Grécke dejiny

Citation preview

Xenofon Grécke dejiny Aténčan Xenofon (okolo r. 430-355 pr. n. l.), jeden z popredných starogréckych spisovateľov, vynikal rozsiahlou literárnou činnosťou, ktorá sa týkala histórie, politiky, filozofie a niektorých odborných činností. Teraz sa do rúk slovenského čitateľa po prvý raz dostáva preklad Xenofontovho historického diela Grécke dejiny (Hellenika), ktoré bezprostredne nadväzuje na nedokončené dielo gréckeho historika Tukydida (okolo r. 460—400 pr. n. l.). Opisujú sa tu historické udalosti Grécka od r. 4 11 p r. n . l. až do r. 362 p r. n . l., do pádu tébskej hegemónie v bitke pri Mantinei. Prvá časť do r. 404 p r. n . l. (prvé dve knihy) je Tukydidovým pokračovaním aj formálne, rozprávanie sa delí na polročné obdobia. Celkove je táto časť stručná a kronikársky suchá. Rozprávanie v druhej časti (tretia až siedma kniha) je sviežejšie a vyznačuje sa živou názornosťou. Objavujú sa v nej i nové štylistické prvky, pre Xenofonta typické, ako priame charakteristiky osôb, fiktívne reči, dialógy, morálne sentencie, obrazy a porovnania. Pre lahodnú prirodzenosť a pôvab reči bol Xenofon nazývaný v staroveku „atickou

včelou" alebo „atickou Múzou“ včelou“ lebo Múzou",, lcbo jeho reč bola „sladšia ako med“ med".. V Gréckych dejinách pred prcd nami defilujú postavy slávnych mužov - Alkibiades, Trasybulos, staroveku — Lysandros, Agesilaos, ako aj známe bitky, napr. pri Kunaxách, pri Koronei, Koronci, Leuktrách, pri Mantinei. Čitateľ Č:itatef bude neraz prekvapený, za akých podmienok sa v Grécku — - ktoré pre nás predstavuje ideál cti a statočnosti -— dobýjali mestá, vyhrávali boje, resp. resp . aké osudy stihli víťazov či iných udatných mužov. Xenofon sám sa zúčastnil niektorých vojen (napr. výpravy Kýra Mladšieho a bitky pri Kunaxách), prcto vie dobre vystihnúť atmosféru a preto prcjavuje aj zmysel pre bojov, pričom prejavuje presnosť. V tomto diele zachytil rozkvet rozkvct a úpadok spartskej moci až po bitku pri Mantinei. Podľa Podfa Xenofonta je trcstom za porušenie porážka božím trestom porušenic prísahy, že gréckym mestám bude ponechaná autonómia. Xenoťonta V staroveku zaradili Xenofonta do kánonu desiatich najväčších najviičších gréckych historikov a jeho meno sa takmer vždy radí k menám Herodota a Tukydida. jcdným z najobľúbenejších najobfúbenejších autorov Bol jedným nielen u Grékov, ale dokonca aj u Rimanov a až do konca 3. stor. n. n. I.l. bol najčítanejším gréckym autorom vóbcc. Pravda, ako historik sa Xenofon vôbec. Xcnofon nevyrovná Tukydidovi, no materiál, materiál. podáva. je spoľahlivý. ktorý podáva, spofahlivý. A ako priamy svcdok svedok nám poskytuje vicrohodné správy o historických vierohodné historitkých udalostiach svojich čias.

TATR AN TATRAN 1985 1985

Xenofon Xe no fon

Xenofon Xenofon

Grécke éc ke Gr dejiny jiny de

Preložil, Preložíl, edičný návrh pripravil, úvodnú štúdiu a poznámky napísal JÚLIUS ŠPAŇÁR

Translation © © Július Špaňár 1985 Prologue and Sleevenote © Július Špaňár 1985

X E N O F O N A JEHO GRÉCKE G R É C K E DEJINY DEJ I NY XENOFON Ako máme v gréckej literatúre triádu významných dramatických básnikov Aischyla, Sofokla a Euripida, ktorí nasledujú bezprobezpro­ stredne jeden po druhom, tak máme aj trojicu gréckych historikov Herodota, Tukydida a Xenofonta, z ktorých každý pokračuje v historickej rozprave v bezprostrednej nadvaznosti nadväznosti na historické die/o dielo svojho predchodcu. O najmladšom z týchto troch gréckych historikov Xenofontovi vieme však ovefa oveľa viac, ako o jeho predchodcoch v gréckej historiografii. No väčšina vačšina údajov o jeho živote pochádza od neho samého. Co Čo o ňom uvádzajú neskorší autori, je zväčša zvačša prebrané z jeho vlastných správ alebo odvodené z obsahu jeho die/ diel a ďalej Najma neskoršie rozvinuté, ak nie dokonca vofne voľne vymyslené. Najmä doplníť to, čo tradícia storočia sa usilovali vlastnou fantáziou doplniť nechala otvorené. A o tieto správy sa aj opiera Xenofontova biografia, biografia, čo sa nám zachovala v druhej knihe diela historika Lacrtia (3. stor. n. l.), I.), ktoré sa uvádza gréckej filozofie Diogena Laertia filozofov". Jeho pod názvom „2ivoty, „Životy, názory a výroky slávnych filozofov“. zviizkoch r. 1954. preklad vyšiel i v slovenčine v dvoch zväzkoch Nepoznáme presný dátum narodenia Xenofonta. Narodil sa pravdcpodobne okolo r. 430 pr. n. 1., I., čiže na začiatku peloponéz­ pcloponézpravdepodobne I.). skej vojny (431-404 (431— 404 pr. n. 1.). Takisto nie je celkom isté, kto bolí Xenofonboli jeho rodičia. Ako Xenofon­ tov otec sa uvádza Gryllos, zámožný aténsky jazdec, a matka Diora. Xenofon bol teda aténsky aristokrat, aj keď nemažeme nemôžeme s istotou tvrdiť, že sa narodil v Aténach, hoci svetlo sveta nepo­ nepoPodfa niektorých správ sa vraj chybne uzrel niekde v Atike. Podľa Azie r. 409 zúčastnil ako jazdec na Trasyllovej výprave do Malej Ázie pr. n. 1I.. a ako námorník v boji pri Arginúsach (malé ostrovy medzi Lesbom a maloázijským pobrežím, kde Aténčania r. 406 pr. n. 1I.. porazili spartské loďstvo). Zdá sa, že za vlády tridsiatich tyranov v Aténach (404-403 (404— 403 pr. n. l.) 1.) bojoval proti demokratom. Ďalej z Xenofontových vlastných diel vieme, že sa v rokoch 404-401 pr. n. 1 I.. stýkal s filozofom Sokratom (469-399 404—401 (469—399 pr. n. 1.). I.). Hoci tento styk so Sokratom ho do istej miery zušľachtil, zušfachtil, skutočného filozofa z neho neurobil. Nový poriadok, čo zaviedli v Aténach demokrati, neuspokojil spartskéXenofonta, prívrženca oligarchie a takisto obdivovatefa obdivovateľa spartské I.. asi tridsaťročný Xenofon ho zriadenia. A tak sa dal r. 401 pr. n. 1 7

zlákať svojím

boiótskym priateľom priatelom Proxenom do služieb Peržana Kýra Mladšieho, ktorý chce] chcel zbaviť vlády svojho staršieho brata priatefov Artaxerxa II. Tako sa stal Xenofon jedným z Kýrových priateľov a v jeho gréckom žoldnierskom vojsku sa zúčastnil na výprave proti Artaxerxovi. Keď však v bitke pri Kunaxách v Mezopotámii r. 401 pr. n. l.1. Kýros Mladší padol a čoskoro nato boli bolí grécki velitelia úkladne povraždení, ocitlo sa grécke žoldnierske vojsko v ťažkom položení, lebo Jebo Peržania sa usilovali zlikvidovať ho. A tu sa na Xenofontov podnet, ktorý sa stal jedným z novozvolených velitefov, veliteľov, vydalo desaťtisíc gréckych žoldnierov na pochod cez Aziu k moru. Keď sa Gréci konečne dostali k Ciernemu Malú Áziu Čiernemu moru pri Trapezunte a odtial odtiaľ prišli do Byzantia, vstúpil Xenofon aj s vojskom do služieb tráckeho krá/a kráľa Seuta a potom ponúkol svoje služby Sparťanom. Velmi sparstského krála Veľmi obdivoval najmii najmä spartského kráľa Agesilaa, s ktorým sa Azii proti Peržanom, dokonca potom zúčastnil aj bojov v Malej Ázii s ním bojoval v korintskej vojne pri Koronei r. 394 pr. n. J.1. proti vojsku protispartskej ligy, v ktorej radoch stáli aj Aténčania. Pre toto spojenie s nepriatelmi nepriateľmi vlasti ho Aténčania obvinili z vlastizravlastizra­ dy, zbavili majetku a vyhnali. Ale asi r. 387 pr. n. l.1. mu Sparťania darovali majetok pri Skillunte nedaleko Xenoneďaleko Olympie v Elide. Xeno­ fon tu žil asi dvadsať rokov so svojou rodinou a venoval sa hospodárstvu a lovu a v neposlednom rade aj literárnej činnosti. Tu napísal väčšinu viičšinu svojich literárnych diel. Ale po porážke Sparťanov Boióťanmi r. 371 pr. n. l. 1. pri Leuktrách v južnej Boiótii vyhnali Eliďania Xenofonta z jeho majetku. Potom žil v Korinte. Tu zostal, hoci politické zblíženie Sparty a Atén mu umožňovalo vrátiť sa do vlasti. No styky s Aténami udržiaval, ba poslal aj svojich dvoch synov do vlasti, aby tam slúžili vo vojsku ako jazdci. Jeden z nich, Gryllos, padol v bitke pri Mantinei r. 362 pr. n. l.1. V Korinte Xenofon aj zomrel asi okolo r. 355 pr. n. 1., I., presný dátum jeho smrti nepoznáme. činnost bola rozsiahla, týkala sa histórie, Xenofontova literárna činnosť politiky, filozofie a niektorých odborných činností. Z historických a politických spisov je to predovšetkým Kýrova výprava (takzvaná „Anabasis") „Anabasis“) v 7 knihách, v ktorej sa opisuje výprava Peržana Kýra Mladšieho proti jeho bratovi kráľovi královi Arta­ Artaxerxovi II. a návrat desaťtisíc gréckych žoldnierov po nešťastnej bitke pri Kunaxách, ktorí sa za ustavičných bojov s Peržanmi a s nepriatelskými Aziu až k Ciernenepriateľskými kmeňmi prebili cezcelú cez celú Malú Áziu Čierne-

mu moru. Toto dielo sa ráta medzi najkrajšie a najpútavejšie diela vóbec. vôbec. Xenofontove die/a Jeho ďalšiemu historickému dielu, Gréckym dejinám, ktorého preklad sa sa tu podáva, chceme venovať osobitnú pozornosť. dielo Agesilaos, z/ožené zložené na spartskéOslavný nekrológ je malé die/o veľkým obdivovatefom. obdivovateľom. kráfa Agesilaa, ktorého bol Xenofon velkým ho kráľa Neúplne Neúp/ne zachovaná je Lacedemonská ústava, ktorá je chválou poklada/ legendárny Lykurspartskej ústavy, za ktorej tvorcu sa pokladal I.). gos (asi 8. stor. pr. n. 1.). Dielo dôchodoch obsahuje návrhy praktického Die/o O štátnych dóchodoch štátnika na zlepšenie aténskych financií. Zvláštne miesto medzi Xenofontovými Xenofontovým1 spismi zaujíma jeho najobsiahlejšie die/o dielo O Kýrovej výchove v 8 knihách. Je to historicko-pedagogický román, v ktorom Xenofon zobrazuje osooso­ kráľa Kýra Staršieho ako ideál vládcu konajúceho bu perzského kráfa Xenopodľa podfa Sokratových zásad. Perzské dejiny tu tvoria rámec Xeno­ fontovej rozpravy. Zo Xenofontových filozofických spisov podávajú nám tri jeho pokiaf ide o jeho najmii pokiaľ diela obraz o jeho učiteľovi učitelovi Sokratovi, najmä morálno-praktické snahy. Sú to predovšetkým Spomienky na Sokrata v 4 knihách (ich slovenský preklad vyšiel v Tatrane r. 1970). Dielo obsahuje viacero rozhovorov, ktoré majú dodatočne obhájiť Sokrata proti bolí obvineniu, že neveril v bohov a že kazil mládež. Prameňom boli skór diela Xenofontovi nie tak jeho vlastné spomienky, ako skôr Sokratových žiakov. Hĺbku HÍbku Sokratovho učenia však Xenofon ušfachtilého nepochopil. Vidí v ňom predovšetkým riadneho a ušľachtilého občana, ale vcelku priemerného. javí Xenofontova Obrana Ako Ako pokračovanie tohto diela sa javí Sokrata, referát o Sokratovej obrane pred súdom a o jeho rečiach po súde k priateľom. priatefom. Hostina obsahuje realistický, voľne vo!ne vymyslený opis hostiny priatelstve. u bohatého Kallia, kde Sokrates hovorí o láske a priateľstve. Hieron je rozhovor medzi syrakúzskym tyranom Hieronom a básnikom Simonidom o neistom postavení samovládcu a o tom, ako si možno napriek tomu dobrými činmi získať náklonnosť podriadených. Z odborných spisov je to dielo O hospodárení, v ktorom rodiSokrates diskutuje s Kritobulom o najlepšom hospodárení v rodi­ ne a o jeho význame pre štát. 9

V spise O lovectve vykladá Xenofon o psích rasách a o lovectve. O povinnostiach velitefa velitefovi veliteľa jazdy sa hovorí v spise O veliteľovi jazdy. Obsahom spisu O jazdeckom umení je výklad o zaobchádzaní s koňmi a o jazde na koni. Ako sme už spomenuli, hlavným Xenofontovým historickým dielom sú jeho Grécke dejiny (Hellenika). Pravda, tento názov nepochádza od Xenofonta, ani terajšie rozdelenie tohto diela na knihy. Sú neskoršieho dáta. V niektorých rukopisoch má toto Xenofontovo Xenofontova dielo nadpis „Pokračovanie Tukydida" ", a to z tej Tukydida“ alebo „Doplnenie Tukydida Tukydida“, príčiny, lebo svojím začiatkom „Potom o niekofko niekoľko dní neskorneskor­ bezprostrednenadväzuje nadviizuje na na nedokončené nedokončené dielo dielo Tukydido Tukydidošie ... šie. . .“" bezprostredne vo. Preto sa aj Xenofontove „Hel/enika za vše objavovali v ruko, „Hellenika·'“ zavše ruko pisoch spolu s Tukydidovým dielom. pozorovaťv Priamy Tukydidov vplyv však možno pozorovať v tomto XenoXeno­ fontovom diele iba v jeho prvých dvoch knihách. Xenofontove Grécke dejiny sa totiž jasne delia na dve čas ti. V uvedených prvých prv_Ých časti. dvoch knihách totiž pokračuje Xenofon v nedokončenom TukydiTukydi dovom diele a privádza svoje historické rozprávanie o peloponéz­ peloponézskej vojne nielen do jej konca a do prijatia mieru, ktor_Ý ktorý so Sparťanmi dohodo/ dohodol Teramenes r. 404 pr. n. /., l., ale až do úplného pokoja v Aténach uzmierením s Eleusínou r. 401 pr. n. n . l.I. V tejto častí si Xenofon nielen osvojil metódu a štylistické prostried­ prostriedprvej časti ky Tukydida, ale pridŕžal pridfžal sa aj Tukydidovho analistického sposospôso­ bu radenia udalostí i s jeho rozdelením roka na zimné a letné /etné požiadavobdobie. Takisto bola preňho smerodajná Tukydidova požiadav­ ka: usilovat' usilovať sa o čo možno najviičšiu najväčšiu objektívnosť, potláčať subjektívne úsudky a nevšímat' nevšímať si jednotlivosti, ktoré nemajú vplyv na priebeh historick_Ých historických udalostí. Pravda, túto zásadu dodržiaval k_Ým sa jeho rozprávanie nedostalo ta, kde Xenofon len dovtedy, kým sám Tukydides plánoval ukončiť svoje dielo. Preto sa mohla častí spracoval Xenofon vyskytnúť dokonca domnienka, že v tejto časti iba materiál z pozostalosti svojho vefkého veľkého predchodcu. V dalšej, ďalšej, viičšej väčšej časti svojich Gréckych dejín, v tretej až siedmej knihe, kde sú zachytené grécke dejiny až do pádu tébskej hegemóhegemó­ nie v bitke pri Mantinei r. 362 pr. n. l., I., sa sa už Xenofon vefmi veľmi odch_Ýlil prv_Ý pohľad pohfad poznať poznat' z toho, odchýlil od svojho vzoru. Možno to na prvý sposob výkladu a spôsob sposob že takmer celkom opustil analistick_Ý analistický spôsob Ietného obdobia a začal zoskupovať datovania podľa podfa zimného a letného IO

udalosti do väčších vačších súvislých celkov, takže často privedie príbeh istej udalosti až do konca, aby sa potom vrátil k udalosti, ktorá predchádzala. Preto sa aj napísanie prvej častí časti Gréckych dejín kladie do raného obdobia Xenofontovho života, azda do obdobia častí pravdepo­ pravdepojeho pobytu v Skillunte, kým spracovanie druhej časti dobne spadá do posledného desaťročia jeho života, ktoré už trávil v Korinte. Ajj po štylistickej stránke možno pozorovať významné rozdiely A medzi oboma časťami. Kým prvá časť je stručná, kronikársky častí je sviežejšie a vyznačuje sa suchá, rozprávanie v druhej časti sa živou názornosťou. Objavujú sa v nej i nové štylistické prvky, pre Xenofonta typické, ako napríklad priame charakteristiky osob, osôb, čo stí sú prvé a celkom vydarené pokusy tohto druhu v atickej próze, ďalej dialógy, Xenofontove úsudky v prvej osobe, morálne sen­ áa/ej sentencie, obrazy a porovnania. Stretávame sa tu však aj s prvkami charakteristickými už pre Herodota, ako je pozorovanie vplyvu božstva na priebeh udalostí, čo Tukydides úplne vylúčil, odplata bohov za fudské ľudské bezprávie, dodržiavanie alebo prekračovanie velký doraz sakrálnych zákonov atď. Rovnako tu Xenofon kladie veľký dôraz na obete, veštby, rozličné znamenia a sny. Ale ani v tejto druhej častí časti nemažeme nemôžeme celkom vylúčiť TukydiTukydi dov vplyv. Sú tu predovšetkým fiktívne reči, ktoré vkladá do úst osobám; nimi Xenofon jednak nepriamo charaktericharakteri­ historickým osobám; zoval jednotlivé osoby, jednak podával vlastné názory. O týchto rečiach sa už dávnejšie konštatovalo, že sú spracované v tukyditukydi dovskom štý/e štýle a dodržiavajú tukydidovský myšlienkový postup. Ajj obraz niektorých velitefov analoA veliteľov podal Xenofon pod vplyvom analo­ gick_ých obrazov u Tukydida. Pravda, musíme si uvedomiť, že ze gických v týchto prípadoch nejde o fikcie, ale o fakty a o historické osoby. môžeme povedať, že Xenofon pri koncipovaní Všeobecne však mažeme svojich Gréckych dejín nikdy nestratil zo zretela zreteľa Tukydida. najväčších Starovek zaradil Xenofonta do kánonu desiatich najvačších gréckych historikov a aj inak ho nachádzame v jednom rade s Herodotom a Tukydidom. Dokonca príležitostne sa spolu s nimi stavia nad ostatných historikov. Rétor Lukianos z 2. stor. n. l.1. nazýva Xenofonta „spravodlivým historikom" historikom“ a kladie ho vedla vedľa Tukydida. Naproti tomu grécky rétor Dionysios Halikarnasský (I. (1. skor s Herodotom ako s Tukydistor. n. l.) 1.) porovnáva Xenofonta skôr Tukydi­ dom. V staroveku Xenofonta neprestajne čítali, citovali a kritizokritizo­ vali a bol jedným z najoblúbenejších najobľúbenejších autorov nielen u Grékov, ale l l

dokonca aj u Rimanov. Pravda, tento úsudok a obdivsa obdiv sa vzťahoval je prirodzený, ktorý štýl, a predovšetkým na Xenofontov jazyk póvab jeho reči jednoduchý a jasný. Pre lahodnú Jahodnú prirodzenosť a pôvab Jebo jeho Múzou“, lebo včelou" alebo „atickou Múzou", bol nazývaný „atickou včelou“ reč bola „sladšia ako m ed“ a jeho ústami hovorili samotné Múzy. med" A tak až do 3. stor. n. 1I.. bol Xenofon najčítanejším gréckym vôbec. autorom vobec. A k sa dnes hodnotí Xenofon ako historik, najčastejšie sa Ak velkým velkým filozofom, nebol ani veľkým konštatuje, že tak ako nebol veľkým širší ani vzdelanie, hlbšie ani historikom. Vyčíta sa mu, že nemaJ nemal historikom. význam by rozhľad v dejinách, ktorým vedel vystihnúť pravý s rozhlad Pokiaf udalostí a ich príčiny, že nemal nemaJ ani žiadúcu objektívnosť. Pokiaľ anoviska, všetkozaténskehost z aténskeho stanoviska, videi vraj všetko ešte patril k Aténčanom, videl a neskoršie, keď ho Lacedemončania prijali ako vyhnanca, zasa vefa zamlčal, čo hovorilo proti Sparte. z lacedemonského, Jacedemonského, takže aj veľa Iste sa zo Xenofonta nedozvedáme nič o povstaní heilotov, o oslobodení Messenčanov spod spartskej nadvlády, o existencii tébskej hegemónie atď. Práve tak neopísal napríklad úlohu, ktorú zohral veliteľ velitel aténskeho loďstva Konon, aténske námorné víťaz­ stvo pri Knide a ako jeho následok založenie druhého aténskeho veľké aténske námorné víťazstvo pri Ajj vefké námorného spolku. A ostrove Naxos a jeho následky odbavil dvoma vetami. Tieto najmii viičšmi, že niekedy, najmä medzery sa pokladajú za nápadné tým väčšmi, podrobnoside o Spartu, nezabúda sa Xenofon zmieniť ani o podrobnos­ ak ideo veľmi podradného významu. Iste nemožno poprieť, že ako tiach velmi aristokrat nadŕžal nadfžal Sparte, čo je jasné aj z jeho už spomínaného obdivu k spartskému kráľovi Agesilaovi. No predsa sa Xenofon královi Agesilaovi. nebál opísa( opísať aj veci, ktoré vrhali zlé svetlo na Lacedemončanov, zaobchábezohľadne Lacedemončania zaobchá­ sposob, ako bezohfadne ako napríklad spôsob, vedeJ dzali so spojencami ako s poddanými, a že nakoniec vedel veľkosť Epaminonda, ktorý urobil koniec spartskej zhodnotiť aj vefkosť hegemónii a v ktorého poslednej Xeno­ posJednej bitke pri Mantinei padol i Xenofontov vlastný syn. videi Tento problém si však možno vysvetliť tým, že Xenofon videl videl priemerný Grék, a že verne dejiny svojich čias tak, ako ich videi vede/, pričom nerozlišoval, či to má význam pre oznámil to, čo vedel, Jokálny význam, alebo nie. budúcnosť, alebo nie, či to má len Jen lokálny Pravda, súčasník nemohol ešte odhadnúť význam mnohých udauda­ bádateľa a ním, pravda, Xenofon lostí pre budúcnosť. To je vecou bádatela nebol a ani nechcel nechce] byť, keď usporadúval svoje vlastné záznamy 12

a skladal materiál pre súvislú historickú rozpravu. Je isté, že mnohé veci, ktoré každý poznal, pokladal poklada] za známe, a tak ich len naznačil. Naproti tomu však nachádzame uňho správy, ktoré by bez neho bolí boli stratené. Tak napríklad sú jeho Grécke dejiny naším hlavným prameňom pre udalosti a pomery v Sparte v 4. stor. pr. n.1. n. 1. Pokial ide o samotný historický materiál, možno usudzovať, že Pokiaľ sa Xenofon opieral zviičša zväčša o vlastné zážitky a určíte určite aj o spolahlivé spoľahlivé správy iných. Napríklad z Atén mohol podávať presné správy až do r. 401 pr. n. 1., I., dokial dokiaľ tam sám bol. Na vojenských výpravách Lacedemončanov v Malej Ázii Azii sa pravdepodobne sám zúčastnil, alebo aspoň v tom čase bol v Malej Ázii. Azii. Obšírnost, Obšírnosť, s ktorou opísal udalosti v Korinte, Sikyone a Fliunte, dá sa azda vysvetliť tým, že posledné obdobie svojho života strávil v Korinte, a tak si všímal to, čo sa dialo v jeho susedstve. Hoci sa teda Xenofon ako historik nevyrovná Tukydidovi, materiál ním podávaný je spoľahlivý, spolahlivý, čo potvrdilo aj novoveké bádanie. A tak ako súčasný svedok nám podáva cenné a celkom vierohodné správy o historických udalostiach svojich čias.

Július Spaňár Špaňár

PRVÁ KNI KNIH PRVÁ HAA

Námor né boje boje m medzi N ám orné edzi A ténčan mi a Laced emonč A ténčanm i a L acedem ončanm i anmi

NÁMORNÁ BITKA PR! PRI ABYDE ALKIBIADOVO VÍŤAZSTVO VltAZSTVO PR! PRI KYZIKU, SMRŤ SPARŤANA MINDARA SPARTSKÝ KRÁI: KRÁĽ AGIS V DEKELEI

1/ Potom o niekofko niekoľko dní neskoršie priplával z Atén Tymochares 1/ s malým počtom lodí a ihneď sa znova rozpútal boj na mori medzi Lacedemončanmi a Aténčanmi. Zvíťazili Lacedemončania pod vedením Agesandrida. Onedlho potom na začiatku zimy jedného rána na svitaní Dorieus z Rodu, syn Diagora, priplával so štrnástimi loďami do Helespontu. To spozorovala aténska denná stráž a oznámila to velitefom. Tí vyrazili proti nemu s dvadsiatimi loďami. Keď veliteľom. Dorieus zistil, že sú to nepriatelia, dal sa na útek a potom rozkázal svoje trojveslice vytiahnuť na breh blízko Roiteia. Keď sa však Aténčania priblížili, bojovalo sa z lodí i z brehu tak dlho, až Aténčania bez úspechu odplávali do Madytu k ostatnému vojsku. Tento boj pozoroval Mindaros, práve keď obetoval Aténe ponáhfal na breh, dal spustiť svoje trojveslice v Iliu; rýchlo sa ponáhľal a odplával, aby poskytol pomoc Dorieovmu loďstvu. Ale Aténča­ ktorí opäť nia, ktOíÍ opiiť vyrazili proti Dorieovi, rozpútali námornú bitku s ním v okolí Abydu blízko brehu, ktorá trvala od rána až do podvečera. A medzitým čo -niekde víťazili a niekde podliehali, Alkibiades s osemnástimi loďami, načo sa dali Peloponépriplával Alkibiadés pomócť zania na ústup smerom k Abydu. Tu sa im usiloval pomôcť Farnabazos, ktorý sám bojoval, a pokiaľ pokiaf to len bolo možné, nepriatefom až do mora a povzbudzoval postupoval na koni proti nepriateľom do boja aj ostatných svojich jazdcov a pešiakov. Peloponézania zoradili svoje Jode pozdÍž brehu bojovali ďalej. lode tesne vedfa vedľa seba a pozdĺž ďalej. Aténčania však odplávali do Sestu s tridsiatimi nepriatefskými nepriateľskými loďami, ktoré ukoristili bez posádky, a takisto s loďami, ktoré sami sstratili, tratili, ale neskór neskôr ich ako vraky znovu získali. Odtiafto Odtiaľto sa potom vydali ostatné Jode lode okrem štyridsiatich na rozličné strany ďaleko od Helespontu, aby vymáhali vojnovú daň. A Trasyllos, jeden z velitefov, udalos-' veliteľov, odplával do Atén, aby podal správu o týchto udalos­ tiach a požiadal o vojsko a o lode. Nato priplával k Helespontu Tissafernes. Keď prišiel k nemu Alkibiades s jednou jedinou loďou a priniesol mu dary ako prejav Alkibiadés starého priateľstva, priatefstva, Tissafernes ho dal zajať a uviizniť uväzniť v Sardách nariaďyje viesť vojnu proti s odóvodnením, odôvodnením, že mu perzský kráf kráľ nariaďuje 17

Alkibiades ušiel v noci zo Aténčanom. O tridsať dní neskoršie však Alkibiadés Kárii; podarilo sa im totiž Sard spolu s Mantiteom, ktorého zajali v Kárii; Klazomen . získať kone, a tak prišli do Klazomén. Keď Aténčania v Seste spozorovali, že sa Mindaros chystá proti nim vyplávať so šesťdesiatimi loďami, ušli v noci do Kardie. Sem prišiel aj Alkibiades Alkibiadés z Klazomen Klazomén s piatimi trojveslicami a s jedným člnom. Keď sa dozvedcl, dozvedel, že peloponézske lode odplávali z Abydu ceste do Kyziku, odobral sa sám s peším vojskom do Sestu a sú na ccste a lodiam prikázal, aby ta plávali cestou okolo Chersonesu. Keď po ich príchode Alkibiadés Alkibiades chcel práve vyplávať a začať námornú bitku, priplával Teramenes s dvadsiatimi loďami z Macedónie, peniazzároveň aj Trasybulos s ďalšími dvadsiatimi z Tasu, obaja s peniaz­ A lkibiades ich vyzval, aby ho mi, ktoré vymáhali ako vojnovú daň. Alkibiadés s napnutými plachtami nasledovali, a sám vyplával do Paria. Keď sa všetky lode zhromaždili, bolo ich v Pariu osemdesiatšesť, nasledujúcej noci vyplávali na more a na druhý deň dopoludnia dorazili na Prokonnesos. Tam sa dozvedeli, že Mindaros je zastali v Kyziku a takisto aj Farnabazos s pechotou. Tento deň zostali tam. Nasledujúci deň Alkibiadés Alkibiades zvolal zhromaždenie a vyložil vojakom, že treba súčasne bojovať na mori i na zemi a zároveň zaútočiť na mestské hradby. .,kým nepriatelia ich od „My nemáme peniaze,“ peniaze," povedal, „kým ehcú." kofko chcú.“ kráfa majú, koľko perzského kráľa Ešte deň predtým ako zakotvili, dal okolo seba zhromaždiť nepriatefom nemoha( prezradiť nepriateľom Jode, i malé, aby nikto nemohol všetky lode, počet lodí, a nechal vyhlásiť, že trest smrti stihne toho, koho prichytia, ako sa plaví na druhú stranu. Po tomto zhromaždení vystrojený akoby do námornej bitky odplával za hustého dažďa smerom ku Kyziku. Keď už bol blízko Kyziku, vyjasnilo sa, a keď videi, že zaskočil šesťdesiat MindaroAlkibiades videl, slnko zažiarilo, Alkibiadés Lenčo vých lodí, ktoré mali cvičenie ďaleko od prístavu. Len čo Pelopoovefa viac ako nézania zbadali aténske trojveslice a videli, že ich je oveľa predtým a že sú takmer pri prístave, ušli na pobrežie, kde zakotvili nepriatefmi približujúcimi lode vedfa seba, a začali bojovať s nepriateľmi Jode tesne vedľa Alkibiadés ich oboplával s dvadsiatimi loďami sa na lodiach. Alkibiades a vystúpil na pevninu. Keď to uvidel Mindaros, aj on vystúpil na pevninu, kde v boji našiel smrť; smrť; tí, čo boli s ním, utiekli. Aténčania potom odplávali na Prokonnesos so všetkými ukoristenými loďa­ lodí; tieto ešte stihli Syrakúzania spáliť. mi okrem syrakúzskych lodí; Odtiaľ sa Aténčania nasledujúci deň plavili proti Kyziku. Keďže Odtiaf

Peloponézania a Farnabazos opustili mesto, Kyzičania prijali Alkibiades tam zostal dvadsať dní, vybral Aténčanov bez odporu. Alkibiadés nespósobil nijaké škody, od Kyzičanov veľa vefa peňazí, v meste však nespôsobil Odtiaf plával do Perintu a potom odplával na Prokonnesos. Odtiaľ dobrovofne prijali jeho vojsko do a Selymbrie. Aj Perinťania dobrovoľne svojho mesta, naproti tomu Selymbrijčania to neurobili, ale mu KalchcdoOdtiaf sa dostali do Chrysopole v oblasti Kalchedodali peniaze. Odtiaľ nie, opevnili toto mesto, zriadili v ňom colnicu a ako clo vyberali desiatok od lodí prichádzajúcich z Čierneho mora. Ako stráž tam Teramcna a Eumacha, velitefov, Teramena zanechali tridsať lodí a dvoch veliteľov, ptávali ktorí sa mali starať o toto miesto a kontrolovať lode, čo plávali ncpriatefom. najvačšmi škodiť nepriateľom. preč, a pri každej príležitosti čo najväčšmi Ostatní velitelia sa odobrali do Helespontu. HipPodarilo sa zachytiť list, ktorý Lacedemončanom poslal Hip­ pokrates, Mindarov pobočník, a odoslať ho do Atén. Jeho obsah znel:: ,,Lode „Lode sú stratené. Mindaros je mrtvy. mŕtvy. Vojaci hladujú. znel robit'." Ncvicmc, čo robiť.“ Nevieme, Farnabazos však povzbudil všetko vojsko Peloponézanov i spospo­ kvoli dreveným lodiam, lebo v ríši jencov, aby nestrácali odvahu kvôli perzského kráľa vefa stromov vhodných na stavbu lodí, len kráfa je ešte veľa nech sú oni zdraví. Rozkázal každému prideliť plášť a stravné na postadva mesiace, námorníkov dal vystrojiť ako ťažkoodencov a posta­ Keď zvolal vil ich ako stráže pozdĺž pozdÍž pobrežia svojej krajiny. Keď veliteľov velitefov trojveslíc, prikázal im, aby dali postaviť velitefov miest a veliteľov v Antandre toľko kofko ich každý z nich stratil. Na túto tofko trojveslíc, koľko sľúbil im dodať drevo z pohoria Ida. stavbu lodí im dal aj peniaze a sfúbil Antandrijčan­ Kým sa zaoberali stavbou lodí, Syrakúzania spolu s Antandrijčanmi dokončili stavbu časti hradieb a takisto v strážnej službe sa Antanosvedčili najlepšie zo všetkých. Preto majú Syrakúzania v Antan­ Keď Farnabazos „dobrodinec".. Ked dre občianske právo a čestný titul „dobrodinec“ toto zariadil, ihneď sa odobral na pomoc ku Kalchedonu. V tom čase syrakúzski velitelia dostali z domu správu, že ich fud ľud poslal do vyhnanstva. Zvolali preto svojich vojakov na zhromažzhromaž­ oplakádenie, v ktorom vystúpil Hermokrates ako ich zástupca, a oplaká­ vali svoj osud; osud; pokladali totiž za previnenie proti zákonu, že ich nespravodlivo vypovedali. Vyzvali vojakov, aby preukázali svoju odvahu aj v budúcnosti, ako ju osvedčili predtým, a aby sa vždy rozkazov; takisto ich správali ako udatní muži pri plnení všetkých rozkazov; vyzvali, aby si zvolili nových veliteľov velitefov na ten čas, kým prídu velitelia, ktorí boli bol i zvolení v Syrakúzach na ich miesto. No vojaci 19

i I

I

i

I

ich krikom nabádali, aby zostali ich veliteľmi velitefmi -— najväčšmi najviičšmi kričali velitelia trojveslíc, námorníci a kormidelníci. Velitelia to však odmietli, pričom tvrdili, že sa nesmú stavať na odpor proti vlastnému štátu. Keby im napriek tomu niekto niečo vyčítal, vyhlásili, že vojaci im musia poskytnúť svedectvo; zároveň im však pripomenuli: pripomenuli: „„V V kofkých orných bitkách ste zvíťazili, hoci sme boli bolí koľkých nám námorných odkázaní len sami na seba, a kofko koľko lodí ste ukoristili a ako často ste zostali neporazení v boji v nerozbornom šíku spolu s inými spojencami pod naším vedením, a to tak pre našu rozvážnosť, ako mori." aj pre vašu odvážnosť, ktorú ste preukázali na zemi aj na mori.“ A keď nikto nič nenamietal, na žiadosť vojakov zostali dovtedy, kým neprišli namiesto nich iní velitelia: velitelia: Demarchos, syn Epikydov, Myskon, syn Menekratov, a Potamis, syn Gnosiov. Keď sa potom viičšina dopoväčšina velitefov veliteľov trojveslíc zaviazala prísahou, že im dopo­ opiiť prídu do Syrakúz, móžu môžu k návratu z vyhnanstva, len čo sami opäť všetkým vyslovili pochvalné uznanie a nechali ich odísť, kam chceli. Naproti tomu v osobnom rozhovore s Hermokratom vyjadrovali vojaci svoju fútosť ľútosť hlavne nad tým, že im bude chýbať velitefov jeho starostlivosť, náklonnosť a družnosť. Totiž tých veliteľov podfa neho nebo trojveslíc, kormidelníkov a námorníkov, ktorí boli podľa najschopnejší, zvyčajne denne zhromažďoval pri svojom stane, a to ráno a podvečer; vtedy im oznamoval všetko, čo zamýšľal zamýšfal hovoriť alebo robiť. Takisto ich poúčal v tom, že im niekedy dovolil hovoriť bez prípravy, inokedy po zrelej úvahe. Hermokrata si preto vo vojenskej rade vysoko cenili, veď všeobecne platil za vynikajúceho rečníka a dobrého radcu. Hermokrates podal aj žalobu proti Tissafernovi v Sparte, pri ktorej aj Astyochos vystúpil ako svedok, a táto sa prijala ako odôvodnená. odóvodnená. Keď prišiel k Farnaskôr, ako o ne požiadal, takže si mohol najať bazovi, dostal peniaze skór, žoldnierov a vystrojiť trojveslice pre svoj návrat do Syrakúz. Medzitým prišli do Milétu aj noví syrakúzski velitelia, ktorí prevzali lode a vojsko. V tom istom čase vzniklo povstanie na Tase a prívrženci Lacedemončanov ako aj lacedemonský veliteľ velitef Eteonikos boli vyhnaní. Zo Sparty bol vypovedaný Lacedemončan Pasippidas na základe obvinenia, že toto sprisahanie zosnoval s Tissafernom. Ako velitef spojenveliteľ nad loďstvom, ktoré Pasippidas zhromaždil zo spojen­ cov, bol namiesto nebo neho poslaný Kratesippidas a prevzal ho na ostrove Chios.

20

Asi v tom čase, keď bol Trasyllos v Aténach, vyrazil Agis z Dekeleie na ničivú výpravu a prenikol až k aténskym hradbám. Tu Trasyllos vyviedol von Aténčanov a všetkých ostatných mužov, čo žili v meste, a postavil ich pri Lykeiu do bojovej pohotovosti pripravený dať sado sa do boja, ak nepriatelia budú postupovať. Len čo Lenčo to Agis uvidel, rýchlo so svojím vojskom odtiahol, ale predsa aténski fahkoodenci ľahkoodenci pobili pár vojakov z jeho zadného voja. vačšmi získal, a tak Týmto úspechom si Trasyllos Aténčanov ešte väčšmi kvôli ktorým prišiel, a odhlasovali, aby si mu splnili požiadavky, kvóli odviedol tisíc ťažkoodencov, sto jazdcov a päťdesiat piiťdesiat trojveslíc. Keď však Agis uvidel z Dekeleie, ako vefa veľa nákladných lodí prichádza do Pirea, vyhlásil, že nemá zmysel, aby so svojimi fuďmi ľuďmi už tak dlho zabraňoval Aténčanom obrábať ich polia, ak sa niekto zároveň nezmocní tých oblastí, z ktorých sa k nim po mori dováža obilie. Najlepšie by vraj bolo poslať do Kalchedonu a Byzantia Klearcha, syna Ramfiovho, ktorý v Sparte zastupoval ByzantínByzantín­ patnásť cov. Keď Ked sa Lacedemončania na tomto uzniesli a vystrojili pätnásť lodí z Megary a od ostatných spojencov, ktoré boli vhodné skór skôr pre prepravu vojska ako pre vojnové účely, Klearchos s nimi odplával. Tri z týchto jeho lodí boli zničené v Helesponte deviatideviati­ mi aténskymi loďami, ktoré tam neprestajne hliadkovali a kontrokontro­ lode; ostatné unikli do Sestu a odtiaf odtiaľ sa bezpečne lovali obchodné Jode; dostali do Byzantia. (A končil sa rok, v ktorom Kartáginci pod Hannibalovým vedením podnikli vojenskú výpravu proti Sicílii so stotisícovou armádou; arm ádou; na tejto výprave za tri mesiace dobyli dve grécke mestá, Selinus a Himeru.) BOJE ATÉNSKEHO VELITEl.'.A VELITEĽA TRASYLLA V MALEJ ÁZII ALKIBIADES SPÁJA SVOJE VOJSKO S TRASYLLOVÝM ALKIBIADES PORÁZKA PORÁŽKA FARNABAZA

2/ V nasledujúcom roku (bola to devaťdesiata deväťdesiata tretia olympiáda, v ktorej Euagoras z Elidy zvíťazil v novozaradenom preteku s dvojzáprahom, kým v behu získal cenu Eubotas z Kyrény; té­ AtéEuarchippos bol eforom v Sparte, Euktemon archontom v A nach) Aténčania opevnili Torikos. Trasyllos prevzal Jode, lode, ktoré dostal na základe rozhodnutia fudového ľudového zhromaždenia, dal pre svojich námorníkov zhotoviť fahké ľahké štíty, aby mohli bojovať zározáro­ Jeta vyptával veň aj ako peltasti, a na začiatku leta vyplával na Samos. 21

Na Same Samé sa zdržal tri dni a potom odplával k Pygelám: Pygelám; tu pustošil okolitú krajinu a pokúsil sa o útok na mestské hradby. Z Miléta však prišli Pygelanom na pomoc a začali prenasledovať aténskych fahkoodencov, ľahkoodencov, ktorí sa celkom rozprchli. rozpŕchli. Ale peltasti a dve roty ťažkoodencov pribehli na pomoc vlastným fahkoodenľahkoodencom, pobili všetkých mužov z Milétu okrem niekofkých, niekoľkých, ukoristili asi dvesto Štítov štítov a na pamiatku víťazstva postavili pomník. Nasledujúci deň odplávali do Notia a po príprave odtiaf odtiaľ tiahli ku NasledujúKolofonu. Kolofončania sa k nim dobrovofne dobrovoľne pridali. Nasledujú­ cej noci vpadli do Lýdie — - dozrievalo totiž obilie — - vypálili mnoho dedín, pobrali peniaze, otrokova otrokov a veťa veľa inej koristi. Keďže sa Aténčania rozptýlili mimo tábora a každý išiel za vlastnou korisťou, Peržan Stages, správca tejto oblasti, zajal za pomoci svojich jazdcov jedného Aténčana a sedem ich zabil. Potom Trasyllos odviedol vojsko k moru, lebo mal v úmysle plaviť sa k Efezu. Tissafernes však, ktorý sa dozvedel o jeho pláne, začal zhromažďovať veľké vcfké vojsko a na všetky strany rozposlal jazdec­ jazdeckých poslov, ktorí vyzývali všetkých, aby prišli do Efezu na pomoc Artemide. Sedemnásteho dňa po svojom vpáde do Lýdie Trasyllos odplával k Efezu. Keď vysadil ťažkoodencov na breh pri úpatí úpätí Koressu, ale jazdcov, peltastov, námorníkov a všetkých ostatných vojakov pri močarinách na druhej strane mesta, na svitaní začal útok s oboma oddielmi vojska. Z mesta vyrazili na obranu Efczania Efezania a ich spojenci. spojenci, ktorých viedol Tissafernes, aj Syrakúzania, a to jednak tí z prvých dvadsiatich lodí, ako aj tí z nových nia. piatich lodí, ktoré práve nedávno priplávali pod vedením oboch velitefov veliteľov Euklea, syna Hipponovho, a Herakleida, syna Aristogenovho, a ešte dve lode zo Selinuntu. Títo všetci najprv podnikli protiútok proti ťažkoodencom pod vedením Koressa. Týchto prinútili dať sa na útek, pobili z nich asi sto mužova mužov a prenasledovali ich až k moru. Potom sa obrátili proti tým, čo stáli pri močarinách. Aj tam museli Aténčania ustúpiť a padlo z nich asi tristo. Efezania tu postavili pomník na pamiatku víťazstva a druhý na úpatí úpätí Koressu. Syrakúzanom a Selinunianom, Selinunťanom, ktorí sa mimoriadne vyznamenali svojou udatnosťou, udelili zvláštne víťazné ceny, tak všetkým spoločne, ako aj mnohým z nich jednotlivo, a poskytli hremien každému, kto sa doživotné oslohodenie oslobodenie od daní a iných bremien Efeze. A Selinunťanom udelili občianske právo, udclili aj ohčianske chcel usadiť v Efcze. Icho ich mesto bolo holo zhúrané. lebo zbúrané. Aténčania prevzali svojich mrtvych mŕtvych pod ochranou prímcria prímeria

2„

a odplávali do Notia, kde ich pochovali, a potom plávali priamo k Lesbu a do Helespontu. Keď kotvili v Metymne na Lesbe, uvideli vypládvadsaťpiiť syrakúzskych lodí, ktoré plávali k Efezu. Hneď vyplá­ dvadsaťpäť prenaslcdovali nim. štyri zajali aj s mužstvom a ostatné prenasledovali vali proti nim, až po Efezos. Trasyllos poslal všetkých ostatných zajatcov do známeAtén, ale Aténčana Alkibiada, bratanca a spoluvyhnanca známe­ ostatho Alkibiada, dal ukameňovať. ukame,iovať. Potom odplával do Sestu k ostat­ nej časti vojska. A odtiaľ odtiaí prešlo celé vojsko do Lampsaku. V tedy sa zajatí Syrakúzania, zatvorení v kameňolo­ Prišla zima. Vtedy skal u, v noci ušli a dostali sado me v Pireu, prekopali cez skalu, sa do Dekeleie, niektorí aj do Megary. Alkibiades chcel v Lampsaku spojiť všetko vojsko, ale vojaci Alkibiadés vedfa Trasyllových vojakov, lebo sami prvého tábora nechceli byť vedľa Zatiaf tam dosiaľ neboli porazení, kým tamtí prišli už porazení. Zatiaľ dosiaf opevňovali Lampsakos. Podnikli aj všetci spolu prezimovali a Opevňovali výpravu proti Abydu. Farnabazos mu síce prišiel na pomoc s početnou jazdou, bol však v boji porazený a dal sa na útek. Alkibiadés stodva­ prcnasledoval až do súmraku s jazdou a so stodvaAlkibiades ho prenasledoval velitefom bol Menandros. Hneď dsiatimi ťažkoodencami, ktorých veliteľom priatefsky prijali po tejto bitke sa už vojaci navzájom zmierili a priateľsky niekofko iných fudí. V zime podnikli aj niekoľko medzi seba Trasyllových ľudí. kráfa. výpadov na pevninu a plienili krajinu perzského kráľa. V tom istom čase aj Lacedemončania povolili zmluvou zaručený slobodný odchod heilotom, hcilotom, ktorí sa vzbúrili v Malei a potom prebehli do Koryfasia. V tom istom čase sa stalo aj to, že Achájci zradili občanov v trachinskej Heraklei, a to v boji, v ktorom všetci stáli proti nepriateľom sedemsto Hcraklejnepriatefom z Oity, takže zahynulo sedcmsto čanov, medzi nimi aj lacedemonský veliteľ velitef Labotes. (Tým sa skončil tento rok, v ktorom sa aj Mčdi Médi odtrhli od perzského kráľa mu opäť opiiť poddali.) samu kráfa Dareia, ale potom sa

ALKIBIADOVE VOJENSKÉ VÝPRAVY DOHODA S FARNABAZOM ATÉNCANMI DOBYTIE BYZANTIA ATÉNČANMI

zasiah3/ V nasledujúcom roku zhorel vo Fókai Aténin chrám zasiah­ nutý bleskom. Keď sa končila zima (Pantakles bol eforom, Antigenes archontom, bolo to na začiatku jari a uplynulo už dvadsaťdva vojnových rokov), Aténčania vyplávali s celým vojskom na Pro-

2.

konnesos. Odtiaľto Odtiafto pokračovali v plavbe smerom ku Kalchedonu a Byzantiu a utáborili sa pri Chalkedone. Keď Kalchedončania zistili, že sa k nim blížia Aténčania, všetok svoj movitý majetok odniesli do bezpečia k Trákom v susednej Bitýnii. Vtedy sa Alkibiadés s nepatrným počtom ťažkoodencov a s jazdou vypravil Alkibiades pozdÍž bitýnskeho plaviť sa pozdĺž k Bitýnčanom, kým loďstvu prikázal plaviť Kalchedončanov; pobrežia, a žiadal ich, aby mu vydali majetok Kalchedončanov; v prípade, že odmietnu, vyhrážal sa im vojnou. Vydali mu všetko. Keď sa Alkibiadés Alkibiades po uzavretí garančnej zmluvy vrátil s korisťou do tábora, dal celým svojím vojskom uzavrieť Kalchedon od mora pokiaf to bolo možné, aj rieku. po more dreveným opevnením a pokiaľ Tu lacedemonský veliteľ velitef Hippokrates vyviedol vojakov z mesta s úmyslom podstúpiť boj. Aténčania sa postavili proti nemu do boja, kým Farnabazos chce! chcel zasa z vonkajšej strany hradieb poskytnúť pomoc so svojím vojskom a s mnohými jazdcami. Dlhý ťažko­ čas už bojovali Hippokrates a Trasyllos, každý so svojimi ťažkoniekofkýAlkibiades s niekoľký­ odencami, až im napokon prišiel na pomoc Alkibiadés mi ťažkoodencami a s jazdou. Hippokrates padol, jeho vojaci ušli do mesta. Zároveň sa stiahol aj Farnabazos do svojho tábora v kalchedonskom Herakleiu, nemohol sa totiž spojiť s Hippokratom, lebo hradby siahali až tesne k rieke. Potom sa Alkibiadés Alkibiades odobral do Helespontu a na Chersonesos, aby vymáhal peniaze. Ostatní velitelia sa dohodli s Farnabazom, Aténčanom Kalcheténčanom dvadsať talentov za Kalche­ že Farnabazos má zaplatiť A kráfovi; potom don a priviesť aténskych vyslancov k perzskému kráľovi; prísažne potvrdili nasledovnú zmluvu: Kalchedončania majú ešte prísažné nedoodvádzať Aténčanom zvyčajnú daň a ešte odovzdať zvyšné nedo­ Kalchedonča­ platky a že za to Aténčania nebudú viesť vojnu proti Kalchedončakráfa. nom, kým sa aténski poslovia nevrátia od perzského kráľa. Alkibiadés Alkibiades nebol prítomný pri skladaní tejto prísahy, lebo sa zdržiaval pri Selymbrii. Po jej dobytí pritiahol k Byzantiu s celým vojskom z Chersonesu, s tráckymi vojakmi a s vyše tristo jazdcami. Alkibiades musí Ale Farnabazos, ktorý trval na požiadavke, že aj Alkibiadés prisahať, zostal v Kalchedone až do Alkibiadovho návratu z ByAlkibiades prišiel, vyhlásil, že bude prisahať len zantia. Keď však Alkibiadés Alkibiades vtedy, ak aj Farnabazos zloží jemu prísahu. Potom Alkibiadés zložil prísahu za svoj štát v Chrysopole pred Farnabazovými vyslancami Mitrobatom a Arnapom, Farnabasos zasa podobne v Kalchedone pred Alkibiadovými vyslancami Euryptolemom a Diotimom, a navyše si ešte navzájom vymenili osobné záruky. 4

Farnabazos ihneď odišiel a vyzval vyslancov, ktorí odchádzali k perzskému kráľovi, kráfovi, aby sa s ním stretli v Kyziku. Z Aténčanov

boli vyslancami Doroteos, Filokydes, Teogenes, Euryptolemos a Mantiteos a spolu s nimi Argejčania Kleostratos a Pyrrholochos; na ceste boli aj lacedemonskí vyslanci, a to Pasippidas s niekoľký­ niekofkýdalšími a s nimi aj Hermokrates, už vypovedaný zo Syrakúz, so mi ďalšími svojím bratom Proxenom. Kým teda Farnabazos viedol toto posolstvo, Aténčania obliehali Byzantion, ktoré dokola obohnali valom a pokúšali sa strefbou streľbou z diafky diaľky i priamymi útokmi ohroziť mestské hradby. V Byzantiu bol velitefom veliteľom lacedemonský miestodržitef miestodržiteľ Klearchos a s ním istý počet perioikov a niekofko niekoľko prepustených heilotov, ďalej ešte Megarčania so svojím velitefom,Helixom veliteľom-Helixom z Megary, a Boióťania so svojím veliteľom velitefom Koiratadom. Keď Aténčania nemohli nič dosiah­ dosiahnuť silou zbraní, prehovorili niektorých Byzantíncov, aby zradili mesto. Miestodržiteľ Miestodržitef Klearchos bol presvedčený, že by nikto čosi také neurobil, a preto pripravil všetko na obranu, ako len najlepšie mohol. Velenie v meste zveril Koiratadovi a Helixovi a odišiel na protifahlý breh k Farnabazovi, aby od neho protiľahlý nebo prevzal žold pre svojich vojakov a aby zhromaždil lode, ktoré jednak Pasippidas zanechal roztrúsené na rozličných miestach Helespontu ako strážstráž­ ne Jode, lode, a jednak tie, ktoré mal na tráckom pobreží Agesandridas, podvelitef podveliteľ Mindara. Takisto zamýšfal zamýšľal dať postaviť ďalšie Jode lode v Antandre. Všetky Jode lode spoločne mali vojensky zničiť aténskych spojencov a takto odviesť aténske vojsko od Byzantia. Keď však Klearchos odplával, byzantskí zradcovia sa rozhýbali. Boli to Kydon, Ariston, Anaxikrates, Lykurgos a Anaxilaos. Posledný bol neskoršie v Lacedemone odsúdený na trest smrti pre zradu, však; vo svojej obhajovacej reči totiž tvrdil, že nepopravili ho však; nezradil mesto, ale zachránil, pretože ako Byzantínec, a nie ako Lacedemončan videi videl ženy a deti umierať od hladu, lebo Klearchos vraj rozdával potraviny iba lacedemonským vojakom. Preto, ako tvrdil, vpustil nepriateľov nepriatefov do Byzantia, nie pre peniaze, ani nie z nenávisti k Lacedemončanom. Keď teda zradcovia všetko dobre pripravili, v noci otvorili takzvanú trácku bránu a pustili tak dnu aténske vojsko aj s Alki­ Alkibiadom. Helixos a Koiratadas, ktorí o tom nič nevedeli, prihnali sa s celým svojím vojskom na námestie. Keďže už nepriatelia obsadili všetko koldokola, nezostalo im nič iné ako sa vzdať. Aj ich poslali do Atén a tam v tlačenici pri vyloďovaní v Pireu sa Koiratadovi 2

podarilo nepozorovane nepozorovanc uniknúť, zachrániť sa a dostať sa do Dekeleie.

SPRÁVCOM V MALEJ ÁZII MLADSI PERZSKÝM SPRAVCOM KÝROS MLADŠÍ NESKORSIA VÝPRAVA ALKIBIADOV NÁVRAT DO ATÉN A JEHO NESKORŠIA NA OSTROVY ANDROS A SAMOS

4/ Farnabazos a aténski vyslanci sa dozvedeli o byzantských udalostiach v Gordiu vo Frýgii, kde sa zdržiavali v zimnom období. kráfovi aj Na začiatku jari stretli sa s nimi na ceste k perzskému kráľovi Iacedemonskí vyslanci, Boiotios a jeho sprievodcovia, ktorí boli už lacedemonskí na spiatočnej ceste k pobrežiu, a oznámili im, že Lacedemončania dosiahli u perzského kráľa kráfa všetko, o čo ho žiadali. Stretli sa aj s Kýrom, ktorý mal prevziať vládu nad všetkými prímorskými oblasťami Lacedemončanmí viesť vojnu. Tento mal pri oblasťamí a spolu s Lacedemončanmi obyva­ kráfovskou pečaťou určený všetkým prímorským obyvasebe list s kráľovskou teľom, slová: tefom, v ktorom boli aj tieto slová: oddievelitefa všetkým vojenským oddie­ „Posielam Kýra za hlavného veliteľa .,Posielam Kastole." lom, ktoré sa zhromažďujú v Kastole.“ Keď toto počuli aténski vyslanci a keď potom skutočne uvideli kráfovi, keby to však viičšmi si želali vydať sa na cestu ku kráľovi, Kýra, tým väčšmi nebolo možné, chceli sa vrátiť domov. No Kýros vyzval Farnabaza, aby mu alebo odovzdal vyslancov, alebo ich neposielal domov, lebo chcel, aby sa Aténčania nedozvedeli, čo sa proti nim chystá. Farnabazos dlho zdržoval vyslancov, aby mu Kýros nemohol nič vyčítať, a občas ich ubezpečoval, že ich zavedie ku kráfovi, kráľovi, inokedy zasa, že ich nechá odísť domov. Keď však uplynuli tri roky, odóvodňujúc to tým, že sa požiadal Kýra, aby ich smel prepustiť, odôvodňujúc mócť ísť ak s nimi nebude môcť moru, k ich zaviazal prísahou odviesť prík perzskému kráľovi. kráfovi. Nakoniec ich poslali k Ariobarzanovi s prí­ kazom, aby poskytol vyslancom sprievod. Ten ich odviedol do mesta Kios v Mýsii, odkiaf odkiaľ odplávali k svojmu vojsku. Keďže Alkibiadés Alkibiades chcel odplávať so svojimi vojakmi domov, zamieril priamo k Samu. Tam vybral z loďstva dvadsať lodí, s ktorými odplával do Keramického zálivu v Kárii. Tam vybral sto tridsiatitalentov a vrátil sa na Samos. Trasybulos však odplával s tridsiati­ mi loďami k tráckym brehom, kde si popri ostatných mestách, čo prešli k Lacedemončanom, podrobil aj ostrov Tasos, ktorý sa následkom vojen, vzbúr a hladu nachádzal v biednom stave.

Trasyllos odplával s ostatnou časťou vojska do Atén. Skór Skôr ako ta velitefov vyhnanca Alkibiada a neprí­ prišiel, Aténčania zvolili za veliteľov neprítomného Trasybula a ako tretieho Konona z tých mužov, čo boli doma. Medzitým Alkibiadés Alkibiades odplával aj s peniazmi, ktoré si vymohol so svojimi dvadsiatimi loďami zo Samu na ostrov Paros odtiaf cez otvorené more priamo ku Gyteiu, aby si obzrel stavbu a odtiaľ - ako sa dozvedel dozvedel-Lacedemontridsiatich trojveslíc, ktoré tam — — Lacedemončania chceli spustiť na vodu, a zároveň aby aj zistil, aký postoj zaujali Atény k jeho návratu do vlasti. Keď videl, videi, že mu je mesto naklonené, ba že ho zvolili za velitefa, veliteľa, a že i jeho priatelia poňho poslali vo svojom vlastnom mene, priplával do Pirea v ten deň, keď mesto slávilo sviatok Plynterií, pri ktorom bola socha Atény zahalená ; niektorí sa nazdávali, že z toho vzíde nešťastie i pre zahalená; Alkibiada i pre mesto. V tento deň by sa totiž nikto nik to z Aténčanov neodvážil podniknúť niečo vážne a dóležité. dôležité. Keď priplával do prístavu. prístavu, pri lodiach sa zhromaždilo množstvo obdivovatefov z Pirea a z mesta, ktorí chceli vidieť Alkibiada. obdivovateľov Jedni tvrdili, že je najschopnejší z občanov a že ako jediný bol ncspravodlivo vyhnaný, ale že sa stal obeťou úkladov tých, nespravodlivo tých. čo mali malí menši u moc a menší vplyv ako on, namiesto toho viedli hlúpe reči menšiu a na politiku sa pozerali len ako na prostriedok vlastného obohateobohate­ Alkibiades sa vždy usiloval podporovať nia, kým Alkibiadés podporovai spoločné dobro, a to tak zo svojich vlastných prostriedkov, ako aj podľa podfa možností štátu. Keď ho obvinili, že sa vysmieva mystériám, žiadal vraj ihned ihneď súdny proces, ale jeho osobní nepriatelia presadili, že sa proces napriek jeho spravodlivej požiadavke odkladal, a potom ho v neprítomnosti vypovedali z vlasti. Keďže sa ocitol ocital v beznádej­ beznádejnom postavení, musel vtedy slúžiť ako otrok svojim najväčším najviičším nepriatefom a pritom každý deň žiť nepriateľom svoj život. Hoci sa žii v strachu o osvoj musel prizerať, ako sa jeho drahí spoluobčania, príbuzní a celý štát dopúšťajú chýb, predsa nemal nijakú možnosť im pomôcť, pomócť, lebo bol od nich odlúčený vyhnanstvom. vyhnanstvom . Tvrdili, že takí muži ako on nepotrebovali zmenu pomerov ani prevrat. Jemu vraj demokracia umožnila, že prekonáva svojich vrstovníkov a že nezaostáva za staršou generáciou, kým jeho odporcovia sú vždy tí istí ako predtým; keď sa však neskoršie dostali k moci, odstraňovali práve predtým; najlepších mužov, a keďže zastali zostali sami, občania si ich vážili iba preto, lebo už lepších nemali. nemalí. Naproti tomu však jeho odporcovia tvrdili, tvrdili. že jedine Alkibiadés Alkibiades má vinu na minulých pohromách a pokiaľ pokiaf ide o hrôzy hrózy hroziace

27

povodcom. mestu v budúcnosti, zrejme vraj on jediný bude ich pôvodcom. Alkibiades zakotvil v prístave, ale nevystúpil hneď na breh, lebo Alkibiadés mal strach pred svojimi protivníkmi. Stál na palube a skúmal, či sú tam jeho prívrženci. Keď však uvidel svojho bratanca Euryptolema, syna Peisianaktovho, ako aj ostatných príbuzných a s nimi svojich priatefov, priateľov, vtedy vystúpil z lode a išiel do mesta v sprievode svojich prívržencov, ktorí boli pripravení ochrániť ho, keby naňho chcel niekto zaútočiť. chce! V rade a na sneme sa Alkibiades Alkibiadés obhajoval proti obvineniu zo znesviitenia znesvätenia mystérií a vyhlásil, že jemu samému sa stala krivda. Keďže aj ďalší predniesli podobné vyhlásenia a nikto sa proti nim neozval, lebo snem by to nebol strpel, Alkibiadés Alkibiades bol verejne vyhlásený za velitefa veliteľa s neobmedzenou právomocou, pretože vraj iba on bol schopný obnoviť predchádzajúcu moc štátu. Keďže v poslednom čase museli Aténčania cestovať na eleuzínske mysté­ mystériá pre vojnové udalosti Ioďami loďami po mori, Alkibiadés Alkibiades im teraz umožnil túto cestu po suchej zemi, lebo na ich ochranu vyviedol všetko vojsko z mesta. Potom zhromaždil vojsko, ktoré pozostávalo z tisícpäťsto tisícpiiťsto ťažkoťažko­ odencov, zo stopiiťdesiat stopäťdesiat jazdcov a zo sto lodí. A štvrtý mesiac po svojom návrate odplával Alkibiadés Alkibiades na Andros, ktorý sa vzbúril proti Aténčanom, a s ním boli poslaní Andras, Aristokrates a Adeimantos, syn Leukolofidov, ktorí boli zvolení za velitefov veliteľov pozemných síl. Alkibiades Alkibiadés dal vylodiť vojsko pri Andros. Zahnali na útek Andrijčanov, ktorí Gaureiu na ostrove Andras. urobili výpad z mesta, potom ich uzavreli v meste, pár z nich pobili, medzi nimi Lacedemončanov, ktorí tam boli. Alkibiades dal postaviť pomník na znamenie svojho víťazstva, niekoľko niekofko dní sa tam zdržal a potom odplával na Samos, z ktorého si urobil základňu pre ďalšie vedenie vojny.

LACEDEMONSKÝ NÁMORNÝ VELITEL PORÁ2A VELITEĽ LYSANDROS PORÁŽA A Tf:NCANOV PRI NOTIU ATÉNČANOV ZOSADENÉHO ALKIBIADA VYSTRIEDA VO VELENÍ ZOSADENf:HO VELENl KONON

5/ Krátky čas pred týmito udalosťami Lacedemončania poslali k loďstvu nového velitefa veliteľa Lysandra, aby vystriedal Kratesippida, velitefovi loďstva. Po svojom ktorému uplynul úradný čas ako veliteľovi príchode na Rodos prevzal loďstvo, odplával na Kos a do Miléta,

2

odtiaT ďalej do Efezu, kde vyčkal so sedemdesiatimi loďami, až odtiaľ prišiel Kýros do Sard. Len čo Kýros prišiel, Lysandros sak sa k nemu Iacedemonskými vyslancami. Tí sa sťažovali na Tissafervybral s lacedemonskými novo počínanie a zároveň žiadali samého Kýra, aby sa osobne so všetkou rozhodnosťou venoval vedeniu vojny. Kýros im odpoveodpove­ dal, že mu to už prikázal jeho otec a že on sám je toho istého podfa otcových príkazov. Prišiel názoru, a preto chce urobiť všetko podľa vraj s päťsto piiťsto talentm talentmi;i; ak tieto nebudú stačiť, stačiť. ubezpečoval ich, že použije na to aj svoje vlastné peniaze, ktoré mu dal otec. Ak ani to nebude stačiť, dá raziť peniaze aj zo zlatého a strieborného trónu, na ktorom sedí. sedí. Lacedemončania to prijali s uznaním a vyzvali Kýra, aby každému námorníkovi vyplácal denne jednu drachmu, a naznačo­ vali mu, že ak bude žold v tejto výške, aténski námorníci opustia svoje loďstvo a že takto vynaloží menej mP-nej peňazí v budúcnosti. Kýros pokladal ich návrh za rozumný, ale poznamenal, že nemôže nemóže konať kráfovmu príkazu a že aj podľa proti kráľovmu podfa dohôd dohod má každá loď, ktorú by Lacedemončania chceli vydržiavať, mesačne dostať tridsať mín. Lysandros vtedy mlčal. Keď však po večeri Kýros pripil na jeho počesť a spýtal sa ho, čím by sa mu mohol najväčšmi najviičšmi zavďačiť, odpovedal: odpovedal: ,,Keby si každému námorníkovi zvýšil žold o jeden obolos.“ „Keby obolos." Odvtedy bol žold štyri oboly, kým predtým to boli tri oboly. Kýros dal nielen vyplatiť doplatky k minulému žoldu, ale dokonca vyplatil žold na jeden mesiac dopredu, takže sa nálada vo vojsku pozdvihla. Táto správa Aténčanov veľmi vefmi zdeprimovala a Tissafernovým prostredníctvom poslali vyslancov ku Kýrovi. Ten ich však nepri­ neprijal i napriek tomu, že ho Tissafernes o to prosil a radil mu, aby robil to, čo sám robil na radu Alkibiada, totiž aby dbal na to, aby nijaká skupina Grékov nemala rozhodujúcu moc, ale aby zostali všetci rovnako slabí pre ustavičné vzájomné spory. Keď Lysandros usporiadal loďstvo, dal svojich deväťdesiat deviiťdesiat lodí nachádzajúcich sa v Efeze vytiahnuť na súš a správal správa! sa pokojne; medzitým sa lode opravovali a mohli vyschnúť. Alkibiades, ktorý sa medzitým dopočul, že Trasybulos cestou Alkibiadés, z Helespontu oblieha Fókaiu, odplával k nemu cez morskú úžinu medzi Chiom a pevninou; velenie nad loďami zveril svojmu kormidelníkovi Antiochovi. Prikázal mu však, aby neútočil na Lysandrove lode. No Antiochos vplával so svojou loďou a ešte

s jednou z Notia do efezského prístavu a plavil sa popri provách niekofko Lysandrových lodí. Lysandros dal najprv spustiť na vodu niekoľko lodí a prenasledoval ho, keď sa však Aténčania prihnali Antiocholoďami. plával proti nim s celým svojím vi na pomoc s viacerými loďami, loďstvom v bojovom šíku. Potom aj Aténčania spustili v Notiu ostatné lode na vodu a vyplávali, kto ako rýchlo mohol. Tak sa úplstalo, že Lacedemončania bojovali v tejto námornej bitke v úpl­ nom bojovom postavení, naproti tomu Aténčania s rozptýlenými loďami, až sa napokon po strate pätnástich piitnástich trojveslíc museli dať na bol i zajatí. Lysandros sa niekofkí boli viičšina ušla, niekoľkí útek. Z námorníkov väčšina postavit pomník na pamiatku svojho zmocnil lodí, pri Notiu dal postaviť Efezu, kým Aténčania zasa na Samos. víťazstva a odplával do Eťezu, Alkibiadcs vrátil na Samos a vyrazil so Po týchto udalostiach sa Alkibiadés prístavu; pred jeho ústím všetkými locfami loďami smerom k efezskému eťezskému prístavu; nepriatef rozhodol zoradil lode do bojového šíku a čakal, keby sa nepriateľ pre boj na mori. Keďže Lysandros proti nemu nevyplával, lebo spiiť na Samos. O niečo Alkibiades sa stiahol späť mal oveľa ovefa menej lodí, Alkibiadés neskôr neskor Lacedemončania dobyli Delfinion a Teos. vefmi sa Keď sa Aténčania doma dozvedeli o námornej bitke, veľmi nahnevali na Alkibiada, lebo boli presvedčení, že o lode prišiel zvolinásledkom svojej nedbanlivosti a nedisciplinovanosti. Preto zvoli­ Leon ta, Perikla, li desať iných veliteľov: velitefov: Konona, Diomedonta, Leonta, Erasinida, Erasinida. Aristokrata, Archestrata, Protomacha, Trasylla a Aristogena. vojpriazcň aj u voj­ Alkibiadés, ľahkomyseľne pripravil o priazeň Alkibiades, ktorý sa fahkomysefne ska, odplával s jednou trojveslicou do svojho vlastného opevnenia na Chersonese. Nato vyrazil Konon z Andru s dvadsiatimi loďami a plavil sa podľa podfa rozhodnutia Aténčanov na Samos, aby prevzal velenie nad celým loďstvom. Namiesto Konona poslali na Andros Fanostena so štyrmi loďami. Tento náhodou natraťil natrafil na dve trojveslice z Turioi, ktoré zajal aj s posádkami. Aténčania držali všetkých póvodom zajatcov vo väzení, velitefa Doria, pôvodom viizení, prepustili len ich veliteľa z Rodu, ktorý bol už dávno vypovedaný z Atén a z Rodu -— Aténčania ho totiž odsúdili aj s jeho príbuznými na trest smrtismrti — Turioi ; prepustili ho zo súcitu a teraz mal občianske právo v Turioi; a nežiadali zaňho ani výkupné. Keď Konon Kanon prišiel na Samos, prevzal loďstvo, ktorého posádky vefmi stiesnenej nálade, mohol obsadiť mužstvom sa nachádzali vo veľmi len sedemdesiat trojveslíc, kým predtým ich bolo vyše sto, s nimi

o

vyplával na more spolu s ostatnými veliteľmi velitefmi a pristál raz tu, raz tam, aby pustošil nepriatefské nepriateľské územie. (A končil sa rok, v ktorom Kartáginci podnikli vojcnskú výpravojenskú výpra­ vu na Sicíliu so stodvadsiatimi loďami a so stodvadsaťtisícovou pozemnou armádou. Hoci utrpeli porážku v otvorenom boji, predsa sa im podarilo po sedemmesačnom obliehaní Akragas vyhladovať a tak ho dobyť.)

KALLIKRA TIDAS. L YSANDROV NÁSTUPCA, NASTUPCA, PORAZA KALLIKRATIDAS. LYSANDROV PORÁŽA KONONA PR! MYTILÉNE NA LESBE PRI PORAZKA PORÁŽKA LACEDEMONSKEJ FLOTILY PRI ARGINÚSACH KALLIKRA TIDOV A SMRŤ KALLIKRATIDOVA

6 / V nasledujúcom roku, v ktorom jedného večera nastalo 6/ zatmenie mesiaca a v Aténach zhorel starobylý chrám bohyne Atény (keď Pityas bol eforom eľorom v Spartc Sparte a Kallias archontom v Aténach), Lacedemončania poslali Kallikratida, aby vystriedal vo velení nad loďstvom Lysandra, ktorého úradný čas už uplynul (doteraz už prešlo dvadsaťštyri vojnových rokov). Keď Lysandros odovzdával loďstvo Kallikratidovi, povedal mu, že mu ho odoodo­ vzdáva ako vládca nad morom a ako víťaz v námornej bitke. Kallikratidas ho však vyzval, aby vyplával z Efezu, majúc po favej ľavej strane Samos, tam, kde sa nachádzalo aténske loďstvo, a aby mu odovzdal lode v Miléte; M iléte; potom ho vraj uzná za vládcu mora. Keď však Lysandros odmietol zamiešať sa do cudzích vecí, veď hlavné velenie mal už niekto iný, sám Kallikratidas sa rozhodol, že obsadí mužstvom ešte paťdesiat päťdesiat lodí z Chiu, Rodu a od iných spojencov a pripojí ich k tým lodiam, ktoré prevzal od Lysandra. - bolo ich spolu Keď Kallikratidas zhromaždil všetky tieto lode — stoštyridsať -— pripravoval sa na stretnutie s nepriatefom. nepriateľom. SpozoSpozo­ roval však, že Lysandrovi priatelia burcujú proti nemu: nielen že neochotne počúvajú, ale že aj všade v mestách trúsia reči, že Lacedemončania neprestajne striedajú námorných velitefov, veliteľov, a tým sa dopúšťajú najväčšej najvačšej chyby, lebo často poveria touto funkciou neschopných mužov, ktorí sa len práve zoznámili s náná­ morníctvom a nemajú predstavu, ako treba zaobchádzať s ľuďmi; fuďmi; posielajú na more neskúsených fudí, ľudí, ktorých ani spojenci nepoznajú,a znajú.a preto sa to vraj raz móže môže s nimi zle skončiť. To priviedlo 31

poKallikratida Kallíkratída k tomu, že zvolal prítomných Lacedemončanov a po­ vedal ím im to to : toto „Čo sa týka mňa, pokojne pokoj ne by som zostal doma, a ak si Lysandros „Co niekto íný iný myslí, že má viac skúseností v námorníctve, tak alebo níekto velitefa nemám nič proti tomu. Keďže však mňa štát poslal za veliteľa podfa svojich loďstva, nezostáva mi iné ako plniť rozkazy podľa mí nič íné najlepších schopností. A pokiaľ o moju snahu a o vaše výčitky ideo pokiaf ide íde — -viete z hľadiska viete tak dobre ako ja, o čo ide hfadíska politiky nášho štátu — najlepšíe: mám tu ostať, alebo mám podfa vás najlepšie: raďte mi, čo je podľa pomeroch ?" odplávať domov a povedať im ím o tunajších pomeroch?“ Keďže sa nikto neodvážil povedať niečo iné, ako že má počúvať príšíel, odobral sa ku Kýrovi príkazy z vlasti vlastí a robiť to, po čo sem prišiel, žiadal žold pre námorníkov. a žíadal Kallikratída Kýros ho zasa žiadal, aby vyčkal ešte dva dni. Kallikratida popudilo toto predlžovanie a rozhnevalo ho večné prosebné najúboGrécí sú najúbo­ obchádzanie Kýrovho dvora, a preto vyhlásil, že Gréci obchádzaníe hejší ľudia, podlízujú barbarom pre peniaze. Povedal aj, že fudia, lebo sa podlizujú úsilíe, aby sa ak sa dostane zdravý domov, vynaloží všetko úsilie, Aténčania a Lacedemončania zmíerili, a odplával do Lacedemončanía navzájom zmierili, peníaze do Lacedemona. Miléta. Odtíaf poslal trojveslice po peniaze Míléta. Odtiaľ Míléťanov, na ktorom Potom zvolal verejné zhromaždenie Miléťanov, povedal: povedal: „Miléťania, „Miléťanía, ja musím počúvať lacedemonskú vrchnosť; od vás najviičšiu rozhodnosť, však očakávam, že preukážete vo vojne najväčšiu barbarov a už ste si vytrpeli od nich premnohé lebo žijete v krajine barbarova príkoria. príkoría. Musíte teda byť ostatným spojencom dobrým príkladom, nepriatenajúčínnejšíe zasadili nepriate­ ako by sme čo najrýchlejšie a čo najúčinnejšie Lacedemoľom skôr, než sa vrátia poslovia z Lacedemo­ fom ťažký úder, a to ešte skór, na, ktorých som ta poslal po peniaze; Lysandros totiž ešte prv, ako dispozícíí, ako odišiel, vrátil Kýrovi prostriedky, ktoré mal k dispozícii, rokovaníe so prebytočné. Keď som sa však ja obrátil na Kýra, rokovanie mnou vždy odkladal a ja som už nevládal jednostaj postávať pri jeho dverách. No sľubujem náležíte odvďačíme za sfubujem vám, že sa vám náležite podporu, ktorú nám poskytujete v čase, keď ešte musíme čakať na móžeme peniaze peníaze zo Sparty. Ale s pomocou bohov dokážme, že sa môžeme pomstiť našim nepríatefom nepriateľom a pritom nemusíme prosiť prosíť barbarov pomstíť pomoc." o pomoc.“ najmii tí, ktorých sa Po tejto reči sa mnohí mnúhí zdvihli, medzi nimi najmä Kallíkratídoví, a ktorí mohla dotknúť výčitka, že sa stavali proti Kallikratidovi, teraz zo strachu podávali návrhy na zadováženie peňazí, ba 32

ponúkali aj peniaze zo svojho súkromného majetku. Kallikratidas prijal tieto ponuky a priložil k nim vybrané poplatky z Chiu, Chi u, takže pať drachiem ako mohol vyplatiť každému zo svojich námorníkov päť stravné. Potom vyplával proti nepriatefskému nepriateľskému mestu Metymna na ostrove Lesbos. Keď Metymňania nechceli dobrovoľne dobrovofne prejsť k nemu, lebo v meste bola aténska posádka a otcovia mesta boli všetnaklonení Aténčanom, dobyl mesto útokom. Vojaci vylúpili všet­ ky peniaze a rozdelili si ich, kým zasa Kallikratidas dal zhromaždiť všetkých zajatcov na námestie. A keď ho spojenci vyzvali, aby aj Metymňanov predal do otroctva, vyhlásil, že kým je on veliteľom velitefom a kým je to v jeho moci, ani jeden Grék sa nedostane do otroctva. Nasledujúci deň prepustil slobodných občanov, ale vojakov aténskej posádky a všetkých neslobodných zajatcov predal. Kononovi odkázal, že sa postará o to, aby už nepáchal násilie na mori. Keď videi, videl, že Konon na úsvite vyplával na more, začal ho prenasledovať a usiloval sa odrezať mu Cestu cestu na Samos, aby sa tam nemohol uchýliť do bezpečia. Konon však unikal na rýchlych lodiach, lebo si z množstva lodného mužstva vybral najlepších veslárov pre svojich pár lodí, a hfadal hľadal ochranu na Lesbe v prístave Mytiléna a s ním dvaja z desiatich velitefov, veliteľov, Leon a Erasinides. Kallikratidas prenasledoval so svojimi stoštyridsiatimi loďami sedemdesiat Kononových lodí a podarilo sa mu takmer súčasne priplávať k prístavu. Keďže nepriatelia dostihli Konona, bol nútený pri vstupe do prístavu podstúpiť námornú bitku, v ktorej stratil tridsať lodí; lodí; mužstvo však ušlo na pevninu. Ostatných štyridsať lodí dal Konon vytiahnuť na súš pod ochranu hradieb. Kallikratidas zakotvil v prístave, kde mal pod dozorom výjazd na šíre more a odtiaf odtiaľ obliehal Konona. Po súši poslal po všetko zbraneschopné mužstvo Metymňanov a takisto nechal previesť svoje vojsko z Chi u; okrem toho mu práve prišli peniaze od Kýra. C hiu; Keď bol takto Konon obliehaný zo zeme i z mora a odnikiaľ odnikiaf si nemohol zabezpečiť prísun potravín, hoci ľudí fudí bolo v meste veľa vefa a Aténčania im neposielali pomoc, Iebo lebo o tom nevedeli, Konon prikázal spustiť dve najrýchlejšie Jode lode na vodu, ešte pred svitaním ich obsadil najlepšími veslármi, ktorých vybral zo všetkých lodí, námorníkov umiestnil vo vnútri Jode lode a na oboch stranách lodí dal upevniť ochranné štíty. Celý deň zostali námorníci v lodiach, až za večerného šera smeli vystúpiť na breh, aby nepriatelia nespozorovali, čo robia. Konečne na piaty deň naložili primerané množstvo potravín, a keď už bolo

poludnie a nepriatelia v ústí prístavu poľavili pofavili vo svojej bdelosti, niektorí z nich dokonca odpočívali, vyplávali z prístavu. Jedna loď vydesezamierila k Helespontu, druhá na šíre more. Obliehatelia, vydese­ ní a zmatení, zmätení, pretože si práve pripravovali raňajky na súši, rýchle pribehli jeden po druhom, preťali kotvové laná, naskákali do lodí a začali prenasledovať loď, ktorá zamierila na Šíre šíre more. Pri západe slnka ju po víťaznom boji zajali, vzali ju do vleku a spolu s posádkou ju dotiahli do tábora. Loď, ktorá vyplávala smerom k Helespontu, bez pohromy unikla, dostala sado sa do Atén a oznámila chce! pomôcť pomócť obliehanému správu o obliehaní. Diomedon, ktorý chcel Kononovi, zakotvil s dvanástimi loďami Ioďami v morskej úžine pri ukorisMytiléne. Ale Kallikratidas nečakane vyrazil proti nemu a ukoris­ vlas tnou loďou Ioďou til desať lodí, kým Diomedon mohol uniknúť len s vlastnou a ešte s jednou. Lenčo obliehaLen čo sa Aténčania dozvedeli o týchto udalostiach a o oblieha­ ní, rozhodli sa poslať na pomoc stodesať lodí a obsadiť ich všetkými mužmi, ktorí boli schopní vojenskej služby, tak otrokmi, ako aj slobodnými občanmi. Keď takto za tridsať dní obsadili mužstvom stodesať lodí, vyplávali. Nalodilo sa aj veľa vefa mužov z triedy jazdcov. Potom zamierili na Samos a tam pribrali ešte desať samských lodí. všetVyše tridsať lodí zhromaždili ešte od ostatných spojencova spojencov a všet­ kých ich mužov prinútili do námornej služby; k tomu ešte prišli aj tie lode, ktoré sa práve nachádzali niekde mimo domovských stopiiťdesiat lodí. Keď sa prístavov. Celkove malo ich loďstvo vyše stopäťdesiat Kallikratidas dopočul, že aténska pomocná výprava je už na Same, Samé, zanechal pri Mytiléne piiťdesiat päťdesiat lodí pod velením Eteonika, sám vyplával so stodvadsiatimi Ioďami loďami a navečer bol už pri Malejskom myse na ostrove Lesbos. V ten istý deň podvečer aj Aténčania zakotvili pri Arginúsach. Tieto ostrovy ležia naproti Mytiléne. Keď Kallikratidas uvidel v noci ich ohne a niektorí z jeho ľudí fudí mu oznámili, že sú to Aténčania, rozhodol sa vyraziť o polnoci, aby nečakane napadol nepriatefov. hromonepriateľov. Ale prietrž mračien a silné hromo­ bitie mu zabránilo vyplávať. Len čo však s ranným brieždením búrka prestala, vyplával proti Arginúsam. Aténčania vyplávali proti nemu na šíre more s ľavým favým krídlom favému krídlu s pätnástimi piitnástimi a boli zoradení takto: takto: Aristokrates velil ľavému loďami, Ioďami, potom išiel Diomedon s ďalšími pätnástimi patnástimi loďami; Ioďami; za Aristokratom zaujal postavenie Periklés, Perikles, za Diomedontom Erasinides; nides; vedfa vedľa Diomedonta boli v jednom rade zoradení Samosania so svojimi desiatimi Ioďami loďami pod velením samského Hippea; 34

nasledovalo desať lodí aténskych taxiarchov, aj tieto v jednom rade, po nich tri lode pod velením nauarchov a ešte niekofko niekoľko spojeneckých lodí. Pravému krídlu velil Protomachos s pätnástimi piitnástimi loďami; vedfa piitnástimi loďami; loďami; vedľa neho bol Trasyllos s ďalšími pätnástimi loďami; za Protomachom stál Lysias s rovnakým počtom lodí a za Trasyllom Aristogenes. Takto sa zoradili, aby neposkytli nepriateľom nepriatefom nijakú postavenie; ich lode Jode boli totiž pomalšie. možnosť prelomiť ich postavenie; Lacedemonské lode, ktoré stáli proti nim, boli všetky zoradené v jednom rade a pripravené preraziť bojovú zostavu nepriatefov nepriateľov a obkľúčiť obkfúčiť ich, pretože boli rýchlejšie. Na pravom krídle velil Kallikratidas. Kallikratidov kormidelník Hermon z Megary mu navrhol, že by bolo dobré odplávať bez boja, lebo aténskych trojveslíc je ovefa oveľa viac. Kallikratidas mu však odpovedal, že Sparta nebude na tom o nič horšie, ak on zahynie, no ešte poznamenal, že by bola hanba dať sa na útek. Potom sa začala námorná bitka a dlho sa bojovalo, najprv v zovrených šíkoch, potom v jednotlivých roztrúsených skupinách. Keď však Kallikratidova loď narazila na nepriatefskú nepriateľskú loď, KalliKalli­ kratidas spadal spadol do mora a zmizol, a keď Protomachos na pravom krídle porazil so svojím mužstvom favé nepriatefské krídlo, Peloľavé nepriateľské ponézania sa dali na útek, väčšina viičšina na Chios, iní aj do Fókaie. Aténčania sa vrátili spiiť späť na Arginúsy. dvadsaťpäť lodí aj s posádkami, okrem niekofniekoľ­ Aténčania stratili dvadsaťpiiť kých námorníkov, ktorí sa dostali na breh. Peloponézania stratili deväť z pôvodných deviiť póvodných desiatich, ostatní spojenci stratili viac ako šesťdesiat. šesťdesia t. Aténski velitelia potom rozhodli, aby sa Teramenes a Trasybulos -— obaja boli velitelia — - vydali s niekofkými niekoľkými taxiarchami na štyridsiatich siedmich lodiach hľadať hfadať potopené lode a ich posádky, kým ostatné lode sa mali obrátiť proti Eteonikovi, ktorý obliehal Mytilénu. Silný vietor a vefká veľká búrka im zabránili uskutočniť tento zámer. Preto na pamiatku víťazstva postavili pomník a tam prenocovali pod šírym nebom. Eteonikos však dostal správu o celom priebehu námornej bitky od posádky jedného jedné ho pomocného rýchleho člna. Nato znovu poslal čin čln von a jeho posádke dal príkaz, aby v tichosti odplávali a s nikým sa nezhovárali, potom aby sa ihned ihneď vrátili do lacedemonná­ ského tábora s vencami a jasotom, že Kallikratidas zvíťazil v námornej bitke a že Aténčania stratili všetky lode. Tak aj urobili. A keď sa opäť opiiť vrátili, Eteonikos vykonal ďakovnú obeť za dobrú

správu, potom rozkázal vojakom, aby sa najedli, a obchodníkom, aby pokojne naložili svoj tovar na člny činy a odplávali na Chios — - a takisto trojveslice mali čo vietor bol pre nich práve priaznivý — najrýchlejšie plávať. Potom dal zapáliť tábor a sám odviedol pešie vojsko do Metymny. Keď nepriatelia boli preč a vietor sa trochu utíšil, Konon dal spustiť lode na more, zamieril v ústrety Aténčanom, ktorí už vyplávali od Arginús, a oznámil im, čo sa prihodilo s Eteonikom. Aténčania priplávali najprv opäť opiiť do Mytilény, ale hneď odtiaľ odtiaf zamierili na Chios. Keď tu nepochodili, odplávali na Samos.

SÚDNY PROCES S VIŤAZNÝMI VÍŤAZNÝMI VELITEĽMI SúDNY VELITEL:MI ATÉNSKEHO LOĎSTVA A ICH POPRAVA POPRA VA

7 ténčania však vo vlasti zosadili zasadili týchto veliteľov velitefov okrem 7// A Aténčania Konona; k nemu ešte zvolili Adeimanta a ako tretieho Filokla. Z velitefov, veliteľov, ktorí sa zúčastnili na námornej bitke, sa Protomachos a Aristogenes do Atén nevrátili. Keď však priplávalo šesť ostat­ ostatných -— Perikles, Periklés, Diomedon, Lysias, Aristokrates, Trasyllos a Erasinides -— tu Archedemos, ktorý bol vtedy vodcom demokra­ demokratickej strany v Aténach a spravoval dvojobolovú nadáciu, obvinil Erasinida a žaloval ho pred súdom tvrdiac, že si privlastnil peniaze z Helespontu, ktoré patrili fudu; ľudu; obvinil ho aj pre jeho funkciu ako velitefa. uviiznený. veliteľa. Súd rozhodol, aby bol Erasinides uväznený. Potom velitelia predniesli pred radou správu o priebehu námor­ námornej bitky a o prudkej búrke, ktorá nasledovala. Keď však Timokrates podal návrh, že aj ostatní velitelia musia byť uväznení uviiznení a postavení pred fudový uviizniť. Potom sa konal ľudový súd, dala ich rada uväzniť. snem, na ktorom okrem iných najväčšmi najviičšmi Teramenes obviňoval velitefov veliteľov a vyslovil názor, že sa musia zodpovedať z toho, že nič nepodnikli pre záchranu trosečníkov. Ako svedectvo, že nikoho iného nebrali na zodpovednosť za toto zanedbanie, predložil list, ktorí velitelia poslali rade a snem snemuu a v ňom uvádzali jedine búrku velitefov predniesol iba ako príčinu nešťastia. Potom každý z veliteľov krátku obhajobu, lebo im nedovolili dlhšiu reč, ako zákon predpi­ predpisoval, a vyložili skutkový stav: Ze sami vyplávali proti nepriate­ nepriatefom, velitefom, ktorí ľom, že záchranu trosečníkov zverili osvedčeným veliteľom, už v minulosti zastávali velitefskú veliteľskú hodnosť, Teramenovi a Trasybulovi a iným vynikajúcim mužom. A ak niekto musí byť byťobvinený obvinený

nemalí menovať nikoho pre zanedbanie záchrany, tak by vraj nemali zverená.,,Nebudeme však iného ako tých, ktorým bola táto úloha zverená.„Nebudeme hovoriť nepravdu,“ „hoci nás žalujú, a tvrdiť, že oni nepravdu," povedali, ,,hoci majú na tom vinu, ale budeme znovu vyhlasovať, že to bola jedine trosečníkov." Ako svedprudká búrka, ktorá prekážala zachrániť trosečníkov.“ sved­ kov uviedli kormidelníkov kormidelníkovaa mnohých iných, ktorí sa zúčastnili na výprave. T>ýmito slovami už začínali presviedčať snem o svojej výprave . Týmito nevine. Mnohí z prítomných občanov povstávali zo svojich miest a chceli sa za nich zaručiť. Napriek tomu sa však rozhodlo odložiť toto na najbližší snem — - lebo vtedy bolo už dosť neskoro a nedali by sa už jasne vidieť ruky pri hlasovaní. A tak sa rada mala vopred poradiť a podať návrh, akým spôsobom rnajú byť muži súdení. sposobom majú Nato sa slávil sviatok Apatúrií, pri ktorom sa zvyčajne schádzajú rodičia so svojimi príbuznými. Teramenes a jeho prívrženci sa vefa fudí postarali o to, aby sa na tomto sviatku zjavilo veľa ľudí v čiernych šatách a s nakrátko ostrihanými vlasmi a tak prišli na snem a vydávali sa za príbuzných tých, čo zahynuli v bitke pri Arginúsach. Presvedčili aj Kallixena, aby na zasadaní rady podal žalobu prostrednícna veliteľov. velitefov. Potom bol zvolaný snem, na ktorom rada prostredníc­ tvom Kallixena podala tento návrh: návrh: vypo„Keďže ,,Keďže Aténčania na predchádzajúcom zasadaní snemu vypo­ čuli žalobcov proti veliteľom velitefom aj ich obhajobu, nech rozhodnú fylu majú byť o tom hlasovaním po jednotlivých tylách. fylách. Pre každú tylu hlásatef oznápostavené dve hlasovacie urny a v každej fyle má hlásateľ ozná­ velitefov za vinných, že nezachránili víťazov miť: kto pokladá veliteľov v námornej bitke, nech vloží hlas do prvej urny, kto ich však nepokladá za vinných, nech vloží hlas do druhej. Ak budú uznaní vinnými, nech sú odsúdení na smrť, odovzdaní jedenástim mužom, nech ich majetok prepadne ľudu, fudu, z neho nech desiata časť patrí bohyni,“ bohyni." Tu predstúpil pred preci snem akýsi muž a vyhlásil, že sa zachránil na obilnom sude. Topiaci sa trosečníci mu vraj prikázali, ak sa fudu, že velitelia nezachránili najlepších zachráni, zachrání, aby oznámil ľudu, obrancov vlasti. Kallixena však chceli Euryptolemos, syn Peisianaktov, a niektorí iní hnať pred súd, lebo tvrdili, že Kallixenos fudu s tým súhlasili, ale podal protizákonný návrh. Niektorí z ľudu fudu väčšina vačšina kričala, že je to neslýchané, ak niekto chce zabrániť ľudu bolí odsúdení robiť to, čo chce. A ešte Lykiskos navrhol, aby aj títo boli tým istým hlasom ako velitelia, ak nestiahnu svoju žalobu. Dav znovu prejavil búrlivý súhlas a títo boli bolí prinútení svoju žalobu 7

stiahnuť.

Niektorí z prytanov sa zdráhali podať protizákonný Opať vystúpil Kallixenos a podal proti nim tú návrh na hlasovanie. Opäť fud opäť opať kričal, že treba hnafpred súd tých, ktorí sa istú žalobu. Tu ľud hnaípredsúd zdráhajú. Všetci prytani zo strachu súhlasili s podaným návrhom na hlasovanie, okrem Sokrata, syna Sofroniskovho; Sofroniskovho; on vyhlásil, že neurobí nič, čo nie je v zhode so zákonom. Potom vystúpil Euryptolemos a na obranu velitefov veliteľov povedal toto: to to : „Mužovia aténski, vystúpil som, jednak aby som z tohto miesta žaloval Perikla, mójho môjho príbuzného a dóverného dôverného druha, a Diomedonta, mójho priatefa, jednak aby som ich obhajoval, a nakoniec, môjho priateľa, podfa mňa najlepší pre celé mesto. aby som poradil, aký postup je podľa Predovšetkým žalujem Perikla a Diomedonta, že svojich spoluvelitefov liteľov odhovorili od úmyslu poslať rade a vám list s oznámením, že poverili Teramena a Trasybula so štyridsiatimi siedmimi trojveslicami zachraňovať trosečníkov, ale títo ich nezachránili. Majú teraz velitelia spoločne niesť vinu za chybu, ktorej sa dopustili iba Teramenes a Trasybulos, a majú sa za svoju vtedajšiu zhovievazhovieva­ vosť ocitnúť v nebezpečenstve života, keď im títo ľudia fudia spolu s niektorými inými stúpencami chystajú úklady? Nie, ak ma však počúvnete a urobíte, čo je zbožné a spravodlivé, a keďže odo mňa sa najskór neskór futovať, najskôr dozviete pravdu, nebudete neskôr ľutovať, že ste sa dopustili strašného zločinu tak voči bohom, ako aj voči vám samým. Radím vám postup, pri ktorom je vylúčené, aby som vás ja alebo niekto iný mohol oklamať, a to: tých, o ktorých skutočne môžete potrestať akýmkofvek akýmkoľvek viete, že sa dopustili bezprávia, móžete spósobom, spôsobom, a to alebo všetkých zároveň, alebo každého jednotlivca zvlášť, ak im dáte aspoň jeden deň na obhajobu, a pritom nebudete nikomu väčšmi vačšmi veriť ako sebe samým. Mužovia aténski, všetci viete, že uznesenie fudu, ľudu, ktoré navrhol nariaďuje: Kan~onos, je vefmi Kannonos, veľmi prísne, lebo nariaďuje: ,Ak sa niekto dopustí bezprávia na aténskom fude, ľude, nech sa v putách zodpovedá pred fudom, ľudom, a ak bude uznaný vinným, nech je potrestaný trestom smrti, a to nech je hodený do priepasti, jeho majetok nech je skonfiškovaný v prospech štátu a desatina z neho venovaná bohyni.' bohyni.1 Ziadam podfa tohto uznesenia a pri Žiadam vás, aby ste súdili velitefov veliteľov podľa Diovi, ak sa tak rozhodnete, súďte najprv mójho môjho príbuzného Perikla; hanbil by som sa, keby mi jeho dobro ležalo vačšmi väčšmi na srdci ako dobro celého štátu. Keby ste však nesúhlasili s mojím

návrhom, tak ho súďte podľa podfa toho zákona, ktorý sa vzťahuje na zradcov: chrámových zlodejov a zradcov: ,Ak niekto zradí mesto, alebo ukradne posvatné posvätné predmety, nech je súdený pred súdom a ak sa uzná vinným, nech nie je pochovaný v atickej zemi a nech je jeho majetok skonfiškovaný v prospech štátu.1· štátu. Z týchto dvoch zákonov si vyberte, mužovia aténski, ktorý chcete, a podfa podľa neho súďte týchto mužov jedného po druhom tak, že rozdelíte deň na tri častí: časti: jedna časť dňa je tu na to, abyste aby ste sa zhromaždili a svojimi hlasmi rozhodli, či sú vinní alebo nie; nie; druhá časť dňa má byť určená na obžalobu a ďalšia na obhajobu. Takto vinníci dostanú najvyšší trest, nevinných však, Aténčania, podľa oslobodíte a nezahynú nespravodlivo. No vy budete súdiť podfa predchádzazákona, verní svojej povinnosti pred bohmi a svojej predchádza­ júcej prísahe, a nepodporíte vo vojne Lacedemončanov tým, že protizákonne a bez súdu vydáte na smrť svojich spoluobčanov, ktorí ukoristili Lacedemončanom sedemdesiat lodí a ich samých ponáhľate? Azda že prevefmi ponáhfate? porazili. Čoho sa bojíte, že sa tak preveľmi nemažete nemôžete odsúdiť na smrť alebo oslobodiť, koho chcete, ak budete súdiť podľa podfa zákona, a nie proti zákonu, tak ako Kallixenos presvedčil radu, aby predložila fudu ľudu svoj návrh len s jediným hlasovaním? Ak odsúdite na smrť nevinného, možno to budete neskôr ľutovať. Myslíte Myslite na to, aká bolestná a neodčinitefná neodčiniteľná je už neskar futovať. len neskorá fútosť, ľútosť, najma najmä keď váš omyl zavinil smrť človeka. Konali ste nepochopitefne, nepochopiteľne, keď ste Aristarchovi, ktorý sa najprv zúčastnil na odstránení demokracie a potom vydal Oinoe Tébanom, našim nepriatefom, nepriateľom, dali na obhajobu jeden deň, ktorý si mohol vybrať, a aj ostatné súdne konanie ste stanovili podl'a podľa velitefov, ktorí robili zákona, ale týchto práv chcete teraz zbaviť veliteľov, nepriatefmi. Nie, podfa vášho rozhodnutia a zvíťazili nad nepriateľmi. všetko podľa mažete Aténčania, skar skôr chráňte svoje vlastné zákony, ktorým môžete najvačšmi vefkosť a nepokúšajte sa niečo podniknúť najväčšmi vďačiť za vašu veľkosť bez týchto zákonov zákonov!! Vráťte sa ešte raz k udalostiam, pri ktorých sa vraj velitelia dopustili spomínaných chýb: chýb: keď sa po víťazstve v námornej bitke Jode vyplávali vrátili na pevninu, Diomedon naliehal, aby všetky lode v súvislom rade a zachraňovali lodné trosky a trosečníkov, kým zasa Erasinides navrhoval, aby sa celé loďstvo čo najrýchlejšie pustilo prenasledovať nepriatefov, nepriateľov, ktorí ušli do Mytilény. Napo-

39

kon Trasyllos bol toho názoru, že sa dá urobiť oboje, keď sa nechá nepriatefom. jedna časť lodí tu a so zvyškom lodí sa vypláva proti nepriateľom. Tento návrh sa prijal: každý z ôsmich ósmich veliteľov velitel'ov mal vyčleniť tri lode zo svojho oddielu, k tomu desať lodí taxiarchov, desať samských lodí a tri lode nauarchov, čo bolo spolu štyridsaťsedem lodí, po štyroch na každú z dvanástich potopených lodí. Medzi tými vclitefmi veliteľmi lodí, čo zastali zostali na mieste námornej bitky, boli aj Trasybulos a ten istý Teramenes, ktorý na predchádzajúcom sneme podal žalobu na velitefov. veliteľov. S ostatnými loďami vyplávali proti nepriatefským nepriateľským lodiam. Čo z tohto vykonali nedostatočne a nesprávne? Nebolo by teda spravodlivé brať na zodpovednosť tých velitefov, nepriatefom a nesplnili svoju veliteľov, ktorí boli poslaní proti nepriateľom povinnosť, naproti tomu však postaviť pred súd tých mužov, ktorí boli určení na zachraňovanie, ale nesplnili rozkazy veliteľov? velitefov? Tofko Toľko však móžem môžem povedať o jedných i o druhých, že pre búrku móžu nemohli vykonať nič z toho, čo im velitelia nariadili. To môžu dosvedčiť muži, čo sa zachránili vlastnými silami, medzi nimi je aj jeden z našich velitefov, veliteľov, ktorý sa zachránil na troskách potopenej lode; lode; on, hoci vtedy sám potreboval záchranu, má teraz byť odsúdený tým istým hlasovaním ako tí, čo nesplnili vydaný rozkaz. Preto, mužovia aténski, oceňte si víťazstvo a úspech vo vojne, a nekonajte tak, abyste neúspech ! Netvárte sa, aby ste utrpeli porážku a neúspech! akoby ste nepoznali nevyhnutné situácie, ktoré zosiela božstvo, a nenazývajte zradou to, čo bola bezmocnosť mužov, ktorí pre búrku nemohli spi niť rozkazy! Ovel'a spravodlivejšie by bolo uctiť splniť rozkazy! Oveľa si víťazov vencami, ako ich trestať smrťou na radu ničomných fudí." ľudí.“ Po tejto reči Euryptolemos podal návrh, aby podľa podl'a Kannonovho zákona každý z obžalovaných mužov bol súdený zvlášť, naproti tomu podfa hlasovapodľa návrhu rady mali byť všetci odsúdení jediným hlasova­ ním. n1m. Keď o týchto dvoch návrhoch hlasovali na sneme zdvihnutím ruky, rozhodli sa najprv pre Euryptolemov návrh. Ale nato Menekles pod prísahou podal návrh na zrušenie uznesenia pre jeho protizákonnosť a pri opakovanom hlasovaní schválili návrh rady. A potom odsúdili na smrť osem veliteľov, velitefov, ktorí sa zúčastnili námornej bitky; šesť prítomných bolo popravených. Ale po krátkom čase to Aténčania futovali ľutovali a odhlasovali, aby boli pozvaní pred snem na predbežné vyšetrenie tí, ktorí ľud fud oklamali, a jed­ jedným z nich mal byť aj Kallixenos, a okrem toho mali mal i až do svojho ručiteľov. Ďalej boli obžalovaní ešte odsúdenia postaviť za seba ručitefov.

o

neskór vypukla väzbe. Keď neskôr štyria muži a ich ručitelia ich držali vo vazbe. sa obžalovaným život, o prišiel Kleofon vzbura fudu, ľudu, v ktorej Kallixenos sa naskytla príležitosť ujsť ešte pred súdnym procesom. Kallixenossa [udí z Pirea, ale všetci ho vrátil späť spiiť do mesta zároveň so skupinou ľudí nenávideli, a tak zomrel dobrovofnou dobrovoľnou smrťou hladom.

