Slovensko po páde Veľkej Moravy

Citation preview

má

Slovenská akadémia vied

Vedecký redaktor

Univ. prof. P hD r. Branislav Varsik, D rSc., člen korešpondent SA V

Recenzent

P hD r. Richard Marsina, DrSc.

Slovensko .j

po páde

t

í M a tú š Kučera

© M atú š Kučera 1974

Küazskf Seminár biskupa } . VofiaStäka

Spišská Xapftul* - KMŽM!C\ i l l r ÜMreniBr*

Sit& arói» ■4

M atúš Kučera

Slovensko po páde Veľkej Moravy Štúdie o hospodárskom a sociálnom vývine v 9. —13. storočí

VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied Bratislava 1974

Obsah

Úvod......................................................................

11.

Hospodárske a sociálne korene formovania stredovekého Slovenska ■

Prehľad doterajšieho bádania................................................- . . . . ..

'17

Veľká Morava a jej vplyv na další vývin na Slovensku . . . . . . . .

25 "

Usporiadanie veľkomoravskej spoločnosti. . . . . . . . . . Veľká Morava ako ranofeudálny š t á t ................................... ^ .

34 42 'i

Slovensko po príchode M aiarov......................................................

47

Sídliskové p o m e ry .................................................................. 52 Vzťahy medzi Maďarmi a starousadlým obyvateľstvom . . . . t

[? ]

56

Zamestnanie obyvateľstva Geograficko-antropologické podmienky.......................................................

63

Lovectvo...................................................................................................

67

Rybolov...................................................................................................

73

Včelárstvo a brtníctvo...................................

83

Pastierstvo-dobytkárstvo...........................................................................

91

Živočíšna výroba u starých S lovanov............................................ 98 Kríza maďarského pastierstva .............................................................101 Pasienky a krm oviny............................................................................ 105 Stavy dobytka a jeho vnútorná skladba na veľkom feudálnom m a j e t k u ................................................................................................110 Chov zvierat na poddanskom majetku................................................ 116 Druhy domácich z v i e r a t .................................................................... 120 Poľnohospodárstvo........................................................................................135 Výmera ornej pôdy................................................................................143 Obrábanie pôdy a poľnohospodárske n á r a d i e .................................152 Poľnohospodárske s y s té m y ................................................................ 162 Žatva, prechovávanie plodín a ich príprava na konzumáciu . . 173 Druhy poľnohospodárskych p lo d ín .................................................... 183 Záhradníctvo-sadárstvo........................................................................ 196 V inohradníctvo....................................................................................200 Remeslo....................................................................................................... 213 Dedinské a dvorské rem eslo ................................................................ 226 Spracovávanie nerastných s u r o v ín .................................................... 227 Spracovávanie rastlinných a živočíšnych s u ro v ín ........................ 247 Usporiadanie spoločnosti i O otrokoch a otroctve....................................................................................259 Otroci u západných Slovanov do 10. stor...................................... 263 Otroctvo u starých Maďarov a pri vzniku uhorského štátu . . . 274 Latinská a slovanská terminológia uhorských prameňov označujú­ ca otrokov.............................. 280 Získavanie otrokov ................................................................................ 308 Prepúšťanie otrokov — premena na poddaných................................ 322

[8]

Pozostatky rodového zriadenia........................................................................ 335 Vznik veľkého kniežacieho, resp. kráľovského majetku a jeho podiel na formo­ vanífeudálnej spoločnosti................................................................................ 349 Organizácia kráľovského majetku — systém hradnej správy . . . 356 Kráľovské „dvorce“ ............................................................................ 366 Služobníčka organizácia........................................................................ 368 Ruské resumé................................................................................................383 Nemecké resumé............................................................................................393 Zoznam skratiek............................................................................................ 403 Literatúra a pramene....................................................................................405 Zoznam obrázkov........................................................................................ 423 Miestny register..........................................................................................'427 Vecný register........................^ ...............................................................439

[9]

