatočným , hoci nepriamym dôkazom o dávnejšej dedine. Jej názov zapisovali v maďarizovanej podobe Jeztreb. Je zrejmé, že pôvodný slovenský názov korenil v slove jastrab. Také pom enovanie dostalo sídlisko zaiste preto, lebo ho za­ ložili poddaní, chovatelia a cvičitelia lovných jastrabov pre poľovačky kráľov. Založenie sídliska obyvateľmi s takými povinnosťami k uhorským kráľom m ožno rám­ covo datovať do 11. - 12. storočia. Jastrabskí „sokoliari" v 13. storočí stratili pôvodnú funkčnosť najm ä preto, lebo ubú­ dalo v okolí kráľovských majetkov aj poľovačiek. O jedinelí muži sa za m im oriadne záslu­ hy m ohli stať zem anm i, väčšina sa úplne venovala roľníctvu a stali sa z nich sedliaci. Dedinu Jastrabie nadobudli alebo zabrali Šľachtici najneskôr v 14. storočí. O d konca 14. storočia do 17. storočia postupne i súčasne patrila šľachticom z Cejkova, Šóšovcom, Bátoriovcom aj in ým .4615 Jastrabím tiahla krajinská cesta v smere juh - sever. Priaznivú zemepisnú polohu dedi­ ny využili zemepáni a zaviedli tam vyberanie m ýta. M ýto vyberali m ožno už v 15., určite v 16. storočí.4616

vateľstvom. V Jastrabom aj v 17. storočí poddanské dom ácnosti chudobneli, ubúdalo ich, ako aj do­ m ov v sídlisku. V roku 1610 vtedajších sedliakov i želiarov zdanili spolu od 2,75 porty, v ro­ ku 1635 od 1,5 porty.4623 Počet dom ov sa zmenšoval na úroveň malej dediny. V roku 1715 tam žilo sedem a v roku 1720 deväť poddanských dom ácností.4624

V tam ojšom chotári sa nachádzali m álo výnosné vinice, o ktorých sú doklady od 16. sto­ ročia.4617 U ž sme spom enuli, že v Jastrabom stavali m urovaný kostol v druhej polovici 13. storo­ čia. Len budúci archeologický výskum môže zistiť, či to bol v poradí prvý alebo už druhý miestny kostol. V stredoveku bol jastrabský kostol zasvätený Všetkým Svätým. Ešte v prvej polovici 15. storočia nem al vežu.4618 Katolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do dru­ hej polovice 16. storočia.

ZEMPLÍNSKY BRANČ Zemplínsky Branč leží uprostred Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 108 m . O brančskom územ í vznikol zápis okolo roku 1067 pri vymedzovaní chotára Sírnika pre kláštor v Zaste. Časť hranice totiž smerovala z vŕška, ktorého názov zapísali v podobe Brán­ ka.4625Jeho názov svedčí, že patril do chotára dediny Branč. Mladšie správy o Branči sa vzťahujú k tamojšej farnosti. V registri pápežského desiatku z roku 1332 a nasledujúcich rokov sú zápisy o tom , že Pavol, farár v brančskom kostole, za-

4612 B u d in s k ý - K r íč k a , V .: A r c h e o lo g ic k é , I n : A V A N S v r. 1977. N itr a 1978, s. 51. 4613 S ú p is 1, s. 519 p o z r i Ja s tr a b ie p ri M ic h a lo v c ia c h . 46,4 M V H 1 - 1, s. 3 2 0 , 3 3 2 , 3 4 6 , 3 6 2 „ L a d o m e r iu s d e Je s tr a b " , „ d e J e s te r b " , „ d e J e s tr e b " . 4615 M O L , D L 57400 „Je z t r e b " z r. 1405; 5 7 5 5 9 „Ie z th r e b " z r. 1423; 72129 „ Je z t h r e p " z r. 1510. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 15 2 5 , nr. 6 8 „ Je z t h r e b " z r. 1525

4619 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 129 u v á d z a k a za teľo v o d r o k u 1598 d o rok u 1690. M O L , K a m a ra , A 2677, s. 2 6 8 „ Je z tr e b , c o n c io n a t o r " z r. 1601. P o zri aj T ô r té n e lm i Tár 7 ,1 9 0 6 , s. 8 1 ,2 8 8 , 3 0 8 . A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „Ja s z tr ó c z ( te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 138. 4620 M O L , K a m a r a , U e t C , fa s c . 15, n r . 1, fo l. 2 4 „P o s s e s s io Je z tr e b " .

4616 M O L , K a m a r a , U et C . , F a sc . 15, nr. 1, fo l . 2 4 „P o sse ssio ,„ „ Je z t r e b " , „P r o v e n tu s t h e lo n e i ib id e m e x is te n s " z r. 1567.

4621 M O L , D L 9 9 5 0 7 „Ie s tr e b " .

4617 T a m ž e , „ E s t v in e a q u e d a m p a r v a " (z e m e p á n s k a ) . „V in e a s h a b e n t p a u c a s " (se d lia ci).

4623 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 9; A 2 6 7 7 , s. 401.

4618 M O L , D L 57678 „ i n v illa J e s t r e b ... e c c le s ia m la p id e a m p a r o c h a le m sin e turri ad h o n o r e m O m n i u m S a c t o r u m c o n s tr u c ta " z r. 1438.

4624 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 1 ,1 8 6 .

4622 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 15, 166, 2 4 4 , 2 6 8 „Je z t r e b " , „Ie z tr e b " .

4625 W e n z e l, C D A C I , s. 25 „ S c y r n ik m a r c h ia i n c i p i t ... d e t u m u lo B r a n k a ".

646

647

ZEMPLÍN

ZEMPLÍNSKY KLEČENOV

svätenom Sv. M artinovi, vtedy vyplatil do pokladnice pápeža desatinu z ročných príjm ov od svojich farníkov.4626 Je zrejmé, že brančská farnosť síce nepriamo ale nesporne svedčí o jestvovaní samotnej dediny Branč dávno pred rokom 1332. Dedinu pravidelne zapisovali do písomností pod názvom Baranch, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Branč, zaiste totožného s osobným m enom m uža,4627 ktorého vzťah k sídlisku, jeho obyvateľom a územ iu bol starší ako feudálny. Maďarizovaná podoba názvu Branča nem á totiž časť -falva, -teleke a pod., charakteristickú pre dediny ze­ mianskeho pôvodu.

Pri archeologických prieskumoch sa v chotári Zemplínskeho Klečenova našli črepy slovienskej keramiky z 9. - 10. storočia a na iných miestach zasa črepy pochádzajúce z 11. až 13. storočia.4634 Nižšie zdôvodním e, že keramika z 9. - 10. storočia nesúvisela s obyvateľmi Klečenova, keďže ten vtedy ešte nejestvoval, ale s obyvateľmi Úpora alebo Stanče. Avšak ke­ ramiku z 11. až 13. storočia zaiste zanechali vtedajší obyvatelia Klečenova. Najstaršie písom né správy o Klečenove sú v registroch pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337 a vzťahujú sa k tamojšej farnosti. V tých rokoch v Klečenove postupne pôso­ bili farári Peter a Ján , ktorí zo svojich farských príjmov vyplácali desiatu časť do pápežskej pokladne. Farský kostol v Klečenove bol zasvätený Panne M árii.4635Až zo správy z roku 1361 sa dozvedáme, že kostol bol murovaný.4636 M urovaný kostol v Klečenove treba však pred­ pokladať aj pred 14. storočím. Dôležité je, že uvedené správy zachytávajú Klečenov v štádiu rozvinutosti tam ojšieho spoločenského i farského života. Z týchto dôvodov treba existen­

Na základe uvedených skutočností predpokladáme, že dedina Branč jestvovala už pred 11. storočím. V 14. - 15. storočí patril Branč zemanom z Kožuchova.4628 V brančskom kostole pôsobili katolícki farári do druhej polovice 16. storočia. V 17. sto­ ročí a začiatkom 18. storočia v ňom účinkovali evanjelickí reformovaní kazatelia z farského kostola v Novosade.4629 Brančské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1441 vyplatili daň kráľovi 25 zlatých a 50 denárov.4630 Z veľkosti dane m ožno usúdiť, že do tridsať dom ácností vtedy ob­ hospodarovalo pozem ky v rozsahu asi dvadsaťšesť celých usadlostí. V 16. storočí sedliakov ubudlo a výrazne sa zm enšil aj rozsah nim i užívaných pozemkov. V roku 1567 ich zdanili iba od jednej porty. Obydlia dvom domácnostiam nedávno vyhoreli. Želiarske dom ácnos­ ti boli štyri. V roku 1582 zdanili sedliakov od 1,5 porty. Brančské sídlisko malo v roku 1600 obývaných pätnásť poddanských domov.4631 Pravda, bol tam aj kostol, fara i škola. Na pre­ lom e 16. a 17. storočia bol Branč stredne veľkou dedinou s poddanským i farským obyva­ teľstvom. Aj v Branči v 17. storočí poddanské dom ácnosti postupne chudobneli, ubúdalo ich a po­ čet dom ov sa zmenšoval. V roku 1610 zdanili sedliakov i želiarov spolu od jednej porty a v roku 1635 od štvrť porty.4632 V roku 1715 žili v Branči iba dve sedliacke domácnosti a v roku 1720 len štyri a drobní zem ania.4633

ciu Klečenova predpokladať pred 14. storočím. V písom ných pram eňoch od 14, do 17. storočia sa Klečenov vyskytuje pod názvom Kelechen. Bol to však už maďarizovaný názov, odvodený od staršieho slovenského názvu Klečenova. Slovenský názov vystihoval to, že dedinu založili chovatelia plem enných kobýl a koní vôbec z poverenia kráľa niekedy v druhej polovici 11. alebo v 12. storočí. Aj názov Klečenov sa totiž považuje za charakteristický pre dediny takého pôvodu.4637 Chovatelia koní žili v Klečenove nepochybne v 12., prípadne v prvej polovici 13. storočia, dokiaľ bola dedina majetkom uhorských kráľov. Pravdepodobne v druhej polovici 13. storo­ čia Klečenov nadobudli zemania, napr. Čepan. Jeho synovi Mikulášovi a vnukovi Dončovi dokázateľne patril Klečenov v prvej polovici 14. storočia, ich potomkom a dedičom neskôr v 15. - 16. storočí. Zemania v Klečenove bývali a jeho názov používali v prídomku.4638 Klečenovské sedliacke domácnosti boli v roku 1441 zdanené daňou kráľovi od 3,5 por­ ty.4639 Vtedy m alo sídlisko okolo päť sedliackych domov. V roku 1556 dedinu napadli a spustošili Tatári. Ušetrené sedliacke dom ácnosti s dom a­ mi boli v roku 1567 zdanené od troch port. V roku 1582 sedliakov zdanili len od jednej por­ ty. Tamojšie sídlisko m alo v roku 1600 obývané štyri poddanské domy. Zem ania tam už ne­ žili a opustená bola aj fara.4640

ZEMPLÍNSKY KLEČENOV 4634 Š išk a , S .: A r c h e o lo g ic k ý p r ie s k u m V ý c h o d o s lo v e n s k e j n íž in y . In : A V A N S v r o k u 1976. N itr a , 1977,

Zemplínsky Klečenov leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadm or­ skej výške okolo 120 m . Je južnou časťou obce Zemplínska Nová Ves.

s . 2 7 3 . P o zri aj A V A N S v ro k u 1977. N itr a , 1978, s. 5 0 ; A V A N S v r o k u 1978. N itr a , 1979, s. 59 . 4635 M V H I - 1, s. 25 1 , 3 2 3 , 3 3 4 , 3 4 5 , 361 „P e tru s sacerd o s b ea te v ir g in is d e K e r e lth e ", „P e tru s d e K e r e c s c h e n " , „ J o h a n n e s d e K e le te n " , „ d e B e r e c h e n " , „d e K e r e c h e n " . D e ji n y T r e b íš o v a . K o š ic e 1982, s . 8 2 (a u to r F . U lič n ý ) .

4626 M V H I - 1, s . 2 5 0 , 3 2 0 , 3 3 2 , 3 4 6 , 3 6 2 „P a u lu s sa cerd o s S a n c t i M a r tin i d e B a r a n s " , „P a u lu s d e B aren cz", „d e B a ra n ch ". 4627 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 127; II, s. 4 4 . Po zri aj V arsik , O s íd le n ie III, s. 499

4636 M O L , D L 1 3273 „ e c c lle s ia m la p id e a m in ... p o s s e s s io n e ... K e le c h e n " . 4637 P reh ľa d n á z o r o v p o z r i V a rsik , O s íd le n ie I, s.1 8 4, k to rý v te d y o d v o d z o v a l n á z o v K ľ a č a n y o d k ľača = k o b y la . T e n ž e , O s íd le n ie II, s. 58 sa p r ik lo n il k n á z o r u m a ď a r sk é h o s la v istu I. K n ie z s u , p o d ľa k to r é h o n á z o v K ľ a č a n y o z n a č u je ľ u d í „ b ý v a jú c ic h p ri s k a le " . R a tk oš, P.: O s lu ž o b n íc k y c h m ie s t n y c h

4628 N a g y , Z V 111, s. 2 5 6 „ B a r a n c h " z r. 1364. S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1414 n r. 4 9 . M O L , D L 17679 „ B a r a n c h " z r. 1475.

n á z v o c h v D u n a js k e j k o tlin e . In : H is to r ic k ý č a so p is, X I X , 1971, s. 3 9 2 , p op ri v z ť a h u k le č e n = so k o l

4629 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 1 22. A d a lé k o k X X , 1914, s. 155 „B a r a n c s (te m p lu m ) la p id e u m c a lv in is ta r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 139.

o b y v a te ľ o v K ľ a č ia n s c h o v o m k o n í. P o zri D e ji n y S lo v e n s k a I, B ra tisla va 1986, s . 134, 136. U ž

4630 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ B a r a n c h " . 4631 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 15, 167, 2 4 4 „ B a r a n c h " , „ B a r a n c z " . 4632 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 10; A 2 6 7 7 , s. 4 0 0 . 4633 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 8 ,1 8 4 .

za p r a v d e p o d o b n e jš í p o k la d a l vz ť a h k ľä ča = k o b y la . R atkoš n e sk ô r je d n o z n a č n e sp o jil n a jsta r ších S ta n is la v , S lo v e n s k ý II, s. 2 6 4 p rip ú šťal vzť a h k lä č a = k o b y la . 4638 A M K o š ic e , T a j. á r c h . T Je s z e n e j 5 „ d e K e le c h e n " z r. 1336; T a m ž e , T a j. á r ch . P P A p p e n d ix 8 9 „d e K e le c h e n " z r. 1414. 4639 M O L , D L 9 9 5 0 7 „ K e le c h e n " . 4640 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 17, 166, 2 4 4 „K e le c h e n " .

648

649

ZEMPLÍN

ZUBNÉ

Na prelome 16. a 17. storočia bol Klečenov m alou dedinou s poddanským i obyvateľmi. Tí však postupne chudobneli. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od pol porty a v roku 1635 sedliakov iba od štvrť porty, lebo želiarov už nebolo.4641 Klečenov bol m alou dedinou aj začiatkom 18. storočia. V roku 1715 v ňom žili dve a v ro­ ku 1720 tri sedliacke dom ácnosti.4642

Starobylý pôvod názvu vedie k predpokladu, že tamojšie sídlisko jestvovalo už pred 11. storočím a patrilo k najstarším slovienskym sídliskám v priľahlom okolí, pričom bolo

ZLATNÍK Zlatník leží na východnom výbežku Slanských vrchov, v nadmorskej výške okolo 270 m . Najstaršie písom né správy o Zlatníku sa zachovali od začiatku 17. storočia. V roku 1610 tamojších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 0,5 porty.4643 Slovenský názov Zlatník sa najprv vzťahoval k tamojšiemu potoku, v riečisku ktorého sa nachádzali aj zrnká zlata. Ľudia z okolia v ňom príležitostne ryžovali a nachádzali zlato, avšak táto činnosť v stredoveku neviedla k založeniu sídliska. V 17. storočí boli zemepánmi územia a dediny šľachtici Ňáriovci. Tamojšie sídlisko vzniklo najneskôr na prelome 16. a 17. storočia a založil ho šoltýs s va­ lašskými usadlíkm i. Zlatnícke valašské aj želiarske dom ácnosti v roku 1610 vyplatili daň kráľovi od 0,5 porty, v roku 1635 od 0,25 porty.4644 Znižovanie zdanenia svedčí o úbytku a schudobnení valachov, čo pokračovalo aj neskôr a viedlo k úpadku dediny. V roku 1623 žila v Zlatníku rodina šoltýsa, ktorému patrilo tretinové šoltýstvo, štyri valašské dom ác­ nosti, z ktorých jedna hospodárila na polovičnej usadlosti a tri na štvrtinových usadlos­ tiach, napokon tri želiarske dom ácnosti. Šoltýs a valašské dom ácnosti každoročne platili zemepánom daň a odovzdávali dávky valašských produktov.4645 Obyvatelia Zlatník opustili pravdepodobne na prelome 17. a 18. storočia. Začiatkom 18. storočia dedina nejestvovala.

staršie ako susediace dediny, O slovienskom osídlení svedčí aj základ tamojšieho chotárneho názvu, koreniaceho v nárečovom pom enovaní m očidla, ktorý v pomaďarčenej podobe poznáme zo 14. storo­ čia.4648 Kráľ Belo IV. niekedy medzi rokom 1235 až 1270 daroval časť dediny Zsadány Marcelo­ vi a Judovi a darovanie uznal a potvrdil v roku 1322 kráľ Karol Róbert.4649 Kráľ Ladislav IV. v roku 1275 inú časť tam ojšieho majetku daroval šľachticovi Štefano­ vi, ktorý však onen majetok v roku 1294 predal synom Juda a iným zem anom , ktorí vtedy už mali kúrie v Zsadányi.4650 Potomkom a dedičom týchto zemanov patrila dedina aj neskôr, pričom aj oni tam bý­ vali a názov dediny používali v prídom ku.4651 V druhej polovici 16. a v 17. storočí dedina postupne patrila kláštoru v Sátoraljaújhelyi a zemanom Peteovcom, Zelemeriovcom a šľachticom Rákociovcom. V roku 1567 alebo krátko skôr aj do dediny Zsadány vtrhol oddiel tureckého vojska a časť dom ov vojaci vypálili. Sedliacke domácnosti v nepoškodených dom och boli v roku 1567 zdanené od dvoch port. V roku 1582 zdanili sedliakov od 3,5 porty. Tamojšie sídlisko m a­ lo v roku 1600 obývaných sedem domov.4652 Na prelome 16. a 17. storočia bol Zsadány m alou dedinou s poddanskými obyvateľmi. V roku 1635 tam ojších sedliakov i želiarov spolu zdanili od 1,5 porty a v roku 1635 od 1,25 porty.4653 V rokoch 1715 a 1720 tam žilo trinásť a dvanásť sedliackych dom ácností.4654 Pri dedine Zsadány jestvovala v stredoveku osada Csômôrteleke, ktorá však zanikla.

ZUBNÉ Zubné leží v Laboreckej vrchovine, v strednej časti doliny Udavy, v nadmorskej výške

ZSADÁNY (M) Zsadány leží na pravom vale dolného Bodrogu. Kráľ Ondrej II. v roku 1224 dal istému Vavrincovi za zásluhy na vojenskej výprave do Haličská m alý územ ný majetok, vydelený z chotára dediny Zsadány.4646 Z obsahu listiny je zrejmé, že dedina jestvovala už pred rokom 1224.

okolo 238 m . Najstarší doklad o Zubnom je v listine kráľa Karola Róberta z roku 1317. Kráľ listinou potvrdil darovanie početných dedín šľachticovi Filipovi Drugetovi, ktoré skôr patrili Pet­ rovi synovi Petena, avšak kráľ mu ich pre nedávne úklady voči nem u skonfiškoval.4655 Z ob­ sahu listiny je zrejmé, že dedina Zubné jestvovala už pred rokom 1317.

D o písom ností ju pravidelne zapisovali ako Sadan. Jej názov korení v slovienskom m e­ ne Ždaň.4647 4648 M O L , D L 71967-a „ v a lie m

M o c h o la s t o u v u lg o v o c a t u m " z r. 1321. P o r o v n a j n á z o v d e d in y

M o č id ľ a n y v Š a riš i. U li č n ý , F.: D e jin y o s íd le n ia Ša riša . K o šice 1990, s. 2 0 2 . 4649 M O L , D L 71967-a „p o s s e s s io Z a d a n " . S ze n tp é te r y , R R S A I - 3, č . 1726. 4641 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 10; A 2 6 7 7 , s. 4 0 0 „ K e le c z ie n " . 4642 M a g y a r o r s z á g , s. 180, 185. 4643 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 8 , s. 17 „A r a n ia s P a ta k ". 4644 T a m ž e , A 2 6 7 7 , s. 3 9 6 „A r a n ia s P a ta c h " . 4645 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 6 2 , nr. 54, fo l. 15 „A r a n y a s P a ta k ". 4646 N a g y , C D P V I , s. 18 „te r r a m d e v illa Is d a n " . S ze n tp é te r y , R R S A I - 1, č . 411. 4647 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 5 0 3 ; II, s . 5 9 8 . P o zri a j V a rs ik , O s íd le n ie III, s. 4 8 5 .

4650 N a g y , C D P V I I I , s . 175. B o rsa , R R S A II - 2 , 3 , s. 153, č . 2676. N a g y , C D H A V I I , s. 5 0 7 „ d e S a d a n " . 4651 M O L , D L 3 1 223 „ d e S a d a a n " z r. 1334. S N A , N á ta fa lu š i N V , Fa sc. I, n r. 8 „d e S a d a n " z r. 1340. 4652 M O L , K a m a r a , A 2 6 7 7 , s. 1 0 ,1 6 2 , 2 4 0 „ S a d a n " . 4653 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s . 7; A 2 6 7 7 , s . 4 0 3 . 4654 M a g y a r o r s z á g , s. 1 7 9 ,1 8 4 . 4655 S e d lá k , RDS1 II, s. 137, č . 276 „p o s s e s s io n ib u s ... Z u b n á " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 9 a k o n a jsta rší u v á d z a d o k la d z r o k u 1 5 4 3 . P o r o v n a j tie ž K r a je z n a v č y j, s . 4 2 6 .

650

ZEMPLÍN

ZYNIER

Názov Zubné korení v slove zub. N ičím však nenaznačuje na okolnosti, kedy a ako de­ dina vznikla. Nepochybným sa javí len to, že názov m al najprv funkciu chotárneho názvu v zmysle Zubné pole a v skrátenej podobe sa po vzniku sídliska stal názvom dediny. Založenie dediny Zubné m ožno predpokladať pred 14. storočím podľa tradičných zvyklostí, prípadne začiatkom 14. storočia podľa zákupného, nemeckého alebo valašského práva. Treba však pripustiť možnosť, že do jestvujúcej, čiastočne spustnutej dediny sa v 15. storočí usadili valasi so Šoltýsom. Taký vývoj sa javí najpravdepodobnejším. Všetky jestvujúce správy o Zubnom dosvedčujú, že do roku 1317 nepretržite aj v 17. sto­ ročí dedina patrila Drugetovcom .4656 V 16., prípadne začiatkom 17. storočia postavili v dedine pravoslávny kostol, o ktorom sú doklady od 17. storočia.4657 Tamojšie valašské dom ácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 8,5 porty. Ď al­ ších jedenásť dom ácností bolo želiarskych., hoci pozemky dvoch usadlostí boli opustené. V roku 1582 zdanili valachov od 7,75 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných devät­ násť poddanských dom ov a jeden - dva dom y Šoltýsov.4658 V poslednej tretine 16. storočia zdaňovanie valašských dom ácností klesalo. Taký vývoj pokračoval aj v prvej polovici 17. storočia. V roku 1610 valachov aj želiarov zdanili spolu od 3,25 porty, v roku 1635 len od necelej jednej porty.4659Bol to dôsledok chudobnenia aj úbytku valašských dom ácností. Začiatkom 17. storočia bolo Zubné stredne veľkou dedinou s rusínskymi obyvateľmi. Okolo roku 1623 hospodárili v Zubnom dve šoltýske domácnosti, býval tam pravosláv­ ny farár, do dvadsať valašských a tri želiarske domácnosti. Všetci odovzdávali zemepánom Drugetovcom dávky, charakteristické pre valašských obyvateľov na hum enskom panstve, ako napr. v Habure.4660 Na prelome 17. a 18. storočia bolo Zubné m alou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v ňom žilo po deväť poddanských dom ácností.4661

651

Názov dediny zostáva nejasný. Dedinu založili z podnetu, prípadne so súhlasom zemepánov Drugetovcov. Im patrila aj v 17. storočí. V roku 1600 mala Zvala už desať obývaných poddanských domov, ako aj jeden - dva do­

| 5 :< í •

my vtedajších šoltýsov.4663 V prvých desaťročiach 17. storočia si obyvatelia postavili drevený pravoslávny kostol. Ten však okolo roku 1623 nemal vlastného farára a fara bola opustená.4664 V roku 1623 tam hospodárili dve šoltýske domácnosti na pozemkoch prv celých šoltýstiev, deväť valašských a dve želiarske dom ácnosti. Pozoruhodné je, že až desať valašských usadlostí bolo opustených.4665 Uvedené údaje svedčia o pribúdaní obyvateľov a usadlostí začiatkom 17. storočia, ale aj o ich podstatnom úbytku pred rokom 1623. Obyvatelia vtedy^ odovzdávali zem epánom Drugetovcom každoročne daň a také dávky, aké obyvatelia v iných valašsko - rusínskych dedinách, napr. v Habure. V prvej polovici 17. storočia výrazne pribúdalo rodín v jednotlivých valašských dom ác­ nostiach, ktoré tým chudobneli. V roku 1635 zdanili vtedajších valachov ale aj želiarov iba od štvrť a osm iny porty.4666 Podobný vývin tam prebiehal aj v druhej tretine 17. storočia, o čom sú doklady z roku 1657. Vtedy mal kostol samostatného, avšak už uniatského farára. Na dvoch šoltýstvach ži­ lo osem rodín, na deviatich celých valašských usadlostiach štrnásť rodín, resp. dom ácnos­ tí, avšak opustených usadlostí bolo dvanásť.4667 V poslednej tretine obyvateľov ubúdalo. V roku 1690 necelé dve šoltýstva patrili piatim rodinám. Valašských dom ácností bolo deväť, všetky hospodárili na štvrtinových usadlos­ tiach. Pozemky po jedenástich dom ácnostiach zostali opustené.4668 Pozoruhodné je, že aj v Zvale dali zemepáni Drugetovci zriadiť m ýtnicu, o ktorej sú do­ klady z rokov 1657 a 1690.4669 Zvalská m ýtnica mala zaiste taký účel, ako m ýtnica v Stakčíne. Na prelome 17. a 18. storočia bola Zvala stredne veľkou dedinou. V roku 1715 v nej ži­ lo osem, v roku 1720 už dvanásť poddanských domácností. V dedine bol aj m lyn.4670

ZVALA Zvala sa nachádzala v horskom prostredí severovýchodnej časti Laboreckej vrchoviny, v pramennej časti Stružnice, pravého prítoku hornej Cirochy, v nadmorskej výške okolo 460 m . Zanikla pri výstavbe vodnej nádrže Starina okolo roku 1985. Prvé zápisy o Zvale sú v daňových súpisoch z roku 1588 kedy bola valašská časť tam oj­ ších obyvateľov prvý raz zdanená daňou kráľovi od 1,25 a 3 port.4662 Vzhľadom na vývin osídlenia susediaceho okolia a uvedené správy m ožno konštatovať, že tamojšie sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi podľa valašského práva okolo roku 1570 na územ nom majetku hum enského panstva, patriacom šľachticom Drugetovcom.

ZYNIER (M) Z 13. až 15. storočia sa zachovali ojedinelé správy o dedine s tak zapisovaným náz­ vom . V 13. storočí patrila šľachticom Bogatradvanovcom.4671

4663 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 2 5 8 „ S z u e lla " . 4664 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 2 0 6 „Z u ia la ... B a ttik o s a g h . H r ic z P o p , e g e z p a p sa g v o ln a d e e p p e n p u s z ta " .

4656SNA, HM Leles. k., A. a. 1543, nr. 29; A. a. 1548, Fasc. 3, nr. 39 „Zwbna". Pozri aj naši. poznámky. 4657MOL, Kamara, U et C. fasc. 109, nr. 2, s. 162 „Zubná ... Papsagh. Pap Hricz egez papsagh". 4658MOL, Kamara, A 2677, s. 44, 185, 256 „Zubná". 4659Tamže, A 2678, s. 34; A 2677, s. 412. 4660MOL, Kamara, U et C, fasc. 109, nr. 2, s. 162 - 166 „Zubná". 4661Magyarország, s. 183,189. 4662MOL, Kamara, A 2678, s. 166,181 „Zwela", „Zwyela".

4665 T a m ž e , s. 2 0 6 - 2 0 8 . 4666 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 4 0 9 „ Z u e lla " . 4667 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. 4668 T a m ž e , i. 4669 T a m ž e , i.

č. 2 7 8 , č. 2 7 7 ,

č. 2 7 7 ,

s. 55 - 57 „ Z u ia la " .

s. 114 - 115 „ Z u ia la " . s. 56 - 57; i.

č. 2 7 8 ,

s. 155.

4670 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 9 . 4671 W e n z e l, C D A C

XII,

s. 447 „p o s s e s s io n e s ... Z n y e r e z " z r. 1287.

652

ZEMPLÍN

ŽALOBÍN

V roku 1352 kráľ Ľudovít Veľký poveril Jágerskú kapitulu, aby uviedla Šľachtica Šim o­ na Cudara do vlastníctva tejto dediny aj dediny Csanálos. Jágerská kapitula to aj vykonala za účasti zem anov z Hoport, Geszthelya a Bôcsa.4672 V roku 1415 kráľ Žigm und potvrdil m agnátom Cudarovcom vlastníctvo ich panstiev, ku ktorým patrili aj dediny v južnej a juhozápadnej časti Zemplínskej stolice, medzi nim i aj táto dedina. Zapísaná je v poradí m edzi M egyerom a Csanálosom 4673 Neskoršie správy o nej nepoznáme. Na základe týchto inform ácií m ožno konštatovať, že oná dedina dokázateľne jestvova­ la v druhej polovici 13. až začiatkom 15. storočia, kedy ju vlastnili najm ä Cudarovci. Jej jest­ vovanie m ožno predpokladať už pred 13. storočím, prípadne skôr. Jej zánik predpokladá­ me v polovici 15. storočia.

ŽALOBÍN

Zem episnú polohu onej dediny m ožno približne predpokladať v juhozápadnom okra­ ji Zemplínskej stolice, v susedstve či okolí dediny Csanálos. Zapísané podoby jej názvu sú blízke maďarizovaným tvarom slovenských názvov tých dedín, ktorých názvy korenia v slove sviňa, napr. Svinice. Z toho m ožno predpokladať, že sídlisko založili kráľom poverení chovatelia svíň, teda služobníci s jedinečným i povinnos­ ťami ku kráľom v 11. - 12. storočí.

653

Žalobín leží na južnom okraji Ondavskej vrchoviny, nad ústím O ľky do Ondavy, v nad­ morskej výške okolo 140 m . V polovici 15. storočia vznikol spor medzi vetvami šľachticov Drugetovcov o vlastnícke podiely na dedičnom brekovsko - jasenovskom panstve. V tej súvislosti dvorský sudca La­ dislav z Pavloviec (nad Uhom ) poveril konvent v Lelesi, aby preskúmal skutkový stav aj v Žalobíne, majetkovej súčasti tohto panstva.4674 Pri tej príležitosti vznikol najstarší priamy do­ klad o dedine, ktorá jestvovala už pred rokom 1451. V písom nostiach z 15. až 17. storočia sa dedina vyskytuje pod názvom Žalobina, avšak vo viacerých pravopisných obm enách. Názov korení v osobnom mene Žaloba.4675 Koncov­ ka -in a zaraďuje názov a dedinu k starobylým slovenským sídliskám. Zemepisná poloha dediny a jej starobylý tvar názvu vedú k predpokladu, že žalobínske sídlisko jestvovalo už pred 13., prípadne 11. storočím.4676 Nepochybne od 14. storočia patrila dedina Drugetovcom a majetkovou súčasťou ich humenského panstva bola aj v 16. - 17. storočí.4677 Pravda, časť dediny v druhej polovici 16. storočia vlastnili drobní zemania. V Žalobíne postavili kostol za neznám ych okolností pred polovicou 16. storočia. Časo­ vé upresnenie môže priniesť len archeologický výskum. Prvé písom né doklady o kostole sú z polovice 16. storočia, kedy v ňom pôsobili katolícki farári.4678 O d konca 16. storočia, do­ kázateľne od roku 1599 a neskôr ešte okolo roku 1700 v žalobínskom kostole slúžili boho­ služby slovenskí evanjelickí kazatelia.4679 Evanjelici m ali okolo roku 1666 drevený kostol. V 16. storočí, prípadne začiatkom 17. storočia postavili v Žalobíne m úraný kostol, z ktorého len časť sa zachovala v novom kostole z 18. storočia.4680 Pravdepodobne od polovice 18. storočia v kostole opäť pôsobili rímskokatolícki farári. Žalobínske sedliacke domácnosti zaplatili v roku 1567 daň kráľovi od 5,5 porty. Bývali tam aj štyri želiarske dom ácnosti, ale aj úradník, správca okolitých majetkov Drugetovcov. V roku 1582 sedliakov zdanili od 4,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 spolu s dom om rich­ tára obývaných dvanásť poddanských domov. Jeh o súčasťou bol aj kostol, fara a škola.4681 Vtedy bol Žalobín stredne veľkou dedinou s poddanským i farským slovenským obyvateľ­ stvom.

4674 S N A , H M L e le s. k ., A . a. 1451, nr. 16 „ i n ... p o s s e s s io n ib u s ... S z a lo b in a " . 4675 S ta n is la v , S lo v e n s k ý H , s. 59 9 . 4676 A j B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 5 3 za ra d il Ž a lo b ín k d e d in á m v z n ik n u t ý m n a tr a d ič n o m s lo v e n s k o m p ráve p red 14. s to r o č ím . 4677 M O L , D L 1 8253 „ S a lo b y n a " z r. 1479. S N A , H M L e le s . k ., A . a . 1 5 4 3 , n r . 2 9 „ S a lo b y n a " z r. 1543; A . a . 1 5 4 8 , fa s c . 3 , n r . 3 9 ; fa s c . 5 , n r . 4 4 „ S a lw b i n a " , „ S a la b in a " z r. 15 4 8 . P o zri aj n a s l. p o z n á m ­ ky. 4678 B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 4 . 4679 Z o v á n y i, P r o te stá n s , s. 138 u v á d z a ka za teľo v o d ro k u 1599 d o rok u 1645. M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 5 „ S a la b in a , c o n c io n a t o r " z r. 1601. M O , s. 375 z r. 1664. H ô r k , Sá ro s, s. 2 9 5 z r. 1666. A d a lé k o k X X , 1914, s . 155 „ S z a lu b in a ( te m p lu m ) la p id e u m lu th e r a n o r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 139. 4672 N a g y , C D H A V , s. 6 0 2 „ i n d o m í n i u m p o s s e s s io n u m Z y n ie r " ; s. 6 0 3 „ a d f a c i e m ... Z y n ie r " .

4680 S ú p is 3 , s. 4 8 4 .

4673 M O L , D L 1 0 3 3 3 „ Z y n y e r " .

4681 M O L , K a m a r a , A 26 7 7 , s. 37, 6 1 ,1 7 7 , 25 7 , 265 „ S a lu b in a " , „ Ž a lo b in a " , „ S a la b in a " .

654

655

ZEMPLÍN

ŽBINCE

V 17. storočí sedliacke dom ácnosti chudobneli, čo sa prejavovalo aj v znižovaní ich zda­ nenia. V roku 1610 vtedajších sedliakov ale aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 od vyše trištvrte porty.4682

Žbince nepochybne už od 13. storočia patrili šľachticom. T í sa tam usadili a názov de­ diny používali od 14. storočia v prídom ku.4692V roku 1455 si postavili kaštieľ, ktorý im mal byť spoľahlivým útočišťom proti vpádom a rabovaniam českých žoldnierov vojska Jána Jiskru z Brandýsa.4693 M iestni zemania vlastnili Žbince aj v 17. storočí. K dedine patril aj vodný m lyn na riečke Duša, o ktorom je doklad z roku 1353.4694 Pred 12. storočím pod Žbincam i vzniklo filiálne sídlisko a dedina Hatalov, ktorú od 14. storočia sporadicky pom enúvali maďarským názvom v zmysle Nižné Žbince, pričom sa­ motné Žbince až v 16. storočí zriedkavo pomenúvali v zmysle Vyšné Žbince. Pravdepodobne v 13. storočí vznikla pri starom sídlisku s kostolom nová miestna časť, takže v prvej polovici 14. storočia aj úradne rozlišovali dve dediny s názvom Žbince.4695 Od polovice 16. storočia dve sídliskové časti rozlišovali aj pom enovaniam i Veľké Žbince a M a­

Napriek chudobneniu obyvateľov bol Žalobín aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. V roku 1715 v ňom žilo dvanásť, v roku 1720 však len osem poddanských dom ácností.4683 Pri Žalobíne sa v stredoveku nachádzali osady či dediny Blažovce, Ondrašovce a Petrovce, ktoré zanikli.

ŽBINCE Žbince ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, na západnom nánosovom vale La' borca, v nadmorskej výške okolo 106 m . Archeológovia našli pri Žbinciach črep slovienskej keramiky z 9. - 10. storočia, zásobnú jamu s črepmi keramiky z 11. - 13. storočia, ale napr. aj kosáky z 13. - 16. storočia.4684 Tie­ to pamiatky sú pozostatkami činnosti vtedajších obyvateľov Žbiniec. V prvej polovici 13. storočia žil v Žbinciach m už Šula, ktorý ako pristav z poverenia kráľa pôsobil pri riešení sporov.46854 8 6 Názov Žbince prešiel nasledujúcim jazykovým vývinom : Čb inci, Čbince, Džbince, Žbin-

c e 4686

Archeologické, jazykovedné a historické poznatky vedú ku konštatovaniu, že tamojšie sloviensko - slovenské sídlisko jestvuje od 9. storočia. V Žbinciach bol kostol pravdepodobne pred 14. storočím, avšak správy o ňom sú od ro­ ku 1323. Zasvätený bol Sv. M argite.4687Tamojší farár Pavol okolo roku 1335 odovzdával de­ satinu z príjm ov od svojich farníkov do pápežskej pokladnice.4688 Sídliskovú časť, v ktorej sa nachádzal kostol ojedinele pomenúvali v zmysle Kostolné Žbince.4689 V tam ojšom kostole v 17. storočí, určite od roku 1620 a neskôr okolo roku 1700 slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia, prípadne kazatelia evanjelického augsbur­ ského vyznania. Žbinská farnosť s fíliam i Hatalov a Vfbnica patrila k slovenským kalvín­ skym farnostiam v strednom Zem plíne.4690 Už od stredoveku pôsobila v dedine farská škola. Okolo roku 1481 v nej učil bližšie ne­ znám y učiteľ M artin.4691 4682 T a m ž e , A 2 6 7 8 , s. 4 3 ; A 2 6 7 7 , s. 4 0 6 . 4683 M a g y a r o r s z á g , s. 1 8 3 ,1 8 9 . 4684 Šišk a, S .: A r c h e o lo g ic k ý p rie sk u m V ý c h o d o s lo v e n s k e j n í ž in y v r. 1976. In : A V A N S v r. 1976. N itr a 1977, s. 274. G a č k o v á , L .: Praveké a stred o vek é n á le zy z o Ž b in ie c . In : A V A N S v r. 1986. N itr a 1987, s. 44. B u d in s k ý - K ričk a, V .: N o v é n á le z y n a v ý c h o d n o m S lo v e n sk u . In : A V A N S v r. 1982. N itr a 1983, s. 63. 4685 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 192, č . 2 5 5 „p r is ta ld o S u la d e v illa C h e b " z r. 1221. 4686 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 510; II, s. 5 9 9 . P o ro v n a j V a rsik , O s íd le n ie II, s. 105. 4687 S e d lá k , R D S 1 II, s. 4 5 4 , č . 1045 „e c c le s ia m b e a te M a r g a r e th e v ir g in is " z r. 1323. 4688 M V H I - 1, s. 2 5 7 , 3 2 8 , 3 3 3 , 3 4 6 , 3 6 2 „P a u lu s sace rd o s d e C h e p " , „P a u lu s de E s c h e d " , „ d e C h e b " . 4689 S N A , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. C - 198 „ E g h a z a s c h e b " z r. 1414. 4690 Z o v á n y i, P ro te stá n s , s. 130. H a raszy , U n g i, s. 41. A d a lé k o k X X , 1914, s . 156 „ C s e b b (te m p lu m ) la p id e u m lu t h e r a n o r u m " z r. 1700. U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 139. V arsik, V z n ik , s. 144. 4691 M O L , D L 6 7 8 0 6 „ M a r t in o i n ... C h e b s c o la s tic o " z

r.

1481.

lé Žbince. V roku 1567 zdanili sedliakov vo Veľkých Žbinciach od troch port. Sedem želiarskych dom ácností daň neplatilo. V roku 1600 malo veľkožbinské sídlisko štrnásť obývaných pod­ danských domov, kostol, faru, školu aj kúriu zemanov.4696 Na prelome 16. a 17. storočia boli Veľké Žbince stredne veľkou dedinou so zemiansky­ m i, farskými, ale najm ä poddanskými obyvateľmi. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zda­ nili sedliakov ale aj želiarov spolu od 0,75 porty. V roku 1635 tam sedliaci nežili, iba jedna - dve želiarske dom ácnosti.4697 Koncom 17. a začiatkom 18. storočia boli Veľké Žbince malou dedinou. V roku 1715 v nich žili iba dve sedliacke domácnosti, v roku 1720 už deväť dom ácností.4698 V M alých Žbinciach v roku 1567 zdanili sedliakov od jednej porty, tri želiarske dom ác­ nosti daň neplatili. V roku 1600 malo maložbinské sídlisko deväť obývaných poddanských dom ov a kúriu zemanov.4699 Aj M alé Žbince boli na prelome 16. a 17. storočia malou dedinou so zemianskym i, ale najmä poddanským i obyvateľmi. Začiatkom 17. storočia sedliacke domácnosti vymreli alebo sa odsťahovali. Žili tam však želiari, ktorých v roku 1610 zdanili od 0,25 porty.4700 Na prelome 17. a 18. storočia boli M alé Žbince osadou. V roku 1715 tam žila jedna, v ro­ ku 1720 tri sedliacke dom ácnosti.4701 Pri Žbinciach jestvovali v stredoveku osady alebo dediny Nagym ezô, Pogorla, Stráža, Újór, ktoré však zanikli. 4692Sedlák, RDS1II, s. 454, č. 1045 „de Cheb" z r. 1323. MOL, DL 8976 „de Cheb" z r. 1404. SNA, HM Leles. k., Introduct. P - 11 „de Cheb" z r. 1488. 4693Tamže, A. a. 1457, nr. 6 „fortalicium in modum castelli, quod pro aliqua defensione contra Bohemos vel alios predones ... in .... Felcheb edificassent". 4694Nagy, CDHA VI, s. 111. 4695Sedlák, RDS1II, s. 454, č. 1045 „villas Cheb et Cheb" z r. 1323. Nagy, CDHA II, s. 261 „duas villas Cheb vocatas" z r. 1326. 4696MOL, Kamara, A 2677, s. 31, 251, 265 „Nag Cheb", „Nagy Tseb", „Nag Czeb". 4697Tamže, A 2678, s. 50 „Nagy Czieb". 4698Magyarország, s. 181,186. 4699MOL, Kamara, A 2677, s. 31, 251, 265 „Kis Cheb", „Kis Tseb", „Kis Czeb". 4700Tamže, A 2678, s. 50 „Kis Czieb". 4701Magyarország, s. 180,185.

Súhrnný prehľad o osadách, dedinách a mestečkách Zemplínskej župy do začiatku 18. storočia

ROZPIS SKRATIEK:

b k m ma mo n ru s si st š v va z ze zr

-

banská osada kostolná osada mestečko maďarská dedina moravská dedina nemecká dedina ruská dedina slovienska, slovenská dedina dedina kráľovských služobníkov dedina kráľovských strážcov šoltýsky dom dedina na zákupnom valašskom, rusínskom práve valónska dedina dedina na zákupnom roľníckom, resp. valašskom práve zemianska osada, dedina dedina na zákupnom roľníckom, nemeckom práve

V z n ik v sto r o č í N á z o v s íd la

p red. 11.

1 1 .-1 2 .

13.

Aba

ze

A baháza

ze

Abony

ze

Abram

ze

Á d á m te le k e -G y u lv e s z

ze

Á dám vágása

14.

15.

P očet 16.

17.

port r. 1567

d o m o v d o m á c . K o sto l r. 1600

M ly n

r. 1715

0

16. 14. 15. 14.

zr

2 ,5

6+š

6

11

8 17./18.

ze

A k a lsze g

14.

7

A lb ín o v

15.

7

4

25

A ls ó Berecki

s, m a

0

9

6

A ls ó D o b s z a

S

1

0

11

B ab

0 +

+ +

7

15.

7

B ača B ačk a

15.

s

B a čk o v

?

B án ovce nad O n d a v o u

?

B a n sk é

b, zr

Bara

s

B ašk o vce

zr

B ázsi

7

B ecsk ed

s

1,5

20

10

+

+

5

31

0

+

+ +

5,5

19

2

+

2

10+š

41

+

7

16

14

+ +

3

7+š

7

0

0

0

zr

2

7+š

2

0

0

v

7 ,2 5

16+š

17

z

3 ,2 5

11+š

12

+ +

15.

B ehanovce Bekecs

?

B elá n a d C ir o c h o u B elteleke

+

17./18.

+ +

ze

B e n k o v ce

14.

Benyev

+

7

B erch

16.

7

B e r n ice

14.

7

15.

14.

7

Bersel

14.

ze 7

B erta la n te le k e

20

+

+

3

13

0

20

2,5

17

7

+

+

k

0 ,5

76

45

+

+

va

0

32

21

+

+

3

25

10

+

+

8 ,5

2 0+š

20

B erzék

15.

7

B ešeň ov 7

B e tle n o v c e S

B iel

+ 16.

z

B la ž o v ce m

B o d ro g o la s z i s

Boľ

14.

7

Boos

v

B orov

+

Borša

7

2

4

13

+

+

Boťany

7

7,5

42

10

+

+

7

6 ,7 5

21

3

+

s

6,5

12

3

B o ž č ic e B ra co vce

+ + 16.

+

ze

B r a n č o v c e -B la ž o v c e

+

B reh ov

s

3

20

5

+

B rekov

s

8

12

9

+

+

+

3

7+š

7 +

+

+

+

+

z

B resto v B resto v n a d L a b o r c o m B rezin a B r e zn ica

s

1,5

9

5

ze

7

23

9

s

4

2 6+š

11

2 ,2 5

11+š

10

v

B re zn ičk a s

B ru sn ica B u d ilo v

7

B udkovce

s

m

+

3

v

B r ezo vec

2

15+š

12

+

7

30

3

+

15. 15.

s 7

16. v

Bystrá Bystré

zr

B žan y

z

Cabov

zr

C a c h fa lv a

v sto r.

16. 0

7

Acha

Bykes

Z á n ik

c o ln i c a

zr

Agóc

B u ro v

M ý tn ic a ,

15.

A d id o v c e

B o d ro g k e re sztú r

K ú r ia

7

3+š

3

+ 5

1

15

2

4+š

9

2

11

10

+ 16.

V z n ik v sto r o č í N á z o v s íd la

p red . 11.

C e jk o v

1 1 .-1 2 .

13.

14.

15.

P o čet 16.

S

17.

port r. 1567

r. 1600

6 ,2 5

22

14

+

2

13

24

+

0

3

3

7

C s a n á lo s C s e h te le k e

d o m o v d o m á c . K o s to l

?

Csep

?

C s ô m o r te le k e

r. 1715

v

4

v

10,5 5 ,7

Č a k lo v

+

3 ,5

S

17. 18

+

16+š

16

+

14+5

15

+

26+š

16

+

8+š

Ceťovce

s

2

19

8

Cem ern é

s

2 ,5

14+5

9

+

Cerh ov

s

0

10

0

+

zr s

C e r tiž n á

0

0

7

6,5

20

15

+

2 5+š

23

+

1,5

5+š

18

2 ,5

18

6

+

2

16

18

+

6 ,5

13+5

20

+ +

v 7

C ič a v a

zr s, m a

Č ie r n e n a d T o p ľo u

+

14.

C ič a v a (C ič a v k a ) Č ie r n a

+ +

ZEMPLÍN

C e r n in a Čern och ov

s

Cu dovce

+

s

C u k a lo v c e

16. v

D ám óc

s

D a p a lo v c e

0

26

0

2 ,5

21+5

13

z

2 ,5

9

7

v

2 ,7 5

2+š

18

0

0

0

2

12+š

11

3

14

13

+

14,5

43+š

20

+

0

15

6

4 ,7 5

25+š

20

zr

D ara

v

D argo v D arn ov

2

k

D á v id o v

+

D edačov

z

zr

D e tr ík s

D lh é K lč o v o

zr

D lh é n a d C i r o c h o u

+

+

+

+ + 14.

?

D oboudel s, m a

D obrá

15.

s

D obrá D o b rá nad O n d a v o u

s

D obrezn a

s

+ 15. 15.

7

D om ašovec

15.

?

D om rad m

0

3 ,7 5

2 0+š

5

+

3

11

7

+

0

8+š

8

s

3

16

4

s

6

12

7

10

64

28

S v

D úbravka

zr

Ď urď oš Egreš

+

+

+

+

7

Ek ed ew ch m

7

+

+ 15.

7

E ztra g

14.

ze

F a b ia n h á z a

ze

F a lk u šo v c e

?

F e lsó B ereck i

3 ,5

15

4

1

11

7

+ 15.

ze

F ilo v o F ô ld v á r

s

G a lá č

s

14. 14. 14.

z

G eregu rvágása 7

G e s z t h e ly

SÚHRNNÝ PREHĽAD

37

s

D v o r ia n k y

+

8 ,5

D úbrava

zr

G ig lo v c e 7

zr

G ir o v c e

0

19

1

6+š

4

4

8

0

2

6+š

4

0

8

8

7

1

4+š

0

zr

0

3+š

3

7

4 5+š

41

s

v

+

+

32 +

+

+

+

+

+ 14.

661

H a la m

+

2

C a b i n y (V y š n é )

H abura

+

15. S

C a b i n y ( N iž n é )

G ru zovce

+

ze V

G ro d z in

v sto r.

14.

Č a b a lo v c e

G o lo p

Z á n ik

c o ln i c a

15.

C z ió r u e g h

G ir in c s

M ý tn ic a ,

15.

7

Csenke

E rd ób én ye

M ly n

ze

Cséke

D rah ň o v

K ú r ia

p red . 11.

1 1 .-1 2 .

13.

H a lá s z s z e g

?

H ankovce H arach

ze ?

H a r k á ly

?

14.

15.

P o čet 16.

