Ekológia človeka 8022301701

108 24 33MB

Slovak Pages [67] Year 1989

Report DMCA / Copyright

DOWNLOAD FILE

Ekológia človeka
 8022301701

Citation preview

VYSOKO§KQLSK£ SKRIPTA PrfrodovedeckA fakultfl University Komensk£ho

Milan Pospfiil, Zuzanu Slcglova

EKOLOGIA CLOVEKA

1989

- 3-

1. tf V 0 D

Univerzitni kniinica v Bratislave

Elcologia cloveka j e relativna novy odbor antropologia. Lepsie povedanil, novy antropologicky" pristup k studiu cloveka a Jeho premsnlivosti v c e l a j §irKe j e h o zakladnej oharakterlstiky ako bytosti biopsychosoolalnej. Ekologia cloveltti ^skuma_^uhTn_vsetkyph zlo.ziek .zivota^ho_proatredla, ktore posobia ca Cloveka. ako_J.ndi.viduurn.. .alebo na cele ekupiny ci na pelii ^apglocnoat, Cie^toni ekologie cloveka j e vysyetlpvariie^ vz'Kahov medsii^-ludskyini.. pppulaciami a ekoays--

1800122226

temarai, vjctprxph clqyek^ partioipuje_ za_uoelou p(jli.rafiy._,buduciobjgeiieracii a okosyatJmoX; Ekologia cloveka j e jedna z najinterdisoiplinarnejsich vied, avsak napriek tomu ma s^^oju individuolitu a originalnost. Oproti ekologii 2ivocichov ma ekologia cloveka cely rad zvlastnosti, ktor^ velrai komplikuju hodnotenie a etudiura raechsnizmov interakcie medzi clovekom a ostatnymi flruhml, ci uz zivocignyrd, alebo rastlinnyrai, nokol'ko clovek stavia raedzi eeba a zvysok sveta oely rad rSznych borier. Samostatnoat ekologie cloveka ako yedy je dana dvorai sakladnymi cliorakteristikami: aucasny Slovak v doeledku rozvoja teohnologia' meni 7,1votn^ prostredie, buduje si ylastne eyoje novI_grq_Btredie, druhu^prirodu podla ervojich potrieb a_ Selani. Pri torn to to nove proatredie vykonava na cloveka vplyv podobne ako predtym prirodn^, ovsera doposial neraarae jasnii predstavu o tychto vplyvoch a prakticky Iba v poslednej dope sa _rudetyp zacalo o tenrto faktor zau^imat. ©

Doc. HNDr. Milan PospiSil. CSc. . IINDr. Zuzana Sieglova. CSc.. 1989 Hecenzenti: doc. IINDr. Ivan Bernaeovsky, DrSc.. doc. IINDr. Milan Kminiak, CSc.

Za o d b o r n u , i d e o l o g i c k u a jaxykoyu stranku tyohto vysokofikolskych skript zod-

Druhou specifitou ekologie cloveka Je to, ze naga kultura a naaa sooialna organlzacia vytvaraju nove prpatredie a prakticky nam vnucujii novu, iba ludskii ekologiu. Treba si totiz uvedorait, ze toto nove ludake prostredie, casto oznacovane ako "kulturne prostredie" nielenze v mnohora _nahra^z_a_jjri.rodne pjrgjitre.die. alejjokoiioa protireci vplyvom nonnalneho ziyptn^ho 1 ..prostredia.

p o v e d a j u autori. Ilukopis nepr.Siel Jazykovou upravou r redakcii, Schvalil r e k t o r Univerzity Komensk -H ^J 4 ft >^ al

« 4o] 4-> fl •rj >I rH 01 -H

pody, zadrziavajuoe vlahu.

IhliSnaty l e a , tvoreny najma jedlami a torovicarai, nlekedy tiez poraata-

.M

$ %

in

S O 'H •rl rl

Stepi porastene nizkymi travami, preria a vyaokymi travami. Ciernozemns

yill/. Sey_erake_l£3y /tajja/

ol

Oj -»-> 0} i-.'. -Tj t1!

VII. atepi mierneho paoraa

t* H B 0

m i-, «

FM -H

'CJ O ^4 O -H

rt o

'~G • i£-5.y_^j££2y-i5S,S-Ci ^^J-iZ,_S^?-i°JD9:^^S.]ESr-ty-fiu

a rozne xarophyty. Medzi tymito porastami aa vyakytujii oatrovky stepi. Fauna

tf'!^

P

0 nj u] •r| a| H H -H SfU fn*«f

>. OJ CO

t> H H

r^ •D

O

•H f, CCj •I.

U

r-l

Xi

•i' q fi e

+J ^

tJ

-111

Fauna je vel'rai bohata.

Maquis - naj caste jeie stalezelene' nevelke stromy, iba vynimocna opadav^, tvorens prevazne dubmi a gaStanmi a kroviakami. Rastliny s hlbokymi korenmi

PI *n!

ai -rl

m

rt

01

>; . *'L>

0) -ra Qi E ,L1 «• W cd -H -H »,*>) c rt O -t-1 F 'M -^ P. 0 T3 oj OJ w OJ " D. m ^-j 1= • w al /_. R (U ,Q r-\J +s Ok4Jt» O,-, O(n ^ Q' 4-"- f ] O W) J-i m m O [< CO (O p.

•H Cl V 0l rH Tl

L i a t n a t e leay opadave, hranlciace a ihlicnatyml leami a na zapadnom pob-

a« o

aj 07 Ul r-|

c h a d z u j H z j e d n e j etrany v tropioky prales a z d r u h e j strany v a t e p . .:""\; ^£Q2ig!£g,.^§i2£i_ /aayany/

F-i

0 > -C

e

0;

Rozsiahla stepne priestory 3 jednotlivo aletio iba v malyoh skupinkach

r: f7

-H t= -; ,*;? :v>, ^ E f-, •r\; o OP, in p. uo

t-k O f-
c

cd

•H -p rH •rl 1 «>

-

H! Si

g

•H

01 •p

(-1

5

cfi

rj'

«

03

P.

\e

~ m

:

; p

; g

J

'"

03

O •P

ft B fl O

o

UD,

E

o

Ho!/I

to) £

OJ ^

"^*K•

M >

• h

Oi 03

Oi C3, CO ^ !>:' ^

osl & H

-HL, o: d O '>j -H hi fl o]

oLwio

03!

i!-, r-H!

^; pir1CO '

03:

l4

o;* • 'S o

rl

^ PH a

Jtsl

-H M - -3

: 03 •• -rs Si rH- 0) r-: X. fl

O]1 E o) M- o M

CO

fl: ri 't? o) ft as

'03 '.

ft • 0 : -X. Q

N

•O >o i-q

rl

i-a 53 0. -P

ifch.'rt

t! ^-. 03

U

'O

i|— - 'K& 'J ^

0

S

1 i .'-R

\ C(

{ \! M: (nbn -P to I \! d -ri

i i

!.

1

[

I

i

1j

}.:

i

-^

« 'l

«D :]



t

rH

•H

'rl,? S Mi: -ra i 3CO|; co I

(S

o;

E

O •P

r

/

i0 :

'S

s- -P a

rO '

"s3 • "o

ifdis? $'••

)ft

'ti

3CJ

gs 3; ^ E O

si. ;- oj ;6 i|

M >'« i3

'd

3

CD1

ft

CO

^ r. .'M )N p o

o!

v ^i aS to; OS

03

CO t3 h -P OS

o

E It "a?

E 0

[D

-P

r-

OS CO 0

rl Tj N

rl P

^3

ft > - 3 0 01 -P T-3 -H 0]

o

CO

M tO 0 ft

>m i; fl as

:P

1 03 E

. aS |

c

^

1

§

«•

OS! 03 !' rl! •H i rl! Q)> r l j Mi E':1 03 j

^:;

CS «3j

coj >coi

I

03 •H Or

1fl: >ai •rl r* E

Oi

>i &! -P"

>0!i

Mf!

-P^i

a,;;

Vj'.i

tD PIJ t~i O ' Si ^ O:'r

03' v

1

3;j £ e- N

r-[

H P Oj 3 CO 03 C3 PM O {si PH Sti bi EH

-ri-H ft o; >. ;> Q

- H P 3 E - P h oi E E 03 C3 03 -H P

•p s x a cd o ft

CO -r-s >S T5 r- C 0

fl

3 i>

ro

E

m os •

M

P

3 M E

E

rl ^ -H

o1 U i

0 ^

i->•M

'r •C

O

c

E R d

CO >TH

i O -J3 • >»

X. !

*

-H

T-S

- t o '0) rH fl " • M -0 B M - 3 - h qO

013 HO = = = B co

CJ> -P

S^g

rO

H QJ

H iH

O oS-rl P3 ZS

"J-H

'ri 0 IH *H

•H H

ol

*x^

^to

T— T- CM CM T}~ U~\-

u^i CO ^o c\ i— r^ CD CA O CTi Lfi CO VD ^D CM CO \£J CM

\0

i— r"\C"-

VO "dS Ln "^"CO

P . ri'03

i

C 'O 03 1-i

rH

§

3S O

E -?

O

w -P m

•rl

-H A i-H 0 •H -H p 03 E

h E Ji 03 •rl fl

rl ft D

O

'C CO fj -P CO

M o:

•p •• -0 d o 03 to p: 03 r-n > o •p

•P ^_J

B a var:

i: ovci, Kostenki e, Kanada /suca Inej puats, Kal nici: uinea o Mi ttc 5 -p

II 03

i i

to

S

e o

E

T-l

ii

o

t

o

^ ^3 -5

* t

CM

£ 41 c^ ""

i—i o p. t>> 5

!a typu skonomik kriteri

Nesmiem

tu, Afrika kito, Nikaragua

Zberacl Pleietoc Mietassi Indianl

kvantifikovand i d energetioky..Q. zabudat, ze rau; ani zdrojo-v^ho 1 slicnyoh rozmar


0

O

I

§

CO

OS 'rl EH K/3

H 3 P

to

rA

i—

O OJ p"\- r*^V£)

r-COr-»

cnco CNJ

3

JH S —

9

ft

t-

.1 Tl N aj

|> O

03

03 O iH

. 24 ib °

iSiSs

rttSxos^iS^lSaMW^o?

co4

C fj •§ P -rl >>^ "h ™ fl -0 '-P CO'KJ 3 ti ? "o

•>v id

H

03 O

OJ

o

cr\O 0

i pa P. -P:

-i-OOOJr-O

a

o

'3.;

-P{ o ,: > ?>o to ;! ra): -P O 1 -rl -rl t f,.y,-rai fc U

"SI i) '. o .1 E & I

•rH., j co o::' ^Wl'3 ,(-H j-H -rj !

•^•i— o o j o o o o i l o o o o a o I oooooaoa oooooo

o

in

'd-VJD OJ P"\— OJ O O

oo

o co

EHEHFq

E r^

ai a. o ,0 oj P

^ rf a! d O

•H-H

-p I --H C M^i S

» »aj

os;

3-H

a ai

5

-rl

f! 3

-H

"0 d3

>

>tn

f*? ^Q rl *rl

>^

s !d r*

11) 'O

*n 0)

•H ^ 3 A CD

-T3

a .., f 1 ! I I '

' Zrazkl \* •••

,'•' '.,,.,

CO

'

. do pody | . . ' • . ' ' • ~ • " --']>x^ — —• W ' ' Podzemne tofcy

Ro,klad

ii.'b'-iiiii^ i. X

: ^.'-'.""5°*5i. Smith/. (j.Ze^l__e_Ziio| je dalaim z prvkov nevyhnutnych pre normalnu funkciu organizmu. Tvori tiez zaklad molekuly hemogXobiPUj latky zabezpeoujuoej transport kyslfka v tele0 Avaak jeho denna potreba pre organizmus je mala a je pomerne 1'ahke ju uapokojit, pricom v pripade nedoatatku je rovnovaha obnovovana na ukor zasob v tkanivach. Mozu vsak naatat atavy nedostatoonoati zeleza, zname najma u deti, ktor^ boli dlho krmene len materakym mliekom. Potreba zeleza prudko vzraata pri anemiach_Yyvolajqych parazitarnymi chorobami, velmi castyrai v tropickych qblaatiach. Sii vgak formy anemie, ktor^ nie eu zavisle na obaahu zeleza a aem patria take geneticky'zapricinen^ choroby ako su talasemia a kosakovita anemia /vid. kap. Bkogenetika/. Iba vyniraooue aa atretavame s oblastami a ohroniokym nedoatatkom zeleza, ako je tomu napr. na Kube, kde sa postupne zavadzaju potraviny s pridavkom tohto prvku. Vacsinou ea s prejavmi uedostatku zeleza stretavame iba u tehotnyoh zien a dojSiat a to len v sezone, v case nedoatatku ovooia.

