Slovensko vo včasnom stredoveku 9788088709602

Citation preview

ARCHEOLOGICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

Alexander Ruttkay- Matej Ruttkay - Peter Šalkovský (editori)

SLOVENSKO VO VČASNOM STREDOVEKU

NITRA2002

Alexander Ruttkay- Matej Ruttkay- Peter Šalkovský (editori)

Slovensko vo včasnom stredoveku Nitra 2002

~

Vydal Archeologický ústav SAV Akademická 2, 949 21 Nitra

MITRA

©Archeologický ústav SAV Nitra 2002 ©Peter Bednár, Darina Bialeková, Gabriel Fusek, Milan Hanuliak, Ján Hunka, Karol Pieta, Alexander Ruttkay, Matej Ruttkay, Marián Samuel, Peter Šalkovský, jozef Zábojník

Rozširuje a objednávky aj do Akademická 2, 949 21 Nitra e-mail: nrauhalm@savba. sk

zahraničia

prijíma Archeologický ústav SAV,

Recenzenti Prof. PhDr. Jozef Vladár, DrSc.; Doc. PhDr. Pavel Koufil, CSc. Výkonná redaktorka PhDr. Ludmila Vaňková Nemecký preklad Berta Nieburová Počítačová sadzba Mária Kunová Autori fotografií Archív AÚ SAV, Peter Bednár, Alojz Habovštiak, Jozef Krátky, Ivan Kuzma, Marta Novotná, Alexander Ruttkay, Matej Ruttkay, Vladimír Turčan Tlač

MICHEL ANGELO Nitra

Na obálke tzv. koruna cisára Konštantína Monomacha (Ivanka pri Nitre), Krásna nad Hornádom), závesný krížik- kaptorga (Velká Mača).

ISBN 80-88709-60--1 EAN 9788088709602

meč

(Košice-

5 OBSAH- INHALT

Úvod .................................................................................................................... 7 Karol Pieta Osídlenie Slovenska v dobe

sťahovania

národov .. .. ....... .. .. ...... .... ........... .. ...... .. .. . ll

Gabriel F u s e k Včasnoslovanské

obdobie ......................................................................................... 23

Jozef Z á b o j n í k Slovensko a avarský kaganát .................................................................................... 29 Matej R u t t k a y Vývoj osídlenia na strednom Dunaji v 6. - 12. stor. ............................................... 41 Peter Š a l k o v s k ý Stavebná kultúra a urbanizmus osád .. ..... .... .. .. .. .. .. .. ..... .. .. ....... .. .... .. .... .. ... .......... .... 57 Matej R u t t k a y Premeny agrárnej osady v 6.-15.

storočí

................................................................. 69

Milan H a n u l i a k Pohrebiská a spôsoby pochovávania vo velkomoravskom období .................... 81 Darina B i a l e k o v á Remeslá a obchod ... .. ..... .. .. .. .. .. ......... .... .. ... .. .. .. .. .. .. .. .. .. .. .. ... .. .. .. .. .. .. ...... .. .. .... .. .. .. .. .. .. .. 89 Alexander R u t t k a y Odraz politicko-spoločenského vývoja vo veikomoravskom vojenstve a výzbroji ................................................................................................................... 105 Peter Š a l k o v s k ý Hradiská na Pohroní ................................................................................................. 123 Alexander R u t t k a y Dvorce v 9. až 13. storočí .......................................................................................... 135 Peter Bednár- Marián Samuel · Nitriansky hrad na prelome tisícročí ...................................................................... 149 Alexander R u t t k a y Archeologický výskum cirkevných architektúr a christianizácia ...................... 157 Alexander R u t t k a y O interetnických vzťahoch po rozpade Velkej Moravy ....................................... 179 Ján Hun k a Počiatky stredovekého mincovníctva na Slovensku ............................................ 189 Literatúra .................................................................................................................... 195