17.

port

d o m o v d o m á c . K o s to l

r. 1567

r. 1 6 0 0

r. 1715

4 ,5

12+š

11

0

0

0

3

16

0

+ +

V

s

6

26+š

13

7,5

10

0

H en covce

zr

3

3+š

12

+

zr

1

5+š

12

+

1

9

0

7

H ernádkák

n

0

11

46

+

st

3

8

25

+

H lin n é

s

4

20+š

11

+

2,2 5

6+š

9

1

6

0

H o lč ík o v c e

zr ?

H o p o rty

?

H o ro vce

? V

H r a b o v á R o zto k a ? s

11,5

29

7

+

31+š

20

+

7+š

7

3,5

9+š

16

+

4

11

8

+ +

H rče ľ

s

2

17

7

H r ia d k y

s

3

14

2

1,5

9+š

14

+

4

11

5,7 5

18+š

7

+

18,5

35

47

+

6 ,7 5

25+š

19

+

H rubov

z ?

H rušo v H u dcovce

ze m

s

H u m e n s k ý R o k y to v

v

Chapoháza

+

+ +

+ + +

+

+ +

+

+

15. 15.

15.

ze zr

C h lm e c

3

6+š

13

5,2 5

24

7

16.

s

C h lm e c s

C h o tča Chukaháza

ze

Chyz

ze

+ 14. 14. 16.

?

Ig a za d

4

v

In o v c e

10+š

14 14.

ze

Iv a n u s te le k e

16.

z

Iv á n v á g á sa s

J a b lo ň

v

Ja k u š o v c e

zr

11+š

16

1

2+š

1

4

6+š

16

+

5,5

17

25

+

2

6+š

7

+

3

12+š

8

+

0

?+ š

5

1

9

3

2+š

2

s zr

Ja s e n o v c e s

Ja s tr a b ie n a d T o p ľ o u

z

Ju s k o v a V ô ľa ze

K ačanov

+

+ 15.

?

K achun K a lin o v

v

K a ln á R o zto k a

v

3 ,2 5

S 22 ,5

s

K a m e n ic a n a d C i r o c h o u K a m e n n á P o ru b a K a m ie n k a

3 0+š

14 7

3 8 (?)

0

2 2+š

12

+ +

+

zr

2

6

5

zr

5 ,5

19+š

12

+

0 ,5

17

5

+

13

+

s

+ + + 15.

ze

K á p o szta sfa lv a Karád

ma

11

21

Karcsa

s, m a

8

35

6

+

5

14+š

18

+

4

46

0

2,5

11

5

+

0

10

9

+

zr

K arn á s, m a s

+

s

+

663

15.

?

K a tro n

SÚHRNNÝ PREHĽAD

Ja n k o v c e

+

4,5 v

J a lo v á Ja s e ň o v

+

+

zr

C h e t h e fa lv a

+

17.

ze

Ch en kerh aw

Kalša

+

+

10,5 V

H raň

+

15.

H o s to v ic e H rab o vec nad L ab o rcom

+

ZEMPLÍN

H e r n á d n é m e ti

Hom oky

+

+

H id v é g

K a z im ír

v sto r.

15.

H e r m a n o v c e n a d T o p ľo u

K a šo v

Z á n ik

c o ln i c a

?

H a va j

Káros

M ý tn ic a ,

15.

S

H a ž ín n a d C ir o c h o u

Kapoňa

M ly n

14.

H a r m a d fa lv a H a ta lo v

H um enné

K ú r ia

662

V z n ik v sto ro čí N á z o v s íd la

V z n ik v sto r o č í N á z o v s íd la

P o čet

p red . 11.

K elča

1 1 .-1 2 .

13.

14.

15.

16.

S

Kengyel

17.

port

d o m o v d o m á c . K o sto l

r. 1567

r. 1600

r. 1715

5,2 5

14+š

21

K ú r ia

M ly n

M ý tn ic a ,

Z á n ik

c o ln i c a

v sto r .

+

ze 7

K eréktó K eresztú r

13. 16.

7

+

+

?

K ersen K e s z n y é te n

s

K in č e š

ze

K is C ig á n d

7

Kis C s é c s

15. 14.

0

0

25

3

9

0

5,5

30

13

1

4

8

7,5

12

0

23

s

K is fa lu

+ +

s

K is fa lu d

14.

s ?

K is fa lu d

7

K is m e z ô

14.

s 7

Kis Patak Kis R o z v á g y

14. 35

7

K la d z a n y

s

K le n o v á

v ?

K lin n a d B o d r o g o m K o b y ln ic e

zr

120

28

0 ,5

8

2

3

11

12

8

3 9+š

0

+

4 ,5

6

0

+

1

9+š

6

K ochan ovce

ze

2

3+š

K ochan ovce

9

ze 7

6

20

7

Kôkényes

+

+ +

+

15.

K o lb a s o v

v

1,75

8+š

K o lb o v c e

13

+

zr 7

2

10+š

10

+

3

2 5+š

12

K o ld o

15.

K o lo n ic a

V

7

K o m a n ic a Kom ár

ZEMPLÍN

K is fe ld

17. 0

+

+ +

17.

ze

14.

K om áran y

s

2 ,5

21

9

+

K o p čan y

s

3 ,5

20

4

+

4

11

6

+

18+š

8

+

+

..ib.

S

Kôrôm K orunková

v

3

K o ša ro vce

zr

3 ,7 5

12+5

10

+

K o šk o v ce

zr 7

5

14+š

7

+

K o th a n Kováči

sl

K o žu ch o v

s

K rá ľo vsk ý C h l m e c

m

1

s

K r á sn o v ce

v

K r á sn y B ro d K repša

16. 15.

s

sl

K ravan y s

8

3

+

+ +

7,5

55

19

+

5 ,7 5

16

4

+

9 ,5

24+š

20

+

4

21

7

1,5

7

1

v

1,5

3+š

8

6 ,2 5

21

23

4 ,7 5

9

0

5,7 5 0

23 7

10

7

0

0

18

7

4

19

7

s

K u č ín

s

sl zr

K u d lo v c e K u c h lin

15. 3

ze

K u z m ic e

21+š

7

+

+

15.

+

s

K y jo v s

3

16

10

+

3

14

6

+

+

3 ,7 5

6

4

6,5

17

7

+

+

4 ,5

18+š

15

+

0

30

7

+

+

0

15

1

+

+

1,5

9

5

15.

s

Kyza s

ze

L a c k o v ce s

v

L a d o m ir o v s s

+

14.

zr

L á sz ló v á g á sa s

__________ 1_________________

665

L a sto v ce L a šk o v ce

3 ,7 5

zr

K v a k o v ce

L a s to m ír

+

7

K u tp a ta k a

Ladm ovce

+ 16.

Kupoň

L á ca

+

s

K iilsô B 6 cs

K ysta

4

+

SÚHRNNÝ PREHĽAD

v

K rivá O ľ k a K u cany

17.

+

K r išlo v ce s

+

1

5+š

K r iv o šť a n y

+ +

V z n ik v sto r o č í N á z o v s íd la

P o čet

p red . 11.

m

14.

15.

16.

17.

port

d o m o v d o m á c . K ostol

r. 1567

r. 1 6 0 0

S

0

0

0

+

s

4

52

17

+

2 ,5

16

16

+ +

L egyesbén ye L eles

13.

1 1 .- 1 2 .

Lesné

S

L ie s k o v e c

s

8

13+š

8

s

3 ,5

18+5

6

+

4

12+š

3

+

5 ,7 5

27

10

+

7,5

10+š

11

+

0

0

s

Lóžín

s

Ľ u b iša

s

L u čk o v c e

s

Luhyňa

s

Luka

s

Lukačovce m

M a k k o s h o ty k a

+

+

+

+

4

8+š

7 +

93

67

+

8+š

5

+

11

24

14

+

v

1,5

5+š

4

5,2 5

11+5

13

s V

M a lá P o ľa n a

2

9+š

5

4

14

0

6 ,2 5

22

2 4

s

M a lč ic e

s

M a lé B u k o v ce

+

V

17. +

+

+

+ +

1

4+š

M a lé O z o r o v c e

s

4

M a lé R a šk o v ce

10

6

s

5,5

16

M a lé T r a k a n y

10

s

1,5

10

12

+

M a l ý H o re š

s

7

31

17

+

5,5

29

5

+

2

9

0

+

M a lý K a m en ec

?

M a l ý R u sk o v

? ?

M araza M a r k o v ce

ze

M a r k te le k e

ze

zr

M a š k o v ce M a te v á g á sa

z

M a tia s h á z a

ze

?

7 š

17. 15.

17.

+ 0

2

10+š

10

+

9,5

20+š

18

+

54

+

23+20

+ +

+

+ 15. 13.

21

2,5

14+š

0

9

0

2+š

6

3

5+š

3

+

s

M ezózom bor

z

M ič a k o v c e

v ? zr

M ic h a lo k k (?)

m

+

+

+

4 ,5

14

0

+

3

13+š

17

+

13

80

7

+

3

12+š

14

+

9

18

7

+

2 ,7 5

8+š

14

3

14

4

+

10,75

2 0+š

9

+

0

63

60

+

+

7

+

+

+

+

15.

ze

M ik ita

z

M ik o v á ze

M ilh o s t o v

v

M iň o v c e

+

+ 15.

S

M ir k o v c e

s

M očaran y M o d ra

zr

M ok ranec

s

M onok

s

M o n yaro s

sl

M oravany

mo

15. 13.

z

M rázovce s

M y s lin a

ze

m (?)

4

14

2

7+š

5

3 ,7 5

9+š

17

+

2

20

2

+

6

20+š

24

+

6

32

6

+

+ +

v ? s

+ + 14.

667

Nagov

+ 14.

s

N ádm ezô

+

SÚHRNNÝ PREHĽAD

M ic h a jlo v M ic h a ľ a n y

15.

+

ma

M ezes

N agym ezó

i 0

1

s

M e r n ík

N a g y C ig á n d

+ +

?

M e c h te le k e

N a c in a V es

0 14

ma

M egyer

M ic h a lo v c e

13 17

15.

v m

2

5,5

15.

z

M e d z ila b o r c e M egyaszó

+ +

+

M arkusháza

M a tia š k a

+

5

Z

M a lá V e s

+

3

ze

M a lá D o m a š a

+

0

3

M a lá D r ie č n a

+

7

0

M akovce

+

30

zr

v sto r.

+

0

s

M a je r o v c e

Z á n ik

c o ln i c a

z EMpLÍN

M ád

M ý tn ic a ,

+

6 ,5 zr

M ly n

r. 1715

Lom né L o m n ic a

K ú r ia

V z n ik v sto r o č í N á z o v s íd la

P očet

p red. 11.

N a g y R ozvágy

1 1 .-1 2

13.

14.

15.

16.

s, m a

N a v a ly a d

17.

d o m o v d o m á c . K o stol

port r. 1567

r. 1600

r. 1715

5,5

25

2

N e c h v á lo v a P o lia n k a

v V s

N iž n á S itn ic a

s

N iž n á V la d ič a

5,7 5

+

+

3 ,5

14+š

14

+

+

2 ,5

20+š

8 +

+

2 ,5

5+š

8

1

2+š

4

N iž n é L a d ic k o v c e

zr

3

7+š

12

zr

0

5+š

17

s

N iž n ý K ru co v

s

N i ž n ý Z ip o v

s

N o v á a e d lic a ? ?

m

N yrm ezeó

?

O b iz lig e t y O b o r ín

+

+

+

6+š

0 4

20

41

17

+ +

m

32

9

+

32

+

s

va v v

1

94

45

+

4

18+18+š

10+19

+

3 ,5

6+š

12

0

13

10

+

4 ,5

21

13

+

+ + +

ze

14

? ze ?

16

ze

O r o s z fa lv a

14

ze

O sadn é

15

v

6

O b liu z n ic a

v

|

S

10+š

12

5+š

6

+

8

44

5

1

10+š

11

12+š

9

8,7 5

24+š

37

2 ,5

13

=

zr

P a k osto v

v

P a lo ta

+ 15.

7

P a ly o n s

P a p ín

ze

P a p o v ce s 7

P a ričo v

v 7

P a r ih u z o v c e P a u rin a ze

P a v lo v o

v

P č o lin é

zr

P etk o vce 7 ze

P etrik o vce

zr

P etro vce

zr

P etro vce P etro vce n a d L a b o r c o m

ze

P etru sfa lv a

ze

6

34

19

0

9

6

+

4 ,7 5

6+s

7

+ 17.

1

6

2

13,5

39+š

18

6

4

+

0

7+š

15

3

21

20

5

10

2

1

7+š

5

2

7+š

2

8

5

+

5,2 5

16+š

17

+

+ 17./18.

+ +

14.

s

P ic h n e

17.

1

12+š

12

s

6 ,5

20

8

+

+

s

4,5

45

7

+

+

zr

P isk o ro vce

+

+

15.

ze

P o cz h á z a

s

P o d č ič v a

15.

7

P o g o r la s

1

26

12

1,5

9+š

5

1

6

7

2

4+š

8

0

32

8

2

12+š

8

14.

s

Pom ochy

v

P o rú b k a

SÚHRNNÝ PREHĽAD

P ete jo vce

+

+

v

P e tr a h ó

d

15.

7

P aea

s v s v

+

+

+

+

+ 1

+

669

P o tô č k y P ravro vce

+

14

21+š

O r le n te le k e

P o z d iš o v ce

0

17

14

O n drašo vce

Poša

5

4

7,5

O n d a v s k é M a t ia š o v c e

P o ľa n y

0

12,5

Om pud

P le š a n y

+

s

una

P le c h o tic e

+

+

13

u is in k o v

P arch ovan y

+

14

s

U lk a

P áči n

6

17

15

—

ze rn

O h rad zan y O la s z lis z k a

13

6

3 ,5

+

+

2 ,5

v

N o v á V ie sk a pri B o d r o g u

v sto r .

ZEMPLÍN

N iž n ý H ru so v

Z á n ik

c o ln i c a

14

15

N iž n ý H arbok S

M ý tn ic a ,

+

13+š

v

N iž n ý H rab o vec

M ly n

+

N iž n á J a b lo n k a

N ovosad

+

ze

N iž n á O ť sa v a

K ú r ia

ZEMPLÍN

SÚHRNNÝ PREHĽAD

671

14.

15.

16.

17.

zr

port domov domác. Kostol Kúria Mlyn r. 1567 r. 1600 r. 1715 6 + + 17 3 1 6+š 9

Mýtnica, colnica

S

s V

s ze zr s v ? v v st st st st

8,5 4 0 3 1,5 7,5 4,25

61+5 14+5 4+š 12 8 26 20+š

2,5

12+5 š

17 6 7

+ + +

29 22

+ +

14. +

+ +

+

+ + + 16.

20 17./18. 16. 14.

+

s, ma

3 13 5,5

21 50 43

18 1 4 6 14,5 3 0

55 12 7+š 20 33+š 16 0

0

24

0

29

v s s v k v ma s

? st ? s ?

4 23 7 8 44 3 15 3 18 2 0

+ + +

+ +

+

+

+ + + +

+ + + + + + +

+ 16.

+ 35

+

14.

+

15.

1

?

4

13

10

3,5 3

5+š 8+š

4 6

15.

s

v zr +v

+ 15. 14.

? ze z m

S

m

s s

m

s

25 0 26 25 97 5 22 0 13 10 9 7 44 5 18 12 12 7 7 15 9 4

+

+

+ +

+

+

+

+

+

+ + +

+

6 6 4,75 2 30 0 7,75 7 8 2 6,25 1 6 3

111 2+š 157 0 79+ 12+5 78 6+š 17 10+5 15 ? 63 5+š 34 39 33 7 17 9+š 14 16

10,25 6,5

63+š 13

26 26

+

0 0 0 0 0 1,5 4

va

m

v V

s zr s s m

s zr s

m s

s ze s zr s s

Zánik v stor.

+ + + + + + +

+

+

+ +

SÚHRNNÝ PREHĽAD

+ +

+ + +

+ +

+ +

14.

?

v s s st

+

+ +

+

15. 16. v v

6,75 3,75

42+š 13+š

0 11

+ +

+

673

Samudovce Sankovce Smigovec Stefanovce Taj Tajba Tálya Tarbaj Tarcal Tiszalúc Tokaj Tokajík Tolcsva Topoľa Topoľany Topoľovka Tovarné Tovarnianska Polianka Trebišov Trepec Trhovište Tŕňa (Veľká) Tfňa (Malá) Trnavka Turany nad Ondavou Turcovce Tušice Tušická Nová Ves Twis Ubľa Udavské Újfalu Újôr Ulič Uličské Krivé

13.

ZEMPLÍN

Somotor Sopkovce Sóskút Stakčín Stakčínska Roztoka Stanča Stankovce Stankovce Staré Starina Stavné Sterkovce Stežná Stráža Stráža - Tarca Strážne Strážske Streda nad Bodrogom m Strihovce Stropkov m Suché Sukov Svätá Mária pri Bodrogu Svetlice Svinice Szada Szaloka Szegilong Szenteskúta Szerencs m Szôlós

pred. 11.-12. 11. s, ma

Počet

672

Vznik v storočí Názov sídla

pred. 11.

14.

15.

16.

17.

port domov domác. Kostol Kúria Mlyn r. 1567 r. 1600 r. 1715

Mýtnica, colnica

15.

ze S

ze

+

1 0

0 7

6

2

11

0,5 2,5 0 0 2 1,5 3 2,5 3

1+š 13+š

10 4 0

21 12+š 0 15 26 10+š

4 22 6 0 19 6

+

1,5

28

5

+

5,75 3,25 5,5 3,5 1,5 3 2,5 7,5 2,5 6

13+š 25+š 19 14 7+š 23 10+š 37 13 10

7 13 6 3 12 5

+

17. 16.

Z s

v v V

? ?

v z ?

st zr

8

+

+

+ 16. +

+

+

13.

?

s

+

14.

ze s

v s s v m

s v

m

s s, ma

? ru zr

8

5 10 9 10

+

+ +

+ +

+ + + +

+

st

14. 14.

s

15.

S

ma s

5 3,25

24 15

15 6

+

5 2,5 10 1 1,5 2,5

11 7+š 15 7 5+š 9

10 0 6 0 15 8

+

2,5 21 3 5,75

11+š 25 13 0

8 36 5 2

+

14.

ze zr s

s v zr zr zr m

+

+

+ +

+ +

+ 15.

s

s ze

+

+

+ +

s

15. 15.

+

z v v

3 4,5

3+š 14+š

13 24

13,5 4 2,5 3,5 0 3,75 6 2,25

14+š 22+š 8+š 7+š 7+š 7+š 13+š 26

19 22 7 17 10 5 14 8

+ +

15.

+

s

v zr zr v zr v zr s

+

+

+

+ +

+

+ + + 16. 16.

s +

ze zr s

4,75 5,5 1 3,5 5

33 23 10+š 4+š 15

9 0 6 7 6

+ + +

+

+

+

+

675

v z s

Zánik v stor.

SÚHRNNÝ PREHĽAD

Veyche Viničky Višňov Vitalisteleke Vitány Víťazovce Vojčice Vojka Vojtovce Vôľa Voliča Voliča Vranov nad Topľou Vranovské Dlhé Vfbnica Vrbovec Vreškovce Vydraň Výrava Vysk Vyšná Jablonka Vyšná Oľšava Vyšná Sitnica Vyšné Ladičkovce Vyšný Harbok Vyšný Hrabovec Vyšný Hrušov Vyšný Zipov Zábreh Zádorovce Zámutov Zatín Závada Závadka Zbehňov

13.

ZEMPLÍN

Ungteleke Opôr Vaďakovce Vágás Vajdácska Valaškovce Valentovce Valkov Vaľon Vámosújfalu Varechovce Vavrinec Véč Végardó Vechec Weker Veľaty Velcheteleke Veľká Domaša Veľká Poľana Veľké Ozorovce Veľké Raškovce Veľké Staškovce Veľké Trakany Veľkrop Veľký Horeš Veľký Kamanec Veľký Rus kov Veľopolie Vendegovce Veszverés

1 1 .- 1 2 .

Počet

674

Vznik v storočí Názov sídla

ZEMPLÍN

Zánik v stor.

676

Záver

MO

mo

+

+

Slovienske osídlenie v 6. - 10. storočí

+

+

+

+

+

+

+

+

+

+

+

+

+

+

+

rv .

CM CM

O

co

MO

X /l

+

+

Os

CO

>5/1 +

x/l

+

+

CM

»—5

co

CO CM

X /l +

X /l +

00

O

l-H

-

O

O

CO

-

X /l + OS

Os

Os

r> .

O

CM

CM

r*-.

MO

MO MO CM

CO

Os

+ O

CM

MO c o

CO

C O

Os

MO c o

CM

c o

oT

1 5,5

mo

28

|

CM 00 »-H

CM

|

xo

|1 36

Os

58

|

+

+

+

12

+

MO

00

j

Počet Mýtnica, port domov domác. Kostol Kúria Mlyn colnica r. 1567 r. 1600 r. 1715

i— i

K rH

>

15.

>

>

>

N

M N

N

13.

rH

r*-

1/1

i/ i

cm

1-H 5/1

l#

r*-

l/l

5/1

Ml

rH rH ■d

Qj

rH i—í

5/1

5/1

5/1

5/1

( /i

5/1

C

’o Xä ts j

bc a

C XU -C

u 4)

’o .

OJ

E OJ

NJ

NJ

'• o

2 " X

M

c ’o.

s

a; NJ

>

O

c4 ) K

J

2

5/1

c o.

s SJ

Zlatník Zsadány Zubné Zvala Zynier Žalobín Zbince

>> >

’O M 'ťa

OJ X /l

Zemplínske Jastrabie Zemplínsky Brané

c X /l

Zemplín Zemplínska Teplica

NJ

'ô T

Zbudza Zbudská Belá Zbudské Dlhé Zbudský Rokytov

‘o

Zbojné (Nižné)

m

1

fc. O .

Názov sídla

Vznik v storočí

\d rH

Archeológovia na zemplínskom území prieskumami našli a výskumam i odhalili kera­ m iku, stopy po sídliskách, m ohylníky, radové pohrebiská aj hradiská doteraz všeobecne po­ menúvané ako slovanské. Tradičné pom enúvanie či charakterizovanie slovanské pamiat­ ky či nálezy považujeme za zastaralé. Tie pamiatky, ktoré zanechali etnickí predkovia Slovákov do prelom u 10. a 11. storočia, m ožno primeranejšie, presnejšie a správnejšie po­ menúvať ako slovienske pam iatky.1 Avšak tie pamiatky, ktoré pochádzajú z 11. storočia a mladšie, treba oprávnene pomenúvať ako slovenské. Najstaršie nálezy slovienskej keramiky a sídlisk v tomto kraji pochádzajú zo 6. storočia a našli ich, resp. nachádzajú sa pri Brekove, Nižnom Hrušove, Poši, Strážnom, Tovarnom a Veľkých Ozorovciach; zo 7. storočia pri Dvoriankach, H um ennom , Lom nici a Strede nad Bodrogom; z 8. storočia pri Bačkove, Čem ernom , Hrani, Kráľovskom C h lm ci, Sirníku, Skrabskom, Veľkých Trakanoch, Veľkom Horeši, Veľkom Kamenci a Vranove. Najstaršie doteraz známe slovienske lokality sa nachádzajú v nížinnom prostredí stred­ ného Zem plína. Treba očakávať, že archeológovia odhalia aj iné lokality, m ožno aj staršie ako sú doteraz známe a to aj v južnom Zemplíne. Nepochybné však je, že známe slovienske lokality patria k základu slovienskeho osídle­ nia tohoto kraja, ktoré sa nepretržite rozvíjalo zakladaním nových sídlisk, trvaním jestvu­ júcich, čo pretrváva vyše jedenapol tisícročia. Z toho obdobia sú známe tri m ohylníky. Pri Strede nad Bodrogom zo 7. a 8. storočia, pri Kráľovskom C h lm ci z 8. a 9. storočia. Tretí z 10. storočia je pri Topoľovke. Prvé dva sú svoj­ ho druhu dôkazom o vtedajších tradičných pohanských kultových obyčajoch, tretí o ich poslednom , ojedinelom pretrvávaní. Početnejšie sú nálezy mladšej keramiky a sídlisk z 9. až 10. storočia, ktoré archeológo­ via našli či odhalili pri nasledujúcich obciach: Bara, Beša, Boľ, Brehov, Brestov, Budkovce, Cejkov, Čeľovce, Drahňov, Falkušovce, Hatalov, Hažín nad Cirochou, Hraň, Karcsa (M), Karos (M), Komárany, Kopčany, Krivošťany, Lastovce, Laškovce, Leles, Luhyňa, M alý Horeš, M ichalovce, N ižný Hrabovec, N ižný Hrušov, N ižný Žipov, O borín, Parchovany, Poša, Sečov­ ce, Sirník, Soľnička, Somotor, Staré, Tovarné, Trebišov, Trhovište, Viničky, Vyšný Žipov, Zbudza, Zem plín, Zemplínska Teplica, Zemplínske Hradište, Zemplínske Jastrabie a Zem ­ plínsky Klečenov. Treba upozorniť, že archeológmi skúmané sídliská ešte pred prelom om 10. a 11. storo­ čia zanikli. Obyvatelia ich opustili, keď si na vhodných blízkych polohách založili nové, tr-

1Najstručnejšie to možno odôvodniťskutočnosťou, že vživotopise Konštantína- Cyrila je etnicita našich predkov v 9. storočí pomenovaná vtedajším etnonymom Slovieni, resp. adjektívom sloviensky. Pozri Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda. Panónsko - moravské legendy (Preložil Ján Stanislav). Bratislava, Praha 1934, s. 11,55,57,58. Pramene k dejinám Veľkej Moravy (Zostavil P. Ratkoš). Bratislava 1964, s. 247,250. Pozri aj s. 253 a n. Etnonym Slovieni je aj v Konštantínovom Proglase.

679

ZEMPLÍN

ZÁVER

valejšie sídliská. Opúšťanie starých sídlisk a zakladanie nových súviselo s vtedajším spôso­ bom roľníckeho využívania a obrábania polí. Sídelnú kontinuitu predstavovalo však nie­ len obyvateľstvo, ale aj miestne názvy, tradične prenášané zo starých sídlisk na nové. Z 9. a 10. storočia sú známe, prípadne aj preskúmané radové pohrebiská pri Bodrogu, Brehove, Hrčeli a Somotore. Pohrebisko pri Rade je z 11. - 12. storočia. Radové pohrebiská sú najzávažnejšími dôkazmi nielen o predchádzajúcom šírení, ale najmä udom ácnení kres­ ťanského náboženstva medzi vtedajšími Slovienm i, špecificky v pohrebných obradoch. Vtedajší Slovieni si na vybraných, teda vyhovujúcich miestach vybudovali a udržiavali sídelné alebo útočištné hradiská. Doteraz sú známe pri Modre, Mrázovciach, Zemplínskom Hradišti, podľa chotárneho názvu aj nad ústim Tople do Ondavy, avšak preskúmané len v Zem plíne. Tamojšie hradisko slúžilo svojmu účelu dokázateľne v 9. storočí aj neskôr. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že slovienske pamiatky sa našli a nachádzajú v súčas­ ných intravilánoch a extravilánoch početných zemplínskych dedín a mestečiek. Nájdené predmety a objekty sú vedeckými dôkazmi o trvalej usadenosti a živote slovienskeho oby­ vateľstva v južnom a strednom Zemplíne od 6. storočia. Treba avšak preskúmať aj odpovedať na otázku, či výskyt keramiky, sídliska a pod. v cho­ tároch dnešných obcí je dostatočným a nezvratným dôkazom ich jestvovania v období, z ktorého objavené pamiatky pochádzajú. Výsledky multidisciplinárnej metódy skúmania pôvodu a vývoja sídlisk priniesli aj po­ znatok, že slovienske pamiatky sa našli a nachádzajú nielen v dnešných chotároch staro­ bylých obcí, ale aj v chotároch dokázateľne mladších obcí, ktoré v čase vzniku oných pa­ miatok určite nejestvovali. Tak je to napr. v Strážnom, Tovarnom, Strede nad Bodrogom, Veľkom Kam enci, Falkušovciach, Trhovišti, Viničkách, Zemplínskej Teplici a Zemplínskom Klečenove. Z toho vyplýva: 1) výskyt slovienskych pamiatok nie je dostačujúcim dôkazom starobylosti obce, v cho­ tári ktorej sa nález nachádza. K dôkazom, či zdôvodniteľnému predpokladu starobylosti sú nevyhnutné ďalšie poznatky, vyplývajúce zo zemepisnej polohy, názvu, sídliskovej rozvinutosti atď. v 13 - 14. storočí. 2) slovienske pamiatky nachádzajúce sa v chotároch mladších, v 6. -1 0 . storočí nejestvu­ júcich dedín treba spájať s obyvateľmi zemepisne blízkych starobylých obcí. Po preskúmaní pôvodu a vývoja stredovekých zemplínskych osád, dedín a mestečiek m ožno dokázať alebo zdôvodnené predpokladať jestvovanie nasledujúcich slovienskych osád a dedín pred 11. storočím, ktoré majú doteraz slovenské, prípadne maďarizované náz­ vy: Alsó Berecki (M), Alsó Dobsza (M), Bačka, Bara, Biel, Boľ, Borša, Boťany, Božcice, Bracovce, Brehov, Brekov, Budilov, Budkovce, Cejkov, Cséke (M), Čeľovce, Čem erné, Čerhov, Čičava, Čierna, Dobrá, Drahňov, Dvorianky, Egreš, Erdôbénye (M), Fôldvár (M), Galáč, Girincs (M), Hatalov, Hažín nad Cirochou, Hraň, Hrčeľ, Hriadky, H um enné, Kalša, Kapoňa, Karcsa (M), Káros (M), Kašov, Kazimír, Kelča, Kesznyéten (M), Komárany, Kopčany, Kóróm (M), Kováči, Kožuchov, Kráľovský Chlm ec, Krepša, Krivošťany, Kucany, Kučín, Kuchlin, Kysta, Láca (M), Ladmovce, Lastomír, Laškovce, Legyesbénye (M), Leles, Lom nica, Ložín, Luhyňa, M alčice, M ezôzom bor (M), M yslina, Nagy Rozvágy (M), N ižný Hrabovec, Nižný Hrušov, N ižný Kručov, N ižný Žipov, O borín, Ohradzany, Olaszliszka (M), Pácin (M), Parchovany, Plechotice, Plešany, Poľany, Poša, Pozdišovce, Preča, Ptičie, Pusté Čem erné, Queztin, Rad, Radvaň, Rakovec nad Ondavou, Rátka (M), Révleanyvár (M), Ricse (M), Sačurov, Sárospatak (M), Sečovce, Sedliská, Semjén (M), Sirník, Skrabské, Soľ, Soľnička, Somotor, Stanča, Staré, Stropkov, Szada (M), Szerencs (M), Tarcal (M), Tiszalúc (M), Tokaj (M),

Tolcsva (M), Topoľany, Tovarné, Trebišov, Tŕňa, Turany nad Ondavou, Tušice, Úpor, Vajdácska (M), Veľaty, Veľká Domaša, Veľké Ozorovce, Veľké Raškovce, Veľké Trakany, Veľký Horeš, Veyche, Višňov, Vojčice, Vojka, Vyšný Žipov, Zatín, Zbehňov, Zbudza, Zemplénagárd (M), Zem plín, Zemplínsky Branč, Zsadány (M), Žbince. Slovienske osídlenie tohto kraja sa do prelomu 10. a 11. storočia rozvinulo do počtu oko­ lo 135 dedinských sídlisk. Severným okrajom vtedajšieho osídlenia bolo územie Stropkova v doline Ondavy, územie H um enného, M ysliny v doline Laborca a územie Hažína v do­ line Cirochy. Sloviensky pôvod tých názvov treba ukončiť zistením, do ktorej skupiny a do ktorého konkrétneho jazyka názvy patria. Medzi jazykovedcami sa ustálilo zistenie, že názvy majú západoslovanské jazykové prvky a patria do slovenského jazyka. Na tomto mieste postačí uviesť názov dediny Sedliská. Skupina hlások -dl- v tom názve nespochybniteľné dosved­ čuje, že názov vznikol v sloviensko - slovenskom jazykovom prostredí.2

678

Skúm ané územie bolo nepochybne územ nou súčasťou Veľkomoravskej ríše v tretej tre­ tine 9. storočia počas panovania kniežaťa Svätopluka.3 Svedčia o tom doterajšie poznatky, ktoré m ožno stručne vyjadriť nasledovne. Výskum y potvrdzujú, že aj zemplínsky kraj a su­ sediace kraje boli územ nou súčasťou Veľkomoravskej ríše za panovania Svätopluka (871 894), m ožno aj skôr za Rastislava. Ak nepochybujem e o príslušnosti za Svätopluka, tak to bolo krátke obdobie, trvajúce okolo dvoch desaťročí. Krátke obdobie mocensko - politic­ kého stavu spôsobilo, že mocenské, náboženské, sociálne a sídlištné vplyvy a dôsledky, priame či nepriame, boli skromné a historicky sú veľmi obťažne skúmatel^ié a poznávateľné.

Začlenenie do Uhorského kráľovstva a vznik Zemplínskej župy Vpád a prechod maďarských km eňov koncom 9. storočia a neskoršie trvalé usadenie sa v južnej časti tohto kraja malo podstatné a trvalé dôsledky v živote vtedajších obyvateľov a m nohých generácií ich potomkov. Po prvých generáciách Maďarov zostali najmä takzvané staromaďarské kostrové pohre­ biská, aké sú známe pri dedinách Alsó Berecki (M), Čierna, Dobrá, Karád (M), Karcsa (M), Káros (M), Kis Patak (M), Nagy Rozvágy (M), Sem jén (M), Somotor, Streda nad Bodrogom, Svinice a Veľký Kamenec, pochádzajúce z 10. storočia. Severným okrajom územia, v kto­ rom sa Maďari usadili bolo Medzibodrožie. V ňom odvtedy vedľa seba žili starousadlí Slovieni a novousadení Maďari.4*Podobné spolužitie Slovienov a Maďarov nastalo aj v naj­ južnejšej časti tohto kraja.

2 K o n š ta to v a l to u ž V a rs ik , O s íd le n ie 3, s. 5 2 4 . 3 P o d r o b n e jš ie p o z r i U lič n ý , F.: V ý c h o d n é ča sti V eľk o m o r a v sk e j ríše. In : S v ä to p lu k 8 9 4 - 1994. (E d ito ri R . M a r s in a , A . R u ttk a y ). N itr a 1996, s. 2 2 9 - 2 3 3 . “ A n d e l, V ý s le d o k , s. 168. V a lter, L : R ég észe ti a d a to k a B o d r o g k ô z k o n fo g la lá s k o r i te le p iilé stô r té n e té h e z . In : A H e r m a n O t t ó M ú z e u m é v k ô n y v e IV . 1964, s. 131 - 141. V alter, H istr o ire , s. 183 - 187. W o lf , M .: P r e d b e ž n á sp ráva z v ý s k u m u síd lisk z 10. sto r o čia v c h o tá r i o b c e K aros (M R ). I n : H is to r ica C a r p a tic a 2 3 - 2 4 ,1 9 9 2 - 1993, s. 109 - 126.

680

681

ZEMPLÍN

ZÁVER

Krajina horného Potisia s tamojším slovenským a maďarským obyvateľstvom sa stala súčasťou Uhorského kráľovstva v prvej polovici 11. storočia, zaiste ešte za čias panovania zakladateľa arpádovského Uhorska, teda za kráľa Štefana 1. (1000 - 1038). Toto konštato­ vanie je výsledkom skúmania zahraničných vzťahov Uhorska k Poľsku, Rusku a Bulharsku, ako aj vývoja mocensko - politických a spoločenských pomerov v samotnom Uhorsku v pr­ vej polovici 11. storočia. Poľský, približne desaťročný zábor slovenského územia začatý kniežaťom Boleslavom Chrabrým sa skončil najneskôr okolo roku 1015. Poľský mocenský vplyv na východe sia­ hal do doliny Torysy.5 Krajina východne od Slanského pohoria zostala pre Štefana I. Pramene ruského, poľského či uhorského pôvodu neobsahujú žiadnu zm ienku o prí­ padnom mocenskom záujme kyjevských kniežat o kraj južne od priľahlej časti Karpát, ani o štátno - mocenskej príslušnosti horného Potisia ku Kyjevskej Rusi.6 Ani priamy m ocenskopolitický vplyv bulharských cárov nesiahal do horného Potisia. Jednoznačne o tom svedčí záverečná časť života bulharského kniežaťa Presjana, ktorý si na azylový pobyt zvolil okolie M ichaloviec. Ak by však tento kraj patril v prvej polovici 11. sto­ ročia do bulharského štátu, úsilie Presjana o bezpečný život by bolo neprezieravým roz­ hodnutím prenasledovaného kniežaťa.7 Jestvuje však uhorský doklad o tom , že aj Zem plín bol v prvej polovici 11. storočia územ ­ nou súčasťou Uhorského kráľovstva. Je ním listina o založení benediktínskeho kláštora v Zaste okolo roku 1067. Zakladateľom kláštora bol šľachtic Peter, ktorý kláštoru daroval po­ četné a rozsiahle územ né majetky vo vtedajšom východnom Uhorsku, medzi nim i aj zem­ plínsku dedinu Sirník.8 Nevedno, či dedinu Sirník nadobudol od uhorského kráľa šľachtic Peter alebo už jeho otec. Napriek tom u je nepochybné, že vlastníctvo dedín s priľahlými územ ným i majetka­ mi v ich chotároch šľachticmi bolo v polovici 11. storočia aj v Zemplíne už zavedeným vlastníckoprávnym vzťahom. Z toho vyplýva, že samotný kraj bol už skôr územ nou súčasťou Uhorského kráľovstva a majetkom arpádovských kráľov. Zemplínsky komitát ako územnosprávny celok uhorskej štátnej správy patril k naj­ starším v severovýchodnom Uhorsku. Jeh o vznik z iniciatívy uhorských kráľov m ožno predpokladať v polovici 11. storočia. Sídlom župana m enovaného kráľom bolo pôvodne slovienske hradisko Zem nen v zmysle zemné hradište. Maďarizovaný názov hradiska a de­ diny do tvaru Zem plén bol prevzatý za úradný názov komitátu a neskôr si ho v podobe Zem ­ plín osvojili aj Slováci.9 Prvý doklad o županovi Zemplínskeho komitátu pochádza z roku 1214. Vtedy túto funk­ ciu vykonával šľachtic M artin. Aj on, podobne ako niekoľkí župani iných komitátov bol na kráľovskom dvore svedkom vyhotovenia listiny kráľa Ondreja II. o založení a obdarení kláš-

tora premonštrátov v Lelesi.101Jeho prítomnosť bola potrebná najmä preto, lebo sídlo kláš­ tora a časť jeho základných majetkov sa nachádzali práve v Zemplínskom komitáte. O zástupcovi župana, teda o dvorskom zemplínskom županovi je doklad z roku 1120. Vtedy ním bol istý Aladár." Z nasledujúcich desaťročí pochádzajú už pravidelné a početné správy o Zemplínskom komitáte, jeho funkcionároch, územ nom rozsahu a najmä živote v tejto časti Uhorska.12 V dôsledku početných darovaní územne m alých i rozsiahlych majetkov zem anom či šľachticom sa počet a vplyv zemplínskej šľachty postupne zväčšoval najmä od polovice 13. storočia. Výsledkom donačného procesu bola okrem iného aj premena kráľovského Zem ­ plínskeho komitátu na Zemplínsku stolicu, ako inštitúciu zemplínskej šľachty. Svojským prejavom a sprievodným znakom tohto procesu bol vznik inštitútu slúžnych. Zemplínska šľachta si zo svojich radov koždoročne volila štyroch slúžnych. O d konca 13. storočia župan, podžupan a štyria slúžni spolu začali vydávať listiny o rozličných, najmä majetkoprávnych záležitostiach zemplínskej šľachty.13 Rokovania zemplínskej šľachty na kongregáciách a súdne pojednávania sedrie sa konávali v Zem plíne a iných mestečkách, napr. v Sárospataku, Trebišove. V súvislosti so zavedením funkcie slúžnych nastalo aj územnosprávne rozdelenie Zem ­ plínskej župy na štyri slúžnovské obvody či okresy. Z hľadiska zemepisného to bol južný Zem plín, Medzibodrožie, severozápadná časť a severovýchodná časť Zemplínskej župy. Eš­ te ani v 17. a 18. storočí nem ali stále názvy, ale pomenúvali ich podľa m ien funkčných slúž­ nych v jednotlivých rokoch. Presný zemepisný rozsah jednotlivých slúžnovských obvodov m ožno zistiť až od 16. storočia, vďaka zachovaným daňovým súpisom Zemplínskej župy. Počas väčšiny 13. storočia dokázateľne jestvoval komitát Potok. Jeho názov svedčí o tom, že sídlo župana onoho komitátu bolo hradisko, resp. hrad Potok, a že do komitátu patril priľahlý kraj, tamojšie dediny a ich obyvatelia. Prvý písom ný doklad o hrade i komitáte Potok a jeho županovi Gregorovi je z roku 1219.14 V roku 1221 bol županom Farkaš a prístavom Urban.15 M ožno zistiť a dokladovať ďal­ ších županov Potockého komitátu až do 80. rokov 13. storočia.16*Vtedy zanikol a priľahlý kraj sa stal južnou súčasťou Zemplínskeho komitátu. 10 M a r s in a , C D S 1 I, s. 150, č . 190 „ M a r t in o Z e m lin ie n s e m ... c o m ita tu s te n e n tib u s " . T á to časť je n e p o c h y b n e p ô v o d n o u v o n e j lis tin e te x to v o i o b s a h o v o u p r a v e n e j, ted a fa lš o v a n e j o k o lo r o k u 1325. D o k la d o t o m t o ž u p a n o v i sa v literatú re citu je u ž vy še sto rokov. Pesty, F.: A z e lt ú n t régi v á r m e g y é k . B u d a p e s t 1880, s. 140. 11 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 187, č . 2 4 4 „ O lo d a r u s , cu ria lis c o m e s d e Z e m lu n " . K a r á cs o n y i, R V , s. 2 5 6 - 257, č . 276; s. 2 5 8 , č . 2 7 9 . 12 W e n z e l, C D A C V I , s. 4 4 5 „ i n p r o v in c ia Z e m ly n ie n s i" z r o k u 1227. M a r s in a , C D S 1 I I , s. 3 0 7 , č . 4 4 3 „ i n c o m ita tu Z e m ly n " z r o k u 1254.

5 P o d r o b n e jš ie p o z r i U lič n ý , F.: D e jin y o s íd le n ia Ša riša . K o šice 1990, s. 4 6 4 . T e n istý, V ý v o j U h o r sk o p o ľ s k é h o p o h r a n ič ia v str e d o v e k u . In : H isto r ic k é š tú d ie 41. B ratislava 2 0 0 0 , s. 35 - 4 8 . 6 N a jp o d s t a tn e jš ie sú v š a k ru sk é p r a m e n e , n a jm ä k ro n ik y . O n i c h to v y ja d r il n a jd ô k la d n e jš í z n a le c , h i s t o r i k M . H r u š e v s k y j: Isto rija U k r a jin y - R u s y II. N e w Y ork 1954, s. 4 8 6 ,5 0 4 ,6 1 0 - 611. (Id e o r e e d íciu v y d a n ia v o Ľ v o v e z r o k u 1905). 7 O č ít a n í n á p is u p o z r i T k a d lč ík , V .: C y r ils k ý n á p is v M ic h a lo v c ia c h . In : S la v ia 52/2, 1983, s. 113 a n . 8 W e n z e l, C D A C I , s. 2 4 - 2 7 . 9J a z y k o v e d n ý v ý k la d p o z r i V a rsik , O s íd le n ie III, s. 4 6 5 . O p re vza tí n á z v u ž u p y o d n á z v u h ra d isk a a h r a d u Z e m p lín p o z r i B o n b a r d i, M .: T o p o g r a p h ia m a g n i r e g n i H u n g a r ia e . V ie d e ň 1718, s. 170 - 172.

13 M O L , D L 5 7226 „ N o s A n d r e a s c o m e s d e Z e m le n v ic e m a g is tri Ja k o et iu d ic e s n o b iliu m d e e o d e m c o m it a t u " z r o k u 12 9 9 . P o zri aj D L 57 227. D ip lo m a tic k é sp ra c o v a n ie lis tín Z e m p lín s k e j ž u p y d o ro k u 1526 p o zr i U l i č n ý m l., F.: L is t in y Z e m p lín s k e j s to lic e d o r o k u 1526. In : S lo v e n s k á a r ch iv is tik a X X I I I - 1 ,1 9 8 8 , s. 8 9 - 110. 14 K a r á cs o n y i, R V , s. 2 3 3 , č . 215 „ G r e g o r iu s c o m e s d e P o to č " . 15 T a m ž e , s. 2 5 9 , č . 2 8 4 „F o r c a s io c o m ite d e P o t o k ... per p r is ta ld u m U r b a n u m d e P o to k " . M a r s in a , C D S1 I, s. 192, č. 2 5 3 . P o zri aj W e n z e l, C D A C X I , s. 263 „F a r ca sio c o m iti d e P o to k t" z ro k u 1233. 16 W e n z e l, C D A C X I , s. 518 „ i n c o m ita tu d e P o to k ... per S y m o n e m c o m it e m d e P o to k " z r o k u 1262. N a g y , C D P V I I I , s. 175 „ S te p h a n u s c o m e s d e P o to k " z rok u 1275. Fejér, C D H V - 3, s. 321 „ c o m e s de P o to k " z r o k u 1 2 8 2 . B o rsa, R R S A I I - 2, 3, č. 3157.

682

683

ZEMPLÍN

ZÁVER

O župe Szerencs poznáme ojedinelý doklad z roku 1317. Nachádza sa v listine Tomáša, ostrihomského arcibiskupa, ktorý v tom roku ukončil a rozsúdil spor medzi jágerským bis­ kupom a Jágerskou kapitulou. Predmetom sporu bolo vlastníctvo časti desiatku od farní­ kov istých farností, ktoré nedávno jágerský biskup Martin kapitule zabral a privlastnil si ich. Dotyčné farnosti (dediny ) sa nachádzali v Novohradskej, Boršodskej, Užskej a Szerencsskej župe.17 V Szerencsskej župe išlo o časť desiatku menovite z dedín, resp. farností Bodrogkeresztúr, Kisfalud, Szegi a Erdôbénye a iných nevymenovaných dedín.18Ostrihom ský arcibiskup roz­ hodol, že príslušná časť desiatku (vína, obilia a iného) z farností župy Novohradskej, Boršockej, Užskej a Szerencsskej pripadnú Jágerskej kapitule, teda jednotlivým kanonikom , okrem desiatku vína z určitých vym enovaných farností, napr. Bodrogolaszi pri Sárospataku .19 Pokiaľ ide o územ ný rozsah Szerencsskej župy, ten m ožno na základe uvedených údajov iba približne zistiť. Z nich a názvu župy vyplýva, že k nej patrilo územie okolia Szerencsa. Podstatné je, že o Szerencsskej župe nejestvujú údaje z 13. a začiatku 14. storočia pochá­ dzajúce z činnosti štátnej administratívy. Zachovali sa však o župách Potok a Zem plín, ktoré vtedy dokázateľne jestvovali. Z toho dôvodu zápisy o Szerencsskej župe z roku 1317, pochá­ dzajúce z cirkevnej administratívy, nem ožno považovať za doklad a dôkaz o jestvovaní Sze­ rencsskej župy začiatkom 14. storočia, okolo roku 1317. Je nevyhnutné vním ať ich inak. Pri riešení spom ínaného sporu najm ä kanonici Jágerskej kapituly museli argumentovať a obhajovať svoje právo na časť desiatku. Vtedy m ohli použiť dnes už nezachované listiny, prípadne iné písom nosti (napr. registre desiatku, vyúčtovania a p o d o b n e) z archívu Jáger­ ského biskupstva, pochádzajúce z 11. a 12. storočia. Jedine v nich m ohli byť zápisy o vtedy jestvujúcej Szerencsskej župe, presnejšie komitáte. Rešpektovanie obsahu a jednotlivých údajov použitých písomností ovplyvnili aj verej­ ného notára Šim ona z Komárna, ktorý skoncipoval a napísal uvedenú listinu z roku 1317. N ím napísaný zápis o Szerencsskej župe do listiny z roku 1317 musíme teda vním ať ako ana­ chronizm us.

Hoci pôsobili nepochybne od 11. storočia, priame písomné doklady o ich pôsobení v Zemplínskom komitáte sa zachovali od 13. storočia. O pozorovateľoch, strážnikoch úseku krajinskej cesty pri Sečovciach je údaj z roku 1245, o inde umiestnených strážcoch z roku 1280.21S činnosťou a pobytom strážcov je spojený pôvod Strážskeho. Tamojší strážcovia priľa­ hlého úseku krajinskej cesty založili osadu s výstižným názvom koreniacom v slove strážiť. Na vhodných miestach krajinských ciest zriaďovali záseky. V hodným i miestami boli krátke úseky ciest, vedúce cez úžiny medzi strmými zalesnenými alebo skalnatými svahm i. Také úseky ľahko a rýchlo zatarasili spustenými stromami a cesta bola neprejazdná. Zá­ seky sa v písom nostiach vyskytujú pod latinským slovom „indagines" alebo maďarským

Uhorskí králi po zaujatí a začlenení tohto kraja do ich kráľovstva zavádzali a zdoko­ naľovali systém jeho bezpečnosti oproti m ožným vojenským vpádom zo zahraničia. V Zemplínskom komitáte m ali takú funkciu muži strážcovia aj zariadenia zvané záseky, brá­ ny a priekopy. Strážcovia boli povinní pozorovať najmä určité úseky krajinských ciest v pohraničnom pásme a pom ocou zrakových signálov, napr. dymom z pripravenej vatry, prípadne ako rých­ li jazdci, podať správu do vnútra krajiny o prieniku cudzieho vojska. M užov so strážnou po­ vinnosťou v latinských písom nostiach pom enúvali slovami „speculatores" alebo „custodes".20

„gyepú".22 Okolo roku 1268 z pohľadu vnútra Uhorska ležala napr. dedina Zbudské Dlhé za zásekam i.23 Záseky občas zriaďovali na krajinskej ceste tiahnúcej údolím Laborca južne od Zbudského D lhého. Záseky iste zriaďovali na viacerých vhodných miestach tej istej cesty. Také miesto sa okolo roku 1335 nachádzalo na úseku laboreckej cesty pri dedine Trnava.24 Zásekové miesta na krajinskej ceste údolím Laborca ovplyvnili aj pom enúvanie územ ­ ných majetkov. Napr. časť brekovsko - jasenovského panstva v roku 1283 príležitostne po­ menovali maďarským názvom v zmysle majetok Pred zásekom.25 To isté panstvo, v 15. sto­ ročí pom enúvané ako humenské panstvo, ojedinele nazvali obdobným názvom .26* Podobnú funkciu ako záseky mali na krajinských cestách brány. O bráne na laboreckej krajinskej ceste postavenej niekde v susedstve dediny Strážske alebo pod hradom Brekov je doklad v názve citovanej listiny z roku 1283. Priekopy v kolm om smere na krajinskú cestu znemožňovali obísť bránu alebo zásek. O bývalej priekope pri ceste severne od M ichaloviec je tradovaný názov priľahlého poľa v chotári Nacinej vsi.26a Um iestnenie strážcov a výber strážnych miest pre umiestnenie zásekov a brán sa preja­ vilo aj v názvosloví. Vznikli a zostali po nich miestne názvy Moravany, Ruskov (teraz Veľ­ ký Ruskov a M alý Ruskov), Stráža, Stráža-Tarca, Strážne, Strážske, Szegilong (M), Újôr, Végardó a zaiste aj početné chotárne názvy. Zemepisná poloha uvedených sídlisk dosvedčuje, že stráže, záseky a brány jestvovali na viacerých miestach tých istých krajinských ciest, najmä v smere juh - sever. V dôsledku roz­ širovania osídlenia severným smerom následne strácali pôvodný význam južnejšie umiest­ nené stráže a záseky. Vzhľadom na zemepisnú polohu a podobu Zemplínskej župy, jej severnú časť ležiacu za zásekami a bránam i vním ali z centrálnych častí Uhorska ako pohraničné končiny, čo la­ tinsky vyjadrovali slovom „co n fin iu m ". Tak to vním ali a vyjadrili na kráľovskom dvore,

21 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 123, č . 199 „s p e c u la to r u m " . Fejér, C D H V - 3, s. 17 „ c u s t o d u m s p e c u la r u m " . 22 T a g á n y i, K .: G y e p ú és g y e p u e lv e . In : M a g y a r N y é lv I X . B u d a p e st 1913, s. 97 - 1 0 4 ,1 4 5 - 152. V a rsik ,

17 Fejér, G .: C o d e x d ip lo m a tic u s H u n g a r ia e , V III - 2 , s. 681 „ i n c o m ita tib u s V ju a r, B o r s o d , V n g h et Z e r e m p c h " . S e d lá k , R D S 1 II, č . 2 8 2 , 4 4 3 . 18 T a m ž e , s. 6 8 2 „ I n c o m ita tu Z e r e m p h d e c im a s v illa r u m P y u d K ereztura, K is fa lu d , Z e g e y et Ker B e n y e

O s íd le n ie III, s. 477 - 4 8 3 p o v a ž o v a l zá se k y za sú v is lú h r a n ič n ú o b r a n n ú lín iu v t o m t o kraji v sm ere z á p a d - v ý c h o d . T a k á p re d stava o sú v isle j lín ii n e z o d p o v e d á s k u to č n o s ti. 23 S z e n tp é te r y , R R S A I - 3, s. 4 8 6 , č . 1593 „terre u ltra in d a g in e s H o z z y w m e z e w v o c a te " .