- 37 -

/kuchynaka sol/ patri ties k l a t k a m , ktore su pre C h •l-6"r~J.~a" 51oveka"nepostradatelne. lAnozatve^ soli konzumovone n potravou aii u jednotlivych akupin velmi rozdielne. Napriklad u EaldjHajcoy,, ktori majii v potrave valmi malo zeleniny sa nepocituje mimoriadna potreba soli t naopak u niektorych ': ; boduins.kych kmenov.fje spotreba soli vyeoka. Jis zrianie, ze v horucich oblastiaob. : doohadza k znacnym stratam soli potenira, pricom v p r o a t r e d i a V potrave jej .'• nie je ovele. viaoej ako v miernom pasme. Haprlek t o m u , u jedlnoov zijuoioh .: trvalo v tyohto podmienkach sa nevyekytuju priznaky nodostatocnosti soil. Keel vsak do tropov pride obyvatel mierneho pasraa, mozu u neho nasfcat problemy vy— volant nerovnovahou medzi atratarai soli potenim a p r i j m u soli potravou. Pre— javujii sa tzv. ^^kX^skymi^krSami v dosledku smien elaktrolytickych vlastnoeti plazray. Tieto stavy dostali nazov podia typicke'ho vysledku u sklofukacov, ktori znacn6 atraty vody potenim kompenzovali zvyaenyra prijmom vody. Tym naatali v plazme tie iste pomery, ako ich poznarae z tropov a ktore mali za naeledok nastup krcovych zaohvatov. V horuoich prevadzkach sa preto v auoaanosti nepodava voda, ale napoje otsahujiice sol a liitky, ktor^ zabraiiuju nastupu uvedenych symptomov. U imigrantov do tropiokyoh oblasti nastupuje po urcitom 6aee aklimatizaoia, ktora sa prejavi vytvorenim novej rovnovahy medzi v y d a j o m a spotrebou soli. Lesohi napriklad dokazuje, ze u niektoryoh skupin tropiokej Afriky Je obaah sodika v krvnej plazrae nizai ako u Europanov a povazuje to za raaovy zaak. Ukaaalo aa vsak, ae podobne znizenie hladlny sodika aa otjjavuje aj v sere Europanov, zijucich dlhy cas v tropoch, takze ide vlastne o jeden z meohaniamov aklimatizacie. Zdroje soli su geograficky roaraiestnene velmi nerovnomerne. V strede kon— tinent'ov j e j e j malo a vyakytuje sa len v ohranicenyoh oblaatiach, naopak na morakyoh pobreziach j e velmi lahko dostupna. Obohodovanie BO solou a J e j vymena su velrai starelio data a au povazovan^ za Jeden zo zdrojov likvidacie izolovanosti akupin v dalekej miauloeti. JIJ P. .^-j— -)9 po'trebny pre organizmus yo velmi malyoh ranosotvaoh, tieto au vsak bezpodininnecne potrebn^ pre nomialuy telesny rozvoj a iunkciu organizrau. Sii oblasti, kde j e mnozstvo jodu v pode, rastlinach aj vode nedostatocn^, a tak vznikajii oblasti endemiokehq vyskytu strumy. Heaiivieia s typora klimatu, ala ed dane charakteristikami pody, litosfery a hydrosf^ry. Sii to jednak oblasti s vulkaaip.kou cinnostou /ci uz reoentnou, alebo davnou/, Jednak oblaati zdeoboyan^ vodou glaoialneho poyodu. Nie Je zneme, ze by niektora z ludakyoh akupin nereagovala na nedoatatok tohto prvku - vyskyt atrumy Je znamy u San, ako aj Bantu, Bskimakov, Europanov a obyvatelov Pandzabu. Okrem nedostatku jodu v prix-odnom proatredi, moze vSak endemic.ka .struma sa objavovat aj akp._doaledok je_dno_atramiej...diety , obaahujucej mnozstYO..s,trumigenov,ruaiaoich zuzitkovanie j^du v organizme. U nas taku endemioku oblas-C atrumy potravneho povodu opisal V.^_Suk v moravskoslovenskom pomedzi, kde bola d.6sledkom pozivania velkj^oh mnozstiev kapusty, ktora patri medzi struraigenn^ faktory. ff—==» "--;r r," y • . _. .. - '. - -—'• |'i|.y..j^t..,jLjP J n y\*i iDiokatalyzatory, ktore ludsky organlzmua nie je aobopnv nvntfitizovat a muai ich - podobne ako esencialne aminokyseliny - prijimai;

a potravou. Ak je potrava dostatoone pestra po cely rok nenastdvoju problemy spojene s nedoatatkom niektoreho z vitaminov. Sii vsak skupiny, ktore sii velmi special izovane na urcity tyj> pojfcravin a za takychto podmienok nu liy^po— a£ avitaminozy vel'mi caste. K takymto atavora vedie nopriklad potravs bohata na ekfoby a nizlcym obsahQm__t.ukoy a bielkovin^ Vyskytuje sa najma u skupin, ktore sa _s_travuiu_p.reyazne_jia b(ize_kukuric^e , So sa_preJ.avuje..nedostajUco_m_ky^eliny nikotinove j_'XFi£iaktora/J ktpr^ho_p_rejaypm J.e.jgeJ.agra.j...alebp okupiny , kde" zaklad potroyy tyori muka_a hladena ryja. Tu sa ako prejav nedostatkul/tigininu a riboflavinul objavuje ohoroba zvan^ berl-berJL-.^Nedostatok vitaminu D sa prej a v u j e krivicou a?, oeteomalaciou.

4.1JSOCIADHB ASPEKTY VYZIVY

Vyaiya nema iba stranku biolp£ip.lcu - dodavat telu potrebnii energj.u, ale aj vy'zaaninu stranku socialnu.. Cela vyrolia prootriedkov obzivy je socialny prooos. Fiozpoznanie uzkycli vztahov medzi energetikou a ludskou spoloononl'ou patri K. t.larxovi, ktory v t e j t o euvialosti napiaal: "Sposob vyroby materlalnych potrieb zivota urcuje eelkovy charakter aoeialneho, politiokeho a duohovneho zivota". Tato interpretaoia sooialneho a kulturneho spravania je v ekologii cloveka viTieoteone prijimana. Do afery socialnej patri nielen samotna vyroba potravy, ale aj formy jej distribiicie, pouzitia. V eposoboch ziakavania potravy sa odraza socialna dedicnost, sii v nioh zakotven^ skiisenosti mnohych generaoii. Meuzi tieto poznatky patri napriklad aj podrobna znalps"K potravnyoh zdrojov v zivotiiom proatredi skupiny a to aj na nizsich stupnooh ekonomiokej lirovne. Prialuanici tychto skupin_velmi dobre vedia, co je v ich okoli jedle a So je skodlive, ci jedovate. Tak^BskimdcJ^ ktori konzumuju svoju korisi; takmer bezozvyaku, nikdy_nejedia pejen_P.gl^neho medvada, nakolko ta_je^_j^dpyata pri— liB-Xy_a.Qkyra_jp.baah_om_vitaminu A. tAuetralski domor,pdci| mozu byt dokonoa oznaoeni za apecialistov v oblaati ekologie, nakolko v ich jazykooh su pojmy pre vaatky druhy botaniokych aeooiacii, pre vsetky rastliny a stromy vyakytujiice sa v icli prostredi. Sii achopni detailne opieat vaetky mozuosti zberu potravy v jednctlivych rocnych obdobiaoh. 0 torn, ak6 podrobne su znalosti lovcov o ich koriati od pradavnyoh cias svedcia uz jaskynne malby z palaolitu a to dokonca aj o doplnkovych zdrojoch potravy, ako je ziskavanie medu. Takisto uz na velrai primitivnom stupni ekonomilcy je akupinam znama biplogioka hodnota,,^otr;avin. To co sa nam javi ako neobvykl^ az odporn^ na zdrojoch potravy niektorych populaoii, je v skutocnosti vyohodiakom z potreby dopfnat tie zakladne zlozky, ktore su y airokodostupnych potravinaloh nedoetatoSne zastupene'. Tak^wan|.kompenzuju nedpstatok zivoSisnyoh bielkovin a tukov zberom a pojedanim lariev hmyzu, htisenio, ziab, hadov a JaSteric, aaranci, mrav-

- 38 -

oov a_ jt ermj/toy . Aj v inych spolocenstvach a ekoayatemoch tvori hmyz dolezltii zlozku potravy. U |au a t ral^kjoh_diaiiQ.iad.acHLi) sti to nocn^ motyle , chrobaky a mravoe, ktore hrajvi dolezitu ulohu nielen v potrave, ale aj v totemistiokych ritualoch. VJJAfrikjJ pri Jazere Tanganika lovia a zbieraju roje komarov nad vodou, suaia ioh a melu. Z mucky potom pripravujii Jedia. Pre niektore akupiny zapadnej Afriky su dolezitym zdrojom bielkovin a tukov termiti. Oatatne lov termitov j e zrejme velroi staryra zdrojom bielkovinovej potravy, nakolko sa s nim atretavame aj u aimpanzov vo volnej prirode /J. Goodalova, 1971/« Tak iato ako zivocisny svet, poznaju aj rastlinnu risu z hl'adislca jej uzitocnoati. Okrera rastlin, ktore poakytuju potravu, poznaju. aj vSetky druhy je_dovatych a akodlivych, pri com sii naznaky, ze uz na neandertalakom stadiu Hojnp_jsaj>i7ena raali urcite predstavy o liecivych vlastnostiach rastlin. iHrob. zo Shanidaru ^YjJIrakujbol vysypany kvetinarai, ktore podia analyzy pelovych zrn patrili vsetky k druhora povazovanyra aj v aucaatnosti za lieoive. Priam pozonihodnym prikladom podrobnyoh znalosti vlaatnosti raatlin je detoxikacia yuky Indianmi. ._y po.yojdi--Amazo.njcyaa,-.v— S-trednej .Amerike. Hlujy yuky'otsahuju kyanovodik a v pSvodnom stave sii jedovate. Odatranenie tyohto skodlivin sa robi tak, ze hluza Je rozkrajana a na stnihadle rozmelnena. Tieto stnihadla vyrabali tak, ze do drevanej doaky zatfkali ostrohranne kamienky. Kaea vznikla poatrulianim sa prepiera zvlastnj'm roztokora, potom j u daju do vreciek z rastlinnych vlaken a vylisujii z nej tekutinu. Zvysok potom vyeusia na alnku a roztierajii na j emmi muku, z ktore j pripravujii plaoky alebo rozne kase. Zaujimave j e , ze nielen au dotre zname drohy zivocichov a rastlin., maju bud vysoku energetictoi alebo biologickii hodnotu, ale aj sposoby upravy • potravy su v sulade c plnym vyuzitira obsiahnutych latok, ba dokonca icn obaah. zvysu.lu. _V^, Alrike aa lJLat.i&_baobabu pre pripravu polievok zasadne susi v tieni a nie na slElcu,. takze vaosina vitaminov ostava zachovana. V -Mexiku nechavajii kukui^cnu muku pre pripravu tortillas /tamojsi drub, ohleba/ nasiaknut jednopercentnou suspension vapna, oim sa obsah tohto prvku v mtike zvysi dvadsatkrat .'"Vyzi'viia hodiiota soje sa zvyauje tym, ze zrna sa nechaju naklicit a konzumuju aa v tejto forme," alebo aa prazia pre pripravu aojovej omaoky. Sii vaak aj tradioie, tabu a potravne zvykloati, ktore su v rozpore so zasadami apravnej vyzivy. Existujuoe tabu, zakazuje bud oelyra skupinam, alebo urcitym vekovym kategoriam pozivanie niektorych druhov potravy. K takym uepoohopitel'nym tabu patri napriklad zakaz pozivania mlieka a ryb pre mladyob. v niektorych krajinach. V rade krajia Je zasa kult ryze taky velky, ze j u davajii aj de-Corn niekolko dni po narodeni, nakolko" 'sii presvedoeria, ze ryza Je navyhnutna pre pevne zdravie. Avsak prave tyrato aposobom vyvolavajii u novorodencov poruchy zazivania.Hoci pre naa j e absolutnym tabu pozivanie Xudsk^ho mfiaa, ani zdaleka tomu tak nebolo v minuloati ani oelkdm nedavnej. V prevainej raiere vaak islo o kanibalizmus ritualny, ked aa zo zabite'ho nspriatela zjedla iba urcita oast tela, pripadne o kanibalizmus pohrebny. Aj tento mal r6zne formy — . od zvyku jesfi akuto£ue telo zomrel^ho /Nova Guinea/ as£ po zjara-