7 Úvod

Autorský kolektív vedeckých pracovníkov Archeologického ústavu SAV v Nitre venuje túto publikáciu širokému okruhu čitateľov, ktorí majú záujem o dávnu minulosť Slovenska. Je to výber z výsledkov dosiahnutých pri riešení grantových projektov SAV a projektov v rámci medzinárodnej spolupráce. Forma spracovania nových faktov v rámci pätnástich výberových kapitol však zodpovedá aj potrebe stručného syntetického náčrtu kultúrnych a hospodárskych dejín územia Slovenska vo včas­ nom stredoveku, t.j. rámcovo v rozpätí od 5. do 12. storočia. K motivácii autorov patrí výzva, ktorá tlie - a my to tak cítime - v mysliach a srdciach mnohých z tých vyše 125 000 návštevníkov výstavy Stred Európy okolo roku 1000 od júna do októbra roku 2002 v Bratislave. Naše hlavné mesto bolo piatou zastávkou nemecko-česko-maďarsko-poľsko-slovenského výstavného projektu a sprístupnenia s ňou spojených reprezentatívnych publikácií - esejí a katalógu. Po- · litickými a duchovnými patrónmi celého výstavného projektu za Slovenskú republiku bol prezident R. Schuster a nitriansky sídelný biskup Ján Chryzostom kardinál Korec. Do čestného výboru boli okrem prezidentov a cirkevných veličín zaradení aj premiéri vlád, ministri kultúry a reprezentanti Akadémií vied a ďalších vrcholných vedeckých inštitúcií zúčastnených krajín. Návštevníci boli nadšení bohatstvom kultúrneho dedičstva strednej Európy, ktoré sa k nám prihovára z dávnych stáročí. Obdivovali, hodnotili, porovnávali. Zamýšľali sa nad mnohými otázkami, v listoch adresovaných odborným inštitúciám a takisto aj v médiách nastolovali zaujímavé podnety - najmä o zmysle dejín, o slovenskej stratégii ich výkladu a ich využitia vo výchovnom procese. Naša publikácia chce následne slovom i obrazom sčasti doplniť to, čo na výstave v širších medzinárodných kontextoch nemohlo byť z hľadiska našich národných dejín dostatočne zvýraznené. Pri zrode projektu stálo už v roku 1997 Reissmuseum v Mannheime (prof. Dr. Alfried Wieczorek) a Nemecké historické múzeum (Dr. Hans-Martin Hinz). Mohli sa oprieť o štedrú finančnú dotáciu zo zdrojov Európskej únie. Ideové východiská výstavy boli jasné od počiatku: v 10. storočí sa vytvorili predpoklady pre vznik a rozvoj štyroch stredovekých štátnych útvarov- Nemecka, Česka, Poľska a Uhorska. Významnú úlohu so silným vplyvom na vývoj v celej strednej Európe tu mala otonská nemecká ríša. Na príprave koncepcie výstavy sa však od úplných začiatkov angažovala aj maďarská strana najmä v súvise s tisícim výročím korunovácie Štefana I., a teda zrodu uhorského kráľovstva roku 1000. K programu sa čoskoro pripojili Česko a Poľsko. Projekt bol spoločne s výstavou Oto Veľký, Magdeburg a Európa zaradený do kultúrneho programu Rady Európy ako jej 27. výstava. O vážnosti podujatia svedčí, že na otvorení všetkých etáp výstavy sa zúčastňovali predstavitelia Rady Európy a vstupný pozdrav v základných publikáciách napísal jej generálny sekretár Dr. W. Schwimmer. V roku 1998 sa stanovilo poradie miest, organizujúcich výstavu v rokoch 20002002: Budapešť, Krakov, Berlín, Mannheim, Praha. S výstavou na Slovensku sa pôvodne nerátalo, no mali sa prezentovať vybrané slovenské nálezy z 10.-11. storočia a malý počet štúdií slovenských autorov v publikácii esejí. Na základe dlhodobých kontaktov a medzinárodnej akceptácie bola napokon ponúknutá spolupráca Archeologickému ústavu SAV v Nitre. Na návrh nemeckej strany bol autor týchto riadkov zvolený do hlavnej komisie expertov a garantov koncepcie výstavy.