Úvod

Slováci ako národ s istými etnickými znakmi, s tradičnými životnými a hospodárskymi návykmi, so svojimi osobitosťami jazyka, obyčajov boli výsledkom a syntézou nepretržitého dlhého historického procesu. Ešte ani zďaleka nepoznáme úplne cesty a podoby tohto vývinu, a to najmä v dobe, keď priaznivý stav vo Veľkomoravskej ríši bol narušený jej rozpadom, ba úpl­ ným zánikom a keď sa Slovensko stalo jedným z teritoriálnych komponentov vznikajúceho uhorského štátu. Sídlisková stabilizácia a doformovávanie Slo­ venska v rámci starého Uhorska utváralo podmienky na teritoriálnu vyhra­ nenosť našej krajiny; hospodársky, sociálny a kultúrny vývin ľudu bol zas v rámci tohto teritória základnou podmienkou jeho sformovania v novodobý národ. Napriek tomu toto obdobie slovenského vývinu, najmä vzhľadom na‘ hospodársky život krajiny a vnútorné usporiadanie spoločnosti, nestalo sa zatiaľ predmetom hlbšieho záujmu slovenskej profesionálnej historiografie a to bol súčasne impulz, ktorý vyhranil záujem v súvislosti s touto našou prácou. Podať t celistvý obraz o ranostredovekých hospodárskych a sociálnych deji­ nách Slovenska znamená rekonštruovať obraz organizácie spoločenského života a vývinu už v začiatkoch veľmi komplikovaného, neschematického, obraz vývoja v štádiu zrodu feudálneho spoločenského systému, kde sa ešte prekrývajú [u ]

vývinové črty predchádzajúcich i nastupujúcich spoločenských vzťahov v ich rôznej proporcionalite, a teda podujať sa na úlohu veľmi ťažkú. Okrem tradičného nedostatku priamych a presných historických prameňov, čo je atribútom všeobecného vývoja v ranom stredoveku, v našej historickej spisbe chýbajú analytické práce, ktoré by pomohli dať odpoveď na mnohé otázky v súvislosti s našou témou. Chýbajú aj dôkladnejšie výsledky výskumu prí­ buzných vedných disciplín — historickej archeológie, etnografie i jazykovedy, ktoré by doplnili heuristickú základňu historického bádania. To platí najmä o výskume hospodárskeho a sociálneho vývinu Slovenska v 9. —12. stor.; do­ teraz neexistuje ani jedna monografická alebo syntetická práca, ktorá by položila základy takéhoto výskumu. Pritom práve v oblasti hospodárskeho a sociálneho vývinu dvojnásobne platí zásada, že pre objasnenie historického faktu a historického diania treba spájať rozličné metodické postupy a absorbo­ vať výsledky rozmanitých príbuzných vedných disciplín. Všetky spomínané fakty v mnohom ovplyvnili charakter tejto práce, v ktorej sa kapitoly s dôkladnejšou analýzou predmetu, s potrebnou dokumentáciou a príslušnými závermi striedajú so staťami, ktoré len nastoľujú základné problémy alebo podávajú najvšeobecnejšie vývinové tendencie. Zameral som sa najmä na kľúčové problémy, na ujasnenie príčin i dôsledkov vzniku novej ekonomickej i sociálnej sústavy, aby som vyložil práve tie prechodné i precho­ dové tendencie, ktoré charakterizujú túto epochu našich národných dejín. Ukázalo sa, že pri takejto práci treba uplatniť oveľa viac hľadisko ekonomicko-geografické než prísne chronologické, a preto som mohol v práci často objasniť vývojové tendencie na základe toho, že som hľadal a skúmal, k čomu vývin spel v období bezprostredne nasledujúcom. Tomuto postupu som podriadil i výber pramenného materiálu, kde sa usilujem o čo možnp naj­ väčšiu i naj prípustnej šiu teritoriálnu i chronologickú extenzivitu, ba i o kon­ frontáciu s ostatným vývojom v stredoeurópskej oblasti, pravda, nie prostred­ níctvom zjednodušenej analógie. Pri spracovaní témy som vylúčil tzv. „ilustratívnu“ metódu a neuspokojil som sa ani s metódou reprezentatívneho výberu. Pokiaľ to pramenný materiál umožňoval, pri skúmaní kľúčových problémov spôsobu zamestnania, výrobnej techniky, sociálnych kategórií obyvateľstva, právnych vzťahov v spoločnosti a pod. som sä usiloval o komplexnú marxis­ tickú analýzu, aby som položil základ i na ďalšie skúmanie, dopĺňanie a prí­ padné ďalšie závery. Zvolená metóda a metodologické postupy mi však neumožnili v predloženej práci meritórne riešiť všetky problémy, ktoré vystupujú v súvislosti s hospo­ dárskym vývinom krajiny, ako aj so štúdiom sociálnej skladby. Sústreďujem sa na základné odvetvia hospodárskej činnosti obyvateľstva, na sociálne uspo­ riadanie dediny, a to najmä na kráľovskom majetku, ktorý vo vývine 10. —12. stor. zohral rozhodujúcu úlohu. Bokom ostáva obraz o obyvateľstve na cir­