I

11

li

I

'I

D R U H Á KNIHA KNI HA DRUHÁ

Porážka AAténčanov Porážka ténčanov koniec peloponézskej peloponézskej vojny vojny aa koniec

li

Č ! VZB U RU LAC EDEMONSKÉHO VOJSKA ETEONIKOS POTLA POTLAČI VZBURU LACEDEMONSKÉHO VO VELENI VELENÍ HO VYSTRIEDA L LYSANDROS YSANDROS ZNI CENI E ATÉNSKEHO VOJSKA PRI AIGOSPOTAMOI ZNIČENIE

1/ Lacedcmonskí vojaci, ktorí boli pod Eteonikovým velením na 1/ Lacedemonskí Chiu, živili sa v lete z ročnej úrody a zo mzdy za prácu na poliach. nemalí už potraviny, ani šatstvo, ani Len čo však nastala zima a nemali obuv, zhromaždili sa a dohodli sa, že prepadnú mesto Chios. Uzniesli sa, aby tí, čo súhlasia s týmto návrhom, nosili pri sebe paličky z trstiny, aby navzájom poznali, kofko koľko ich asi je. Eteonikos sa to síce dozvedel dozvedel,, ale bol bezradný a nevede!, nevedel, ako sa má v tejto situácii zachovať, lebo veľmi vefmi vefa veľa vojakov nosilo paličky z trstiny. Otvorene ich napadnúť zdalo sa nebezpečné. Obával sa totiž, že by mohli siahnuť po zbraniach a ovládnuť mesto, čím by sa stali nepriatefmi Chijčanov a ak by zvíťazili, zvífazili, zmarili by všetko doteraj­ nepriateľmi doterajšie vojnové úsilie. Takisto sa mu zdalo hrozné zahubiť také množstvo fudí, ľudí, ktorí boli vlastne ich spojencami, lebo ostatní Gréci by za to začali ohovárať Lacedemončanov a vojaci by s nechuťou vykonávali svoje povinnosti. Vzal teda so sebou patnásť pätnásť mužov vyzbrojených dýkami a vydal sa na obch6dzku obchôdzku mestom. A tu sa stretol s človekom postihnutým očnou chorobou, ktorý práve vychádzal z lekárovho domu; dom u; dal ho zabiť, lebo držal v ruke paličku z trstíny. trstiny. Keď preto vznikol rozruch a niektorí sa pýtali, prečo bol ten človek zabitý, Eteonikos dal rozšíriť správu, že nosil trstinu. Po rozšírení tejto správy odhadzovali trstinu všetci, čo ju nosili, lebo každý, kto to počul, mal strach, že ho uvidia s trstinou. Potom dal Eteonikos zvolať Chijčanov a rozkázal im priniesť peňažný príspevok, aby námorníci dostali žold a nepomýšľali nepomýšfali na nijaké vzbury. Chijčania priniesli príspevky. Zároveň dal EteoniEteoni­ kos vojakom znamenie nastúpiť na lode. Postupne navštevoval každú loď, povzbudzoval a chválil mužstvo, akoby nič nevede! nevedel o tom, čo sa stalo, a každému vojakovi vyplatil žold na jeden mesiac. Po týchto udalostiach sa rozhodli Chijčania a ostatní spojenci, ktorí sa zhromaždili v Efeze, že pošlú vyslancov do Lacedemona, aby tam podali správu o súčasnej situácii, a žiadali, aby sa velitefom loďstva stal Lysandros, bol totiž veľmi veliteľom spo­ vefmi obľúbený obfúbený u spojencov pre svoje predchádzajúce velenie, keď zvíťazil v námornej bitke pri Notiu. Vyslanci odišli a zároveň s nimi aj Kýrovi poslovia

4

s tým istým posolstvom. Lacedemončania však vymenovali LysanAraka . loďstva. za ktorého ustanovili Araka. dra len za zástupcu veliteľa velitefa loďstva, U nich totiž zákon nepripúšťa, aby ten istý muž zastával dva razy za velitefa; v skutočnosti však zverili lode sebou funkciu námorného veliteľa; dvadsaťpiiť vojnových rokov.) Lysandrovi. (Medzitým uplynulo už dvadsaťpäť (V tomto roku nechal aj Kýros zabiť Autoboisaka a Mitraia, synov sestry Dareia Mladšieho, ktorej otcom bol Xerxes, syn Dareia Staršieho, Staršieho. lebo pri stretnutí s ním nevopchali ruky do dlhého rukáva, kráfovi; tento rukáva. čo Peržania robia len na pozdrav kráľovi; rukáv je u nich trochu dlhší ako u Grékov, takže kto má v ňom ruku, nemôže nemože nič robiť. Hieramenes a jeho žena povedali Dareiovi Mladšiemu, neodpustitefné, ak strpí neslýchanú trúfalosť Mladšiemu. že je neodpustiteľné, tohto človeka. Dareios Darcios pod zámienkou, že je chorý, dal zavolať k sebe Kýra prostredníctvom poslov.) Nasledujúceho roku (keď bol Archytas eforom v Sparte a Alexias archontom v Aténach) Lysandros prišiel do Efezu a hneď pozval k sebe Eteonika z Chiu Chi u s jeho loďami, zhromaždil aj ostatné lode, pokiaf niektoré boli niekde roztratené, dal ich opraviť a iné Jode, pokiaľ stavať v Antandre. Potom sa odobral ku Kýrovi a žiadal peniaze. Kýros kráfa sú už odpovedal. že prostriedky od perzského kráľa Kýms mu odpovedal, ovefa viac ako tieto, a pritom mu vyčerpané, dokonca sa minulo oveľa velitel loďstva, predsa mu ukázal aj doklady, kofko dostal každý veliteľ doklady. koľko ich však dal. Lysandros vzal peniaze, ustanovil kapitánov pre trojveslice a nechal vyplatiť námorníkom dlžobný žold. Aj aténski velitelia reorganizovali svoje loďstvo na Same. Samé. Nato Kýros poslal po Lysandra, lebo prišiel posol od jeho otca so správou, že ho kráľ kráf volá k sebe, pretože leží chorý v Tamneriách v Médii na hraniciach s Kardusiami, proti ktorým pre ich vzburu podnikol vojcnskú výpravu. Keď Lysandros prišiel, Kýros ho podnikal vojenskú žiadal, žiadal. aby sa nepúšťal do námornej bitky s Aténčanmi, kým vefa nebude kráf i on sám majú vraj veľa ovefa viac lodí. Perzský kráľ nehude mať oveľa pokiaf to závisí od peňazí. peňazí, takže môže móže obsadiť mnoho lodí, pokiaľ Vyrátal mu všetky dane z miest, miest. ktoré predstavovali jeho osobné príjmy a dal mu svoje prebytočné peniaze. Zmienil sa mu ešte Lysannajmii k Lysan­ priatefstve k lacedemonskému štátu a najmä o svojom priateľstve drovi a potom odcestoval k svojmu otcovi. Keď Kcď Kýros odovzdal Lysandrovi všetky svoje príjmy a pozvaný k svojmu chorému otcovi vydal sa na cestu, Lysandros rozdelil žold a potom vyplával s vojskom do Keramejského zálivu v Kárii. Napadol Napadal mesto menom Kadreia, ktoré bolo aténskym spojencom, 6

na druhý deň ho útokom dobyl a obyvatefov obyvateľov predal do otroctva. Títo boli napoly Gréci, napoly barbari. Odtiaf Odtiaľ odplával na Rodos. Medzitým Aténčania pustošili krajinu perzského kráľa, kráfa, zo svojho oporného bodu na Same Samé robili aj útoky proti Chiu a Efezu a pritom sa pripravovali na námornú bitku a k doterajším velite­ velitefom ľom si ešte zvolili Menandra, Tydea a Kefisodota. Zatiaľ ZatiaT sa Lysandros plavil z Rodu pozdĺž pozdÍž iónskeho pobrežia k Helespontu, aby uzavrel plavbu pre nákladné lode, a zároveň sa obrátil proti mestám, ktoré sa vzbúrili proti Lacedemončanom. Aj Aténčania vyplávali z Chi Chiuu a postupovali šírym morom, lebo ázijské pobrežie nepriatefským územím. bolo pre nich nepriateľským Lysandros plával z Abydu pozdĺž pozdÍž pobrežia k Lampsaku, ktorý bol aténskym spojencom. Aj Abyďania a obyvatelia iných miest ta prišli peši, viedol ich Lacedemončan Torax. Zaútočili na mesto a dobyli ho, potom ho vojaci vyplienili, lebo malo bohaté zásoby vína, obilia a ostatných životných potrieb. Všetkých slobodných fudí A ténčania, ktorí sa jednostaj plavili ľudí však Lysandros prepustil. Aténčania, Lacedemončanom v pätách, patách, zakotvili so stoosemdesiatimi loďami v chersoneskom Elaiunte. A tu sa práve pri raňajkách dozvedeli o páde Lampsaku, a preto ihned ihneď vyrazili k Sestu. Len čo si tam doplnili zásoby, odplávali k Aigospotamoi, ktoré ležia naproti Lampsaku; delí ich Helespont, ktorý je tam široký asi 15 štádií. Lampsaku; stadií. Na tomto mieste sa teda navečerali. navečerali . Nasledujúcej noci na svitaní Lysandros vydal rozkaz, aby po raňajkách nastúpili do lodí. Všetko pripravil pre námornú bitku a dal na lode upevniť aj bočné ochranné štíty. Potom prikázal, aby sa nikto nik to nepohol z radu, ani nevystúpil dopredu. Pri východe slnka sa aj Aténčania zoradili do šíku v bojovej línii, pripravení na námornú bitku. Keďže však Lysandros nevyplával proti nim a deň sa už chýlil k večeru, Aténčania odplávali späť spať k Aigospotamoi. No Lysandros rozkázal svojim najrýchlejším lodiam sledovať Aténča­ nov, a až zistia, čo robia, keď vystúpia z lodí na breh, majú sa hneď vrátiť a podať mu hlásenie. A prv nedovolil svojim ľudom fuďom opustiť lode, kým sa prieskumné lode nevrátia. Toto opakoval po štyri dni a Aténčania vyplávali proti nemu každý deň. Alkibiades zo svojich hradieb videl, Alkibiadés videi, ako Aténčania kotvia pri otvorenom brehu, kde nebolo nijaké mesto, ako si dovážajú zásoby zo Sestu, pätnásť štádií vzdialeného od lodí, kým nepriate­ patnásť stadií nepriatelia mali v prístave priamo pri meste poruke všetko, čo potrebovali. Upozornil ich, že kotvia na nevýhodnom mieste, a dôrazne dórazne im 47

radil, aby sa presunuli do Sestu, do blízkosti prístavu a mesta. ,,Ak „Ak budete tam," ,,budete sa môcť mócť pustiť do námornej bitky, tam,“ povedal, „budete chcieť." Ale velitelia, najmä najmii Tydeus a Menandros ho kedy budete chcieť.“ vyzvali, aby odišiel: Oni sú vraj velitefmi, veliteľmi, a nie on. Preto Alkibiades Alkibiadés odišiel. Keď konečne na piaty deň Aténčania opiiť opäť priplávali, Lysandros rozkázal námorníkom, ktorí ich sledovali, aby v polovici cesty pri spiatočnej plavbe vytiahli na stožiar štít, ak uvidia, že Aténčania vystúpili z lodí na pobrežie a rozišli sa po Chersonese, na čo si zo dňa na deň viičšmi väčšmi privykali, pretože si museli kupovať zásoby zo vzdialenejších miest a, prirodzene, Lysandra už nebrali vážne, lebo proti nim nevyplával. Námorníci splnili jeho rozkaz, ako si žiadal. Lysandros dal ihneď znamenie k čo najrýchlejšej plavbe, kým Torax postupoval s pechotou po brehu rovnobežne s loď­ stvom. Len čo Konon uvidel útok nepriatefského nepriateľského loďstva, dal znamezname­ nie, aby nastúpili do lodí a zo všetkých síl sa pripravovali na obranu. Ale fudia ľudia sa porozchádzali, takže niektoré lode mali len dva rady veslárov, niektoré iba jeden a niektoré zostali celkom prázdne. !ba Iba Kononova loď a sedem ďalších z jeho okolia vyplávali na more plne pine obsadené a v zovretom šíku a k nim sa ešte pripojila loď Paralos. Všetky ostatné Lysandros zajal pri pobreží. Tam aj zhromaždil viičšinu väčšinu mužov, niektorým sa však podarilo ujsť do malých opevnení. Keď si Konon na úteku s deviatimi loďami uvedomil, že vec Aténčanov je stratená, pristál pri lampsackom myse Abarnis, tam veľké lodné plachty a sám odplával s ósmimi ôsmimi ukoristil Lysandrove vefké loďami k Euagorovi na Cyprus, kým loď Paralos odplávala do Atén, aby tam oznámila, čo sa stalo. Lysandros dal dopraviť lode, zajatcova zajatcov a všetku ostatnú korisť do veliteľov, medzi nimi Lampsaku. Zajal aj viacerých aténskych velitefov, Filokla a Adeimanta. Ešte v ten istý deň, keď sa toto stalo, poslal Lysandros milétskeho piráta Teopompa do Lacedemona, aby tam oznámil, čo sa stalo; stalo; tento ta prišiel na tretí deň a podal správu. Potom dal Lysandros zvolať spojencov a vyzval ich, aby sa -poradili o osude zajatcov. Tu odzneli mnohé žaloby na Aténčanov, akých protizákonností sa dopustili a na čom sa v prípade námornénámorné­ ho víťazstva uzniesli, totiž že všetkým živým zajatcom odseknú pravú ruku. Takisto sa uvádzalo, že keď ukoristili dve trojveslice, jednu korintskú a jednu z Andru, hodili všetkých mužov z nich cez 4

palubu. Bol to aténsky velitef veliteľ Filokles, ktorý ich rozkázal zahubiť. Spomínali sa ešte aj mnohé iné veci, až sa nakoniec rozhodli popraviť zo zajatcov všetkých tých, čo boli Aténčania, okrem Adeimanta, lebo on ako jediný mal námietky na aténskom sneme neskór proti uzneseniu o odseknutí pravých rúk; rú k ; naproti tomu ho neskôr niektorí obvinili, že zradil lode. Lysandros sa najprv spýtal Filokla, ktorý nechal hodiť cez palubu mužov z Andru a Korintu, aký trest si zaslúži za to, že začal páchať takéto bezprávie voči Grékom, a potom ho dal popraviť.

VELITEL: LYSANDROS LACEDEMONSKÝ KRÁL: KRÁĽ PAUSANIAS A VELITEĽ OBI.:AHLI OBĽAHLI ATÉNY KAPITULA CIA A TÉNCANOV KAPITULÁCIA ATÉNČANOV KONIEC PELOPONÉZSKEJ VOJNY

2/ Keď dal Lysandros do poriadku pomery v Lampsaku, plavil sa k Byzantiu a ku Kalchedonu. Tamojší obyvatelia ho prijali, ale predtým povolili aténskym posádkam slobodný odchod. Muži, ktorí kedysi zradili Byzantion a odovzdali ho Alkibiadovi, ušli vtedy do Čierneho Čierneho mora, neskór neskôr do Atén, kde sa stali aténskymi späť do Atén vojakov aténskych občanmi. Lysandros posielal spať zaruposádok a všetkých Aténčanov, ktorých ešte niekde našiel, a zaru­ čoval im vede!, že čím viac im bezpečnú plavbu len ta, nie inam, lebo vedel, ľudí bude v meste a v Pireu, tým skór skôr tam bude nedostatok fudí životných potrieb. V Byzantiu a v Kalchedone zanechal ako miestodržiteľa Lacedemončana Stenelaa, sám odplával do Lamp­ miestodržitefa Lampsaku, kde dal opraviť svoje lode. V Aténach sa rozšírila zvesť o osudnej porážke ešte tej noci, čo tam priplávala Paralos, a nárek sa niesol z Pirea po Dlhých ľudia navzájom oznamovali. V tú hradbách až do mesta, ako si to fudia noc nik to nespal, pretože všetci futovali ovefa nikto ľutovali nielen padlých, ale oveľa vačšmi väčšmi seba samých v očakávaní, že budú musieť vytrpieť to, čo kedysi sami urobili Mélčanom, lacedemonským osídlencom, kto­ ktorých mesto obliehali a napokon dobyli, ako aj Histiajčanom, Skiončanom, Torončanom, Aiginčanom a mnohým iným Gré­ Grékom. Na druhý deň zvolali snem, na ktorom sa rozhodli zahatať prístavy okrem jedného, opraviť hradby, postaviť stráže a aj vo všetkom ostatnom pripraviť mesto pre prípad obliehania. Aténča­ nia sa teda zaoberali prípravami.

Medzitým prišiel Lysandros s dvesto Ioďami loďami z Helespontu na Lesbos, kde v Mytiléne a v ostatných mestách urovnal pomery podfa podľa svojich predstáv. Do oblastí na tráckom pobreží poslal desať trojveslíc pod vedením Eteonika, ktorý tam získal všetkých na stranu Lacedemončanov. Hneď po námornej bitke sa od Aténča­ nov odtrhlo aj ostatné Grécko s výnimkou Samosanov; títo povraždili aristokratova aristokratov a tak udržali štát vo svojej moci. Lysandros potom poslal správu Agidovi do Dekeleie a do Lacedemona, že je s dvcsto dvesto loďami na ceste do Atén. Tu sa Lacedemončania a s vývý­ nimkou Argejčanov aj ostatní Peloponézania s celou vojenskou silou dali na pochod pod vedením druhého lacedemonského kráfa kráľa Pausania. Keď sa všetky oddiely zhromaždili, viedol ich proti Aténam a utáboril sa v Akadémii. Medzitým Lysandros prišiel do pokiaf ich mohol zhromaždiť. Aiginy a vrátil mesto Aiginčanom, pokiaľ Presne tak postupoval aj s Mélčanmi a s ostatnými Grékmi. Grékmi, ktorí museli opustiť svoju vlasť. Potom vyplienil ešte ostrov Salamína Ioďami pred Pireom, čím uzavrel a zakotvil so stopaťdesiatimi stopäťdesiatimi loďami nákladným lodiam prístup do prístavu. Aténčania obliehaní zo zeme i z mora nevedeli, čo majú robiť, lebo nemali ani Iode, lode, ani spojencov, ani potraviny. Uvedomili si, že pre nich už niet nict nijakej záchrany, musia vytrpieť to, čím sa sami bezprevinili voči menším štátom nie z oprávnenej odplaty, ale z bez­ ohfadnej ohľadnej nadradenosti, a to len preto, že tieto boli spojencami Lacedemončanov. A tak vrátili občianske práva všetkým, ktorí boli kedysi potrestaní stratou občianskych práv a rozhodli sa vydržať obliehanie; a hoci vefa veľa obyvatefov obyvateľov umieralo v meste hladom, nepúšťali sa do rozhovorov o mierovom urovnaní. Ale keď sa už zásoby potravín celkom vyčerpali, poslali vyslanvyslan­ cov k Agidovi s oznámením, že sú ochotní stať sa spojencami Lacedemončanov, ak si móžu môžu podržať Dlhé hradby a Pireus; za týchto podmienok vraj chcú uzavrieť zmluvu. No Agis ich vyzval, aby išli do Lacedemona, lebo sám vraj nemá plnú moc. Keď to vyslanci oznámili Aténčanom, poslali ich do Lacedemona. Ale po ich príchode do Sellasie, ktorá susedí s lacedemonským územím, - bolo totiž rovnaké dozvedeli sa efori, aké posolstvo prinášajú — ako pre Agida -— a tak im rozkázali, aby sa hneď a zaraz vrátili: vrátili: Ak si skutočne želajú mier, nech prídu s lepšími návrhmi. Len čo vyslanci prišli domov a oznámili túto odpoveď v meste, všetkých Aténčanov sa zmocnilo zúfalstvo. zúfalstvo, Iebo lebo sa nazdávali, že ich predajú

o

do otroctva a že kým sa vypravia noví vyslanci, mnohí zahynú hladom. Nikto sa neodvážil podať návrh, aby sa strhli hradby. Keď totiž Archestratos v rade povedal, že by bolo najlepšie uzavrieť s Lacedemončanmi mier za podmienok, ktoré predložili, bol uvrhnutý do viizenia; väzenia; Lacedemončania predložili návrh strhnúť Dlhé hradhrad­ by v dÍžke dĺžke desať desať stadií štádií po obidvoch stranách. Dokonca sa vydalo uznesenie, že sa nesmú podávať podobné návrhy. Za takejto situácie Teramenes na rokovaní snem snemuu vyhlásil, že ak ho chcú poslať k Lysandrovi, vráti sa len vtedy, ak si overí informáciu o tom, či Lacedemončania trvajú na podmienke podmicnke strhnúť hradby len preto, aby zotročili mesto, alebo len pre bezpečnosť. Poslali ho a on strávil u Lysandra viac ako tri mesiacc mesiace vyčkávajúc, až Aténčania pre úplný nedostatok potravín pristúpia na každú podmienku. Vrátil sa až na štvrtý mesiac a na sneme oznámil. oznámil, že Lysandros ho tak dlho zdržiaval a potom mu kázal ísť do Lacedemona, lebo vraj na Teramenovu otázku nie je oprávneoprávne­ ný odpovedať on. on, ale efori. Potom ho zvolili za vyslanca s neobmeneobme­ dzenou mocou a spolu s ďalšími deviatimi odišiel do Lacedemona. Medzitým Lysandros poslal eforom správu prostredníctvom Aris­ Aristotela, aténskeho vyhnanca, a ďalších Laccdemončanov: Lacedemončanov: TcrameTeramenovi vraj odpovedal v tom zmysle, že efori sú oprávnení rokovať o vojne a mieri. Keď Teramenes a jeho sprievodcovia boli v Sellasii, efori sa ich spýtali, s akými podmienkami prichádzajú. Odpovedali, že majú neobmedzenú moc rokovať o mieri. Vtedy ich efori konečne dali predvolať. Po ich príchode do Sparty sa konal snem, na ktorom sa najmii Korinťania a Tébania, ale aj mnohí iní Gréci stavali proti najmä mierovej zmluve s Aténčanmi a namiesto toho žiadali ich zničenie. Lacedemončania však odmietli zotročiť grécke mesto, ktoré prepre­ veľkú službu Grécku, keď mu hrozilo najviičšie najväčšie nebczpenebezpe­ ukázalo vefkú čenstvo, ale boli ochotní uzavrieť mier za týchto podmienok: Aténčania majú zbúrať Dlhé hradby a opevnenia v Pireu, vydať svoje loďstvo okrem dvanástich lodí, povoliť návrat vyhnancom, ďalej mať tých istých priatefov priateľov a nepriatefov nepriateľov ako Lacedemončania a zúčastňovať sa s nimi na vojenských výpravách na zemi a na mori, kamkofvek kamkoľvek povedú výpravu. Teramenes a jeho sprievodcovia priniesli tieto podmienky do Atén. Len Lenčo čo vstúpili do mesta, obklopil ich vefký veľký dav, ktorý sa

bál, že sa vrátili bez úspechu; úspechu; nedalo sa už totiž čakať, tak mnoho ľudí umieralo od hladu. Na druhý deň vyslanci oznámili, za akých fudí podmienok sú Lacedemončania ochotní uzavrieť mier. V mene Lacedemonča­ posolstva hovoril Teramenes a vysvetlil, že treba Lacedemončanov počúvnuť a zbúrať hradby. Niektorí sa pokúsili mu odporovať, ale viičšina väčšina s ním súhlasila, a tak sa uzniesli, že prijmú mierové podmienky. AténPotom Lysandros priplával do Pirea, vyhnanci sa vrátili a Atén­ čania vefmi flautistky; veľmi horlivo búrali hradby, pričom im vyhrávali flautistky; nazdávali sa totiž, že ten deň znamená pre Grécko počiatok slobody. (A končil sa rok, v ktorého polovici sa stal tyranom v SyrakúSyrakú­ podfahli zach Dionýsios, syn Hermokratov. Predtým Kartáginci podľahli v boji Syrakúzanom, ale zato vyhladovaním dobyli Akragas, ktorý Sikelioti opustili).

TRIDSATČLENNÁ TRIDSA!ČLENNÁ

OLIGARCHICKÁ KRUTOVLÁDA V ATÉNACH DOBYTIE SAMU L YSANDROM LYSANDROM

3/

V nasledujúcom roku (v roku olympijských hier, na ktorých Kronikas zvíťazil v behu, Endias bol eťorom eforom v Sparte a Pytodoros archontom v Aténach — -tohto tohto Aténčania neuvádzajú menom, lebo bol zvolený za oligarchickej vlády, ale ten rok nasledovnazývajú „bezvládím". Táto oligarchia sa uskutočnila nasledov­ ne: [ud Ľud sa uzniesol zvoliť tridsať mužov, aby spísali po otcoch prebraté zákony a podfa podľa týchto potom spravovali štát. Zvolení Hieboli: boli: Polychares, Kritias, Melobios, Hippolochos, Eukleides, Hie­ Chremón, Teramenes, Aresias, Diokles, Faidron, Mnesilochos, Chremon, rias, Chaireleos, Anaitios, Peison, Sofokles, Sotokles, Eratostenes, Charikles, Onomakles, Teognis, Aischines, Aischinés, Teogenes, Kleomedes, Erasistratos, Feidón, Feidon, Drakontides, Eumates, Aristoteles, Hippoma­ Hippomachos, Mnesiteides. Keď sa urobilo toto uznesenie,) Lysandros vyplával k Samu, kým Agis odviedol svoje pozemné vojsko z Dekeleie a každý oddiel prepustil do svojej vlasti. Asi v tomto čase, približne vtedy, keď bolo zatmenie slnka, Lykoťron z Fer rozšíriť svoju vládu na celú Tesáliu. rozhodol sa Lykofron Porazil v bitke svojich protivníkov medzi Tesálčanmi, Larissanov a iných a mnohých z nich pobil. Tesálčan

2

podfahol v boji Syrakúzsky tyran Dionýsios podľahol (V tom istom čase aj syrakúzsky Gélu a Kamarinu. Krátko nato sa aj Kartágincom a stratil Gelu Leontinčania vzbúrili proti Dionýsiovi a proti Syrakúzanom, s ktorými boli donútení žiť, a vrátili sa do svojho rodného mesta. jazdecDionýsios zároveň vykázal aj príslušníkov syrakúzskeho jazdec­ kého stavu do Katany.) Medzitým Lysandros začal zo všetkých strán obliehať Samosanov, lebo spočiatku nechceli pristúpiť na jeho podmienky; keď sa však Lysandros pripravoval na útok, prijali jeho podmienky, že každý slobodný občan smic smie odísť len v tom, čo bude mať na sebe, Lysankým všetko ostatné musí odovzdať. A tak opustili mesto. Lysan­ obyvateľom so všetkým, čo dros však odovzdal mesto niekdajším obyvatefom sa v ňom nachádzalo, ustanovil desať archontov, aby dozerali na poriadok, a prepustil spojenecké loďstvo, každý oddiel do svojho mesta. Sám odplával s lacedemonskými loďami do Lacedemona a odvážal so sebou ozdobné zobce lodí ukoristených v boji ako aj všetky trojveslice z Pirea s výnimkou dvanástich, ďalej čestné vence, ktoré prijal od miest ako osobné dary, potom štyristosezostalo z daní, ktoré mu pridelil demdesiat talentov striebra, čo zastalo Kýros na vedenie vojny, a napokon ostatnú vojnovú korisť, ktorú získal počas vojny. Všetko toto odovzdal Lysandros Lacedemončanom na konci leta. (V tomto lete sa skončil vojnový čas, ktorý trval dvadsaťosem Jeta. podfa ktorých sa a pol roka. Vtedy boli v úrade nasledujúci efori, podľa patnásráta: Ainesias; za jeho eforátu sa začala vojna v pätnás­ ráta: Ako prvý Ainesias; tom roku zmluvy uzavretej po dobytí Euboie, ktorá mala platiť tridsať rokov; po ňom boli eformi: eťormi: Brasidas, Isanor, Sostratidas, Exarchos, Agesistratos, Angenidas, Onomakles, Pityas, Pleistolas, Kleinomachos, Zeuxippos, Ilarchos, Leon, Chairilas, Patesiadas, Kleostenes, Lykarios, Eperatos, Onomantios, Alexippidas, Misgolaidas, Isias, Arakos, Euarchippos, Pantakles, Pityas, Archytas, Endios, za ktorého úradovania Lysandros vykonal všetky sa do vlasti.) doteraz uvedené činy a vrátil sado Len čo sa zbúrali Dlhé hradby a opevnenia okolo Pirea, bolo zvolených tridsať mužov. Ale hoci ich zvolili preto, aby napísali vyhlásezákony, podľa podfa ktorých mali spravovať štát, ich napísanie a vyhláse­ nie ustavične odďaľovali. Podfa vlastnej predstavy ustanovili iba odďafovali. Podľa radu a ostatné úrady. Potom nechali pozatvárať a odsúdiť na trest smrti tých občanov, o ktorých všetci vedeli, že sa v čase demokra-

5

tickej vlády živili udavačstvom a aristokratom spósobovali spôsobovali nepríneprí­ jemnosti. A rada ich ochotnc ochotne odsudzovala a nepohoršovali sa ani ostatní, ktorí si holi boli vedomí, že nepatria medzi týchto fudí. ľudí. Keď však členovia tridsiatky začali uvažovať, akými prostriedprostried­ kami a spósobmi spôsobmi by dosiahli to, že by mohli zaobchádzať s mestom podfa svojej ľubovôle, fubovóle, najprv poslali do Lacedemona Aischina podľa a Aristotela. Oni presvedčili Lysandra, aby pre nich vymohol vyslanie posádky na taký dlhý čas, kým neodstránia všetkých rozvratníkova rozvratníkov a nezavedú novú ústavu. Sfúbili, Sľúbili, že sami zabezpečia jej stravovanie. Lysandros sa dal presvedčiť a podarilo sa mu velitefom Kallibiom. presadiť, aby k nim bola poslaná posádka s veliteľom Keď dostali posádku, prejavovali Kallibiovi osobitnú náklonnosť, len aby schválil všetky ich podujatia. A keďže poslal s nimi tofko toľko mužov zo svojho strážneho oddielu, kofko koľko chceli, začali títo zatýkať nielen málo významných rozvratníkov, ale aj tých, ktorí sa pod fa ich názoru nijako ni jako nedajú odstrčiť na bok, a tak že by si mohli podľa získať vefký veľký počet fudí ľudí s podobnými úmyslami, totiž s úmyslami postavit vyčíiíaniu. postaviť sa na odpor tomuto vyčíňaniu. Spočiatku sa Kritias zhodol v názoroch s Teramenom a bol jeho priatefom. Keď však potom Kritias zamýšfal priateľom. zamýšľal poslať mnoho fudí ľudí na smrť — - vysvetliť to možno tým, že za demokratickej vlády bol poslaný do vyhnanstva -— Teramenes mu v tom chce! chcel zabrániť a tvrdil, že je nerozumné popraviť niekoho len preto, že si ho fud ľud ctil, ale neurobil nič zlé aristokratom. „„Veď Veď aj ja aj ty,“ ty,·· doložil, ,,sme u robili len „sme predsa vefa veľa povedali a urobili preto, aby sme si získali všeobecnú priazeň." priazeň.“ priatcfsky — - mu Ale Kritias -— ešte sa k Teramenovi správa! správal priateľsky odporoval a povedal, že nie je možné, aby tí, ktorí chcú mať pre seba väčšiu vačšiu moc, neodstraňovali z cesty tých, ktorí by im mohli vcfmi veľmi fahko ľahko prekaziť ich plány: namýšľaš, že preto, lebo sme tridsiati, móžeme môžeme sa „No keď si namýšfaš, o túto našu vládu starať menej, ako sa stará jeden tyran, tak si naivný." naivný.“ Keďže počet nespravodlivo popravených narastal, vcfa veľa fudí ľudí sa celkom otvorcne otvorene zhlukovalo a s úžasom sa začalo spytovať, aká to bude ústava, Teramenes opakoval svoju výstrahu, že ak nezískajú ľudí, ktorí by mali účasť na vláde, ich oligarchia dostatočný počet fudí, sa nebude mócť môcť udržať trvale. trvalé. Tu Kritias a ostatní členovia tridsiatky dostali strach, a to predovšetkým z Teramena, aby sa okolo neho nezoskupili občania, a preto do zoznamu zapísali 4

tritisíc občanov, ktorí sa v budúcnosti mali zúčastniť na verejnej správe. Teramenes však protestoval aj proti tomuto a tvrdil, že sa mu zdá nezmyselné predovšetkým to, že ak chcú, aby mali účasť na vláde najlepší občania, tak vybrali iba tritisíc občanov, akoby práve tento počet nevyhnutne zahŕňal ľudí zahfňal zdatných a statočných fudí ľudí, a akoby okrem týchto tritisíc nebolo možné nájsť statočných fudí, dodal: „Ďalej ,,Úalej vidím, že alebo zasa v tomto počte rozvratníkov. A dodal: veci: nastofujeme robíme dve celkom protikladné veci: nastoľujeme vládu na záklazákla­ de sily, a na druhej strane ju oslabujeme."' oslabujeme.“ To boli Teramenove slová. Ostatní členovia tridsiatky urobili na námestí prehliadku tritisíc mužov; priehliadku ostatných, čo neboli na zozname, zasa na iných miestach. Potom tridsiatka dala rozkaz trom tisícom nastúpiť so zbraňami, a medzitým čo tamtí boli preč z domu, poslala po vojakov z lacedemonskej posádky a po svojich prívržencov spomedzi občanov; tí zobrali zbrane všetkých mužov s výnimkou tých, čo patrili medzi vybraných tritisíc. Tieto zbrane dali odniesť na Akropolu a tam uložiť v chráme. Keď sa toto stalo, členovia tridsiatky sa nazdávali, že si móžu môžu robiť, čo chcú, a tak dali popraviť mnohých občanov, jedných rozhod­ nepriatefstva, druhých pre peniaze. Takisto sa rozhodz osobného nepriateľstva, li, aby mohli dávať plat lacedemonskej posádke, že každý z nich zatkne jedného metoika, toho dá popraviť a potom skonfiškuje jeho majetok. Aj Teramena vyzvali, aby zatkol, koho chce. Ten však odpovedal odpovedal:: „Podfa „Podľa mňa nie je správne, ak sa vydávame za najlepších a pritom páchame činy horšie ako remeselní udavači. Títo aspoň nechávajú žiť fudí, ľudí, ktorých obrali o peniaze. My však máme dať popraviť fudí, ľudí, ktorí sa nedopustili nijakého bezprávia, len aby sme nespra vodlibrali peniaze? Vari to nie je v každom smere ovefa oveľa nespravodlivejšic ako to, čo robia udavači?" udavači?“ Tu ostatní členovia tridsiatky prišli k názoru, že im Teramenes stojí v ceste, takže nemóžu nemôžu robiť, čo chcú. Preto mu začali strojiť úklady a v súkromných rozhovoroch s jednotlivými členmi rady ho obviňovali, že hanobí ústavu. A keď pozvali niekofkých niekoľkých mladíkov, ktorí sa im zdali obzvlášť trúfalí, aby prišli s dýkami pod pazuchou, čo sa Teramenes objavil, Kritias vstal a prednie­ Lenčo predniezvolali radu. Len sol takúto reč: „Clenovia v a, že teraz zomiera viac „Členovia rady, ak sa niekto z vás nazdá nazdáva, fudí, ľudí, ako by to bolo primerané okolnostiam, nech uváži, že toto sa

s

deje všade, kde sa menia štátne formy. Nevyhnutne tu musí byť vefmi fudí nepriatefsky pretváveľmi mnoho ľudí nepriateľsky naladených voči nám, ktorí pretvá­ rame štát na oligarchiu, predovšetkým preto, lebo naše mesto je najfudnatejšie najľudnatejšie zo všetkých gréckych miest, a potom preto, lebo tu fud ľud vyrastal najdlhšie v slobode. Uvedomujeme si však, že pre neznesitefnou ústavou, lebo fudí, ľudí, ako sme my a vy, je demokracia neznesiteľnou ešte navyše je nám jasné, že ľud fud nikdy nebude môcť m6cť uzavrieť priatefstvo záchrancapriateľstvo s Lacedemončanmi, ktorí sú predsa našimi záchranca­ mi, kým aristokrati im navždy zostanú verní, a práve pre tieto príčiny zavádzame terajšiu ústavu so súhlasom Lacedemončanov. A ak zbadáme, že niekto je odporcom oligarchie, odstránime ho, ako budeme mócť. môcť. Zdá sa nám celkom spravodlivé potrestať aj toho z nás, kto poškodzuje toto zriadenie. Teraz teda pozorujeme, že Teramenes, ktorý tu sedí pred vami, sa pokúša všetkými svojimi prostriedkami podrývať naše i vaše postavenie. O tom, že je to pravda, sa presvedčíte, ak uvážite, že predstavitefov fudu, kedykofvek kedykoľvek chceme odstrániť niektorého z predstaviteľov ľudu, nikto vačšmi väčšmi nepranieruje súčasný stav a nikto mu zúrivejšie neodporuje ako tu prítomný Teramenes. Keby bol hneď od začiatku zastával tento názor, bol by naším nepriateľom, nepriatefom, ale Teramepredsa by sme nemali právo pokladať ho za rozvratníka. Terame­ nes predsa začal s politikou spojenectva a priateľstva priatefstva s Lacede­ Lacedemončanmi, práve tak aj s odstraňovaním demokracie a nikto na vačšmi nenaliehal, aby boli potrestaní tí, ktorí ako prví stáli nás väčšmi pred súdom utvoreným z vašich radov. No teraz, keď sme sa samy my aj fudu, už sa mu nepáči, čo sa deje, vy stali otvorenými nepriatefmi nepriateľmi ľudu, lebo jeho ciefom cieľom je opať opäť nájsť pre seba isté východisko, kým my máme pykať za to, čo sa vykonalo. A preto musí byť potrestaný tofko nielen ako nepriatef, nepriateľ, ale aj ako zradca. Zrada je totiž o toľko nebezpečnejšia ako vojna, o koľko koTko je ťažšie chrániť sa pred neviditefným neviditeľným nebezpečenstvom než pred zjavným. Zrada je ďalej tým odpornejšia, že fudia otvorenýľudia móžu môžu uzavrieť mier so svojimi otvorený­ mi nepriatefmi nepriateľmi na základe zmluvy a znovu obnoviť vzájomnú dóveru; dôveru; koho však fudia ľudia pristihnú ako zradcu, s tým už nikdy nikto d6verovať. neuzavrie mier a ani v budúcnosti mu nikto nebude dôverovať. Abyste taká to činnosť nie je uňho nič nové, ale že Aby ste však vedeli, že takáto je rodeným zradcom, chcem vám pripomenúť jeho doterajšie činy. On sa už od začiatku tešil úcte u demokratov ako jeho otec Hagnon, no napriek tomu sa veľmi vefmi usiloval zmeniť demokraciu na vládu štyristo mužov, medzi ktorými takisto hral hlavnú úlohu.

Len čo zbadal, že sa proti oligarchii vytvára istý druh opozície, odrazu sa obrátil a stal sa hlavným vodcom demokratov proti oligarchom. Odtiaf „Koturn"". (Zdá sa, Odtiaľ aj pochádza jeho prezývka „Koturn". poškufuje že herecký koturn možno obuť na obe nohy, tak ako on poškuľuje na obe strany.) Teramenes, muž, ktorý je hodný života, nemá svoju silu využí­ využívať vať na to, aby privádzal svojich druhov do ťažkého postavenia, ťažkosti, ale musí vydržať ako a aby sa hneď menil, keď nastanú ťažkosti. námorník na lodi, kým sa loď nedostane do priaznivého vetra; vetra; ako by inak mohli námorníci dosiahnuť svoj cieľ, cief, keby sa pri každom nepriaznivom vetre chceli hneď obrátiť? Všetky štátne prevraty prinášajú obete na životoch, ty však pre svoju menlivosť máš na ľudí, a to jednak tých, ktorých ako svedomí smrť mnohých fudí, prívržencov oligarchie poslali na smrť demokrati. demokrati, a jednak tých, demokraktorí boli postihnutí, keď zasa aristokrati urobili to isté demokra­ tom. Toto je muž, ktorý dostal rozkaz od veliteľov, velitefov, aby vytiahol z mora Aténčanov, čo sa utopili v námornej bitke pri ostrove Lesbos. Sám síce tento rozkaz nesplnil, ale bez ohľadu ohfadu na to obžaloval velitefov veliteľov a takto zavinil ich smrť, aby sa sám zachránil. Prečo máme šetriť človeka, ktorý sa celkom otvorene a nepres­ neprestajne stará iba o svoj vlastný prospech a pritom neberie nijaký ohfad ohľad ani na česť ani na svojich priatefov? priateľov? A keďže poznáme jeho premeny, nemáme sa azda mať pred ním na pozore, aby nemohol urobiť to isté aj nám? nám ? Tohto muža žalujeme pred vami preto, lebo chystá úklady a zradu na nás i na vás. Na dôkaz dokaz toho, že naša žaloba je oprávnená, uvážte ešte aj toto. Zdá sa, že lacedemonská niektoústava je bezpochyby najlepšie štátne zriadenie. Keby tam niekto­ rý z eforov nebral do úvahy rozhodnutie väčšiny vačšiny a odvážil by sa haniť vládu a staval by sa proti jej opatreniam, nemyslíte, že by mu tak efori, trest?? Preto ak eľori, ako aj celé ostatné mesto navrhlo najťažší trest ste rozumní, nebudete šetriť tohto Teramena, ale seba samých. Ak Teramenes vyviazne so zdravou kožou, mohol by dodať odvahu vašim politickým protivníkom, naproti tomu jeho smrť by pripra­ pripravila o nádej všetkých nepriatefov, nepriateľov, či už sa nachádzajú v meste, alebo vo vyhnanstve.“ vyhnanstve." Po tejto reči si Kritias sado!. zdvihal Teramenes sadol. Nato sa zdvihol a povedal: povedal: „Na začiatku, mužovia, chcem sa zmieniť o tom, čo povedal Kritias proti mne na konci svojej reči. Tvrdí totiž, že ja som svojou žalobou zavinil smrť velitefov. veliteľov. Veď vy dobre viete, že som to nebol 7

ja, kto ich začal napádať, ale naopak oni uvádzali, že ja som nesplnil ich rozkaz a nezachránil utopených z námornej bitky vo vodách Lesbu. Na svoju obranu som uviedol, že pre búrku sa nedalo plaviť, tým menej vyťahovať utopených z vody. Zdalo sa, že odóvodnením, ale velitelia zrejme mesto je spokojné s týmto odôvodnením, žalovali sami na seba. Tvrdili totiž, že bolo možné zachrániť trosečníkov, ponechali ich však osudu a odplávali. Vonkoncom sa nečudujem, že sa Kritias v tomto bode mýli, mýti, veď v uvedenom čase nebol tu v Aténach, ale v Tesálii u Prometea, aby ho podporoval pri nastofovaní nastoľovaní demokracie a vyzbrojoval penestov proti svojim vyčíňal ! pánom. Kiež sa to nestane tu u nás, čo tam vtedy on vyčíňal! V jednom bode s ním však súhlasím, a to, že je spravodlivé, aby dostal najvyšší trest ten, kto vás chce zbaviť vlády a podporuje stranu tých, ktorí vám stroja úklady. O koho ide ideaa kto má takéto plány, na to, myslím, móžete môžete sami najlepšie prísť, ak budete skúmať minulé i terajšie činy každého z nás. Všetci sme boli rovnakého názoru, pokiaf pokiaľ išlo o to dosadiť vás do rady, vymenovať úradníkov a všeobecne známych udavačov predviesť pred súd. Keď však títo muži začali zatýkať čestných a statočných mužov, vtedy som sa začal s nimi rozchádzať v názoroch. Vedel Vede! som totiž, že smrťou Leonta zo Salamíny, muža, ktorý bol spofahlivý spoľahlivý spoľahlivého a ktorý sa nikdy nedopustil bezprávia, a platil za spofahlivého fudia ľudia podobného stavu dostanú strach a zo strachu sa stanú bohaodporcami nášho zriadenia. Ďalej Úalej som zistil, že uväznením uviiznením boha­ tého muža Nikerata, syna Nikiovho, ktorý nikdy nebol priateľom priatefom fudu ľudu ako jeho otec, fudia ľudia podobného stavu sa stanú našimi nepriatefmi. Ale keď sme popravili dokonca Antifonta, ktorý za nepriateľmi. vojny postavil na vlastné trovy dve rýchle trojveslice, vtedy som si dóverovať ani tí, ktorí inak boli jasne uvedomil, že nám nebudú dôverovať ochotní urobiť niečo pre štát. Takisto som mal námietky, keď vyhlásili, že každý z nás musí zatknúť jedného metoika; boto bolo predsa celkom jasné, že ak budú títo fudia nepriatefmi nášho ľudia popravení, všetci metoikovia sa stanú nepriateľmi viičšine zriadenia. Práve tak som mal námietky aj vtedy, keď sa väčšine občanov odobrali zbrane, lebo som neveril, že je potrebné oslabiť tento štát. Nemohol som totiž pochopiť, prečo by nás chceli Lacedemončania zachrániť, veď je nás málo a nemohli by sme im byť v ničom užitoční. Keby si to želali, bolo by predsa pre nich ľahké nenechať nikoho z nás nažive; veď by stačilo, keby nás boli fahké len trocha dlhšie nechali o hlade.

Takisto sa mi nepáčila najatá posádka, hoci bolo možné pribrať pokiaf sme my ako vládnupríslušný počet zo samotných občanov, pokiaľ vládnu­ ca trieda chceli fahko ľahko ovládať podriadených. A keďže som videi, videl, že mnohí občania sa stali nepriateľmi nepriatefmi tejto našej vlády v štáte a že mnohí odišli do vyhnanstva, nezdalo sa mi správne posielať do vyhnanstva ešte Trasybula alebo Anyta alebo Alkibiada. UvedoUvedo­ moval som si totiž, že ak sa k množstvu pripoja vhodní vodcovia, takto sa posilní opozícia, a tí, čo chcú zohrať rolu vodcov, vodcov. nájdu vefké množstvo spojencov. veľké Teda toho, kto verejne upozorňuje na tieto okolnosti, mohli by sme právom pokladať za nepriatefa nepriateľa alebo zradcu? Nie tí sú to, Kritias, čo chcú zabrániť, aby sa vytváral vefký veľký počet nepriatefov, nepriateľov, ani tí, čo poúčajú, ako si možno získať čo najviac spojencov, ani tí, čo posilňujú odporcov, ale skór skôr tí, ktorí si nespravodlivo prisvojuprisvoju­ jú peniaze a popravujú nevinných fudí, ľudí, tí, ktorí rozmnožujú počet svojich odporcov a zrádzajú nielen svojich priatefov, priateľov, ale špinavou ziskuchtivosťou hanobia aj seba samých. Ak vás už inak nemóžem nemôžem presvedčiť, že hovonm hovorím pravdu, uvažujte takto: myslíte si, že by Trasybulos, Anytos a ostatní vyhnanci radšej videli, vide li, aby sa tu dialo to, čo ja radím, alebo čo tu robia títo? líto? Podfa Podľa mójho môjho názoru vyhnanci teraz veria, že tu majú všade spojencov. Keby však naproti tomu najdólcžitejšia najdôležitejšia časť štátu držala s nami, iste by pokladali za odvážne vojsť na niektoniekto­ rom mieste do našej krajiny. Pokiaf ide o další Pokiaľ ďalší bod Kritiovej reči, že som akosi schopný jednostaj meniť svoje názory, uvážte aj toto: to to : sám fud ľud odhlasoval ústavu štyristo mužov, lebo bol poučený o tom, že Lacedemonča­ Lacedemončania by mali malí vačšiu väčšiu dóveru dôveru k akejkofvek akejkoľvek vládnej forme ako k demokracii. Keďže však oni nepofavili nepoľavili vo svojom vojnovom úsilí a tu zasa velitclia velitelia Aristoteles, Melantios a Aristarchos so svojou družinou otvorene budovali na pobreží opevnenie, do ktorého chceli vpustiť nepriateľov, nepriatefov, aby tak spoločne so svojimi stúpencami dostali štát do svojej moci, prišiel som na ich zámer a prekazil prckazil som ho. A toto znamená zradiť svojich priatefov? priateľov? Kritias ma nazýva ,Koturnom·, ,Koturnom‘, lebo som sa vraj usiloval prispóprispô­ sobiť obidvom stranám. Ako však, pri bohoch, treba nazvať muža, ktorý sa nepáči demokra­ nepáčí ani jednej strane? Ty si bol, Kritias, za demokratickej vlády známy ako najvačší najväčší odporca fudu, ľudu, ale za aristokraticaristokratic­ kej vlády stal si sa najvačším občanov ! Ja najväčším odporcom statočných občanov! však, Kritias, neprestajne bojujem proti tým, ktorí sa nazdávajú,

že demokracia nebude dokonalá, kým sa na vláde nebudú môcť mód aj otroci a tí najchudobnejší, ktorí by za drachmu predali štát; na druhej strane som však práve tak jednostaj odporcom tých, ktorí zastávajú názor, že dokonalá oligarchia sa dá uskutoč­ niť niť až vtedy, keď sa štát dostane do moci niektorých tyranov. Ale spravovať štát spoločne stými s tými občanmi, ktorí sú v takom stave, že móžu môžu slúžiť štátu ako jazdci alebo ťažkoodenci, takúto štátnu správu som už predtým pokladal poklada( za najlepšiu a ani teraz nezmením svoje presvedčenie. Móžeš Môžeš uviesť príklad, Kritias, kedy som sa ja pokúsil pomocou stúpencov demokracie alebo tyranidy zbaviť občianskeho práva statočných a vážených občanov, tak hovor! hovor! Ak budem usvedčený, že takto konám teraz, alebo že som tak robil niekedy predtým. predtým, súhlasím, že si zaslúžim najťažší trest a že právom budem odsúdený na smrť.“ smrť. .. Ketf Keď Teramenes skončil svoju reč a z rady sa celkom hlasno ozývali pochvalné výkriky, Kritias videl, videi, že Teramenes bude oslobodený, ak dá rade hlasovať. Keďže to pokladal poklada( za neúnosné, pristúpil k členom tridsiatky a prehodil s nimi pár slov. Potom vyšiel von a prikázal mladíkom s dýkami, aby sa otvorene postavili tesne k drevenej ohrade. Potom opäť opiiť vošiel dnu a povedal: povedal: „Clenovia „Členovia rady! Som tej mienky, že vodca, ktorý si zasluhuje toto meno, nesmie zostať bokom, keď vidí, že jeho priatelia sú obeťou klamu. Podfa Podľa tejto zásady budem teraz konať. Títo muži, ktorí tu stoja pri ohrade, takisto dávajú najavo, že nedovolia, ncdovolia, aby sme prepustili tohto muža, ktorý tak otvorene hanobí oligarchiu. Nové zákony však hovoria, že bez vášho rozhodnutia nikto z občanov, ktorí patria do zboru tritisíc mužov, nesmie byť odsúdený na smrť, kým o treste smrti tých, ktorí nepatria do tohto zoznamu, rozhodujú členovia tridsiatky. Preto prečiarkujem tu prítomného Teramena zo zoznamu tritisíc mužov, a to so súhlasom všetkých nás tridsiatich. A my ho odsudzujeme na smrť.“ smrť." Keď to počul Teramenes, vrhol sak povedal: sa k obetnému oltáru a povedal: „Mužovia, len o to vás prosím, čo je celkom iste zákonité, že totiž Kritias nemá právo svojvofne svojvoľne prečiarknuť ani mňa, ani kohokofvek podfa zákona, ktorý členovia tridsiat­ tridsiatkohokoľvek z vás, ale práve podľa ky ustanovili, prislúcha vám i mne rozhodnutie o mužoch uvede­ uvedevefmi dobre, že tento ných v zozname. Aj to, pri bohoch, viem veľmi oltár mi nemóže nemôže poskytnúť najmenšiu ochranu, ale predsa ešte chcem dokázať, že sa títo členovia tridsiatky dopúšťajú najväčšie­ najviičšie­ najviičšej bezbožnosti aj ho bezprávia nielen voči fuďom, ľuďom, ale tej najväčšej zúčastniť

6

voči

bohom. Vám sa len čudujem, statoční a vážení muži, že sa nesnažíte brániť sami seba, najmii najmä keď viete, že moje meno sa dá práve tak fahko ľahko vyčiarknuť ako meno každého z vás." vás.“ Potom zástupca tridsiatky vyzval jedenásť úradníkov, aby Teramena zatkli. Keď úradníci prišli so svojimi pomocníkmi na čele so Satyrom, najbezočivejším a najbezohfadnejším najbezohľadnejším mužom, Kritias vyhlásil: vyhlásil: „Odovzdávame vám tu prítomného Teramena, odsúdeného podfa zákona. Zatknite ho a odveďte na patričné miesto a zariaďte podľa ostatné." ostatné.“ Po týchto Kritiových slovách Satyros začal Teramena vliecť od oltára; vliekli ho i jeho pomocníci. A Teramenes, čo bolo v jeho situácii prirodzené, volal k bohom a k ľuďom, fuďom, aby sa pozreli na to, čo sa deje. Rada však mlčala, lebo videla, že muži pri ohrade sú posádky; takí istí ako Satyros a že pred radnicou je plno vojakov z posádky; okrem toho vedeli, že majú pri sebe dýky. Jedenásť úradníkov odvádzalo námestím Teramena, ktorý volal vefmi veľmi silným hlasom, čo musí znášať. Rozpráva sa, že povedal aj toto: Keď mu Satyros povedal, že bude nariekať, ak nestíchne, spýtal sa ho: ,,Ak „Ak budem mlčať, vari už nebudem nariekať?" nariekať?“ A keď ho potom prinútili vypiť pohár jedu, vylial posledné kvapky !" Viem síce, že so slovami: ,,Toto „Toto na zdravie krásnemu Kritiovi Kritiovi!“ tieto výroky nestoja za to, aby sme ich spomínali, myslím si však, že na tomto mužovi je obdivuhodné, že hoci stál zoči-voči smrti, nestratil ani duševnú silu ani zmysel pre ironizujúci humor.

TRASYBULOS POMOCOU UTEČENCOV Z ATÉN PORAZ( PORAZÍ OLIGARCHOV PRI ELEUSlNE ELEUSÍNE NASTOLENIE DEMOKRACIE VŠEOBECNÁ AMNESTIA VSEOBECNÁ

4/ Takto zomrel Teramenes. Keď členovia tridsiatky mohli bez obavy vládnuť ako skutoční tyrani, vydali zákaz vstupu do hlavnéhlavné­ ho mesta tým obyvatefom, obyvateľom, ktorí neboli na zozname, a potom ich dávali odvliecť na popravu z ich usadlostí na vidieku, aby sa takto sami spolu so svojimi priateľmi priatefmi mohli zmocniť ich majetku. uchyfovali do Pire a, ale keďže mnohých z nich zatkli aj Utečenci sa uchyľovali Pirea, tam, Megara a Téby sa zaplnili utečencami. V tom čase vyrazil Trasybulos z Téb asi so sedemdesiatimi

1

mužmi a zmocnil sa silnej pevnosti Fyle. Z hlavného mesta sa tridjedného krásneho jasného dňa proti nim vypravili členovia trid­ siatky spoločne so zborom tritisíc mužov a s jazdcami. Len čo sa niekol'ko odvážnych mladíkov ihneď zaútočilo na Fyle, niekoľko dostali k Fyle. opevnenie, nič však nedosiahli, ale s mnohými ranami sa museli opevnestiahnuť späť. chce li obohnať toto opevne­ spiiť. Keď členovia tridsiatky chceli potra vín a tak ich prinútili né miesto valom, aby im uzavreli prísun potravín vzdať sa, sa. v noci silne snežilo a sneženie trvalo aj celý nasledujúci deň. A tak zapadli snehom a museli sa vrátiť do mesta, pričom vel'ké straty. sposobili ich vozatajstvu veľké obrancovia Fyle spôsobili Členovia Č:lenovia tridsiatky si uvedomili, že nepriatelia by mohli získať korisť aj na okolitom vidieku, keby tam nebol nejaký strážny oddiel. Preto poslali do najvzdialenejších hraničných oblastí asi malcj výnimky Fylc, okrem malej pätnásť štádií vzdialených od pevnosti Fyle, piitnásť stadií lacedemonské laccdcmonské strážne oddiely a dva oddiely jazdcov. Títo sa kravinami a tam strážili. utáborili utáhorili na mieste husto porastenom krovinami Keď sa už zhromaždilo vo Fyle asi sedemsto sedem sto mužov, Trasybulos zostúpil s nimi v noci do roviny a vo vzdialenosti asi tri až štyri štádiá stadiá od stráží prikázal vojakom odložiť zbrane a správať sa ticho. Len čo začalo svitať a nepriatelia vstávali a každý sa z tábora vzdialil, kam potreboval, a paholci pri česaní koní robili krik, vtedy sa chopili Trasybulovi vojaci svojich zbraní a rýchlym behom vyrazili do útoku. Niektorých nepriateľov nepriatefov pobili a všetkých zahnali poza hí jali viac na útek, šesť alebo sedem stadií štádií a pozabíjali prcnasledovali ich šest útek. prenasledovali ako stodvadsať ťažkoodencov, z jazdcov Nikostrata s prezývkou Krásavec a dvoch ďalších, ložkach. Keď dalších, ktorých prekvapili ešte na lôžkach. sa vrátili, postavili pomník víťazstva, zobrali zbrane a korisť ncvidcli a odtiahli späť Fylc. Z Atén prišli na pomoc jazdci, ale nevideli spiiť do Fyle. už ani jedného nepriateľa, nepriatel'a. zostali však tam, kým si príbuzní neodniesli padlých, a potom sa vrátili späť spiiť do mesta. Nato sa členovia tridsiatky, ktorým sa ich postavenie už nezdalo bezpečné, rozhodli, že si zaistia pre seba Eleusínu, aby tam našli útočište v prípade potreby. Kritias a ostatní členovia tridsiatky vyzvali jazdcov, aby sak sa k nim pripojili a vydali sado sa do Eleusíny, kde pod ochranou jazdcov urobili súpis obyvatefstva obyvateľstva na základe kofko je obyvatefov prehliadky pod zámienkou, že chcú vedieť, koľko obyvateľov a akú veľkú potrcbovať. Kto sa dal zapísať, vefkú posádku budú ešte potrebovať. musel vyjsť cez malú bránku, ktorá vedie k moru. Na brehu však postavili po oboch stranách brány jazdcov a ich pomocníci spútali každého, kto vyšiel z bránky. Keď takto všetkých zajali, rozkázali

2

---

veliteľovi velitefovi jazdy Lysimachovi, aby zajatcov odviedol do Atén a odovzdal ich jedenástim jedenástim úradníkom. Nasledujúci deň zvolali do Odeia ťažkoodencov, ktorí boli zapísaní v ich zozname, a ostatných, ktorí slúžili ako jazdci. Kritias povedal: vstal a povedal: „Mužovia! „Mužovia ! Pripravujeme toto nové štátne zriadenie takisto pre vaše dobro, ako pre naše vlastné. Je teda vašou prirodzenou povinnosťou, aby ste sa delili s nami o nebezpečenstvá, ako sa s nami delíte o pocty. Teraz teda musíte odsúdiť na smrť zajatých Eleusínčanov, aby ste s nami mali spoločné nádeje i spoločné obavy.“ obavy." Po týchto slovách označil miesto, na ktorom museli verejne odovzdať svoj hlas. Ozbrojené lacedemonské stráže obsadili drudru­ hú polovicu Odeia. Toto sa páčilo aj tým občanom, ktorým vždy išlo len o vlastný prospech. fudí, ktorých sa Krátko nato zobral zabral Trasybulos z Fyle svojich ľudí, Lenčo medzitým zhromaždilo už asi tisíc, a v noci prišiel do Pirea. Len čo sa to členovia tridsiatky dozvedeli, ihneď sa vydali na cestu postus lacedemonskou posádkou, s jazdcami a s ťažkoodencami a postu­ povali vozovkou, ktorá vedie hore do Pirea. Nejaký čas sa muži z Fyle pokúšali ich postup zadržať, ale keďže videli, že na obranu obvodného múru by bolo treba priveľa privefa vojakov, kým ich ešte nebolo mnoho, stiahli sa do Munychie, lebo ich ešte nebolo dosť. Oddiely z mesta sa dostali až na Hippodamovo námestie a spočiat­ ku sa zoradili tak, že zaplnili cestu, ktorá vedie k svatyni svätyni Artemidy Munychijskej a Artemidy Bendis; hĺbka hÍbka ich šíku nebola menšia ako päťdesiat štítov. Takto zoradení postupovali hore. Proti nim piiťdesiat Štítov. desať hÍbku ako desať viičšiu hĺbku zaplnili cestu muži z Fyle, ale ich šík nemal väčšiu fahkí kopijníci ťažkoodencov. Za nimi však boli zoradení peltasti a ľahkí vefa, lebo kameňov; vrhačov kameňov bolo veľa, a za týmito ešte vrhači kameňov; sa k nim pripojili ešte muži z okolia. Medzitým čo protivníci postupovali, Trasybulos rozkázal svojim odložiť štíty a sám takisto odložil svoj štít, ale ostatnú výzbroj si povedal: ponechal, postavil sa do ich stredu a povedal: pripo„Spoluobčania! ,,Spoluobčania ! Jedných z vás chcem poučiť, iným chcem pripo­ menúť, že pravé krídlo, ktoré proti nám postupuje, sa skladá z tých istých vojakov, ktorých ste pred štyrmi dňami zahnali na útek a prenasledovali ste ich, a na samom konci favého ľavého krídla sú členovia tridsiatky, ktorí nás pripravili o rodné mesto, hoci sme sa v ničom neprevinili, ktorí nás náe vyhnali z našich domov a našich 6

najdrahších priatefov priateľov odsúdili na smrť a na stratu majetku. Ale teraz sa naši protivníci dostali do situácie, ktorú nikdy nepokladali za možnú, kým my sme si to vždy želali. Stojíme totiž proti nim so zbraňami v ruke. A na našej strane teraz zrejme bojujú bohovia, ktorí vedia, že nás nedávno zatýkali pri večeri, v spánku a na trhu a iní z nás, hoci sa nedopustili nijakého bezprávia, ba neboli ani doma, bolí boli potrestaní vyhnanstvom. Preto za jarného počasia poslali bohovia snehovú búrku práve v tej chvíli, keď nám to prinieslo úžitok, a keď sme sa pustili do boja, dožičili nám, hoci nás nepriatefov bolo vela. vefa. bolo málo, postaviť pomník víťazstva, hoci nepriateľov Aj teraz nás priviedli na miesto, na ktorom naši nepriatelia nemóžu nemôžu ponad hlavy predných radov hádzať kamene ani oštepy, móžeme zhora hádzať lebo budú stúpať nahor, naproti tomu my môžeme kopije, oštepy a kamene, takže ich zasiahneme a mnohých z nich poraníme. Azda by sa mohol niekto domnievať, že aspoň prvé rady budú musieť bojovať za rovnakých podmienok ako nepriatelia, teraz - a tak to má však, ak vy budete vysielať strely s plným nasadením — byťto z vás neminie protivníkov, ktorých je plná cesta, ktorí byť — nik nikto však budú utekať a pritom sa ustavične len chrániť štítmi proti mócť nielen bodať ako slepých, vašim strelám. A tak ich budeme môcť kde budeme chcieť, ale aj medzi nich skákať a tak ich ničiť. Ale teraz, mužovia, musíme konať tak, aby si potom každý z nás uvedomil to, že má hlavnú zásluhu na víťazstve. Toto nám teraz vôľou vráti vlasť, domovy, slobodu, pocty a deti, ak nejaké ne jaké s božou vófou máme, i ženy. Šťastní teda tí z vás, ktorí sa ako víťazi dožijú tohto najradostnejšieho dňa zo všetkých dní! Blažený však aj ten, kto Nikto padne! Nik to totiž, čo ako bohatý, nedosiahne takú krásnu pamiatku pamiatku!! Lenčo Len čo príde náš čas, začneme spievať vojnovú pieseň. A až zvoláme k Enyaliovi, vtedy sa všetci svorne pomstíme týmto tým to nás." mužom za zločiny, ktoré spáchali na nás.“ Po týchto slovách sa Trasybulos obrátil proti nepriateľom nepriatefom a správa! správal sa pokojne. Veštec im totiž oznámil, že nesmú zaútočiť prv, kým niekto z nich nepadne, alebo nebude ranený. „Len ,,Lenčo čo sa boj a. Víťazstvo bude patriť toto stane," stane,“ povedal „povediem vás do boja. vám, ktorí ma budete nasledovať, mne však podľa podfa všetkého smrť.“ smrť." A veštec sa nemýlil. Len čo sa totiž opäť opať chopili zbraní, sám prvý ne jaký osud, vrhol sa na nepriate­ nepriatevyrazil vpred a akoby ho viedol nejaký ľov a padol. Pochovaný je blízko brodu cez fov ccz Kefisos. Ostatní nepriatefov až na rovinu. Z členov zvíťazili a prenasledovali nepriateľov

64

tridsiatky tam padli Kritias a Hippomachos, z desiatich archontov v Pireu Charmides, Charmidés, syn Glaukonov, z ostatných asi sedemdesiat. Padlým občanom zobrali zabrali zbrane, ale zo šiat ich nevyzliekli. Keď si po skončení boja pod ochranou prímeria odovzdávali mŕtvych, mftvych, stretávali sa mnohí z oboch strán a zhovárali sa spolu. Kleokritos, hlásatef hlásateľ pri mystériách, ktorý mal vefmi veľmi silný hlas, prikázal, aby bolo ticho, a potom povedal povedal:: „Spoluobčania, prečo nás vyháňate? Prečo nás chcete pozabí­ .,Spoluobčania, pozabíjať? My sme vám predsa neurobili nikdy nič zlé, ale spolu s vami sme sa zúčastňovali na najposviitnejších najposvätnejšie!! obradoch, na obetách a na najkrajších sviatkoch, s vami sme tancovali na zborových tancoch, s vami sme navštevovali školu, s vami sme išli do boja, s vami sme podstúpili mnohé nebezpečenstvá na zemi i na mori za našu spoločnú spásu a za slobodu. Pri bohoch našich otcov otcovaa matiek, pri zviizkoch -— lebo týmto rodovom príbuzenstve a pri priatel'ských priateľských zväzkoch sú mnohí z nás navzájom spojení -— majte úctu pred bohmi a pred fuďmi; skoncujte už s pokleskami proti vlasti a nepočúvajte tých ľuďmi; najbezbožnejších členov tridsiatky, ktorí pre vlastný zisk zabili za osem mesiacov takmer viac Aténčanov ako všetci Peloponézania za desať vojnových rokov. Hoci mažeme môžeme žiť spoločne v mieri ako slobodní občania, títo nás navádzajú na vzájomnú vojnu, najhanebnejšiu, najničivejšiu, najbezbožnejšiu a najodpornejšiu bo­ boľuďom. Sami však zaiste viete najlepšie, že nad niektorými hom a fuďom. z tých, ktorých sme teraz pobili, nielen vy, ale aj my sme vyronili vefa síz." veľa sĺz.“ hlásateľ, ale ostatní vodcovia, ktorí ešte zostali, Takto hovoril hlásatef, zastali, i preto, že popri porážke museli ešte počúvať takúto reč, rýchle odviedli svojich stúpencov spiiť späť do mesta. Nasledujúci deň zasadali na radnici členovia tridsiatky, úplne deprimovaní a opustení. Aj členovia zboru tritisíc mužov sa názaroch, nech už sa postavili kamkoľvek. kamkofvek. Tí z nich, rozchádzali v názoroch, čo spáchali nejaký ne jaký násilný čin, a preto mali strach, horlivo tvrdili, že sa nemá ustupovať mužom z Pirea; Pirea; no tí, čo dobre vedeli, že nemajú na svedomí nijaké príkorie, aj sami uvažovali, aj iných poúčali, že všetci nemusia trpieť toto nešťastie, a radili, že netreba počúvať členov tridsiatky a nemá sa dopustiť, aby štát priviedli do záhuby. Nakoniec odhlasovali zasadiť zosadiť členov tridsiatky a zvoliť si iných; fyly. iných; zvolili desiatich, jedného z každej tyly. Členovia tridsiatky odišli do Eleusíny. Desiati muži spolu s velitefmi veliteľmi jazdy dozerali na obyvatefstvo obyvateľstvo v meste, medzi ktorým 6

I

vládo! vcíký vzájornná nedôvera. ncdóvera. Dokonca aj jazdci vládol veľký zrniitok zmätok a vzájomná trávili noci s koiírni koňmi a s ťažkou výzbrojou vonku v Odeiu a pre vzájornnú nedóveru od večera konali strážnu službu so štítrni vzájomnú nedôveru štítmi koňoch. lebo sa jednostaj obávali, pozdÍž pozdĺž hradieb a na svitaní aj na koňoch, že na nich zaútočia ne jaké oddiely z Pirea, ktorých počet sa zväčšil zvačšil nejaké a bol hol všelijakého druhu; druhu; zhotovovali si aj zbrane, jednak z dreva, farhili ich na bielo. Skôr Skór ako uplynulo jednak z vrbového vŕbového prútia, a farbili desať dní, zaručili všetkýrn, všetkým, ktorí by bojovali spolu s nimi, aj keby bol občania. a podni­ podnibolii cudzincarni, cudzincami, že budú platit' platiť rovnakú daň ako občania, kali pricskurnné ťažkoodencarni a s mnohými prieskumné výpady s mnohými ťažkoodencami fahkoodcncarni. sederndesiat jazdcov. Vo dne ľahkoodencami. Mali približne aj sedemdesiat plicnili plienili a zásobovali sa drevorn drevom a úrodou, kým v noci zasa odpočívali v Pireu. Ľudia z hlavného rncsta mesta nevychádzali ludia ncvychádzali von ozbrojení okrem jazdcov, ktorí niekedy napádali plieniace oddiely z Pirea a dorážali na ich pcchotu. pechotu. Pritorn Pritom natrafili aj na niektorých vidiečanov z Axiony, ktorí išli na svoje polia po obilie; obilie; veliteľ velitef jazdy Lysima­ Lysirnachos dal sťať rnnohí sťať aj týchto, hoci úpenlivo prosili o život a hoci sa mnohí týrnto počínaním počínanírn pohoršovali. Naproti tomu tornu aj muži jazdci nad týmto z Pirea Pirca zabili jedného jedné ho jazdca, ktorého zajali na poli, a to Kallistrata z fyly fyly Leontis. Vtedy už boli veľmi vefrni trúfalí, takže sa dokonca odvážili podniknúť útok na rnestské mestské hradby. Tu však treba povedať aj historku o rnestskorn zarnýšfajú mestskom zbrojárovi: zbrojárovi: Keď spozoroval, že zamýšľajú dopraviť obliehacie stroje po pretekárskej dráhe vedúcej od vefké balvany Lykeia, prikázal, aby všetky záprahy privážali veľké rniestach pretekárskej dráhy. Tak a skladali ich na rozličných miestach každý balvan spósobil spôsobil obliehateforn obliehateľom dosť ťažkostí. Tu rnesta tí, čo boli na zozname zoznarne T u členovia tridsiatky z Eleusíny a z mesta tritisíc občanov, poslali vyslancov do Lacedemona Lacedernona a prosili o po­ pomoc, lebo vraj ľud fud sa vzbúril proti Lacedemončanom. Lacedernončanorn. Lysandros sa nazdával, že by bolo možné rýchle prinútiť demokratov dernokratov v Pireu zerne a z mora, rnora, a takto im irn prekazí vzdať sa, ak ich ohfahne obľahne zo zeme rnožnosť tridsiatmožnosť dovážať si životné potreby. Presadil, že členovia tridsiat­ ky dostali póžičku pôžičku vo výške sto talentov, a dosiahol, že jeho poslali ako velitefa pozernného vojska a zároveň jeho brata Libysa ako veliteľa pozemného velitefa zhroveliteľa loďstva. Potom sa sám odobral do Eleusíny a tam zhro­ rnaždil velimaždil vefké veľké rnnožstvo množstvo peloponézskych ťažkoodencov, kým veli­ rnori, aby nijaká loď so zásobami tef loďstva hliadkoval na mori, teľ nevplávala k demo kra tom do Pirea. A tak sa ľudia fudia v Pireu čoskoro demokratom ocitli v núdzi, kým fudia rneste nadobudli opäť opať novú odvahu, ľudia v meste 66

11

li

li

dóverujúc kráf dôverujúc Lysandrovi. Medzitým čo sa udalosti takto vyvíjali, kráľ zásaPausanias začal závidicť závidieť Lysandrovi, že si svojím úspešným zása­ hom nielen získa dalšiu ďalšiu slávu. slávu, ale že si zároveň podmaní aj Atény. Získal na svoju stranu troch eforov, a potom sa dal na pochod na čele regulárneho vojska. K nemu sa pripojili aj všetci spojenci okrem Boióťanov a Korinťanov; títo totiž vyhlásili, že podľa podťa ich názoru by porušili prísahu, keby tiahli proti Aténčanom, ktorí neporušili zmluvu. V skutočnosti sa tak zachovali len preto, lebo im bolo boto jasné, že Lacedemončania chcú ovládnuť atickú krajinu im a zabezpečiť si jej vernosť. Pausanias si postavil tábor na rovine, ktorá sa nazýva Halipedon. žoldnierdon, blízko Pirea na pravom krídle. krídle, Lysandros so svojimi žoldnier­ mi na ľavom ťavom krídle. Pausanias poslal poslov k ľuďom fudom v Pireu a vyzval ich, ich. aby sa všetci rozišli domov. Keďže Kedže jeho výzvu nepočúvli. nepočúvli, vyrazil proti nim, ale iba preto, aby sa zdvihol bojový nik to nespozoroval, že je im priaznivo naklonený. Po pokrik a aby nikto tomto predsticrannm predstieranom útoku odtiahol a nič nevybavil. Na druhý deií Lacedemonča­ deň zasa postupoval s dvoma oddielmi Lacedemončanov a s troma tylami fylami aténskych jazdcov pozdĺž pozdÍž múrov až k Tiché­ Tichému prístavu, aby zistil, na ktorom mieste by najskôr najskór bolo boto možné uzavrieť Pireus valom. Keď sa mu pri návrate postavilo do cesty uzavricť niekoťko nepriateťov a sťažovali mu ústup, nahneval sa a dal niekoľko nepriateľov rozkaz jazdcom, aby na nich plným cvalom zaútočili a aby ich nasledovalo desať najmladších ročníkov pechoty; on sám postu­ postupoval za nimi s ostatným vojskom. Pritom zabili takmer tridsať ťahkoodencov ľahkoodencov a ostatných prenasledovali až k pirejskému divadlu. Tam sa nachádzali práve všetci peltasti a ťažkoodenci z Pirea, ktorí ktc)fÍ L'.ahkoodenci ihneď začali protiútok a há­ hása znova vyzbrojovali. Ľahkoodenci dzali oštepy, kamene a strieťali strieľali z lukov a z prakov. Lacedemonča­ nia, medzi ktorými boto bolo mnoho ranených, sa dostali do úzkych a začali ustupovať krok za krokom, ale nepriatelia na nich útočili tým tvrdšie. Padli tam dvaja polemarchovia Chairon a Tibrachos, olympij­ olympijský víťaz Lakrates a iní Lacedemončania, ktorí sú všetci pochovaní pred mestskými bránami v Kerameiku. Keď to uvidel Trasybulos, prišiel na pomoc so zvyškom svojich ťažkoodencov, ktorí rýchle utvorili bojový šík o hÍbke hĺbke osem mužov a postavili sa pred ostatných svojich druhov. Pausanias sa dostal do veľmi vefmi ťažkej situácie, a tak ustúpil asi štyri alebo päť piiť stadií štádií až k akémusi pahorku a dal rozkaz Lacedemončanom a ostatným spojencom. ti 1

I

I

aby sa k nemu pripojili. Tam postavil neobyčajne hlboký bojový šík a viedol ho proti Aténčanom. Rozpútal sa boj muža proti mužovi, ale nakoniec časť z nich bola zatlačená do močiara blízko stopiiťdesiat. Halai, časť ustúpila. A zahynulo z nich asi stopäťdesiat. Pausanias dal postaviť víťazný pomník a potom ustúpil. Ani sa nehneval na demokratov v Pireu, ale naopak tajným posolstvom im oznámil, čo majú hovoriť ako poslovia, ktorých musia poslať k nemu a k prítomným eforom. eťorom. A jeho radu počúvli. Pausanias sa pokúsil rozdeliť aj oligarchov v meste do dvoch táborov a vyzval najviičšom počte a aby prišli do jeho ich, aby sa zhromaždili v čo najväčšom tábora s vyhlásením, že im ani trochu nezáleží na tom, aby viedli vojnu proti občanom v Pireu, ale skór skôr majú záujem o to, aby sa s nimi zmierili a aby spoločne boli priatefmi priateľmi Lacedemončanov. Toto rozhodnutie s radosťou vypočul aj eťoros eforos Naukleidas; efori sprevádzajú kráľa kráfa na jeho keďže je zvykom, že dvaja eťori vojenskej výprave, tak aj vtedy bol prítomný Naukleidas a ešte viičšmi naklonení Pausaniovým zámerom jeden efor eťor a obaja boli väčšmi ako Lysandrovým. Preto aj ochotne posielali do Lacedemona tak vyslancov pirejských demokratov, ktorí mali so sebou návrh na mierovú zmluvu s Lacedemončanmi, ako aj z Atén Kefisofonta Keťisofonta a Meleta, ktorí nemali nijaké úradné poverenie. Keď títo muži odišli do Lacedemona, poslali aj verejní predstapredsta­ vitelia mesta poslov s vyhlásením, že odovzdávajú hradby, ktoré ešte majú vo svojej moci, i seba samých do rúk Lacedemončanov, podfa vlastnej vôle. aby mohli s nimi naložiť podľa vole. Zároveň pokladali za správne, ako hovorili, aby aj ľudia fudia v Pireu, ktorí o sebe tvrdili, že sú priatefmi Lacedemončanov, odovzdali Pireus a Munychiu. Eťori priateľmi Efori a členovia lacedemonského Iacedemonského snemu všetkých vypočuli a potom piitnásť mužov do Atén s poverením, aby sa spoločne poslali pätnásť s Pausaniom čo najlepšie zmierili s Aténčanmi. Zmierili sa pod tou podmienkou, že budú medzi sebou zachovávať mier a že každý odíde domov okrem členov tridsiatky, jedenástich úradníkov a okrem desiatich mužov, ktorí vládli v Pireu. Keby sa však niektorí aténski obyvatelia báli zostať v meste, presídlia ich vraj do Eleusíny. Keď sa rokovania šťastne skončili, Pausanias rozpustil svoje vojsko a demokrati z Pirea tiahli ozbrojení na Akropolu, aby obetovali Aténe. Keď opäť opiiť zostúpili do mesta, velitelia zvolali snem; snem ; tu sa ujal slova Trasybulos a predniesol nasledujúcu reč: „Vám, mužovia z mesta, dávam dobrú radu: poznajte seba

I

samých! byste samých! Najlepšie by ste sa poznali, keby ste uvážili, na čo smiete byť vlastne takí pyšní, ak chcete vládnuť nad nami. Ste azda spravodlivejší ako my? my ? Ale prostý fud, ľud, hoci je od vás chudobnejší, nikdy vám nespósobil nespôsobil bezprávie pre peniaze. Naproti tomu vy, ktorí ste bohatší ako všetci ostatní, dopustili ste sa mnohých zločinov pre zisk. Keďže teda nemáte nijaký nárok na spravodlispravodli­ vosť, uvážte, či smiete byť azda pyšní na svoju udatnosť. A čo mohlo o tom lepšie rozhodnúť ako náš vzájomný boj, ktorý sme skončili? práve skončili ? Azda byste by ste mohli povedať, že je to dovtip, dôvtip, ktorým nad nami vynikáte: vy, ktorí ste mali pevné hradby, zbrane, peniaze a peloponézskych spojencov, ste pripustili, aby sme vás priviedli do úzkych my, čo sme nič z toho nemalí? nemali? Domnievate sa pyšní?? azda, že sú to Lacedemončania, na ktorých mažete môžete byť takí pyšní Vari nezaobchádzali s vami tak, ako sa zaobchádza so psami, čo hryzú, totiž, že sa odovzdávajú so železným obojkom? obojkom ? Práve tak vás Lacedemončania odovzdali tomuto vami potupenému fudu ľudu a sami odišli. Od vás, mužovia z Pirea, žiadam, aby ste v ničom neporušili prísahu, ale aby ste popri svojich ostatných prednos­ prednostiach dokázali, že zachováte vernosť prísahe a úctu k bohom bohom !" !“ Po týchto a podobných slovách ešte pripomenul, že sa nijako netreba znepokojovať, ale že každý má žiť podľa podfa starých zákonov, a rozpustil snem. Potom zvolili nových úradníkov a žili podfa podľa ústavy. Keď sa neskoršie dopočuli, že oligarchovia v Eleusíne najímajú cudzích žoldnierov, podnikli proti nim výpravu s celou vojenskou silou. Zabili ich veliteľov, velitefov, ktorí k nim prišli vyjednávať, k ostatným však poslali svojich priateľov priatefov a príbuzných a prehovorili ich, aby sa zmierili. Odprisahali, že nebudú spomínať na minulé zlo, a tak ešte aj teraz žijú obe strany pod spoločnou ústavou a fud ľud zostáva verný svojej prísahe.

TRETIA KNIHA TRETI A KN IHA

Boje Lacedemončanov Lacedemončanov Boje Malej Ázii Ázii vv Malej

VÝPRAVA KÝRA MLADŠIEHO MLADSIEHO PROTI ARTAXERXOVI A JEHO SMRŤ SMRT LACEDEMONSKÝ VELITEĽ VELITEL TIBRON VYSTRIEDANÝ DERKYLIDOM PRÍMERIE PR1MERIE S TISSAFERNOM A FARNABAZOM ZATOVI MEIDIOVI MANIi A JEJ ZAŤOVI EPIZÓDA O MANU

1/ Takto sa skončila občianska vojna v Aténach. Onedlho potom poslal Kýros vyslancov do Lacedemona a žiadal, aby sa správa! k Lacedek nemu Lacedemončania správali tak, ako sa on správal mončanom vo vojne s Aténčanmi. Efori, ktorí jeho požiadavku pokladali za oprávnenú, prikázali vtedy zvolenému námornému veliteľovi velitel"ovi Samiovi, aby pomáhal Kýrovi, keby o niečo žiadal. Samios ochotne vykonal všetko, o čo Kýros požiadal. So svojím loďstvom, ktoré spojil s Kýrovým, plavil sa okolo Kárie do Kilikie a tým zabránil, aby sa kilický vládca Syennesis na pevnine postavil král'ovi. Presný na odpor Kýrovi na jeho výprave proti perzskému kráľovi. opis udalostí, ako Kýros zhromaždil vojsko a s ním tiahol proti svojmu bratovi, opis bitky, ako v nej Kýros padol, a takisto ako sa Gréci zachránili a prebili až k Čiernemu moru, nájdeme u Syrakúzana Temistogena. Len čo bol Tissafernes opäť opiiť poslaný za satrapu do maloázijských Lenčo pobrežných oblastí tak tých národov, nad ktorými už predtým - získal si totiž vládol, ako aj tých, nad ktorými vládol vládo! Kýros — kráfovmu kráfa pre svoje zásluhy vo vojne proti kráľovmu veľkú veíkú vážnosť u kráľa mcstá. všctky iónske mestá. bratovi — podrobit si všetky ihned sa rozhodol podrobiť - ihneď Tieto však jednak chceli byť slobodné, jednak sa báli Tissaferna, lebo za Kýrovho života nedali prednosť jemu, ale Kýrovi. Preto Lacedcmu nepovolili prístup do miest, ale poslali vyslancov do Lacede­ mona so žiadosťou, aby sa Lacedemončania ako predstavitelia celého Grécka postarali aj o nich, maloázijských Grékov, aby ich krajina nebola pustošená a aby sami mohli byť slobodní. Lacedemončania poslali k nim za veliteľa velitel'a Tibrona, ktorému dali asi tisíc vojakov z prepustených heilotov a asi štyritisíc z ostatných Peloponézanov. Tibron žiadal aj od Aténčanov tristo jazdcov vyplácat žold. Aténčania vybrali občanov, s tým, že im bude sám vyplácať ktorí slúžili ako jazdci už za vlády tridsiatich oligarchov, a poslali ich s tým presvedčením, že pre demokraciu bude užitočné, ak títo opustia mesto a zahynú v cudzine. Keď prišli do Ázie, Tibron zhromaždil vojakov aj z gréckych miest na pevnine; v tom čase sa totiž všetky mestá podriadili tomu,

7

čo

im im Lacedemončan prikázal. S týmto vojskom sa však Tibron neodvážil zostúpiť do roviny, lebo sa obával nepriatefskej nepriateľskej jazdy, ale uspokojil sa s tým, že mohol chrániť pred pustošením územie, na ktorom sa práve nachádzal. Až keď sa s ním spojili žoldnieri, ktorí sa zúčastnili na Kýrovej výprave do vnútra Ázie Azie a šťastne sa zachránili, len vtedy sa už aj na rovinách odvážil postaviť proti Tissaťernovi a obsadil mestá Pergamon, ktoré mu dobrovofne dobrovoľne Tissafernovi otvorilo brány, Teutraniu a Halisarnu, nad ktorými vládli Eurystenes a Prokles, potomci Lacedemončana Demarata. Demaratos dostal kedysi tento kraj ako dar od perzského kráfa, kráľa, lebo sa zúčastnil na jeho výprave proti Grécku. K Tibronovi sa pripojili aj bratia Gorgion a Gongylos, z ktorých jeden vládo) vládol nad Gambriom a Palaigambriom, druhý nad Myrinou a Gryneiom. Gongylos dostal kedysi tieto mestá od kráľa kráfa ako dar, lebo jediný z EretrijčaEretrijča­ nov držal s Peržanmi, a preto bol poslaný do vyhnanstva. Niektoré slabo opevnené mestá dobyl Tibron svojou silou. No okolo Larissy, takzvanej egyptskej, ktorá sa nechcela dobrovofne dobrovoľne vzdať, rozložil tábor a obliehal ju. A keďže ju nemohol inak dobyť, chcel podkopom prerušiť vodovod, aby obyvatelia nemali vodu. Larissania však robili časté výpady z mestských hradieb a do výkopu hádzali drevo a kamene. Preto dal Tibron urobiť drevený prístreprístre­ šok a postaviť ho nad výkopom, ktorý však Larissania raz v noci zapálili. Keďže sa zdalo, že tu nemóže nemôže nič dosiahnuť, poslali efori rozkaz, že má nechať Larissu a namiesto toho podniknúť výpravu proti Kárii. Na ceste do Kárie bol už v Efeze, keď k vojsku prišiel Derkylidas, muž známy svojou neobyčajnou bystrosťou, aby prevzal velenie; prezývali ho aj Sizyfos. hlavné velenie; Sizyťos. Nato sa Tibron vrátil domov, kde ho potrestali a poslali do vyhnanstva; vyhnanstva; spojenci ho totiž obvinili, že dovolil svojmu vojsku pustošiť územie priateľov. priatefov. Len čo Derkylidas prevzal vojsko, zistil, že si Tissafernes a Farnabazos navzájom nedôverujú, nedóverujú, a preto po vyjednávaní krajiny; dal totiž s Tissafernom Tissaťernom odviedol vojsko do Farnabazovej krajiny; prednosť tomu, aby viedol vojnu len proti jednému, jedné mu, a nie s oboma nepriatefom. súčasne. Derkylidas bol už predtým Farnabazovým nepriateľom. velitefom v Abyde v tom roku, keď bol Lysandros Keď sa totiž stal veliteľom velitefom loďstva, Farnabazos ho urazil, a preto musel stáť na veliteľom stráži so štítom v ruke, čo bolo zrejme hanbou pre čestných Lacedemončanov; je to totiž trest za nedisciplinovanosť. Preto oveľa radšej tiahol proti Farnabazovi. A od začiatku sa teda ovefa

7

I

:

natofko natoľko líšil vo velení od Tibrona. Tibrona, že dokázal previesť vojsko cez priatefské územie až k Farnabazovej Aiolide, a pritom nespósobil priateľské nespôsobil spojencom nijakú škodu. Táto aiolská krajina patrila Farnabazovi, ale spravoval ju ako satrapa dardanský Zenis. Keď však podľahol podl'ahol chorobe a Farnabazos mal v úmysle dať ju inému mužovi do správy, vystrojila Zenisova žena Mania, ktorá bola takisto dardanského pôvodu, póvodu. vefkú veľkú družinu, vzala dary jednak pre samého Farnabaza aj pre jeho súložnice, a jednak pre tých. najviičšiu tých, ktorí uňho požívali najväčšiu vážnosť, aby si takto získala ich priazeň, a vydala sa na cestu. Dosiahla audienciu a povedala: povedala: ..„Farnabazos, Farnabazos, mój priatel'om. môj muž ti bol vo všetkom oddaným priateľom, najmii riadne odvádzal dane, takže si ho chválil a mal v úcte. Ak ti najmä ustanovit ja budem takisto preukazovať dobré služby, prečo chceš ustanoviť iného satrapu? Ak v niečom nebudeš so mnou spokojný, bude závisieť len od teba, aby si ma zbavil vlády a zveril ju niekomu inému:· inému.“ Po týchto slovách sa Farnabazos rozhodol, že žena má dostat dostať úrad satrapu. Keď sa Mania stala vládkyňou krajiny, odvádzala dane práve tak presne ako predtým jej muž a okrem toho kedykofvek kedykoľvek prišla k Farnabazovi, priviezla mu dary, a vždy ked' keď zasa on prišiel k nej miestodržiteľov najpompéznejdo krajiny, prijala ho zo všetkých miestodržitefov šie a najradostnejšie. A nielenže držala pevne vo svojej svoje.i moci mestá, ktoré prevzala, ale okrem toho získala preňho preiího z nepodro­ nepodrobených prímorských miest ešte Larissu. Larissu, Fľamaxitos Hamaxitos a Kolony. Aby to dosiahla, nariadila gréckemu žoldnierskemu vojsku zaútočit zaútočiť na hradby a sama sa na to pozerala zo svojho voza. Koho z vojakov pochválila, toho bohato obdarovala, a tak si vytvorila skvelé žoldnierske vojsko. Zúčastnila sa aj na Farnabazových výpravách, kedykofvek kedykoľvek urobil vpády na územie Mýsov a Pisidov, aby ich potrestal za pustošenie kráľovho kráfovho pohraničného územia. Preto jej veľkú úctu a občas ju k sebe pozýval, aj Farnabazos preukazoval vefkú aby si vypočul jej radu. Keď už mala vyše štyridsať rokov. rokov, Meidias, muž jej dcéry, Ked podfahol podpichovaniu niektorých ľudí, fudí, že je hanbou, aby žena podľahol vládla, kým on je bez úradu a hodnosti. Využil okolnosť, že Mania sa síce proti ostatným chránila všetkými prostriedkami, ako je to v tyranide zvyčajné, ale jemu dóverovala dôverovala a vždy ho milo uvítala, ako len žena móže môže uvítať svojho zaťa, a tak vraj vstúpil do jej

7

komnaty a zaškrtil ju. Zabil i jej syna, prekrásneho mladíka, asi Po tomto čine sa zmocnil pevných miest Skcpsis najviičšia časť Maniiných pokladov. pokladov. Skepsis a Gergis, kde bola najväčšia Ostatné mestá ho však neuznali za vládcu, ale tamojšie posádky ich chránili pre Farnabaza. Potom Meidias poslal Farnabazovi dary a žiadal ho, aby mohol vládnuť nad krajinou, ako vládla Mania. Farnabazos mu odpovedal, aby si dary nechal, že on príde sám a odnesie si dary aj s darcom. Pritom dodal, že nechce žiť, ak sa nepomstí za Mániu. Maniu. Dcrkylidas Derkylidas pritiahol práve v tomto pre neho priaznivom čase a ihneď ihned v jednom dni sa zmocnil pobrežných miest Larissy, Hamaxita a Kolon, ktoré sa mu dobrovofne dobrovoľne vzdali. Posolstvom vyzval aj mestá v Aiolide, aby sa oslobodili, prijali ho do svojich hradieb a stali sa jeho spojencami. Neandrijčania, Ilijčania a Kokylilfania súhlasili; kylidänia súhlasili; po Maniinej smrti sa totiž s tamojšími grécky­ gréckymi posádkami už tak dobre nezaobchádzalo. Ale veliteľ velitef mesta Kcbren, ktoré bolo veľmi vcfmi dobre opevnené, Derkylida nevpustil, Kebren, lebo bol presvedčený, že sa mu Farnabazos odvďačí, ak sa mu podarí udržať mesto pre neho. Rozhnevaný Derkylidas pripravo­ pripravoval útok na mesto. Keď prvý raz konal obeť a obetné znamenia sa preňho neskončili priaznivo, obetoval aj nasledujúci deň. Ale ani táto obeť sa nevydarila, a tak znova obetoval na tretí deň. Až do štvrtého dňa robil obete, hoci odklad vefmi veľmi ťažko znášal. Usiloval sa totiž rýchlo ovládnuť celú Aiolidu, skór skôr ako jej Farnabazos lstý stotník Atenadas zo Sikyonu sa nazdával, že príde na pomoc. Istý Derkylidas zbytočne márni čas a že on sám by dokázal KebrenčaKebrenča­ nov zbaviť vody. A tak rýchlo vyrazil so svojím oddielom a pokúsil sa zasypať studňu. Ale Kebrenčania urobili výpad z mesta, pri ktorom samého Atenada poranili a dvoch vojakov zabili, ostatostat­ ných zahnali na útek mečmi a šípmi. Medzitým čo sa Derkylidas nad týmto neúspechom pohoršoval, lebo pevne veril, že vojsko nebude mať odvahu zaútočiť, vyšli z hradieb od Grékov hlásatelia, ktorí oznámili, že nie sú spokojní s tým, čo robí ich velitef, veliteľ, a že sami chcú byť radšej spojencami Grékov ako barbara. Ešte počas týchto rokovaní prišiel posol aj od gréckeho veliteľa velitefa s oznámením, že súhlasí so slovami predchádzajúceho posolstva. Vtedy V tedy Derkyli­ Derkylidas, ktorý práve v ten deň dosiahol priaznivé znamenia pri obetovaní, dal rozkaz vojakom chopiť sa zbraní a viedol ich pred mestské brány. Stráže otvorili brány a vpustili ho dnu. Zanechal tam posádku a ihneď tiahol proti mestám Skepsis a Gergis. sedemnásťročného.

76

Meidias, ktorý čakal na Farnabazov príchod a takisto už veľmi vefmi nedóveroval nedôveroval občanom, poslal posla k Derkylidovi s odkazom, že je ochotný s ním rokovať, ak dostane rukojemníkov. Derkylidas poslal z každého spojeneckého mesta jedného muža a Meidia vyzval, aby si z nich vybral, kofko koľko chce a akých chce. Vybral si desať a potom vyšiel z mesta. A keď sa stretol s Derkylidom, spýtal sa ho. móže stať jeho spojencom. Derkyli­ ho, za akých podmienok sa môže Derkylidas mu odpovedal, že pod podmienkou, že nechá občanom slobodu a samostatnosť. Zároveň s týmto vyhlásením vyrazil smerom k mestu Skepsis. Meidias pochopil, že ho nemôže nemóže zadržať násilím, a tak mu dovolil vstúpiť do mesta. Keď Derkylidas vykonal obeť na poctu Atény na akropole mesta Skepsis, dal odviesť Meidiovu posádku a mesto odovzdal občanom s napome­ napomenutím, aby ho spravovali, ako sa patrí na Grékov Grékovaa na slobodných občanov. Potom opustil mesto a viedol vojsko proti mestu Gergis. Sprevádzalo ho aj vefa veľa skepsijských občanov, ktorí si ho veľmi vefmi ctili a tešili sa z jeho úspechov. Meidias, ktorý ho takisto nasledoval, ho prosil, aby mu osobne zveril vládu nad mestom Gergiťanov. Derkylidas ho ubezpečil, že dostane všetko, na čo má právo. Za tohto rozhovoru sa blížil spolu s Meidiom k mestskej bráne a vojsko ho nasledovalo v dvojstupe, ani čo by bol mier. Keď stráže z veží, ktoré boli bolí veľmi vefmi vysoké, videli prichádzať Meidia s Derkylidom, nestriefali. nestrieľali. Tu povedal Derkylidas: „Meidias, rozkáž im otvoriť brány, aby si ty bol mojím vodcom a aby som ja spolu s tebou vstúpil do chrámu a tam obetoval Aténe." Aténe.“ Meidias sa však zdráhal otvoriť bránu, bál sa totiž, že ho ihneď zajmú, napokon však vydal rozkaz, aby ju otvorili. Derkylidas vstúpil do mesta a opiiť opäť spolu s Meidiom sa uberal k akropole. Ostatným vojakom prikázal zostať okolo hradieb, kým sám so svojou družinou obetoval Aténe. Po obeti vyzval Meidiovu teles­ telesnú stráž, aby zaujala miesto so svojimi zbraňami na čele jeho vlastného vojska, lebo odteraz bude dostávať žold od neho; o Meidia sa vraj už nemusí báť. Meidias nevedel, nevede!, čo má robiť, a povedal: povedal: „Musím sa teraz vzdialiť, aby som ti pripravil pohostinné prijatie." prijatie.“ Derkylidas odvetil: odvetil: „Nie, pri Diovi, veď by bolo hanebné, aby som sa od teba nechal hostiť, keď som vykonal obeť, skór skôr ty musíš byť mojím hosťom. 77

Zostaň leda pripravovat hostina, hostina. uvážime teda s nami. Kým sa bude pripravovať a rozhodneme spolu ja i ty, čo je spravodlivé." spravodlivé ... Keď si sadli, Derkylidas sa spýtal: spýtal: „Povedz mi, Meidias, zdedil si po otcovi správu nad jeho majetkom ?" majetkom?“ .,Isteže," „Isteže," odpovedal. koľko máš domov, koľko „A kofko kofko vidieckych majerov a koľko kofko pastvín ?" pastvín?“ Medzitým čo ich Meidias vymenúval, ozvali sa prítomní Skepsijčania: čania:

,,Derkylidas, ... „Derkylidas, Meidias ťa ťa klame klame." ,,Nebuďte „Nebuďte takí malicherní:• malicherní," odpovedal im. Keď bol zapísaný Meidiov majetok pochádzajúci od otca, olea, povedal Derkylidas: ,,Povedz „Povedz mi. mi, komu podliehala M Mania ania?“ ?" Všetci odpovedali, že Farnabazovi. ,.Nepatril Farnabazovi ?"" „Nepatril leda teda aj jej majetok Farnabazovi?“ ,,Pravdaže," „Pravdaže,“ súhlasili. „Mal by leda nám, .. odpovedal, „lebo ,,lebo my sme teda odo dneška patriť nám,“ tu páni a Farnabazos je naším nepriateľom. nepriatefom. Nech nás niekto odvedie ta, kde ležia Maniine poklady, ktoré patria pa tria Farnabazovi.“ Farnabazovi." A keď ho ostatní viedli k Maniinmu príbytku, ktorý si Meidias privlastnil, išiel s nimi aj Meidias. Len čo Derkylidas vstúpil, zavolal správcov, dal svojej družine pokyn, aby sa ich chopili, a potom im im oznámil, že ihneď nechá zabiť tých, ktorých prichytia pri sprenevere niečoho z Maniiho majetku. Ukázali mu teda leda poklad. Prezrel si ho celý, potom ho dal zamknúť a zapečatiť a postavil tam stráže. Keď vychádzal von, povedal niektorým dóstojníkom dverách: dôstojníkom a stotníkom. stotníkom, ktorých našiel pri dverách: „Mužovia, je tu pripravený pre nás žold, z ktorého môžeme móžeme vydržiavať osemtisícové vojsko takmer jeden rok. Ak ešte eštc niečo ukoristíme, aj to sak pridá."" sa k tomu pridá.“ Povedal to s vedomím, že ak sa vojakom dostane táto správa do uší, pozdvihne sa ich disciplína a služobná horlivosť. Keď sa ho Meidias spýtal: spýtal: „Derkylidas, a kde mám bývať ja ??"“ odpovedal mu: ,,Derkylidas, „Tam, kde máš na to najskór najskôr právo, milý Meidias, totiž v tvojom rodnom meste Skepsis a v tvojom otcovskom dome.“ dome."

7

STAVBA OCHRANNÝCH HRADIEB NA CHERSONESE TRÁKOM PRfMERIE S TISSAFERNOM A FARNABAZOM NOVÉ PRÍMERIE BOJE MEDZI SPARTOU A ELIDOU

PROTI

2/ Keď Derkylidas úspešne dokončil svoj plán a za osem dní dobyl deväť devať miest, uvažoval, ako by mohol prezimovať v spriatelespriatele­ nej krajine a nebol spojencom na ťarchu ako Tibron, a na druhej strane ako by mohol zabrániť tomu, aby Farnabazos, ktorý mal prevahu v jazde, nespôsobil nespósobil škodu gréckym mestám. Poslal teda k nemu poslov s otázkou, či chce mier, alebo vojnu. Farnabazos sa rozhodol uzavrieť prímerie, lebo si uvedomil, že silne opevnená Aiolis leží nebezpečne blízko jeho vlastnej rezidencie vo Frýgii. Keď sa táto zmluva uzavrela, Derkylidas pritiahol do bitýnskej Trácie a tam trávil zimu, z čoho si Farnabazos nič nerobil; Bitýnčania totiž často podnikali proti nemu vojnové výpravy. Derkylidas mohol po celú zimu bez nebezpečenstva drancovať bitýnsku krajinu, takže mal vždy hojnosť zásob. Keď mu potom prišiel od Seuta cez morskú úžinu pomocný oddiel Odrysov, ktorý pozostával z asi dvesto jazdcov a z asi tristo peltastov, utáborili sa títo vojaci asi dvadsať stadií štádií od gréckeho tábora a obklopili ho kolovou hradbou. Žiadali Derkylida, aby jeho ťažkoodenci konali strážnu službu, a potom robili lúpežné výpravy a ukoristili veľa vefa otrokov a majetku, takže ich tábor bol preplnený mnohými zajatcami. Keď však Bitýnčania vystriehli, koľko kofko ich odišlo za korisťou a koľko kofko gréckych strážcov zanechali v tábore, zhromaždili vefkom množstve svojich peltastov a jazdcov a na svitaní vo veľkom prepadli asi dvesto ťažkoodencov. Keď sa priblížili, jedni začali striefať šípy, iní hádzať oštepy na ťažkoodencov, ktorí mali veľa strieľať vefa mftvych a predbežne nemohli nič robiť, lebo boli ranených a mŕtvych zovretí v kolovej hradbe, ktorá siahala až do výšky muža. Nako­ Nakoniec však zničili svoje vlastné opevnenie a vrhli sa na Bitýnčanov. Kde ťažkoodenci zaútočili, tam Bitýnčania ustúpili a peltasti fahko ľahko unikali ťažkoodencom, na ktorých sprava a zfava zľava hádzali oštepy a mnohých pobili pri každom výpade. Nakoniec ich dobodali oštepmi ako ovce zavreté v ohrade. Len asi pätnástim patnástim sa podarilo zachrániť útekom do gréckeho tábora, aj to len preto, že si rýchle uvedomili svoje beznádejné postavenie a unikli ešte počas boja, lebo im Bitýnčania nevenovali pozornosť. Len čo Bitýnčania dosiahli svoj cief cieľ a pobili aj tráckych Odry-

79

sov, čo strážili stany, Stany, zobrali všetku korisť a všetkých zajatcov a odtiahli, takže Gréci, ktorí na správu o tejto udalosti pribehli na mrtvoly. Keď sa pomoc, nenašli už v tábore nič iné iba holé mŕtvoly. Odrysovia vrátili, pochovali svojich mftvych, mŕtvych, na ich počesť vypili vefa veľa vína a usporiadali konské dostihy. Potom spojili svoj tábor s gréckym a ďalej pustošili Bitýniu lúpežami a ohňom. Na začiatku jari odtiahol Derkylidas z územia Bitýnčanov a prišiel do Lampsaku. Keď tam bol, prišli k nemu z poverenia domácích domácich úradov Arakos, Naubates a Antistenes. Títo prišli s poverením, aby zistili celkový stav v Malej Ázii a aby osobne oznámili Derkylidovi, Dcrkylidovi, že si má podržať hlavné velenie aj v budúbudú­ com roku. Mali aj od eforov príkaz, aby zvolali zhromaždenie vojakov a oznámili im, že sa efori eŕori na nich hnevajú za to, čo predtým urobili, ale zasa ich chvália za to, že sa teraz v ničom neprevinili. Takisto mali oznámiť, že efori nebudú trpieť prechmaprechma­ ty vojakov ani v budúcnosti, pochvália ich však, ak sa budú správať k spojencom podľa podfa zákonov. Keď zhromaždeným vojakom oznáozná­ mili toto posolstvo, vystúpil vodca niekdajších Kýrových žoldniežoldnie­ povcdal : rov a povedal: „Lacedemončania „Lacedemončania!! Sme tí istí, akí sme bol bolii vlani, ale náš velitef veliteľ fahko prídete na to, prečo je dnes iný ako v minulosti. Teraz sami ľahko sme sa vtedy dopúšťali priestupkov, ale teraz nie." nie.“ V tom čase, keď vyslanci z vlasti bývali s Derkylidom v jednom stane, pripomenul niekto z Arakovej družiny, že v Lacedemone zostali vyslanci obyvatefov obyvateľov Tráckeho Chersonesu. Títo vraj vyhlávyhlá­ sili, že nemóžu nemôžu obhospodarovať Chersonesos, lebo ho Tráci nepretržite plienia. Keby však bola pevnina chránená od mora k moru hradbami, že by bolo možné obrábať mnoho dobrej pôdy, pódy, ba zostala by aj pre iných Lacedemončanov, ktorí by sa tam chceli usadiť. Vraj by ich neprekvapovalo, keby ta lacedemonský Iacedemonský štát poslal niekoho s vojenskou silou, aby tento návrh uskutočnil. Derkylidas mlčky vypočul toto oznámenie, ale pred vyslancami nevyjadril svoju mienku. Na ich ceste po gréckych mestách ich poslal do Efezu a tešil sa z toho, že takto uvidia na vlastné oči, ako tieto mestá žijú v mieri a v blahobyte. Vyslanci sa vydali na cestu. Tu Derkylidas, ktorý už vede!, vedel, že má zostať pri vojsku, opiiť opäť sa prostredníctvom poslov spýtal Farnabaza, či chce dodržiavať prímerie ako v zime, alebo dáva prednosť vojne. Keďže Farnabazos si aj vtedy zvolil mier, Derkylidas mohol v pokoji zanechať mestá hraničiace s Farnabazovým územím, prešiel so svojím

vojskom cez Helespont do Európy a dostal sa pochodom cez spriatelenú časť Trácie a po pohostinnom prijatí prijat1 u Seuta až na Chersonesos. Tu videi, videl, že na polostrove leží jedenásť alebo dvanásť miest, že - ako sa je tam neobyčajne úrodná a dobrá póda, pôda, ktorú však — hovorilo -— pustošili Tráci, dal premerať šiju a zistil, že je široká tridsaťsedem stadií. neotáfal, ale vykonal obeť a začal štádií. Dlhšie už neotáľal, stavať stavať hradby. Celú dÍžku dĺžku šije rozdelil na úseky a každému vojakovi pridelil jeden úsek. Sfúbil Sľúbil odmenu tým vojakom, ktorí budú prví hotoví so svojím úsekom hradieb a podľa pod fa zásluhy sľúbil sfúbil odmenu aj ostatným. Dosiahol, že stavba hradieb, s ktorou sa začalo na jar, bola dokončená ešte pred jeseňou. Výsledkom jeho diela bolo, že teraz ležalo za hradbou jedenásť miest, veľa vefa prísta­ prístavov, mnoho pôdy pódy vhodnej na siatie, vefa pódy na obrábanie, veľa vefa veľa pôdy prekrásnych pastvín pre každý druh dobytka. Keď Derkylidas toto vykonal, vrátil sa spiiť späť do Ázie. Pri inšpekcii gréckych miest našiel všetko v najlepšom poriadku, ale zistil, že opevnené mesto Atarneus obsadili vyhnanci z Chiu, ktorí odtiafto odtiaľto podnikajú výpravy, plienia Ióniu a z tejto koristi žijú. Keďže sa dozvedel, že obyvatelia v meste majú bohaté zásoby obilia, utáboril sa okolo mesta a začal ho obliehať; po ôsmich ósmich mesiacoch ich konečne premohol a v meste ustanovil za správcu Drakonta z Pellene. Potom si na tomto mieste nazhromaždil bohaté zásoby všetkého potrebného, aby tu mal základňu, kedy­ kedykoľvek príde do tejto oblasti, a odtiahol do Efezu, ktorý je kofvek vzdialený od Sard tri dni cesty. Až do tohto času Tissafernes a Derkylidas a tamojší Gréci a barbari zachovávali mier. Potom však prišli vyslanci iónskych miest do Lacedemona a vyhlásili, že závisí od Tissaferna, či chce poskytnúť gréckym mestám samostatnosť. Tvrdili, že by im Tissa­ Tissafernes veľmi vefmi rýchlo dal samostatnosť, keby vojnou trpela Kária, kde ležia vlastné Tissafernove majetky. Keď to efori počuli, poslali Derkylidovi rozkaz, aby prešiel s vojskom do Kárie a aby sa námorný veliteľ velitef Farax plavil s loďstvom okolo kárskeho pobrežia. Prirodzene, obaja tento rozkaz splnili. Práve v tom čase prišiel k Tissafernovi aj Farnabazos, jednak preto, lebo Tissaferna vymenovali za hlavného veliteľa velitefa všetkých ozbrojených síl, jednak aby ho uistil, že je pripravený spolu s Tissafernom viesť vojnu a spojenými silami spoločne s ním vyhnať Grékov z krajiny perzského krá fa. Inak však Tissafernovi kráľa.

závidel hlavné velenie a ťažko znášal stratu Aiolidy. Tissafernes ho vypočul a povedal: povedal: ,,Dobre, ale najprv urob so mnou vojenskú výpravu do Kárie, „Dobre, potom sa móžeme môžeme poradiť aj o týchto záležitostiach." záležitostiach.“ Keď boli obidvaja v Kárii, rozhodli sa postaviť dostatočne silné spiiť posádky na jednotlivé opevnené miesta a potom sa presunúť späť do Iónie. lónie. Len čo sa Derkylidas dopočul, že zasa prekročili Tissaťernes a FarnaMaiandros, oznámil Farakovi svoje obavy, že Tissafernes bazos móžu môžu vpadnúť do krajiny. krajiny, ktorá zostala celkom bez vojenvojen­ skej ochrany, a plieniť ju, a preto aj sám prekročil rieku. Jeho vojaci pochodovali v neusporiadaných radoch, lebo boli presved­ presvedčení. ncpriatelia už prenikli k Efezu, keď odrazu uvideli proti čení, že nepriatelia sebe hliadky na mohylách. Aj oni rozkázali vlastným špehom vystúpiť na mohyly ležiace na ich strane a na akési veže; títo uvideli na ceste, po ktorej mali pochodovať, Károv s bielymi štítmi ďalcj celé perzské vojsko, ktoré tam zoradených v bojovom šíku, ďalej práve bolo, grécke žoldnierske vojsko, kofko koľko každý zo satrapov mal, i vefmi veľmi početnú jazdu, rozdelenú na Tissafernovu na pravom krídle a na Farnabazovu na favom ľavom krídle. Keď Derkylidas zvážil situáciu, nariadil dóstojníkom Ked dôstojníkom a stotnístolní­ hÍbke osem mužov kom, aby čo čo najrýchlejšie utvorili bojový šík o hĺbke a aby na oboch krídlach umiestnili peltastov a takisto jazdcov, kofko koľko a akých práve mal. Sám konal obeť. Všetko jeho vojsko, ktoré tvorili vojaci z Peloponézu, pokojne pokoj nesa sa pripravovalo na boj. Ale vojaci, ktorí pochádzali z Prieny, z Achilleia, z ostrovov a z iónskych miest, čiastočne odhadzovali zbrane do obilných polí - a ak a utekali -— obilie na rovine pri Maiandre bolo dosť vysoké — niektorí zostali, bolo na nich vidieť, že dlho nezostanú. Podfa Podľa neskoršej správy vraj Farnabazos dal príkaz na boj. Naproti tomu Tissafernes, ktorý mal na pamiiti pamäti Kýrovo vojsko, proti ktorému kedysi bojoval, bol presvedčený, že všetci Gréci sú takí istí, nemal preto chuť pustiť sa do boja, ale po posloch Derkylidovi oznámil, že by chce! chcel s ním vyjednávať. Derkylidas si vybral zo svojich ústrejazdcov a pešiakov na pohfad pohľad najzdatnejších, s nimi vyšiel v ústre­ povedal: ty poslom a povedal: „Ako vidíte, pripravil som sa na boj. Keď však on chce radšej vyjednávať, nie som proti tomu. Ale ak samá sa má vyjednávať, musí sa rukojemníci.“ dať vzájomná záruka a musia sa vymeniť rukojemníci." Keď boli tieto podmienky prijaté a splnené, obidve vojská odtiahli, barbarské do mesta Trally v Kárii, grécke do mesta

svatyňa a jazero Leukofrys, kde bola vefmi veľmi slávna Artemidina svätyňa hlbšie ako stadion štadión s piesčitým dnom, ktorého pitná a teplá voda nikdy nevysychá. To sa dosiahlo v tento deň. Nasledujúci deň sa zišli na dohovorenom mieste a dohodli sa, že si najprv vypočujú podmienky, za akých by sa mohol uzavrieť mier. Derkylidas kráf dal uviedol ako podmienku uzavretia mieru to, aby perzský kráľ gréckym mestám samostatnosť, naproti tomu Tissafernes a Farnabazos žiadali, aby grécke vojsko opustilo krajinu a aby aj lacedemonskí velitelia odišli z miest. Po týchto vzájomných vyhláseniach Dcrkylidove podmienky uzavreli prímeric prímerie až dovtedy, kým sa Derkylidove kráfovi. neoznámia do Lacedemona a Tissafernove perzskému kráľovi. V tom istom čase, ako sa Derkylidas zaoberal týmito záležitosťa­ mi v Ázii, vypukla dlho potláčaná potláčaná nenávisť nenávisť Lacedemončanov proti Elejčanom. Hnevali sa na nich, že uzavreli spojenectvo s Aténčan­ mi, Argejčanmi a Mantinejčanmi a že ich vylúčili z účasti na odóvodpretekoch s konským záprahom a z atletického zápasu s odôvod­ nením, že vraj ešte majú akýsi trest. A to veru nebolo všetko. Keď prencchal svoj voz Tébanom, pri vyhlasovaní vy hlasovaní víťazov Lichas, ktorý prenechal vstúpil na štadión, aby ovenčil svojho vozataja, ranami biča ho neskór vyslaný Agis, odohnali, hoci bol už starý muž. A keď bol neskôr aby podfa podľa akejsi veštby obetoval Diovi, Elejčania mu zabránili odóvodnením, že v tom, aby si vymodlil víťazný koniec vojny, a to s odôvodnením, už oddávna zvyk zakazuje, aby sa Gréci spytovali veštiarne na výsledok vojny vedenej proti Grékom. A tak Agis odišiel a ani neobetoval. dôvody pre hncv, hnev, ktorý napokon pohol eforov Toto boli teda dóvody a snem k rozhodnutiu, aby priviedli Elejčanov k rozumu. Preto poslali vyslancov do Elidy s oznámením, že lacedemonské úrady pokladajú za spravodlivé, aby Elejčania poskytli svojim okolitým mestám samostatnosť. Keď Elejčania odpovedali, že to neurobia, lebo tieto mestá získali v boji, efori ich vyzvali do vojny. Agis, ktorý viedol vojsko, vpadol do Elidy cez Achaiu údolím Larisu. nepriatefskej krajiny a začalo ju Len čo sa vojsko dostalo do nepriateľskej pustošiť, nastalo zemetrasenie. Agis to pokladal poklada! za božskú výstra­ výstrahu, a preto odtiahol z krajiny a vojsko rozpustil. Od toho času boli Elejčania ovefa oveľa odvážnejší a poslali poslov do všetkých miest, nepriateľsky naladené proti Lacedemono ktorých vedeli, že sú nepriatefsky čanom. Keď uplynul jeden rok, efori znovu vypovedali vojnu Elide, na ktorej sa pod vedením Agida okrem Boióťanov a Korinťanov

'1

I

Ihneď pri prvom zúčastnili všetci ostatní spojenci aj Aténčania. Ihned Leprcončania vpáde Agida cez Aulon sa od Elejčanov odtrhli Lepreončania a pripojili sak sa k nemu, potom aj Makisťania a susední Epitalijčania. Keď Ked neskór neskôr prechádzal cez rieku Alfeios, pridali sa k nemu Letrinčania, Amfidolčania a Margančania. Potom prišiel prišicl do Olympie a obetoval Diovi Olympskému a nikto nik to sa mu nepokúsil v tom zabrániť. Po vykonaní tejto obete tiahol smerom na mcsto mesto Elis, cestou pustošil a pálil krajinu a pri tom na vidicku vidieku ukoristil obrovské množsvo dobytka a otrokov. Kcd' Keď sa o tom dopočuli Arkáďania a Achájci, vefa veľa z nich sa k nemu dobrovofnc dobrovoľne pripojilo a takto mali účasť na koristi. Z tejto výpravy sa takmer stalo podujatie na zásobenie Peloponézu. Keď sa Agis dostal k mestu, začal ničiť predmestie a nádherné gymnasiá; gymnasiá; pokiaf išlo o vlastné mesto, ktoré nebolo nebo lo opcvnené, podl'a pokiaľ opevnené, skór skôr ho podľa všeobecného názoru nechce! nechcel ako nemohol dobyť. Medzitým čo Agis pustošil krajinu a jeho vojsko sa nachádzalo v oblasti mesta Kyllena, prívrženci Xénia Xenia -— toho, o ktorom sa rozprávalo, že mericami meral striebro, čo dostal od otca -— chceli, aby sa mesto ich zásluhou dostalo do rúk Lacedemončanov, a tak podnikli toto: to to : Vyrútili sa náhle s mečmi v rukách z akéhosi domu a začali vraždiť, pričom okrem iných zabili aj muža, ktorý sa podobal vodcovi demokratickej strany Trasydaiovi, o ktorom si mysleli, že je to skutočne Trasydaios, takže fud ľud úplne stratil odvahu a správa! správal sa pokoj ne, kým vrahovia boli presvedčení, že sa už všetko skončilo, pokojne, a ich stúpenci sa vyzbrojení verejne zhromažďovali na námestí. Zatiaf Zatiaľ skutočný Trasydaios ešte spal tam, kde v opitosti zaspal. Len čo sa medzi demokratmi rozšírila správa, že Trasydaios nie je mrtvy, mŕtvy, množstvo fudí ľudí sa zhromaždilo okolo jeho domu ako roj včiel okolo svojej kráfovnej. kráľovnej. Keď Ked Trasydaios zoradil svojich prívržencov a postavil sa do ich čela, došlo k pouličným bojom, v ktorých zvíťazili demokrati, kým Xcniovi Xeniovi stúpenci, ktorí začali s vraždením, boli vyhnaní z mesta a uchýlili sa k LacedemončaLacedemonča­ nom. Nakoniec Agis odtiahol, zasa prekročil Alfeios, v Epitaliu blízko Alfeia zanechal posádku a utečencov z Elidy a Lysippa vymenoval za ich velitefa. veliteľa. Potom rozpustil svoje vojsko a odobral sa domov. Zvyšnú časť leta a nasledujúcu zimu Lysippos a jeho vojaci plienili krajinu Elejčanov. Ďalšie leto však poslal Trasydaios posolstvo do Lacedemona. Súhlasil, že dá strhnúť hradby vo Fei a v Kyllene a že dá nezávislosť trifylským mestám Frixe, Epitalio-

4

I nu, Letrine, Amfidole a Marganám a okrem týchto Akrorei a Lasionu. Lasionu, na ktoré si robili nároky Arkáďania. Arkád'ania. Naproti tomu Elejčania žiadali, aby si mohli podržať mesto Epeion, ktoré leží medzi Heraiou a Makistom. Tvrdili, že si celé toto územie kúpili od vtedajších majiteľov majitefov mesta za tridsať talentov a že túto sumu zaplatili, ako treba. Lacedemončania však vede li, že kúpa vynútevedeli, vynúte­ ná od slabších nie je o nič spravodlivejšia ako násilné zabratie pôdy pódy slabších súperov, a tak ich prinútili, že aj tomuto mestu dali svätyne Dia OlympskéOlympské­ nezávislosť. Smeli si ponechať len správu sviityne ho, hoci im v dávnych časoch nepatrila. Lacedemončania si totiž povedali, že druhí, ktorí sa o ňu uchádzali, sú len sedliaci, a preto nie sú schopní tento úrad spravovať. Za týchto podmienok sa uskutočnil mier a spojenectvo medzi Elejčanmi a LacedemončanLacedemončan­ mi. Takto sa skončila vojna medzi Lacedemončanmi a Elejčanmi.