8 V rámci medzinárodného organizačného komitétu podarilo sa účasť Slovenska na projekte postupne rozšíriť v troch smeroch: l. Chronologický záber výstavy zahrnul aj 9. storočie s prezentáciou Velkej Moravy a v rámci nej Nitrianskeho kniežatstva, resp. v ll. storočí Nitrianskeho vojvodstva, tzv. dukátu, v počiatkoch Uhorska. 2. Vo zväzkoch esejí sa rozšíril počet slovenských autorov - archeológov a historikov, resp. tém dotýkajúcich sa Slovenska. 3. Medzi mestá, kde sa mala výstava uskutočniť, bola za predpokladu súhlasu a garancie vlády SR a po stanovení hlavného realizátora na Slovensku, teda Slovenského národného múzea, zaradená aj Bratislava. V roku 1999 nadobudla myšlienka usporiadania výstavy aj na Slovensku záväzný charakter. Iniciatívy sa ujalo Ministerstvo kultúry, riaditeľ sekcie PhDr. Pavol Maráky podnikol prípravné kroky v organizačnej a finančnej oblasti. Bol ustanovený národný komitét na čele s generálnym riaditeľom SNM prof. PhDr. Matejom Kučerom, DrSc., a SNM bolo poverené organizáciou výstavy. Na schôdzke hlavnej komisie expertov v Mannheime sa členovia zoznámili s hlavnými organizátormi výstavy za SNM v Bratislave prof. Matejom Kučerom a PhDr. Štefanom Holčíkom, CSc., ktorý sa stal hlavným komisárom výstavy na Slovensku. Prof. Kučerovi sa podarilo priebežnými rokovaniami skvalitňovať koncepciu slovenskej účasti na výstave. Za Archeologický ústav SAV v Nitre bol prítomný aj PhDr. Peter Šalkovský, CSc., ktorý vychádzajúc z koncepcie a libreta spracovaného medzinárodným kolektívom odborníkov doplnil zoznam exponátov zo Slovenska. Bolo ich viac, než mali napokon možnosť vidieť návštevníci samotnej výstavy. V septembri vláda vyjadrila definitívne súhlas s usporiadaním výstavy v Bratislave a zaviazala sa ju financovať v potrebnom rozsahu. Výstava mala potom na Slovensku jednoznačnú podporu, na jej jednotlivých zastávkach sa zúčastňoval minister kultúry Milan Kňažko. Prvé otvorenie výstavy bolo v auguste roku 2000 v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. Už vtedy vyšla reprezentatívna, v Nemecku redigovaná a pre ďalšie zmeny úplne uzavretá dvojzväzková publikácia štúdií v nemčine, ktorá obsahuje aj osem štúdií slovenských autorov. Slovensko malo vyčlenený samostatný priestor pre prezentáciu Nitrianskeho kniežatstva, neskôr vojvodstva. No prejavili sa v praxi aj známe terminologické protiklady pri prekladoch výrazov z dejín Slovenska do nemčiny a angličtiny (termíny Nitraland a Country of Nitra), ktoré si všimli napokon aj návštevníci v Bratislave. Nasledujúci organizátor výstavy, poľský Krakov, sa tejto úlohy zriekol. Výstava sa z Budapešti preniesla do Berlína, kde čakala na svoje otvorenie v známom Gropius-Hause v máji 2001. Hlavným organizátorom tu bola Nemecká historická spoločnosť. Po ďalšej prezentácii výstavy v Mannheime, kde tamojšie Reissmuseum pripravilo program zodpovedajúci postaveniu hlavného gestora celého projektu, sa expozícia v závere roka 2001 presunula do Prahy. Pôsobivosť a vypovedaciu schopnosť prameňov o dávnych dejinách podčiarklo miesto konania- autentické historické priestory Pražského hradu, a veľká pozornosť, ktorú výstave venovali hlavní organizátori- Národné múzeum a Akadémia vied Českej republiky. Priblížil sa jún 2002, termín otvorenia výstavy v Bratislave. Vláda Slovenskej republiky v rozpočte na rok 2002 podstatne zvýšila pôvodne stanovený finančný limit. Slovenské národné múzeum, ktoré v plnom rozsahu pripravilo samotnú vý-

9

stavu, disponovalo celkove s 95 % prostriedkov. Ostatok sa stal súčasťou rozpočtu SAV. Archeologický ústav edične zabezpečil publikačné aktivity spojené s výstavou a uhradil náklady spojené s vydaním dohodnutej časti troch zväzkov esejí a katalógu v nemeckom jazyku a ich slovenskej mutácie. Naša vďaka patrí Predsedníctvu SAV, najmä jej predsedovi prof. Ing. Štefanovi Lubymu, DrSc., za stály záujem a podporu našich krokov. Príkladná bola spolupráca s českými organizátormi, najmä doc. PhDr. Petr Sommer, CSc., z Archeologického ústavu AV ČR poskytol výdatnú pomoc pri spolupráci s vydavateľstvom Mladá fronta v Prahe, ktoré v rekordnom čase vydalo aj slovenskú časť dohodnutej českej a slovenskej mutácie esejí a katalógu. Ceníme si aj priateľskú a pragmatickú spoluprácu s Mgr. Jánom Papcom, ktorý vo funkcii generálneho riaditeľa SNM vystriedal prof. Mateja Kučeru práve v najvypätejších záverečných fázach prípravy výstavy. Expozíciu v dôstojných priestoroch Bratislavského hradu otvoril premiér Slo-venskej republiky Mikuláš Dzurinda a zúčastnila sa jej vysoká medzinárodná politická a kultúrna reprezentácia. Výstava sa zaradila medzi najvýznamnejšie kultúrne podujatia na Slovensku v roku 2002. Pútala pozornosť politikov, kultúrnych a vedeckých inštitúcií, vyzdvihli ju aj médiá. Prekvapil najvyšší počet návštevníkov v porovnaní s ďalšími mestami, kde sa výstava uskutočnila. Nával exkurzií aj napriek pomerne vysokému vstupnému a dokonca v posledných týždňoch i hodiny čakania pri vstupe do expozície- to sú v našich podmienkach veci vcelku zriedkavé. Rozhodne to nie je v súlade s názormi o absencii historického vedomia na Slovensku, o konzumnom vzťahu k životu, o nezáujme a neúcte ku kultúrnym hodnotám zo strany mladých. Všetko je v skutočnosti ináč, a to je potešujúce. Z náčrtu osudov výstavy vyplýva, že ani v bratislavskej expozícii nebolo možné ovplyvniť ideovú náplň a výber exponátov, keďže tu mal rozhodujúcu úlohu hlavný investor- nemecká strana. Odborníkom i verejnosti tu chýbali napr. písomné a výtvarné pramene, niektoré špičkové archeologické predmety, viac modelov, atď. Výber bol teda selektovaný, súčasne ale viaceré naše exponáty, ako napr. model stredovekej osady spracovaný v Archeologickom ústave SAV, reprezentovali hmotnú kultúru doby za všetky zúčastnené štáty. Bez možností aktualizácie sa do rúk záujemcov dostali aj oficiálne sprievodné publikácie. Texty esejí a katalóg sú kryté plnými autorskými právami nemeckého vydavateľa. Mutácie nemeckého vydania v národných jazykoch (bez obrázkov) sú prekladmi, t.j. prílohou nemeckej publikácie. Za tejto situácie sa vynorila potreba vydať aj ďalšie s tematikou výstavy súvisiace publikácie, ktoré by prezentovali, či už formou propagácie alebo odbornej prezentácie, poznatky o Slovensku vo včasnom stredoveku a v širších stredoeurópskych kontextoch. Týmto cieľom zodpovedalo už v roku 2001 vydanie vedeckej monografie Petra Šalkovského o slovanskom dome v Európe. Cieľom najnovšej eseje Mateja Kučeru Slovensko okolo roku 1000 bolo zase pútavou formou odpovedať na základné otázky o Slovensku v "magickom čase" prechodu dvoch tisícročí. Ciele tejto publikácie sú iné. V širšom zábere chce poukázať na historický rozmer nášho bytia, na jeho dávne korene bez ktorých by neexistovala prítomnosť a s ktorými sme zviazaní - zväčša si to ani neuvedomujúc - nespočetnými kontaktmi. Ich dôkazom v čase a priestore sú aj - alebo najmä- archeologické lokality. Na Slovensku ich poznáme už niekoľko tisíc, a to od prvých tunajších krokov človeka pred