- 39 -

nelii formu u Indianov v povodi Amazonky, ktori mrtveho apalia a popol zraiesa— ju a bananovou' kaSou, ktoni potom jedia. Skutocny potravnj kaiiibalizmua Je znamy u TO skupin, z fioho 20 tvoria ekupiny na lirovnl lovoov a zberacov /najmfi australskych domorodoov/ a 50 pripada na populacie_pryobytnych rolnikov. Nie su zname pripady kanibalizmuv pastierskyoh skupinach. Podobne n j prinasanie ludskych obeti je aname najma u rolnlokyoh gkupin. Nepoznarae vsak ani jeden pripad, kde by bol potravny kanibulizmua p o d s t a t n e j a i m zdrojom bielkovin. Sii urcite naznaky ritualneho kanibalizmu uz u H. erectue pekineftais a na ' nasom lizemi mame doklady ritualneho Itanibalizmu z doby bronzovej . Pravidelnejsie sa potravny kanibalizmus vyskytoval v extremnych'situaciaoh u Uakimakov a v rol'nickyoh .spolocenstvach na severe_Juznej Ameriky, najma v Kolumbii u kmena Ficnra. Tarn vojnovych. zajatcov najprv jvykrmia a potom zjedia. Aj tu vsak ide sk6r o kanibalizmus ritualny ako potravny u Je zalozeny na viere, 2e zjedenim tela, alebo oasti tela nepriatela ziskava kanibal aj dusu obete, ktoT& je chapana ako auma schopnoati a zrucnosti jedinoa. Talcto vzniklo aj prijimanie v krastanatve ako nahrada za ludsk^ obete, ktori sa spominajii este v Starom iidkone. Vela roi'.licnjfch tabu a zvyklosti suvisi aj s -prechodora dieto'tfa od dojcenia na dosprly typ potravy. V mnohych akupinach je to najkritickejsio obdobie zivota jedinoa. Zaldal co u nas Je dleta postupne prevadZEine od dojcenia, cez zmieaanu struvu, v 'ctorej hlavrai zlozku tvori kravske mlieko k typu potravy, ktoru jedia dospeli, vo vyssie uvedetiych spolooenstvach je tento prechod nahly, bez akejkolvek roedzipriprnvy, V minulosti vaak aj u naa bol tento prechod sprevadzany radom ritualnych obradov a dietatu bola v kritickom obdobi venovana raimoriadna pozornosf. V Afrike prechadza dieta od dojcenia na dospely typ stravovania prakticky zo dna na den. Iba v niektorych akupinaoh je tento prechod pripravovany postupnym podavunim zriedenej, rozmelnenej potravy doape— lych, alebo ako u Alorov, kde deti dostavaju rozSuvanii potravu a kasu zo Zeleniny. Vo viiciiine tychto spolocenstiev sa obdobie dojcenia predlzuje na niekolko rokov, pricom dieta doatava iba materske mlieko. Pretoze vsak potreba biel— kovin u dicil'ata nsraata a mnozatvo mlieka aa noopak zmensuje, die~ta vlastne trpi podvy?,lvou. Ked takto oslabene dieta je vystaven^ narazu prechodu z tekutej stravy, a vcelku vyvazenym obaahom zivin, na potravu tvorenu predovaetkym skrobovitymi hl'uznmi 3 nizkym obsahom bielkovin, Je caeto obetou choroby, zvanej AcweaioUprJ So vo volnora preklade znamena '^chgroba, ktora pride, ked sa narodi druhe die'Ca". Je to aloitny jie_dpBtatok bielkovin a prejavuje sa neohutenstvom, ztxstavenim raetu, vracanim, hnackami, nadutym brusicom, opuchnutymi koncatinarni, poruchami koze a extremnou dusevnou apatiou. Moze viesU k smrti, ale castejaie nposobuje emrt napriamo tym, ze dieta Je viaoej nachyln^ na oohorenia a tieto u neho prebiehajii ovela -faaeie ako u neoslabenyoh. Okrera toho dieta, ktore UE nie je dojcen^ j e davane do opatery atarsich surodencov, co je dalai faktor zvyaenej umrtnosti deti tohto obdobia.

- 40 -

Jednou z pricin neplnohodnotnej vyzivy j e ej .neefe.kJjCyne vyuzivanie zdrojov potravy. Naprfklad uJ^a_ajBa^o;y, ktori sii oliovatelmi dobytka, nealiizi tento ako' zdroj potravy, ale ako symbol ekonomickeho statueu. Vyuzivajii z neho len. mliako, nanajvya mu pustaju krv, ktoni piju. Sale;) velka cast virody sa atraoa aj neyhodnym ulozeniro, takze az Jedna tretina vyrobenej potravy prepadi skaze v dosledku napadnutla pleanami, hmyzom e kryoami. Aj sooialne fciktory mozu posobitf ako brzda v rozvoji produkcle potravin - kmenov^ vojny, preferencn^ pridel'ovanle vody moonym rodinam v hydrauliokyoh kulturaoh a pod.

5. A D A P T A " C I E N A

PRfRODMfi

P R O S T R E D I E

5.1

jubor BtavovatniqjBfery v danom prostredi oznacujeme ako podnebie, kl^mu. Kazdy habitat, v ktororo clovek zije, peetuje plodiny a ohov'a svoje domace zvierata, _^e chara.kteirLHtl^ky_iirSitym kl Imfttipkym rflglmnm^ Kllmatlclce podmienky na Zerni sii mimoriadne roznorod^ a to, ze clovek Je echopny exiatovai; vo vaetkyoh.typoch proatredia je dan6 BOhopnoa-ypu prisppsgbova-t;; ea, ..a._aupagna ^priHpoBpboya-y ai prootredie pomoeo^ tachnologjjLa _kulturn.vch vvdobytkov. Orgahizmus Sloveka, podobne ako oatatnyoh zivych organizmov je oitlivy na mnohe jxnrky Itliiriqtu. ziroven ma vaak aj system reakcii, ktore mu umozouju udrziavat rovnovazny atav> homeoatazu. Klima vplyva na cloveka viaoerymi zlozkarai, a preto pre JeJ charaktnrizovanle mugirna brat .do \ivahy vsetky faktory a ioh sezonnu voriabilltu. Su to udaja o teplote vzduchu, jeho vlhlcoati, rychloati a ernere vetra, rozsaliu a o.harQktere oblacnosti. pocte slnecnych dnx, oelkovom mnozstve tepelneho vyzarovaiiia. mnozatve zraSok v podobe vody a snahu, mnozatvo prachu v atmoafere atd. Avsak clovek nie je vyataveoy priamo vplyvu ijBlrrnlfl imtvtn t aie vytyara ai gad .."obalov" v podobe, mikroklinry Hvojho Qbvd^^Sr pripadne pracoyneho proatredia. Z faktorov, ktore bezprqatredne poeobia na fyziologiu £lqveica ; zite.jaie gu tie, ktor^ su spojen^ a vymenou tepla medzi vonkajsini prostredim a povrchom "tela, ci uz obnazenym, alebo pokrytym odevom. Pre oharakteriatiku valicin posobiacioh na intenaitu tepeluej vyraeny potrebujema poznaU udaje o teplote a vlhkoflti vzduph\it o prudeni vzduohu a_etrednej teplp.te prpstradia. Na mnozstvo tepla .vy zarovaneiio ludakym teloni majii vplyy vseuKy xeleBa, ktoro saj._aju teplo ameTOm, ]ciH^lOTe_ku. Vonku Je to sinko, obloha a poda, vjniestnoati pbtom ateny, zariadsnia na tairenie a vvhrievanie /kaohle, peoe, ohniska/. Efektivnoat adaptaoie organizmu j^^visi pri torn na etupni naruaeniahpmoiotermle. Ako erne -uz uvledll, tieto adaptlvne me.£hexilzray_sa._niozu .Sdohrdvat Y troch rovinach: fzioloKiclcd reakola epo.lene s terraoregulacnym raetabollokym a obehovyra Byetemdra, ktor^ auborne oznaoujarae ako akliirmtiadoiu, dan^ ^fieap^Y^pin^a prajavujiioe ea Speolfickymi a anatomiokyrai Srtaral a adant^cia kultunie. spojen^ s typotn obydlla, odevu a reakoiarai opravanla.

VSetky tieto typy adaptaoie viedli V; torau, ze ijlovek moze zii' tak v podmienkaoh extremne vysokych teplot, ako aj v podmienkaoh extremnych mrozov. Ha j a d n e j etrane je to Verohojanak meoto vo vyohodnej Sibiri v blizkosti polirneho kruhu, kde priemerrid"rocna teplota je -16,1°0 B priemerna teplota nnjchladneJEiieho meieiaoa - Januiira je -51°C, tcda o 3:

Uozdiely v mnozatve pigmentu v zavialosti na klime poatrehol uz|Gloger| / l 8 0 3 / ( ktory na zaklade toho sformiiloval pravidlo, ktore hovori, ze melajain jo n a j h q j n e j s i v na.ltepl^isic^L-a^najvlha'ich oblastiach. Daval teda zvyaenu produkciu melaninu do auvialosti s teplotou. heakor aa vaak ukazalo , ze je to akor zaviaj^o^t n» mnoaatye slneSQejj^gi^ajgjlj^a akn na teplote. Fodobne ako in^ ekolociclcc pravidld QJ toto ma urclte yyni.mky. 5u nimi Khoiaan v pusti Kala,hari a_jrua.r»KO.yia na__3_ahare. Casto sa ako vyrazna odchylka uvadzajii tiez BBkimaci, k t o r i su pomerne tniavi napriek tomu, ze zij\'' v arktickej oblasti. Trebav£ialc brat J do uvahy yradiaciju_[ultra.fialovych Tuoov a nie teplo, ako predpolcladal Cllogor. Obloha A.rktidy je v lete bezoblauna a ovadusie takmer proat^ prachu, v aimfi. potom sa rozptylene ziarenie odraza od snehu a 1'adu, takze in— tenzita UV-zii;irenis je tu vyaoka. Ha:l tmiivSia pi^iTiqnflgig^a Icoze je v Sudane,. kde je aj najyyaaia intenzita radiacie , naopak nan ovetleil'j.ai-E=»akUDixiy nachadzame — v_g_M^_s,ti--jrdgrneho— paama , naj.Tia __n.o, ,sever.gaapade kontinentov . kde je ga,d44j?Aa znizena v dgsledk^, vysoke j 0/blacnos.t.i . DO vacsiu cast roka. V tychto podmienkach sa javi intenzixna..pigriientacia alco nevyhodua, nakol'ko "brani synteZQ vitaminu_.D. Dokazuje to aj fakt, ze deti americkych negroidov, zijiicich v aevernych Statoch USA trpia krivioou caste jaie ako deti kuukazoidov z rovnakych sooialnych podmienok. Zatial co u belocho'v aa vyakytovala v 2 %t u ce.rnochov az 15 % deti tolo poatihnutyoh touto chorobou. V auoasnoati uz povazujerae za dokazane, ze uroy.eiir-pi-gmentaal.e jo f unkgj a pjj j> in,ten.zity radiacie ^ultrafialoyej zlozky alnecneho spektra. Miek- •' tore uvedene qdchylky mozno vysvetlit tym, ze dana populacia je v proatredi nova - ako je tomu u l^usregov, ine au vysvetlovane' ako kompromis medzi potre-

bou chrunit 1 organ! emus pred nadbytjcom ziorenia a inymi :a,9:6. kPju Za tohto tlaku difunduje kyslik v pluoaoh do krvi s rychlostou, ktord je lioatatocna k normalnemu Kiyotu. Vci^vyake 3000 m_vqak__poklBsa _na ._1_4.,^65._kPa a jeho obsoh vo vdyohovanom vzduolm na 14 % oproti 21 % na lirovni hlndiny rnora. Ys_vy.gke _5500___m uz je to iba 1_5t5 ^ a VO_vtf8ka__100pp.Jll len .5 % a zivot je tu doalova nemozny, V dosledku toho je obsah kyslika nedostatofiny k vykonavaniu fyzickej prrioe ua vo vyske 2500 m a vo vyske 4000 m p o c l t u j e clovek tasifcoati uz aj v polohe posediacky. Kqmpensatorn^ mechanizny pre tieto podjnienky vsak naatupujii pomaly a tak clovek velmi rychlo pocituje elabost' v dosiledku hypoxie a?, anoxia, ^e'-£) ' ',• • akciou organizniu na tento atav j a zvysenie minutoveho objemu pl'iic zrychlenym dychonxm a prehibenim dyohania. Avgak ani t^to polypnoe nezlepsi vyrazne zaaobovanie or/^nnizmu kyslikom. Sucaane s tymto zrychienim dychania aa totiz znizuje obaaJi oxidu uhliciteho y krvi, co vedie k jiaru^Beniu pH kryi v nmere k"alkaliokej reakcii ,a__ nastupujo'i i kH^^7[ V patogeneze horskaj choroby ea zi'ioaatnuju obidva faktory - tak o'xia / ako aj alkaloza.. V dosledku an£xie sa dostavunu bolesti hlavy, unava. neschopnoat sustredit sa a ~pocit opiloati. -• —• — -"•j-~.jju^^,^i~;--^-".-^,.-\-: v>-^-ft^;-ri.v ^v^c;=^-.>."i"-^f-;-^^i'-.-a^,-'^ fil'- —^.-:~f,''--'.'::-^-; ,•;..';_ . ,_ . ...... ~.j.^,-. Alkaloza ea prejavuje nevolnostou^a^ krutenira ,hlavy. Uz najmensia telesna na— mah"a'~vyvolava zvysetiieFtepovej frekvencie ' 1