SMRf SMRŤ LACEDEMONSKÉHO KRÁLA KRÁĽA AGIDA AGESILAOS VYMENOVANÝ ZA JEHO NÁSTUPCU POTLACENIE POTLAČENIE KINADONOVHO SPRISAHANIA V SPARTE

3/ Potom sa Agis odobral do Delf, kde obetoval desiatu časť vojnovej koristi, no na spiatočnej ceste v Herai ochorel -— bol to už starec -— ale doniesli ho ešte živého do Lacedemona, kde krátko nato skonal. Mal slávnostnejší pohreb, než aký prináleží smrtefnísmrteľní­ kovi. Len čo uplynuli dni štátneho smútku a mal byť ustanovený nový Lenčo kráf, kráľ, vznikol spor o kráfovskú kráľovskú hodnosť medzi Leotychidom, ktorý o sebe tvrdil, že je Agidovým synom, a Agidovým bratom Agesilaom. Leotychides povedal: ,,Agesilaos, zákon nariaďuje, aby vládol syn kráfa, „Agesilaos, kráľa, nie jeho brat. kráľ nemal syna, tak by mal vládnuť kráfov kráľov Keby však náhodou kráf brat." brat.“ „Podfa kráfom ja,“ ja," odpovedal „Podľa toho by som teda mal byť kráľom Agesilaos. ,,Ako pokiaf som tu ja ??"“ „Ako to, pokiaľ „Preto, lebo ten, koho ty nazývaš svojím otcom, poprel, že si jeho syn." syn.“ „No moja matka, ktorá to musí vedieť ovefa oveľa lepšie ako on, tvrdí to ešte aj teraz." teraz.“ „Lenže Poseidon Poseidón dosť jasne dokázal, že to nie je pravda, keď

zemetrasením pred očami všetkých vyhnal zo spálne tvojho skusku­ točného otca. A dosvedčil to aj čas, o ktorom sa hovorí, že je svedkom; lebo ty si sa narodil desať mesiacov od tej najlepším svedkom; ťa otec splodil a odišiel zo spálne." noci, kedy ťa spálne.“ Takýto bol ich rozhovor. Diopcites, Diopeites, vcfmi veľmi skúsený vykladač veštieb, ktorý držal s Leotychidom, pripomenul veštbu Apolona, že sa majú Lacedemončania chrániť pred ochromenou kráfovskou kráľovskou vládou. Lysandros mu však odporoval v prospech Agesilaa a tvrdil, že podľa podfa jeho mienky boží príkaz neznamená, aby sa chránili pred kráľom, kráfom, ktorý by kríval kráfom muž, ktorý následkom úrazu, ale skór skôr aby sa nestal kráľom nepochádza z kráfovského kráľovského rodu. V každom prípade by vraj bola ochromená kráľovská kráfovská vláda, keby mestu nevládli Héraklovi Heraklovi po­ potomci. Mesto vypočulo tieto výklady obidvoch strán a zvolilo si za kráfa Agesilaa. kráľa Agesilaos nebol kráfom kráľom ešte ani rok, keď pri jednej oficiálnej obeti za blaho štátu veštec povedal, že bohovia mu odhalili akési hrozné sprisahanie. Po opakovancj opakovanej obeti veštec oznámil, že sa vyhlásil: znamcnia znamenia obetí ukazujú ešte horšie. Pri tretej obeti však vyhlásil: „Agesilaos, obctc obete mi naznačujú, ani čo by sme boli medzi nepriatefmi." samými nepriateľmi.“ Potom obetovali ochranným aj spásnym božstvám a prestali, len čo s námahou dosiahli priaznivé znamenia. piiť dní od skončenia obetovania, keď Ešte neuplynulo ani päť póvodcu celej niekto priniesol eforom správu o sprisahaní a za pôvodcu záležitosti označili Kinadona. Bol to urastený a odvážny mladý muž, ale nepatril do skupiny rovnoprávnych. Keď sa efori udavača spýtali, ako sa má sprisahanie uskutočniť, povedal, že ho Kinadon kofko Sparťanov je odviedol na koniec námestia a kázal mu zrátať, koľko na námestí. kráfa, eforov, členov rady a asi „A keď som," som,“ povedal, ,,spočítal „spočítal kráľa, štyridsať iných, spýtal som sa h ho: o : Prečo si mi, Kinadon kázal zrátať práve týchto ?" týchto?“ On odpovedal: ,,Týchto nepriatefov, všetkých ostat­ ostat„Týchto mužov pokladaj za svojich nepriateľov, ných, ktorých je na námestí viac ako štyritisíc, za svojich spospo­ jencov." jencov.“ Potom mu vraj ukazoval i na uliciach tu jedného, tam dvoch nepriatefov, všetkých ostat­ ostatz okoloidúcich, ktorých označoval za nepriateľov, ných za spojencov, a doložil, že aj medzi Sparťanmi, ktorí práve

-----------------------------.--nepriatef, totiž žijú na vidieckych majetkoch, je vraj jediný nepriateľ, vefa. statkár, ale naproti tomu spojencov je na každom majetku veľa. podfa jeho názoru fudí je podľa Keď sa ho ešte efori spýtali, koľko kofko ľudí podfa Kinadozasvätených do tohto plánu, udavač odpovedal, že podľa zasviitených fudí, zato zasvätili do tohto plánu iba málo ľudí, na vodcovia sprisahania zasviitili dôveryhodných; no sú si vraj istí tak sympatiami všetkých však dóveryhodných; heilotov, ako aj heilotov, ktorí dostali slobodu, i nerovnoprávnych Sparťa­ občanov Kedykofvek sa totiž oni rozprávajú o Sparťaobčanovii perioikov. Kedykoľvek zažral surových. nemóže zatajiť, že by ich najradšej zožral noch, nikto nemôže odkiaf chcú zobrať zbrane, udavač Keď sa ho znovu spýtali, odkiaľ povedal: uviedol, že Kinadon mu vraj povedal: kofko tofko zbraní, koľko „My, ktorí slúžime vo vojsku, máme toľko potrebujeme.“ potrebujeme." Pokiaľ ideoo dav, Kinadon ho pri reči zaviedol na trh so železným Pokiaf ide veľa mečov, mnoho oštepov, vefa dýk, vefa tovarom a tu mu ukázal veľa veľa kosákov. Pri tom vraj povedal, že aj toto sekier a širočín a vefa všetko sú zbrane, ktorými fudia ľudia obrábajú zem, drevo a kamene, viičšina ostatných remesiel používa nástroje, ktoré by mohli a že aj väčšina slúžiť ako zbrane, najmii najmä proti neozbrojeným. Napokon na otázku, kedy samá sa má sprisahanie uskutočniť, povedal, že má príkaz nevzďa­ ľoval’ fovať sa z mesta. Keď to efori počuli, boli presvedčení, že ich udavač oboznámil s dobre premysleným plánom, a zhrozili sa. Nezvolali ani takzvaný malý snem, ale zišli sa len s niektorými členmi rady na rozličných miestach a rozhodli sa poslať Kinadona spolu s inými mladými vojakmi do Aulonu s príkazom, aby priviedol niektorých Aulončanov a heilotov, ktorých mená boli napísané v tajnom rozkaze. Okrem toho mal priviesť aj najkrajšiu ženu v Aulone, ktorá údajne zviedla všetkých mužov, starých i mladých, čo prichádzali z Lacedemona. Kinadon totiž už prv robil eforom podobné služby. Aj vtedy mu dali tajný rozkaz, kde boli bolí napísané mená tých, ktorí mali malí byť zatknutí. Keď sa spýtal, ktorých vojakov si má so sebou mu: vziať, povedali m u: „Choď k najstaršiemu veliteľovi velitefovi jazdy a požiadaj ho, aby s tebou prítomní." poslal šesť alebo sedem mužov, ktorí sú práve prítomní.“ veliteľ jazdy vede[, vedel, ktorých má poslať, Postarali sa však, aby velitef a aby im prikázal, že majú Kinadona zatknúť. Okrem toho upovedomili Kinadona aj o tom, že chcú poslať tri vozy, aby zajatcov neviedli peši, a zatajovali, ako len najlepšie mohli, že ich poslali len kvôli kvóli nemu samému. V meste ho nechceli zatknúť preto, 87

lebo nevedeli, nevede li, aké veíké veľké je sprisahanie. A preto sa chceli dozvedieť najprv od Kinadona, koľko koíko ľudí íudí s ním spolupracuje, a to prv ako spozorujú, že sú vyzradení, aby im neušli. Muži. čo boli poverení zatknúť Kinadona, mali ho zadržať, Muži, potom od neho vyzvedieť jeho spoločníkov, ich mená si zapísať a čo najrýchlejšie doručiť eforom. Efori brali túto záležitosť tak vážne, že dokonca poslali aj oddiel jazdy na podporu mužov poslaných do Aulonu. Len čo Kinadona zatkli a jazdec priniesol mená, ktoré Kinadon napísal, efori ihneď dali zaistiť tak veštca Teisamena, ako aj ostatných najvplyvnejších sprisahancov. Potom priviedli Kinadona a usvedčili hho; o ; ku všetkému sa priznal a vymevyme­ noval aj svojich spoločníkov. Nakoniec mu položili otázku, čo týmto sprisahaním sledoval. Odpovedal, že to, aby nebol od nikoho v Lacedemone menší. Nato jemu a jeho spoločníkom spútali ruky a krky im vopchali do železného obojka a potom ich za stáleho bičovania a mučenia viedli cez celé mesto. A tak dostali zaslúžený trest.

ODCHOD AGESILAA A LYSANDRA L YSANDRA DO MALEJ ÁZIE L YSANDROS POSLANÝ K HELESPONTU LYSANDROS AGESILAOVE BOJE S TISSAFERNOM A FARNABAZOM SMRŤ TISSAFERNOVA SMRT

4/ Bolo to po spomenutých udalostiach, keď istý Herodas zo Syrakúz bol práve vo Fenícii s akýmsi majiteľom majiteíom lodí a tam videl videi - jedny, čo odkiaľsi odkiafsi priplávali do prístavu, iné fenické trojveslice — už boli v prístave obsadené mužstvom, kým ďalšie sa ešte len - a navyše sa dozvedel ešte aj to, že ich má byť spolu pripravovali — tristo. Nastúpil na prvú loď, ktorá plávala do Grécka, a oznámil Lacedemončanom, že perzský kráľ vo­ kráí a Tissafernes pripravujú vojenskú výpravu; proti komu však, to nevede! nevedel povedať. Laccdemončania znepokojení touto správou začali zhromažďo­ Lacedemončania vať svojich spojencova spojencov a radili sa, čo majú robiť. Lysandros bol toho názoru, že Gréci majú vdkú veľkú prevahu v námorníctve; takisto dovodil, že sa zachránilo pozemné vojsko, ktoré tiahlo s Kýrom. dôvodil, Tak T ak presvedčil Agesilaa, aby síúbil, sľúbil, že podnikne vojenskú výpravu do Ázie, ak mu dajú tridsať Sparťanov, asi dvetisíc prepustených heilotov a zbor asi šesťtisíc spojencov. Mal v úmysle aj sám s ním tiahnuť preto, aby pomocou Agesilaa znovu obnovil dekarchie,

ktoré zriadil už prv v niektorých mestách; mestách; efori ich však rozpustili póvodné ústavy. a zaviedli opiiť opäť pôvodné Agesilaos vyhlásil, že je ochotný podniknúť vojenskú výpravu a Lacedemončania mu dali všetko, čo si žiadal, a zásoby na šesť mesiacov. Ked vykonal potrebné obete, okrem iných najmii najmä za šťastný prechod hraníc, vyrazil a prostredníctvom poslov oznámil spojeneckým mestám, kol'ko koľko mužov má každé mesto poslať, ako aj miesto, kam majú prísť. Sám zamýšfal zamýšľal ísť ísť do Aulidy a tam obetovať. práve na tom mieste, kde obetoval Agamemnon, prv obetovať, ako vyplával proti Tróji. Len čo prišiel do Aulidy a boiótski úradníci sa dozvedeli, že koná obetný obrad, poslali jazdcov, ktorí postfhali z oltára obetné zvieratá, mu zakázali dokončiť obetu a postŕhali ktoré už boli zasviitené. zasvätené. Agesilaos protestoval a volal bohov za svedkov, potom nahnevaný nastúpil na svoju trojveslicu a odpláodplá­ val. Prišiel do Geraistu, zhromaždil tam čo najviac vojska a zamiezamie­ ril po mori do Efezu. Eťezu. Len čo tam pristál, Tissafernes Tissaťernes poslal k nemu posolstvo a spýtal sa, za akým účelom prišiel. Agesilaos odpovedal, že prišiel preto, aby dosiahol nezávislosť aj pre mestá v Ázii, ako sú nezávislé mestá na pevnine v Grécku. Tissafernes Tissaťernes na to vyhlásil: vyhlásil: „Ak ,,Ak chceš uzavrieť prímerie na čas, ktorý potrebujem, aby som kráfovi, nazdávam sa, že keby si chcel, chce I, mohol by si poslal posla ku kráľovi, prímerie dosiahnuť a aj odplávať." odplávať.“ „Zaiste by som chcel, ,,len keby som sa chcel,“.. povedal Agesilaos, „len podviesť." nemusel báť, že ma chceš podviesť.“ ,,Móžem ti dať záruku," „Môžem záruku,“ odpovedal Tissafernes, Tissaťernes, ,,že „že svedomite, svedomité, bez podvodu splním svoj sfub." sľub." „Práve tak mažeš môžeš aj ty odo mňa dostať záruku, že sa počas prímeria nedopustím bezprávia na tvojom území, ak svedomite, svedomité, bez podvodu splníš svoj sfub." sľub.“ Po tejto dohode Tissafernes Tissaťernes odprisahal pred Agesilaovými ľsti vyslancami Herippidom, Derkylidom a Magillom, že chce bez fsti zachovávať mier, načo vyslanci v Agesilaovom mene zložili Tissafernovi prísahu, že budú dodržiavať prímerie, kým Tissafernes íernovi Tissaťernes Tissaťernes však ihned porušil, čo odprisaodprisa­ dodrží svoju prísahu. Tissafernes hal. Namiesto toho, aby zachovával mier, žiadal si od kráfa kráľa vefké veľké vojsko ešte k tomu, ktoré mal už predtým. Hoci Agesilaos o tom dostával správy, predsa zachovával prímerie. voľný čas v Efeze, Eťeze, Medzitým čo Agesilaos trávil v pokoji vofný politické pomery pobrežných gréckych štátov boli v úplnom 9

zmatku zmätku -— nedodržiavali totiž ani demokratickú ústavu ako za čias aténskej vlády, ani dekarchie ako za čias Lysandrovho velenia — a keďže všetci poznali Lysandra, nástojčivo ho žiadali, aby presadil dóvod, prečo ho jednostaj u Agesilaa ich požiadavky. To bol aj dôvod, sprevádzal celý zástup jemu oddaných fudí, ľudí, takže sa zdalo, že kráf. Ako sa Agesilaos je len súkromná osoba, kým Lysandros kráľ. neskór neskôr ukázalo, vyvolávalo to u Agesilaa hnev. Naproti tomu ostatní tridsiati Sparťania z jeho družiny zo závisti nemlčali, ale povedali Agesilaovi, že si Lysandros počína nezákon­ nezákonkráfa. Keď ne, keďže sa svojou pompéznosťou povyšuje nad kráľa. potom Lysandros začal privádzať rozličné osoby k Agesilaovi, prepúšťal bez úspechu všetkých tých, o ktorých vedel, vede!, že ich Lysandros podporoval. Keďže Lysandrovi vychádzalo vždy opač­ ne všetko, čo chce! chcel dosiahnuť, uvedomil si, prirodzene, čo sa vlastne deje. A tak už nedovolil, aby ho sprevádzal zástup ľudí, fudí, a jasne dal na vedomie všetkým, ktorí ho prosili o nejakú pomoc, že jeho podpora by im priniesla len škodu. Lysandros ťažko znášal toto pohanenie, a tak predstúpil pred Agesilaa a povedal mu: ,,Agesilaos, priatefov !" „Agesilaos, ty vieš teda ponižovať priateľov!“ ,,Ano, „Áno, pri Diovi," Diovi,“ povedal Agesilaos, ,,v „v každom prípade tých, viičší ako ja; kto sa však usiluje ktorí chcú robiť dojem, že sú väčší povzniesť moju slávu, toho si veru viem uctiť, inak by som sa musel hanbiť." hanbiť.“ povedal: Na to Lysandros povedal: „Azda máš pravdu a konáš vhodnejšie, ako som konal ja. Urob U rob mi však v budúcnosti aspoň tú láskavosť, aby som bol ušetrený hanby, že u teba nemám nijaký vplyv, a aby som ti nestál v ceste, užitočný." pošli ma niekam. Kdekofvek Kdekoľvek budem, pokúsim sa ti byť užitočný.“ Agesilaos sa dal jeho slovami presvedčiť a poslal ho k Helespontu. Tam sa Lysandros stretol s Peržanom Spitridatom, od ktorého sa dozvedel, že musí znášať ponižovanie od Farnabaza. Začal s ním vyjednávať a presvedčil ho, že prešiel k nemu i s deťmi, s celým majetkom a asi s dvesto jazdcami. Toto všetko nechal Lysandros v Kyziku a iba so Spitridatom a jeho synom nastúpil na loď a priviezol ho k Agesilaovi. Na prvý pohľad pohfad sa Agesilaos tomu potešil a hneď sa začal vypytovať na Farnabazovu krajinu a na jeho vládu. Keď potom Tissafernes, ktorý sa cítil veľmi vefmi silný, lebo k nemu prišlo ďalšie vojsko od kráfa, kráľa, pohrozil Agesilaovi vojnou, ak neodíde z Ázie, tu ostatní spojenci a prítomní Lacedemončania

bolí presvedčení, znepokojenie. pretože boli dávali jasne najavo svoje znepokojenie, ovefa že Agesilaova vojenská sila je v porovnaní s perzskou oveľa slabšia. Ale Agesilaos s celkom jasnou tvárou prikázal poslom, vefmi vďačný, že si krivou aby oznámili Tissafernovi, že mu je veľmi prísahou získal nepriazeň bohov, kým pre Grékov urobil z bohov Vzápatí vydal vojakom rozkaz, aby sa pripravili na spojencov. Vzápätí vojnovú výpravu, kým mestám, do ktorých musel prísť na svojej výprave do Kárie, dal oznámiť, aby pripravili zásoby. Vyzval aj Iónov, Aiolov a Helesponťanov, aby k nemu do Efezu poslali vojakov, ktorí sa mali spolu s ním zúčastniť na výprave. Tissafernes sa nazdával, že Agesilaos, ktorý nemal nijakú jazdu, Káriijednak ihned — Kária totiž nebola ihneď začne útok na jeho sídlo v Kárii vhodná pre jazdu — - jednak preto, lebo sa naňho pravdepodobne hnevá pre jeho vierolomnosť. A tak dal presunúť všetko pešie vojsko do Kárie, kým jazdu sám odviedol do údolia Maiandru, lebo ju pokladal poklada! za dostatočne silnú, aby rozniesla Grékov na kopytách ešte skôr, skór, ako sa dostanú do krajiny, kde by mu už jazda nebola na nič. Ale Agesilaos zmenil smer a namiesto do Kárie ihneď zamieril na opačnú stranu do Frýgie, pričom začleňoval do svojho vojska posily, s ktorými sa stretával, dobýjal mestá, a keďže Zatiaf bol jeho útok neočakávaný, ukoristil bohaté poklady. Zatiaľ postupoval bez nebezpečenstva. Ked Keď sa už nachádzal neďaleko vfšok, aby Daskyleia, predišli ho jeho jazdci a pricválali na akýsi vŕšok, zhora videli, čo leží pred nimi. Akousi náhodou aj Farnabazovi jazdci, a to oddiely Ratina a Bagia, Farnabazovho nevlastného brata, asi v rovnakom počte ako Gréci, pricválali k tomu istému vŕšku. vfšku. Spozorovali sa navzájom, keď boli od seba vzdialení ledva štyri pletrá. pletrá . Najprv obe strany zaujali bojové postavenie, grécki jazdci sa zoradili do bojového šíku o hĺbke hÍbke štyroch mužov, naproti vefmi tomu barbari nemali na čele viac ako dvanásť mužov, ale šík veľmi hlboký. GréNajprv vyrazili dopredu barbari. Keď nastal boj zblízka, Gré­ nepriatefov zasiahli, kom sa lámali kopije vždy, ked keď niektorých nepriateľov kým Peržania svojimi drieňovými kopijami rýchle zabili dvanásť Lenčo jazdcov a dva kone. Nato sa grécki jazdci dali na útek. Len čo im však prišiel na pomoc Agesilaos s ťažkoodencami, ustupovali zasa padal. barbari a jeden z nich padol. Na druhý deň po tomto jazdeckom boji Agesilaos konal obeť, aby sa dozvedel, či bude ďalší postup šťastný, ale zistilo sa, že obeť vojbola bota nepriaznivá. Na základe tohto znamenia sa Agesilaos s voj­

skom obrátil a tiahol k moru. Videl, Videi, že bez dostatočne silnej jazdy nebude mócť môcť tiahnuť rovinami, a preto sa rozhodol, že si musí zadovážiť jazdu, aby nebol odsúdený k ustavičnému ústupu. A tak občanova prikávybral zo všetkých tamojších miest najbohatších občanov a priká­ zal im im chovať kone. Dal vyhlásiť, že kto poskytne koňa, zbrane a zdatného muža, bude oslobodený od vojenskej služby. Tým dosiahol, že sa tento rozkaz vykonal nesmierne rýchlo, lebo každý bol hneď hotový hfadať hľadať muža, ktorý by zaňho zomrel. Na začiatku jari zhromaždil celé svoje vojsko do Efezu. Chcel ho dobre vycvičiť a pre tento účel stanovil víťazné ceny: ceny: Pre oddiel ťažkoodencov, ktorý bude najlepší po telesnej stránke, pre jaz­ jazdecký oddiel, ktorý bude najobratnejší v jazde; takisto stanovil ceny pre peltastov a lukostrelcov, ktorí sa ukážu najlepší v ich špeciálnych bojových úlohách. Od toho času bolo možné vidieť všetky cvičiská plné cvičiacich mužov a jazdiareň plnú cvičiacich jazdcov, práve tak bolo možné vidieť aj cvičiacich kopijníkov a lukostrelcov. Aj celé mesto bolo pozoruhodné, kým sa tam Agesilaos zdržiaval; zdržiaval; námestie bolo plné koní a zbraní rozličného druhu, ktoré sa ponúkali na predaj, a všetci kovotepci, tesári, kováči, sedlári a maliari boli zamestnaní výrobou vojnových zbraní, takže sa skutočne dalo veriť, že mesto je jednou jedinou vojnovou dielňou. Ale aj to bol povzbudzujúci pohfad, ako vojaci na čele s Agesilapovzbudzuj úci pohľad, om odchádzali ovenčení zo športovísk a ako potom obetovali svoje vence Artemide; Artem ide; veď kde majú muži v úcte bohov, pripravujú sa na vojnu a dodržiavajú vojenskú disciplínu, vari tu by nemalo byť všetko plné dobrých nádejí? Ďalej sa Agesilaos nazdával, že aj pohfdanie pohŕdanie nepriatefmi nepriateľmi dodáva určitú silu do boja, a tak dal hlásatefmi hlásateľmi vyhlásiť, že ponúka na predaj nahých barbarov, ktorí boli zajatí za vojnových výprav. Keď vojaci videli ich biele telá — makké a ochabnuté svaly, lebo nikdy sa totiž nevyzliekali -— ich mäkké vždy cestovali na vozoch, usúdili, že vojna bude to isté, akoby bojovali so ženami. Medzitým už uplynul rok, čo Agesilaos vyplával z Grécka, takže Lysandros so svojou tridsaťčlennou družinou odplával domov a sem prišli ich nástupcovia pod vedením Herippida. Z týchto Agesilaos ustanovil Xenokla a ešte jedného za veliteľov velitefov jazdy, veliteľa ťažkoodencov, vybraných z radov prepustených Skyta za velitefa heilotov, Herippida za velitefa veliteľa bývalých Kýrových žoldnierov, Mygdona za velitefa veliteľa vojakov zo spojeneckých miest a oznámil im,

2

že ich ihneď povedie najkratšou cestou k najsilnejšie opevneným častiam krajiny, aby sa tak už teraz telesne i duševne pripravovali na budúci boj. Tissafernes bol však presvedčený, že týmito slovami ho chce Agesilaos opäť opiiť oklamať a že teraz skutočne zamýšľa zamýšfa vtrhnúť do Kárie. A tak ako predtým presunul svoju pechotu do Kúrie Kárie a jazdu rozostavil v rovine Maiandru. Agesilaos však nemal v úmysle nijakú lesť, ale presne ako povedal, vtrhol na územie okolo Sard. Tri dni postupoval dopredu, pričom nenarazil na nepriateľa, nepriatefa, a mohol vojsko zásobiť všetkým potrebným. Až na štvrtý deň sa zjavili nepriatefskí nepriateľskí jazdci. leh vodca velitefovi Ich veliteľovi vozatajstva prikázal, aby prekročil rieku Paktolos a utáboril sa na druhej strane. Sami jazdci potom zabili mnohých gréckych vojakov, ktorí sa rozutekali za korisťou. Keď to Agesilaos zbadal, prikázal jazde, aby im vyrazila na pomoc. Lenčo Len čo Peržania uvideli pomocné oddiely, zhromaždili sa a za­ zaujali proti nim bojové postavenie so všetkými svojimi jazdeckými oddielmi. Vtedy Agesilaos videi, videl, že nepriatefom nepriateľom chýba ešte pe­ pechota, kým on sám mal celé vojsko pokope, takže sa nazdával, že prišla vhodná chvífa, chvíľa, aby sa podfa podľa možnosti pustil do boja. Vykonal obeť a ihneď viedol bojový šík proti rozostaveným nepriatefským jazdcom. Zároveň rozkázal desiatim najmladším nepriateľským ročníkom ťažkoodencov, aby zaútočili na nepriateľov, nepriatefov, a peltastom nariadil, aby behom postupovali za nimi. Aj jazdci dostali rozkaz k útoku, kým sám za nimi postupoval s celým vojskom. Jazdcom ešte Peržania odolávali; keď však na nich súčasne útočili všetky tie hrozivo vyzerajúce šíky, obrátili sa a dali sa na útek; niektorí zahynuli hneď v rieke, ostatní bežali ďalej. Gréci ich prenasledo­ prenasledovali aj na druhú stranu a dobyli aj ich tábor. A peltasti sa ako zvyča jne vrhli na korisť; Agesilaos však dal všetko obkľúčiť, obkfúčiť, zvyčajne priatefov priateľov i nepriatefov. nepriateľov. Tak ukoristil bohaté poklady v hodnote viac ako sedemdesiat talentov, ale predovšetkým ťavy, ktoré neskór odviedol do Grécka. neskôr V čase tejto bitky bol Tissafernes práve v Sardách, takže ho Peržania obviňovali, že ich zradil. Aj perzský kráľ kráf uznal, že Tissafernes má vinu na nepriaznivom priebehu jeho záležitostí, preto poslal Titrausta do Matej Malej Ázie a dal Tissaferna sťať. Titraustes vykonal kráľov kráfov rozkaz a potom poslal poslov k Agesilaovi s odkazom: odkazom: „Agesilaos, póvodca pôvodca ťažkostí medzi vami a nami dostal už svoj 9

zaslúžcný malozaslúžený trest; trest; kráf kráľ však žiada, aby si odplával domov, a malo­ ázijským mestám dáva samostatnosť pod podmienkou, že mu budú odvádzať póvodnú pôvodnú daň." daň.“ Agesilaos odpovedal, že to nemôže nemóže urobiť bez súhlasu domácich úradov. „Kým sa nedozvieš rozhodnutie svojho štátu," štátu,“ odkázal mu Titraustes, ,,aspoň „aspoň sa stiahni do Farnabazovej krajiny, lebo ja som ťa oslobodil aj od tvojho nepriatefa." nepriateľa.“ „Dobre," ,,postaraj sa o zásobovanie „Dobre,“ odpovedal Agesilaos, „postaraj mójho pójdem." môjho vojska na ten čas, čo ta s ním pôjdem.“ A tak mu dal Titraustes tridsať talentov. Agesilaos ich vzal a začal postupovať do tej častí časti Frýgie, ktorá podliehala Farnabazovi. zov1. Práve keď sa nachádzal na rovine nad Kyme, dostal od lacedemonských úradov príkaz, aby prevzal hlavné velenie aj nad loďstvom, a podľa podfa toho, ako uzná za vhodné, aby ustanovil za veliteľa loďstva, koho sám chce. K tomu rozhodnutiu prišli velitefa úvahc: Ak velenie nad oboma Lacedemončania po nasledovnej úvahe: vojskami bude mať ten istý muž, tak bude pozemné vojsko oveľa ovefa silnejšie, lcbo lebo sila oboch zbraní sa spojí, ako aj loďstvo, keď sa pozemné vojsko zjaví tam, kde ho bude loďstvo potrebovať. Keď sa Agesilaos dopočul o tomto príkaze, najprv nariadil mestám na ostrovoch a na pobreží, aby postavili toľko tofko trojveslíc, stodvadsiatikofko koľko každé mesto chce. A tak vzniklo loďstvo asi so stodvadsiati­ mi novými loďami, z ktorých niektoré dali postaviť mestá a iné velitefa jednotlivci, ktorí si chceli získať Agesilaovu priazeň. Za veliteľa loďstva ustanovil Peisandra, brata svojej ženy, ctižiadostivého a odvážneho muža, ktorý však nemal nijakú skúsenosť v príprave potrebných vecí. Peisandros teda odišiel, aby prevzal velenie nad loústvom, kým Agesilaos sa znovu vypravil do Frýgie. loďstvom,

PRIMERIE PRÍMERIE MEDZI AGESILAOM A TITRAUSTOM SPORY MEDZI FÓKMI A LOKRAMI FÓKMI PRIVOLANÝ L YSANDROS ZAHYNIE ZA HYNIE V BITKE LYSANDROS PRI HALIARTE KRÁĽ PAUSANIAS OBVINENÝ ZO ZRADY ODCHÁDZA KRÁl'. DO VYHNANSTVA

5/ Medzitým Titraustes na základe svojich informácií pochopil, kráfa a že vonkoncom že si Agesilaos málo cení moc perzského kráľa 4

nezamýšfa nezamýšľa odísť odísť z Ázie, ale skór skôr si robí vefké veľké nádeje, že kráľa kráfa premóže. A keďže si nevedel nevede( rady, poslal do Grécka Roďana premôže. paťdesiatich talentov Timokrata, ktorému dal zlato v hodnote asi päťdesiatich striebra, a rozkázal mu, aby sa pokúsil podplatiť vedúcich mužov tamojších miest pod podmienkou, že rozpútajú vojnu proti Lacedemončanom. Timokrates odcestoval a vTébach v Tébach podplatil zlatom Androkleida, Ismenia a Galaxidora, v Korinte Timolaa a Polyanta, v Argu Kylona a jeho stúpencov. Aténčania síce zlato neprijali, ale predsa boli bolí ochotní začať vojnu, lebo boli presvedčení, že takto znovu získajú svoju niekdajšiu nadvládu. Tí však, čo prijali peniaze, začali vo svojich vlastných štátoch ohovárať Lacedemončanov, a keď takto roznietili voči nim nenávisť, podarilo sa im dosiahnuť, že sa najväčšie najvačšie štáty spojili. Tébski predstavitelia boli presvedčení, že Lacedemončania nebudú chcieť zrušiť svoje zmluvy so spojencami, ak niekto nezačne vojnu. Preto prehovorili Opuntských Lokrov, aby začali vyberať dane z územia, o ktoré mali spor s Fókm Fókmi;i; predpokladali, že pre Fókov to bude podnet, aby vpadli do Lokridy. A nesklamali sa, lebo Fókovia ihneď vpadli do Lokridy a ukoristili tam mnoho­ mnohonásobne viac peňazí. Androkleidas a jeho stúpenci sa poponáhľali poponáhfali presvedčiť Tébanov, aby poskytli pomoc Lokrom, pretože FókoFóko­ via nevpadli na územie, o ktoré bol spor, ale do Lokridy, ktorá je s nimi spojená zmluvou priatefstva priateľstva a spojenectva. Keďže Tébania urobili odvetný vpád do Fókidy a drancovali ju, Fókovia ihneď poslali vyslancov do Lacedemona a žiadali od nich pomoc, pričom zdórazňovali, že nezačali vojnu oni, ale že podnikli výpravu proti zdôrazňovali, Lokrom len v sebaobrane. Lacedemončania sa radi chytili tejto zámienky, aby mohli podniknúť výpravu proti Tébanom, na ktorých sa už dávno hnevali, lebo si v Dekelei robili nárok na desiatok koristi pre Apolona, aj preto, Iebo lebo sa nechceli pripojiť k ich vojnovej výprave proti Pireu. Takisto ich obviňovali, že aj Korinťanov odhovorili od účasti na výprave. Spomínali si aj na to, že nedovolili Agesilaovi obetovať v Aulide a ako dokonca už zasvatenú zasvätenú obeť obeť strhli z oltára, a že ani do Ázie netiahli spolu s Agesilaom. Nakoniec usúdili, že je to vhodná príležitosť viesť vojsko proti Tébanom a skoncovať s prechmatmi, ktoré si títo líto voči dovofovali. nim dovoľovali. V Ázii pod vedením Agesilaa sa uskutočňovalo všetko úspešne a v Grécku im nestála v ceste nijaká vojna. Takto posúdili situáciu lacedemonskí občania a na základe toho efori vyhlásili vojenskú 9

výpravu a poslali Lysandra do Fókidy s príkazom, aby priviedol k Haliartu vojsko samých Fókov, ale aj Oitaiov, Heraklejčanov, Melijčanov a Ainiov. Aj Pausanias, ktorý mal prevziať hlavné velenie, vyhlásil, že ta príde v dohodnutý deň s Lacedemončanmi a s ostatnými Peloponézanmi. A Lysandros nielenže splnil všetky príkazy, ale dokonca aj Orchomenčanov nahovoril, aby sa odtrhli od Tébanov. Hoci sa Pausaniovi vydarili obete za šťastný prechod zatial' v Tegei a rozposlal odtiaf hraníc, zostal zatiaľ odtiaľ velitefov, veliteľov, aby Lenčo priviedli vojakov zo susedných dedín. Len čo bolo Tébanom jasné, že Lacedemončania pripravujú vpád do ich krajiny, poslali poslov do Atén s takýmto odkazom: odkazom: „Aténčania ! Neprávom nás obviňujete, že sme hlasovali za „Aténčania! tvrdé opatrenia proti vám na konci vojny; lebo toto opatrenie nevyšlo z nášho mesta, ale navrhol ho iba jediný muž, ktorý práve vtedy sedel v zhromaždení spojencov. Ale keď nás Lacedemonča­ nia vyzývali k útoku na Pireus, vtedy sa celé mesto postavilo proti účasti na tejto výprave. Keďže sa teda Lacedemončania hnevajú kvóli vám, nazdávame sa, že je spravodlivé, na nás predovšetkým kvôli aby ste pomohli nášmu štátu. A ešte väčšmi vačšmi veríme, že všetci tí z vás, ktorí vtedy zostali v meste, sú ochotní ísť proti Lacedemončanom. Veď Lacedemončania vám nanútili oligarchiu a znepriateznepriate­ lili vám fud ľud a potom pritiahli s vefkým veľkým vojskom, údajne ako vaši spojenci, aby vás napokon predsa vydali davu, takže by ste boli zahynuli, keby to bolo záviselo iba od nich; nich; ale práve náš ľud fud vás zachránil. A ténčania, my všetci vieme, že by byste Aténčania, ste chceli chce li získať vaše niekdaj­ niekdajšie mocenské postavenie; toto však môžete móžete dosiahnuť najskôr najskór vtedy, keď prídete na pomoc tým, na ktorých Lacedemončania páchajú bezprávie. Nesmie vás zastrašiť myšlienka, že vládnu nad mnohými, ale skór skôr vás musí povzbudzovať vedomie, že aj vy sami ste mali najviac nepriatefov nepriateľov vtedy, keď ste ovládali najviac ľudí. fudí. Pokiaf nemalí nikoho, ku komu mohli prejsť, svoje nepriatefPokiaľ títo nemali nepriateľ­ stvo voči vám ešte skrývali. Len Lenčo čo Lacedemončania získali vedúce postavenie, už sa netajili s tým, čo si o vás myslia. Tak aj teraz, ak si budeme navzájom otvorene pomáhať v boji proti LacedemončaLacedemonča­ nom, potom vedzte, že mnohí dajú otvorene najavo svoju nenávisť voči Lacedemončanom. A že hovoríme pravdu, bude vám jasné ihneď, ak uvážite, kto im ešte zostal naklonený. Nie sú azda Argejčania ich nepriateľmi nepriatefmi už

;:

---------------------------~ oddávna? Teraz sa k ich nepriateľom nepriatefom pripojili aj Elejčania, ktorým ulúpili vefkú veľkú časť územia a mnoho miest. Co máme hovoriť o Korinťanoch, Arkáďanoch a Achájcoch, ktorí sa vo vojne proti vám pod tlakom nástojčivých prosieb Lacedemončanov zúčastnili na všetkých ich útrapách, nebezpečenstvách a nákladoch, keď však splnili želanie Lacedemončanov, ako sa s nimi rozdelili o moc, o vážnosť alebo o korisť? Nijako. Naopak, neostýchali sa dosadzovať heilotov za velitefov, veliteľov, ale od tých čias, čo im šťastie žičí, správajú sa voči slobodným spojencom ako páni. Ale obeťou klamu sa stali aj tí, ktorých od vás odviedli, lebo namiesto slobody priniesli im dvojité otroctvo: okrem lacedemonských miestodržimiestodrži­ tefov teľov ich tyranizujú ešte aj desiati vlastní páni, ktorých Lysandros ustanovil v každom meste. A pokiaf pokiaľ ide dokonca o perzského kráfa, kráľa, ktorý im najviičšmi najväčšmi pomohol poraziť vás, nesprávajú sa teraz voči nemu práve tak, ako keby bol s varní vami viedol vojnu proti nim? Nie je za tejto situácie pravdepodobné, že ak sa vy teraz postavíte na čelo všetkých tých, ktorí sú takto zjavne utláčaní, získate ešte ovefa viičšiu moc, ako ste mal oveľa väčšiu malii predtým? Za čias vašej moci boli bolí ste vodcami len prímorských miest, no teraz by ste sa stali vodcami všetkých nás, Peloponézanov, a tých, nad ktorými ste už predtým vládli, ba ovládli by ste aj samotného perzského kráfa, ktorý má obrovskú moc. Kedysi sme boli bol i vefmi kráľa, veľmi významnými viete; teraz budeme, prirodzeprirodze­ spojencami Lacedemončanov, ako viete; oveľa statočnejšie ako vtedy na strane ne, na vašej strane bojovať ovefa Lacedemončanov. Teraz totiž nejde o obranu ostrovných obyvaobyva­ tefov, teľov, ani Syrakúzanov, ani o cudzincov ako vtedy, ale ideo ide o to, aby sme sa postavili na obranu proti bezpráviu, ktoré sme sami utrpeli. Nakoniec treba povedať aj to, že prevaha Lacedemončanov je oveľa slabšia, ako bola vaša minulá vláda. Vy ste totiž so svojím ovefa loďstvom vládli nad všetkými spojencami, ktorí nemalí nemali nijakú námornú moc, kým Lacedemončania, hoci ich je málo, chcú mať viičším počtom ľudí, fudí, ktorí nie sú o nič prevahu nad mnohonásobne väčším horšie vyzbrojení ako oni. To je to, čo vám máme povedať. Vedzte, Aténčania, že vás vyzývame do boja, ktorý móže môže podfa podľa nášho názoru priniesť ovefa oveľa väčšie viičšie výhody vášmu štátu ako nášmu." nášmu.“ Týmito slovami tébsky vyslanec skončil svoju reč. Vefmi vefa Veľmi veľa Aténčanov s ním súhlasilo a všetci odhlasovali, že Tébanom pomóžu. Trasybulos, ktorý im vo svojej odpovedi oznámil toto pomôžu. 97

uznesenie, upozornil aj na to, že prcdsa predsa chcú podstúpiť nebezpenebezpe­ aby im preukázali viičšie väčšie dobrodenie, ako od nich prijali, hoci Pireus ešte nie je opevnený. „ Vy ste sa," ,,nezúčastnili na vojenskej výprave proti „Vy sa,“ dodal, „nezúčastnili nám, naproti tomu my budeme po vašom boku bojovať proti zaútočia." Lacedemončanom, ak na vás zaútočia.“ Tébania odišli a začali sa pripravovať na obranu, Aténčania zasa na to, aby im poskytli pomoc. Ani Lacedemončania neotáľali, neotáfali, kráľ kráf Pausanias totiž postupoval do Boiótie s lacedemonským vojskom a s oddielmi z Peloponézu, len Korinťania ich nenasledovali. Lysandros na čele vojska Fókov a oddielov z Orchomenu a z tata­ mojších miest dostal sa k Haliartu prcd pred Pausaniom. Namiesto toho, aby pokojne vyčkal príchod lacedemonského vojska, začal so svojimi oddielmi útok na haliartské hradby. Najprv sa pokúsil po dobrom presvedčiť Haliarťanov, aby sa vzbúrili proti Tébanom a osamostatnili sa. Keď však tento pokus prekazili niektorí Tébania, ktorí už boli na hradbách, Lysandros podnikol podnikal útok na hradby. To sa dozvedeli Tébania a rýchlo sa hnali na pomoc so svojimi ťažkoodencami a s jazdou. Čo sa dialo ďalej, ďalej, zostalo zastalo záhadou. Alebo Lysandros nespozoroČo nespozoro­ val v pravý čas vpád Tébanov, alebo hoci aj spozoroval, vyčkával ich útok v presvedčení, že zvíťazí. Len to je isté, že sa boj odohrával pri hradbách; hradbách; víťazný pomník stojí blízko haliartskej brány. Keď Lysandros padol, padal, ostatní utekali do hôr hor a Tébania ich prenasledovali. Len čo sa však prenasledovatelia dostali na výšinu Lenčo a do neschodného terénu s úzkym priesmykom, nepriateľskí nepriatefskí ťažkoodenci sa náhle obrátili a začali na nich hádzať oštepy a kamene. Z Tébanov vpredu padli dvaja alebo traja a na ostatných začali nepriatelia váľať váfať balvany dolu svahom a veľmi vefmi odhodlane na nich útočiť, a tak sa Tébania obrátili a dali sa na útek dolu svahom; svahom; vtedy ich prišlo o život viac ako dvesto. V tento deň Tébania klesli na mysli; boli totiž presvedčení, že neutrpeli menšie straty, ako sami spósobili. spôsobili. Keď však v nasledujúci deň spozorovali, že Fókovia a takisto všetci ostatní v noci odtiahli a pobrali sa domov, potom im už stúplo sebavedomie nad tým, čo sa stalo. No keď sa zjavil Pausanias s lacedemonským vojskom, opiiť sa cítili vo veľkom vefkom nebezpečenstve a v ich vojsku zavládlo vraj opäť úplné ticho a hlboká beznádej. Len čo však na druhý deň prišli Aténčania a pripojili sa k ich vojsku a Pausanias sa neodvážil postúpiť a pustiť sa do boja, znovu stúplo sebavedomie Tébanov. čcnstvo, čenstvo,

() '

Pausanias zvolal dóstojníkov dôstojníkov a poddóstojníkov poddôstojníkov a radil sa s nimi, či mŕtveho má začať bitku, alebo má uzavrieť prímerie a získať telo mftveho Lysandra a ostatných, čo padli s ním. Pausanias a ostatní vyšší dôstojníci uvážili, mŕtvy, jeho uvážili. že Lysandros je mftvy, lacedemonskí dóstojníci vojsko porazené a na úteku, útek u, že Korinťania sak sa k nim nepripojili a že ani prítomné vojenské oddiely nešli s nimi vefmi veľmi ochotne; ďalej uvážili, že nepriatefská nepriateľská jazda je početná, kým ich je slabá; slabá; ale najzávažnejšie zo všetkého bolo, že ich padlí ležali pod mestskými ľahko hradbami, takže by ich pre hliadky na vežiach len tak fahko nemohli odniesť, ani keby zvíťazili. Všetky tieto úvahy ich priviedli mftvych. k rozhodnutiu uzavrieť prímerie, aby mohli prevziať mŕtvych. Tébania však oznámili, že vydajú mŕtvych mftvych iba pod podmienkou, že Lacedemončania odídu z ich krajiny. Lacedemončania s radosťou súhlasili s touto podmienkou, zobrali svojich mftvych mŕtvych a odišli z Boiótie. Po týchto udalostiach sa Lacedemončania vracali v stiesnenej nepriatenálade, naproti tomu Tébania boli pyšnejší, a ak niekto z nepriate­ fov ľov čo len stúpil na niečiu pódu, pôdu, údermi ho opať opäť zahnali na cestu. skončila výprava Lacedemončanov. Čo Čo sa týka Takto sa teda skončila Pausania, keď prišiel do Lacedemona, bol odsúdený na smrť. Obviňovali ho, že k Haliartu prišiel neskór neskôr ako Lysandros, hoci sa dohodo!, dohodol, že sa ta príde v ten istý deň, ďalej, že padlých zobral na základe prímeria a nepokúsil sa ich získať bojom, a nakoniec, že mal v rukách aténskych demokratov v Pireu a opať opäť ich prepustil. A keďže sa navyše nedostavil k súdu, bol odsúdený na smrť. Ušiel však do Tegey a tam zomrel na akúsi chorobu. Toto boli teda udalosti v Grécku.

ŠTVRTÁ KN KNIHA ŠTVRTÁ IHA

Boje Lacedemončanov Lacedemončanov Boje rozličných častiach častiach Grécka Grécka vv rozličných

I

AGESILAOVE ÚSPECHY V MALEJ ÁZII SPOJENECTVO S OTYSOM V PAFLAGÓNII VYJEDNÁVANIE S FARNABAZOM

1/ Keď Agesilaos prišiel na začiatku jesene do tej časti Frýgie, ktorá podliehala Farnabazovi, pálil a pustošil územie a niektoré mestá dobyl vojenskou silou, iné získal dobrovofne. Spitridates mu sfúbil, sľúbil, že ak chce ísť spolu s ním do Paflagónie, dohodne rokovanie s paflagónskym kráfom kráľom a získa ho za spojenca. AgesilaAgesila­ os sa rád vydal na pochod, lebo už dávno túžil po tom, aby sa nejaký národ vzbúril proti kráfovi. kráľovi. Len čo sa Agesilaos dostal do Paflagónie, prišiel paflagónsky kráf tys totiž neodcestoval kráľ Otys a uzavrel s ním spojenectvo; O Otys k perzskému kráfovi, kráľovi, hoci ho ten volal. Na Spitridatov príhovor Otys prenechal Agesilaovi dokonca tisíc jazdcov a dvetisíc peltastov. Agesilaos, ktorý sa za to cítil Spitridatovi zaviazaný, sa ho raz spýtal: spýtal: ,,Povedz mi, Spitridates, dal by si svoju dcéru za ženu Otysovi ?" „Povedz ?“ „Mne by to bolo zaiste milšie ako jem jemu," u,“ odpovedal, ,,lebo „lebo vládne nad veľkým vefkým územím a má vefkú veľkú moc, ale nebude chcieť mať za ženu dcéru vyhnanca.“ vyhnanca." Vtedy sa o sobáši hovorilo iba toto. Otys však krátko pred svojím odchodom prišiel k Agesilaovi, aby sa s ním rozlúčil. Tu Agesilaos poslal Spitridata preč a v prítomnosti tridsiatich začal rozhovor rozhovor:: ,,Povedz tys, akého rodu je Spitridates ?" „Povedz mi, O Otys, Spitridates?“ Otys odpovedal, že pokiaľ pokiaf ide o vznešenosť, nezaostáva za nijakým Peržanom. Agesilaos pokračoval: ,,„Videl Videi si, aký je krásny jeho syn?“ syn?" ,,Pravdaže. Práve včera večer som spolu s ním večeral!“ večera!!" „Pravdaže. „A ako počúvam, má vraj dcéru, ktorá je ešte krajšia ako tento syn." syn.“ ,,Ano, tys, ,,je krásna." „Áno, pri Diovi," Diovi,“ povedal O Otys, „je skutočne krásna.“ „Keďže si naším priateľom,“ priatefom," povedal Agesilaos, ,,chce! „chcel by som ti poradiť, aby si sa s dievčaťom oženil, keď je taká krásna, čo iné si môže želať muž vačšmi väčšmi ako to veľmi vznešeného móže to?? Ďalej je to dcéra vefmi otca, ktorý má takú moc, že sa pomstil Farnabazovi za bezprávie tak, že ho vyhnal z krajiny, ako vidíš. Musíš si uvedomiť, že práve tak, ako sa móže nepriatefom, tak móže môže pomstiť tomu, kto je jeho nepriateľom, môže preukázať dobrodenie priateľovi. priatefovi. Uváž, že ak urobíš, čo ti radím,

10

nebude ti len on príbuzný, ale aj ja a ostatní Lacedemončania, ba aj celé Grécko, keďže my máme v Grécku vedúce postavenie. A ak by si to urobil, kto sa kedy lepšie oženil než ty? Ktorá nevesta by mala taký vefký veľký sprievod jazdcov, peltastov a ťažkoodencov, ako tvoja žena, ktorý by ju sprevádzal do tvojho dom domu?'· u?“ Otys sa spýtal: spýtal: hovoríš ?" ,,Agesilaos, „Agesilaos, aj Spitridates súhlasí s tým, čo hovoríš?“ „Pri bohoch," výslovne mi neprikázal, aby bohoch,“ povedal Agesilaos, ,,„výslovne som ti to povedal. Aleja vefkú radosť, Ale ja som už taký, že hoci mávam veľkú kedykofvek nepriatefovi, oveľa ovefa väčšmi vačšmi sa teším, kedykoľvek sa móžem môžem pomstiť nepriateľovi, priatefov." keď móžem môžem vymyslieť niečo dobré pre priateľov.“ ,,Prečo nespýtaš;' odpovedal druhý, „či ,,či s týmto návr­ návr„Prečo sa teda nespýtaš,“ ?" hom súhlasí aj Spitridates Spitridates?“ Agesilaos povedal: povedal: „Herippidas, choď chod aj s priatefmi priateľmi k nemu a presvedčte Otysa, že my." Spitridates chce! chcel to isté čo my.“ Títo sa zdvihli a išli, aby ho presvedčili. A keď dlhší čas nepricházali, spýtal sa Agesilaos: „Otys, máme ho sem zavolať? Myslím, že ty by si ho presvedčil skór skôr ako všetci ostatní." ostatní.“ Potom Agesilaos zavolal Spitridata a ostatných. Len čo prišli, Herippidas povedal: povedal : ,,Agesilaos, „Agesilaos, kto by zasa dlho vykladal, o čom už bola reč? Stačí, ak Spitridates teraz vyhlasuje, že s radosťou urobí všetko, čo ti je po voli." vôli.“ ,,Dobre," chce!, aby si ty, „Dobre,“ povedal Agesilaos, ,,ja „ja by som chcel, Spitridates, s požehnaním bohov dal svoju dcéru Otysovi, a aby si si ju ty, Otys, vzal za ženu. No kým nepríde jar, nemôžeme nemóžeme tú dievčinu priviesť po zemi." zemi.“ Diovi," povedal Otys, ,,po „Ale pri Diovi,“ „po mori by ju bolo možno sem poslať, keby si chce!.'' chcel.“ Potom si podali pravice a s tým Otysa prepustili. A keďže Agesilaos videi, ponáhfa, ihneď dal videl, ako sa Otys ponáhľa, vystrojiť trojveslicu a poslal Lacedemončana Kallia s príkazom, aby dievčinu priviezol. Sám tiahol k Daskyleiu, kde mal Farnabazos kráfovský vefkých kráľovský palác. Okolo neho sa nachádzalo mnoho veľkých potra vín; bola tam aj a bohatých dedín a v nich nesmierne veľa vefa potravín; vofnej prekrásna zver jednak v ohradených oborách, jednak vo voľnej prírode. Celým územím pretekala rieka plná rýb rozličného druhu a kto sa vyznal v love vtákov, pre toho tam bolo viac ako dosť

J 4

rozličných druhov vtákov. Tobolo To bolo vhodné miesto, kde Agesilaos prezimoval a kde mohol kryť potreby vojska jednak na mieste, jednak z výprav podniknutých za korisťou. A keď si raz vojaci zháňali potraviny fahkomysefne ľahkomyseľne a bez stráží, pretože sa im dosiaf dosiaľ pri tom nič neprihodilo, a ako boli rozptýlení po rovine, tu ich prepadol Farnabazos s dvoma vozmi opatrenými kosákmi a asi so štyristo jazdcami. Farnabazos totiž zo strachu, že by ho mohli Gréci zovrieť a obliehať, keby sa niekde pevne usadil, túlal sa ako kočovník sem a tam krajinou a úzkostlivo sa usiloval zatajiť svoje tábory. Keď Gréci videli, ako sa približuje, zbehlo sa ich dohromady asi sedemsto. Farnabazos neváhal, ale postavil vozy do čela, sám s jazdcami zastal zostal za nimi a dal povel na útok. Len čo vozy vpadli do hustého zástupu a rozptýlili ho, jazdci ihneď pobili asi sto mužov, ostatným sa podarilo ujsť k Agesilaovi, ktorý bol so svojimi ťažkoodencami náhodou celkom blízko. Na tretí alebo štvrtý deň po tejto udalosti sa Spitridates dozvedozve­ vefkej dedine Kaue, vzdialenej asi del, že Farnabazos táborí vo veľkej stošesťdesiat stadií, štádií, a hneď to oznámil Herippidovi. A keďže Herippidas túžil vykonať ne jaký skvelý čin, požiadal Agesilaa asi nejaký tofko peltastov, ako aj o Spitridao dvetisíc ťažkoodencov a práve toľko tových a paťlagónskych paflagónskych jazdcov a o tofko toľko gréckych, kofko koľko by ich obeť; mohol prehovoriť. Keď získal Agesilaov súhlas, začal konať obeť; s príchodom večera dostal priaznivé znamenia a obetovanie skončil. Nato vydal rozkaz svojim vojakom, aby po večeri prišli pred tábor. Keďže nastala tma, neprišla ani polovica z každej jednotky. Vede!, Vedel, že keby sa teraz vzdal svojho plánu, tridsiati Sparťania by ho vysmiali, a tak sa vydal na výpravu s vojakmi, ktorých mal. Za svitania napadol napadal Farnabazov tábor a podarilo sa mu pobiť vefa veľa Mýsov, ktorí boli na predsunutých strážach; hlavná masa vojakov ušla, tábor bol dobytý a pri tombolo tom bolo ukoristené množstvo pohárov a iný majetok, aký sa dal u Farnabaza očakávať, a okrem toho vefa veľa batožiny aj s ťažnými zvieratami. Keď však Paflagóni Paťlagóni a Spitridates odviezli veci, ktoré ukoristili, Herippidas rozostavil dóstojníkov dôstojníkov a stotníkov a dal Spitridatovi a Paflagónom Paťlagónom všetko opať opäť zobrať, aby sám mohol odviesť bohatú korisť priekupníkom. Barbari však toto príkorie nezniesli, cítili sa neoprávnene ukrivdeukrivde­ ní a potupení, a preto v noci zbalili svoje veci a odtiahli do Sard k Ariaiovi, ku ktorému mali dóveru, dôveru, lebo aj on sa vzbúril proti perzskému kráfovi kráľovi a viedol s ním vojnu. Agesilaa nepostihol počas 10

celej výpravy väčší viičší neúspech ako odchod Spitridata a Megabata s Paflagónmi. V tom čase žil istý Apollofanes z Kyziku, ktorý bol už oddávna Farnabazovým priateľom, priatefom, a vtedy sa spriatelil aj s Agesilaom. Tento sa Agesilaovi ponúkol, že by ho mohol spojiť s Farnabazom, aby rokovali o priateľstve. priatefstve. Agesilaos s jeho návrhom súhlasil pod a ním ruky; nato priviedol a Apollofanes si zaistil prímerie podaním Farnabaza na dohovorené miesto, kde ho už očakával Agesilaos so - ležali na zemi v tráve. Farnabazos svojimi tridsiatimi Sparťanmi — sa objavil v odeve, ktorý bol bohato zdobený zlatom. Keď mu sluhovia rozprestreli koberce, na ktorých Peržania pohodlne sedávajú, pri pohľade pohfade na Agesilaovu jednoduchosť hanbil sa za svoju hýrivosť a napokon si sadol na zem tak, ako bol. Najprv sa navzájom pozdravili, potom Farnabazos podal svoju pravicu, a tak mu podal svoju aj Agesilaos. Nato začal hovoriť Farnabazos, bol totiž starší: starší: „Agesilaos a všetci tu prítomní Lacedemončania! Lacedemončania ! Keď ste bojovali s Aténčanmi, stal som sa vaším priateľom priatefom a spojencom. Boli to moje peniaze, ktoré urobili vaše loďstvo silným, a na zemi som sám bojoval na koni spolu s vami a prenasledoval som byste nepriateľov ste ma obviniť, že by som sa nepriatefov až do mora. A nemohli by bol niekedy k vám ako Tissafernes zachoval pokrytecky, či už takýto. tak teraz sa slovom, alebo skutkom. Ak som teda vtedy bol takýto, vašou zásluhou nachádzam v situácii, že sa vo svojej vlastnej krajine nemôžem nemóžem ani najesť, ak si ako divá zver nepozbieram to, čo zostane zastane po vás. Čo mi otec zanechal, krásne paláce a obory plné stromov a lovnej zveri, z čoho som sa tešil, to všetko teraz vidím alebo povytínané, alebo spálené. Ak teda už neviem správne rozlíšiť, čo je zbožné a spravodlivé, poučte ma aspoň vy, ako sa dá vysvetliť takéto konanie mužov, ktorí vedia preukázať svoju vďačnosť." vďačnosť.“ Takto hovoril Farnabazos. Všetci tridsiati Sparťania sa pred ním hanbili a mlčali. Po nejakej chvíľke chvífke povedal Agesilaos: fudia, „Farnabazos, ,,Farnabazos, asi ti je známe, že aj v gréckych štátoch sú ľudia, Kedykofvek priatefstvá. Kedykoľvek ktorí navzájom uzatvárajú pohostinné priateľstvá. však vzniknú vojny medzi ich štátmi, oni bojujú na strane svojej vlasti aj proti svojim niekdajším priateľom, priatefom, a ak to náhoda chce, niekedy sa aj navzájom zabíjajú. Aj my, ktorí práve bojujeme oepriatefské všetko, s vaším kráľom, kráfom, sme teraz nútení pokladať za nepriateľské čo mu ppatrí; atrí; nadovšetko však by sme si cenili, keby sme s tebou

10

priatefstvo. No keby si chce[ uzavreli priateľstvo. chcel iba vymeniť pánov, nás za perzského kráfa, kráľa, neradil by som ti to. Teraz však, ak prejdeš na klaúať ani nikoho pokladať za našu stranu, nemusíš sa pred nikým klaňať svojho pána, ale môžeš móžeš žiť z plodov svojej zeme. Podfa Podľa mňa sloboda vyváži všetky majetky. No nežiadame od teba, aby si si zvolil slobodu v chudobe, naopak, v spojenectve s nami máš zväčšovať nie kráľovu zvačšovať kráfovu moc, ale svoju vlastnú tým, že si podrobíš tvojimi podda­ mi poddasvojich terajších spoluotrokov, takže odteraz budú tvoji nými. Keby si bol zároveú zároveň slobodný a bohatý, čo by ti potom ešte chýbalo, aby si bol dokonale blažený?" blažený?“ „Mám vám teda, kom otvorene teda,".. spýtal sa Farnabazos, ,,cel „celkom povedať, čo zamýšfam zamýšľam urobiť?" urobiť?“ ,,To patrilo." „To by sa patrilo.“ „Ak kráf , elitefa:· povedal Farnabazos, ,,a múa kráľ pošle iného veliteľa,“ „a mňa priatefom urobí jeho podriadeným, budem chcieť byť vaším priateľom a spojencom. Ak však prenechá hlavné velenie mne -— takéto podfa mójho niečo je podľa môjho názoru jednoducho otázka osobnej ctižiactižia­ dostivosti — - tak si musíte uvedomiť, že budem viesť proti vám vojnu podľa podfa svojich najlepších síl." síl.“ Keď to Agesilaos počul, chytil ho za ruku a povedal: šľachetný muž, s takouto povahou mohol stať „Kiež by si sa ty, šfachetný priatefom. Vedz však, že teraz čo možno najrýchlejšie naším priateľom. odtiahnem z tvojej krajiny a že v budúcnosti, aj keď bude vojna trvať ďalej, ušetríme teba a tvoj majetok, pokiaľ pokiaf budeme mócť môcť viesť vojenskú výpravu proti inému nepriateľovi.“ nepriatefovi." schôdzku. Farnabazos nasadol na koúa koňa Týmito slovami skončil schódzku. a odišiel, ale jeho syn, ktorého mal s Parapitou, ešte v kvete zostal pozadu, bežal k Agesilaovi a povedal m u: mladosti, zastal mu: ,,Agesilaos, priatefstvo !" „Agesilaos, chce[ chcel by som s tebou uzavrieť priateľstvo!" ,,A priatefstvo ... „A ja prijímam tvoje priateľstvo.“ „Maj ho teda na pamäti!“ pamati !" povedal. ,,Maj A ihneď dal Agcsilaovi Agesilaovi svoju prekrásnu kopiju. Ten ju prijal, kóň jeho pisára Idaia, vzal nádhernú konskú ozdobu, ktorí nosil kôň a podal mu ju ako protidar. Nato mládenec vyskočil na koňa a hnal sa za svojím otcom. A keď za Farnabazovej neprítomnosti jeho brat zbavil tohto Parapitinho syna vlády a poslal ho do vyhnanstva, Agesilaos sa oňho vo všetkom postaral a dokonca presadil, aby bol v Olympii pripustený na bežecké preteky syn Eualkov Eualkovzz Atén, hoci najvačší medzi chlapcami, lebo si ho Farnabazov syn obfúbil. bol najväčší obľúbil. A čo Agesilaos prisfúbil prisľúbil Farnabazovi, to aj skutočne urobil 107

a odtiahol z jeho krajiny; krajiny; už sa aj blížila jar. Po príchode do roviny svatyne Artemidy Astyrskej okolo Téb sa utáboril utáboríl v blízkosti svätyne vefké posily pre svoje vojsko, a tam zhromaždil zo všetkých strán veľké ktoré dovtedy mal. Pripravoval totiž vojenskú výpravu čo najďalej do Ázie v presvedčení, že všetky národy, ktoré nechá za sebou, sa kráfovi. pri tejto príležitosti vzbúria proti perzskému kráľovi.

ODVOLANIE AGESILAA Z MALEJ ÁZIE VÍŤAZSTVO LACEDEMONČANOV PRI KORINTE VltAZSTVO LACEDEMONCANOV

2/ Agesilaos sa teda zaoberal takýmito plánmi. Keď však Lacedemončania dostali vierohodné správy o tom, že sa peňažné najvačšie štáty zásielky perzského kráľa kráfa dostali do Grécka a že sa najväčšie nebezpespojili do vojny proti nim, uvedomili si, že ich štátu hrozí nebezpe­ čenstvo, a tak pokladali vojenskú výpravu za nevyhnutnú. Sami sa na ňu pripravovali a hneď poslali k Agesilaovi Epikydida. Keď sa Epikydidas vrátil, informoval ho o všetkom, predovšetkým mu však odovzdal rozkaz štátu, aby čo najrýchlejšie prišiel vlasti na vefmi sa zarmútil, lebo si pomoc. Keď ho Agesilaos vypočul, veľmi tým to stratil. Predsa však dal uvedomoval, aké pocty a aké nádeje týmto zvolať spojencov, oznámil im rozkaz, ktorý dostal od štátu, a vyhlásil, že musí pomáhať vlasti. ,,verte mi, skončí," podotkol, „verte „Len ,,Len čo sa tam všetko dobre skončí,“ vrátím, aby som opať sak sa k vám vrátim, spojenci, že na vás nezabudnem, ale opäť uskutočnil vaše želanie.“ želanie." vyhrkli slzy a všetci odhlasovali, že Keď to počuli, mnohým vyhŕkli obrátí Lacedemonu pomôžu Agesilaom; až sa tam situácia obráti pomóžu spolu s Agesilaom; na dobré, chcú sa pod jeho vedením vrátiť späť spať do Ázie. A tak sa pojdu spolu s ním. pripravovali na to, že pôjdu velitefskou právomocou Agesilaos zanechal v Ázii Euxena s veliteľskou a s ním nie menej ako štyritisíc vojakov, aby mohol chrániť vačšina vojakov by videi, že väčšina nezávislosť miest. Medzitým sám videl, chce! so sebou radšej zostala, ako tiahla proti Grékom. A keďže chcel odviesť čo najviac najschopnejších vojakov, stanovil ceny pre spojenecké mestá, ktoré z nich pošle najlepšie vojsko, a pre stotníkov žoldnierov, ktorí sa pripoja k jeho výprave s najlepšie vyzbrojeným oddielom ťažkoodencov, lukostrelcov a peltastov. Okrem toho sfúbil sľúbil aj veliteľom velitefom jazdy, že dá víťaznú cenu tomu, kto Oznámu postaví oddiel vybavený najlepšími koňmi a zbraňami. Ozná­ 10

mil, že rozhodnutie o tom sa bude konať na Chersonese až po prechode z Ázie do Európy, aby si dobre uvedomili, že účastníci účastníci vojenskej výpravy sa musia starostlivo vybrať. Cenami boli zväčša zviičša umelecky vypracované zbrane ako ozdoba pre ťažkoodencov a pre jazdcov, medzi nimi boli aj zlaté vence. Celková hodnota cien neprevyšovala štyri talenty. Napriek takýmto výdavkom sa pre vojsko zadovážili zbrane za vefmi veľmi vysokú peňažnú sumu. Keď prekročil Helespont, ako rozhodcovia boli ustanovení z Lacedemončanov Menaskos, Herippidas a Orsippos, zo spojencov po jednom z každého mesta. Po rozdelení cien postupoval Agesilaos so svojím vojskom tou istou cestou, ktorou išiel perzský kráľ kráf na svojej vojenskej výprave proti Grécku. Medzitým efori vyhlásili vojnu. Keďže Agesipolis bol ešte Aristodéma, ktorý pochá­ dieťaťom, poveril štát vedením vojska Aristodema, pochádzal z tej istej kráfovskej kráľovskej rodiny a bol chlapcovým poručníkom. Keď sa Lacedemončania vydali na vojenskú výpravu, ich nepriate­ nepriatelia boli už zhromaždení a radili sa, ako by čo najúspešnejšie mohli začať boj. Korinťan Timolaos povedal: „Ako sa mi zdá, spojenci, s Lacedemončanmi je to tak ako vefké a dajú sa ľahko fahko s riekami. Rieky nebývajú pri prameňoch veľké prekročiť, ale čím viičšmi väčšmi sa vzďafujú vzďaľujú od svojho prameňa, tým viičšmi väčšmi sa zosilňuje ich prúd, lebo sa do nich vlievajú iné rieky. A práve tak je to aj s Lacedemončanmi: Lacedemončanmi: tam, kde začínajú svoju vojenskú výpravu, sú celkom sami, ale na svojom ďalšom postupe zviičšuje a ťažšie sa priberajú vojakov z iných miest, ich počet sa zväčšuje fudí, ktorí chcú vyhubiť osie s nimi bojuje. To isté vidím aj u ľudí, hniezdo. Keď sa pokúšajú chytať osy vyletujúce z hniezda, mnohé ich dopichajú, keď však hniezdo podpália, kým sú osy ešte vnútri, nestane sa nikomu nič a osy sa zničia. Na základe tejto úvahy pokladám za najlepšie zviesť boj v samotnom Lacedemone alebo celkom blízko neho." neho.“ Súhlasili s ním a jeho návrh prijali. Medzitým čo rokovali o hlavnom velení a dohovárali sa, ako sa privefmi má zoradiť celé vojsko, aby jednotlivé štáty nevytvárali priveľmi hlboké šíky svojich oddielov, a tak dali nepriateľom nepriatefom možnosť obkfúčiť obkľúčiť ich, zatiaf zatiaľ Lacedemončania pripojili k svojmu vojsku Tegejčanov a Mantinejčanov a postupovali už po morskom brehu. A takmer v tom istom čase pripochodovali Korinťania so svojimi spojencami do Nemey, Lacedemončania a ich spojenci do Sikyonu. Keď títo pri Epieikei vpadli na korintské územie, spočiatku im 109

veľké spôsobovali nepriateľskí l'ahkoodenci, ktorí z vyššie nepriatefskí ľahkoodenci, vefké ťažkosti sposobovali Keď však striefali šípy. Ked položených miest hádzali na nich kamene a strieľali zostúpili na pobrežie, postupovali po rovine a pustošili a pálili územie. Nepriatelia zostúpili z vrchov a zriadili si tábor tak, že vpredu boli krytí potokom. Keď sa postupujúci Lacedemončania nepriatefom na vzdialenosť ani nie desiatich priblížili k svojim nepriateľom štádií, takisto sa utáborili a správali sa pokojne. stadií, Uvediem aj silu vojska na oboch stranách. Na jednej strane bolo zhromaždených asi šesťtisíc lacedemonských ťažkoodencov, ďalej asi tritisíc Elejčanov, Triťýlijčanov Trifýlijčanov a Akrorejčanov, sotva tritisíc Lasiončanov, tisícpäťsto tisícpiiťsto Sikyončanov, nie menej ako tritisíc bolo Epidaurčanov, Troizenčanov, Hermoinčanov a Haliejčanov. Okrem toho bolo okolo šesťsto lacedemonských jazdcov, s nimi tiahlo asi tristo krétskych lukostrelcov a nie menej ako štyristo prakovníkov Margančanov, Letrinčanov a Amfidolčanov. Fliunťania sa však k nim nepripojili, tvrdili totiž, že dodržiavajú prímerie. Takáto bola vojenská sila na strane Lacedemončanov. Vojenská sila ich nepriateľov nepriatefov sa skladala asi zo šesťtisíc aténskych ťažkoodencov, približne zo sedemtisíc argejských ťažkoodencov, okolo päťtisíc piiťtisíc boiótskych (okrem chýbajúcich Orchomenčanov), asi tritisíc korintských a z celej Euboie nie menej ako tritisíc. Toľko Tofko bolo ťažkoodencov. Ďalej jazdci: Boióťanov bolo asi osemsto, Aténčanov asi šesťsto, Chalkiďanov z Euboie asi sto, fahkoodencov bol päťdesiat. Aj počet ľahkoodencov Opuntských Lokrov asi piiťdesiat. väčší viičší na strane korintských spojencov; pripojili sa k nim totiž Ozolskí Lokrovia, Melijčania a Akarňania. Pokiaf Boióťania Takáto bola vojenská sila na oboch stranách. Pokiaľ ľavom krídle, neponáhľali neponáhfali sa začať boj. Keď však Aténča­ stáli na favom nia zaujali miesto proti Lacedemončanom a dostali sa na pravé krídlo, kde stáli proti Achájcom, ihneď vyhlásili, že obete sú priaznivé a dali rozkaz pripraviť sa na nastávajúci boj. Pritom neobyčajnc nedbali na dohodnutých šestnásť radov a vytvorili neobyčajne hlboký bojový šík, a okrem toho sa stiahli ešte ďalej doprava, aby krídlo . Aténčania sa svojím postavením dostali za nepriateľské nepriatefské krídlo. museli postupovať s nimi v jednom rade, aby sa bojová línia neroztrhla, hoci si uvedomovali, že im hrozí nebezpečenstvo obkľúčenia. vóbec nespozorovali, že obkfúčenia. Lacedemončania nejaký čas vôbec sa nepriatelia približujú, lebo okolie bolo husto zarastené krovím. Až keď začali spievať bojovú pieseň, vtedy si to uvedomili a ihneď vydali rozkaz, aby sa všetci pripravili do boja.

l IO

Keď stáli v bojovom postavení, ako ich velitelia zoradili, priká­ prikázali im, aby postupovali bezprostredne za velitefmi. veliteľmi. Potom sa aj Lacedemončania stiahli trochu doprava a svoje krídlo roztiahli tak ďaleko, že z Aténčanov stálo len šesť fýl proti Lacedemončanom, ostatné štyri stáli už proti Tegejčanom. Keď bolí boli od seba vzdialení sotva viac ako stadion, štadión, Lacedemončania obetovali kozu Artemide Agrotere, ako to pred bojom robievajú, potom vyrazili proti nepriatefom nepriateľom a presahujúcou časťou svojho krídla ich začali obkl'uobkľučovať. Len čo nastal boj, protivníci porazili všetkých ostatných lacedemonských spojencov, len Pellenčania, ktorí stáli proti Tespijčanom, bojovali, a tak ich padlo vefa veľa na oboch stranách. Pokiaf Pokiaľ ideo ide o samých Lacedemončanov, tí zvíťazili nad tou časťou Aténča­ nov, ktorú mali malí proti sebe, a pobili z nich mnoho, lebo ich presahujúcim krídlom obkl'účili, obkľúčili, a keďže sami nemalí nemali straty, postupovali ďalej v zovretom šíku. Prešli popri štyroch aténskych fylách skor, ako sa tieto vrátili z prenasledovania svojich nepriatetylách skôr, nepriate­ fov, ľov, takže z tejto časti Aténčanov nepadal nepadol nikto, iba ak bol niekto zabitý pri prvej zrážke s Tegejčanmi. Ale teraz Lacedemončania narazili na Argejčanov, ktorí sa vracali z prenasledovania. A keď polemarchos mal v úmysle ich napadnúť frontálnym prvý Polemarchos ťrontálnym útokom, ktosi vraj vykríkol, aby nechali prejsť prvé rady. Lenčo Len čo sa to stalo, mohli napadnúť prechádzajúcich na nechránenom boku a mnoho z nich pobiť. Napadli aj vracajúcich sa Korinťanov. Nakoniec narazili aj na častí časti Tébanov, ktorí sa vracali z prenasledovania, a mnohých z nich pobili. Potom porazení utekali najprv ku korintským hradbám. Korinťania však pred nimi zavreli brány, a tak sa vrátili spiiť späť do svojho starého tábora. Aj Lacedemončania sa stiahli na miesto, kde začali boj s nepriatefmi, nepriateľmi, a postavili tam víťazný pomník. Takto sa vtedy celý boj odohral.

AGESILAOS V MACEDÓNII, TESÁLII A BOIÓTII PORAZKA PORA2KA LACEDEMONSKÉHO VOJSKA PRI KNIDE AGESILAOVO VfŤAZSTVO VÍŤAZSTVO PRI KORONEI

3/ Medzitým sa Agesilaos ponáhľal ponáhfal z Ázie na pomoc. Keď bol práve v meste Amťipolis, Amfipolis, Derkylidas mu oznámil, že LacedemonLacedemon­ mŕtvych, kým nepriatelia veľmi čania zvíťazili a že majú len osem mftvych, vefmi vefa. veľa. Takisto mu oznámil, že aj zo spojencov mnohí padli. Tu sa ho Agesilaos opýtal opýtal::

111

„Nebolo by pre nás priaznivé, Derkylidas, keby sa o tomto vonajskór dozvedeli mestá, ktoré s nami poslali vo­ víťazstve čo najskôr jakov?" jakov ?" ,,Ak sa to dopočujú, som presvedčený, Derkylidas odpovedal: „Ak dóveru." vačšiu dôveru.“ že budú mať väčšiu „Nebolo by najlepšie, keby si im túto správu oznámil ty, ktorý si boja ?" sa osobne zúčastnil boja?“ Derkylidas to počúval s radosťou — - lebo vždy bol rád na cestách — povedal: - a povedal: prikázal !" ,,Ano, keby si mi to prikázal!“ „Áno, to," povedal Agesilaos „a zároveň aj to, „Dobre, ,,Dobre, prikazujem ti to,“ aby si im ešte oznámil, že len čo sa pre nás šťastne skončí aj táto výprava, ihneď prídeme k nim, ako sme síúbili." sľúbili.“ Derkylidas odcestoval najprv k Helespontu. Agesilaos zasa Krannonča­ prešiel Macedóniu a dostal sa do Tesálie. Larissania, Krannončania, Skotussania a Farsalčania — - boli boiótskymi spojencami ako vyhnanvlastne všetci Tesálčania okrem tých, ktorí vtedy žili vo vyhnan­ dosiaí stve — - tiahli za Agesilaom a sťažovali mu postup. Agesilaos dosiaľ postupoviedol vojsko v tvare štvorhranu, pričom polovica jazdy postupo­ vala v čele a druhá polovica uzatvárala zadný voj. Keď mu bránili v postupe tým, že jazdou prepadávali jeho zadný voj, musel poslať na pomoc prvú polovicu jazdy predvoja a ponechal si len malú telesnú stráž. Len čo sa však postavili proti sebe do bojového šíku, Lenčo ťažko­ Tesálčania nepokladali za výhodné bojovať s jazdou proti ťažkoústup; ich nepriatelia postupovali odencom a pomaly sa obrátili na ústup; videi, v čom sa jedni za nimi veľmi veími opatrne. Keďže Agesilaos videl, i druhí dopustili chyby, poslal zvlášť silných jazdcov, ktorí tvorili jeho telesnú stráž, s rozkazom, ktorý mali odovzdať aj ostatným, možaby čo najrýchlejšie prenasledovali Tesálčanov a nedali im mož­ nosť obrátiť sa. Len čo Tesálčania zbadali, že na nich neočakávane Lenčo zaútočila nepriateľská nepriateíská jazda, jedni z nich sa dali na útek a ani sa neobrátili, iní chceli odolávať, ale keď sa o to pokúšali, boli zajatí ešte skôr, veliter jazdy Farsalčan Polycharskór, ako obrátili kone. No veliteľ mos sa obrátil so svojou družinou a padol s ňou v boji. Keď sa to stalo, Tesálčania začali bezhlavo utekať, a preto jedni boli zabití, kým ďalší padli do zajatia. Nezastavili sa skór, skôr, kým sa nedostali k hore Nartakion. A vtedy dal Agesilaos postaviť víťazný pomník medzi Prantom a Nart^kiom Nartkiom a zostal tam, nesmierne spokojný so svojím úspechom, lebo jazdou, ktorú si sám zhromaždil, porazil Tesálčanov, mimoriadne pyšných na svoju jazdu. Na druhý deň 112

"--

prekročil Achájske hory vo Ftii a potom už tiahol spriatelenou krajinou až k boiótskym hraniciam. Keď sa už chystal vpadnúť do Boiótie, zdalo sa, že slnko dostalo Lacedemonča­ podobu kosáka mesiaca a zároveň prišla správa, že Lacedemončavelitef nia utrpeli porážku v námornej bitke a že padol aj námorný veliteľ Peisandros. Takisto sa hovorilo, ako prebiehala námorná bitka. K zrážke oboch loďstiev došlo vo vodách okolo Knidu, kde bol námorným velitefom fenických lodí Farnabazos, kým vraj Konon námornýrn veliteľom s gréckym loďstvom zaujal postavenie pred ním. No len čo Peisandros postavil proti nim bojový šík, bolo vraj jasné, že počet ovefa menší, ako bolo Kononovo grécke loďstvo. jeho lodí bol oveľa útek; sám sa favom krídle dali rýchlo na útek; A tak sa vraj spojenci na ľavom však pustil s nepriateľmi nepriateími do boja, v ktorom bola jeho trojveslica nárazmi zatlačená k brehu. Ostatní, ktorí boli zatlačení k brehu, opustili svoje lode a zachránili sa útekom na Knidos, ako kto mohol. Sám Peisandros však zostal na lodi a tam aj v boji padol. Agesilaos spočiatku ťažko znášal túto správu. Keď si však uvedomil, že prevažná časť jeho vojska je taká, že sa rada zúčastňovala na jeho podujatiach, pokiaľ pokiaf tieto prebiehali šťastne, ale v prípade neúspechu necítila sa nútená znášať s ním nešťastie, zmenil túto správu a vyhlásil, že vraj Peisandros padol, ale ako víťaz v námornej bitke. Hneď po tomto vyhlásení obetoval býkov fuďom dal rozdeliť niečo ako dar za priaznivú zvesť a mnohým ľudom z obetovaných zvierat. A tak sa stalo, že pri jednej šarvátke nepriatefmi zvíťazili Agesilaove oddiely iba pod dojmom správy s nepriateľmi o údajnom námornom víťazstve Lacedemončanov. Proti Agesilaovi však stáli v spoločnom šíku Boióťania, Aténča­ náronia, Argejčania, Korinťania, Ainiovia, Eubojčania a obidva náro­ dy Lokrov. S Agesilaom bol jeden lacedemonský oddiel, ktorý sa presunul z Korintu, polovica oddielu, ktorý prišiel z Orchomenu, ďalej prepustení lacedemonskí heiloti, ktorí sa zúčastnili na jeho vojenskej výprave, k týmto prišlo žoldnierske vojsko pod vedením Herippida, ďalej oddiely z maloázijských gréckych miest a z európskych miest, ktoré pribral počas presunu. Priamo na mieste sa k nemu pripojili ťažkoodenci z Orchomenu a Fókidy. Peltastov bolo ovefa oveľa viac na strane Agesilaa, počet jazdcov bol približne rovnaký na oboch stranách. Takáto bola vojenská sila oboch protivníkov. Chcem porozprávať aj o priebehu bitky, aj vysvetliť, prečo bol boj taký tvrdý ako v nijakej bitke za našich čias. Vojská sa stretli 11

na rovine pri Koronei: Agesilaos prišiel so svojím vojskom z údolia Kefisu, Tébania so svojimi spojencami od Helikonu. Agesilaos viedol pravé krídlo svojho vojska, Orchomenčania stáli na samom konci favého ľavého krídla. Na náprotivnej strane stáli Tébania malí ľavé favé krídlo. na pravom krídle, kým Argejčania mali Keď sa vojská k sebe približovali, na oboch stranách panovalo hlboké ticho. Len čo sa však dostali od seba na vzdialenosť asi jedného stadia, Tébania spustili bojový pokrik a behom sa hnali priamo na nepriatefa. bolí v strede medzi oboma vojskami nepriateľa. Keď boli ešte asi tri pletrá vofného voľného priestoru, vyrazili proti nim z Agesilaovho šíku Herippidovi žoldnieri a spolu s nimi Iónovia, Aiolovia a Helesponťania; Helesponťania; títo všetci sa spoločne hnali do útoku a keď prišli na vzdialenosť vrhu oštepom, zahnali na útek vojakov, čo sa proti nim postavili. Medzitým Argejčania nevyčkali útok Agesilaových oddielov, ale ušli na Helikon. A tu už niektorí žoldnieri chceli zdobiť Agesilaa víťazným vencom, keď mu ktosi priniesol správu, že Tébania prerazili postavenie Orchomenčanov a že sú už medzi vozatajstvom. Agesilaos ihneď obrátil šík a viedol ho proti nim. Len čo Tébania videli, že ich spojenci utekajú k Helikonu, rozhodli sa prebiť sa ku svojim, a preto zovreli svoje rady a rázne postupovali vpred. Tu už možno nepochybne hovoriť o Agesilaovej udatnosti; nezvolil si totiž cestu najbezpečnejšieho postupu. Hoci mohol nechať prejsť Tébanov, ktorí sa usilovali prebiť, a potom postupo­ postupovať za nimi a poraziť ich zadný voj, neurobil to, ale stretol sa s nimi v boji čelom proti čelu. Narazili na seba štít proti štítu, navzájom sa tlačili, bojovali muž proti mužovi, zabíjali, umierali. Nakoniec si časť Tébanov prekliesnila cestu až k Helikonu, no mnohí na ústupe padli. Keď Agesilaos dosiahol víťazstvo, jeho raneného však preniesli k šíku, pribehli k nemu niektorí jazdci so správou, že sa asi osemdesiat ozbrojených nepriateľských nepriatefských vojakov nachádza na úpatí úpätí chrámu, a spytovali sa, čo majú s nimi robiť. Hoci Agesilaos utrpel vefa veľa rán, predsa nezabudol na povinnú úctu k božstvám, ale rozkázal, aby ich nechali odísť, kam chcú, a nedovolil, aby sa na nich spáchalo ne jaké bezprávie. Konečne teraz teraznejaké — bolo boto už neskoro — ľahli si. - si pripravili večeru a fahli Nasledujúci deň zavčas ráno rozkázal Agesilaos polemarchovi Gylisovi, aby zoradil vojsko do bojového šíku, dal postaviť víťazný pomník, ďalej aby sa všetci ovenčili na poctu boha Apolona a aby U robili, ako rozkázal. Tébania však všetci flautisti hrali na flautu. Urobili, 114

poslali hlásateľov hlásatefov s prosbou, aby pod ochranou prímeria mohli prímerie; pochovať svojich mŕtvych. erie; Agesilamftvych. Takto bolo uzavreté prím menši u os odišiel do Delf a obetoval bohu desiatu časť z koristi nie menšiu ako sto talentov. Polemarchos Gylis odtiahol s vojskom k Fókom, odkiaľ vpadal vpadol do Lokridy. Po celý deň vojaci drancovali dediny odkiaf a lúpili náčinie a potraviny. Keď sa však chýlilo k večeru, začali odcháLokrovia oštepmi a šípmi prenasledovať posledné oddiely odchá­ obrátidzajúcich Lacedemončanov. No len čo sa Lacedemončania obráti­ li a pri prenasledovaní niektorých Lokrov Lok rov zabili, už nedorážali na ich zadné oddiely, ale striefali strieľali na nich šípmi z vyššie položených miest. Lacedemončania sa pokúsili ich prenasledovať aj hore do svahov, no keď nastala noc, museli sa stiahnuť. Pritom niektorí padali, padali. lebo krajina bola neschodná, iní preto, lebo nevideli pred nepriateľov. Tu našiel smrť aj seba, ďalší zasiahnutí strelami nepriatefov. Polemarchos Gylis a z jeho sprievodcov Pelles, a asi osemnásť polemarchos Sparťanov, z ktorých jedni boli zabití kameňmi, iní oštepmi. Keby im neboli prišli na pomoc z tábora vojaci, ktorí práve večerali, boli by sa všetci ocitli v nebezpečenstve života.