10 vyše 200 000 rokmi prakticky až do obdobia tureckých vojen, ktoré na našom území skončili pred vyše 300 rokmi. Sú nielen prameňom pre poznávanie dávnej minulosti, ale aj názorným "laboratóriom", v ktorom sa overujú možnosti človeka v rôznom civilizačnom a geografickom prostredí. Predstavujú aj naskutku historický rozmer životného prostredia modernej spoločnosti. Archeológia je nesporne vedou, ktorá rozvíja obrazotvornosť. Písať príbehy je iste aj čitateľsky veľmi atraktívne, táto publikácia si však takéto ciele nekladie. Nemá nahrádzať práce popularizátorov vedy, ktorí majú licenciu na voľnejšie narábanie s faktami, resp. úspešne vnášajú do vedomia ľudí alternatívy dejov, o ktorých odborníci hovoria len v kuloároch a mimo odbornej sféry. Chceme ctiteľom histórie a archeológie predložiť predovšetkým výber odborne doložených faktov o dávnej minulosti, dokumentovať naše záverý výsledkami konkrétnych výskumov, a tiež poukázať na medzery, ktoré odborník nesmie zamlčovať a ktoré ho majú práve inšpirovať. Ide o stály kolobeh nových poznatkov, nových otázok a nových odpovedí. Ide o dobrodružstvo poznávania. Vďaka nemu archeológia patrí aj na Slovensku medzi uznávané spoločenskovedné disciplíny s početným okruhom priaznivcov. K stavebným článkom "popularity" modernej integrovanej archeológie patrí tiež okruh interdisciplinárnej kooperácie. Umožňuje sledovanie prírodných podmienok v toku času a vplyv ich zmien na vývoj ľudskej spoločnosti, približovanie sa k objasneniu dávnych situácií v kultúre každodenného života tak, ako kedysi mohli vyzerať, ako i rekonštruovanie sídliskových, náboženských, spoločenských a hospodárskych zmien tak, ako sa v základných rysoch mohli odohrávať. Editormi knihy sú spolu s autorom týchto riadkov PhDr. Matej Ruttkay, CSc., a PhDr. Peter Šalkovský, CSc. Časový záber publikácie začína už v období sťahova­ nia národov. V dlhom historickom procese sleduje kontinuitu slovanského osídlenia, schopnosť absorbovať starší etnický substrát a etnické skupiny, ktoré sa na území Slovenska v priebehu ďalších stáročí usadzovali. Od 9.-10. storočia ide už jednoznačne o osobité etnické spoločenstvo Slovenov, starých Slovákov. Boli súčasťou pôvodne teritoriálne širšej slovanskej ekumeny v stredodunajskom priestore. Kultúrny a spoločenský vývoj, resp. štátoprávne problémy územia Slovenska vo včasnom stredoveku, sa v publikácii načrtávajú v dvoch chronologických a organizačných polohách. V 8.-9. storočí to bolo Nitrianske kniežatstvo, ktoré sa neskôr stalo jednou z dvoch základných častí Veľkej Moravy so zachovaním územného a mocenského statusu. Od polovice 10. do začiatku 12. storočia je to Nitrianske vojvodstvo ako osobitý teritoriálny a mocenský údel v rámci Uhorského kráľovstva. Obidva útvary mali centrum v Nitre, reprezentujú mocenskú, kultúrnu a sčasti aj teritoriálnu kontinuitu. Editorov tejto publikácie, ako i autorov jednotlivých príspevkov poteší, ak táto kniha o ceste do dávnej minulosti Slovenska nájde svojich čitateľov. Prof. PhDr. Alexander Ruttkay, DrSc. za editorov a kolektív autorov