1

c

Pri dlhsom pobyte v horskych podmienkaoh nastupuju me5haniz.rtiy_.akliinatiz^— — cie, ktore spoci'vaju vo zvyseni poctu,,.erv.t,r.poy,toy, obsah oxidu uhliciteho v nl- '• veolarnom vzduohu aa zvysufeTaj "ke~d~aj"~nad.alej ostava nizky/, avgak jalkalo.za je redukpy.a.n4^4:JlSg31_tpu,..;obliciek, ktpre_zac'nu vylucovat ailne alkalickii moc. Vo vyakach nad 3400 m stilpa pocet erytrooyto^ na 7 milionov ZB siicasn^ho zvysenia obsahu hemoglo^inu na 1 4 4 / 5 normy^ Vo vyske 5500 m stupe pooet cervenych krviniek az na 8,3 milipna. Zvyaenim obsahu hemoglobinu sa zlepsi achopnost viazat kyslik a jeho transport. Nezvacsi s.a _vsak_objem__55.azmy, v dosledku oo_ ho j e tato viacej viskozna a to zvyauje. .namahu.^srdcpyelig jBtvalu. tfprava nastana. rozsirenim kapilar. K aklimatizaioii vo vyeke 4500 m je potrebnych v priemare 10 drd. ~ " •—*"-^ ——^.: Ako sme ei vaak uz ukazall, su populacie, ktor^ su sohopne v tomto prostredi nielen trvale zit, ale aj pracovat a zabezpecovat si vsetky potrebn^ zdroje obzivy. Umoznuje im to rjadv_nio.rfpJLp_gic.kyohijij^ fyziologick^ph adapted ;(, ktore aii geneticky fixovane. Niektor^ prisposobenj.a mSzeme pozorovat ju^ u populaoii zijucioh vo vyakach okolo 1800 m n . m . , ako je tomu u o_byyajte_loy_KauJcazu, Pyrenei, alabo pohoria High""We'I3'""v""J'Ain Pritom morfologick^ aj hernato— logicke' adaptacie sii rovnake_u_ i vsetkych_hprakych okupin, bez ohladu na to, ku

52 -

- 53 -

k t o r e j velkaj rase patria. V Andach, Himalajach, v horskych oblaatiaoh Etiopie, veade mozeme pozorovat zva5s>nie hrudruka dg^jjjzky , ale prejiovS^tkyrn v predozadnora priemere, avyJLeni.eTOa^li1;udy hrudnika , zvysenie dyohovej freksrdcovej ciafigsti / t achykardiu/ .Polygl£bulia~^ir8tj>^ vava, je vaak raiernejaia ako pri aklimntizaoii. Zrejme je upraveny aj raetabolizraus tak, ze tkaniva zuzitkovavaju maximum kyalika, ktory je k diepozicii, podobne ako je tomu u zivocichov zijucich v tychto podraienkaoh - lam, vikuni a bolivijskej huai. Tento"usporny metabolizmua" ma. zrejme genetioky zaklad a je vysledkom prirodneho vyberu. Dokonoa aa zda., ze u obyvatelov And aa vytvorila nadmerna epeolalizdoia TO vysokych. horach, takze pri preaidleni do nizin vel'rai akoro zomieraju na najrozlicnejale choroby. Je zndme, ze Inkovia , ked posielali vojakov z Cuzca do poaadok na pobrezi, ponechavali ich tarn len dva meaiaoe a potom aa vojaci znova vraoali do hor, aby nabrali ail. Podobne aj v aucasnoEti, robotnici, ktori chodia za praoou no pobrezie, ostaynju tarn leri kratky cas a vracaju sa do povodnych sidiel. Oznacuje sa to ako "ekologioky^ nGniadijsrauaJi. Naopak l"udia z nizin -len velral obtiazne mozu oaidlitf vysoko— horske prostredie. JWgng.e /1960/ uJcazal , ze z povodnyoh. spaniel skych. konkviatadorov( ktcri osidlili Peru, nik neprezil a najma zeny neboli aohopn^ v tyohto podmienkach donosit plod. Uvadza priklad meats Potoai v Bolivii, ktore' vzniklo po objavani striebra v t e j t o oblaati. ZaSali sa tu usidl'ovat? Spanieli aj Indiani, takze vo vyake 4800 m vzniklo velke mesto. Indiani sa tu normalne rozmuozovali, avaak pnr^ apanielake dieta sa tu narodilo az po 53 rokooh. McClungova /19&9/ ziatila, ze v Cuzco , ktore lezi v nadmorakej yyake nad 3000 m e^..Ej.aoenty_va251ga*a^^e^sko7iv_Iilmej_ktpra je takrner na po"bre2i. Tabulka 5.1 Hiektore fyziologicke adaptaoie na vysokohoreke proetredia v Peru

Nadmorska vyaka 5000 m

0

6.

100 5 000 75.0 10 000 750 110

% com s ocm com g

7 1 12 1

60 % 000 CCBI 500 g 150 com 400 ccra 300 g

B I O T I C K i M

populncie Tst.upuju do velmi rozmanitych intarrelacii a populaoiami iriyoh druliojv t e j istej biooenozy, Mozema sa stretnut BO vsetkymi typrai'~bd predacie, parszitlzmu az po kooperaciu a mutualizmus. V fluorasnoati sa olovek naohadrn n a j c a s t e j a i e na predatorakom konoi potrrivneho retazca a preciacia proti nemu lira v aucasnosti uz iba obinedzenu ulohu, hoci v evolucnej minulosti tomu tok zrejme nebolo. Dnes vaak clovek uz eliminoval va3aiiiu dmliov, ktoryin Icedyei aluzil za korist, najma tym, ze nad nimi ziskal^prevahu prosi'trednictTom s v o j e j kultury a "extraeomatickych organov" - avojioh naatrojov a zbrani. . •-•--l--.-..— >--.:.."----I=r;!^';^l^«,t7.'-^ij;;rJ>-J-;

Z klednych interakcii medzi clovekom a inyml zivymi organizmomi na moaame stretnut s kooperaciou a mutualizmom. Pra kopperaoiu raoze ako priklad alui "'' "'' ' i .\»^gfe-^a~TBvi?^|g°^J -«"•--•-•"-au:.H«»zit' jTiedoav.estka jtriklayff z\vychodnej Afriky, vtak, ktory svojim krikom upozor'iiuje cloveka na nniezda divych vciel, nakol'ko ma moznost' do nicli vniknut' az vtedy, ked ich clovek otvori. Ide teda o vztoh prpspeany ^pbdivon!.. pnrticipujucini prganlzraora, nie vsak nevyhnutny pre preaitie. Podobny vztah oa opisuja tiez u auatralskyoh domorodcov kmena Walblri, ktori podobnym spoaobom "apolupracuju" s divymi paarai dingo pri love kengurov. VySaim stupiJoni epoluprace a vza;jqmne;j zivialosti je mutualiziiius. Tooto vztah uz vyjadruje skutbcnu zavialosC. jednej zlpzkj T _nQ J .druhej a od tohto vztal;u zalezi prezitie zucastnonycb. populicii. V tomto pripade ids najinS o vztab. kultiirnyoh raatlin a ioh pestovatelov a vzUah vyalaohtenych domacich zvierst —^ ~a_K^,, ^.. ^_ _^_. -.,,,,.-.v~.-i^.-rp jiJ« ,^> -n-,.-rf.^;. ,'-:.^ tu-.. ^-v-;. "..."-i..i,-',. :-..-.:..•".-.-'-•k''. vi.. --^r V^•"~>_?...^^. ^. * '• - - - "••-v^j^uij—.I'—'V* -—r •- '57 =iv ^r.-i^' wWix r^^lul^«3"l'^

i ja

1

Jr

:4uJu teda specinpJ^.^oJiELgnky sveta ako je podnebie -I vyakyt patologickyoh mikrooiga-

- 57 -

nizmov a parazitov, ale a.j dietiie zvyky j e d n o tlivycb populacii a loh odolnoat, resp. prediapozicla k urcitym ochorenlam, suvifjiaca s ich genoloadom. Ohromne roz.dj,fily,,Y,,s,clr.£v.yp..txioni pte.v-8 obyvatel'ov jadnotlivyoh krp.Jin a prialuonikov jeclnotlivy'cli etnickych a'.tupin BT! vaak aj odrazom roadielneho aocialneho, rodinniiho a prirodneho, reap, urban!zovanaho proatredia. Stuilium vaetkych uvedenyoh vztahov j e nrediiietoiii etnopatQlQKie /raaovej patologie/. Velka pozornost ga venuje aj skumaniu v.p3jgai pracovneho p r o a t r e d i a n.a zdravie cloveka s cielom co najviao obmedzi-K vynlcj't-.,c.hQ,T;.81i. _z._p_ovoleaiia. 1'at— riu medzi ne rozno porucb.y zmyalovych orgdnov, najmii zraku a .-.iluohu, choroby dychacieho eystemu, ule aj typiokfi nadorove ochoronia a pod. Vreto by sa rae.la hygiene, prase zamerat nu odatronenie ekppat,Qlo.glagky.cb,.,.gsiie]ctov. pracovneho proatre_dia, popripade na ochranu proti nlm. Z ruaivych fyzik/tlnych vplyvov SB jedna o aevliodnii toplotu a tlak, hluk, vibraoie, rozne flruhy ziareni a ine. Medsi chemiokymi latkaml, a ktoryral pracovm'oi roznych profeaii priohad7.a;]u do styku 0u mnohe drdEcllve a 'boxlcke ra kratkodobym, alebo aj dlhodobyn lioinkom, vrataae niutageniio/^ti a lcarcinoK2 J inos'ti s Blologick^ skodliLvloy v precovnoni proatredi z,aatupuju roaliSne praohy s primesaml organlckych latok - milky, pe— ria, arati a pod. I'.racovnikov niektoryoh proieaii poatihuju c a s t e j e i a oharakteriatick^ virove, bakterialne a parazitarne ochorenia, ktorych pSvodoovia maju v urcitora prootredi lepaie podmienky pre svoj zivotny cyklus. Zo zdravo'trifSho hladiaka j e tiez velmi doleziti liroven a kvalitn raedziludakyoh vzt'ahov v praoovnom prooeaa, ktora ovplyvnuje aj mnozatvo paycbickej za'Caza a Btreaov vyvolava^ucich neuroay a psychosomaticktS ochorenia. Z uvedeneb.0 Je zrejma rozslahloai; a komplexnoat problematiky vz-tfahu zdravo'tneho ataru ludakych populacii a ich zivotndho prostredia, ktora j e predraetom zaujmu viaoer*yc.h apecializovanych vednych. diaciplin najma v oblaati medi— ciny, hygieny a epidemiologie. Vzhladora k tomu, ae v danorn rozaahu nie j e ^ m o z n^ obaialmu-i; ani vsetky aspekty tykajuoe sa naaho prodmetu, zameriame sa v naaladujucich kapitolach iba na niektor^ akupiny ochoreni, ktore smo uvodom v kratkoati apomenuli. Patria medzi ne take patologicke stavy, ktore v minuloati predatavovali, reap, v auoaanosti tvoria najzavaznejaie probl^ray ludatra, ktorych riesenie Je na poprednom mieate programu SvetoveJ zdravotnickej organizacie /WHO/ pri Organizacii apojenych narodov.

6.1.1

E p l d e m i c k e

infekc^ne

o c h o r e n i a y

^atologiokeralkroorganizmx- bakterie, rickettaie a viruay aii povodoami mnohych ooboreni cloveka, ktore Saatokrat zaaiahli aj do jeho hiatorie. Pre rozmnozovanie patologickych mikroorganizmov a\ mimoriadne vhodn^ klimaticke' podmienky tropickych a subtropickych oblaati a velka hustota oaidlenia. Jedn.6, B& vacainou o endenHcke oblaati trvai"e"zamorene infekcnymi chorobami, ktor^ v nich maju svoj povod. HypjieLdny vv^kyt^inl9koiiY c h choro'b. ktory aa potom^ i..Lri z .ledneho zdro.ia nakazv eadeinifi^^hn p'"'vodu an rm7.yx& epidemia a v pri pa-

de, ze preBiahtie ugemie jedneho kontinentu pn-r;f|^||H a- Sp(3aoby prenoau ntikazy evi rozne - prlamyij),_aj^y.i;am a choryra clovekom, kontaminoranou yodou, potravlnaml alebo predmetmi a napokon aproatredkovane oez prenaeacov, n a j o a a b e j a i e hmyz. Typickym prikladom epidemickeho infekcneho ochorenia je mqr - peotla. Patri medzi nakazy a prirodnou ohnislcovoat'ou. ktoryoh hiatoria "je^T&S^rfiT1 eiivlalou retazou vzajomnych atretnuti ekologie ludi, povodoov a prejiaaacov ochoreni. Z tohto hl'adiaka je dolezita najma ludaka cinnoat apojena B prenikanira cloveka' do novych proatredi a zmenami , ktore v nich vyvolava. Ziadna ina choroba nedeaila v minuloati 1'udatvo viac ako pr.ive mor, pre~ to sa nim budeme blizfiie zaoberat. Akonalile ai nuiiilo to to povodno ochorenie h.lo^dav;coy. /zoonoza/ ceatu modzi 1'udi, ilokazalo ziirit a tukou prudlcoaCou a vyziadalo si tol'lco obeti, ze to neraa v historii obdobu. Povodeom moru^ Je 1 - 2 jma dlha a 0,8/um airoka tycinlcovita bftkjeria_yersinia peatia. JR ponienovan4 po jednora zo avojich objavitel'ov - Svujciiarovl Yerainovi, ktory j u urcil pri morovej epidemii v Honkongu v rolcu 1894. V torn istom roku j u nezaviale popiaal a] Japonec Kltaaato. Kor existovul uz v pradavnych geologickych dobich a jeho pravlaafou su rozsialvle atepi a pasts atredaej Azie, str.gdgafricke aavaiiy a . j ' ' puete a polopua'te. Je prwdepo'ddorie, ze do Noveho eveta prenikol""m6'r'"'u'z*"* v pleistocene cf.z Sibir a Aljasku a bol zavaznym. regulatorom populacii severoamerickych atopnycli hlodavcov. Morovy mikrob koluje v jendsmickych_ob^at^ch m^ai hlodavonnii /mysi, akreckovia, sysle, sviote, peacanlcy, z a j a c e , kraliky atd./ a ich ^Ichami . M6ze veak prozivat urcitu dobu §j,,_K-.-ppde , naj caste jsie v norach hlodavcov. Oblaeti, v ktorych mor koluje vo yolncj prirode su prvotne prirodna ohtii. g k a n a — '_ kazv. divoki hlodavci au ^rvotai hoatitelia. a okolo 50 dr.uhpy joh bjCeh ,prscJ.' etavuje proniSace /vektorv/. Kjaakuze ludi tu dochadza iba naliodne , pri prilezitostnom love, po prechode karavan alebo vojnovych vyprav. Taketo prirodniS ohniaka exiatovali ai.na Ukrajine ,..B.aljf^ne,w_KarDa.toch a v Nemeoku, takze pocetne europake epidemie raoru v stredoveku neboli iba doaledkom Jeho zavlecenia z £zie a Afriky, ale prsmenili aj z vlaatnych prirodnych zdrojov. Jednotlivt? prirodne ohniski morovej nakazy poatupne uhaaiuali pod vplyvom rozsirovania pol'nohoapodarstva do oblasti, v ktorych aa predtym nerusene rozmnozovali hlodavci. " Sidliskove alebo meatske ohniska moru vznikajii tak, ;juoa prirodne ohniaka naru§i_. _ Sii vzdy druh.o^n^ . ^ . pceto ioh nazyvama aj antropourgick^ ohniskA. Ak vypukla kach e pizootia^/obdoba epidemie u zvierat/, ,, ,