POKRAČOVANIE VOJNY S KORINTOM

4/ Potom bolo ostatné vojsko prepustené do jednotlivých miest a aj Agesilaos odplával domov. Od toho času viedli vojnu Aténča­ nia, Boióťania, Argejčania a ich spojenci výpadmi z Korintu, Lacedemončania a ich spojenci zo Sikyonu. Keď Korinťania videli, ako sa pustoší ich krajina a ako mnohí občania násilne umierajú, nepriatefov, kým u ostatných lebo sú neprestajne v dosahu nepriateľov, vefmi obyvateľstvo žije v mieri a ich polia sú obrobené, veľmi spojencov obyvatefstvo mnohí z nich, najmä najmii aristokrati, zatúžili po mieri a na stretnutiach začali o tom spoločne uvažovať. Tu si Argejčania, Aténčania, kráfa Boióťania a tí Korinťania, ktorí dostali peniaze od perzského kráľa a mali najvačšiu vinu na vojne, uvedomili, že ak neodstránia tú časť malí najväčšiu neobyvateľstva, obyvatefstva, ktorá je naklonená mieru, ocitne sa celý štát v ne­ bezpečenstve, že sa prikloní k lacedemonskej orientácii, tak sa rozhodli uskutočniť všeobecné vraždenie. Už ich prvé rozhodnutie bolo najnehanebnejšie zo všetkého. ľudia totiž nepopravujú vo sviatok ani toho, kto bol Ostatní fudia podľa zákona, oni si však zámerne zvolili práve posledný odsúdený podfa deň sviatku Eukleí, lebo predpokladali, že sa im podarí pochytať 11

I

na námestí viac protivníkov, ktorých chcú pozabíjať. Lenčo Len čo dali dohovorené znamenie tým, ktorým predtým povedali, koho majú zabiť, vytasili meče a zabili jedného, ako pokojne stál v kruhu podfa okolností známych, iného ako sedel, ďalšieho v divadle, ba podľa aj rozhodcu, ktorý práve rozhodoval o cenách za dramatické hry. ihneď rozutekali, Keď si fudia ľudia uvedomili, čo sa robí, aristokrati sa ihned jedni k sochám bohov na námestí, iní k oltárom. Tu títo zlorečení prekliatci, ktorí nebrali nijaký ohfad prekliatej, ohľad na zákonité konanie -— to platí tak pre tých, ktorí dávali rozkaz vraždiť, ako aj pre tých, ktorí ho poslušne vykonávali -— vraždili aj na posviitných posvätných miestach, takže pri pohľade pohfade na toto bezbožné vyčíňanie boli zhrození aj niektorí občania, ktorí nepatrili k obetiam krvavého činu, ale si uchovali zmysel pre právny poriadok. Takto prišlo o život veía veľa fudí, lebo najskôr najskór tí sa zdržiavali na námestí, naproti tomu starších ľudí, mladší pokojne trávili čas v Kraneiu, lebo Pasimelos tušil, že sa vofačo stane. Len čo počuli krik a dobehli k nim niektorí ľudia, fudia, voľačo ktorí unikli vraždeniu, vybehli ihneď na Akrokorint a odrazili útok Argejčanov a ostatných spojencov. Medzitým čo sa radili o ďalšom postupe, z jedného stÍpa stĺpa spadla hlavica, hoci nebolo ani zemetrazemetra­ senie ani víchor. Preto konali obete, ale obetné znamenia boli také, že veštci pokladali za lepšie, aby zostúpili z tohto miesta. Najprv odtiahli z korintského územia, akoby museli ísť do vyhnanvyhnan­ stva. Keď ich potom aj priatelia prehovárali a prichádzali ich matky a sestry a dokonca aj niektorí z tých, ktorí boli pri moci a pod prísahou ich ubezpečovali, že sa im nič zlé nestane, niektorí sa vrátili domov. No keď videli, že muži, ktorí sú pri moci, postupujú ako tyrani, a uvedomovali si, že hrozí oslabenie samosamo­ statnosti štátu aj tým, že sa odstraňujú jeho hranice a že ich vlasť namiesto Korint má mať meno Argos a že sú nútení prevziať ústavu platnú v Argu, po ktorej netúžili, kým vo svojom vlastnom štáte majú menšiu moc ako prisťahovalci, niektorí z nich došli k presvedčeniu, že taký život sa už dlhšie nedá zniesť a že stojí za pokus ich vlasť urobiť opiiť opäť starým Korintom, akým bol kedysi, oslobodiť ho a očistiť do úkladných vrahov a zaviesť v ňom dobrú ústavu. Keby toto mohli presadiť, mysleli si, že sa stanú záchranca­ záchrancavlasti; keby nemohli, zomrú aspoň chvályhodnou smrťou pri mi vlasti; snahe po najkrajších a najsvätejších najsviitejších dobrách. A tak sa dvaja muži, Pasimelos a Alkimenes, pokúsili prebrodiť bystrinu a stretnúť sa s lacedemonským polemarchom Praxitom, ktorý bol v tom čase so svojím oddielom ako posádka v Sikyone; Sikyone; Il

pomócť dostať sa do hradieb, oznámili mu, že by mu mohli pomôcť tiahnúcich sa až k Lechaiu. Keďže Praxitas už predtým zistil, že dôveryhodní, súhlasil s ich plánom, a keď obidvaja muži sú dóveryhodní, zastal oddiel, ktorý mal práve odtiahnuť, presadil, že v Sikyone zostal vnikal do hradieb. Keď náhodou urobil nevyhnutné opatrenia, aby vnikol alebo úmyselne mali obaja títo muži stráž práve pri tej bráne, kde stál víťazný pomník, prišiel Praxitas so svojím oddielom ako aj so Sikyončanmi a s tými Korinťanmi, ktorí boli uňho ako vyhnanci. Dostal sa k bráne, ale bál sa vstúpiť, a tak sa rozhodol poslať jedného zo svojich spoľahlivých spofahlivých mužov, aby vyzvedel, ako to vnútri vyzerá. Obidvaja Korinťania ho zaviedli dnu a ukázali mu všetko celkom otvorene, takže muž, ktorý vošiel, vonku oznámil, povedali. že všetko je bez ľsti fsti presne tak, ako tí dvaja Korinťania povedali. tiahnúPraxi tas rozhodol vpochodovať. Ale keďže hradby tiahnú­ Nato sa Praxitas vefmi vzdialené, mali jeho vojaci ce sa rovnobežne boli od seba veľmi dojem, že pri bojovom postavení sú početne slabí, a preto si priekopostavili pred sebou kolovú hradbu a vykopali aj akú-takú prieko­ pu, aby sa mohli brániť, kým im spojenci neprídu na pomoc; boiótska posádka bola totiž až za nimi v prístave. Deň, ktorý nasledoval po noci, keď vnikli do hradieb, prešiel bez vefmi náhlivo na pomoc. boja; ale na druhý deň prišli Argejčania veľmi Našli nepriateľov nepriatefov už v bojovom postavení; Lacedemončania tvorili pravé krídlo, vedľa vedfa nich boli Sikyončania, kým korintskí vyhnanci počtom asi stopäťdesiat stopiiťdesiat stáli pri východnom múre. Proti vedfa nim pri východnom múre sa postavili Ifikratovi Iľikratovi žoldnieri a vedľa nich Argejčania; ľavé favé krídlo pri Argejčanoch tvorili Korinťania z mesta. Keďže Argejčania, spoliehajúc sa na svoju prevahu, Sikyonča­ podceňovali protivníkov, ihneď začali útok. Premohli Sikyončanov, strhli kolovú hradbu, prenasledovali ich až k moru a tam Sikyonča­ mnohých z nich pobili. Tu spozoroval ťažké položenie Sikyončanov veliteľ velitef lacedemonskej jazdy Pasimachos, ktorý bol na čele neveľkého kane o stromy, nariadil nevefkého oddielu; rýchle dal priviazať kone zobrať odhodené štíty utekajúcich Sikyončanov a s dobrovoľníkmi dobrovofníkmi sa postavil proti Argejčanom. Keď Argejčania videli písmeno S na vonštítoch, boli presvedčení, že majú pred sebou Sikyončanov, a von­ koncom sa nebáli. No Pasimachos sa vraj vyrútil na Argejčanov slovami: s týmito slovami: sklamú !" „Pri Dioskuroch, Argejčania, tieto písmená S vás asi sklamú!“ ,,Pri nepriateA tak bojujúc s malým hlúčikom proti veľkému vefkému počtu nepriate­ ľov padal aj s ostatnými členmi svojej družiny. Naproti tomu fov padol

117

korintskí vyhnanci zvíťazili na svojom úseku nad protivníkmi, postúpili ďalej a dostali sa až k mestským hradbám. hradbám . Len čo Lacedemončania spozorovali, že Sikyončania na svojom úseku podfahli, opustili svoje postavenie a hnali sa im na pomoc, pričom podľahli, malí kolovú hradbu po ľavej favej ruke. Keď Argejčania počuli, že mali Laccdemončania sú im za chrbtom, obrátili sa a behom vyrazili Lacedemončania z kolovej kolovcj hradby. A tak vojaci na konci ich pravého krídla, ktorí malí favú Lacedemončanov. mali ľavú stranu nekrytú, padali pod ranami Lacedemončanov, kým iní sa zhlukli pri hradbách a vo veľkom zmätku ustupovali vefkom zmatku k mestu. Tam sa však stretli s korintskými utečencami a keďže v nich spoznali nepriatefov, nepriateľov, zasa sa obrátili späť. spať. Tu jedni liezli po rebríkoch, na druhej strane skákali dolu z múru, a tak hynuli, iní v tlačenici okolo rebríkov padali pod ranami nepriateľov nepriatefov a ďalší sa Co sa týkalo nepriateľov, navzájom ušliapali. Čo nepriatefov, Lacedemončania neváhali. zabili, koho mohli; lebo iste boh umožnil, aby sa im neváhali, podarilo to, čo by sa nikdy neboli odvážili ani si želať vo svojich posobenie božstva, že sa modlitbách. Veď sa muselo pokladať za pôsobenie im dostalo do rúk množstvo vystrašených a vydesených nepriate­ nepriatefov, ľov, bez zbraní a bez odporu, ktorí robili všetko, aby urýchlili svoju vlastnú záhubu. Vtedy tam na malom priestore padlo tak vefa veľa nepriatefov, že fudia nepriateľov, ľudia zvyknutí vidieť kopy obilia, dreva a kamenia, mohli vtedy vidieť kopy mrtvol. mŕtvol. O život prišli aj vojaci z boiótskej posádky v prístave, jedni na hradbách, iní na strechách lodných dokov, kam vyliezli. Potom Korinťania a Argejčania odvážali mftvych pod ochranou prímeria, pričom im pomáhali svojich mŕtvych lacedemonskí spojenci. Keď sa všetci zhromaždili, Praxitas sa rozhodol najprv strhnúť časť hradieb, aby tým získal dostatočné prcchod vojska. Potom tiahol na čele svojho vojska miesto pre prechod smerom k Megare a útokom dobyl najprv Sidus, potom Krommyon. Na týchto opcvnených opevnených miestach zanechal posádky a vrátil sa späť. spať. Potom ešte opevnil Epieikeiu, ktorá mala spojencom slúžiť ako pohraničná pevnosť, pcvnosť, rozpustil vojsko a sám odišiel po ceste vedúcej do Lacedemona. V najbližšom čase sa ani jedna strana nepúšťala do vefkých veľkých vojenských výprav, mestá sa uspokojili s tým, že poslali iba posádky, z jednej strany do Korintu, z druhej do Sikyonu, aby strážili hradby. Keďže obe strany si držali žoldnierske žoldnierskc oddiely, iba tie usilovne pokračovali vo vojne. Vtcdy Ifikrates vpadol na územie Fliunta, ukryl svoj oddiel Vtedy v zálohe a poslal pár vojakov plieniť. Keď sa potom obyvatelia 118

ponáhfali svojim mesta bez zvláštnych bezpečnostných opatrení ponáhľali vefa, že Fliunťania vidiečanom na pomoc, Ifikrates ich pobil tak veľa, vydesení korintskými oddielmi nielen zavolali Lacedemončanov na pomoc, ale zverili im do ochrany mesto i hrad. A predsa to bolí boli Lacedekedysi Fliunťania, ktorí až do toho času nikdy neprijali Lacede­ spať priviesť mončanov do svojich hradieb zo strachu, že by mohli späť bolí vypovedaní pre svoje ich vyhnancov, ktorí uvádzali, že boli priatefsky lacedemonské zmýšľanie. zmýšfanie. Aj keď boli Lacedemončania priateľsky naklonení vyhnancom, predsa v tom čase, čo ovládali Flius, sa vonkoncom nezmienili o návrate vyhnancov, ale keď sa im zdalo, opať nadobudlo odvahu, odišli a odovzdali mesto a jeho že mesto opäť zákony v rovnakom stave, ako ich prevzali. Ifikrates podnikal so svojimi žoldniermi aj vpády do Medzitým Iťikrates mnohých miest Arkádie, kde nielen drancovali, ale napádali aj ťažko­ opevnené mestá. Vonku na otvorenom poli sa arkádski ťažkoodenci vonkoncom neodvážili postaviť proti nim, tak sa báli peltastov. A zasa peltasti sa tak báli Lacedemončanov, že sa neodvážili priblížiť k ich ťažkoodencom na vzdialenosť hodu oštepom;; už raz sa totiž stalo, že ich mladší Lacedemončania začali oštepom prenasledovať z takejto vzdialenosti, niektorých z nich chytili pohrvačšmi pohŕ­ pohrdali a ešte väčšmi a zabili. Lacedemončania peltastami pohŕdali dali svojimi spojencami, lebo aj Mantinejčania raz pri obrane proti peltastom, ktorí urobili vpád z hradieb tiahnúcich sa k Lechaiu, úteku; a tak si zasypaní strelami ustúpili a niektorí z nich padli na úteku; peltasaj Lacedemončania dovolili zažartovať, že sa spojenci boja peltas­ tov ako deti strašidiel. Sami vyrazili z Lechaia s jedným jcdným oddielom a s korintskými vyhnancami a s týmto vojskom tiahli okolo mesta Korint. Aténčania sa zasa báli vojenskej sily Lacedemončanov, že sa cez prielom v korintských Dlhých hradbách obrátia proti Aténam, a preto usúdili, že bude najlepšie znovu vystavať časť hradieb, ktorú strhol Praxitas. Praxi tas. A tak prišli s celým svojím vojskom spolu s murármi a tesármi a za niekoľko opať prekrásne niekofko dní opäť postavili západnú časť hradieb smerom k Sikyonu, východnú vačšom pokoji. potom mohli stavať vo väčšom Medzitým Lacedemončania opäť opať podnikli výpravu proti Argu, lebo usúdili, že Argejčania doma príjemne užívajú plody svojej Velitefom vojska bol Agesilaos. zeme a pritom sa tešia z vojny. Veliteľom korintKeď spustošil celú ich krajinu, prekročil pri Tenei hranice korint­ ského územia a dobyl hradby, ktoré znovu vystavali Aténčania. Z mora ho podporoval jeho brat Teleutias s dvanástimi trojvesli11

I

cami, takže ich matka sa mohla chváliť, že v ten istý deň jeden z jej dvoch synov dobyl na zemi hradby nepriateľov, nepriatefov, kým druhý sa na mori zmocnil ich lodí a dokov. Po skončení tejto výpravy Agesilalacedemonských vojakov os rozpustil spojenecké vojsko a oddiel Iacedemonských spiiť do vlasti. odviedol späť

TES ZNlCl ZNIČÍ ODDIEL VO VOJNE S KORINTOM !FIKRA IFIKRATES LACEDEMONSKÉHO VOJSKA

5/ Po týchto udalostiach sa Lacedemončania dozvedeli od koko­ rintských vyhnancov, že Korinťania majú všetok svoj dobytok v bezpečí v Pireu a že mnohí z nich tam nachádzajú svoju obživu. A tak pod vedením Agesilaa Lacedemončania znovu podnikli lstmos. Bol výpravu proti Korintu. Agesilaos najprv prišiel na Istmos. totiž mesiac, v ktorom sa konajú istmické hry a Argejčania Argcjčania tam Poseidonovi, akoby Korint patril k Argu. práve vtedy konali obeť Poseidónovi, blíží, nechali obetované Len čo sa dozvedeli, že sa Agesilaos blíži, zvieratá a pripravenú obetnú hostinu tak a s veľkým vefkým strachom sa vracali do mesta po kenchrejskej ceste. Hoci ich Agesilaos dobre videi, videl, neprenasledoval ich, ale utáboril sa v posvätnom posviitnom obvode, sám obetoval bohu a vyčkával, kým korintskí vyhnanci nevykona­ nevykonajú Poseidonovi Poseidónovi obetu a neusporiadajú preteky. Po Agcsilaovom Agesilaovom odchode usporiadali aj Argejčania istmické hry znova od začiatku. V tom roku sa teda odohrali preteky, v ktorých každý účastník bol dva razy porazený, ale aj také, v ktorých tí istí účastníci boli bol i dva razy vyhlásení za víťazov. Na štvrtý deň odviedol Agesilaos vojsko na Peiraion. Keď však videi, že oblasť stráži veľký vefký oddiel, stiahol sa popoludní opäť videl, opiiť k mestu, akoby mu mesto malo padnúť do rúk zradou. A tak Korinťania zo strachu, že by niektorí skutočne mohli mesto zradiť, dali zavolať Ifikrata Iťikrata s vefkou veľkou časťou peltastov. Len čo Agesilaos spozoroval, že v noci prišli peltasti, za svitania sa obrátil a tiahol zasa na Peiraion. Sám postupoval cestou k teplým prameňom, ale jeden oddiel poslal na vrcholky hór. hôr. Túto noc táboril pri teplých prameňoch, kým druhý oddiel prenocoval na vrcholkoch hôr. hór. vážnost' u svojich Práve na tomto mieste si Agesilaos získal vážnosť vojakov síce malým, ale užitočným nápadom. Keďže nikto z mu­ mužov, čo prinášali potraviny pre oddiel, nepriniesol oheň a bolo chladno, lebo oddiel sa nachádzal hore na vrcholkoch a navyše 12

ešte podvečer pršalo a padali krúpy a keďže, ako bolo prirodzené v letnom čase, vojaci vystúpili hore len v ľahkom fahkom oblečení, mrzli a v tme trne nemali chuť do jedla. Vtedy im Agesilaos poslal asi desať mužov, ktorí niesli oheň ukrytý v hrncoch. Keď každý z nich veíkých vystúpil hore inou cestou a postupne sa rozhorelo mnoho veľkých ohňov -— naporúdzi bolo dosť dreva -— tak sa všetci začali natierať olejom a mnohí sa až potom navečerali. V túto noc bolo v diaľke diafke vidieť aj Poseidonov chrám v plameňoch. Nikto nevie, kto ho zapálil. Keď obyvatelia Peiraia spozorovali, že výšiny sú obsadené, nepokúšali sa ďalej klásť odpor, ale ušli do posvätného posviitného obvodu Hérinho chrámu vedno muži aj ženy, otroci aj slobodní, a takisto viičšia časť ich dobytka. väčšia Medzitým Agesilaos postupoval s hlavnou časťou vojska po morskom brehu. Súčasne zostúpil oddiel z vrcholkov hôr, hór, dobyl zabral všetko, čo tam bolo, dobre opevnenú pevnosť Oinoe, zobral a v tento deň sa všetci vojaci zmocnili mnohých zásob z okolitých posviitnom obvo­ obvodedín. [udia, Ľudia, ktorí hfadali hľadali ochranu v Hérinom posvätnom de, vyšli von a nechali, aby Agesilaos rozhodol o ich osude podľa podfa vydaťvyhnancom vlastnej mienky. Prikázal vydať vyhnancom tých, ktorí sa zúčastni­ li na vraždení v Korinte, a všetkých ostatných predať do otroctva. Nato vyšiel z posviitného posvätného obvodu dlhý zástup zajatcov. V tom veľa poslov z rozličných krajov, medzi nimi aj istom čase prišlo aj vefa z Boiótie, ktorí sa spytovali, čo majú robiť, aby dosiahli mier. Agesilaos sa však vo svojej povznesenosti tváril, akoby ich vôbec vóbec priatef, aby nevidel, hoci vedfa vedľa nich stál Farax, jeho pohostinný priateľ, mu ich predstavil. Agesilaos sedel na stupňoch kruhovej stavby blízko jazera a pozeral sa, ako vyvádzajú z posvätného posvatného obvodu množstvo zajatcov. Popri nich chodili Lacedemončania z tábora s kopijami v rukách ako strážcovia a najmii pozornajmä oni upútavali pozor­ nosť prítomných: prítomných: lebo na šťastných a úspešných víťazov sa každý rád pozerá. Kým tam Agesilaos ešte sedel s tvárou muža, ktorý sa pýši šťastne vykonaným činom, prihnal sa akýsi jazdec na spenenom koni. Na mnohé otázky, akú správu prináša, neodpovedal nikomu, no len čo sa priblížil k Agesilaovi, zoskočil z koňa, rýchle k nemu pristúpil a so zamračenou tvárou mu oznámil, aká pohroma postihla oddiel v Lechaiu. Keď to Agesilaos počul, ihneď vyskočil kópiu a rozkázal hlásatefovi hlásateľovi zvolať polemarchov, z miesta, chytil kopiu poddóstojníkov a velitefov poddôstojníkov veliteľov žoldnierov. Keď sa títo zbehli, povedal im — - keďže ešte neraňajkovali -— aby sa podľa podfa možnosti rýchlo l21

najedli a prišli čo najrýchlejšie, sám sa bez raňajok postavil so svojimi druhmí na čelo vojska. Aj kopijníci z jeho najbližšímí druhmi svojími najbližšími telesnej stráže ho rýchlo nasledovali v plnej výzbroji, on — nezadržateľný - vpredu, oni za ním. Už sa dostal za teplými nezadržatefný — prihnalí traja jazdci keď sa odrazu prihnali prameňmi do lechajskej roviny, ked Keď to počul, so správou, že telá padlých boli už odnesené. Ked spiiť rozkázal zastaviť a po krátkom odpočinku viedol vojsko späť k posvätnému posvátnému obvodu pri Hérinom chráme. Nasledujúci deň dal predať zajatcov a korisť. Agesilaoví a pýtali sa ich, Konečne zavolali boiótskych poslov k Agesilaovi prečo prišli, no oni už nespomenuli mier ani slovom, ale prosili len smelí odísť do mesta ku svojim vojakom. o dovolenie, aby smeli povedal : Agesílaos sa usmial a povedal: Agesilaos vídieť, aké vaší vojaci, ale chcete vidieť, „Viem, že vás nezaujímajú vaši „Víem, príatefov. Len tu zostaňte, sám vás veľké vefké je šťastné víťazstvo vašich priateľov. zístíte, čo sa vlastne keď budete so mnou, skór ta povediem, skôr zistíte, povedíem, a ked stalo." stalo.“ A neklamal ich, lebo nasledujúci deň po zvyčajnej obeti viedol nepriatefov neprikázal síce vojsko proti Korintu. Víťazný pomník nepriateľov zbúrať, ale čo ešte zostalo zo stromov, to dal všetko povytínať a spáliť, čím jasne ukázal, že sa nikto z mesta neodvážil vyjsť von, utáboríl v blízkosti aby mu v tom zabránil. Po tejto akcii sa utáboril Lechaia. Lechaía. Tébskych poslov však nevpustil do mesta, ale poslal ich loďou do prístavu Kreusis. Kreusís. V lacedemonskom vojsku zavládol smútok nad porážkou, na akú neboli zvyknutí; nesmútili iba muži, padlí v boji na svojom ktorých synovia alebo otcovia alebo bratia bratía padli víťazí, pyšní na svoje určenom m ieste;; títo chodili vyzdobení ako víťazi, mieste vlastné nešťastie. Oddiel bol zničený takto: Amyklajčania oddávna chodievajú píeseň na poctu domov na slávnosť Hyankintií, aby zaspievali pieseň Apolona, a síce aj vtedy, ak sú práve na vojenskej výprave, alebo sú mimo domu pre nejakú inú príčinu. A vtedy Agesilaos Agesílaos nechal tamojz celého vojska v Lechaiu Lechaíu iba Amyklajčanov. Polemarchos tamoj­ šej posádky nariadil naríadíl spojeneckým vojakom, aby strážili hradby, Amyklajvíedol Amyklaj­ kým on sám s oddielom ťažkoodencov a jazdcov viedol trídsať stadií čanov popri štádií poprí Korinte. Keď už boli asi dvadsať alebo tridsať ťažko­ vzdialení polemarchos asi so šesťsto ťažkovzdíalení od Sikyonu, vydal sa Polemarchos velítefoví jazdy však odencami Lechaía, veliteľovi spíatočnú cestu do Lechaia, odencamí na spiatočnú Amyklajodprevadíl Amyklaj­ nariadil, nariadíl, aby so svojím jazdeckým oddielom odprevadil čanov tak ďaleko, pokiaľ pokíar budú chcieť, a aby potom po tej istej 1-

spiatočnej ceste dobehol ťažkoodencov. A hoci dobre vedeli, že sa vefký počet peltastov a ťažkoodencov, podce­ v Korinte nachádza veľký podceňovali ich pre svoje predchádzajúce víťazstvá a neobávali sa nijakého útoku. Ale z Korintu Lacedemončanov pozorovali veli­ velitef aténskych ťažkoodencov Kallias, syn Hipponikov, a veliteľ teľ velitef vefa a že nemajú peltastov Ifikrates, ktorí si všimli, že ich nie je veľa ochranu peltastov a jazdy, a preto nepokladali za nebezpečné napadnúť ich s oddielmi peltastov. Rátali totiž s tým, že ak budú Lacedemončania postupovať svojou cestou, budú môcť mócť zasiahnuť ich nekrytú stranu a tak ich ničiť; ničiť; ak sa ich však pokúsia prenasle­ prenasledovať, pre peltastov bude fahké, vefmi pohybliví, pohybliví. uniknúť ľahké, keďže sú veľmi Podfa toho sa aj rozhodli a vyviedli svoje oddiely ťažkoodencom. Podľa z mesta. Kallias postavil svojich ťažkoodencov blízko mesta, Ifikrates podnikal podnikol so svojimi peltastami útok na lacedemonský oddiel. Keď potom dopadali na Lacedemončanov oštepy a tu bol jeden poranený a tam iný dokonca padol, nosičom štítov Štítov prikázali, aby ich pobrali a odniesli do Lechaia; Lechaia; v skutočnosti sa z celého oddielu zachránili iba títo. Polemarchos rozkázal, aby útočníkov zahnali tí ťažkoodenci, ktorí sl úžili už desiaty rok. Ale pri prenasledovaní sa slúžili vo svojej ťažkej výzbroji nemohli dostať k nijakému peltastovi bližšie, než možno dohodiť oštepom; oštepom ; Ifikrates totiž peltastom prikázal ustúpiť skor, skôr, ako by sa ťažkoodenci priblížili. Ako sa ťažkoodenci roztrúsené roztrúsene vracali, lebo pri prenasledovaní každý podfa svojich síl, Ifikratove oddiely sa obracali a znovu na bežal podľa nich hádzali oštepy, jedni spredu, iní zo strany, keď pobiehali popri Lacedemončanoch Lacedemončanoch a zasahovali ich do nechráneného nechrfoeného boku. Hneď pri prvom prenasledovaní padlo deväť deviiť alebo desať Lacede­ Lacedemončanov a potom ich napádali s ovefa oveľa väčšou viičšou odvahou. V tomto zlom postavení polemarchos Polemarchos znova rozkázal, aby nepriateľov nepriatefov prenasledovali ťažkoodenci s pätnásťročnou piitnásťročnou vojenskou službou. službou . Ale padlo ich ešte viac ako po prvý raz. Už padli tí najudatnejší ťažkoodenci, keď k nim dorazili jazdci, a spolu s nimi začali peltastov znovu prenasledovať. Peltasti znova ustúpili, ale jazdci nemalí pri prenasledovaní vefký nemali veľký úspech; úspech; prestali totiž peltastov prenasledovať, keď ich niekofko niekoľko zabili, a pri prenasledovaní a ústupe sa držali v rovnakej bojovej línii s ťažkoodencami. Jazdcom sa vodilo takisto zle ako ťažkoodencom, ich počet sa jednostaj zmenšoval a ich sily čoraz väčšmi viičšmi slabli, kým nepriatelia bolí čoraz odvážnejší a ich počet sa ustavične zvyšoval. V bezná­ boli bezná-

12

dejnosti sa napokon zhlukli na akýsi nízky kopec, ktorý bol vzdialený od mora asi dve stadiá štádiá a od Lechaia asi šestnásť alebo sedemnásť stadií. štádií. Keď to spozorovali vojaci z Lechaia, nasadli na člny pozdÍž pobrežia až k miestu, ktoré bolo blízko činy a plavili sa pozdĺž tohto pahorku. Muži na pahorku boli v zúfalom postavení, lebo mali pred očami veľmi vefké straty a smrť, sami si však nemohli vefmi veľké ťažko­ pomôcť, pomócť, a keď ešte navyše videli približovať sa aténskych ťažkoodencov, dali sa na útek. Časť z nich sa vrhla do mora a len málo sa ' ich zachránilo s jazdcami útekom do Lechaia. Vo všetkých týchto Taký bojoch a na úteku padlo spolu asi dvestopäťdesiat aký bol dvestopiiťdesiat mužov. T priebeh tohto boja. Potom Agesilaos odtiahol s porazeným oddielom a v Lechaiu zanechal iný. Na svojej ceste domov privádzal vojsko do miest čo možno najneskôr najneskór večer a ráno odchádzal čo možno najvčaššie. Orchomenos opustil dokonca na svitaní a okolo Mantineie tiahol už za večerného súmraku. Nazdával sa, že by bolo pre jeho vojakov trápne, keby videli, akí škodoradostní sú Mantinejčania a ako sa radujú z ich nešťastia. Iľikrates Ifikrates mal potom úspechy aj v ostatných podujatiach. Hoci v Sidunte a v Krommyone boli lacedemonské posádky, ktoré tam nechal Praxitas, keď dobyl tieto mestá, ako aj v Oinoe, kam dal posádky Agesilaos po dobytí Peiraia, podarilo sa Ifikratovi všetky tieto opevnené miesta znovu dobyť, iba v Lechaiu mali Lacedemončania a ich spojenci posádku. Korintskí vyhnanci sa už po porážke spartského oddielu neodvážili robiť výpady proti Korintu pozdÍž pobrežia do po zemi zo Sikyonu, ale plavili sa na lodiach pozdĺž obyvatefov mesta, práve Lechaia, odtiaľ odtiaf robili útoky a dorážali na obyvateľov tak ako sami znášali útrapy od nich. PROTI O pPOMOC ACHÄJCI o ž ia d a l i s pa r tu o omoc p roti SPARTU ACHAJCI pPOZIADALI AKARNANII AGESILAOVE BOJE V AKARNÁNII

AKARŇANOM a karňanom

6/ Kalydon pôvodne uro­ pa trii Aitólii, ale Achájci ho ovládli aauropóvodne patril bili z Kalydončanov achájskych občanov. Teraz však museli v meste držať svoju posádku, lebo Kalydon bol vystavený útokom Aténniekofko oddielov A Akarňanov, ktorým dokonca pomáhalo niekoľko tén­ čanov a Boióťanov, ich spojencov. Achájci pod nátlakom týchto vyhlásiútokov poslali poslov do Lacedemona, ktorí, keď ta prišli, vyhlási­ poveli, že Lacedemončania s nimi nespravodlivo zaobchádzali, a pove­ dali dali:: l 4

„Lacedemončania ! Kedykofvek „Lacedemončania! Kedykoľvek nám rozkážete, ideme s vami do boja a nasledujeme vás, kamkoľvek kamkofvek nás vediete. Vy sa však o nás ani trochu nestaráte, hoci nás obliehajú Akarňania so svojimi spojencami Aténčanmi a Boióťanmi. Za tohto stavu by sme im ťažko mohli odolať, ale buď necháme vojnu na Peloponéze a prejdeme s celou našou vojenskou silou cez korintský záliv a budeme bojovať s Arkaňanmi a ich spojencami, alebo musíme stoj čo stoj uzavrieť mier.“ mier." Táto sťažnosť obsahovala skrytú hrozbu určenú LacedemončaLacedemonča­ nom, že zrušia s nimi spojenectvo, ak im neprídu na pomoc. Na základe tohto vyhlásenia sa efori a snem rozhodli, že je nevyhnutnevyhnut­ né podniknúť spolu s Achájcami vojenskú výpravu proti Akarňa­ Akarňanom. A tak ta poslali Agesilaa s dvoma oddielmi a s primeranou časťou spojencov; spojencov; Achájci však tiahli s celou vojenskou silou. Lenčo Len čo Agesilaos prekročil záliv, všetci Akarňania ušli z vidieka do miest, zahnali vše všetok tok dobytok na vzdialené miesta, aby nepadol nepadal ako korisť do rúk vojska. Keď sa Agesilaos dostal na hranice nepriatefského územia, poslal poslov do Stratu k akarňanskému nepriateľského spolku s odkazom, že postupne spustoší celé ich územie a nič nebude šetriť, ak nie sú ochotní zrušiť svoje spojenectvo s Boióťan­ mi a Aténčanmi a ak neprejdú na stranu Lacedemončanov a ich spojencov. Akarňania neposlúchli, a tak splnil svoju hrozbu; dókladne dôkladne pustošil zem a nepostupoval pri tom denne viac ako desať alebo dvanásť stadií. štádií. Keďže Agesilaovo vojsko postupovalo pomaly, začali sa Akarňania cítiť bezpeční; opäť opať prihnali svoj hor a obrábali aj takmer všetky svoje polia. Len dobytok z hôr čo sa Lenčo Agesilaovi videlo, že sa nepriatelia učičíkali do pocitu bezpečnosti, tu na pätnásty patnásty alebo šestnásty deň po svojom vpáde vykonal ráno obetu, v tento deň prešiel stošesťdesiat stadií štádií a navečer sa dostal k jazeru, pri ktorom mali Akarňania takmer všetok dobytok; ukoristil obrovské množstvo stád hovädzieho hovadzieho dobytka, koní a iné stáda rozličného druhu, aj vefa veľa otrokov. Keď sa toho všetkého zmocnil, zastal zostal tam celý nasledujúci deň a dal rozpredať korisť. Medzitým sa zjavili mnohí akarňanskí peltasti, ktorí z vrcholku striefali z prakov na Agesilaov tábor hory hádzali oštepy a strieľali úpatí hory, sami neutrpeli nijaké straty, ale nachádzajúci sa na úpätí prinútili Agesilaa premiestniť tábor na rovinu, hoci bol práve čas, keď sa vojsko pripravovalo na večeru. Na noc Akarňania odtiahli, Agesilaovi vojaci postavili stráže a ostatní sa mohli uložiť k spánku.

125

Nasledujúci deň Agesilaos s vojskom odtiahol. Keďže lúky a rovina, v strede ktorej ležalo jazero, boli dokola obklopené vrchmi, východ odtiaf odtiaľ viedol cez úzku roklinu, ktorej svahy obsadili Akarňania. Z vyššie položených miest hádzali oštepy a strieľali úpiitie vrchov a tak útočili striefali šípy, potom postupovali až na úpätie postupoa znepokojovali lacedemonské vojsko, že nemohlo ďalej postupo­ vať. Aj keď ťažkoodenci spolu s jazdcami opustili bojový šík a začali prenasledovať útočníkov, nespôsobili nespósobili im nijaké straty, lebo Akarňania rýchle ustúpili do svojich zaistených postavení. Agesilaos usúdil, že za takýchto nepriaznivých podmienok je ťažké dostať sa cez priesmyk, a preto sa rozhodol prenasledovať vefmi favom krídle, hoci ich bolo veľmi Akarňanov útočiacich na ľavom mnoho; totiž pohorie na tejto strane bolo pre ťažkoodencov fahšie prístupné. Medzitým čo konal obete, Akarňania a jazdcov ľahšie zasypali Lacedemončanov ozajstnou sprškou spŕškou kameňov a oštepov, dokonca prichádzali ešte bližšie a mnohých poranili. No len čo dal Agesilaos znamenie na útok, vyrazili ťažkoodenci, čo mali za sebou pätnásťročnú piitnásťročnú službu, zároveň sa rozbehli dopredu jazdci, kým sám Agesilaos postupoval za nimi s ostatným vojskom. Tí Akarňania, ktorí zostúpili z vrchov a útočili na Lacedemončanov, rýchle ustúpili a kým utekali hore do vrchu, mnohí z nich prichádzali o život. Celkom hore na vrchu boli však zoradení v bojovom šíku akarňanskí ťažkoodenci a väčšina viičšina ich peltastov. nepriatefov šípmi a oštepmi, poraňovali Zotrvali tu, zasypali nepriateľov jazdcov a zabili niektoré kone. Skór Skôr ako by bol nastal otvorený boj s lacedemonskými ťažkoodencami, obrátili sa na útek a v tento deň ich padlo asi tristo. Nato dal Agesilaos postaviť víťazný pomník. Onedlho potom tiahol krajinou a spustošil a spálil všetko, čo našiel. Na niektoré mestá aj zaútočil, lebo ho Achájci k tomu nútili, ale ani jedno nedobyl. Keďže medzitým sa už priblížila jeseň, opustil krajinu. Achájci boli bolí toho názoru, že Agesilaos nič nedosiahol, lebo sa dobrovofne, ani vojenskou silou, nezmocnil nijakého mesta ani dobrovoľne, a preto ho žiadali, ak už nie je ochotný urobiť nič iné, aby aspoň zostal v ich krajine tak dlho, kým nezabráni Akarňanom zasiať. Odpovedal im, že žiadajú pravý opak toho, čo je užitočné. „Ale ja,“ „v budúcom lete zamýšľam zamýšfam podniknúť sem ja," dodal, ,,v viičšmi želať novú vojenskú výpravu. Nepriatelia si však budú o to väčšmi mier, čím viac polí osejú.“ osejú." L

Po týchto slovách odišiel a postupoval Aitóliou po cestách, po ktorých by bez súhlasu Aitolov nemohlo pochodovať ani veľa, vela, ani málo vojakov. Jeho však nechali prejsť, lebo Iebo dúťali, dúfali, že ich podporí Keď dosiahol mys Rion, v tom, aby znovu získali Naupaktos. Ked presunul sa na Peloponéz a tiahol domov. Totiž prechod z Kalydonu na Peloponéz odrezali Aténčania tým, že z prístavu Oiniady robili výpady na svojich trojvesliciach.

AKARŇANIA UZATVÁRAJÚ UZATV ÁRAJÚ MIER S ACHÁJCAMI VÝPRAVA LACEDEMONCANOV PROTI ARGU

7/ Len čo prešla zima a nastala jar, Agesilaos zorganizoval vojenskú výpravu proti Akarňanom, ako to prisľúbil prislúbil Achájcom. Akarňania sa to dozvedeli — - keďže sa ich mestá nachádzali vo vnútrozemí, uvedomili si, že zničenie ich obilia by bolo boto pre nich obhfahnutie ich miest -— a preto takou istou pohromou, ako obhľahnutie poslali poslov do Lacedemona, uzavreli mier s Achájcami a spojespoje­ nectvo s Lacedemončanmi. Tým sa skončil akarňanský konfklikt. Lacedemončania si uvedomili, že by nebolo bezpečné tiahnuť proti Aténčanom alebo Boióťanom a za chrbtom si nechať na hraniciach nepriatefský nepriateľský a taký mocný argejský štát, a preto vypovedali Argu vojnu. Keď sa Agesipolis dozvedel, že má prevziať vedenie vojenskej výpravy a šťastne sa mu skončila obeť za prechod hraníc, odišiel do Olympie a prostredníctvom veštiarne sa spýtal boha, či bude zbožne konať, ak neprijme Argejčanmi ponúknuté prímerie; Argejčania totiž zámerne presúvali svoje posviitné mesiace z obdobia, ktoré im skutočne prislúchalo, na posvätné obdobie, keď hrozil vpád Lacedemončanov do ich krajiny. Boh mu dal znamenie, že sa nepreviní proti zbožnosti, ak odmietne neprávom ponúknuté prímerie. Odtiar Odtiaľ cestoval ihneď ďalej do Delf Delí a znovu sa spýtal Apolona, či aj on má ten istý názor na prímerie ako jeho otec Zeus. Dostal presne takú istú odpoveď. A tak Agesipolis prevzal vojsko z Fliunta, lebo tam sa preňho zhromažďovalo, kým sám chodil po veštiarňach a nemejskou vpadal na územie Argejčanov. Len čo si Argejčania cestou vpadol mócť zadržať, poslali — uvedomili, že ho nebudú môcť - ako to bolo boto ich hlásatefov, ktorí sa domáhali po­ zvykom -— dvoch ovenčených hlásateľov, posviitného svätného prímeria. Ale Agesipolis odpovedal, že sami bohovia

127

vyhlásili tento návrh za nespravodlivý; odmietol prímerie, vpadol vefké zdesenie spôsobil všade v meste i na vidieku veľké na ich územie a sposobil a bezradnosť. Ked prvý večer sedel pri jedle na argejskom území, práve v tej zaslal zemetrasenie. Hneď chvíli, ako vykonal obeť po jedle, boh zoslal velitefskom stane, všetci Lacedemončania, počínajúc mužmi vo veliteľskom začali spievať oslavnú pieseň na Poseidona; ostatní vojaci očaká­ vali odchod, lebo aj Agis kedysi po zemetrasení odviedol vojsko z Elidy. Agesipolis však vyhlásil, že keby zemetrasenie bolo nastalo vtedy, keď zamýšľal zamýšfal vpadnúť do krajiny, bol by veril, že boh mu chce v tom zabrániť, ale keďže zemetrasenie bolo až po jeho vpáde, pokladá to skôr skór za povzbudzujúce znamenie. A tak nasledujúci deň vykonal obetu Poseidónovi Poseidonovi a viedol svoje vojsko ďalej do krajiny. podnikal vojenskú výpravu proti Keďže Agesilaos len nedávno podnikol Argu, Agesipolis sa vypytoval vojakov, ako blízko k hradbám diafky spustošil zem, viedol Agesilaos svoje vojsko, do akej diaľky piiťboji Agesilaa vo všetkom ešte a pokúšal sa ako zápasník v päťboji väčšmi viičšmi predstihnúť. Až raz sa prihodilo, že sa vrátil cez hradobné priekopy, lebo ho z obranných veží zasypali kamením; inokedy sa vačšina Argejčanov vnikla na lakónzasa stalo, že kým prevažná väčšina ske územie, a preto nebola prítomná, dostal sa k mestským bránam tak blízko, že argejské stráže zatvorili brány a takto vyvreli boiótskych jazdcov, ktorí chceli ustúpiť do mesta, lebo sa Lacedemončania; a tak obávali, že spolu s nimi vpadnú do brán aj Lacedemončania; ochodzasa jazdci museli ukrývať ako netopiere pod hradobnými ochodza­ mi. A keby náhodou neboli bývali Kréťania na výprave do Nauplie, mnoho mužov a koní by bolo padalo pod ich šípmi. Onedlho potom, keď Agesipolis táboril v oblasti Eirkt, udrel do tábora blesk; blesk; niektorí vojaci boli zabití, iní zomreli po omráčení. Potom chcel chce! postaviť akúsi pevnosť na zabezpečenie priesmyku, ktorý torý vedie popri pohorí Kelusa, a preto konal obeť; ukázalo sa, že k odviepečeň obetného zvieraťa bola znetvorená. Keď sa to stalo, odvie­ Argejča­ spósobil Argejčaspäť a rozpustil hho; o ; predsa však spôsobil dol svoje vojsko spať veľkú škodu, lebo jeho vpád prišiel celkom neočakávane. nom vefkú

12

FARNABAZOS A KONON SA ZMOCŇUJÚ MALOÁZIJSKÝCH MIEST A PUSTOSIA PUSTOŠIA LAKÓNSKE BREHY BOJE V ROZLIČNÝCH ROZLIČ NÝCH OBLASTIACH GRÉCKA SO STRIEDA VÝM STRIEDAVÝM StAST1M SŤASTlM

8/ Takýto bol priebeh vojny na súši. Čo Čo sa však dialo súčasne súčasne s týmito udalosťami na mori a v prímorských mestách, o tom pamatihodné porozprávam teraz, a síce opíšem len skutočne pamätihodné udalosti, a tie, čo nestoja za reč, vynechám. Farnabazos a Konon po námornóm námornom víťazstve nad Lacedemončanmi plavili sa najprv k jednotlivým ostrovom a ku gréckym mestám na pobreží, vyháňali z nich lakónskych miestodržitefov miestodržiteľov a upokojovali mestá sfubom, sľubom, že nechcú opevňovať akropoly a že im nechávajú nezávislosť. Toto vyhlásenie vyvolalo u nich radosť a chválu a ochotne posielali Farnabazovi priatefské priateľské dary. Konon totiž poučil Farnabaza, že ak bude takto postupovať, móže môže si získať všetky mestá pre seba, ak sa však ukáže, že si ich chce podrobiť, naznačil, že každé z nich je schopné spôsobiť spósobiť mu vefa veľa ťažkostí a navyše mu ešte bude hroziť nebezpečenstvo, že sa aj Gréci spoja, ak spozorujú takýto zámer. Farnabazos sa dal týmito dóvodmi dôvodmi presvedčiť. Skór Skôr ako vystúpil v Efeze na pevninu, odovzdal Kononovi štyridsať trojveslíc, s ktorými mal odplávať do Sestu pevnine a tam sa s ním stretnúť. Farnabazos si zvolil cestu po pcvnine pozdĺž pobrežia do svojej satrapie. V čase námornej bitky a tiahol pozdfž bol totiž v Abyde jeho starý nepriatef nepriateľ Derkylidas, ktorý neopustil mesto ako ostatní lacedemonskí velitelia, ale držal Abydos a uchránil ho pre Lacedemončanov. Zvolal Abyďanov a povedal im toto: „Mužovia „Mužovia!! Hoci ste už predtým boli priatefmi priateľmi nášho štátu, teraz máte možnosť ukázať, že ste dobrodincami Lacedemončanov. Zachovať vernosť v šťastných časoch nie je nič obdivuhodné, ukázať sa však spofahlivým spoľahlivým aj vtedy, keď sa priatelia dostanú do nešťastia, na to sa bude pamatať pamätať vždy. Nie je to celkom tak, že sme už beznádejne stratení, keď sme boli porazení v námornej bitke; bitke; aj v minulosti, keď ešte Aténčania ovládali more, bol náš štát dosť silný, aby mohol priateľom priatefom pomáhať a nepriateľom nepriatefom škodiť. Čím viac sa ostatné mestá od nás odvrátili takisto ako šťastie, o to jasnejšie bude žiariť vaša vernosť. Ak sa však niekto bojí, že tu budeme obliehaní zo zeme i z mora, nech uváži, že grécke loďstvo nie je ešte doteraz na mori, no ak sa barbari pokúsia ovládnuť 129

more, Grécko to nestrpí; nestrpí; ak bude pomáhať samo sebe, tak sa stane aj vaším spojencom !" spojencom!“ Týmito slovami sa dali nie nedobrovoľne, nedobrovofne, ale radi prehovoriť; a tak priateľsky priatefsky prijímali do Abydu prichádzajúcich lacedemonských miestodržitefov miestodržiteľov a vyzvali aj tých, čo u nich ešte neboli, aby takisto prišli. Len čo sa takto v meste zhromaždilo vefa veľa zdatných mužov, Derkylidas prešiel cez Helespont do Sestu, ktorý leží vo vzdialenosti asi osem stadií štádií presne naproti Abydu. Okrem toho zhromaždil všetkých, ktorí dostali od Lacedemončanov pôdu pódu na Chersonese, ako aj miestodržitefov, miestodržiteľov, ktorých vyhnali z miest na európskej pevnine; aj tých prijal tvrdiac, že nemusia strácať odvahu, ak uvážia, že dokonca aj v Ázii, ktorá oddávna patrí nevefké mestá Temnos alebo perzskému kráfovi, kráľovi, jestvujú ešte neveľké Aigy, ale aj iné mestá, ktorých obyvatelia sa tam móžu môžu udržať a pritom nie sú poddaní perzskému kráfovi. kráľovi. A doložil: doložil: „Napokon, poznáte vari pevnejšie a nedobytnejšie mesto, ako je Sestos? Kto by ho chcel dobyť, musí mať aj loďstvo, aj pozemné vojsko." vojsko.“ Týmito slovami sa mu podarilo dosiahnuť, že ani títo celkom nepodfahli strachu a zdeseniu. nepodľahli Keď Farnabazos našiel Abydos a Sestos v takejto nálade, dal im oznámiť, že začne proti nim vojnu, ak nevyženú Lacedemončanov. Obyvatelia týchto miest však neposlúchli, a preto nariadil Kononovi, aby im zabránil vyplávať na more, kým on sám pustošil abydské územie. Keďže však nedosiahol svoj cief cieľ a nepodrobil si ich, stiahol sa na svoje územie a Kononovi prikázal získať mestá pri najviičšie loďstvo. Hneval sa Helesponte, aby do jari pripravili čo najväčšie totiž na Lacedemončanov za to, čo si od nich musel vytrpieť, a najtúžobnejšie zo všetkého si želal vpadnúť na ich územie a podľa podfa svojich sít síl sa im pomstiť. Za takýchto vojnových príprav prešla zima. Keď nastala jar, Farnabazos obsadil mužscvom mužstvom vefa veľa lodí, k tomu si ešte najal oddiel žoldnierov a sprevádzaný Kononom plavil sa medzi ostrovmi až k Melu, Melú, odkiaf odkiaľ zamieril k Lacedemonu. Najprv pristál vo Ferách a spustošil tamojšie územie, potom vystúpil inde na pevninu a aj tam pustošil, čo mohol. Keďžc Keďže nedostatok prístavov v tejto krajine, ďalej nebezpečen­ stvo obranných opatrení ako aj nedostatok potravín v ňom vzbudzovali strach, rýchlo sa obrátil a na spiatočnej ceste zakotvil vo Foinikunte, prístave na ostrove Kytera.

Kyterčania, ktorí ovládali mesto, zo strachu pred násilným obsadením mesta opustili hradby, Farnabazos im však dovolil na základe zmluvy o prímerí slobodne odísť do Lakónie, sám dal opraviť kyterské hradby, obsadil ich posádkou a Aténčana Nikofema zanechal ako velitefa veliteľa na Kytere. Potom priplával na korintský udatne bojovali ďalej a preukázali lstmos, nabádal spojencov, aby udatné Istmos, vernosť perzskému kráfovi, kráľovi, nechal im všetky peniaze, čo mal pri sebe, a odplával domov. Konon sa ponúkol, že ak mu Farnabazos ponechá loďstvo, zadováži si z ostrovov všetko, čo bude potrebopotrebo­ pomóže Aténčanom pri znovuvýstavbe vať, pristane vo vlasti a pomôže podľa neho Dlhých hradieb a pri opevnení Pirea. Ubezpečil ho, že podfa už nič nemóže nemôže viičšmi väčšmi zraniť Lacedemončanov. ,,Týmto," „Týmto,“ dodal, ,,sa „sa zavďačíš Aténčanom, ale pomstíš sa Lacedemončanom; zmaríš im totiž výsledok ich najväčších najviičších úsilí.“ úsilí." demončanom; Keď to Farnabazos počul, ochotne ho poslal do Atén a dal mu ešte peniaze na obnovenie hradieb. Onedlho po svojom príchode do Atén Konon obnovil vefkú veľkú časť hradieb, uvofnil uvoľnil na tú prácu svoje vlastné lodné mužstvo, vyplácal bolí potrebné. mzdu tesárom a murárom a hradil aj iné náklady, ak boli Iné časti hradieb postavili sami Aténčania na vlastné trovy a na obnove hradieb sa dobrovofne dobrovoľne zúčastnili aj Boióťania a iné mestá. Korinťania však použili peniaze, ktoré im nechal Farnabazos na vybavenie lodí, ustanovili Agatina za velitefa veliteľa loďstva, s ktorým ovládali morský záliv pred achájskym pobrežím a v okolí Lechaia. veliteAj Lacedemončania vystrojili proti nim loďstvo, ktorého velite­ ľom bol Podanemos. No keď zahynul pri akomsi útoku a jeho fom nástupca Pollis pre zranenie odišiel domov, prevzal velenie nad loďstvom Herippidas. Korinťan Proainos prevzal Jode lode od Agatina a vyprázdnil Rion, ktorého sa potom zmocnili Lacedemončania. Potom Teleutias vystriedal Herippida vo velení nad loďami a zasa ovládal záliv. Keď sa Lacedemončania dopočuli, že Konon obnovuje aténske hradby za peniaze perzského kráfa kráľa a že z tých istých prostriedkov opiiť získa pre vydržuje aj svoje loďstvo, s ktorým už onedlho opäť Aténčanov ostrovy ako aj pobrežné mestá na pevnine, usúdili, že ak s Kononovou činnosťou presnejšie oboznámia Tiribaza, velitevelite­ ľa kráľom, alebo by ho mohli získať na fa vymenovaného perzským kráfom, svoju stranu, alebo aspoň zastaviť vyplácanie peňazí na Kononovo povereloďstvo. A tak sa rozhodli poslať k Tiribazovi Antalkida s povere­ ním, aby ho oboznámil s týmito udalosťami a aby sa pokúsil pre

1 1

lacedemonský štát uzavrieť mier s perzským kráfom. kráľom. Len čo sa to Lenčo dozvedeli Aténčania, ihneď ta poslali poslov Hermogena, Diona, Kallistena a Kallimedonta na čele s Kononom. Kononom . Zároveň povolali poslov aj od spojenocov a prišli aj poslovia od Boióťanov, z Korintu a z Argu. Keď ta prišli, Antalkidas povedal Tiribazovi, aký je účel ich cesty, že má žiadať o mier medzi svojím štátom a perzským kráľom, kráfom, a to za takých podmienok, aké si perzský kráľ kráf už oddávna želal: Lacedemončania nebudú súperiť s perzským kráfom o grécke mestá v Ázii, ale budú spokojní, keď všetky kráľom ostrovy a ostatné mestá budú nezávislé. ,,Ak „Ak si teda my želáme mier za takýchto podmienok,“ podmienok," doložil, ,,prečo peniaze?? „prečo by kráf kráľ viedol proti nám vojnu, alebo vynakladal peniaze Preto proti kráfovi kráľovi nebudú mócť môcť viesť vojnu ani Aténčania, pokiaf pokiaľ pokiaf sú mestá nezávislé.“ nezávislé." my neprevezmeme vedenie, ani my, pokiaľ vefmi pozdávala, Tiribazos počúval Antalkida a jeho reč sa mu veľmi ale nepáčila sa Antalkidovým odporcom. Aténčania sa však báli, že stratia Lemnos, Lem nos, Imbros lmbros a Skyros, ak sa uzavrie zmluva o nezá­ nezávislosti miest a ostrovov; Tébania mali strach, že budú musieť priznať nezávislosť boiótskym mestám; mestám; Argejčania zasa usúdili, že ak sa uzavrie takáto taká to mierová zmluva, už si nebudú môcť mócť podržať Korint ako druhý Argos, po čom túžili. A tak mierové rokovania stroskotali a všetci poslovia sa vrátili domov. Tiribazos však poklada! pokladal za nebezpečné postaviť sa otvorene na stranu Lacedemončanov bez vedomia a súhlasu perzského kráfa, kráľa, ale aspoň tajne dal Antalkidovi peniaze, aby Lacedemončania mohli vystrojiť loďstvo, takže Aténčania a ich spojenci by väčšmi viičšmi uviizniť Konona s odôvodnením, túžili po mieri, a dal uväzniť odóvodnením, že zneužil dóveru perzského kráľa, kráfa, lebo vraj tvrdenie Lacedemončanov bolo dôveru pravdivé. Nato sa Tiribazos odobral do vnútrozemia ku kráľovi, kráfovi, aby mu podal správu o návrhoch Lacedemončanov a o Kononouviiznení, ktorý sa previnil proti kráľovi, vom uväznení, kráfovi, a takisto aby sa ho spýtal, ako má za tejto situácie postupovať. Kým ešte Tiribazos bol v jeho rezidencii, poslal kráf kráľ Struta, aby prevzal prímorskú oblasť. Strutas však veími veľmi nadfžal nadŕžal Aténčanom a ich spojencom, lebo si ešte veími veľmi dobre pamiital, pamätal, akú pohromu kráfova krajina od Agesilaa. Len čo Lacedemončania vytrpela kráľova videli, že Strutas je voči nim nepriateľsky nepriatefsky naladený, kým voči priatefsky, poslali Tibrona bojovať proti Aténčanom sa správa priateľsky, nemu. Tento prešiel do Malej Ázie a začal z Efezu a z miest Priena, Leukofrys a Achilleion, ktoré ležia v údolí Maiandru, drancovať

a pustošiť krajinu perzského kráfa. kráľa. Časom Strutas zistil, že Tibron vždy postupuje neusporiadane, keď prichádza na pomoc svojim oddielom, akoby pohrdal pohŕdal nepriatefmi. nepriateľmi. A tak poslal jazdcov do roviny a prikázal im, aby napadli protivníka, obkfúčili obkľúčili ho a zahnali, a to je vraj v ich silách. Tibron bol práve po raňajkách a cvičil s flautistom ílautistom Tersandrom hod diskom. Tersandros nebol iba dobdob­ priateľ lakónskeho spósobu spôsobu života staral sa rým flautistom, ale ako priatef videl, že aj o svoju telesnú silu a zručnosť. Len čo Strutas videi, Lacedemončania postupujú neusporiadane a že v čele vojska ich je len málo, náhle sa zjavil s početným a dobre zoradeným jazdeckým oddielom. Medzi prvými zabili Tibrona a Tersandra. Keď títo padli, obrátili na útek aj ostatné vojsko. Pri prenasledo­ prenasledovaní bolo ešte vefa veľa vojakov zabitých, niektorí sa však zachránili viičšina z nich však tým, že sa útekom do spriatelených miest, väčšina prineskoro dozvedeli o celej výprave. Tibron totiž často, ako aj vtedy, podnikal výpravy, hoci predtým nevydal výslovný rozkaz na boj. Takto sa to teda skončilo. Keď v tomto čase prišli do Lacedemona Roďania, ktorých demokrati vyhnali z ostrova, začali vysvetfovať, vysvetľovať, že sa nemožno nečinne prizerať na to, ako si Aténčania podrobili Rodos, a tým získali vefkú veľkú moc. Lacedemončania si uvedomili. uvedomili, že ak tam budú ténčanom, ak však vládnuť demokrati, pripadne celý ostrov A Aténčanom, aristokrati, tak zasa im, a preto vystrojili osem lodí pre rodských veliteľa ustanovili Ekdika. Na týchto lodiach vyhnancov a za velitefa poslali aj Difrida s rozkazom, aby prešiel do Ázie, udržal na lacedemonskej strane tie mestá, ktoré otvorili brány Tibronovi, aby zhromaždil vojsko, ktoré sa zachránilo, a ak by mohol, aby naverboval iné a pokračoval vo vojne proti Strutovi. Difridas plnil tieto rozkazy a okrem iných úspechov sa mu podarilo zajať aj Strutovho zaťa Tigrana s manželkou, ktorí cestovali do Sard. Za proich prepustenie dostal vysoké výkupné, takže odvtedy mal pro­ striedky na vyplácanie žoldu. Bol to muž všeobecne obfúbený obľúbený energic­ velitef bol disciplinovanejší a energictakisto ako Tibron, ale ako veliteľ kejší;; nikdy sa totiž nedal ovládať telesnými záfubami, kejší záľubami, ale vždy sa pine venoval tej úlohe, ktorou sa zaoberal. plne Keď Ekdikos priplával ku Knidu a dozvedel sa, že demokrati na Rode majú všetko vo svojej moci, že sú pánmi na zemi a na mori a že ovládajú more s dvojnásobným počtom trojveslíc, ako mal on, Lenčo pokojne vyčkával na Knide. Len čo si Lacedemončania uvedomili, že Ekdikos je vojensky prislabý, než aby skutočne mohol pomócť pomôcť

priatefom, rozkázali Teleutiovi, aby so svoji mi dvanástimi loďami, priateľom, svojimi ktoré mal v zálive pri Achai a pri Lechaiu, oboplával Peloponéz a spojil sa s Ekdikom, poslal ho domov, postaral sa o tých, ktorí chcú byť ich priateľmi, priatefmi, a podľa podfa možnosti spolu s nimi spósoboval spôsoboval nepriatefom škody. nepriateľom Keď prišiel Teleutias na Samos, dostal tam ďalšie lode, potom priplával na Knidos, kým Ekdikos sa vrátil do Lacedemona. Potom Teleutias zamieril na Rodos s loďami, ktorých počet sa medzitým zvýšil na dvadsaťsedem. Cestou stretol Filokrata, syna Efialtovho, ktorý sa práve plavil s desiatimi trojveslicami z Atén na Cyprus, aby sa spojil s Euagorom, ale Teleutias zajal všetky lode. Tak si obe strany vlastne vymenili úlohu; totiž Aténčania, ktorí nažívali v priatefstve priateľstve s perzským kráfom, kráľom, posielali spojenecspojenec­ kú pomoc Euagorovi, ktorý viedol vojnu proti perzskému kráfovi, kráľovi, a Teleutias, kým Lacedemončania viedli vojnu proti perzskému kráfovi, bolí poslané do vojny práve proti tomu kráľovi, zničil lode, ktorí boli istému perzskému kráfovi. kráľovi. Teleutias sa vrátil na Knidos, predal svoju korisť, potom zamieril opäť opiiť na Rodos a podporoval tam lacedemonských Iacedemonských prívržencov. Aténčania sa teraz nazdávali, že si Lacedemončania chcú znova vybudovať námornú moc, a preto poslali proti nim Trasybula zo Steirie so štyridsiatimi loďami. Trasybulos vyplával, ale cestou upustil od plavby na Rodos, pretože bol presvedčený, že by nebolo preňho fahké ľahké potrestať Lacedemončanov, lebo ovládajú opevneopevne­ nie, a pokiaľ pokiaf tam ešte je Teleutias so svojimi loďami, aby im poskytol spojeneckú pomoc. Okrem toho bolo podľa podfa neho ne­ nepravdepodobné, že by priatelia Aténčanov podľahli podfahli svojim ne­ nepriatefom, priateľom, lebo majú v moci mestá, je ich ovefa oveľa viac a dokonca už zvíťazili v boji. Namiesto toho odplával do Helespontu, a keďže tam nikde nenarazil na nepriatefa, nepriateľa, bol presvedčený, že by mohol pre štát vykonať niečo užitočné. Tak zmieril najprv Amedoka, kráfa kráľa Odrysov, so Seutom, pánom morských brehov-vedel brehov — vedel totiž o ich spore -— a z oboch urobil priateľov priatefov a spojencov Aténčanov; Aténčanov; domnieval sa, že ak oni budú priateľmi, priatefmi, aj grécke mestá ležiace na tráckom pobreží sa priklonia k Aténčanom. Keďže sa okolnosti priaznivo vyvíjali aj v maloázijských mestách, lebo perzský kráf kráľ prebol na strane Aténčanov, Trasybulos odplával do Byzantia a pre­ najal tam vyberanie desiatku od lodí, ktoré prichádzali z Čierneho mora. Okrem toho zmenil byzantskú ústavu z oligarchie na 134

demokraciu, takže byzantský fud ľud vonkoncom nemal radosť, že je veľa Aténčanov. v meste tak vefa Lenčo Len čo to urobil a získal si priatefstvo priateľstvo Kalchedončanov, odplával z Helespontu. Na Lesbe zistil, že všetky mestá okrem Mytilény sú naklonené Lacedemončanom. Nezaútočil hneď na nijaké z nich, ale najprv si v Mytiléne postavil vojsko zo štyristo ťažkoodencov, ktorých viezol na svojich lodiach, ďalej z priateľov priatefov Aténčanov, ktorí boli vyhnaní z ostatných miest a uchýlili sa do Mytilény, sľúbil: a napokon z najudatnejších Mytilénčanov. Všetkým voľačo vofačo sfúbil: Mytilénčanom, že budú mať nadvládu nad celým Lesbom, ak sa mu podarí dobyť nepriatefské mócť nepriateľské mestá; m está; vyhnancom, že sa budú môcť všetci vrátiť do svojich domovov, ak budú spoločne postupovať proti každému mestu; nakoniec námorníkom sfúbil vefa peňazí, sľúbil veľa ak opiiť opäť získajú Lesbos pre Atény ako spriatelený ostrov. Takto ich povzbudzoval, potom ich zoradil do bojového šíku a viedol ich proti Metymne. Keď sa Terimachos, ktorý tam práve vtedy bol ako veliteľ velitef Lacedemončanov, dopočul, že proti nemu postupuje Trasybulos, postavil sa na čelo svojich námorníkov, ktorých posilnil Metymňanmi a mytilénskymi vyhnancami, čo sa tam práve nachádzali, a vyrazil k hraniciam proti nemu. Nastal boj, Terimachos v ňom padol a vefa veľa mužov bolo zabitých na úteku. Trasybulos získal niektoré mestá na svoju stranu, ale tie, ktoré k nemu neprešli, nechal spustošiť, aby z koristi mohol vyplatiť svojich vojakov; potom sa ponáhfal najviičšmi ponáhľal na Rodos, aby aj tam vojakov čo najväčšmi povzbudil, vymáhal peniaze aj z iných miest a takto prišiel až Trasyk Aspendu, kde zakotvil v ustí ústí rieky Eurymedon. Hoci už Trasy­ bulos dostal od Aspenďanov Aspendanov peniaze, predsa si dovolili vojaci kdesi na vidieku drancovať; drancovať; to Aspenďanov Aspendanov rozhnevalo, v noci ho prepadli a zabili v jeho stane. Takýto konicc koniec mal Trasybulos, ktorý požíval všeobecnú vážnosť ako vynikajúci muž. Aténčania si zvolili namiesto neho Agyrrhia a poslali ho k lodiam. Medzitým sa Lacedemončania dozvedeli, že Aténčania Aténčania v Byzantiu prenajali vyberanie desiatku za tovar z Čier­ neho mora, že ovládajú Kalchedon a že aj ostatné mestá pri priatefom. Helesponte sú na ich strane, lebo Farnabazos bol ich priateľom. Preto sa rozhodli podniknúť protiopatrenia. Derkylidovi nemohli nič vyčítať, no napriek tomu Anaxibios, ktorému boli priateľsky priatefsky naklonení efori, dosiahol, že sám odplával ako nový veliteľ velitef do

Abydu. Sfúbil, lade, povedie Sľúbil, že ak dostane potrebné prostriedky a lode, vojnu proti Aténčanom tak energicky, že ich pomery v Helesponte sa zvrtnú v ich neprospech. Lacedemončania poslali teda Anaxibia s troma trojveslicami a s peniazmi, za ktoré mal získať asi tisíc žoldnierov. Keď Anaxibios prišiel do Abydu, zhromaždil na pevnine žoldnierske vojsko, násilím odtrhal odtrhol niekofko niekoľko aiolských miest od Farnabaza a previedol ich na svoju stranu, potom sa obrátil proti mestám, ktoré podnikali vojenské výpravy proti Abydu, tiahol ich územím a pustošil ho. Ku svojim trom lodiam pripojil ešte ďalšie tri, ktoré úplne obsadil mužstvom z Abydu, a privádzal do prístavu každú loď Aténčanov alebo ich spojencov, ktorú zajal na mori. Len čo sa Lenčo to Aténčania dozvedeli, tu zo strachu, že prídu o všetko, čo Trasybulos dosiahol pri Helesponte, poslali proti Anaxibiovi Ifikrata s ósmimi viičšina z nich ôsmimi loďami a asi s tisícdvesto peltastmi; väčšina slúžila pod ním už v Korinte. Keď však Argejčania urobili z Korintu Argos, vyhlásili, že ich už nepotrebujú; Ifikrates totiž dal popraviť niekofko niekoľko Korinťanov, ktorí nadŕžali nadfžali Argejčanom. Potom sa vrátil do Atén a práve vtedy bol doma. Keď prišiel na Chersonesos, vojna medzi ním a Anaxibiom pozostávala len zo vzájomných lúpežných výprav. Po čase však Iťikrates Ifikrates zistil, že Anaxibios odišiel so svojimi žoldniermi, s Lacedemončanmi svojsvoj­ ho sprievodu a s dvesto abydskými ťažkoodencami do Antandru. Keďže zároveň počul, že Anaxibios získal Antandros pre priateľ­ priatefstvo s Lacedemonom, domnieval sa, že Anaxibios tam nechá svoju spiiť. A tak sa Iťikrates posádku a potom odvedie Abyďanov späť. Ifikrates presunul v noci cez Helespont ta, kde je abydské územie najpustejšie, vystúpil do hór hôr a vojakov postavil do úkrytu. Lodiam, ktoré ho previezli, dal rozkaz za svitania plávať nahor pozdĺž pozdÍž Chersonesu, aby to vyzeralo, že sa plaví ako zvyčajne vyberať peniaze. Jeho predpoklad sa splnil, lebo Anaxibios skutočne odtiahol z Antan­ Antandru, hoci v ten deň sa mu ani obetné znamenia neskončili priaznivo, ale povzniesol sa nad to, pretože postupoval spriatelespriatele­ ným územím a do spojeneckého mesta; okrem toho počul od okoloidúcich, že Ifikrates Iťikrates odplával smerom na Prokonnesos, a tak tiahol ešte bezstarostnejšie. Ifikrates Iťikrates sa však nepohol z úkrytu, kým celé Anaxibiovo vojsko nebolo na rovine. Keď sa však Abyďania, ktorí pochodovali na čele, dostali do údolia pri Kremaste, kde ležia ich zlaté bane, kým ostatné vojsko pochodujúce za nimi bolo na strmom svahu

a Anaxibios práve začal zostupovať so svojimi Lacedemončanmi, v tej chvíli dal Ifikrates svojim vojakom rozkaz vyraziť z úkrytu a behom zaútočiť na Anaxibia. Anaxibios si uvedomil, že niet nádeje na záchranu, lebo videl videi svoje vojsko roztiahnuté po celej dlhej a úzkej rokline; tí, čo boli vpredu, sotva mu mohli včas prísť videl zdesenie všetkých, keď si na pomoc po strmom svahu, a videi blízkosti: uvedomili, že sú v pasci. Tu povedal tým, čo stáli v jeho blízkosti: „Mužovia!! Povinnosť mi káže tu zomrieť. Vy sa však zachráňte, ,,Mužovia nepriatefmi." skôr než sa začne boj s nepriateľmi.“ m6žete, sk6r ako rýchlo môžete, Po týchto slovách vzal od svojho nosiča štít a bojoval na svojom nepadal. Pri ňom vytrval iba mladík, ktorého mal rád, mieste, kým nepadol. veliteľov, ktorí sa z miest zišli a asi dvanásť lacedemonských velitefov, v Abyde, padlo v boji spolu s ním. Ostatní zahynuli na úteku. Nepriatelia ich prenasledovali až k mestu. A z ostatných padlo asi paťdesiat ťažkoodencov. Po tomto dvesto mužov Abyďanov asi päťdesiat mužovaa z Abyd’anov späť na Chersonesos. úspechu sa Ifikrates stiahol spať

PJATA KNIHA KNIHA PIATA

Striedavé víťazstvá víťazstvá aa porážky porážky Striedavé Lacedemončanov v v Grécku Grécku Lacedemončanov

NÁMORNÁ BITKA MEDZI ATÉNČ:ANMI ATÉNČANMI A LACEDEMONCANMI PRI AIGINE (TELEUTIAS, GORGOPAS, CHABRIAS) ANTALKIDOV MIER

1/ Tieto udalosti sa teda odohrávali medzi Aténčanmi a Lacedemončanmi. Medzitým bol Eteonikos znovu na Aigine, a hoci Aiginčania až dosiaf dosiaľ priatefsky priateľsky nažívali s Aténami, teraz, keď sa už viedla otvorená námorná vojna, Eteonikos so súhlasom eforov dovolil každému podfa podľa fubovóle ľubovôle lúpiť v Atike. Aténčania vystave­ vystavení ich útokom poslali na Aiginu pod velením Pamfila ťažkoodenťažkooden­ cov, ktorí si tam vybudovali opevnenie proti Aiginčanom, poslali aj desať trojveslíc a takto ich obliehali na mori i na zemi. Teleutias, ktorý sa práve pohyboval medzi ostrovmi, aby zohnal peňažné prostriedky, dozvedel sa o tomto opevnení a ponáhľal ponáhfal sa Aiginča­ nom na pomoc; zahnal aténske !ode, lode, ale Pamfilos sa udržal vo svojom opevnení. Nato prišiel z Lacedemona Hierax ako nový námorný veliteľ. velitef. Prevzal loďstvo a Teleutias odplával do vlasti za okolností preňho vefmi veľmi priaznivých. Keď totiž zostupoval k pobrežiu, aby zdvihol kotvy a odplával do vlasti, nenašiel sa medzi vojakmi ani jeden, ktorý by mu nebol podal ruku; ruku; jeden ho ovenčil, iný ho ozdobil stužkami a tí, čo sa oneskorili, hoci už odplával, aspoň hádzali vence do mora a želali mu vefa veľa šťastia. Uvedomujem si, že v tejto správe nehovorím ani o vynaložených peňažných prostriedkoch, ani o vojnovom nebezpečenstve, ani o nijakej pozoruhodnej vojnovej fsti, ľsti, ale predsa sa mi zdá, pri Diovi, že sa treba zamyslieť nad tým, čím si mohol Teleutias získať takú obfubu obľubu u svojich podriadených. Tento ľudský fudský čin si zasluhuje ovefa vefkých peňažných oveľa viac pozornosti ako rozprávanie o veľkých nákladoch a o vojnových nebezpečenstvách. Hierax zasa plával s ostatnými loďami na Rodos, ale na Aigine zanechal dvanásť trojveslíc a svojho pobočníka Gorgopa ako velitefa. veliteľa. Od toho času bolí boli vačšmi väčšmi obliehaní Aténčania vo svojom opevnení ako obyvatelia v meste. A tak Aténčania na základe uznesenia snemu vystrojili vefký veľký počet lodí, na ktorých v piatom mesiaci odviezli svoju posádku z Aiginy. Potom Aténčania museli opať znášať lúpežné nájazdy a Gorgopove útoky. Aby tomuto opäť čelili, vystrojili trinásť lodí a za ich velitefa veliteľa ustanovili Eunoma. Kým bol ešte Hierax na Rode, Lacedemončania poslali Antalkida ako nového velitefa veliteľa k svojmu loďstvu v presvedčení, že by sa 141

tak mohli veľmi vefmi zavďačiť aj Tiribazovi. Len čo Antalkidas prišiel lodc a odplával na Aiginu, zaradil do svojho loďstva Gorgopove lode spiiť na Aiginu do Efezu. Poslal Gorgopa s dvanástimi loďami späť a veliteľom velitefom nad ostatnými ustanovil svojho pobočníka Nikolocha. Abyďanom Nikolochos vyplával smerom na Abydos, aby poskytol Abydanom úzepomoc. Cestou však odbočil na Tenedos, pustošil tamojšie úze­ zhromažmie, potom odplával s korisťou do Abydu. Medzitým sa zhromaž­ spomínadili aténski velitelia zo Samotráke, z Tasu a z iných miest spomína­ Keď sa nej oblasti a spoločne chceli poskytnúť pomoc Teneďanom. Ked dozvedeli, že Nikolochos odplával do Abydu, vyrazili so svojimi tridsiatimi dvoma loďami a začali obliehať jeho dvadsaťpäť dvadsaťpiiť lodí. Medzitým Gorgopas na svojej spiatočnej ceste z Efezu stretol Eunoma; a vtedy krátko pred západom slnka ušiel na Aiginu. Vojakom prikázal ihneď vystúpiť na pevninu a navečerať sa. Eunomos chvíľu chvíru vyčkával a potom odplával. Keďže nastala noc, plával ako zvyčajne so svetlom vpredu, aby lode, ktoré ho nanasledovali, nezablúdili. Gorgopas rozkázal vojakom znovu na­ stúpiť na lode a začal sledovať aténske lode podľa podfa svetelného signálu, ale zďaleka, aby ho nezbadali ani nezačuli hluk vesiel; preto velitelia veslárov namiesto hlasu používali kamene, ktoré udierali o seba a tak udávali rytmus pri veslovaní a veslá čo najtichšie ponárali do vody. Keď už boli Eunomove lode blízko pofnicou znamenie na útok. ' atického mysu Zoster, Gorgopas dal poľnicou Eunomovi vojaci práve vystupovali z niektorých lodí na breh, iní spúšťali kotvy, ďalší ešte len priplávali. Za mesačného svitu sa rozpútala námorná bitka, v ktorej Gorgopas ukoristil štyri trojveslice, vzal ich do vleku a odplával na Aiginu. Ostatné aténske lode ušli do Pirea. Euagorovi; Potom Chabrias vyplával na Cyprus, aby pomohol Euagorovi; mal so sebou osemsto peltastov a desať trojveslíc, k tomu ešte dostal z Atén ďalšie lode a ťažkoodencov. V noci pristál na Aigine úžfabine ukryl svojich dosť ďaleko od Heraklovho chrámu a v úžľabine peltastov. Za svitania, ako sa dohodlo, prišli aténski ťažkoodenci pod vedením Demaineta a vystúpili asi šestnásť štádií stadií na opačnej strane Heraklovho chrámu na pevninu, na mieste, ktoré sa nazýva ponáhfal sa na pomoc Tripyrgia. Len čo sa to Gorgopos dopočul, ponáhľal ósmimi Sparťanmi, ktorí tam s Aiginčanmi, s námorníkmi z lodí a s ôsmimi hlásatefa všetkých práve boli. Okrem toho vyzval prostredníctvom hlásateľa slobodných mužov z lodnej posádky, aby prišli na pomoc, takže aj z týchto mnohí pribehli na pomoc so zbraňou, ktorú mali práve po

142

7 ruke. Len čo prví vojaci prešli popri mieste, kde bol úkryt, Chabriovi peltasti sa zdvihli a ihned ihneď ich zasypali oštepmi a šípmi. šípmi. Teraz zaútočili aj ťažkoodenci, ktorí sa vylodili na pobreží. Keďže líto títo prví vojaci nezaujali nijaké bojové postavenie, boli rýchlo pobití, medzi nimi aj Gorgopas a Lacedemončania. Keď títo padli, padlí, ostatní vojaci sa dali na útek. Aiginčanov zahynulo asi stopäťde­ stopaťde­ siat, ale žoldnierov, metoikov a námorníkov nie menej ako dvesto. Od tých čias sa Aténčania bezstarostne plavili po mori ako v čase mieru. Lacedemonskí námorníci odmietali nastúpiť na lode, hoci Eteonikos ich k tomu nútil tým, že im nedával žold. Potom Lacedemončania znovu poslali Teleutia ako veliteľa velitefa k týmto lodiam. Len Lenčo čo ho námornící námorníci uvideli, veľmi vefmi sa potešili. Dal ich zvolať a takto k nim prehovoril: prehovoril: „Vojaci „Vojaci!! Prišiel som bez peňazí. Ale ak boh bude chcieť a vy sa pričiníte, pokúsim sa vám zadovážiť v hojnej miere všetko, čo potrebujete. Dobre viete, že kým som vaším veliteľom velitefom ja, váš život mi leží na srdci takisto ako mój môj vlastný, a čo sa týka vecí potrebných pre život, možno sa budete čudovať, ak poviem, že mi je milšie, ak ich máte vy, a nie jja; a ; pri bohoch, ja sám by som si zvolil skór skôr dva dni hladovať, ako vás vidieť jeden deň hladovať. A A ako už predtým moje dvere boli otvorené pre každého, kto prichádzal ku mne s ne jakou prosbou, práve tak budú otvorené aj nejakou teraz. Ak teda budete mať hojnosť všetkého, čo potrebujete, uvidíte, že aj ja mám lepší život. Ak však uvidíte, že znášam zimu, teplo a prebdené noci, tak myslite na to, že aj vy musíte všetko toto znášať. Nič z toho vám totiž nekážem robiť robiťiba iba pre samy útrapy, ale abyste aby ste z toho mali nejaký úžitok. Vedzte, vojaci, že aj náš štát sa pokladá za šťastný len preto, lebo dosiahol svoje vysoké a krásne ciele nie nečinnosťou, ale vófou vôľou prekonávať útrapy a nebezpečen­ stvá, kedykofvek kedykoľvek to boto bolo potrebné. Ako viem, aj vy ste boli predtým udatnými mužmi. Teraz sa však pokúste byť ešte udatnej­ udatnejšími, aby sme spolu radostne znášali útrapy a spolu aj radostne prežívali šťastné šťastné výsledky. Čo Čo totiž móže môže byť byť príjemnejšie, ako keď kvóli kvôli peniazom nemusíme pochlebovať nijakému človeku, ani Grékovi ani barbarovi, ale sami sme schopní zadovážiť si vlastné potreby, a to odtiaf, odtiaľ, kde je to pre nás najčestnejšie. Dobre totiž nepriatefov zabezpečuje viete, že bohatstvo získané vo vojne od nepriateľov spolu so živobytím aj slávu u všetkých fudí." ľudí.“ Takto hovoril a všetci s jasotom vykríkli, aby rozkázal, čo chce, že ho budú počúvať. Práve skončil obeť a povedal: povedal: 143

zamýšfali, a pripravte si „Mužovia, navečerajte sa, ako ste práve zamýšľali, jedlo na jeden deň. Potom sa rýchle odoberte k lodiam, aby sme viesť. " odplávali a v pravý čas prišli na miesto, kam nás boh chce viesť.“ Keď prišli, nalodil ich a ešte v noci odplával k aténskemu prístavu; prístavu; cestou ich nechal občas oddychovať a trochu si pospať, potom opäť opiiť veslovať. Ak niekto predpokladá, že to bolo od neho nepriatenerozumné, aby plával s dvanástimi trojveslicami proti nepriate­ ľom, vefké loďstvo, ten nech sa usiluje pochopiť jeho fom, ktorí mali veľké myšlienkové pochody. Teleutias totiž predpokladal, že Aténčania sa po smrti Gorgopa budú menej starať o svoje loďstvo v prístave; keby tam aj trojveslice kotvili, nazdával sa, že bude bezpečnejšie plávať proti dvadsiatim lodiam, ktoré kotvili v Aténach, ako proti Jomovského Jode mimo domovského desiatim kotviacim inde. Vedel, že ak boli lode Jode prístavu, námorníci lodiach; ak však boli lode nárnorníci museli nocovať na lodiach; v Aténach, domyslel si, že ich velitelia spia doma, kým námorníci sa ubytujú každý inde. Na tom staval svoj plán. stadií od prístavu, dal piiť alebo šesť štádií Keď už bol vzdialený päť zastaviť a povolil oddych. Len čo začalo svitať, plával vpredu a ostatní ho nasledovali. Svojim lodiam nedovolil potopiť alebo poškodiť nijakú obchodnú loď. Ak však niekde uvideli kotviacu trojveslicu, mali sa pokúsiť poškodiť ju tak, aby nebola schopná plavby. Plné nákladné lode prikázal zobrať do vleku a vytiahnuť z prístavu, ale väčšie Jode museli jeho námorníci preskakovať viičšie lode a kde mohli, posádky brali do zajatia. Niektorí z jeho námorníkov povyskakovali dokonca na pevninu a vbehli až do ulice Deigma, prikde sa zmocnili niektorých obchodníkov a majiteľov majitefov lodí, a pri­ vliekli ich na lode. lade. Takto Teleutias uskutočnil svoj plán. Niektorí A ténčanov, čo niečo počuli, vybiehali z domov, aby sa N iektorí z Aténčanov, dozvedeli, čo má znamenať ten krik, iní zasa bežali domov po ponáhfali do hlavného mesta, aby to tam zbrane, ďalší sa opäť opiiť ponáhľali oznámili. Vtedy vyrazili všetci Aténčania na pomoc, ťažkoodenci i jazdci, ako keby bol Pireus už dobytý. Teleutias však poslal ukoristené nákladné lode Jode na Aiginu a rozkázal, aby ich sprevádzali tri alebo štyri trojveslice, s ostatnými plával pozdĺž pozdÍž atického vefa rybárskych pobrežia, a keďže vyplával z prístavu, mohol zajať veľa Tuďmi, ktoré sa plavili z ostrovov. pine obsadených ľuďmi, lodí a plavidiel plne Jode naplnené jednak Prišiel k mysu Sunion a tu zajal nákladné lode obilím, jednak tovarom. tovarorn. Po skončení tohto podujatia odplával na Aiginu, predal korisť a vyplatil vojakom žold na jeden mesiac dopredu. Aj v nasledujúcom čase sa plavil v okolitých vodách 144

a bral, čo mohol. Tak sa staral o obživu svojich plne pine obsadených lodí a vojaci ho vždy radí radi a rýchle poslúchali. Ázie; Medzitým sa vrátil Antalkidas s Tiribazom z vnútornej Á zie; tam uzavrel dohodu, že perzský kráf kráľ bude bojovať spoločne s Lacedemončanmi, ak Aténčania a ich spojenci nebudú chcieť prijať mierové podmienky, ako ich sám navrhol. Len čo sa však dopočul, že Ifikrates a Diotimos obliehajú Nikolocha s jeho loďstvom v Abyde, odobral sa po pevnine do Abydu. Odtiaf Odtiaľ v noci vyplával s loďstvom, keď predtým dal rozšíriť správu, že poňho poslali Kalchedončania; Kalchedončania; zakotvil však v Perkote a v pokoji vyčkával. Len čo Demainetos, Dionysios, Leontichos a Fanias spozorovali jeho únik, začali ho prenasledovať na ceste k Prokonspať nesu. Keď však títo preplávali popri ňom, obrátil sa a vrátil sa späť do Abydu; blíží Polyxenos s dvadsiatimi loďami Abydu; počul totiž, že sa blíži zo Syrakúz a z Itálie a tieto chce! chcel pripojiť k svojmu loďstvu. Potom prišiel Trasybulos z Kollytu s ósmimi ôsmimi loďami z Trácie s úmyslom spojiť sa s ostatnými atickými loďami. Keď potom hliadky dali Antalkidovi znamenie, že sa blíži osem trojveslíc, nalodil námorníkov na dvanásť najlepších lodí, dal doplniť prázdne miesta pri veslách z mužstva ostatných lodí. S týmito loďami pripravoval nástrahu na čo možno najskrytejšom mieste. Len čo nepriatelia preplávali popri jeho úkryte, začal ich prenasledovať. Aténčania ho však spozorovali a usilovali sa utiecť. Lode Aténčanov však boli pomalé, a tak ich Antalkidas svojimi najrýchlejšími loďami čoskoro dostihol; dostihol; no dal znamenie svojim lodiam, čo plávali vpredu, aby neútočili na posledné aténske lode, namiesto toho sa pustil prenasledovať tie, čo plávali celkom vpredu. Keď sa ich zmocnil a ostatní videli, že sa ich vpredu plávajúce lode už dostali do zajatia, vzdali sa každého ďalšieho pokusu a dali sa zajat zajať dokonca od pomalších Antalkidových lodí, takže všetky aténske lode boli zajaté. Keď však priplávalo k Antalkidovi desať lodí zo Syrakúz, prišli Tiribazos; na vystroje­ vystrojeaj lode z tej časti Iónie, ktorej vládcom bol Tiribazos; ní týchto lodí mal účasť aj Ariobarzanes -— bol totiž dávnym Antalkidovým priatefom; priateľom; Farnabazos už odišiel na pozvanie do Perzie, pretože sa tam oženil s kráfovou Antalkikráľovou dcérou -— a tak Antalki­ das so svojimi viac ako osemdesiatimi loďami ovládal more. Preto mohol aj brániť brániť lodiam prichádzajúcim z Čierneho mora, aby plávali do Atén, a tak ich nútil plávať do prístavu lacedemonských nepriatefských lodí, spojencov. Keď Aténčania videli množstvo nepriateľských

dostali strach, že by mohli byť úplne porazení ako už kedysi, kedysí, najmii najmä kráf bol spojencom Lacedemončanov a sami preto, lebo perzský kráľ takisto trpeli blokádou pirátov z Aiginy; Aiginy; preto ich túžba po mierí mieri bola vefmi veľmi silná. Na druhej strane bol vojnový stav ťažký aj pre Lacedemončanov; jeden oddíel oddiel vojska mali ako posádku v Lechaíu, chaiu, druhý v Orchomene, ďalej museli strážiť mestá, ktorým dóverovali, dôverovali, aby neboli zničené, práve tak aj tie, ktorým nedóveronedôvero­ ťažkostí, aj samí vali, aby sa proti nim nevzhúrili, nevzbúrili, okrem toho mali ťažkosti, sami bolí naklonespósobovali spôsobovali ťažkosti v okolí Korintu. Aj Argejčania boli naklone­ ním chystá nová vojenská ní mieru, lebo vedeli, že sa proti nim posviitné mesiace im výprava, bolo ím im jasné, že vyhováranie sa na posvätné už nepomóže. nepomôže. A tak sa stalo, že len čo Tiribazos dal oznámiť, aby prišlí všetci, ktorí chcú počuť mierové podmienky perzského kráfa, prišli kráľa, príšlí. Keď sa zíšlí, všetci rýchle prišli. zišli, Tíribazos Tiribazos im ukázal královu kráľovu pečať a potom prečítal list, ktorý znel tak takto: to : „Kráf „Kráľ Artaxerxes pokladá za spravodlivé, aby mestá v Azíí Ázii patríli jemu, z ostrovov Klazomeny a Cyprus, kým ostatným patrili nezávíslosť s výnimgréckym štátom, malým i vefkým, veľkým, ponecháva nezávislosť výnim­ kou ostrovov Lem nos, lmbros Lemnos, Imbros a Skyros; tieto majú rovnako ako v minulosti patriť Aténčanom. Proti tým, čo nechcú príjať prijať tieto ích míerové mierové podmienky, bude víesť viesť vojnu spoločne s tými, ktorí ich chcú prijať, a to na zemi i na morí, loďamí i peniazmi.“ peniazmi." mori, locľami vypočuli tieto podmienky, Keď si poslovia poslovía jednotlivých štátov vypočulí ich vo svojom štáte. A tak všetcí všetci ostatní odprísahali, odprisahali, že oznámili ích ích ich budú verne zachovávať, len Tébanía Tébania si robili nárok, aby smeli prísahať Boíóťanov. Agesilaos však vyhlásil, že prisahať v mene všetkých Boióťanov. podfa neprijme ich prísahu, ak nie sú ochotní prisahať presne podľa čí vefký, znenia kráfovho kráľovho listu, aby každý štát, malý či veľký, bol nezávislý. Tébski poslovia poslovía odpovedali, že tým neboli poverení. „Teda choďte,“ choďte," povedal im Agesilaos, ,,a „a spýtajte sa; ale oznámte svojim krajanom zároveň aj to, že ak tak neurobia, budú mierovej zmluvy." zmluvy.“ vylúčení z míerovej odišli. Poslovia odišlí. Agesilaos však pre svoju nenávisť k Tébanom nechce! nechcel čakať, ale eťorov a ihneď konal potrebné obete. Len čo sa obete presvedčil eforov pre hraničný prechod priaznivo skončili, prišiel do Tegey a odtiaf odtiaľ rozposlal niektorých jazdcov, aby rýchle povolali perioikov, veliteľov žoldníerov žoldnierov do miest. Skór Skôr ako okrem toho rozposlal aj velitefov vyrazil z Tegey, prišli Tébania s vyhlásením, že ponechávajú mestám nezávislosť. A tak Lacedemončania odišli domov, TébaTéba­

nia boli nútení pristúpiť na mierovú zmluvu a ponechať boiótskym mestám nezávislosť. Korinťania sa zasa zdráhali prepustiť argejskú posádku. Ale Agesilaos sa vyhrážal aj im vojnou, ak neprepustia Argejčanov, alebo ak Argejčania neodídu z Korintu. Keďže jedni i druhí dostali strach, Argejčania sa rozhodli odísť a korintský štát Póvodcovia vraždenia a ich spoluvinníci sa stal zasa samostatným. Pôvodcovia opustili Korint z vlastného rozhodnutia; ostatní občania ochotne prijali doterajších vyhnancov. Keď sa toto všetko dohodlo a štáty sa zaviazali prísahou, že budú zachovávať zachovávat mierovú zmluvu, ktorej podmienky im poslal perzský kráľ, bolí prepustené pozemné i námorné vojská. Takto sa kráf, všade boli Aténuskutočnila prvá mierová zmluva medzi Lacedemončanmi, Atén­ čanmi a ich spojencami od čias bojov, ktoré sa rozpútali po strhnutí aténskych hradieb, a kým sa Lacedemončania vo vojne prv vyrovnali svojim protivníkom, po takzvanom Antalkidovom mieri ich význam veľmi vefmi vzrástol. Stali sa totiž ochrancami mieru kráfom, preto pokladali za svoju úlohu predloženého perzským kráľom, presadiť nezávislosť jednotlivých štátov, získali za spojenca Korint a urobili boiótske mestá nezávislé od Téb, ako si to tieto dávno želali, a prekazili snahy Argejčanov privlastniť si Korint tým, že im pohrozili vojenskou výpravou, ak z Korintu neodídu.

DOBYTIE MANTINEIE VÝPRAVA LACEDEMONCANOV PROTI OL OLYNTU YNTU OBSADENIE TÉBSKEJ AKROPOLE A NASTOLENIE OLIGARCHIE V TÉBACH VTÉBACH

2/ Keďže toto všetko sa odohrávalo podľa podfa želania Lacedemončanov, rozhodli sa potrestať všetkých spojencov, ktorí sa vo vojne prejaviičšmi preja­ zachovali voči nim nepriateľsky nepriatefsky a svoju náklonnosť väčšmi vovali protivníkom ako Lacedemončanom, a pre budúcnosť ich urobiť neškodnými. Najprv poslali poslov k Mantinejčanom s rozkazom, aby strhli odóvodňovali tým, že v opačnom prípade by nemohli hradby, čo odôvodňovali nepriatemať k nim dóveru dôveru a museli by sa obávať, aby neprešli k nepriate­ ľom. fom. Pozorovali vraj, že Mantinejčania za vojny medzi Lacedemonom a Argom posielali Argejčanom obilie, hoci išlo o lacedemonských nepriateľov, nepriatefov, a že niekedy ani s Lacedemončanmi nešli do boja pod zámienkou, že musia zachovávať pokoj zbraní, lebo je 147

sviatok; kedykofvek úžili ledabolo. Takisto je vraj kedykoľvek však prišli, sl slúžili Lacedemončanom dávno jasné, že každý ich úspech vyvoláva u Mantinejčanov len závisť, kým naproti tomu sa zasa tešia z ich neúspechu. Okrem toho sa vraj v tomto roku skončila aj platnosť zmluvy s Mantinejčanmi, ktorá bola uzavretá po bitke pri Mantinei na tridsať rokov. Keďže Mantinejčania nechceli strhnúť svoje hradby, vyhlásili im vojnu. Agesilaos však požiadal štát, aby nemusel veliť tejto výprave, pričom poukazoval na to, že mesto Mantineia preukázalo mnohé služby jeho otcovi v messenských vojnách. Tak prevzal velenie nad vojskom Agesipolis, hoci jeho otec Pausanias udržiaval priatefské fudu v Mantinei. Len priateľské styky s predstavitefmi predstaviteľmi ľudu čo ta vtrhol, Lenčo hneď začal pustošiť územie. Keďže sa ani vtedy nedali Mantinejča­ nia prinútiť, aby strhli svoje hradby, prikázal kopať priekopu okolo mesta, pričom polovica vojakov so zbraňami zaujala postavenie na ochranu kopajúcich, kým druhá polovica pracovala. Keď bola priekopa vykopaná, mohol dať už bez nebezpečenstva postaviť múr okolo mesta. Dozvedel sa, že v meste sú veľké vefké zásoby obilia, lebo predchádzajúci rok bol veľmi vefmi bohatý na dobrú úrodu, a okrem toho si uvedomil, aké ťažkosti môžu móžu nastať, ak bude musieť zaťažovať vlastný lacedemonský štát a spojencov nákladmi na túto výpravu, preto dal zahradiť dosť veľkú vefkú rieku, ktorá pretekala mestom. Po zahradení prúdu rieky začala voda stúpať nad základy domov a hradieb. Keďže takto dolné tehly zmäkli zmakli od vlhka a nemohli už udržať horné rady tehiel, najprv sa zjavili trhliny na múre a potom sa múr začal nakláňať. Nejaký čas sa obyvatelia pokúšali podopierať múr drevenými kolmi kolmí a tak chceli zabrániť pádu veže. Keď sa však nakoniec predsa museli vzdať boja proti vode, zmocnili sa ich obavy, že by sa hradobný múr mohol zrútiť na niektorom mieste a sami by sa dostali do zajatia, preto súhlasili, že strhnú hradby. Teraz však Lacedemončania vyhlásili, že s nimi uzavrú mier len pod podmienkou, že celkom opustia mesto a usadia sa v oddelených dedinách. Mantinejčania, ktorí videli svoje ťažké postavenie, súhlasili aj s touto podmien­ podmienkou. Teraz sa však stúpenci Argejčanov a predstavitelia fudu ľudu obávali, že budú popravení; ale Agesipolidov otec svojho syna presvedčil, aby šesťdesiatim z nich zaručil bezpečný odchod z mes­ mesta. Na oboch stranách cesty počínajúc mestskou bránou stáli Lacedemončania s oštepmi v rukách a prizerali sa, ako odchádza­ odchádzajú. A hoci ich ako nepriatefov nepriateľov nenávideli, predsa sa skôr skór zdržali 14

násilia na nich ako mantinejskí aristokrati. Toto musí byťvyslove­ byť vyslove­ ne spomenuté ako pozoruhodný dokaz dôkaz vynikajúcej disciplíny. Potom boli bolí strhnuté hradby a Mantineia bola vysídlená do štyroch oddelených dedín, v ktorých Mantinejčania žili ako za starých čias. Spočiatku bolí postaboli roztrpčení, že museli zbúrať už posta­ vené domy a stavať nové. Keďže však teraz majitelia pozemkov bývali bližšie pri svojich majetkoch, ktoré ležali okolo dedín, a keďže malí mali opiiť opäť aristokratickú ústavu a zbavili sa nepohodlných demagógov, napokon sa z tejto skutočnosti tešili. jedné ho velitefa Lacedemončania k nim posielali nie jedného veliteľa žoldnierov jedpre všetky štyri dediny spolu, ale pre každú dedinu zvlášť. A z jed­ notlivých dedín ovefa oveľa ochotnejšie stavali príslušný oddiel vojska ako predtým v časoch demokracie. Takto sa to skončilo s Mantineiou a fudia ľudia si z toho mohli vziať aspoň poučenie, že nikdy sa nemá viesť rieka opevneným mestom. Keď sa vyhnanci z Fliunta dozvedeli, že Lacedemončania zisťu­ jú, ako sa jednotliví spojenci správali voči nim v čase vojny, boli presvedčení, že teraz aj pre nich nadišla vhodná chvífa, chvíľa, a preto odcestovali do Lacedemona a tam vyhlásili, že kým ešte oni boli vo svojej vlasti, mesto prijímalo Lacedemončanov do svojich hradieb a zúčastnilo sa na všetkých výpravách, ktoré Lacedemončania viedli. Od toho času však, ako ich vyhnali, Fliunťania sa nechceli zúčastniť na nijakej výprave a Lacedemončania boli jediní zo ľudí, ktorým neotvorili svoje brány. Eforom, ktorí si ich všetkých fudí, vypočuli, sa zdalo, že to stojí za uváženie. Po posloch dali Fliunťanom odkázať, že ich vyhnanci sú priatel'mi priateľmi lacedemonského štátu a že boli vyhnaní, hoci sa nedopustili nijakého bezprávia. Ďalej Ďalej oznámili, že Lacedemončania uznávajú za vhodné, aby mesto nie z prinútenia, ale zo slobodného rozhodutia umožnilo vyhnancom návrat. Toto posolstvo vyvolalo u Fliunťanov obavy, že niektorí občania vpustia Lacedemončanov do mesta, ak títo podniknú proti nim vojnovú výpravu. Vyhnaci mali totiž v meste veľa príbuzných a stúpencov, a -— ako to zrejme vo viičšine väčšine štátov vefa býva -— boli tam aj takí, čo túžili po zmene vlády, a preto si želali návrat vyhnancov. Zo strachu pred takouto možnosťou odhlasoodhlaso­ vali, že prijmú spiiť späť vyhnancov a vrátia im ich majetok, pokiaľ pokiaf je dokázateľný, a že zo štátnej pokladnice vyplatia náhradu tým, dokázatefný, ktorí ich majetok kúpili. Keby však vznikli nejaké vzájomné spory, má rozhodnúť súd. Takto sa vtedy vyriešila záležitosť fliuntských ľliuntských vyhnancov. 149

Do Lacedemona prišli potom poslovia z Akantu a z Apollonie, práve z najviičších najväčších miest v okolí Olyntu. Keď sa efori dozvedeli, prečo prišli, priviedli ich pred zhromaždenie fudu ľudu a spojencov. Tu prehovoril Klcigcnes Kleigenes z Akantu: A kantu: ,,Lacedemončania a spojenci! Podl'a „Lacedemončania Podľa nášho názoru vám uniká, že v Grécku sa pripravuje Čosi čosi vefké. veľké. Všetci azda viete, že Olyntos je najväčšie najviičšie mesto na tráckom pobreží. Obyvatelia tohto mesta pripojili k sebe už niekofko niekoľko iných micst miest pod podmienkou, že prijímajú tie isté zákony a tú istú ústavu, potom Olynťania získali dokonca aj niektoré viičšie Neskór sa pokúsili oslobodiť aj väčšie mestá. Neskôr macedónske mestá spod nadvlády macedónskeho kráťa kráľa Amynta. Len čo im najbližšie ležiace mestá sfúbili sľúbili poslušnosť, rýchle viičším mespodnikli vojenskú výpravu aj proti vzdialenejším a väčším mes­ tám. A keď sme my opúšťali vlasť, mali v moci okrem mnohých iných miest aj Pellu, najviičšie najväčšie macedónske mesto. A ako sme sa dozvedeli, Amyntas sa z týchto miest stiahol a bol vyhnaný takmer z celej Macedónie. Ale Olynťania poslali aj k nám aj k Apollonča­ Apollončanom posolstvo s odkazom, že sa s vojskom vyberú proti nám, ak sa nezúčastníme ako spojenci na ich vojenskej výprave. Lacedemončania pod fa zákonov prevzatých od Lacedemončania!! My chceme žiť podľa otcova otcov a zostať samostatní. Ak nám však nikto neposkytne pomoc, budeme sa musieť k nim pripojiť. Majú už najmenej osemsto oveľa väčší; ťažkoodencov, ale počet peltastov je ovefa viičší; ak sa s nimi spojíme, budú mať viac ako tisíc jazdcov. Keď sme odchádzali, boli tam už aténski a boiótski poslovia. Počuli sme, že sami Olynťania už odhlasovali, že pošlú do týchto miest poslov, aby rokovali to vefká o spojenectve. Ak sa taká takáto veľká moc spojí so silou Aténčanov a Boióťanov, uvedomte si, že toto spojenectvo sa už nebude mócť môcť tak fahko ľahko prekonať. A keďže ovládajú aj Poteidaiu, ktorá leží na pallenskej šiji, móžete môžete si byť istí, že sa im podrobia aj mestá ležiace dôkaz slúži aj to, že tieto mestá na Pallene. Nech vám ako dókaz vefmi nenávidia Olynťanov, predsa prežívajú hrozný strach, a hoci veľmi sa neodvážili poslať s nami poslov, aby vám to oznámili. Uvážte aj toto: ako je možné, že ste sa postarali, aby Boiótia nebola zjednotená, ale pritom ste si nevšimli, ako sa zhromažďuje ovefa zemi. ale aj na mori? oveľa viičšia väčšia moc, ktorá silnie nielen na zemi, mori ? Aká prekážka móže môže byť tam, kde sa drevo na stavbu lodí nachádza v samej krajine, kde im bohaté peňažné zisky plynú z mnohých prístavov a z mnohých trhovísk a kde hojnosť obilia umožňuje žiť množstvu fudí? ľudí? A okrem toho ich susedmi sú Tráci, nezávislí od

LO

kráfa, ktorí už teraz slúžia Olynťanom; nijakého kráľa, Olynťanom; ak sa raz aj oni dostanú pod ich nadvládu, pribudne im aj táto obrovská sila. A ak pójdu pôjdu s nimi Tráci, podporia ich aj zlaté bane v Pangaiu. Co Čo mytú my tu fud tisíc ráz opakoval. Čo hovoríme, to si už olyntský ľud Co máme povedať o povýšenosti týchto fudí? ľudí ? Azda už boh tak stvoril ľudí, fudí, že fudská pýcha. súčasne s mocou rastie aj ľudská Lacedemončania a spojenci! spojenci! Oznámili sme vám, aké pomery tam vládnu. Teraz sa musíte vy poradiť, či si zasluhujú vašu pozornosť. Pravda, okrem toho musíte vedieť aj to, že moc, ktorú sme nazvali vefkou, veľkou, nie je ešte neprekonatefná. neprekonateľná. Všetky mestá, ktoré prijali ich ústavu proti svojej vóli, vôli, sa rýchlo od nich odtrhnú, ak niekde uvidia nejaký odpor. Ak sa však spoja vzájomnými sobášmi a pozemkovým vlastníctvom, ako to už odhlasovali, a ak si uvedomia, že je pre nich užitočné držať sa mocných — - ako varní tiahnu, chránia svoj vlastný majetok a lúpia Arkáďania, keď s vami - potom sa pravdepodobne nebudú dať od tamtých od­ cudzí — oddeliť ... deliť.“ Po tejto reči dali Lacedemončania slovo spojencom a vyzvali ich, aby dávali návrhy, čo kto pokladá za najlepšie pre Peloponéz a pre spojencov. Nato mnohí radili podniknúť vojenskú výpravu, najviičšmi však tí, ktorí sa chceli Lacedemončanom zavďačiť. najväčšmi A tak sa rozhodlo, aby každý štát poslal príslušnú časť vojska, aby sa vytvorilo vojsko v počte o desaťtisíc mužov. Takisto boli podané návrhy, že každý štát sa môže móže rozhodnúť, či chce dať peniaze namiesto vojakov, a to tri aiginské oboly za jedného muža denne, a kto má poskytnúť jazdcov, musí zaplatiť žold za každého jazdca vo výške štvornásobného žoldu ťažkoodenca. Keby sa však niekto­ niektorý štát vyhol vojenskej výprave, tak ho smú Lacedemončania potrestať pokutou vo výške jedného statéra na muža a deň. Keď sa o tomto rozhodlo, akantskí poslovia opäť opiiť vstali a pouká­ poukázali na to, že tieto uznesenia sú síce správne, ale že ich nemožno rýchlo uskutočniť. Podfa Podľa nich by vraj bolo lepšie, keby medzitým, čo sa budú robiť prípravy na túto výpravu, čo najrýchlejšie vyrazil velitef veliteľ na čele vojska, ktoré by malo pozostávať z Lacedemonča­ Lacedemončanov a z vojakov iných miest. miest, pokiaf pokiaľ by boli schopné ihned' ihneď ísť do boja. Keby sa toto stalo, potom by vraj odolávali mestá, ktoré sa ešte nepripojili k olyntskému spolku, a tie, ktoré boli bolí prinútené spojiť sa s ním, by sa len málo zúčastnili na boji. Keď sa prijali aj tieto návrhy a urobilo sa uznesenie, Lacedemončania poslali Eudamida s vojskom, ktoré tvorili prepustení heiloti a asi dvetisíc

1 I

perioikov a Skiritov. Keď Eudamidas odchádzal, požiadal eforov, aby prikázali jeho bratovi Foibidovi zhromaždiť zvyšok jemu pridelených vojakov a prísť s nimi za ním. Po príchode na trácke územie Eudamidas posielal posádky do tých miest, ktoré o to dobrovofne prešla na žiadali, ďalej získal mesto Poteidaia, ktorá dobrovoľne jeho stranu, hoci bola olyntským spojencom, a zvolil si ju za oporný bod, z ktorého viedol vojnu. Tak by ju viedol každý, ktorého vojenská sila je slabšia. Medzičasom Foibidas zhromaždil Eudamidových oneskorencov a dal sa s nimi na pochod. Keď prišli pred Téby, utáborili sa mimo mesta okolo gymnasia. V tom čase sa medzi Tébanmi odohrával mocenský boj a na ich čele stáli ako polemarchovia Ismenias a Leontiades, dvaja protivníci, z ktorých každý bol vodcom svojich stúpencov. Ismenias z nenávisti k Lacedemončanom nechcel vonkoncom prísť do styku s Foibidom, naproti tomu Leontiades sa k nemu správal nesmierne zdvorilo, a keď sa s ním bližšie zoznámil, povedal mu: „Foibidas, v tento deň môžeš móžeš preukázať svojej vlasti najväčšie najvačšie služby. Ak ma chceš so svojimi ťažkoodencami nasledovať, zave­ zavediem ťa ťa na akropolu. Ak sa to stane, môžeš móžeš si byť istý, že Téby budú celkom v moci Lacedemončanov a nás, vašich priateľov. priatefov. Pravda, ako vidíš, teraz bolo verejne vyhlásené, aby sa nikto z Tébanov nezúčastnil s tebou na výprave proti Olynťanom. Ak však tento plán uskutočníš s nami, ihneď s tebou pošleme vefa veľa vefa jazdcov, takže budeš môcť ťažkoodencov a veľa mócť s veľkým velkým vojskom pomócť bratovi, a kým sa on pripravuje na dobytie Olyntu, ty si pomôcť podrobíš Téby, mesto ovefa oveľa väčšie Olyntos.“ vačšie ako je Olyntos." náladu; túžil totiž Keď Foibidas počul tieto slová, dostal dobrú náladu; vačšmi ako po obyčajnom živote, po nejakom skvelom čine ovefa oveľa väčšmi lebo nepôsobil nepósobil práve dojmom muža, ktorý sa dá viesť rozumnými úvahami alebo len zdravým rozumom. Ked Keď súhlasil s plánom, Leontiades mu kázal vydať sa na pochod, lebo bol už pripravený doložil: odísť, a doložil: ,,Až „Až nastane vhodná chvífa, chvíľa, prídem k tebe a sám ťa ťa povediem." povediem.“ Medzitým čo čo rada zasadala v stÍporadí stĺporadí na námestí, lebo ženy slávili Tesmoforie na Kadmei — - bolo to v lete napoludnie a ulice - Leontiades sa prihnal na koni k Foibidovi, boli celkom pusté — prikázal mu obrátiť sa a viedol ho priamo na akropolu. Tam Foibida a jeho mužstvo zastavil, odvzdal mu kľúč kfúč od brány

I

zdóraznil mu, mu. aby nikoho nepúšťal na akropolu bez jeho príkazu, a zdôraznil a ihneď sa odobral na zasadanie rady. Keď ta prišiel, povedal: povedal: ,,Mužovia, skfúčení, že Lacedemončania majú obsade„Mužovia, nebuďte skľúčení, obsade­ nú akropolu, lebo vyhlasujú, že neprišli s nepriateľskými nepriatefskými úmysla­ úmyslapokiaf nikto netúži po vojne. Mne však ako polemarchovi mi, pokiaľ dovofuje zákon zatknúť každého, kto spácha zločin hodný trestu dovoľuje smrti, a preto zatýkam tu prítomného Ismenia, ktorí podnecuje k vojne. Stotníci, vstaňte so svojimi vojakmi, chyťte ho a odveďte miesto." na dohovorené miesto.“ Do veci zasviitení bolí na mieste, poslúchli a zatkli ho. Tí zasvätení boli z prítomných. prítomných, čo nevedeli o tomto pláne a patrili k Leontiadovým protivníkom, čiastočne ihneď utekali von z mesta zo strachu pred Lenčo popravou, niektorí však odišli najprv domov. Len čo sa rozchýrilo, uviiznený v Kadmei, odišlo asi tristo Androkleidože lsmenias Ismenias je uväznený vých a Ismeniových stúpencov do Atén. Po týchto udalostiach si zvolili namiesto Ismenia iného polemarihneď odobral do Ĺacedemona. Lacedemona. Tam zistil, že cha a Leontiades sa ihneď efori a väčšina viičšina občanov sa hnevajú na Foibida, lebo neurobil to, čo eťori mu úrady nariadili. Agesilaos však vyhlásil, že Foibidas si zasluhu­ zasluhuje trest, ak jeho činnosť spósobila spôsobila Lacedemonu škodu, ak však spósobila spôsobila úžitok, tak vraj jestvuje starobylá zásada, že v takýchto móže vojvodca konať podľa podfa vlastného rozhodnutia. prípadoch môže A doložil, že treba prihliadať na to, či to, čo bplo vykonané, je užitočné, alebo škodlivé. Potom Leontiades predstúpil pred čle­ reč: nov snem snemuu a predniesol takúto reč: „Lacedemončania ! Skór „Lacedemončania! Skôr ako sa toto všetko stalo, sami ste hovorili, že Tébania sa k vám správajú nepriatefsky; nepriateľsky; videli ste priatefsky správajú voči vašim protivníkom, protivníkorn, ale nepria­ totiž, že sa priateľsky nepriatefsky voči vašim priateľom. priatefom. Nezdráhali sa ísť spolu s vami teľsky varní do boja najviičším nepriateľom? nepriateforn? Vari proti demokratom v Pireu, vašim najväčším Fókorn, lebo videli, že sú vám naklonení? Aj nezačali vojnu proti Fókom, s Olynťanrni Olynťanmi uzavreli spojenectvo, hoci vedeli, že ste išli bojovať proti nim. V minulosti ste vždy s napätím napiitírn očakávali, kedy budete počuť, že Tébania sa násilím zmocnili Boiótie. Keďže sa to teraz stalo, nemusíte sa už Tébanov báť, ale stačí len poslať stručný odkaz, aby srne sme vám v Tébach splnili všetky želania, pravda, ak sa vy postaráte o nás tak ako my o vás." vás.“ Keď si Lacedemončania túto reč vypočuli, rozhodli sa strážiť tébsku akropolu tak, ako bola obsadená, a Ismenia lsrnenia postaviť pred

1S3

I

I

súd. Potom poslali troch lacedemonských sudcov a zo spojencov po jednom sudcovi z každého, i z malého i z vefkého veľkého štátu. Lenčo Len čo sa súd zišiel, ihned ihneď bola podaná žaloba proti Ismeniovi: Že Ze je naklonený barbarom, že sa stal priateľom priatefom perzského miestodržite­ miestodržitefa, čím škodí Grécku, že prijal časť peňazí od perzského kráľa ľa, kráfa a že on a Androkleidas majú najväčšiu najviičšiu vinu na všetkých nepokojoch v Grécku. Ismenias sa obhajoval proti všetkým týmto tým to obvineniam, nepodarilo sa mu však presvedčiť súd o tom, že svojou činnosťou sledoval vefkolepé popraveveľkolepé a fstivé ľstivé plány. Bol preto odsúdený a poprave­ ný. Leontiadovi stúpenci potom ovládali Téby a podporovali Lacedemončanov ešte viičmi, väčmi, ako sa od nich žiadalo. Po týchto udalostiach Lacedemončania pripravovali s ovefa oveľa viičšou väčšou rozhodnosťou vojenskú výpravu proti Olyntu. Poslali Teleutia ako veliteľa velitefa a dali mu všetkých vojakov, ktorí tvorili súčasť zboru desaťtisíc mužov, a do spojeneckých miest poslali pod fa rozhodnutia spojencov stručné odkazy a vyzvali ich, aby sa podľa pripojili k Teleutiovi. Všade Teleutiovi ochotne pomáhali -— vedelo sa totiž, že nezostáva nič dlžný tým, ktorí mu preukázali najmii mesto Téby mu ochotne ako bratovi nejakú slžbu -— a najmä Agesilaa poslalo svojich ťažkoodencov a jazdcov. Teleutias nepo­ nepostupoval vefmi veľmi náhlivo, ale dbal o to, aby sa na pochode spriatelespriatele­ nou krajinou nedopúšťal bezprávia a aby cestou zhromaždil čo najviičšiu najväčšiu vojenskú silu. Poslal poslov aj k Amyntovi a žiadal ho, aby verboval žoldnierske vojsko a peniazmi získal susedných kráfov za spojencov, ak vážne zamýšľa kráľov zamýšfa znovu získať svoju vládu. Derdovi. vládcovi v Elymii so správou, že si Poslal poslov aj k Derdovi, viičšiu časť Macedónie a že do svojej moci Olynťania podrobili väčšiu chcú dostať aj zvyšnú menšiu časť, ak sa nenájde niekto, kto by skoncoval s ich rozpínavosťou. Za týchto rokovaní dostal sa s mimoriadne vefkým veľkým vojskom na územie spojencov. Keď prišiel do Poteidaie, odtiafto odtiaľto už postupo­ postupoval na nepriatefské nepriateľské územie v bojovom šíku. Pri výprave proti mestu Olyntos ani nepálil ani nepustošil krajinu, lebo Iebo si povedal, že toto všetko by sa mu mohlo stať prekážkou pri postupe i na spiatočnej ceste; keby však musel ustúpiť od mesta, potom by bol vhodný čas stínať stromy a hádzať ich ako prekážku prípadnému prenasledovatefovi do cesty. prenasledovateľovi Keď bol Teleutias od mesta vzdialený nie viac ako desať stad11, stádu, zastal ; sám viedol favé zastal; ľavé krídlo, a tak mal šťastie, že bol práve pri bráne, z ktorej nepriatelia robili výpady, kým zvyšný bojový šík 154

spojencov sa tiahol až na pravé krídlo. Z jazdcov postavil Lacedemončanov, Tébanov a MacedóncovMacedóncov — pokiaf pokiaľ tam bolí-na boli — na pravé krídlo, pri sebe si nechal Derda s jeho asi štyristo jazdcami, jednak preto, že tento jazdecký oddiel obdivoval a jednak preto, že chce! chcel Derda vyznamenať a tým dosiahnuť, aby bol pri ňom rád. Keď potom nepriatelia vyrazili z mesta a zoradili sa proti nim pod hradbami, ich jazdci sa postavili do hustých radov a zaútočili na Lacedemončanov a Boióťanov. Zrazili z koňa lacedemonského vefa rán velitefa Polycharma, a keď Ježa! veliteľa ležal na zemi, zasadili mu veľa a zabili ešte iných; iných; nakoniec zahnali na útek všetku jazdu bojujúcu na pravom krídle. Pri úteku jazdcov začala ustupovať aj susedná pechota a takmer celé vojsko by sa bolo dostalo do nebezpečen­ stva, že bude porazené, keby Derdas nebol so svojou jazdou postuzaútočil priamo na mestskú bránu Olynťanov. Aj Teleutias postu­ poval so svojím oddielom v zošikmených radoch. Len čo to spozorovali olyntskí jazdci, dostali strach, že by ich mohli odrezať veľmi rýchlo sa stiahli. A práve keď sa hnali od mestskej brány a vefmi popri Derdovi, vefmi veľmi vefa veľa ich pozabíjal. Aj olyntskí pešiaci sa stiahli do mesta; oni však nemalí nemali vefa veľa mftvych, mŕtvych, lebo boli blízko mestských hradieb. Po tomto víťazstve dal Teleutias postaviť víťazný pomník, bolo to jeho víťazstvo, vydal sa na spiatočný pochod a dal pri tom stínať stromy. Cez Jeto leto pokračoval vo výprave a potom prepustil macedónske a Derdovo vojsko. Takisto Olynťa­ Olynťania často podnikali vojenské výpravy proti lacedemonským spojespoje­ neckým vojskám, pričom odnášali korisť a zabíjali fudí. ľudí.