... c u m a liis v illis ... u s q u e f lu v iu m A r a n y u s , q u i a lio n o m in e M e z e s p a ta k a p p e lla tu r " . P o to k M e z e s

24 N a g y , N S z I, s. 9 3 „ a d in d a g in e s v u lg o g e p e v v o c a ta s " .

v te k á d o B o d r o g u m e d z i O la s z lis z k o u a S z e g i. Š m ila u e r , V o d o p is , s. 272 - 2 7 3 , 4 4 3 .

25 B o rsa, R R S A II - 2 3 , s. 3 2 3 , č . 3 2 5 8 „p o s s e s s io n e m G y e p u e l v o c a ta m d e W e k e r ca p v a ". M a ď a r s k y k a p ú

19 Fejér, C D H V I I I - 2 , s. 6 8 6 „ d e c im a s u n iv e rsa s c o m it a t u m V ju a r , B o rso d , V n g h et Z e r e m p h " . 20 M á r k u s , D . (E d ito r): C o r p u s Ju r is H u n g a r ic i 1000 - 1526. B u d a p e st 1898, s. 74, č l. 17 z á k o n n ík a kráľa L a d isla v a m á u s ta n o v e n ie o s tr á ž c o c h p o h r a n ič ia „C u s t o d e s c o n fi n io r u m , v u lg o e w r i".

= b rá n a , v r á ta . 26 N a g y , N S z II, s. 125 „ i n d istr ictu G e p e l" v rok u 1413. 26a S N A , N á ta fa lu š i N V , Fasc. III, nr. 64 „p r e k o p a " v r o k u 1486.

685

ZEMPLÍN

ZÁVER

napr. v roku 1270 v súvislosti s darovaním panstva Číčava, o ktorom napísali, že leží v po­ hraničí s Poľskom.27 V 13. a 14. storočí za hranicu medzi Uhorskom z jednej strany a Poľskom aj Haličskom z druhej strany už považovali len hlavný chrbát priľahlej časti Beskýd. Dovtedy široké hra­ ničné pásmo sa postupne zužovalo na líniu .28 Bol to dôsledok nielen vývoja mocenských úsilí panovníkov uvedených krajín, ale najmä doosídľovania a tvorby chotárov v masíve Beskýd z južnej aj severnej strany.

Povinnosti poddaných voči kráľovi sa podstatne zm enili za panovania Karola Róberta. Karol Róbert v rámci viacerých reforiem zm enil najmä zdroje a spôsoby kráľovských príj­ mov. Nariadením z roku 1323 zaviedol pravidelnú daň od poddanských rodín (domácnos­ tí) hospodáriacich na celých usadlostiach, a to pol fertona striebra (približne 28 gr) roč­ ne.31 V roku 1336 bola charakterizovaná porta ako jednotka či norma poddanskej (roľníckej) usadlosti pre daňové účely. H oci porta bola bránou, či vrátami, ktorá um ožňo­ vala vtiahnutie roľníckeho rebriniaka naloženého senom či zbožím do roľníckeho dvora, práve tú považovali za prvok, znak, prejav hospodárskej a sociálnej stability roľníckej do­ m ácnosti, schopnej platiť kráľovi daň, vtedy stanovenú na tri groše.32 Aby sa vylúčili m ož­ né nejasnosti, v roku 1342 rozhodnutie kráľa upresnilo, že zdanenie od porty sa vzťahuje na bydlisko, v ktorom môže bývať jedna rodina, prípadne aj štyri či viaceré, majúce domy na dvore za sebou, zdaňujú sa len od jednej porty daňou 18 denárov, čo sa rovnalo trom

684

Rozvoj slovenského osídlenia v 11. - 14. storočí Vojenské dobytie a ovládnutie maďarským vojskom a mocenské začlenenie tohto kraja do Uhorského kráľovstva v prvej polovici 11. storočia bolo nepochybne spojené s pustoše­ ním slovienskych sídlisk, útrapami a zabíjaním vzdorujúcej časti slovienskeho obyvateľstva. Po zmierení sa s novým m ocenským stavom počet slovenského obyvateľstva v 11. - 12. storočí postupne narastal, čo sa prejavilo aj na zväčšovaní jestvujúcich sídlisk a na zakla­ daní nových sídlisk. Počas 11. a 12. storočia vzniklo okolo 90 dedinských sídlisk, čím sa do­ vtedajšie osídlenie zahustilo, ale zväčšil sa aj jeho zemepisný rozsah. Taký rozvoj pokračoval aj v 13. storočí vznikom ďalších približne 50 dedín. V 14. storo­ čí však slovenské poddanské obyvateľstvo založilo len okolo dvadsať nových sídlisk. Vtedy sa proces zakladania nových sídiel slovenskými poddaným i na tradičnom , slovenskom prá­ ve ukončil.

Povinnosti poddaných a správa dedín Po začlenení tohto kraja do Uhorského kráľovstva uhorskí králi vyžadovali od tamojšieho roľníckeho obyvateľstva dávky roľníckych produktov. V 11. až 13. storočí roľnícke poddan­ ské dom ácnosti odovzdávali časť naturálií do kráľovských stodôl a sýpok v okolí hradiska Zem plín a kráľovských hradov Potok a Brekov. Keď sa kráľ a jeho sprievod zdržiaval v Zem ­ plínskom komitáte, m al tu zabezpečenú časť potravín pre ľudí aj kone jeho sprievodu.29 Aj poddaní v Zemplínskom komitáte boli povinní odovzdávať kráľovi tzv. slobodné de­ náre ako vtedajšiu daň za užívanie majetkov, lebo pôda bola vlastníctvom kráľa. Okrem toho príležitostne pom áhali pri zriaďovaní a údržbe brán, zásekov na krajinských cestách, ako aj pri kopaní a údržbe priekop.30Tie zariadenia boli súčasťou zabezpečenia vnútornejších častí krajiny pred prípadnými vpádmi zahraničných vôjsk do Uhorska. Poddaní boli povinní tiež vykonať práce pri stavbe a údržbe krajinských ciest a pomocné práce pri výstavbe hradov.

grošom .33 Daň od porty sa v 15. storočí zvýšila na jeden zlatý, v druhej polovici 16. storočia na dva zlaté (200) denárov, v prvej polovici 17. storočia na päť zlatých, kedy zdaňovali nielen sed­ liacke dom ácnosti hospodáriace na polovičných aj štvrtinových usadlostiach, ale aj ešte chudobnejšie želiarske dom ácnosti.34V 16. - 17. storočí pribudli aj práce na údržbe pevnos­ tí proti Turkom. Keď poddanské obyvateľstvo pre chudobu nebolo schopné platiť daň a neprestávali po­ vstania uhorskej šľachty proti kráľom, kráľovský dvor zm enil svoje požiadavky. V druhej polovici 17. storočia um iestnili kráľovské vojsko aj v Zemplínskej stolici a tamojšie pod­ danské i meštianske obyvateľstvo muselo poskytnúť potraviny vojakom aj koňom , ubyto­ vať vojsko a poskytovať povozy na jeho presuny v Zemplínskej stolici. Opevňovacie práce zaviedli uznesením snemu v roku 1553. Snem v roku 1569 stanovil, že jeden m už z každej sedliackej domácnosti je povinný odpracovať 12 pracovných dní, pričom zemplínski sedliaci sa podieľali na údržbe a opevňovacích prácach na hrade Tokaj.35 Povinnosti poddaných k cirkvi boli zákonne ustanovené ako prvé, a to už za panovania kráľa Štefana I. (1000 -10 3 8). V druhej knihe zákonov je okrem iného nariadenie, ktoré vo všeobecnej form ulácii nariaďovalo, že ak niekomu Boh dá ročne desať, desiate nech dá Bo­ hu. Hneď však nasledoval aj výrok o treste za nedodržanie odovzdania desiatku. V takom prípade previnilec musí odovzdať väčšiu, teda deviatu časť.36 H oci zemplínski roľníci odovzdávali desiatok jágerskému biskupovi, arcidiakonovi a m iestnym farárom už od 11. storočia, až z roku 1214 je priamy doklad o odovzdávaní de­ siatku konkrétne z prasiat poddanskými domácnosťami v dedinách patriacich kláštoru pre31 D o r y ,

F. -

B ó n is ,

G.

- B á csk a i, V. (ed it).: D e c r e ta r eg n i H u n g a r ia e 1301 - 1457. B u d a p e st 1976, s. 77

„ d e s in g u lis p o r tis se u m a n s io n ib u s " , (ď alej le n D R H ) . 32 D R H , s. 91 „ d ic a per t o tu m r e g n u m d e b e a t fieri h o c m o d o , u t d e q u a lib e t p o r ta , q u e e x it u m d at ad 27 W e n z e l, C D A C X I I , s. 13 „ i n c o n fi n i o P o lo n ie " . 28 M O L , D L 6 5 8 „ a d s u p n ita te m ... q u e H u n g a r o r u m e t R u te n o r u m r e g n u m d is tin q u e r e t" z r o k u 1363. Pozri aj S N A B ra tisla v a , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , nr. 39 „ q u i alp es in ter terram r e g n i H u n g a r ie et in ter te rram R u te n o r u m d is tin q u u n tu r " . N a c h r b á te lis tin y z r o k u 1475. 29 U ž v p r v o m z á k o n n ík u kráľa K o lo m a n a (1 0 9 5 -1 1 1 4 ) sú v ia ce r é u s ta n o v e n ia o p o tr a v in o v o m z a b e z ­ p e č e n í p o b y t u kráľa v k o m itá to c h . N a p r . v h la v e 3 6 ,4 0 ,6 2 , 78 . M á r k u s , C J H 1000 - 1 5 2 6 , s. 106 - 1 1 8 . 30 M á r k u s , C J H 1 0 0 0 - 1 5 2 6 , s. 108, č l. 4 5 . M a r s in a , C D S 1 1, s. 1 2 1 ,1 3 7 z rok u 1209 a 1 2 1 2 .0 s lo b o d n ý c h d e­ n á r o ch p o zri p o d r o b n e jš ie R a p a n t, D .: Liberi d e n a r ii. In : Slo v e n sk á arch ivistik a X I , 1976, č . 1, s. 109 a n .

p la te a m u b i h o m in e s m o r a n tu r , p er q u a m u n u s cu rru s c u m fe n o v e l fr u g ib u s in trare p o te r it" . 33 D R H , s. 110 „ s u b e a d e m p o r ta seu cu ria p o r ta m h a b e n te tres v e l q u a tu o r, a u t e tia m p lu res e x is ta n t h o m in e s r e sid e n te s, siv é s o lu m u n u s c o m m o r e tu r in e a d e m " . Pozri aj s. 119. 34 M á r k u s , C J H 1526 - 1606, s. 5 5 6 ; C J H 1608 - 1657, s. 2 8 6 , 310, 312, 4 5 4 . 35 M á r k u s , C J H 1526 - 1606, s. 5 9 6 , č l. 19 „ A d m u n it io n e m lo c o r u m fin it im o r u m ... per c o lo n o s ... p ra e s te n tu r la b o res d u o d e c im d ie r u m . A d T o k a j ... to tu s c o m ita tu s Z e m p lin ie n s is " . 36 M á r k u s , C J H 1000 - 1526, s. 4 2 , h la v a 52 „ S i c u i D e u s d e c e m d e d e rit in a n n o , d e c im a m D e o d a t. E t si q u is d e c im a m s u a m a b s c o n d ít n o v e m s o lv a t" .

686

687

ZEMPLÍN

ZÁVER

monštrátov v Lelesi.37 Z roku 1228 sa zachoval priamy doklad o odovzdávaní desiatku roľ­ níkm i, poddanským i farníkmi vo Svätuši.38 Keďže všeobecné ustanovenie um ožňovalo rôzne výklady o rozsahu zdaňovanej roľ­ níckej produkcie, neskoršie uhorské zákony často konkretizovali, čo sa m á desiatkovať. Až za kráľa Mateja Korvína sa ustálilo, že preláti nesmú vyžadovať iné desiatky iba z úrody ví­ na, jahniat, včiel, prosa, raže, jačm eňa a ovsa.39 Odopieranie a neodovzdanie desiatkov bolo trestané interdiktom, teda jedným z naj­ vyšších cirkevných trestov. Previnilci sa nesmeli zúčastňovať bohoslužieb, nesmeli byť so­ bášení ani pochovaní. Treba pripomenúť, že desiatkovanie sa vzťahovalo len na roľníckych príslušníkov rím­ skokatolíckej cirkvi, teda nie na pravoslávnych valašských Rusínov.40 Desiatok plynul cirkvi, avšak len štvrtina desiatkov patrila m iestnym farárom, štvrtina zemplínskemu arcidiakonovi a polovica jágerskému biskupovi. Kráľ Karol Róbert povolil, aby desatina príjm ov cirkvi v Uhorsku, plynúca najmä z desiatkov, dočasne patrila pápež­ skej kúrii. Dialo sa tak okolo roku 1335, kedy peniazmi vyplatená hodnota desatiny desiat­ kov plynula pápežovi.41

kráľovi. Rozsah m al byť taký ako dávky cirkvi, teda desiata časť z úrody, avšak vžilo sa pre

Odovzdávanie desiatku sa nezm enilo ani počas reformácie ani rekatolizácie v 16. a 17. storočí, o čom svedčia zachované registre desiatkov zo Zemplínskej župy.42 Jednotlivé desiatkované naturálie boli odovzdávané v tradičných term ínoch hospodár­ skeho roka, teda jahňatá na sviatok Jána (24. júna), obilie na Štefana kráľa (20. augusta), med na M ichala (29. septembra) a víno na Tri krále (6. januára). Povinnosti sedliackych dom ácností na tradičnom uhorskom (slovenskom) práve k feu­ dálnym pánom m ožno avšak len približne zistiť z uhorských zákonov od 14. storočia, pres­ nejšie až od 16. storočia, najmä zo zachovaných urbárov aj uznesení snemu. H oci je zrejmé, že začiatky povinností poddaných roľníkov ku šľachtickým zemepánom spadajú do 11. storočia, formy a rozsah vtedajších povinností zostávajú nejasné, lebo do­ bové pramene o tom neobsahujú priame údaje. Vzhľadom na povinnosti roľníkov ku kráľo­ vi, ale najm ä na povinnosti roľníkov k cirkvi m ožno usúdiť, že povinnosti roľníkov k šľach­ tickým zem epánom zahrňovali najm ä dávky roľníkm i dorobených naturálií. Až uznesenie snemu z roku 1351, potvrdené kráľom Ľudovítom I. stanovilo, že šľach­ tickí zemepáni majú právo vyžadovať od svojich poddaných, teda roľníkov a vinohradní­ kov také dávky roľníckych plodín a vína, aké odvádzajú poddaní na kráľovských majetkoch

ňu pom enovanie deviatok.43 Všeobecné ustanovenie dávalo možnosť rozličných chápaní ustanovenia o deviatku. Až na sneme roku 1507 upresnili, že cirkevný desiatok a svetský deviatok sú veľkosťou rovna­ ké a že roľníkovi zostane osem častí úrody.44 Napokon na sneme roku 1514 dodali, že de­ viatok sa m á odovzdávať z úrody žaných a kosených plodín, teda obilnín a sena.45 Snem v jeseni 1514 vniesol podstatné zm eny do rozsahu povinností poddanských vrs­ tiev k ich šľachtickým zemepánom . Najm ä šľachtická časť snemu sa rozhodla prísnymi až brutálnym i trestami smrti potrestať nielen vodcov, ale aj účastníkov nedávneho povstania roľníkov v centrálnej (maďarskej) časti Uhorska proti šľachtickej i cirkevnej vrchnosti, čo snem hodnotil ako trestuhodný prejav nevery vzbúrencov proti feudálnej vrchnosti. Hoci sa povstania zúčastnili najmä dedinčania tej časti Uhorska, trest sa vzťahoval na všetky pod­ danské vrstvy v celom Uhorsku. Na sneme sa uzniesli, že sa roľníkom odním a, ruší sloboda sťahovania z dediny a pan­ stva do dediny iného zemepána, a ako sedliaci (nevoľníci) naveky sú pripútaní k svojim ze­ m epánom . Len po súhlase, povolení zemepána sa budú môcť odsťahovať.46 Snem v roku 1514 určil sedliakom povinnosť každoročne zemepánom platiť daň, odo­ vzdávať dávky naturálií a vykonávať roboty. H oci už v 15. storočí zemepáni vyžadovali a nepochybne aj vyberali od roľníckych do­ m ácností peňažné dávky, od roku 1514 sa daň stala základnou a trvalou povinnosťou. Jej výška bola stanovená na jeden zlatý od roľníckej, sedliackej dom ácnosti, pričom ju po 50 denárov splácali na sviatok M ichala (29. september) a Juraja (24. apríl).47 Ohľadne dávok naturálií snem naďalej potvrdil platnosť tradičnej povinnosti deviatkových dávok, avšak zaviedol aj nové dávky. Sedliacke dom ácnosti m ali každý mesiac dávať po jednej kure,48 na Turíce a M artina (11. novembra), po jednej husi49, napokon každých do desať sedliackych dom ácností v jed­ notlivých dedinách majú dávať na Vianoce jedného brava.50

43 M á r k u s , C J H 1000 - 1526, s. 172, č l. 6 „b a r o n e s et n o b ile s ... ab o m n ib u s a rato rib u s jo b a g io n ib u s et v in e a s h a b e n t i b u s ... n o n a m p a r te m o m n i u m fr u g u m s u a r u m et v in o r u m s u o r u m p r o e o r u m u s ib u s e x ig a n t et r e c ip ia n t" . 44 T a m ž e , s. 7 0 2 , č l. 15 „ d e d e c e m c a p e tiis u n a d o m in is p re la tis p r o d e c im is ; aitera v e ro d o m in is terrestrib u s p ro n o n is e x ig a tu r ; o c to c o lo n o s e m in a n ti r e m a n e b u n t" .

37 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 148 „ D e c im a s e c ia m p o r c o r u m " .

45 T a m ž e , s . 714, č l. 18 „ d e o m n ib u s terrae n a s c e n tiis , sivé m e ta n tu r , siv é fa lc e n tu r " .

38 D o k la d v z n ik o l v s ú v is lo s ti s r ie š e n ím sp o ru šľa c h tic a Petra z o S v ä tu še s K le to m , já g e r s k ý m b is k u p o m o o d o v z d á v a n ie d e s ia tk u . M a r s in a , C D S 1 I, s. 2 4 8 , č . 3 4 2 „ i n

fa c to d e c im a r u m

ta n q u a m

de

p o s se ss io n e c o r p o r a li et p o p u lo s a d ic ta v illa Z e n th e s " . 39 M á r k u s , C J H 1 0 0 0 - 1 5 2 6 , s. 3 8 8 , č l. 1 „ d e n u llis a liis réb u s p ra e te rq u a m v in is , fr u g ib u s , a g n e llis , a p ib u s , m ilio , s ilig in e , h o r d e o e t a v e n a ... d e c im a s e x ig a n t" . 40 T a m ž e , s . 5 8 6 , č l . 4 5 „ a b ... R u th e n is , V a l a c h i s .. . n u lla e p e n it u s d e c im a e e x ig a n tu r " z r o k u 1495. P o zri aj u rb ár p a n s tv a S tr o p k o v z ro k u 1557. M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 4, nr. 4 9 , s. 375 „ R u t h e n i, q u i ... n e q u e d e c im a m te n e n tu r d e fr u g ib u s " z r o k u 1557. 41 Pri v y b e r a n í a e v id o v a n í p á p e ž s k é h o d e sia tk u v z n ik li registre z ro k o v 1332 a ž 1337, k to ré sú n a js ta r š ím a n a jú p ln e jš ím s ú p is o m r ím s k o k a to líc k y c h fa r n o s tí n a S lo v e n s k u a aj v Z e m p lín e d o p o lo v ic e 16. s to r o č ia . M V H I - 1, s. 2 4 9 a n . 42 M O L , K a m a ra , E 159, F 2 2 6 .

46 M á r k u s , C J H 1000 - 1526, s. 712, 714, č l. 14 „p e r h a n e in fid e lita tis ip s o r u m n o tá m , a m issa lib ertate e o r u m , q u a d e lo c o in lo c u m r e c e d e n d i h a b e a n t fa c u lta te m , d o m in is ip s o r u m terrestrib u s m e r a et p e r p e tu a r u sticita te s in t s u b je c ti" . Ď a le j v š a k „ N e q u e de ca etero c o n tr a v o lu n ta te m et c o n s e n s u m d o m in o r u m s u o r u m , d e lo c o in lo c u m r e c e d e n d i et sese m o r a tu ro s c o n fe r e n d i h a b e a n t fa c u lta te m " . 47 M á r k u s , C J H 1000 - 1526, s. 714, č l. 15 „ s in g u li ru stici u x o ra ti sivé s e ssio n a ti se u d o m o s h a b ita n te s ... p er s in g u lo s a n n o s d o m in is e o r u m terrestrib u s s in g u lo s c e n t u m d e n a r io s, u n u m flo r e n u m au ri f a c i e n t e s ... so lve re te n e a n tu r " . 48 T a m ž e , s. 714, č l. 17 „ s in g u lis m e n s ib u s s in g u lu m u n u m p u llu m ... d a re ". 49 T a m ž e , č l. 19 „ s in g u lis a n n is d u o s a n s e r e s". so T a m ž e , č l. 2 0 „ d e q u a lib e t v illa u sq u e d e c e m se ssio n e s jo b a g io n a le s c o n tin e n te , v e l e tia m m in u s ... u n u m p o r c u m s a g in a t u m ; u b i v e r o u ltra d e c e m fu e r in t, d e s in g u lis d e c e m s e s s io n ib u s s in g u lu m u n u m p o r c u m ... s a g in a t u m d a r e " .

688

689

ZEMPLÍN

ZÁVER

Snem nariadením zaviedol povinnosť roboty.51 Konkrétne to znam enalo, že jeden člo­ vek z každej sedliackej domácnosti musel jeden deň v týždni pracovať na zemepánskom (majerskom) poli alebo inde, podľa príkazu zemepánov. Z urbára zbudského panstva z roku 1560 zisťujeme aj vtedajšie povinnosti sedliakov v Zbudskom D lhom , v starobylej slovenskej roľníckej dedine. Do urbára zapísali, že každá sedliacka domácnosť hospodáriaca na celej usadlosti má zemepánom spĺňať ročne nasle­ dujúce povinnosti: vyplatiť daň jeden zlatý, odovzdať dávky, t. j. štyri gbely ovsa, misku ko­ nopného semena a jednu kuru; napokon orať, žať na zemepánskych (majerských) poliach a prácami sa podieľať na údržbe kúrie ich šľachticov.52 V M alčiciach okolo roku 1567 každá sedliacka domácnosť na celej usadlosti ročne pla­ tila daň jeden zlatý a 30 denárov, odovzdávala dva chleby (koláče), kuru a štyri vajcia, de­ viatok od svíň, dobytka, tiež z úrody ovsa a jačm eňa.53 Vo Vojčiciach okolo roku 1601 každá sedliacka domácnosť na celej usadlosti ročne pla­ tila daň jeden zlatý a 27 denárov, odovzdávala dve kury a štyri vajcia, kytu konopí súcich na pradenie, štvrť gbela chm eľu, dva chleby (koláče), konopné semeno, deviatok od svíň, prípadne dva denáre za každé deviatkové prasa; napokon bola povinná za stanovenú cenu odkúpiť od zemepána dodané v ín o .54 V Brekove okolo roku 1623 sedliacka domácnosť na celej usadlosti ročne platila daň je­ den zlatý a 50 denárov aj takzvané drobné 11 denárov, odovzdávala päť kúr a deväť vajec, deviatok od oviec a svíň, pol gbela pšenice, gbel jačmeňa, dva gbely ovsa a pol gbela repy. V iných dedinách boli dávky pestrejšie, napr. jatočný dobytok, hlávky kapusty, zajac, mas­ lo, m ed, či povinnosť dovozu dreva, avšak celková hodnota dávok naturálií bola približne rovnaká.55 Zemepáni sa riadili úsilím pravidelne dostávať od roľníckych dom ácností v is­ tých dedinách len určité dávky a služby, avšak od roľníkov z celého panstva všetky im po­ trebné a roľníkm i dorobené naturálie.

Keďže starostovia boli počas funkčnosti podstatne hospodársky zvýhodnení oproti ostatným dedinských m užom a dom ácnostiam, o starostovstvo bol zaiste veľký záujem. Pravda, vyskytli sa aj starostovia, ktorí svoje postavenie vo vzťahu ku spoluobyvateľom zne­ užívali.57

Z hľadiska miestnej správy tvorili dediny obce podľa ich sídelnej veľkosti a počtu oby­ vateľov. Väčšie dediny boli samostatnými obcam i, menšie, susediace, v počte dve-tri spolu boli jednou obcou. Na čele každej obce bol dedinčanm i na rok volený starosta a obyčajne štyria prísažní či boženíci. Najstarší priamy doklad zo zemplínskej a užskej župy o staros­ tovi je z roku 1299.56 Povinnosťou starostu bolo dozerať, aby obyvatelia žili v dobrých susedských vzťahoch, aby vyplatili daň kráľovi, odovzdali desiatok cirkvi, aby si splnili daňové, dávkové i robot­ né povinnosti k zem epánom . O dm enou mu bola vďaka a úcta obyvateľov, ale najm ä úplná úľava daní, desiatku, deviatku a roboty v rokoch výkonu starostovskej funkcie.

51 T a m ž e , č l. 16 „ I t e m q u a lib e t h e b d o m a d a s in g u lo u n o d ie d o m in is ip s o r u m servire te n e a n tu r " . 52 M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 216. 53 M O L , K a m a ra , U et C , F asc. 15, nr. 1, fo l. 11.

Vývoj mestečiek V stredoveku a prvých storočiach novoveku jestvovalo v Zemplínskej župe súčasne, resp. postupne, trvalo alebo dočasne 32 mestečiek. Mestečkom bol Bodrogkeresztúr (M), Budkovce, Drahňov, Erdobénye (M), H um enné, Kráľovský Chlm ec, Leles, Mád (M), Megyaszó (M), M ichalovce, Nacina Ves, Novosad, O borín, Olaszliszka (M), Pribeník, Sárospatak (M), Sátoraljaújhely (M), Sečovce, Snina, Streda nad Bodrogom, Stropkov, Szerencs (M), Tálya (M), Tarcal (M), Tokaj (M), Tolcsva (M), Trebišov, Trhovište, Veľké Trakany, Veľký Kame­ nec, Vranov a Zem plín. Vzhľadom na pôvod sídlisk sa na mestečká vyvinuli rozličné staršie dediny či osady. Zo sloviensko - slovenských dedín pochádzalo počtom dvadsaťjeden mestečiek, čo tvorilo 67% zemplínskych mestečiek. Mestečkami boli dve prv trhové miesta a osady, t. j. Streda nad Bodrogom a Trhovište, teda 6% mestečiek. V mestečká sa rozvinuli dve dovtedy kos­ tolné osady a dediny, akými boli Bodrogkeresztúr a M ichalovce, čo bol 6% podiel mes­ tečiek. V mestečká sa vyvinuli aj dve podhradia, a to Veľký Kamenec a Zem plín, s 6% po­ dielom . Iného pôvodu bolo len päť mestečiek a to Megyaszó, Novosad, Sátoraljaújhely, Tálya a Tarcal, s 16% percentným podielom . Spoločným , avšak jediným činiteľom, ktorý v ekonomickom zmysle um ožňoval po­ stupnú premenu dediny v mestečko bol miestny trh. Bez miestneho trhu mestečko nejest­ vovalo. Z hľadiska genézy trhov m ožno aj v Zemplíne rozpoznať trhy dvojakého pôvodu, a to tradičné a povolené trhy. Tradičné trhy boli výsledkom samovoľného ekonom ického vývoja, najm ä deľby práce a zamestnaneckej orientácie m iestneho a okolitého obyvateľ­ stva. Tradičné trhy boli ekonom ickým základom dvadsaťosem zemplínskych mestečiek, čo predstavovalo 89% počtu miest. Len začiatky štyroch mestečiek a to Nacinej Vsi, Oborína, Sátoraljaújhelya a Vranova súviseli s povolenými trhmi. Konanie tamojších trhov povolili uhorskí králi po predchádzajúcom požiadaní šľachtickými zemepánmi oných dedín. Všeobecnú užitočnosť trhov rozpoznali a pochopili aj zemepáni a niektorí sa aktívne podieľali na zm nožovaní trhov. Z hľadiska časového začiatky najstarších trhov m ožno predpokladať v 11. a 12. storočí a pravidelným konaním vydržali a pretrvávali aj neskôr. Nové, mladšie samovoľne zavede­ né trhy vznikali až do 15. storočia, čím sa počet trhov zväčšoval. Nové trhy, ktoré vznikli po rozhodnutí, teda povolení kráľa, boli mladšie, vznikali od 14. storočia. S konaním trhu súvisel ekonomický rozvoj a premena spom ínaných dedín v mestečkách.

54 M a r s in a , K u šík , U rb á r e íl, s. 18 - 19. ss M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 6 8 , 8 4 , 125, 143, o k r e m B rekova n a p r. aj v S tr á žsk o m , U d a v s k o m a H a ž ín e . T re b a u p o z o r n iť , že ta k é isté d o m á c n o s ti n a p r. v Ja s e n o v e , P tič o m a in d e p la tili

S7 Istý ta b u lá r n y s u d c a Z e m p lín s k e j ž u p y r o k u 1667 p o s k ú s e n o s tia c h so sta r o sta m i d o s p e l k n á z o r u , že

p o lo v ič n ú d a ň a o d o v z d á v a li p o lo v ič n é d á v k y . T a m ž e , s. 9 6 ,1 0 0 . P r íč in o u to h o b o la p r a v d e p o d o b n e

„ D e d in s k ý

m e n š ia v ý n o s n o s ť p lo d ín a ted a h o r š ie p r ír o d n é p o d m ie n k y t a m o jš íc h c h o tá r o v .

p o p íja jú c ic h m e s ts k ý c h a d e d in s k ý c h r ic h tá r o v " . A csá d y , I.: D e jin y p o d d a n s tv a v U h o r s k u . B ratislava

56 M O L , D L 5 7227 „ v i lli c u m ... v ille " .

r ich tá r

1955, s. 215.

je

n a jťa žším

ú d ero m

pre

ľu d ".

O p is u je

m a c h in á c ie

„p a ž r a v ý c h

a večn e

ZEMPLÍN

ZÁVER

Do vznikajúcich mestečiek sa prisťahúvali a usádzali noví obyvatelia, pochádzajúci z priľahlého okolia aj cudzinci zo západnej Európy. Hospodárske možnosti mestečiek, naj­ mä trh, boli lákavými príležitosťami úspešne sa uplatniť v spoločnosti osobne slobodného meštianstva.

Pôvod mestečiek, trhy a jarmoky v mestečkách

690

Hostia v mestečkách boli najiniciatívnejšou zložkou vtedajšieho obyvateľstva pri nado­ búdaní a získavaní mestských výsad od uhorských kráľov. N em ožno zistiť, koľké mestečká sa o to pokúsili, lebo listiny základných, prvotných výsad či práv sa zachovali len pre Sárospatak a Sátoraljaújhely. Už v roku 1201 hostia zo Sárospataku získali od kráľa Imricha prvé mestské výsady. Jed ­ na z najstarších listín mestských výsad v Uhorsku veľmi stroho dosvedčuje, že základom nadobudnutých výsad bolo právo voľby richtára, teda samosprávy mestských verejných záležitostí a nezávislosť od župana Potockého komitátu v správnych a súdnych záležitos­ tiach obyvateľov, mešťanov Sárospataku.58 To bol začiatok mestského vývoja Sárospataku v zmysle správnom a právnom. Syn kráľa Bela IV. kráľovič Štefan v roku 1261 udelil vtedajším hosťom a obyvateľom Sátoraljaújhelya nielen základné mestské výsady, ale stanovil aj povinnosti ku kráľovi, resp. kráľovičovi. Jedinečnosťou udelených práv bolo právo trhu vo vznikajúcom meste.59 V 32 zem plínskych mestečkách sa konalo 34 trhov, lebo v M ichalovciach a Trebišove boli trhy po dva dni. Doteraz sa výskum om podarilo zistiť 17 konkrétnych dní, v ktorých sa konali trhy v 15 mestečkách. V zvyšných 17 mestečkách sa nepodarilo zistiť dni trhu, či trhové dni. Sedemnásť trhov bolo v nasledujúcich dňoch týždňa: v pondelok tri trhy (Leles, Sáto­ raljaújhely, Vranov n/Topľou); v utorok tri trhy (Oborín, Trebišov, Veľké Trakany); v stre­ du štyri trhy (Michalovce, Nacina Ves, Novosad, Streda nad Bodrogom); vo štvrtok dva trhy (Kráľovský Ch lm ec, Sečovce); v sobotu štyri trhy (Michalovce, Sárospatak, Trebišov, Zemplín); v nedeľu jeden trh (Pribeník). V pracovné dni týždňa, pravda, okrem piatku, sa konali trhy pravidelne. Piatok nepo­ važovali za vhodný, šťastný deň predaja či kúpy vecí. Pozoruhodné bolo, že v Pribeníku bol trh v nedeľu, hoci podľa ustanovenia zákonníka kráľa Sv. Ladislava (1077 - 1095) boli trhy v nedeľu v celom Uhorsku zakázané.60 Pri voľbe dňa trhu sa riadili skúsenosťou, aby sa v su­ sedných mestečkách nekonal trh v ten istý deň.

58 Fejér, C D H , V - 1, s. 181 - 182 „ h o s p ite s d e P o t o k ... ab e le cto in te r se p ra e p o sito iu d ic e n tu r " . M O L , D L 4 0 . S z e n tp é te r y , R R S A I, č . 194. P o d r o b n e jš ie p o zri š tú d iu U lič n ý , F.: V ý s a d n o s ť m e š ť a n o v o d 13. s to r o č ia . ( V r e d a k c ii H is to r ic k é h o č a so p isu .) 59 W e n z e l, C D A C V I I I , s. 5 - 7. M O L , D L 519. S ze n tp é te r y , R R S A I, č . 1780. 60 M á r k u s , C J H 1000 - 1526, s. 54, h l. 15.

Por. č.

M e ste č k o

691

P ô v o d síd la slov.

kost.

tr h .

z e m . podhrad

v ý sa d y

+

T rh tra d .

B o d ro g k e re sztú r B udkovce

+

+

3

D rah ň o v

+

+

4

E rd ó b én ye

+

7

5

Hum enné

+

+

6

K rá ľo vsk ý C h lm e c

+

štv rto k

7

Leles

+

p o n d e lo k

8

M ád

+

7

9

M egyaszó

11-12?

7

M ic h a lo v c e

11

N a c in a V es

12

N o vo sad

+

s o b o ta +

2

2

streda streda

11-12

stred a

13

O b o r ín

+

14

O la s z lis z k a

+

15

P r ib e n ík

+

16

S á ro sp a ta k

+

1201

17

S á to r a lja ú jh e ly

13

1261

18

S e č o v ce

+

štv rto k

19

S n in a

+

+

20

S tred a n / B o d r o g o m

21

S tr o p k o v

+

+

22

S ze r e n cs

+

+

23

T á ly a

?

+

24

T arcal

?

+ +

2 1 2

u to r o k (?)

3

+ n e d e ľa

+

so b o ta

4 p o n d e lo k 5

streda

T o k aj

+

26

T o lc sv a

+

+

27

T r e b iš o v

+

u to r o k

25

ja r m o k

+

1 2

10

povol.

2

4

s o b o ta 28

T r h o v iš te

29

V e ľk é T r a k a n y

+

+

+

30

V eľk ý K a m e n e c

31

V r a n o v n / T o p ľo u

+

32

Z e m p lín

+

u to r o k +

+

+

so b o ta

p o n d e lo k

1

Jarm oky sa v niekoľkých zemplínskych mestečkách konali len od 14. storočia a neskôr, pričom každý po povolení uhorským kráľom. Zistilo sa, že jarmoky boli v jedenástich mes­ tečkách a spolu ich bolo dvadsaťosem. Najviac, päť jarmokov sa konalo v Sečovciach, po štyri v Sárospataku a Trebišove, tri v Oboríne, po dva v H um ennom , Lelesi, M ichalovciach, Novosade a Stropkove, jeden jarmok bol vo Vranove n/Topľou. Je pravdepodobné, že jar­ m oky boli aj v iných mestečkách, avšak v niektorých najm enších mestečkách sa nekonali vôbec.

ZEMPLÍN

ZÁVER

Vývoj veľkosti mestečiek v 16. - 18. storočí

V Zemplínskej župe od 12. storočia do prelomu 17. a 18. storočia sa postupne vyvinulo a nerovnomerne vyvíjalo spolu 32 mestečiek. Teraz si všim nem e len ich rozličný sídliskový rozsah, ktorý závisel od počtu obývaných meštianskych domov, dom ácností a obyvateľov. Počet kostolov, kláštorov, fár, škôl a du­ chovenstva, napokon aj počet kaštieľov, majerov a šľachtictva nebol pre rozvoj a vplyvnosť mestečka rozhodujúcim činiteľom, lebo sa priamo nepodieľal na nosnej časti živobytia mešťanov, ktorým bola remeselná výroba, obchodovanie, roľníčenie a vinohradníctvo.61 Nerovnom erný rozvoj mestečiek, ale najmä stav zachovania či nejestvovania dobových pram eňov poskytujúcich spôsobilé a úplné inform ačné údaje o stave mestečiek podstat­ ným spôsobom ovplyvňujú možnosť rekonštruovať stav sídliskového rozsahu mestečiek. Najvhodnejším obdobím k takému celkovému pohľadu a nadobudnutém u prehľadu je pre­ lom 16. a 17. storočia. Z roku 1600 sa zachoval súpis obývaných a zdanených meštianskych domov, ktorých majitelia platili daň kráľovi. Z roku 1601 sa zachoval súpis zdanených fará­ rov, platiacich daň kráľovi, teda aj farárov v zemplínskych mestečkách.62* Číselné údaje o počte zdanených meštianskych dom ov v jednotlivých mestečkách sú východiskom k zisteniu ich sídliskového rozsahu. Najviac, 162 zdanených dom ov sa v ro­ ku 1600 nachádzalo v Sátoraljaújhelyi, najm enej, iba trinásť vo Veľkom Kamenci a dvad­ sať v Nacinej Vsi. Podľa počtu zdanených dom ov sme mestečká rozdelili do troch veľkost­ ných skupín. K najväčším patrili tie, ktoré mali vyše 100 obývaných a zdanených meštianskych do­ mov. Ku stredne veľkým tie mestečká, ktoré m ali 51 až 100 meštianskych domov. K malým mestečkám sa zaradili tie, ktoré mali do 50 meštianskych domov. V roku 1600 k najväčším mestečkám v Zemplínskej župe patrili: Sárospatak, Sátoraljaújhely, Tálya a Tarcal. Spolu štyri najväčšie mestečká sa nachádzali v južnej časti Zem ­ plínskej župy. D o skupiny stredne veľkých mestečiek patrili mestečká Bodrogkeresztúr, Erdóbénye, Kráľovský Chlm ec, Leles, M ád, M ichalovce, Olaszliszka, Snina, Stropkov, Tokaj, Tolcsva, Trebišov a Zem plín. Spolu 13 mestečiek ležalo najm ä v južnom a strednom, najmenej v se­ vernom Zem plíne. M alým i mestečkami vtedy boli: Budkovce, Drahňov, H um enné, Megyaszó, Nacina Ves, Novosad, O borín, Pribeník, Sečovce, Streda nad Bodrogom, Szerencs, Trhovište, Veľké Trakany, Veľký Kam enec a Vranov n/Topľou. Spolu 15 m alých mestečiek sa nachádzalo naj­ mä v strednom Zem plíne, ojedinele aj v južnom Zem plíne. Treba pripomenúť, že sídliskový rozsah jednotlivých mestečiek sa prudko a podstatne zmenšil po presunoch a plieneniach vojska, požiaroch, moroch a záplavách. Také nepriaz­ nivé okolnosti spôsobili, že určité mestečká sa nakrátko či nadlhšie zm enšili, prípadne do­ časne aj zanikli. Najhlbší úpadok mestečiek nastal začiatkom 18. storočia.

692

M e ste čk o

P očet

P o čet

P o čet d o m á cn o stí

p o r t v r o k u 1567

d o m o v v r o k u 1600

v r o k u 1715 45

1.

B o d r o g k e r e s z tú r

0 ,5

76

2.

B u dkovce

7

30

3

3.

D rah ň o v

8 ,5

37

0

4.

Erd ób én ye

10

64

28

5.

H um enné

1 8,5

35

47

6.

K ráľo vsk ý C h lm e c

7 ,5

55

19

L e le s

4

52

17

8.

M ád

0

93

67

9.

M egyaszó

1

43

54

13

80

7

7.

10.

M ic h a lo v c e

11.

N a c in a V es

12 .

N ovosad

13.

O b o r ín

14.

O la s z lis z k a

15.

P r ib e n ík

16.

S á r o s p a ta k

17.

S á t o r a l j a ú jh e l y

18. 19. 20. 21 .

2

20

2

20

41

17

1 2 ,5

32

9

1

94

45

5

25

14

85

148

38

7 ,2 5

162

81

Sečovce

1 0 ,5

38

14

S n in a

2 2 ,5

62

30

S tr e d a n a d B o d r o g o m

5 ,5

43

7

S tr o p k o v

18

55

44

22.

Szeren cs

0

29

35

23.

T á ly a

0

111

25

24.

T arcal

0

157

26

25.

Tokaj

0

79+

97

26.

T o lc s v a

4

78

22

27.

T r e b iš o v

30

63

44

28.

T r h o v iš t e

7 ,7 5

34

18

29.

V eľk é T ra k a n y

3

23

5

30.

V eľk ý K a m en ec

2 ,5

13

10

31.

V ra n o v n a d T o p ľou

21

25

36

32.

Z e m p lín S p o lu

28

58

36

3 5 5 ,5

1955

942

693

61 Š p ie sz , A .: O k r ité r iá ch m e sts k o sti n a S lo v e n s k u v o b d o b í n e s k o r é h o fe u d a liz m u . In : H is to r ic k ý č a s o p is X X ,

1972, s. 5 0 8

fo r m u lo v a l desať p o ž ia d a v ie k m estsk o sti m e s te čie k , k to ré n e m a jú

h ie r a r c h iu . P o d s ta tn é a r o z h o d u jú c e sú d o b o v é e k o n o m ic k é , p rá v n e , a d m in is tr a tív n e , sp rá v n e kritéria a o p r á v n e n é c h a r a k te r iz o v a n ia la tin s k ý m o p p id u m . 62 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 3 8 - 2 5 9 „R e c tific a tio d o m o r u m " . K u k ritériám z d a ň o v a n ia treb a u viesť, že n e z d a ň o v a li d o m y rich tá ro v, ktoré treb a p rip o číta ť . Pozri aj s. 2 6 0 - 2 7 2 „T a x a n o b iliu m et c o n c io n a t o r u m " o z d a n e n í z e m a n o v , e v a n je lic k ý c h k a za teľo v aj p r a v o s lá v n y c h baťkov.

695

ZEMPLÍN

ZÁVER

Veľkosť jednotlivých mestečiek v 14. a 15. storočí m ožno zistiť len približne, lebo ne­ jestvujú dobové pramene, ktoré by o ich rozsahu poskytovali aspoň čiastočné inform ácie. Skúmanie a poznávanie veľkosti mestečiek je priaznivejšie od 16. storočia vďaka zachova­ ným daňovým súpisom, súpisom domov, prípadne súpisom domácností. Zo súpisu port z roku 1567 m ožno zistiť počet port a zdanenie jednotlivých mestečiek ako aj poradie veľkosti mestečiek. Najviac port a sumárne najväčšiu daň od 85 port platili mešťania v Sárospataku. Podstatne menej port a to tridsať bolo v Trebišove, dvadsaťosem v Zem plíne, v iných mestečkách ešte m enej, napr. po jednej porte bolo v Megyaszó a Olaszliszke. Napokon päť mestečiek v južnom Zemplíne nebolo zdanených po plienení a pusto­ šení tatárskym vojskom, takže ich rozsah nem ožno ani približne zistiť.63 Presnejší obraz o veľkosti mestečiek, teda o počte obývaných meštianskych dom ov m ož­ no nadobudnúť v roku 1600, vďaka vtedajšiemu súpisu a zdaneniu obývaných domov. Najviac domov, a to 162 mal Sátoraljaújhely, 157 Tarcal, 148 Sárospatak, ktoré boli vtedy najväčšími mestečkami v Zemplínskej župe. Budkovce mali tridsať domov, Vranov dvad­ saťpäť, Veľké Trakany dvadsaťtri, Veľký Kamenec iba trinásť domov, takže bol najmenším zemplínskym mestečkom. Treba však pripomenúť, že započítavali a zdaňovali len obýva­ né dom y a nie nedávno vyhorené dom y a domy vo výstavbe.64 Podľa súpisu dom ácností v roku 1715 bol najľudnatejším mestečkom Tokaj s 97 do­ mácnosťami, v poradí druhým bol Sátoraljaújhely s 81 domácnosťami. K mestečkám s naj­ menším počtom dom ácností patril Veľký Kamenec s desiatimi domácnosťami, O borín mal deväť, M ichalovce a Streda nad Bodrogom po sedem, Veľké Trakany päť, Budkovce tri, Nacina Ves dva, avšak Drahňov bol úplne vyľudnený.65 Prudký a hlboký úbytok domácností bol dôsledkom vojenských udalostí protihabsburského povstania vedeného Františkom II. Rákocim, postupujúceho kráľovského vojska, nasledujúcej neúrody a epidémie.

lísk a usadenie sa v nových. Je zrejmé, že odsťahovanie sa poddaných spôsobovalo škody ich bývalým zem epánom , takže sa vynoril dovtedy neznám y spoločenský problém, teda sťahovania sa poddaných. Niektorí, najprezieravejší šľachtici sa pokúsili získať výhody tak, že od krajinskej vrch­ nosti, ale najm ä od kráľa nadobudli právo, resp. výsadu, že na ich majetkoch sa môžu usa­ dzovať noví prisťahovalci. Takúto výsadu získali napr. v roku 1320 šľachtickí vlastníci Veľ­ kých Trakán, Strážneho a susediacich dedín od Filipa Drugeta, vtedy najvplyvnejšieho muža na dvore kráľa Karola Róberta.66 Ešte väčší úspech dosiahli šľachtici z Rozhanoviec, vlastníci územ ne rozsiahleho hrad­ ného panstva Čičava. Na ich žiadosť v roku 1361 kráľ Ľudovít I. povolil prisťahovanie sa poddanských rodín a jednotlivcov prichádzajúcich z Poľska a Ruska a ich usadenie sa aj na čičavskom panstve. Kráľ súčasne nariadil colníkom a m ýtnikom , aby od sťahujúcich sa ne­ vyberali colné a m ýtne poplatky za šikované hospodárske zvieratá a prenášané veci.67 Trvalé úsilie šľachticov o zväčšenie príjm ov od zväčšeného počtu poddanských do­ mácností prinieslo nový spoločenský problém, teda sťahovanie sa poddaných, ktorý spo­ radicky a niekedy protirečivo riešili stavy na zasadnutí uhorského snemu, ale aj zemplínska šľachta na zhrom aždeniach Zemplínskej župy. Trvalé úsilie šľachticov o vlastnenie územne rozsiahlejších majetkov a panstiev viedlo často k sporom o hranice medzi chotármi dedín ale aj panstiev. Tieto zámery nadobudli vy­ hrotenú protirečivosť medzi vlastníkmi susediacich panstiev najmä v súvislosti s doosídľovaním okrajových častí susediacich panstiev. Vďaka zachovaným dobovým písom nos­ tiam m ožno spoznať aj drastické spôsoby, akými zemepáni presadzovali alebo hájili svoje záujmy. Na jar roku 1347 šľachtic Roland, vlastník panstva Stropkov, skrz svojich kom plicov vpa­ dol do dediny Lom né, dal ju podpáliť, aby potrestal nových usadlíkov a zabezpečil si toto územie na úkor šľachticov z Rozhanoviec a ich čičavského panstva.68 Sám Roland však na území usadil Rusínov a pri vtedajšom alebo neskoršom napadnutí Lom ného on a jeho ľudia zabili šoltýsa, zranili jeho manželku a pri požiari zhorela ich dcé­ ra.69*Keďže tragédiou šoltýskej rodiny a vypálením dediny utrpeli škodu aj šľachtici z Roz­ hanoviec, to bolo príčinou súdneho riešenia zločinu, ale najmä vytýčenia hranice oddeľu­ júcej obe panstvá. Napriek vytrvalému bádateľskému úsiliu sa nepodarilo nájsť listiny potvrdzujúce do­ hody medzi šľachtickými zemepánmi zemplínskych panstiev a budúcim i šoltýsmi o zalo­ ženie nových dedín, ako aj o povinnostiach a právach šoltýsa i poddanských obyvateľov

694

Doosídľovanie podľa nemeckého práva Začiatkom 14. storočia sa v Zemplínskej stolici začali uplatňovať dve nové doosídľovacie iniciatívy a vlny. Doosídľovanie podľa zákupného, nemeckého práva a doosídľovanie podľa zákupného, rusínskeho práva. Výsledkom každej z nich bolo zakladanie nových de­ dinských sídlisk, ktoré podstatne zm enili, teda zväčšili počet dovtedy jestvujúcich dedín, zväčšili rozsah osídleného územia, zväčšili počet dedinského obyvateľstva, spestrili a obo­ hatili jeho zamestnaneckú, národnostnú a náboženskú skladbu. Prvotnou príčinou oboch doosídľovacích iniciatív bol záujem najmä šľachtických ze­ mepánov, aby sa zväčšením počtu poddanských domácností na ich majetkoch či panstvách následne zväčšili príjmy, teda renta zemepánov. Napodobňovali teda také zámery, aké sa už uskutočňovali v susediacich stoliciach, teda v Šarišskej stolici aj Užskej stolici. Očakáva­ ný nárast počtu obyvateľov, domácností, ale najmä príjmov od nich bol m ožný len vtedy, ak novousadlíci prišli z inej stolice, z majetkov, či panstiev iných zemepánov, teda nie z de­ dín vlastného panstva. Aktuálnym sa stalo odsťahovanie sa poddaných z dovtedajších byd-

66 N a g y , C D H A I , s. 5 6 3 „ c u iu s c u n q u e statu s et c o n d ic io n is h o m in e s seu p o p u l i ... c a u sa c o m m o r a n d i v e n ir e v o lu e r in t se cu re v e n ia n t et lib ere c o m m o r e n tu r " . 67 M O L , D L 5061 „ a b o m n ib u s p o p u lis et jo b a g io n ib u s ta m de p a rtib u s P o lo n ie et R u te n ie q u a m e c ia m d e vestris p o s s e s s io n ib u s et te n u tis c o m m o r a n d i c a u sa ad e o r u m p o s se ss io n e s v e n ir e v o le n tib u s , n u llu m tr ib u tu m n u lla m q u e trib u ta r ia m e x a c c io n e m p etere et ex ig e re ... p r e s u m p m a tis , sed eos lib ere ... a b ire ad e a sd e m sa lv is e o r u m réb u s et p e r s o n is " . 68 N a g y , C D H A V , s. 3 0 „ a d p o s s e s s io n e m ip s o r u m L o n a ... v e n ie n d o c u m p o te n c ia ... c u m ig n e

63 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 C o n s c r ip tio p o r ta r u m c o m ita tu s Z e m p le n ie n s is a n n i 1567, s. 13. 64 M O L , K a m a ra , A 2677 R e c tific a tio d o m o r u m , s. 2 3 8 - 2 5 9 . 65 M a g y a r o r s z á g , s. 78 - 8 3 .

c r e m a n d o d e v a s ta s s e t" . P o ro v n a j s. 315 - 316; V I , s. 4 2 2 - 427. 69 T a m ž e V I I , s. 135 „s u p e r m o r te Petri scu lte ti d e L o n a ... n e c n o n c o m b u s tio n e filie e iu s d e m P etri" z r o k u 1358. P o zri aj s. 310 - 311.