ze sa barllra izolu. ^ . . o u . v prirodnych ohnia, ,

j

|

|

a priblizovali sa k sidlara filoveka. lam jrechadzali. nairH.gA.na-Jhin.hyr,niB-..iJagnf1tropna' hlodavcej ktor^ od nepamati sprevidzall cloveka, naj_ij)H.,nA kryau /Rattua rattua?. Hlavnym apojivkom me dzi kryaanii a elovekom bola jlcha, morova^ /Xenopaylla cheopaie/, ktori preniaala morov^ bakt^rie T ludekych sidlisk^oh. He— bezpecnoBt" t e j t o blchy epofiivala v j a j ekologii: ^o aloe eudzo

_ 58 _

ale vel'ml ochotne pre c]i4Aaa_,na ^jl.ovgka , na rozdiel od blohy kryeej /NosopsylluB/i ktora neaaje na Sloveku a blchy obecnej /PulleJ irritans/ vlaotnaj zasa iba 1'udom. Tieto synatropne' blchy napadali cloveka aj ovel'a caste j ale, ako blchy z prirodnych ohnisk. Mikro'by_moru t ktprA nasali. s Jprrou umierajuoioh hlodavcov aa v ich predzaludku pomnozili natolko, ze ^

.

g

-.

bakterie prlamo do ranlek. Tak prepukal ludsky raor, ktory sa .epidemloky airil, ...... ^^^^^,~*^«a~*ii=Ktta!m*fr vegicua/. Tito hie sii k morovej nikaze natolko vnimuvi ako Icrysy a okrem toho zlju od ludi pomerne izolovune v atokdch a kanaloch. ;

i l

J

iJatup moru nebol aeriovol'ny, licinne rau pomaOiali aj ludia. ETapriklad v tridsiatycb. rokoch naoho storocia sa podarilo sovletekym zdravotnikom a prirodovedcom zllkvidov&f posledn^ prirodne ohniska v juhoruakych stepiach, takze ked sa. tu za II. svetovej vojny zdrziavall vojska, nedoolo k ziadnej n^kaze. Posledna r:eve.l'ka..epidemia prebehla v.. jcplCM.,.. J.9.20__ y Farizi, kedy ochorelo 72 IXidi. Potom aa vyslcytovali uz iba aporadick^ pripady, ziajraa v juznyoh pristavoch, na Korz'ike a Juzriom Taliansku. Doposial' poaledny pripad importovanej niikazy mom bol zeznainennny v roku 1970 vo Francuzsku. Mor sa uoeial aporadioky vyakytuje v severuej a vychodne.1 Afrike, v niek—.^'^

.^J_.^^-Jir.,.,i:i'JU-^*'.L- -V— '•'•*g»'-^~-__. a boll castejeie vyradovanT z reprodukcie. Je teda valmi prttvdepodobne , ze pred velkymi "morovymi epideraiaml bol vyakyt krvnej akupiny 0 v Izii aj Europe

rd vypukla v 18. atoroci vo Philadelghii, vtedajaom hlavnom raeate USA, zomrelo 4000 ludi a pri stavbe Panamakeho prieplavu v roku 1889 zahubila zltS zimnioa 20 000 robotnakov. Infekcna povaha bola pravdepodobni, ale priamy prenos nakazy nebol mozny. Dokazali to dobrovolnici, ktori ai obliekli aatstvo zoraretych, lezali v ich poateliach alebo si dokonca vatrekli do teln l a t k y , ktore museli obaahovat ziroj choroby. Wapokon sa prielo na to, ze uevlditelneho pSvodcu zltej ziranica prenaeaju komare rodu'Aedea /Finlay, 1881/ a zane-" ~-^". ••""••-""•™ *^*«h SHWi;^K^,i ^ , . .^____^^ ^ ^ dlho bol preukazany aj virovy povod ochoreuia.

ovela vyssi, ako je v sucaanosti.

Mapokon si zo ekupiny epidemickych ohorob sposobovanych mikroorganizmomi uvedieme eate^varto^u /Sjerna a,^l gbn praYe kiahne/ a to hlavne z naeledovnych dovodov: Variola bola prva^^ho^robe^prl^ktorej ea zaJ^jilj^ara^ochrarirLeho ockovania ako najlepaieho 1 apoaobu prevencie infekcnych chorob a zhodou

t

J

n

:

fialaim epidemickym infekcnym ochorerura, ktore sa v minuloati podielalo na vyaokej umrtnosti je .pliolera. Jej povodcom je vlnit,4,,tycink.Qy,l& . bakteria. Vibrio cholorae. ktoni odhalil pri epidemii v roku 1083 v Egypte H. Koch. Izo— loval ju a poukazal na moznoat; prevenoie proti tomuto orevnemu ochoreniu. Zdrojom nakogy au..clipji-.ludla - baciloiioslSl. kontamiaoyaria X.9.S2i .lastBria cholery au India a, juhovychadna Xzia. V minulom atorooi aa odtial' rozairilo ^ae^at rozalahlych. pandemli, ktore al vyziadall "" statisice oboti. Nevyhll aa aiil naaemu uzemiu a umrtnoat pooag nioh doaaho•vala 4Q.. .rL.-J.Q.-.Vi- V roku 196_1 aa cholera opa't rozsirila na vae tky kontlnenty. : Na -vyohodnom Slovenaku v oblasti Vojan aa vyskytla v roku 1972, ale k j e j dalaiemu poatupu nedoalo vdaka velmi prisayra hygienlcko— epldemiologiokym opatrenlam. V Europe sa oholeru podarilo praktioky zlikvidova't, takze sa objavuju. iba sporadioke pripady, vacainou zavlecea^ z krajin, kde nebezpecie eate trvS. Jednou z nich j e napriklad India, kde eate v roku 1953 zomrelo na oholeru qkoro 100 000 ludi. Okrem cholery su dalairni infekcnymi crevnymi ochoreniami, ktore od neparaati aprevadzali ludatvo. uplavica /pSyojjpa j e tycinkovi bakteria Shigela a j e j toxiny/ a ekryrnit^^t^fus /povpdoa je Rickettsia prowazekii a prendSaoom voa aatova/. findemicky aa vyakytujii v jCzii , Juaag.3_ iine_rik.e_l_ge..Ye.rovyloJifidnej..-A£r.i.ke a^ni.eJcitor^icJ^_oJblASiiACb-Jl!4rppy. Epidemic liplavice a skvmiteho tyfu BU zname uz od staroveku. Prepukuju obvykle vtedy, ak su zhoraene hygienicke podraieoky, podvyziva a dochadza k pohybu a nahromadeniu vsl'keho nuiosstva ludi. Preto aa o nich hovori ako o—ehojjoiiach.. Jfii4.es , ktore mali caato vplyv aj na ich priebeh. Trpeli na ne napriklad staroveke" perske vojaka krala x erxeaa, neakor HapoleonoYa armada v Rusku, vojaci 1, a II. avetovej vojny a najnovaia epidemie boll medzi araerickyrai vojakrai v Korei. Taktiez Y_konc.gatr.a£nycii....tabor.o.ah naoistov vypukli konoom vojny a niekedy dokonca az po ich oalobodeai epidemie uplavioe a akvrniteho t y f u , co raalo z,a naaledok obrovaky pocet obeti vyailenych vaznov , ale aj lekarov a zdravotnikov. Dlho nejasna bola pricina^zl.taa_zin)nlce - tazkeho ochorenia rozeirene'b.o hlavne v tropickych oblastiach. Obzvlaat yyspku, .\imr.tno at spoaobovala u .kaukajgidpv, zatial £o u cerno_chpv mala pomerne lahky priebeh. Pri__ej)id^mii, kto-

?

W

R

J liJi iJ; i

f

okolnosti aj prva, ktoni ga podarilo prave vdaka. o^koYjaniy^Y ...Qa.lo.ay.e.taManLJiiar ribku uplne _zlikyldgvaj,'. Variolu sposobuje virus a patri medzi kvapoelcgvB__ j infek£J.g, obvykle prenasane priamym sty'lTonT's chbrou ogobou. Patrila medai choroby, ktora vyvolavali najvacsi odpor - cele telo poatihnutych poznamenavala vyrazkou, ktora za:-" --^--7-V-we^i^'= J^^i«^i^^,^^^v ^J^^>i^--">-;i..^^ .,^ «^.,^.-. ..^5 . nechavala trvale a t o p y . Mala obvykle taaky priebeh a niektore lonene viruaov, napriklad najnebezpecnejsi azijsky, sposobovali az 30 %-tm umrtnost. Pred zaha'jenim ockovania bol k uej nachylny kazdy clovek, nakolko sa rozsirovala vaade po Zemi, v kazdom podnebnom pasme. r

J

J

3i

i

f

V minuloati sa variola oddavna vyakytovala hlavne v prednej Azii a se— vernej^Afrike - na iniiinii egyptskeho f araoiia_fianiBeaa, ktory zomrel v roku 11 60 p.n.l. su viditelne atopy prekonanych kiahni. Z Europy prve spravy o tsjto chorobe pochadzaju zo 6 . storocia, kde prenikla spolu fl navratmi kriziakov zaov ••*rr.vs^'rtiE• •*rr.vs^'rtiEs. -s^.^ «^-*T*«*J:-. «^-*T*«*J:-. a s arabakou kolonizaciou Pyrenejakeho poloostrova. Bo Ameriky ju zaviedli ........ "''•'•-^-"^ '"-~-" ™*^^-^^ *^ "-'- =^^nm^,-a^«T»=- s^vss. '~ ' ^-~!" "=>-V'-"r!^ apaniel^2-_konquiaifca_(Jg.ri_ a sirila sa tu mimoriadrie rychlo medzi povodnym obyvatel'stvom, ktore nemalo voci t e j t o chorobe zladnu.^j.j^iuni.tu. Odhaduje"oa, ze iba v Mexiku ZB pomerne kratke obdobie zomrelo 3,5 miliona Indianov a toto decimovojiie indianskeho obyvabel'stva prispelo aj k za^niku civilizacie Inkov -..,:-.^'.-i:~-^'»^^VJr?^*3tZ?&'&^3?X^'itt^^ a Aztekov. Podobne zhubne sa medzi Indianmi sirili aj ,ovcie kiahne /vari^_cell^j ktore su pre kaukoizoidQyrne3lco,anojj_.de.J!:^^pui_.|C|b:grobou. V povodi Amazonky a v Ohnovej zemi boli vyhubene cele kmene tak, ze tu kolonizatori umyeelne zanaaali iniekciu kontaminovanym satstvom. i i: w :w

m

as

k

TO

i

B

:r

urJ

Ziatilo sa, ze dgj^ezit^ost vzhladom na vyvoj a priebeh ochorenia oiftju .aj krvnoskupinove syste(nyiB5A3g^igJJi.tr. Podobne ako sme si to uz uviedli v suvisloati a morom, ma aj v tomto pripade prisluenost k urcitej krvnej skupiue Bel_e.jccny vyznam. Vyskumy v endemickych oblaatiach - zapadnom Bengalsku, Indii a Pakiatane /Vogel a. Chakravartti, 1966, Bemhard, 1966/ potvrdili , ze jedinci B kryn£mJ=_Ja}oipinami_.AJje^-AJl_. krvnoakupinove'ho ayst^rau ABO a kryu^^sku^Wji^" eyatemu MN B,ujTa^^is3jy,.T|^o^yJ,,fl,gJLga_ a rpzyij_a aa u nich nebezpe.cne;)gf'~'pHebeh ochorenia. Potvrdili to aj eiperimentalne price akuraajuce antigdnnu speoifitu povodcu /Harris a apol., 1963/.