ll

OSÍDLENIE SLOVENSKA V DOBE SŤAHOVANIA NÁRODOV Karol

Pieta

Die Välkerwanderungszeit (Ende des 4.-6. Jh.) beendete die vier Jahrhunderte dauernde Nachbarschaft der antiken Welt mit der germanischen Bevälkerung im Mitteldonauraum, we/che die Grundlage der Besiedlung unseres Gebietes auch nach dem Verlassen der Donaugrenze von den Rämern bildete. Ober den Hauptkarpatenkamm verschob sich zu uns ein neuer Bevälkerungsteil, wahrscheinlich Reste der vandalischen Przeworsk-Kultur. Die Träger dieser nordkarpatischen Gruppe verhiitteten und verarbeiteten in groflem Ausmafl Eiserz und waren auch mit ästlichen Gebieten in Kontakt. Ein grofler Teil der Vanda/en aus dem Osten und der Quaden aus dem Westen verlieflen Anfang des 5. Jh. dieses Gebiet, doch ein Teil dieser urspriinglichen Bevälkerung verblieb hier auch weiterhin neben den neuangekommenen ostgermanischen und nomadischen Gruppen. Zur Zeit des Hunnenreiches bildeten sich in den Tälern der Nitra und Gran neue Siedlungsagglomerationen. Bedeutsame Gräber im Umkreis von Levice belegen hier die Existenz eines kleineren Machtzentrums in dieser Zeit. Die Mitte, der Norden und zum Groflteil auch der Osten der Slowakei blieben nach der Mitte des 5. Jh. unbesiedelt. Im Siidwesten erhielt sich die Bevälkerung weiter, und vm1 ihrer Bedeutung zeugen hauptsächlich die Fiirstengräber in Komárno und Bešeňova wie auch der bekannte Helmfund des Baldenheimer Typs aus Dolné Semerovce. Langobardische Gräber sind nur aus dem unteren Marchtal bekannt. Im Verlauf des 6. Jh. wurde schan der Groflteil der Siidwest- und etwa auch Teile der Nordslowakei von den ersten slawischen Bevälkerungsgruppen besetzt.

Počínajúc koncom 4. stor. nasledujúcich dvesto rokov znamenalo pre Európu, a v nemenšej miere aj pre stredné Podunajsko, zásadnú civilizačnú, kultúrnu a etnickú zmenu, ktorá v širšom historickom ponímaní predstavuje koniec antiky a začia­ tok stredoveku. Toto krátke, ale dramatické obdobie je charakteristické migráciou malých i rozsiahlych komunít najrozličnejších germánskych i ázijských národov so zložitými interakciami medzi nimi. Vznik a rozpad krátkodobých mocenských štruktúr kmeňového i polyetnického charakteru, preberanie výrobných technológií, obyčají, kultových i zvykových rituálov, symboliky a ďalších atribútov sa dajú v pomerne zlomkovitých historických správach obťažne sledovať, preto ich v mnohých ohladoch doplňajú informácie získané prostredníctvom archeologických prameňov. Ich rozborom sa vyčlenili viaceré časové stupne doby sťahovania národov, ktoré však nemajú presne vymedzené hranice a čiastočne sa prekrývajú. Aj keď výskum tohto historicky významného obdobia nepatril k ťažiskovým úlohám archeologickej vedy na Slovensku a nedostatok prostriedkov i odborných kapacít neumožnil výraznejšiu iniciatívu v tomto smere, podarilo sa v posledných rokoch získať rad významných nových materiálov, ktoré rozšírili naše poznanie. Vďačíme za ne sídliskovým výskumom na juhozápadnom Slovensku, hlavne v okolí Nitry, rovnako ako aj v Liptove, na Spiši, v Šariši a v Košickej kotline. Významné nové pramene k počiatkom sťahovania národov sa zároveň získali aj v juhopoiskom a moravsko-dolnorakúskom priestore. Výsledky týchto prevažne sídliskových výskumov v mnohom doplnili staršie pohľady na dobu sťahovania národov u nás.