697

ZEMPLÍN

ZÁVER

nových dedín. M usím e žiaľ konštatovať, že sa také listiny pre územie Zem plína nezacho­ vali, hoci pre územie susedného Šariša sa ich zo 14. storočia zachovalo niekoľko. Vzhľadom na chýbajúce listiny o zakladaní konkrétnych dedín v Zemplínskej stolici podľa nem eckého práva treba postupovať tak, že v názvoch dedín, správnych a právnych prvkoch ich obyvateľov treba hľadať všeobecné prvky či znaky dedín založených dokáza­ teľne podľa zákupného - nemeckého práva na východnom Slovensku. Aj v Zemplínskej stolici sa v slovenskom názvosloví dedín takého pôvodu uplatnili ty­ py Poruba, Vôľa, Závada. V maďarských, resp. maďarizovaných názvoch sa občas vyskyto­ vala časť - vágás a v nemeckých variantoch názvov časť - haw vo význame Poruba. Spoľahlivým znakom dedín takéhoto pôvodu je charakterizovanie ich práva ako ne­ meckého, čo sa však v dobových prameňoch vyskytuje len pri ojedinelých dedinách, napr. v súvislosti s Kvakovcami.70 Zemepáni aj uhorská štátna administratíva videla nemeckosť práva obyvateľov takých dedín v tom , že právny základ povinností aj práv obyvateľov oných dedín bol odvodený z práv blízkych miest, teda Košíc, Prešova a Bardejova. Nepochybne aj viacerí šoltýsi tých­ to dedín boli pôvodne m eštanm i, hoci konkrétne to m ožno zistiť len ojedinele v dôsledku neúplnosti zachovania dobových prameňov.71 Najstarší doklad o šoltýstve a osobe šoltýsa v Zemplínskej stolici poznáme z roku 1358. Vzťahuje sa k nebohém u Petrovi, ktorý bol šoltýsom v Lom nom ešte začiatkom roka 1347. Treba však upozorniť, že len časť dedín v Zemplínskej stolici, v ktorých pôsobili šoltý­ si, vznikla a vyvíjala sa na základe zákupného - nemeckého práva. Aj dedičných richtárov v dedinách na Valašsko - rusínskom práve v tejto stolici totiž všeobecne pom enúvali slo­ vom šoltýs. Spoľahlivé zistenie pôvodu dedín na nemeckom práve však um ožňuje aj roľnícke za­ mestnanie ich obyvateľov, ako aj jedinečné formy povinností šoltýsov a roľníckych do­ mácností k ich zemepánom v 14. až 17. storočí. Je zrejmé, že pôvod dedín vzniknutých podľa zákupného - nem eckého práva m ožno spoľahlivo zistiť iba v prípadoch, keď oné dediny mali viaceré znaky všeobecne charakte­ ristické pre sídliská takého pôvodu. Napríklad šoltýstvo a roľníčenie, šoltýstvo a rímskoka­ tolícke náboženstvo obyvateľov, charakteristický názov a roľníčenie a kombinácie týchto skutočností. Treba ešte pripomenúť, že dedinami takého pôvodu nem ohli byť tie, ktoré dokázateľ­ ne jestvovali pred 14. storočím. Šľachtici ako zemepáni totiž poskytovali obyvateľom m no­ hých starobylých dedín práva s povinnosťami sedliakov dedín na nem eckom práve a v ta­ kých dedinách boli platným i v 15. - 17. storočí. Na základe inform ácií rozličných dobových písomností zo 14. až 16. storočia, poznáva­ nia všeobecných, spoločných znakov, súčastí a vývoja sídlisk takého pôvodu a postupujúc bádateľský uvedeným spôsobom m ožno zhrnúť, že v Zemplínskej stolici v 14. storočí za­ ložili šoltýsi spolu s roľníckym i poddaným i vyše 50 nových dedín podľa zákupného - ne­

meckého práva, v 15. storočí okolo 15 dedín, napokon ešte v 16. storočí približne päť no­ vých dedín. Nové dediny vznikali najmä na území veľkých panstiev, akými bolo stropkovské pan­ stvo, vranovské panstvo a brekovsko - humenské panstvo. Z hľadiska zemepisného vzni­ kali nové dediny na okrajoch staršieho osídlenia v podhorskom prostredí, najmä však v do­ linách Nízkych Beskýd, teda v severnom Zem plíne. Obyvatelia nových dedín ako roľníci zväčšili roľnícky obrábané plochy na úkor dovtedy zalesnených častí kraja. D o etnicky slo­ venského prostredia okrem Slovákov zaiste prišli aj prisťahovalci poľskej i rusínskej národ­ nosti, čím sa jednotvárna, slovenská etnicita obyvateľstva spestrila o nové zložky. Z hľadis­ ka náboženského Poliaci zväčšili počet rímskokatolíkov. Rusíni priniesli pravoslávie, ktoré znam enalo nový kresťanský prvok v dovtedy len rímskokatolíckom prostredí. Prisťahoval­ ci a ich potomkovia výrazne zväčšili počet obyvateľov v Zemplínskej stolici. Sotva m ožno pochybovať o tom , že pôvodné, teda prvotné práva a povinnosti šoltýsov v zemplínskych dedinách založených podľa tzv. nemeckého práva boli v 14. storočí všeo­ becne také isté ako šoltýsov v susednej Šarišskej stolici. K základným právam šoltýsov patrilo právo postaviť si vo vznikajúcej dedine dom , m lyn a pivovar, prípadne jatky; vlastniť polia a lúky v rozsahu jedného lánu (asi 30 až 40 ha); sú­ diť m iestnych previnilcov za drobné priestupky, z čoho šoltýsovi patril celý súdny popla­ tok (pokuta) a spoločne so zemepánom súdiť aj zločincov za podpaľačstvo, vraždu, znásil­ nenie a zbojstvo, pričom z takých súdov šoltýsovi patrila tretina pokuty; po vybraní dane od roľníkov zemepánovi ponechať si z nej šestinu; nehnuteľnosti a hnuteľnosti aj práva vlastného šoltýstva slobodne ponechať dedičom, alebo predať a odsťahovať sa. K prvotným právam šoltýsov patrilo nielen neplatenie ročnej dane zemepánovi, ale ani kráľovi a odo­ vzdávanie desiatku cirkvi. Prvotnou povinnosťou šoltýsov k zemepánom bolo priviesť novousadlíkov, s ktorými spoločne založili novú dedinu; neskôr zodpovedali najmä za to, že po uplynutí stanove­ ného počtu rokoch (lehota) roľnícke domácnosti vyplatia zemepánom každý rok daň a odovzdajú stanovené dávky naturálií, vyplatia daň kráľovi, odovzdajú desiatok cirkvi. Šoltýsi síce ani v 15. a 16 storočí neplatili daň kráľovi a neodovzdávali cirkvi desiatok, avšak nepochybne pod nátlakom zemepánov postupne prevzali na seba viaceré povinnos­ ti. V polovici 16. storočia mali šoltýsi v roľníckých, slovenských dedinách na panstve Stropkov ustálené nasledujúce povinnosti k zemepánom panstva. Ak šoltýsovi patrilo celé šol­ týstvo, teda aj s m lynom , šoltýs bol povinný vyplatiť na M ichala ročnú daň tri zlaté; na Vianoce odovzdať 12 gbelov ovsa a zajaca; na Veľkú noc odovzdať jahňa.72 Podobné povinnosti spĺňali k zemepánom v polovici 16. storočia aj šoltýsi v roľníckych dedinách na panstve Zbudza.73 Podstatne iné a menšie povinnosti mali šoltýsi v roľníckych dedinách na hradnom pan­ stve Čičava v druhej polovici 16. storočia. Tamojší šoltýsi boli povinní chovať lovných krahulcov, prípadne aj bravov pre zemepánov.74*

696

72 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 4 9 , s. 3 5 9 a n . ( M ik r o film v S N A B ratislava, Z b ie rk a m ik r o film o v , č . 6, 7, časť u rb ára p a n s tv a S tr o p k o v z r o k u 1557.) Š O B A Prešov, Pete S , č . 154, s. 1 - 4 , časť u rb ára z rok u 70 M O L , D L 5191 „ c u m v illis ... V y k a n y o te u to n ic a li" z r o k u 1363. 71 N e p o c h y b n e z K o š íc p o c h á d z a l Peter, šo ltý s v L o m n o m , z a b itý pri s p o m ín a n o m s p u s to š e n í d e d in y v ro k u 1347. A k b y P eter n e b o l k o š ic k ý m m e š ť a n o m , so tv a b y b o la časť s ú d n e h o k o n a n ia p re b ie h a la v K o š ic ia c h , p re d r ic h tá r o m a ra d o u m e s ta K o šic e . N a g y , C D H A V II, s. 310 - 311.

1567. 73 M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 217 a n . 74 A d a lé k o k I X , 19 0 4 , s. 2 9 9 , 3 0 0 , 303 a n . v d e d in á c h K v a k o v ce , Se d lisk á , M ic h a lo k , L o m n ic a a i. p od ľa u rb ára z r o k u 1585.

699

ZEMPLÍN

ZÁVER

Šoltýsi v roľníckych dedinách humenského panstva v 17. storočí tvorili z hľadiska veľ­ kosti povinností k zemepánom Drugetovcom dve skupiny. Jedna skupina šoltýsovala zväčša v pôvodom starobylých dedinách a každý taký šoltýs na celom šoltýstve platil na M i­ chala dva zlaté a na Juraja jeden zlatý, teda každý rok daň spolu tri zlaté; odovzdával štyri gbely ovsa, dva gbely pšenice a jeden gbel jačmeňa. Druhá, početnejšia skupina šoltýsov mala šoltýstva zväčša v dedinách založených ich predchodcami podľa tzv. nem eckého prá­ va. Každý taký šoltýs na celom šoltýstve platil ročne spolu 1,5 zlatého; odovzdával 1,5 gbela ovsa, gbel pšenice, gbel jačmeňa a dve husi.75Táto skupina v porovnaní k predchádzajú­ cej mala k zem epánom o polovicu menšie povinnosti. Dom nievam e sa, že rozdielne veľkosti povinnosti šoltýsov k šľachticom vyplynuli najm ä z väčšej úrodnosti polí v chotá­ roch starých dedín v porovnaní k menšej úrodnosti polí v chotároch nových dedín.

dané ryby. Napokon boli sedliacke domácnosti povinné vykonať zemepánovi požadované práce, roboty.76 Roľnícko - slovenskými dedinami boli vtedy na stropkovskom panstve Chotča, Brezni­ ca, Brusnica, Kolbovce, Prituľany, Vyšná Sitnica, Nižná Sitnica, Girovce, Giglovce, Holčíkovce, Malá Domaša, Veľká Domaša, Petrovce, Turany, Kelča, Ďapalovce, Košarovce. Podobné povinnosti m ali v 16. storočí aj sedliacke domácnosti v slovenských, roľníc­ kych dedinách na panstve Vranov, teda v dedinách Vranovské Dlhé, Čem erné, Lom nica, Sačurov, Kam enná Poruba, Vechec, Čaklov, Zámutov, Soľ, Jastrabie, M erník a Čičava. Tiež na panstve Skrabské, teda v dedinách H linné, Čierne, Hermanovce, Bystré, Grodzin, Ďurďoš, Prosačov, Remeniny, Skrabské, Vyšný Žipov. Napokon aj na panstve Čičava, teda v de­ dinách Hencovce, Majerovce, Sedliská, Benkovce, M ichalok, Kvakovce, Dobrá, Trepec, N iž­ ná Oľšava, Vyšná Oľšava a Lom né.77

698

Prvým, základným právom poddanských novousadlíkov vo vznikajúcich dedinách pod­ ľa nem eckého práva bolo oslobodenie od akýchkoľvek povinností voči zemepánom , cirk­ vi aj kráľovi počas prvých desať až dvadsať rokov, teda počas dohodnutej lehoty. V rokoch lehoty si usadlíci vybudovali domy, hospodárske stavby, ale najmä skultivovali pridelené pozemky na oráčiny, lúky a pastviny. Po uplynutí lehoty každá sedliacka roľnícka domácnosť musela spĺňať každoročné po­ vinnosti k zm epánovi, cirkvi a kráľovi. Ku kráľovi mali jedinú povinnosť, a to vyplatenie dane v určitom roku ako to schválili preláti a baróni na požiadanie kráľa na zasadnutí snemu. K cirkvi ich viazala všeobecná každoročná povinnosť odovzdať desiatok z úrody obilia, sena a prírastku dom ácich hospodárskych zvierat. Poddanskí obyvatelia dedín založených podľa tohto práva mali výhodnejšie hospodár­ ske, sociálne aj právne postavenie oproti poddaným v dedinách na tradičnom slovenskom práve. Najm ä preto, že m ali presne, písomne či ústne stanovené povinnosti, čo čiastočne obmedzovalo svojvoľné zvyšovanie požiadaviek (renty) zo strany zemepánov. Šľachtickí ze­ mepáni panstiev H um enné, Stropkov a Vranov v 14. a 15. storočí poskytli zákupné, ne­ mecké právo aj pre novousadených šoltýsov a poddaných v starších dedinách. V 16. storo­ čí takmer vo všetkých roľníckych dedinách žili rodiny a domácnosti šoltýsov a poddanskí obyvatelia roľníckych dedín na jednotlivých panstvách mali k zemepánom rovnaké po­ vinnosti bez ohľadu na pôvod dedín. Zemepáni aj stoličná vrchnosť rozlišovali na území stropkovského panstva v polovici 16. storočia už len roľnícko - slovenské dediny od Valašsko - rusínskych. V roľnícko - slo­ venských dedinách každá sedliacka domácnosť hospodáriaca na celej usadlosti bola po­ vinná zemepánovi každoročne: zaplatiť daň dva zlaté; odovzdať jeden gbel ovsa v zrne a ko­ pu ovsených snopov, pol holby topeného masla, desať vajec, kohúta, pol husi a desať hlávok kapusty. Sedliacke dom ácnosti hospodáriace na polovičných usadlostiach mali polovičné povinnosti. Avšak všetky sedliacke domácnosti ešte spoločne: odovzdávali zajaca, teľa, ja­ točnú kravu, gbel konopného semena, gbel hrachu, a tri korce prosa; odkupovali stanove­ né a dodané množstvo vína od zemepána; každá domácnosť platila jeden denár za nedo-

Na hum enskom panstve vznikli nielen desiatky dedín podľa zákupného, nemeckého práva, avšak zemepáni poskytli toto právo aj novým obyvateľom starších slovenských de­ dín. V dôsledku toho v 16. a 17. storočí na tom panstve jestvovali početné dediny s roľníc­ kym obyvateľstvom využívajúce zákupné právo. Podľa urbára z roku 1623 také dediny z hľa­ diska rozsahu povinností poddaných k zemepánom tvorili dve skupiny. V jednej skupine dedín tamojšie sedliacke domácnosti mali k zemepánom celú či úplnú daň a iné povin­ nosti, kým sedliaci v druhej skupine dedín iba polovičnú daň a menšie povinnosti. Do prvej skupiny patrili dediny Topoľovka, Lieskovec, Ohradzany, Slovenská Volová, Štefanovce, Jasenovce, Behanovce, Baškovce, Hudcovce, Ondavské Matiašovce, Vyšný Hrušov, Rovné, Koškovce, Ľubiša, Papín, Dlhé nad Cirochou.78 Každá sedliacka domácnosť hospodáriaca na celej usadlosti bola povinná každoročne zemepánom: vyplatiť daň jeden zlatý a 50 denárov a drobné 24 denárov; odovzdať jeden gbel pšenice, gbel jačmeňa, 1,5 gbela ovsa, gbel (?) chmeľu, dvadsaťpäť hlávok kapusty, kytu konopí súcich na pradenie, štyri holby ľanového semena, desiatok z jahniat a svíň a dvad­ siatok z oviec, zajaca, pol holby medu alebo masla, 12 kúr, voz dreva, 40 denárov za jatoč­ nú kravu. Do druhej skupiny patrili dediny M yslina, Nižné Ladičkovce, Sopkovce, Gruzovce, Turcovce, Cernina, Pakostov, Hrabov, Víťazovce, Závadka, Brestov, Lukačovce, Chlm ec, Ka­ mienka, Kochanovce, Adidovce, Slovenské Krivé, Hankovce, Jabloň, Dedačov, Modra, Maškovce.79 Sedliacka domácnosť hospodáriaca na celej usadlosti bola každoročne povinná zeme­ pánom : vyplatiť daň 75 denárov a drobné 6, resp. 12 denárov, napokon na jatočnú kravu 40 denárov; odovzdať pol gbela pšenice, pol gbela jačmeňa, tri gbely (?) ovsa, pol gbela chm eľu, 13 hlávok kapusty, pol holby medu alebo masla, zajaca, desiatok od svíň, dvad­ siatok z oviec a jahňa, tiež 12 kúr; doviesť voz dreva.

76 M O L , K a m a r a , U et C , fa sc. 4, nr. 4 9 , s. 3 5 9 - 374 „V illa e S c la u o n ic a le s . C h o t h z a .. ." u rb ár z r o k u 1557. P ozri aj Š O B A P rešov, Pete S , č . 154 u rb ár z r o k u 1567. M a r s in a , K u šík , U rb á re 1, s. 2 3 8 a n . z r o k u 1569. 77 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 576 z r o k u 1550. A d a lé k o k I X , 1904, s. 291 a n . z r o k u 1585.

75 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, n r . 2 , s. 22 a i. u rb ár h u m e n s k é h o p a n s tv a z r o k u 1623 k d e d in á m L ie s k o v e c, O h r a d z a n y a in é ; s. 31, 132, a n . k d e d in á m N iž n é L a d ičk o v c e , H a n k o v c e a in é .

78 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c. 109, nr. 2, s. 1 3 ,1 6 , 2 2 , 28 , 50 , 55 , 58 - 67, 1 0 8 ,1 1 1 ,1 2 1 , 140, 145, 149. 79 T a m ž e , s. 2 5 , 31 - 4 9 , 53, 72 - 7 7 ,1 0 3 , 115 - 1 2 0 ,1 3 0 - 1 3 9 ,1 5 4 ,1 6 6 .

700

701

ZEMPLÍN

ZÁVER

Ohľadne spravovania obecných záležitostí v dedinách založených a vyvíjajúcich sa pod­ ľa zákupného roľníckeho práva treba pripomenúť, že okrem správnych a súdnych právo­ m ocí šoltýsa pri riešení obecných a občianskych záležitostí miestnych poddanských oby­ vateľov sa zúčastňovali aj zástupcovia poddaných, teda prísažní. Ojedinelý doklad o prísažných je z roku 1489 a vzťahuje sa k Rem eninám .80

dín (podhorie). Pozitívny výskyt aspoň niekoľkých, resp. niektorých znakov a skutočností viedol ku zisteniu a konštatovaniu valašsko - rusínskeho pôvodu dotyčných dedín.

Doosídľovanie podľa rusínskeho práva Na doosídľovaní podhorských a zväčša zalesnených, najmä severných častí Zemplína sa podstatnou mierou podieľali prisťahovalci a novousadlíci, zamestnaním valasi, ovčiari, národnostne Rusíni a nábožensky pravoslávni. Tí zakladali nové dediny, hospodárili a žili podľa valašských zvyklostí a nového, v severovýchodnom Uhorsku vzniknutého valaš­ ského či rusínskeho práva. Napriek vytrvalému bádaniu sa nepodarilo nájsť listinu zo 14. a 15. storočia, ktorá by potvrdzovala dohodu medzi zemepánom a kenezom (šoltýsom) o založenie valašskej de­ diny, ako aj o vtedajších povinnostiach a právach keneza a valachov. Také listiny však ne­ pochybne vznikli.81 Poznáme však obsah takých listín a dohôd zo 16. aj 17. storočia, ktoré bádatelia doteraz nepoznali. Okolo roku 1555 šľachtic Gabriel z Perina uzavrel dohodu s m užom M ikom , neznám e­ ho sociálneho pôvodu, o založenie dediny na stropkovskom panstve. D ohoda zahrňovala napr. ustanovenie, že zakladateľ M iko ako prvý šoltýs bude mať 20 ročnú lehotu oslobo­ denia od akýchkoľvek povinností k zemepánovi, potom bude spĺňať také povinnosti ako iní šoltýsi. Budúci pravoslávny farár, ľudovo zvaný baťko, nebude platiť zemepánovi daň, ale odovzdávať ročne päť prútených košov. Novousadené valašské rodiny, resp. dom ácnos­ ti budú požívat 10 ročnú lehotu oslobodenia od akýchkoľvek povinností k zemepánovi. Na základe písom ne potvrdenej dohody vznikla roku 1556 dedina M iková.82 V roku 1552 tak založili Rohožník s 12 ročnou lehotou šoltýsa a 9 ročnou lehotou vala­ chov, v roku 1554 Ruskú Kajňu s 12 ročnou lehotou šoltýsa i valachov, roku 1555 Malé Bukovce, podobne aj iné dediny na stropkovskom panstve.83 Vzhľadom na neúplnosť najstarších písom ností o valašských dedinách bolo potrebné zistiť špecifické identifikačné znaky obyvateľov rusínskych, valašských dedín a postupovať obdobne ako pri zisťovaní pôvodu dedín vzniknutých podľa nem eckého práva. Všeobecné identifikačné znaky obyvateľov rusínsko - valašských dedín zachytávali zamestnanie (ovčiarstvo), správu (kenezstvo - šoltýstvo, krajnictvo), právo (rusínske či valašské), národ­ nosť (Rusíni), náboženstvo (právoslavie), reč obyvateľov (rusínčina), zemepisná poloha de-

Okolo roku 1320 usiloval sa šľachtic Tomáš, vlastník Veľkých Trakán a susediacich de­ dín prilákať a usadiť tam nových obyvateľov, resp. založiť novú dedinu. Z listiny z roku 1387 sa dozvedáme, že novousadlíkmi vo Veľkých Trakanoch a Bieli boli valašské rodiny, ktoré stáda oviec občas pásli aj v chotároch iných dedín, čo prirodzene viedlo k protestom poš­ kodených roľníckych obyvateľov a ich zemepánov.84 Pravdepodobne okolo roku 1340 na čičavskom panstve šľachticov z Rozhanoviec vzni­ kali nové dediny v susedstve stropkovského panstva patriacom Rolandovi. Ich dedinu Lom ­ né dal Roland roku 1347 vypáliť. Až v listine z roku 1357 sa uvádza, že na zločine sa po­ dieľali aj Rusíni.85Je to najstarší priamy doklad o valašských Rusínoch v Zemplínskej župe. Z oboch správ je zrejmé, že v severnej časti Zemplínskej stolice sa valašskí Rusíni usadzo­ vali už pred rokom 1347. Podľa rusínsko - valašského pôvodu zakladateľov a prvých obyvateľov dostala názov napr. dedina Kazimír, ktorú v roku 1363 charakterizovali ako Rusínsky Kazimír.86 Najviac dedín založili rusínski valasi v severnej časti hradného panstva Brekov z inicia­ tívy alebo súhlasu šľachticov Drugetovcov a v severnom Zem plíne vôbec. Najstarší priamy doklad a dôkaz o tam ojších Rusínoch je až z roku 1379 a vzťahuje sa ku pravoslávnemu dre­ venému kostolu Rusínov v Radvani nad Laborcom .87 Zakladanie valašských dedín prebiehalo podobne ako zakladanie dedín podľa nem ec­ kého práva. Zem epán poskytol vhodné územie a sprostredkovateľ podľa dohody priviedol prvých valašských usadlíkov. Po uplynutí dohodnutého počtu prvých rokov, kedy si zriaďo­ vali obydlia a upravili územie na pasienky, platili zemepánovi daň a odovzdávali valašské dávky. Valasi sa prisťahúvali do Zemplínskej stolice z dedín východne ležiacej Užskej stolice. Sprostredkovateľa založenej valašskej dediny v 14. storočí tradične správne pom enúva­ li slovami kenez a vojvoda, avšak neskôr len slovom šoltýs.88* Používanie slova šoltýs čiastočne zahmlieva pôvod týchto dedín, lebo šoltýsi pôsobili vo všetkých dedinách na nem eckom práve.

84 N a g y , C D H A I , s. 5 6 3 . S N A B ratislava, H M Leles. k ., A . a . 1387, n r . 1 „ c u m v a la c h is " . 85 N a g y , C D H A V , s. 30; V I, 627 „ io b a g io n e s v id e lic e t o la h o s , r u th e n o s et a lio s fa m u lo s su o s ... ad ... p o s s e s s io n e m ... L o n a ... su a a u cto r ita te et p o te n c ia d e s tin a n d o " . L a tin sk é slo v á „ o la h o s et r u th e n o s v t o m t o k o n te x te p o v a ž u je m e za r o v n o z n a č n é v z m y s le v a la šsk í R u s ín i, či ru sín sk i v a la s i. 86 M O L , D L 5191 „K a z m e r r u tin ic a lis " . 87 M O L , D L 6 5 8 „R a d w a n y a ... c a p e lla m r u tin o r u m lig n e a m " . 88 S lo v o k e n e z p o z n á m e z o Z e m p lín a ib a raz, a to ako p r ím e n o (!) is té h o š o ltý sa z p rvej p o lo v ic e 16.

80 Š O K A B a rd e jo v , B a r d e jo v m a g . č . 2 7 3 2 „s c u lte ti d e Parv o R e m e n y n L a d isla u s et T h o m a s u n a c u m iu ra tis c o g n o s c im u s " .

s to r o č ia , o tc a š o ltý s a v d e d in e P o tô č k y o k o lo r o k u 1557. „ Iw a n , filiu s q u o n d a m A le x ii K e n e z d e Kys

81 N a p r . Š e b a s tiá n z R o z h a n o v ie c , v la s tn ík h r a d n é h o p a n s tv a Č ič a v a v p o lo v ic i 15. sto r o čia p o s k y to l,

le n z o je d in e lý c h zá p iso v . V r o k u 1413 ta k c h a r a k te rizo v a li d v o c h m u ž o v , k to rí sa p o d ie ľa li n a za ja tí

resp. u p r a v il p rá v a r u s ín s k y m v a la c h o m a ic h š o ltý s o v i v R u s k o m K a z im ír i. L is tin a je stv o v a la ešte

a k rád eži č r ie d y o v ie c v le s o c h m e d z i Ú b r e ž o m a V y š n ý m i R e m e ta m i v U žsk e j ž u p e . Č r ie d u o v ie c

r o k u 1648, k e d y ju K a z im ír č a n ia ú r a d n e p r e d lo ž ili v sú v is lo s ti so zis ť o v a n ím a n o v o u ú p r a v o u ic h

p rišik o v a li d o c h o tá r a d e d in y P ic h n e , kde s p o m ín a n í m u ž i, v o jv o d o v ia S ta n o a Š te fa n za ja li

p o v in n o s t í k z e m e p á n o m . A d a lé k o k I X , 1904, s. 3 0 8 .

p r e n a sle d o v a te ľo v , p o d d a n ý c h š ľ a c h tic o v z M ic h a lo v ie c . N a g y , N S z II, s. 125 „ tu n c S te p h a n u s et

“ M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 4 , nr. 4 9 , s. 379 „S c u lte tu s ... p ro d u x e r a t litteras e x e m p tio n a le s ... lib e r ta te m ad a n n o s v i g i n t i " v r o k u 1557. 83 T a m ž e , s. 3 9 0 - 3 9 3 .

P a th o c z a s c u lte ti" . M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 4, nr. 4 9 , s. 3 9 2 . S lo v o v o jv o d a v z m y s le šo ltý s p o z n á m e

S th a n v a iv o d e " . B e ň k o , O s íd le n ie , s. 2 6 6 c h y b n ý m p r e k la d o m te x tu za v o jv o d u p o v a ž o v a l le n S ta n a . V o jv o d a b o lo p r ím e n o d v o c h š o ltý s o v v H a b u r e o k o lo ro k u 1690. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 27 8 , s. 84 .

702

Z uvedených dokladov vyplýva, že z hľadiska časového prvé valašské dediny v Zem ­ plínskej župe vznikali v prvej polovici 14. storočia.89 Do Zemplínskej župy prichádzali prvé skupiny valachovz východne ležiacej Užskej župy.90 Neskoršie skupiny v 15. -17 . storočí pravdepodobne aj od severovýchodu, teda z Haličská. Povinnosti šoltýsov (kenezov) vo valašských dedinách k zemepánom m ožno pomerne presne zistiť pre 16. a 17. storočie vďaka zachovaným urbárom. Na Stropkovskom panstve valašskí šoltýsi, vlastniaci celé šoltýstvo, v polovici 16. storo­ čia boli zemepánovi každý rok povinní: vyplatiť daň jeden zlatý a 25 denárov na Michala; odovzdať šesť barancov, zajaca a krahulca. V druhej polovici 16. storočia sa výška dane ne­ zm enila, avšak dávky sa rozšírili, teda zväčšili o odovzdávanie syra, resp. bryndze a remenných popruhov.91 Ak pripustíme, že povinnosti šoltýsov v polovici 16. storočia boli tiež výsledkom ich predchádzajúceho zväčšovania, tak prvotnou povinnosťou kenezov (šoltýsov) v 14. storo­ čí pravdepodobne bola len daň. Podľa urbára hum enského panstva z roku 1623 bol každý valašský šoltýs vlastniaci ce­ lé šoltýstvo povinný zemepánom ročne: vyplatiť daň tri zlaté aj vajdovský poplatok 50 de­ nárov; odovzdať šesť oviec (baranov), dva syry, šesť gbelov ovsa, dve husi, funt masla, líščiu kožu, rem enný popruh, vlnený pokrovec, napokon miesto zajaca šesť denárov a namiesto krahulca jeden zlatý.92 Nem ožno pochybovať o tom , že veľkosť dane a rozsah dávok šoltýsov na humenskom panstve okolo roku 1623 boli výsledkom ich zvyšovania v 16. a začiatkom 17. storočia. Po­ dobný vývoj iste prebiehal aj na iných panstvách, teda povinnosti valašských šoltýsov k ze­ m epánom sa postupne všade zväčšovali a mali približne rovnakú hodnotovú veľkosť. Valašskí šoltýsi neboli povinní v 14. až 17. storočí platiť kráľovi krajinskú daň. Valašskošoltýske rodiny v 14. -1 5 . storočí boli z hľadiska majetkového a sociálneho naj­ stabilnejšou sociálnou skupinou obyvateľstva vo valašských dedinách. Princíp dedenia funkcie šoltýstva však neskôr viedol k úpadku šoltýskeho obyvateľstva. Dedenie medzi sy­ nov viedlo k deleniu teda drobeniu šoltýstiev, k majetkovému chudobneniu a sociálnem u úpadku početných šoltýskych rodín a domácností. V roku 1657 napr. jedno šoltýstvo v Habure patrilo siedm im , druhé deviatim príbuzným rodinám, v Zboji na dvoch šoltýstvach žilo až 34 rodín. O kolo roku 1690 bolo na hum enskom panstve ojedinelým prípadom, že šoltýstvo patrilo jednej či dvom dom ácnostiam .93 Veľká väčšina šoltýskych rodín sociálne upadla a splynula s m iestnym valašským poddanským obyvateľstvom. Povinnosti valašských (poddanských) domácností k zemepánom m ožno skúmať a zis­ ťovať len z urbárov zachovaných od polovice 16. storočia, avšak povinnosti ku kráľovi iba z uhorských zákonov a daňových súpisov.

89 B e ň k o , O s íd le n ie , s . 2 6 6 p r e d p o k la d a l, ž e a ž v d r u h e j p o lo v ic i 14. sto r o čia . 90 J e d i n ý p r ia m y d o k la d je o k e n e z o v i, k to rý r o k u 1402 s tristo (!) k u s m i d o b y tk a , k o n í a s v íň o d iš ie l

703

ZÁVER

ZEMPLÍN

V urbári stropkovského panstva z roku 1557 bolo stanovené, že každá valašská dom ác­ nosť hospodáriaca na celej usadlosti je povinná zemepánovi ročne: vyplatiť daň jeden zla­ tý a 25 denárov; odovzdať jahňa, každý dvadsiaty kus z čriedy oviec, najmenej však jeden kus, ďalej odovzdať dva syry, oštiepok, bryndzu, dva kožené popruhy, deviatok z prasiat ale­ bo za každé prasa (deviatkové) dva denáre; zoťať, upraviť a doviesť na pílu do Stropkova dva smrekové km ene súce na trámy alebo šindle. Urbárom z roku 1569 mali zvýšené dávky jah­ niat, teda každé desiate, pribudlo aj odovzdávanie dvoch veveríc (na Veľkú noc), napokon aj ručné práce pri údržbe kaštieľa v Stropkove.94 Po porovnaní povinností valachov je zrejmé, že ich rozsah mierne narastal, čo iste ne­ bolo príznačné len pre tretiu štvrtinu 16. storočia. Ak teda pripustíme, že povinnosti valaš­ ských dom ácností narastali aj v 15. storočí, tak pôvodným i, prvotnými povinnosťami valachov v 14. storočí bola daň a dvadsiatok z ovčiny, prípadne aj deviatok zo svíň. Povinnosti valašských dom ácností na humenskom panstve sú dobre zistiteľné vďaka urbáru z roku 1623. Vtedy každá valašská domácnosť hospodáriaca na celej usadlosti bola povinná zem epánom ročne: zaplatiť daň tri zlaté, tiež vajdovské 40 denárov; odovzdať dvadsatinu z čriedy oviec, najm enej však jeden kus, gbel ovsa, dvanásť kúr, desať vajec, de­ viatok zo svíň a m edu, holbu masla, 500 šindľov, miesto zajaca šesť denárov, miesto jatoč­ ného dobytka 40 denárov.95 Narastanie povinností valašských domácností v druhej polovici 16. a v prvej polovici 17. storočia m ožno pozorovať aj na čičavsko - vranovskom panstve vďaka urbárom z roku 1585 a 1648. Zem epáni v 17. storočí vyžadovali aj iné, ďalšie povinnosti a nepochybne aj dostávali nové dávky, teda príjmy oproti stavu v 16. storočí. Jedinečnou povinnosťou ta­ mojších valašských dom ácností bola v 16. storočí peňažná dávka miesto ubytovania a po­ hostenia zemepána, odkupovanie zemepánmi dodaného vína, dávky konopí súcich na pra­ denie i dávky jarabie. V 17. storočí narastali najmä robotové povinnosti.96 Valašské poddanské dom ácnosti od 14. až do druhej polovice 16. storočia neboli po­ vinné platiť daň kráľovi, teda štátnu daň. Až snem roku 1557 rozhodol o zdaňovaní aj rusín­ skych valachov.97 Avšak až snem v roku 1563 upresnil, keďže valasi nem ajú obvyklé de­ dinské (roľnícke) domy, lebo bývajú na salašoch a chovajú početné stáda zvierat, zdaňujú sa polovičnou daňou.98 Odvtedy aj valašské domácnosti platili štátnu daň. Pravoslávne náboženstvo bolo jediným náboženstvom rusínskeho, valašského obyva­ teľstva a jedným z typických znakov týchto obyvateľov na východnom Slovensku v 14. až 16. storočí. Vo valašských dedinách jestvovali charakteristické drevené pravoslávne kosto­ ly, v ktorých vysluhovali bohoslužby pravoslávni farári, ľudovo zvaní baťkovia. H oci vo V a ­ lašsko - rusínskych dedinách severného Zemplína žili a pôsobili od 14. storočia, priame pí­ som né správy o nich sa zachovali od konca 15. storočia.

94 M O L , K a m a r a , U et C , fa s c. 4, nr. 4 9 , s. 375 v B r ezn ičk e a in ý c h v a la š s k ý c h d e d in á c h . M a r s in a , K u šík , U rb á r e I, s. 241 v o V e ľk r o p e a in ý c h v a la š s k ý c h d e d in á c h .

z o k o lia V o jn a t in y a u s a d il sa n a h u m e n s k o m p a n s tv e . N a g y , N S z II, s. 2 8 „ Iw c h w k e n e z iu m ... c u m

95 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 109, nr. 2, s. 285 - 2 8 8 v H a b u r e a in ý c h v a la š s k ý c h d e d in á c h .

tr e ce n tis b o b u s , e q u is et s c r o p h is " . O v a la š sk o m d o o s íd ľ o v a n í U žsk ej ž u p y p o zr i U lič n ý , F.: D e jin y o s íd le n ia U žsk e j žu p y . P re šo v 1995, s. 3 0 8 - 313.

96 A d a lé k o k I X , 1 9 0 4 , s. 3 0 0 - 301, 302 - 3 0 3 , 316 - 318 v d e d in á c h V a lk ov , B ža n y, B a n sk é , R u d lo v .

91 Pozri u rb á re p a n s tv a S tr o p k o v z ro k o v 1557 a 1 5 6 9 . M O L , K a m a r a , U e t C , fa s c. 4 , n r. 4 9 , s. 375 a n . M a r s in a , K u šík , U r b á r e I, s. 241 a n .

97 M á r k u s , C J H 1527 - 1606, s. 4 2 6 „ C a e te r u m V a la c h i, R u t h e n i ... q u ic u n q u e se ssio n a ti c o lo n i s u n t ... c o n n u m e r e n t u r et d ic e n tu r " . 98 T a m ž e , s. 4 8 2 „ R u t h e n i et V a l a c h i ... q u i lice t d o m o s n o n h a b e a n t, in tu g u r iis ta m e n h a b ita n te s , n o n

92 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c . 109, nr. 2, s. 2 8 5 - 28 7 v d e d in e H a b u r a a in ý c h v a la š s k ý c h d e d in á c h .

c o n te m n e n d a m

93 S O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 7 , 2 78.

c o n t r ib u a ť '.

pecorum

su m m am

a lu n t,

d im id ia m

o b la ta e

d ica e

p a r te m ,

eorum

q u ilib e t

ZEMPLÍN

ZÁVER

Iste je paradoxné, že najstarší zápis o zemplínskom baťkovi vznikol v Bardejove roku 1492 pri vypočúvaní zajatých zbojníkov a vyšetrovaní zbojstiev skupiny Fedora Hlavatého, s ktorou spolupracoval aj krásnobrodský baťko so svojimi kom plicm i, šestnástimi spoloč­ n ík m i." Základom živobytia baťkov bolo farské hospodárstvo (dom, záhrada a pozemky), ktoré poskytol zemepán, avšak farár s rodinou ho sám obhospodaroval. V 14. - 15. storočí farár nemal nijaké povinnosti k zemepánom ani ku kráľovi, v druhej polovici 16. storočia po­ stupne dochádzalo k zm enám . Zemepáni stropkovského panstva okolo roku 1557 vyžadovali od baťka dodanie piatich prútených košov, každý v hodnote 62,5 denárov.9 100 9 Zemepáni čičavsko - vranovského panstva okolo roku 1585 vyžadovali a dostávali od baťkov jeden zlatý namiesto pohostenia, okolo roku 1648 aj rem enný popruh.101Povinnosti baťkov k zem epánom sa teda v 16. a 17. storočí zvyšovali. Baťkovia na hum enskom panstve okolo roku 1623 odovzdávali jednotlivo zemepánom každý druhý rok jatočný kus dobyt­ ka a každý rok maslo alebo m ed.102 Koncom 16. storočia sa aj uhorskí preláti a magnáti priklonili k úsiliu kráľovského dvo­ ra o zdanenie väčšieho počtu nesedliackych domácností, takže snem v roku 1596 stanovil aj zdanenie farárov, teda aj pravoslávych baťkov.103 V zmysle toho aj pravoslávni farári v Zemplínskej stolici v roku 1601 platili krajinskú d aň.104 Hoci je v cirkevných dejinách dobre známe uzavretie cirkevnej únie v Užhorode v roku 1646 medzi jágerským biskupom a 63 baťkami z Užskej, Zemplínskej a Šarišskej župy, do­ dnes sa nepodarilo presne zistiť, v ktorých dedinách tí baťkovia pôsobili. O dohode únie sa totiž nezachovala zápisnica, hoci pravdepodobne ani nevznikla.105 Napriek tom u je nepo­ chybné, že časť baťkov pôsobila aj v zemplínskych dedinách, určite však na humenskom panstve, keďže jedným z iniciátorov uzavretia únie boli Drugetovci, zemepáni toho pan­ stva. Zástupcovia jágerského biskupa, jezuiti aj rímskokatolícki šľachtici baťkom sľubovali, že po uzavretí únie aj baťkovia budú mať podobne zabezpečené živobytie a také spoločen­ ské postavenie aké m ali rímskokatolícki farári. Tento lákavý prísľub sa však neuskutočnil. V rodinách pravoslávnych i uniatských baťkov bolo rozšíreným, takmer pravidelným javom, že synovia baťkov sa tiež stali farármi a spolu pôsobili v tom istom kostole či far­ nosti. Napr. v Habure v roku 1657 súčasne pôsobili dvaja baťkovia a v Stakčíne až deväť bať­ kov, ktorí s rodinam i žili na farskom majetku. Len asi v tretine kostolov vysluhovali boho­ služby jediní baťkovia.106

Z hľadiska správy obecných záležitostí vo valašských dedinách treba doplniť, že výkon správy dediny bol súčasťou práv šoltýsov, avšak zúčastňovali sa na nej aj zástupcovia pod­ daných, teda prísažní. Napr. v dedine Valkov okolo roku 1489 tradične pôsobili dvaja prí­ sažní.107 Na územ í osídlenom len valašským, resp. zväčša valašským obyvateľstvom jestvovali krajne či vojvodstvá a pôsobili v nich krajnici či krajňaci, resp. vojvodovia. Krajňa bola územ nou častou feudálneho panstva, zahrňujúcou okolo desať - dvadsať susediacich va­ lašských, prípadne zväčša valašských dedín.108 Krajňu z poverenia alebo podľa dohody so zemepánom spravoval m už zvaný krajnik ako vrchnostenský správca, úradník. Krajne jest­ vovali zaiste už v 15. storočí, avšak ich jestvovanie, územ ný rozsah, činnosť a právomoci krajnikov m ožno v severnej časti Zemplínskej župy skúmať od 16. storočia. V severnej časti stropkovského panstva jestvovala krajňa určite okolo roku 1557, kedy krajnik sídlil v dedine Veľkrop.109Každý valašský šoltýs a každá valašská domácnosť m u v le­ te povinne odovzdávala po jednej hrude syra. Patril mu peňažný podiel valachm i preplá­ caného deviatku za svine, m ohol užívať lúky opustených usadlostí. Krajnik mal právo sú­ diť šoltýsov a valachov za drobné priestupky, bitky, neoprávnené sťažnosti, zmrzačenie, zajatie niekoho a peňažné pokuty previnilcov patrili krajnikovi.110 Krajnici boli zodpovední za včasné a úplné splnenie povinností šoltýsmi a valachmi zeme­ pánom ako aj za vyplatenie krajinskej dane kráľovi. Krajne sa uplatnili aj ako územnosprávne celky v severnom Zemplíne nahrádzajúc čiastočne, resp. dočasne slúžnovské okresy.111 V 15. - 17. storočí jestvovali krajne aj v severnej časti humenského panstva, avšak súvislejšie doklady o nich sú zo 16. najmä 17. storočia.112

704

705

Vyššie sme konštatovali, že Rusíni sa v 16. - 18. storočí postupne poroľníčovali, teda me­ nili svoje živobytie, pričom strácali dovtedajší identifikačný znak, teda ovčiarstvo. Postup­ ným sťahovaním sa na juh sa usádzali v dovtedy slovenských dedinách, čím sa zväčšoval zemepisný priestor, ktorý obývali so starobylým slovenským obyvateľstvom. O prítomnosti Rusínov a zem episnom rozsahu územia, na ktorom žili, spoľahlivo svedčia súhrnné dobo­ vé údaje o sídlach pravoslávnych farností okolo roku 1600. Z nich je nepochybné, že na prelome 16. a 17. storočia 35 pravoslávnych baťkov bývalo a pôsobilo v nasledujúcich zem ­ plínskych dedinách: Breznička, Cabov, Čabalovce, Čabiny, Čukalovce, Dúbrava, Habura,

107 Š O K A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g . č . 2 7 3 2 „L a d is la u s s c u lte tu s d e W a lk o u n a c u m iu ra tis n o m in e L a d isla u s et M a r c u s " . 108 T r e b a u p o z o r n iť , že s lo v o k ra jň a o b ča s p o u ž ili aj n e v h o d n e , v z m y s le fe u d á ln e h o p a n s tv a . N a p r .

99 Š O K A B a rd e jo v , B a r d e jo v m a g . č . 2 8 7 8 , 3 0 7 0 „ q u id a m B a itk o , h a b e t c o m it iv a m p er se, m e t s e d e c im est, q u o r u m n o m in a n e q u it e x p lic a r e " ď alej „ d e B a itk o n e ... in C r a s n ib r o d " . 100 M O L , K a m a ra , U et C , fa sc. 4 , nr. 4 9 , s. 379 v d e d in e M ik o v á „B a th k o h o c est sa cerd o s e o r u m n i h il s o lv it, p raeter c a n istr o s 5 " . 101 A d a lé k o k I X , 1 9 0 4 , s. 3 01, 3 0 5 , 311, 317 je d e n z la tý o d b a ťk o v v o V a lk o v e , D a v id o v e , R u d lo v e , r e m e n n ý p o p r u h a je d e n z la tý n a m ie s to p o h o s te n ia o d b aťka v D o b r e j. 102 M O L , K a m a ra , U e t C , fa sc. 109, nr. 2 , s. 164, 169, 2 87 n a p r. v Z u b n o m , U li č i , H a b u r e . 103 M á r k u s , C J H 1527 - 1606, s. 7 84. 104 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 6 , 271.

v lis tin e kráľa F e r d in a n d a z r o k u 1557 sa v y s k y tu je n e p r im e r a n e v z m y s le la tin s k é h o d o m ín iu m . S N A B ra tisla va , H M S p iš . k a p ., S c r in . V I I , Fasc. 1, nr. 21 „d is tr ic tu m F e ls e w h r a n y a "(!) sa v z ť a h u je na c e lé h u m e n s k é p a n s tv o . 109 M O L , K a m a ra , U et C , fa s c. 4, nr. 4 9 , s. 376 „ o ffic ia lis d o m i n i " , č o b o l la tin s k ý v a r ia n t k ra jn ik a . 110 Š O B A P rešov, Pete S , č . 154, s. 9 „ te m p o r e z tr o n g e ... o ffic ia li u n u m c a s e u m " z r o k u 1567. Pozri aj s. 10. M a r s in a , K u šík , U rb á re I, s. 2 3 9 „B irsa g ia c e d u n t o ffic ia li. S a n q u in is fl. 1, livo ris d . 4 0 , q u a e re la e d . 4 0 , c a p tiv a tio n is fl. 1 " . P ozri aj s. 241. 111 M O L , K a m a ra , A 26 7 7 , s. 4 4 , 50 „ C r a y n ia d o m in o r u m H o m o n e n s i u m " , „ C r a y n y a n o b iliu m de Z b u g i a " z r o k u 1567; s. 191 „ B o n a n o b iliu m in K r a y n a " z ro k u 1582. 1,2 M O L , K a m a r a , U et c, fa sc. 109, nr. 2, s. 13, 9 6 , 168, 201, 2 5 6 z ro k u 1623 la tin sk é „p r o c e s s u s "

105 H o d in k a , A .: A m u n k á c s i g ô r ô k - k a to lic u s p u s p ô k s é g tô r té n e te . B u d a p e st 1909, s. 313 a n .

o z n a č u je k r a jň u . Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 277 z r o k u 1657 je v m a ď a r sk o m tex te „ k r a y n ik ja ra sa ".

106 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 277. P o zri aj č . 2 7 8 .

P o zri aj i. č . 2 7 8 , s. 3, 33 , 79, 111 z r o k u 1690. K ra jn e v te d y je stv o v a li aj m im o v a la š s k ý c h d e d ín .