0B1'.AHNUTIE YNTU A PO RÁZKA LACEDEMONCANOV OBĽAHNUTIE OL OLYNTU PORÁŽKA AGESILAOVO DOBYTIE FLIUNTA OL YNTOS SA PODRIAĎUJE LACEDEMONCANOM OLYNTOS

3/ S príchodom jari asi šesťsto olyntských jazdcov vpadlo okolo poludnia na územie Apollonie. Rozptýlili sa, aby drancovali. Náhodou v ten deň prišiel Derdas so svojimi jazdcami do ApolloApollo­ nie a práve tam raňajkoval. Napriek tomu, že videi videl vpád, zachoval pokoj, mal však kone osedlané a jazdcov v zbrani. Len čo sa Olynťania, ktorí fahkomysefne pohrdali nepriatefmi, ľahkomyseľne pohŕdali nepriateľmi, prihnali do predmestia, ba až k samej mestskej bráne, vtedy vyrazil so svojím oddielom pripraveným na boj. Olynťania ich uvideli a hneď sa dali deviiťdesiat na útek. Keď ich však Derdas už raz zahnal na útek, deväťdesiat

stadií štádií ich neprestajne prenasledoval a zabíjal, až ich nakoniec zahnal až k olyntským mestským hradbám. Rozprávalo sa, že Derdas pri tejto akcii zabil asi osemdesiat jazdcov. A odvtedy sa už vefmi nepriatelia viičšmi väčšmi zdržiavali za hradbami a obrábali len veľmi malú časť svojich polí. Po nejakom čase Teleutias podnikol vojenskú výpravu proti mestu Olynťanov, aby zničil to, čo ešte zostalo nepriateľom nepriatefom zo stromov a z obrábaných polí. Tu olyntskí jazdci vyšli z mesta, postupovali ticho, prebrodili rieku tečúcu popri meste a potom postupovali ďalej proti nepriatefskému Teleunepriateľskému vojsku. Len čo to Teleu­ tias uvidel, nahneval sa na ich smelosť a ihneď rozkázal veliteľovi velitefovi Olynťa­ peltastov Tlemonidovi, aby na nich zaútočili behom. Keď Olynťania videli, ako sa proti nim ženú peltasti, obrátili sa, v tichosti sa stiahli a znovu prebrodili rieku. Peltasti postupovali za nimi veľmi vefmi odvážne a prešli aj cez rieku, aby prenasledovali utekajúcich. Tu sa však olyntskí jazdci obrátili, a keďže sa im prenasledovatelia dostali do rúk, vrhli sa na nich a zabili samého Tlemonida a s ním vyše sto bojovníkov. Keď Teleutias uvidel, čo sa deje, nahnevaný sa chopil zbraní, rýchle viedol ťažkoodencov a rozkázal aj peltasnepriatefa bez prestania. Už aj tom a jazdcom prenasledovať nepriateľa mnohým iným sa prihodilo, že sa pri prenasledovaní dostali k hradbám bližšie, ako bolo treba, takže museli ustúpiť so stratami, ostrefovali z veží, boli a to isté sa prihodilo aj teraz; keďže ich ostreľovali nútení celkom bez poriadku sa stiahnuť a chrániť sa pred strelami. Teraz urobili Olynťania výpad s jazdou, ktorej prišli na pomoc aj peltasti; nakoniec vyrazili aj ťažkoodenci a vrhli sa na dokonale peltasti; zmatený lacedemonský šík. V tomto boji padol aj Teleutias. Hneď zmätený nato ustúpila aj jeho družina, nikto sa nestaval na odpor, ale všetci sa dali na útek, jedni do Spartolu, iní do Akantu, ďalší do uteka! na inú Apollonie, viičšina väčšina však do Poteidaie. A ako každý utekal stranu, tak ich aj nepriatelia prenasledovali každý iným smerom a pritom pobili vefmi fudí, všetkých, čo boli vo vojsku veľmi mnoho ľudí, bojaschopní. pohrom by sa mohli ľudia fudia poučiť najmä najmii Tvrdím, že z takýchto pohrôm v tom, že v hneve sa nemajú trestať ani otroci, lebo rozhnevaní páni často utrpeli viičšie väčšie zlo, než spósobili; spôsobili; útočiť na protivníka v hneve, a nie s rozvahou, je základná chyba. V hneve totiž konáme celkom neobozretne, naproti tomu pri rozvážnom konaní neprihliadame iba na to, aby sme neutrpeli vlastnú škodu, ale aby sme čo najvačšmi nepriatefom. najväčšmi uškodili nepriateľom.

Keď sa Lacedemončania dozvedeli o tejto udalosti, poradili sa vefké vojsko, aby sa sebavedomie a rozhodli, že treba poslať veľké víťazov znížilo a aby všetko doterajšie úsilie nevyšlo nazmar. Po velitefa kráľa kráfa Agesipolida a s ním tomto rozhodnutí poslali ako veliteľa tridsať Sparťanov Sparťanov -— podobne ako poslali Agesilaa do Ázie. tridsať Nasledovalo ho aj mnoho dobrovofníkov dobrovoľníkov z perioikov, samí vzne­ vznešení a zaslúžilí muži, ako aj cudzinci z kruhu takzvaných chovanchovan­ cov a nemanželskí synovia Sparťanov, urastení mládenci, ktorí mali všetky prednosti, aké im poskytla spartská výchova. Tiahli s nimi aj dobrovofníci dobrovoľníci zo spojeneckých miest, aj tesálski jazdci, ktorí chceli pred Agesipolidom ukázať svoje bojové schopnosti, aj Amyntas a Derdas -— ba ešte ochotnejšie ako predtým. Takto vystrojený tiahol Agesipolis proti Olyntu. Medzitým občania Fliunta, ktorých Agesipolis pochválil za to, ve!kú sumu peňazí pre jeho vojenskú že mu rýchle poskytli takú veľkú namýšfať, že Agesilaos nemôže nemóže podniknúť proti výpravu, si začali namýšľať, nemóže stať, nim výpravu, keď je Agesipolis v cudzine, ani že sa nemôže aby súčasne obaja králi boli mimo Sparty; preto sa začali správať povýšenecky a nechceli priznať práva vyhnancom, ktorí sa vrátili z cudziny. Vyhnanci žiadali, aby sa sporné veci rozhodovali pred nestranným súdom, kým Fliunťania ich chceli prinútiť, aby sa ich procesy viedli v samom meste. Keď vyhnanci tvrdili, že nemóže nemôže byť nijaká spravodlivosť tam, kde sami vinníci chcú robiť sudcov, Fliunťania ich nepočúvali. Preto navrátilci odišli do Lacedemona, aby tam žalovali mesto, a s nimi išli aj iní Fliunťania, ktorí tvrdili, že aj mnohí občania sú toho názoru, že s navrátilcami sa zaobchá­ zaobchádza nespravodlivo. Vo Fliunte vzniklo proti tomu veľké vefké pobúrenie a mesto uložilo tresty všetkým, ktorí odišli do Lacedemona bez ich poverenia. Potrestaní občania sa zdráhali odísť domov, zostali v Sparte a vyhlasovali, že to sú tí násilníci, ktorí ich vyhnali a pred Lacedemončanmi zavreli mestské brány, že to sú tí, čo kúpili ich majetok a násilím si vynucujú, aby ho nemuseli vrátiť, že to sú tí, ktorí aj teraz presadili, aby boli potrestaní fudia, ľudia, čo odišli do Lacedemoni:•. Lacedemona,, aby sa ani v budúcnosti nikto nik to neodvážil odísť a oznámiť, čo sa deje v meste. Keďže Fliunťania zrejme obchádzali každé právo, efori im vypovedali vojnu. Agesilaos sa nad tým nepohoršoval, lebo jeho otec Archidamos priatefskom pomere s Podanemom a jeho stúpencami -— a tí bol v priateľskom patrili vtedy k navrátilcom -— kým Agesilaos sám bol priateľom priatefom Prokla, syna Hipponikovho, a jeho druhov. Keďže sa vydarili

I 7

vojobete za šťastné prekročenie hraníc, Agesilaos neváhal, ale s voj­ skom vyrazil; v ústrety mu prišli mnohé posolstvá a ponúkali mu peniaze, aby nevpadol na fliuntské územie. Agesilaos im odpoveodpove­ bezprádal, že nepodniká vojenskú výpravu, aby sám spósoboval spôsoboval bezprá­ vie, ale aby pomohol tým, ktorí trpia bezprávím. Nakoniec oni vyhlásili, že urobia všetko, a prosili ho, aby nevpadol na ich nemóže veriť iba slovám, lebo už aj územie. Opäť Opiiť im odpovedal, že nemôže dókaz o čine. predtým ho oklamali; teraz je potrebný presvedčivý dôkaz odpovedal: opiiť odpovedal: Na otázku, čo tým myslí, opäť „To isté, čo ste už predtým sami urobili, pričom sme vás my nepoškodili." v ničom nepoškodili.“ To znamenalo vydať akropolu. Fliunťania to však nechceli urobiť, a tak vpadol na ich územie, v krátkom čase dal okolo mesta vybudovať val a začal obliehať mesto. No medzi Lacedemončanmi piiťtisíc fudí znepriatelia mesto s viac ako päťtisíc sa šírili reči, že si pre pár ľudí obyvateľmi; obyvatefmi; aby to skutočne bolo všetkým jasné, Fliunťania bolí mimo zvolávali snem na miesto, ktoré mohli vidieť aj tí, čo boli Kedykofvek prostriedok . Kedykoľvek mesta. Agesilaos však našiel proti tomu prostriedok. priatefstvo alebo pre totiž ľudia fudia z mesta prešli k nemu, či už pre priateľstvo príbuzenstvo s vyhnancami, vyzval vyhnancov, aby im poskytovali stravu z vlastných zásob a aby dávali dostatok jedla tým, ktorí sa chcú cvičiť v zbrani. Takisto ich nabádal, aby všetkým týmto poskytovali zbrane a aby neváhali požičiavať si na to aj peniaze. Vyhnanci tieto rady počúvli a čoskoro postavili oddiel s vyše tisíc bezmužmi vo výbornej telesnej kondícii, dobre vycvičených a bez­ chybne vyzbrojených, takže nakoniec Lacedemončania museli priznať, že práve takýchto spolubojovníkov potrebujú. Agesilaos sa teda zaoberal týmto. Medzitým Agesipolis prešiel Macedóniou a zastavil sa pred Olyntom. Keďže sa mu nikto z mesta nepostavil na odpor, začal pustošiť všetko, čo ešte zostalo nedotknuté z olyntského územia, prenikol aj na územie olyntských spojencov a ničil tam obilie. Zaútočil i na Torone a dobyl ho vojenskou silou. Uprostred týchto operácií, keď letná horúčava dosiahla svoj vrchol, postihla ho spaľujúca horúčka. Keďže predtým raz navštívil Dionýzovu svatysväty­ spafujúca besiedňu ň u v meste Afytis, zmocnila sa ho túžba po jej tienistých besied­ kach a po jej čistej a studenej vode. Doniesli ho ta ešte za živa, ale posviitného na siedmy deň po vypuknutí horúčky zomrel mimo posvätného obvodu. Jeho mŕtvolu mrtvolu uložili do medu a priniesli do vlasti, kde mal kráľovský kráfovský pohreb.

Keď sa to Agesilaos dopočul, nepotešil sa zo smrti svojho soka, ako by sa niekto mohol domnievať, ale sa rozplakal a smútil nad stratou spoločníka. Spartskí králi totiž bývajú spolu, pokiaľ pokiaf sú doma. Agesipolis bol pre Agesilaa práve vhodný spoločník, s ktorým sa mohol zhovárať o svojich mladíckych zážitkoch, o loveckých, jazdeckých a l'úbostných ľúbostných dobrodružstvách; okrem toho mu preukazoval úctu pri spoločnom bývaní, ako sa patrilo voči staršiemu. A Lacedemončania poslali namiesto neho k Olyntu ako veliteľa vclitefa Polybiada. Medzitým Agesilaos už prekročil čas, na ktorý, ako sa hovorilo, malo Fliunťanom vystačiť obilie; obilie; lebo miernosťou v jedení možno dosiahnuť to, čo tu dosiahli Fliunťania, ktorí sa rozhodli prideľovať pridefovať každému o polovicu obilia menej ako predtým, a tým odolávali obliehaniu dva razy tak dlho, ako sa očakávalo. A niekedy je podobný rozdiel aj medzi odv,1hou odvahou a zbabelosťou, ako tu, kde istý Delfion. Delfion, vznešený muž, s tristo fliuntskými mužmi dokázal zabrá­ zabrániť uviizniť a strážiť tých, niť uzavrieť mier tým, čo si to želali, dokázal uväzniť ktorým nedóveroval, nedôveroval, dokázal prinútiť prostých občanov držať stráže a vlastným dozorom si zaistil ich vernosť. Často aj podnikal so svojimi fuďmi ľuďmi výpady, pri ktorých zakaždým inde uprostred kruhového valu zahnal na útek nepriateľské nepriatefské stráže. Keď však títo jeho vybraní ľudia fudia napriek všetkému hfadaniu hľadaniu nemohli už nájsť obilie v meste, poslali posolstvo k Agesilaovi so žiadosťou, aby im zmluvne zaručil slobodnú cestu do Lacedemona; rozhodli sa vraj zveriť mesto lacedemonským úradom na milosť a nemilosť. Agesi­ Agesilaos sa rozhneval, že ho jednoducho vynechali, sám poslal posol­ posolstvo k svojim priateľom priatefom vo vlasti a presadil, že on dostal plnú moc nad Fliuntom, a potom zaručil fliuntskému posolstvu slodobnú cestu. Zároveň dal mesto strážiť ešte silnejšími strážami ako predtým, aby nik to z obliehaných nemohol opustiť mesto. Predsa nikto však v noci ušiel Delfion a s ním aj nejaký otrok s vypáleným znamením, ktorý ukradol vefa veľa zbraní obliehatefov. obliehateľov. Keď fliuntskí poslovia prišli z Lacedemona so správou, že štát prenecháva Agesilaovi, aby rozhodol o záležitostiach vo Fliunte, ako pokladá za správne, Agesilaos rozhodol takto: takto: Aby päťdesiat piiťdesiat mužov z radov navrátilcova navrátilcov a päťdesiat piiťdesiat mužov z miestnych občanov najprv určilo, kto si v meste zasluhuje zostať nažive a kto musí byť potrestaný smrťou; smrťou; ďalej aby ustanovili zákony, podľa podfa ktorých sa majú občania riadiť. Na obdobie, kým sa všetko neurovná, zane­ zanechal vo Fliunte posádku a pre jej vojakov žold na šesť mesiacov.

159

Potom prepustil spojencov a občianske vojsko odviedol domov. A tak sa po roku a ósmich ôsmich mesiacoch skončili fliuntské udalosti. Aj Polybiades prinútil Olynťanov, aby poslali do Lacedemona Iebo naozaj nesmierne trpeli hladom, posolstvo rokovať o mieri, lebo pretože ani zo svojho územia nemohli dostať obilie, ani sa im nemohlo dovážať po mori. Poslovia, ktorí prišli s neobmedzenou plnou mocou, uzavreli zmluvu, že Olynťania budú pokladať za spojennepriatefov tých istých spojen­ priatefov alebo za svojich nepriateľov svojich priateľov pojdu s nimi na všetky vojenské cov, ako aj Lacedemončania, že pôjdu výpravy a že budú ich spojencami. A ked keď zložili prísahu, že dodržia tieto dohody, odišli domov. Keďže sa Lacedemončanom podarilo Tébanov a ostatných Boióťanov celkom dostať do svojej moci, z Korinťanov urobiť výhonajvernejších spojencov, Argejčanov pokoriť, pretože im výho­ vorka na posvätné posviitné mesiace nič nepomohla, ďalej dosiahnuť, že Aténčania zostali osamotení, a keď nakoniec boli potrestaní zo spojencov tí, ktorí sa voči nim správali odmietavo, zdalo sa, že ich pevmocenské postavenie je dokonale zorganizované a stojí na pev­ ných základoch.

ODSTRÁNENIE OLIGARCHIE V TÉBACH NEÚSPEŠNÉ NEÚSPESNÉ AGESILAOVE A KLEOMBROTOVE BOJE PORÁŽKA LACEDEMONCANOV PRI PR! NAXE A KERKYRE PORÁZKA

Grékovaa barbarov, že 4/ Dalo by sa uviesť veľa príkladov z dejín Grékov uviesťvefa bohovia nenechajú bez trestu tých, ktorí sa proti nim prehrešujú, alebo sa dopúšťajú bezbožných činov; o jednom takomto príklade chcem hovoriť. Lacedemončania totiž odprisahali, že ponechajú štátom nezávislosť, no napriek tomu obsadili tébsku akropolu, potrestali ich však práve tí, na ktorých sa previnili, oni, ktorých predtým nikto z vtedajších ľudí nepremohol; a stačilo iba sedem fudí nepremohol; vyhnancov, aby odstránili vládu občanov, ktorí uviedli LacedeLacedemončanov na akropolu a chceli, aby ich štát bol poddaný Lacede­ porozprámončanom a aby v ňom oni sami vládli ako tyrani. Teraz porozprá­ vam, ako sa to stalo. Kedysi žil istý Fillidas, ktorý bol pisárom u polemarcha Archia preukazospoluúradujúcich druhov podfa všetkého im preukazo­ druhovaa podľa a u jeho spoluúraduj1ídch val všelijaké vynikajúce služby. Keď Fillidas prišiel v akejsi obchodnej záležitosti do Atén, stretol sa tam s Melonom, jedným

1 O

z tébskych utečencov v Aténach, s ktorým sa už poznal dávno. Melon sa ho presne povypytoval na všetko, čo sa týkalo polemarMelón cha Archia a Filippovej tyranidy. Keď zistil, že Fillidas nenávidí väčšmi ako on sám, dali si navzájom čestné slovo domáce pomery vačšmi a dohodli sa na pláne, ako sa má všetko uskutočniť. Potom si Melón zobral šesť najoddanejších mužov spomedzi vyhnancov, Melon ktorí mali u seba len dýky a nijakú inú zbraň a v noci s nimi prenikol na tébske územie. Deň strávili na akomsi opustenom pofa mieste a večer sa priblížili k mestskej bráne, akoby sa vracali z poľa prenocovaKeďsa sa dostali do mesta, prenocova­ s poslednými oneskorencami. Keď li u akéhosi Charona a u neho strávili aj nasledujúci deň. Fillidas obstaral pre polemarchov všetko, čo potrebovali, lebo na konci svojho úradného roku chceli konať oslavu na počesť najvznešenejAfrodity. Aťrodity. Sfúbil Sľúbil im totiž už predtým, že im privedie najvznešenej­ chce! teraz priviesť. šie a najkrajšie ženy v Tébach, a tie im chcel vefmi - že strávia veľmi Polemarchovia očakávali -— takí to boli muži — príjemnú noc. Keď sa navečerali a Fillidovým pričinením boli už podnapití, prikázali mu priviesť hetéry; on vyšiel von a priviedol fuďmi, troch z nich prestrojil za panie a ostatných za Melona s jeho ľuďmi, Melóna ich slúžky. Uviedol ich do predsiene polemarchovej úradovne, potom sám vošiel a povedal Archiovi a ostatným, že sa ženy Polemarzdráhajú vstúpiť, pokiaľ pokiaf bude vnútri niektorí zo sluhov. Polemar­ chovia hneď rozkázali všetkým sluhom odísť, ale Fillidas im dal ešte víno a poslal ich preč do bytu jedného zo sluhov. Potom uviedol údajné hetéry a posadil ich po jednej ku každému z nich. polemarBolo dohovorené, že len čo si sadnú, odhalia sa a pobijú polemar­ podfa chov. Jedni tvrdia, že polemarchovia zomreli takto, kým podľa fudia vstúpili vraj ako hodovníci a polemarchov iných Melonovi ľudia zabili. Fillidas sa potom s troma z nich odobral do Leontiadovho domu. Zabúchal na dvere a povedal, že mu chce oznámiť nejaký veodkaz od polemarchov. Leontiades práve odpočíval doma po ve­ čeri a pri ňom sedela jeho žena, ktorá spracovávala vlnu. Vyzval d6veryhodného muža. Len poklada! za dôveryhodného Fillida, aby vstúpil, lebo ho pokladal čo vstúpili, zabili ho a ženu tak vystrašili, že bola ticho. Pri odchode rozkázali, že dvere musia byť zatvorené, a ešte pohrozili, že zabijú obyvateľov domu, ak ich nájdu otvorené. všetkých obyvatefov vazenia Keď toto urobili, odobral sa Fillidas s dvoma mužmi do väzenia a povedal žalárnikovi, že vedie od polemarchov muža, ktorého treba zatvoriť. Len čo im otvoril, ihneď ho zabili, väzňov vazňov oslobodili Lenčo stfporadia, a rýchlo ich vyzbrojili zbraňami, ktoré zobrali zo stien stĺporadia, 161

odviedli ich k Amfeiu a kázali im zostať v pohotovosti. Potom hlásatefmi hlásateľmi vyzvali všetkých Tébanov, jazdcov a ťažkoodencov, mftvi. Ale kým bola hola noc, občania aby vyšli do ulíc, lebo tyrani sú už mŕtvi. nedóverovali a správali sa pokojne; ked keď však nastal deň ničomu nedôverovali a bolo už známe, čo sa stalo, ihneď vybehli ťažkoodenci a jazdci so zbraňami, aby im pomáhali. Navrátilci poslali jazdcov k dvom aténskym veliteľom, velitefom, ktorí stáli pripravení na hraniciach; hraniciach; títo vedeli, prečo ta boli holi jazdci poslaní, a tak sa ponáhľali ponáhfali na pomoc. Lacedemonský velitef veliteľ na akropole počul nočnú výzvu, a preto ihneď poslal poslov do Platají a Tespijí žiadať o pomoc. Tébski jazdci, ktorí zavčasu spozorovali blížiacich sa Platajčanov, na nich zaútočili a zabili ich viac ako dvadsať. Len čo sa potom vrátili do mesta a aj Aténčania už prišli od hraníc, začali útok na akropolu. Keďže si Lacedemončania na akropole uvedomili svoj malý počet a okrem toho videli, akí sú všetci útočníci odhodlaní a počuli aj vefkých odmenách vyhlasovaných pre tých, čo prví vystúpia na o veľkých akropolu, týmto prestrašení vyhlásili, že chcú odtiahnuť, ak sa im zaručí bezpečný odchod so zbraňami. Víťazi súhlasili s tým, čo žiadali, uzavreli zmlvu, ktorú potvrdili prísahou a nechali ich za týchto podmienok odísť. Zároveň však Tébania chytali medzi odchádzajúcimi Lacedemončanmi všetkých tých vlastných spoluspolu­ občanov, v ktorých poznali ľudí, nepriateľsky voči nim fudí, čo sa nepriatefsky správali, a zabíjali ich. Niektorých však ukryli a zachránili A Aténča­ ténča­ nia, ktorí prišli od hraníc na pomoc. Naproti tomu Tébania pochytali aj deti zabitých, ak ich mali, a povraždili ich. Keď sa to Lacedemončania dozvedeli, popravili veliteľa, velitefa, ktorý opustil akropolu a nevyčkal pomoc z Lacedemona, a vyhlásili vojnovú výpravu proti Tébanom. Agesilaos vyhlásil, že má za sebou štyridsaťročnú vojenskú službu a odvolal sa na to, že aj pre kráfov platí ten istý zákon ako pre ostatných mužov, podľa kráľov podfa ktorého v takomto veku nie sú už povinní zúčastniť sa na vojenskej výprave mimo svojho územia. Týmto mohol teda odóvodniť, odôvodniť, prečo sa nezúčastnil na výprave proti Tébam. Nezostal Nezastal však doma pre svoj vek, ale preto, lebo dobre vedel, že keby prevzal vedenie tejto vojenskej výpravy, občania by povedali, že Agesilaos spósospôso­ buje štátu ťažkosti, aby pomohol tyranom. Preto nechal na nich, podfa svojej vôle. vóle. Efori poučení tými, ktorí po aby o tom rozhodli podľa masakre v Tébach ušli z mesta, poslali Kleombrota, ktorý vtedy prvý raz prevzal velenie vojska, a to uprostred zimy. Cestu cez Eleutery strážil Chabrias s aténskymi peltastmi, a tak

l 2

Platají. Pri Kleombrotos postupoval cestou vedúcou hore do Plátajú postupe jeho peltasti narazili na vrchole hory na stráže zložené stopiiťdesiat. viizenia; bolo ich asi stopäťdesiat. bol i prepustení z väzenia; z Tébanov, čo boli niekofkých, ktorým sa podarilo Peltasti pobili všetkých okrem niekoľkých, Plata jí, ktoré boli ešte ujsť. Sám Kleombrotos však zostupoval do Plátajú Kynoskefal, odtiaf vyrazil do Kynoskeťal, priatefské. Potom prišiel do Tespijí a odtiaľ priateľské. ktoré patrili Tébanom, a tam sa utáboril. Zdržal sa tam asi šestnásť velitefa spiiť do Tespijí, kde zanechal ako veliteľa dní a potom sa stiahol späť OdoSfodria s tretinou vojska z každého spojeneckého oddielu. Odo­ vzdal mu aj všetky peniaze, ktoré si vzal z domu, a prikázal mu, aby si za ne najal žoldnierov, čo Sfodrias aj robil. Potom Kleombrotos viedol po kreusijskej ceste svojich vojakov domov; tí si však neboli istí, či je vojna proti Tébanom, alebo je mier. Odviedol síce opiiť stiahol a pritom spósobil vojsko na tébske územie, ale teraz sa opäť spôsobil iba nepatrné škody. Medzitým sa na spiatočnej ceste prehnala nad vojskom silná búrka, ba niektorí v nej videli predzvesť budúcich vefké škody, a keď spósobila veľké udalostí. Na mnohých miestach spôsobila Kleombrotos prechádzal s vojskom z prístavu Kreusis cez horu náklavefa somárov aj s nákla­ klesajúcu priamo k moru, búrka zrazila veľa popadadom do priepasti a mnohým vojakom strhla zbrane, ktoré popada­ li do mora. Nakoniec mnohí už nemohli ďalej postupovať so svojimi zbraňami a nechávali ich tu i tam na vrcholku hory, pričom štíty obracali hore dnom a zaťažovali ich kamením. V Aigostenách na megarskom území si pripravili večeru, ako sa dalo. Na druhý deň sa vrátili a priniesli si svoje zbrane. Potom každý odišiel do svojej vlasti. Kleombrotos ich totiž rozpustil. Keď Aténčania videli, aká je vojenská sila Lacedemončanov a že okolo Korintu už nezúri vojna, že Lacedemončania mohli pochodovať popri atických hraniciach a vpadnúť na tébske územie, dostali taký strach, že odsúdili aj obidvoch veliteľov, velitefov, ktorí boli stúpenzasvätení Melonovej vzbury proti Leontiadovi a jeho stúpen­ zasviitení do Melónovej vyhnancom, ba jedného z nich dali popraviť a druhého potrestali vyhnan­ stvom, lebo nevyčkal na výsledok súdneho procesu. Aj sami Tébania dostali strach, že nikto nepojde bojovať nik to s nimi nepôjde Podplatiproti Lacedemončanom, a preto si vymysleli takúto lesť: lesť: Podplati­ velitefa v Tespijach -— taký bol názor -— aby vpadol do li Sfodria, veliteľa Atiky, čím by zatiahol Aténčanov do vojny s Lacedemončanmi. Sfodrias sa dal presvedčiť a predstieral, že chce obsadiť Pireus, ktorý ešte nemal brány. Prikázal vojakom zavčasu večerať, potom vyrazil z Tespijí a vyhlásil, že do Pirea sa dostane ešte na svitaní. 1 3

Ale ráno ho prekvapilo už v Trii, no ani trochu sa neusiloval zostať nepozorovaný, a keďže odbočil z cesty, dal lúpiť dobytok a plieniť domy. Niektorí z tých, čo ho stretli v noci, utekali do mesta a oznamovali Aténčanom, že sa blíži vefké veľké vojsko. Títo sa rýchlo vyzbrojili a jazdci s ťažkoodencami stáli ako stráž na ochranu mesta. V Aténach práve holi boli lacedemonskí vyslanci Etymokles, Aristolochos a Okyllos u priatefa priateľa Kallia. Len čo sa táto správa o lacedemonskom vojsku rozšírila, Aténčania ich dali zatknúť a strážiť ako zasviitených zasvätených do tohto sprisahania. Vyslancov toto počínanie vefmi veľmi vydesilo a na svoju obranu uvádzali, že by nikdy neboli takí hlupáci, aby sa sami vydali v meste do rúk Aténčanom, keby holi boli vedeli o plánovanom obsadení Pirea, a to ešte v dome svojho priateľa, priatefa, kde ich mohli najrýchlejšie nájsť. Ešte doložili, že aj samým Aténčanom musí byť predsa jasné, že ani lacedemonský štát o tom nič nevede!. - ako tvrdili -— že nevedel. Sú presvedčení — Aténčania sa čoskoro dozvedia, že lacedemonský štát odsúdi Sfodria na smrť. Keď sa Aténčania presvedčili o ich nevine, nebo trest prepustili ich. Efori však predvolali Sfodria Sťodria a žiadali pre neho smrti. No on zo strachu neprišiel; ale hoci na proces neprišiel, predsa bol oslobodený. Mnohí vyhlásili, že tento rozsudok bol vóbec. Príčina bola asi táto: najnespravodlivejší v Lacedemone vôbec. tá to : Sfodrias mal syna Kleonyma, ktorý práve vyrastal z chlapčen­ ského veku, a bol najkrajší a najváženejší medzi vrstovníkmi. Doňho bol zaľúbený zafúbený Agesilaov syn Archidamos. Kleombrotovi priatelia, ktorí mali rovnaké politické názory ako Sfodrias, sa prikláňali k názoru, aby bol oslobodený, ale báli sa Agesilaa a jeho priateľov stranami; zdalo sa priatefov a takisto tých, ktorí stáli medzi oboma stranami; totiž, že sa Sfodrias dopustil neslýchaného činu. Preto Sfodrias povedal Kleonymovi: Kleonymovi: ,,Syn mój, móžeš „Syn môj, môžeš zachrániť svojho olea otca tým, že poprosíš Archizhovievavý.“ dama, aby Agesilaos bol voči mne pri súde zhovievavý." Keď to syn počul, dodal si odvahu, išiel k Archidamovi a popro­ poprosil ho, aby mu zachránil otca. Keď Archidamos videi videl Kleonyma plakať, pristúpil k nemu a takisto sa pustil do plaču. No len čo vypočul jeho prosbu, odpovedal: odpovedal: „Kleonymos, vedz, že ja sa svojmu otcovi nemóžem nemôžem pozrieť ani do očí, ale ak chcem v štáte niečo dosiahnuť, tak sa obrátim skôr na všetkých ostatných ako na olea. otca. Predsa však, s prosbou skór keďže to žiadaš ty, ver mi, že vynaložím všetko úsilie na to, aby sa ti to splnilo." splnilo.“

Potom odišiel zo spoločnej jedálne domov a oddal sa odpočin­ ku. Nasledujúce ráno vstal zavčasu a dával pozor, aby mu otec videi odchádzať, najprv ho nepozorovane neodišiel. Keď ho však videl nechal zhovárať sa s niektorým z prítomných občanov, potom aj služobs niektorým cudzincom a dal prednosť aj prosebníkovi zo služob­ níctva. Nakoniec, keď sa Agesilaos vrátil od Eurotu a vošiel do domu, Archidamos odišiel a neprihovoril sa mu. Nasledujúci deň urobil to isté. Agesilaos však už tušil, prečo okolo neho chodí, na nič sa ho však nespytoval, ale nechal ho. Archidamos však zasa túžil ako zvyčajne vidieť Kleonyma; Kleonyma; nemohol sa však odhodlať ísť k nemu, lebo sa nepozhováral s otcom o jeho prosbe. Keďže Sfodriovi Sťodriovi priatelia už nevideli Archidama prichádzať, velmi sa báli, že ho Agesilaos hoci k nim predtým často chodieval, veľmi odbil. Napokon sa Archidamos predsa odvážil, pristúpil k otcovi a povedal: povedal: „Otec, Kleonymos ma žiada, aby som ťa poprosil o záchranu možné." jeho otca. A ja sám ťa o to prosím, ak je to možné.“ Agesilaos odpovedal: odpovedal: móžem odpustiť. Sám však nevidím, ako by štát mohol „Tebe môžem odpustiť mne, keby som neodsúdil muža, ktorý sa previnil tým, že prijal peniaze, aby škodil štátu." štátu.“ Vtedy Archidamos na tieto slová nepovedal nič, ale odišiel zahanbený pravdivosťou tvrdenia. Neskoršie však prišiel zasa — povedal: - a povedal: buď na to prišiel sám, alebo sa dal niekým poučiť — „Viem, otec, že by si oslobodil Sfodria, keby sa v ničom kvôli nám, ak sa v niečom neprevinil; teraz však mu odpusť kvóli previnil.“ previnil." Agesilaos odpovedal: tak!" „Dobre teda, ak nám to môže k !“ móže priniesť česť, bude to ta ,,Dobre Keď Archidamos počul tieto slová, vzdal sa každej nádeje priatefov pri rozhovore s Etya odišiel. Ktorýsi zo Sfodriových priateľov povedal : moklom povedal: „Nazdávam sa, že vy všetci Agesilaovi priatelia vydáte Sfodria na smrť.“ smrť." Nato Etymokles odpovedal: Agesilaos?? On „Pri Diovi, vari nemáme my všetci robiť to isté čo Agesilaos totiž hovorí každému, s kým sa dostane do rozhovoru, že nemožno Sťodriovi, ktorý už ako dieťa, chlapec a mladý muž bol vždy krivdiť Sfodriovi, vefká chyba, keby bol taký muž čestný, a preto by sa stala veľká vojakov." popravený. Sparta totiž potrebuje takýchto vojakov.“ Len čo Sfodriov priateľ priatef počul tieto slová, oznámil ich Kleonymu: movi. Tento sa potešil, pobral sa k Archidamovi a povedal m u: 165

,,„Vieme Vieme už, že si sa za nás prihovoril. Ubezpečujem ťa, Archidamos, že aj ja sa pousilujem, aby si sa nikdy nemusel za naše priatefstvo hanbiť." priateľstvo hanbiť.“ A neklamal, ale kým žil, robil všetko, čo bolo spartskému mužovi ku cti. V bitke pri Leuktrách bojoval po boku polemarcha Deinona pred vlastným kráfom kráľom a padol až po tretej smrteínej smrteľnej rane ako prvý zo spartských občanov uprostred nepriatefov. nepriateľov. Jeho smrť spósobila spôsobila veíkú veľkú bolesť Archidamovi, ktorému, ako síúbil, sľúbil, neurobil hanbu, ale skór skôr česť. Takýmto spósobom spôsobom Sfodrias unikol trestu smrti. fud, že LaceAténčania, čo bolí boli naklonení Boióťanom, poúčali ľud, demončania nemysleli na to, aby potrestali Sfodria, ale že ho naopak pochválili za to, že sa rozhodol zákerne napadnúť Atény. Preto Aténčania vybudovali v Pireu brány, začali stavať Jode lode a so všetkou rozhodnosťou podporovali Boióťanov. Lacedemončania znovu vyhlásili vojenskú výpravu proti Tébanom, a keďže pokla­ pokladali Agesilaa za rozumnejšieho veliteía požiadaveliteľa ako Kleombrota, požiada­ li ho, aby prevzal vedenie výpravy. Agesilaos odpovedal, že nemóže nemôže protirečiť želaniu štátu, a preto sa pripravoval na vojenskú výpravu. Keďže videi, videl, že nebude fahké ľahké vpadnúť do Téb, ak sa vopred neobsadí Kitairon, a dozvedel sa, že Kletorčania vedú vojnu proti Orchomenčanom a vydržiavajú žoldnierske vojsko, potrebodohodo! dohodol sa s nimi, že mu toto vojsko poskytnú, keby ho potrebo­ skôr ako sa val. Len čo sa vydarili obete za prechod hraníc, ešte skór sám dostal do Tegey, poslal posla k velitefovi veliteľovi kletorských žoldniežoldnie­ rov so žoldom na jeden mesiac a s rozkazom, aby obsadil Kitairon. Orchomenčanom dal oznámiť, aby v čase vojenskej výpravy zastavili vojnu. Agesilaos vyhlásil, že keby však predsa niektorý štát podnikal podnikol vojenskú výpravu proti inému, kým je vojsko mimo krajiny, podľa podfa rozhodnutia spojencov na takýto štát zaútočí na prvom mieste. Po prechode Kitaironu sa dostal do Tespijí a z tejto základne tiahol ďalej na územie Tébanov. Keďže zistil, že tébska rovina a najvýraznejšie miesta na nej sú koldokola obklopené priekopou a kolovou hradbou, táboril hneď tu, hneď tam, vyrazil vždy ihneď po raňajkách a pustošil územie, ktoré ležalo medzi ním a kolovou Kdekoľvek sa však Agesilaos zjavil, neprianepria­ hradbou s priekopou. Kdekofvek telia sa ukázali vždy za ohradením, pripravení na obranu. A keď sa raz Agesilaos vydal na spiatočnú cestu do tábora, tu tébski jazdci, dovtedy skrytí, náhle vyrazili cez pripravené priechody v kolovej

hradbe a zaútočili na lacedemonských Iacedemonských peltastov, ktorí už chceli odísť na večeru a pripravovali sa na ňu, a na jazdcov, z ktorých jedni z koní zosadali, iní práve nasadali. Z ich peltastov pobili mnohých oštepmi, z jazdcov dvoch Sparťanov, Klea a Epikydida, z perioikov jedného, Eudika, a niekofkých niekoľkých tébskych vyhnancov, ťažkooden­ ktorí ešte nenasadli na svoje kone. Keď sa Agesilaos s ťažkoodencami obrátil a ponáhfal ponáhľal sa na pomoc, vyrazili aj jeho jazdci proti tébskym jazdcom a prvých desať ročníkov ťažkoodencov bežalo vefa s nimi. Tébski jazdci však vyzerali, ani čo by si už napoludnie veľa vypili, lebo vyčkávali útočníkov, aby mohli na nich hodiť kopije, ale nezasiahli ich. Potom sa dali na útek a pritom stratili dvanásť mužov. Len čo si Agesilaos uvedomil, že sa nepriatelia zjavujú zvyčajne po raňajkách, obetoval hneď na svitaní a viedol vojsko čo možno najrýchlejšie a opustenými priechodmi sa dostal až do vnútra opevnenia. Potom začal pustošiť a páliť všetko, čo bolo vnútri opevnenia, a to až po mesto Téby. Po tomto výpade odtiahol spiiť späť do Tespijí, ktoré dal opevniť hradbami. Zanechal tam ako velitefa spiiť do veliteľa Foibida, kým sám prešiel cez pohorie späť Megary, kde rozpustil spojencov a odviedol občianske vojsko domov. Od tých čias Foibidas posielal proti Tébanom lúpežné oddiely, ktoré drancovali a lúpili, aj sám robil výpady a pustošil územie. Tébania sa chceli za to pomstiť, a preto s celým svojím vojskom holi na tespijskom podnikli výpravu na tespijské územie. Keď už boli území, Foibidas ich neprestajne napádal so svojimi peltastmi a nedal im nikde možnosť vzdialiť sa z pevného šíku. A tak Tébania znechutení týmto neúspechom sa stiahli rýchlejšie, ako urobili pofné plody a hnali sa vpád a muličiari odhadzovali ukoristené poľné domov. Taký vefký veľký strach sa zmocnil vojska. Foibidas na nich odvážne útočil so svojimi peltastmi, kým ťažkoodencom rozkázal, sa mu aby ho nasledovali v bojovom šíku. Dokonca sa nádejal, že samu podarí zahnať Tébanov na útek. Preto ich sám prenasledoval zastali v bojovom s celým vojskom a nabádal aj ostatných, aby zostali styku s nepriatefmi, nepriateľmi, a tespijským ťažkoodencom nariadil pripojiť sa. Keď sa tébski jazdci na svojom ústupe dostali do úžľabiny, úžfabiny, ktorou sa nedalo prejsť, najprv sa zhromaždili a potom sa obrátili, lebo nevideli nijaké východisko. Vtedy najprv lacedemonskí utiekli ; len peltasti, ktorých bolo málo, dostali pred nimi strach a utiekli; čo to uvideli jazdci, útek nepriateľov nepriatefov im vnukol vnukal myšlienku obnoviť

l67

proti nim útok. Tu v boji padol Foibidas a s ním dvaja alebo traja muži, a potom sa všetci žoldnieri dali na útek. Na úteku sa dostali k tespijským ťažkoodencom, a hoci sa predtým vystatovali, že pred Tébanmi neustúpia, predsa len sa dali na útek pred Tébanmi, ktorí ich vonkoncom neprenasledovali, lebo už bolo neskoro. TespijčaTespijča­ nia nemali vefké veľké straty, napriek tomu sa však nezastavili skór, skôr, kým sa neocitli za vlastnými hradbami. Potom sa zasa pozdvihla bojovná nálada Tébanov, podnikli vojenskú výpravu proti Tespijam a proti ostatným okolitým mestám. Demokrati z týchto miest sa odsťahovali do Téb. Vo všetkých mestách totiž boli ustanovené oligarchické vlády ako predtým v Tébach, takže aj v týchto mestách priatelia Lacedemončanov potrebovali pomoc. Po Foibidovej smrti Lacedemončania poslali po mori polemarcha s jedným oddielom vojska, aby chránil Tespije. opiiť vyhlásili vojenskú výpravu proti Keď však nastala jar, efori opäť Tébam a Agesilaa požiadali o vedenie ako predtým. Agesilaos mal na vpád ten istý názor ako predtým a ešte pred vykonaním zvyčajných obetí za prechod hraníc poslal polemarchovi v Tespijach rozkaz, aby vopred obsadil výšinu nad cestou cez Kitairon a strážil ju dovtedy, kým ta sám nedorazí. Keď potom prekročil pohorie a dostal sa s vojskom do Plata jí, predstieral, že najprv chce Platají, tiahnuť do Tespijí a posielal ta odkaz, aby tam zriadili trh a aby tam naňho čakali posolstvá. A tak Tébania strážili so silným vojskom prístupy do Tespijí. Nasledujúci deň na svitaní Agesilaos vykonal obeť a tiahol po ceste smerom k Erytrám. A keďže s vojskom prešiel dvojdennú cestu za jediný deň, mohol prekročiť kolovú hradbu pri Skole Škole skór, skôr, ako sa ta prihnali Tébania zo svojho postavenia, cez ktoré predtým prenikol. Potom pustošil územie východne od mesta Téb až po Tanagru; Tanagru v tom čase ovládal Hypatodoros a jeho stúpenci, ktorí boli priateľmi priatefmi LacedeLacede­ mončanov. Na spiatočný pochod sa vydal tak, že mal tébske favej ruke. Tébania, ktorí prišli nepozorovane, postavili hradby po ľavej sa proti Agesilaovi v bojovom šíku pri Graos Stete, pričom mali za sebou priekopu a kolovú hradbu. Tento terén bol dosť úzky a neschodný, a tak ho pokladali za vhodný na rozpútanie boja. Agesilaos si toto miesto obzrel, no neviedol vojsko proti Tébanom, ale odbočil a tiahol smerom na mesto. Tu Tébania zo strachu o mesto, ktoré bolo nechránené, opustili svoje stanovište, kde už boli v bojovom postavení, a behom sa hnali do mesta po potnijskej ceste; tá totiž bola bezpečnejšia. A ukázalo sa, že Agesilaova

myšlienka sa osvedčila, lebo nepriatelia boli donútení behom opustiť svoje postavenie, hoci Agesilaos sa od nich vzdialil. Predsa však niektorí z polemarchov zaútočili so svojimi oddielmi na nepriateľov, ktorí sa popri nich premiestňovali. Tébania vrhali nepriatefov, z vfškov vŕškov oštepy a jeden z polemarchov, Alypetos, padol zasiahnuzasiahnu­ tý oštepom. Predsa však Tébania z tohto vfšku vŕšku ustúpili, takže Skiriti a niektorí jazdci, ktorí naň vystúpili, mohli pobiť posledposled­ ných Tébanov, ktorí sa popri nich hnali do mesta. Keď sa Tébania spozoro­ dostali blízko k hradbám, obrátili sa, no len čo to Skiriti spozorovali, takmer behom sa stiahli, ale nikto z nich nepadol. nepadal. Tébania jednako len postavili víťazný pomník s odóvodnením, odôvodnením, že sa museli vfšok. stiahnuť vojaci, ktorí vystúpili na vŕšok. Keďže čas pokročil, Agesilaos odtiahol s vojskom a utáboril sa videl nepriatefov nepriateľov v bojovom postavení; na tom mieste, kde videi nasledujúci deň viedol svoje vojsko po ceste do Tespijí. A keď naňho útočili peltasti, ktorí ako žoldnieri slúžili v tébskom vojsku, a vyzývali k tomu aj Chabria, lebo sa k nim nepripojil, olyntskí jazdci, ktorí na základe zmluvy išli do vojny spolu s Lacedemončanmi, sa obrátili a prenasledovali ich hore vfškom, pokiaf mohli, vŕškom, pokiaľ a vefmi móžu na zjazdnom svahu veľmi vefa veľa z nich zabili; zabili; jazdci totiž môžu fahko ľahko dohoniť pešiakov. Keď sa Agesilaos dostal do Tespijí, medzi občanmi vládli vzájomné spory; tí, čo sa vydávali za priateľov priatefov Lacedemončanov, chceli povraždiť svojich protivníkov, ku ktorým patril aj Menon. Menón. Agesilaos to však nepripustil, ale zmieril ich a prinútil ich zložiť vzájomnú prísahu, potom zasa odtiahol cez Kitairon po ceste do Megary. Tam rozpustil spojencova spojencov a občianske vojsko odviedol domov. Tébania, ktorí medzitým vefmi veľmi trpeli nedostatkom obilia, lebo dva roky nemohli zobrať úrodu zo svojej zeme, poslali na dvoch trojvesliciach mužov do Pagas po obilie a dali im naň desať talentov. Ale Lacedemončan Alketas, ktorý strážil s posádkou Oreos, kde Tébania nakupovali obilie, vystrojil tri trojveslice, pričom starostlivo dbal na to, aby sa to nedostalo na verejnosť. Keď Tébania odvážali obilie, Alketas zadržal trojveslice s obilím a dal zaistiť asi tristo mužov, ktorých uväznil uvaznil na akropole, kde bol sám ubytovaný. Keďže ho zvyčajne sprevádzal akýsi orejský chlapec, ktorý bol vraj veľmi vefmi krásny a milý, tomuto venoval tedy zajatci, ktorí si všimli pozornosť, keď zostupoval z akropoly. V Vtedy Alketovu nepozornosť, obsadili akropolu a mesto sa proti Alketovi vzbúrilo; a tak mohli Tébania doviesť obilie bez prekážok.

Keď nastala nová jar, Agesilaos bol pripútaný na Jožko. lôžko. Ešte keď odvádzal vojsko z Téb a v Megare šiel z Afroditinho chrámu do vládnej budovy, otvorila sa mu na zdravej nohe nejaká žila a dostal výron krvi. Keďže mu lýtko napuchlo a bolesti sa stali neznesitefnými, neznesiteľnými, akýsi syrakúzsky Syrakúzsky lekár mu preťal žilu pri členku. Keď už raz krv začala tiecť, tiekla po celú noc a deň a napriek všetkému úsiliu nemohli krvácanie zastaviť, až nakoniec upadol do bezvedomia; bezvedomia; vtedy krv prestala tiecť. V takomto stave ho priniesli do Lacedemona a bol chorý celý zvyšok Jeta leta a celú zimu. Na začiatku jari Lacedemončania znovu vyhlásili vojenskú výpravu a jej vedením poverili Kleombrota. Keď sa Kleombrotos dostal s vojskom ku Kitaironu, jeho peltasti postúpili dopredu, aby obsadili výšiny nad cestou. Neveľký Nevefký počet Tébanov a Aténčanov, ktorí už predtým obsadili tieto výšiny, najprv nechal peltastov vystupovať. No len čo sa k nim peltasti dostali, vyrazili z úkrytu, začali ich prenasledovať a pobili z nich asi štyridsať. Po tejto poklada! za nemožné prejsť na tébske príhode Kleombrotos pokladal územie cez pohorie, preto odviedol vojsko spiiť späť a rozpustil ho. Na zhromaždení v Lacedemone sa spojenci sťažovali, že pri takomto malátnom vedení ich vojna vyčerpáva. Mohli by obsadiť posádkami ovefa oveľa viac lodí ako Aténčania a vyhladovaním dobyť ich mesto; tým týmii istými loďami by vraj mohli presunúť vojsko až alebo — keby radšej chceli k Tébam, a to alebo cez územie Fókov, alebo-keby -— cez Kreusis. Po tejto úvahe Lacedemončania obsadili mužmuž­ stvom šesťdesiat trojveslíc a ich velitefom veliteľom sa stal Pollis. PóvodcoPôvodco­ via tohto návrhu sa naozaj nesklamali, Atény sa skutočne takto Ich Jode, lode, ktoré im dovážali obilie, dostali do stavu obliehania. leh priplávali síce až ku Geraistu, ale odtiaf odtiaľ sa už neodvážili vyplávať, lebo lacedemonské loďstvo križovalo vody okolo Aiginy, Keu a Andru. Keď si Aténčania uvedomili, v akom ťažkom položení sa nachádzajú, sami nastúpili na Jode, lode, vybojovali námornú bitku pod opiiť vedením Chabria proti Polliovi a zvíťazili. A tak sa mohlo opäť dovážať obilie pre Aténčanov. Medzitým čo sa Lacedemončania pripravovali presunúť vojsko vojproti Boióťanom, Téban~ Tébania požiadali Aténčanov, aby poslali voj­ sko okolo Peloponézu; nazdávali sa totiž, že ak sa to stane, Lacedemončania nebudú môcť mócť súčasne chrániť svoje vlastné úzeúze­ mie, spojenecké mestá, nachádzajúce sa v ohrozenej oblasti, a ešte presunúť dostatočne silné vojsko proti nim samým. Aténčania, ktorí sa ešte hnevali na Lacedemončanov pre Sfodriov čin, ochot170

ne poslali šesťdesiat lodí okolo Peloponézu a za ich veliteľa velitefa ustanovili Timotea. Keďže nepriatelia nevpadli na územie Téb ani v tom roku, v ktorom Kleombrotos viedol vojenskú výpravu, ani v tom, v ktorom sa Timoteos plavil okolo Peloponézu, Tébania sa odvážne vypravili proti okolitým mestám a znovu ich dobyli. Timoteos na svojej plavbe ihneď ovládol Kerkyru, lebo nepredá­ nepredával obyvatefov obyvateľov do otroctva, neposielal občanov do vyhnanstva a nemenil zákony. Tým si získal všetky štáty v tamojšej oblasti. Lacedemončania podnikli protiopatrenia, obsadili svoje !ode lode po­ posádkami a poslali proti Timoteovi velitefa veliteľa Nikolocha, veľmi vefmi odvážneho muža. Len čo Nikolochos uvidel Timoteove !ode, lode, neváhal ani chvífu, chvíľu, hoci mu chýbalo ešte šesť ambrakijských lodí, ale spolu s paťdesiatimi päťdesiatimi piatimi sa pustil do námornej bitky proti šesťdesiatim Timoteovým lodiam. Bol porazený a Timoteos dal postaviť víťazný pomník v Alyzei. Kým Timoteos dal vytiahnuť svoje lode na breh a opravovať, k Nikolochovi doplávalo šesť ambrakijských lodí a potom spoločne s nimi vyplával smerom k Alyzei, kde bol Timoteos. Keď Timoteos proti nim nevyplával, aj Nikolochos dal postaviť víťazný pomník na najbližších ostro­ ostrovoch. Lenčo Len čo Timoteos opravil svoje !ode lode a k nim pripojil a obsadil mužstvom ešte aj ďalšie !ode lode z Kerkyry, čiže mal viac ako sedemdesiat lodí, získal na mori viacnásobnú prevahu nad svojím nepriatefom. nepriateľom. No musel požiadať, aby mu z Atén poslali peniaze, lebo mal vefa vefa peňazí. veľa lodí, a tak potreboval aj veľa

ŠIESTA K ŠIESTA NIHA KNIHA

Nové boje medzi Aténčanmi Lacedemončanmi a Lacedemončanmi

I

I

I I

I

I

I I

I

il

11

KLEOMBROTOV KLEOMBROTOVA A VÝPRAVA NA POMOC FÓKOM POL YDAMAS Z FARSALU SA PODROBUJE IASONOVI Z FER POLYDAMAS IASONOVA IASONOV A MOC

1/ Takéto udalosti sa odohrávali medzi Aténčami a Lacedemončami. Len čo si Tébania podrobili mestá v Boiótii, tiahli aj do Fókidy. A keď zasa Fókovia poslali posolstvo do Lacedomona, ktoré vyhlásilo, že sa budú musieť podrobiť Tébanom, ak im neposkytnú pomoc, Lacedemončania poslali cez more k Fókom kráfa kráľa Kleombrota a s ním štyri vojenské oddiely a príslušnú časť spojencov. Takmer v tom istom čase prišiel na spoločné zhromaždenie Lacedemončanov Polydamas z Farsalu v Tesálii. Tento sa tešil vefkej veľkej vážnosti nielen v celej Tesálii, ale najma najmä v jeho rodnom meste bol pokladaný za takého šfachetného šľachetného a čestného muža, že mu Farsalčania pri svojich vnútorných sporoch zverili akropolu predpia správu štátnych príjmov; mal ich vyberať, ako to zákon predpi­ soval, a z nich hradiť výdavky na obete a na ostatnú verejnú správu. A Polydamas skutočne mohol z týchto peňazí hradiť výdavky na strážne mužstvo, ktoré im chránilo hrad, spravoval aj ostatné veci a každoročne predkladal vyúčtovanie. A kedykofvek kedykoľvek mal schodok, doložil chýbajúce z vlastného; príjvlastného; keď však mal z príj­ mov prebytok, vyrovnal ním zasa svoje výdavky. Aj inak to bol muž podľa pod fa tesálskeho spósobu spôsobu pohostinný a vefkorysý. veľkorysý. Keď prišiel do Lacedemona, predniesol takúto reč: reč: „Lacedemončania, ,,Lacedemončania, keďže som vaším priateľom priatefom a dobrodincom, čo som zdedil v rodine po predkoch, pokiaľ pokiaf siaha moja pamäť, pamať, pokladám za prirodzené, aby som vás požiadal o pomoc, ak sa dostanem do ťažkostí, ale aby som vám aj oznámil, ak vznikne v Tesálii stav, ktorý ohrazuje ohrozuje vaše záujmy. Dobre viem, že teraz často počujete meno Iasona, lebo Iebo má vefkú veľkú moc a dobrú povesť. Tento muž po uzavretí zmluvy o prímerí sa so mnou stretol a povedal mi: m i: ,Polydamas, vaše mesto Farsalos by som mohol aj proti jeho vóli vôli dostať do svojej moci, a to móžeš môžeš vyvodiť z nasle­ nasledovných skutočností: mojimi spojencami je vačšina väčšina tesálskych miest, z nich práve tie najvačšie. najväčšie. Podrobil som si ich, hoci vy ste v boji stáli na ich strane proti mne. Iste Jste vieš, že mám asi šesťtisíc žoldnierov, s ktorými by podfa podľa mňa nemohlo nijaké mesto len tak fahko ľahko bojovať. PokiaT Pokiaľ ideo ide o počet, také isté množstvo by mohlo aj odinakiaľ vytiahnuť do poľa, pofa, ale občianske vojská z jednotlivých odinakiaT 17

pokročí­ miest sa zvyčajne skladajú jednak z mužov, ktorí sú už v pokroči­ lom veku, jednak z takých, ktorí ešte nedosiahli svoju plnú silu. vefmi málo mužov, ktorí sa Okrem toho je v každom meste len veľmi venujú telesným cvičeniam. U mňa nemôže nemóže slúžiť ako žoldnier ja.' Treba nikto, kto nie je schopný podstúpiť tú istú námahu ako ja.‘ vám povedať pravdu, že on sám je človek neobyčajne silný fudí a nevyhýba sa nijakej námahe. Každý deň podrobuje svojich ľudí keď niekam tiahne. skúške ; vodí ich v plnej zbroji aj na cvičisku, aj ked skúške; A ak zistí, že medzi jeho žoldniermi je niekto telesne slabý, vyradí ho, ak však vidí, že voľakto vofakto s radosťou znáša námahy a podstupuje trojnásobvojnové nebezpečenstvá, odmeňuje ho dvojnásobným, trojnásob­ ným i štvornásobným žoldom a inými darmi, postará sa o jeho opateru v chorobe a dá ho slávnostne pochovať, takže všetci jeho žoldnieri vedia, že udatnosť osvedčená v boji im zaručuje život v poctách a v blahobyte. vede), že mu podliehajú už Ďalej ma upozornil na to, čo som už vedel, Marakovia, Dolopovia i epirský vládca Alketas. ,Čoho by som sa povedal, ,čo by mohlo otriasť mojím presvedčením, báť,' povedal,,čo teda mal báť,‘ že aj vás si ľahko fahko podrobím? Azda by mohol niekto, kto ma nepozná, namietať a pýtať ssa: a : Čo teda ešte váhaš a nepodnikneš už sami vojenskú výpravu proti Farsalčanom? Pri Diovi, preto, lebo sa mi voli. dobrovorne ako proti vašej vôli. skór dobrovoľne oveľa lepšie získať si vás skôr zdá ovefa byste ste mi želali len to najhoršie, Keby ste boli prinútení násilím, tak by abyste kým ja by som zasa chce!, chcel, aby ste boli čo najslabší. Keby ste sa však dali presvedčiť a prešli na moju stranu, je jasné, že tým navzájom posilníme svoju moc. Viem, Polydamas, že všetky zraky v tvojej vlasti sú upreté na teba. Ak zabezpečíš, že sa všetci budú voči mne najviičším správať priatefsky, priateľsky, sfubujem sľubujem ti, že ťa urobím po sebe najväčším mužom v Grécku. Teraz počuj, aké sú zámery, po ktorých splnení ti prenechávam druhé miesto, a never ničomu z mojej reči, čo sa ti po zrelej úvahe nebude zdať pravdivé. Predovšetkým je nám Tesálča­ móžem stať vládcom všetkých Tesálčafahko môžem celkom jasné, že sa ľahko nov, ak sa ku mne pripojí Farsalos s mestami, ktoré sú od vás závislé. Až sa celá Tesália zjednotí pod vedením jedného vládcu, ťažko­ bude možné postaviť šesťtisíc jazdcov a viac ako desaťtisíc ťažkonazdáodencov. Keď tak pozerám na ich urastené telá a smelosť, nazdá­ vam sa, že keby ich niekto správne riadil, nebolo by národa, ktorému by sa Tesálčania museli podrobiť. Keďže tesálske územie je úplná rovina, budú jej podrobené všetky okolité národy, ak sa tu ustanoví vodca. Takmer všetci tamojší obyvatelia sú dobrí

17

kopijníci, takže by naša vojenská sila získala prevahu aj v peltastoch. Mojimi spojencami sú aj Boióťania aj všetci ostatní, ktorí bojujú proti Lacedemončanom, a odhodlajú sa ísť so mnou, len ak ich oslobodím spod lacedemonskej nadvlády. Dobre viem, že aj Aténčania by urobili všetko, aby sa stali našimi spojencami; spojencami; ale nemám v úmysle uzavrieť s nimi priatefstvo. priateľstvo. Podfa Podľa mojho môjho názoru je totiž fahšie ľahšie získať vládu na mori ako na zemi. môj názor správny, uváž aj toto. Až budeme ovládať Ak je mój Macedóniu, odkiaf odkiaľ Aténčania dovážaju dovážajú drevo, budeme schopní postaviť viac lodí ako oni. A kto bude mócť môcť skór skôr obsadiť tieto lode mužstvom, Aténčania alebo my, ktorí máme tofko toľko a takých ďalej, námorníkov budeme schopní živiť zdatných penestov? A dalej, skór skôr my, ktorí vyvážame svoj prebytok obilia aj do iných krajín, alebo Aténčania, ktorí nemajú ani pre seba dosť obilia, ak si ho môžeme nekúpia? A čo sa týka peňazí, je predsa isté, že ich možeme používať takmer v neobmedzenom množstve a nemusíme úzkost­ úzkostmôžeme ich livo striehnuť na príjmy z malých ostrovčekov, ale možeme čerpať od národov na pevnine. Všetko dookola nám bude odváodvá­ dzať dane, ak Tesália bude mať vládcu. Iste vieš, že aj perzský kráľ kráf je najbohatším mužom na svete, a to vďaka príjmom nie z ostroostro­ vov, ale z pevniny. Myslím, že zotročiť perzského kráfa fahšie, kráľa je ľahšie, ako podrobiť si Grécko. Viem totiž, že v Perzskej ríši sa všetci fudia ľudia okrem jedného jediného radšej stanú otrokmi, než by sa postavili na odpor ako slobodní muži; m uži; takisto viem, aká malá bola vojenská sila Kýrovej alebo Agesilaovej vojenskej výpravy, a predsa obe priviedli perzského kráfa kráľa takmer na pokraj záhuby.' záhuby.1 Na túto jeho reč som odpovedal, že jeho slová stoja za úvahu, ale že je podfa podľa mňa ťažké, aby sme my ako priatelia Lacedemonča­ Lacedemončanov prešli k ich protivníkom, keď sa nemáme na čo sťažovať. Pochválil ma a povedal, že tým viičšmi väčšmi cíti ku mne náklonnosť, lebo tak čestne zmýšfam, zmýšľam, a dovolil mi, aby som išiel k vám a povedal vám pravdu, že má v úmysle podniknúť vojenskú dobrovoľne. výpravu proti Farsalčanom, ak neprejdeme k nemu dobrovofne. pomoc,' Kázal mi žiadať si pomoc od vás. ,A ak ti poskytnú pomoc,1 povedal, ,a presvedčíš ich, aby vám poslali dosť vefké veľké mužstvo, ktoré by mohlo bojovať proti mne, nuž, zmierime sa teda s tým, ako sa skončí vojna. Ak sa ti však ich pomoc nebude zdať dostatočná, nebol by si už potom celkom spravodlivo zbavený každej výčitky, keby si pre svoje rodné mesto, ktoré si ťa ťa ctí, aj ty neurobil to najlepšie?1 najlepšie ?' l 7

I

Kvóli Kvôli týmto záležitostiam k vám prichádzam a oznamujem vám všetko, čo sám vidím v Tesálii a čo som od neho počul. Som tej to: ak ta pošleme mienky, Lacedemončania, že situácia je taká takáto: vojenskú silu, ktorá sa bude zdať nielen mne, ale aj ostatným Tesálčanom dostatočná, aby viedla vojnu proti Iasonovi, mestá sa od neho odtrhnú; odtrhnú; všetky sa totiž boja, kam až postúpi moc tohto muža. Ak si myslíte, že tu stačí nie veľmi vefmi skúsený vodca s niekofkýniekoľký­ mi prepustenými heilotmi, radím vám, radšej zostaňte zastaňte doma. Musíte si dobre uvedomiť, že to bude vojna proti silnej vojenskej moci a proti mužovi, ktorý ako vodca je taký šikovný, že zvyčajne máva úspech, keď sa rozhodne svojich protivníkov oklamať, prekvapiť alebo premócť premôcť otvoreným násilím. Vie využiť noc práve tak ako deň a kedykofvek kedykoľvek sa ponáhfa, ponáhľa, neprerušene pracuje i pri raňajkách i pri večeri. Je toho názoru. názoru, že občas si treba aj odpočinúť, ale len vtedy, keď sa dosiahne cief cieľ a dokončí sa, čo je potrebné dokončiť. Tomuto naučil aj svojich druhov. Vie splniť aj želanie svojich vojakov, keď po tvrdej námahe vykonali niečo dobré. Preto sa všetci jeho fudia ľudia naučili aj to, že po námahách fudí, ktorých poznám, vie príde vždy niečo príjemné. Zo všetkých ľudí, najlepšie ovládať telesné rozkoše, takže ani tieto mu nikdy neprenepre­ kážajú konať vždy svoju povinnosť. Uvážte to teda a povedzte mi, ako vám prísluší, čo móžete môžete a čo zamýšfate zamýšľate urobiť." urobiť.“ Takto hovoril Polydamas. Lacedemončania vtedy odpoveď odložili. Keď na druhý a tretí deň uvažovali, kofko koľko oddielov majú kofko vo vodách okolo Lacedemona proti šesťde­ za hranicami a koľko siatim trojvesliciam Aténčanov a kofko koľko pre vojnu so susedmi, odpovedali mu, že by mu v danom čase nemohli poslať dostatočnú pomoc, ale pri odchode ho vyzvali, aby sa na základe zmluvy postaral o seba a o mesto, ako najlepšie móže. môže. Polydamas pochválil otvorenosť lacedemonského štátu a odod­ išiel. A požiadal Iasona, nech ho nenúti odovzdať ťarsalskú farsalskú akropolu, aby ju mohol zachovať pre tých, ktorí mu ju dali do ochrany. Dal mu však svoje deti ako rukojemníkov a sfúbil, sľúbil, že presvedčí mesto, aby sa dobrovofne dobrovoľne stalo jeho spojencom a dopodopo­ mohlo mu stať sa tesálskym vládcom. Len čo sa zmluva uzavrela, Iason nechal Farsalčanov na pokoji a po krátkom čase bol jednohlasne zvolený za vodcu Tesálčanov. Keď sa stal vodcom, stanovil, koľko kofko jazdcov a ťažkoodencov má dať každé mesto podfa podľa svojich možností. A tak získal spolu so spojencami viac ako dva­ osemtisíc jazdcov, ťažkoodencov sa narátalo nie menej ako dva17

li

dsať

toľko, že by mohli bojovať proti všetkým tisíc a peltastov tofko,

ľuďom. Ťažké by bolo čo len uviesť mená všetkých miest. Nariadil fuďom. tiež všetkým perioikom platiť daň, ako bola stanovená za Skopospiiť ta, kde Vrátím sa však späť vej vlády. Takto to všetko prebiehalo. Vrátim som odbočil, k rozprávaniu o Iasonovej lasonovej činnosti.

NOVÉ BOJE MEDZI ATÉNAMI ATf:.NAMI A SPARTOU SPARŤAN MNAS1PPOS MNASIPPOS OBLIEHA KERKYRU SPARTAN MESTO OSLOBODÍ OSLOBODI IFIKRATES

2/ Lacedemončania a ich spojenci sa zhromažďovali vo Fókide, kým Tébania sa stiahli na svoje územie a strážili prístupové cesty. Naproti tomu Aténčania, ktorí sa museli prizerať, ako sa ich zásluhou zvyšuje sila Tébanov, ktorí neprispievali na loďstvo, kým ich sužovali dane, neprestajné pirátske vpády z Aiginy a strážna služba v krajine, túžili už skončiť vojnu, a preto poslali poslov do Lacedemona a uzavreli mier. Podľa Podfa uznesenia občanov z Lacedemona hneď odplávali dvaja aténski poslovia a oznámili Timoteovi, aby odplával domov, lebo bol uzavretý mier. Timoteos na spiatočnej ceste vylodil zakyntských vyhnancov v ich krajine. Keď potom Zakynťania z vlastného mesta vypravili do Lacedemona poslov, aby tam oznámili, čo vytrpeli od Timotea, Lacedemončania ihneď pokladali Aténčanov za porušiteľov opiiť pripravovali loďstvo. Zhromaždili asi porušitefov zmluvy a opäť šesťdesiat lodí zo samého Lacedemona, z Korintu, z Leukady, z Troizenu z Ambrakie, z Elidy, zo Zakyntu, Zakyntu,zz Acháie, Acháie,zz Epidauru, zTroizenu veliteľa ustanovili Mnasippa a rozkázali mu, aby a z Halijí. Za velitefa podniv oblasti iónskeho mora riešil všetky tamojšie problémy a podni­ kol vojenskú výpravu proti Kerkyre. Okrem toho poslali poslov k Dionýsiovi, aby mu vysvetlili, že by bolo aj preňho užitočné, aby Kerkyra nebola v moci Aténčanov. Ked Keď sa loďstvo zhromaždilo, Mnasippos odplával ku Kerkyre. Mal najmenej tisíc piiťsto päťsto žoldnierov okrem lacedemonských vojakov, ktorí sa zúčastnili na jeho výprave. Len čo sa vylodil, zmocnil sa územia a plienil krásne obrobenú a osiatu zem, nádherné obydlia a vínne pivnice, vybudované na poliach, takže piťlen len voňavé víno. Na bolí už takí samopašní, že chceli piť vojaci vraj boli veľa otrokova otrokov a dobytka. Potom sa Mnasippos poliach ukoristili aj vefa piiť utáboril s pechotou na vŕšku, vfšku, ktorý bol vzdialený od mesta asi päť 1 9

stadií odtiaf dalo odrezať cestu štádií a ležal pred poliami, takže sa odtiaľ každému Kerkyrčanovi, ktorý chce! chcel vyjsť na pole. pole . Loďstvo utábo­ utáboril na opačnej strane mesta, odkiaľ odkiaf bolo možné, ako bol presvedče­ ný, zavčasu zbadať prichádzajúce lode a zabrániť im preplávať do mesta mesta.. Okrem toho kotvil aj pred prístavom, keď mu v tom nebránila búrka. Takto teda obliehal mesto. Keďže Kerkyrčania nedostávali nijaké potraviny z ich územia obsadeného nepriateľmi nepriatefmi a ani po mori sa im nemohlo nič dovážať pre blokádu, trpeli velkým veľkým nedostatkom. Poslali k Aténčanom poslov, prosili ich o pomoc a vysvetľovali vysvetfovali im, o akú veľkú vefkú výhodu sa pripravia, ak stratia Kerkyru, kým moc nepriateľov nepriatefov významne stúpne, lebo z nijakého mesta okrem Atén nedostanú viac lodí a viac peňazí peňazí.. Okrem toho vraj má Kerkyra priaznivú polohu, odkiar Iežiace mestá, odkiaľ možno kontrolovať Korintský záliv a pri ňom ležiace priaznivú aj preto, že z Kerkyry možno pustošiť lakónske územie, najmii je však výhodná preto, lebo ovláda protiľahlý protifahlý Epiros najmä a námornú cestu zo Sicílie na Peloponéz. Len čo to Aténčania počuli, usúdili, že treba zasiahnuť silou a poslali veliteľa velitefa Ktesikla asi so šesťsto peltastami a zároveň požiadali Alketa, aby pomohol pri preprave oddielu. Títo vojaci boli v noci prepravení a vyložení na niektorom mieste na Kerkyre a potom sa dostali do mesta. Okrem toho Aténčania ešte odhlaso­ odhlasovali, že treba obsadiť mužstvom šesťdesiat lodí a za ich veliteľa velitefa pine obsadiť lode mužstvom zvolili Timotea. Keďže tento nemohol plne v Aténach, plavil sa popri ostrovoch a pokúšal sa tam získať veslárov, ktorými by zaplnil medzery, lebo bol presvedčený, že to nie je také jednoduché, aby sa nerozvážne plavil okolo Peloponé­ Peloponézu proti dobre vycvičeným lodiam. Aténčania však boli toho názoru, že premárnil ročné obdobie priaznivé pre plavbu, to mu neodpustili, ale zbavili ho velenia a namiesto neho zvolili Ifikrata. Lenčo vefmi energicky dopĺňal dopÍňal mužstvo Len čo Ifikrates Iťikrates prevzal velenie, veľmi na lodiach a donútil kapitánov plniť si svoje povinnosti. Okrem toho prevzal od Aténčanov aj lode, ktoré brázdili vody niekde okolo Atiky, dokonca i lode Paralos a Salamíniu, čo odôvodňoval odóvodňoval tým, že im pošle späť spiiť veľa veía lodí, ak sa na Kerkyre všetko dobre skončí. Tak mal všetkých lodí okolo sedemdesiat. V tomto čase Kerkyrčania nesmierne trpeli hladom, a tak k Mnasippovi prebiehalo veľmi vefmi veľa vefa utečencov. Mnasippos dal preto vyhlásiť, že každý, kto k nemu prebehne, bude predaný do otroctva. Keďže sa počet utečencov nezmenšoval, nakoniec ich dal

I O

neprijíspať. Kerkyrčania v meste však otrokov neprijí­ bičovať a posielal späť. pohfade na mali späť spať za hradby, takže mnohí umierali vonku. Pri pohľade tieto výjavy si Mnasippos myslel, že už má mesto takmer v rukách, žoldnierom: Istý počet z nich a preto zmenil svoje správanie voči žoldnierom: zastali, bol dlžný už žold za dva mesiace, hoci prepustil a tým, čo zostali, vraj nemal peňažné ťažkosti; mnohé z miest mu totiž posielali peniaze namiesto mužov, lebo išlo o zámorskú výpravu. Keď si však obyvatelia mesta všimli z veží, že stráže sú slabšie obsadené ako predtým a že sa nepriatelia potulujú po kraji, odvážili sa Lenčo niekofkých zajali, iných zabili. Len o výpad z mesta, pri ktorom niekoľkých čo ponáhfal sa na to Mnasippos spozoroval, sám sa chopil zbraní a ponáhľal napomoc so všetkými ťažkoodencami, ktorých mal naporúdzi a na­ riaďoval stotníkom, aby vyviedli žoldnierov do boja. Keď však niektorí stolníci stotníci namietali, že nie je fahké ľahké žiadať poslušnosť od ľudí, ktorí nedostávajú, čo im patrí, udrel jedného palicou, fudí, nenádruhého kopijou. Tak nastúpili všetci bez chuti bojovať a s nená­ visťou voči nemu, čo ani trochu neprispieva k dobrému výsledku boja. nepriatefov ustupovať Keď usporiadal svoj šík, sám prinútil nepriateľov k mestskej bráne a prenasledoval ich. Len čo sa títo dostali k mestským hradbám, obrátili sa a z náhrobkov začali vrhať šípy a oštepy. Iní vyrazili behom z druhej brány a zaútočili v zovretom nepriatefských vojakov. Lacedemončania, šíku na posledné rady nepriateľských ktorí boli zoradení do hĺbky ôsmich mužov, pokladali koniec šíku hÍbky ósmich za prislabý, a preto sa ho pokúsili zosilniť preskupením. Len čo začali s týmto cieľom ciefom ustupovať dozadu, nepriatelia si mysleli, že chcú ujsť a zaútočili na nich. Lacedemončania sa už nemohli proti nim obrátiť, lebo tí, čo udržiavali bojový dotyk s nepriateľom, nepriatefom, dali sa na útek. Mnasippos nemohol pomôcť pomócť vojakom v núdzi, lebo ho zmenšonepriatelia napadli spredu a jeho skupina sa navidomoči zmenšo­ vala. Nakoniec sa nepriatelia spojili a všetci spoločne zaútočili na Mnasippa a na jeho ľudí, vefmi málo. Kerkyrskí fudí, ktorých už bolo veľmi občania, ktorí videli, čo sa deje, vybehli z mesta. Len čo Mnasippos Lenčo padol, všetci začali nepriateľov nepriatefov prenasledovať. A boli by mohli dobyť aj tábor s opevnením, keby sa pri prenasledovaní neboli obrátili, keď uvideli zástup vojenských priekupníkov a skupinu sluhov a otrokov, lebo sa domnievali, že z nich budú mať nejaký úžitok. Vtedy V tedy Kerkyrčania postavili víťazný pomník a po uzavretí prímeria vydali mŕtvych. mftvych. Potom aj obyvatelia v meste získali viac odvahy, kým zasa obliehatelia upadli do hlbokej beznádeje. l t

Hovorilo sa aj o tom, že Ifikrates tu bude čo nevidieť a Kerkyrča­ Kerkyrčania skutočne začali obsadzovať mužstvom lode. Tu Hypermenes, ktorý bol Mnasippovým zástupcom, obsadil posádkami všetko pokiaf tam bolo zhromaždené, plavil sa s ním okolo mesta loďstvo, pokiaľ až k opevnenému táboru, plne pine naložil všetky plavidlá otrokmi a vojnovou korisťou a poslal ich preč. Sám potom strážil opevnenie s námorníkmi a stými s tými vojakmi, ktorí sa zachránili. Napokon aj títo vefkom zmatku vo veľkom zmätku nastúpili na trojveslice a odplávali, pričom tam zanechali veľa vefa obilia, mnoho vína, otrokov a chorých vojakov; nesmierne sa totiž báli, že by ich Aténčania mohli prekvapiť na ostrove. Predsa sa šťastne dostali na Leukadu. Keď lfikrates Ifikrates začal plavbu okolo Peloponézu, už počas plavby pripravoval všetko na námornú bitku. Hneď Hneú v Aténach zanechal vefké lodné plachty, akoby plával veľké plá val do námornej bitky; bitky; ale aj malé plachty málo používal, dokonca aj pri priaznivom vetre. Keďže plavbu uskutočňoval hlavne pomocou vesiel, dosiahol tým zlepše­ zlepšenie telesného stavu mužov a zrýchľoval zrýchfoval plavbu. Keď malo vojsko urči tom mieste, často sa stalo, niekedy raňajkovať alebo večerať na určitom že nariadil čelným lodiam vzdialiť sa od brehu. Potom prikázal, aby trojveslice obrátili provami proti brehu a na dané znamenie opreteky veslovali k brehu. Zvláštnou odmenou pre víťazov bolo to, keď si ako prví mohli priniesť z brehu pitnú vodu alebo to, čo potrebovali, a keď sa potom ako prví mohli najesť. Pre tých, čo prišli poslední, bolo veíkým veľkým trestom, že prišli o všetky výhody a že vyplávať; totiž tí, čo museli na dané znamenie súčasne s ostatnými vyplávať; malí na všetko dosť času, kým poslední sa museli prišli prví, mali ponáhfať. Ak náhodou museli raňajkovať v nepriateľskej nepriatefskej krajine, ponáhľať. Ifikrates sta val stráže nielen na zemi, ako je zvykom, ale dal vztýčiť staval na lodiach stožiare a z týchto pozorovať kkraj; raj; takéto stráže videli ovefa oveľa viac ako stráže na rovine, lebo sa mohli pozerať z väčšej vačšej výšky. Kdekofvek večera) a nocoval, nedovolil, aby Kdekoľvek s vojskom večeral v noci horel v tábore oheň, ale dal zapáliť fakle pred táborom, aby sa nikto nemohol nepozorovane priblížiť. Častejšie však za priazpriaz­ nivého počasia vyplával na more hneď po večeri. Ak dul priaznivý vietor, tak mohli odpočívať počas plavby, ak sa však muselo veslovať, tak nechal námorníkov odpočívať odpočívat striedavo po skupi­ skupipodfa signálov hneď nách. Pri denných plavbách viedol lode podľa v súvislom rade, hneď v bojovom šíku, takže si počas plavby všetko nacvičili a osvojili si potrebnú skúsenosť, ktorá je pre námornú podfa ich názoru bitku nevyhnutná, a potom prichádzali do mora podľa

l -

Zvačša museli raňajkovať a večerať ovládaného nepriateľmi. nepriatefmi. Zväčša nepriatefskej krajine, ale keďže prikázal, aby sa robilo len to v nepriateľskej výpranepriatefská pomocná výpra­ najnevyhnutnejšie, sk6r skôr ako prišla nepriateľská ciefu. va, bol už na mori a rýchle sa blížil k cieľu. Keď Mnasippos padol, Ifikrates bol v lakónskych vodách pri Alfeia, Sfagiách. Len čo sa dostal k Elei a preplával okolo ústia Alťeia, zakotvil blízko mysu, ktorý sa nazýva Ichtys. Nasledujúci deň Jode zoradené Kefalleniu, pričom mal lode odtiaľ odtiaf vyplával smerom na Keťalleniu, tak, že pripravil všetko potrebné, aby mohol v prípade potreby začať námornú bitku. O Mnasippovom osude nepočul od nijakého očitého svedka, mal však podozrenie, že sa to rozširuje len preto, aby ho oklamali, a preto sa mal na pozore. Keď však prišiel na Keťalleniu, Kefalleniu, tu už o tom dostal overené správy a dožičil vojsku odpočinok. Viem, že všetci fudia ľudia starostlivo nacvičujú všetky tieto bojové výhfade námorná bitka. prvky, kedykoľvek kedykofvek rátajú s tým, že je vo výhľade Ifikrates, keď sa mal rýchlo dostať ta, Musím však pochváliť to, že Iťikrates, vede! si nepriatefmi, vedel kde podľa podfa neho musel zviesť námornú bitku s nepriateľmi, fudia aj počas rýchlej plavby oboznámili to tak zariadiť, že sa jeho ľudia s pravidlami námorného boja a že pre tieto cvičenia neprišli ciefa. pomalšie do cieľa. Keď si podrobil mestá na Keťallenii, Kefallenii, odplával na Kerkyru. Len čo sa tam dopočul, že vraj desať trojveslíc od Dionýsia je na ceste na Kerkyru, aby pomohli Lacedemončanom, sám išiel a obhliadol odkiaľ bolo možné vidieť prichádzajúce lode odkiaľ Jode a odkiaf si miesto, odkiaf boli esta; tam postavil hliadky. mesta; viditefné až do m bolí príslušné signály viditeľné S nimi sa dohovoril, aké znamenie treba dať, keď nepriatelia priplávajú, a aké, keď spustia kotvy. Sám nariadil dvadsiatim lodným kapitánom, aby s ním vyplávali, len čo ich hlásateľ hlásatef vyzve. m6cť Oznámil však, že kto s ním nevypláva, ten sa nebude môcť ponosovať na výšku trestu. Keď polom dostali signály, že sa Kt:ú potom hlásatefa, horlivosť, nepriateľské Jode približujú a zaznela výzva hlásateľa, nepriatefské lode malí ktorá vznikla, stála za pohľad, pohfad, totiž všetci do jedného, ktorí sa mali pripláJode. Ifikrates priplá­ plaviť, behom nastupovali na palubu svojej lode. val ta, kde boli nepriatefské trojveslice, a zistil, že muži zo bolí nepriateľské všetkých ostatných trojveslíc okrem jednej už vyšli na bbreh; reh ; len zastaRodan Roďan Melanippos ako jediný odrádzal ostatných, aby tam zosta­ li, a odplával, keď predtým opäť opať nalodil svoje mužstvo. A hoci sa stretol s Ifikratovými loďami, predsa im unikol; ostatné syrakúzske lode bolí zajaté aj s posádkami. Ifikrates dal strhnúť ozdobné Jode boli

zobce zo zajatých lodí, vzal ich do vleku a dotiahol do kerkyrského prístavu. Každý z mužstva mohol zaplatiť presne stanovené výkupvýkup­ velitefa Krinippa: Krinippa: tohto dal strážiť. né s výnimkou ich veliteľa strážiť, aby si zaňho vymohol zvlášť vysoké výkupné, alebo aby ho predal do otroctva. Tento však zo zúťalstva zúfalstva spáchal samovraždu. Ostatných Ifikrates lfikrates prepustil, lebo samu sa mu Kerkyrčania zaručili za výkupné, kým výživu svojich námorníkov zabezpečoval tým, že pracovali pre KerkyrčaKerkyrča­ poliach; presunul sa s peltastami a s ťažkoodencami z lodí nov na poliach; do Akarnánie, kde pomáhal podľa podfa potreby spriateleným mestám, Tyrijčanom. čo boli bol i veľmi na druhej strane však viedol vojnu proti Tyrijčanom, vefmi Neskór prevzal bojovní muži a mali aj silne opevnené územie. Neskôr velenie aj nad loďstvom Kerkyrčanov, ktoré malo takmer dede­ viiťdesiat väťdesiat lodí, a odplával s ním najprv na Kefalleniu, aby si tam vymáhal peniaze, peniaze. ktoré mu niektorí platili dobrovoľne, dobrovofne, iní z donú­ donútenia. Potom sa chystal plieniť Iacedemonskú lacedemonskú krajinu a z ostatných miest v tamojších končinách, ktoré mu boli nepriateľské, nepriatefské, chcel chce( tie. ktoré získať tie, čo s ním súhlasili, ale vojensky prinútiť tie, odmietnu poslušnosť. Túto činnosť Ifikrata ako námorného veliteľa velitefa musím chváliť spomedzi jeho činov najväčšmi, najviičšmi, ako aj to, že žiadal Aténčanov, aby do jeho družiny zvolili ešte rečníka z ľudu fudu Kallistrata, s ktorým nebol v najlepšom vzťahu, a Chabria, všeobecne uznávaného za vefmi veľmi schopného velitefa. veliteľa. Alebo ich poklada( pokladal za rozvážnych a chcel si ich vziať so sebou ako poradcov, to boto bolo podľa podfa mňa poklada! za svojich súperov, a predsa urobil rozumné, alebo ich pokladal Iebo bol presvedčený, že sa jeho postup tento odvážny krok, lebo nebude zdať ani fahkomysefný ľahkomyseľný ani nedbanlivý; toto podľa podfa mňa vefkodušnom mužovi. Ifikrates sa teda zaoberal týmito svedčí o veľkodušnom záležitosťami.

MIEROVÉ ROKOVANIE V V SPARTE Z MIEROVEJ ZMLUVY SÚ VYLúCENI VYLÚČENÍ TÉBANIA

3/ Medzitým Aténčania videli, ako ich priatelia Platajčania boli vyhnaní z Boiótie a museli sa k nim uchýliť a ako ich Tespijčania prosili, aby sa nečinne neprizerali na to, ako stratili rodné mesto. leh Ich sympatie voči Tébanom začali chladnúť, ale zdráhali sa viesť proti nim vojnu, keďže ju nepokladali za užitočnú. Nechceli sa tom. čo Tébania robili, lebo videli, že však zúčastňovať na tom, I 4

priatefom podnikajú vojenskú výpravu proti Fókom, starým priateľom voj ne mesta Atén, a že ničia mestá, ktoré im zachovali vernosť vo vojne fud odhlasopriatefstvo. Preto ľud proti Peržanom a dokázali im svoje priateľstvo. odhlaso­ val uzavrieť mier a rozhodol najprv poslať poslov do Téb s výzvou, - sprevádzali na mierové rokovania - ak chcú — aby ich Tébania — do Lacedemona. Potom ta sami Aténčania poslali poslov. Medzi zvolenými boli Kallias, syn Hipponikov, Autokles, syn StrombiKefisodotos, chidov, Demostratos, syn Aristofontov, Aristokles, Keľisodotos, Melanopos a Lykaitos. Aj rečník Kallistratos bol s nimi. Tento sľúbil sfúbil Afikratovi, že presadí, aby sa loďstvu poslali peniaze, alebo aby sa uzavrel mier, ak ho prepustí dom ov; a tak zostal v Aténach domov; a zasadzoval sa o mierové rokovanie. Keď poslovia predstúpili pred členov lacedemonského snemu a pred ích ich spojencov, prvý prí eleusínskych prehovoril kňaz Kallias, fakľonosom pri Kallías, ktorý bol fakfonosom vlastmystériách. mystéríách. Bol to muž, ktorý rovnako rád počúval chválu z vlast­ takto: ných úst ako z úst iných. to : íných. A vtedy začal asi tak pohostin„Lacedemončania! Níe ja sám mám tú česť byť vaším pohostin­ ,,Lacedemončania ! Nie mójho otca zdedil túto česť od predkov ným priateľom, priatefom, ale už otec môjho a odovzdal ju svojim potomkom. Chcem vám vysvetliť, aký vzťah má náš štát k našej rodine. Kedykoľvek Kedykofvek je vojna, štát si nás volí za míeri, posiela nás, aby sme zatúží po mieri, kedykofvek však zatúži veliteľov, velítefov, kedykoľvek prišíel k vám, sprostredkovali mier. Ja som už predtým dva razy prišiel aby som rokoval o skončení vojnového stavu a v oboch prípadoch príchádzam sa mi podarilo uzavrieť mier medzi nami a vami. Teraz prichádzam po tretí raz a nazdávam sa, že mám obzvlášť oprávnenú nádej níe je rozdiel medzi naším dosiahnuť zmierenie. Vidím totiž, že nie a vaším názorom, ale že vy ste rovnako pobúrení ako my nad skazou Platají a Tespijí. Tespíjí. Nebolo by teda prirodzené, aby tí, čo nepriapríatefmi ako nepria­ skór priateľmi rovnako zmýšľajú, zmýšfajú, neboli si navzájom skôr teľmi? fudia by predsa nemali hneď začať vojnu, ak sa tefmi? Rozumní ľudia v názoroch trochu rozchádzajú. Ak sa však v názoroch zhodujeme, mier?? Bolo by vari by to nebolo vefmi čudné, keby sme neuzavreli mier nebo lo veľmi bývalo teda spravodlivé, aby sme už preto nepozdvihli proti sebe podfa tradície náš predok Triptolemos ukázal Dezbrane, lebo podľa metrine a Korine posvatné obrady zo všetkých cudzincov najprv Koríne posvätné vášmu praotcovi Héraklovi Heraklovi a vašim krajanom Dioskurom a takisto Peleponéz bol ako prvý kraj obdarovaný semenom Demetrinej abyste úrody. Čo spravodlivé: aby ste prišli pustošiť obilné Co by teda bolo spravodlivé: polia tým, od ktorých ste kedysi dostali obilné semená, alebo aby malí čo najbohatšiu úrodu tí, ktorým sme si zasa my neželali, aby mali

sme ich dali? Ak však je bohmi určené, aby medzi ľuďmi fuďmi vznikali vojny, tak treba vojnu začať čo možno najneskôr, najneskór, a keď vznikne, treba ju čo najskôr najskór skončiť.“ skončiť." Po Kalliovi prehovoril Autokles, ktorého pokladali za obratné­ obratného rečníka: rečníka: ,,Lacedemončania „Lacedemončania!! Dobre viem, že vám nebude príjemné počú­ vať, čo vám teraz poviem. Zdá sa mi, že ľudia, fudia, ktorí chcú, aby priatefstvo, priateľstvo, ktoré uzavrú, trvalo čo najdlhšie, musia si navzájom objasniť príčiny vojen. Vy však neprestajne tvrdíte, že štáty majú byť nezávislé, ale práve vy najväčšmi najvačšmi prekážate nezávislosti. Vy totiž od svojich spojencov žiadate predovšetkým to, aby išli s vami, varní, kam ich povediete. Ako Aka to súvisí s nezávislosťou? Vyhlasujete iných za nepriatefov, nepriateľov, a ani sa so svojimi spojencami neporadíte a vediete ich proti vašim nepriateľom, nepriatefom, takže takzvaní nezávislí spojenci sú často nútení ísť do boja proti svojim najlepším priatefom. Ďalej, a to je práve najjasnejší protiklad nezávislosti, priateľom. ustanovujete tu desaťčlennú, tam tridsaťčlennú vládu a staráte sa o týchto vládnúcich úradníkov nie azda preto, aby vládli podľa podfa zákonov, ale aby mohli násilím ovládať štáty. A tak sa zdá, že máte vačšiu väčšiu radosť z tyraníd ako z demokraticky riadených štátov. A keď perzský kráľ kráf prikázal, aby mestá boli bol i nezávislé, zrejme ste si uvedomili, že Tébania sa nebudú riadiť kráľovým kráfovým listom, ak nedovolia každému zo svojich miest samostatne si vládnuť a žiť podfa podľa vlastných zákonov. No len čo ste obsadili Kadmeiu, nedovo­ nedovolili ste ani samým Tébanom, aby boli bolí nezávislí. Tí, čo chcú uzavrieť priatefstvo, nesmú si vymáhať od ostatných plnú spravodlivosť, priateľstvo, kým sami si otvorene dovofujú dovoľujú prechmaty, pokiaľ pokiaf len môžu.“ móžu." Po tejto reči všetci stíchli, ale tí, ktorí sa pohoršovali nad Lacedemončanmi, pocítili zadosťučinenie. Nato prehovoril Kallistratos: stratos: „Lacedemončania „Lacedemončania!! Nemóžem Nemôžem zapierať, že sa nevyskytli chyby u nás i u vás. Nemyslím si však, že sa už vonkoncom nemáme stýkať s fuďmi, ľuďmi, ktorí sa dopustili chýb. Vidím, že nikto z ľudí fudí nie je trvalé trvale bez chýb. Zdá sa mi, že fudia, ľudia, ktorí schybili, stávajú sa niekedy prezieravejší, najmii najmä ak pykajú za svoje chyby ako my. Ako Aka vidím, aj vy ste sa už niekedy stretli s mnohými neúspechmi, lebo ste nerozvážne konali, čoho príkladom bolo aj obsadenie Kadmeie v Tébach. Preto teraz všetky mestá, o ktorých nezávislosť ste tak horlivo bojovali, prešli opať opäť na stranu Tébanov, na ktorých ste spáchali bezprávie. A tak dúfam, že my teraz, poučení skúsenos­ skúsenos-

ťou,

že nespravodlivá túžba po moci prináša škodu, budeme vedieť pravú mieru v našom vzájomnom priateľstve. priatefstve. Ak ľudia, fudia, ktorí chcú zmariť mier, nás ohovárajú, že my nepotrebujeme nijaké priatefstvo priateľstvo s vami, ale že dovod dôvod nášho príchodu je strach, aby sa Antalkidas nevrátil s peniazmi od perzského kráľa, kráfa, tak Kráf predsa vo svojom myslíte myslite na to, že sú to prázdne táraniny. Kráľ liste jasne nariadil, aby boli všetky mestá v Grécku nezávislé. Ak my teda vo svojich rečiach a činoch sledujeme ten istý cieľ, cief, ako on, prečo by sme sa mali báť perzského kráfa? kráľa ? Alebo sa azda niekto zviičšil moc dru­ drudomnieva, že chce skor skôr vynaložiť peniaze, aby zväčšil hých, než aby bez výdavkov mohol podl'a podľa svojho želania uskutoč­ niť niť to, čo pokladá za najlepšie? Dobre. Prečo sme teda prišli? Že nás neprivádzajú ťažkosti, bude vám jasné, ak sa celkom podľa podfa želania poohliadnete po mori alebo po zemi, aké tam teraz vládnu pomery. Ako to tam vyzerá? Je jasné, že niektorí spojenci sa nesprávajú podľa podfa našich alebo vašich predstáv. Ako ste správne poznali, azda by sme sa vám chceli aj poďakovať za to, že ste nás zachránili. Aby som ešte spomenul obojstranný úžitok, medzi všetkými mestami sú jedny na našej strane, iné na vašej a každé mesto má lakónskych i aténskych stúpencov. Keby sme teraz uzavreli priateľstvo, priatefstvo, odkiaľ odkiaf jaké nepríjemnosti nepríjemnosti?? Skutočne, ak vy by sme asi mohli očakávať ne nejaké ste našimi priateľmi, priatefmi, kto by nás mohol sužovať na zemi? A práve tak kto by vám mohol sposobiť spôsobiť škodu na mori, keď my sme vašimi priatefmi? priateľmi? Všetci vieme, že vojny jednostaj vznikajú, no že sa neskor príde čas, že zatúžime všetky končia, a že ak nie teraz, tak neskôr pohrom po mieri. Načo máme čakať na ten čas, až sa pod ťarchou pohrôm zrútime, radšej uzavrime čo najrýchlejšie mier, skor dojde skôr ako dôjde k nenapraviteľnej nenapravitefnej skaze. Ale ani tých nechválim, nechválím, ktorí ako prete­ pretekári viac ráz už zvíťazili a získali si patričnú slávu, ale sú takí poctižiadostiví, že neprestanú pretekať, kým nebudú porazení, a po­ tom celkom zanechávajú atletické cvičenia. Takisto nemôžem nemožem chváliť takých hráčov, ktorí zdvojnásobujú stávku, ked keď raz vyhra­ vyhrali;; vidím totiž, že viičšina li väčšina z nich vyjde nakoniec na mizinu. Na to musíme aj my pamiitať pamätať a nikdy sa nepúšťať do takéhoto zápasu, v ktorom musíme alebo všetko získať, alebo všetko stratiť, ale pokiaf sme ešte silní a žijeme v šťastných pomeroch, musíme sa stať pokiaľ navzájom priatefmi. priateľmi. Takto by sme totiž mohli mať my s vašou pomocou a vy s našou pomocou vyššie postavenie v Grécku, ako to bolo v minulosti." minulosti.“ dodržať

187

Keďže Lacedemončania uznali, že títo traja rečníci dobre hovorili, odhlasovali, aby bol prijatý mier pod tou podmienkou, že odvedú svojich velitefov veliteľov z miest, rozpustia námorné a pozemné vojská a mestám ponechajú nezávislosť. Ak by niekto konal proti m6že každý podľa podfa svojej vôle vole pomôcť pom6cť tomuto uzneseniu, tak môže napadnutým mestám, kto však nechce, nie je viazaný prísahou poskytnúť pomoc utláčaným. Na tieto podmienky zložili prísahu AténLacedemončania vo svojom mene i v mene spojencov, ale u A tén­ čanov a ich spojencov prisahalo každé mesto jednotlivo. Aj Tébania boli zapísaní medzi mestami, ktoré zložili prísahu, ale na druhý deň ich poslovia znovu predstúpili a žiadali zmeniť listinu a namiesto mena Tébanov napísať meno Boióťanov, ako keby títo boli prisahali. Agesilaos im však odpovedal, že nebude meniť nič na tom, čo sa už raz odprisahalo a zapísalo; ak však nechcú byť zahrnutí do zmluvy, môže m6že vraj dať ich meno vytrieť, ak si to želajú. Keď všetci ostatní uzavreli mier za týchto podmienok a spor bol ténčania sa nazdávali, že konečne je predsa nádej iba s Tébanmi, A Aténčania potrestať Tébanov, aby odovzdali bohu Apolonovi desiatu časť svojho majetku. Tébania odišli domov v úplnej beznádeji.

KLEOMBROTOVA SMRT SMRŤ V BITKE PRI LEUKTRÁCH V BOIÓTII IASONOVO SPROSTREDKOVANIE PRIMERIA MEDZI TÉBANMI A LACEDEMONCANMI UDALOSTI V TESÁLII

4/ Aténčania potom začali odvádzať svoje posádky z miest, h0 vrátiť všetko, čoho sa odoslali Ifikrata s jeho loďami a prinútili ho zmocnil po tom dni, ako bola uzavretá mierová zmluva v Lacedemone. Naproti tomu Lacedemončania síce'Takisto síce'1akisto stiahli svojich velitefov veliteľov a posádky z ostatných miest, ale nedodržali zmluvu, pokiaf pokiaľ išlo o Kleombrota, ktorý mal vojsko vo Fókide a na úrady vo vlasti sa obrátil s otázkou, čo má robiť. Protoos navrhol rozpustiť vojsko podľa podfa mierovej zmluvy a vyzvať okolité mestá, kofko každé aby poskytli príspevok do Apolonovho chrámu, koľko mesto chce, a v budúcnosti, ak by niekto chcel vziať mestám ich nezávislosť, aby znovu vyzvali všetkých, ktorí by chceli brániť nezávislosť, a aby ich viedli proti odporcom. Vyhlásil, že takto by vefmi milostiví a že mestá by sa nemohli podfa podľa neho boli bohovia veľmi poklada( jeho návrh za pohoršovať. Ale keď si snem toto vypočul, pokladal

nezmyselný. Zdá sa, že tu osud zasiahol. Nariadili Kleombrotovi, aby nerozpúšťal vojsko, ale aby ho ihned' ihneď viedol proti Tébanom, ak nepriznajú mestám samostatnosť. Keď sa teda dozvedel, že TébaTéba­ nia nielen nemysleli na to, aby prepustili mestá zo svojho zväzku, zvazku, ale že ani svoju armádu nerozpustili, aby sa mohli proti nemu postaviť, viedol vojsko do Boiótie. Kleombrotos neprenikol tou cestou, kadiaf kadiaľ Tébania očakávali jeho vpád z Fókidy, a preto strážili akýsi prielom, ale tiahol po hornatej ceste cez Tisby a nečakane dorazil do prístavu Kreusis, dobyl hradby a zajal dvanásť tébskych trojveslíc. Potom sa obrátil od pobrežia do vnútrozemia a utáboril sa pri Leuktrách na tespijskom území. Tébania sa utáborili na protiľahlom protifahlom vfšku vŕšku v neveľkej nevefkej vzdialenosti, nemalí nemali nijakých spojencov okrem Boióťa­ Boiót’anov. Tu prichádzali ku Kleombrotovi priatelia a hovorili mu: „Kleombrotos, ak necháš odfať odísť Tébanov bez boja, ocitneš sa v nebezpečenstve, že dostaneš od štátu najvyšší trest. Pripomenú ti aj to, že si po príchode do Kynoskefal Kynoskeťal nepustošil tébske územie a že na neskoršej výprave bol tvoj vpád odrazený, hoci Agesilaos vždy s úspechom prenikol cez Kitairon. Ak máš teda na mysli svoj vlastný osud, alebo si želáš znovu vidieť svoju vlasť, musíš viesť vojsko proti týmto mužom." mužom.“ Takto hovorili priatelia, protivníci však takto: takto: ,,Teraz „Teraz sa ukáže, či je tento muž skutočne naklonený Tébanom, ako sa hovorí." hovorí.“ Tieto reči, ktoré sa Kleombrotovi dostali do uší, ho dráždili a podnecovali do boja. Tébski vodcovia zasa uvažovali, že ak nebudú bojovať, vzbúria sa proti nim okolité mestá a sami potom budú obliehaní; ale ak potom tébsky fud ľud nebude mať to, čo potrebuje k životu, hrozí nebezpečenstvo, že sa aj samo mesto postaví proti nim. A keďže mnohí bolí boli už predtým vo vyhnanstve, usúdili, že je lepšie zomrieť v boji, ako opať opäť odísť do vyhnanstva. Okrem toho im dodávala odvahu aj veštba, v ktorej sa hovorilo, že Lacedemončania majú byť porazení tam, kde stojí náhrobok panien, ktoré spáchali samovraždu, lebo ich vraj znásilnili nejakí Lacedemončania. A Tébania tento náhrobok pred bitkou ozdobiozdobi­ li. Aj z Téb dostali správu, že sa vraj všetky chrámy samy od seba otvorili a takisto vraj i kňažky tvrdili, že takto bohovia naznačujú víťazstvo. Z Heraklovho chrámu vraj zmizli zbrane, akoby Herakles vyrazil do boja. Niektorí zasa tvrdia, že všetko to bolí boli len úskoky vodcov. V bitke Lacedemončanom nič nevychádzalo, kým Tébanom vo všetkom žičilo šťastie. Po raňajkách mal Kleombro1 9

tos poslednú poradu o bitke. Napoludnie si veľa vefa vypili a víno ich vraj rozjarilo. Keď sa už v oboch táboroch pripravovali do boja a bolo už jasné, že nastane bitka, najprv začali z boiótskeho vojska odchádzať muži od zásobovacích oddielov, niektorí nosiči vojen­ vojenských nákladov a všetci tí, čo sa nechceli zúčastniť na bboji; oji; no keď odchádzali, Hieronovi žoldnieri, peltasti z Fókidy a jazdci z Herakleie a z Fliunta ich obkľúčili, obkfúčili, napadli a pri prenasledovaní zatlačili do boiótskeho tábora. Tak sa stalo, že boiótske vojsko bolo omnoho viičšie väčšie a početnejšie ako predtým. Keďže sa medzi oboma vojskami rozkladala rovina, Lacedemončania postavili jazdcov pred svoj bojový šík a proti nim postavili Tébania svojich jazdcov. Kým tébska jazda bola dobre vycvičená, lebo predtým bojovala proti Orchomenčanom a Tespijčanom, Lacedemončania mali v tom čase veľmi vefmi zlú jazdu, lebo iba najbohatší občania chovali kone. Keď sa vyhlásila vojenská výprava, k jazde nastúpil iba ten, kto bol určený, prevzal koňa a zbrane, ktoré mu dali, pofa. A v jazde slúžili iba vojaci, ktorí boli telesne a hneď šiel do poľa. leda stav jazdy na najslabší a najmenej ctižiadostiví. Takýto bol teda oboch stranách. Pokiaf Pokiaľ ide o bojový šík, Lacedemončania vraj hÍbku troch mužov, čím čím dosiahli viedli každú čatu čatu tak, aby mala hĺbku hÍbku hĺbku nie viac ako dvanásť dvanásť mužov. Naproti tomu Tébania vytvorili piiťdesiat Štítov, šík do hĺbky hlbky asi päťdesiat štítov, pričom rátali aj s tým, že ak krá fa, s ostatnými si už ľahšie fahšie poradia. zvíťazia nad oddielmi okolo kráľa, Keď Kleombrotos začal viesť vojsko proti nepriateľom, nepriatefom, najprv -sa - ešte skór — skôr ako si jeho vojsko uvedomilo, že sa už postupuje — sa stretli v boji jazdci a lacedemonská jazda bola rýchlo porazená. Na úteku narazili na vlastných ťažkoodencov, medzitým čo ich tébske oddřel oddiely prenasledovali. Spočiatku predsa len Kleombrotov oddiel musel mať prevahu v boji, čo by každý mohol vidieť z tohto dókazu: dôkazu: Neboli by mohli Kleombrota zdvihnúť zo zeme a ešte živého odniesť, keby v tom čase vojaci bojujúci pred ním neboli polemarchos Deinon a z kráľov­ kráfovmali prevahu. Keď potom padol Polemarchos skej družiny Sfodrias a jeho syn Kleonymos, tu začali pod tlakom masy ustupovať jazdci a takzvaní polemarchovi pomocníci, ako aj ostatní vojaci. Keď lacedemonskí vojaci, čo stáli na ľavom favom krídle, nepriatefmi, dali sa na ústup. videli, že pravé krídlo je zatláčané nepriateľmi, Keď prešli cez prirodzenú priekopu, ktorá sa tiahla pred ich táborom, zastavili sa na tom mieste, z ktorého vyrazili, hoci mali veľké straty na životoch a boli porazení. Ich lch tábor nebol celkom na veíké rovine, ale skór skôr na miernom návrší. Tu sa našli niektorí Lacede-

mončania, ktorí nemohli zniesť myšlienku na porážku a vyhlásili, že treba zabrániť, aby si nepriatelia postavili víťazný pomník, a pokúsiť sa získať padlých bojom, a nie po uzavretí prímeria. Keď polemarchovia videli, že zo všetkých Lacedemončanov padlo približne tisíc mužov a asi štyristo zo samých Sparťanov, ktorých tam bolo okolo sedemsto, a keď videli, že spojenci už nemajú odvahu bojovať a že niektorých ani netrápi netrápí to, čo sa stalo, zhromaždili najvplyvnejších mužov a radili sa, čo treba robiť. A keďže všetci boli za to, aby sa padlí zobrali zabrali na základe zmluvy o prímerí, tak poslali hlásateľa hlásatefa s prosbou o prímerie. Potom Tébania postavili víťazný pomník a vydali mftvych podfa zmluvy mŕtvych podľa o prímerí. Po týchto udalostiach prišiel do Lacedemona posol, ktorý mal oznámiť toto nešťastie. Prišiel práve v posledný deň telocvičnej slávnosti v Sparte, keď sa v divadle konal zborový tanec mužov. eťori počuli túto hroznú správu, boli hlboko otrasení, inak Len čo efori nemohlo; podfa mňa ani byť nem to podľa ohlo; zbor odvolali, ale preteky nechali dokončiť. A rodinám oznámili mená každého z padlých a ženám Nasleduzakázali hlasno nariekať, ale aby nešťastie znášali ticho. Nasledu­ júci deň bolo možné vidieť, ako sa príbuzní padlých pohybujú na verejnosti s jasnou a veselou tvárou, kým len málo bolo občanov, ktorých príbuzní podfa podľa správy žili, a títo občania chodili so zamračenou tvárou a s pocitom poníženia. Nato efori eťori vyhlásili pohotovosť pre dva zvyšné oddiely, a to všetkých mužov až do štyridsať rokov služby, a s nimi poslali až do tohto veku mužov, ktorí sa rátali k oddielom, čo boli za hranicami; hranicami; predtým sa na výprave proti Fókom zúčastnili len ročníky do tridsaťpiiť rokov vojenskej služby. Eťori Efori dokonca nariadili, aby sa tridsaťpäť na výprave zúčastnili aj tí, ktorí predtým ako úradníci zastávali zostávali doma. Agesilaos sa ešte nezotavil zo svojej choroby, tak štát zveril vedenie vojska jeho synovi Archidamovi. Tegejčania sa na tejto výprave zúčastnili zvlášť ochotne, lebo ešte žili Stasippovi stúpenstúpen­ ci, ktorí boli bolí naklonení Lacedemončanom a mali malí v meste veľký vefký vplyv. Odhodlane s ním išli zo svojich dedín Mantinejčania, lebo V efmi ochotne sa na výprave mali v tom čase aristokratickú vládu. Veľmi zúčastnili aj Korinťania, Sikyončania, Fliunťania a Achájci, aj iné mestá poslali vojakov. Sami Lacedemončania a Korinťania obsaobsa­ dili posádkami trojveslice a požiadali aj Sikyončanov, aby takisto obsadili niektoré, na ktorých chceli prepraviť vojsko cez Korintský záliv. Archidamos vykonal zvyčajnú obeť pri prechode hraníc.