12 Koniec doby rímskej a začiatky sťahovania národov (stupeň C3 a Dl) Posledné pokusy o upevnenie panónskej hranice za cisárov Constantia II. a Valentiniána I. našli svoj odraz aj v archeologických nálezoch v predpolí limitu na slovenskom území. Vtedy vznikali alebo boli obnovované rímske kamenné architektúry na Devíne a stavebná činnosť je doložená aj na objektoch v Cíferi-Páci a Milanovciach, ktoré sa dnes už jednoznačne pokladajú za sídla romanizovaných kvádskych náčelníkov. Zoslabenie a postupný rozpad organizácie rímskej opevnenej hranice na strednom Dunaji v povalentiniánovskom období spolu s hospodárskym úpadkom a drastickým úbytkom provinciálneho i barbarského federátneho obyvateľstva v pridunajskom pásme mal za následok zvýšenie tlaku zo severu i východu postupujúcich častí germánskych i nomádskych kmeňov a domáceho svébskeho obyvateľstva na severnej strane Dunaja. Stáročný bipolárny svet Rímskeho impéria a barbarika sa končí. Podľa písomných správ sa hlavnými mocenskými silami v Karpatskej kotline stali gótske kmene a hlavne Huni, ktorých ríša na čele so známymi vodcami Bledom a Attilom dominovala tomuto priestoru až do päťdesiatych rokov 5. stor. V starousadlej svébskej sídliskovej enkláve na južnom a strednom Slovensku dochádza na prahu sťahovania národov ku zmenám, ktoré sa vysvetľujú narastajúcim vplyvom nových prisťahovalcov, a tiež odchodom časti obyvateľstva, o ktorom nás kuso informujú aj antickí autori. Podľa nich na konci roku 406 opustila stredné Podunajsko veľká skupina Kvádov, Vandalov a Alanov, aby po spustošení rímskej Galie našli svoje nové sídla na Iberskom poloostrove. Kráľovstvá starších obyvateľov Slovenska v novej vlasti prežili niekoľko storočí. Tým však písomné správy o Svéboch-Kvádoch v ich pôvodných sídlach zďaleka nekončia. Zvyšky tohto bojovného národa, ktorý sa významne zapísal do predslovanských dejín nášho územia, sa po boku mocnejších kmeňových zoskupení podieľali na osudoch stredného Podunajska aj neskôr. Posledné zmienky o nich zaznamenávame ešte v 6. stor. Podľa názorov niektorých bádateľov sa zvyšky Svébov niekedy v druhej polovici 5. stor. postupne presunuli za Dunaj na územie dnešného Maďarska a svoje pôvodné sídla opustili. Z tohto hľadiska je dôležitá, ale pritom nejednoznačná, výpoveď archeologického materiálu ku kontinuite svébskeho osídlenia u nás. Určitá časť nálezového inventára, hlavne keramiky, sa spája s výrobnou a štýlovou tradíciou staršieho svébskeho substrátu. Medzi sídliskovými nálezmi v pridunajskej oblasti sa však už od konca 4. stor. objavuje množstvo cudzích prvkov materiálnej kultúry, ktoré sa spájajú so spätným pôsobením provinciálneho prostredia, rovnako však už prinášajú aj ohlasy nových východných prejavov. Sídliskové materiály prinášajú nové svedectvá v tomto smere. Na mnohých osadách z konca doby rímskej nachádzame aj obydlia z nasledujúcich desaťročí. Podobnú kontinuitu sledujeme aj na niektorých pohrebiskách, kde sa v závere doby rímskej popri tradičných popolnicových pohreboch objavujú skupiny nových hrobov. V nich boli zomrelí uložení v dosiaľ len výnimočne uplatňovanom inhumač­ nom ríte, ktorý sa stal pre nasledujúce obdobie (aj pod vplyvom kresťanstva) typickým spôsobom pochovávania (Abrahám, Bešeňov). Častejšie sú však zakladané nové neveľké kostrové pohrebiská, ktoré už bezpochyby patrili cudziemu obyvateľstvu severného Podunajska, zaberajúcemu časti uprázdnenej krajiny. Charakteristické sú aj osamotené hroby (Nitra-Mikov dvor, Iža).