ZEMPLÍN

ZÁVER

Havaj, Kalná Roztoka, Klanica, Korunková, Krásny Brod, Lom né, Matiaška, Medzilaborce, M iková, Nižná Jablonka, Oľka, Pčolinné, Radvaň nad Laborcom, Remeniny, Repejov, Rudlov, Stakčín, Svetlice, Tokajík, Ulič, Uličské Krivé, Valkov, Varechovce, Veľkrop, Vyšná Olšava, Vyšný Hrabovec a Vyšný Kručov.113 Boli to sídla pravoslávnych farností, do ktorých patrili aj Rusíni bývajúci v susediacich dedinách. Zo zemepisného hľadiska je zrejmé, že na prelome 16. a 17. storočia žili Rusíni najmä v severnom, ale aj v podhorských častiach stredného Zem plína. V 17. a 18. storočí populačný nárast počtu Rusínov a presťahovaním sa ich podstatnej čas­ ti do južnejších, roľnícky vhodnejších dedín a územ í sa zvýšil počet dedín, v ktorých bývali a zväčšil sa kraj, v ktorom roztrúsení sídlili. Koncom 18. storočia v slovenskej časti Zem plín­ skej župy jestvovalo do sto nasledujúcich gréckokatolíckych farností: Banské, Borov, Brezi­ na, Cabov, Cejkov, Čeľovce, Čem erné, Čertižné, Čičava, Čukalovce, Dávidov, Dobrá, D úb­ ravka, Ďurďoš, Dvorianky, Falkušovce, Habura, Havaj, H linné, Hostovice, H um enné, Hum enský Rokytov, Kalná Roztoka, Klenová, Kolonica, Korunková, Krásny Brod, Lastomír, Lastovce, Laškovce, Markovce, Maškovce, Matiaška, Medzilaborce, M ichalovce, M iňovce, Nechválova Polianka, Nižné Zbojné, N ižný Žipov, Novosad, Osadné, Pakostov, Pčolinné, Petkovce, Petrikovce, Pichne, Poľany, Poša, Pusté Čem erné, Rafajovce, Rakovec nad Ondavou, Remeniny, Repejov, Rudlov, Ruská Poruba, Ruské, Ruský Hrabovec, Ruský Kazimír, Sačurov, Sedliská, Slavkovce, Soboš, Sopkovce, Stakčín, Stanča, Stankovce, Starina, Strážske, Streda nad Bodrogom, Sukov, Svetlice, Šamudovce, Štefanovce, Topoľany, Trebišov, Trhovište, Ubľa, U lič, Uličské Krivé, Valaškovce, Valkov, Veľaty, Veľká Tfňa, Veľký Ruskov, Vojčice, Vô­ ľa, Vydraň, Výrava, Vyšná Jablonka, Vyšná Oľka, Vyšná Radvaň, Vyšné Čabiny, Zbehňov, Zboj, Zbudská Bela, Zem plín, Zemplínska Teplica, Zemplínske Hradište a Zubné.114 Zm ena živobytia Rusínov, najmä ich poroľníčovanie, zanechávanie valašských dávok zemepánom , sociálny úpadok šoltýsov, presťahúvanie sa do roľníckych krajov spôsobili, že sa niektoré tradičné identifikačné znaky Rusínov strácali. V dôsledku toho Rusínov v 17. a 18. storočí aj naďalej m ožno rozpoznať pod latinským pom enovaním Ruthenus, maďar­ ským Orosz, slovenským Rusín, Rusnák v zmysle etnonym u alebo prím ena.115 Rusínov m ožno rozpoznať podľa tradičných tvarov osobných m ien a prímen, najmä starobylých prím en.116Trvalým znakom Rusínov zostávalo ich náboženstvo, teda pôvodné pravoslávie v premenách uniatstva a gréckokatolíctva. Avšak najpresvedčivejším a najstálejším znakom Rusínov od konca 18. storočia bolo práve gréckokatolícke náboženstvo. Napriek niektorým zm enám živobytia Rusínov sa ani v 17. - 18. storočí podstatne ne­ zm enila ich sociálna príslušnosť. Veľká prevaha Rusínov mala poddanskú príslušnosť s va­

lašsko - roľníckym zamestnaním. Zvyšujúcu časť tvorili rusínski farári (baťkovia) so zvy­ čajne početným i rodinam i. Takmer všetci žili v dedinských spoločenstvách. Jednotlivci, ktorí sa od 18. storočia usadili v mestečkách, osamotení rýchlo etnicky aj nábožensky sply­ nuli s tam ojším obyvateľstvom. V rusínskej spoločnosti chýbali remeselníci, obchodníci, učitelia aj šľachtici.

706

707

Zánik sídiel Prirodzenou súčasťou vývoja osídlenia Zemplínskej župy bolo nielen jestvovanie starších sídelných celkov a vznik nových osád a dedín, ale aj zánik dedinských sídlisk a ob­ cí, ktorý m al rozličné príčiny, podoby a dôsledky. Systematickým výskum om vývoja osídlenia v stredoveku aj začiatkom novoveku sa zis­ tilo, že zánikom dediny m ožno rozumieť tri rozdielne skutočnosti. 1. Zánik dediny v zmysle sídlištnom aj správnom (administratívnom), teda skutočnosť, že tamojší obyvatelia určité sídlisko trvalo opustili a na tej istej polohe, resp. v bývalom chotári nové sídlisko (dedina) už nevzniklo. Úplne zanikol aj príslušný miestny názov, prí­ padne sa uchoval iba vo funkcii chotárneho názvu. 2. Zánik dediny iba v zmysle sídlištnom, teda skutočnosť, že tamojší obyvatelia určitú dedinu opustili, aby na vhodnejšom blízkom mieste vybudovali si nové obydlia a dedina existovala ďalej bez prerušenia v zmysle správnom. Išlo teda o premiestnenie, posun síd­ liska v rámci chotára tej istej dediny s kontinuitou jej jediného názvu. 3. Zánik dediny iba v zmysle správnom (administratívnom), teda skutočnosť, že dve či viaceré m im oriadne blízko seba ležiace dediny sa postupne sídlištne spojili, jedna - dve z nich prestali existovať ako samostatné dediny (obce) v zmysle správnom, hoci ako sídlis­ ká (štvrte) existovali aj naďalej, pričom zvyčajne zanikol ich pôvodný názov. Zistilo sa, že v Zemplínskej župe z hľadiska časového počas 13. storočia zaniklo dočasne alebo natrvalo do desať sídlisk, v 14. storočí okolo 43 sídlisk, v 15. storočí okolo 66 sídlisk, v 16. storočí okolo dvadsaťpäť sídlisk, v 17. storočí a začiatkom 18. storočia do dvadsať sídlisk. V Zem ­ plínskej župe od 13. do začiatku 18. storočia zaniklo približne 160 dedinských sídlisk. Príčinami zániku sídlisk boli rozličné dobové okolnosti, teda ľudské zločiny a prírodné pohromy, napr. požiare, povodne a rozličné epidémie. Vpád Tatárov do Uhorska na jar v roku 1241 a ich návrat určite postihol obyvateľov a de­ diny stredného a južného Zem plína. Najm ä pozdĺž cesty od Užhorodu k Zem plínu a popri Bodrogu.117Vtedy Tatári dokázateľne spustošili dediny Kengelteleke118aj Sárospatak.119Kengelteleke natrvalo zanikla. Golop (M), Sárospatak (M), Nagy Rozvágy (M), Brehov a Hraň po niekoľkých rokoch či desaťročiach pôvodní alebo aj iní obyvatelia obnovili.

113 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 6 4 - 2 6 8 . 114 T e n to z o z n a m g r é c k o k a to líc k y c h fa r n o s tí je v ý s le d k o m n á š h o s p r a c o v a n ia ú d a jo v c ir k e v n ý c h m a trík z 18. s to r o č ia . P o ro v n a j S a r m á n y o v á , J .: C ir k e v n é m a tr ik y n a S lo v e n s k u z o 16. -

19. sto r o č ia .

115 M a g y a r e rd észeti o k le v é ltá r 1, s. 109 „F a b ia n u s R u ss n a k " z r o k u 1565 v N í z k y c h T a tr á c h . S N A

1,7 O s p u s to š e n í p o zr i v š e o b e c n e list kráľa B ela IV . p á p e ž o v i asi z ro k u 1250. M a r s in a , C D S I I I , s. 2 4 5 , č. 350.

B ra tisla v a , R a k o v sk ý, Fa sc. 169, č . 5216 „ R u s n a k " v lip to v s k ý c h D e c h tá r o c h v r o k u 1571. M O L ,

118 W e n z e l, C D A C V I I I , s. 3 4 2 „te rr a m ... K e n g e lte le q u i v o c a t a m ,... v a c u a m et h a b ita to r ib u s c a r e n te m

B ratislava 1991.

K a m a ra , A 2 6 6 9 , fo l . 4 9 9 „R u s n ia k " v ro k u 1588 v d e d in e L ú č k y v U žsk e j ž u p e . M O L , K a m a ra , U et C , fa s c . 109, nr. 2 , s. 2 9 , 3 2 , 101, 106, 107, 156, 2 6 8 „ R u s z n a k " , „ R u s n a k " , „ R u z n a k " , „ R u s in " v d e d in á c h h u m e n s k é h o p a n s tv a v r o k u 1623. 116 T a m ž e , id e o p r ím e n á s k o n c o v k o u -at.

a te m p o r e T a r ta r o r u m " . Z á p is je v lis tin e kráľa Š te fa n a V . z r o k u 1271. 119 W e n z e l, C D A C X , s. 181 „ in š tr u m e n ty in e ccle sia fra tr u m p r e d ic a to r u m d e P a to k p er T artaros fu is s e n t c o n c r e m a t a ,... J a c o b u m p le b a n u m d e P a to k ... Tartari in e o r u m c a p tiv ita te a b d u x is s e n t" . V lis tin e k rá ľo vn ej z r o k u 1295.

708

ZÁVER

ZEMPLÍN

Inou ľudskou príčinou pustošenia a dočasného i trvalého zániku dedinských obydlí a sídlisk boli veľmi časté spory šľachticov, vlastníkov susediacich dedín alebo panstiev 0 rozšírenie svojich majetkov. O ni navádzali vlastných poddaných, aby zničili obydlia pod­ daných iných šľachticov, vyhnali ich z domovov, prípadne ich zbili alebo zajali a pokradli im rozličné veci. Takými spôsobmi boli ničené napr. obydlia a dediny Stanča, Úpor, Vojka na prelome 13. a 14. storočia.120 Ešte surovejšie vyčíňali navedení poddaní v Lom nom v ro­ ku 1347.121 Podobné pustošivé a zbojnícke výpady sa občas diali aj neskôr. V polovici 15. storočia sa aj v strednom a južnom Zemplíne zdržiavali českí žoldnieri pod velením Jána Jiskru z Brandýsa. H oci výjazdami narušovali život obyvateľstva, ukoris­ tili dobytok a veci poddaných, pustošenie sídlisk nebolo ich trvalým zámerom. Pravda, z hľadiska kráľa Mateja, cirkevných predstaviteľov a väčšiny šľachty to boli zbojníci, pus­ tošiaci hornouhorské župy. Zbojstiev sa zväčša dopúšťali drobní šľachtici, ktorí občas pod­ porovali bratríckych kapitánov. Zemania z Čičaroviec iste so súhlasom bratríckeho kapitá­ na Talafúza, držiaceho hrad Cejkov, v roku 1458 napadli, vykradli a podpálili časť Lelesa.122 V rokoch 1471 až 1473 poľské vojská obsadili a držali mestečko Stropkov, kedy vojaci pustošili najm ä okolité dediny.123 Najničivejším vpádom cudzieho vojska do Zemplínskej župy bol vpád krymských Ta­ tárov v lete roku 1566. Tatári vojensky podporovali sedmohradské knieža Jána Žigm unda a Turkov v úsilí dobyť mesto Košice. Tatári takmer úplne vyplienili a spustošili južný Zem ­ plín, časť Medzibodrožia a viacero dedín v strednom Zem plíne po Stanču a Úpor. Tamojšie mestečká a dediny vypálili a časť obyvateľov iste zajali a odvliekli. Početné sídla zostali ro­ ky opustené a len postupne v nich stavali dom y pozostalí alebo prisťahovaní obyvatelia. Obyvatelia v severnejších častiach Zemplína zas znášali útrapy cisárskeho vojska, ktorému velil Lazar Schw endi.124 Z prírodných živlov najväčším nebezpečím boli pre sídliská požiare a v rovinatých čas­ tiach Zem plína z korýt vyliate vody všetkých väčších tokov. Drevené obydlia dedinských 1 mestských sídlisk síce často vyhoreli, avšak obyvatelia si dokázali zakrátko postaviť nové dom y aj hospodárske budovy. Po zle vybratej polohe dediny či časti dom ov v zaplavova­ ných miestach také polohy zanechali, postaviac si dom y na bezpečnejších trvalo suchých miestach. Na zániku m nohých sídlisk sa nepochybne podieľali masovo rozšírené nákazli­ vé choroby, teda epidémie, ale aj hladomory, na ktoré sporadicky vymieralo m noho de­ dinského aj mestského obyvateľstva, napr. v rokoch 1710 - 1711. 120 G é r e s i, N K I , s. 26 „ v i l l a s ... S t a n c h et W p u r ... d e s tr u x is s e t". P ozri aj M O L , D L 8 9 2 3 3 . N a g y , C D P V II, s. 311 „ v illa m ip siu s d e str u x iss e n t, o m n ia b o n a e iu s d e m v ille p e n itu s a u fe r e n d o " . 121 N a g y , C D H A V I , s. 627. 122 M O L , D L 6 8 6 5 0 „la tr o n ib u s p artes n o stra s su p e rio re s v a s ta n tib u s " z r o k u 1458. P o zri aj 3 2 1 5 0 . S N A B ra tisla v a , S A L e le s. p re p ., X V . stor. nr, 3 4 3 , 3 5 0 . 123 P o d r o b n e jš ie p o z r i U lič n ý , F.: Poľské v p á d y n a S lo v e n s k o v d ru h e j p o lo v ic i 15. s to r o č ia . In : H is to r ic k é štú d ie X V , 1970, s. 2 5 3 - 2 5 6 . B e ň k o ,

J.

a k o l.: S tr o p k o v . M a r tin 1994, s. 3 9 - 40 .

709

Vývoj počtu sídiel a hustoty obyvateľstva Teraz sa m ožno pokúsiť zhrnúť poznatky o vývoji počtu sídlisk, ale najm ä o vývoji poč­ tu obyvateľstva. K tom u je vhodný postup sondáže či rezu do vybraných rokov. Takými rok­ mi sú rok 1000,1300,1600 a 1715. Ich voľbu ovplyvnili vtedajšie premeny v štátnej prísluš­ nosti, vývoji osídlenia alebo zachované dobové písomné pramene. Systematickým a m ultidisciplinárnym výskum om osídlenia Zemplínskej župy sa zisti­ lo, že na prelome 10. a 11. storočia, teda okolo roku 1000 jestvovalo asi 150 sídlisk, z toho 135 slovenských a 15 maďarských. Ak predpokladáme, že v jednom sídlisku bolo priemer­ ne sedem až desať dom ov a v jednom dome priemerne žilo šesť ľudí,125*zo vzniknutých násobkov vyjde, že okolo roku 1000 žilo v tom kraji približne 6 300 až 9 000 obyvateľov. V tom čase pripadlo na 1 km 2 približne 1 až 1,5 obyvateľov. Treba však upozorniť, že uve­ dené počty sú len odhadom skutočného stavu, ktorý sa vzhľadom k nezm eniteľným obm edzeniam výskumu nikdy nepodarí presne zistiť. V hodným obdobím pre sumarizáciu počtu sídlisk aj obyvateľstva v Zemplínskej župe je prelom 13. a 14. storočia, teda rok 1300. Od 11. do konca 13. storočia narastal počet roľ­ níckych, poddanských sídlisk a obyvateľov, vznikali a jestvovali sídliská strážcov a kráľov­ ských služobníkov, vznikali kostoly, trvalé farnosti a kláštory, vznikala šľachta a šľachtické sídla, napokon vznikali mestá a meštianstvo. Súčasťou vývoja osídlenia bol však aj zánik sí­ diel. Počas 13. storočia vzniklo do 10 sídlisk. V uvedenom období vzrastal počet dedín s roľníckym, poddanským obyvateľstvom. O kolo roku 1300 jestvovalo v Zemplínskej župe asi 280 dedín. Za predpokladu, že v dedi­ ne bolo priemerne 15 poddanských dom ov a v dome žilo priemerne šesť obyvateľov, ná­ sobením vznikne údaj, že v roku 1300 tam žilo približne 25 200 poddaných. V 11. až 12. storočí vzniklo a jestvovalo do 15 dedinských sídiel strážcov a kráľovských služobníkov, ktorí však v 13. storočí postupne strácali svoju pôvodnú funkčnosť. O kolo ro­ ku 1300 v dedinách takého pôvodu žilo približne 1350 potomkov tých ľudí, vtedy už zväčša poddanskej príslušnosti. V 13. storočí z iniciatívy vznikajúcej vrstvy zemanov vzniklo okolo 60 zemianskych osád a dedín, v ktorých okrem zemanov žilo okolo roku 1300 priemerne päť poddanských do­ mácností, teda spolu približne 1 800 poddaných. V sídliskách a dedinách založených Valónm i a Nem cam i, v banských, kostolných dedi­ nách a dedinách nejasného pôvodu v počte 10 za predpokladu priemerne 10 dom ov a šesť obyvateľov násobením zistíme, že v tých dedinách okolo roku 1300 žilo približne 600 oby­ vateľov. Vo vtedajších asi 90 farách žilo približne 90 farárov a 50 učiteľov a v niekoľkých kláš­ toroch žilo približne 60 m níchov. O kolo roku 1300 žilo na hradoch a v kúriách okolo 100 šľachtických rodín a približne 600 príslušníkov šľachtických vrstiev.

124 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 1, 3 3 ; 70 - 7 2 , 81 - 8 3 . H o c i u ž K a to n a , S .: H is tó r ia c r itica r e g u m H u n g a r ia e stirp is A v str ia ca e (1 5 6 4 - 1567) 2 4 . B u d a e 1793, s. 2 2 7 p ísa l o to m v p á d e T a tá r o v d o Z e m p lín a , p o d o b n e aj S z ir m a y , A .: N o t it ia h is to r ic a c o m ita tu s Z e m p le n ie n s is . B u d a e 1804, s. 80 , § 2 5 0 . A n i s lo v e n s k í, a n i č e sk í, b a a n i m a ď a rsk í s ú č a s n í h is to r ic i si te n to v p á d d o Z e m p lín a n e v š ím a jú .

125 P r e d p o k la d a n ý

p r ie m e r n ý

r o zs a h

síd lisk a

je

z a lo ž e n ý :

a/

na

z is te n í,

že

v

roku

1441

v s tr e d o z á p a d n ý c h z e m p lín s k y c h d e d in á c h je s tv o v a lo p rie m e r n e 21 ,8 d o m o v , d v o ro v , p o r t. M O L ,

H o r v á t h , P. - K o p č a n , V .: T u r c i n a S lo v e n s k u . B ra tisla va 1971. V e se lá , Z .: S lo v e n s k o a o s m a n s k á

D L 9 9 5 0 7 ; b / n a p r e d p o k la d e , že d e d in y v p rvej p o lo v ic i 15. s to r o čia b o li 2 až 3 krát v ä č š ie a k o o k o lo

e x p a n z e v 16. a 17. s to le tí. In : O s m a n s k á m o c v e s tr e d n í a jih o v ý c h o d n í E v r o p é v 16. - 17. s to le tí I.

r o k u 1 0 00; c/ n a p r e d p o k la d e , že v je d n e j d o m á c n o s ti ž il m a n ž e ls k ý pár, ic h je d e n - d v a ja r o d ičia a d v e - tri d e ti.

P rah a 1977, s. 8 - 5 4 . H e g y i, K .: V ilá g b ir o d a lo m v é g v id é k é n . B u d a p e st 1976.

ZEMPLÍN

ZÁVER

V 13. storočí sa rozvíjali zemplínske mestá a mestečká. Okolo roku 1300 ich bolo spolu asi 10. Za predpokladu, že v meste bolo priemerne 50 dom ov a v každom priemerne šesť obyvateľov, tak okolo roku 1300 žilo v zemplínskych mestách a mestečkách približne 3 000 mešťanov. Sčítaním jednotlivých počtov sa dôjde k výsledkom, že okolo roku 1300 žilo v asi 365 zemplínskych dedinách približne 28 950 poddaných. V asi 10 mestách a mestečkách pri­ bližne 3 000 mešťanov. V dedinách a mestách žilo okolo 150 farárov a m níchov a okolo 50 učiteľov. Napokon na hradoch a v kúriách približne 600 šľachticov. Okolo roku 1300 žilo v Zemplínskej župe približne 32 750 obyvateľov. Z celkového počtu obyvateľov 88,39% tvo­ rili poddaní, 9,17% mešťania, 1,83% šľachtici, 0,61%, duchovní a učitelia. Hustota obyva­ teľstva dosahovala približne 5,5 obyvateľov na km2. Aj tieto početné údaje sú však len odhadom , ktorý iba približne zachytáva skutočný, presne nezistiteľný počet obyvateľov v roku 1300 a početnú i percentuálnu podielnosť jed­ notlivých sociálnych skupín.

V zemianskych dom och bývalo 196 zdanených zemianskych dom ácností a v približne 100 kúriách a kaštieľoch ďalších okolo 100 šľachtických domácností, spolu približne 300 šľachtických dom ácností a približne 1 800 príslušníkov šľachty. Na 80 farách žilo 83 luteránskych a kalvínskych farárov a kaplánov, do 50 učiteľov a v rusínskych dedinách 33 baťkov s rodinam i. V približne 160 dom ácnostiach farárov, uči­ teľov a baťkov žilo spolu okolo 950 ľudí. Sčítaním pravdepodobných počtov jednotlivých sociálnych skupín sa dôjde k zisteniu, že v roku 1600 žilo v Zemplínskej župe približne 55 200 obyvateľov. Z predpokladaného celkového počtu obyvateľov dosahoval podiel poddaných 72,37%, počet mešťanov 22,64%, šľachticov 3,26%, členov rodín farárov, kaplánov a učiteľov 1,72% obyvateľov. Ten­ to počet obyvateľstva je síce bližšie k skutočnému počtu ako odhady k roku 1000 aj 1300, avšak aj ten zostáva len odhadom . Predpokladaný počet obyvateľstva dosahoval v Zemplínskej župe v roku 1600 hustotu 9,25 obyvateľov na km 2.

Sondu na skúmanie počtu sídlisk, obyvateľov a ich sociálneho zloženia m ožno viesť do roku 1600. V 14. až 16. storočí sa totiž uskutočnilo doosídľovanie Zemplínskej župy podľa zákupného - nem eckého práva aj podľa zákupného - valašského práva, avšak doznievalo aj doosídľovanie podľa tradičného slovenského práva, ba vznikli aj posledné zemianske osady a dediny. Veľmi dôležitá je aj skutočnosť, že z roku 1600 jestvuje súpis zdanených do­ m ov a z roku 1601 súpis zdanených farárov a zemanov v Zemplínskej župe126 V tom je je­ dinečne priaznivá okolnosť pre sídelný a demografický výskum. V priebehu 14., 15. a 16. storočia vzniklo 50, 15 a 5 dedín, spolu 70 dedín podľa ne­ meckého práva. V tých istých storočiach bolo založených 25, 35 a 40, spolu 100 dedín po­ dľa rusínskeho práva. Napokon vzniklo ešte 20 dedín podľa slovenského práva, ba vznikli ešte tri zemianske sídliská. Treba však tiež uviesť, že v 14., 15. a 16. storočí postupne zanik­ lo spolu vyše 130 sídlisk. V súpise zdanených dom ov v roku 1600 je menovite zapísaných 486 zemplínskych sí­ diel, teda osád, dedín a mestečiek, v ktorých bolo spolu 7 943 zdanených domov. Tento po­ čet však treba upraviť a doplniť najmä preto, lebo nerozlišuje dedinské sídliská od mes­ tečiek, neobsahuje nezdanené dom y starostov, šoltýsov a richtárov, ani dom y nedávno vyhorené a dom y vo výstavbe. V 454 dedinských sídliskách bolo zdanených 5 988 poddanských domov. K nim treba pripočítať okolo 350 nezdanených dom ov starostov a šoltýsov, takže spolu bolo obývaných približne 6 338 dedinských domov. K tomu počtu treba pridať asi 5% vyhorených a stava­ ných domov, teda 320 domov. Súčtom sa dôjde k počtu 6 658 domov, resp. dom ácností. Za predpokladu, že v dom e žilo priemerne šesť obyvateľov, tak v roku 1600 žilo v Zemplínskej župe približne 39 950 dedinčanov v poddanských aj šoltýskych dom ácnostiach. V 32 mestečkách v roku 1600 zdanili 1 955 dom ov mešťanov. K tom u počtu treba pri­ počítať 32 nezdanených dom ov richtárov a asi 5% vyhorených a stavaných domov, teda približne 100 domov. Sčítaním vznikne počet 2087 meštianskych domov. Ak predpokla­ dáme, že v dom e žilo priemerne šesť ľudí, tak v roku 1600 žilo v zemplínskych mestečkách približne 12 500 meštianskych obyvateľov.

Štvrtým vhodným obdobím pre sondážny výskum počtu sídiel a ľudnatosti je začiatok 18. storočia, konkrétne rok 1715. Vhodný je najmä preto, lebo v roku 1715 sa v Uhorsku uskutočnil súpis dom ácností vo všetkých dedinách a mestečkách. Účelom súpisu bolo zis­ tiť počet dom ácností spôsobilých platiť štátnu daň. Súpis sa udial aj v Zemplínskej župe, ale spočítali a zapísali len poddanské domácnosti v dedinách a meštianske v mestečkách. Zemplínska šľachta odmietla sčítať šľachtické domácnosti, lebo by sa tým porušili výsad­ né práva šľachty v Uhorsku. Súpis sa však zopakoval v roku 1720 a vtedy sčítali a zapísali aj počet šľachtických dom ácností žijúcich v zemplínskych mestečkách a dedinách.127 Pri oboch sčítaniach však vynechali duchovné osoby, keďže tie tradične nepodliehali povinnosti platiť daň štátu. Treba pripomenúť, že v Zemplínskej župe v 17. storočí ešte založili šesť Valašsko - rusín­ skych dedín a jednu roľnícku dedinu. V 17. a začiatkom 18. storočia však zaniklo okolo 20 dedinských sídlisk. V súpise z roku 1715 je zapísaných spolu 421 dedín a mestečiek, z ktorých však osem bývalých dedín bolo opustených. Obývaných sídiel teda bolo 413. Z nich 390 bolo dedinských sídiel, v ktorých žilo spolu 4 057 poddanských dom ácnos­ tí. Za predpokladu, že v dom ácnostiach žilo priemerne šesť osôb, tak v roku 1715 žilo v zem­ plínskych dedinách spolu 24 342 poddanských obyvateľov. Vo vtedajších 23 zemplínskych mestečkách bývalo spolu 876 meštianskych dom ácnos­ tí. Za predpokladu, že v domácnostiach žilo priemerne šesť osôb, násobením príslušných počtov sa dôjde k výsledku, že v roku 1715 v zemplínskych mestečkách žilo spolu 5 265 meštianskych obyvateľov. V súpise z roku 1720 m ožno zistiť, že vtedy v Zemplínskej župe žilo 342 šľachtických dom ácností. Z toho počtu 256 šľachtických dom ácností bývalo v mestečkách južného Zemplína a len 86 šľachtických dom ácností v dedinách južného a stredného Zem plína. Za pred-

710

711

127 M a g y a r o r s z á g n é p e ssé g e a P r a g m a tic a s a n c tio k o rá b a n . B u d a p est 1896, s. 13, n a jm ä 178 - 189. S lo ­ v e n s k ý d e m o g r a f S v e t o ň , J .: V ý v o j o b y v a te ľs tv a S lo v e n s k a . B ratislava 1970, s. 33 - 36 sa d o m n ie v a l, že v s lo v e n s k ý c h ž u p á c h ž ilo o m n o h o v ia c o b y v a te ľo v , ako to u d á v a o n e n s ú p is , a však k o n k r é tn e to n i č ím n e d o k la d o v a l. P o ro v n a j aj D e jin y S lo v e n s k a II. (1526 - 1848). B ratislava 1987, s. 377. A u to rk a

126 M O L , K a m a ra , A 2 6 7 7 , s. 2 3 8 až 2 5 9 „ R e c tific a tio d o m o r u m " . T a m ž e , s. 2 6 0 - 2 7 2 „T a x a n o b iliu m et c o n c io n a t o r u m in c o m ita tu Z e m p lin i e n s i" .

d e m o g r a fic k e j ča sti M . K o h ú to v á m á p o d o b n ý n á z o r „ n a zá k la d e s p o ľ a h liv e jš íc h p r a m e ň o v " , ktoré vš a k n e u v ie d la a n i n e p o u ž ila .

ZEMPLÍN

ZÁVER

pokladu, že v šľachtických dom ácnostiach žilo priemerne šesť osôb, vynásobením tých počtov sa dôjde k výsledku, že v roku 1720 žilo v Zemplínskej župe spolu 2 052 ľudí šľach­ tického pôvodu. K tom u počtu treba ešte pripočítať okolo 25 rodín najbohatších, najvyš­ ších vrstiev šľachticov, ktorých sa do súpisu neodvážili zapísať. Takých príslušníkov šľach­ ty bolo okolo 150. Celkový počet všetkej šľachty dosahoval spolu okolo 2 200 osôb. Taký počet šľachty m ožno predpokladať aj v roku 1715. Súpis dom ácností z roku 1715 (ani z roku 1720) neobsahuje údaje o počte duchovných (farári, mnísi), ani o počte učiteľov. Z vývoja cirkevných záležitostí a stavu začiatkom 18. sto­ ročia m ožno zistiť, že: a) v severnom, strednom a južnom Zemplíne pôsobilo okolo 180 uniatských (neskôr gréckokatolíckych) baťkov a v ich rodinách približne 1 080 ľudí;128 b) v strednom a južnom Zemplíne pôsobilo okolo 50 rímskokatolíckych farárov a približ­ ne 30 m níchov, spolu okolo 80 rímskokatolíckych duchovných; c) v južnom a strednom Zemplíne pôsobilo okolo 50 kalvínskych kazateľov a v strednom Zem plíne aj vari päť luteránskych kazateľov a v ich farách spolu približne 330 osôb; d) v školách katolíckych aj evanjelických farností učilo približne 50 učiteľov129a v ich domácnostiach žilo do 300 osôb. V roku 1715 žilo v Zemplínskej župe približne 315 duchovných osôb a vari 50 učiteľov. V rodinách pravoslávnych a evanjelických farárov okolo 1400 ľudí a v učiteľských rodinách okolo 300 ľudí. Celkový počet tejto skupiny ľudí dosahoval približne do 1800 osôb. Sčítaním počtov príslušníkov jednotlivých sociálnych skupín sa dôjde k zisteniu, že v ro­ ku 1715 žilo v Zemplínskej župe okolo 33 600 obyvateľov, čo predstavovalo 5,64 obyvateľa na km 2. Aj tento výpočet je však iba odhadom skutočného počtu obyvateľov, ktorý nem ož­ no presne zistiť.

Vývoj počtu a sociálnej skladby obyvateľstva Zemplínskej župy

712

Vývoj počtu sídiel v Zemplínskej župe Mestečká

Spolu

Rok

D ediny

1000

okolo 150

1300

365

okolo 10

okolo 375

1600

454

32

486

1715

390

23

413

okolo 150

Vývoj počtu sídiel v Zemplínskej župe m ožno v neuspokojivej miere sledovať a spozná­ vať od 11. storočia, presnejšie od 13. storočia. V 11. až 13. storočí počet sídiel vzrastal. Z po­ čtu okolo 150 sídiel v roku 1000 do roku 1300 stúpol do počtu okolo 375 sídiel. V 14., 15. aj 16. storočí nových sídiel naďalej pribúdalo, takže v roku 1600 bolo 486 sídiel. Z nich bo­ lo 454 dedinských sídiel a 32 sídiel mestských. V 16. storočí počet sídiel vrcholil. V 17. sto­ ročí sa počet jestvujúcich sídiel zmenšoval a ich najnižší počet nastal okolo roku 1715. Po­ čet dedinských sídlisk sa znížil na 390, mestečiek zostalo len 23, spolu jestvovalo len 413 sídiel. 128 H o d in k a , A .: A m u n k á c s i g ô r ô g - k a to lik u s p ú s p ô k s é g o k m á n y tá r a I. U n g v á r 1911, s. 587 - 588 p u b lik u je fa rn o s ti v r o k u 1712. 129 U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 140 a n .

Rok

Poddaní

1000

6 3 0 0 -9 0 0 0

1300

28 950

88,39

1600

38 750

70,20

1715

24 340

72,44

%

Šoltýsi

%

M ešťania

713

%

Šľachta

%

Farské

%

S p o lu

10?

1200

2,17

3000

9,17

600

1,83

200

0,61

32 750

12 500

22,64

1800

3,26

950

1,72

55 200

5260

15,65

2200

6,54

1800

5,35

33 600

Vývoj počtu a sociálneho zloženia obyvateľstva Zemplínskej župy m ožno od 11. do za­ čiatku 18. storočia v rozličnej miere pravdepodobnosti iba odhadovať. V roku 1000 v tom kraji žilo približne 6 300 až 9 000 obyvateľov. Do roku 1 300 počet obyvateľov stúpol do počtu okolo 32 750 a naďalej počet narastal, lebo v roku 1600 dosiahol stav okolo 55 200 obyvateľov. To bolo obdobie dovtedy najväčšej ľudnatosti v Zemplínskej župe. V 17. storo­ čí sa ich počet postupne zmenšoval a v roku 1715 sa znížil na približne 33 600 obyvateľov. Vývoj počtu hlavných, najpočetnejších sociálnych skupín obyvateľstva bol nasledujú­ ci. Poddanské obyvateľstvo z počtu približne 6300 až 9000 od roku 1000 m ohutne vzrást­ lo do počtu okolo 28 950 ľudí v roku 1300, kedy malo vyše 88% podiel na celkovom počte obyvateľstva v Zemplínskej župe. Počet poddaných narastal aj neskôr, lebo v roku 1600 do­ siahol počet okolo 38 750 ľudí, čo bolo vyše 70% podiel obyvateľstva. V tom období vr­ cholil dovtedajší počet poddaných v Zemplínskej župe. V 17. storočí poddaných ubúdalo, najmä však začiatkom 18. storočia, takže v roku 1715 žilo približne 24 340 poddaných, čo predstavovalo vyše 72% podiel obyvateľstva Zemplínskej župy. Počet obyvateľov mestečiek dosahoval v roku 1300 približne 3000 ľudí, čo bol vyše 9% podiel obyvateľstva Zemplínskej župy. Počet mešťanov naďalej narastal, takže v roku 1600 bolo približne 12 500 obyvateľov mestečiek, ktorí tvorili vyše 22% obyvateľov župy. Vtedy vrcholil počet meštianstva v dovtedajšom vývoji. V dôsledku úpadku mestečiek v 17. sto­ ročí sa aj počet mešťanov znižoval, takže v roku 1715 bolo približne 5 260 mešťanov, ktorí mali vyše 15% podiel vtedajšieho obyvateľstva Zemplínskej župy. V roku 1300 žilo v Zemplínskej župe približne 600 príslušníkov šľachty, ktorí mali tak­ mer 2% podiel v obyvateľstve župy. Ich počet narastal. V roku 1600 dosahoval stav okolo 1 800 ľudí, teda vyše 32% vtedajšieho obyvateľstva. Do roku 1715 šľachticov pribúdalo na počet približne 2 200 ľudí a 6,5% súdobého obyvateľstva Zemplínskej župy. Ak v roku 1000 m ožno iba predpokladať pôsobenie okolo 10 farárov v sídlach zem­ plínskych farností, tak do roku 1300 ich počet ako aj počet m níchov dosahoval približne 200 duchovných osôb, ktorí predstavovali vyše 0,5% vtedajšieho obyvateľstva župy. Počas 14. až 16. storočia stúpal nielen počet duchovných, ktorých v roku 1600 bolo do 120 a vy­ še 40 učiteľov, ale najm ä farských obyvateľov, ktorých bolo v tom roku približne 950, čo predstavovalo vyše 1,7% obyvateľov. Proces nárastu farského obyvateľstva pokračoval aj v 17. storočí. V roku 1715 bolo približne 315 duchovných a 50 učiteľov, spolu okolo 1 800 farských a kláštorných obyvateľov, ktorí predstavovali asi 5,3% obyvateľov Zemplínskej žu­ py. Bol to dovtedy najväčší počet duchovných a farských obyvateľov v Zem plíne, na čom m ali najväčší podiel uniatskí farári a ich rodiny.

714

ZÁVER

ZEMPLÍN

Zamestnania a sociálne skupiny obyvateľstva Zamestnania obyvateľov tohto kraja v stredoveku a prvých storočiach novoveku tvorili pestrú zmes, ktorá sa svojou náplňou m enila. Zamestnanie jednotlivcov a rodín bolo roz­ hodujúcim činiteľom nielen ich obživy, ale aj sociálnej či triednej, teda spoločenskej prí­ slušnosti v rámci vtedajšej feudálnej štruktúry obyvateľstva. Obyvateľstvo Zemplínskej župy m alo všetky zamestnanecké a sociálnospoločenské súčasti stredovekého i ranonovovekého feudálneho systému, teda duchovenstvo, šľachtu, "m eštianstvo, poddaných s ich rozličným i zložkami. Zamestnanie jednotlivcov a rodín bolo základným, určujúcim prvkom ich spoločenského postavenia, naplneného špecifickými povinnosťami a právami.

715

Roľníci si pravdepodobne v 13. storočí postupne osvojili trojpoľný systém obrábania a využívania polí v chotároch jednotlivých dedín. Pri takom postupe boli orané časti cho­ tára rozdelené na tri časti. D o tej istej časti v prvý rok zasiali ozim inu, teda pšenicu alebo raž, v druhý rok jarinu, teda jačmeň, prípadne ovos, v tretí rok roľa ako úhor zostala nezasiata, odpočívala.134 Takým striedaním sa pôda lepšie využívala a hoci malá úroda obilia, teda tri-šesťnásobok vysiateho zrna, bola stabilnejšia.

O šľachte a duchovenstve sú samostatné časti. V tejto sa sústredíme na výrobné a im blízke zamestnania. Poznatky o zamestnaniach obyvateľov tohto kraja v stredoveku aj začiatkom novoveku poskytujú archeológovia, jazykovedci, ale najmä historici. Archeologické výskumy dospeli k nezvratnému poznatku, že hlavným zamestnaním tu­ najšieho slovienskeho obyvateľstva v 6. až 10. storočí bolo roľníctvo, orientované na pes­ tovanie obilnín a hospodárskych zvierat. Prírodné danosti nížinných častí kraja k tom u po­ skytovali vhodné predpoklady. O roľníčení tam ojšieho obyvateľstva od 11. storočia svedčia nepriame, ale najmä pria­ me písom né doklady, pričom až od 16. storočia poskytujú ucelenejšie a súhrnnejšie po­ znatky.130 V južnom a strednom Zemplíne roľníci na poliach tradične pestovali pšenicu, raž, jač­ m eň, ovos, pohanku, proso, šošovicu, hrach, chmeľ, v záhradách rozličnú zeleninu, najmä kapustu, kvaku, petržlen, mrkvu, cesnak, cibuľu, ktoré tvorili podstatnú časť ich potravy. Pri predaji časti obilnín na trhoch v mestečkách používali ako mieru nielen košický gbel, ale napr. vo Vranove vranovský gbel a v H um ennom humenský gbel, ktoré boli nepo­ chybne obsahovo menšie ako košický gbel.131 Ľan a konope pestovali nielen ako základnú surovinu k výrobe plátna, ale vylisovaním semena získali olej. Lodyhy konopí a ľanu máčali v močidlách, o ktorých sú doklady od 14. storočia.132 Roľnícke dom ácnosti chovali najmä hovädzí dobytok a svine, ale aj kone, ovce, kozy, kury, husi, kačky, zajace, v záhradách mali včelstvá, predovšetkým ako zdroj potravy. Naj­ mä voly, ale aj kravy, kone im slúžili ako ťažná sila pri orbe, zvoze obilia a sena, dovoze dre­ va a pod., kone pri furm ankách.133

V 11. až 13. storočí nevznikli také spoločenské okolnosti, ktoré by viedli k určeniu a ustáleniu predstavy o poddanskej usadlosti, najmä rozsahu k nej patriacich pozemkov ob­ hospodarovaných poddanskou domácnosťou. Zmena nastala až od roku 1323 v súvislosti so zdaňovaním poddanských dom ácností od porty. Vtedy bola síce zákonne definovaná porta ako brána, vráta, um ožňujúca vtiahnutie voza do poddanského dvora, avšak nijako nestanovili rozsah pozemkov užívaných, obhospodarovaných poddanskou domácnosťou. Nepochybné je, že aj v Zemplínskej župe odvtedy rozlišovali sedliacke usadlosti a do­ mácnosti zdaňované od porty, neskôr od pol aj štvrť porty od chudobnejších, nezdaňovaných želiarskych dom ácností. Svedčí o tom zdaňovanie sedliackych dom ácností v Zem ­ plínskej župe v roku 1441, kedy zdaňovali od celej, polovičnej aj štvrtinovej porty.135 Rozlišovanie celej, polovičnej a štvrtinovej porty sa nezakladalo na rozmeroch brány, ale na rozsahu obhospodarovaných rolí, lúk aj roľníckeho dvora jednotlivých sedliackych do­ m ácností. Táto majetková, presnejšie vyjadrené pozemková podstata sedliackej dom ác­ nosti obhospodarujúcej celú, polovičnú atď. sedliacku usadlosť však nebola v Uhorsku do 18. storočia zákonne stanovená. Aj v Zemplínskej župe sa uplatňovali len miestne zvyklos­ ti, ktoré vo svoj prospech m enila tamojšia šľachta. V jej záujme bolo, aby mala čo najviac sedliackych dom ácností hospodáriacich na celých usadlostiach, avšak aby rozsah pozem ­ kov pre celú sedliacku usadlosť bol čo najmenší. Také úsilie šľachty bolo v súlade aj s daňo­ vou politikou kráľovského dvora. Napriek vytrvalému úsiliu nepodarilo sa nám nájsť taký zápis, ktorý by udával rozsah polí a lúk patriacich k celej, prípadne polovičnej sedliackej usadlosti v Zemplínskej župe do 18. storočia. Zachovali sa síce ojedinelé údaje o počte usadlostí a rozsahu poľa a lúk, avšak bez určenia či išlo o celé, prípadne polovičné sedliacke usadlosti.136 Napriek tom u vidím e východisko k nadobudnutiu aspoň približnej predstavy o rozsa­ hu pozemkov celej sedliackej usadlosti. Stredoveké nemecké slovo lehen, používané aj pre zemplínske poddanské usadlosti v 14. storočí,137*nadobudlo latinizovanú podobu laneus, slovensky lán. Vlastníctvo lánu poľa bolo základnou súčasťou práv šoltýsov v nim i založe­ ných dedinách. Lehen, laneus, lán bol totožný aj s celou poddanskou, presnejšie sedliac­ kou usadlosťou.

130 S ú n i m i r o z lič n é s ú p is y a urb áre, n a p r. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 276 z r o k u 1550. A d a lé k o k IX ,

134 D o k la d o slo v e ú h o r p o z n á m e z ro k u 1358. N a g y , N S z 1, s. 2 8 0 „ i n estate p ro n o v e llo v u lg a r ite r w g ar

1904, s. 291 a n . z ro k u 1585 a in é . A d a lé k o k IV , 1898, s. 2 9 0 z ro k u 1629. A d a lé k o k II, 1896, s. 2 4 -

araturas f a c iu n t " . P r ia m y d o k la d o ja r n e j, le tn e j a je se n n e j o račk e je z r o k u 1358. T a m ž e , s. 2 9 0 „tr in e ,

2 5 z ro k u 1686.

v id e lic e t v e r n a lis , e stiva lis et a u tu m p n a lis a r a tu r e ". Z á p is o tr o jp o ľ n o m s y s té m e je a ž z ro k u 1425.

131 A d a lé k o k I X , 19 0 4 , s. 3 0 6 „ v a r a n n a i k ô b ô lle l" z ro k u 1636. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 27 8 , s. 57, 129 z r o k u 1690.

T a m ž e II, s. 2 4 9 „ i n trib u s c a lca tu r is n y o m a s d ic tis " . V š e tk y ú d a je sa v z ť a h u jú k M ic h a lo v c ia m a p r iľ a h lé m u o k o liu .

132 M O L , D L 71967 a „ M o c h o la s t o u " pri d e d in e Z s a d á n y z ro k u 1321.

135 M O L , D L 99507.

133 A d a lé k o k I X , 190 4 , s. 291 a n . z ro k o v 1567 a 1585 n a p a n s tv á c h Č ič a v a , V r a n o v a Sk ra b sk é. M a r s in a ,

136 P o zri n a p r. N a g y , N S z II, s. 278 - 27 9 .

K u šík , U rb á r e II, s. 7 a n . z ro k u 1601 n a p a n s tv á c h T r e b iš o v a S e č o v c e . Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 277 z r o k u 1657 n a p a n stv e H u m e n n é .

137 N a g y , N S z 1, s. 188 „s e s s io n e s in teg ra s le h u n v o c a ta s " z r o k u 1346. P o zri aj s. 25 7 , 2 8 6 z ro k o v 1357, 1358.

717

ZEMPLÍN

ZÁVER

So zem plínskym tradičným roľníctvom bolo úzko spojené najmä kováčstvo, kolárstvo či kolesárstvo, hrnčiarstvo. Kým však kováč bol potrebný a uživil sa takmer v každej dedi­ ne, kolárstvu a hrnčiarstvu sa venovalo podstatne menej rodín v ojedinelých dedinách. Podstatná časť obyvateľstva južného i stredného Zemplína sa venovala pestovaniu vi­ niča hroznorodého a dorábaniu vína. Udom ácnenie pestovania viniča v tejto časti Potisia súviselo s pretrvávaním rímskoprovinciálnych tradícií. Slovieni prevzali latinské slovo vinum , pretvoriac ho na víno. Príznačné je, že aj základy podstatnej časti vinárskej term ino­ lógie v okolí Tokaja je doteraz slovenský, napr. pomaďarčené „ szam orodni", „puttonyos" a „kopács". Predovšetkým z odrôd hrozna urodeného na južných a východných svahoch Tokajských vrchov dorábali vína jedinečných druhov a kvality, tzv. tokajské vína. Veľmi kvalitné víno dorábali aj z hrozna na južných aj východných svahoch Zem plínskych vr­ chov, avšak dobrú kvalitu mali aj vína z iných častí stredného Zem plína.138 Tokajské vína sa od 16. storočia stali znám ym i a obľúbeným i nápojm i na panovníckych dvoroch v Európe a jedným z najvýnosnejších obchodných tovarov uhorského pôvodu vy­ vážaných najm ä do Poľska. Malá časť Zem plínčanov mala v 11. až 13., prípadne aj v 14. storočí len pre to obdobie špecifické zamestnania. Niekoľko stoviek m užov z poverenia uhorských kráľov vykonáva­ lo jedinečné povinnosti pre kráľov a kráľovstvo. Takými boli strážcovia krajinských ciest tiahnúcich Zemplínskou župou a zemplínskou časťou uhorského pohraničia. Dodnes po nich zostali názvy obcí Moravany, Veľký Ruskov, Végardó (M). Ďalšiu skupinu tvorili psiari a sokoliari, ktorí chovali a cvičili lovných psov, jastrabov a sokolov a s nim i sa zúčastňovali poľovačiek kráľov v zemplínskych lesoch. Inou skupinou boli kraviari a koniari, ktorí pestovali kravy a kobyly pre kráľovské voj­ sko. Svedčia o tom miestne názvy Kravany, Zemplínsky Klečenov. Svojskou skupinou boli m onari, teda výrobcovia šperkov a podobných cenností pre kráľa. V 13. a 14. storočí sa strácali príčiny takých jedinečných služieb pre kráľov a dotyčné skupiny kráľovských služobníkov zanikali. Ich poslední príslušníci sa zväčša zamestnaním úplne preorientovali na roľníčenie a splynuli s miestnymi poddaným i. Ojedinelým m užom sa podaril spoločenský vzostup do zemianstva. Časť m onarov sa zaiste presťaho­ vala do mestečiek. Charakteristickým zamestnaním prevažnej časti obyvateľstva severnej časti Zem plín­ skej župy v 14. - 16. storočí bolo ovčiarstvo. Chovanie početných čried oviec v tej časti Zemplína udom ácnili a rozšírili Rusíni, ktorí sa tam usadzovali od 14. storočia. Hoci Rusíni chovali aj hovädzí dobytok a svine, ovčiarske pastierstvo na salašoch bolo iba ich za­ mestnaneckou jedinečnosťou. Treba však upozorniť, že aj Rusíni sa od 16. storočia postupne venovali aj roľníctvu a v 17. storočí už aj medzi Rusínmi prevládalo roľníčenie spojené s chovom oviec. Príčinou onej zm eny bol nedostatok pastvín, najmä hôľnych, pre veľké čriedy oviec.

mácnosť mala aj rodinné roľnícke hospodárstvo. Remeselníci vo väčšine mestečiek praco­ vali samostatne, lebo v tom istom remesle ich bolo málo na to, aby sa združili do cechu. Majstri rozličných remesiel zvyčajne vytvorili spoločný, združený cech v jednotlivých mes­ tečkách. Z hľadiska počtu cechov v 16. a 17. storočí ich najviac bolo v H um ennom , a to 139 osem .1 Majstri vlastnú remeselnícku produkciu rozpredali na m iestnom trhu, prípadne jarmo­ ku, alebo v susedných mestečkách. Pravdepodobne len ojedinelí muži v zemplínskych mestečkách boli obchodníkm i. M a­ lé zemplínske mestečká neposkytovali dostatok príležitostí pre tento druh zamestnaneckej činnosti.

716

Vrchovinné časti Zemplínskej župy vzbudzovali nádej, že sa v nich nachádzajú zdroje vzácnych, či úžitkových kovov, prípadne soli či iných minerálov. Vzťahovalo sa to najm ä na zemplínsku časť Slanských vrchov, keďže vyvieranie soľanky pri neskoršej dedine Soľ a ryžovanie zlata v potoku Zlatník boli oddávna známe a využívané obyvateľmi okolitých dedín. Nový podnet pri hľadaní ložísk nastal po tom , keď sa vrchovinné majetky dostali do vlastníctva šľachticov, ktorí z vydolovania a predaja vzácnych a úžitkových kovov či m ine­ rálov očakávali výdatné peňažné príjmy. Tak sa správali šľachtici Abovci, ako vlastníci rozsiahlej východnej časti zalesnených Slanských vrchov. Podľa dohody o deľbe panstva Lipovec v roku 1311, neskôr zistené lo­ žiská kovov či soli m ali zostať v spoločnom vlastníctve oboch vetiev Abovcov.1401 4Abovci pravdepodobne aj podnietili vyhľadávanie očakávaných ložísk, ale písom né doklady o tom , teda ani výsledky nepoznáme. O banské podnikanie sa usilovali šľachtici z Tolcsvy, ktorým kráľ Karol Róbert v roku 1340 povolil dolovať zlato, striebro a iné kovy v horách ich tolcsvanského chotára. S baníctvom je spojený vznik a vývoj dediny Rudabányácska (M). Do vrchov jej chotá­ ra vlastníci, košickí mešťania Knolovci okolo roku 1390 dali vyrážať banské štôlne a šach­ ty.142 V banskom podnikaní pokračovali aj noví vlastníci Rudabányácsky od polovice 15. storočia, šľachtici z Pavloviec, ktorí od kráľa Vladislava nadobudli právo dolovať m dy v ro­ ku 1442.143 S baníctvom je spojený aj vznik a začiatočný vývoj dediny Banské. Jej vlastníci, šľachti­ ci z Rozhanoviec nadobudli od kráľa Žigm unda v roku 1407 oprávnenie dolovať zlato, striebro a úžitkové kovy s povinnosťou odovzdať kráľovi len polovicu urbury, čo bola 139 H o u d e k , I.: C e c h o v n íc t v o n a S lo v e n s k u . T u r č ia n s k y S v ä tý M a r tin 1943, s. 4 2 - 66 . Š p ie sz , A .: R e m e s lo n a S lo v e n s k u v o b d o b í e x is te n c ie c e c h o v . B ratislava 1972, s. 101 - 102. T e n ž e , R e m e s lá , c e c h y a m a n u fa k tú r y n a S lo v e n s k u . M a r tin 1983, s. 8 9 . D e jin y T r e b išo v a . (Z o s ta v o v a te ľ L . T a jtá k ). K o šice 1982, s. 124 (a u to r F. U lič n ý ) , s. 158 (a u to r A . L u k á č). D e jin y V r a n o v a n a d T o p ľ o u . (Z o sta v o v a te ľ 1. M i c h n o v i č ) . K o šice 1992, s. 100 - 101 (a u to r F. U lič n ý ) . S e č o v c e . (Z o s ta v o v a te ľ

Časť mužov meštianskych rodín v zemplínskych mestečkách sa venovala remeselnej vý­ robe. Ako majstri alebo tovariši boli krajčírmi, obuvníkm i, kováčmi a pod. Avšak každá do-

1998, s. 45 - 46 (a u to r F. U lič n ý ) ,

s.