191

Hneď po bitke poslali Tébania do Atén ovenčeného posla, vyzdvihovali vefkosť veľkosť svojho víťazstva a zároveň prosili o pomoc, lebo teraz vraj nadišla chvífa, chvíľa, keď sa možno pomstiť Lacedemončanom za všetko, čo urobili. Aténska rada zasadala práve na Akropole. Keď však jej členovia počuli, čo sa stalo, všetkým bolo jasné, že ich to znepokojilo, lebo ani posla nepohostili, ani mu nedali nijakú odpoveď na prosbu o pomoc. Takto odišiel posol z Atén. Tébania rýchlo poslali posolstvo k svojmu spojencovi Iasonovi a prosili ho o pomoc, kým sami uvažovali, aká budúcnosť ich asi čaká. Iason hneď dal obsadiť posádkami trojveslice, aby pomáhal Tébanom na mori, a potom, hoci s ním Fókovia viedli nevyhlásenú vojnu, tiahol so svojimi žoldniermi a s jazdcami svojej telesnej stráže cez Fókidu do Boiótie a v mnohých mestách sa zjavil skór, skôr, ako ta prenikla správa o jeho pochode. Skór Skôr ako sa jeho nepriatelia mohli zhromaždiť zo všetkých strán, bol už ďaleko vpredu, čím jasne dokazoval, že často záleží väčšmi viičšmi na rýchlosti ako na síle, sile, aby sa dosiahlo, čo daný stav vyžaduje. Keď po jeho príchode do Boiótie Tébania tvrdili, že teraz je vhodný čas zaútočiť na Lacedemončanov, a síce tak, že on by postupoval so svojimi žoldniermi zhora, kým oni spredu, Iason ich odrádzal od tohto plánu a poukazoval na to, že by nebolo vhodné, móžu aby sa po chvályhodnom čine vystavili nebezpečenstvu, že môžu alebo dosiahnuť ešte vačší väčší úspech, alebo prísť o práve vydobyté víťazstvo. ,,Nevidíte," premócť protivníka, „Nevidíte,“ povedal, ,,že „že aj vy ste našli silu premôcť keď ked ste sa dostali do ťažkej situácie? Preto treba predpokladať, že Lacedemončania by zúfalo bojovali bez ohľadu ohfadu na svoje životy, keby bolí boli teraz k tomu prinútení. Zdá sa, že aj boh často s radosťou robí malých vefkými malými." veľkými a vefkých veľkých malými.“ LaceTýmito slovami odradil Tébanov od rozhodujúceho boja. Lace­ demončanov zasa upozorňoval na rozdiel medzi porazeným a ví­ víťazným ťazným vojskom. ,,Ak postihla," povedal, „Ak chcete zabudnúť na pohromu, ktorá nás postihla,“ „radím vám, aby ste si odpočinuli a dožičili oddych a aby ste sa takto posilnení dali do boja s neporazenými oddielmi. Teraz však viete vefmi veľmi dobre, že máte aj medzi spojencami takých, ktorí rokujú o priatefstve nepriatefmi. Preto sa pokúste stoj čo priateľstve s vašimi nepriateľmi. stoj dosiahnuť prímerie. Toto si želám z celého srdca, lebo vás priatefstvo, ktoré s vami varní udržiaval môj mój chcem zachrániť jednak pre priateľstvo, priatefom." otec, jednak preto, lebo som vaším pohostinným priateľom.“

Takto s nimi hovoril, ale robil to asi preto, lebo ho obe sporné vystrany rovnako potrebovali. Lacedemončania si ho vypočuli a vy­ zvali ho, aby sprostredkoval prímerie. Keď sa vyhlásilo prímerie, polemarchovia nariadili, aby sa všetci po večeri pripravili, pretože v noci chcú tiahnuť ďalej, aby na svitaní mohli vystúpiť na Kitairon. Ale po skončení večere vydali rozkaz na pochod ešte skór, skôr, ako sa niekto uložil na odpočinok, a viedli ich hneď po zotmení kreusijtrne ako prímeriu. skou cestou, väčšmi dóverovali nočnej tme vačšmi totiž dôverovali Pochodovali za veľmi vefmi ťažkých podmienok, lebo odchádzali za tmy, v strachu a po neschodnej ceste, až prišli do Aigosten na území Megary. Tam sa stretli s Archidamovým vojskom. Archidamos tu vyčkával, až ta prišli všetci spojenci, a potom spoločne odviedol celé vojsko do Korintu; tam prepustil spojencov a občanov odviedol domov. Iason dobyl na svojej spiatočnej ceste cez Fókidu predmestie obyvateľov. mesta Hyampolis, spustošil územie a pobil mnohých obyvatefov. Ostatnou časťou Fókidy prešiel pokojne. Keď však prišiel do Herakleie, dal zbúrať hradby mesta, zrejme nie z obavy, že by moniektorí útočníci mohli otvoreným priesmykom ohroziť jeho mo­ censké postavenie, ale skôr s tým úmyslom, aby nikto nemohol skór obsadiť Herakleiu, ležiacu v úzkom priesmyku, a tým mu zabrániť, spať do keby chcel tiahnuť niekam do Grécka. Keď sa zasa vrátil späť Tesálie, stál na vrchole svojej moci, jednak tým, že bol ustanovený za vodcu podľa tcsálskeho zvyku, a ďalej preto, lebo si vydržiaval podfa tesálskeho veľa vefa žoldnierov, tak pešiakov, ako aj jazdcov, ktorí boli vycvičení vážnosťzískal tak, aby boli čo najzdatnejší. získal tým, že mal vačšiu vážnosť najzdatnejší. Ešte väčšiu Najvačším však už veľa spojencov a že mnohí sa nimi chceli stať. Najväčším vefa spojcncov medzi svojimi súčasníkmi bol preto, lebo nejestvoval jediný vefkú úctu. človek, ktorý by nebol pociťoval pred ním veľkú Keď sa blížili pýtijské hry, Iason nariadil svojim mestám, aby pripravili kravy, ovce, kozy a ošípané pre obete. A rozprávalo sa, krá v bolo veľmi mierne množstvo, kráv že hoci stanovil každému mestu vefmi nie menej ako tisíc, ostatných zvierat bolo viac ako desaťtisíc. Takisto dal vyhlásiť, že víťaznou cenou bude zlatý veniec pre to mesto, ktoré vykŕmi vykrmi na Apolonovu poctu najkrajšieho býka ako vodcu stáda. Nariadil aj Tesálčanom, aby sa pre obdobie pýtijzamýšfal totiž výpravu; zamýšľal ských hier vystrojili akoby na vojenskú výpravu; sám usporiadať, ako sa povrávalo, slávnostné zhromaždenie na poctu boha a preteky. Dosiaľ chcel naložiť Dosiaf nie je jasné, ako chce! Delfčania pýtali všetiarne, čo s chrámovými pokladmi. Keď sa vraj Delťčania 19

treba robiť, ak Iason siahne na Apolonove poklady, boh vraj odpovedal, že sa o to sám postará. Keď tento muž, ktorý dosiahol takú vefkosť veľkosť a zaoberal sa takými vefkorysými veľkorysými plánmi, vykonal prehliadku a previerku ferskej ťerskej jazdy a už si sado! sadol a odpovedal na otázky žiadatefov, žiadateľov, predstúpilo pred neho sedem mladíkov pod zámienkou vzájomného sporu, a dobodobo­ dali ho na smrť. Prítomní kopijníci z jeho telesnej stráže mu rázne pribehli na pomoc a kopijou zabili jedného z útočníkov, ktorý ešte dobíjal Iasona; Iasona; chytili aj druhého, ktorý práve nasadal na koňa a dobodali ho mnohými ranami. Ostatní skočili na pripravené viičšine gréckych miest, do ktorých prišli, ich prijali kone a ušli. Vo väčšine najviičšími poctami, čo je jasný dokaz, vefmi báli, aby s najväčšími dôkaz, že sa Gréci veľmi sa Iason nestal tyranom. Po Iasonovej smrti stali sa tesálskymi vodcami jeho bratia Polydoros a Polyfron. Keď sa obaja uberali do Larissy, Polyfron vraj zabil v noci svojho spiaceho brata Polydora; aspoň tak to vyzerá, lebo jeho smrť bola náhla a nemala zjavnú príčinu. Polyfron Polyťron vládo! vládol rok a budoval si moc podobnú tyranide. Vo Farsale dal zabiť Polydamanta a ostatných osem najmocnejších občanov a z Larissy poslal mnohých do vyhnanstva. Pri tejto činnosti zabil Polyfrona Alexandros, ktorý predstieral, že sa chce pomstiť za Polydora a že chce odstrániť tyranidu. Len čo sa sám zmocnil vlády, stal sa krutým vládcom pre Tesálčanov, krutým bezohfadným nepriatefom nepriateľom pre Tébanov a Aténčanov, a nakoniec bezohľadným lupičom a pirátom. Takýto to bol muž, sám však zahynul rukou bratov svojej ženy, no na jej podnet. Prezradila totiž svojim bratom, že Alexandros im chce siahnuť na život a po celý deň ich ukrývala v dome. Privítala opitého Alexandra, uložila ho spať, nechala horieť svetlo, ale odniesla mu meč. Lenčo Len čo zbadala, že sa jej bratia zdráhajú vojsť k Alexandrovi, hrozila im, že ho zobudí, ak ihneď nezačnú konať. Keď vošli, zatiahla dvere a pevne držala mŕtvy. Podfa Podľa názoru niektorých vraj závoru, kým nebol jej muž mftvy. znenávidela muža, keď Alexandros dal uviizniť uväzniť svojho obfúbenca, obľúbenca, krásneho mládenca, a keď ho žena prosila, aby ho prepustil, dal ho vyviesť z viizenia väzenia a popraviť. Iní zasa tvrdia, že poslal poslov do Téb a uchádzal sa o vdovu po Iasonovi, lebo mu jeho žena nedala deti. To vraj bolo príčinou, že ho nechala jeho žena úkladne úkladné zavraždiť. vládol najstarší Tisifonos až do Z bratov, ktorí vykonali tento čin, vládo! tých čias, keď bola táto správa napísaná. 19

MIEROVÁ ZMLUVA V ATÉNACH ARKÁĎANOV A TÉBANOV DO LAKÓNIE LAKONIE VPÁD ARKÁDANOV ATÉNČANIA POSIELAJÚ IFIKRATA NA POMOC VANIE LACEDEMONCANOM, JEHO DVOJAKÉ SPRÁ SPRÁVANIE

5/ Porozprával som o tesálskych udalostiach, čo sa odohrali za lasonovho života a v čase po jeho smrti až do Tisifonovej vlády, Iasonovho odkiaľ som odbočil k tomuto výkladu. Keď teraz sa vraciam ta, odkiaf spať do vlasti z pomocnej totiž Archidamos odviedol vojsko späť výpravy pri Leuktrách, Aténčania uvažovali, že Peloponézania ešte vždy veria, že sú viazaní vojenskou povinnosťou Lacedemončanom, a že ešte nie sú v takom postavení, do akého dostali Aténčanov, pozvali teda do Atén zástupcov všetkých miest, ktoré kráfom. Keď sa chceli zúčastniť na mieri, nadiktovanom perzským kráľom. sa títo zástupcovia zišli, rozhodli sa, že spolu so všetkými mestami, ktoré sa chcú na mieri zúčastňovať, zložia nasledujúcu prísahu: kráf, „Trvám na mierových podmienkach, ktoré poslal perzský kráľ, ,,Trvám a na uzneseniach Aténčanov a ich spojencov. Ak niekto podnikne vojenskú výpravu proti niektorému z miest, čo odprisahali túto silou." prísahu, prídem mu na pomoc so všetkou vojenskou silou.“ protestoVšetci ostatní s touto prísahou súhlasili, len Elejčania protesto­ vali, že sa nemá poskytnúť nezávislosť ani Margančanom, ani Skillunťanom, ani Trifýlijčanom, lebo tieto mestá sú vraj ich vlastníctvom. Aténčania a ostatní, ktorí odhlasovali, aby boli rovnako nezávislé malé aj veľké vefké mestá, ako to už napísal perzský najvyškráľ, poslali mužov poverených prijímať prísahy a vyzvali najvyš­ kráf, ších úradníkov v každom meste, aby zložili prísahu. A odprisahali všetci okrem Elejčanov. Aj Mantinejčania zložili prísahu, a keďže sa už pokladali za opať celkom nezávislých, zhromaždili sa a rozhodli, že Mantineiu opäť urobia jednotným mestom a toto mesto opevnia. Ale Lacedemončania zastávali názor, že bude pre nich nevýhodné, ak sa to stane Mantinejča­ bez ich súhlasu. Poslali teda Agesilaa ako vyslanca k Mantinejčanom, lebo on bol už po otcovi s nimi spriatelený. Keď k nim prišiel, fudové kvóli nemu zvolať ľudové mantinejskí vládnúci úradníci nechceli kvôli Sfúbil im, zhromaždenie, ale ho vyzvali, aby im povedal, čo si želá. Sľúbil že ak teraz upustia od opevňovania mesta, dosiahne, aby sa hradby budovali so súhlasom Lacedemončanov a bez veľkých vefkých nákladov. Keď mu však odpovedali, že odklad nie je možný, celé mesto sa 19

vraj rozhodlo stavať hradby, Agesilaos sa nahneval a odišiel. Podniknúť však proti nim vojenskú výpravu sa zdalo nemožné, lebo mier sa uzavrel práve na zásade nezávislosti. Niektoré arkádske mestá poslali Mantinejčanom mužov, aby im pomohli pri stavbe hradieb a Elejčania im prispeli tromi talentmi striebra na krytie nákladov pri stavbe. Mantinejčania sa teda zaoberali týmito tým ito záležitosťami. V Tegei naliehali stúpenci Kallibia a Proxena, aby sa zjednotila celá Arkádia, a čo schváli spoločné zhromaždenie, to by malo byť závazné záväzné aj pre jednotlivé spolkové mestá. Naproti tomu Stasippovi stúpenci sa usilovali o to, aby sa mesto obmedzilo na svoje územie a bolo spravované podľa podfa otcovských zákonov. KeďProxeKecf Proxenoví a Kallibiovi stúpenci na zasadaní najvyšších úradníkov so novi svojím plánom podľahli, podfahli, nazdávali sa, že na zhromaždení ľudu fudu iste získajú väčšinu viičšinu a zjavili sa tam so zbraňami. Len čo to uvideli Stasippovi stúpenci, postavili sa proti nim takisto so zbraňou v ruke, a počtom ich nebolo menej. Keď potom nastal boj, zabili Proxena a pár jeho stúpencov, ostatných zahnali na útek, ale ich ncprenasledovali; neprenasledovali; Stasippos bol totiž muž, ktorý si neželal smrť svojich spoluobčanov. Kallibiovi stúpenci sa stiahli pod hradby v blízkosti brán, a keďže ich protivníci prestali prenasledovať, zhromaždili sa a správali sa pokojne. Už predtým poslali do Mantineie posolstvo s prosbou o pomoc, zároveň však rokovali so Stasippovými stúpencami o zmierení. Len čo však zbadali, že Mantinejčania prichádzajú, niektorí Tegejčania vyskočili na hrad­ hradby, žiadali čo najrýchlejšiu pomoc, kričali na nich a prosili ich, aby sa ponáhľali; ponáhfali; iní im otvárali brány. Keď Stasippovi stúpenci spozorovali, čo sa deje, utekali z mesta cez bránu vedúcu do Pallantia a skór skôr ako ich prenasledovatelia mohli dostihnúť, uchýlili sa do Artemidinho chrámu, kde sa zavreli a v pokoji vyčkávali. Niektorí z protivníkov, ktorí ich prenasledovali, vyliezli na chrám, rozobrali strechu a zabíjali ich škridlami. Keď si Stasippovi stúpenci uvedomili, v akom ťažkom položení sa nachádzajú, prosili svojich protivníkov, aby prestali, a sfúbili, sľúbili, že odídu z chráchrá­ mu. Takto sa dostali do rúk protivníkov, ktorí ich zviazali, naložili na voz a odviezli späť spiiť do Tegey. Tam ich spolu s Mantinejčanmi odsúdili a popravili. Medzitým ušlo do Lacedemona asi osemsto Tegejčanov, ktorí boli Stasippovými stúpencami. Nato sa Lacedemončania rozhodli, že podľa podfa prísahy musia pomócť pomôcť popraveným a vyhnaným Tegejča-

nom. noru. A tak podnikli vojenskú výpravu proti Mantinejčanom, lebo porušili prísahu a napadli so zbraňami Tegejčanov. Efori vyhlásili vojenskú pohotovosť a Agesilaos na príkaz občanov prevzal velenie. Ostatní Arkáďania sa medzitým zhromaždili v Asei. Len Mantinejčania zostali zastali doma z obavy pred Orchomenčanmi, ktorí nepriatefstvo s Mantinejčanmi nechceli zúčastniť na arkádsa pre nepriateľstvo skom spolku a dokonca prijali do mesta aj žoldnierske vojsko, velitefom bol Polytropos. Herajčania najaté v Korinte, ktorého veliteľom a Lepreončania tiahli spolu s Lacedemončanmi proti Mantinejča­ nom. Len čo sa Agesilaovi priaznivo skončili obete za prekročenie Lenčo hraníc, ihneď postupoval proti Arkádii. Obsadil pohraničné mesto fudí, ženy a deti, Eutaia a hoci tam v domoch našiel len starších ľudí, lebo muži schopní vojenskej služby odišli k celoarkádskemu spojeneckému vojsku, nepoužil násilné opatrenia proti mestu, ale nechal obyvatefov obyvateľov na pokoji, a keď jeho jeho vojaci niečo potrebovali, museli si to kúpiť. Ak sa aj niečo ulúpilo pri vpáde do mesta, dal to vyhľadať vyhfadať a vrátiť. Dokonca dal opraviť hradby, kde bolo treba, kým tam musel čakať na Polytropových žoldnierov. Medzitým Mantinejčania tiahli proti Orchomenčanom. Museli sa však veľmi vefmi dokaličení stiahnuť od mestských hradieb a niektorí z nich tam padli. Keď sa na ústupe dostali do Elimie a orchomenskí vefmi ťažkoodenci už za nimi nepostupovali, zato však na nich veľmi odvážne útočili Polytropovi žoldnieri, Mantinejčania si uvedomili, vefa z nich musí zahynúť pod prenasledovatefov, veľa že ak sa nezbavia prenasledovateľov, prenasledoúdermi oštepov; oštepov; a tak sa obrátili a priamo zaútočili na prenasledo­ vefmi bolí veľmi vateľov. vatefov. V tomto boji padol Polytropos a z ostatných by boli fliuntskí jazdci, ktorí mnohí padli na úteku, útek u, keby neboli pricválali ťliuntskí odzadu zaútočili na Mantinejčanov.a Mantinejčanov, a tak im zabránili v ďalšom prenasledovaní. Po týchto bojoch Mantinejčania odtiahli domov. Keď sa to Agesilaos dopočul a nemohl rátať s tým, že sa s ním spoja orchomenskí žoldnieri, začal postupovať dopredu. Prvý deň večeral na území Tegejčanov, druhý deň prešiel na mantinejské územie a utáboril sa na úpatí úpätí hór hôr západne od Mantineie a zároveň tam pustošil územie a ničil polia. Tí Arkáďania, čo sa zhromaždili v Asei, prišli v noci do Tegey. Nasledujúci deň Agesilaos preložil medziMantineie; štádií od M antineie; medzi­ svoj tábor do vzdialenosti asi dvadsať stadií hór medzi Mantitým dorazili Arkáďania z Tegey, ktorí sa držali hôr Tegeou; bol to vefmi veľmi silný oddiel ťažkoodencov a chcel sa neiou a Tegeou; sak k nim pripojili, spojiť s Mantinejčanmi, dokonca aj Argejčania sa hoci nie s celou vojenskou silou. Niektorí sa usilovali presvedčiť 197

Agesilaa, aby na každý z týchto oddielov zaútočil zvlášť. Agesilaos sa však bál, že počas jeho postupu proti nepriateľom nepriatefom môžu móžu Mantinejčania urobiť výpad z mesta a zaútočiť naňho zboku a zozadu, a preto sa nazdával, že bude najlepšie nechať nepriate­ nepriatefov, ľov, aby sa spojili, a vybojovať s nimi riadnu a otvorenú bitku. A všetci Arkáďania sa už skutočne spojili. Peltasti z Orchomenu a s nimi fliuntskí jazdci, ktorí v noci vyrazili a tiahli popri Mantinei, zjavili sa na svitaní pred táborom, ked keď tam Agesilaos práve obetoval, a to spósobilo, spôsobilo, že vojaci bežali k svojim oddielom, kým Agesilaos sa vrátil do tábora, aby sa vyzbrojil. Keď sa však zistilo, že sú to priatelia, a keď Agesilaos dosiahol priaznivé znamenia pri obetovaní, po raňajkách začal postupovať s vojskom. Navečer sa celkom nepozorovane utáboril za Mantineiou v kotline, ktorá je vefmi úzka a obklopená horami. Nasledujúci deň na svitaní konal veľmi Lenčo obeť pred vojskom. Len čo spozoroval, ako sa oddiely z Mantineie zhromažďujú na horách, vyčnievajúcich nad zadným vojom jeho vojska, bolo mu jasné, že musí čo najrýchlejšie vyviesť vojsko z kotliny. Keby sám jednoducho odtiahol, musel by sa obávať, že nepriatelia zaútočia na jeho zadný oddiel. Preto zostal pokojne na mieste, obrátil zbrane proti nepriateľom nepriatefom a zadnému oddielu nemu; prikázal otočiť sa vpravo za bojový šík a postúpiť k nem u; takto zároveň zároveň odvádzal vojsko z kotliny a jednostaj posilňoval hĺbku hÍbku bojového šíku. Keď Keď sa hÍbka hĺbka bojového šíku zdvojnásobila, postú­ postúpil s ťažkoodencami v takomto usporiadaní do roviny, kde opäť opiiť hÍbky deviatich alebo desiatich štítov. zoradil vojsko do hĺbky Štítov. Mantinejčania však neprešli do útoku, lebo Elejčania, ktorí sa k nim pripojili, ich nahovárali, aby sa nepúšťali do boja, kým bolí presvedčení, že prídu, lebo si vraj sami neprídu Tébania; boli požičali od nich desať talentov na túto pomocnú výpravu. Keď to Arkáďania počuli, pokojne vyčkávali v Mantinei. Agesilaos by bol rád odviedol vojsko domov, veď už bolo uprostred zimy, no predsa tam ešte zostal tri dni v nevefkej neveľkej vzdialenosti od Mantineie, aby to nevyzeralo, že sa zo strachu ponáhľa ponáhfa odísť. Na štvrtý deň po raňajkách odviedol vojsko, aby sa utáboril tam, kde táboril na ceste z Eutaie. Keď sa nikto z Arkáďanov neukazoval, čo najrých­ najrýchvefmi neskoro; chcel lejšie viedol vojsko do Eutaie, hoci bolo už veľmi skór ako mohli uvidieť strážne totiž odviesť svojich ťažkoodencov, skôr ohne nepriateľov, nepriatefov, aby nikto nemohol povedať, že ustupuje zo strachu. Nazdával sa, že sa jeho rodáci trochu zotavia z predchá­ predchádzajúcej beznádejnosti, lebo vpadol vpadal do Arkádie, a hoci pustošil jej

územie, nikto nik to sa neodvážil s ním bojovať. Keď prišiel na lakónske územie, prepustil Sparťanov domov a perioikov poslal do ich vlastných miest. Keď Agesilaos odtiahol a Arkáďania sa dozvedeli, že rozpustil svoje vojsko, kým sami boli ešte zhromaždení, podnikli vojenskú výpravu proti Herajčanom, pretože sa nechceli stať členmi arkádskeho spolku a pretože vpadli spolu s Lacedemončanmi do zapaľovali domy a vytínali stromy. Arkádie. Pri svojom vpáde zapafovali Len čo sa rozšírila správa, že pomocná výprava Tébanov je už v Mantinei, stiahli sa od Heraie a spojili sa s Tébanmi. Keď už boli spojení, Tébania sa domnievali, že situácia Arkáďanov sa vyvinula priaznivo, keďže im prišli na pomoc, v celej krajine však už nevideli nepriatefa, nepriateľa, a tak sa chystali odísť. Ale Arkáďania, Argejčania a Elejčania ich prehovárali, aby ich čo najrýchlejšie viedli do vel'mi vefa Lakónie, pričom poukazovali na to, že ich je veľmi veľa a nadmienadmie­ ru vychvafovali vychvaľovali tébske vojsko. Boióťania, pyšní na svoje víťazstvo pri Leuktrách, sa odvtedy cvičili v zbraniach. Okrem toho s nimi tiahli aj Fókovia, ktorých si medzičasom podrobili, aj Eubojčania zo všetkých miest na ostrove, jedni aj druhí Lokrovia. Akarňania, Heraklejčania a Malejčania. Tiahli s nimi aj jazdci a peltasti z Tesálie. Keď Arkáďania porovnávali túto vojenskú silu s osameosame­ losťou Lacedemončanov, dorazne dôrazne prosili Tébanov, aby sa v nijanija­ Lacedemonkom prípade nevracali, kým nevpadnú na územie Lacedemon­ čanov. Tébania síce tieto dovody dôvody zabrali zobrali na vedomie, namietali však, že vraj lakónska krajina je pre útočníka vefmi veľmi ťažko prístupná a že podfa podľa ich názoru na dobre prístupných miestach sú stráže. Ischolaos bol v skiritskom meste Oion s posádkou z prepustených heilotov a asi zo štyristo najmladších tegejských utečencov; iný strážny oddiel bol v osade Leuktron nad Maleatidou. Tébania može uvažovali aj o tom, že vojenská moc Lacedemončanov sa môže rýchle zhromaždiť a že Lacedemončania nebudú nikde bojovať lepšie ako na vlastnom území. Tébania všetky tieto dovody dôvody zvážili a neboli vefmi veľmi ochotní zúčastniť sa na vojenskej výprave do Lacedemona. Keď však prišli muži z mesta Karye a hovorili, aký je Lacedemon opustený a sami sa ponúkli za vodcov s vyhlásením, že im možu môžu odťať hlavu, ak ich pristihnú pri nejakom klamstve, a keď niekofko privolaných perioikov, ktorí ich ubezpečovali, prišlo aj niekoľko že sa odtrhnú od Sparty, ak sa Tébania čo len zjavia na ich území, Sparťaa rozprávali, že sa perioikovia už teraz zdráhajú pomáhať Sparťa­

l 9

nom, keď ich títo vyzývajú, vtedy sa Tébania dali prehovoriť, lebo zo všetkých strán počuli to isté. Sami vpadli do Lakónie po ceste cez Karye, Arkáďania cez Oion v Skiritide. Keby bol Ischolaos postúpil do neschodnej horskej oblasti a tam sa postavil na odpor, nikto by tam vraj nebol mohol vystúpiť na horský hrebeň. Chcel však použiť Oianov ako posilu, a preto zostal zastal dole v dedine. Za ten čas veľké vefké množstvo Arkáďanov vystúpilo na hory. Pokiaf Pokiaľ Ischolaovi vojaci museli bojovať čelom proti čelu len s jedným nepriatefom, nepriateľom, mali prevahu, keď ich však napadli zozadu a zboku a zasypali oštepmi a kamením zo striech domov, na ktoré Arkáďania vyliezli, Ischolaos lscholaos padol a s ním aj všetci ostatní, pokiaľ pokiaf sa niekomu nepodarilo ujsť. Po tomto víťazstve tiahli Arkáďania k Tébanom do mesta Karye. Ked Keď sa o tomto úspechu Arkáďanov dozvedeli Tébania, zostupovali zastupovali už ovefa oveľa odvážnejšie do Lacedemona. A hneď pálili a pustošili Sellasiu. Len čo sa potom dostali na Lenčo rovine k Apolonovmu posviitnému obvodu, utáborili sa tam a na Apolónovmu posvätnému nasledujúci deň postupovali ďalej. Predsa sa však neodvážili prejsť cez most, ktorý viedol cez rieku Eurotas do Sparty, lebo sa naproti pred svätyňou sviityňou Atény Alejskej zjavili ťažkoodenci. Zostali teda na pravom brehu Eurotu a pri svojom postupe pálili a drancovali domy, plné mnohých a užitoč­ ných vecí. V meste Sparta nezniesli pohľad pohfad na dym najmä najmii ženy, ktoré nikdy nevideli nepriatefa. nepriateľa. Sparťania, ktorých mesto bolo neopevnené, museli postaviť stráže na rozličných miestach, takže sa zdalo, že ich je veľmi vefmi málo, a skutočne to aj tak bolo. Vládnúci sfúbiť im, úradníci sa rozhodli predniesť výzvu dokonca heilotom a sľúbiť že získajú slobodu, ak sa chopia zbraní, zaradia do spartského šíku a budú bojovať spolu so Sparťanmi. A tak sa vraj hneď na začiatku dalo zapísať viac ako šesťtisíc, a zasa toto číslo vojensky organizo­ organizoprivefké. Keďže vaných mužov vzbudzovalo obavu a zdalo sa byť priveľké. však s nimi zostali žoldnieri z Orchomenu a Lacedemončanom prišli na pomoc Fliunťania, Korinťania, Epidaurčania, Pellenčania a niektoré iné mestá, už nemali taký strach z prihlásených heilotov. Postupujúce tébske vojsko sa dostalo až k Amyklám, kde prekročilo Eurotas. A kdekofvek kdekoľvek Tébania táborili, hneď zatínali zotínali čo najviac stromov, ktoré naukladali pred svoje šíky ako zátarasy, a takto sa chránili. Arkáďania však takéto opatrenie nerobili, ale nechali zbrane v tábore a začali drancovať domy. Potom na tretí alebo štvrtý deň postúpili jazdci v bojovom zoradení na dostihovú dráhu pri svatyni svätyni Poseidona Gaieocha, a to všetci Tébania,

20

Elejčania, ako aj prítomné jazdecké oddiely Fókov, Tesálčanov a Lokrov. Proti nim sa zoradila lacedemonská jazda, ktorej, ako sa zdalo, nebolo veľa. malí však v zálohe asi tristo vefa. Lacedemončania mali mladších ťažkoodencov v dome Tyndareovcov a súčasne vyrazili tak ťažkoodenci, ako aj jazdci. Nepriatelia neprijali boj, ale ustúpili. Pohfad Pohľad na tento ústup podnietil aj mnohých pešiakov, že sa dali na útek. Keďže prenasledovatelia zastali, aj tébske vojsko Lacedemonča­ opiiť utáborili. V Lacedemončazostalo stáť na mieste, vojská sa opäť noch sa už teraz zdvihla sebadóvera, sebadôvera, keď videli, že nepriatelia nezaútočia na mesto, lebo sa ich vojsko zdvihlo a postupovalo cestou k Helu a Gyteiu. A neopevnené časti častí miest zapálili, ale na Gyteion, kde Lacedemončania mali lodenice, robili útoky tri dni. Aj medzi perioikami sa našli takí, čo sa zúčastnili na týchto útokoch a bojovali na strane Tébanov. Keď sa Aténčania o tomto dopočuli, uvažovali, ako sa majú voči Lacedemončanom správať, a podľa podfa uznesenia rady zvolali snem. bolí prítomní poslovia Lacedemončanov a spojencov, Práve tam boli ktorí im ešte zostali. Preto vystúpili po sebe Lacedemončania Arakos, Okyllos, Farax, Etymokles a Olonteus pred snem a všetci hovorili približne to isté. Pripomínali Aténčanom, že si vždy pomáv minulosti v časoch najväčšieho najviičšieho nebezpečenstva navzájom pomá­ hali, čo bolo na úžitok obom. Hovorili, že sami od seba vyhnali tyranov z Atén a zasa že im takisto Aténčania ochotne pomáhali, keď ich obliehali Messenčania. Poukazovali aj na úspechy, ktoré kedysi oba štáty spoločne dosiahli, pripomínajúc, ako sa spoloč­ ným bojom obránili proti perzskému útoku, a spomínajúc, ako na podnet Lacedemončanov Gréci zvolili Aténčanov za vodcov loďstva a za strážcov spoločného pokladu, kým zasa na podnet vodAténčanov všetci Gréci súhlasne určili Lacedemončanov za vod­ toto: cov pozemného vojska. Jeden z nich povedal asi to to : „Mužovia! ,,Mužovia ! Ak sa vy a my dohodneme, teraz je konečne nádej, aby sa delfskému Apolonovi obetovala desiata časť z majetku hovorí." Tébanov, o čom sa už dávno hovorí.“ No Aténčania s tým nesúhlasili a ozvalo sa mrmlanie, že teraz Lacedemončania hovoria takto, ale keď sa im dobre vodilo, najzáutláčali ich. Ale zo všetkého, čo Lacedemončania uvádzali, najzá­ važnejší argument bol asi ten, že po porážke Aténčanov na konci Lacedevojny, keď Tébania chceli zrovnať Atény so zemou, práve Lacede­ mončania sa postavili proti tomuto plánu. Najčastejšie sa však ozýval ten argument Lacedemončanov, že podľa podfa mierovej prísahy 201

im Aténčania musia pomáhať, lebo Arkádania Arkáďania a ich spojenci podnikli vojenskú výpravu proti Lacedemončanom, hoci Lacedemončania sa proti nim ni jako ncprehrešili. nijako neprehrešili, ale iba poskytli pomoc Tegejčanom, pretože Mantinejčania porušili prísahu a tiahli proti nim. Aj proti týmto rečiam sa v sneme ozval hluk. Jedni totiž tvrdili, že Mantinejčania oprávnene prišli na pomoc Proxenovým stúpencom, ktorých pobili Stasippovi stúpenci, kým iní pokladali za bezprávie, že Mantinejčania zaútočili so zbraňou proti TegejTegej­ čanom. Medzitým čo sa snem usiloval rozhodnúť medzi týmito odlišnýodlišný­ mi stanoviskami, povstal Korinťan Kleiteles a povedal: „Aténčania „A ténčania!! Kto prvý začal páchať bezprávie, o tom sa azda móžu môžu mienky rozchádzať. Kto nás však móže môže obviniť. obviniť, že sme po uzavretí mierovej zmluvy podnikli vojenskú výpravu proti nejaké­ ne jakému mestu, alebo že sme niekoho olúpili o jeho majetok, majetok. alebo že sme spustošili cudziu krajinu? A predsa Tébania prišli do našej krajiny, vyrúbali stromy, spálili domy a ulúpili majetok a dobytok. nepomažete nám, ktorým sa tak otvorene ubližuje, vari Ak nepomôžete nebudete konať proti prísahe? Takto teda rešpektujete prísahy, ktoré sme my všetci spolu odprisahali pred varní vami všetkými?“ všetkými ?" Aténčania hlučne súhlasili a uznali, že Kleiteles to povedal správne a spravodlivo. Potom povstal Fliunťan Prokles a povedal: povedal: „Aténčania „Aténčania!! Myslím si, že je všetkým jasné, že by Tébania podnikli najbližšiu výpravu proti vám, keby odstránili Lacedemončanov. Nazdávajú sa totiž, že vy jediní im bránite ovládnuť byste Grécko. Ak je to tak, som presvedčený, že by ste svojou vojenskou výpravou rovnako pomohli Lacedemončanom ako sebe samým. Podfa môjho mójho názoru by muselo byť pre vás ovefa Podľa oveľa ťažšie, keby Tébania, vaši nepriatelia a pohraniční susedia, získali vedúce nepriatefov ďaleko od postavenie medzi Grékmi, ako keď ste mali nepriateľov seba. S väčším vačším úžitkom by byste pokiaf ešte máte ste sami sebe pomohli, pokiaľ spojencov. spojencov, ako keby ste sami museli bojovať proti Tébanom po zničení spojencov. Ak sa niektorí boja, že vám Lacedemončania budú ešte niekedy robiť ťažkosti, ak sa teraz z tejto situácie dostanú, uvážte, že sa treba báť nie toho, komu niekto dobre urobí, ale toho, komu zle urobí, keď sa tento dostane raz k moci. Treba si ďalej ujasniť, že tak jednotlivcom, ako aj štátom prislúcha získať si nejaké ne jaké zásluhy, malí pomoc za svoje predchádzajúce kým sú v plnej sile, aby mali

námahy, ak raz zoslabnú. Aj pre vás teraz nastala priaznivá chvíľa, chvífa, ktorú vám zaslalo zoslalo niektoré božstvo, že si na všetky časy získate pomóžete v núdzi. úprimné priatefstvo priateľstvo Lacedemončanov, ak im pomôžete Zdá sa mi, že nie je málo tých, ktorí by teraz mohli dosvedčiť vaše dobré služby Lacedemončanom. Ale budú to vedieť aj bohovia, ktorí vidia všetko teraz i vždy, ale i spojenci i nepriatelia sa dozvedia, čo sa deje, okrem toho aj všetci Gréci a barbari. Nikomu z nich to nebude fahostajné. ľahostajné. Keby sa k vám v budúcnosti Lacedemončania zachovali nevďačne, kto by potom ešte bol ochotný preukázať im služby? Treba predsa dúfať, dúťať, že sa prejavia skór skôr ako dobrí než zlí muži, ak totiž niekto túžil po chvále a nepáchal hanebné skutky, tak to boli práve títo muži. Okrem toho uvážte aj toto: to to : keby raz opiiť opäť hrozilo Grécku nebezpečenstvo od barbarov, komu by ste viičšmi väčšmi dóverovali dôverovali ako Lacedemončanom? Lacedemončanom ? Koho by ste malí mali radšej po boku ako Lacedemončanov, ktorých vojaci kedysi ako predná stráž v Termopylách radšej všetci volili smrť v boji, než by bolí boli vpustili barbara do Grécka, kým sú živí? Nie je teda spravodlivé, aby sme im my a vy ochotne poskytli pomoc, odvážní muži, pretože sa už raz po vašom boku prejavili ako odvážni a pretože je nádej, že nimi aj v budúcnosti zostanú? Mali by ste Lacedemončanom preukázať náklonnosť aj s ohľa­ ohfadom na tu prítomných ich spojencov. Uvedomte si, že nebudú váhať preukázať vďačnosť aj vám všetci tí, ktorí teraz v nešťastí zostávajú verní Lacedemončanom. Ak sa však zdá, že my, ktorí s nimi dobrovofne dobrovoľne ideme do nebezpečenstva, sme len malé bezvýznamné štáty, uvedomte si, že ak sa váš štát pridá k nám, nebudeme už malé štáty, ktoré im pomôžu. pomóžu. Aténčania! Aténčania ! Už predtým som obdivoval vaše mesto, lebo som počul, že tu našli pomoc všetci, na ktorých sa páchala krivda, alebo sa jej báli. Teraz som tu a nepočujem už len, ale na vlastné oči vidím, ako k vám prišli Lacedemončania, najznamenitejší muži zo všetkých Grékov, a s nimi ich najvernejší spojenci a opiiť opäť vás žiadajú o pomoc. Vidím aj Tébanov, ktorí vtedy nepresvedčili Lacedemončanov, aby vás ste vašich niekdajších abyste uvrhli do otroctva, ako vás teraz žiadajú, aby záchrancov vydali do záhuby. Rozpráva sa, že vaši predkovia urobili šfachetný šľachetný čin, keď nenechali bez pohrebu Argejčanov, ktorí padli pri útoku na Kadmeiu. Váš čin by bol ovefa oveľa krajší, keby ste nepripustili, aby ešte žijúci Lacedemončania boli utláčaní, alebo dokonca zničení. Šfachetné bezohfadnosť Šľachetné bolo aj to, že ste prekazili Eurysteovu bezohľadnosť

20

a zachránili ste život Heraklovým synom; synom; nebolo by ešte ovefa oveľa šfachetnejšie, šľachetnejšie, keby ste zachránili nielen zakladatefov, zakladateľov, ale aj celý ich štát? Najšfachetnejší Najšľachetnejší čin by však bol ten, keby ste vy teraz so zbraňou v ruke a s nasadením vlastného života pomohli Lacedemončanom, ktorí vás vtedy skutočne zachránili. Ak sme už pyšní na to, že súhlasíme s poskytnutím pomoci šfachetným šľachetným mužom, o koľko kofko šfachetnejším cief vám, ktorí ste šľachetnejším by sa musel javiť tento cieľ schopní poskytnúť účinnú pomoc, ak si na Lacedemončanoch, ktorí boli často vašimi priateľmi priatefmi i nepriateľmi, nepriatefmi, budete vážiť nie škody, ktoré vám spósobili, spôsobili, ale dobrodenia, a keď sa im odvďačíte nielen za seba samých, ale aj za celé Grécko, lebo sa oň títo muži zaslúžili." zaslúžili.“ Potom sa Aténčania radili a nedali sa odradiť hlasmi tých, čo hovorili proti Lacedemončanom, ale odhlasovali, aby sa im po­ poskytla pomoc s celou vojenskou silou a za veliteľa velitefa zvolili Iťikrata. Ifikrata. Ifikrates nariadil večerať v okolí Keď sa obete priaznivo skončili a Iťikrates vefa mužov vraj ešte pred ním odišlo z mesta. Iťikrates Akadémie, veľa Ifikrates potom viedol oddiely von a Aténčania ho s radosťou nasledovali v presvedčení, že ich povedie k nejakému slávnemu činu. Po niekofko dní, a hneď ho preto príchode do Korintu tam strávil niekoľko začali odsudzovať. Len čo ich však viedol ďalej, ochotne ho nasledovali, kam len chcel, a práve tak odhodlane útočili, ak ich viedol proti hradbám. Medzitým z nepriateľov, nepriatefov, ktorí stáli v Lacedemone, už odišli mnohí Arkáďania, Argejčania a Elejčania, lebo žili v susedstve, a jedni odvádzali, iní odnášali svoju korisť. Aj Tébania a ostatní zamýšfali stiahnuť sa z krajiny, jednak preto, lebo videli, ako sa zamýšľali vojsko zo dňa na deň zmenšuje, jednak aj preto, lebo zásob ubúdalo; časť sa ich totiž spotrebovala, časť odvliekla, časť roztrú­ ubúdalo; roztrúsila a časť spálila. Okrem toho bolo aj zimné obdobie, takže všetci chce li odísť. V čase, keď Tébania odchádzali od Lacedemona, aj už chceli Ifikrates Iťikrates odvádzal Aténčanov z Arkádie späť spiiť do Korintu. Ak sa Ifikrates Iťikrates vyznamenal ako velitef veliteľ na iných výpravách, nechcem ho odsudzovať. Pokladám však za zbytočné a neužitočné všetko to, čo urobil v onom čase. Tak sa pokúsil držať stráže na Oneiu, aby Boióťania nemohli odísť domov, ale zároveň nechal nestrážený chce! dozvedieť, či najlepší priechod pri Kenchrejach. Keďže sa chcel Tébania už prešli Oneion, poslal na prieskum všetkých aténskych a korintských jazdcov. Pritom sa predsa málo ľudí fudí mohlo dozve­ dozvetofko ako veľa vefa fudí. dieť práve toľko ľudí. Keby sa totiž bolo treba stiahnuť,

204

vefký malá skupinka by mohla fahšie ľahšie nájsť schodnú cestu ako veľký vefmi nerozumné poslať na výzvedy síce oddiel a v tichosti odísť. Je veľmi veľký vefký oddiel, ale predsa len menší, ako mali nepriatelia. Keďže vefký jazda bola veľká vefká a pre svoje bojové zoskupenie zabrala veľký priestor, pri nevyhnutnom ústupe sa dostala na mnohé neschodné miesta, takže zahynulo aspoň dvadsať jazdcov. A tak mohli Tébania odísť, ako chceli.

MA KNI KNIH SSIED I E D MA HAA

Stried avé boje boje na na Peloponéze Pelop onéze Striedavé

SPOLOK MEDZI ATÉNAMI A SPARTOU !CH SPOJENCAMI ARKÁŮANMI A ICH SPORY MEDZI ARKAĎANMI POKUSY PERŽANOV PERZANOV O SPROSTREDKOVANIE MIERU MEDZI SPARTOU A JEJ NEPRIATEĽMI NEPRIATE[MI EPAMINONDOVA VÝPRAVA NA PELOPONÉZ

1/ V nasledujúcom roku prišli do Atén splnomocnení vyslanci 1/ Lacedemončanov a ich spojencov, aby sa poradili o podmienkach, za akých sa má uskutočniť spojenectvo medzi Lacedemončanmi a Aténčanmi. Keď mnoho cudzincov i mnoho Aténčanov bolo tej mienky, že sa spojenectvo má zakladať na úplnej rovnoprávnosti, ujal sa slova Prokles z Fliunta a povedal: povedal: „A ténčania!! Keďže ste sa rozhodli uzavrieť s Lacedemončanmi „Aténčania priateľstvo, priatefstvo, nazdávam sa, že treba pouvažovať o tom, ako udržať priateľstvo priatefstvo čo najtrvalejšie. Ak dohodu uzavrieme tak, že bude čo najväčšmi najviičšmi vyhovovať obidvom stranám, tak by jej trvácnosť bola pravdepodobne najistejšia. Takmer sa už dosiahla zhoda vo vojenvšetkých ostatných bodoch, ide tu len o otázku hlavného vojen­ ského^ ského.._ velenia. Vaša rada podala návrh, aby ste vy mali hlavné velenie na mori, Lacedemončania na zemi. Mne samému sa zdá, že riadetoto rozdelenie sa uskutočnilo skôr skór božským vnuknutím a riade­ ním osudu ako ľudskou geograťická fudskou úvahou. Predovšetkým vaša geografická Viičšina miest, ktoré poloha je pre velenie na mori najvhodnejšia. Väčšina sú závislé od mora, leží v blízkosti vášho štátu a všetky sú slabšie ako váš štát. Okrem toho máte prístavy, bez ktorých nemožno mať námornú moc. Ďalej vlastníte množstvo trojveslíc a je vaším remeselzviičšovať loďstvo. Ovládate aj všetky remesel­ zvykom po otcoch zväčšovať Pokiaf ideo nícke zručnosti súvisiace s námorníctvom. Pokiaľ ide o skúsenosti v námorníctve, vynikáte nad všetkými ostatnými, lebo more poskytuje obživu väčšine viičšine z vás. Preto tým, že sa staráte o svoje vlastné záležitosti, získavate zároveň aj skúsenosti pre námorné nemóže vedno odnikiaf nemôže boje. K tomu pristupuje ešte aj toto: odnikiaľ vefmi prihliada, vyplávať viac lodí ako z vášho prístavu. Na to sa veľmi keď sa uvažuje o určení hlavného velenia, lebo kto je hneď na začiatku silný, okolo neho sa všetci najradšej zhromažďujú. Okrem toho vás aj bohovia obdarovali šťastím, lebo takmer všetky vefmi najväčšie najviičšie boje na mori sa pre vás skončili víťazne, iba vo veľmi zriedkavých prípadoch ste boli porazení. Je len prirodzené, že spojenci najradšej s vami podstupujú nebezpečenstvo na mori. A že starosť o námorné záležitosti nevyhnutne patrí vám, to si

209

móžete môžete domyslieť z tohto: tohto: kedysi s vami Lacedemončania bojovali vefa veľa rokov, a hoci sa zmocnili vašej krajiny, predsa sa ani o krok nepriblížili k svojmu cieíu, cieľu, aby vás zničili. Keď im však raz boh dožičil, že zvíťazili nad vami na mori, hneď ste sa dostali úplne pod ich moc. Z toho jasne vyplýva, že celá vaša bezpečnosť závisí od Ketfže sa tieto okolnosti takto prirodzene vyvinuli, ako by mora. Keďže ste vôbec vóbec mohli zveriť námorné velenie vclenie Lacedemončanom, ktorí prcdovšetkým aj sami priznávajú, že v námorníctve sú menej predovšetkým skúseni skúsení ako vy, a potom že nepodstupujú rovnaké nebezpečenstvo ako vy v námorných bojoch, lebo oni dávajú do hry len život mužov nachádzajúcich sa na trojvesliciach. trojvesliciach, kým vy život vašich detí a žien a existenciu celého štátu. Takto je to na vašej strane. Uvažujte teraz o postavení Lacedemončanov. Predovšetkým žijú vo vnútrozemí, takže by mohli pokojne žiť, lebo sú pánmi na zemi, aj keby boli odrezaní od mora. Keďže sami toto dávno vedia, už od detstva sa cvičia pre pozemnú vojnu; vojnu; a hlavné je, že velitefom je u Lacedemončanov najsilnejšia na zemi, poslušnosť veliteľom ako u vás na mori. Ďalej ako vy s loďstvom, tak zasa oni s pozemným vojskom by mohli v čo najväčšom najviičšom počte a čo najrýchlejšie vyraziť, takže by sa asi spojenci pripojili k nim s najväčšou najviičšou dóverou. dôverou. Ešte aj boh im dal šťastie na zemi ako vám na mori. Títo muži vybojovali väčšinu viičšinu bojov na zemi, zriedkavo s neúspechom, takmer vždy víťazne. Napokon podfa podľa činov možno súdiť, že sa musia starať o pozemné vojsko práve tak ako vy o námornú silu. Dlhé roky ste s nimi bojovali a často ste nad nimi na mori zvíťazili, no predsa sa vám nepodarilo celkom cel kom ich poraziť. Len čo však utrpeli iba jednu porážku na zemi, ihneď hrozilo nebezpečenstvo ich deťom, ženám a celému štátu. Vari by nemali nemalí pociťovať zo svojej strany ako urážku, aby prenechali iným velenie nad pozemným vojskom, kým predsa sami venujú najväčšiu najviičšiu starostlivosť pozemnej vojne? Toto som povedal v zhode s návr­ návrhom rady a verím, že je to pre obidve strany najvýhodnejšie. Kiež sa vám podarí šťastne rozhodnúť na prospech nás všetkých!“ všetkých !" Takto hovoril a obe strany, Aténčania aj prítomní zástupcovia Lacedemončanov, prijali jeho reč s nadšeným súhlasom. Tu vystúpil Kefisodotos a povedal: povedal: „Aténčania ! Nevidíte, ako vás chcú oklamať? Ak ma budete „Aténčania! počúvať, hneď vám to objasním. Máte mať velenie na mori. Ak vám Lacedemončania budú spojencami, zrejme vám pošlú lacedemonských kapitánov a azda aj námorníkov, kým veslármi budú 210

velitefmi týchto. Ak istotne heiloti alebo žoldnieri. Budete teda veliteľmi vás však Lacedemončania vyzvú, abyste aby ste sa zúčastnili na pozemnej výprave, zrejme pošlete ťažkoodencov ťažkoodcncov a jazdcov. Takto sa oni pripadnc velenie nad ich stanú priamo vašimi veliteľmi, velitefmi, kým vám pripadne otrokmi l"uďmi. Odpovedz mi, Lacedemonotrok mi a nad bezvýznamnými ľuďmi. čan Timokrates, nepovedal si predtým, že si prišiel uzavrieť ?“ -— ,.Povcdal „Povedal som rovnoprávnosti?" spojenectvo na základe úplnej rovnoprávnosti Kcfisobolo," pokračoval Kefisoto.“ „Najpravdepodobnejšie by teda bolo,“ - ,.Najpravdepodobnejšie to." — dotos, ,,keby „keby jedni i druhí striedavo velili loďstvu a pozemnému vojsku; ste sa aj vy zúčastňovali na námornom velení, ak je byste vojsku; tak by velení ... v tom nejaká prednosť, ne jaká prcdnosť, a my zasa na pozemnom velení.“ Keď to Aténčania počuli, zmenili názor a odhlasovali, aby sa jedni i druhí striedali vo velení po piatich dňoch. Potom obidva štáty so svojimi spojencami podnikli vojenskú strážif Oneion. A keď výpravu do Korintu a rozhodli sa spoločne strážiť prišli Tébania so svojimi spojencami, postavili sado sa do bojového šíku a každý strážil iný prístup Oneia, pričom Lacedemončania a PelLenčo lenčania čo sa Tébania najfahšie útočiť. Len Ienčania stáli tam, kde sa dalo najľahšie stadií, a ich spojenci vzdialili od strážnych oddielov na tridsať štádií, podfa vlastnej utáborili sa na rovine. Keď si vyrátali čas, kedy by podľa úvahy museli vyraziť, aby sa na svitaní dostali k lacedemonským strážnym oddielom, začali postupovať proti nim. A skutočne sa vo Pellenča­ vyrátaní času nemýlili, lebo prepadli Lacedemončanov a Pellenčanov práve vtedy, keď ich nočné stráže končili službu a vojaci, ktorí V tedy spali na slame, vstávali, aby každý odišiel ta, kde bolo treba. Vtedy Tébania zaútočili, a keďže boli na boj pripravení a zoradení nepriatev bojovom šíku, zabíjali nepripravených a nezoradených nepriate­ ľov. Keď však vojaci, ktorí vyviazli z tohto krviprelievania, ušli na fov. najbližší vŕšok, polemarchos mal možnosť udržať Iacedemonský Polemarchos vfšok, lacedemonský fubovofného počtu spojeneckých ťaž­ svoje postavenie pomocou ľubovoľného koodencov a peltastov, lebo aj zásoby bolo možné bezpečne dovážať z Kenchrejí, no neurobil to, namiesto toho uzavrel prímerie s Tébanmi, hoci títo boli bezradní, ako nájdu cestu cez spiiť; pohorie, ktoré sa skláňa k Sikyonu, alebo či sa majú vrátiť späť; podľa viičšiny vojakov bolo prímerie výhodnejšie pre podfa názoru väčšiny polemarchos odtiahol Tébanov ako pre vlastné oddiely. Potom Polemarchos a odviedol svojich vojakov. zostupovali z pohoria a spojili sa so svojimi Tébania bezpečne zastupovali podspojencami, Arkáďanmi, Argejčanmi a Elejčanmi, a ihneď pod­ nikli útok proti Sikyonu a Pellene. Tiahli však aj na Epidauros

21I

a spustošili celé tamojšie územie. územie . Keď na spiatočnej ceste z Epipohfdajúc všetkými svojimi nepriateľmi, nepriatefmi, dostali sa do dauru, pohŕdajúc blízkosti mesta Korint, behom sa hnali na bránu obrátenú k Fliuntu s úmyslom vpadnúť do mesta, keby bola náhodou otvorená. Z mesta však prišiel na obranu malý oddiel fahkoodencov a posta­ postavil sa proti elitným tébskym vojskám, ktoré neboli od hradieb fahkoodenci vystúpili na vzdialené ani štyri pletrá. Korintskí ľahkoodenci náhrobky a na vyvýšeniny v teréne, vrhali odtiaľ odtiaf oštepy a šípy, zabili veľmi vefmi mnohých vojakov z prvých radov, prinútili ich na útek a prenasledovali asi tri alebo štyri stadiá. štádiá. Po tejto udalosti Korinťania odtiahli padlých k hradbám, po prímerí ich vydali pomník. Takto spojenci Lacedemončanov a postavili víťazný pomník. znovu nadobudli odvahu. V tom istom čase, keď sa toto odohrávalo, priplávala Lacedemončanom na pomoc výprava poslaná Dionýsiom -— viac ako dvadsať trojveslíc; trojveslíc; privážali Keltov, Iberov a asi päťdesiat paťdesiat jazdcov. Nasledujúci deň Tébania a ich spojenci, rozostavení do jednotli­ jednotlivých oddielov, zaplnili rovinu až k moru a na druhej strane až k vŕškom vfškom siahajúcim k mestu a ničili všetko, z čoho ešte mohol byť A ténski a korintskí jazdci sa neodvážili veľmi úžitok. Aténski vefmi priblížiť k vojsku, keď videli takú silu a také množstvo nepriatefov. nepriateľov. Naproti tomu Dionýsiovi jazdci, hoci ich bolo málo, z rozličných strán nepriatefom, vrhali na nich oštepy, a ked pricválali k nepriateľom, keď sa nepriatelia pohli proti nim, ustúpili, a potom sa znovu obrátili a vrhali oštepy. Súčasne pri tom zoskakovali zaskakovali z koní, aby si oddýchli. Len čo však niektorí nepriatelia začali útočiť na tých jazdcov, čo zasadli zosadli z koní, rýchle skákali do sediel a ustupovali. Ak sa však niektorí z ich prenasledovatefov priveľmi privefmi vzdialili od svojho oddielu, pri ústupe prenasledovateľov ich napádali a svojimi oštepmi im spôsobili spósobili ťažké straty. Tak nepriatefské vojsko hneď postupovať, hneď zasa prinútili celé nepriateľské ustupovať. Tébania ešte zastali zostali pár dní a potom odtiahli domov a takisto odišli aj ostatní do svojej vlasti vlasti.. Potom Dionýsiove oddiely napadli Sikyon, v bitke na rovine porazili Sikyončanov a zabili z nich asi sedemdesiat mužov; pevnosť Deras De ras dobyli útokom. Po týchto bojoch odplávala prvá Dionýsiova pomocná spať do Syrakúz. výprava späť Až do tohto času Tébania a všetci, ktorí sa odtrhli od Lacede­ Lacedemončanov, boli bolí svorní a podnikali vojenské výpravy pod vedením Tébanov. Potom však vystúpil akýsi Lykomedes z Mantineie, muž póvodu, ktorý vynikal bohatstvom a bol ctižiadostivý. vznešeného pôvodu,

21-

Tento dodal Arkáďanom sebavedomie tvrdením, že Peloponéz je len ich vlasťou, lebo vraj iba oni sú jeho pôvodnými obyvateľmi, že póvodnými obyvatefmi, najzdatArkád'ania Arkáďania sú z gréckych kmeňov najpočetnejší a telesne najzdat­ dokaz uvádzal príklad, že nejší. A tvrdil, že sú najudatnejší, ako dôkaz všetci, ktorí potrebovali pomocné oddiely, nezvolili si nijaké iné, iba arkádske. Vraj ani Lacedemončania bez nich ešte nikdy nevpadli do Atiky, ani Tébania neprišli bez nich do Lacedemona. „Ak ,,prestaňte sprevádzať každého, rozumní," povedal, „prestaňte ,,Ak ste rozumní,“ kam vás zavolá. Ako ste predtým dopomohli Lacedemončanom k väčšej ked ste ich sprevádzali, tak teraz, ak budete slepo viičšej moci, keď sprevádzať Tébanov a nebudete žiadať účasť na vedení, čoskoro Lacedemončania." zistíte, že sa z nich stali noví Lacedemončania.“ Keď to Arkád'ania Arkáďania počuli, ich sebavedomie stúplo, mimoriadne si obľúbili bolí presvedčení, že on je najsprávnejší obfúbili Lykomeda a boli muž; a tak aj za vládnúcich úradníkov ustanovovali len tých, ktorých navrhol on. Aj vonkajšie úspechy prispievali k tomu, že sebavedomie Arkáďanov narastalo. Keď totiž Argejčania vpadli na epidaurské územie a Chabriovi žoldnieri spolu s Aténčanmi a Korinťanmi im odrezali spiatočnú cestu, Arkád'ania Arkáďania prišli Argejčanom na pomoc a oslobodili ich z ťažkého obliehania, hoci museli nielen odrážať vefmi zlý terén. Aj na útoky nepriateľov, nepriatefov, ale aj prekonávať veľmi výprave proti Asine v Lakónii porazili lacedemonskú posádku, predzabili spartského polemarcha Geranora a spustošili asinské pred­ mestie. A kedykoľvek kedykofvek chceli vytiahnuť do boja, nedali sa odradiť ani nocou, ani búrkou, ani dĺžkou dížkou pochodu, ani neschodnými horami, takže boli bolí vtedy pokladaní za najsilnejších. Preto sa Tébania závistlivo a už nie priateľsky priatefsky správali k Arkáďanom. spiiť Podobne to bolo s Elejčanmi. Keď žiadali od Arkáďanov späť Arkáďania mestá, ktoré im vzali Lacedemončania, uvedomili si, že Arkád’ania na ich i1.:h reči vonkoncom nedbali, ale naproti tomu že si nadovšetko Trifýlijčanov a ostatných, ktorí sa od Elejčanov odtrhli, lebo cenia Triťýlijčanov Arkátvrdili, že sú Arkáďania. Preto aj Elejčania pociťovali voči Arká­ ďanom nepriateľstvo. nepriatefstvo. Kým teda každý zo spojencov mal svoje vlastné sebavedomie, prišiel Filiskos z Abydu s množstvom peňazí od Ariobarzana. Najprv dal zvol zvolať Té ba nov s ich spojencami a LacedemonDelf Tébanov ať do Delť čanov, aby rokovali o mieri. Keď ta prišli, neradili sa s bohom, ako by sa mal mier dosiahnuť, ale radili sa o tom sami. Tébania však nechceli súhlasiť s tým, aby Messenia bola poddaná Lacedemonča-

nom. nom, a tak Filiskos zhromaždil vefké veľké žoldnierske vojsko, aby viedol vojnu po boku Lacedemončanov. Lacedcmončanov. Mcdzitým čo sa toto dialo, prišla aj druhá pomocná výprava od Medzitým ticto oddiely musia ísť do Dionýsia. Keď Aténčania vyhlásili, že tieto Tesálie a postaviť sa tam proti Tébanom, a Lacedemončania zasa, prisť do Lakónie, tak sa medzi spojencami presadil tento že musia prísť druhý návrh. Len čo Dionýsiovi vojaci oboplávali Peloponéz a dostali sa do Lacedemona, prevzal ich Archidamos a spolu s občianskym vojskom vytiahol do poľa. pofa. Útokom dobyl Karye a dal zabiť všetkých živých obyvatefov, obyvateľov, ktorých zajal. Odtiaf Odtiaľ ihneď tiahol ďalej proti Parrhasiom v Arkádii a so svojimi oddielmi pustošil tunajšic tunajšie úzcmic. územie. Keďže im však Arkáďania a Argejčania pribchli pribehli na pomoc, ustúpil a utáboril sa na vřškoch vŕškoch nad Meleou. Kým sa tu zdržoval Kissidas, veliteľ velitef Dionýsiovej pomocnej výpra­ výpravy,povedal mu, že mu už uplynul čas, keď mohol zostať v Grécku. Potom Kissidas odchádzal po ceste, ktorá vedie do Sparty. Keď mu však Messenčania v úzkom priesmyku odrezali spiatočnú cestu a zabránili mu odísť, poslal o tom správu Archidamovi a žiadal o pomoc. Archidamos mu išiel na pomoc, no keď sa so svojimi oddielmi dostal na miesto, kde cesta odbočuje k Eutresiom, Arkáďania a Argejčania postupovali smerom k Lakónii, aby aj jemu odrezali cestu domov. Archidamos vystúpil z údolia na mieste. mieste, kde sa na rovinatom rovina tom teréne zbiehajú cesty na Eutresis a na Meleu, a zoradil svoje oddiely do boja boja.. Chodil vraj pred oddielmi slovami: a povzbudzoval ich týmito slovami: „Spoluobčania ! Buďme teraz udatní a pozrime sa nepriateľom „Spoluobčania! nepriatefom potom kom vlasť takú, akú sme priamo do očí. Odovzdajme svojim potomkom ju prevzali od otcov. Prestaňme sa hanbiť pred našimi deťmi, ženami, starcami a cudzincami, ktorí nás predtým obdivovali najvačšmi zo všetkých Grékov." najväčšmi Grékov.“ Po týchto slovách sa vraj z čistajasna čista jasna zablýskalo a zahrmelo, čo bolo preňho priaznivé znamenie. Ďalším zvláštnym znamením bolo, že pravé krídlo sa nachádzalo vedľa posvätného obvodu vedfa posvatného s Heraklovou sochou. Toto všetko vraj dodalo vojakom takú vefkú veľkú silu a odvahu, že velitelia len ťažko zadržali vojakov, tisnúcich sa dopredu. Keď ich potom Archidamos viedol do boja, padlo iba málo nepriateľov, nepriatefov, ktorí vyčkávali, až im prídu na dosah oštepov; ostatní zahynuli na úteku, útek u, jednak ich zabili jazdci, jednak Kelti. Po skončení bitky dal Archidamos postaviť víťazný pomník a ihneď poslal domov hlásateľa hlásatefa Demotela, aby oznámil veľké vefké 214

víťazstvo, ako aj to, že nepadol nepadal ani jeden Lacedemončan, kým vra_j z nepriateľov veíké množstvo. Keď to počuli v Sparte, začali vraj nepriateíov veľké eformi: čiže všetci plakať, počínajúc Agesilaom, gerontmi a eľormi; spoločný prejav radosti a bolesti sú slzy. Napokon práve tak ako Lacedemončania tešili sa z nešťastia Arkáďanov aj Tébania a Elejnamyslcnosť. čania -— tak veľmi veími odsudzovali ich namyslenosť. Tébania, ktorí jednostaj uvažovali, ako by mohli získať vládu kráfa nad celým Gréckom, prišli na myšlienku, že by u perzského kráľa mohli získať istú výhodu, keby poslali k nemu posolstvo. A tak pod kráfa, zámienkou, že aj Lacedemončan Eutykles je u perzského kráľa, pozvali si svojich spojencov a z Tébanov sa ta vydali Pelopidas, Archidamos: z Arkáďanov zápasník Antiochos a z Elejčanov Archidamos; k nim sa pripojil aj zástupca Argejčanov. Len čo sa to dopočuli najviičšiu Aténčania, poslali Timagora a Leonta. Keď ta prišli, najväčšiu vážnosť u Peržana si získal Pelopidas. Mohol totiž povedať, že Tébania ako jediní z Grékov bojovali pri Platajach po boku krárovi perzského kráľa neskór nezačali vojnu proti kráľovi kráía a že ani nikdy neskôr a že Lacedemončania im vypovedali vojnu preto, lebo Tébania kráfovi a že mu ani nechceli bojovať s Agesilaom proti perzskému kráľovi nedovolili dokončiť obeť Artemide v Aulide na tom mieste, kde Agamemnon obetoval pred svojou plavbou do Ázie a dobyl Tróju. najvačšmi zvýšila skutočnosť, že Tébania Pelopidovu vážnosť najväčšmi zvíťazili v bitke pri Leuktrách a že otvorene spustošili lacedemonLacedemonské územie. Nakoniec Pelopidas ešte zdôrazňoval, zdórazňoval, že Lacedemon­ čania porazili v boji Argejčanov a Arkáďanov, lebo im Tébania neposkytli pomoc. Aténčan Timagoras mu dosviedčal, že to všetko zodpovedá pravde, a tak si získal veíkú veľkú úctu hneď po Pelopidovi. Keď sa potom perzský kráľ kráí spýtal Pelopida, aké písomné ustanovenia mu má dať vyhotoviť, odpovedal, aby Messenia nebola závislá od Lacedemončanov a aby Aténčania vytiahli svoje lode Jode na súš. Ak nesplnia tieto podmienky, treba proti nim začať vojenskú výpravu; výpravu; keby sa však niektoré mesto nechcelo na tejto výprave zúčastniť, treba zaútočiť najprv proti nemu. Keď sa prítieto podmienky zapísali a prečítali poslom, povedal Leon v prí­ tomnosti kráľa: kráía: „Pri Diovi, Aténčania, zdá sa, že teraz nadišiel čas, aby ste si hľadali iného priateľa kráfa." priatefa namiesto perzského kráľa.“ hfadali kráí pripojiť Len čo tlmočník oznámil, čo Aténčan povedal, dal kráľ Lenčo ešte písomný dodatok: dodatok: to„Ak .,Ak Aténčania nájdu riešenie, ktoré je spravodlivejšie ako to­ 21

to, nech znovu prídu ku kráfovi kráľovi a nech mu o tom podajú správu." správu.“ Keď sa potom poslovia vrátili každý do svojej vlasti, Aténčania dali popraviť Timagora na základe Leontovej obžaloby, že nechcel nechce! s ním spoločne bývať a že sa o všetkom radil s Pelopidom. Z ostatných poslov Elejčan Archidamos chválil správanie kráľa, kráfa, vačšmi uctil Elejčanov ako Arkáďanov, kým Antiochos lebo si väčšmi odmietol perzské dary, pretože kráľ kráf znevážil arkádsky spolok, a oznámil pred zhromaždením desiatich tisíc, že kráľ kráf má nesmier­ nesmierne vefa veľa pekárov, kuchárov, čašníkov a vrátnikov, ale hoci všetko vefmi veľmi dókladne dôkladne sledoval, nikde nevidel mužov, ktorí by mohli bojovať proti Grékom. Okrem toho tvrdil, že aj povesť o nesmiernesmier­ nom bohatstve sa mu zdá byť bohapustým chvastaním. chvastaním, lebo aj chýrečný zlatý platan — - ako ešte pripomenul -— nie je ani taký vefký, aby sa v jeho tieni skryl svrček. veľký, Keď Tébania pozvali zástupcov zo všetkých miest, aby sa kráfovho listu, a keď Peržan, ktorý ho zoznámili s obsahom kráľovho kráfovu pečať a potom ho prečítal, Tébania prinášal, ukázal kráľovu vyzvali všetkých, ktorí chcú byť priateľmi priatefmi kráľa kráfa a Tébanov, aby zložili prísahu na tieto podmienky. No zástupcovia miest odpoveodpove­ dali, že ich poslali sem nie prisahať, ale vypočuť si obsah listu kráfa. Ak však Tébania žiadajú akúsi prísahu, navrhoperzského kráľa. navrho­ vali im, aby toto posolstvo poslali do jednotlivých miest. Arkáďan Lykomedes ešte doložil, že zhromaždenie sa vóbec vôbec nemusí konať v Tébach, ale tam, kde je vojna. Keď sa Tébania nad jeho návrhom pohoršovali a vyčítali mu, že podkopáva spojenectvo, nechcel nechce! v zhromaždení zasadnúť, ale odišiel a s ním všetci poslovia z Arkádie. Keďže zástupcovia, ktorí sa zišli do Téb, nechceli zložiť prísahu, Tébania poslali poslov do miest a žiadali ich, aby odprisahali, že podfa listu perzského kráľa; krá fa; nazdávali sa totiž, že ani budú konať podľa jedno mesto sa nebude chcieť znepriateliť súčasne s nimi aj s perzským kráfom. kráľom. Ale v Korinte, v prvom meste, do ktorého prišli, sa občania postavili proti a odpovedali, že nepotrebujú nijakú spoločnú prísahu s perzským kráfom. kráľom. Potom nasledovali aj iné mestá a odpovedali to isté. A takto stroskotal pokus Pelopidov a Tébanov získať si nadvládu. opiiť usiloval získať si Achájcov, aby tým Epaminondas sa opäť malí väčšiu viičšiu úctu k Tébanom; Arkáďania a ostatní spojenci mali uvedomil si, že preto musí podniknúť vojenskú výpravu proti velitefa v Argu, aby vopred Achái. Prehovoril Argejčana Peisia, veliteľa

obsadil pohorie Oneion. Keď sa medzitým rnedzitým Peisias dozvedel, že Naukles, veliteľ velitef lacedemonských žoldnierov, a Aténčan Timomachos sa nedbajsky starajú o strážnu službu na Oneiu, obsadil v noci s dvoma tisícami ťažkoodencov vŕšok vršok nad Kenchrejami, pričom mal zásoby na sedem dní. V tých dňoch dorazili Tébania, prekroči­ Eparninondovým velením sa všetci spojenci dali na li Oneion a pod Epaminondovým pochod proti Achái. Keď sa k Epaminondovi pripojili aristokrati z Acháie, aristokra­ Acháie. využil svoj vplyv a postaral sa, aby neposielali aristokratov do vyhnanstva a nemenili ústavu; namiesto toho prijal od Achájcov sfub. sľub, že budú spojencami Tébanov a že ich budú spiiť sprevádzať, kamkoľvek kamkofvek ich Tébania povedú, a potom odtiahol späť domov. Keďže ho však Arkáďania a jeho odporcovia obžalovali, že usporiadal pomery v Achái v prospech Lacedemončanov velitefov do achája odišiel, Tébania sa rozhodli poslať svojich veliteľov fudu vyhnali skych miest. Keď ta velitelia prišli, s pomocou ľudu aristokratov a zaviedli v Achái demokratické vlády. Vyhnanci sa však rýchlo spojili, tiahli do jednotlivých miest, a keďže ich nebolo málo, vynútili si návrat a ovládli mestá. Po návrate však už Lacedemonnezostali nestranní, ale odhodlane bojovali po boku Lacedemon­ Lacedemonča­ čanov, čanov. takže Arkáďanov zvierali na jednej strane Lacedemončania, na druhej Achájci. podfa prastarých V Sikyone platila až do tohto času ústava podľa najvýzzákonov. Vtedy Euťron, Eufron, ktorý mal u Lacedemončanov najvýz­ namnejšie postavenie medzi občanmi a takisto ho chcel mať aj medzi odporcami Lacedemončanov, oznámil Argejčanom a Arkáďanom, že ak najbohatší občania ovládnu Sikyon, mesto sa pri najbližšej príležitosti istotne prikloní k Lacedemončanom. verte, .. doložil, ,,že „že mesto „Ak sa však ustanoví demokracia, verte,“ fud a podám vám zostane zastane verné. Ak však podporíte mňa, zvolám ľud vám dôkaz dokaz svojej vernosti a takisto upevním spojenectvo mesta s vami. varní. A ubezpečujem vás, že to robím preto, lebo už dlho ťažko znášam tak ako vy povýšenosť Lacedemončanov, a preto rád uniknem z otroctva." otroctva.“ poArkáďania a Argejčania s radosťou vypočuli tieto slová a po­ mohli mu. Euťron Eufron v prítomnosti Argejčanov a Arkáďanov zvolal ľud fud na námestie a oznámil, že bude zriadená ústava, ktorá priznáva každému rovnaké práva. Keď sa občania zhromaždili, vyzval ich, podfa vlastného rozhodnutia. Zvolili si velitefov podľa aby si zvolili veliteľov Eufrona, Hippodama, Kleandra, Akrisia a Lysandra. Keď sa žoldvelitefa žold­ voľba Eufron odstránil predchádzajúceho veliteľa vofba skončila, Euťron 217

nierov Lysimena a na jeho miesto dosadil svojho syna Adea. A hneď si štedrosťou zaviazal časť týchto žoldnierov a potom si získal ešte ďalších, ďalších. pričom nešetril ani štátne peniaze ani chrámové poklady. Zmocnil sa aj majetku ľudí, fudí, ktorých poslal do vyhnanstva pre lakónske zmýšfanie. zmýšľanie. Zo svojich spoluvládcov dal jedných zradne zavraždiť, iných poslal do vyhnanstva, takže konečne dostal všetko do svojej moci a bezpochyby bol tyranom. Súhlas spojencov dosiahol jednak peňažnými darmi, jednak tým, že ich ochotne sprevádzal so svojimi žoldniermi, ak niekam podnikli vojenskú výpravu.

BOJE FLIUNiANOV ARKÁOANOM, FLIUNTANOV PROTI ARGEJCANOM. ARKÁDANOM, SIKYONC'ANOM A TÉBANOM s ik y o n c a n o m a tébano m

2/ Medzitým čo sa situácia takto vyvíjala, Argejčania opevnili pohorie Trikaranon nad Hérinou svätyňou sviityňou ako základňu proti Fliuntu a Sikyončania opevnili Tyamiu na ich hraniciach, takže Fliunťania boli obkfúčení obkľúčení zo všetkých strán a trpeli nedostatkom potra vín; predsa však zotrvali v spojenectve. Všetci historici potravín; spomínajú vefké veľké štáty, ak vykonali niečo skvelé, ja však zastávam názor, že viičšiu väčšiu pozornosť si zasluhuje to, ak nejaký malý štát vykonal vefa veľa skvelých činov. Fliunťania sa stali priatefmi priateľmi Lacedemončanov v čase, keď Lacedemončania boli na vrchole moci. Keď však utrpeli porážku v bitke pri Leuktrách a odtrhlo sa od nich mnoho perioikov, všetci - okrem pár výnimiek — heiloti a takisto aj spojenci — - a keď proti nim podnikli vojnovú výpravu takmer všetci Gréci, Fliunťania im zastali zostali verní. A hoci Fliunťania mali na Peloponéze veľmi malina vefmi mocných nepriatefov nepriateľov v Arkáďanoch a v Argejčanoch, predsa pomáhali Lacedemončanom. A keď pri spoločnej výprave na podporu Lacedemončanov dostali pokyn, aby sa ako poslední presunuli do mesta Prasie -— na podujatí sa zúčastnili Korinťania, EpidaurčaEpidaurča­ nia, Troizenčania, Hermiončania, Haliejčania, Sikyončania a Pellenčania ; Pellenčania v tom čase ešte držali s Lacedemončanmi — lenčania; ale ani keď sa veliteľ velitef žoldnierov pripojil k tým, ktorí už pred nimi prešli, a ich samých nechal v ťažkom položení, neodvrátili sa od Lacedemončanov, ale v prístave Prasie si najali sprievodcu a hoci nepriatelia boli už pri Amyklách, akosi prekĺzli preklzli a dostali sa do 21

Sparty. Lacedemončania si ich za to uctili a okrem iného im poslali býka ako priateľský priatefský dar. Keď sa po ústupe nepriateľov nepriatefov z Lacedemona Argejčania hnevali na Fliunťanov pre ich náklonnosť k Lacedemončanom a s celou ho, ani svojou brannou silou vpadli na fliuntské územie a pustošili ho. tak sa nevzdávali, a keď nepriatelia zničili, čo mohli, a potom sa stiahli, urobili výpad fliuntskí jazdci, postupovali za Argejčanmi bolí a hoci všetci argejskí jazdci tvorili zadný voj a za nimi boli zoradené pešie oddiely, šesťdesiat ťliuntských fliuntských jazdcov na nich predsa len zaútočilo a zahnalo na útek celý zadný voj. Zabili síce len málo z nich, ale napriek tomu postavili pomník pred očami Argejčanov práve tak, ako keby ich boli pobili všetkých. Lacedemončania a ich spojenci znovu strážili pohorie Oneion a Tébania prišli, aby ho prekročili. Kým Arkáďania a Elejčania tiahli územím Nemey, aby sa spojili s Tébanmi, prišli fliuntskí môžu zmocniť Fliunta, ak sú ochotní vyhnanci a navrhli im, že sa móžu neukázať sa nikomu okrem nich. Dohodli sa a vtedy vyhnanci spolu so šesťsto inými, ktorí sa k nim pripojili, ukryli sa v noci s rebríkmi priamo pod hradby. Keď hliadky dávali znamenie z Trikarana, že sa blížia nepriatelia, mesto venovalo pozornosť im, kým zradcovia dávali znamenie tým, čo striehli dole, aby začali vystupovať hore. Tí vystúpili, zmocnili sa opustených zbraní stráží deň; a prenasledovali desať strážcov, ktorí mali eň ; z piatich mal i službu cez d mužov zostával jeden ako denný strážca. Jedného zabili ešte v spánku, iného na úteku svatyni. Kým denní strážcovia útek u k Hérinej svätyni. na úteku zoskakovali z hradieb na strane obrátenej k mestu, nepochybne už boli pánmi akropoly muži, ktorí vystúpili na hradby. Keď však na krik, ktorý prenikol až do mesta, občania pribehli na pomoc, nepriatelia najprv vyšli z akropoly a bojovali pred bránou vedúcou do mesta, no potom pred útokmi občanov, akropolu; ale občania vpadli do čo prišli na pomoc, ustúpili späť spiiť na akropolu; nej zároveň s nimi. Vnútornú časť akropoly nepriatelia rýchlo vyprázdnili, lebo vystúpili na hradby a na veže a odtiar odtiaľ pobíjali ostrefovali tých, čo boli vnútri. Títo zdola sa bránili a bojovali pri a ostreľovali rebríkoch vedúcich na hradby. Keď sa však občania tu a tam zmocnili niektorých veží, so zúfalou odvahou postupovali proti tým, čo stáli hore. V odvážnom boji ich zatlačili, takže nepriatelia sa museli tiesniť na čoraz menšom priestore. obkfučovali mesto a na V tom čase už Arkáďania a Argejčania obkľučovali

prednej strane začali podkopávať hradby na akropole. Z tých boli vnútri akropoly, jedni bili tých na hradbách, iní tých, čo stáli ešte na rebríkoch, a ďalší bojovali proti tým, čo boli na vežiach. Keďže našli v stanoch podpaíovali veže, prinášajúc Stanoch oheň, podpaľovali k nim snopy obilia, ktoré bolo zožaté práve na akropole. Tu jedni skákali z veží zo strachu pred plameňmi, kým ďalší na hradbách sa vrhali dolu pod údermi občanov. Len čo začali ustupovať, celá akropola bola rýchlo oslobodená od nepriateľov. nepriatefov. Aj jazdci hneď vyrazili z mesta. Keď ich nepriatelia uvideli, ustupovali a zanechali tam rebríky a mftvych, mŕtvych, dokonca aj takých, ktorí ešte žili, ale pre zranenia nevládali odísť. Celkove padlo nie menej ako osemdesiat nepriateíov, a to jednak tých, čo bojovali vnútri akropoly, a jed­ jednepriateľov, nak tých, čo skákali z hradieb. Vtedy bolo možné vidieť, ako si muži navzájom blahoželali k záchrane a ako im ženy plačúc od radosti prinášali vodu. A všetci, čo tam boli, smiali sa a plakali zároveň. Aj v nasledujúcom roku všetci Argejčania a Arkáďania vpadli Fliunťa­ na fliuntské územie. Príčinou ich neprestajných útokov na Fliunťanov bolo to, že sa na nich hnevali, a potom že územie Fliunťanov ležalo uprostred medzi Arkádiou a Argom, a tak vždy mohli dúfať, že ich pre nedostatok potravín získajú na svoju stranu. Aj pri prítomtomto vpáde jazdci a vybraná pechota Fliunťanov spolu s prítom­ nými aténskymi jazdcami zaútočili na nepriateľov, nepriateíov, keď ke(f prechádza­ prechádzali rieku. Zvíťazili, a tak sa nepriatelia na zvyšok dňa museli stiahnuť na úpiitie úpätie vrchov, pričom starostlivo obchádzali obilné lány, akoby úroda na rovine patrila priateľom priatefom a oni si museli dávať pozor, aby ju nepošliapali. lnokedy Inokedy zasa podnikol vojenskú výpravu do Fliunta tébsky velitef veliteľ v Sikyone so svojou posádkou a so Sikyončanmi a Pellenčanmi, lebo títo už vtedy sprevádzali Tébanov. Spolu s nimi šiel do Euťron so svojimi asi dvoma tisícami žoldnierov. Kým boja aj Eufron ostatné oddiely zastupovali zostupovali cez pohorie Trikaranon smerom k Hérinej svatyni, svätyni, aby pustošili rovinu, tébsky velitef veliteľ zanechal Sikyončanov a Pellenčanov na výšine pri bráne cesty vedúcej do Korintu, aby Fliunťania nemohli obísť vojsko z tejto strany a získať vyššie postavenie nad Hérinou sviityňou. svätyňou. Len čo občania v meste videli, že nepriatelia mieria na rovinu, vyrazili proti nim z mesta jazdci a vybraný oddiel Fliunťanov, začali boj a nepustili ich na rovinu. Viičšinu Väčšinu dňa strávili tým, že sa navzájom z diafky diaľky ostrefovali, ostreľovali, pričom ich raz Eufronovi žoldnieri prenasledovali až po miesto občanov, čo

2 O

prístupné jazde, raz ich zasa občania z mesta zatlačili späť spať až po Hérinu svatyňu. svätyňu. Keď sa potom zdalo, že nadišla vhodná príležipríleži­ tosť, nepriatelia odtiahli a okfukou okľukou obišli Trikaranon; Trikaranon; roklina pred hradbami im zabránila dostať sa najkratšou cestou k Pellenčanom. Fliunťania za nimi tiahli krátky čas až po návršie, potom sa obrátili Pellenčanom a oddielom, a pustili sa cestou pozdÍž pozdĺž hradieb proti Pellenčanom spozorova­ čo boli k nim pripojené. A keď vojaci tébskeho veliteľa velitefa spozorovali, ako rýchlo Fliunťania postupujú, začali sa nimi pretekať, aby Pellenčanom prišli na pomoc skór. skôr. Fliuntskí jazdci však prišli prv a zaútočili na Pellenčanov. Keďže títo sprvu odolávali, Fliunťania trochu ustúpili a potom zaútočili za podpory pechoty, ktorá medzitým prišla, a začal sa boj muža proti mužovi. Nepriatelia sa konečne dali na ústup, pri ktorom padlo niekofko niekoľko Sikyončanov a z Pellenčanov veľa vefa zdatných mužov. Po týchto udalostiach, ako to už býva, Fliunťania stavali skw~lý skvelý víťazný pomník a spievali víťaznú pieseň. Vojaci tébskeho veliteľa veliteťa a Eufronovi žoldnieri sa na to nečinne prizerali, akoby sa boli prišli len dívať. Potom jedni odišli do Sikyonu, druhí sa vrátili do mesta. Chvályhodný bol aj nasledujúci čin Fliunťanov. Proxena z Pelleny, ktorý sa živý dostal do ich rúk, prepustili bez výkupného, hoci vo všeobecnosti trpeli núdzu. Kto by teda mohol tvrdiť, že tí, čo urobia takéto činy, nie sú šfachetní šľachetní a odvážní odvážni muži? priatefom. Je známe, ako vytrvale zachovávali vernosť svojim priateľom. bolí odrezaní od svojej vlastnej krajiny, a tak nemohli zobrať Keď boli úrodu, živili sa jednak korisťou z nepriatefského nepriateľského územia, jednak z nákupov v Korinte, pričom sa museli vystavovať mnohým nebezpečenstvám, aby sa dostali na trh, a len vefmi veľmi ťažko si zadovažovali príslušné sumy, takisto ťažko zháňali dodávatefov dodávateľov ručitefov za cenu a nakoniec len s vefkou veľkou námahou mohli určiť ručiteľov mulíc, na ktorých sa potraviny mali dopravovať. Keď už boli v najvačšej najväčšej núdzi, podarilo sa im dosiahnuť, že im Chares poskytol ochranný sprievod pri dovoze potravín. Keď prišiel do Fliunta, požiadali ho, aby odprevadil do Pelleny občanov, ktorí už neboli schopní bojovať. Nechali ich tam, nakúpili zásoby na tamojšom toľko, koľko trhu, naložili na mulice tofko, kofko len mohli, a v noci sa vydali na spiatočnú cestu, hoci si dobre uvedomovali, že nepriatelia budú na nich striehnuť, ale boli presvedčení, že nedostatok potravín je horší ako boj. Tak postupovali Fliunťania spolu s Charetom. Len boja; čo však narazili na nepriatefov, nepriateľov, hneď sa pustili do bo ja; vzájomne sa povzbudili a podnikli útok a zároveň hlasno kričali na Chareta, 221

nepriatefov aby im pomohol. Keď Kcd' nakoniec zvíťazili a zahnali nepriateľov z cesty, nielenže sa zachránili sami. sami, ale aj bezpečne priniesli domov všetko, čo viezli. Keďže Fliunťania v noci nespali, spali dlho cez deň. Len čo Chares vstal, prišli k nemu jazdci a najzdatnejší ťažkoodenci povedali: a povedali: „Chares, prílcžitosť vykonať skutočne skvelý čin. ,,Chares, dnes máš príležitosť Sikyončania opevňujú proti nám miesto na hraniciach nášho vefmi málo ťažkoodencov. územia. Majú síce veľa vefa murárov, ale veľmi pojdeme v čele. Ak ty My jazdci a naši najudatnejší ťažkoodenci pôjdeme budeš postupovať za nami so svojimi žoldniermi, azda nájdeš už spósobí to všetku prácu vykonanú, no je možné, že ak sa zjavíš ty, spôsobí nemažeš obrat v boji ako pri Pellene. Pelle ne. Ale ak niečo z tohto návrhu nemôžeš prijať, obetuj a porád poraď sa s bohmi. Nazdávame sa, že ťa bohovia ešte skôr vyzvú k tomuto činu ako my. Musíš si však, Chares, uvedomiť, skór že ak to, čo ti navrhujeme, uskutočníš, budeš mať opevnenie ako priatefstvo nášho mesta, oporný bod proti nepriateľom nepriatefom a zaistíš si priateľstvo chyrne vefmi slávny a získaš si chý’ staneš sa sa vo svojej vlasti veľmi rne meno u spojencov nepriatefov." spojencovii u nepriateľov.“ Chares sa dal skutočne prehovoriť a konal obeť; fliuntskí jazdci obeť; ťliuntskí si zatiaľ zatiaf obliekali brnenie a dávali koňom uzdy, ťažkoodenci si zasa Lenčo pripravovali všetko pre peší boj. Len čo zobrali zbrane a zamierili k miestu, kde Chares obetoval, Chares a veštec im išli v ústrety a oznamovali, že obeť sa skončila priaznivo. vyrazíme." ,,Počkajte však ešte;· „Počkajte ešte,“ povedali, ,,už „už aj my vyrazíme.“ A len čo dal hlásateľ hlásatef znamenie, aj žoldnieri rýchle vybehli móže vzniknúť len božím riadením. Keď sa dal s horlivosťou, aká môže Chares na pochod, na čele jeho výpravy išli ťliuntskí fliuntskí jazdci a pešiaci. Spočiatku postupovali síce rýchle, ale potom sa dali do behu, nakoniec sa jazdci hnali zo všetkých síl, aj pešiaci bežali zo postupovšetkých síl, pokiaľ pokiaf to bolo v šíku možné. Takisto Chares postupo­ val rýchle za nimi. Bolo krátko pred západom slnka; takto prekvapili v opevnení nepriateľov, nepriatefov, z ktorých sa jedni umývali, iní si pripravovali večeru, ďalší miesili cesto, niektorí si upravovali lôžka. lóžka. Keď uvideli, ako ich zúrivo napadli, celí vydesení sa dali na útek a odvážnym mužom zanechali všetky svoje zásoby. Títo sa potra vín, čo priniesli navečerali z toho, čo našli, ako aj z ostatných potravín, z domu, vykonali bohom obeť za šťastie, zaspievali víťaznú pieseň, rozostavali stráže a išli spať. Keď ešte tej istej noci prišiel do vefmi Korintu posol a oznámil, že Tyamia je dobytá, Korinťania veľmi

22

priateľsky priatefsky poskytli všetky vozy a mulice, naložili na ne potraviny a viezli ich do Fliunta. A kým trvala práca na opevňovaní tadiaľ vozili zásoby za ochranného oporného bodu, deň čo deň sa tadiaf sprievodu vojska.

SMRŤ EUFRONA OSUDY A SMRi

3/ Toto som teda chcel povedať o Fliunťanoch, ako zachovali nedostatvernosť priateľom, odvážní vo vojne a ako aj pri nedostat­ priatel'om, akí boli odvážni ku vytrvali vo spojenectve. Takmer v tom istom čase sa stal Aineias zo Stymfalu veliteľom Arkád'anov. Zdalo sa mu, že velitefom Arkáďanov. pomery v Sikyone sú už neznesiteľné. neznesitel'né . Preto obsadil so svojím nachávojskom akropolu, dal zvolať najmocnejších Sikyončanov, nachá­ po týrh tých ohčanov, občanov, ktorí boli vyhnaní dzajúcich sa v meste, a poslal pc ľudu. Vtedy Eufron dostal strach a ušiel z mesta bez rozhodnutia fudu. jeho Pasimela z Korintu, jeho do sikyonského prístavu, poslal po Pasimeia opiiť s nimi prostredníctvom odovzdal prístav Lacedemončanom, opäť Lacedcuzavrel spojeneckú zmluvu a tvrdil, že vždy zostal verný Lacede­ mončanom. Keď sa totiž v meste hlasovalo, či sa majú odtrhnúť od Lacedemončanov, hlasoval vraj s pár stúpencami proti tomu. Potom vraj zaviedol demokraciu, demo k raci u, lebo sa chcel pomstiť tým, čo ho zradili. ,,som poslal do vyhnanstva všetkých, ktorí vás teraz," tvrdil, „som „Aj teraz,“ zrádzali. Keby som mal moc v rukách ja, previedol by som celé mesto na vašu stranu. Teraz som vám odovzdal prístav, ktorý sa moci." dostal do mojej moci.“ kofkí mu verili. Mnohí počuli tieto jeho slová, nevie sa však, koľkí Ale keď som už začal, chcem dokončiť rozprávanie o Eufronovi a jeho osudoch. V Sikyone často dochádzalo k sporom medzi aristokratmi a demokratmi, Eufron si vynútil návrat pomocou demokražoldnierskeho vojska z Atén. Mesto ovládal za podpory demokra­ velitef. Keďže si Eufron tov, ale akropolu mal v rukách tébsky veliteľ. pokiaf Tébania majú uvedomil, že nemôže nemóže vládnuť nad mestom, pokiaľ v moci akropolu, zobral peniaze a odišiel s nimi prehovoriť opiiť odovzdali. Ale aristokratov a mesto mu opäť Tébanov, aby vyhnali aristokratova keď sa niekdajší vyhnanci dozvedeli o jeho ceste a o jeho opatreniach, takisto sa odobrali do Téb. Keďže ho videli, ako sa tam dóverne dôverne stýka s tébskymi archontmi, začali sa obávať, že zacieľ. Preto niektorí podstúpili nebezpečenstvo a za­ dosiahne svoj cief.

22

vraždili Eufrona na akropole, kde práve zasadali archonti a rada. Archonti dali chytiť vrahov a priviesť pred zasadanie rady, kde povedali toto: to to : ,,Občania „O bčania!! Pre týchto Eufronových vrahov žiadame trest smrti; sm rti; ako vidíme, rozumní fudia bezbožľudia nespáchajú nijaký zločin ani bezbož­ fudia ich síce páchajú, ale usilujú sa ich skryť. Naproti nosť, zlí ľudia tomu títo vrahovia o tofko l'udí svojou zvrhlou toľko prekonali všetkých ľudí smelosťou, že z vlastného rozhodnutia zavraždili tohto muža pred tvárou úradov a priamo pred očami vás, ktorí ste pánmi nad životom a smrťou fudí. ľudí. Ak títo neodpykajú najťažší trest, kto bude mócť môcť v budúcnosti s dóverou dôverou navštíviť naše mesto? A čo sa stane z nášho mesta, ak ktokoľvek ktokofvek bude môcť mócť zavraždiť každého, kto k nám príde; prišiel?? príde; a to ešte skór, skôr, ako mohol povedať, prečo sem prišiel najvačších bezbožníkov, krivditeľov krivditefov Preto žalujeme týchto ako najväčších a zločincov, ktorí sa najhorším spôsobom spósobom previnili proti nášmu mestu. Keďže ste počuli našu žalobu, uložte im taký trest, ktorý si podfa podľa vašej mienky zasluhujú." zasluhujú.“ Takto hovorili archonti. Vrahovia však zväčša zvačša popierali, že vlastnoručne vraždili. Len jeden si priznal vinu a svoju obranu začal asi takto: takto: „Tébania pohrdal muž, ktorý vie, že „Tébania!! Nie je možné, aby vami pohŕdal jeho osud je vo vašich rukách. Na čo som sa teda spoliehal, keď som tu zabil tohto muža muža?? Vedzte, že najprv na svoje presvedčenie, že konám spravodlivo, potom na to, že vy správne posúdite môj mój čin. Vede! Vedel som totiž, že aj vy ste naložili so zajatými stúpencami Archia a Hypata rovnako ako ja s Eufronom. A nevyčkali ste hlasovanie, ale len čo sa naskytla príležitosť, pomstili ste sa v presvedčení, že všetci fudia ľudia odsudzujú na smrť zjavných bezbož­ bezbožníkov a zradcov a tých, ktorí sa usilujú o tyranidu. Aj Eufron sa všetkým tým to previnil; previnil; prevzal totiž svätyne týmto svatyne plné strieborných a zlatých obetných darov a odovzdal ich celkom prázdne. Kto nebol zjavnejším zradcom ako Eufron, ktorý ako najhorlivejší priatef priateľ Lacedemončanov prešiel na vašu stranu? A hoci ste si opať vás zradil a odovzdal prístav navzájom potvrdili vernosť, opäť nepriatefom. A nebol azda nepochybne tyranom, ktorý dával nepriateľom. otrokom nielen slobodu, ale dokonca občianstvo, ktorý dal vraždiť občanov, posielať do vyhnanstva a konfiškovať majetky nie tých, čo sa dopustili bezprávia, ale ktorých sa mu zachcelo. A to boli aristokrati. Keď sa napokon vrátil späť spať do mesta s pomocou vašich najúhlavnejších nepriatefov, nepriateľov, Aténčanov, zdvihol zbrane proti

22

veliteľovi; keďže sa mu ho nepodarilo vyhnať vami dosadenému velitefovi; z akropoly, zobral peniaze a prišiel sem. A keby sa bolo ukázalo, že zhromažďoval zbrane proti vám, boli by ste mi vďační, keby som ho zabil. Keď však prišiel s kopou peňazí, aby vás nimi podplatil byste a prehovoril, aby ste ho zasa urobili pánom mesta, ako by ste ma abyste l'.udia, spravodlivo odsúdili na smrť, ak ja som ho zato potrestal? Ľudia, podľahnú sile zbraní, majú síce škodu, ale svet ich pokladá za čo podfahnú svedospravodlivých, kým tí, ktorí sa proti najlepšiemu vedomiu a svedo­ miu dajú skaziť peniazmi, majú nielen škodu, ale aj verejné nepriatefom, ale vaším opovrhnutie. Keby bol Eufron mojím nepriateľom, priateľom, súhlasím, že by sa nepatrilo, aby som ho zabil u vás. priatefom, nepriatefom ako pre viičším nepriateľom Keďže vás zradil, o čo bol pre mňa väčším vás? Ale, pri Diovi, niekto by azda mohol namietať, že predsa prišiel dobrovofne. dobrovoľne. Keby ho bol niekto zabil, kým ešte nebol vo vašom meste, tak by bol asi zahrnutý chválou. Teraz však, keďže opäť prišiel, aby k predchádzajúcim zločinom pripojil nové, povie opiiť zabitý ? Na ktorom mieste, kde žijú Gréci, niekto, že nebol právom zabitý? opiitovnýmožno doložiť zmluvy medzi Grékmi a zradcami, alebo opätovný­ mi zbehmi, alebo tyranmi? Okrem toho si spomeňte, že ste bolí vyhostení zo všetkých skutočne odhlasovali, aby vyhnanci boli rozhodbezspoločného vrátí bez spoločného rozhod­ spojeneckých miest. Ak sa vyhnanec vráti nutia spojencov, mohol by niekto povedať, že nie je spravodlivé, popravený?? Ja tvrdím, mužovia, že ak ma dáte aby bol taký človek popravený nepopraviť, vystúpite ako pomstitelia vášho najúhlavnejšieho ne­ priateľa, priatefa, ak však rozhodnete, že som konal spravodlivo, ukážete tým, že ste sa pomstili za seba samých a za všetkých vašich spojencov.“ spojencov." spraKeď Tébania počuli túto reč, rozhodli, že Eufron dostal spra­ zaslúžilévodlivý trest. Jeho spoluobčania ho odniesli domov ako zaslúžilé­ zakladatefa ho muža, pochovali ho na námestí a uctievajú ho ako zakladateľa mesta.