kevnom i svetskom šľachtickom majetku, a najmä problém vzniku a rozvoja šľachty, jej rôznych kategórií, z ktorých veľká časť práve v tomto období zapadá do pospolitosti obcí, takže ich nemožno úplne vylučovať zo sociálnej skladby dedinského obyvateľstva. Najmä problém utvárania šľachty, ktorý v našom dejepisectve nebol doteraz nastolený, ba v posledných dvadsiatich rokoch, pri známej plebejskej koncepcii slovenských dejín, ako výskumný problém sa i zámerne obchádzaj patrí k veľmi zložitým problémom medievistického bádania. To dvojnásobne núti vykonať rozsiahlu a hlbokú, Slovenskom územne neohraničenú analýzu, ktorá jediná môže priniesť spoľahlivejšie i pevnejšie závery a poznatky. Týrti sa budem zaoberať v ďalšej samostatnej práci, ktorá nadviaže na toto dielo a súčasne umožní zaujať stanovisko k nie­ ktorým všeobecnejším historickým problémom vývoja feudálnej spoločnosti. Vychádzam z presvedčenia, že hypotézy, hoci i pracovné, často nielenže ne­ posúvajú bádanie dopredu, ale ich neodôvodnené kumulovanie zavádza výskum na scestie, odpútava ho od potrebnej pramennej bázy a vedie histo­ rické bádanie ku schematizmu. Veľmi dobre si uvedomujem, že v tejto rozsahom obmedzenej práci, pokú­ šajúcej sa o istý zhrňujúci náčrt, ostávajú nespracované mnohé témy vychá­ dzajúce z predmetu skúmania, že ostáva veľa otvorených problémov a nedopo­ vedaných otázok, čo vyplýva už zo samého charakteru práce. No napriek tomu dúfam, že pokus o objasnenie hpspodárskeho a sociálneho dotvárania Slovenska v 9. —13. stor. ukáže aspoň možnosti ďalšieho vedeckého spraco­ vania neznámeho a netradičného úseku našich národných dejín, pomôže objasniť dejiny ľudu, ktorý sa svojou prácou a zápasmi stal hlavným činiteľom boja za historický pokrok. Autor

Poznámka: Práca bola zadaná do Vydavateľstva SAV v polovici r. 1969, a neobsahuje teda 1iteratúru, ktorá vyšla po tomto termíne.

Hospodárske a sociálne korene formovania stredovekého Slovenska

Prehľad doterajšieho hádania

Cím staršie dejiny skúmame, tým je objasňovanie komplexu hospodárskych a s nimi súvisiacich vzťahov, ako aj problém celého vnútorného usporiadania spoločnosti zložitejší. Velký nedostatok prameňov a obťažnosť ich inter­ pretácie spôsobujú, že otázka spoločenského zriadenia, resp. začiatkov feu­ dalizmu patrí medzi najzložitejšie otázky stredovekej historiografie vôbec. K takémuto názoru zhodne dospieva nielen naše, ale aj ostatné európsky medievistické bádanie.*1 Na druhej strane však treba povedať, že v tejto oblasti dosiahli historici za posledné obdobie najpozoruhodnejšie výsledky. 1 Literatúra o tö m je rozsiahla i ideovo rôznorodá; porov. aspoň niektorépräce:BLO (D H , M.: La société féodalé I. (L’évolutiori de Thumanité, 34). Paris 1940; GANSHOF, E. L.': Q u’est-ce