J.

O r d o š ). P rešo v

70 - 71 (au to rk a M . B o d n á r o v á ).

140 S e d lá k , R D S1 1 , s. 4 0 4 - 4 0 5 , č . 9 4 2 . 141 N a g y , C D H A I V , s. 9 „ in v e n c io n e s au ri et a r g e n ti fo d in a r u m s e u ... a lia r u m q u a r u m lib e t m in e r a r u m et

138 U lič n á , R o z š ír e n ie . K a z im ír , Š .: P e sto v a n ie v in ič a a p r o d u k c ia v ín a n a S lo v e n s k u v m in u lo s t i. B ra tisla v a 19 8 6 . U lič n ý , F.: V í n o , p iv o , p á le n k a n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u v stred o vek u a n o v o v e k u . In : N á p o je v m in u lo s t i a p r íto m n o s ti S lo v e n s k a . (Z o s ta v ili J . B aď u rík - P. K ó n y a - R . P ek n ík ) P rešov 20 0 1 , s. 19 a n .

m e ta llo r u m

in

territoriis

m o n t ib u s

...

ad

p o s s e s s io n e m

T h o lc h w a

...

p e r tin e n tib u s

...

c o n c e s s im u s " . 142M á ly u s z , Z s O I, s. 171, č . 1516 „ fo s s a tu m m e ta lli in v u lg o S tô l v o c a tu m , n u n c ip s u m la b o r a t u m ,... in c a c u m in e m o n t is u n u m lo c u m f o d in u m m o n t a n e " . 143 M O L , D L 72102.

718

719

ZEMPLÍN

ZÁVER

výhodná podm ienka. Šľachtici si m ohli najať baníkov špecialistov, prípadne zapojiť do pri­ meraných prác aj vlastných poddaných.144 Šľachtici Drugetovci a iste aj dedičia v druhej polovici 17. storočia rozvíjali dolovanie vzácnych kovov, ale aj rubínov v chotári dediny Ladomír na ich humenskom panstve. Sve­ dčí o tom písom ná dohoda z roku 1686.145 Zachované a známe písom né doklady nepochybne svedčia o banskom podnikaní v uve­ dených strediskách. Žiaľ chýbajú, resp. neznáme sú doklady o rozsahu a výsledkoch ban­ skej činnosti. Napriek tomu m ožno usúdiť, že baníčenie v Zemplínskej župe malo len miest­ ny význam , nerozvinulo sa do rozsiahlejšej a produktívnejšej činnosti. Príčinami toho boli zaiste chudobné prírodné zdroje vzácnych a úžitkových kovov alebo minerálov. Napriek to­ mu je zrejmé, že počtom síce malá časť obyvateľov zemplínskych dedín, prípadne mes­ tečiek sa v rôznej podobe zúčastňovala na tunajšom baníčení.146

rovacími listinam i, o šľachtických majetkoch sa dozvedáme iba v prípadoch, keď samotní šľachtici darovali časť svojich majetkov cirkevným inštitúciám, najmä kláštorom. Najstarší priamy doklad o šľachtickom územ nom majetku v Zemplínskom komitáte svedčí, že šľachticovi Petrovi v polovici 11. storočia patrila dedina Sirník s priľahlým územ ­ ným m ajetkom . Keď Peter okolo roku 1067 založil kláštor v Zaste, daroval mu aj dedinu Sirník.149 Sotva treba pochybovať o tom , že aj iní šľachtici dostali od kráľov v 11. storočí majetky v Zem plíne, avšak konkrétne to zistiť nem ožno. Šľachtickému rodu, ktorého členom bol aj Boleslav, patrili v druhej polovici 12. storo­ čia početné dediny a priľahlé majetky. Boleslav ako vacovský biskup založil a testamentárne obdaril okolo roku 1190 kláštor v Lelesi. Boleslav daroval kláštoru dedičné rodové aj na­ dobudnuté dediny s ich vtedajšími obyvateľmi. V Zemplíne menovite Leles, Kráľovský Chlm ec, Veľký Horeš.150 Pravdepodobne od 11. storočia vlastnili majetky početných dedín v južnom a strednom Zemplíne šľachtici z rodu Bogatradvan. Písomné doklady od roku 1227 ich predstavujú ako dedičných vlastníkov, bývajúcich v kúriách niekoľkých dedín, ktorých názvy používali v predikátoch. V 13. storočí m ali jednotlivé vetvy kúrie v Bracovciach, Čeľovciach, Ložíne, Megyaszó (M), M oravanoch, N ižnom Žipove, Szade (M), Tiszalúci (M). Z hľadiska zeme­ pisného majetky rodu Bogatradvan netvorili územ ne celistvý celok. Boli to početné menšie celky majetkov uvedených a s nim i susediacich i nesusediacich dedín.151 Pravdepodobne v 12. storočí, najneskôr na prelome 12. a 13. storočia nadobudli predko­ via šľachtica Sobeslava, prípadne až Sobeslav, územné majetky M ichaloviec a v ich susedstve, najmä východne od Laborca. Okolo roku 1244 to bol územne rozsiahly a súvislý majetkový celok, dedične patriaci Sobeslavovmu synovi Petrovi, teda panstvo M ichalovce.152 Šľachtic Ján v prvej polovici 13. storočia dokázateľne vlastnil Dvorianky a majetky su­ sediacich dedín, hoci tie m ohli patriť už skôr jeho otcovi Andronikovi. Keď Ján tieto ma­ jetky v roku 1245 predal šľachticovi Petrovi, synovi Petra, predaj listinou potvrdil kráľ Be­ lo IV .153 Už v prvej polovici 13. storočia patril horešský a susediace majetky medzi Tisou a Bod­ rogom viacerým zemianskym rodinám, po ktorých ich zdedil a do roku 1254 vlastnil Gre­ gor, syn H unta. Keď Gregor v roku 1254 tie majetky predal Štefanovi, bánovi Slavónska, predaj listinou potvrdil kráľ Belo IV .154Aj majetky dedín Lesné a Pusté Čemerné patrili v pr­ vej polovici 13. storočia šľachticom M ikitovi a Novaladovi. Keď však pripadli kráľovi, Belo IV. ich v roku 1254 daroval šľachticovi Gregorovi, synovi N áta.155

Uhliari z vyrúbaných km eňov listnatých stromov poukladaných do m íľ pálili drevené uhlie. O uhliaroch sú doklady od 14. storočia. Pred rokom 1345 dorábali drevené uhlie v ne­ ďalekom lese uhliari z dediny Tušice.147 Drevené uhlie pálili nepochybne v listnatých lesoch m nohých chotárov, avšak uhliari museli mať poverenie, súhlas alebo dohodu so zemepánmi dotyčných lesov. Uhliarstvo bo­ lo zväčša doplňujúcim zamestnaním dedinčanov. Napálené uhlie uhliari dodávali zeme­ pánom alebo predávali mešťanom ako vhodné kurivo do kachľových pecí či kozubov v kaš­ tieľoch a meštianskych dom och. Vápniari z vhodných vápencových kameňov pálili vápno. Vápno bolo potrebnou prí­ sadou do malty, nevyhnutnej pri stavbe murovaných kostolov, hradov, meštianskych do­ mov, kúrií, kaštieľov a iných stavieb. S pálením vápna bol spojený vývoj dediny Kucany, o čom svedčí jej maďarský názov so základom mész - vápno. O vápenici, či vápenke, teda pom enovaní miesta, na ktorom váp­ no pálili, poznám e údaj z roku 1549 a to v chotári dediny Ladm ovce.148 Vápniari pracovali za podobných podm ienok ako uhliari.

Zemplínska šľachta Uhorskí králi od 11. storočia postupne darúvali zemplínske územné majetky šľachti­ com . H oci darovania majetkov v 11. a 12. storočí ešte neboli potvrdzované kráľovskými da-

149 W e n z e l, C D A C I, s. 25 „ S c y r n ik " . H is to r ik o m sa d ote ra z n e p o d a r ilo zistiť m ie s to , k d e sa k láštor 144 W e n z e l, G .: M a g y a r o r s z á g b á n y á s z a tá n a k k ritikai tô rté n e te . B u d a p e st 1880, s. 3 9 6 „ q u o d m o n t a n i seu m o n ta n is te , a u t q u iv is h o m o ... lib ere e t se cu re su b n o stra p r o te c c io n e s p e c ia li m in e r a s au ri, a r g e n ti e t c e te r o r u m m e ta llo r u m q u erere e t in v e n ir e a u d e a n t" . 145 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 87, s. 23 7 - 2 3 8 „ L a d o m é r ... fa lu ... eziist és arán y, ... r u b in t v a g y is c a r b u n c u lis k ô v e l" . 146 U lič n ý , F.: B a n sk é stred isk á n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u . In : B a n sk é m e s tá n a S lo v e n s k u . (Z o sta v il R . M a r s in a ) . M a r t in 19 9 0 , s. 171 - 181. 147 N a g y , Z V II, s. 163 „ i n illis p a rtib u s K u n c h a b a n y a ia v o c a te , u b i o lim q u id a m fab ri d e T u sa , c a rb o n e s e x u r is s e n t" . 148 S N A B ra tisla v a , H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín ., nr. 3 8 (n a d orze) „ i n eo lo c o u b i est c re m a tu ra seu fo r m a x c e m e n t o r u m " . Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 4 8 2 .

n a c h á d z a l. N á z v u Z a sta b o l fo n e tic k y a o r to g r a fic k y b líz k y stred o vek ý m a ď a r iz o v a n ý tva r n á z v u d e d in y C e s tic e v A b o v sk e j s to lic i, ted a n á z o v Z o z ta , Z e z ta . P ozri V a rsik , O s íd le n ie II, s. 179. T o v e d ie k m o ž n o s t i lo k a liz á c ie o n o h o k láštora. 150 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 94 , č . 101, s. 145, 146 „B o le s la u s ... u n iv e rs a p re d ia su a c u m lib e r tin is , servis et a n c illis , r a c io n e h e re d ita r ie s u c c e s io n is a d se d e v o lu t a ... v e l a liq u o s ib i e m p c io n is t itu lo c o m p e te r e v i d e b a n t u r ,... p r e d iu m ... L e l e z ... p r e d iu m H e lm e c h ... p r e d iu m G y u e r e s " . 151 W e n z e l, C D A C V I , s. 4 4 4 - 4 4 5 . M a r s in a , C D S 1 I I , s. 2 8 9 , č . 413. W e n z e l, C D A C X I I , s. 4 4 7 , 4 8 2 . 152 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 119, č . 178; s. 2 2 0 , č. 314; s. 2 2 8 , č . 3 2 6 ; s. 2 2 9 , č. 327; s. 4 3 2 , č . 6 2 3 . 153 M a r s in a , C D S I I I , s. 123, č . 199. 154 M a r s in a , C D S I II, s. 3 0 7 , č . 4 4 3 . 155 M a r s in a , C D S I II, s. 3 2 2 , č . 4 6 3 .

ZEMPLÍN

ZÁVER

Tiež majetky Bodrogkeresztúra, Tálye a Tolcsvy v prvej polovici 13. storočia dedične pat­ rili šľachtickým rodom , ktorých členovia v nich m ali kúrie a názvy sídlisk okolo roku 1255 tradične používali v prídom koch.156Taký istý vlastnícky a obyvateľský vzťah m ali šľachtici v Girincsi okolo roku 1265,157 v Lastovciach okolo roku 1266,158 a nepochybne, hoci pria­ m o nedokázateľné, aj k iným dedinám a majetkom pred polovicou 13. storočia. Územie v pravej časti doliny Tople pod severovýchodnými výbežkami Slanských vrchov bolo od začiatku 13. storočia súčasťou hradného panstva Lipovec. Najskôr patrilo šľachtico­ vi Vavrincovi, synovi Opuda, po ňom synovi Ondreja II. a kniežaťu Haličská Kolom anovi, ktorý ho krátko pred rokom 1229 predal Demeterovi z rodu Aba. Z delieb panstva Lipovec v rokoch 1282 a 1299 m ožno zistiť, že k nem u patrilo aj územie dedín Čem erné, Čaklov, Soľ.159 Uhorskí šľachtici nadobúdali v 11. - 12. storočí územné majetky vtedajších dedín v juž­ nom a strednom Zem plíne. Vzhľadom na prírodné danosti to boli územia z poľnohospo­ dárskeho hľadiska najvhodnejšie, najúrodnejšie, teda najproduktívnejšie v dorábaní po­ travín a vína. Záujem uhorských šľachticov o vlastníctvo územ ných majetkov vo vyššie ležiacich čas­ tiach stredného, ale najm ä severného Zemplína sa prejavil od polovice 13. storočia. Úspeš­ ní boli tí, ktorí získali od kráľov požadované majetky. Vďaka zachovaným darovacím listi­ nám o väčšine z nich vieme. Šľachtici Jurla a Juta v roku 1254 získali od kráľa Bela IV. majetky dedín Pichne a Pčolin é.160 D om inik, syn Petra, župan Zemplínskeho komitátu nadobudol v roku 1262 od kráľo­ viča Štefana majetok v susedstve Strážskeho.161 Radslav (Raziou), syn Valena nadobudol od Bela IV. v roku 1268 Zbudské Dlhé a priľah­ lé m ajetky.162 Správca kráľovských koniarov, šľachtic Rajnold, opäť dostal od Štefana V . v roku 1270 panstvo Čičava s početným i dedinam i.163 Šľachtic Peter, syn Petena v roku 1283 získal od kráľa Ladislava IV. územne rozsiahle majetky hradného panstva Brekov.164 Platnosťou uvedených donácií sa majetky šľachticov rozprestierali aj v celej severnej čas­ ti Zemplínskeho komitátu a dosiahli hlavný chrbát priľahlej časti Karpát. Po darovaní územ ne rozsiahlejších majetkových celkov uhorským i kráľmi šľachticom sa do druhej polovice 13. storočia vytvorilo niekoľko územne rozsiahlych a zemepisne sú­ vislých majetkových celkov, teda feudálnych panstiev vo vlastníctve bohatších a najboha­ tších zem plínskych šľachtických rodov. Takými panstvami boli najmä panstvo Tokaj, Bod-

rogkeresztúr, Tálya, Sárospatak, Trebišov, Sečovce, M ichalovce, Zbudza, Brekov, Čičava, Stropkov, ale aj iné, menšie panstvá v Zemplínskom komitáte. V procese darovaní majetkov sa rozsah kráľovských majetkov postupne zmenšoval, tak­ že na prelome 13. a 14. storočia takmer všetok územ ný majetok zemplínskych dedín bol vo vlastníctve šľachticov. H oci malá časť územia vtedy patrila cirkevným inštitúciám a ešte menšia mešťanom, kráľovi zostali len ojedinelé zemplínske dediny, avšak žiadne súvislé, rozsiahlejšie územie. Menšie územ né majetky, vyčlenené z vtedajších chotárov niektorých dedín, získali v 13. storočí aj ojedinelí hradníci Zemplínskeho komitátu, psiari a aj iní. Hradníkm i boli v 11. - 13. storočí m uži dom áceho pôvodu, žijúci vo vtedajších dedi­ nách, ktorí boli povinní v prípade potreby a nariadenia kráľa či župana Zemplínskeho ko­ mitátu nastúpiť do stoličnej vojenskej hotovosti. Keď sa jednotlivci v tejto činnosti osved­ čili ba vynikli, kráľ ich zvyčajne odm enil menším územ ným majetkom, takže postupne sa stali zem anm i. Taký sociálny vzostup sa podaril niekoľkým m užom a vlastníkom m a­ jetkov v prvej polovici 13. storočia v Zatíne.165 Istý hradník bol svedkom predaja majetku vo Vojke údajne v roku 1245.166 Psiari boli m uži, ktorí sa podujali, prípadne boli poverení chovaním a cvičením psov potrebných pri kráľovských poľovačkách v zemplínskych lesoch. Niektorých zo psiarov králi odm enili darovaním m enších majetkov a takí sa stali zem anm i. Jeden z oných psiarov žil v prvej polovici 13. storočia v Onde (M ).167 Iný sa snažil v druhej polovici 13. storočia nadobudnúť územ ný m ajetok.168 Z hľadiska politického, majetkového aj sociálneho vývoja a skladby zemplínskej šľach­ ty treba stručne pripomenúť, že aj najbohatší šľachtici občas darúvali malé časti zo svojich majetkov ojedinelým verným politickým prívržencom, ktorí sa stali ich vazalmi, čo sa v do­ bovej latinčine vyjadrilo slovami servientes nobilium . V roku 1276 šľachtic M ichal z rodu Rusd odm enil štyroch mužov, ktorí mu od detstva verne slúžili, darovaním dedín Tarcal a Szada.169Šľachtic Peter zvaný Peten v roku 1298 da­ roval vlastném u servientovi, zemanovi Berkezovi, časť z dedičného majetku V iničiek.170 V roku 1299 m agnát O m odej, vtedy palatín, daroval vlastným servientom Petrovi a D i­ onýzovi Korimovi majetok Kalše a Kuzm íc.171 Šľachtic Jakov, vlastník panstva Michalovce, v roku 1301 obdaril svojich servientov Ladislava, syna Bodislava a Jána, syna Petra zo Zbudze časťou majetku Zbudze.172

720

721

Pôvod zemplínskej šľachty m ožno skúmať z viacerých hľadísk, avšak najpodstatnejšie poznatky sú o jej sociálnom pôvode, domovskej príslušnosti a národnostnom pôvode.

156 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 3 2 7 , č . 474; s. 3 2 9 , č . 476. 157 S N A B ratislava, H M L e le s. k ., M e ta le s c . Z e m p lín , n r. 6 9 . 158 N a g y , N S z , I, s. 10 - 12. 159 M a r s in a , C D S 1 1 , s. 2 5 2 , č . 3 5 2 . U lič n ý , F.: D e jin y o s íd le n ia Ša riša . K o šice 1990, s. 128, 467. W e n z e l, C D A C I X , s. 3 4 0 - 3 4 1 ; X , s. 32 9 - 3 3 2 . 160 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 148, fa sc. 1, nr. 1 (reg.) „p o s s e s s io n e s P ic h n y a et C s o ln a " .

165 M a r s in a , C D S ] I, s. 3 0 6 , č . 419 „te rr a m io b a g io n is castri d e Z e m ly e n n o m i n e A n a n ie s in e h e re d e d e fu n c t i q u e terra Iz d e th e n n u n cu p e r a tu r , fid e li s u o P etro W e y th e " z r o k u 1233. 166 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 125, č . 188 „V o s o s io b a g io n e castri Z e m le n y " . 167 M a r s in a ,

CD S1

II,

s.

171,

č.

249

„p r iu s

161 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 148, fa sc. 1, n r. 1 (reg.) „ p o s s e s s io n e m G y e p e lu e v o c a t a m " .

168 N a g y , Z V I, s. 71 „ M a r t in u s c a n ife r " .

162 S z e n tp é te r y , R R S A I - 3 , s. 4 8 6 - 4 8 7 , č . 1593 „te rre u ltra in d a g in e s H o z z y w m e z e w v o c a te " .

169 W e n z e l, C D A C DC, s. 156 - 157.

163 M Q L , D L 5164 „p o s s e s s io n e m C h y c h w a " . P o ro v n a j W e n z e l, C D A C X I I , s. 13.

170 W e n z e l, C D A C X , s. 314.

164 B o rsa, R R S A II - 2 ,3 , s. 3 2 3 , č . 3 2 5 8 „p o s s e s s io n e m G y e p u e l v o c a ta m d e W e k e r c a p v a " . Pozri aj Š O B A

171 A M K o šic e , T a j. á r c h . A S z ilv á s U jfa lu , nr. 1.

P rešo v, D r u g e t H , i. č . 148, fa s c . 1, č . 1 (reg.)

c a n ife r o r u m

d e c e d e n c iu m " .

172 N a g y , N S z I, s. 37 , S e d lá k , R D S1 1 , s. 38 - 39 , č . 26 .

n o s tr o r u m

s in e

le g itim o

su ccesso re

ZEMPLÍN

ZÁVER

Skúm anie sociálneho pôvodu zemplínskej Šľachty je spojené so zistením, či zemplínske majetky získavali už ako šľachtici, alebo sa m uži z nižších vrstiev stali šľachticmi až po na­ dobudnutí tunajších majetkov. Zistilo sa, že v 11. až 13. storočí väčšinu majetkov, a to územ ­ ne rozsiahlych, nadobúdali už šľachtici. Až v 13. storočí menšie majetky získavali muži z nižších vrstiev. Tí patrili k zemianskej vrstve zemplínskej šľachty. Zistenie dom ovského pôvodu šľachticov je spojené s tým , či zemplínske majetky nado­ budli šľachtici zemplínskeho pôvodu, alebo pochádzali z iných komitátov Uhorska, prí­ padne prišli zo zahraničia. Treba upozorniť, že domovský pôvod časti zemplínskych šľach­ ticov, najm ä v 11. - 12. storočí zostáva nezistiteľný. V 13. storočí nadobúdali majetky aj zemplínsky šľachtici aj šľachtici z iných komitátov, ale aj usadení cudzinci. Národnostný pôvod zemplínskych šľachticov je zistiteľný najmä z jazykovej prísluš­ nosti osobných m ien prvotných, resp. najstarších členov šľachtických rodov. Šľachtici Bo­ leslav, Sobeslav, Radslav a iní boli nepochybne slovenského pôvodu. Bogatradvanovci po­ chádzali z Česka. Jakov iste pochádzal z Ruska, Rajnold z nem eckých krajín. Abovci a iní boli maďarského pôvodu. Drugetovci pochádzali z Talianska. Vznik a početný nárast zemplínskeho zemianstva ako jedinečnej nižšej sociálnej vrstvy zemplínskej šľachty sa prejavil aj vo vývoji osídlenia Zemplínskej župy najmä v 13., ale aj 14. storočí. Krátko po nadobudnutí rozlohou malých územných majetkov sa noví zemianski vlastníci na nich aj usadzovali. Ich obydlia, spočiatku iste skromné, boli sídelným základom zemian­ skych samôt, osád a dedín, ktorých v 13. storočí vzniklo do 60, avšak v 14. storočí už iba do 5. Zemianske sídla dostávali charakteristické slovenské i maďarizované či maďarské (úradné) názvy, koreniace v mene zemana, zvyčajne prvého vlastníka pozemku či zakladateľa sídla.173 Z hľadiska zemepisného sa zemianske majetky a nové, zemianske sídla nachádzali v juž­ nom , avšak zväčša v strednom Zem plíne. Z hľadiska sociálneho mali zemianske samoty len zemianskych obyvateľov, zemianske osady obývali zemania aj poddaní, v dedinách zemianskeho pôvodu žili aj zemania, ale väčšinu obyvateľov tvorili poddaní.

mere cenné a nenahraditeľné poznatky archeológov, keď dokážu rozličné nálezy spojiť so životom určitých etník. Po vzájom nom prepojení poznatkov archeológov, jazykovedcov s poznatkami historika a ich skĺbení za účelom poznávania národnosti jednotlivcov a skupín sa dospelo k nasle­ dujúcim poznatkom. Prítomnosť slovienskeho obyvateľstva je v tom to kraji dokázateľná od 6. storočia, pričom v nasledujúcich storočiach nepretržite trvala a zväčšovala sa. Zo slovienskeho zá­ kladu sa postupne od 11. storočia vyvíjali Slováci ako samostatná slovanská národnosť. V latinských písom nostiach vzťahujúcich sa k Zemplínskej župe, alebo v nej vzniknu­ tých sa však až od 15. storočia zachovali priame doklady o národnosti tam ojších Slovákov. Napr. farár v Dobrej v roku 1507 dosvedčil, že istý jeho farník je synom Slovenky a Maďa­ ra.174Pomerne neskorý výskyt takých zápisov vyplynul z toho, že pre stredovekú svetskú aj cirkevnú vrchnosť bola národnosť jednotlivca v úzadí dobových záujmov. Zo slovenských, pravda nárečových písomností sa zachoval napr. list z roku 1686, v kto­ rom jedobový,vtedyvšakužtradičnýnázovVyšnéhoŽipovazapísanýakoSlovenskýŽipov.17S V dôsledku vývoja osídlenia tvorili Slováci väčšinu obyvateľstva v južnom aj strednom Zem plíne nepretržite v období od 11. storočia a aj na prelome 17. a 18. storočia.

722

Národnostná príslušnosť obyvateľstva Národnostnú príslušnosť obyvateľov Zemplínskej župy v stredoveku m ožno skúmať ne­ priamo aj priamo z rozličných dobových zdrojov vecného, ale najmä písom ného druhu. Ú lohou či cieľom takých výskumov je, čo najpresnejšie zistiť, aké národnosti tu postupne či súčasne žili, v akom počte a ako sa podieľali na vývoji osídlenia aj na spoločenskom roz­ voji v tom to kraji. H oci je nepochybné, že najspoľahlivejšie poznatky o výskyte a živote jednotlivých ná­ rodností m ožno nadobudnúť priamo z takých dobových písom ných prameňov, ktoré ob­ sahujú aj inform ácie o národnosti jednotlivcov či skupín obyvateľov, teda historickou me­ tódou, rovnako cenné sú poznatky o jazykovej príslušnosti mien a prímen jednotlivcov, názvov sídlisk, častí chotárov, potokov a riek, vyvýšenín, vrchov a iných geografických da­ ností, ktoré skúmajú najm ä jazykovedci. Pre obdobie staršieho stredoveku sú v tom to zá-

723

Maďarské obyvateľstvo sa v tom to kraji objavilo a trvalo usadilo po jeho hrom adnom príchode do horného Potisia koncom 9. storočia, najmä od roku 896. Jeh o väčšina tiahla však ďalej na juhozápad, takže sa usadilo len v Medzibodroží, kde je znám ych do 15 maďar­ ských sídiel. Ešte menej je však názvov dedín, ktoré majú pôvodný maďarský názov, teda vznikli ako maďarské sídliská v 10. storočí. Maďarizovanie slovenských názvov v Zemplíne od 11. storočia nesúvisí s fyzickou prí­ tomnosťou Maďarov v nich, ale bolo výsledkom politického vzťahu kráľovského dvora a najvyšších spoločenských vrstiev, najmä šľachticov pri preberaní slovenských názvov do maďarčiny, čo m alo viacero jazykových názvoslovných podôb. Výsledkom takého jazyko­ vého vývinu je napr. aj maďarizovaný názov Zemplén. Maďarské obyvateľstvo predstavovalo v stredoveku m enšinu v porovnaní ku Slovákom aj v južnom Zem plíne. Na pomaďarčovaní tam ojších Slovákov sa určite podieľala kalvín­ ska forma reformácie od 17. storočia, najmä pod politickým vplyvom tamojšej šľachty. S Rusmi bol spojený vznik a začiatočné obdobie dediny Veľký Ruskov, m ožno aj M alý Ruskov. Niekoľko desiatok dobrovoľne prisťahovaných alebo privlečených zajatcov tam usadil uhorský kráľ v období od polovice 11. do polovice 12. storočia. Povinnosťou ruských m užov bolo strážiť priľahlý úsek krajinskej cesty. Po niekoľkých generáciách sa Rusi slovakizovali a v 13. storočí tamojšia strážna služba už strácala pôvodnú funkčnosť. Okolité slo­ venské obyvateľstvo natrvalo pomenovalo ruské sídlisko výrečným názvom nárečovo Rus­ ká Ves, neskôr Ruskov. Z prvého názvu vznikol maďarizovaný názov Ruszka. Názvy sú jediným zdrojom poznania pôvodu Ruskova.176 174 Š O K A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g . D 67 „ G e o r g iu s Z a y d a ... m a tre slaw a (!) p atre a u te m h u n g a r a " o z n a m o v a l B a r d e jo v č a n o m , m e d z i k to r ý m i m a li v e d ú c e p o s ta v e n ie t a m o jš í N e m c i . 175 A d a lé k o k II, 1896, s. 24 „ M y su se d e a o b y w a te le v a la lu Z y p o w a S lo v e n s z k e h o " p u b lik o v a l F. Karsa. P o z o r u h o d n é je, že istý o b y v a te ľ R o k y to v ie c o k o lo r o k u 1690 m a l p r ie zv isk o S lo v ja n č ik . Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 27 8 , s. 94 „ S z lo u ja n c s ik F e d u r " . B o l to zaiste s y n S lo v á k a , k to rý sa u sa d il

173 Z ja z y k o v e d n é h o h ľa d isk a sú c h a ra k te ristick e jšie m a ď a rsk é n á z v y s ty p ic k o u časťou -fa lv a , -te lek e, -h á z a .

v p re v a ž n e r u s ín s k y c h R o k y to v c ia c h . 176 U p o z o r n il n a to u ž V a rsik , O s íd le n ie III, s. 39 - 3 6 6 a n .

ZEMPLÍN

ZÁVER

Moravania založili dedinu Moravany. Aj Moravcov tam usadil uhorský kráľ s takou is­ tou povinnosťou a v tom istom období. Napokon aj ich neskorší sociálny a národnostný vývoj bol obdobný ako Ruskovčanov. Základ maďarského názvu dediny Bodrogolaszi, ako aj súčasť názvu Olaszliszky a údaj o Valónoch v Tarcali zachovali to, že ich pôvodcami, resp. obyvateľmi boli tam usadení Valóni. Valónski m uži po dohode a poverení uhorskými kráľmi sa usadili v Zemplínskom ko­ mitéte a zaiste podieľali na výstavbe, m ožno aj údržbe blízkych hradov v 12. -1 3 . storočí.177 Po čase sa odsťahovali alebo splynuli s okolitým i obyvateľmi. Vysťahovalci z nem eckých krajín sa v Zemplínskej župe usádzali najmä v mestečkách. V nich sa podstatnou mierou podieľali na rozvoji remeselnej výroby a obchodu, ale najmä pri nadobúdaní a uplatňovaní mestskej samosprávy a iných práv mešťanov od 13. storočia. Priame doklady o N em coch v mestečkách sa vzťahujú iba k M ichalovciam a Hernádnémeti (M). Nem eckí spolumešťania však iste žili aj v iných zemplínskych mestečkách spolu s m iestnym i Slovákmi a v južnozem plínskych mestečkách aj s tam ojším i Maďarmi. Pred­ pokladá sa, že až od 15. storočia sa Nem ci v zemplínskych mestečkách postupne jazykovo prispôsobovali väčšinovo slovenskému, prípadne maďarskému prostrediu. Najpočetnejšiu skupinu prisťahovalcov a trvalých obyvateľov tvorili Rusíni, ktorí sa v 14. aj 15. storočí so súhlasom šľachtických zemepánov usádzali najm ä na brekovskom, stropkovskom aj na čičavskom panstve. V severnom okraji Zemplínskej župy boli väčšino­ vým obyvateľstvom. V 16. a 17. storočí sa časť Rusínov presťahovala do dedín v strednom Zem plíne, kde boli m enšinovým i obyvateľmi medzi slovenskými starousadlíkmi, avšak v ojedinelých dedinách sa postupne stali väčšinovým obyvateľstvom. Menšia časť Rusínov sa presťahovala aj do južných častí Zemplínskej župy. Najspoľahlivejším identifikačným znakom Rusínov aj v strednom a južnom Zemplíne bolo ich pravoslávne, od polovice 17. storočia uniatské náboženstvo, ako aj ich typické mená a prímená, priezviská. Poľskí roľníci sa do stredného, prípadne severného Zemplína zaiste prisťahovali a usa­ dili v 14. storočí počas doosídľovania na zákupnom roľníckom práve. V roku 1361 získali šľachtici z Rozhanoviec, zemepáni panstva Čičava od kráľa Ľudovíta I. výsadu, že aj z Poľ­ ska sa sťahujúce rodiny m ôžu slobodne prechádzať m ýtnicam i a usadzovať sa na ich ma­ jetkoch.178 Podiel Poliakov na doosídľovaní a obyvateľstve Zemplínskej župy v 14. a 15. storočí bol však malý. Neprejavil sa ani v názvoch nových sídlisk a jednotlivci sú identifikovateľní iba podľa poľských osobných mien a prímena Poliak, maďarsky Lengyel, latinsky Polonus. Poľ­ skí roľníci postupne jazykovo splynuli s okolitým i slovenskými obyvateľmi. Prítomnosť, teda prechodný či trvalejší pobyt Cigánov (teraz Rómov) v Zemplínskej žu­ pe je zistiteľný dvoma postupmi. Najprv je potrebné vyriešiť časový vzťah medzi etnonym om Cigán a všeobecným podstatným m enom cigán v slovenčine.179Ak vychádzame z po­ znatku, že obidve slová sa dostali do slovenčiny v súvislosti s prvotnou prítomnosťou

Cigánov v slovenskom prostredí, tak výskyt Cigánov bol starší ako rozšírenie slov Cigán, ci­ gán, cigániť a pod. v slovenčine. Prímeno Cigán však Slováci i Maďari iste pririekli aj takému Slovákovi, Maďarovi aj iné­ m u, ktorý sa vzhľadom podobal na Cigána, alebo sa o niekom právom či neprávom do­ m nievali, že cigáni, teda klame, podvádza a pod. Takýto, teda nepriamy vzťah k Cigánom mal zakladateľ či iniciátor dediny Nagy Cigánd (M), dokázateľne jestvujúcej v druhej po­ lovici 14. storočia. Aj napr. istý príslušník zbojníckej skupiny Fedora Hlavatého okolo roku 1492, ktorého prezývali Cigán a pochádzal z dediny Svetlica.180 Najm ä z prvého dokladu vyplýva, že v zemplínskom prostredí, najm ä v jeho južnej a strednej časti, sa Cigáni zdržiavali už v prvej polovici 14. storočia. Aj tu zväčša žili z pre­ daja vlastných kováčskych výrobkov, veštenia či cigánenia a častých krádeží. Z ich chatrčových obydlí nevznikli trvalé sídliská. Časť života prežili vo vozoch, na ktorých sa prevážali pri pravidelnom kočovaní. O kolo roku 1684 na niekoľkých miestach vranovského panstva žilo 17 dom ácností C i­ gánov, z ktorých 12 m alo vozy a kone.181 Cigáni prechodne či trvalejšie žili aj v iných čas­ tiach Zemplínskej župy, avšak ich táboriská či sídla, ani počet ich obyvateľov nem ožno zis­ tiť.

724

177 V a rsik , O s íd le n ie I, s. 4 2 5 , 4 2 9 ; II, s. 319, 3 8 7 , 4 81. U lič n ý , F.: D e jin y o s íd le n ie L ip to v a . In : L ip to v 9.

725

Náboženská príslušnosť obyvateľstva Slovienski obyvatelia tohto kraja stáročia uctievali pohanské božstvá, o ktorých verili, že sa ukrývajú v pram eňoch, skalách, hájoch, prírodných úkazoch (hrom, blesk) a inde. M nohé súčasti pohanského náboženského života pretrvali v živote a tradíciách obyva­ teľov ako povery až do modernej doby. Iné prvky pohanstva sa dodnes uchovali v miestnych a chotárnych názvoch. Miestny názov dediny Božčice korení v pom enovaní kultovej činnosti, ktorej podobu a priebeh už nepoznám e. M iestny názov dediny Leles je totožný s pom enovaním pohanského bôžika.182 Pohanský m otív v sebe ukrýva aj maďarizovaný chotárny názov Balvánhegy v chotári Stre­ dy nad Bodrogom . Základné slovenské slovo balvan bolo pom enovaním istej uctievanej skaly. Pohanskú tradíciu uchoval aj maďarizovaný chotárny názov Pogánykút v zmysle Po­ hanský prameň, v chotári dediny Trauconfalva, ležiacej na styku Abova a Zem plína.183 Zemepisná poloha tohto kraja, rozprestierajúceho sa v severozápadnej časti Potisia spô­ sobila, že bol pomerne vzdialený od centier, z ktorých sa od juhozápadu a západu, ako aj od juhovýchodu postupne rozširovalo kresťanské náboženstvo. Priaznivé mocensko - politic­ ké podm ienky nastali najmä v druhej polovici 9. storočia, kedy aj tento kraj bol súčasťou Veľkomoravskej ríše, nepochybne za panovania kniežaťa Svätopluka (870 - 894)184*a počas

180 Š O K A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g . č . 28 7 8 , 3 0 7 0 „ C z i g a n d e S u e tn ic z a " .

V la s tiv e d n ý z b o r n ík 1987, s. 98 - 100, s k ú m a jú c p ô v o d d e d in y V la c h y v L ip to v e d o s p e l k p o z n a tk u ,

181 M O L , K a m a r a , U et C , Fasc. 8 8 , nr. 64 „ C z i g a n y o k " . P ozri aj Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č . 6 2 8 , č . 5,

že m a ď . n á z o v O la s z i sa v z ť a h u je n a V a ló n o v .

182 K r a jč o v ič , R .: D e jin y sk ryté v n á z v o c h o b c í. In : H is to r ick á r evu e I V - 3, 1993, s.3 0 .

178 M O L , D L 5061 „a b o m n ib u s p o p u lis e t jo b a g io n ib u s ta m d e p a rtib u s P o lo n ie " .

183 S ta n is la v , S lo v e n s k ý I, s. 50 2 .

179 H is to r ic k ý s lo v n ík s lo v e n s k é h o ja zy k a I. B ratislava 1991, s. 185. U v á d z a d o k la d y o v ý s k y te slo v a c ig á n

184 U lič n ý , F.: V ý c h o d n é ča sti V eľk o m o r a v sk e j ríše. In : S v ä to p lu k 894 - 1994 (Z o s ta v ili M a r s in a , R . -

v e tn ic k o m z m y s le v s lo v e n s k o m p ro str e d í o d 14. sto r o č ia .

R u ttk a y , A .) . N itr a 1997, s. 2 2 9 a n .

ZEMPLÍN

ZÁVER

pôsobenia Konštantína, ale najmä Metoda v tom to kniežactve.185 Napriek priaznivým po­ litickým okolnostiam a predpokladanej misijnej činnosti medzi obyvateľmi, doteraz po­ známe len ojedinelé dobové pamiatky o tom , že časť tamojšieho obyvateľstva masovo a tr­ valo prijala kresťanské náboženstvo v druhej polovici 9. storočia. Vyššie sme uviedli, že najstaršími dokladm i o udom ácnení kresťanstva a prvých generáciách kresťanov v tomto kraji sú radové pohrebiská z 9. - 10. storočia. Archeológovia ich odkryli pri Bodrogu, Bre­ hové, Hrčeli a Somotore. Radové pohrebisko pri Rade bolo funkčné v 11. až 12. storočí. Tre­ ba však predpokladať, že aspoň časť iného slovienskeho obyvateľstva v južnej a strednej čas­ ti tohto kraja zostala kresťanmi aj po 9. - 10. storočí. Najstarším nepriamym písom ným dokladom o kostole v tom to kraji je strohý zápis v prvom zákonníku kráľa Kolomana o tom , že sa v Tarcali okolo roku 1100 konala synoda.1853 Príležitostné bohoslužby a časť rokova­ nia uhorských prelátov sa m ohlo konať iba v tam ojšom kostole. Skúm ané územ ie bolo od 11. storočia cirkevnosprávnou súčasťou diecézy Jágerského biskupstva, pričom tvorilo jeden z arcidiakonátov, Zemplínsky arcidiakonát. Zemplínsky arcidiakonát nepochybne jestvoval v 12. storočí, avšak priame písom né doklady o ňom sa zachovali od druhej polovice 13. storočia. Personálnym predstaviteľom Zemplínskeho arcidiakonátu bol arcidiakon. Touto funk­ ciou poveroval jágerský biskup súceho farára z niektorej zemplínskej fary a ten sa súčasne stal jedným z kanonikov Jágerskej kapituly, poradného orgánu jágerského biskupa. Hlav­ nou povinnosťou arcidiakona bolo prostredníctvom osobných návštev (vizitách) kontro­ lovať cirkevný život v každej farnosti a navrhovať zlepšenia náboženského a m ravného ži­ vota farníkov. Ako kanonik však zemplínsky arcidiakon sídlil v Jágri. Keďže bol jedným zo svedkov vydávania verejnoprávnych listín Jágerskou kapitulou, najstaršie doklady o zem­ plínskych arcidiakonoch sú v záverečných protokoloch oných listín.186 Zemplínsky arcidiakonát bol rozdelený na tri územne menšie časti, teda vicearcidiakonáty. Správy o nich sú od 14. storočia, avšak vicearcidiakonáty jestvovali už skôr. Funkcie tam ojších vicearcidiakonov vykonávali niektorí farári z miestnych fár. Do Dolnozem plínskeho vicearcidiokonátu patrili farnosti v južnom Zem plíne.187 Farnosti ležiace v Medzibodroží patrili do Medzibodrožského vicearcidiakonátu.188Napokon stredozemplínske far­ nosti tvorili Hornozem plínsky vicearcidiakonát.189

Uhorskí králi, ale aj najbohatší šľachtici darovali najskôr od 11. storočia menšie zem­ plínske územ né majetky cirkevným inštitúciám , najm ä jágerskému biskupovi a kapitule, kláštoru v Zaste, spišskému prepoštovi a kapitule, teda inštitúciám, ktoré nesídlili v Zem ­ plíne, neskôr aj kláštorom založeným a sídliacim v zemplínskych dedinách a mestečkách. Údajne už Štefan I. (997 - 1038), zakladateľjágerského biskupstva daroval tam ojším bis­ kupom zemplínsku dedinu Svätá Mária (teraz súčasť obce Bodrog). Jágerskému biskupovi a kapitule daroval majetky aj kráľ Ladislav I. (1077 - 1095). Podľa listiny kráľa Bela IV. z roku 1261 Jágerskému biskupovi už pred polovicou 13. storočia tradične patrila dedina Hidvég (M), tretina mýta vyberaného pri Tiszalúci (M), avšak aj Svätá Mária s polovicou tam ojšieho m ýta.190 Šľachtic Peter, pravdepodobne príslušník rodu Aba, okolo roku 1067 založil v Zaste kláš­ tor pre benediktínov, ktorý obdaril aj zemplínskou dedinou Sirník.191 Roku 1248 kráľ Belo IV. daroval spišskému prepoštovi a kapitule polovicu Olaszliszky a vinicu v Potoku.192 Belo IV. v roku 1252 obdaril premonštrátov v turčianskom Kláštore pod Znievom štyr­ m i vinohradníkm i a ich tradičnými vinicam i medzi Sárospatakom a Bodrogolaszi, teda v Sáre (M ).193 Zo šľachtického rodu pochodiaci Boleslav, keď bol vacovským biskupom, okolo roku 1190 založil kláštor pre premonštrátov v Lelesi, ktorý súčasne obdaril dedinou Leles s priľah­ lým i Poľanami a Čiernou, tiež Kráľovským Chlm com a iným i m im ozem plínskym i dedi­ nam i, majetkami a právam i.194 Zakladateľ a obdarovateľ benediktínkeho kláštora v Szerencsi (M) zostáva neznámy. Zis­ tilo sa však, že tam ojšiem u opátstvu patril okolo roku 1247 majetok v Szerencsi.195 Kláštor v Tŕni pre benediktínov založil v roku 1221 kráľ Ondrej II.196 O d roku 1257 ta­ mojšiemu kláštoru patrili aj štyri rodiny vinohradníkov v Sáre (M), ktoré kláštoru daroval kráľ Belo IV .197 Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že najbohatšou zemplínskou cirkevnou inštitúciou bol konvent premonštrátov v Lelesi. Kláštoru benediktínov v Szerencsi, augustínov v Tŕni a Újhelyi napokon aj kláštorom pavlínov v Sátoraljaújhelyi, Tokaji, Trebišove a Vranove, ako aj kláštoru krížovníkov v Tiszalúci patrili len drobné majetky. Františkánom a dom inikánom vlastné reguly zabraňovali vlastníctvo nehnuteľných majetkov. H oci v stredoveku v Zemplínskej župe jestvovalo postupne, resp. súčasne 17 kláštorov, ani jeden z nich nebol začiatkom sídelného vývoja príslušného sídliska. Kláštory vznikli v už jestvujúcich sídliskách. Zo sídelného hľadiska bol vplyv kláštorov veľmi m alý a to aj

726

185 U lič n ý , F.: P r o b le m a tik a m e to d s k é h o k resťanstva n a S lo v e n s k u . In : H is to r ic k ý č a so p is 47/3, 1999, s. 3 4 9 a n . T e n ž e , Z a č ia tk y kresťanstva n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u (v tla či).

727

18SaM á r k u s , C J H 1 0 0 0 - 1526, s. 94 „ c o n c i l i u m V e r c e llin u m " . O lo k a liz á cii p o z r i p o z n . 1 n a s. 95 . Z á v o d s z k y , L .: A S z e n t Is tv á n , S z e n t L á s z ló és K á lm á n k o rab eli tô r v é n y e k és z s in a ti h a tá ro z a to k forrása i. B u d a p e s t 19 0 4 , s. 182 „ c o n c il iu m T u r s o llin u m " . K o m e n tá r p o z r i n a s. 183. 186 W e n z e l, C D A C V I I I , s. 41 „ P r e s e n t i b u s ... P etro d e Z e m ly n ... a r c h id ia c o n is " z r o k u 1 2 6 2 . T a m ž e , s. 4 0 8 ; T a m ž e , I X , s. 341 „L a d is la o d e Z e m le n ... a r c h id ia c o n is " z ro k o v 1272 a ž 1282. 187 M V H I - 1, s. 2 4 9 „ D e a r c h id y a c o n a tu in fe r io r i Z e m n e n " ; s. 3 4 0 „ d e s e n io r i Z e m le n " . Z á p is y sú v r e g istr o c h p á p e ž s k é h o d e sia tk u z 3 0 . r o k o v 14. sto r o č ia . 188 T a m ž e , s. 3 2 3 „ d e a r c h id ia c o n a tu d e Z e m lin ... M ic h a e l v ic e a r c h id y a c o n u s d e B a th ia n " ; s. 331

190 S z e n tp é te r y , R R S A I I - 1, s. 122 - 123, č . 212, 213. 191 W e n z e l, C D A C

I,

s. 2 5 . P o zri aj

III,

s. 155. S ze n tp é te r y , R R S A I - 3, s. 4 7 5 , č . 1554. F o ltin , J .: A za rtyi

a p á tsá g . E ger 1883, s. 2 0 . P o zri aj s. 715, p o z n . 149. 192 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 211, č . 3 0 0 . 193 T a m ž e , s. 2 7 8 - 27 9 , č . 4 0 0 .

„A r c h id y a c o n a tu s d e Z e m fle n in te r flu v io s T y z e e t B o d r o g ... M ic h a e l v ic e a r c h id y a c o n u s " . P o zri aj

194 M a r s in a , C D S I I , s. 94 , č . 101; s. 144 a n .

S N A B ra tisla v a , Sú k r . á r c h . L e le s. p re p ., X I V . sto r., nr. 2 9 5 „ v ic e a r c h id ia c o n i d e T y z a b o d r o g k u z "

195 M a r s in a , C D S I II, s. 171, č . 2 4 9 .

z ro k u 1378.

196 Fejér, C D H I X - 1, s. 8 0 8 . V ro k u 1247 b o l p re d s ta v e n ý m k láštora p re p o št A lb e r t. M a r s in a , C D S I II,

189 M V H I -

1, s. 2 57 „A r c h id ia c o n a tu s d e Z e m p n e n " ; s. 3 2 0 „d e a r c h id y a c o n a tu Z e m lin ie n s i et

v ic e a r c h id y a c o n a tu d e T s c h e n s o " ; s. 3 2 8 „d e v ic e a r c h id y a c o n a tu S u p e r io ri Z e m li n " .

s. 171, č . 2 4 9 „ d e T u r n i" . 197 M a r s in a , C D S I II, s. 4 0 3 , č . 579.

729

ZEMPLÍN

ZÁVER

napriek tom u, že kláštory boli výraznými architektúrami v mestečkách, ale najmä v dedi­ nách, v ktorých sa nachádzali. Prirodzene, prvotnou a trvalou úlohou osadenstva všetkých kláštorov bolo upevňova­ nie a prehlbovanie kresťanských zásad nielen v m níšskych spoločenstvách, ale aj v každo­ dennom živote m iestneho a okolitého obyvateľstva. V takom zmysle účinkovali benedik­ tíni v Szerencsi (M); augustíni v Sátoraljaújhelyi (M) a Tŕni; krížovníci v Tiszalúci (M); premonštráti v Lelesi; dom inikáni v Sárospataku (M); františkáni v Darnove, Cejkove, Hum ennom , Sárospataku aj Vranove; klarisky v Sárospataku; pavlíni v Sárospataku, Tokaji, Trebišove a Vranove. M nísi a mníšky pôsobili v uvedených kláštoroch, mestečkách a dedi­ nách do polovice 16. storočia, teda do reformácie. Okrem m níchov, žijúcich spoločne v kláštoroch, pôsobili aj m nísi pustovníci, žijúci sa­ motársky v pustovniach. Latinské pomenovanie pustovníka - eremita, resp. pustovne - eremitorium bolo základom pre východoslovenské nárečové pomenovanie pustovne slovom remeta. Východoslováci a aj Zem plínčania pomenúvali miesta pustovní názvom Remeta, ktoré sa používali, prípadne dodnes používajú ako chotárne názvy časti katastrov, napr. Tálye (M), M alých Trakán, Soľničky, Zemplínskeho Hradišťa, Dúbravky, Milhostova, Ptičieho, Zámutova, Ladomírova a m ožno aj ďalších.198* Z hľadiska zemepisného je zrejmé, že sa pustovne nachádzali v južnom a strednom Zem ­ plíne, teda v tých jeho častiach, v ktorých sa kresťanstvo najskôr udom ácňovalo a rozširo­ valo. Predpokladáme, že pustovníkmi boli ojedinelí benediktíni, prípadne augustíni, m ožno aj baziliáni. Doteraz sa však nepodarilo presnejšie zistiť čas jestvovania pustovní, života a činnosti pustovných m níchov ani iniciatívu, z ktorej tento typ mníšskeho života vzišiel a rozšíril sa v tomto a susediacich krajoch Potisia. M ôžem e len predpokladať, že pustovníci tu žili v 9. až 13. storočí, pričom m ohli pôsobiť v období začiatkov kresťanstva v tomto kraji, teda v 9. storočí, prípadne od jeho trvalého udom ácnenia, teda od 11. storočia. Najstaršie zemplínske kostoly patria typologický do dvoch skupín. Jednou sú kruhovi­ té rotundy, druhou obdĺžnikové románske kostoly. Kostoly rotundového typu postavili a zčasti sa zachovali v Karcsi (M), Sárospataku (M), M ichalovciach, teda v južnej a strednej časti Zemplína. Románske kostoly úplne alebo zčasti jestvujú v 12 nasledujúcich dedinách a mestách: Bara (v miestnej časti Malá Bara), Boľ, Borša, Brehov, Lesné, Plešany, Sárospatak (M), Sátoraljaújhely (M), Streda nad Bodrogom, Tŕňa, Zbudza a Zemplínske Jastrabie. Je pravdepo­ dobné, že románske základy, prípadne iné časti budú odhalené aj v kostoloch iných obcí. Aj románske kostoly sa zachovali len v južnom a strednom Zem plíne. Zemepisné rozmiestnenie rotúnd a obdĺžnikových románskych kostolov nepriamo na­ značuje osídlenosť, ale priamo najmä najstaršie udom ácnenie kresťanstva v tom to kraji, ktoré postupovalo od juhozápadu. Podstatné je doterajšie poznanie, že najstaršie zem plín­ ske kostoly pochádzajú z 11. až 13. storočia. V nasledujúcich štyroch storočiach v starých i nových zemplínskych sídliskách a ob­ ciach postavili do 300 nových kostolov. Zistilo sa, že do prelomu 17. a 18. storočia jestvo­ vali kostoly vo vyše 300 dedinách a mestečkách Zemplínskej župy.