STRIEDAVÉ VÉ BOJE NA PELOPONÉZE STRIEDA BITKA V OLYMPII ARKÁĎANIA VRACAJÚ OLYMPIU ELEJCANOM

Eufronovi;; teraz sa však vrátim 4/ Porozprával som všetko o Eufronovi opevňovali k tomu bodu, kde som odbočil. Kým ešte Fliunťania Opevňovali Tyamiu a Chares tam ešte bol, tamojší vyhnanci znovu dobyli

22

Oropos. Ked Keď potom všetci Aténčania podnikli vojenskú výpravu proti tomuto mestu a povolali aj Charcta Chareta od Tyamie, obyvatelia mesta a Arkádania Arkáďania znovu dobyli sikyonský prístav. Aténčanom však nikto nik to zo spojencov neprišiel na pomoc, ale museli sa stiahnuť a prenechať Oropos Tébanom až do neskoršieho súdneho rozhod­ rozhodnutia. Lykomcdes dozvedel, že Aténčania sa hnevajú na Keď sa Lykomedes svojich spojencov, lebo im irn spósobili spôsobili mnohé ťažkosti, ťažkosti. kým Aténča­ nik to zo spojencov neodplatil pomoc, prehovoril zhromaždenom nikto zhromažde­ nie dcsiatich desiatich tisíc, ahy aby s nimi rokovali o spojenectve. Najprv sa niektorí Aténčania rozhorčovali, že ako priatelia Lacedemonča­ Lacedemončanov majú sa teraz stať spojencami ich protivníkov. Keď však po zrclej zrelej úvahe zistili, že je to takisto výhodné pre Lacedemončanov potrebovaf ako pre nich samých. samých, keď Arkádania už nebudú potrebovať pomoc Tébanov, prijali spojenectvo s Arkáďanmi. A Lykomedes, ktorý viedol tieto rokovania, zahynul na spiatočnej ceste z Atén domov veľmi vefmi zvláštnym spósobom: spôsobom: Z množstva plavidiel v prísta­ prístapodfa svojej vôle ve vybral si jedno podľa vóle a dohodol sa s námorníkmi, aby ho vysadili na breh, kde im prikáže, a vybral si miesto, kde holi vyhnanci. Takto prišiel Lykomedes o život, ale spojepráve boli spoje­ nectvo sa naozaj uskutočnilo. Na zhromaždení aténskeho fudu ľudu vyjadril Demotion svoje uspo­ uspokojenie nad zmluvou s Arkáďanmi, no bol presvedčený, že treba ešte nariadiť velitefom, veliteľom, aby aj Korint zostal zaistený pre aténsky fud. Len čo sa to Korinťania dozvedeli, poslali dosť svojich ľud. strážnych oddielov všade ta, kde na ich území hliadkovali Aténča­ A ténča­ nia, ktorých vyzvali, aby odišli, lebo vraj už nepotrebujú cudzie strážne oddiely. Aténčania na to pristúpili. Keď Keďsa sa potom Aténča­ nia z jednotlivých posádok zhromaždili v meste, Korinťania dali hlásatefom vyhlásiť, aby sa dal zapísať každý Aténčan, ktorému sa hlásateľom stala nejaká ne jaká krivda, že dostane, čo mu právom patrí. Za takýchto pomerov pristál Chares s loďstvom v Kenchrejach. Keď videi, videl, čo sa stalo, vyhlásil, že počul o pripravovanom protištátnom sprisahasprisaha­ ní, a preto je tu s vojenskou pomocou. Korinťania síce pochválili jeho úmysel, predsa však nedovolili jeho lodiam vplávať do odplával; aj ťažkoodencov prístavu, ale ho vyzvali, aby s loďstvom odplával; poslali preč, keď splnili ich oprávnené požiadavky. Takto teda bolí nútení Aténčania odišli z Korintu. Na základe spojenectva boli poslať Arkáďanom na pomoc jazdcov, keby niekto podnikol podnikal 2

nesme li vojenská vojenskú výpravu proti Arkádii. Na lakónske územie však nesmeli vstupovať s nepriatefským nepriateľským úmyslom. Medzitým Korinťania uvažovali, aké ťažké je pre nich udržať si nezávislosť, lebo už predtým boli na pevnine porazení, a teraz sa ich nepriateľmi nepriatefmi stali aj Aténčania, a preto sa rozhodli zhromaždiť si žoldnierske vojsko, pozostávajúce z pechoty a z jazdy. Na čele vefké spósobovali veľké tohto vojska chránili svoje vlastné mesto a spôsobovali nepriatefom . Do Téb poslali poslov, aby sa spýtali, škody blízkym nepriateľom. či mažu môžu dosiahnuť uzavretie mierovej zmluvy, ak k nim prídu. Keď Tébania súhlasili a vyzvali ich, aby prišli, Korinťania ich požiadali, vyhľadať aj spojencov, aby mohli uzavrieť mier aby im dovolili vyhfadať spolu so všetkými, ktorí si ho želajú, kým vedenie vojny chcú prenechať tým, ktorí si zvolia vojnu. Keď Tébania súhlasili aj tým to, Korinťania prišli do Lacedemonu a povedali: s týmto, žiadapriatclia a žiada­ „Lacedemončania! ,,Lacedemončania ! Prišli sme k vám ako vaši priatelia nás, pre záchrany možnosť nejakú vidíte me, aby ste nás poučili, či či abyste ak vytrváme vo vojne. Ak však posudzujete naše postavenie ako beznádejné a ak to aj pre vás bude výhodné, uzavrite spoločne varní. No ak ste s nami mier; najradšej by sme sa totiž dohodli s vami. presvedčení, že vojna vám prináša úžitok, prosíme vás, aby ste cšte micr. Ak sa udržíme, azda by sme vám ešte nám dovolili uzavrieť mier. tcraz niekedy v príhodnom čase mohli byť užitoční. Ak však teraz nepomóžeme." zahynieme, zrejme vám už nikdy nepomôžeme.“ uzavKeď to Lacedemončania vypočuli, radili Korinťanom, aby uzav­ pokiaf reli mier a dovolili to isté urobiť aj ostatným spojencom, pokiaľ nechceli spolu s nimi pokračovať vo vojne. Sami vyhlásili, že budú ďalej bojovať a znášať všetko, čo sa bude páčiť bohu, že však nikdy nedopustia, aby prišli o Messeniu, ktorú prevzali od svojich otcov. S touto odpoveďou Korinťania odcestovali do Téb, aby uzavreli mier. Teraz Tébania žiadali, aby prisahali aj na spojenectvo. micr, ale len Korinťania však odpovedali, že spojenectvo nie je mier, prcto, aby uzavreli spravodlivý vojny; vyhlásili, že sú tu preto, zmena vojny; mier, ak si ho želajú aj oni. Tébania žasli, že sa Korinťania bez ohľadu ohfadu na nebezpečenstvo, v ktorom sa nachádzali, bránili dostať do vojny so svojimi dobrodincami, a tak uzavreli mier s nimi, s Fliunťanmi a stými, s tými, ktorí prišli s nimi do Téb pod podmienkou, že každému aj naďalej zostane jeho vlastné územie. A za týchto podmienok zložili prísahu. Len čo sa uzavrela táto dohoda, Fliunťania ihneď odišli z Tyamie. Argejčania takisto odprisahali,

227

že uzavrú mier za tých istých podmienok, keďže však nemohli dosiahnuť, aby fliuntskí vyhnanci smeli zostať v pohorí Trikaranon ako na území patriacom Argu, toto územie obsadili a strážili ho tvrdiac, že je to ich vlastný kraj, hoci ho krátko predtým pustošili nepriatefskú krajinu. A keď sa Fliunťania dožadovali súdneho ako nepriateľskú rozhodnutia, odmietli ho. Približne v tomto čase po smrti Dionýsia Staršieho poslal jeho syn na pomoc Lacedemončanom dvanásť trojveslíc pod velením Timokrata. Keď ta Timokrates prišiel, pomohol Lacedemonča­ nom dobyť Selasiu. Po tomto úspechu odplával s loďami Joďami domov. Krátko potom Elejčania obsadili Lasion, ktorý v dávnych časoch ovládali oni, ale vtedy patril do arkádskeho spolku. Arkáďania to však nebrali na fahkú ľahkú váhu, ale povolali vojsko do zbrane ponáhfali sa na pomoc. Na ich zásah prišlo z elejskej strany tristo a ponáhľali vybraných vojakov a potom ešte štyristo. Keď sa Elejčania nepriatefom na rovnejšom teréne, Arkáďania utáborili naproti nepriateľom v noci vystúpili na vrchol hory nad táborom Elejčanov. Na svitaní potom vyrazili zhora proti Elejčanom. Hoci Elejčania videli, ako zostupujú a že ich je mnohonásobne viac, predsa sa hanbili ustúpiť, kým nepriatelia boli ešte ďaleko, postupovali priamo proti nim a dali sa na útek, až keď nastal boj muža proti mužovi. Pri ústupe neschodným terénom stratili veľa vefa mužov aj zbraní. Boj sa šťastne skončil a Arkáďania sa vydali proti mestám Akrorejčanov. Okrem Traistu dobyli všetky a potom dorazili do vfšok, umiestili Olympie, kde kolovou hradbou obohnali Kronov vŕšok, odtiaf ovládali olympijskú pahorkatinu. Keď sa tam posádku a odtiaľ situácia takto zvrtla, Elejčanov sa zmocnila beznádej, kým zasa Arkáďania začali postupovať proti ich hlavnému mestu. A dostali sa až po námestie. Tam sa však jazdci a ostatní Elejčania postavili proti nim, zatlačili ich späť, spiiť, pričom niekoľkých niekofkých zabili, a postavili víťazný pomník. V Elide už predtým vládla nejednotnosť. Stúpenci Charopa, Trasonida a Argeia chceli zaviesť v meste demokraciu, kým stúpenci Eualka, Hippia a Stratola zasa oligarchiu. Keďže sa zdalo, že Arkáďania svojou vefkou veľkou vojenskou mocou podporujú demokratov, Charopovi stúpenci si dodali odvahy, dohodou si zaistili pomoc Arkáďanov a obsadili akropolu. No jazdci s vybra­ vybranými tristo mužmi nezaváhali, ale ihneď postupovali hore na akropolu a zahnali ich. A tak s Argeiom a Charopom odišlo do vyhnanstva asi štyristo občanov. niekoTkých Arkáďanov Zanedlho potom títo muži s pomocou niekoľkých

2

dobyli Pylos. A skutočne mnohí prívrženci demokracie opustili mesto a pripojili sa k vyhnancom, lebo videli, že títo ovládali vefkú vojenskú silu výhodné miesto a okrem toho mali za sebou veľkú Arkádanov Arkáďanov ako spojencov. Aj neskoršie Arkáďania vpadli na územie Elejčanov, pretože ich vyhnanci ubezpečili, že sa k nim mesto pridá. Ale vtedy priatefmi Elejča­ zachránili mesto Achájci, ktorí sa medzitým stali priateľmi nov, takže Arkáďania nedosiahli nič, iba pri odchode spustošili elejské územie. Len čo opustili elejské územie, hneď sa dozvedeli, Lenčo vefmi dlhom nočnom pochode že Pellenčania sú v Elide, a tak po veľmi obsadili mesto Oluros, patriace k Pellene; stalo sa to v čase, keď Lacedemončanov . Keď však Pellenčania boli bolí už zasa spojencami Lacedemončanov. títo zistili, čo sa stalo s Olurom, vrátili sa do svojho vlastného vefmi mesta okľukami, ako sa len dalo. A hoci ich bolo veľmi rnesta Pellene okfukami, málo, bojovali proti Arkáďanom v Olure ako aj proti všetkým demokratom vo svojom vlastnom štáte; štáte; bojovali až dovtedy, kým nedobyli Oluros. Arkáďania potom podnikli inú vojenskú výpravu do Elidy. Keď táborili medzi Kyllenou a hlavným mestom, napadli ich Elejčania, Velitef Arkáďania sa však postavili proti nim a porazili ich. Veliteľ elejskej jazdy Andromachos, ktorého robili zodpovedným za to, že sa pustili do boja, spáchal samovraždu. Ostatní ustúpili do mesta. V tejto bitke padol aj Sparťan Sokleides, ktorý prišiel na pom oc; už vtedy totiž boli bolí Lacedemončania spojencami Elejča­ pomoc; nov. Elejčania obkľúčení obkfúčení vo vlastnej krajine poslali poslov k Lacedemončanom, aby aj oni podnikli vojenskú výpravu proti Arkáďa­ najskór tak, ak sa nom, lebo sa nazdávali, že Arkádanov Arkáďanov sa zbavia najskôr na nich zaútočí z dvoch strán. Nato Archidamos vyrazil s občanmi a obsadil Kromnos. Zanechal v meste posádku, tri roty zo svojich bolí po dvanástich, a vrátil sa domov. Ale Arkáďania, ktorí boli elejskej výprave ešte zhromaždení, pribehli na pomoc, obohnali Kromnos dvojitou hradbou, a keď sa takto zabezpečili, začali oblieobliehať posádku v Kromne. Lacedemončania ťažko znášali oblie­ hanie svojich vlastných spoluobčanov, a preto podnikli vojenskú príchovýpravu. výpravu. Aj vtedy prevzal velenie Archidamos. Po svojom prícho­ nepriatefskej krajiny pustošil všetko, čo mohol, tak v Arkáde do nepriateľskej pod fa svojich možností urobil všetko pre to, dii, ako aj v Skiritide a podľa nevenoaby odlákal obliehateľov. obliehatefov. No Arkáďania sa ani nepohli a neveno­ vfšok, cez vali tomu pozornosť. Tu si Archidamos všimol akýsi vŕšok, hradbu; nazdával ktorý Arkáďania vybudovali vonkajšiu kolovú hradbu;

229

sa, že by ho mohol dobyť, a keby sa ho zmocnil, bol presvedčený, prcsvedčený, že by ohliehatclia obliehatelia už nemohli pod ním dlhšie zostať. Kým však Archidamos viedol svoje oddiely okľukou okfukou k tomuto miestu, tu pcltasti, ktorí bežali bcžali pred prcd ním, ním. uvideli uvidcli pred kolovou hradbou jeho peltasti, eparitov a hneď na nich zaútočili, a súčasne sa aj jazdci pokúšali zaútočit. Epariti neustúpili, ncustúpili, ale zoradení v bojovom šíku pokojne zaútočiť. stáli. Lacedemončania Lacedcmončania znovu zaútočili. No keď ani vtedy neustúpi­ neustúpili, ale dokonca začali postupovať dopredu a nastala veľká vefká vrava, tu prišiel aj sám Archidamos na pomoc po vozovej ceste, ktorá vedie vcdic ku Kromnu. Viedol svoje vojsko v dvojstupe, ako bolo práve zoradené. Kcd" sa navzájom priblížili, Archidamovo vojsko v dlhej línii, Keď lebo postupovalo po ceste. ceste, Arkáďania v hustých radoch so štítmi vcdfa seba, Lacedemončania Laccdcmončania nemohli odolať odolat množstvu husto vedľa vačšmi, že onedlho Archidamos utŕžil utržil hlbokú Arkáďanov, tým väčšmi, ranu do stehna, čoskoro padli aj tí, čo bojovali pred ním, Polyainidas a Chilon, ktorý mal za ženu Archidamovu sestru; cel celkove kove vtcdy padlo najmenej tridsať Lacedemončanov. vtedy Laccdemončanov. Len čo Lacede­ Lacedemončania pri ústupe po ceste získali širší priestor, ihneď sa zoradili do bojového šíku. Arkáďania stáli po celý ten čas v zovretom hojovom bojovom šíku ako na začiatku, a hoci ich bolo menej, mali ovefa oveľa vačšiu sebadóveru. väčšiu sebadôveru, lebo boli prenasledovatefmi prenasledovateľmi ustupujúcich nene­ priatefov, priateľov, ktorým spósobili spôsobili straty. Laccdemončania Lacedemončania sa cítili vcfmi veľmi skfúčcní, pretože videli zraneného zrancného Archidama a počuli mená skľúčení, holi statoční a takmer najváženejší muži. Keď sa padlých, čo boli opať navzájom priblížili, zvolal ktosi zo starších: vojská opäť starších: ,.Muži, prečo máme bojovať? Nebolo by lepšie uzavrieť uzavricť príme­ „Muži, prímerie a rozísť sa ?“ ?" Obidvc vefmi potešili a uzavreli prímerie. Obidve strany sa tejto výzve veľmi mrtvych a odišli, kým Arkáďania Lacedemončania zobrali svojich mŕtvych sa stiahli na miesto, odkiaf odkiaľ začali útok, a postavili tam víťazný pomník. Mcdzitým Elcjčania začali Medzitým čo Arkáďania obliehali Kromnos, Elejčania z hlavného mcsta mesta výpravu prcdovšetkým predovšetkým proti Pylu a stretli sa obyvatefmi Pylu, ktorých vyhnali z mesta Talamy. Len s tými obyvateľmi čo Lenčo ich vpredu postupujúci elejskí jazdci zbadali, nezaváhali, ale ihneď na nich zaútočili a niektorých zabili, iní ušli na vŕšok. vršok. Keď Ked však vršku, z ktorých jedných pobili prišli pešiaci, vyhnali aj tých na vŕšku, priamo na mieste, kým asi dvesto dalších ďalších zajali. Cudzincov z nich predali do otroctva, vyhnancov povraždili. Potom sa zmocnili

li

nik to neprišiel na pomoc, Pylčanov aj so samým územím, lebo im nikto spiiť aj Margany. Lacedemončania, ktorí neskoršie v noci a získali späť opäť opiiť prišli ku Kromnu, zmocnili sa kolovej hradby na úseku stráženom Argejčanmi a hneď vyvolávali svojich obliehaných krajanov. Kto bol náhodou celkom blízko a využil príležitosť, množvefkým množ­ tomu sa podarilo ujsť. No tí, čo sa dali prekvapiť veľkým stvom Arkáďanov, prichádzajúcich na pomoc Argejčanom, boli zadržaní, zajatí a rozdelení na štyri skupiny. Jednu časť dostali Messenča­ Argejčania, jednu Tébania, jednu Arkáďania a jednu Messenčania. Všetkých zajatých Sparťanov a perioikov bolo vyše sto. Sparťanova Keď Arkáďania vyriešili situáciu pri Kromne, znovu sa začali kec.fže sa zaoberať Elejčanmi; Elejčanmi; posilnili svoju posádku v Olympii, a keďže blížil olympijský rok, pripravili sa usporiadať olympijské hry svätyne. Keď však s Pisanmi, ktorí tvrdili, že boli prvými správcami sviitync. prišiel mesiac, v ktorom sa konajú olympijské hry a nastali dni, v ktorých sa schádza slávnostné zhromaždenie, tu Elejčania postucelkom cclkom otvorene zbrojili, povolali si Achájcov na pomoc a postu­ povali cestou vedúcou do Olympie. Arkáďania by sa nikdy neboli nazdali, že by Elejčania proti nim podnikli vojenskú výpravu, a tak sami spolu s Pisanmi usporiadali slávnostné zhromaždenie. A už dokončili konské dostihy a z päťboja piiťboja bežecké preteky. Keď prišlo na rad zápasenie, nezápasilo sa už na bežeckej dráhe, ale medzi bežeckou dráhou a veľkým oltárom.. Vtedy sa totiž už Elejčania vefkým oltárom nepostúpizjavili v plnej zbroji pri posvätnom posviitnom obvode. Arkáďania nepostúpi­ li ďalej, aby sa s nimi stretli, ale zoradili sado sa do bojového šíku pri posviitného obvodu Altis potoku Kladaos, ktorý tečie okolo posvätného a vlieva sa do Alťeia. Alfeia. Z ich spojencov tam bolo asi dvetisíc argejských ťažkoodencov a okolo štyristo aténskych jazdcov. Aj Elejčania sa zoradili na druhej strane potoka a po vykonaní obcte obete hneď začali postupovať. Pokiaľ Pokiaf išlo o vojnovú zručnosť, až dovtedy ich Arkáďania a Argejčania podceňovali, podceňovali ich aj spojcncov Achájci a Aténčania, no predsa v ten deň viedli svojich spojencov ako najodvážnejší muži; muži; ako s prvými sa stretli v boji s Arkáďanmi a hneď ich prinútili ustúpiť, zastavili aj Argejčanov, ktorí prišli prenasledoArkáďanom na pomoc, a porazili ich. Keď však pri ich prenasledo­ sviityňou Hestie vaní prenikli až do priestoru medzi radnicou, svätyňou vefmi útočne a s ňou susediacim divadlom, ešte vždy bojovali veľmi a zatlačili svojich protivníkov až k oltáru, ale keďže boli zasypaní strelami zo striech stĺporadí, stÍporadí, radnice ako aj zo strechy hlavného chrámu, pritom museli sami bojovať na rovine, okrem iných

23 1

Elejčanov padol aj sám Stratolas, velitef veliteľ vybraných tristo mužov. Po tomto boji sa Elejčania stiahli do svojho tábora. No Arkáďania a ich spojenci sa nasledujúceho dňa tak báli, že po celú noc bez vefkou námahou postavený stanový tábor prestania rozoberali s veľkou a robili z neho kolovú hradbu. Keď nasledujúci deň Elejčania pri svojom postupe uvideli silné opevnenie ako aj mnohých vojakov, čo vyliezli aj na strechy chrámov, vrátili sa späť spiiť do hlavného mesta. vefkú udatnosť, akú by mohol jedine Elejčania preukázali takú veľkú fuďom by sa boh niekomu vdýchnuť a ukázať v jednom dni, kým ľuďom ani za dlhý čas nepodarilo urobiť zo zbabelcov odvážnych. Arkádski archonti doteraz používali chrámové poklady a z nich vydržovali eparitov. Mantinejčania boli prví, ktorí sa uzniesli, že posviitné poklady. Sami poskytli príslušnú časť na nesiahnu na posvätné vydržiavanie eparitov z mestských prostriedkov a poslali ju archontom. Títo však vyhlásili, že poškodzujú arkádsky spolok, predstavitefov pred spolkové zhromaždenie desiatich a pozvali ich predstaviteľov potisíc. Keďže mantinejskí predstavitelia neprišli, odsúdili ich a po­ slali eparitov, aby odsúdených priviedli. Ale Mantinejčania zatvo­ zatvorili brány a nevpustili eparitov dnu. Onedlho potom vyhlásili aj niektorí iní na zhromaždení desiatich tisíc, že posvätné posviitné poklady sa nemajú používať a táto pohana voči bohom sa nemá naveky zanechať deťom. Keď sa potom celé spolkové zhromaždenie uznieslo, že sa nemajú používať posvätné posviitné poklady, rýchle sa rozchádzali tí epariti, ktorí nemohli žiť žiť bez žoldu, ale tí, čo si to mohli dovoliť, sa spoločne dohodli a vstupovali do oddielu epari­ eparitov, aby v budúcnosti už neboli závislí od eparitov, ale epariti od posviitné poklady uvedomili, že nich. Keďže si archonti spravujúci posvätné im hrozí smrť, ak budú musieť skladať účty, poslali posolstvo do Téb s oznámením, že ak Tébania nepodniknú vojenskú výpravu, hrozí nebezpečenstvo, že sa Arkáďania znovu priklonia na lakónsku stranu. A Tébania sa začali pripravovať na vojenskú výpravu. No tí muži, čo mali s Peloponézom najlepšie úmysly, presvedčili arkádarkád­ sky spolok, aby prostredníctvom poslov oznámili Tébanom, aby neprišli s ozbrojenou silou do Arkádie, kým ich spolok nezavolá. A medzitým čo poslali tento odkaz Tébanom, prišli k názoru, že nepotrebujú vojnu. Nazdávali sa, že nemusia spravovať Diovu sviityňu, ale boli presvedčení, že sa zachovajú spravodlivejšie svätyňu, a zbožnejšie, ak jej správu vrátia, a boli presvedčení, že takto sa

2 2

-

väčšmi bohu . Aj Elejčania si želali to isté a obe strany sa vačšmi zavďačia bohu. rozhodli uzavrieť mier. A tak uzavreli zmluvu o prímerí. Mier bol potvrdený prísahou; so všetkými ostatnými prisahali aj Tegejčania a zároveň aj Téban, ktorí bol práve s tristo boiótskymi ťažkoodencami v Tegei. Ostatní Arkáďania zostali ešte v Tegei, mali dobrú náladu a urobili si slávnostnú hostinu, pri ktorej vykonali obeť a spievali piesne na oslavu práve uzavretého mieru. Vtedy Téban a tí najvyšší úradníci, ktorí sa báli vyúčtovania, dali spoločne s Boióťanmi a s eparitmi, ktorí s nimi súhlasili, zatvoriť brány v tegejských hradbách, poslali odkaz tým, čo hodovali v Stanoch, stanoch, a začali zatýkať aristokratov. Keďže tam boli prítomní za tknuArkáďania zo všetkých miest a všetci si želali mier, počet zatknu­ vazenie sa nimi rýchlo zaplnilo tých musel byť veľký, vefký, takže väzenie vefa, na a onedlho aj obecný dom. Kým teda zatknutých bolo veľa, druhej strane bolo aj mnoho tých, ktorým sa podarilo vyskočiť brány; nikto sa totiž z hradieb, a boli aj takí, čo sa dostali von cez brány; na nikoho nehneval, pokiaľ pokiaf sa nebál o vlastný život. Téban a jeho vefkých ťažkostí, lebo vo stúpenci sa pri tomto prepade dostali do veľkých svojej moci mali len veľmi vefmi málo Mantinejčanov, ktorých chceli predovšetkým zatknúť; keďže ich mesto ležalo tak blízko pri Tegei, takmer všetci odišli domov. Keď nastal deň a Mantinejčania sa dozvedeli, čo sa odohralo, ihneď poslali poslov do ostatných arkádskych miest s výzvou, aby zostali v zbrani a strážili prístupové cesty. Aj sami to tak urobili a zároveň poslali poslov do Tegey a žiadali prepustenie mantinejÚalej vyhlásili, že ani ských mužov, ktorí tam boli zadržaní. Ďalej vazenia alebo z ostatných Arkáďanov sa nikto nesmie uvrhnúť do väzenia slávpopraviť bez súdneho procesu. Ak-raj Ak'Bj niekoho obviňovali, sláv­ nostne vyhlásili, že mesto Mantineia sa zaručuje, že privedie pred spolkové zhromaždenie Arkáďanov všetkých tých, ktorých ta samá niekto predvolá pred súd. Keď to Téban počul, nevedel, má nevede!, ako sa zachovať, a prepustil všetkých mužov. Na druhý deň zvolal všetkých Arkáďanov, ktorí sa chceli uňho zísť, a obhajoval sa tým, že sa dal oklamať. Počul vraj, že Lacedemončania stáli ozbrojení na hraniciach a že niektorí z Arkáďanov zamýšľali zamýšfali vydať im Tegeu zradou. Vypočuli ho a prepustili, hoci vedeli, že to, čo o nich hovoril, bola lož; lož; poslali však poslov do Téb, ktorí ho obžalovali a žiadali preňho trest smrti. Epaminondas, ktorý bol v tom čase veliteľom, ovefa správnejšie, velitefom, vraj povedal, že Téban sa zachoval oveľa doložil: keď dal zatknúť tých mužov, ako keď ich prepustil. A ešte doložil: keďich

„Nemohol by vás niekto právom obviniť zo zrady, že ste bez nášho súhlasu uzavreli mier, hoci my sme sa pre vás zaplietli do vojny? Spofahnite Spoľahnite sa. sa, že prídeme s naším vojskom do Arkádie tým i, ktorí budú stáť pri nás.“ a povedieme vojnu spoločne s tými, nás."

EPAMINONDOVA VÝPRAVA DO ARKÁDIE NEÚSPESNÝ ÚTOK NA SPARTU NEÚSPEŠNÝ BITKA PRI MANTINEi MANTINEI A EPAMINONDOVA SMRf SMRŤ

5/ Keď sa toto oznámilo spolkovému zhromaždeniu Arkáďanov a jednotlivým mestám, Mantinejčania a z ostatných Arkáďanov všetci tí, ktorým ležal osud Peloponézu na srdci, takisto ako Elejčania a Achájci z toho vyvodili, že Tébania zrejme chcú, aby najfahšie mohli podrobiť. bol Peloponéz čo najslabší, aby si ho čo najľahšie „Prečo chcú, aby sme my viedli vojnu, ak nie preto, aby sme si navzájom škodili a aby sme obidve ich strany potrebovali? Alebo prečo sa teraz pripravujú na vojenskú výpravu, keď sme predsa vyhlásili, že ich nepotrebujeme? Nie je jasné, že sa na výpravu pripravujú preto, aby nám spósobili pohromu?" spôsobili nejakú pohromu?“ A tak poslali posolstvo do Atén a žiadali o pomoc. Aj do Lacedemona odišli poslovia z eparitov a vyzvali Lacedemončanov, či sa chcú zúčastniť na spoločnej obrane pre prípad, ak by si niekto chce! podrobiť Peloponéz. Pokiaľ Pokiaí išlo o velenie, na mieste sa chcel dohodli, že každý bude mať velenie na svojom vlastnom území. Kým sa viedli tieto rokovania, Epaminondas urobil vojenskú výpravu so všetkými Boióťanmi a Eubojčanmi a s mnohými Tesálčanmi, ktorých mal od Alexandra i od jeho protivníkov. Fókovia sa však k nemu nepripojili, vyhlásili, že zmluva s nimi ich zavazuje poskytnúť pomoc vtedy, ak by niekto útočil na Téby, ale zaväzuje v zmluve sa nehovorí o povinnosti zúčastniť sa na výprave proti iným. Naproti tomu Epaminondas rátal aj s tým, že i na Peloponé­ Peloponéze sú ešte spojenci, ktorí mu poskytnú pomoc, a to Argejčania, Messenčania a časť Arkáďanov, ktorá stála na strane Tébanov. Bolí to Tegejčania, Megalopoliťania, Aseaťania a Pallanťania, Boli k nim sa ešte pripojili muži z takých miest, ktoré museli počúvnuť, lebo boli malé a ležali uprostred medzi spojencami Tébanov. Epaminondas začal rýchle postupovať. Keď prišiel do Nemey, zastavil sa tam v nádeji, že bude môcť mócť prepadnúť Aténčanov, ktorí tadiaf tiahnuť; usudzoval, že by to malo veľký vefký význam pre tadiaľ museli tiahnuť; 4

posilnenie sebavedomia spojencov, kým zasa protivníkov by sa zmocnila beznádej, skrátka, že pre Tébanov bude užitočné všetko to, v čom utrpia škodu Aténčania. Kým vyčkával v Nemei, zišli sa Lenčo zmýšfali. Len do Mantineie všetci, ktorí rovnako zmýšľali. čo sa Epaminondas dopočul, že sa Aténčania vzdali plánu postupovať po zemi Arkáďa­ a pripravovali sa na plavbu po mori, aby poskytli pomoc Arkáďanom okľukou okfukou cez Lacedemon, vytiahol s vojskom z Nemey a dostal sado sa do Tegey. Nemôžem Nemóžem tvrdiť, že táto vojenská výprava sa ideo pokiaf však ide preňno skončila šťastne; o prezieravosť a odvahu, šťastne; pokiaľ tento muž bol zrcjme zrejme takmer dokonalý. Predovšetkým ho musím pochváliť už za to, že sa utáboril vo vnútri !egejských tegejských hradieb, kde bol lepšie chránený, ako keby sa bol utáboril mimo mesta, zamýšfal robiť. A takisto si a nepriatelia nemohli prísť na to, čo zamýšľal mohol v meste l'ahšie zaobstarať, ak niečo potreboval. Mohol aj mcste ľahšie dobre pozorovať nepriateľov, nepriatefov, ktorí táborili za mestom, a posúdiť, presvedče­ čo robia správne a v čom sa dopúšťajú chýb. A hoci bol presvedče­ ný, že je silnejší ako jeho protivníci, predsa sa nedal vylákať k útoku, lebo videl, videi, že nepriatelia majú výhodnejšie postavenie. Keď však postupne videl, videi, že ani jedno mesto nechce prestúpiť na robiť. inak m1ňa, rozhodol sa, že treba niečo robiť, jeho stranu a že čas sa míňa, by ho čakala vefká veľká hanba namiesto bývalej slávy. Keď sa dozvedcl, dozvedel, že sa protivníci nachádzajú v blízkosti MantiManti­ neie a že tam urobili všetky bezpečnostné opatrenia, poslali po Agesilaa a všetkých Lacedemončanov, a potom počul, že Agesilaos vyrazil so svojím vojskom a že je už v Pallene, nariadil vojsku navečerať sa a viedol ho priamo proti Sparte. Sparte. A keby akýsi Kréťan akoby božím riadením nebol prišiel a nebol oznámil Agesilaovi postup tébskeho tébskcho vojska, Epaminondas by bol obsadil mesto ako hniezdo s mláďatami, ktoré ochrancovia opustili. Keďže sa Agesilaos o tom dozvedel prv, mohol sa obrátiť a prísť do mesta ešte pred Epaminondom. Sparťania sa rozdelili na menšie oddiely po rozlič­ vefmi málo. Všetci ných stanovištiach a držali stráž, hoci ich bolo veľmi bolí ďaleko v Arkádii, práve tak aj žoldnierske spartskí jazdci boli vojsko vo_jsko a tri z dvanástich rot občianskej pechoty. Keď sa Epaminondas dostal až pred Spartu, nepokúsil sado sa do nej vniknúť z tej strany, kde by museli jeho vojaci bojovať na rovine a kde by ich mohli zasiahnuť strely zo striech domov, ani tam, kde by jeho prevaha nemala ešte výhodu pred nepatrným počtom nepriateľov. nepriatefov. No keď bol presvedčený, že je vo výhode, tam zaujal postavenie a zostupoval do mesta. Co Čo potom nasledovalo, možno

vysvetliť len božím zásahom, možno hovoriť o tom, že nikto by nemohol klásť odpor zúfalcom. Keď totiž Archidamos viedol ani nie sto mužov a prekročil miesto, ktoré sa zdalo byť akousi prekážkou, a začal postupovať do kopca proti nepriateľom, nepriatefom, vtedy ustúpili oheň sršiaci protivníci, víťazi nad Lacedemončanmi, ktorí malí prevahu vo všetkom, okrem toho ešte mali malí výhodu vyššie mali položeného miesta, a nevyčkali útok Archidamovho oddielu. A padli prví vojaci v Epaminondovom šíku. Padli však aj Lacedemončania, ktorí sa dali uniesť víťazstvom a pri prenasledovaní sa odvážili priďaleko. Zdá sa, že božstvo presne určilo hranice, pokiaT im patrí víťazstvo. Archidamos dal postaviť víťazný pomník pokiaľ na mieste, kde získal prevahu a po uzavretí prímeria vydal mrtvoly mŕtvoly nepriatefov. padlých nepriateľov. Epaminondas, ktorý rátal s tým, že Arkáďania prídu na pomoc nechce! bojovať s nimi a s celou spojenou mocou do Lacedemona, nechcel najmii keď dosiahli úspech, kým Tébania ne­ Lacedemončanov, najmä nemalí úspech. A tak čo najrýchlejšie tiahol do Tegey, kde nechal mali ťažkoodencov odpočívať, jazdcov poslal do Mantineie, no najprv ich prosil, aby vydržali. Vysvetlil im, že všetok dobytok Mantinejčanov sa pravdepodobne nachádza vonku, práve tak ako aj všetci fudia, ľudia, najmii najmä keď je žatva v plnom prúde. Jazdci odišli. Medzitým aténski jazdci vyrazili z Eleusíny, večerali na Istme, prešli cez Kleony a práve prišli do Mantineie, kde sa ubytovali v domoch vo vnútri hradieb. Len čo bolo jasné, že sa blížia nepriatelia, Mantinejčania požiadali aténskych jazdcov, aby im podTa možnosti pomohli, lebo vraj všetok dobytok a ľudia podľa fudia pracu­ pracujúci na poliach, veľa vela detí a starších občanov sa nachádza vonku pred mestom. Keď to Aténčania počuli, rýchle vyšli z mesta, hoci ešte neraňajkovali a ani kone ešte nič nedostali. Kto by preto neobdivoval ich udatnosť? Hoci videli oveTa oveľa viac nepriateľov nepriatefov a hoci mali už v Korinte neúspech, nemysleli na to, takisto ani na to, že majú bojovať s Tébanmi a s Tesálčanmi, ktorí sa pokladali za najlepších jazdcov, ale skór skôr mali pocit, že by bolo pre nich hanbou, keby svojou prítomnosťou vonkoncom nepomohli spojencom, nepriateTov, len čo ich uvideli, lebo túžili obnoviť a tak zaútočili na nepriateľov, slávu svojich otcov. Svojím bojom dosiahli, že sa Mantinejčanom podarilo zachrániť všetko, čo bolo vonku, a aj keď z ich radov padli udatní muži, veď predsa aj oni takých zabili; zabili; lebo nijaká zbraň na oboch stranách nebola taká krátka, aby sa ňou nemohli navzájom

,_

nepriazasiahnuť. Svojich mŕtvych mftvych neopustili, niektorých padlých nepria­ teľov tefov odovzdali za prímeria. niekofko dní bude musieť Epaminondas si zasa uvedomil, že sa o niekoľko vrátiť domov, lebo uplynie čas stanovený pre túto vojenskú výpravu; výpravu; ak však zanechá bez ochrany tých, ku ktorým prišiel ako spojenec, nepriatelia ich budú obliehať, sám poškvrní svoju česť, vefké pretože v Lacedemone hŕstka nepriatefov porazila jeho veľké hfstka nepriateľov vojsko ťažkoodencov a pretože utrpel porážku v jazdeckom boji pri Mantinei, ďalej aj preto, lebo svojou výpravou na Peloponéz zavinil, že sa spojili Lacedemončania, Arkáďania, Achájci, Elejčania a Aténčania. Preto pokladal za nemožné odísť bez boja a usudzoval, že ak zvíťazí, všetko sa napraví, ak padne, veril, že to bude preňho krásny koniec, lebo sa pokúsil zanechať vlasti vládu nad Peloponézom. Podľa Podfa mňa nie je čudné, že takto uvažoval; ctižiadostiví muži totiž mávajú takéto myšlienky. Zdá sa mi však oveľa ovefa čudnejšie to, že mal svoje vojsko tak pripravené, aby ho nijaká námaha nevyčerpala, ani nočná ani denná, aby sa nedalo zastrašiť nijakým nebezpečenstvom a aby bolo ochotné počúvať, hoci malo skromné zásoby. A takí sa aj preukázali, keď vydával posledný rozkaz, aby sa pripravili do boja. Na jeho rozkaz si jazdci mafovaochotne natreli prilby na bielo, arkádski jazdci si dokonca maľova­ li kyje na svoje štíty, akoby boli Tébanmi, všetci si ostrili kopije a dýky a leštili štíty. Keď potom vyviedol takto pripravené oddiely z Tegey, zasluhuje si pozornosť to, čo urobil. Najprv zoradil svoje oddiely do bojového postavenia, ako bolo prirodzené. Zrejme tým chce! chcel jasne ukázať, že sa pripravuje na boj. Keď už mal zoradené vojsko podľa podfa svojho želania, neviedol ich proti nepriateľovi nepriatefovi najkratšou cestou, ale tiahol k vrchom rozkladajúcim sa smerom na západ naproti Tegei. Tým vzbudil u nepriateľov nepriatefov dojem, že v tento deň sa už nechce pustiť do bitky. úpatí sa jeho bojový šík Len čo sa dostal k pohoriu, na ktorého úpätí roztiahol, dal zastaviť, takže to vyzeralo, akoby sa chcel utáboriť. nepriatefov duševnú viičšiny nepriateľov Touto vojnovou ľsťou fsťou rozptýlil u väčšiny rozostavesústredenosť na boj a dosiahol, že sa uvoľnilo uvolnilo aj bojové rozostave­ nie v jednotlivých oddieloch. Keď dal priviesť na čelo oddiely pochodujúce na krídle, a tým vytvoril okolo seba silný klin pre prvý úder, vtedy vydal rozkaz chopiť sa zbraní a začal postupovať dopredu; dopredu; vojaci ho nasledovali. Len čo nepriatelia uvideli, že Tébania proti očakávaniu začínajú Lenčo

2

7

na nich útočiť, nik to z nich nemohol zostať nečinný, ale jedni bežali nikto do svojich radov, iní sa zoraďovali, ďalší dávali koňom uzdy, skôr ako ľudia, niektorí si obliekali brnenie a všetci vyzerali skor íudia, ktorí majú utrpieť porážku, než ako tí, ktorí by ju mali spôsobiť. spósobiť. Epaminondas viedol vojsko ako trojveslicu provou pravou proti nepriate­ nepriateíovi nepriateíské vojsko, kdekoľvek kdekoívek ľovi v presvedčení, že zničí celé nepriateľské nepriateľské línie. A preto sa pripravoval svojím útokom prerazí nepriateíské bojovať so svojimi najúdernejšími oddielmi, kým najslabšiu časť vojska postavil ďalej dozadu, lebo si uvedomoval, že keby táto časť bola porazená, zbavila by odvahy jeho predné oddiely, ale nepria­ nepriateíom teľom by dodala silu. Nepriatelia postavili svojich jazdcov na spôsob bojového šíku ťažkoodencov ťažkoodencov do hĺbky spósob hÍbky šesť šesť koní, koní. ale bez íahkoodencov. ľahkoodencov. Epaminondas zasa vytvoril silný úderný oddiel z jazdy a priradil k nemu ľahkoodencov. íahkoodencov. Usudzoval totiž, že ak nepriateíské postavenie, tým sa rozhodne o porážke jazda prelomí nepriateľské nepriateía, nepriateľa, lebo by sa veími veľmi ťažko našli vojaci, ktorí by chceli ďalej vytrvať, až uvidia niektorých zo svojich utekať. A aby Aténčania z favého ľavého krídla nemohli prísť na pomoc susedným oddielom, rozostavil na niektorých vŕškoch vfškoch proti nim jazdcov a ťažkooden­ cov, čím im chcel nahnať strach, že na nich títo vojaci zaútočia zozadu, keby išli na pomoc iným. Takýmto spósobom spôsobom teda viedol útok a nádej ho nesklamala. nepriatefské vojsko. Keď zaútočil, zvíťazil a zahnal na útek celé nepriateľské Keď však padal, zastali, neboli už schopní správne využiť padol, vojaci, čo zostali, víťazstvo; ťažkoodenci nezabili nikoho z nepriateľského nepriateíského šíku, ktorý sa dal pred nimi na útek, ani nepostúpili z toho miesta, kde sa odohral boj. Aj keď jazda pred nimi utekala, prenasledujúci jazdci nezabili ani jazdcov ani ťažkoodencov, ale bojazlivo, akoby boli nepriateími. A ľahkoodeníahkoodenporazení, vracali sa medzi utekajúcimi nepriateľmi. ci a peltasti, ktorí zvíťazili spolu s jazdcami, prišli ako víťazi na ľavé íavé krídlo, tam však viičšinu väčšinu z nich pobili Aténčania. Táto udalosť mala celkom opačné následky, ako všetci ľudia íudia očakávali. Keďže sa zišlo takmer celé Grécko a stálo proti sebe v boji, nikto nepochyboval, že ak nastane boj, víťazi budú vládnuť a porazení im budú podliehať. Boh však rozhodol tak, že obe strany postavili víťazný víťazný pomník, akoby boli zvíťazili, a pritom ani jedna strana nebránila druhej ho postaviť. Obe strany ako víťazné vydali padlých pod ochranou prímeria a obe strany ako porazené prijímali svojich pod ochranou prímeria. A hoci obe strany tvrdili, že zvíťazili, nebola zrejme ani jedna z nich bohatšia ani o územie,

23

ani oo mesto, mesto, ani ani oo moc, moc, ako ako bola bola prcd pred bitkou. bitkou. Ale Ale neistota neistota ani predtým. ako a zmätok v Grécku boli po tejto bitke ešte väčšie ako predtým. viičšie ešte bitke tejto po bolí a zmiitok v Grécku Na tomto tomto mieste mieste sa sakončia končia moje moje záznamy. záznamy. ůalšími Ďalšími udalosťami udalosťami Na sa azda bude zaoberať niekto iný. iný. sa azda bude zaoberať niekto

POZNÁMKY Pred poznámkou uvedené čísla odkazujú na príslušnú kapitolu PRVÁ KNIHA 1/

2/ 21

2 O

bezpro- s týmto začiatkom Xenofon bezpro­ P o to m o niekofko n ie k o ľ k o dní d n í neskoršie n e s k o r š ie — Potom nadväzuje na nedokončené Tukydidovo dielo, presnejšie na Tukystredne nadviizuje 104—107). Rozprávanie Kynos Sema (VIII, 104-107). didovu správu o bitke pri myse KynosSema n.1.1. sa začína rokom 411 pr. n. Jode rrozkázal o z k á z a l ssvoje v o je tr o jv e s lic e vvytiahnuťy tia h n u ť — trojveslice (triéry) boli vojnové lode trojveslice 35-38 m, široké 5 m s malým s troma radmi vesiel nad sebou, dlhé asi 35—38 holi veslári, lode mala asi 200 mužov, z nich 150-170 150—170 boli ponorom. Posádka Jode bolí lodníci 10—25 lodní vojaci vyzbrojení ako ťažkoodenci a ostatní boli 10-25 Velitefom, kapitánom trojveslice bol trierarchos. a kormidelník. Veliteľom, n.1.1. K eď A té n č a n ia v SSeste e s te sspozorovalip o z o r o v a li — r. 410 pr. n. Aténčania Keď vefmi rozšírený zvyk - v gréckych mestách bol veľmi ččestný e s tn ý titu d o b r o d in e c “ — titull „„dobrodinec" „dobrodinec" osobám alebo celým mestám, ktoré sa prepožičať čestný titul „dobrodinec“ zaslúžili o štát. Tento výraz označoval istý druh čestného práva a takto privipoctenému občanovi poskytoval v príslušnom meste isté výhody a privi­ légiá. l.. A s i v tom to m ča se -— r. 410 pr. n. 1 čase Asi - Lykeion bol ohradený obvod mimo mesta Atén, a ppostavil o s ta v il ich ppri r i LLykeiu y k e iu — v ktorého strede sa nachádzala svätyňa sviityňa Apolona Lykeia, od ktorého asi dostalo meno. Bolo tam gymnasion, cvičište slúžiace telesnej a neskoršie aj Ly ke ion Neskór sa Lykeion duševnej výchove mužskej mládeže v antickom Grécku. Neskôr preslávilo ako sídlo Aristotelovej filozofickej školy. a té n s k i Tahkoodenci ľ a h k o o d e n c i -— ľahkoodenci fahkoodenci mali len útočnú zbraň, a to luk, prak aténski a kratšiu kopiju. bolí - ťažkoodenci, čiže ťažká pechota, boli aby si oodviedol d v ie d o l tisíc (ažkoodencov ťa žko o d en co v — jadrom vojska. Mali ochrannú zbraň prilbu, kovové brnenie, holene (kovové pláty kryjúce nohu od kolena po členok) a štít (z dreva, potiahnutý kožami) a útočnú zbraň oštep, meč a dýku. .,pohostinný - je to tzv. proxenos, „pohostinný v Sparte S p a r te zzastupoval a s tu p o v a l B y z a n tín c o v — Byzantincov priateľ“, priatef", bol to občan štátu, ktorý bol iným štátom vymenovaný za proxena Iebo dóležitá, lebo vefmi dôležitá, a zastupoval jeho záujmy vo svojej vlasti. Proxenia bola veľmi neskór to bol už len ešte nejestvovali stále diplomatické zastúpenia. Ale neskôr čestný titul. - tento údaj aj podobné ďalšie ( A končil k o n č il sa rok r o k ... . . . Selinus S e lin u s a H im e r u ) — Himeru) (A spravidla na konci kapitol uvádzajú sa v zátvorkách, lebo nepochádzajú od Xenofonta, ale boli dodatočne vložené do Xenofontovho diela a často sú nepresné. Kartágin- je to narážka na boje Kartágin­ K a r tá g in c i ppod od H a n n ib a lo v ý m vvedením e d e n ím — Hannibalovým Kartáginci cov na Sicílii r. 410—405 l., za ktorých zničili sicílske mestá Selinus 410-405 pr. n. 1., a Himeru. Údaj je však nepresný, lebo táto výprava sa nekonala pod Hannibalovým vedením. I.. V nasledujúcom n a s le d u jú c o m roku r o k u -— r. 409 pr. n. 1 V d e v ä ťd e s ia ta tretia tre tia olympiáda o ly m p iá d a — - olympiáda je štvorročné obdobie medzi devii(desiata

3/

4/ 4/

241

podfa olympiád (prvá bola stanovená na jednotlivými olympijskými hrami; hrami; podľa r. 776 pr. n. 1.) sa u Grékov datovalo. V každej olympiáde sa potom rátal n.1.) podfa povesti založené prvý, druhý, tretí a štvrtý rok. Olympijské hry, podľa gréckym národným hrdinom Heraklom, Hera k lom, sa konali každý štvrtý rok vv auguste alebo v septembri na počesť najvyššieho boha Dia v jeho posvätnom posviitnom obvode Altis v Olympii na Peloponéze a trvali 5-7 5—7 dní. Prvý a posledný deň bol venovaný obetiam Diovi, v ostatných dňoch sa pretekalo v behu, skoku, konhode diskom, vrhu oštepom a v zápasení rozličného druhu, ako aj v kon­ ských dostihoch. Víťazi boli odmeňovaní olivovým vencom. E u a r c h ip p o s bbol o l eeforom fo r o m vv SSparre-efori p a r t e — efori boli piati vysokí úradníci v Sparte, Euarchippos kráfmi a nad ostatnými volení občanmi na jeden rok, ktorí mali dozor nad kráľmi úradmi. E u k t e m o n aarchontom r c h o n to m vv A té n a c h — - archonti boli členovia zboru desiatich Aténach Euktemon najvyšších úradníkov v Aténach, ale aj v niektorých iných gréckych mestách (napr. v Tébach). zzároveň á r o v e ň aajj aako k o ppeltasti e lta s ti — ľahkoodencom, sa tak - peltasti, ktorí patrili k Tahkoodencom, nazývali podľa (pelté); okrem štítu mali gufatého dreveného štítu (pelté); podfa malého guľatého niekofko kopijí. dlhý oštep, meč a niekoľko póvodne - víťazný pomník bol pôvodne ppostavili o s ta v ili ppomník o m n ík na ppamiatku a m ia tk u vvíťazstva íťa z s tv a — z ukoristených zbraní, povešaných na strom alebo na vztýčenú tyč na mieste, nesme! sa zasviitený Diovi Tropaiovi a nesmel kde porazili nepriateľov. nepriatefov. Bol zasvätený odstrániť. A e lin u n ť a n o m .... . . le b o ich e s to bbolo o lo zzbúranéb ú r a n é — zničili ho Kartáginci na mesto ich m Iebo A SSelínunťanom jar r. 409 pr. n. n.1.1. vojsspoluvyhnanca p o lu v y h n a n c a zznámeho nám eho A lk ib ia d a — - bol to známy aténsky politik a voj­ Alkibiada vodca. povodní preddórski - heiloti boli pôvodní ppovolili o v o l i l i ... ... ss/obodný lo b o d n ý oodchod d c h o d hheilotom e ilo to m — obyvatelia, ktorých vládnúci Sparťania zbavili majetku a urobili nevoľník­ nevofníkpódu. mi. Pre Sparťanov obrábali pôdu. V nnas/edujúcom V a s le d u jú c o m rroku o k u -— r. 408 pr. n. I. 1. more ddal a l ... . . . uuzavrieť z a v r ie ť K a lc h e d o n ood d m o r a ppo o m o r e -— t.j. od Bosporu po mora Ka/chedon Propontidu. najviičšia grécka - talent, najväčšia talentov F a rn a b a zo s m á zzap/atiť a p la tiť ... ddvadsa( v a d s a ť ta le n to v — má Farnabazos (váhová) peňažná jednotka, vážil približne 26 kg striebra. is tý ppočet o č e t pperioikov-perioikovia e r io ik o v —perioikovia boli bol i občania v mestách Lakónie a Messeistý nie, ktorým Sparťania ponechali osobnú slobodu a vlastnú samosprávu. Mali však povinnosť konať službu ťažkoodencov a platiť dane. nniekolko i e k o ľ k o pprepustených r e p u s te n ý c h hheilotov e ilo to v — (t. j. noví - boli to tzv. neodamodeis (t.j. občania s neúplným občianskym právom). Objavujú sa len v Peloponézskej spósobil, že heiloti vojne a potom až do r. 370 pr. n. 1I.. Nedostatok vojakov spôsobil, od menu boli dobrovoíne prihlásili do vojenskej služby; ako odmenu bol i vyzvaní, aby sa dobrovoľne za udatnosť, sľúbili, že budú prepustení na udatnost, ktorú preukážu vo vojne, im síúbili, slobodu. n.1.1. jari Na zzačiatku a č ia tk u ja ri -— r. 407 pr. n. P o sie la m K ý ra za hhlavného la v n é h o vvelíte/a e l i t e ľ a ... ddo o K a s to la — - Kýros bol satrapom Kasto/a Kýra Posie/am (t. j. správcom satrapie, vojenskej a daňovej oblasti v Perzskej ríši) Lýdie, Frýgie a Kappadócie a veliteľom veliteíom nad všetkými, ktorí sa zhromažďovali v kastolskej rovine na vojenskú prehliadku. m e s to slá v ilo ssviatok v ia to k P ly n te r ií — Plynterie bol očistný sviatok v strede júna, Plynteriíslávilo mesto

51 5/

6/

71 7/

2 2

pri ktorom sa niesla stará drevená socha bohyne Atény Polias, ochrankyne mesta, k moru. moru, kde sa pralo jej rúcho. Tento deň boli zatvorené všetky chrámy, deň sa poklada! pokladal za nešťastný. mystériám - mystériá boli tajomné náboženské obrady že sa vvysmieva y s m ie v a m y s té r iá m — v antickom Grécku (neskoršie aj v Ríme) v kulte niektorých bohov, najmä najmii tých, ktorí mali vzťah k smrti a k posmrtnému životu. Prístup do nich sa získal zasviitením. veími málo, lebo zazasvätením. Všeobecne sa o mystériách vie veľmi za­ sviitenci svätenci museli dodržiavai dodržiavať tajomstvo. Najznámejšie boli eleusínske mystémysté­ riá, náboženské slávnosti na počesť bohyne Demeter a jej dcéry Kory, Kôry, a slávnosti na počesť boha vína Dionýza, ktoré sa konali v Eleusíne, v meste západne od Atén. V - aténska rada mala 500 žrebom volených členov, V rade ra d e a na sneme sn e m e — z ktorých každodenne zasadalo 50; bola sprostredkovateíom sprostredkovateľom medzi snesne­ mom a úradníkmi, ktorým dávala príkazy, rokovala s cudzími vyslancami, dozerala na správu financií, ťinancií, verejných budov a sviitýň. svätýň. Snem v Aténach tvorili všetci bezúhonní občania starší ako dvadsať rokov. Snem sa schádzal pravidelnc aspoň štyri razy do roka. Rozhodoval o zákonoch, volil najvyšpravidelne najvyš­ finančných a staviteíov ších úradníkov vojenských, ťinančných staviteľov vojenských lodí, vymevyme­ núval svojich vyslancova vyslancov a prijímal prijíma] cudzích a rozsudzoval aj niektoré žaloby. jednu vvyplácal y p lá c a l dennc d e n n e je d n u drachmud r a c h m u — drachma bola strieborná minca = 4,37 g striebra. aténski - a prejdú k Lacedemončanom, a té n s k i námorníci n á m o r n íc i opustia o p u s tia ssvoje v o je loďstvo lo ď s tv o — kde dostanú viičší väčší žold. každá k a ž d á loď l o ď ... . . . mesačne m e s a č n e dostať d o s ta ť tridsať tr id s a ť mín m ín -— mina = 437 g striebra (1 talent = 60 mín). min). Keďže na jednej lodi bolo spravidla 200 mužov, každý dostával denne tri oboly. Jedna mina = 1100 0 0 drachiem == 600 obolov. Jeden obolos =0,73 =O, 73 g striebra. nastalo mesiaca n a s ta lo zatmenie z a tm e n ie m e sia c a -— 15. alebo 16. apríla r. 406 pr. n.1. n.l. aj vela mužov a j veľa m užov z z triedy tr ie d y jjazdcova z d c o v — aténsky štátnik Solon Solón (7. stor. a prvá pol. 6. stor. pr. n. I.) 1.) rozdelil slobodné občianstvo na štyri triedy. triedy, na základe čoho im aj vymedzil vojenskú povinnosť povinnost a občianske práva: práva: veíkostatkári, ktorí mali aspoň päťsto piiťsto meríc pev­ pev1. pentakosiomedimnoi, veľkostatkári, pode ných alebo tekutých produktov na vlastnej pôde 2. jazdci, aspoň tristo meríc stopiiťdesiat meríc 3. zeugiti (roíníci), (roľníci), aspoň stopäťdesiat 4. teti (drobní roíníci roľníci a robotníci), menej ako stopiiťdesiat stopäťdesiat meríc. Namiesto produktov mohli byť ako protihodnota peniaze, pričom jedna merica zodpovedala jednej drachme. Prvé tri triedy museli vyzbrojovať jazdcov a ťažkoodencov, posledná trieda ľahkoodencov íahkoodencov a veslárov. Prísluš­ Príslušníci triedy jazdcov bývali spravidla oslobodení od námornej služby. n a s le d o v a lo desať d e s a ť lodí lo d í aténskych a té n s k y c h taxiarchov ta x ia r c h o v -— taxiarchos bol veliteíom veliteľom nasledovalo jedného oddielu (taxis) ťažkoodencov, ktorý dodávala atická fyla. Celé územie Atiky bolo rozdelené na desať fýl. tri lo Jode bolí velitelia malej samod e ppod o d velením v e le n ím nauarchov n a u a r c h o v -— nauarchovia boli samo­ statne operujúcej námornej flotily. podfa Aristotela sspravoval p r a v o v a l dvojobolovú d v o jo b o lo v ú nadáciu n a d á c iu -— bol to fond, ktorý podľa krízových časoch posledných vojnových zaviedol Kleofon a z ktorého sa v krizových rokov denne vyplácala podpora chudobnejším občanom vo výške dvoch obolov.

N a to sa slá v il ssviatok v ia to k A p a t ú r i í — Apatúrie Apatúriis/ávil Nato

bola trojdňová rodová slávnosť,

ktorá sa konala na jeseň. - aténsky štátnik Kleistenes (asi fy/ách nnech e c h rrozhodmí o z h o d n ú .... . . ppo o je d n o tliv ý c h ty lá c h — jednotlivých r. 508/ 508/507 týl, z ktorých každá I.) rozdelil celé územie Atiky na desať fýl, 507 pr. n. 1.) mala jeden okres mestský z Atén, jeden prímorský a jeden vnútrozemský. fyla skladala, boli démy. Každá fyla Menšie politické jednotky, z ktorých sa tyla určila na jeden rok päťdesiat piiťdesiat členov rady, ktorí úradovali jednu desatinu roka. Okrem toho ešte každá fyla dodávala jeden vojenský oddiel (taxis) velitelom a oddiel jazdy. s veliteľom nnech e c h ssúú ... . .. oodovzdaní d o v z d a n í jjedenástim e d e n á s tim m u ž o m — bolo jedenásť žrebom určených mužomúradníkov, ktorí mali malí za úlohu okrem iného vykonanie trestu smrti a dozor mužom"" znamená dať viizením. Preto výraz „odovzdať jedenástim mužom“ nad väzením. popraviť. t. j. Aténe. S trestom smrti bola vždy nnech e c h ddcsiata e s ia ta ča sť ppatrí a tr í bbohyni ohyni — - t.j. čas( spojená aj konfiškácia majetku, z ktorého aspoň desiata časť prichádzala do chrámovej pokladnice bohyne Atény na Akropole. N i e k to r í zz pprytanov r y ta n o v — - prytani boli úradujúci členovia výboru rady (50 Niektorí členov príslušnej fyly), ktorí riadili schôdzky schcidzky rady a snemu. ookrem k r e m SSokrata o k r a ta — učiteí filozof. učiteľ 469-399 pr. n. 1.), známy grécky filozof, - Sokrates ((469—399 idealistického filozofa Platóna. Platona. O tomto Sokratovom postoji sa dozvedáme Platonovej Obrany i zo Xenofontových Spomienok na Sokrata ako aj z Platónovej Sokrata. kkeď e ď sste te A r is ta r c h o v i... a li na oobhajobu b h a jo b u je d e n ddeň eň — n. I. - r. 411 pr. n.l. jeden ... ddali Aristarchovi Aristarchos pomohol zriadiť aristokratickú vládu štyristo, ktorá sa však neudržala dlho pri moci. - čo znamenalo, že pod M e n e k l e s ... . .. ppodal o d a l nnávrh á v r h na zzru.{enie r u š e n ie uuznesenia z n e s e n ia — Menek/es prísahou tvrdil, že sa pri hlasovaní stala akási formálna chyba. Každý občan mal právo pri rokovaní o nejakom návrhu alebo po jeho odhlasovaní pod zákona·· . A tak prísahou vyhlásiť, že podá proti nemu „žalobu pre porušenie zákona“. sa muselo najprv rozhodnúť o oprávnenosti tejto žaloby a len potom pokračovať v príslušnom rokovaní. demokratú penci demokra­ bol i to sstúpenci Pire K a llix e n o s sa vvrátil r á til... k u p in o u !udí ľ u d í zz P ireaa -— boli ... so sskupinou Kallixenos tickej strany, ktorí na konci vojny ušli do Pirea pred oligarchickou vládou.

DRUHÁ DRUHA KNIHA 11//

n.1.1. - r. 406 pr. n. LLacedemonskí a c e d e m o n s k í vvojaci o j a c i... . . . ppod od E te o n ik o v ý m vvelením e le n ím — Eteonikovým interpolo- celý tento odsek je interpolo­ V m t o rroku o k u ... . . . pprostredníctvom r o s tr e d n íc tv o m pposlov o s lo v — tomto V to vaný. n.1.1. kkeď e ď bbol ol A r c h y tas eeforom fo r o m — - r. 405 pr. n. Archytas stadion, grécka t. j. 2670 m; štadión, - t.j. H e l e s p o n t... . .. jje e ta m šširoký ir o k ý aasi si 115 5 šstadií tá d ií — tam Helespont dĺžková dlžková miera, malo 178 m. kk nnim im sa eešte š te ppripojila rip o jila Ioú lo ď P a ra lo s — jedna z dvoch štátnych aténskych lodí Paralosvelitelské (druhá bola Salamínia), ktoré sa používali z poverenia štátu ako veliteľské lode napr. na náboženské misie, na posolstvá a pod. velké lodné plachty sa brali - veľké uukoristil k o r is til L y s a n d r o v e vveTké e ľ k é lo d n é pplachty la c h ty — /odné Lysandrove z lodí a niekedy sa ukladali na bezpečné miesto, keď sa išlo do námornej bitky. bolí v 5. stor. ppo o D lh ý c h hhradbách r a d b á c h aaž ž ddo om e s ta — mestské hradby v Aténach boli mesta-mestské Dlhých

2/

43

31 3/

pr. n. 1. I. predĺžené predlžené „Dlhými hradbami•• hradbami“ až k prístavom Pireus a Faleros, vzdialeným asi 8 km od Atén. čo Mélčanom č o kedysi k e d y s i sami s a m i urobili u ro b ili M é lč a n o m -— po dobyti dobytí ostrova Mé Mélos n. I. los r. 416 pr. n.1. Aténčania popravili zajatých mužov, kým ženy a deti predali do otroctva, otroctva. r. 447 44 7 pr. n. I.1. dobyli Histiaiu, jej obyvateľov obyvaterov vysťahovali a územie obsadili, n.1.1. dobyli Skionu, pobili všetkých dospelých mužov, ženy a deti r. 421 pr. n. predali do otroctva, podobne po dobytí Torony r. 422 pr. n. 1. I. predali ženy a deti do otroctva. otroctva, mužov čiastočne pobili, čiastočne odviezli do Atén, Aiginčanov Aténčania vyhnali z Aiginy r. 431 pr. n. 1. I. a neskôr neskór r. 424 pr. n. 1I.. ich na Peloponéze zajali a popravili. - aristokrati držali s aristokratickou Spartou, kým ppovraždili o v r a ž d ili aristokratov a r is to k r a to v — rud sympatizoval s demokratickými Aténami. Tým sa stal Samos spoíahliľud spoľahli­ vým oporným bodom pre Aténčanov, ktorí dali jeho obyvateíom obyvateľom autonóautonó­ miu a nakoniec aj občianske právo. utáboril Akadémii u tá b o r il sa v v A k a d é m i i -— Akadémiou sa sa nazývalo aténske predmestie, ktorého ochrancom bol héros Akadémos. Tu mala neskôr neskór sídlo filozofická škola „akadémia“, „akadémia", ktorú založil asi r. 387 pr. n. n.1.I. Platón Platon (427—347 (427-347 pr. n iI). ). mesto, m e s to , kktoré to r é ppreukázalo r e u k á z a lo vvefkú e ľ k ú sslužbu lu ž b u G r é c k u , kkecl eď m u hhrozilo r o z ilo nnajviičšie a jv ä č š ie Grécku, mu - Xenofon tu má na mysli grécko-perzské vojny v rokoch nnchezpečenstvo e b e z p e č e n s tv o — 490—479 490-4 79 pr. n.l. n. I. im vvyhrávali flautistky ppričom r ič o m im y h r á v a li fla u tis tk y -— ženy, ktoré inak vystupovali aj ako tanečnice a akrobatky, hrávali pri hostinách na flaute. V V nnasledujúcom a s le d u jú c o m roku°""" r o k u - r r. 404 pr. n.1. n. 1. tenn rok te r o k nazývajú n a z ý v a jú .,bezvládím" „ b e z v lá d ím “ — - t.j. t. j. pre tento rok sa neuvádzalo meno archonta tzv. eponyma, podra podľa ktorého sa v Aténach nazýval príslušný rok. aahy b y spísali sp ísa li ppo o otcoch o tc o c h pprebraté r e b r a té zákonyz á k o n y — čiže hola bola vytvorená komisia, ktorá mala písomne predložiť nový ústavný poriadok, pričom za zákony prebraté po otcoch sa pokladajú Solonove a Kleistenove zákony. - t. j. 3. septembra 404 pr. n. 1 ppribliine r ib liž n e vvtedy. te d y , kkecl e ď bbolo o lo zzatmenie a tm e n ie slnka s ln k a — I.. Dionysios jazdeckého D i o n y s i o s ... vvykázal y k á z a l aajj ppríslušníkov r ís lu š n ík o v ssyrakúzskeho y r a k ú z s k e h o ja z d e c k é h o sstavu ta v u — syrakúzsky tyran v r. 406—367 406-367 pr. n. I., vykázal jazdcov, Dionýsios Starší, Syrakúzsky príslušníkov oligarchickej strany, a teda svojich protivníkov, ktorí po nevydarenom povstaní museli opustiť Syrakúzy. Lysandros mesto L y s a n d r o s vvšak š a k odovzdal odovzdal m e s to nniekdajším ie k d a jš ím obyvatefom o b y v a te ľ o m — - čiže vyhnaným aristokratom. kn., 3. kap. šštyristosedemdesiat ty r is to s e d e m d e s ia t ttalentov a le n to v sstriebra-o tr ie b r a — o talente pozri pozn. k I. kn„ - o eforoch pozri pozn. k I. kn„ nnasledujúci a s le d u jú c i efori e fo r i— kn., 2 kap. bolo mužovb o lo zzvolených v o le n ý c h tridsa( trid s a ť m u ž o v — to je tzv. tridsaťčlenná oligarchická vláda, ktorej najukrutnejším predstaviteľom predstavitefom bol Kritias, Platónov Platonov synovec, v mla­ mladosti žiak filozofov Gorgia a Sokrata. Bol aj literáme literárne činný. póvodne oznamožže e sa s a ... . . . žživili iv ili udavačstvomu d a v a č s tv o m — to boli tzv. sykofanti, ktorí pôvodne oznamo­ rudí, čo proti zákonu vyvážali figy z Atiky. Neskoršie sa z nich stali vali ľudí, remeselní udavači, ktorí zavše podávali falošné obvinenia na bohatých

občanov. zapísali ddo o zzoznamu o z n a m u za p ís a li tritisíc oobčanov bčanov — - len týchto tritisíc malo mať podľa podía Kritia (a Charikla) plné občianske práva a len výrokom rady mohli byť odsúdení. Všetci ostatní boli zapísaní do inej listiny a podliehali moci tridsiatich tyranov.

44

4/

2

- všeobecne akropola bolo oodniesť d n ie s ť nna a A k r o p o l u a ta m uuložit' lo ž iť vv cchráme hrám e — tam Akropolu obyvatelopevnené návršie (hrad) v gréckych mestách, určené ako útočište obyvateľ­ nebezpečenstva . Slávna bola aténska Akropola, ktorá stva vv čase vojnového nebezpečenstva. bola kultovým strediskom s chrámami ochranných božstiev Atény, Artemidy a Poseidona. Partenon, chrám bohyne Atény, slúžil aj ako pokladnica, kam tridsiati oligarchovia dali odložiť zbrane. „spolubýva- metoikovia (znamená „spolubýva­ metoika kkaždý a ž d ý z nnich ic h zzatkne a t k n e jjedného edného m e to ik a — júci") zviičša obchodníci a remeselníci z iných gréckych miest, ktorí júci••) boli zväčša bývali v Aténach, platili dane, konali aj vojenskú službu, ale zvyčajne nemali nemalí plné občianske práva ako Aténčania. hherecký e r e c k ý kkoturn o tu r n — - topánka s vysokou podošvou, ktorú nosil na javisku tragický herec, aby sa zdal vyšší. - Xenofon má na mysli bitku pri Lesbos v nnámornej á m o r n e j bbitke itk e ppri r i oostrove s tr o v e L esb o s — Arginúsach. podfa - podľa Z d á sa, sa , žže e la c e d e m o n s k á úústava sta v a jje e .... . . nnaj/epšie a jle p š ie štátne š tá tn e zzriadenie r ia d e n ie — /acedemonská Zdá aristokratov. mienky vtedajších aténskych aristokratov. rolníci v Tesálii, ktorých vvyzbrojoval y z b r o jo v a l ppenestov e n e s to v — bolí podrobení roľníci - penesti boli možno prirovnať k lacedemonským heilotom. bbudovali u d o v a li na ppobreží o b r e ž í oopevnenie p e v n e n ie — - ovládalo pirejský prístav. m ô ž u ss/úžit' lú ž iť šštátu tá tu aako k o ja z d c i aa/ebo le b o ťťažkoodenci a žko o d en ci — - ide tu o zámožných jazdci móžu občanov, ktorí patrili do prvých troch tried. Pozri pozn. k I. kn., 6. kap. kktorí t o r í tu ja ppri r i oohradeh r a d e — rada zasadala v tzv. buleuteriu, t.j. t. j. v radnici, kde stoja tu sto vyhradebola zasadacia sieň s rečníckou tribúnou a lavicami, pričom miesta vyhrade­ né rade boli bolí oddelené od priestoru, kde sa nachádzali ostatní prítomní. vvyzval y z v a l jjedenásť e d e n á s ť úúradníkov r a d n ík o v — kn„ 7. - o jedenástich mužoch pozri pozn. k I. kn., kap. va ri uuž ž nnebudem e b u d e m nnariekaťa r ie k a ť — Teramenes má na mysli očakávanie rán a zlého vari viizení. zaobchádzania vo väzení. vystúpezzvolali v o la li ddo o Odeia O d e ia — - Odeion bola budova pre hudobné a spevácke vystúpe­ v Aténach na juhovýchodnom svahu Akropoly. nia nia;; stála v stavitela. podla staviteľa. - pomenované podľa Hippodamovo H ip p o d a m o v o nnámestie á m e s tie — h(bku hhÍbka ĺ b k a .... . . nnebo/a e b o la m e n š ia aako k o ppaťdesiat ä ť d e s ia t šŠtítovt í t o v — kým normálny šík mal hĺbku menšia len osem radov. počest póvodne spev na počesť zzačneme a č n e m e sspievať p ie v a ť vvojnovú o jn o v ú ppieseň ie s e ň — - tzv. paian, pôvodne Apolona; Apolona; vo vojne sa spieval pri začiatku výpravy, pred bitkou, počas boja nástrojov. a po víťazstve, zavše za sprievodu hudobných nástrojov, z ddesiatich e s ia tic h aarchontov r c h o n to v v P ir e u — - bolo to kolégium úradníkov ustanovených Pireu v Pireu. n.1.1. Č le n o v ia tr id s ia tk y oodišli d išli ddo o E l e u s í n y — r. 403 pr. n. E/eusínytridsiatky Clenovia pre vvzájomnú z á jo m n ú nnedóveru e d ô v e r u .... . . kkonali o n a li sstrážnu tr á ž n u sslužbulu ž b u — aby zabránili prípadným pokusom o útek do Pirea. - ide aajj kkeby e b y boli b o li ccudzincami, u d z in c a m i, žže e bbudú u d ú pplatí( la tiť rovnakú r o v n a k ú ddaň a ň ako a k o oobčania b č a n ia — o metoikov (o nich pozri pozn. 3. kap.), ktorým sa slúbilo, sľúbilo, že ak budú bojovať bojovat spolu s demokratmi, budú oslobodení od cudzineckej dane. čast pirejského prístavu. - západná časť kk Tichému T ic h é m u pprístavu r ís ta v u — - v Sparte začínali muži vojenskú ddesať e s a ť nnajmladších a jm la d š íc h rročníkov o č n ík o v ppechoty e c h o ty — službu v dvadsiatich rokoch. Za skúsených vojakov sa pokladali až po pätnástich bolí nasadzovaní do rozhodujúcej fázy piitnástich rokoch služby a vtedy boli boja.

Padli P a d li tam ta m dvaja d v a ja ppo/emarchovia o le m a r c h o v ia -— názov veliteíov veliteľov lacedemonského oddielu (tzv. mory).

laccdemonského - lacedemonský snem sa skladal z obča­ čč/enovia le n o v ia la c e d e m o n s k é h o snem s n e m uu — nov, ktorí dosiahli vek aspoň tridsať rokov. Schádzal sa pravidelne raz do mesiaca a vynášal uznesenia len za predsedníctva eforov o návrhoch tzv. gerusie, čo bola rada 28 občanov aspoň šesťdesiatročných, doživotne íudom. volených ľudom. zaobchádza aako k o sa za o b c h á d z a so ppsami, sa m i, ččo o hhryzůr y z ú — Solonov zákon nariaďoval, že pes, ktorý hryzie, samá sa má priviazať na železný obojok a odovzdať, odovzdať. a rozpustil r o z p u s til snem s n e m -— čo sa stalo 7. scptembra septembra 403 pr. n. n.1.I. Potom P o to m zzvolili v o lili nových n o v ý c h úradníkov ú r a d n ík o v -— r. 401 pr. n. I. 1. aby a b y sa zzmierilim ie r ili — konečné zmierenie a amnestia sa uskutočnili r. 401 pr. n. I. 1. TRETIA KNIHA 1/ 1t

2/

2

Onedlho KýrosO n e d lh o ppotom o to m pposlal o s la l K ý r o s — návrat demokratov do mesta sa uskutočnil n.1.1. Kýrova výprava sa začala na jar r. 401 pr. n. I. Je tu na jeseň r. 403 pr. n. zatiar sa nezistilo, kedy sa vlastne vojna teda medzera poldruha roka a zatiaľ oficiálne skončila. Kýros tiahol K ý r o s ... . . . tia h o l pproti r o ti svojmu s v o jm u bbratovi r a to v i — - perzskému kráľovi kráíovi Artaxerxovi. Tejto výpravy sa zúčastnil aj sám Xenofon. opis Kýros o p is bitky, b itk y , aako k o v nnej ej K ý r o s ppadol a d o l -— ide o bitku pri Kunaxách blízko Babylonu na jeseň r. 401 pr. n.1., n. I., v ktorej Kýros padol. nájdeme n á jd e m e u SSyrakúzana y r a k ú z a n a Temistogena T e m is to g e n a -— tu Xenofon cituje svoje vlastné dielo Kýrova výprava pod pseudonymom. pposlaný o s la n ý zza a satrapu sa tr a p u -— r. 400 pr. n. I.; 1.; satrapa bol správca (miestodržiteí) (miestodržiteľ) satrapie, vojenskej a daňovej oblasti v Perzskej ríši, ktorú perzský kráí kráľ n.1.) rozdelil na dvanásť satrapií. Mal najvyššiu Dareios I. (522-486 (522—486 pr. n.l.) správnu, súdnu a vojenskú moc. z pprepustených r e p u s te n ý c h hheilotov-o e i l o t o v — o prepustených heilotoch pozri pozn. k I. kn., 3. kap. spojili Až kkeá e ď sa s nním ím sp o jili žžoldnierio ld n ie r i — čo bolo začiatkom februára 399 pr. n. I., 1., a keďže Xenofon bol jedným z veliteľov veliteíov týchto žoldnierov, zažil sám nasledujúce udalosti. ddostal o s ta l (Demaratos) kkedysi e d y s i tento te n to kkraj r a j aako k o dar d a r od o d pperzského e r z s k é h o krá ľa — krá!a kráíovského rodu Eurypontovcov, neuznal Demarata, pochádzajúceho z kráľovského spolukráí spolukráľ Kleomenes za rovnocenného a zasadil zosadil ho. Demaratos potom odišiel k perzskému kráíovi kráľovi Xerxovi, ktorý mu daroval spomínaný kraj. okolo Larissy, kráí Kýros Starší tam totiž usadil o k o lo L a ris sy , takzvanej ta k z v a n e j egyptskej e g y p t s k e j -— kráľ egyptských veteránov. Farnabazos - podía F a r n a b a z o s jje e naším n a ším nepriatefom n e p r ia te ľ o m — podľa názoru Peržanov holi boli všetci poddaní majetkom vládcu a tým aj ich majetkom. Podra Podľa toho Farnabazov majetok pripadá Derkylidovi ako víťazovi. tristo aasi si tr is to ppeltastove l t a s t o v - oo peltastoch pozri pozn. k I. kn., 2. kap. stadiu pozri pozn. k II. aasi si ddvadsa( v a d s a ť šstadiítá d ií — o štádiu li. kn., 1. I. kap. vela vín vínaa -— Trákovia boli práve takí slávni svojím pijanstvom ako vvypili y p ili veľa svojou jazdou. jariNa zzačiatku a č ia tk u ja r i — r. 398 pr. n. I.

3/

247

S parte na jeseň - úradný rok sa začínal v Sparte hhlavné la v n é vve/enie e le n ie aajj vv bbudúcom u d ú c o m rroku oku — veliteía ako kalendárny rok, ale vyslanie, potvrdenie alebo odvolanie veliteľa nemuselo byť vždy k tomuto termínu. - to je Xenofon sám. vvystúpil y s tú p il vvodca o d c a nniekdajších ie k d a jš íc h K ý r o v ý c h žžoldnierov o ld n ie r o v — Kýrových n.1. - r. 397 pr. n. času tohto AAž ž ddo o to h to ča su — 1. t. j. pri výprave Kýra Mladšieho a pri - t.j. pproti r o ti kktorému to r é m u kkedysi e d y s i bbojoval o jo v a l — ústupe Grékov pod Xenofontovým vedením. I.. - r. 399 pr. n. 1 vvypukla y p u k l a .... . . nnenávisť e n á v is ťL acedem ončanov— Lacedemončanov žže e ich y lú č ili zz úúčasti č a s ti.. tle tic k é h o zzápasuá p a s u — t. j.j. na olympijských hrách. ....aa zz aatletického ich vvylríči/i muž-o biéa hho rranami a n a m i biča o oodohnali, d o h n a li, hhoci o c i bbol o l uuž ž sstarý ta r ý m u ž —o príčinách, pre ktoré boli Lacedemončania vylúčení z olympijských hier a o prípade s Lichom 49-50. rozpráva Tukydides V. 49—50. mestá tie to m e s tá zzískali ís k a li vv bbojio ji — Elejčania rozšírili svoje územie v 6. a 5. stor. pr. tieto obyvatefstvo a ich n. 1I.. smerom na východ a na juh, podmanili si príslušné obyvateľstvo mestá čiastočne zrovnali so zemou. I.. - r. 398 pr. n. 1 Olympie Potom P o to m pprišie/ rišie l ddo o O ly m p ie — nnádherné á d h e r n é ggymnasiá y m n a s iá -- gymnasion bolo miesto alebo budova alebo komplex neskór aj duševnú výchovu chlapcov budov a cvičíšť, cvičišť. slúžiacich na telesnú a neskôr v antickom Grécku, kde sa pestovala gymnastika, zápasenie, beh, skok, hod oštepom a hod diskom. Aj filozofi a rečníci tu mávali svoje prednášky. - to sú elejskí oligarchovia. Xenia pprívrženci r ív r ž e n c i X é n ia — porekadlo; merica bola m e r ic a m i m e r a l sstriebro tr ie b r o — - to treba chápať ako porekadlo; meral mericami u Grékov dutá miera asi 52,5 litra. talentovtridsa( za trid s a ť ta le n to v — o talente pozri pozn. k I. kn., 3. kap. tento ddruhí r u h í ... . .. sú le n sed/iaci. se d lia c i, aa ppreto r e to nnie ie sú c h o p n í te n to úúradspravova(-ide r a d s p r a v o v a ť — ide tu sú sschopní len sviityňu až do obyvateľov mesta Pisa v Elide, ktorí spravovali svätyňu o Pisanov, obyvatefov n.1.I. r. 580 pr. n. Herodota pod fa Hérodota M a l sslávnostnejší lá v n o s tn e jš í ppohrcb, o h r e b , nnež e ž aký a k ý pprináleží r in á le ž í ssmrtefníkovim r te ľ n ík o v i — podľa Mal porovnat len kráía porovnať (Vl, 58) dali sa smútočné ohrady obrady pri úmrtí spartského kráľa (VI, smrteľníkov boli kráía. Pre obyčajných smrtefníkov s obradmi pri úmrtí barbarského kráľa. takéto ohrady obrady výslovne zakázané. fa nesmeli sa L e n éo č o uplynuli u p ly n u li dni d n i štátneho š tá tn e h o smútku s m ú tk u -— desať dní po smrti krá kráľa Len v Sparte konať trhy ani volebné zhromaždenia. ž e to nie n ie jje e ppravda ra v d a -— za pravého Leotychidovho otca sa poklada! pokladal že Alkibiades. Alkibiadés. c h rá n ili pprcd r e d kráTom, k r á ľo m , ktorý k t o r ý by b y kríval k r ív a l následkom n á s le d k o m úrazu ú ra z u -— Agesilaos aby sa chránili bol chromý. královské domy keby m e s tu nevládli n e v lá d li H é r a k lo v i ppotomci o to m c i -— oba spartské kráľovské Heraklovi mestu keby póvod od gréckeho národného hrdinu Herakla. odvodzovali svoj pôvod ppri r i jednej j e d n e j oficiálnej o fic iá ln e j obeti o b e ti za blaho b la h o štátu š tá tu -— najvýznamnejšie čestné práva malí králov boli tie, že konali všetky štátne obete a vo vojne mali spartských kráľov neobmedzenú velitelskú veliteľskú právomoc. t. j. medzi Sparťanov, ktorí na a le nepatril n e p a tr il do d o skupiny s k u p in y rovnoprávnych r o v n o p r á v n y c h -— t.j. ale obyvatelstva mali plné občianske lacedemonského obyvateľstva rozdiel od ostatného laccdemonského právo. k o ľ k o Spar(anov S p a r ťa n o v je j e na námestí-počet n á m e s tí — počet plnoprávnych Sparťanov Sparťanov neprestajneprestaj­ kofko obyvateľstvom, najmii najmä ne klesal vv porovnaní ss ostatným lacedemonským obyvatefstvom, následkom vojnových strát.

4/

51 5/

2

heilotov, h e ilo to v , ktorí k to r í ddostali o s ta li sslobodu lo b o d u -— pozri pozn. k I. kn., 3. kap. i pperioikove r i o i k o v — pozri pozn. k III. kn., 3. kap. malý m a lý ssnem n e m -— nič bližšie sa o ňom nevie. s niektorými n ie k to r ý m i ččlenmi le n m i rady ra d y -— spartská rada sa skladala z 28 občanov minimálne šesťdesiatročných, ktorých volil fud ľud doživotne a ktorí nikomu nepodliehali, a z oboch kráfov. kráľov. Rada pripravovala návrhy pre snem, mala právnu moc a mala aj funkciu súdneho dvora. ktorých napísané k to r ý c h mená m e n á boli b o li na p ís a n é v tajnom ta jn o m rozkazer o z k a z e — okolo palice sa špirálovite ovinul remeň (prípadne papyrusový zvitok) tak tesne, že palicu nebolo vidieť. Takto ovinutý remeň remeň sa popísal po dÍžke, dĺžke, potom sa odvinul a poslal príjemcovi. On musel mať presne takú istú palicu, okolo ktorej musel podobne ovinúť remeň, aby mohol prečítať text. Bolo B o lo to po p o ... . . . udalostiachu d a lo stia c h — r. 396 pr. n. I. 1. ak mu tridsať ak m u dajú d a jú trid s a ť SSparťanov p a r ť a n o v -— t. t.j.j. plnoprávnych občanov ako kráfovský kráľovský sprievod. a b y ppomocou o m o c o u Agesi/aa A g e sila a zznovu n o v u obnovil o b n o v il dekarchie d e k a r c h ie -— v mestách, ktorých sa aby zmocnil Lysandros po bitke pri Aigospotamoi, zriadili sa na jeho podnet oligarchické oligarchickú vlády, v ktorých mali najvyššiu moc desaťčlenné výbory ((dekarchie). dekarchie ). obete za šťastný o b e t e ... . . . za š ťa s tn ý pprechod r e c h o d hhranícr a n íc — lacedemonskí velitelia vždy obetovali Diovi a Aténe skór, skôr, ako prekročili lacedemonské hranice. kde gréckych k d e obetova/ o b e to v a l Agamemnon-mykénsky A g a m e m n o n — mykénsky král Agamemnon, velitef veliteľgréckych vojsk, obetoval v Aulide v Boiótii pred svojím odchodom do Tróje. Farnabaza že musí m u s í zzná n á ššať a ť pponižovanie o n iž o v a n ie od od F a rn a b a za -— Farnabazos sa uchádzal o ruku dcéry perzského kráfa kráľa a Spitridatovu dcéru chcel mať mať len ako vedfajšiu vedľajšiu ženu. Jedva - dfžková = asi 30 m. le d v a šštyri ty r i ppletrá le tr á — dĺžková miera pletron = ssvojimi v o jim i ddrieňovými r ie ň o v ý m i kkopijamio p i j a m i — tieto perzské zbrane odporúča Xenofon pre jazdu v diele O jazdectve pre ich pevnejšie drevo namiesto tých, ktoré používajú Gréci. obeť - pri veštení z vnútorností zvierat bola dóležitá o b e ť bola b o la nnepriaznivá e p r ia z n iv á — dôležitá pečeň, a keď bola znetvorená, bolo to zlé znamenie. jari Na zzačiatku a č ia tk u ja r i -— r. 395 pr. n.1. n. 1. ustanovil Herippida za velitefa Kýrových u s t a n o v il... ... H e r ip p id a za v e lite ľa bývalých b ý v a lý c h K ý r o v ý c h žo/dnierov-boli ž o l d n i e r o v — boli to grécki žoldnieri, ktorí boli v službách Kýra Mladšieho a po svojom návrate z ázijského vnútrozemia stali sa súčasťou Tibronovho, Derkylidovho a popo­ tom Agesilaovho vojska. rozkázal r o z k á z a l desiatim d e s ia tim nnajmladším a jm la d š ím rročníkom o č n ík o m ťažkoodencov ť a ž k o o d e n c o v -— pozri pozn. k II. kn., 4. kap. Agesilaos A g e s ila o s však v š a k dal d a l všetko v š e tk o obkfúčiť, o b k ľú č iť, ppriatefov r ia te ľ o v i nepriatefovn e p r ia te ľ o v — tak zabránil ponechat si korisť. peltastom ponechať v hodnote kn., 3. h o d n o te viac v ia c ako a k o sedemdesiat s e d e m d e s ia t talentov-o ta le n to v — o talente pozri pozn. k I. kn.,3. kap. lebo Dekelei Apolona le b o si v D e k e le i robili ro b ili nárok n á r o k na n a desiatok d e s ia to k koristi k o r is ti ppre re A p o lo n a -— z koristi získanej na konci peloponézskej vojny. aj Korinťanovodhovorili aj K o r in ť a n o v o d h o v o r ili ood d účasti ú č a s ti na n a výprave-o v ý p r a v e —o tom pozri II. kn., 4. kap. nedovolili Agesilaovi Aulide n e d o v o lili A g e s ila o v i obetovať o b e to v a ť v A u li d e -— o tom pozri III. kn., 4. kap. že sme hlasovali h la so v a li za tvrdé tv r d é opatrenia o p a tr e n ia pproti r o ti vám v á m na kkonci o n c i vojny-o v o j n y — o tom pozri II. kn., 2. kap.

ib a jjediný e d i n ý muž, m u ž , ktorý k t o r ý ... . .. sedel s e d e l vv zzhromaždení h r o m a ž d e n í sspojencovp o je n c o v — bol to Eriantes, iba veliter boiótskeho loďstva. velitel tejto na te v te d y sa celé c e lé mesto m e s to ppostavilo o s ta v ilo pproti r o ti úúčasti č a s ti na jto vvýprave-o ý p r a v e — o tom pozri II. vtedy kn., 4. kap. Peloponézania . pprítomné r íto m n é vvojenské o je n s k é ooddiely d d ie ly — t. j. ostatní Peloponézania. - t.j. a l v rrukách u k á c h aténskych a té n s k y c h demokratov d e m o k r a t o v vv P ir e u a oopiiťich p ä ť ich pprepustil-o r e p u s til — o tom Pireu mal ze m kn., 4. kap. Ale Pausanias bol už vtedy obžalovaný za tento postup, pozri II. kn.,4. bol však oslobodený. n.1.1. por. ta m zomrel z o m r e l na akúsi a k ú s i chorobu chorobu — r. 381 pr. n. - niekedy po tam

ŠTVRTÁ KNIHA STVRTÁ l1/i

2/

24

sprievod . r íto m n o s ti tridsiatichtrid sia tic h — t. t.j.j. Sparťanov, ktorí tvorili jeho sprievod. v pprítomnosti prostries dvoma d v o m a vozmi v o z m i opatrenými o p a tr e n ý m i kkosákmi o s á k m i -— bol to nebezpečný bojový prostrie­ Boli to vozy, ktoré mali vpredu a po bokoch, ale aj lúčoch dok Peržanov. B0li kolies veľa veía rovných i krivých (kosákovitých) nožov. Keď vpadli do hustých radov nepriateľov, spôsobili zranenia. zranenia . nepriatefov , všade spósobili vvzdialenej z d ia le n e j asi sto š e s ťd e s ia t šstadií tá d ií — stadiu pozri pozn. k II. kn., 1. kap. - o štádiu stošesťdesiat velitel d a l Spitridatovi S p itr id a to v i a Paflagónom P a fla g ó n o m všetko v š e tk o opiiť o p ä ť zzobraťo b r a ť — lacedemonský veliteľ dal vojenskej výpravy slobodne disponoval peniazmi a korisťou. Korisť mohol mene predať, rozdeliť, zasviitiť atď. Spitridates rozdeliť. dať ako odmenu, zasvätiť vo svojom menc Paťlagóni neboli členmi peloponézskeho spolku, a preto sa nemuseli cítiť a Paflagóni zaviazaní lacedemonským rozkazom. - Ariaios bol k AAriaiovi r i a i o v i ..... . ., le b o aajj oon n sa vvzbúril z b ú r il pproti r o ti pperzskému e r z s k é m u kkráfovi rá ľo vi — lebo opiiť podrobil podveliteľom vo vojsku Kýra Mladšieho, po ktorého smrti sa opäť podvelitefom ncho odtrhol. kráľovi, neskór neskôr sa však od neho perzskému kráfovi, pprenasledoval r e n a s le d o v a l som s o m nepriatefov n e p r ia te ľ o v aažž do d o mora m ora — - o tom pozri I. kn., 6. kap. nemusíš sa ppred r e d nikým n ik ý m klatiať k l a ň a ť -— t. t.j.j. pred perzským kráľom. kráfom. Klaňanie dvore. dokonca aj satrapovia spočívalo v tom, tom. že každý, kto sa zjavil na dvore, pobozkráfom hodiť na zem a poboz­ kráfovskej rodiny, museli sa pred kráľom a členovia kráľovskej kať mu nohy. Ten zvyk bol v očiach Grékov znakom všeobecného zotroče­ poníženia.. nia a poníženia Atén, Eualkov a b y bol b o l v Olympii O ly m p ii ppripustený r ip u s te n ý na bežecké b e ž e c k é ppreteky r e t e k y syn E u a lk o v zz A té n , hhoci oci aby privefký b o l najviiéši n a jv ä č š í medzi m e d z i chlapcami c h la p c a m i -— tento mladý Aténčan bol už priveľký bol zúčastnit sa na bežeckých pretekoch a prisilný, aby mu ešte dovolili zúčastniť chlapcov. chlapcov. I.. A .. A g e s i l a o s ... . . . odtiahol o d tia h o l zz jjeho e h o kkrajinyr a j i n y — r. 394 pr. n. 1 Agesilaos A .... Xerxes . - totiž Xerxes. Grécku ccestou, e s to u , kktorou to r o u išiel e r z s k ý kkráf r á ľ ... . .. pproti r o ti G récku — išic/ pperzský kráfa A g e s ip o lis bol b o l eštc e š te dieťaťom d ie ťa ťo m -— bol synom odsúdeného spartského kráľa Agesipolis Pausania, ktorý však ušiel. v p r e d u boli b o li krytí k r y tí ppotokom o to k o m -— Nemejským potokom. vpredu - výpočet je T a k á to bbola o la vojenská v o je n s k á sila na str ane L acedem ončanov — Lacedemonéanov strane Takáto však neúplný, lebo tu chýbajú oddiely z Tegey, z Mantineie, z Arkádie a z Acháie. P o k ia ľ Boiáťania B o ió ťa n ia stáli stá li na Tavom ľa v o m krídle k r íd le — v tomto postavení by totiž museli -v Pokiaf krídle . bojovať proti Lacedemončanom, Lacedemončanom. ktorí vždy stáli na pravom krídle, té n č a n o v stálo stá lo len le n šesť š e s ť ffýlý l — o tylách fylách pozri pozn. k I. kn., 7. kap. Aténéanov zA - bola to u nich Agrotere L a c e d e m o n č a n ia obetovali o b e to v a li kozu kozu A r te m id e A g r o te r e — Artemidc Lacedemonéania bohyňa lovu a vojny.

3/

4/

51 5/

50

mohli m o h li napadnúť n a p a d n ú ť pprechádzajúcich r e c h á d z a jú c ic h nna a nnechránenom e c h r á n e n o m bboku oku — - pravá strana pešiakov ako aj pravá strana celého oddielu, oddielu. prípadne pravého krídla šíku, nebola chránená štítmi, ktoré sa držali v ľavej [avej ruke. ruke . že m majú mftvych - t. j.j . plnoprávnych Sparťanov. a jú len le n oosem sem m ŕ tv y c h — Sparianov. viedol v ie d o l vojsko v o js k o v tvare šštvorhranu tv o r h r a n u — - to bola zvyčajná pochodová formácia v nepriateískej nepriateľskej krajine, kde mohlo každú chvíľu chviíu z ktorejkoľvek ktorejkoívek strany zaútočit Ťažkoodenci tvorili dutý štvorhran, v ktorom zaútočiť nepriateíské nepriateľské vojsko. Tažkoodenci bolí boli umiestení íahkoodenci, ľahkoodenci, pomocné oddiely a vozatajstvo. Jadza bola vpredu a vzadu, aby odrazila prípadné nepriateľské nepriateíské útoky. útoky. slnko mesiaca - bolo to čiastočné zatmenie slnka s ln k o dostalo d o s ta lo ppodobu o d o b u kkosáka osáka m e s ia c a — 14. augusta 394 pr. n. I.1. pprepustení r e p u s te n í lJacedemonskí a c e d e m o n s k í hheiloti e ilo ti— - pozri pozn. k I. kn., 3. kap. - t. j. z gréckych miest z európskych e u r ó p s k y c h miest, m ie s t , kktoré to r é ppribral r ib r a l ppočas o č a s ppresunu resunu — v Trácii a v Macedónii. asi kn ., 4. kap. kap . a si tri ppletrá le tr á -— o pletre pozri pozn. k III. kn., na úpiití ú p ä tí chrámu c h r á m u -— Atény Itonie na rovine pri Koronei, ktorý bol strediskom boiótskeho spolku. na ppoctu Apo/ona o c tu boha boha A p o lo n a -— Apolon bol ochranným božstvom Dórov. Dórov. desiatu menšiu d e s ia tu čas( ča sť kkoristi o r is ti nie n ie m e n š iu aako k o ssro to ttalentova l e n t o v — Xenofon tu má na mysli nezvyčajne veíkú nezvyčajne veľkú korisť z maloázijských vojenských výprav. Potom P o to m bolo b o lo ostatné o s ta tn é vojsko v o js k o pprepustené r e p u s te n é — - r. 393 pr. n. n.1.1. Aténčania, Tu si s i Argejčania, A r g e jč a n ia , A té n č a n ia , B o ió ť a n ia .... . . uuvedomiliv e d o m ili — r. 392 pr. n. 1 Boióťania I.. vybehli Akrokorint v y b e h li ihneď ih n e ď nna a A k r o k o r in t— - t.j. I. j. na korintskú akropolu. akropolu . Keď K e ď Argejčania A r g e jč a n ia vide/i v id e li ppísmeho ís m e h o SS nna a šštítochtíto c h — zvyk ozdobovať štít, čo bolo nielen označenie majiteľa, majiteía, ale malo aj zastrašovať nepriateľa, nepriatela, je veľmi veími starý. V historickom období sa jednotné označenie Štítov štítov zaviedlo v mnohých štátoch pre celé vojsko, ako tu je začiatočné písmeno štátu. Práve tak napr. Lacedemončania malí L,, Boióťania Boióťanía kyj. mali na svojich štítoch písmeno L Pri DioskurochP ri D io s k u r o c h — Lacedemončania zvyčajne prisahali pri Kastorovi a Polydeukovi. dcukovi. Praxitas .. sstrhnúť - ide o hradby spájajúce P ra x ita s sa rmzhodol. o z h o d o l ... tr h n ú ť ččasť a sť hhradieb r a d ie b — prístav Lechaion s Korintom. V čase V nnajbližšom a jb liž š o m ča se -— r. 391 pr. n. 1 I.. Lacedemončania - r. 390 pr. n. 1 I.. L a c e d e m o n č a n ia zznovu n o v u ppodnikli o d n ik li vvýpravu ýpravu — mcsiac, istmické m e s ia c , v kktorom to r o m sa kkonajú o n a jú is tm ic k é hhryr y — konali sa každý druhý a štvrtý máj-jún v korintskom Istme na počesť rok olympiády v mesiacoch máj—jún morského boha Poseidona. Trvali niekoľko niekofko dní a na programe boli atletické súťaže, konské dostihy a jazdecké preteky. O tieto hry sa starali Korinťania. Keďže Keďže stratili samostatnosť, hier sa ujali Argejčania. ppostupoval o s tu p o v a l cestou c e s to u k teplým te p lý m pprameňom ram eňom — - pramene ležali takmer na [strnu do Peiraia; Peiraia; jestvujú dodnes. morskom brehu pri ceste, ktorá viedla z Istmu bolo . . Poseidonov b o lo v dialke d ia lk e vidie( v id ie ť.... P o s e id o n o v cchrám h r á m v pplameňoch la m e ň o c h — - slávny Poseido!strnu, pri ňom sa konali istmické hry. nov chrám bol na východnej strane Istmu, hry . ušli Hérinho - Hérin chrám bol na u šli do d o pposviitného o s v ä tn é h o obvodu obvodu H é r in h o cchrámu hrám u — západnej strane hornatého polostrova Peiraion, nachádzajúceho sa na severozápadnej strane Korintskej šije. so ssvojimi - t.j. t. j. so šiestimi polemarchami (veliteľmi) v o jim i najb/ižsími n a jb liž š ím i druhmi d ru h m i — (veliteími) a s troma plnoprávnymi Sparťanmi, ktorí s ním bývali v kráľovskom krárovskom stane. nosičom n o s ič o m Štítov š títo v pprikázali r ik á z a li -— t. j. heilotom, ktorí nosili ťažkoodencom štíty.

77/I

8/

251

malí tridsať rokov, lebo - čiže mali ťťažkoodenci a ž k o o d e n c i,, kktori to r í slú ž ili uužž ddesiaty e s ia ty rrok ok — s/úžili v Sparte začínali muži vojenskú službu v dvadsiatich rokoch. 1. pr . n. I. L e n č o pprešla re šla zzima im a a nastala n a sta la jjar a r -— r. 388 pr. Lenčo - t. j.j . Dia, oodišiel d iš ie l do d o Olympie O ly m p ie a pprostredníctvom r o s tr e d n íc tv o m vveštiarne e š tia r n e sa sspýtal p ý ta l bboha oha — ohňa . ktorý mal veštiareň v Olympii, kde sa vykladalo z obetí a z obetného ohňa. mesiaceArgejčania A r g e jč a n ia totiž to tiž zzámerne á m e r n e ppresúvali r e s ú v a li svoje s v o je pposviitné o s v ä tn é m e s ia c e — boli rozličné niektorých. ako napr. pri vládo) pokoj zbraní; sviatky, počas ktorých vládol zbraní; pri niektorých, olympijských hrách, to platilo pre celé Grécko, pri iných, ktoré sa slávili v jednotlivých štátoch, to platilo iba pre dotyčné štáty, čo však ostatné štáty rešpektovali. Keďže kalendáre jednotlivých mestských štátov sa od seba veľmi vefmi odlišovali, často sa s kalendárom manipulovalo pre politické účely. Argejčania . najmii Argejčania. Týmto sa preslávili najmä „Zemetras ... bboh o h zzaslal o s la l zzemetrasenie-Poseidon, e m e tr a s e n ie — Poseidón, ktorý mal aj priezvisko „Zemetras". - tzv. paian, hymnus spievaný zzačali a č a li sspievať p ie v a ť oos/avnú s la v n ú ppiese1í ie s e ň na P o s e id o n a — Poseidona pôvodne na počesť Apolona, neskôr neskór však aj na počesť iných bohov. póvodne kn. , 4. ElidyAgis aj A g is kedysi k e d y s i po p o zzemetrasení e m e tr a s e n í odviedol o d v ie d o l vvojsko o js k o zz E l i d y — pozri III. kn., aj kap. a k o zzápasník á p a s n ik vv piitboji-piiťboj p ä ť b o ji — päťboj pri olympijských hrách sa skladal z preteku ako v behu, za zo skoku do diafky, diaľky, zo zápasenia, z hodu oštepom a z hodu diskom. bolí -t. j. krétski lukostrelci, ktorí boli A e b y nnáhodou á h o d o u neboli n e b o li bývali b ý v a li K r é ťa n ia —t. Kré(ania A kkeby lacedemonskom vojsku. v Iacedemonskom - pozri pozn. k III. kn., 4. kap. ppečeň e č e ň oobetného b e tn é h o zv ie ra ťa bbola o la zznetvorená n e tv o r e n á — zviera(a Lacedemončanmi F a r n a b a z o s aa K o n o n ppo o nnámornom á m o r n o m vvíťazstve íťa z s tv e nnad ad L acedem ončanm i — Kanon Farnabazos r. 394 pr. n. 1l.. v bitke pri Knide, pozri IV. kn., 3. kap. - ktorú tvorila tiahol Farnabazos F a r n a b a z o s .... . . tia h o l ppozdfž o z d ĺž ppobrežia o b r e ž ia ddo o ssvojej v o je j ssatrap•e a tr a p a — malá Frýgia pri Helesponte a Propontide a Bitýnia. III . kn., 1. kap. - pozri III. Derkylidas jjeho e h o sstarý ta r ý nnepriatel e p r ia te ľ D e r k y lid a s — ddržal ržal A bydos — - pozri IV. kn., 3. kap. Abydos miestodržitelovJacedemonských pprijímali r ijím a li do do A b y d u pprichádzajúcich r ic h á d z a jú c ic h la cedem onských m ie s to d r ž ite ľ o v — na Abydu miest, ktoré museli opustiť opustiť.. úteku z miest. - pozri III. kn., 2. Chersonese kktorí t o r í ddostali o s ta li od od L a c e d e m o n č a n o v ppódu ô d u nna a C h erso n ese — Lacedemončanov kap. n.1.1. - r. 393 pr. n. vela llodí Farnabazos jar, Keď K e ď nnastala a sta la ja r, F a rn a b a zo s obsadil o b s a d i l... ... veľa o d í— Pire Dlhých ppomóže om ôže A té n č a n o m priznovu výstavbe D lh ý c h hhradieb r a d ie b aa ppri r i oopevnení pevnení P ireaa pri znovuvýstavbe Aténčanom — bolí zbúrané na konci peloponézskej vojny. - všetky tieto opevnenia boli n.1. K o n o n oobnovil b n o v il vvelkú e ľk ú ča sť hhradiebr a d ie b — r. 392 pr. n. 1. časť Konon K e ď ta pprišli r iš li — t. j. do Sard, kde bola rezidencia iónskeho satrapu. - t.j. Keá le b o vvraj r a j tv r d e n ie L a c e d e m o n č a n o v bbolo o lo ppravdivé r a v d iv é — Kanon - totiž že Konon Lacedemončanov tvrdenie lebo nekoná v záujme Peržanov, ale Aténčanov a v skutočnosti sa s perzskými nepriatefom Peržanov. peniazmi stáva nepriateľom n.1.1. K ý m eešte š te T irib a z o s bbol o l v jjeho e h o rrezidenciie z id e n c ii — r. 391 pr. n. Tiribazos Kým vyhnanpposlali o s la li Tibrona T ib ro n a bojova( b o jo v a ť pproti r o t i nemu n e m u -— Tibrona až teraz zavolali z vyhnan­ I.. stva, ktoré mu zapríčinila výprava r. 400/399 pr. n. 1 I.. pposlali o s la li pproti r o ti nim n im Trasybu/a T ra s y b u la zzo o Steiríe S te ir ie -— r. 390 pr. n. 1 pprenajal r e n a ja l tam ta m vyberanie v y b e r a n ie desiatku d e s ia tk u od o d lodí, lo d í, kktoré to r é ppríchádzali ric h á d z a li zz Č ie r n e h o m o ra mora Cierneho boto clo vo výške 10 %. Tieto príjmy však Aténčania stratili po bitke -— čo bolo pri Aigospotamoi. n.1.1. - r. 389 pr. n. T r a s y b u lo s zzískal ís k a l nniektoré,mestá ie k to r é ,m e s tá — Trasybu/os - pozri IV. kn., 4. kap. Argos K e ď vvšak šak A r g e jč a n ia urobili u ro b ili zz K o r in tu A rg o s — Korintu Argejčania Keá

PJATA KNIHA PIA TA K N IH A

l1/i

so 2 . kap. kap . s o súhlasom s ú h la s o m eforove f o r o v — o eforoch pozri pozn. k I. kn., 2. jjeden e d e n ho h o oovenčilv e n č il — vlnené stuhy sa ovinovali víťazovi okolo hlavy. Jode sa odlišovali ppoškodiť o š k o d i ť nijakú n ija k ú obchodnú o b c h o d n ú lloďo ď - obchodné (nákladné) lode

od bolí kratšie, ale širšie a hlbšie, zväčša vojnových (trojveslíc, triér) tým, že boli zviičša to bolí Nosnost priemernej boli plachetnice, výnimočne boli poháňané veslami. Nosnosť obchodnej lode Jode bola vyše 50 ton. vbehli Deigma - bola to ulica v prístave, kde obchodníci v b e h li až a ž do d o ulice u lic e D e ig m a — vystavovali na predaj svoj tovar, akýsi bazár. Medzitým Antalkidas M e d z itý m sa vrátil v r á til A n ta lk id a s — - r. 387 pr. n. I. ze by b y mohli m o h li byť b y ť úplne ú p ln e pporazení o r a z e n í aako k o uužž kkedysi-t. e d y s i — t. j. r. 404 pr. n. I. v bitke pri Aigospotamoi. vyhováranie mesiace im uužž nnepomóže - o tom pozri pozn. v y h o v á r a n ie sa na pposv.iitné o s v ä tn é m e s ia c e im epom ôže — k IV. kn„ kap . kn., 7. kap. s výnimkou Lemnos, rieto majú v ý n im k o u ostrovov o s tr o v o v L e m n o s , llmbros m b r o s a SSkyros; k y r o s ; tie to m a jú aako k o vv m in u lo s ti minulosti Aténčanom ppatri( a tr iť A té n č a n o m - tieto tri ostrovy Aténčania dobyli v 5. 5. stor. pr. n. 1., I., ich negrécke obyvatefstvo obyvateľstvo čiastočne predali do otroctva a územie rozdelili medzi aténskych obyvateľov, obyvatefov, ktorí netvorili nijaký štát, ale podržali si svoje póvodné občianske právo a pre Aténčanov vykonávali vojenskú službu. Po pôvodné peloponézskej vojne ich Aténčania stratili, ale Konon ich znovu získal pre Atény. rozposlal miestt. j. lacedemonských veliteľov, r o z p o s la l aj a j velitefov v e lite ľ o v žžoldnierov o ld n ie r o v ddo o m i e s t — t.j. velitefov, ktorí sústreďovali sústreďovali oddiely spojencov spojencovaa velili im. Póvodcovia ich sspoluvinníci KorintP ô v o d c o v ia vraždenia v r a žd e n ia a ich p o lu v in n íc i oopustili p u s tili K o r i n t — pozri IV. kn., 2. kap. kým ichh nneúspechu - pozri IV. kn., kn ., 5. kap. k ý m naproti n a p r o ti tomu to m u sa zasa za sa tešia zz ic eúspechu — (sa) tridsa( (s a ) skončila s k o n č ila aj a j pplatnosť la tn o s ť zzmluvy m l u v y ... . .. na trid s a ť rrokov o k o v -— táto zmluva bola uzavretá v zime r. 418 pr. n. I. mesro Mantineia m e s to M a n tin e ia ppreukázalo r e u k á z a lo m n o h é sslužby lu ž b y je h o ootcovitc o v i — kráľovi mnohé jeho kráfovi Archidamovi. Pausanias - Pausanias žil neprestajne v exile. P a u sa n ia s udržiaval u d rž ia v a l ppriarefské r ia te ľ s k é sstyky ty k y — O jeho osude pozri III. kn., kn ., 5. kap. Lenčo L e n č o ta (Agesipolis) ( A g e s ip o lis ) vtrhalv t r h o l — r. 385 pr. n. n.1.1. v ktorých k to r ý c h Mantinejčania M a n tin e jč a n ia žžili ili aako k o za ta r ý c h čias za sstarých čias — - Mantinejčania pôvodne póvodne n.1.1. nastal tzv. synoikizmus, t. j. žili v piatich dedinách, až v 6. stor. pr. n. zlúčenie, keď sa sa založilo a opevnilo mesto, ale dediny neboli celkom opustené. Presídlené obyvatefstvo obyvateľstvo bolo pravdepodobne aj v meste rozčle­ nené podfa podľa póvodných pôvodných starých dedín. Keď Fliunta K e ď sa vyhnanci vyhnanci z F liu n ta ddozvedeli o z v e d e li — - r. 384 pr. n. I.1. Do - r. 383 pr. n. 1 I.. D o Lacedemona L a c e d e m o n a pprišli r i š l i.. .... pposlovia o s lo v ia — najmenej n a j m e n e j osemsto o s e m s to (ažkoodencov ť a ž k o o d e n c o v -— toto číslo je rozhodne nesprávne, je tu rukopis nJkopis porušený. Počet ťažkoodencov musel byť pravdepodobne je ovefa viičší, najmenej niekoľko niekofko tisíc. oveľa väčší, tri aiginské viičšiu hodnotu ako a ig in s k é obolyo b o l y — aiginský obolos mal asi o polovicu väčšiu atický obolos; o obole pozri pozn. k I. kn., 5. kap. vo výške jedného v ý š k e je d n é h o staréra sta té r a — - t. j. dvoma drachmami; o drachme pozri pozn. k I. kn., 5. kap. okolo o k o lo gymnasia g y m n a s ia -— o gymnasiu pozri pozn. k III. Ill. kn., 2. kap.