- 62 -

-63-

Ochranna ockovanie protl variole r.acal robit v roku 1796 anglicky vidiecky lekax^Ej.^jtaaaaiC tak, ze prenieaol miernu infekcii^jzfgkanu od krav /latinsky vacca/ na 1'udi, £o im poakytlo imunitu voci viru varioly. Odvtedy ss ka2de ockovanie nazyva aj ^fiksifl&S4&' Sate predtyra, na zaciatku 18. ator. aa ojedinele prevadzala yarJ.pJLac^a^^qck.gveni^ neoalabenym virom, ktora veak bola vel'mi nebeapecna a caato aj emrtelna. Aj napriek poznaniu uSlnnej ochrsny proti variole, ktora sa neskor bezne pouzivala, bolo podia odhadu svetovej zdravatnickej organizacie eate v roku 1976 10 az 15 milionov choryoh v 44 krajinach sveta vratane Seskoslovenska. Preto sa tato organizcLcia podujala zorganlzovat' KB materialnej pomoci mnohych krajin /hlavne ZSSH a USA/ rozsiahlu ockovaciu akciu, ktora nema v historii obdobu. Zuoastnilo sa na nej 700 poradcov a vyse 200 000 zdravotnikov - dobrovol'nikov z 55 krajin, Ceakoslovenako nevynimajuc, ktori robili ockovanie aj v najodlahlejaich kutoch sveta. Za deaaf rokov aa uz na Zemi nevyskytol ziadny pripad varioly. Posledny chory obyvatel Somalska sa uzdravil v^roku_l977. Tym virus varioly zmizol z populaoii sveta a jelio kmene sa nacha^dzaju pod prianou kontrolou ibia.,.^ 12 laboratciri_ach, apod ktorej by ea nemali vymanit, aby v budiionoati neprenikli me'dzi bezbraouie populacie.

3?

PlaaraodivbTi vivaa:. rozSireny v tropoch aj miernom pasme je povodcom tar— ciany s_tr£j_dnovyn_cvklom malarickych zachvatov; Plagmodluin ovaleT.le obmedzene na niektore oblasti Afriky, a vyvolava ochorenie podobne' terciane;

Ameriky a /zie

Plasmodiuiri .falci.p.ftEUni ' j e vsade v tropooh a subtropooh zdrojom n a j t a z s e j formy - tropickej mala'rie s kazdodennymi z^chvatmi. Vyvojove cykly plagmodii sii vel'mi zlozit^, ale dokonale preslcumane. Nevyhtiutnyini vektprmi urcitych gtadii sii komdre rodu Anopheles, pricom z hl'adiska prenoau malarie je n a j d o l e z i t e j s l c h priblizne 15 druhov. Ak saje nalcazeny komar krv cloveka, vzniklou rankou vnikajii do k.rvneho obehu oo slinami komara aj nitkovita stadia^ plazmodii, tzv. aporozoidy. Sos.-.-.•.~--.~—^••••^'•-•••:•"-••-••••'•'•-• •;• ..-.--



~","~*~ '"'J—"

";-

'

'*"—f^"~f>a"t:!f-'^Kf-'

koro sa vsnk z krvneho obehu s t r d o a j u a vo jyyypj^i PQltrgjuj';'..X..-Pg°e"ovyc^ bunkaciL. ZjiguJ^jiuju_s_a_a_mnohonaaobnym n'3pohlavnym delenim stt mnozi/Vj, Vznilcaju tak dalsie Bnrodky p o v o d c u malsrie, Ictore napadaju cerveiie krvinlcy. V nicli pokracuju v dalsom rozmnozovani az sposobia ich rosjp&d, prioom uvol'ni'n^ zarodky vnikajii opat do dulnich k.rviniek a proceg sa o p a k u j e . Po urcitom case sa ^ •-—«-"5'-» »w».^-»*at-«IS?)«l» ^ tT« meni pohlavne nediferencovane Stadium sporozoidov na samcle a aamicie eameto— • *-u-~">!f!unl ai~z,y3tty*Kt3&rXtte^Si1h7i -j'V":5Vr--7 /Jirovec a spol., 1977/« u

J

1 n

v

f

6.1,2

P a r a z i t i c k e c h o r o b y t r o p i c k y o h a s u b t r o p i c k y c h o b 1 a s_jt_£

:

Medzi 'malariou na jednej straiie a^~"ij-4»«iry™3B*t-^:-i.:;.Jrgeografickou polohou. typom krajiny •3^~*WB«n«riS£2GCg] .iflW;i>^.->;i!;.-;. i prirodnymi podmienkami na strane druliej je lizlca sp.oj.Jjt.oat', ktora vyplyva z ekologie plazmodii, komarov aj cloveka. V dosledku rozdielnyoh ekologiokych poziadaviek komarov ma kazda geogrufick^ oblaat' avqjich tyjlplgfcli^jjrenJtSacoVo T:

Paraziticke prvoky a cervy napadaju podia odhadov Svetovej zdravotuickej -^••'i...-*-^^' -?-z^f ^*,auiai! H!-.K,~s£~msi?!-Te. -^^-.vMnaaairtHaiflaaxs " 1'ov X£fi^,!3Vfci.,g»^eaoy, ktori m a j u aj najvyesiu frekvenciu hemoglobinovej varianty HbE^. "" a

J

Ha rozairenie malarie ma vel'ky vplyv aj ekologia cloveka a jeho socioekonoraicke podmienky, ktore ovplyvj'iuju aj ucinnost boja proti povodcom a prenasacom. Uz v minulosti ai niektore populacie vytvorili rozne kulturne edaptacie na zivot v endemickych oblastiach /stavba domov^na Jcqloch, takze_.pbytne _j>rie_atory boli vyaaie ako dolietne kqmar, ustajnovani.e....dQbytka__pod_dQmami., . ppuzivanie^.ptyorenych ohnisk a pod./. Po objave DDT^a inych. pestioidov ea boj

i

'

- 64 -

zaraeral na hubenie .JBrgjia3acov pri sucasnej liecbs poatihnutych antimalarikami. Spociatku bol auatredeny protimalaricky program, ktory organizovala WHO velmi liapesny a znacne obmedzil ohorobnoat v poatihnutych oblaatiaoh. Doalahnut^ vyaledky vaak neboli trvale, nakolko aa rozvinula reziatenc.ia_parazitov voci liekora a pr6nasacov proti najrozne j a i m druhom peaticidov. l!s.titP_DUliarf^_2_5}iJ0JP.y fc°l spojeny so y.zraatajuopu zivotnou urovnou a zlepaenim byvahia vidiecanov v malarickych oblaatiaoh /oddelenie obytnych rad,eatnoati od p'tiea.torpv pre dobytok, kde aa stiahli komare/. Hate v minulora atoroci ea malaria vyskytovala J!^[_na jiaaom lizemi - na Polabi, v juznych Cechach a ns Juz'ne;) Morave. Obzvlaat poatihnute uzemia tvorili 2itny ostrov a _aeyerovych(5'dne Slovensko, kde sa malaria vyekytovala az do polovioe naeho storocia - ohrozena. oblast predstavovala oelii sedminu uzemia Slovenaka. Potom, co sa priatupilo k melioraonym akcidm, lieceniu chorych, postrekom, ako aj rozaiahlej prestavbe celeho kraja, malaria na Slovenaku definitivne ustupila. Poaledny prxpad miestneho povodu sa vyakytol v •.--_^^i; roku ;^.,1958 a v roku 1963 ..... -- ^-^.-"-^'^L^W. J.-i- r:^^^,-__t^_.K.,-. ... ^ bolo Ceakoj3lovens_kg oficialne uznane za kj V Bucaanoati^.ie malaria najrozairenejaia v tropickej Afrilce, ale vzraata J e 3 vyakyt vo y y cho dne j Azii, strednej a j u z n e j Arnerike, takze zoatava jed— nym z najzavaznejaich zdravotriickych problemov tropickych afeutitropickychkrajin. 0 vaznoati celoavetovej aituacie nas preavedcia naeledovne atrohe udaje /WHO, 1982/: "V roku 19B1 sa malaria vyskytovala v 107 krajinach, kde nou bolo postihnutych 1800 milionov ludi, z toho 215 milionov chronickou formou. Pocet novych ochoreiii doeahuje kazdorQcne 150 milionov /napr. India - r. 1966 40 000 novych ochorena, r. 1976 6 000 000 novych ochoreni/.' Rociie opat zomieraju na malariu miliony ludi, u prezivajucich spoaobuje trvale naaledlcy. Ohrozen^ aii znova aj hoapodaraky vyvinute krajiny, napr, v USA aa v r. 1978 vyakytlo 687 novych pripadov." aJ

Druhou, po malarii najrozairenejaou parazitickou chorobou tropov j e achiatoaomiaza /bilharzi6_za/. SpoaobuJ^^J.u p.arazi.tigky.^ce,irf,..rodu Schiatoaoma a vel'mi zlozitym vyvojovym cyklom. HoatiteJL'om dospelych, pohlavne dilerenco— vunych cervov je clovek, vyvojove eta-Ji^ ziju vo vode /miracidium/ a v medzihoatitel'ovi, ktor^m aii niektore druhy aladkovodnych makkyaov /cerkaria/. Vajcka aa doatavaju dp VQ.dy,,,rngicqm a^iaJtgJ.J,fi.QU choreho cloveka, kde sa z nich vyliahne larvarne stadium — - miracidium. Miracidia ai potrebuju do priblizne 24 • --, s"yi5ii™S_XislQli2m» ^-f^S? kcny^ c h o r S b . Caste nalcazy malariou, schistoaomiizou, spavou chorobou a inymi spoaobujii hy_pergamaglobulinemiu - zvysemi hladinu imunoglobulinov IgG a IgM, ktorou sa organizmus brani proti infekcii. Takouto chrouickou stimulaciou imunitneho syatemu moze najakor dojat k neakodnej monoklonarnej gamapatii, z ktorej aa neakor vyvija zhubna jforma myelomu. Ma druhej atrane aa predpoklada, ze hypergamaglobulinemia priaznivo. gSsobi na sgomal_enie rozvoja ineho typu rakoviny - ne urqblaatomiu a raa teda antikarciuog^nny ucinok. U cernochov aa neuroblastom vyskytuje iba zriedka.

K infekcnym chorobam tesne viazanym na urcite klimaticke podraienky patri •>»n frambezia tropika. Je, to ochorenie podobne syfilisu... ktorym v aiicaanosti CTjTOMH^t.Jg.in»Bajt-~-.«.H. - ._ -^n23&sesiiJf*»ns&t*aiii trpi viacej ako 50 miliouov ludi. Pri tora vyse 80 % priestoru, v ktorom sa toto ochorenie vyakytuje_tvoria oblaati a prieraernou ro£nou teplotou 27° a mno2". '• \^^_^^,&^ih»*s^»**i*2t*^^ stvom zrazok 125 ^ ^ ^ esac ^ invazie patogenu BU v m miestach a priemornolTrocnou teplotou 25 - 30° a ro5nym mnozatvom zrazok okolg,150 om. Okrajovi) oblaati vyskytu frarab^zie eii dan^ rocnou izgtermiou 21 -_21° a tada r

^

^

Hooi i d a o ochorenie

-^ '.l,;.'

- 66 -

;•

- 67 -

|

SKi

vQ

ct

a p 1 ps p-

3

CD,

PB CD

iCD1

0

CD

«L

(t

ECD

j n

ry p i 3O> N1 O

rj

D

1 Ui

3 po ffCD

zdravotny problem.

§ :! p-




!< !3

(D

&

er O M

tn < c

X) H

b

Q

4 "g- C

CD H" 0) H O

'j .