13 Zmapovanie a rozbor dosiaľ málo známych sídliskových fondov z neskorej doby rímskej a počiatku doby sťahovania národov pomohli stanoviť severnú hranicu rozšírenia svébskeho osídlenia v horskej časti Slovenska a čiastočne aj čas jeho zániku. Na rozhraní doby rímskej a sťahovania národov dosiahli neskorosvébske osady Žilinskú kotlinu a hraničná línia zrejme prebiehala po prirodzenom geografickom rozhraní hrebeňmi Malej Fatry, Kremnických vrchov a Nízkych Tatier. Ich obyvatelia sa tu dostali do kontaktu s novým fenoménom na sídliskovej mape severnej časti Karpatskej kotliny- s nositeľmi severokarpatskej skupiny. Materiálna kultúra svébskych obyvateľov v tomto prechodnom období je ešte dosť poplatná tradíciám predchádzajúcej doby, čo však môžeme sčasti sledovať len v keramike. V súboroch sa vedia seba objavujú jednoduché v ruke robené hrnce a misky, ale aj kvalitný točený tovar, vyrábaný v domácom i provinciálnom štýle. K charakteristickým, ale všeobecne rozšíreným predmetom tejto doby patria troj- . dielne hrebene s polkruhovitým odsadeným držadlom, náušnice s polyedrickým ukončením, pracky s nápadne zosilneným rámikom a jazykovité nákončia opaska. Popri prežívajúcich oblúkovitých a podviazaných šatových sponách sa objavujú aj malé plechové spínadlá, ktoré majú svoj pôvod na východe, v prostredí vyznievajúcej čerňachovskej kultúry. Otázka foriem výmeny v naddunajskom barbariku zostáva nevyjasnená, aj keď sa väčšina bádateľov domnieva, že naddunajskí Germáni, azda až na úzku zónu popri rímskej hranici, mince ako platidlo nepoužívali. Ukončenie prílivu rímskeho obeživa do severných provincií vyvolal jeho nedostatok, ktorý sa prejavil tezaurovaním starých bronzových a strieborných mincí. Na Slovensku sa objavuje značný počet depotov takýchto mincí s koncovými razbami zo záveru 4. stor., a to hlavne v svébskej oblasti. Doba ich uloženia do zeme zostáva otvorená, spadá však rámcovo do prvej tretiny až prvej polovice 5. stor.. Doba rozmachu gótsko-hunského panstva (Horizont Untersiebenbrunn,

stupeň

02)

V priebehu prvej polovice 5. stor. sa v porovnaní so staršou výrobnou tradíciou viac začínajú prejavovať rozdiely v materiálnej kultúre. Naše územie bolo už v tejto dobe nepochybne súčasťou veľkého mocensko-politického zoskupenia - formujúcej sa hunskej ríše. Aj preto sa tu začínajú intenzívnejšie uplatňovať všeobecné módne trendy v odievaní a nové technologické postupy v remeselnej výrobe. Citlivo to preukázali hlavne šperky, ale aj honosné kovania opaskov a konských postrojov, ktoré sa ako luxusné výrobky objavujú najmä v bohatých hroboch typu Untersie. benbrunn. K typickým znakom patrí nastupujúci polychrómny štýl s použitím polodrahokamov, ale aj bohatá gravírovaná a puncovaná výzdoba, ktorú dobre poznáme z hromadných nálezov typu Kačin-Zamosé-Co~oveni. K nim priraďujeme stredoslovenské depoty strieborných mincí a šperkov, ktoré sa, žiaľ, zachovali len fragmentárne (Banská Bystrica-Sásová, Banská Bystrica-Selce, Kšinná). Sú dokladom významného postavenia týchto okrajových oblastí v dobe rozmachu hunského panstva na strednom Dunaji a pravdepodobne súvisia s presunom svébskych mocenských centier do bezpečnejších horných povodí Nitry a Hrona. Z nášho územia dosiaľ nepoznáme bohaté nekropoly a k dispozícii máme len staršie hrobové nálezy s jednoduchšou výbavou. Niektoré zo súborov už nesú znaky charakteristické pre nomádske prostredie. V Krakovanoch-Strážach boli pochovaní jedinci s mongolidnými lebkami a charakteristickým inventárom, v ktorom nechýba čoraz

f"'Tl

W::l

rrrrrl

W::l

Ol

J

o

l W::lS

o

Ol q

l

l

l

t?

l

l

o

vi

15 pohreb koňa. Nachádzame tu kovové zrkadielka, medený kotlík, hrubé v ruke robené nádoby, ale aj točenú keramiku a sklený pohár, vyrobený zrejme v Panónii. Zlaté "hunské" náušnice spolu so skleným pohárom boli aj vo výbave zomrelého v Ivanke pri Bratislave. Z rovnakej doby sú aj malé skupinky hrobov z Nitrianského Hrádku a dvojhroby z Devína a Báhoňa, ktoré podla inventára i antropologických charakteristík patria sčasti nomádskemu a sčasti asi pôvodnému obyvateľstvu. V týchto desaťročiach vo všeobecnosti zaznamenávame výrazný nárast stôp výrobnej činnosti na sídliskách. Na lokalitách juhozápadného Slovenska máme rad dokladov šperkárskych, kovotepeckých, kováčskych a hrnčiarskych aktivít. Najmä keramika dobre prezentuje cudzie i domáce zložky materiálnej kultúry, pričom prekvapujúca je hlavne výroba nádob v provinciálnom štýle i kvalite pomerne ďaleko na sever od bývalej limitnej hranice. Osady nachádzame v starých sídelných areáloch pozdÍž riek alebo aj pozdÍž potokov. Najväčšia z nich sa doteraz preskúmala v Nitre-Párovských Hájoch, ktorá sa rozprestierala na mieste starého germánskeho. sídliska z neskorej doby rímskej. Podobne ako desaťročia predtým sa aj v nepokojných časoch príležitostne využívali dávno opustené valové opevnenia na vrchoch, ktoré slúžili ako útočištia v dobách nepriateľských nájazdov. V severnej zóne postsvébskeho osídlenia na týchto staronových hradiskách nechýbajú i kováčske a kovotepecké dielne (Horné Pršany).