Rímskokatolícki obyvatelia mali do druhej štvrtiny 16. storočia kostoly postupne v pri­ bližne 260 dedinách a mestečkách. Duchovných patrónov sa však podarilo zistiť len pre sto kostolov, ktoré boli zasvätené nasledujúcim svätcom či symbolom:

728

198 O p o lo h e s n á r e č o v ý m n á z v o m R e m e ta pri M ilh o s t o v e je d o k la d z rok u 1400. Š O B A Prešov, D r u g e t H , i. č . 3 0 „ lo c i R e m e th e z e g h n u n c u p a t i" .

Agáta: Sárospatak (M) Alžbeta: Čem erné, Kesznyéten (M), Pusté Čemerné Anna: Dlhé nad Cirochou (?), Sárospatak (M), Staré, Stráža Anton: Ladmovce D u ch : Cejkov, Paričov, Sárospatak (M) Egíd: Sátoraljaújhely (M) František: Nagy Rozvágy (M) Ja k u b : Hidvég (M) Já n , evanjelista: Plechotice Já n Krstiteľ: Sárospatak (M) Ju ra j: Pozdišovce, Somotor, Szerencs (M), Tálya (M), Zem plín, Svätý Juraj Katarína: Sečovce K lim ent (?): Čem erné, Brehov Kozm a a D am ián : Tiszalúc (M), Egreš, Novosad Kríž: Bodrogkeresztúr (M), Kerestúr (?), Leles, Stanča, Zemplínska Teplica Ladislav, kráľ: O nd (M), Plešany, Betlenovce (?) M argita: Budkovce, Semjén (M), Žbince M ária: Bačka, Cejkov, Darnov, Drahňov, H um enné, Kôróm (M), Kožuchov, Krepša, Megyaszó (M), M ichalovce, Olaszliszka (M), Sárospatak (M), Skrabské, Svätá Mária pri Bod­ rogu, Tolcsva (M), Trebišov, Veľké Raškovce, Veľké Trakany, Zemplínsky Klečenov. M ária M agdaléna: Sečovce M artin: Erdóbénye (M), M ilhostov, Zemplínsky Branč M ichal: Boťany, Brehov, Komárany, Lastomír, M ezózombor (M), M ichaľany (?), M ichalov­ ce (?), Tŕňa (časť Veľká Tŕňa), Veľké Ozorovce M ikuláš: Bodrogolaszi (M), Boľ, Hrčeľ, Kapoňa, O borín, Sárospatak (M), Úpor N ikodém : Trhovište O ndrej: M erník (?), Tušice, Svätý Ondrej Pankrác: N ižný Žipov Peter: Bara (časť Malá Bara ?), H um enné, Malé Ozorovce, Streda nad Bodrogom Peter a Pavol: Serencs (M) Štefan, kráľ: Hernádnémeti (M), Karád (?) (M), Parchovany, Sátoraljaújhely (M), Vranov nad Topľou Tomáš: M ád (M) Trojica: Kráľovský Chlm ec V incent: v okolí Petrahó - Sárospatak(M) Všetkých svätých: Golop (M), Lastovce, Lesné, Malé Trakany, Nacina Ves, Soľnička, Zem­ plínske Jastrabie Vybranie, resp. voľba duchovného patróna bolo právom zakladateľa kostola, teda kráľov, šľachticov, mešťanov ako svetských patrónov kostolov. Svätci a symboly ako patró­ ni kostolov m ali veľm i nerovnomerné zastúpenie. Spomedzi 31 zistených patrónov naj­ väčšiu úctu či popularitu mala Panna Mária, ktorej bolo zasvätených 19 kostolov.

731

ZEMPLÍN

ZÁVER

D uchovných patrónov pravoslávnych kostolov, ktoré si stavali rusínski usadlíci od 14. storočia, sa z dobových písom ných správ do konca 17. storočia nepodarilo zistiť. Vzhľadom na skutočnosť, že pravoslávie neprešlo podobným reformačným vývojom , aký sa udial v rímskokatolíckej cirkvi a dospel k vzniku reformačných náboženstiev a cirkví, tie isté du­ chovné patrocíniá v pravoslávnych, uniatských, od 18. storočia v gréckokatolíckych kosto­ loch vo väčšine kostolov pretrvávali od stredoveku aj cez novovek. Náboženská reformácia sa v Zemplínskej župe postupne udom ácňovala a rozširovala od druhej štvrtiny 16. storočia. Na prelome 16. a 17. storočia v bývalých rímskokatolíckych kos­ toloch a farnostiach už pôsobili reformační kazatelia luteránskeho alebo kalvínskeho sme­ ru. V strednom Zem plíne prevažovali evanjelici augsburského vyznania, v južnom Zem ­ plíne boli takmer len kalvíni. Počas rekatolizácie v 17. storočí kalvínom časť kostolov a luteránom väčšinu kostolov ná­ silne odobrali a tie pripadli opäť rímskokatolíckej cirkvi. Na prelome 17. a 18. storočia boli náboženské pomery pestré a ešte neustálené. V severnom Zemplíne žili prevažne uniati (prv pravoslávni, od konca 18. storočia gréckokatolíci), v strednom Zem plíne luteráni, kalvíni, ale najm ä rímskokatolíci, v južnom Zem plíne najmä kalvíni, ale aj rím skokatolíci.199

župy. Stávalo sa, že okolo štvrtiny až polovice farských škôl nem alo učiteľov. Príčinou bol m alý záujem vzdelancov o nedostatočne honorované miesta najmä dedinských učiteľov.203 O d udom ácnenia a rozširovania náboženskej reformácie, teda od tridsiatych rokov 16. storočia zemplínski evanjelici študovali na univerzite vo W ittenbergu, neskôr aj na iných univerzitách v Nem ecku a Švajčiarsku.204 Je nepochybné, že reformácia spôsobila pozdvihnutie vzdelania najm ä v mestskom pro­ stredí. Zo zem plínskych mestečiek sa však podarilo aspoň približne zistiť úroveň vzdelania v mestečku Vranov. V polovici 17. storočia sotva štvrtina dospelých vranovských mešťanov vedela písať.205

730

Školy a vzdelanosť Školy jestvovali pri jednotlivých farských kostoloch ako súčasť náboženského a cirkev­ ného života. Deti sa v nich niekoľko rokov učili čítať, počítať, písať, ale aj spievať nábožné piesne. Najstarší priamy písom ný doklad o škole v Zemplínskej župe sa zachoval z roku 1335 a vzťahuje sa ku škole v M ichalovciach.200 Pravda, škola v M ichalovciach a školy v iných mestečkách a dedinách zemplínskych farností jestvovali už skôr, nepochybne od 11. sto­ ročia, teda od trvalého udom ácnenia kresťanstva a jestvovania farských kostolov. Najstarší doteraz znám y údaj o dedinskej škole je z roku 1481 a vzťahuje sa k farskej škole v Žbinciach.201 Zámožnejšie meštianske, ale aj poddanské rodiny posielali niektorých svojich na­ danejších synov do kláštorných škôl, teda do Lelesa, Sárospataku a inde aj m im o Zemplína, prípadne do kapitulských škôl, napr. do Spišskej Kapituly, Varadína a pod., aby pokračovali v štúdiu a nadobudli strednú úroveň vzdelania. Najvyššie školské vzdelanie nadobudli ojedinelí m ladí muži na univerzitách v sused­ ných či vzdialených krajinách. Na univerzite v Krakove študovali Zem plínčania od dvad­ siatych rokov 15. storočia. Boli to najmä synovia rodín zemplínskych mešťanov, synovia šľachticov, aj synovia poddaných. V 15. a v prvej polovici 16. storočia ich bolo vyše sto.202 Evanjelici od začiatku náboženskej reformácie pozdvihli význam všetkých typov škôl, najmä farských, ktoré považovali za predsieň chrámov. Napriek takému vzťahu ku školám sa ani vtedy nedosiahlo trvalé účinkovanie škôl v evanjelických farnostiach Zemplínskej

Krajinské cesty V dôsledku rozširovania aj zahusťovania osídlenia tohto kraja a spoločenského rozvoja sa zdokonaľovala cestná sieť, ktorú tvorili nielen miestne cesty medzi jednotlivým i sídla­ m i, ale aj cesty krajinské, um ožňujúce presun zo Zem plína do susedných žúp alebo do za­ hraničia. Krajinské cesty využívali obyvatelia pri sťahovaní sa, obchodníci pri prevoze cu­ dzokrajných tovarov, kresťanskí misionári pri šírení kresťanstva medzi pohanským ľudom, panovníci pri vojenských výpravách, pri získavaní dôležitých správ zo zahraničia aj vnútri štátu prostredníctvom rýchlych poslov, ale aj iní obyvatelia z rozličných dôvodov. Vyvinutie a využívanie určitých krajinských ciest v Zemplínskej župe ovplyvňovali nie­ len zemepisné danosti, teda zemepisná poloha kraja, jeho reliéf (nížiny a vrchy) a vodné toky, ale aj dobové záujm y a potreby jeho obyvateľov a obyvateľov v susediacich krajoch aj štátoch. Trasy krajinských ciest m ožno priamo skúmať z dobových písom ných prameňov, ale aj nepriamo podľa zemepisnej polohy kráľovských hradov, miest, colníc a m ýtnic, brodov, mostov a pod. Z hľadiska zemepisného m ožno konštatovať, že zo Zemplína viedli krajinské cesty do všetkých svetových strán, resp. že do Zemplína viedli krajinské cesty zo všetkých susedia­ cich krajov. Krajinská cesta v smere juh - sever tiahla zo Sabolčskej župy a popri pravej strane Bod­ rogu pokračovala na severovýchod do mestečka Zem plín. O jej úseku pri Sárospataku sú doklady od roku 1239.206 Hlavná trasa juhosevernej cesty od Sátoraljaújhelya smerovala na sever k Sečovciam. O sečovskom úseku cesty sú priame doklady od roku 1245.207 V Sečovciach sa táto cesta križovala s cestou tiahnúcou od Košíc a cez Trhovište smerujúcou do M ichaloviec.

203 U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 146. 204 Is k o la tô r té n e ti a d attá r 2 .1 9 0 8 , s. 5 a n . 199 P o d r o b n e jš ie p o z r i U lič n ý , R e fo r m á c ia , s. 107 a n ., n a jm ä v š a k s. 139 a n . 200 N a g y , N S z I, s. 100 „ d o m u s s c h o le " . 201 M O L , D L 6 7 0 8 6 „ M a r t in o in ... C h e b s c o la s tic o " . 202 C h m i e l , A .: (E d ito r): A lb u m s tu d io s o r u m u n iv e rs ita tis C r a c o v ie n s is I. K rak ow 1887, s. 51 a n . A k o p r v ý z is te n ý Z e m p lín č a n b o l P a vo l F r a n c isc i z V r a n o v a , k to rý za ča l štu d o v a ť r o k u 1421.

205 D e jin y V r a n o v a n a d T o p ľ o u . (Z o sta v il I. M i c h n o v i č ) . K o šice 1992, s. 110. (A u to r o m p ríslu šn e j časti je Ŕ U lič n ý ) . 206 Š O B A L e v o č a , S A sp iš. p re p . II, Fasc. 2 , nr. 9 9 „ iu x t a v ia m q u e v e n it d e K e re zth w r et v a d it ve rsu s P a th a k " . M a r s in a , C D S 1 I I , s. 211, č . 3 0 0 „ i n m a g n a v ia q u a tr a n sit a d P o to k " z r o k u 1248. 207 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 123, č. 199 „a d v ia m m a g n a m " . P ozri aj S e d lá k , R D S 1 1, s. 2 0 0 , č . 4 3 3 z r o k u 1306.

732

Juhoseverná cesta zo Sečoviec pokračovala do Vranova. Vo Vranove sa rozchádzali ces­ ty do troch smerov. Na západ cez Zámutov do Šarišskej župy, údolím Tople do Šariša, na se­ ver údolím O ndavy do Stropkova. Zo Stropkova tiahla jedna cestná trasa na severozápad do Bardejova, druhá na sever cez Dukelský priesmyk do Poľska, tretia severovýchodne cez priesmyk Lupkov do Poľska a Ruska. Východnejšia trasa juhosevernej cesty viedla od Sátoraljaújhelya, prípadne Zemplína k Trebišovu, M ichalovciam a údolím Laborca do H um enného, Krásneho Brodu a Lupkovským priesmykom do Poľska a Ruska. O južnej časti tejto krajinskej cesty sú priame dokla­ dy od 14. storočia.208 Cez Zem plínsku župu viedli štyri hlavné krajinské cesty v smere západ - východ. Južná cesta začínala v Borši, resp. Sátoraljaújhelyi a smerovala do mestečka Leles, ďalej do Užskej župy cez Veľké Kapušany do Užhorodu, s možnosťou cez Verecký priesmyk do Ruska. O zemplínskom úseku cesty pri Lelesi sú priame doklady od 14. storočia.209 Cez Verecký priesmyk a najmä touto cestou prišli do Potisia a do stredného Podunajska koncom 9. storočia maďarské kmene a v roku 1241 hlavný vojenský oddiel Tatárov. Od Košíc cez Slanecký priesmyk alebo cez Dargovský priesmyk viedli cesty do Trebišova a Sečoviec, ďalej len cesta do M ichaloviec a na východ do Užhorodu. O zemplínskej čas­ ti cesty sú priame údaje od 14. storočia.210 Najm ladšiu cestu z Košíc cez Slanské vrchy a Zámutov do Vranova pravdepodobne zria­ dili až v 14. storočí.211 Starobylou cestou bola severnejšia, vedúca zo Šarišskej župy od Kapušian na východ do doliny Tople a Vranova. Dôležitým technickým činiteľom ako súčasťou krajinských ciest boli mosty, najprv po­ stavené z dreva, neskôr vym úranéz kameňa. V polovici 13. storočia dokázateľne jestvoval fun­ kčný kam enný most v južnom Zemplíne pri dedine Sára (M). Priama písomná správa o ňom z roku 1257 je súčasne najstarším dokladom o múranom moste v Zemplínskej župe.212Múrané mosty boli aj inde, pričom uvedený most zaiste nebol najstarším v Zemplínskej župe. Treba upozorniť, že keď začiatkom druhej polovice 16. storočia začala v Uhorsku pravi­ delná poštová služba, vtedajšia cestná poštová trasa neprechádzala územ ím Zemplínskej stolice. O vplyvnili to dobové mocensko - politické aj hospodárske pomery v Uhorsku. Poš­ tovou cestou sa až od druhej polovice 18. storočia stala západo - východná cesta tiahnúca od Košíc cez Sečovce a M ichalovce do Užhorodu, pričom v tých mestečkách boli poštové stanice v strednom Zem plíne.213

Hrady a kaštiele Na území Zemplínskej župy jestvovalo v stredoveku spolu 24 hradov a hrádkov.214 Z hľadiska časového hrady vznikali v období od 12. do 15. storočia. Najstaršími boli hra­ dy Potok (Sárospatak) (M), Sátor (M), Kamenec a Zem plín, ktoré boli postavené v 12., prí­ padne na prelome 12. a 13. storočia. Najviac hradov, resp. hrádkov postavili v druhej polo­ vici 13. storočia a v 14. storočí. Najm ladším i boli hrádky Oborín, Skrabské a Stropkov, vybudované v 15. storočí. Iniciátorm i vzniku, teda prvotnej výstavby hradov a hrádkov boli uhorskí králi a zem­ plínski šľachtici ako zemepáni určitých územ ných celkov, teda panstiev, m ožno aj m nísi krížovníci. Rozliční iniciátori či pôvodcovia m ali rozdielne dôvody k výstavbe a využíva­ niu, teda funkčnosti hradov a hrádkov. Uhorskí králi dali postaviť hrady Brekov, Kamenec, Potok, Sátor a Zem plín. Všetky pat­ rili k najstarším hradom v tomto kraji, lebo jestvovali už od 12. storočia, prípadne od pre­ lom u 12. a 13. storočia. Ich funkciou ako vojenských pevností bola: a) ochrana priľahlej kraj iny a ciest v uhorskom pohraničí, susediacom s Poľskom a Haličskom; b) príležitostné sídlo kráľa, keď sa zdržiaval v tomto kraji; c) sídlo kráľových poverencov a zástupcov, teda županov, čo bola dočasná funkcia hradu Potok a trvalá hradu Zem plín v 12. až 15. storočí. Zem plínske hrady a hrádky N ázov B ačkov (2 hrady) B rehov

in T h e r e b e s " o k o lo r o k u 1321; s. 3 8 2 , č . 87 9 „ v ia m m a g n a m " z rok u 1322 o ú se k u p ri M ic h a lo v c ia c h .

v z n ik

pôvodca

N ázov

13.-14.

šľachtici

Potok

12./13.

14.

šľachtici

Sátor (M)

12./13.

kráľ

15.

šľachtici

v sto r o č í kráľ

Brekov

13.

kráľ

C e jk o v

13.

šľachtici

Stropkov

15.

šľachtici

Č iča va

13.-14.

šľachtici

Tálya (M)

1 4 .(?)

šľachtici

13.

šľachtici

?

šľachtici šľachtici

?

šľachtici

Tokaj (M )

Ja se ň o v

13./14.

šľachtici

Tolcsva (M)

Kazim ír

14.(?)

šľachtici

Treb išov

13.

šľachtici

K a m en ec

12./13.

kráľ

15. (?)

14.

šľachtici

12./13.

kráľ

E rd ób énye (M )

C h lm e c

V ra n o v

M O L , D L 6 3 6 0 1 „ v i a m d e T h e r e b e s in R o n y v a m " o ú se k u M ic h a ľ a n y T r e b išo v z r o k u 1353.

M a lčice

1 4 .(?)

šľachtici

S ta d n ic k i, A .. O w s ia c h ta k z w a n y c h w o lo s k ic h n a p ó l n o c n y m sto k u K a rp at. L w o w 1848, s. 78 „v ia

O b o r ín

15.

šľachtici

P ozdišovce

14.

šľachtici

p u b lic a p o s t tr a n s a lp in a m alias przes B ie szczad d u c e n te a d K r á sn y B rod V ilia m " . P o ľsk ý d o k la d z r o k u 1548 o c e s tn o m p r e c h o d e c e z B e sk yd y.

v z n ik

pôvodca

v sto r o čí

Skrabské

Kráľovský 208 S e d lá k , R D S 1 II, s. 3 2 8 , č . 73 8 „ iu x t a v ia m , q u e d u c it d e Z e m l e n ... iu x ta p u b lic a m str a ta m q u e d u c it

733

ZÁVER

ZEMPLÍN

Z e m p lín Z e m p l. Teplica

13. - 14.

krížovníci, resp šľachtici

209 S e d lá k , R D S1 1 , s. 4 9 5 , č . 1161 „ v ia p u b lic a " z ro k u 1314. O b r o d e c e z L a to r ic u p o z r i M O L , D L 5063 „p e r p o r tu m flu c ii L a to r c h a " z r o k u 1361. 210 A M K o š ic e , T a j. á r c h . T Je s z e n e j 17, o ú se k u Z e m p lín s k a T e p lica - T r e b iš o v z r o k u 1351. 211 M O L , D L 1 5 299 „ i n m a g n a v ia ... p e r ... Z a m w th ve rsu s C a s s o u ia m " z r o k u 1458.

214 S lo v e n s k í a r c h e o ló g o v ia v slo ve n sk e j ča sti Z e m p lín a p r e s k ú m a li a o p ís a li 13 h rá d k o v . S liv k a , V a lla še k ,

212 M a r s in a , C D S 1 I I , s. 4 0 3 , č . 579 „a d p o n t e m Ia p id e u m " .

H r a d y , s. 91, 9 4 ,1 1 0 ,1 4 3 ,1 7 3 ,1 9 2 , 210, 2 2 0 , 2 3 3 , 2 3 4 . R u in y h rá d k o v v P o z d iš o v c ia c h , S k ra b sk o m ,

213 V a rg a , A .: V ý v o j sp r á v y p o š ty , te le g r a fu a te le fó n u n a ú z e m í S lo v e n s k a o d p o lo v ic e 16. sto r o čia d o

V r a n o v e n e s k ú m a li, a n i p re sta v a n ú p o d o b u h r á d k u v S tr o p k o v e . M a ď a r s k ý h isto rik o p ís a l p ô v o d iba

r o k u 1918. In : S lo v e n s k á a r ch iv istik a X V I I I - 2 ,1 9 8 3 , s. 85 .

10 h r a d o v a h r á d k o v v Z e m p lín s k e j ž u p e . F ú g e d i, E .: V ár és ta r s a d a lo m . B u d a p e st 1977.

ZEMPLÍN

ZÁVER

Mladšiu skupinu tvorili početnejšie zemplínske hrádky. Vznikali v 13. - 15. storočí z ini­ ciatívy šľachticov, ktorí vlastnili veľké i stredne veľké panstvá. Ich šľachtickí páni, napo­ dobňujúc kráľa očakávali, že hrádky budú pomerne bezpečnými sídlami pre nich a ich ro­ diny počas rozbrojov m iestnych feudálov aj vpádov zahraničného vojska. Šľachtici vyberali pre hrádky vhodné miesta na ich panstvách. Väčšinu hrádkov posta­ vili na vrchoch, napr. hrádky nad Bačkovom, Jaseňov, Čičava, prípadne na vhodných vy­ výšeninách, napr. Cejkov, Chlm ec, Oborín. Ojedinelé hrádky vybudovali na nížinných po­ lohách, čiastočne chránených meandrujúcim tokom alebo bažinou, napr. Trebišov, Vranov. Hrádky boli rozlohou a rozsahom stavieb, teda veže, paláca iných stavieb menšie ako kráľovské hrady. Hrady aj hrádky sa nachádzali m im o poddanských či mestských sídlisk. Zemplínske šľachtické rodiny si od 16. storočia stavali kaštiele, ktoré poskytovali poho­ dlnejšie aj zdravšie bývanie. Priestorovo rozsiahle a opevnené kaštiele pravidelne stavali pri najväčších dedinách či mestečkách na svojich panstvách, teda v hospodárskych centrách panstiev. V Zemplínskej stolici jestvovali od 16. storočia desiatky kaštieľov, najmä v južnom a strednom Zem plíne. Spoločensky najnižšie, najchudobnejšie šľachtické, teda zemianske rodiny bývali v kú­ riách. V Zemplínskej župe od 13. storočia jestvovali kúrie vo vyše stovke dedín. Zemianskych kúrií bolo teda podstatne, niekoľkonásobne viac ako honosnejších kaštieľov. Kúrie sa na­ chádzali prevažne v dedinách stredného a južného Zemplína.

Pôvod sídliska a dediny Vámosújfalu (M) v 11. - 12. storočí bol spojený s tamojšou mýtnicou, čo sa prejavilo v maďarskom názve dediny v zmysle M ýtna Nová Ves. Dávny brod cez Tisu ovplyvnil maďarský názov dediny Révleányvár (rév = brod). V Zemplínskej župe jestvovali m ýtnice a vyberali mýto pri nasledujúcich dedinách a mestečkách: Božčice, Csanálos (M), Drahňov, Geszthely (M), Hernádnémethy (M), Hidvég (M), Hostovice, H um enné, Kelča, Kôrôm (M), Kúlsô Bôcs (M), Leles, Medzilaborce, M ichalovce, N iž­ ná Jablonka, Parchovany, Révleányvár (M), Rátka (M), Sára (M), Sečovce, Stakčín, Stropkov, Svätá Mária pri Bodrogu, Tiszalúc (M), Tokaj (M), Trebišov, Trhovište, Vámosújfalu (M), Vyšná Jablonka, Zámutov, Zem plín, Zemplínske Jastrabie, Zvala. Spolu 33 m ýtnic sa nachádzalo vo všetkých častiach Zemplínskej župy.

734

Colnice, mýtnice a hostince V stredoveku a v prvých storočiach novoveku jestvovalo v Zemplínskej župe postupne vyše 30 m ýtnic. M ýtnicam i boli budovy, ktorých osadenstvo, najm ä m ýtnik vyberal od ob­ chodníkov a príležitostných trhovníkov mýto, teda peňažné poplatky za tovar prevážaný na blízky či vzdialený trh alebo jarmok. M ýtnice jestvovali v sídliskách, pri brodoch alebo m ostoch cez rieky, ktorými viedli ob­ chodné cesty, avšak tak, aby sa im obchodníci nem ohli vyhnúť a teda neplatiť m ýto. V 11. - 12. storočí m ýtne poplatky plynuli uhorským kráľom. Koncom 12. storočia tvo­ rili jeden zo zdrojov ich peňažných príjmov, pričom ich kráľovskí m ýtnici vyberali za po­ užívanie ciest a brodov.215 Darovaním územ ných majetkov cirkevným inštitúciám a šľach­ ticom sa aj tamojšie mýta dostali do vlastníctva nových majiteľov. O kolo roku 1261 tretina mýta vyberaného pri dedine Tiszalúc bola tradičným príjmom Jágerskej kapituly.216Aj dedina Svätá Mária pri Bodrogu a polovica tam ojšieho mýta bola už kapitulským m ajetkom .217

M ýtne poplatky, teda mýto sa v 11. - 13. storočí vyvíjali vydržaním, tradovaním a lega­ lizované boli rozhodnutiam i snemu potvrdených kráľmi, pri darovaní majetkov a m ýt cir­ kvi aj šľachticom a podobných príležitostiach. Len pre niektoré m ýtnice v Zemplínskej žu­ pe sa však od 14. storočia zachovali rozhodnutia kráľov o výške m ýtnych poplatkov za určité, prevážané tovary. Napr. m ýtna tarifa pre m ýtnicu v Božčiciach sa zachovala z roku 1326. Pre tam ojšiu m ýtnicu stanovil kráľ Karol Róbert nasledujúce mýto: - od veľkého, naloženého voza pol fertona (asi 29 gr.) striebra, - od obyčajného, m enšieho naloženého voza dva denáre, - od suda vína jeden groš, - od balu yperského a podobného súkna jeden groš, - od balu iného, (horšieho) súkna štyri denáre, - od koňa (nezapriahnutého) dva denáre, - od kusa dobytka (vôl, krava) jeden denár, - od dvoch kusov jaloviny a oviec jeden denár, - od pešieho obchodníka (s tovarom na chrbte) jeden denár.218 Také, resp. veľm i podobné mýto vtedy vyžadovali a vyberali od obchodníkov a j na iných m ýtniciach. Pravda, v nasledujúcich desaťročiach a storočiach sa mýtne poplatky m enili a všeobec­ ne sa zväčšovali. Okolo roku 1468 na m ýtnici vranovského panstva pri Zámutove obchod­ níci platili: - od veľkého a naloženého voza 20 denárov, - od polovičné naloženého voza 10 denárov, - od suda vína päť denárov, - od koňa alebo vola dva denáre, od svine jeden denár.219 Na m ýtnici v Tiszalúci vyberali mýto od obchodníkov za prevážané zvány soli a kusy nespracovaného železa, o čom sa zachoval súpis z roku 1516.220 Ak sa obchodníci usilovali o udržanie, teda nezvyšovanie m ýtnych poplatkov, tak šľach­ tici ako zemepáni panstiev aj m ýtnic sa ich usilovali zvyšovať, prípadne zavádzať nové mýt-

215 K ráľ B e lo III. (1172 - 1196) m a l r o č n ý p r íje m z m ý t a le aj tr h o v o k o lo tr o c h tis íc m a r ie k „ . .. R ex U n g a r ie ... h a b e t d e p e d a g iis e t p assa g iis et m e r ca tis se u fo r is " . P u b lik o v a l P tisp ô k i N a g y , P.: P ia co k és v á sá r o k k e zd e te i M a g y a r o r s z á g o n 1000 - 1301 n é g y k ô te tb e n . I. B ratislava 1989, s. 117, A 39 . 216 S z e n tp é te r y , R R S A I I - 1, s. 122, č . 2123 „te rtia p ars trib u ti d e L u c h ta m in terris q u a m in a q u is " . 217 T a m ž e ,

s.

122

-

123

„ v illa

Z e n th m a r ia

...

cum

d im id ie ta te

a tr e n s e u n tib u s d e v illa Z e m le n v e rsu s e a d e m V ilia m M a r ia " .

tr ib u ti q u o d

ib id e m

e x ig itu r

735

2,8 N a g y , Z V I, s. 277. 219 Š O B A B a rd e jo v, B a r d e jo v m a g . č. 1670, fo l. 191. 220 M O L , D L 26169 „R e g is tr u m fa c tu m su p e r in tr o itu m s a liu m et ferri d e th e lo n io L w c z " .

737

ZEMPLÍN

ZÁVER

nice.221 Tieto protismerné úsilia boli trvalým zdrojom napätia a príčinou sporov medzi mešťanmi z miest a mestečiek a zemplínskym i šľachticmi. Treba však doplniť, že zemepáni panstiev a tamojších m ýtnic boli povinní udržiavať v dobrom stave brody, mosty, cesty na ich panstvách, prípadne chytať zbojníkov okrádajú­ cich obchodníkov.

kov sú jedinečným i zdrojmi údajov o obchodníkoch, sortimente a množstve prevážaných tovarov aj o frekventovanosti jednotlivých obchodných ciest a colníc v určitých rokoch a obdobiach. Z hľadiska výnosnosti colníc v 16. a 17. storočí bolo medzi zemplínskym i colnicam i nasledujúce poradie: H um enné, Vranov nad Topľou, Stropkov a najstabilnejším vývozným tovarom bolo víno.228 Ú lohou colníkov bolo aj zabaviť ilegálne dovážanú zvánovú soľ z Poľska a nehodnotné poľské peniaze zvané babky.

736

Colnice boli rozmiestnené v určitých mestách, mestečkách a dedinách, ktorými viedli m edzinárodné krajinské cesty v pohraničných častiach Uhorska. Úlohou colníkov a osa­ denstva colníc bolo vyberať od obchodníkov colné poplatky za tovary vyvážané z Uhorska alebo dovážané do Uhorska. Colné poplatky plynuli do pokladnice uhorských kráľov. Keďže sa uplatňovala zásada, že clo m alo výšku tridsiatiny peňažnej hodnoty prevážaného tovaru, v stredoveku aj začiatkom novoveku ho pom enúvali ako tridsiatok, latinsky tricesima. V Zemplínskej župe trvalo jestvovali colnice v H um ennom , Stropkove, Tokaji (M) a do­ časne aj vo Vranove nad Topľou. H oci colné stanice v Stropkove a H um ennom zaiste boli už v 14. storočí, dokázateľné sú od polovice 15. storočia. Okolo roku 1453 boli zaužívanými colným i pobočkam i či sta­ nicam i kráľovského colného úradu sídliaceho v Košiciach.222Aj uhorský snem v roku 1498 schválil a ponechal staré colné úrady a filiálne colnice, teda aj colnicu v Stropkove a H u­ m ennom .223 Obe colnice pôsobili aj v 16. a 17. storočí. Po reorganizácii colníc v roku 1715 mala colnica v Stropkove funkciu hlavnej colnice a jej filiálkam i boli colné stanice v Kúri­ me a Ladomírovej (v Šariši). Aj humenská colnica sa stala hlavnou colnicou s filiálkou v Čertižnom .224 Správca kráľovského colného úradu v Košiciach s tichým súhlasom kráľa zriadil krátko pred rokom 1540 colnicu vo Vranove nad Topľou, čo poškodzovalo záujmy obchodníkov.225 Po približne storočnom jestvovaní bola v druhej polovici 17. storočia zrušená. Podobný pôvod mala aj colnica v Tokaji (M), zriadená v polovici 16. storočia. Uznese­ ním snemu v roku 1567 bola však legalizovaná.226 Po reorganizácii colníc bola od roku 1715 hlavnou colnicou s filiálkam i v O node (M), Tiszalúci (M) a Sátoraljaújhelyi.227 Správcovia colníc boli povinní nielen vyinkasovať príslušnú sumu peňazí za prevážané tovary, ale viesť o tom aj presnú písom nú evidenciu, ako úradný doklad o získaných su­ m ách tridsiatkových peňazí. Tridsiatkové registre sa však len zčasti zachovali. Pre histori­ 221 P o ro v n a j v y š e tr o v a n ie v ro k u 1409 o le g á ln y c h a n e le g á ln y c h m ý t n ic ia c h p o p r i d o ln o m H o r n á d e .

S tranzitným obchodom , krajinskými cestami a karavánami obchodníkov súviseli aj prícestné hostince. Hostince poskytovali nielen jedlo a pitie, avšak aj ubytovanie. Zriaďovali ich zemepáni v mestečkách a ojedinelých dedinách, pričom príjmy z ich prevádzky tvorili súčasť ziskov ich majiteľov. Napr. na hum enskom panstve jestvovali v 17. storočí hostince v H um ennom a M edzilaborciach.229

Mlyny, píly a stupy V dedinách a mestečkách Zemplínskej župy postupne jestvovalo v stredoveku a začiat­ kom novoveku dokázateľne vyše 80 mlynov, avšak ich skutočný počet bol podstatne vyšší. Všetko to boli vodné m lyny, v ktorých m leli obilie. M lyny boli ojedinelým technickým za­ riadením v roľníckom prostredí. Tečúca a padajúca voda otáčala drevené lopatkové koleso a pom ocou dreveného brvna či trámu a ozubených kolies sa krútenie prenášalo na otáča­ nie jedného z páru m lynských kameňov, medzi ktorými sa drvilo teda m lelo obilie. Najstarší doklad o jestvujúcom m lyne v Zemplíne sa zachoval z roku 1254 a vzťahuje sa k m lynu na Laborci, južne od Strážskeho.230 M lyny boli pravidelným zariadením aj v dedi­ nách na nem eckom - zákupnom práve. M lyn bol totiž jedným zo zariadení a prevádzok, ktoré m ohol vlastniť šoltýs.231 V 14. storočí jestvovali okrem jednoduchších a m enších m lynov aj m lyny s dvoma ko­ lesami a dvoma pármi m lynských kameňov.232 O d 15. storočia, v súvislosti s postupným roľníčením valachov, jestvovali m lyny aj vo valašských dedinách. Aj v nich m lyny patrili šoltýsom, pričom často m ali aj zariadenie na úpravu, ubíjanie súkna, teda stupy. M lyny aj stupy dali stavať a vlastnili šľachtici v dedinách a mestečkách ich panstiev.233

M á ly u s z , Z s O II - 2 , č . 7015. 222 A M K o šic e , T a j. á r c h . E T r ic e s im a , nr. 6 „ o f f i c i u m ... tr ic e s im a r u m ... f i l i a b u s .. S tro p k a e t H o m o n n a " z r o k u 1453.

228 A c s á d y , L : K ô z g a z d a s á g i u lla p o ta in k a X V I . és X V I I . s z á z a d b a n . B u d a p e st 1889, s. 72 - 74. 229 Š O B A P rešov, D r u g e t H , i. č. 2 7 8 , s. 155 „V e n d ig fo g a d o k " .

223 M á r k u s , C J H 1000 - 15 2 6 , s. 6 12, č l. 34 „ L o c a a u te m tr ice s im a r u m a n tiq u a s u n t ... C a s s o v ia est

230 M a r s in a , C D S 1 II, s. 3 2 2 , č . 463 „ M a ln a lu c a t e u e " . S lo v o m ly n v z n ik lo v s lo v e n s k o m p ro stred í

c a p ita lis tr ic e s im a ... S tr o p k o , H o m o n n a s u n t filia le s a d e a n d e m " . Z o s tá v a jú c im i b o li aj c o ln ic e

z la tin s k é h o m o le n d in u m , č o s v e d č í o p r e v za tí m ly n a ako t e c h n ic k é h o z a r ia d e n ia . A v ša k ú p r a v a

v L e v o č i, K e ž m a r k u , Starej Ľ u b o v n i a B a rd e jo v e . 224 M á r k u s , C J H 1657 - 1740, s. 510 § 4 6 „ C a p ita lis S tr o p k ó , c u m filia lib u s L a d o m e r e t C u r it n a " (!); § 47 „ C a p it a lis H o m o n n a , c u m filia li C s e r te s z ". 225 Š O B A P rešov, P re šo v m a g . č . 3 2 4 2 „d e r d r e issig isth in ... V r o n a " z r o k u 1540. P o zri aj č. 3 3 4 4 z ro k u 154 4 . D e ji n y V r a n o v a n a d T o p ľ o u . (Z o sta v il I. M ic h n o v ič ) . K o šice 1990, s. 97 - 9 8 . (A u to r p ríslu šn ej ča sti F. U lič n ý ) . 226 M á r k u s , C J H 1526 - 1606, s. 5 7 8 , č l. 36 „d e tr ice sim is, q u a e per h o m in e s m a je sta tis su a e p a s s im in h o c r e g n o s u n t in d e b ite c o n s titu ta e , s ic u t in ... T o k a j ... tr ice sim a e x ig i s o le t" . 227 M á r k u s , C J H 1657 - 1740, s. 510, § 55 „T ok aj c u m filia lib u s L ú c z , O n o d et B o d r o g - U jh e ly " .

r ie č n e h o to k u , te d a h ať, je d o m á c e h o p ô v o d u . N a g y , N S z I, s. 152 „ o b s t a c u lu m ... m o le n d in o r u m v u lg o g a a th n u n c u p a t u m " z r o k u 1337. 231 N a g y , N S z II, s. 5 2 0 „ m o le n d i n a ... per s c u lt e t o s ... c o n s tr u c ta " .

232A d a lé k o k

X V I I I , 1912, s. 10 „ m o le n d i n u m ... su p er f lu v io B o d r o g s itu m , q u o d d u a s rotas in se

c o n t in e t , q u a tu o r Ia p id es in se ve rte n te s" z ro k u 1325 p ri T u š ic ia c h . 223 N a g y , N S z II, s. 5 0 0 „r o ta m o le n d in i in flu v io L a b o r c z ... a c u n o karlo in e o d e m m o le n d i n o " v r o k u 1453 v M i c h a lo v c i a c h . O

s tu p á c h p o zr i aj n a s. 5 0 2 „ q u o d a m

in s tr u m e n to te x to r ib u s pro

e m u n d a n d is et la b o r a n d is p a n n is g riseis (ap to) v u lg o k arlo a lio n o m in e k w ly w v o c a t o " . S N A B ra tisla va , H M L e le s. k ., In t r o d u c t. B, n r . 60 „ m o le n d in i et s u lc a tu r e " z ro k u 1484.

ZEMPLÍN

738

ZÁVER

739

Iným technickým zariadením boli aj píly na vodný pohon. M ožno ich zriaďovali už šoltýsi, avšak dokladované píly poznáme v 17. storočí ako zemepánske podniky na hum en-

Osídlenie východného Slovenska

skom panstve.234

Publikovaním tejto m onografie sa završuje súbor diel o vývoji osídlenia východného Slovenska v stredoveku a prvých dvoch storočiach novoveku, teda do začiatku 18. storočia. Dokončuje sa tak vedecký zámer, moderne povedané projekt výskumu osídlenia východ­ ného Slovenska, ktorý trval pol storočia. Začal ho profesor Branislav Varsik v päťdesiatych rokoch 20. storočia, sústrediac sa najprv na strednú časť Košickej kotliny a neskôr, do po­ lovice 70. rokov, čiastočne aj na strednú časť Východoslovenskej nížiny. Výsledkom jeho výskumov sú tri zväzky známej m onografie Osídlenie Košickej kotliny. Ja som sa od šesť­ desiatych rokov venoval výskumu osídlenia Šarišskej župy, neskôr osídleniu Užskej župy, napokon, avšak zámerne, vývoju osídlenia Zemplínskej župy. Skúm aniu osídlenia určitých, vždy však územ ne m enších častí východného Slovenska a v krátkom časovom výseku sa príležitostne venovali aj in í historici.

Osídlenie a kvalita života Záverečné súhrny tejto knihy m ožno ukončiť predložením celkom nezvyčajnej otázky, ktorá nastoľuje novú, doteraz nepovšim nutú, hoci jestvujúcu problem atiku. Tú m ožno všeobecne sformulovať napr. ako „Osídlenie a kvalita života", alebo konkrétnejšie, teda presnejšie „Vývoj osídlenia v Zemplínskej župe v stredoveku a začiatkom novoveku a jeho vplyv na životné prostredie, ale najmä kvalitu života príslušníkov všetkých sociálnych vrs­ tiev dobových súčasníkov". V odborných kruhoch sa nijako nepochybuje o podstatnom vplyve zemepisného pro­ stredia na form y ľudskej obživy a spôsob života, najm ä na vývoj roľníčenia a voľbu miesta sídlisk roľníkov. Prekvapujúcim je zistenie, že doteraz chýba skúmanie v opačnom zmysle, teda vplyv napr. roľníctva alebo ovčiarstva, ale aj iných spôsobov zamestnania obyvateľ­ stva, napr. baníctva na vlastné miestne prírodné prostredie ako aj životné prostredie vôbec a dôsledky vlastných činností na kvalitu svojho života. Skrátka, správali sa rozumne? V príslušnej časti Záveru knihy sa konštatuje, že osídlenie tohto kraja sa v stredoveku až do prelom u 17. a 18. storočia zemepisne rozširovalo aj zahusťovalo. Taký vývoj postupne spôsoboval výrazný, podstatný úbytok lesov, resp. viac či menej dovtedy zalesnených čas­ tí všetkých podhorí na územ í Zemplínskej župy. Tento sprievodný jav a dôsledok rozvoja osídlenia je síce pozorovateľný aj historikom, avšak jeho ostatné následky v zmene zeme­ pisného prostredia môže skúmať len geograf. Rozvoj osídlenia, teda zväčšovanie sídel, pribúdanie nových, ale najm ä nárast počtu obyvateľov spôsoboval tlak na jestvujúce zdroje obživy, čo sa prejavovalo v nedostatku po­ travín, paradoxne najskôr v roľníckom prostredí, následne aj v cirkevnom (farskom) a mest­ skom prostredí, avšak najm enej v šľachtických kruhoch. Pravda, nedostatok potravín v poddanskom , roľníckom prostredí bol aj dôsledkom zanechávania časti roľníkm i prv ob­ rábaných pozemkov, čím sa svojsky bránili proti nárastu krajinskej dane, zdaňujúcej roz­ sah pozemkov obrábaných, užívaných poddanskými, najm ä sedliackymi domácnosťami. Nárast počtu obyvateľstva, najm ä nárast počtu príslušníkov dom ácností v dedinách a mestečkách spôsoboval preľudnenosť v dom och aj zhoršenie hygienických okolností a zdravia obyvateľov. Z uvedených úvah vychodí poznatok, že rozvoj osídlenia a nárast počtu obyvateľov ne­ mal priamo úm erne priaznivý vplyv na kvalitu života narastajúceho počtu obyvateľov. Ne­ mal však ani priamo úm erné negatívne dôsledky, ktoré by spôsobili úpadok počtu obyva­ teľstva. Je však zrejmé, že tieto otázky a problémy sa vynorili a pre historikov vznikajú nové úlo­ hy výskum ov ľudskej každodennosti v Zemplínskej župe v stredoveku a novoveku.

234 Š O B A P rešo v, D r u g e t H , i. č . 2 7 8 , s. 156 „F ó r e z m a lm o k " v M e d z ila b o r c ia c h a N iž n e j Ja b lo n k e v r o k u 1690.

Systematický výskum vývoja osídlenia, aký uskutočnili B. Varsik a F. U ličný priniesol rozsiahle a hlboké poznatky najm ä o vývoji osídlenia východného Slovenska, ale aj v priľa­ hlej časti severného Maďarska a západnej Ukrajiny. Vedeckým výsledkom je, že východné Slovensko, v historicko - správnom členení teda Abovská, Šarišská, Zemplínska a Užská žu­ pa aj priľahlé časti Maďarska a Ukrajiny sú na prelome 20. a 21. storočia zemepisne úplne a vedecky dôkladnejšie preskúmané a poznané ako ostatné zemepisné časti stredného a zá­ padného Slovenska aj priľahlého zahraničia. Je to výsledok najm ä bádateľskej vytrvalosti m enovaných historikov. Pri výskume vývoja osídlenia východného Slovenska v stredoveku už B. Varsik cieľave­ dom e využíval archeologické, jazykovedné avšak najm ä dobové písom né pramene. Ja som tú pram ennú základňu ešte rozšíril, poznatky prepájal a taký postup teoreticky zdôvodnil ako m ultidisciplinárny postup či metódu skúmania vývoja osídlenia v stredoveku aj za­ čiatkom novoveku. Pri tejto príležitosti považujem za potrebné zdôrazniť, že nevyhnutné pochopenie a prijateľná interpretácia každého dobového písom ného prameňa je závislá na odhalení pôvodnej, prvotnej spoločenskej funkčnosti každej písom nosti. Pri výskume a písaní tejto monografie som sa usiloval uplatniť m etodologické princípy kritického racionalizm u. Starostlivo a vytrvalo som sa snažil pochopiť pramene a rekon­ štruovať vývoj osídlenia pre m ňa v m axim álnej pravdepodobnosti k dejinnej realite. Cte­ ným čitateľom pripom ínam , že pripúšťam om yly aj chyby. Čitateľov však ubezpečujem, že teraz neviem , kde ony sú. Napokon, aj tie m ôžu podnietiť iných, najm ä m ladších histori­ kov k ich oprave, ale najm ä k ďalšiemu rozširovaniu a prehlbovaniu vedeckého výskumu, za účelom zväčšovania dejinného poznania našej dávnej m inulosti.

History of the settlement of Zemplín County S u m m a ry

In this book, inform ation about the development o f the settlement o f Zem plín County is described as well as the research procedúre that led to this knowledge. The objective of the research, i.e. the development o f settlement, is perceived as a long-term process and the notes related to it represent its histórie reconstruction. The geographical dim ension o f the researched territory was identical to the former Zem plín County. It includes a part o f the territory o f eastern Slovakia and north-eastern Hungary. The time dim ension o f the research covers about 1200 years. It begins in the 6,h century as it is connected with the oldest by now proven presence o f the Slavs in this región. Since that tim e the development o f the región has been a continuous process o f creating new settlements, their expansion and dedine, but also the vanishing o f already existing settlements. At this time starts a histórie periód o f Slovák history in generál, but also the history o f this particular región begins. The developm ent o f the settlement o f Zem plín County was researched until the first quarter o f the 18th century. Two facts were behind this decision. First, in the second decade o f the 18th century, the settlement o f the región was dramatically declining. Secondly, in the analysed periód, within 12 centuries, alm ost all eurrently existing Zem plín villages and towns had been created as well as other settlements and villages that became extinet during that periód. The basic and primary task o f the research was to clarify the development o f the area as a histórie process containing the establishment and duration o f individual settlements, villages, habitations and towns, but also their extinetion. The development o f the area resulted in the density o f the región dependant on the number and size o f habitations, as well as the density o f the population dependent on the number o f local inhabitants. For the development o f every settlement the following circumstances were o f great importance: a) occupations o f inhabitants and the changes related to them , b) social and class affiliation o f inhabitants, c) ethnic affiliation o f inhabitants, d) religious affiliation o f inhabitants. The research then focused on: a) the size o f each habitation, i.e. num ber o f houses and households, and b) ownership o f the villages and towns.

ZEMPLÍN

SUMMARY

The developm ent o f the región as a process can be investigated separately from the perspective o f archaeology, history, language, etc. Súch procedures, however, lead to a partial knowledge o f this development, in terms o f time and facts, w hich depends on the type o f source used. This implies that exploring settlements is from the viewpoint of research possibilities and related methods an interdisciplinary process.

therefore it is difficult to explore the influence and consequences o f power, religion, and society.