S

podobne syfilisu a je tiez vyy^a^anjl^sr^r^ihjitami, nie je to pohlavnd choromiazgoyych uzlin ba a neprenasn sa. pohlavnym stykcm. Prejavuj e ea ...zdurenim -,,-,,,«^w-«™"--1"-" -•; „ na kozne vredy a zacina sa desta.kq|ri4^i4?vvrazkami, ktore ea neskor zmenia

- 68 - 69 -.

existujii vaak aj mnohe dalaie, napriklad makka voda, nedostatok pohybu, psychlokd napatie a stresy. • ...JL-'JV podmienkach atreBUjsa vo zvyaenej miere vylucujii "hormony utoku a uteku" - adrenaljn_,a.'npradregalin, ktore v niekolkych sekundach pripravie organizmus cloveTcana r^chlu~fyzi~cku aktivitu, ktora bole adaptacnou odpov_e_d,au__na streg.,, : v.._eyqluonej_ ^^hiaJAKipkeJ. minulpsti I'udstva. ZvyeujlT sa aj krvny tlak a apolu a nim a j hladina cukru a tukov, pricom mnozatvo choleaterolu az dvojnasobne. Dochadza k zvyaenemu pjrekrveniu svala.tya a raatie aj po6et faktprov aposobujucich zrazanie krvi, aby sa pri pripadnom poraneni mohlo krvacanie rychlejaie zastavi'.'. Vsetky tieto popJLaghove reakcie - v minuloati veTml uzitocna a potrebne, stratili pri dneanom sposotie zivota avoju opodatatnenoet. Ludia reaguju na kazd.odenne stresove' aituacie s tzv. kyelikovym dlhora, /bez moznosti reagovatf zvysenou fyzickou aktivitou. Vysoka hladina hormonov vyvolana atre9pm_sp6so'buje na vnutornej stene ciev trhlfnKyT^v"ktorych sa potora usad^uje cholesterol a kde sa zacina procea vzniku if ateroskle^wzy .1 Najnebezpeonejsia je vsak korabinacia viaceryoh rizikovych faktorov, ktora byva pravidlom, nakol'ko, ako srae si praV'e uviedli, vacaina z nioh Je vzajomne podmienena, Na druhom mieste prioin urarti vo vyspelyoh priemyselnych krajina'ch je rakovina. PribliSne k.aj;_dy_p:La_ty_5lovek tu umiera na zhubne bujnenie, prioora pooet ohorych Je samozrejma este vysai. Rakoviua predstavuje yel'ky siibor ohorob. Podia typu zhubneho bujnauia a podia organov, ktor^ su nim poatihnute", mozerae rozliali; viac ako sto druhov rakoviny, z ktorych va'Saina sa vaak vyakytuje iba zriedka. Doposial su iba pri raalora pocte nepochybne zname priame vonkajale priciny^arcin9gen4zy. Tyka sa to predovsetkym chronickeho poaobenia spravidla jedneJ ;kaj-jsijLQ.gennej_ 1 atky /aolitarneho karcinogenu/ v pracoifnora prostredi. i.laeiokyml prikladrai aii castej si vyakyt rakoviny semennikoY u kominarqy, rakoviny koze a leukemie u rOntgenovych laborantov, rakoviny rnocovehq raeohiira u praoovnakov, prichadzajucich do styku s anilinovymi farbami, rakoviny pliio u robotnikov v tovariiach na azbest a rakoviny pecene u vyrobcoy yinylchlpridu. Objavenim solitarneho karoinog^nu, ktory je rizikovyra faktorom, raozno zaviest preventivne opatrenia, ktor^ zodpovedaju najnovsira technologickym poziadavkam. V sucasnosti vsak podl'a udajov Svetovej zdravotnickej organizacie predetavujii onkologicke oohorenia z povolania iba asi 5 % z ich celkoveho vyskytu. Je velmi pravdepodobne, ze pocaa pomerne dlheho ludskeho zivota au urcite tkaniva a prgany sucasne alebo poatupne vystavene rozlicnym karcinogennym laktorora, ktoryoh ucinky sa_kumuluju. Z tohto hladiska mozerae povedat, ze vlastne neexiatuje ziadna ich najraensia pripustna davka. Pri vzniku rakoviny teda svoju ulohu zohrava raultifakt.orialny ,,v,S,1--aS.^Er.J.5iny a ucinku, kde vzajomne poaobia viacere rizikove faktory, z ktorych niekt.ore.. su geneticky podmie^nen^j 2_..faktjirov vgrikajsieho proatredia medzi ne patri urcite zlozenie potra— yy, inhalacne karcinogeny obaiahnute v cigaretovom dyme a znecistenom ovzdu-~~ si, chemicke karcinogeny na pracoviakacb, vo vyrobkoch potravinarakeho, farraa-

ceutickeho. i apotrebneho priem^slu, ionizujiioe ziarenJ.e, ultrp-flalov^ l u n e , ale eij niektore biologicke faktory, ako napriklad chronlciTa stimulaoia imunitneho syetemu infekoiarai ci liekmi, onlcovirusy a pod. Pri mnohych a oasto prave najrozsirenejaioh drulioch rakoviny eii karoinog^nne faktory proatredia nie vzdy ?.narae. V raVncl porovnavajucich epidemiologickych studii aa dokazalo, za lokalizaeia jednotlivyoh druhov rakoviny v rozlicnych castiach aveta Je vel'mi rozdielna, GepgraJicke, a -_fi.tnlck6J-ragdieJLy^..vp...yya^yJg^akpyiny mozu dat aapon ciaetocne odpoved na pricin;- j e j vzniku, uakol'ko odrazaju jednak g^neticke, jednnlc enviromsnt O 13

5 4=

PI ^



O

' rH

:

a -p

M

o *cd •h • += ; b> O 0 rl CD 3 TH 4s CO in d f 3 ft)




-p&

a

Vfj

TJ

•3

03

o



^

JH

01

0

01 Jp

H

>>

4 rH.

j

fHJ

^ G »' 'aj •J? aS-

k

•01

^

t o5 1-f/rH- •rl -p

is• r • xl at* / o> -

3

/^\ 't?\-ri

£ H3! 0: &l. e M; o;l i *H : O.i 1 i

CD. 0 •rH

o cd 43

» X X' JCO 1 .a

^j •H rl -p

>t-3

-H

a •3 Ifl •d/ ft

O

JO

01, •H 0 03

10

o ^j

1 •ri 1 O >» S t> 03 03 X 4* S/ >1 01

1~i 0>

03 "CJ H •Of

rl

03

-Pa

(J) a J« ^ a •1 CD H 'cd

3 0

r-

•!-.

•v.

0 rH CD JO

•H rH 03 > O

(

cd ai ,-\ OJ il t-ifcj S, J ° JO a.' o cyir ^3 o sf

•01 -rj M fO. O H-a

03; d

5 •ri •cd

a•',t -H

TJ 1

> a •ri rl 4^ ft

Q

s?>

CC

a,

03

rl -P CD

031 ;

1-J

:o3 >\l

)CD >0

03 •ri

VI

i ~

ra ;>, o OJ >

:p*

•rl « TJ 01 S

03

o O JO 13 •ri M o f> ft e •a .a

JO

§

o

0

fl

rl

q a

n

01 •>•> IS

-p & CD

r-i

X

ft cu •o -p

o

E

a

E JN 0

S

baorb



loniz

03

niekt

1 13 CD

i S

C3

J5 'CD (

H ,C

fH

XO

f> £ -P



ft

k

£Q J>

3

--H

O

>

n

O ,y

,3 O

0 W O O+=

E O

i J - r l - P ">% ^ r H - H ^ j

vd -P ^a3

-H

d

3

'

Vt

r - O ' / H O J O ^

ft

ft

r*

"

* ^

M

rH

d

T3'

41;

- n t D ^

^1

T-3

a d

ft CQ

r"

OJ

H

£

« cd >•>

ffi

•3

03

C

!

-r 1 . O

oa c? s 4o

1

t'i CD C, f f< R /O i

10X

4*

'

.!">

(i-3

gi J4 rH rH Of CD Pt. -rl i JO

o

« 0 -rl

4> il

Q

•OJ rl

JO CD

rl OS -ri >CJ

hD

"3

,0

•H

c

a -j x ca

hk

0)

A

>

O rl ft

oj

m

CQ

3 -P a CD .^J

+>03 01a 2 o

• Oj •rl tJ OJ rl

fH X

>' f-

-.3 03

CD >)

> T>> o T|; aT >•

rH j .3 P, 'ri 0

x

+> >,

^

^ i~>

> i!

a !

rH 01 i H i

1 : •

S *'

•ri

frO

jo

S o{

1-3 3 IS >

•3

P.r

/> >»:

CD 2 ft a +>1 -S. e o OJ i> > & '3 -p rq M • i

> X d

^ Sj

rl S0l

CD bO

•O 03

•ri rH

o

_Ci

cd -r-. "o f-f — o 'ft > cd o a

•CD rl

0 T

( -H

\.'Tl[

•s s

1

Q.

'•CO

03

•d

01

J4

-p

JOJ

^x«|

cd

5c 01;

t^ a if

S

V >.{ O*

-^5 OB v o oa

01 JO 1-3

I •3

1

^

•ri 2 0 rH ••§ O 1 -rs

•0

cJ

E

rH V 03 OJ •H rl P\;

3

>03

•S

CD

a

03

a

CD E ^O lil O E o

10

OJ

ft

r:

.

.

+> i,a o ft •rl r^ -^_. iH . O £ 13 Hi S >• :jo o ft: •ri .'pO* 03 CQ -p ; M ' \o) •CD OJ •cS o

01 rH

a a E fH i( -03 -cd rH a cd 3 i3

o 3

CD

jo

bo -cd

FH

01 a01 H > O

3 i)

;

i>/ o ^3 51 O . O OS j a ai a -ri .3 J TJ -riat,f ts o : ft a n f

ft

•r3/

m 03 •ra S o H 'ri OS o q •>-. cd 4^ {-, rH d cj cd c o •01

•p ' 3

1J

01 cvj

• 3 t>: OJ ^4 '

E

a >> 3 0( CD Tl

13 >> [vcti

s 13 CJ

1i IS :cd

•3 03. in: « d 3 CU .rl : t>! CU id 10

-ri cd

iH -P

•3 ft S >

ii CD H O E

•cd rH

•ri

OJ

4rf

O

0\

Ei

-H

QJ rl TS J5 O -rT 0! cd rH -ri OJ CJ

3 31 o •03 •>,

01

s 4's

f< >- a

•S

5

03^

03

O^.i

i) «l X j i-J or,; rHi rl

OS N

4* 07

cd

fH

CD Jt3 03

i( Cd 3

O S

cd

rl |>

o

03 O

i< rH

3

>

• 3 a 3 -P rH •rH

JN d

o- t* o; d ft H J3i rH o o3 1 6 0



•cd E

o

ft



ca oo )M d -ri

'S°U

I

•CD r fH

ft

Si d IH TJ

>

til

3 E N •ri

"3 03

i >• n ;C a> o«i^.;-n g ii ^> vaj a?3 '3 -H ^ d fn o M » c oi M

> O W N v > ^ r H > i O Q > ' C J > - i i O

-P

•Ql

8, 4>

1

sa

V 0

N 'O o/K E ni 5 aCD CD P/p 0 * ^ a o a flS jC ;I-*/ ^w : -^;> i M T> IH a joi js; • ir\e

1

JO ) ' -H -ri /•P JO CD « '> 'S 01 JO E

3

•..

,X

I- •

» - W Y H

= >o. o

E

rH 03 «

d O

c; so

-H N

.

-H

-U f-t

O ,T*

itt

G ~

o J^

CSJ

1

CD •ri •

cd o;

A 1 « 0

CJ rni -H VI OJ1] > r* -Pf H . 3 -rl Q)| ,y t

2 O 3 £ rH M H OJ O >O ,£! v-3 d. O

= e tn >? 0 3

°1

-p >« Js^

?» ttf

f l o o d s

cfl

O f>

(D

£ O

P. l>s i 0 rH >• d *3 *H -H '•OJ-nf-i •P Oj t»0 3 0

o

ako izoenzymy,

E>»

1 v urSit^cF e

01

IT, predovsetkyi

^

ehydrogenaza/ taldehy

uacny polymorf

ykazuje

ehy du»5 m iUiiso e.u

aeticku

I c.

hodou

nach^dz

?.ri?.k£ch Indlii

fizmom

- 74 -

a Go 2 , aj ked je znamyoh vela inych alel tohto lokusu /napr. Go u eustral~B-kycTi domorodoov a Gc Chip u chipewskyoh Indianov/. Zo staraich populacnych Studii o frekvencia'oh oboch najobvyklejsich alel yyplynula skutocnost, ze alela,'Go I sa iba ve Imi zriedka vyskytuje u obyvat e lov .. .zljjjalob^y.P ...va Imi _BUchych oblastiaoh. Noveie vyskumy prinleali zase dokazy o torn, ze vo Tracaine populacii, ktore zili dlhe obdobi'e v oblastiaoh s nizkou intenzitou_Blne_gnilhp_|larenia roa alela'Go vysoke irekjrencie. Naznacila aa tyra auvislost medzi Go polymbrfizmonT a ultraflalovym ziarerilm',""Ktor(i vysvetlili v roku 1975 Daiger ao spolupracovnikmi. Objavili funkciu skuj^y^^bl^kjv.in., .' ktqra spociva,. _sport9 yj-tMinu JD , -pricom alelajic^ zodpoveda za^eho^lgpsle _vyuzijjg. Vzhl'a

Podobne zacina ekogenetika prenikat aj do sfery dalsieho ochorenia, ktor^ je do v e l k e j miery ovplyvnene pr o s t rB.dim, ..ft .sposoTjom zivota -/ateroaicTe'rozyT" Je vseobecne zn;imc> , ze polovica umrti vo vyspelych krajinach^Je^zapriSitieTS™" naalednymi_stavmi aterosklerozy - infarktomjn^okardu a cievnymi a mosgovymi prihodami. Pri aterosklerotickora procese dochadza ku akumulacidT'cholesteroiu •v^stenacii arterii za_vzniku aterosklerotickych p_ratov7"k"tor|S ".ujuiu o'ie^W " priesvit. AJ tu existuju dedicne odchylky, ktore pre jednotlivoa znamenaju vjicsiu"alebo menisiu nachyluost k ich vyvinu k dobremu, reap, horslerau priebehu ochorenia. iJzko to suvisi s nf^rogjnnyjn_^s^emo^j.ipoproteinov krvnej plazmy, ktore ptitria medzi polymorfizmy makromolelcul telesnych tekutZn*T:naW3r;i;W«fr

venciami malo aktivnych izoenzymov oholinesterazy nemozno sukcinylcholin vobeo pouzivat.