Severokarpatská skupina V severnej časti Slovenska sa záver doby rímskej v archeologických prameňoch prejavil krátkodobou obnovou osídlenia, ked po viac ako dvestoročnej prestávke boli novým obyvateľstvom znovu osídlené niektoré časti hornatých regiónov. Skupina sídlisk, označovaná ako severokarpatská skupina, zaberá regióny Turca, Liptova, Oravy a Spiša, siaha však aj na poľskú stranu karpatského hrebeňa. Toto pomenovanie nahradilo a obsahovo upresnilo predtým používaný názov "prešovský typ" podľa nálezov z rovnomennej osady na netypickom zmiešanom území v údolí Torysy. Prešovské materiály bez podrobnejšieho rozboru v minulosti niektorí bádatelia označili za najstarší slovanský horizont s rôznym datovaním (3.-5. stor.). Viedla ich k tomu zdanlivá podobnosť niektorých jednoduchých nádob s keramikou pražského typu. Rozšírená materiálová základňa a podrobnejšia analýza severokarpatskej skupiny, ktorá dnes pozostáva približne zo stopäťdesiatich sídlisk, však tento názor nepotvrdila.

Obr. 1. Nádoby z obdobia sťahovania národov. 1, 17- Bratislava-Dť'vín; 2- Horné Pršany; 3 - Šurany-Nitriansky Hrádok; 4, 6, 13- Krakovany-Stráže; 5, 12- Šarovce; 7- Vlkas; 8- Liptovský Ján; 9- Liptovská Sielnica-Liptovská Mara; 10- Vyšný Kubín; 11 -Streda nad Bodrogom; 14- Lť'vice; 15 - Prša; 16 - Štúrovo; 18, 19 - Dvory nad Žitavou; 20, 21 - Zohor. 5, 21 - sklo; 6 - med; ostatné- keramika. Mierka a: 4-6, 9, 11, 16, 18-20; b: 1-3, 7, 12-15, 17, 21; c: 8, 10. Abb. 1. GefäjJe aus der Välkerwanderungszeit. , 17- Bratislava-Devín; 2 -Horné Pršany; 3 - Šurany-Nitriansky Hrádok; 4, 6, 13 - Krakovany-Stráže; 5, 12 - Šarovce; 7 - Vlkas; 8 - Liptovský Ján; 9- Liptovská Sielnica-Liptovská Mara; 10- Vyšný Kubín; 11 - Streda nad Bodrogom; 14- Levice; 15 - Prša; 16 - Štúrovo; 18, 19 - Dvory nad Žitavou; 20, 21 - Zohor. 5, 21 - Glass; 6 - Kupfer; Restliches-keramik. MajJstab a: 4-6, 9, 11, 16, 18-20; b: 1-3, 7, 12-15, 17, 21; c: 8, 10.

~

ZZ

(.). ~·~f_ ""r;i- ,,_ l~Z o\,.-.~., . .

·.

1!

_ _,_-.-..

•

OZ

~ ~

~ ~

l

.

.

nllsk_IÍ Snro1'!Í hrob n zrckollsl m oml/(í 11mn - kem111íkn pmiskélw typu . f4 . CnknjovcP. li ltslmuisclu•~ Bm111lgml> 1111d rckcHI- Imiertc U me• - Kannri~ cies Pmxer T!ff'II S.

rs. Haj{. Staroslo!>nll.;kri ci'IIIIIÍUI. FS. HaV liltslnwhclll's Grulwllllllu,;.

F6

ľ7

F6. Cífcr- l'tfc. Poilrel>i;,ko: ul•tlo/lia amr-kt'lw kagawí/11 - ja:dcck!í til'Ojilmb. ľ6.

CJjá Pác. Cril/lafdtl aus da Lei/ tb awari-cilc11 Kasmwh - Doppdgml> eiues

l~eilas.

/7 . /_t•lllimhk!l Vrl>ol'Ok. V!íl>cr pmlmclol' : J>oJ.Iatlu /ly: nllhkt'lw kol't.Jicpca (7. stor.!. 17 . Lcllllilii'Áif Vr/!(ll~>k. AINmlll nm c,;\i1f:atllilli~' l"'" Mctal/gil/iiser- (7. jii.J.

'("1/( '8) J