742

Settlement m ay be researched as a process in a long-term development, e.g. several years, but also as a state, e.g. in a particular year or w ithin a short periód. Both methods are applicable and their use is justified provided that settlement is deliberately looked at as a process or state. In the research into the settlement o f Zem plin County a m ultidisciplinary procedúre was applied, while the settlement was viewed as a process. The m ultidisciplinary m ethod rests in the requirement that all applicable sources, methods and branches o f Science are used and creatively applied to the research into the settlement o f the región, whilst written sources and histórie m ethod prevail. Archaeologists found in their surveys carried out in the Zem plin territory ceramics, traces o f settlements, barrows, burial plačeš, fortification walls, generally identified as Slavic. Their traditional designs or characteristics as Slavic m onum ents or findings should be considered obsolete. The m onum ents left by ethnic Slovaks by the turn o f the 10th and l l th centuries m ay be more appropriately, precisely and correctly named as Slavic m onum ents. However, those m onum ents that dáte from the l l th century and later should be correctly nam ed as Slovák. The oldest findings o f Slavonic ceramics and settlements in this región dáte from the 6th century and were found near Brekov, N ižný Hrušov, Poš, Strážne, Tovarné and Veľké Ozorovce; from the 7th century near Dvorianky, H um enné, Lom nica and Streda nad Bodrogom; from the 8th century near Bačkov, Čem erné, Hraň, Kráľovský Chlm ec, Sirník, Skrabské, Veľké Trakany, Veľký Horeš, Veľký Kam enec and Vranov nad Topľou. The oldest known Slavonic localities are situated in the lowlands o f centrál Zem plin. It may be assumed that archaeologists will disclose other localities, possibly older than eurrently known localities, in Southern Zem plin. There is n o doubt, however, that the known Slavonic localities belong to the basis o f the Slavonic settlement o f this región, w hich was continuously developing by the founding o f new settlements and the development o f those already existing; w hich lasted a century and a half. The occurrence o f Slavonic m onum ents does not provide sufficient evidence o f a com m unity w ithin the territory, in which the finding is situated. Additiona] facts related to its geographic position, nam e, settlement advancement, etc. in the 13th - 14th centuries are necessary evidence or justifiable presupposition o f antiquity. The Slavonic m onum ents situated in the areas of younger villages not existing between the 6th - 10th centuries are to be related to the inhabitants o f the geographically closed antique villages. Research provides evidence that Zem plin and neighbouring regions were part o f the territory o f the Great Moravian Empire under the reign o f Svätopluk (871 - 894), and probably even earlier under Rastislav. It was a short periód lasting about two decades and

743

The invasion and m ovem ent o f Hungarian tribes in the late 9th century, and their later permanent colonisation o f the Southern part o f this región had substantial and permanent consequences for the life o f the then inhabitants and m any generations o f their descendants. The first generations o f Hungarians left m ainly the so-called old Hungarian skeleton burial grounds, as known near the villages o f Alsó Berecki, Čierna, Dobrá, Karád, Karcsa, Káros, Kis Patak, N agy Rozvágy, Sem jén, Somotor, Streda nad Bodrogom, Svinice and Veľký Kamenec dating from the 10th century. The northern part o f the Hungarian settlement was in the River Bodrog basin. There lived, one next to another, the im m ovable Slavs and the newly settled Hungarians. A similar coexistence o f the Slavs and the Hungarians was m ostly in the Southern part o f the región. The area o f Upper Tisza with its Slavonic and Hungarian inhabitants became part o f the Hungarian Empire in the first h a lf o f the l l lh century, probably under the reign o f the founder o f the Arpád Hungary, King Stephen I (1000 - 1038). This conclusion is the result of the research into international relations o f Hungary with Poland, Russia and Bulgaria, as well as the development o f political and social situation in Hungary itself in the first half o f the l l th century. Sources from Russian, Polish and Hungarian origins do not contain any reference about possible power interest o f the Kiev Counts in the area situated in the Southern part o f the Carpathian M ountains nor about a state affiliation o f the upper Tisza area to Kiev Russia. There is, however, a Hungarian docum ent proving that Zem plin was part o f the Hungarian kingdom in the first h alf o f the l l th century. It is a docum ent about the establishm ent o f a Benedictine monastery in Zasta around 1067. The founder o f the monastery was a noble named Peter who presented the monastery with numerous and extensive estates in then eastern Hungary, including a Zem plin village called Sirník. Zem plin County as an administratíve unit o f the Hungarian state administration was one o f the oldest in north-eastern Hungary. Its origin, from the initiative o f Hungarian kings, may be dated from the m id -llth century. The first docum ent referring to a head o f Zem plin County dates from 1214. There is evidence that during the most o f the 13,h century a county o f Potok existed. Its name confirm s that the seat o f the county's head was in a fortification, nam ely the Potok Castle. The county also incorporated a detached región o f villages and their inhabitants. The first written docum ent about the Potok Castle and its head Gregor dates from 1219. As far as the territory o f the Szerencs County is concerned, it may be identified only partially o n the basis o f available sources. The sources and the nam e o f the county indicate that it was the area around Szerencs. Hungarian kings, after incorporation o f this región into their kingdom , introduced and improved security against possible m ilitary invasions from abroad. In Zem plin County this funetion was carried out by guards and by facilities called barricades and gates.

744

ZEMPLÍN

The guards were obliged to watch m ainly some parts o f the regional highways in the border area. By means o f visual signals, e.g. smoke from a prepared bonfire, or by messengers, inform ation was sent and received about raiding from foreign troops in the county. The m en in the position o f guards were called in Latin writings as „speculatores" or „custodes". Although, they undoubtedly functioned from the l l ,h century, direct written docum ents about their work in Zem plin County were only preserved as late as from the 13,h century. The observers, guards o f the highway near Sečovce, are referred to in 1245, and in 1280 the guards working elsewhere are m entioned. The origin o f Strážske is connected with the activities and stay o f the guards. The guards watching the highway in that area set up a colony that used in its name the root o f the word „strážiť" (to guard). Barricades were built in suitable parts o f the county highways. The most proper plačeš included short sections o f highways going through canyons between steep wooden or rocky slopes. Felled trees easily blocked súch parts o f the highway. The barricades are often m entioned in the writings in Latin as „indagines" or in Hungarian „gyepu". For example, village Zbudské D lhé was situated behind the barricades. Occasionally the barricades were built on the regional highway passing the valley o f the River Laborec to the south o f Zbudské D lhé. The barricades were certainly built in several other suitable plačeš on the samé highway, súch as in 1335 on the Laborec highway near village Trnava. In a similar function as the barricades, the regional highways had gates. Evidence is m entioned in a docum ent from 1283 about a gate on the Laborec highway situated somewhere in the neighbourhood of the village o f Strážske or under the Brekov Castle. The placem ent o f the guards and the selection o f plačeš for building barricades and gates were also reflected in terminology. The local names as Moravany, Ruskov (currently Veľký Ruskov and M alý Ruskov), Stráža, Stráža - Tarca, Strážne, Strážske, Szegilong, Újór, Végardó and surely also numerous com m unity names were created and some also háve remained to this day. W ith regard to the geographical position and shape o f Zem plin County, its northern part situated behind the barricades and gates was perceived from the centrál part of Hungary as a border región, which was expressed by the Latin word „co n fin iu m ". This is how it was perceived and expressed in the royal court. For example, in 1270 in connection to the gifting o f the Čičava estate, they wrote that it lied on the border with Poland. The successful m ilitary conquests over this región by Hungarian troops and its incorporation into the Hungarian kingdom in the first half o f the l l th century was undoubtedly connected with the plundering o f Slavonic settlements, and the suffering and killing o f resistant parts o f the Slavonic population. After the reconciliation with a new political power, the number o f Slovák inhabitants in the l l th century gradually increased, which was reflected in the expansion o f existing settlements and in the founding o f new settlements. During the Íl**1 and 12th centuries, about 90 county settlements appeared w hich made the then región denser, but its geographical size increased too. Súch a development continued also in the 13th century by development o f about another 50 villages. In the 14th century, however, the Slovák subjects set up only about 20

SUMMARY

745

new settlements. At this time the process o f setting up new settlements by Slovák subjects on the traditional Slovák law came to an end. After incorporating this región into the Hungarian kingdom , the Hungarian kings demanded from local peasants a percentage o f their products. In the l l th to 13th centuries, the peasant households gave a part o f their products to royal barns and granaries near to Zem plin Castle and the royal castles of Potok and Brekov. W hen the king and his entourage spent their tim e in the Zem plin County, food for the people and horses was supplied from there. Serfs in Zem plin C oun ty were obliged to give the king the so-called freedom denars, as a sort o f tax for using estates because the king owned land. In addition, they occasionally helped set up and m aintain the gates and barricades on the regional highways, as well as to dig moats. These facilities were part o f the country's defence against possible raids o f foreign troops into Hungary. The serfs were also obliged to work at building and m aintaining regional highways and auxiliary works for building castles. The serfs' duties to the king were significantly changed under the reign o f Charles Róbert. He m ainly changed by means o f several reforms the sources and forms o f royal incom e. By the ruling o f 1323, he imposed a regular tax on serf families (households) farm ing on an entire estate, nam ely h alf a ferton o f silver (approximately 28 gr) a year. The duties o f the serfs towards church were first officially introduced under the rule of King Stephen I (1000 - 1038). In the second book o f laws, there is a declaration, which ordered in generál terms that if somebody is granted ten a year by the Lord, the tenth part should be given to the Lord. There was also a statement about a penalty for violating the dutý o f a tithe. In súch a čase, the offender had to give a larger, i.e. the ninth part. Despite the fact that Zem plin peasants gave a tithe to the Jáger bishop, the archdeacon and local clergymen from as early as the l l ,h century, a direct docum ent proving the giving o f a tithe, in this čase pigs, by serf households in the villages belonging to the Premonstratensian monastery in Leles originates only from 1214. Another direct docum ent from 1228 reveals evidence about giving a tithe by farmers in Svätuš. Whereas the generál provision made possible various interpretations about the scope o f taxed farmer production, later Hungarian legislation often determined what should be divided into ten parts. O n ly under the reign o f Matthias Corvinus was it fixed that prelates mušt not demand more than a tithe from vine, lambs, bees, m illet, rye, barley and oat. Applying an „interdikt", i.e. one o f the Church's strongest punishments, was given for refusal or failure to give a tithe. Offenders were not allowed to také part in Services, to be married or buried. It should be pointed out that the tithe systém only applied to peasants affiliated with the Rom an-Catholic Church that is not to Shepherd Ruthenians. The duties o f peasant households based on the traditional Hungarian (Slovák) law towards feudál nobles may only partly be identified under Hungarian laws from the 14th century. However, more precise inform ation is preserved from land and dutý records, and the assembly's resolutions from the 16th century.

ZEMPLÍN

SUMMARY

Although it appears that the duties o f peasants for noble landowners dáte back to the l l th century, the forms and scope o f their duties remain unclear, as authentic sources do not contain any direct inform ation on this matter. W ith regard to the duties o f the peasants to the king, but m ainly to the duties o f the peasants to the church, it may be assumed that the duties o f peasants to noble landowners included m ainly payment in

From the viewpoint o f tim e, the beginnings o f the oldest markets m ay be traced to the l l th and 12th centuries. New, younger and spontaneously established markets did not appear until the 15th century. The new markets, which were established on the decision or permission o f a king, came into existence from the 14th century.

746

747

kind.

The occurrence o f markets had an im portant im pact on the econom ic development and transformation o f the m entioned villages into small towns.

O n ly the resolution o f the assembly in 1351, confirm ed by King Louis I, determined that the noble landowners had the right to demand from their subjects, that means peasants and winegrowers, a percentage o f farm ing crops and wine as subjects o f the royal estates gave to the king. The am ount should háve been identical to the rate for the Church, that is the tenth part o f harvest, but it was called a ninth.

New inhabitants com ing from the surrounding countryside but also foreigners from Western Európe immigrated to and settled in the newly formed towns. The econom ic possibilities o f the towns and markets were attractive opportunities m ainly for free citizens to find a successful plače in society.

From the viewpoint o f the local administration, habitations were made up o f villages according to their size and num ber o f inhabitants. Bigger villages were independent com m unities, smaller, neighbouring, two orthree in number constituted one com m unity. A mayor, elected by the villagers for one year, and usually four secretaries, headed every village. The oldest docum ent from Zem plin and Uzh counties about a mayor is from 1299. In the M iddle Ages and in the first centuries o f the New Age, there were 32 small towns, existing temporarily or permanently in Zem plin County. The small towns included Bodrogkeresztúr, Budkovce, Drahňov, Erdóbénye, H um enné, Kráľovský Chlm ec, Leles, M ád, Megyaszó, M ichalovce, Nacina Ves, Novosad, O borín, Olaszliszka, Pribeník, Sárospatak, Sátoraljáujhely, Sečovce, Snina, Streda nad Bodrogom, Stropkov, Szerencs, Tálya, Tarcal, Tokaj, Tolcsva, Trebišov, Trhovište, Veľké Trakany, Veľký Kam enec, Vranov nad Topľou and Zem plin. From the viewpoint o f the settlemenťs origin, various older villages or settlements developed into small towns. A total of 21 small towns, i.e. 67 pecent of all Zem plin small towns, originated from Slavonic and Slovák villages. The first two market towns and settlements, i.e. Streda nad Bodrogom and Trhovište, made up six percent o f all small towns. Two small towns were created from church settlements and villages Bodrogkeresztúr and M ichalovce - and they made up six per cent o f small towns. Also two settlements around the castle - Veľký Kam enec and Zem plin - turned into small towns. O n ly five towns were o f a different origin, nam ely Megyaszó, Novosad, Sátoraljaújhely, Tálya and Tarcal, with a six percent ratio. A local market was a com m on and the only econom ic phenom enon enabling villages to gradually change into small towns. A town could not exist w ithout a local market. The genesis of the markets had two different origins in Zem plin - traditional and licensed. The traditional markets were the result o f spontaneous econom ic development, m ostly the division o f work and occupational orientation o f the local and neighbouring inhabitants. The traditional markets were the econom ic basis o f 28 Zem plin sm all towns that represented 89 percent o f the total number o f towns. The beginnings o f only four small towns, i.e. Nacina Ves, O borín, Sátoraljaújhely and Vranov nad Topľou, were connected with the licensed markets. Hungarian kings based on a noble landowner's prior petition in those villages allowed the local markets. The landowners understood the generál benefit o f markets and some o f them contributed to their replication.

Guests in towns took the most initiative to gain m unicipal privileges from Hungarian kings. It is im possible to find out how m any o f the towns attempted it because preserved charters o f basic, initial privileges or rights are only related to Sárospatak and Sátoraljaújhely. In several Zem plin towns, country fairs were held from the 14th century and later, each on permission from Hungarian kings. It was found out that the fairs were in eleven towns and there were 28 o f them in total. M ost o f them - five - were held in Sečovce, four in Sárospatak and Trebišov, three in Oborín and two in H um enné, Leles, M ichalovce, Novosad and Stropkov, and one fair was in Vranov. It is probable that fairs were held in other small towns but not in smallest ones. The biggest towns included ones that had more than 100 inhabited and taxed Citizen houses. The médium sized towns had 51 to 100 Citizen houses. The small towns had 50 Citizen houses. In 1600, the biggest towns in Zem plin County included: Sárospatak, Sátoraljaújhely, Tálya and Tarcal. Together the four biggest towns were situated in the Southern part o f the county. The m édium sized towns were Bodrogkeresztúr, Erdóbénye, Kráľovský Chlm ec, Leles, Mád, M ichalovce, Olaszliszka, Snina, Stropkov, Tokaj, Tolcsva, Trebišov and Zem plin. Together these 13 small towns were situated m ainly in Southern and centrál Zem plin, and the fewest in northern Zem plin. At that tim e the small towns were as follows: Budkovce, Drahňov, H um enné, Megyaszó, N acina Ves, Novosad, Oborín, Pribeník, Sečovce, Streda nad Bodrogom , Szerencs, Trhovište, Veľké Trakany, Veľký Kamenec and Vranov nad Topľou. Altogether 15 small towns were situated m ostly in centrál Zem plin, with a few in Southern Zem plin. It should be pointed out that the size o f individual towns was rapidly and substantially reduced after raids and plundering by troops, fires, plagues and floods. These unfavourable circumstances caused some towns to dedine for short and long-terms while others ceased to exist for a short tim e. The deepest crisis o f towns was in the early 18th century. In the early 14th century, two new initiatives aimed at com pleting the settlement were introduced in Zem plin County. They were the emphyteutic Germ án law and the em phyteutic Ruthenian law. Each o f them resulted in the setting up o f new village

ZEMPLÍN

SUMMARY

settlements that significantly increased the num ber o f villages, the settled territory, population, and enriched its occupational, ethnic and religious structure.

in the 14th century, mayors together with the peasant subjects founded more than 50 new villages on the em phyteutic Germ án law, in the 15th century around 15 villages, and finally in the 16* century about five new villages.

748

The originál reason behind the two initiatives was the interest o f m ainly noble landowners to increase their incom e or rent by increasing the number o f serf households on their estates. They copied the practice carrying on in the neighbouring counties, nam ely in the Šariš County and the Uzh County. The noble landlords assumed that an increase in the num ber o f inhabitants, households would lead to an increase in their incom e. The increase was only possible when new settlers had come from another county, from an estate o f another landowner, but not from the villages of their own dom inion. It became com m on that subjects Ieft their homes and settled in new plačeš. Obviously, this m ovem ent o f serfs did harm to their former landowners and so a new social problém emerged. Despite continued efforts o f researchers, no documents confirm ing any agreements between noble landowners o f Zem plin dom inions and future mayors, on the founding of new villages as well as on the obligations and rights o f the mayor and inhabitants o f new villages, were found. Unfortunately súch documents concerning the Zem plin territory háve not been preserved, although several documents from the 14lh century concerning neighbouring Šariš do exist. Even with missing documents proving the foundation o f villages in Zem plin County based on the Germ án law, it is possible to search for generál features or signs in the names o f the villages founded on the em phyteutic Germ án law in eastern Slovakia. The landowners and also Hungarian state administration viewed the German-based law o f súch villages had been derived from the laws o f nearby towns, nam ely Košice, Prešov, and Bardejov. Undoubtedly, several mayors o f súch villages were originally regular inhabitants. This may only be proved sporadically due to incomplete histórie sources. The oldest docum ent about a mayor's status and personality in Zem plin County is from 1358. It relates to Late Peter who was a mayor in Lom né in early 1347.

749

The new villages emerged m ainly on the territory o f huge estates, súch as Stropkov estate, Vranov estate and Brekov-Humenné estate. From the geographical point o f view, the new villages were founded on the edge o f older settlements in the foothill area, m ainly in the valleys o f Nízke Beskydy in northern Zem plin. Peasants in the new villages extended cultivated soil at the account o f the wooded parts o f the región. The environm ent changed from a hom ogenous Slovák population beeause o f immigrants o f Polish and Ruthenian origin. As far as religion is concerned, the Poles increased the num ber o f Rom an-Catholics; the Ruthenians brought Orthodoxy, which meant a new Christian element in then an only Rom an-Catholic environm ent. Immigrants and their successors significantly increased the num ber o f inhabitants in Zem plin County. The basic rights o f mayors included the right to build a house, a m ilí and a brewery, possibly a slaughterhouse, to own fields and meadows o f about 30 to 40 hectares in a form ing village. The mayor had the right to try local offenders for m inor offences, while the entire fee or penalty went to the mayor, and together with a landowner he had to try criminals for arson, murder, rape and robbery, while one third o f the penalty in súch trials belonged to the mayor. The mayor was allowed to keep one-sixth o f collected taxes from peasants, to leave movables and immovables and the right to pass the mayoralty to his heirs or to sell and move away. The most important right o f mayors was not only that they were freed from paying annual tax to the landowner, but also they were also not obligated to the king, and giving a tithe to church. The first dutý o f the mayors was to bring new settlers, with whom they founded a village, to the landowner. Later they were responsible m ainly for the peasant households w hich were supposed, after a certain number o f years, to pay an annual tax to the landowner, to pay a tax to the king, and to give a tithe to church.

It should be pointed out, however, that only a part o f the villages with mayors in the Zem plin County were founded and developed on the em phyteutic Germ án law. Also hereditary leaders in the villages founded on the W alachian-Ruthenian law were called mayors in this county.

The first, fundam ental right o f the new settlers in the rising villages on the Germ án law was their exem ption from any duties to the landowners, church and king during the first 10 to 20 years, that is during an agreed periód. W ithin that periód, the settlers built up their houses, outbuildings but m ainly cultivated allotted land and turned it into farmland, meadows and pastures.

A reliable identification o f the origin o f villages founded on the Germ án law is made possible by the unique forms o f duties o f the mayors and peasant households to the landowners in the 14th to the 17,h centuries.

O n the expiration o f the given periód, every peasant household had to fulfil annual duties to the landowner, church and the king.

It seems that it is possible to reliably find out the origin o f a village founded on the em phyteutic Germ án law only in the čase when the village had a com bination o f features unique to settlements o f súch origin. For example, the mayoralty and peasantry, the mayoralty and the Rom an-Catholic religion o f inhabitants, a characteristic name and peasantry, and various com binations o f these features. Using inform ation from various histórie documents from the 14* to 17th centuries, reeognising generál, and com m on features in the development o f settlements o f súch origin, and applying research procedures, it may be concluded that in the Zem plin County

They had a single dutý to the king: to pay a tax in a certain year as had been approved by the prelates and barons based on a request from the king at the assembly's session. To the Church, they were bound by a generál annual dutý to give a tenth part from their production o f grain, hay and any gain in the num ber o f domestic animals. The inhabitants o f villages founded on this law had a more convenient econom ic, social and legal status compared to the inhabitants o f villages based on traditional Slovák law. Especially beeause they had precise duties, determined orally or in writing, w hich, to a certain extent, restricted deliberate inereases in requirements (rent) by the landowners.

ZEMPLÍN

SUMMARY

The noble landowners o f estates in Vranov, Stropkov and H um enné in the 14,h and 15,h centuries provided the em phyteutic Germ án law to newly settled mayors and serfs in older villages.

The aforem entioned evidence indicates that, the first shepherd villages in Zem plin County were founded in the first half o f the 14,h century.

750

Im m igrants and new settlers, who were O rthodox Ruthenian shepherds, substantially contributed to the settlement o f the foothills and the mostly wooded northern parts of Zem plin. They founded new villages, farmed on the W alachian customs and introduced to north-eastern H ungary the W alachian or Ruthenian law. Despite sedulous research, no docum ent has been found from the 14th and 15th centuries that would confirm an agreement between a landowner and a „kenez" (mayor) on the founding o f a shepherd village or about the duties and rights o f a mayor and the shepherds. Súch docum ents, however, existed. Content o f similar documents from the 16,h and 17th centuries is now well known. Around 1555, noble Gabriel from Perín made an agreement with a man called M iko, of unknow n social origin, on the founding o f a village on Stropkov estate. The agreement contained e.g. a provision that the founder M iko as the first mayor will be freed from any duties to the landowner for the periód o f 20 years, but later he will be subject to all duties as other mayors. A future O rthodox priest, colloquially called „baťko" will not pay tax to the landowner but will offer five wicker baskets. Newly settled shepherd families or households will be freed from any duties to the landowner for 10 years. Based on this written agreement, village Miková was founded in 1556. In 1552, Rohožník with a 12-year grace periód for a mayor and a 9-year grace periód for shepherds was founded; in 1554, Ruská Kajňa was founded with a 12-year grace periód for both a mayor and shepherds, in 1555 M alé Bukovce was founded as well as other villages on Stropkov estate. Considering the incompleteness o f the oldest documents about shepherd villages, it was necessary to find out specific features o f the inhabitants o f Ruthenian shepherd villages and proceed as the samé way as in researching the founding o f villages based on the Germ án law. The generál identification features o f inhabitants o f Ruthenian shepherd villages included occupation (sheep breading), administration (mayoralty), law (Ruthenian or W alachian), ethnicity (Ruthenian), religion (Orthodoxy), language (Ruthenian language), geographical position o f the villages (foothill). A positive occurrence o f at least several or some features has led to the finding and statement o f the W alachian-Ruthenian origin o f the respective villages. The founding o f shepherd villages was carried out in a similar fashion as the founding o f villages based on the Germ án law. A landowner provided a suitable locality, and a mediator brought in, according to an agreement, the first shepherd settlers. After an agreed number o f years, during w hich they had built up their homes and turned land into pastures, they paid a tax to the landowner and gave shepherd rates. The mediator for the founding o f a shepherd village in the 14,h century was traditionally called „kenez" and „vojvoda", but later only „šoltýs" (mayor). The use o f the word „šoltýs" to a certain extent obscures the origin o f these villages because they lived in all villages on the Germ án law.

751

The first groups o f shepherds com ing to Zem plin County were from Uzh County, which was situated eastwards. Groups in the 15,h to 17,h centuries were probably com ing also from northeast that is from Galícia. It is possible to find out the duties o f mayors (šoltýs, kenez) to landowners in shepherd villages relatively precisely for the 16,h and 17th centuries, thanks to preserved land and duties registers. O n the Stropkov estate, the shepherd mayors who possessed the whole mayoralty in the mid-16th century were obliged to pay to the landowner every year a tax am ounting to 1 guilder and 25 denars on M ichaeľs day, 6 rams, a rabbit and a sparrow-hawk. In the second h alf o f the 16th century the tax did not change but the rates were increased to include cheese, or shepherďs cheese and girths. Provided that the duties o f mayors in the mid-16,h century were an extension o f prior duties, then the primary dutý o f the mayors in the 14th century mušt háve only been a tax. According to the Hum enné land and duties register from 1623, every shepherd mayor possessing an entire mayoralty was obliged to pay to the landowners every year a tax am ounting to 3 guilders and a fee o f 50 denars, 6 sheep (rams), 2 pieces o f cheese, 6 gbel o f oat, 2 geese, a pound o f butter, fox fur, a girth, a wool carpet, and finally 6 denars instead o f a rabbit, and 1 guilder for a sparrow-hawk. No doubt that the am ount o f tax and rates o f mayors on the H um enné estate around 1623 was the result o f their increase in the 16th and early 17,h centuries. A similar development may be assumed on other estates, which means that the duties o f shepherd mayors to their landowners were gradually increasing everywhere and their value was alm ost equal. The shepherd mayors were not obliged to pay a regional tax to the king in the 14th to 17th centuries. The shepherd families o f the 14th and 15,h centuries were the most stable social group o f the population from the property and social viewpoint. The principle, according to w hich the function o f a mayor was inherited, led at a later stage to the dedine o f mayor inhabitants. Agreat majority o f the mayor families dedined socially and emerged with local shepherd population. The duties of shepherd households to their landowners can only be traced in the land and duties registers preserved from the mid-16,h century, but the duties to the king only from Hungarian laws and tax inventories. In the Stropkov land and dutý register it was determined that every shepherd household farming on the entire estate is obliged to pay to the landowner every year: tax o f 1 guilder and 25 denars; a lamb, every twentieth sheep, but m inim um one piece, further 2 pieces o f cheese, one smoked sheep-cheese (oštiepok), sheep cheese (bryndza), two girths, a ninth part o f pigs or 2 denars for each pig; to cut, and transport two pine trunks suitable for beams or shingles to the Stropkov m ilí. In the land and duties register o f 1569, there was an increase in the number o f lambs (every tenth), 2 squirrels (at Easter) were added, and finally m anual work on the repair o f the Stropkov manor.

ZEMPLÍN

SUMMARY

By com paring the duties o f mayors it seems that their range slightly increased which was significant not only for the third quarter o f the 16lh century. If we admit that the duties o f shepherd households increased also in the 15,h century, then the primary duties o f the shepherds in the 14,h century was the tax and a twentieth part o f sheepskin, possibly the ninth part o f the pigs.

It became com m on that in the families o f O rthodox and union priests, that the priests' sons also became priests and served in the samé church or parish.

752

From the 14th to the second half o f the 16th century, the shepherd households were not obliged to pay tax to the king, w hich is the state tax. O n ly the assembly in 1557 decided on im posing tax to Ruthenian shepherds. However, the assembly in 1563 amended that, as the shepherds did not háve usual village houses because they lived in shepherďs cottages, so a half rate tax was imposed on them . From that time shepherd households had to pay the state tax. O rthodoxy was the only religion o f the Ruthenian shepherd inhabitants and one o f the typical features o f these people in eastern Slovakia in the 14th to 16th century. In shepherd villages there were typical wooden O rthodox churches where O rthodox priests (called „baťkovia") held masses. Although they lived in the shepherd Ruthenian villages of northern Zem plin from the 14th century, direct written documents about them were only preserved from the end o f the 15th century. A priesťs existence was primarily based on parish farm ing (house, garden, and land), where the landowner provided facilities and the priest with his fam ily cared for them . In the 14th - 15th centuries, the priest had no obligations to the landowners or the king, but the second h alf o f the 16th century brought gradual changes. The landowners o f the Stropkov estate around 1557 required from the priest five wicker baskets, each valued 62,5 denars. The landowners o f the Čičava-Vranov estate around 1585 required and received from the priests 1 guilder instead o f full payment, and around 1648 they also required a girth. Duties o f the priests to landowners were thus increasing in the 16,h and 17,h centuries. The priests at the Hum enné estate around 1623 had to offer to landowners every other year an anim al raised for meat, and every year butter or honey. In the late 16th century, Hungarian prelates and magnates supported the efforts o f the royal court to impose tax on a greater num ber o f non-peasant households, and so the assembly in 1596 imposed a tax on clergymen, including O rthodox priests. In accordance with this decision the O rthodox priests in the Zem plin County paid the regional tax from 1601. Although ecclesiastic history records the conclusion o f an ecclesiastic un ion in Uzhgorod in 1646 between the Jáger bishop and 63 priests from Uzh, Zem plin and Šariš counties, it has not been discovered w hich villages these priests really served. In čase there existed minutes o f that agreement, súch a docum ent has not been preserved. Despite that there is no doubt that some o f the priests served in Zem plin villages. Surely they served on the Hum enné estate since the Drugets were am ong the initiators of the union, and were the landowners o f that estate. The representatives of the Jáger bishop, the Jesuits, and Rom an-Catholic nobles gave promise to the priests that after the establishment o f the union the O rthodox priests would also háve secured lives and social status similar to the Rom an-Catholic clergym en. That promise, however, never came true.

753

In the turn o f the 16th and 17th centuries, the Ruthenians lived m ainly in the foothills o f centrál and in northern Zem plin. In the 17th and 18th century, due to an increase in the Ruthenian population and their m oving to Southern Zem plin for better farm ing conditions, the num ber o f villages and the size o f the región where they lived increased. Despite some changes in the Ruthenians' way o f living in the 17,h - 18,h centuries, their social status did not significantly change. The great majority o f the Ruthenians were serfs and earned their living as shepherds or peasants. The rem aining part was composed o f Ruthenian priests who usually had extensive families. Alm ost all o f them lived in village com m unities. Individuals, who settled in towns from the 18,h century, soon integrated ethnically and religiously with the local population. The Ruthenian com m unity lacked tradesmen, merchants, teachers and nobles. A natural part o f the settlement o f Zem plin County was not only the existence of older settlements and the foundation o f new habitations and villages, but also the extinction of village settlements and habitations caused by various reasons. These had various forms and consequences. A systematic research into the development o f the región during the M iddle Ages and early in the New Age resulted in the finding that the extinction o f a village has three interpretations: 1. The extinction o f a village in terms o f settlement and adm inistration. In reality it is that local inhabitants abandoned a settlement forever, and a new settlement was never set up in the samé area. The local name also became extinct or remained only as an area designation. 2. The extinction o f a village only in terms o f settlement m eant that local inhabitants abandoned a village in order to build up new habitations in a more convenient near by plače. The village existed continuously from the administrative point o f view. The čase meant m oving or shifting the settlement within the area of the samé village with retaining the samé nam e. 3. The extinction o f a village in terms administration meant that two or more closely situated villages became one. This caused one or two of the villages to no longer háve exist from the administrative viewpoint, although they still existed as settlements (quarters), while their originál name usually disappeared. It has been found out that about 10 settlements, temporarily or permanently, became extinct in Zem plin County during the 13th century; about 43 settlements in the 14th century, about 66 settlements in the 15,h century, about 25 settlements in the 16th century, about 20 settlements in the 17,h century and in the early 18th century. In the periód from the 13th century to the 18th century, approximately 160 village settlements became extinct in Zem plin County. Settlements' extinctions were the consequence o f various circumstances o f the periód, nam ely hum an activities, natural disasters súch as fires, foods and various epidemics. The

755

ZEMPLÍN

SUMMARY

Tartar raid in Hungary in the spring o f 1241 and their return mušt háve effected the population in villages o f centrál and Southern Zem plin, m ainly along the road from Uzhgorod to Zem plin and along the river Bodrog.

and with regard to unchangeable restrictions on the research, the exact figures will never be known.

754

The frequent fights o f nobles, the owners o f neighbouring villages or estates, for extending their estates was another hum an cause o f plundering, and temporary or permanent extinction o f settlements. They instigated their own serfs to destroy the habitations o f other nobles, to expel them from their homes, or they beat and captured them , and stole their things. In the mid-15th century, Czech mercenaries led by Ján Jiskra o f Brandýs moved around centrál and Southern Zem plin. Although their raids interfered with the life o f local inhabitants, they took animals and other things from the serfs; the plundering o f settlements was not their intention. However, from the point o fv ie w o f King M atthias, church officials and the majority o f nobility, they were robbers plundering Upper-Hungarian counties. In 1471 to 1473, Polish troops invaded and kept the town o f Stropkov and Polish soldiers plundered mostly nearby villages. The most devastating invasion o f foreign troops into Zem plin County was the raid o f the Crimea Tartars in the summer o f 1566. The Tartars m ilitarily supported Coun t Sigismund and the Turks in an effort to conquer the town o f Košice. The Tartars almost com pletely plundered and devastated Southern Zem plin, part o f the Bodrog basin and several villages in centrál Zem plin including Stanča and Úpor. Towns and villages situated there were burned down and inhabitants were captured. Numerous habitations remained deserted for years and only survivors or immigrants built new houses there. The inhabitants o f the northern parts o f Zem plin suffered from the Emperor's troops led by Lazar Schwendi. The most dangerous natural elements for the settlements were fires and in the fiat areas of Zem plin w hich were near big streams o f water. It is true that wooden dwellings o f village and town settlements often burned, but the inhabitants soon managed to build up new houses and outbuildings. They abandoned poorly selected locations when flooding occurred often. Villages and individual houses were situated and built in safer and constantly dry plačeš. Undoubtedly, m any villages became extinct as a result o f widely spreading infectious diseases, epidémie, but also famines sporadically killing a great number o f village and town inhabitants, e.g. in the years 1710 - 1711. Now it is tim e to attempt to sum up the facts about the development o f and the number of settlements and the num ber o f inhabitants in particular. For this purpose a m ethod of probing on a section focused on selected years. These years include 1000, 1300,1600 and 1715. The selection was influenced by the changes in citizenship, the development o f settlements or preserved written documents o f the periód. In a systematic and m ultidisciplinary research into the settlement o f Zem plin County it has been found out that in the turn o f the 10,h and l l th centuries, nam ely around year 1000, there were about 150 settlements, including 135 Slovák and 15 Hungarian ones. Assuming that in one settlement there were approximately from 7 to 10 houses and about 6 people lived in one house, then the figures show that around year 1000 approximately 6300 to 9000 inhabitants lived in this región. At this tim e, about 1 or 1.5 inhabitants lived in 1 square metre. It mušt be noted, however, that the above figures are only estimations,

Counting individual figures discloses that around the year 1300 about 28 950 serfs lived in about 365 Zem plin villages and approximately 3000 citizens in about 10 towns. There were about 150 priests and monks and 50 teachers in villages and towns. Finally, there were about 600 nobles in castles and mansions. Around the year 1300, about 32 750 inhabitants lived in the Zem plin County. The total number o f inhabitants includes 88.39 % serfs, 9.17 % citizens, 1.83 % nobles, 0.61 % clergy and teachers. The density of population reached about 5.5 inhabitants per square metre. In 1600, about 55 200 inhabitants lived in Zem plin County. The estimated figúre includes 72.37 % serfs, 22.64% citizens, and 3.26% nobles. Priests, chaplains and teachers with their families made up 1.75 % o f the total num ber o f inhabitants. The estimated density o f population per one square metre was 9.25. In 1715, the population o f Zemplin totalled 33 600 inhabitants, which m eant 5.64 inhabitants per square metre. This calculation is also only an estimation o f the reál number of inhabitants beeause precise numbers cannot be found. Jobs carried out by the inhabitants o f this región in the M iddle Ages and in the first centuries o f the New Age were made up o f a colourful mixture undergoing several changes. The jobs o f individuals and families were a decisive factor not only for their living but also for their social and class affiliation w ithin the feudál structure o f population. From the l l th century, Hungarian kings used to give Zemplin area estates to nobles as gifts. Although property donations in the l l th and 12th centuries were not confirm ed by deeds at that tim e, so the only way to learn about nobility estates was in cases where the nobles donated parts o f their property to ecclesiastic institutions, to monasteries in particular. The ethnic origin o f Zem plin nobles is identifiable m ainly by the language affiliation o f initial personál names, i.e. the names of the oldest members o f aristocratic families. The nobles Boleslav, Sobeslav, Bogat-Radvan, Radslav and others were undoubtedly o f Slovák origin. Jakov mušt háve come from Russia, Rajnold from Germ án lands. The Abovs and others were o f Hungarian stock; the Drugets originated in Italy. The ethnic affiliation o f the inhabitants o f the Zem plin County may be researched indireetly or direetly from various sources o f the periód, m ainly written docum ents. The purpose or aim o f súch research is to find out, as precisely as possible, which ethnic groups used to live here in the course o f time and simultaneously, in what number, and how they contributed to the development o f the región as well as to the social development o f this región. The presence o f the Slavic inhabitants is verifiable in this región from the 6th century, and it was continuously inereasing in the following centuries. From this Slavic basis gradually developed Slovaks as an independent Slavonic nationality from the l l th century. The Hungarian population appeared in this región and permanently settled after its mass arrival to the Upper Tisza basin towards the end o f the 9,h century, especially from 896. The majority, however, migrated further to the Southwest, settling down in the Inter-

757

ZEMPLÍN

SUMMARY

Bodrog basin where 15 Hungarian settlements háve been identified. There are even fewer names o f villages, w hich háve originál Hungarian nam e, i.e. they were created as Hungarian settlements in the 10,h century.

Besides m onks living together in monasteries, there were also hermits living secluded lives in hermitages. We can assume that the hermits were single Benedictines, Augustinians, and probably also Basilians.

A Russian background was beginning periód in the village o f Veľký Ruskov, probably also M alý Ruskov. A Hungarian king settled a few tens who voluntarily immigrated or were dragged up as captives there in the periód from the m id -llth to the half o f the 12th centuries. The dutý o f the Russian m en was to guard a contiguous section o f the regional highway.

The oldest Zem plín churches dáte back to the l l th to the 13th centuries. In the following four centuries, 300 new churches were built in old and new Zem plín settlements and habitations. It has been found out that churches were in more than 300 villages and small towns o f Zem plín County by the turn o f the 17th and 18,h centuries.

756

The Moravians founded a village called Moravany. They were also settled there by a Hungarian king having the samé dutý and at the samé time as the Russians. Their later social and ethnic development was also similar to that o f the Ruskov people. The root o f the Hungarian name o f the village o f Bodrogolaszi, as well as part o f the name o f Olaszliszka and inform ation about the Valons in Tarcal, preserved an assumption that their founders or inhabitants were Valons. Emigrants from Germ án lands settled mostly in the towns o f Zem plín County. There they significantly contributed to the development o f trade and commerce, but they m ainly contributed by applying for the application o f m unicipal administration and other rights o f the citizens from the 13,h century. The largest group o f immigrants and permanent inhabitants were the Ruthenians who were settling down primarily on the Brekov, Stropkov and Čičava estates, with the consent o f noble landowners in the 14th and 15,h centuries. They were a majority population in the northern edge of the Zem plín County. It seems that Polish peasants moved to and settled in centrál or northern Zem plín in the 14,h century during the settlement o f the región under the em phyteutic peasant law. In the Zem plín environm ent, mostly in its Southern and centrál part, the Gypsies remained in the area as early as the 14th century. They lived primarily on selling their own blacksm ith's products, foretelling and frequent thefts. Their bungalows never made any permanent settlements. Part o f their life they spent in wagons used for regular wandering. For centuries, the Slavic inhabitants o f this región worshipped pagan divinities that they believed were hidden in springs, rocks, groves, natural elements (thunder, lightening) and elsewhere. We m entioned before that the oldest evidence proving the domestication o f Christianity and the first generations o f Christians in this región was row burial sites from the 9,h - 10th centuries. Archaeologists discovered them near Bodrog, Brehov, Hrčel and Somotor. The researched area was from the l l th century a legal part o f the Jáger bishop diocese while constítutíng the Zem plín archdeaconate. Although, in the M íddle Ages, there were 17 monasteries in Zem plín County, none o f them initiated the development o f a settlement. Monasteries and convents were founded in already existing settlements. This applies to the Benedictine monks in Szerencs, the Augustinian monks in Sátoraljaújhely and Tŕňa, the Knights o f the Cross in Tiszaluc, the Premonstrates in Leles, the Dom inicans in Sárospatak, the Franciscans in Darnov, Cejkov, H um enné, Sárospatak and Vranov nad Topľou, the Čiare nuns in Sárospatak, the Pauline monks in Sárospatak, Tokaj, Trebišov and Vranov nad Topľou.

Religious Reformation found its plače and extended into Zem plín County from the second quarter o f the 16,h century. At the turn o f the 16,h and 17,h centuries, Reformation preachers o f Lutheran or Calvinist orientation already had served in the former RomanCatholic churches and parishes. The Evangelist o f Augsburg Confession dom inated centrál Zem plín, and Southern Zem plín was reserved for the Calvinists. During the re-Catholicisation m ovem ent in the 17th century, some churches were forcefully taken from the Calvinists while the majority from the Lutherans, and were returned to the Rom an-Catholic church. At the turn o f the 17,h and 18,h centuries, the religious situation was colourful and still unstable. Northern Zem plín was the plače o f the Unites (before O rthodox, from the end of the 18th century - the Greek-Catholics), centrál Zem plín had some Lutherans, and Calvinists but mostly Rom an-Catholics, and Southern Zem plín had m ostly Calvinists but also Rom an-Catholics. There were schools attached to parish churches. From the geographical point o f view, it may be stated that regional highways went to Zem plín from all neighbouring regions. M ilitary troops and merchants most often used the highways from the south to the north. From the 13th century an im portant construction factor, as part o f the regional highways, were bridges, firstly built o f wood, and later o f stone. Altogether 24 castles and redoubts were on the territory o f Zem plín County in the M iddle Ages. The castles were built in the periód from the 12th to the 15th century. The oldest castles were Potok (Sárospatak), Sátor, Kamenec and Zem plín, built in the 12th or at the turn o f the 12,h and 13th centuries. The greatest number o f castles and redoubts were built in the second half of the 13th century and in the 14,h century. The newest redoubts were built in the 15,h century. The first initiators o f building castles and redoubts were Hungarian kings, Zem plín nobles - owners o f estates - and probably also the Knights o f the Cross. In the M iddle Ages and in the first centuries o f the New Age, more than 100 tollhouses existed in Zem plín County. They existed in the settlements, near fords or bridges over rivers, and on trade routes so merchants could not avoid paying tolls. The customhouses were situated in various plačeš like small towns and villages on international regional highways in the border areas o f Hungary. In Zem plín County, there were perm anent customhouses in H um enné, Stropkov, Tokaj and temporarily also in Vranov nad Topľou. Transit trade, regional highways and the caravans o f merchants were associated with byroad inns.

758

759

ZEMPLÍN

There is evidence o f more than 80 mills in the villages and towns o f Zem plín County in the M iddle Ages and the early New Age. The num ber o f them was, however, substantially higher. Water sawmills were technical equipm ent. Mayors m ight build them but we háve evidence o f the sawmills as part o f the landowners' plants on the Hum enné estate in the 17th century. The settlement, o f this región in the M iddle Ages and by the turn o f the 17th and 18th centuries, was gradually extended and made denser. Súch development caused significant dim inution o f the woods and the wooded parts of the foothill area in Zem plín County. An increase in the num ber o f inhabitants, especially the increase in the numbers per household, in villages and towns resulted in overpopulation and worse hygienic conditions for inhabitants.

Výberová bibliografia Prof. PhDr. Ferdinanda Uličného, DrSc.

M e s ts k é p r iv ilé g iá N e m e c k e j Ľ u p č e a o tá zk a ic h p ra vo sti. In : H isto r ick é štú d ie 5, 1959, s. 3 0 2 -3 2 4 . D e jin y P rešo va I. K o š ic e 1965, s. 5 8 -1 0 7 . L is tin a B ela IV . z r o k u 1247 o m a je tk o c h b a r d e jo v s k ý c h cistercitov . In : S lo v e n s k á a r ch iv istik a X I V - 1, 1979, s. 8 7 -9 8 . V ý s a d y sp iš s k ý ch m ie s t z r o k u 1271. In : S lo v e n s k á a r ch iv istik a X V I - 1, 1981, s. 8 8 -9 6 . Z a v e d e n ie g r e g o r iá n s k e h o k a le n d á r a n a S lo v e n s k u . In : S lo v e n s k á a r ch iv istik a X V I - 2, 1981, s. 4 8 -8 0 . D e jin y T r e b iš o v a . K o šice 1982, s. 7 2 -1 4 8 . K v ý s k u m u n á r o d n o s tn e j štr u k tú r y str e d o v e k ý c h m ie s t n a S lo v e n s k u . In : N á r o d n o s t n ý v ý v o j m ie s t n a S lo v e n s k u d o r o k u 1918. M a r tin 1984, s. 1 5 3 -1 6 2 . P o d ie l c ir k e v n ý c h in š titú c ií n a v ý v o ji o s íd le n ia a h o s p o d á r s tv a v ý c h o d n é h o S lo v e n s k a v 1 2 .-1 6 . sto r o č í. In : A r c h e o ló g ia h is to r ic a 10, 1985, s. 3 5 7 -3 6 7 .

The development o f the región and the increase in the num ber o f inhabitants had no direct influence on the quality o f life o f the inhabitants. Eastern Slovakia, in its historical and administratíve structure, nam ely the Abov, Šariš, Zem plín and Uzh counties as well as the contiguous parts o f Hungary and the Ukraine háve been thoroughly and scientifically perfectly researched in the samé fashion as other geographical parts o f centrál and western Slovakia and neighbouring foreign countries.

H o r n á C ir o c h a . K o šice 1985, s. 4 0 -1 1 3 . N a js ta r š í v ý s k y t s lo v a „s lo v e n s k y " z ro k u 1294. In : S lo v e n s k á reč 51/2, 1986, s. 1 0 1 -1 0 4 . D e jin y o s íd le n ia L ip to v a d o k o n c a 16. sto r o č ia . In : V la s tiv e d n ý z b o r n ík L ip to v 7, M a r tin

1983,

s. 3 9 -9 0 ; 8, 1985, s. 1 3 3 -2 0 8 ; 9, 1987, s. 6 1 -1 4 3 . D e jin y o s íd le n ia Ša riša . K o š ic e 1990, 503 s. A d m in is tr a tív n y v ý v i n Šarišskej ž u p y d o 18. sto r o č ia . In : S lo v e n s k á a r ch iv istik a X X V -

1, 1990,

s. 8 2 -1 0 3 . F e u d á ln e m a je tk y K o š íc v 1 4 .-1 7 . s to r o č í. In : H is to r ica C a r p a tic a 22 , 1991, s. 2 5 -4 5 . D e jin y G ir a lto v ie c . K o šice 1992, s. 2 7 -6 6 . D e jin y V r a n o v a n a d T o p ľ o u . K o šice 1992, s. 3 9 -1 1 0 . P o d ie l R u so v , R u s ín o v n a d o o s íd ľ o v a n í v ý c h o d n é h o S lo v e n s k a v s tr e d o v e k u . In : S la v ic a S lo v a c a 2 8 / 1 -2 , 1993, s. 2 1 -2 9 . N a js ta ršia šarišská a u ž sk á šľa ch ta . In : N a js ta ršie r o d y n a S lo v e n s k u . 1994, s. 6 5 -7 6 . D ie B e s ie d lu n g d er o s ts lo w a k is c h e n K o m ita te n . In : Š tú d ia h is to r ic a S lo v a c a X V I I I . B ratislava 1994, s. 2 3 5 -2 7 9 . D e jin y o s íd le n ia U ž sk e j žu p y . P rešo v 1995, 351 s. V ý c h o d n é ča sti V e ľk o m o r a v sk e j ríše. In : S v ä to p lu k 8 9 4 -1 9 9 4 . N itr a 1997, s. 2 2 9 -2 3 3 . T r h y a m e s tá n a S lo v e n s k u v 9 .- 1 2 . s to r o č í. In : Z b o r n ík p rísp e v k o v k s lo v e n s k ý m d e jin á m . B ratislava 1998, s. 5 3 -6 2 . R e fo r m á c ia v Z e m p lín s k e j s to lic i v 16. až 18. sto r o č í. R e fo r m á c ia v U žsk e j ž u p e . I n . R e fo r m á c ia n a v ý c h o d n o m S lo v e n s k u v 16. a ž 18. s to r o č í. P rešov 1998, s. 1 0 7 -1 6 4 ; 1 6 5 -1 7 9 . P r o b le m a tik a m e to d s k é h o k resťanstva n a S lo v e n s k u . In : H is to r ic k ý ča so p is 47, 1999, č. 3, s. 3 4 9 -3 5 6 . V ý v o j U h o r sk o - p o ľ s k é h o p o h r a n ič ia v str e d o v e k u . In : H is to r ick é š tú d ie 41, 2 0 0 0 , s. 3 5 -4 8 . T h e n a t io n a lity o f to w n s p e o p le in S lo v a k ia in th e 1 3 th to 16th c e n tu r ie s . In : S lo v á k c o n tr ib u tio n s to 19th In te r n a tio n a l co n g r e s s o f h is to r ic a l S cie n ce s. B ratislava 2 0 0 0 , s. 167-176.

760

Prof. PhDr. Ferdinand U LIČN Ý , D rSc., (1933, Ploštín) je absolventom Filozofickej fa­ kulty Univerzity Kom enského v Bratislave (1957), odboru archívnictvo - dejepis. Pracoval striedavo v štátnych oblastných archívoch a na Univerzite P. J . Šafárika. V súčasnosti je pro­ fesorom na Katedre slovenských dejín a archívnictva na Filozofickej fakulte Prešovskej u n i­ verzity v Prešove. Pravidelne prednáša slovenské dejiny v stredoveku a diplom atiku. Vo vý­ skume sa sústredil na slovenské dejiny v stredoveku, najmä na dejiny miest, vývoj osídlenia, štátnu a verejnú správu, poddanské, sociálne, národnostné a náboženské problémy, pôvod šľachty, pravosť stredovekých listín, zavedenie gregoriánskeho kalendára na Slovensku a iné súčasti dejín Slovenska. Je h o krédom je: „Ja skúmam slovenské dejiny preto, aby sme poznali čím nás m inulosť nesmie spútavať a čím nás môže oduševňovať k slobode jednot­ livca, obce, národa a štátu." Jeh o doterajšia publikačná produkcia predstavuje desiatky m onografií a vedeckých štúdií, stovky odborných článkov, archívnych pom ôcok, biblio­ grafických prehľadov, scenárov, encyklopedických hesiel, recenzií, posudkov aj populari­ začných článkov. Na jeho práce reagovali početní odborníci doma i v zahraničí.

Prof. PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc., (1933, Ploštín) graduated from the Philosophical Faculty o f Com enius University in Bratislava (1957), majoring in history and keeping archives. Currently he is a professor at the Department o f Slovák History and Archives of the Philosophical faculty o f the University o f Prešov. He regularly lectures the Slovák history in the Middle Ages and the Diplom atics. In his research work, he has focused on Slovák history in the M iddle Ages, m ostly on the history o f cities, settlement development, state and public administration, problems o f serfs, social, ethnic and religious problems, origin o f nobility, authenticity o f medieval documents, the introduction o f the Gregorian calendar in Slovakia and other parts of Slovák history. His strong creed is: „I study Slovák history in order to learn in w hich areas the pást mušt not bind us and in w hich it may inspire us towards the freedom of individuals, com m unity, nation and state." His hitherto publication activity consist of dozens o f monographs and research papers, hundreds o f professional articles, materials for archives, bibliographical surveys, scenarios, encyclopaedic entries, reviews, assessments and prom oting articles. Numerous specialists at horne and abroad háve referred to his work.

N

'f'H A L IČ S K O R U S K O

1EDZILABORCE ' ^

\

\

.i H A U Č S K O _

VYŠNA^JABĽONKA 1 NIŽNÁ JABLONKA

"

-----"

N

/z v A L A

O

MESTEČKÁ

[i

HRADY

A

MÝTNICE COLNICE KRAJINSKÁ CESTA RIEKY

/ - - HRANICE ŽUPY

5 km

TO km

✓ 'l

MALÁ DRIEČNa ' A

V

ÍERT,ŽNÉ -

^ M IK O V Á " \ a HABURA

.

A A

I

\

A

NIŽNÁ VLADIČA

A

( ~

, "#