2/

2

3/

4/ 4/

na ic e le stá li aako k o ppolemarchovia o le m a r c h o v ia — - polemarchovia, najvyšší úradníci stáli ichh ččele v Tébach, boli traja. - r. 382 O/yntu L a c e d e m o n č a n ia ppripravovali r ip r a v o v a li.... . . vvojenskú o j e n s k ú vvýpravu ý p r a v u pproti r o ti O ly n tu — Lacedemončania pr. n. I.1. 3. kn ., 3. m n o h o dobrovolníkov d o b r o v o ľ n ík o v zz pperioikov e r i o ik o v -— o perioikoch pozri pozn. k I. kn., mnoho kap . kap. t. j. deti cudzincov, ktoré však c u d z in c i zz kkruhu r u h u takzvaných ta k z v a n ý c h chovancov chovancov— - t.j. cudzinci mali malí spartskú výchovu. zviičša s heilotkami, nnemanže/skí e m a n ž e l s k í ssynovia y n o v ia SSparťanov p a rťa n o v— - čiže deti Sparťanov, zväčša ktoré na náklad svojho otca mali spartskú výchovu a potom boli štátom právo. nemalí občianske právo, prepustené na slobodu, ale spravidla nemali - o tom sa za č a li ssprávať p r á v a ť ppovýšenecky o v ý š e n e c k y a nnechce/i e c h c e li ppriznať r iz n a ť ppráva rá v a vvyhnancom yhnancom — začali pozri V. kn., 2. kap. kn ., 4. kap. To isté o sste te uužž ppredtým r e d tý m ssami a m i uurobilir o b ili — pozri IV. kn., isté,, čéo I.. pr. n. 1 - r. 380 pr. Macedóniou Agesipo/is A g e s ip o lis pprešie/ r e š ie l M a c e d ó n io u — mrtvoly. u lo ž ili do d o medu m edu — - aby sa zabránilo rýchlemu rozkladu mŕtvoly. uložili kráíov pozri pozn. k III. k d e mal m a l kkráfovský r á ľ o v s k ý ppohrebo h r e b — o pohrebe spartských kráľov kde kn.,., 3. kap. kn - v stane postavenom na S p a r ts k í králi k rá li totiž to tiž bývajú b ý v a jú sspolu, p o lu , ppokiaT o k ia ľ sú om a — sú dduma Spartskí štátne trovy a v spoločnosti vybraných druhov. n.1.1. čas Agesilaos A g e s ila o s uužž pprekroéil r e k r o č il ča s -— r. 379 pr. n. vypaíovalo otrokom, - znamenie na čelo sa vypaľovalo ootrok t r o k s vvypáleným y p á le n ý m zznamením n a m e n ím — viičšieho priestupku. ktorí ušli alebo sa dopustili nejakého väčšieho - pozri o tom pozn. k IV. mesiace vvýhovorka ý h o v o r k a na pposviitné o s v ä tn é m e s ia c e nnič ič nnepomohla e p o m o h la — kn., 7. kap. t. j. vo vojne ukoristené - t.j. stfporadia zzbraňami, b r a ň a m i, kktoré to r é zzabrali o b r a li zza o sstien tie n stĺp o r a d ia — zbrane, ktoré tam viseli ako trofeje. Kleombrotos postupoval cestou - cez pohorie Kitairon. vedúcou hore do Platají — n.1.1. A s a m i Tébania T éb a n ia dostali d o sta li strachstr a c h — r. 378 pr. n. Ajj sami o d iš ie l zza o spo/očnej s p o lo č n e j je d á ln e domov d o m o v -— Sparťania sa spoločne stravovali, čo jedálne odišiel boli tzv. syssitie alebo fiditie, na ktorých sa zúčastnili aj králi. bol i miestom, na ktorom Euro tu boli k e ď sa A g e s ila o s vrátil v rá til ood dE u r o tu - brehy Eurotu tu — Euro Agesilaos keď sa Sparťania zvyčajne schádzali. I.. Epaminondas porazil spartské v bitke b itk e ppri r i LLeuktráche u k tr á c h — kde r. 371 pr. n. 1 vojsko. n.1.I. e f o r i... . .. vy h lá sili vvýpravu ý p r a v u pproti r o ti TébanomT é b a n o m — r. 377 pr. n. vyhlásili efori ootvorila tv o r ila samu sa m u na zzdravej d r a v e j nnohe o h e nne e ja k á žila — Agesilaos bol chromý na jednu žila-Agesilaos jaká nohu. - Xenofon tu má na mysli vvybojovali y b o jo v a li nnámornú á m o r n ú bbitku itk u ppod o d vvedením e d e n ím C h a b ria — Chabria najslávveľkú vel'kú námornú bitku pri ostrove Naxos, v ktorej Aténčania dobyli najsláv­ n.1. nejšie víťazstvo v prvej polovici 4. stor. pr. n. 1. Za toto víťazstvo Chabrias vel'ké verejné pocty. dostal veľké

Šiesta KNIHA kniha SIESTA 1/

I.. T é b a n ia (si) ppodrobili o d r o b ili m e s tá v B o ió tii — r. 375 pr. n. 1 Boiótiimestá Tébania n.1.1. - r. 374 pr. n. Lacedemona F ó k o v ia pposlali o sla li pposolstvo o s o ls tv o do do L acedem ona — Fókovia krá le o m b r o ta a ss nním ím štyri vvojenské o je n s k é ooddiely-spartské d d ie ly — spartské vojsko, ktoré sa Kleombrota králľaa K

štyri

šest oddielov (tzv. mory), skladalo predovšetkým z ťažkoodencov, vytváralo šesť

253

2/

31 3/

4/

2 4

z ktorých sa každý skladal z dvoch lochov. Spartský lochos mal 1000-1300 1000—1300 mužov, počet kolísal. Styri Štyri oddiely boli teda dve !retiny tretiny lacedemonskej armády, ktorá v klasickom období nemala viac ako päť piiť až šesť tisíc mužov. Keáže K e ď ž e tesálske te s á ls k e úúzemie z e m ie jje e úplná ú p ln á rovina ro v in a -— preto bola Tesália známa svojimi ťažkoodencami, ale najmii najmä jazdou, ktorá bola povestná. máme m á m e tofko to ľ k o a takých ta k ý c h zzdatných d a tn ý c h penestovp e n e s t o v — o penestoch pozri pozn. k II. kn., 3. kap. malých sstriehnu( tr ie h n u ť na ppríjmy r íjm y zz m a lý c h oostrovčekov s tr o v č e k o v -— je to narážka na tzv. druhý atický námorný spolok, o ktorom Xenofon inak nehovorí a ktorého členmi boli hlavne egejské ostrovy. s niekoTkými - o prepustených prcpustených heilotoch pozri n ie k o ľ k ý m i pprepustenými r e p u s te n ý m i heilotmi h e ilo tm i — pozn. k I. kn., 3. kap. bol jednohlasne - tento vodca bol volený b o l je d n o h la s n e zvolený z v o le n ý za vodcu v o d c u Tesá/čanov T e s á lč a n o v — tesálskymi mestami, spravidla na čas trvania vojnového nebezpečenstva, protiprávktoré ohrozovalo krajinu. Niektorí takto zvolení vodcovia si však protipráv­ ne podržali tento úrad celý život. - Skopas bol vodcom Tesálčanov v čase grécko-perzza Skopovej S k o p o v e j vlády v lá d y — ských vojen. Dwnysiovipposlali o s la li pposlov o s lo v kk Dionysiovi — t. j. k syrakúzskemu tyranovi Dionýsiovi I. pplavil la v il sa ppopri o p r i ostrovoch o s tr o v o c h -— r. 373 pr. n. I. 1. n.1.1. postavili pred súd a len na zzbavili b a v ili ho h o ve/enia v e le n ia -— dokonca ho r. 373 pr. n. príhovor Alketa a Iasona unikol trestu smrti, musel však opustiť Atény. Atény, i lo /ode Paralos de P a ra lo s a Salamíniu-o S a la m ín iu — o týchto lodiach pozri pozn. k II. kn., 1. kap. v AAténach té n a c h zzanechal a n e c h a l vefké v e ľ k é ladné lo d n é pplachty la c h ty -— pretože by mu prekážali pri manévrovaní v námornej bitke. Neskór N e s k ô r pprevzal r e v z a l ve/enie v e le n ie -— r. 372 pr. n. I. k t o r é mala m a lo takmer ta k m e r devii(desiat d e v ä ť d e s ia t lodí lo d í — lode sa spojili ktoré - t.j. t. j. kerkyrské !ode s pôvodnými póvodnými sedemdesiatimi Ifikratovými loďami. Medzitým n.1.1. M e d z itý m Aténčania A té n č a n ia vide/iv id e li — r. 371 pr. n. ničia mestá, Peržanom n ič ia m e s tá , kktoré to r é im im zzachovali a c h o v a li vernos( v e r n o s ť vo v o vojne v o jn e pproti r o ti P e r ž a n o m -— boli to vefké zásluhy v gréckomestá Platajčanov a Tesálčanov, ktoré si získali veľké n.1. zbúrali. -perzských vojnách a ktoré potom Tébania r. 373 pr. n.l. - bol to jeden zo štyroch úradov pri eleusínskych kktorý t o r ý bol b o l ľfakTonosom a kľo n o so m — mystériách, ktorý sa dedil v kňazských kňazských rodinách Eumolpovcov. Eumolpos bol mýtický zakladatef zakladateľ Demetriných mystérií v Eleusíne. ustanovujete - desaťčlenná desatčlenná vláda, u s ta n o v u je te tu desa(člennú, d e s a ťč le n n ú , tam ta m tridsa(č/ennú tr íd s a ťč le n n ú vládu vlá d u — tzv. dekarchia, v Aténach tridsaťčlenná oligarchická vláda. vláda, že ste s te nás n á s zzachránili-t. a c h r á n ili — t. j. na konci peloponézskej vojny, keď lacedemonskí spojenci navrhovali, aby Atény boli zničené. aby Apolonovi a b y odovzdali o d o v z d a li bohu bohu A p o lo n o v i desiatu d e s ia tu čas( č a sť ssvojho v o jh o majetkum a je tk u — ako vojnový príspevok. Lacedemončania mala L a c e d e m o n č a n ia vraj v ra j viedli v ie d li každú k a ž d ú čatu č a tu tak, ta k , aby aby m a la hÍbku h ĺb k u troch tro c h mužovm užov— čata (enomotion) mala 36 mužov. ppolemarchovi o le m a r c h o v i ppomocníci o m o c n íc i -— ich póvod pôvod a funkcia nie je známa, azda to boli adjutanti, ktorí sprevádzali polemarcha. o s le d n ý ddeň e ň telocvičnej te lo c v ič n e j sslávnosti lá v n o s ti v Sparte S p a r te -— bol to sviatok slávený na v pposledný počesť počest delfskej trojice bohov (Apolon, Artemis, Leto), pri ktorom nahí chlapci, mladíci a muži spievali, tancovali a robili gymnastické cvičenia. ppohotovos( o h o to v o s ť pre p r e dva d v a zzvyšné v y š n é oddiely o d d ie ly -— s ostatnými štyrmi oddielmi bol

5/

25

Kleombrotos, o čom pozri pozn. na začiatku tejto kapitoly. kk ooddielom, d d ie lo m , čo o li zza a hhranicami r a n ic a m i — t. j. pri Leuktrách. - t.j. bolí čo b A g e s ila o s sa ešte e š te nnezotavilzosvojejchoroby-pozri e z o t a v i lz o s v o j e j c h o r o b y —pozri pozn. k V. kn., 4. kap. Agesilaos VI. kn., 5. kap. e š te žžili ili SStasippovi ta s ip p o v i sstúpencitú p e n c i — pozri Vl. ešte - t. j. v Termopylách. H e r a k le iu , le ž ia c u vv úúzkom z k o m ppriesmyku r ie s m y k u — /ežiacu Herak/eiu, trefom roku každej olympiády na K e ď sa bblížili lížili ppýtijské ý ti j s k é hhryr y — konali sa v treťom Keď svatyní v Delfách. začiatku začíatku septembra k pocte boha Apolona pri jeho svätyni básníkov zaviedlí závody básnikov Pôvodne Póvodne sa tu pretekalo v hre na píšťalu, časom sa zaviedli íde a dramatikov dramatíkov a potom aj závody v behu a konské závody na vozoch. Tu ide o rok 370 pr. n. n.1.1. - t. j. vládcom s neobmedzenou mocou, kým tyranom Iason aaby b y sa Ia so n nnestal e s ta l ty ranom — tesálsky vodca bol voleným úradníkom. n.1.1. - r. 369 pr. n. Polyfrona zzabil a b il P o ly fr o n a — datovaníe dóležítý údaj pre datovanie - je to dôležitý správa táto kkeď e ď bbo/a o la tá to sp rá va nnapísaná a p ísa n á — Alexannapísania Gréckych dejín ako aj na koniec koníec Xenofontovho života. Alexan­ Tisifonos zomrel pravdepodobne I., Tísifonos dros bol zavraždený v r. 358 pr. n. 1., r. 355 pr. n. I.1. I.. Archidamos A r c h id a m o s oodviedo/ d v ie d o l vvojsko o js k o -— r. 371 pr. n. 1 mesto toto M a n tin e iu oopii( p ä ť uurobia ro b ia jjednotným e d n o tn ý m m e s to m a to to m e s to oopevnia-pozrí p e v n ia — pozri V. mestom;; Mantineiu kn., 2. kap. oon n bbol o l uuž ž ppo o ootcovi tc o v i s nnim im sspriate/enýp r ia te le n ý — pozri V. kn., 2. kap. kn., 3. kap. - o talente pozri pozn. k I. kn„ striebra talentmi tr o m i ta le n tm i strie b ra — tromi n.1.1. - r. 370 pr. n. V e g e i nnaliehali a lie h a li sstúpenci tú p e n c i K a llib ia — Kallibia V TTegei SStasippovi ta s ip p o v i sstúpencitú p e n c i — pozri VI. kn., 4. kap. pozrí Vl. stadiu pozri pozn. k II. kn., 1. kap. - o štádiu Mantineie aasi si ddvadsať v a d s a ť šstadií tá d ií ood d M a n tin e ie — - oo peltastoch pozri pozn. k I. kn., 2. kap. Tesálie ppeltasti e lta s ti zz T e s á lie — n.1. t. j. Peisistratovcov r. 511 pr. n.l. - t.j. ssami a m i ood d se b a vvyhnali y h n a li ty r a n o v zz A té n — Atén tyranov seba kkcá e ď ich b lie h a li M e s s e n č a n ia — - v tzv. tretej messenskej vojne v rokoch Messenčania ich oobliehali n.1.1. 464—455 464-455 pr. n. za str á ž c o v sspoločného p o lo č n é h o ppokladu o k la d u -— narážka na tzv. délsky spolok, ktorý strážcov n.1.1. vznikol r. 477 pr. n. Lacedemončanov, T é b a n o v , kktorí to r í vvredy te d y nnepresvedčili e p r e s v e d č ili L a c e d e m o n č a n o v , aaby b y vvás á s uuvrhli v r h li ddo o Tébanov, ootroctva tr o c tv a — Lacedemončanía odmietli návrh Tébanov, aby po skončení - Lacedemončania peloponézskej vojny úplne zničili Atény. Kadmeiu nnenechali e n e c h a li bbez e z ppohrebu o h reb u A r g e jč a n o v , kktorí t o r í ppadli a d li ppri r i úútoku to k u na K a d m e iu — Argejčanov, velítefov pod vedením Oidipovho syna Polyneika šesť ďalších argejských veliteľov Siedmích proti Tébam), boli zaútočilo s vojskom na Téby (tzv. výprava Siedmich prihovorilí u Tébanov, odrazení a sedem vodcov padlo. Aténčania sa však prihovorili aby dovolili pochovať padlých Argejčanov. Herak/ovým zachránili sste te pprekazili r e k a z ili E u r y s te o v u bbezohladnosť e z o h ľ a d n o s ť a za c h rá n ili sste te žživot iv o t H e r a k lo v ý m Eurysteovu héroa Herakla, ssynom ynom — podla povesti synovia gréckeho národného héróa - podľa krá lov, ušli pred prenasledovaním ktorých pokladali za predkov spartských kráľov, kráfovi Teseovi, ktorý sa ich ujal mykénskeho kráľa krála Eurystea k aténskemu kráľovi a v boji porazil Eurystea. Akadémielfikrates Iť ik r a te s nnariadil a ria d il vvečera( e č e ra ť vv ookolí k o lí A k a d é m i e — pozri pozn. k II. kn., 2. kap. rozprávanía možno vvšetko š e tk o to ro b il vv oonom n o m ččasea s e — podľa pod la Xenofontovho rozprávania to,, ččoo uurobi/ pomócť Lacedemäť Ifikrates, ktorému zvlášť nezáležalo na tom pomôcť mAť dojem, že Iťikrates, mončanom, len navonok vykonával rozkaz Aténčanov a úmyselne umožnil Tébanom odchod.

S I E D M A KNIHA K N IH A SIEDMA

li 1/

2/

3/

4/

2

V l.. V nnasledujúcom a s le d u jú c o m roku r o k u -— r. 396 pr. n. 1 kedysi k e d y s i ss vami v a m i Lacedemončania L a c e d e m o n č a n ia bojovali b o jo v a li vela veľa rokov-ide r o k o v — ide tu o peloponézsku vojnu. Lenčo L e n č o však v š a k utrpeli u tr p e li iba ib a jjednu e d n u pporážku o r á ž k u na n a zzemie m i — I. t. j. v bitke pri Leuktrách. ani Ill. kn., 4. kap. a n i šštyri ty r i ppletrá le tr á -— o pletre pozri pozn. k III. - náhrobky sa totiž nachádzali mimo ľfahkoodenci a h k o o d e n c i vystúpili v y s tú p ili nna a náhrobky náh ro b ky — mesta, pred hradbami. výprava Dionysiom - bol to Dionýsios v ý p r a v a pposlaná o sla n á D io n y s io m — Dionysios I., tyran v Syrakúzach. nezvolili iné, n e z v o lili si nnijaké ija k é in é , iba arkádskea r k á d s k e — Arkáďanov ako žoldnierov v cudzích službách nachádzame už r. 480 pr. n.l. n. l. v Xerxovom vojsku. aby Messenia Lacedemončanom - r. 369 pr. n. l.1. bola aby M e s s e n ia bola b o la ppoddaná oddaná L acedem ončanom — Messenia, ktorá bola oddávna poddaná Lacedemončanom, vyhlásená Epaminondom za nezávislý štát a bolo novozaložené jej hlavné mesto „Messene", „Messene“, čo Xenofon nespomína. Pre Lacedemončanov však toto bola politicky i hospodársky najťažšia strata po porážke pri Leuktrách. sa nachádzalo Heraklovou že ppravé r a v é krídlo k r íd lo sa n a c h á d z a lo vedla ved ľa pposviitného o s v ä tn é h o obvodu o b v o d u ss H e r a k lo v o u ssochou o c h o u -— čo vojaci pokladali za dobré znamenie, lebo Herakles bol podfa podľa tradície predkom spartských kráľov. kráfov. že nnepadol jeden I. j. z plnoprávnych Sparťanov. e p a d o l ani a n i je d e n Lacedemončan L a c e d e m o n č a n -— t. - geronti boli spartskí občania v počte dvadsaťosem aspoň ggerontmi e r o n tm i — šesťdesiatročných, ktorí tvorili radu (gerusia), boli volení doživotne a nikoniko­ mu nepodliehali. ppozvali o z v a li si ssvojich v o jic h sspojencovp o j e n c o v — r. 367 pr. n. I. mu Artemide - pozri pozn. k III. kn., 4. že m u ani a n i nedovolili n e d o v o lili ddokonči( o k o n č iť obeť obeť A r te m id e — kap. ppred r e d zzhromaždením h r o m a ž d e n ím desiatich d e s ia tic h tisíc -— t. j. pred arkádskym spolkovým snemom. chýrečný c h ý r e č n ý zzlatý la tý pplatan la ta n -— zlatý platan daroval kedysi podfa podľa Herodota Hérodota (VII, 27) Lýd menom Pytios spolu so zlatým viničom viničom perzskému královi kráľovi Dareiovi. Argejčania A r g e jč a n ia opevnili o p e v n ili ppohorie o h o r ie Trikaranon T r ik a r a n o n -— r. 366 pr. n. l. 1. odtrhlo sa od mnoho o d tr h lo sa o d nich n ich m n o h o pperioikove r i o i k o v — o perioikoch pozri pozn. k 1.kn., I.kn., 3. kap. pn spoločnej l.. pri s p o lo č n e j výprave v ý p r a v e -— r. 370 pr. n. 1 Lacedemona po ústupe ú s tu p e nnepriatelov e p r ia te ľo v zz L a c e d e m o n a -— r. 369 pr. n. l. 1. kým - opevňovali k ý m trvala trv a la ppráca rá ca na opevňovaní o p e v ň o v a n í oporného o p o r n é h o bodu bodu — Opevňovali ho Fliunťania. s tébskymi - t.j. t. j. s najvyššími vládnucimi úradníkmi. té b s k y m i archontmi a r c h o n tm i — so zzajatými Archia Hapala a ja tý m i sstúpencami tú p e n c a m i A r c h ia a H a p a ta -— o tom pozri V. kn., 4. kap. uctievajú - zakladatel u c tie v a jú ho h o ako a k o zzakladatela a k la d a te ľa mesta m e s ta — zakladateľ mesta mával v ňom pocty, ktoré sa preukazovali héroom. Mnohé mestá, ktorých založenie sa kládlo do zakladatefa mýtického obdobia, oslavovali nejakú mýtickú osobnost osobnosť ako zakladateľa mesta. Dionýsia po ssmrti m r ti D io n ý s ia Staršieho S ta r š ie h o pposlal o s la l jjeho e h o syn sy n -— t. j. Dionýsios Mladší. tri roty1333 mužov) r o t y — rota (locho,) (lochos) bola polovica oddielu (mora = 10001000—1333mužov) šesť oddielov, čiže dvanásť rót. rôt. lacedemonského vojska, ktoré malo šesť eparitie p a r iti — boli členovia elitných pravidelných oddielov arkádskeho spolku.

- r. 364 pr. n. 1I.. Kromne K eď A r k á ď a n i a .... . . ppri ri K rom ne — Arkáďania Keď Pisania obývali - Písania s p o lu s P is a n m i uusporiadali sp o r ia d a li slávnostné s lá v n o s tn é zzhromaždenie h r o m a ž d e n ie — Pisanmi spolu zdá , n.1.1. bolo, ako sa zdá, územie okolo Olympie, ktoré až do r. 570 pr. n. Pisania však trvali na nezávislé, potom však prišlo pod vládu Elejčanov. Písania tomto svojom historickom nároku usporadúvať olympijské hry. disciplín: z behu, zo z ppiiťboja ä ťb o ja bbežecké e ž e c k é pprelekyr e t e k y — piiťboj päťboj sa skladal z piatich disciplín: zápasu. diaľky, z hodu diskom, z vrhu oštepom a zo zápasu, skoku do diafky, zo sstrechy tr e c h y hhlavného la v n é h o chrámu c h r á m u -— t. j. slávneho Diovho chrámu v Olympii. ppoužívali o u ž ív a li cchrámové h r á m o v é ppokladyo k l a d y — uložené v Olympii. n.1.1. K e ď sa toto to to ooznámilo z n á m ilo -— r. 362 pr. n. Keď - Sparta nemala hradby. mesro ddostal o s ta l (sa) (sa ) aažž ppred red m e s to SSpartu p a r tu — mužikkeďz e ď z ic a d o vv ppadli a d li uudatní d a tn í m u ž i — medzi nimi aj Xenofontov syn Gryllos. ichh rrado malovali aarkádski r k á d s k i jjazdci a z d c i ssii .... .. m a ľo v a li kkyje y j e nna a svoje s v o j e štíty-kyj š t í t y — kyj bol tébskym znakom odvodeným od kyja Herakla, ktorého Tébania pokladali za ochrancu svojho mesta. častí opisovaná Epamizzasluhuje a s lu h u je si s i ppozornost, o z o r n o s ť , čo č o urobil u r o b il -— v nasledujúcej časti nondova taktika imponovala Xenofontovi, ktorý bol skúsený vo vojenských úspešEpaminondom . Neskoršie úspeš­ veími nesympatizuje s Epaminondom. veciach, kým inak veľmi ne použil túto taktiku Alexander Vefký, Veľký, aj Hannibal, Caesar a dokonca aj Napoleon. bol i fahkoodenci boli ppriradil rir a d il kk nnemu e m u (t. j. k oddielu jazdy) lahkoodencov-títo ľ a h k o o d e n c o v — títo ľahkoodenci pechoty":: pešiaci, „jazdcckej pechoty“ zvláštnosťou boiótskej jazdy. Bol to istý druh „jazdeckej každému jazdcovi pridelený jeden, išli do boja na koni jazdca, v boji svo jmu opiiť nasadli k svojmu boj a opäť pozoskakovali z koní a pri ústupe alebo na konci boja jazdcovi. všeobeC1.1e sa - všeobecne ako pporazené o r a z e n é pprijímali r ijím a li ssvojich v o jic h ppod o d oochranou c h r a n o u pprímeria r ím e r ia — pofa pokladal poklada) za víťaza ten, kto mohol odniesť svojich padlých z bojového poľa a zachrániť zachránit ich, za porazeného ten, ktorý si musel pre toto vyžiadať povolenie nepriatefov. nepriateľov.

ZOZNAM VLASTNÝCH MIEN Abarnis, A b a r n is , mys pri Lampsaku v Helesponte. Abydos, A b y d o s , mesto v Mýsii pri Helesponte, pri myse Nagara. Adeas, veliteí žoldnierov. žoldnierov. A d e a s , syn Eufrona, sikyonský veliteľ

(Obyvatelia Abyďania.)

Adeimantos, syn Leukolofida, aténsky veliteľ, veliteí, zajatý Lysandrom pri Aigospotamoi. Afrodita, bohyňa krásy a lásky, podľa podTa jedných dcéra Dia a Diony, podľa A fr o d ita , bohyňa podfa iných sa zrodila z morskej peny. Afytis, A fy ti s , mesto na chalkidskom polostrove Pallene. Agamemnon, syn Atrea, kráf kráľ v Mykénach na Peloponéze, hlavný veliteľ velitef gréckych vojsk pred Trójou. Agatinos, veliteí korintského loďstva. A g a tin o s , veliteľ Agesandridas, A g e sa tn d r id a s , velitef veliteľ lacedemonského loďstva. Agesilaos, kráTa Archidama, brat A g e s ila o s , syn lacedemonského kráľa bral kráľa kráTa Agida. Agida. Agesipo/is, kráTa Pausania, keď ešte nebol dospelý, bol mu A g e s ip o lis , syn spartského kráľa poručníkom Aristodémos Aristodemos a namiesto neho bol aj veliteľom veliteíom spartského vojska. poručníkom Agesistratos, A g e s is tr a to s , efor v Sparte Sparte.. Agis, kráf (427-401 n. 1.). A g is , lacedemonský kráľ (427—401 pr. n.l.). Agrotera, A g r o te r a , epiteton Artemidy. Agyrrhio.s, velitef aténskeho loďstva, nasledovník Trasybula. A g y r r h io s , veliteľ Acháia, A c h á ia , krajina v severovýchodnej časti Peloponézu; obyvatelia 1. Achájci vv Acháii 2. Achájci vo Ftii, na území južnej Tesálie. Achájske A c h á j s k e hhory, o r y , vo Ftii, v južnej Tesálii. Achilleion, A c h ille io n , mesto v Iónii v Malej Ázii, blízko Prieny. Aigina, A ig in a , ostrov v v Saronskom zálive medzi Argolidou (na Peloponéze) a Atikou. (Obyvateli., (Obyvatelia Aiginčania.) Aigospotamof = .,Kozie A i g o s p o t a m o i ((= „Kozie riečky"), riečky“), ústie jednej alebo viacerých riečok do HelesChcrsonese. azda aj malá lokalita. pontu na Chersonese, Aigosteny, A ig o s te n y , mesto v Megaride. Aigy, A ig y , mesto v Aiolide v Malej Ázii. Aineias, A in e ia s , zo Stymf.alu, Stymfalu, velitef veliteľ arkádskeho spolku. Ainesias, Sp·arte. A in e s ia s , efor v Sparte. Ainiovia, kmeň na tesálsko-epirských hraniciach, pri rieke Spercheios. A in io v ia , kmeň Aio/is, sevťrozápadnom pobreží Malej Ázie od ústia rieky Hermos až A io lis , kraj na severozápadnom po Helespont, ku ktorému ~aorému patrili aj priľahlé prifahlé ostrovy. (Obyvatelia Aiolovia.). Aischines, A is c h in é s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. tyranov. Ait6lia, A itó lia , Krajina v západnej časti stredného Grécka. (Obyvatelia Aitólovia.) Aixone, (viičšia osada) na pobreží južne od Atén. A ix o n e , démos (väčšia Akadémia, A k a d é m ia , miesto na se verozápadnom predmestí Atén s rozličnými svätyňami, sviityňami, s gymnasiom a s veľkým vefkýr.n parkom (v ňom prednášal Platón). Platon). Akantos, Chalki dike v južnej Macedónii. (Obyvatelia Akanťania.) A k a n t o s , mesto na Chalkidike Akanfania .) Akarnánia, A k a r n á n ia , najzápadnejšia krajina v strednom Grécku, hornatá a doteraz zalesne­ zalesnená. (Obyvatelia Akarňani Akarňania.) a.) Akragas A k r a g a s (2. p. Akragantu), rr.•esto n.'esto na Sicílii, neskoršie Agrigentum (dnes Girgenti). Akraganfania.,' (Obyvatelia Akragantänia.ý Akrisios, velitef pod Eufronom. A k r is io s , sikyonský veliteľ Akrokorint, A k r o k o r i n t , názov korintskej a kropoly (hradu).

2

hornatý kraj medzi Arkádiou a Elidou. (Obyvatelia Akrorejčania.) Alea, epyteton bohyne Atény, sviityňa A/ea, svätyňa pri Sparte. Alexandros, A le x a n d r o s , vodca Tesálčanov a krutý tyran. Alexias, A le x ia s , aténsky archont. Alexippidas, A le x ip p id a s , efor v Sparte. Alfeios, A lfe io s , rieka v Elide na Peloponéze. Alketas, velitef posádky v Oreu v Tesálii 2. miestodržitef A lk e ta š , 1. Lacedemončan, veliteľ miestodržiteľ v Epire, poddaný tyranovi Iasonovi z Fer. A lk ib ia d é s , 1. aténsky štátnik a vojvodca, zavraždený perzským satrapom FarnaAlkibiades, bazom 2. bratanec predošlého, ktorého ukameňoval Trasyllos. Alkimenes, A lk im e n e s , Korinťan, stúpenec prolacedemonskej strany. A/tis, A ltis , posviitný posvätný obvod Dia v Olympii. Alypetos, A ly p e t o s , lacedemonský polemarchos Polemarchos (velitef). (veliteľ). A ly z e ia , mesto v Akarnánii. Alyzeia, Ambrakia, A m b r a k ia , (Amprakia) mesto a územie v sev. Akarnánii. (Obyv. Ambrakijčania.) Amedokos, A m e d o k o s , kráf kráľ Odrysov. Amfeion, vfšok, tvoriaci severné pokračovanie tébskej Kadmeie (akropoly). A m f e i o n , vŕšok, Amfidolčania, A m fid o lč a n ia , obyvatelia mesta Amfidoly v južnej Elide. Amfipolis, A m fip o lis , mesto v Macedónii. Amykly, A m y k l y , (Amyklai) mesto južne od Sparty v Lakónii. (Obyvatelia Amyklajčania.) Amyntas, A m y n t a s , macedónsky kráf. kráľ. Anaitios, A n a itio s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Anaxibios, miestodržitef, nástupca Derkylidov v Abyde. A n a x ib io s , lacedemonský miestodržiteľ, Anaxikrates, A n a x ik r a te s , Byzantínec, zradil mesto Aténčanom. Anaxilaos, A n a x ila o s , Byzantínec, zradil mesto Aténčanom, čo obhajoval v Sparte. A n d r o k le id a s , Téban, podplatený perzskými peniazmi. Androkleidas, A n d r o m a c h o s , velitef veliteľ jazdy v Elide. Andromachos, Andros, A n d r o s , ostrov v Kykladách v Egejskom mori. Angenidas, A n g e n id a s , efor eťor v Sparte. Antalkidas, A n ta lk id a s , Lacedemončan, po ktorom bol nazvaný mier (,,Antalkidov („Antalkidov mier"). mier“). Antandros, A n ta n d r o s , aiolské mesto na pobreží Malej Azie. Ázie. (Obyvatelia Antandrijčania.) Antifon, A n t i f o n , Aténčan, popravený za vlády tridsiatich tyranov. A n tig e n e s , archon v Aténach. Antigenes, Antiochos, A n tio c h o s , 1. Aténčan, Alkibiadov kormidelník 2. Arkáďan, zápasník v piiťboji, päťboji, posol u perzského kráfa. kráľa. Antistenes, Azii. A n ti s t e n e s , Lacedemončan, člen kontrolnej komisie v Malej Ázii. Anytos, A n y t o s , Aténčan, poslaný do vyhnanstva za vlády tridsiatich tyranov. Apatúrie, A p a tú r ie , sviatok slávený na jeseň počas troch dní, pri ktorom sa schádzali členovia príbuzných aténskych rodín. Apollofanes, A p o llo fa n e s , z Kyziku, sprostredkovatef sprostredkovateľ medzi Agesilaom a Farnabazom. Apollonia, A p o llo n ia , mesto na Chalkidike. (Obyvatelia Apollončania.) Apolon, Diovaa Létin, brat Artemidy, boh veštby, hudby, básnictva a lekárstva. A p o lo n , syn Diov A r a k o s , Lacedemončan, velitef veliteľ loďstva. Arakos, Aresias, A r e s ia s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Argeios, z Elidy, ako demokrat poslaný oligarchami do vyhnanstva. Argeíos, Arginúsy, A r g in ú s y , malé ostrovy medzi Lesbom a maloázijským pobrežím. Argos, A r g o s , krajina a rovnomenné hlavné mesto vo východnej časti Peloponézu. Archedemos, velitefa Erasinida po bitke pri A r c h e d e m o s , vodca aténskych demokratov, žalobca veliteľa Arginúsach.

Akroreia, A k r o r e ia ,

259

I. aténsky veliteí 1. veliteľ 2. Aténčan, ktorý sa prihováral za prijatie lacedemonských mierových podmienok na konci peloponézskej vojny. Archias, polemarchos v Tébach. A r c h ia s , (oligarchický) Polemarchos Archidamos, I. lacedemonský kráľ kráf (asi 469—427 469-427 pr. n. L), I.), otec kráľa kráfa Agesilaa 2. A r c h id a m o s , 1. kráfa Agesilaa a vnuk predchádzajúceho, prihovoril sa u otca za oslobodenie syn kráľa Sfodria. A r c h y ta s , eľor Sparte. Archytas, efor v Sparte. Ariaios, kráfa. A r ia io s , Peržan, ktorý sa odtrhol od perzského kráľa. Aríobarzanes, A r i o b a r z a n e s , Peržan, Farnabazov podveliteľ, podveliter, potom satrapa vo Frýgii. Aristarchos, velitef, prívrženec oligarchie. A r is ta r c h o s , aténsky veliteľ, Aristodemos, kráfovskej rodiny, poručník Agesipolida. A r is to d é m o s , Sparťan z kráľovskej Aristogenes, veliter 2. Syrakúzan, otec Herakleida. A r is to g e n e s , I. 1. aténsky veliteľ Aristokles, A r ís to k le s , Aténčan, člen mierového posolstva do Lacedemona. Aristokrates, A r is to k r a te s , aténsky velitef. veliteľ. Aristolochos, A r is to lo c h o s , lacedemonský vyslanec v Aténach. Aristofon, A r í s t o f o n , Aténčan, otec Demostrata. Ariston, A r is to n , Byzantínec, zradil mesto Aténčanom. Aristoteles, veliter, prívrženec prívrženecoligarchie, A r is to te le s , aténsky veliteľ, oligarchie, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Arkádia, A r k á d ia , krajina v strede Peloponézu. (Obyvatelia Arkádania.) Arnapes, A r n a p e s , Peržan Artaxerxes kráf (404-359 A r ta x e r x e s (II.), perzský kráľ (404—359 pred n. I.), syn Dareia II. n.1.), Artemis Artemidy). dcéra Dia a Léty, sestra Apolonova, bohyňa mesiaca, A r t e m i s (2. p. Artemidy), lovu, kúziel, ochrankyňa a pomocnica žien, slávny bol jej chrám v Eťeze Efeze (patril k siedmim divom sveta). sveta). Asea, mesto v južnej Arkádii, zhromaždište pre vojsko arkádskeho spolku. (Obyvatelia Aseaťania.) Ázia, Á z ia , I. 1. = Malá Ázia 2. == Perzská ríša. Asine. A s in e , mesto v Lakónii (prípadne v Messénii). (Obyvatelia Asinčania.) Pamfýlii, na južnom pobreží Malej Azie. Aspendos, mesto v Pamľýlii, Ázie. (Obyvatelia AspenArchestratos, A r c h e s tr a to s ,

ďania.) cľania.)

Astyochos, veliter lacedemonského loďstva. A s ty o c h o s , veliteľ Astyra, A s ty r a , lokalita s Artemidiným chrámom v Mýsii v M. Ázii Atarneus, A ta r n e u s , mesto na aiolskom pobreží v M. Ázii. Aréna, A té n a , dcéra Dia, panenská bohyňa múdrosti, umenia a vied,

ale aj bohyňa boja. Pallas Aténa v Aténach, aj Aténa Polias ako ochrankyňa mesta. Atenadas, podveliteí v Derkylidovom vojsku. A te n a d a s , zo Sikyona, podveliteľ Atény, A t é n y , hlavné mesto Atiky, krajiny vo východnej časti stredného Grécka. Atika, A ti k a , krajina vo východnej časti stredného Grécka s hlavným mestom Aténami, štátne územie Aténčanov. Au/is. A u lis , prístavné mesto v Boiótii. Au/on. A u lo n , mesto na hraniciach medzi Messeniou a Elidou. (Obyvatelia Aulončania.) Autoboisakes, Perfan. A u to b o is a k e s , vznešený Peržan. Autok/es. A u to k le s , Aténčan, člen mierového posolstva do Lacedemona. Lacedemona. Peržan, Farnabazov nevlastný brat bral a veliteľ velitef jeho jazdy. trácka bohyňa podobná Artemide, ktorej kult priniesli do Grécka trácki obchodníci, usadení usadeni v Pireu; Pireu; jej chrám sa volal Bendideion. Bitýnia, B itý n ia . krajina v severozápadnej časti M. Ázie na pobreží Cierneho Čierneho mora,

Bagaios, B a g a io s , Bendis, B e n d is ,

- o

pôvodne póvodne osídlená Trakmi, preto sa nazýva aj Bitýnska Trácia. (Obyvatelia Bitýnčania, prípadne bitýnski Tráci.) BoiúB o ió tia , krajina v strednom Grécku s hlavným mestom Téby. (Obyvatelia BoióBoiótia, ťania . ) ťania.) B o io tio s , lacedemonský vyslanec. Boiotios, Brasidas, B ra sid a s , efor v Sparte. lstambul). (Obyvatelia Byzantínci.) Byzantion, B y z a n tio n , mesto pri Bospore (dnešný Istambul). C yp ru s, Cyprus,

ostrov južne od M. Ázie, Azie, známy kultom Afrodity.

Azii pri Helesponte. (Obyvatelia Dardančania.) Dardanos, D a r d a n o s , mesto v M. Ázii kráfov; Dareios I. Starší, perzský D a r e io s , meno niekoľkých niekofkých perzských kráľov; Dareios,

kráf kráľ n.1.) (424-404 pr. n. kráf (424—404 (521—486 I.), Dareios II. Mladší, perzský kráľ 1.).. n.1.), (521-486 pr. n. Helesponle a Propontide D a s k y le io n , hlavné mesto Malej Frýgie, satrapie pri Helesponte Dasky/eion, Farnabaza. salrapu Farnabaza. a rezidencia satrapu ( = výstavná hala?), ulica v Pireu. Deigma D e ig m a (= D é m o n , lacedemonský Polemarchos. polemarchos. Demon, Arike medzi Aténami Deke/eia, D e k e le ia , dedina v Atike

Oropom, z ktorej si Lacedemončania a dropom, vojne . pevnost v peloponézskej vojne. urobili pevnosť D e lfin io n , malá pevnosť na ostrove Chios. De/finion, De/fion, D e lfio n , vznešený Fliunťan. posviitným úpiití Parnasu s posvätným Delfy, mesto vo Fókide v strednom Grécku na južnom úpätí Apolonovom chráme veštila Pýtia. Bola to Apolónovým Apolonovým obvodom, kde v Apoionovom najslávnejšia grécka veštiareň (dnes Kastri). arénskych ťažkoodencov. velitef aténskych Demaineros, D e m a in e to s , veliteľ D e m a r a to s , pochádzal zo spartského kráľovského kráfovského rodu Eurypontovcov, bol však Demararos, zosadený svojím spolukráľom podfa ktorého nemal s ním rovnaký spolukráfom Kleomenom, podľa pôvod. póvod. velitef. D e m a r c h o s , Syrakúzsky syrakúzsky veliteľ. Demarchos, D e m e te r , dcéra Krona a Rey, sestra Demeter,

polnohosDiova, grécka bohyňa plodnosti a poľnohos­ podárstva, jej chrám v Eleusíne bol strediskom tzv. eleusínskych mystérií. D e m o s tr a to s , Aténčan, člen mierového posolstva do Lacedemona. Demosrraros, D e m o te le s , lacedemonský hlásateľ, hlásalef, ktorý priniesol do Sparty správu o ArchidamoDemote/es, vom víťazstve nad Arkáďanmi, Argejčanmi a Messenčanmi. Korint . anektovat Korint. D e m o tio n , Aténčan, po uzavretí spojenectva s Arkádiou nabádal anektovať sArkádiou Demorion. D e r a s , opevnenie na sikyonskom území. Deras, D e r d a s , kráľ kráf v Elimii. Derdas, D e r k y lid a s , lacedemonský miestodržiteľ mieslodržitef v Abyde. Derky/idas, D ia g o ra s , otec Doriea, pochádzal z ostrova Rodos. Diagoras, D ifr id a s , Lacedemončan, Tibronov nástupca vo velení Azii. veleni v M. Ázii. Difridas, D io k le s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. lyranov. Diok/es, D io m e d o n , aténsky veliteľ. velitef. Diomedon, D io n , Aténčan, účastník posolstva k Tiribazovi. Dion, n. I. 406-367 pr. n.l. D io n y s io s , 1. Syrakúzsky tyran 406—367 I. Aténčan 2. Dionýsios Starší, syrakúzsky Dionysios, a Dionýsios Mladší, Syrakúzsky 367-344 pr. n. I. syrak.',zsky tyran 367—344 D io n ý z o s , syn Dia a Semely, pôvodne neskór boh vína a životnej póvodne boh plodnosti, neskôr Dionýzos, radosti. D io p e ite s , vykladač veštieb v Sparte. Diopeires,

2 I

(= Polydeukes. mýtický synovia ( = synovia Dia), dvojčence Kastor a Polydeukes, spartského kráľa kráfa Tyndarea a jeho manželky Lédy, boli záchrancami vo vojne, na podfa otcovho mena nazývaní aj mori a v každom inom nebezpečenstve; nebezpečenstve ; podľa Tyndareovci. Diotimos, D io tim o s , Aténčan. D lh é hhradby, r a d b y , 1. hradby medzi Aténami a Pireom 2. hradby medzi Korintom Dlhé a Lechaiom. D o lo p o v ia , kmeň v severozápadnej Tesálii v pohorí Pindus. Dolopovia, D o r ie u s , syn Diagora, lacedemonský veliteľ, Rodu. velitef, pochádzajúci z Rodu. Dorieus, kráfovi. D o r o te o s , Aténčan, účastník posolstva k perzskému kráľovi. Doroteos, D r a k ó n (2. p. -nta),z -nta\z Pelleny, lacedemonský dozorca nad mesto Atarneus. Drakon D r a k o n tid e s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Drakontides, D io s k u r o v ia Dioskurovia

ústí rieky Kaistros, známe chrámom mesto v Iónii Azie pri ústi lónii na pobreží M. Ázie Artemidy (siedmy div sveta). Obyvatelia Efezania. Filokrata. E fia lte s , Aténčan, otec Filokrata. Efialtes, E io n , prístav mesta Amfipolis. Eion, Eirkty, E ir k ty , bližšie neznáma lokalita v Argolide na Peloponéze. E k d ik o s , veliteľ veliter lacedemonského loďstva. Ekdikos, E la iu s (2. p. Elaiunta), mesto na Chersonese. (Obyvatelia Elaiunťania.) E/aius Elejčania, E le jč a n ia , pozri Elis. E le u s is (2. p. Eleusíny), mesto na pobreží severozápadnej Atiky, známe kultom E/eusis bohýň Demeter a Persefóny, Persefony, dejisko eleusínskych mystérií, stalo sa načas útočišťom tridsiatich tyranov. (Obyvatelia Eleusínčania.) E le u te r y , lokalita na hraniciach Atiky a Boiótie. E/eutery, E lim ia , vnútrozemie severozápadne od Macedónie, ktoré spravovali vlastné Elimia, kniežatá. severozápadE lis (2. p. Elidy), alebo Eleia, krajina a rovnomenné hlavné mesto v severozápad­ Elis nej časti častí Peloponézu. (Obyvatelia Eliďania alebo Elejčania.) Arkádii . Elymia, E ly m ia , mesto alebo kraj v Arkádii. E n d io s , efor v Sparte. Endios, E n y a lio s , epiteton gréckeho boha vojny Area. Enyalios, l.. E p a m in o n d a s , slávny tébsky štátnik a vojvodca v 1. pol. 4. stor. pr. n. 1 Epaminondas, E p e io n , mesto v Trifýlii blízko hraníc s Arkádiou. Epeion, častí severného Grécka medzi E p ir o s (Epeiros) (= ( = pevnina), krajina v západnej časti Epiros Ilýriou, Tesáliou, Aitóliou a Iónskym morom. E p e r a to s , efor v Sparte. Eperatos, E p id a u r o s , mesto na východnom pobreží Argolidy na Peloponéze. (Obyvatelia Epidauros, Epidaurčania.) E p ie ik e ia , pohraničná pevnosť pevnost medzi Sikyonom a Korintom. Epieikeia, E p ik y d e s , Syrakúzan, otec Demarcha. Epikydes, Epikydidas, E p ik y d id a s , Sparťan. E p ita lio n , mesto v Trifýlii. (Obyvatelia Epitalijčania.) Epitalion, E r a s in id e s , aténsky veliteľ. velitef. Erasinides, E ra sis tra to s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Erasistratos, E r a to s te n e s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Eratostenes, E r e tr ia , mesto na ostrove Euboia. (Obyvatelia Eretrijčania.) Eretria, E r y tr y , mesto v Boiótii, na severnom svahu Kitairona. Erytry, E fe z o s , Efezos,

6

E te o n ik o s , Lacedemončan, Eteonikos,

podvelitel miestodržiteľ miestodržitel na ostrove Tasos, potom aj podvelitef a veliteľ. velitel. E ty m o k le s , lacedemonský vyslanec v Aténach. Etymok/es, E u a g o r a s , 1. Elejčan, víťaz v Olympii 2. vládca na Cypre. Euagoras, E u a lk a s , vedúci oligarch v Elide. Eualkas, E u a lk e s , Aténčan. Eualkes, E u a r c h ip p o s , efor v Sparte. Euarchippos. E u b a ta s , z Kyrény, víťaz v Olympii. Eubatas, E u b o ia , po Kréte najväčší stredného najviičší grécky ostrov na severovýchod od pobrežia Stredného Euboia, Grécka. (Obyvatelia Eubojčania.) Eudamidas, Lacedemončan. E u d ik o s , lacedemonský perioik. Eudikos, E u fr o n , vládo( vládol v Sikyone ako tyran. Eufron, tyranov. E u k le id e s , Aténčan,jeden z vlády tridsiatich tyranov. Eukleides, E u k le ie , bližšie neznámy sviatok Artemidy Eukleie. Euk/eie, velitel. syrakúzsky veliteľ. E u k l e s , syn Hippona, Syrakúzsky Eukles, E u k t e m o n , archon v Aténach. Euktemon, E u m a c h o s , aténsky veliteľ. velitel. Eumachos, E u m a te s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Eumates, E u n o m o s , veliteľ velitel aténskeho loďstva. Eunomos, E u r o ta s , hlavná rieka v Lakónii; Lakónii; v jej bezprostrednej blízkosti leží aj Sparta. Eurotas, E u r y m e d o n , rieka v Pamfýlii na južnom pobreží M. Ázie. Eurymedon, E u r y p to le m o s , 1. syn Peisianakta a Alkibiadov synovec 2. pravdepodobne iný Euryptolemos, predchákrálovi, nie totožný s predchá­ Aténčan v Alkibiadovom sprievode k perzskému kráľovi, dzajúcim. krála Demarata. E u r y s te n e s , potomok lacedemonského kráľa Eurystenes, Eurysfeus, král v Argu, v ktorého službách Herakles vykonal svojich Eurysteus, mýtický kráľ známych 12 prác; prenasledoval Heraklove deti. Eufa/a, Eutaia, lokalita v Arkádii blízko lakonských hraníc. krála. E u ty k l e s , lacedemonský vyslanec u perzského kráľa. Eutykles, E u tr e s io v ia , obyvatelia lokality a kraja Eutresis v Arkádii. Eutresiovia, E u x e n o s , lacedemonský miestodržiteľ miestodržitel pre M. Áziu. Euxenos, E x a r c h o s , efor v Sparte. Exarchos, F a id r ia s, Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Faidrías, F a n ia s , Aténčan. Fanias, F a n o s te n e s , Aténčan, nástupca Konona na ostrove Andros. Andras. Fanostenes, F a ra x (2. p. -ka),Lacedemončan, veliteľ velitel loďstva pod Derkylidom. Farax F a r n a b a z o s , perzský satrapa. Farnabazos,

Farsa/os, mesto v Tesálii. (Obyvatelia Farsalčania.) Fe a, mesto v Elide. Fea, F e id ó n , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Feidon, F e n íc ia , krajina pod pohorím Libanon na východnom pobreží Stredozemného Fenícia, mora. (Obyvatelia Féničania.) Feničania.) F e r y , 1. mesto v Tesálii, sídlo tesálskeho tyrana Iasona 2. mesto na lakónskom Fery, alebo messenskom pobreží (dnes Kalamai). F ilip p o s , jeden z hlavných vládnúcich oligarchov v Tébach. Filippos, F ilis k o s , zz Abydu, podplatený perzskými peniazmi. Filiskos,

2

Fillidas, F illid a s, pisár oligarchických polemarchov v Tébach. Filokles. veliteí, zajatý pri Aigospotamoi. F ilo k le s . aténsky veliteľ, Filokratcs, veliteí aténskeho loďstva, loďstva. F ilo k r a te s, syn Efialta, veliteľ Filokydes. Aténčan. účastník posolstva k perzskému kráíovi. F ilo k y d e s , Aténčan, kráľovi. F/ius F liu s (2. p. Fliunta). Fliunta), mesto na severovýchodnom Peloponéze.

(Obyvatelia Fliun-

ťania.)

F Foibidas, o ib id a s , Lacedemončan, brat Eudamida. Foinikus, F o in ik u s , prístav na ostrove Kylera. Kytera. Fókaia, F ó k a ia , mesto v lónii Iónii na maloázijskom pobreží. (Obyvatelia Fókajčania.) F ó k is , krajina v strednom Grécku pri Korintskom zálive s vrchom Parnasom Fókis,

a so známou veštiarňou Apolona v Delfách. (Obyvatelia Fókovia.) Frixa. Elide. F rix a , mesto m e s to v E lid e . Frýgia. F rýg ia , krajina vo vnútrozemí M. Ázie, siahajúca na severe a severozápade až k pobrežiu Egejského mora a k Propontide. F tia , mesto a krajina v Tesálii. Ftia, F y le , pevnosť na aticko-boiótskych hraniciach. Fyle,

Gaiaochos G a ia o c h o s (=Zemctras), ( = Zemetras), epiteton Poseidona. Galaxidoros, G a la x id o r o s , Téban, podplatený perzskými peniazmi. G a m b r io n , mesto v Mýsii v M. Ázii. Gambrion, Gaureion, G a u r e io n , lokalita na ostrove Andros. Gela, G e ta , mesto na južnom pobreží Sicílie. Geranor, polemarchos (velitef). G e r a n o r , Iacedemonský lacedemonský Polemarchos (veliteľ). Geraistos, Euboie. G e r a is to s , mys a prístav na juhu F.uboie. Gergis, Ger~iťania.) G e rg is, mesto v Mýsii v M. Ázii. (Obyvatelia Gergiťania.) Glaukon, G la u k ó n , Aténčan, otec Charmida. G n o s ia s , Syrakúzan, otec Potamida. Gnosias, Gongy/os, bral Gorgiona, syn Gongyla z Eretrie 2. otec predchádzajúceho. G o n g y lo s , 1. brat Gordion, G o r d io n , mesto vo Frýgii pri perzskej kráíovskej kráľovskej ceste. Gorgion, G o r g io n , brat Gongyla, syn Gongyla z Eretrie. miestodržitef na Aigine. Gorgopas, G o r g o p a s, Lacedemončan, miestodržiteľ Graos = ,,prsia ženy"), lokalita pri Tébach v Boiótii. G r a o s SStetos te to s ( = „prsia starej ženy“), Gryneion, G r y n e io n , mesto na pobreží Aiolidy v M. Ázii. Gylis, polemarchos. G y lis , Iacedemonský lacedemonský Polemarchos. Gyteion, G y te io n , mesto na južnom pobreží Lakónie, prístav pre Spartu. Hagnon, velitefom. F la g n o n , Aténčan, vojenský a politicky významný muž, bol viac ráz veliteľom. Halai, (viičšia osada) na rovine východne od Peiraiea. H a la i, démos (väčšia Haliartos, H a lia rto s , mesto v Boiótii. Haliejčania, H a lie jč a n ia , obyvatelia mesta Halieis vo východnej časti Peloponézu. Halipedon, H a lip e d o n , rovina pri Pireu v Atike. Halisarna, H a lisa r n a , mesto v Mýsii v M. Ázii. Hamaxitos, H a m a x ito s , mesto v Troade v M. Ázii. Hannibal, H a n n ib a l, Kartáginec. Helikon, H e lik o n , pohorie v západnej časti Boiótie. Helixos, H e lix o s , Megarčan. Helespont, H e le s p o n t, morská úžina medzi Tráckym Chersonesom a Malou Áziou (dnes Dardanely). (Obyvatelia Helesponťania.) He/os, H e lo s , lokalita na južnom pobreží Lakónie.

2

gréckeho boha Dia, ochrankyňa rodiny sestra a manželka navyjššieho gréckcho mestách . bolí v rozličných gréckych mestách. a manželstva, jej chrámy (Heraion) boli H e r a ia , mesto mcsto v západnej Arkádii pri rieke Alfeios. (Obyvatelia Herajčania.) Hcraia, (Obyvatclia Heraklejčania.) krajinc Ftiotis. (Obyvatelia H e r a k le ia Trachinská, T r a c h in s k á , mesto v krajine Herakleia velitel. syrakúzsky veliteľ. H e r a k le id e s , syn Aristogena, Syrakúzsky Herak/eides, hrdina. H e r a k le s , syn Dia a Alkmeny, manželky Amfitryonovej, Amfitryonovcj. grécky národný hrdina, Herak/es, královských rodín. mýtický predok oboch spartských kráľovských H e r ip p id a s , Lacedemončan. Herippidas, H e r m io n , mesto na východe Peloponézu. (Obyvatelia Hermiončania.) Hermion, Tiribazovi. H e r m o g e n e s , Aténčan, účastník posolstva k Tiribazovi. Hermogenes, Starvelitel 2. otec syrakúzskeho tyrana Dionýsia Star­ H e r m o k r a te s , 1. syrakúzsky veliteľ I. Syrakúzsky Hermokrates, šieho. H e r m o n , z Megary, Kallikratidov Ka!likratidov kormidelník. Hermon, H e r o d a s , Syrakúzan. Herodas, H e s tia , dcéra Krona a Rey, grécka bohyňa kozuba, nemala určitú podobu. Hestia, H ie r a m e n e s , vznešený Peržan, otec Autoboisaka a Mitraia. Hieramenes, velitel lacedemonského loďstva. H ie r a x , veliteľ Hierax, H ie r o n , 1. Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov 2. lacedemonský vodca Hieron, žoldnierov v bitke pri Leuktrách. Leuktrách . H im e r a , mesto na Sicílii. Himera, H ip p e u s , veliteľ velitel samského loďstva (na strane Aténčanov) v bitke pri Arginúsach. Hippeus, vcdúci oligarch v Elide. H ip p ia s , vedúci Hippias, H ip p o d a m o s , 1. z Mitéta, projektant miest (napr. prístavu Pireus) 2. sikyonský Hippodamos, velitel pod Eufronom. veliteľ H i p p o d a m o v o nnámestie, á m e s tie , v meste Peiraieus. Hippodamovo H ip p o k r a te s , Lacedemončan, miestodržitel miestodržiteľ v Kalchedone. Hippokrates, H ip p o lo c h o s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Hippolochos, H ip p o n , Syrakúzan, otec Eukla. Hippon, Ka!liov 2. Fliunťan, otec Proklov. H ip p o n ik o s , I. L Aténčan, otec Kalliov Hipponikos, H istia ia , mesto na Euboi. (Obyvatelia Histiajčania.) Histiaia, H y a k in tie , trojdňový sviatok v Amyklách na poctu boha Apolona. Hyakintie, Hyampoliťania.) H y a m p o lis , mesto vo Fókide. (Obyvatelia Fľyampoliťania.) Hyampolis, H y p a te s , vedúci oligarch v Tébach. Tébach. Hypates, Tanagrc. H y p a to d o r o s , predstaviteľ predstavitel prolacedemonskej strany v Tanagre. Hypatodoros, H y p e r m e n e s , Lacedemončan, Mnasippov zástupca. Hypermenes,

H éra, Héra,

velitel. C h a b r ia s, aténsky veliteľ. Chabrias, C h a ir e le o s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Chaireleos, C h a irila s, efor v Sparte. Chairilas, C h a ir o n , lacedemonský Polemarchos (veliteľ). polemarchos (velitel). Chairon, C h a lk is (2. p. Chalkidy), mesto na Euboi. (Obyvatelia Chalkiďania.) Chalkis velitel. C h a r e s, aténsky veliteľ. Chares, C h a r ik le s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Charikles, Glaukona, Aténčan. C h a r m id é s , syn Glaukóna, Charmides, C h á r o n , Téban, zasvätený zasviitený do demokratického sprisahania. Charon, C h a r o p o s , vedúci demokrat v Elide. Charopos, častou C h e r s o n e s o s (= ,,polostrov"), „polostrov“), Trácky Ch., úzky polostrov medzi severnou časťou Chersonesos kolonizoEgejského mora a Helespontom, pôvodne póvodne obývaný Trákmi neskoršie kolonizo­ vaný Grékmi. (Obyvatelia Chersonesania.)

2 S

Chi/on, C h ilo n , švagor lacedemonského kráľa kráfa Archidama. Archidama . Chios, C h io s , ostrov pred iónskym pobrežím. (Obyvatelia Chijčania.) Chijčania . ) Chremon, jc:den z vlády tridsiatich tyranov. C h r e m ó n , Aténčan, jeden Chrysopolis, C h r y s o p o lis , mesto v Bitýnii pri Bospore, aténska colná stanica. Iason, Ferách a vodca Tesálčanov. Ia s o n , tyran vo Perách lberovia, I b e r o v ia , vojenský oddiel poslaný zo Syrakúz na pomoc Lacedemončanom; Lacedemončanom: iberské kmene sídlili na Iberskom polostrove (terajšie Spanielsko) Španielsko).. Ida, Id a , lesnaté pohorie v Mýsii v severozápadnej M. Ázii. Azii. ldaios, Id a io s, Lacedemončan, Agesilaov zástupca. Ilfikrates, fik r a te s , Aténčan, vodca žoldnierskeho vojska vytvoreného z peltastov. peltastov. ryba") , mys na pobreží Elidy. Ilchtys c h ty s ( = ,. „ryba“), llarchos, Ita r c h o s , efor v Sparte. Ilion, Ilio n , bežnejší názov Trója, hlavné mesto Trójanov južne od Helespontu na maloázijskom pobreží v Troade. (Obyvatelia Ilijčania.) lmbros, Im b r o s , ostrov v Egejskom mori, západne od Chersonesu. Jónia, Ió n ia , krajina v strednej časti západného maloázijského pobrežia, obývaná Iónmi, lónmi, s významnými mestami Milétos a Efezos. (Obyvatelia Iónovia.) lónovia .) lsanor, Is a n o r , efor v Sparte. lscholaos, lacedemon~ký veliteľ velitef pohraničnej posádky, Isc h o la o s , lacedemonský posádky. lsias, ísías, efor v Sparte. Ismenias, Is m e n ia s , Téban, podplatený perzskými peniazmi, aj Polemarchos. polemarchos. IJstmos, s tm o s , dnešná Korintská šija, spájajúca stredné Grécko s Peloponézom; Peloponézom; konali sa tu aj istmické hry na počesť boha Poseidona. Itália, Itá lia , ide tu o italské grécke mestá, ktoré boli v spojenectve s Lacedemončanmi. Kadmeia, K a d m e ia ,

názov tébskej akropoly (hradu); meno je odvodené od mýtického praotca Tébanov; tu zasadala aj tébska rada. Kadusiovia, K a d u s io v ia , kmeň v severnej Médii pri Kaspickom mori. Kalchedon, K a lc h e d o n , mesto pri Bospore. (Obyvatelia Kalchedončania.) Kalchedončania . ) Kallias, K a llia s, 1. aténsky archon 2. Lacedemončan 3. syn Hipponika, aténsky veliteľ velitef v korintskej vojne. Kallibios, I. Lacedemončan 2. Tegejčan, vodca demokratov. K a llib io s , 1. Kallikratidas, velitef lacedemonského Iacedemonského loďstva. K a llik r a tid a s , veliteľ Kallimedon, K a llim e d o n , Aténčan, účastník posolstva k Tiribazovi. Ka/listenes, K a llis te n e s , Aténčan, účastník posolstva k Tiribazovi. Kallistratos, I. Aténčan z fyly Leontis 2. aténsky rečník a politik. K a llis tr a to s, 1. politik . Kallixenos, K a llix e n o s , člen aténskej rady. Kalydon, K a ly d o n , hlavné mesto Aitólie, krajiny v západnej časti stredného Grécka. (Obyvatelia Kalydončania.) Kamarina, K a m a r in a , mesto na južnom pobreží Sicílie Kannonos. K a n n o n o s , Aténčan, autor ešte platného uznesenia. uznesenia. Kardia, K a r d ia , mesto na severnom brehu Tráckeho Chersonesu. Karia, Azie . (Obyvatelia Károvia.) Karí a, krajina v južnej časti M. Ázie. Kartáginci, K a r tá g in c i, obyvatelia mesta Kartága, ležiaceho na pobreží severnej Afriky (blízko dnešného Tunisu.) Karye, K a r y e , lokalita v Lakónii na hraniciach s Arkádiou. Arkádiou . Kasto/os, zhromažd1šte pre vojenské K a s to lo s , mesto a obklopujúca ho rovina v Lýdii, zhromaždište oddiely viacerých perzských provincií v M. Ázii. Azii.

K a s to r , pozri Dioskurovia. Kastor. K a ta n e , mesto na východnom Katane,

pobreží Sicílie. Kaue, dedina vo Frýgii vo Farnabazovej satrapii. K e b r e n , mesto v Troade v M. Ázii. (Obyvatelia Kebrenčania.) Kcbren, K e d r e ie , mesto v Kárii s gréckym a barbarským obyvatelstvom. obyvatefstvom. Kedreie, K e fa lle n ia , ostrov v Iónskom lonskom mori. KefaJ/enia, K c fis o d o to s , 1. aténsky veliteľ velitef 2. Aténčan, člen mierového posolstva do Sparty. Kdisodotos, K e fís o fo n , Aténčan, prívrženec olgarchickej strany. Kefisofon, K e fis o s , 1. riečka západne od Atén 2. rieka v Boiótii. Kefisos, K e lti, vojenský oddiel poslaný zo Syrakúz na pomoc Lacedemončanom. Kelti, fliuntskcj roviny (dnes Megalovuni). K e lu s a . pohorie južne od fliuntskej Ke/usa. K e n c b r e je .. korintský prístav pri Sarónskom zálive. Kenchrcje K e o s , ost ostrov rov v Kykladách v Egejskom mori. Keos, K e r a m e ik o s , mestská štvrť v Aténach. Kerameikos, K e r a m ic k ý zzáliv, á liv , veľký velký záliv v Kárii v M. Ázii, pri ktorom leží mesto Keramos. Keramický K e r k y r a , ostrov v Iónskom mori (dnes Korfu). Kerkyra, K ilik ia , krajina na južnom pobreží M. Ázie. Kilikia. K in a d o n , Sparťan, pôvodca povodca sprisahania proti plnoprávnym Sparťanom. Kinadon, K io s , mesto v Mýsii na pobreží Profontidy. Kios, K is sid a s , velitel veliteľ druhej pomocnej expedície Dionýsia zo Syrakúz. Kissidas, K ita ir o n , pohorie v strednom Grécku, ktoré oddeTuje oddeľuje sverozápadnú Atiku od Kitairon, Boiótie. K la d a o s , rieka v Elide, tečúca popri svatyni svätyni v Olympii. K/adaos, lónii. K la z o m e n y , mesto na maloázijskom pobreží v Iónii. K/azomeny, K le a n d r o s , sikyonský veliteľ velitel pod Eufronom. K/eandros, K le a r c h o s , Lacedemončan, veliteľ veliteT loďstva pri Helesponte. Klearchos, K le a s , Sparťan. K/eas, K le ig e n e s , z Akantu. Kleigenes, K le in o m a c h o s , efor v Sparte. Klcinomachos, K le ite le s , z Korintu, vyslanec v Aténach. K/eite/es, strany. K le o fo n , Aténčan, demagóg, nástupca Kleonta, vodca demokratickej strany. K/eofon. K le o k r ito s , aténsky hlásateľ. hlásatel. Kleokritos, f. ). prcd n. 1.). parte (380-37 kráTvv S K le o m b r o to s , syn Pausania a brat Agesipolida, kráľ Sparte (380—371l pred K/eombrotos. K le o m e d e s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Klcomcdes, Korintu . K le o n y , mesto v Argolide na Peloponéze juhozápadne od Korintu. Kleony, K le o n y m o s , Lacedemončan, syn Sfodria, zohral významnú úlohu pri oslobodení K/eonymos, svojho otca. olea. K le o s te n e s , efor v Sparte. K/eostenes, kráfovi. K le o s tr a to s , Argejčan, účastník posolstva k perzskému kráľovi. Kleostratos, mcsta Kletor v Arkádii na Peloponéze. K le to r č a n ia , obyvatelia mesta KJetorčania, K n id o s , prístavné mesto v južnej Kárii v M. Ázii, osídlené Dórmi. Knidos, K o ir a ta d a s , veliteľ velitel boiótskeho vojenského oddielu. Koiratadas, K o k y lis , mesto v Troade v M. Ázii. (Obyvatelia Kokyliďania.) Kokylis, (Ohyvatelia Kolofončania.) K o lo fo n , iónske mesto v M. Ázii. (Obyvatelia Kolofon, K o lo r ty , mesto v Troade v M. Ázii. Kolony, K o n o n , aténsky veliteľ. velitel. Konon, K ô r a ((= Perscfona), dcéra Demeter a Dia, manželka podsvetného boha Hada, = Persefóna), Kora najma v tzv. bohyňa podsvetia, úzko spojená s bohyňou Demeter a jej kultom najmä eleusínskych mystériách.

267

Koressos, K o r e s s o s , hora pri Efeze. Korint, K o r in t, mesto na severovýchode Peloponézu. Korintský K o r i n t s k ý zz:íliv, á liv , prirodzená hranica medzi Peloponézom a Stredným stredným Gréckom. Koroneia, K o r o n e ia , mesto v Boiótii. v Messenii a tiež lacedemonské Iacedemonské meno pre tamojšiu lokalitu. Koryfasion, K o r y fa s io n , predhorie v Kos, K o s , ostrov v Sporadách vv Egejskom mori. Krancion, K r a n c io n , predmcstie predmestie Korintu s cyprišovým hájom a s gymnasiom. Krannon, K r a n n o n , mesto v Tesálii. (Obyvatelia Krannončania.) Kratťsippidas, K r a tc s ip p id a s , veliter veliteľ Iacedemonského lacedemonského loďstva. Kremasta, K r e m a s ta , lokalita pri Abyde v v Troade v M. Ázii. Kréta, K r é ta , najviičší najväčší grécky ostrov vv južnom Egejskom mori. Kreusis, K r e u s is , prístav pri boiótskom pobreží Korintského zálivu. Krinippos, velitel loďstva poslaného Dionýsiom na pomoc LacedeK r in ip p o s , Syrakúzan, veliteľ mončanom na Kerkyru. predstavitel Kritias, K r itia s , Aténčan, prívrženec oligarchie a člen štyristo, radikálny predstaviteľ tridsiatich tyranov, padol v boji proti demokratom v Pireu. Krokinas, K r o k in a s , z Tesálie, víťaz víťaz vv Olympii. Krommyon, K r o m m y o n , opevnené miesto vv južnej Megaride, neskoršie patriace Korintu. Kromnos. K r o m n o s , mesto v v Arkádii. Kronov K r o n o v vfšok, v ŕ š o k , vrch pri Olympii s chrámom Krona (otca Dia a iných olympských bohov). Ktesikles, K te s ik le s , aténsky velitel. veliteľ. Kydon. K y d o n , Byzantínec, zradil mesto Aténčanom. Kyllena, K y lle n a , mesto a prístav v severnej Elide. Kylon, K y lo n , vodca strany v Argu, podplatený perzskými peniazmi. Kyme, pobrež, v M. Ázii. K y m e , mesto na aiolskom aiolskom pobreží Kynoskefa/y = ,,psie K y n o s k e fa ly ((= „psie hlavy"), hlavy“), lokalita medzi Tébami a Tespijami v Boiótii. K y r é n a , grécka osada na severnom pobreží Afriky. Kyréna, velitel Kýros K ý r o s Mladší, M la d š í, syn perzského kráfa kráľa Dareia II., satrapa v M. Ázii a hlavný veliteľ perzskej brannej moci vv M. Ázii, povstal proti svojmu bratovi, perzskému kráfovi Artaxerxovi II., li., padol v bitke pri Kunaxách v súboji s bratom. kráľovi K y te r a , ostrov pri peloponézskom myse Malea. Kytera, Kyzikos, K y z ik o s , milétska osada pri Propontide (Marmarské more). Obyvatelia Kyzičania. L a b o te s , Iacedemonský lacedemonský miestodržitel miestodržiteľ v Heraklei. Labotes, Lacedemon, Iacedemonský štát, ako L a c e d e m o n , u Xenofonta znamená mesto Spartu, takisto lacedemonský aj celé územie závislé od Sparty, tak územie plnoprávnych obyvateľov obyvatelov (= ( = Sparťanov), ako aj perioikov v v Lakónii a Messenii. (Obyvatelia Lacedemončania.) Lakónia, L a k ó n ia , krajina na juhu Peloponézu (nevyskytuje sa v úradnom označení) označuje u Xenofonta všetky časti lacedemonského Iacedemonského štátneho územia, ako aj meno Lacedemon, s ktorým sa používa ako synonymum. L a k r a te s , Lacedemončan, olypijský víťaz. Lakrates, L a m p s a k o s , mesto pri Helesponte. Lampsakos, Larisos, L a ris o s, hraničná rieka medzi Acháiou a Elidou na Peloponéze. Larissa, L a rissa , 1. mesto v v Tesálii (dnes Larissa) 2. L. Egyptská, mesto v Aiolide 3. mesto vv Troade. (Obyvatelia Larissania.) Lasion, L a s io n , mesto v v Elide na hraniciach s Arkádiou. (Obyvatelia Lasiončania.) L e c h a io n , prístav mesta Korint pri Korintskom zálive. Lechaion, Lemnos, L e m n o s , ostrov v v severnej časti Egejského mora.

1. Salamíny, popravený za vlády tridsiatich tyranov 3. veliteí 2. zo Salamíny. I. aténsky veliteľ kráía. lacedemonský efor 4. aténsky vyslanec u perzského kráľa. polemarchos v Tébach. L e o n tia d e s , Polemarchos Leontiades, LLeontichos, e o n tic h o s , Aténčan. L e o n tin č a n ia , obyvatelia mesta Leontiny na Sicílii. Leontinčania, L e o n tis, názov aténskej fyly. Leontis, L e o ty c h id e s , syn spartského kráľa kráía Agida, neuznaný za nástupcu. Leotychides, L e p r e o n č a n ia , obyvatelia mesta Lepreon Lcpreon a príslušného územia v Trifýlii. Lepreončania, L e s b o s , ostrov v Egejskom mori pred pobrežím Aiolidy. Lesbos, L e tr in č a n ia , obyvatelia mesta Letrina v južnej Elide. Letrinčania, lónskom mori pred pobrežím Akarnánie. (2.. p. -ady), ostrov v Iónskom L e u k a s (2 Leukas L e u k o fr y s , lokalita v M. Ázii s chrámom Artemidy. Leukofrys, L e u k o f i d e s , Aténčan, otec Adeimanta. Leukofides, L e u k t r y , mesto v Boiótii na území Tespijí, známe porážkou Lacedemončanov. Leuktry, LLeuktron, e u k t r o n , lokalita na území Maley v Lakónii. L ib y s , Lysandrov brat, veliteľ Iacedemonského loďstva. veliteí lacedemonského Libys, L ic h á s, Lacedemončan, ktorého záprah zvíťazil v pretekoch vozov v Olympii. Lichas, L o k r is (2 1. L. východná (2.. p. Lokridy), názov dvoch krajín v strednom Grécku: I. Lokrís (Opuntská podľa hlav. mesta Opus) zaberala pobrežný pás proti Euboi až po podla hláv. Termopyly 2. L. západná (Ozolská) sa tiahla po západnom svahu Parnasu ku Korintskému zálivu. Oddelené boli od seba Fókidou a Dóridou. Obyvatelia Lokrovia (Opuntskí a Ozolskí). L ý d ia , krajina v západnej časti M. Ázie Azie s hlavným mestom Sardy (dnes Sard). Lýdia, L y k a ito s , Aténčan, člen mierového posolstva do Lacedemona. Lykaitos, LLykarios, y k a r io s , efor v Sparte. gymnasiom . L y k e i o n , obvod mimo Atén s Apolónovým Apolonovým chrámom a s gymnasiom. Lykeion, LLykiskos, y k is k o s , Aténčan, stúpenec radikálnej strany v arginúskom procese. L y k o f r o n , tyran vo Ferách v Tesálii. Lykofron, Mantineie. L y k o m e d e s , vznešený Arkáďan z Mantineie. Lykomedes, L y k u r g o s , Byzantínec, zradil mesto Aténčanom. Lyk.urgos, velitel pod Eufronom. L y s a n d r o s , 1. veliteľ velitel lacedemonského loďstva 2. sikyonský veliteľ Lysandros, L y s ia s , aténsky veliteľ veliteí v bitke pri Arginúsach. Lysías, veliteí jazdy za vlády tridsiatich tyranov. L y s im a c h o s , aténsky veliteľ Lysimachos, L y s im e n e s , Eufronom odstavený veliteľ veliteí sikyonských žoldnierov. Lysimenes, L y s ip p o s , lacedemonský miestodržiteľ miestodržiteí pre Elidu v meste Epitalion. Lysíppos, L eon, Leon.

Maito). M a d y to s , mesto pri Helesponte (dnes Maito). Madytos, M a ia n d r o s , rieka v Kárii v M. Ázii, Azii, ktorá tvorí Maiandros,

miestami hranicu medzi Lýdiou

a Káriou. Olympu. na krajina severne od Grécka, oddelená od Tesálie masívom Olympu, llýriou. západe hraničí s Uýriou. M a k is to s , mesto v Trifýlii na Peloponéze. (Obyvatelia Makisťania.) Makistos, M a le a , 1. I. lokalita v Lakónii 2. mys (Malejský mys) na ostrove Lesbos. (Obyvatelia Ma/ea, Malejčania.) M a le a tis (2 Maley. (2.. p. Maleatidy), územie mesta Maley. Maleatis M a n ia , z Dardanu, miestodržiteľka miestodržiteTka v Troade, ktorú zavraždil zať. Mania, Ma n tin e ia , mesto vo východnej Arkádii na Peloponéze. (Obyvatelia MantinejMantíneia, čania.) Ma n tite o s , Aténčan, ušiel s Alkibiadom z perzského zajatia. Mantiteos,

M a c e d ó n ia , Macedónia,

6

Marakovia, M a r a k o v ia , kmeň v Aitólii, poddaný tyranovi Iasonovi z Fer. Margany, M a r g a n y , mesto v južnej Elide. (Obyvatelia Margančania.) Média, M é d ia , krajina v Prednej Ázii medzi Mezopotámiou a Kaspickým morom

(dnešný severozápadný Irán). (Obyvatelia Médi.) Megabares, M e g a b a te s , Peržan, syn Spitridatov. Mega/opo/is(= M e g a lo p o lis ( = .,vefkomesto"), „veľkomesto“), mesto v Arkádii. (Obyvatelia Megalopoliťania.) Megara, M e g a ra , mesto pri Saronskom zálive. Megil/os, M e g illo s , Lacedemončan. Meidias, M e id ia s , zať Manie, Mánie, ktorú zavraždil. Me/anippos, M e la n ip p o s , pochádzal z Rodu. Me/anopos, M e la n o p o s , Aténčan, člen mierového posolstva do Lacedemona. Me/anrios, M e la n tio s , aténsky velitef, veliteľ, prívrženec oligarchie. Me/ea, mesto v Arkádii na lakónskych hraniciach. Me/etos, M e lé to s , Aténčan, prívrženec oligarchickej strany. Me/ijčania. M e lijč a n ia , obyvatelia v okolí Melijského zálivu v strednom Grécku. Me/obios, M e lo b io s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Me/on, M e ló n , tébsky utečenec, prívrženec demokratickej strany. strany. Mé/os, M é lo s , ostrov v Kykladách v Egejskom mori. (Obyvatelia Mélčania.) Menandros, M e n a n d r o s , aténsky dóstojník. dôstojník, neskoršie vymenovaný za veliteľa. velitefa. Menaskos, M e n a s k o s , Lacedemončan v Agesilaovom Agcsilaovom vojsku. Menek/es. M e n e k le s , Aténčan, vystupujúci v arginúskom spolku. Menekrates, M e n e k r a te s , Syrakúzan, otec Miskona. Menon, M e n ó n , z Tespijí, prívrženec, protilacedemonskej strany. Messenia, M e s s e n ia , krajina na juhozápadnom Peloponéze. (Obyvatelia Messenčania.) Metymna, M e ty m n a , mesto na severnom pobreží ostrova Lesbos. (Obyvatelia Metymňania.) Milétos, M ilé to s , najvýznamnejšie iónske mesto na juhozápadnom pobreží M. Ázie. Azie. Mindaros, M in d a r o s , lacedemonský veliteľ. veliteí. Misgolaidas, M isg o la id a s, efor v Sparte. Mitraios, M itr a io s , vznešený Peržan. M itr o b a te s , Peržan. Mitrobates, Mnasippos, M n a s ip p o s , veliteí veliteľ lacedemonského loďstva. Mnesilochos, M n e s ilo c b o s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Mnesiteides, M n e s ite id e s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. tyranov. Munychia, M u n y c h ia , vyvýšenina východne od Pirea a zároveň jeden z troch pirejských prístavov. Mygdon, M y g d o n , lacedemonský podveliteľ. podvelitef. Myrina, M y r in a , aiolské prístavné mesto v Mýsii v M. Ázii. Azii. Mýsia, M ý sia , hornatá krajina v severozápadnej časti M. Ázie. Azie. (Obyvatelia Mýsovia.) Myskon, M y s k o n , syrakúzsky Syrakúzsky veliteľ, veliteí, syn Menekrata. Myti/éna, M y tilé n a , hlavné mesto na ostrove Lesbos. (Obyvatelia (Obyvatclia Mytilénčania.) Mytilénčania .) Nartakion, N a r ta k io n , hora a mesto v južnej Tesálii. Naubares, N a u b a te s , Lacedemončan a člen kontrolnej komisie v M. Ázii. Azii. Naukleidas, N a u k le id a s , efor v Sparte. Nauk/es, N a u k le s , vodca lacedemonských žoldnierov. Naupaktos, pristav v Ozolskej Lokride pri Korintskom zálive. N a u p a k to s , prístav Nauplia, N a u p lia , prístav pri argolskom zálive na Peloponéze (dnes Navplion.) Neandria, N e a n d r ia , mesto v Troade v M. Ázii. Azii. (Obyvatelia Neandrijčania.)

2 O

mesto v Argolide na Peloponéze, takisto údolie a kraj medzi Fliuntom a Kleonami, aj meno potoka, ktorý má vodu len v zime (Nemejský potok). N ik e r a to s , syn Nikiov, Aténčan, uviiznený uväznený za vlády tridsiatich tyranov. Nikeratos, N ik ia s , slávny aténsky velitel. veliteľ. Nikias, N ik o fe m o s , aténsky velitel veliteľ posádky na Kytere. Nikofemos, N ik o lo c h o s , Lacedemončan, Antalkidov zástupca. Nikolochos, N ik o s tr a to s , aténsky jazdec, zvaný Krásavec. Nikostratos, N o tio n , prístav Kolofona na iónskom pobreží. Notion,

N e m e a, Nemea,

O d e io n , verejná budova v Aténach, postavená za Perikla pre hudobné podujatia. Odeion, pobreO d r y s o v ia , trácke kmene, ktorých oblast oblasť sa rozprestierala na Balkáne až k pobre­ Odrysovia, žiu Čierneho mora. O in ia d y , prístav v Akarnánii. Oiniady, pevnost na Peiraiu. Oínoe, 1. pevnosť v Atike na hraniciach s Boiótiou 2. pevnosť Oinoe, O io n , lokalita na lakonských hraniciach v Skiritide. (Obyvatelia Oiania.) Oion, O ila io v ia , obyvatelia na úpatí úpätí pohoria Oita v Tesálii. Oitaiovia, O k y llo s , lacedemonský vyslanec v Aténach. Oky/los, O lo n te u s , lacedemonský vyslanec v Aténach. 0/onteus, O lu r o s , mesto v Achái, patriace k Pellene. O/uros, O ly m p ia , mesto v Elide na Peloponéze, kde sa konali olympijské hry. Olympia, O ly n to s , mesto na polostrove Chalkidike. (Obyvatelia Olynťania.) 0/yntos, Oneion, pohorie pri Korinte. efor v Sparte. O n o m a k le s , 1. Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov 2. etor Onomak/es, O n o m a n tio s , efor etor v Sparte. Onomantios, Lokrovia, O p u n ts k í L o k r o v ia , pozri Lokris. Opuntskí O r c h o m e n o s , 1. I. mesto v Arkádii, severozápadne od Mantineie 2. mesto v Boiótii Orchomenos, na rieke Kefisos. (Obyvatelia Orchomenčania.) Oreos, mesto na severe Euboie. (Obyvatelia Orejčania.) O r o p o s , mesto na hraniciach medzi Atikou a Boiótiou. Oropos, O r s ip p o s , Lacedemončan v Agesilaovom vojsku. Orsippos, O ty s , vládca v Paflagónii Paťlagónii v M. Azii. Ázii. Orys, Lokrovia, O z o ls k í L o k r o v ia , pozri Lokris. Ozolskí

Cierneho mora, pobrežná krajina v severnej M. Ázii, ležiaca na pobreží Čierneho pobrefoá východne od Bitýnie. (obyvatelia Paflagóni.) Paílagóni.) P a g a sy , prístavné mesto v Tesálii. Pagasy, P a k to lo s , rieka v Lýdii. Paktolos, P a la ig a m b r io n , mesto v Mýsii. Palaigambrion, P a lla n tio n , mesto v Arkádii, západne od Tegey. (Obyvatelia Pallanťania.) Pal/anlion, P a lle n e , západný vrch z troch výbežkov macedónskeho polostrova Chalkidike. Pal/ene, P a m filo s , aténsky veliteľ. velitel. Pamfilos, P a n g a io n , pohorie pri rieke Strymon v tráckej Macedónii, známe baňami na zlato Pangaion, a striebro. P a n ta k le s , efor v Sparte. Pantakles, P a ra lo s, názov jednej z dvoch aténskych štátnych lodí, pozri aj Salamínia. Paralos, P a ra p ita , Peržanka, manželka Farnabazova. Farnabazova. Parapita, P a rio n , mesto na pobreží Propontidy. Parion, P a ro s, ostrov v Kykladách v Egejskom mori. Paros, P a fla g ó n ia , Paf/agónia,

271

Parrhasiovia, P a rrh a s io v ia , obyvatelia mesta a kraja Parrhasia v južnej Arkádii. Pasimachos, Lacedemončan . P a sim a c h o s , Lacedemončan. Pasime/os, Korinťan. vodca aristokratickej prolacedemonskej strany. P a s im e lo s , Korinťan, Pasippidas, Laccdemončan, účastník jedného posolstva k perzskému P a sip p id a s, Lacedemončan, Patesiadas. P a te sia d a s, efor v Sparte Sparte.. Pausanias. laccdcmonský kráľ kráí (408—394 (408-394 pr. n. I.). P a u sa n ia s, lacedemonský Peiraion, P e ira io n ,

kráľovi. kráíovi.

hornatý polostrov severne od Korintu, na jeho západnom konci stál Hérin chrám s blízkym jazerom, na severozápadnej čsti polostrova ležala pevnosť Oinoe. Peisandros, kráía Agesilaa a jeho veliteľ P e is a n d r o s , Lacedemončan, švagor kráľa veliteí loďstva. Peisianax, Aténčan. otec Euryptolema. P e isia n a x , Aténčan, Peisias, Peisías, argejský veliteľ. veliter. Pcison, P e iso n , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Pel/a, P ella , hlavné mesto Macedónie. Pel/ena. I. mesto v Achái na Peloponéze, severozápadne od Sikyona 2. mesto P e lle n a , 1. v Lakónii. Lakónii . (Obyvatelia Pellenčania.) Pel/es, P e lle s, Sparťan. Pelopidas, priateí. P e lo p id a s , tébsky štátnik a vojvodca, Epaminondov mladší priateľ. Peloponéz ( = „Pelopov .,Pelopov ostrov“), ostrov"). južná časť Grécka spojená so stredným Gréckom P e lo p o n é z (= lstmickou šijou (prekopanou až r. 1893). Istmickou Pergamon, Azii. P e r g a m o n , mesto v Mýsii v M. Ázii. Perikles, veliteí. P e r ik lé s , syn známeho Perikla, aténsky veliteľ. Perintos, P e r in to s , mesto na tráckom pobreží Propontidy. (Obyvatelia Perinťania.) Perkote, Azii. P e r k o te , mesto v Troade v M. Ázii. Perzia, Predncj Ázii, zaberajúca rozsiahlu iránsku náhornú plošinu, P e rz ia , krajina v Prednej osídlenú prevažne Peržanmi. Pireus, P ir e u s , hlavný obchodný a vojnový aténsky prístav. Pisania, P ísa n ia , obyvatelia Pisy na území okolo Olympie v Elide. Pisidovia. kmeň v M. Ázii Pisidovia, Pamfýlie.. Azii v pohorí Taurus severne od Pamfýlie Pityas, Sparte. P ity a s , efor v Sparte. P/ataje, P la ta je , mesto v Boiótii. Boiótii. Pleistolas, P le isto la s, efor v Sparte. Plyntérie, P ly n té r ie , očistný sviatok slávený v polovici júna, kedy sa nosievala stará drevená socha Atény, ochrankyne Atén, k moru, moru. kde sa pralo jej rúcho. V tento deň boli všetky chrámy zatvorené a deň sám sa pokladal poklada! za nešťastný. Podanemos, veliteí lacedemonského loďstva 2. Fliunťan, Archidamov priateľ, P o d a n e m o s , I. L veliteľ priateí, prívrženec aristokratov. Pollis, veliteía loďstva (Podanema). P o llis, Lacedemončan, zástupca veliteľa Polyainidas, P o ly a in id a s , Lacedemončan. Polyantes, P o ly a n te s , Korinťan, podplatený perzskými peniazmi. Polybiades, P o ly b ia d e s , lacedemonský miestodržiteí. miestodržiteľ. Polydamas, P o ly d a m a s , vedúci štátnik vo Farsale v Tesálii. Po/ydeukes, P o ly d e u k e s , pozri Dioskurovia. Dioskurovia . Polydoros, bral Iasona P o ly d o r o s , brat Jasona z Fer Feraa jeho nástupca v úrade, vodca Tesálčanov, zavražde­ zavraždený bratom Polyfronom. Polyfron. bral Iasona z Fer P o ly fr o n , brat Feraa jeho nástupca v úrade vodcu Tesálčanov, zavraždený Alexandrom. Polychares, P o ly c h a re s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Polycharmos, P o ly c h a r m o s , I. 1. z Farsalu, veliteľ veliteí tesálskej jazdy 2. veliteľ veliteí lacedemonskej jazdy.

P o ly tr o p o s , veliteľ žoldnierov. velitel korintských ioldnierov. Polytropos, P o ly x e n o s , veliteľ velitel lodí zo Syrakúz a z Itálie. Po/yxenos, P o n to s , C'ierne Čierne more. Pontos, P o s e id ó n , grécky boh mora, ktorému sa pripisovalo zametrasenie (preto epiteton Poseidon, !strne, kde sa na jeho počesť konali Gaieochos, „Zemetras"), ,.Zemetras"), mal aj chrám na Istme, istmické hry. P o ta m is , syrakúzsky Syrakúzsky velitel. veliteľ. Potamis, P o te id a ia , mesto na Chalkidike. Poteidaia, P o tn ia i, mesto v Boiótii. Potniai, P ra s, mesto v Tesálii na svahu Nartakia. Pras, Praste, Pras,e, prístavné mesto na východnom pobreží Lakónie. polemarchos. P ra x ita s, lacedemonský Polemarchos. Praxitas, Príena, Priena, malé iónske mesto v západnej M. Ázii na severe od Miléta. P ro a in o s, korintský velitel veliteľ loďstva. Proainos, P r o k le s , 1. potomok lacedemonského krála kráľa Demarata 2. Fliunťan, pohostinný Prak/es, priateľ priatel Agesilaa. P r o k o n n e s o s . ostrov v Propontide. Prokonnesos. P r o m e te u s , Tesálčan. Prometeus, P r o p o n tis (2. p. Propontidy), more medzi medzí Helespontom a Bosporom (dnes Propontis Marmarské more). P r o to o s , Lacedemončan. Proroos, P r o to m a c h o s , aténsky veliteľ. velitel. Protomachos, v Tegei 3. P r o x e nnos, o s , 1. bral Hermokrata 2. vodca demokratickej strany vTegei3. Syrakúzan. brat I. Syrakúzan, Proxe z Pelleny v Achái. P y g e ly , iónske mesto na pobreží M. Ázie blízko Efezu. (Obyvatelia Pygelčania.) Pyge/y, P y lo s , mesto v Elide pri hornom toku Peneia. (Obyvatelia Pylčania.) Pylos, kráfovi. P y rr h o lo c h o s , Argejčan, účastník posolstva k perzskému kráľovi. Pyrrho/ochos, P y to d o r o s , archon v Aténach. Pytodoros, R a m fia s , Lacedemončan, otec Klearcha. Ramfias, Raftnes, velitel Farnabazovej jazdy. Ratmes, Peržan, veliteľ R io n , výbežok výbeiok Aitolie v Korintskom zálive. Rion, R o d o s , ostrov pri juhozápadnom pobreží M. Ázie. Rodos, R o ite io n , mesto pri Helesponte. Roiteion, SSalamína, a la m ín a , ostrov v Saronskom zálive, západne od Atén. SSalamínia, a la m ín ia , jedna z dvoch aténskych štátnych lodí, pozri aj Paralos. SSamios, a m io s , lacedemonský veliteľ velitel loďstva. S a m o s , ostrov pri západnom pobreží M. Ázie. (Obyvatelia Samosania.) Samos, S a m o tr á k e , sopečný sopečný ostrov v sevcrnej severnej časti Egejského mora. Samotráke, S a r d y , hlavné mesto Lýdie, na severnom úpätí úpatí pohoria Tmolos v M. Ázii. Sardy, S a ty r o s , Aténčan, jeden z jedenástich mužov za vlády tridsiatich tyranov. Satyros, S e lin u s (2. p. Selinunta), Sclinunta), mesto na Sicílii. (Obyvatelia Selinunťania.) Selínus S e lla sia , mesto na hraniciach Lakónie. Se/lasia, S e ly m b r ia , mesto na tráckom pobreží Propontidy. (Obyvatelia Selymbrijčania.) Selymbria, S e s to s , mesto pri Helesponte. Sestos, S e u te s , kráľ král tráckych Odrysov. Seutes, S fa g ie , ostrovy pred západným pobrežím Messenie. Sfagie, kráfa Kleombrota. SSfodrias, fo d r ia s , Sparťan, priateľ priatef kráľa

7

Sicí/ia, S icília , ostrov južne od Itálie. Sidus S id u s (2. (2 . p. -dunta),opevnené miesto v oblasti Korintu. Sikelioti, S ik e lio ti, obyvatelia Sicílie. Sikyon, S ik y o n , mesto v severnej časti Peloponézu, severozápadne od Korintu. (Obyvate(Obyvate­ lia Sikyončania.) Sizyfos, zakladatel Korintu, známy svojou dómyselnosiou úskočnosiou; S iz y fo s , mýtický zakladateľ dômyselnosťou a úskočnosťou; prezývka Derkylida. SSkepsis, k e p s is , mesto v Troade v M. Azii. Ázii. (Obyvatelia Skepsijčania.) SSkillus k illu s (2. p. Skillunta), mesto v Trifýlii v Elide. (Obyvatelia Skillunťania.) Skione, S k io n e , mesto na Chalkidike. (Obyvatelia Skiončania.) Skiritis S k ir ítis (2. p. Skiritidy), hornatý kraj v severnej Lakónii. (Obyvatelia Skirili.) Skiriti.) Skolos, S k o lo s , lokalita v Boiótii. Skopas, S k o p a s , vodca Tesálčanov. Skotussa, mesto v Tesálii. (Obyvatelia Skotussania.) Skyros, S k y r o s , ostrov v Egejskom mori, východne od Euboie. Skytes, podvelitel. S k y te s , lacedemonský podveiiteľ. Sofokles, S o fo k lé s , Aténčan, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Sofroniskos, S o fr o n is k o s , Aténčan, Sokratov otec.

Sokleides, S o k le id e s , Sparťan. Sokrates, I.), prytan v čase S o k r a te s , syn Sofroniskov, aténsky filozof (469-399 (469—399 pr. n. i.), arginúskeho procesu, odmieta protizákonné uznesenie.

Sostratidas, S o s tr a tid a s , efor v Sparte. Sparta, S p a r ta , hlavné mesto Lakónie (Lacedemona) na Peloponéze, v úrodnom údolí Eurolas. rieky Eurotas.

Sparto/os, S p a r to lo s , mesto na Chalkidike. Spitridates, S p itr id a te s , vznešený Peržan. SStages, ta g e s , Peržan. SStasippos, ta s ip p o s , vodca prolacedemonskej strany v Tegei. S te iria , štvrť v Aténach. Steiria, Stene/aos, miestodržitel pre Byzantion a Kalchedon. S te n e la o s , lacedemonský miestodržiteľ Strato/as, S tr a to la s , vedúci oligarch v Elide. Stratos, S tr a to s , hlavné mesto Akarnánie. S tr o m b ic h id e s , Aténčan, otec Autokla. Strombichides, Struras, S tr u ta s , perzský satrapa v Iónii. S ty m fa lo s , mesto meslo v Arkádii. (Obyvatelia Stymfalčania.) Stymfa/os, S u n io n , mys v Atike. Sunion, Syennesis, vládca v Kilikii. Syrakúzy, S y r a k ú z y , mesto na východnom pobreží Sicílie.

Talamy, T a la m y , mesto v Elide. Tamneria, T a m n e r ia , mesto v Médii.

Tanagra, T a n a g ra , mesto v Boiótii. (Obyvatelia Tanagrania.) Tasos, T a so s, ostrov v severnej časti Egejského mora.

Tebe, mesto v Mýsii v M. Azii. Ázii. Téby, T é b y , hlavné mesto Boiótie. (Obyvatelia Tébania.) Tegea, T e g e a , meslo mesto v Arkádii. (Obyvatelia Tegejčania.) T e is a m e n o s , veštec v Sparte, zasvätený Teisamenos, zasviitený do Kinadovho sprisahania.

TeJeutias, bral lacedemonského kráľa krála Agesilaa. T e le u tia s , brat T e m is to g e n e s , zo Syrakúz, Xenofontov pseudonym. Temistogenes,

Azii. Temnos, T e m n o s , mesto v Aiolide v M. Ázii. Korintu . Tenea, lokalita vv oblasti Korintu. T e n e d o s , ostrov pri západnom pobreží Troady (dnes Tenedo). Obyvatelia TeneTencdos, ďania. . kráfovi, neskoršie jeden T e o g e n e s , Aténčan, účastník posolstva k perzskému kráľovi, Teogenes, z vlády tridsiatich tyranov. T e o g n is , Aténčan Aténčan,, jeden z vlády tridsiatich tyranov. Teognis, T e o p o m p o s , pirát z Milétu. Teopompos, T e o s , mesto na západnom pobreží M. Ázie. Teos, velitef. T e r a m e n e s , aténsky veliteľ. Teramenes, miestodržitef v Metymne na Lesbe. T e r im a c h o s , lacedemonský miestodržiteľ Terimachos, T e r m o p y ly ((= „Teplé brány"), brány“), v staroveku priesmyk s teplými pramcňmi. prameňmi, medzi = ,,Teplé Termopyly pohorím Oita a Malijským zálivom. T e r s a n d r o s , Lacedemončan, flautista. Tersandros, éasť severného Grécka. T e sá lia , východná časť Tesália, T e s m o fo r ie , boli trojdňov trojdňovéé slávnosti plodnosti, ktoré slávili vydaté ženy na poctu Tesmoforie, bohyne Demeter. T e s p ije , mesto v Boiótii, západne od Téb. (Obyvatelia Tespijčania.) Tespije, T e u tr a n ia , mesto v rovnomennom kraji v Mýsii. Teutrania, T ib r a c h o s , lacedemonský polemarchos. Polemarchos. Tibrachos. Aziu proti Tissafernovi. T ib r o n , lacedemonský miestodržiteľ miestodržitef pre M. Áziu Tibron, T ig r a n e s , Peržan, zať Struta. Tigranes. T ic h ý pprístav. r ís ta v , pri Pireu. Tichý kráfa . T im a g o r a s , aténsky vyslanec u perzského kráľa. Timagoras, T im o k r a te s , 1. Aténčan, poverený potrestaním velitefov, veliteľov, účastných na bitke pri Timokrates, Arginúsach 2. pochádzajúci z Rodu. T im o la o s , Korinťan podplatený perzskými peniazmi. Timolaos, T im o m a c h o s , veliteľ velitef aténskych oddielov. Timomachos, T im o te o s , aténsky velitel. veliteľ. Timoteos, T ir ib a z o s , perzský satrapa. Tiribazos, T is a m e n e s , Lacedemončan. Tisamenes, T is b y , mesto v Boiótii. Tisby, T is ifo n o s , nasledovník Alexandra, vodca a tyran Tesálčanov. Tisifonos, T is s a fe r n e s , pcrzský perzský satrapa. Tissafernes, T itr a u s te s , perzský satrapa, ktorý vystriedal Tissaferna. Titraustes, T le m o n id a s , lacedemonský veliteľ velitel peltastov. Tlemonidas, T o r a x , lacedemonský podvelitel. laccdemonský podveliteľ. Torax, T o r i k o s , démos (dedina) na východnom pobreží Atiky. Torikos, T o r o n e , mesto na Chalkidike. Torone. Ak roreia. T r a is to s , lokalita ~raji Akroreia. lokalitn v kraji Traistos. T rá c ia , krajina ~everovýchode Balkánskeho polostrova (približne dnešné krnjina na severovýchode Tr:ícia, llýrmi. Bulharsko), obývané Trákmi, Trákmí, divokými kmeňmi a Ilýrmi. Bulhar~kc), ohyvane Azii. TraV.y , mesto mcsto v Kárii v M. Ázii. Tra/ly, T r a s o n id a s , vedúci demokratov v Elide. Trasonidas, T r a s y b u lo s , 1. velitel a demokrat, z aténskej štvrti Steiria 2. aténsky I. aténsky veliteľ Trasybulos, štátnik a rečník, z dému Kollytos. T r a s y llo s , aténsky velitel. veliteľ. Trasyl/os, Tria, lokalita východne od Eleusíny. T rifý lia , najjužnejší kraj Elidy. (Obyvatelia Trifýlijčania.) Trifýlia.

T r ík a r a n o n , pohorie na území Fliunta, opevnené Argejčanmi. Trikaranon, pcstovať T r ip lo le m o s , aténsky héros (alebo božstvo), naučil sa od bohyne Demeter pestovať Triptolemos, obilie a bol poslaný, aby to rozšíril medzi fudí. ľudí. T rip y r g ia (= ,,Miesto „Miesto troch veží“), veží"), lokalita na ostrove Aigina. Tripyrgia T r o iz e n , mesto na východe Peloponézu. (Obyvatelia Troizenčania.) Troizen, T ró ja , hrad a mesto na západnom pobreží M. Ázie, ležiace na pahorku dnes Trója, km od pobrežia Helespontu, dejisko trójskej vojny, nazvanom Hisarlik, asi 4 km čiastočne opísanej gréckym básnikom Homérom. T u rio i, mesto v južnej Itálii. Turioi, T y a m ia , opevnenie na hraniciach medzi Sikyonom a Fliuntom. Tyamia, T y d e u s , aténsky veliteľ. velitef. Tydeus, T y m o c h a r e s, aténsky velitef. veliteľ. Tymochares, T y n d a r e o v c i, pozri Dioskurovia. Tyndareovci, T y rijč a n ia , obyvatelia Tyria, mesta v Akarnánii. Tyrijčania, X e n ia s , vodca oligarchov v Elide. Xenias, X e n o k le s , lacedemonský velitef veliteľ jazdy. Xenokles,

kráľ. Xerxes, perzský kráf. Z a k y n to s , ostrov v lónskom Iónskom mori (dnes Zante). Obyvatelia Zakynťania. Zakyntos, Z e n is , z Dardanu, perzský satrapa. Zenis, Z e u s (2. p. Dia). Dia), najvyšší grécky boh, kráľ ľudí, boh hromu a blesku, kráf bohov a !udí, Zeus ochranca štátu, rodiny, domu a pohostinstva. Z e u x ip p o s , efor v Sparte. Zeuxippos, Z o s te r , mys na západnom pobreží Atiky. Zoster,

OBSAH Xenofon a jeho Grécke dejiny d e j i n y .............................................. Xcnofon

7

Prvá kniha Námorné boje medzi Aténčanmi a Lacedemončanmi Abyde; Námorná bitka pri A byde; Alkibiadovo víťazstvo pri KyziI7 Dekelei . . 17 kráf Agis v Ďekelei M indara; spartský kráľ ku, smrť Sparťana Mindara; Alkibiades Ázii; Boje aténskeho velitefa veliteľa Trasylla v Malej Alkibiadés Bojt 2I spája svoje loďstvo s Trasyllovým; porážka Farnabaza . . 21 Alkibiadove vojenské výpravy; dohoda s Farnabazom; 23 . A ténčanm i.........................................................23 dobytie Byzantia Aténčanmi Ázii; Kýros Mladší perzským správcom v Malej Á zii; Alkibiadov návrat do Atén a jeho neskoršia výprava na ostrovy Andros am os............................................................................................ 26 aaSSamos. AténčaLacedemonský námorný velitef veliteľ Lysandros poráža Aténča­ velení vo vystrieda Alkibiada N otiu; zosadeného nov pri Notiu; K o n o n ............................................................................................ 28 Konon . Kallikratidas, Lysandrov nástupca, poráža Konona pri Mytiléne na Lesbe; Lesbe; porážka lacedemonskej flotily pri Arginú. smrťrť..................................................... sach; Kallikratidova Kallikratidovasm 31 31 sach; velitefmi aténskeho loďstva a ich Súdny proces s víťaznými veliteľmi 36 poprava ......................... Druhá kniha Porážka Aténčanov a koniec peloponézskej vojny Eteonikos potlačí vzburu lacedemonského vojska, vo velení ho vystrieda Lysandros; Lysandros; zničenie aténskeho loďstva pri A ig o s p o ta m o i....................................................................45 Aigospotamoi obhfahli velitef Lysandros obhľahli kráf Pausanias a veliteľ Lacedemonský kráľ A tén y ; kapitulácia Atépčanov; Até11čanov; koniec peloponézskej vojny Atény; Tridsaťčlenná oligarchická krutovláda v Aténach; dobytie L y s a n d r o m ...............................................................52 Samu Lysandrom Trasybulos pomocou utečencov z Atén porazí oligarchov pri všebecná amnestia Eleusíne; nastolenie demokracie; demokracie ;všebecná . . Eleusíne; Tretia kniha Boje Lacedemončanov v Malej Ázii Výprava Kýra Mladšieho proti Artaxerxovi a jeho smrť; prílacedemonský velitel veliteľ Tibron vystriedaný Derkylidom; pri-

45 49 52

61

Manii a jej merie s Tissafernom Tissafernorn a Farnabazom; epizóda o Mánii . zaťovi M e id io v i............................................................................ 73 Meidiovi hradicb na Chersonese proti Trákom; Stavba ochranných hradieb nové prímerie s Tissafernom a Farnabazom; Farnabazom; boje medzi lid o u ............................................................................. 79 Elidou Spartou a E Agida; Smrť gida; Agesilaos vymenovaný mrť lacedemonského kráfa A S za jeho nástupcu; potlačenie Kindanovho sprisahania 85 v Sparte. Sparte............................................................................................85 Matej Ázie; Lysandros Odchod Agesilaa a Lysandra do Malej Farposlaný k Helespontu; Agesilaove boje s Tissafernom a Far­ 88 . smrť nabazom rť.........................................................88 nabazom;; Tissafernova sm Titraustom;; spory medzi FókPrímerie Prírnerie medzi Agesilaom a Titraustom Fókrni privolaný Lysandros zahynie v bitke Lokrami; mi a Lokram i; Fókmi pri H aliarte; kráľ kráf Pausanias obvinený zo zrady odchádza do Haliarte; vvyhnanstva y h n a n s tv a ................................................................................. 94 Štvrtá kniha Boje Lacedemončanov v rozličných častiach Grécka Agesilaove úspechy spojcnectvo s Otysom tispechy v Malej Ázii; spojenectvo Farnabazom vyjcdnávanie s F v Paflagónii; vyjednávanie a r n a b a z o m ............................. 103 LacedernončaÁzie; Odvolanie Agesilaa z Malej Á zie; víťazstvo Lacedemonča­ nov pri Korinte .......................................................................... 108 lacedeAgesilaos v Macedónii, Tesálii a Boiótii; porážka lacede­ monského loďstva pri Knide; Knide; Agesilaovo víťazstvo pri Korrone1 o n e i ......................................................................................... 111 115 Pokračovanie vojny s K orintom ...................................................115 Korintom Vo vojne s Korintom Ifikrates zničí oddiel lacedemonského vvojska o j s k a .......................................................................................... 120 AgesiAchájci požiadali Spartu o pomoc proti Akarňanom Akarňanom;; Agesi­ 124 laove boje v Akarnánii .................................................................124 . LacedeAkarňania uzatvárajú mier s Achájcami; výprava Lacede­ 127 mončanov proti Argu .................................................................127 . Farnabazos a Konon sa zmocňujú maloázijských miest a pustošia lakónske brehy; boje v rozličných oblastiach 129 ť a s t í m ..................................................129 Grécka so striedavým ššťastírn

Piata kniha Striedavé víťazstvá a porážky Lacedemončanov v Grécku Námorná bitka medzi Aténčanmi a Lacedemončanmi pri Aigine(Teleutias,Gorgopas,Chabrias);Antalkidovmier Aigine (Teleutias, Gorgopas, Chabrias); Antalkidov mier . Dobytie M antineie; výprava Lacedemončanov proti OlynMantineie;

141

tu tu;; obsadenie tébskej akropole a nastolenie oligarchie v Tébbach. a c h ............................................................................................... 147 Lacedemončanov; AgesilaObľahnutie Obfahnutie Olyntu a porážka Lacedemončanov; ovo dobytie Fliunta; Olyntos sa podriaďuje Lacedemonča155 nom . . . ................................................................................155 Tébach; neúspešné Agesilaove Odstránenie oligarchie v Tébach; a Kleombrotove boje; porážka Lacedemončanov pri Naxe aK erkyre . ................................................................ 160 a Kerkyre Siesta kniha Šiesta Nové boje medzi Aténčanmi a Lacedemončanmi Fókom;; Polydamas z FarKleombrotova výprava na pomoc Fókom e r ; Iasonova moc . . . . 175 Fer; salu sa podrobuje Iasonovi z F Nové boje medzi Aténami a Spartou; Sparťan Mnasippos 179 oblieha Kerkyru; f i k r a t e s ..............................179 Kerkyru; mesto oslobodí IIfikrates Mierové rokovanie v Sparte; S parte; z mierovej zmluvy sú vylúčení T é b a n i a ..................................................................................... 184 Tébania Boiótii; IasonoKleombrotova smrť v bitke pri Leuktrách v Boiótii; Lacedevo sprostredkovanie prímeria medzi Tébanmi a Lacede­ 188 . Tesálii mončanmi; udalosti v T esálii.......................................................188 mončanmi; Mierová zmluva v A ténach; vpád Arkáďanov a Tébanov do Aténach; Lakónie; pos.ielajú Ifikrata na pomoc LacedeLakónie; Aténčania posielajú 195 mončanom, jeho dvojaké správanie s p r á v a n i e ........................................195 Siedma kniha Striedavé boje na Peloponéze Spolok medzi mcdzi Aténami a Spartou; spory medzi Arkáďanmi a ich spojencami; pokusy Peržanov o sprostredkovanie mieru medzi Spartou a jej nepriateľmi; nepriatefmi; Epaminondova 209 výprava na P e lo p o n éz ................................................................ . Peloponéz Boje Fliunťanov proti Argejčanom, Arkáďanom, Sikyončannom oma T é b a n o m ........................................................................... 218 Tébanom E u f ro n a ................................................................. 223 Osudy a smrť Eufrona Striedavé boje na Peloponéze; Peloponéze; bitka v Olympii, Arkáďania 225 vracajú Olympiu E lejčan o m .......................................................225 Elejčanom Epaminondova výprava do Arkádie; neúspešný útok na Spartu; bitka pri Mantinei a Epaminondova smrť . . . . 234 240 P oznám ky....................................................................................240 . Poznámky Zoznam vlastných m i e n ........................................................... 258 mien

ZL Z L AT ATÝ FO FON D ND SV S V ET ETO VE J OV EJ LIT L I T ER E R AT ÚR Y TÚ RY

Xe Xenofon no fo n G ré ck e Grécke de dejiny jiny

' I

r

Red igujú f,ub ica Alexievová Alexievová a Karol Redigujú Ľubica Wlachovský. Karol Wla chovský. Z gréc keho orig inálu podľa podfa vydania vydania C. Hude, Z gréckeho originálu Hud e, Xenophontis Xen oph onti s Hist oria eca, Stut tgar t 196 História Gra Graeca, Stuttgart 1969, úvodnú štúdiu, 9, preložil, preložil, úvo dnú štúd iu, poz námky aa zoznam zoznam vlastných vlastných mien poznámky Július mien napísal napísal Júli us Špaňár. Špaň ár. Pod ra edič ného náv Podlá edičného návrhu rhu Pavla Pavla Hracha Hra cha preb al aa vazb u vyp racoval Ján Hla prebal väzbu vypracoval Hladík. dík. Vyšlo vo vo vyda vateTstve Tatran, Tatr an, Bratislava Vyšlo vydavateľstve 1985, ako 417 4173. Bratislava 198 5, ako 3. pub liká cia ok edície edície Zlatý Zlat ý fond svetovej publikácia aa 70. 70. zvaz zväzok literatúry. svetovej liter atúr y . Vyd anie prvé. prvé. Strá Vydanie Strán 280.. n 280 Zod pov edn á redaktorka reda ktor ka Jana Rovenská. Zodpovedná Rovenská. Kor igovala Elen Korigovala Elenaa Lajč Lajčiaková. iaková. Výt varná reda ktor ka Zuzana Výtvarná redaktorka Bahnová. Zuz ana Bah nov á. Tec hnická reda ktor ka Atónia Ató nia Paulinynová. Technická redaktorka Paulinynová. Vytl ačila Pravda, Pravda, tlač ový kom Vytlačila tlačový kombinát KSS-TZP, Bratislava, biná t KSS -TZP, Bra tislava, Štúr ova 1. zbu vyh otovili Západoslovenské Západoslovenské tlačiarne, Štúrova 1. Sad Sadzbu vyhotovili tlačiarne, n. n. p., p., závo d Svo rnost, Bra tislava. Nák závod Svornosť, Bratislava. Náklad lad 7 000 000 výtlačkov. výtlačkov. AH 16,8 7, VH 6, VH AH 16,87, VH 17,2 17,26, VHS 17,15. TS 13.3 13.31. S 17,1 5. TS 1. 186 6/1-82 1866/1-82

61662 6 1 -6 6 2 -8 4 -84 605 605/24/856 /24/ 856 Kčs Kčs 26, 26,—-