I

Dalaim ekogenetickym markerom, ktory ma vyzuamny podiel na moznoatl roznych patologickych stavov v auvisloeti s posobenim niektorych negotivnyoh zloziek proatredia,^ je bielkovina °=i=^:K:-^ * T ciu .o. k !,Jchronickym zapalovyrapropesom dychacieho syst^mu,' jmolccaaau_.a-pecene, -J^^^3/^^^-^^;^.ffrn.-^y;t*^fr>u^'^~-~'i^.~> v^jLt.^.,.^^.^.).,^^.^^,^;...., ~*r^ rrz :T- - r • --—'. ale aj k dalaim patologickym stavom vratane nadorovych ochoreni/Palmer a Wolfe, 197&/« Priclnou genetickej variability t e j t o aerovej biglkovlny u roznyeh Jedincov Je polymorfizmus .-antitrypsinoveho lokusyi^/PIj^J.!/i ktory je lokalizovany ng^hroiiiozorne.Jl.VjJA* Vyznacuje sa mnohonaaobnou aleliou /doteraz je znamych 26 alel/, ktora zodpoveda za determinaciu velkeho poctu variant ATT s roznou reakciou na vplyvy prostredia. Njj4£,by_vakiy|j(|ia je alela_.PI_ pre normalnu aktivitu, ktoni ma okolo .-"-6amo3tatne, alebo v kombi nacii s druhym antigenom, vp7araju krvn^ akupiny tohto S .Yatemu._Krvna na_jy /a-br/^. ktora je podmienena genotypom^vFy nevykazuje a

predpoklada sa o nej , ze svojim nositelom

-^2^|Sai^S4&4; -sB°2.o.>_°r^e j _ druhrai -ilS5«- Y kaakazoidny°h populaoiaoh je frekvencia alely j?y mimoriadne vzacna" /•\-3%7, zatial co u^^rlpky^Jftrnoohov, doaahuje vdaka aelekonej vyhode takmer stopej;^n,J;n^^ace^nga|4a Z uvedenych prikladov jasne vyplyva akutocnoat, ze znalost polymorfizmi ekogenetickych pararaetrov v jednotlivych populaoiaoh moze mat velky vyznam najma z preventivneho hladiaka. Stanovenie^^elativneho rizilca urciteho genotypu, ktory predstavuje dedicnu predispoz^c?u^T'|St1S;fo|!ic'E'e'"reakcie vply7om
i3 ip

?s

< ^,

'. rti CD NC 'i,O CD

v

V-+-

p-

s.

px v-1-

•a o fp

CD

pr p

3 p PI O PI 0 p. p- •o PS H 4 Ps t)C p.

CD P. P

O CO ct

Ps tSC P•4 P

CD rtp- CDs «+ 5 ro P Oc

g

rt 4 P

3 rt m.'^"^r.'^r^.Tt^—(—r^-; celku mozeme meaiake obyvatelatvo -' • •" ^^"™T^T—«i..ji.j •*"^» . charakterizovat vyosou:."''.--"--;I'-'-'L-I^I.'.'.. poatavou,..nizaim.JilaYOvym indexoraLalabftfnrTffgv'dnom 7u. ...^-^. *. _-- -.~rL.: ' ' \/';t'-?^.r'"^:^'^^ ''^ '^ * ^^"'^'^^Tt'^-^ ^"'^^'^'^'*^ ^ z_oy, vacaou"'fyz±j:k£u^aj.^oj^a^ Gradient tjdi,J_erencii vzraati ao atupajiicou vel'kostou a vyznamnoatou meata. Ukazuje aa, 2e znepiatenie zivotn^ho proatredia v meatach. je zrejme kpmpeuz_oyjin^i_>l_e,Ej|jjni,.hy;gienio;kymi'~podijienkami, lepaou zdravotnou etaroetlivoBtQu a zdravotnou oavetou, ktord aa potoa premieta do raz^anitejjjej^^travy a vyoaou biologiokou hodnotou. Tak meatakd'mladez nielen ryohlejaie rastie, ale tiez skor dozrieva payjjhioky. Na druhe otrane je tu,;vaak oddialena zrelost soolalna a ekonomioka, co zasa aiiviai a lepaim pristupom ku vzdelaniu a tym dlhsie trvajucemu obdobiu pripravy na aamoatatny zivot. Skorsie dozrievanie sa ale prejavuje negativne v skpraej a vysaej sexualnej aktivite mestskej mladeze. • r

;

>

1

i

e

TF

!s

Preto je nevyhnutne' pri planovuni miest pamatat na zriadovanie zariadeni pre rekreaciu_a aport, ihriaka pre vaetky vekove kategorie, praVe tak ako na •selene plochy, ktora aluzia k regeneracii nielen meatak^ho cloveka, ele aj mestskej klimy.

- 99 -

Prooes urbanlzacie Je oalosvetovy Jav, ktory Je nezvrstny a teane zviazany a"~cel^bvym~poo;torn obyvatelstva. Preto Je potrebn^ stale zdoraznovat potrebu optimalizacle tohto umeleho proatredia cloveka ta.k, aby nlelen uspokoJovalo Jeho zdkladne potreby, ale prispievalo tioz k Jeho vaeatrannemu rozvoju. Ako erne uz uviedli, clovek stavia medzi aeba a okolity avet oely rad barler, ktorymi si vlastne vytvara Bvoje vlastnd prostreclie, "druhu prirodu" a to proetredniotvom novych technologii, socialnych atruktur a kultury. tudska apolocnost Je vyaaim stupnora biologickej integracie, ktory' sa liii od ostatnych novou kvalitou, svojou socialnoafou. Prave v torn epofiiva aj ZTrlastnoef ekologie cloveka, ktora v sebe zahrna. tek rovi^nu biologioke.j urovne ako aj urovne aocialriej. Tato druha liroven Je vlastna ibn cloveku, nemoZe vaak exiatovat be'S aafcladnej - biologickej. Entita oloveka sa prejsvuje tyra, ze u nebo obidve urovne sp,l;£vaju. Blologicka liroven Je zdrojom enei'gie pre vyeaiu socialnu liroven, ktora Je nositelom uvedomenla. Vyaledkom aucinnosti obidvoch urovni j e oinnosi; oloveka smerujuoa k osvojenlu okolit^ho sveta, k Jeho preotavbe v euvialoati B potrebemi spoloonosti. Tu I'lidaku cinnoet, ktora je dtma Matorlokou akuaenoatou a odovzddva sa •ucenira, nazyyume kulturou. Erejavuje aa ako auhrn materialnyph a duchoyny'oh hodnot yytyoreny^v^.priebehu I'udskych dejfn. Nakolko sa olovek snail avojou cinnostou optiraalizovat ftiktory a vzfahy v smere svojich potrleb, chape aj prostredie prave prostreriaictvora tohto pohl'adu. Pri torn si najma v minuloBti neuvedomoval dosah zmien, ktore tym v prirode a v labilnych rovnovahach ekoayst^raov vyvolava. Ekologicke vplyvy su neoddelitetoe od sooialneho a kultiirneho vyvoja, od rastu ekonomlky a roasirovania intelektualnych a etickych obzorov ludatva. Ri.e3enie epociva v komplexnora ponimani vz^Jomnyoh vztahov, ich vedeokeho poznatila a prljatia takyoh rieseni, ktor^ by umoznovali harmonicky rozvoj zucaenenych faktorov. K takymto rieaeniam ma predpoklady len socialiatick^ zriadonie, v ktorom Je zakladnym zakonora raaximalne zabezpecovanie potrieb cloveka a apolocnoati.

9 .

P A L E O E K O L ( 5 C I A

V suf-Qsnoati se vdnka modernym metodam a spolupraoi viacerycli vednych odborov podarilo objusait prooes_antrppogenezy - fylogenetickdho vyvoja cloveka. flroven nusich vedomoati Je vsaic reiativna a neuatale sa dopfna novymi poznatkami. ytiidium evolucie cloveka sa uz neopiera, talc ako v minulosti, _iba o deskriptivny popis fragmentqv .ko.a.tr,oxy.ch.,..p.oz.Qstatkov. naoioh predkov, ich zaradenie v case a porovnanie a inymi nalezmi, ..ale vyuziva porovnavaciu a.funJkcnii anatoniu,^ bioine.chanilcu, doklady zo seroj-ogie, imunologie i cytogenetiky, matematicke modelpyanie a najnovaie metody molekularnej biologie.

9.1 PALEOJSKOW5CIA -

A MEOX5D1T

V patatnych rokpch znamenal zasadny prinoa ekologicky a etoekologicky pris.t.u-p^.k ..^tiidiu antroppge.nezy . Ukazalo sa totiz, ze pre pochopenie morfologickycli a funkcnych zmien v procese vyvoja cloveka Je nevyhnutne nielen etiidi_yjn_p_roatredia, v akom Jednotlive vyvojove formy zili, ale predovaetkym poznanie vzajoninych vzl'ahov medzi ich_ tele_snyrni a spciolculturnymi charakteriBtikami a.BjeniacJ.^mi sa podmi^erikajni prirodueho prostredia. Vychadza sa z tolio , ze podobne ako ine organizmy, Je clo.ye.k. ..ako,,.suc.8s;t pp^zemskych ekosystemov svojou evolucne podrnienenou morfologiou a fyziologiou trvale zappjjsiyy do ener— geticlcych a bioseochernickyoho.;cy,H..py ;. prirody. Tyori v nej oharakterietiojce niky, t.j. orgonizacne vazby s proatredim, ktorym cielom Je So najlepaie vyuzitie danych energatickych. zdrojov. Druh niky aa odraza v zmenach telesnych charakteristik, zloSeni a funkcii populacii a zaroven v zmenach a Struktiirach prostrodia. Prave studijHILjycjrt^ji^aJMvEEire'bahu fylp.genetickeho^^ a historic keh,p.^yy\'oj a cloveka Je naplfiou odvetvia ekologie Sloveka - pal.eq.ekbTpgie. P a l e o e k o l o g i a vyuziva ^kslLS.gioke modely interakcie cloveka a ludrakej apolocnosti a prirodnym proatredim na qbjajnenie^pgy.gdu, cloveka, jeho ^tj; a Jeho spolocenskej^ cinnoeti. Jednym zo zakladnych raetodolo^ch predpokladov paleoekologie Je tzv. princip uniformity..^ V. podstate znamena. ze pritomnost. rapze poakytovat kl4c_lc rieaeniu otazok minulosti. Pri re;--^-i;''' • i-^rr—^l-.•J—r^.'::-'1- j'.^-'.'--1'.-!.- --• i;-. J-i ,,.. ' '•- • •;TV'?->^>----'' -:S~>J.-J-'—'



vazny stay. K evoluonemu kroku dochadza po tzv, ekologickom streae. kedy je rojmox^ha -_••-*~"~^-^, ^.. ;-.~tir.f:' ^^ — medj5j,._geuo.fondo,m. popul.6cie...a prostredim_ naruaena. Kritip_ka_ hranica sa dosialine vtedy, ked zotrvayanie pri staro'm sposobe zivota je...roynako,..i:iskantn^ ako ine strat.egie prezitia, ktor^ sa v danom ekosyaterae mozu uplstnit. Ma._%Q.ciatku kaJdeho evolucn^ho kroku je teda kratke obdobie neustalenahn apoaobu ziyota a neurcityoh eelekcnych hodnot. V tomto obdobi apravidla dojde k silnej redukcii velkoati .populacie, pretoze do.texaj^la ekologicka nik^pre^sta^a. exietovat a pro novy...apa.sob zivota e a t a nie je drah_a.da.EJigTra.ny. V t e j t o faze poaobi ailriy selekon^ tlak, ksdy vo vyhode aii ti jedinoi, ktorych feno.1;yp sa pozmeni tak, ze je uplatni.tejlnjf y novpm prostredi. Hova fenptypoyp^yyrazna mutacia p o e k y t u j e svojmu nosite.Tovi vyhodu pri.vy.be.re j e d n e j z novyoh, povodne rovnocennyoh zivotnych strategii s__vyjialAini niektorej. js w nik, ktorei^djiny eko_aystem a poniika. Tym vznika yztah rnedzi_.rnutabilitou ge.nomu_ a atupnioou selekcnych hodnot, ktor^ je definovana novonastupenou strategiou prezitia. Selekcia^poaobi ako progresivna inovaona sila az do stavu, kedy sa opat dosiahne optimalne priaposobenie. lT~e'volucnemu kroku potom dooliadza, ak je skusmo najdeny aiilad medzi mutabilitou genorau a poziadavkarni novozvolene'ho BpSsobu zivota, reap, zmenami proetredia. u

alK

E^p_lo_gi^ky^ stree raoze podia F e d e r o f f a /1984/ eposobit aj rozaiahle prea*Si5X gerjprau - tav. ge.nompyy.,jtreBj kedy dochadsa k nihlym zmeriam--lcv-;;lity opakoyanyoh aejky.encii DMA a periodicity ioh striedania ao atrukturalnym_ genrai. < Podia teorie molekuloyeho spadu Dovera a Plavela dochadza k t a k e j t o prestavbe__aamovolnou, aujtonommni zmenou v n i e k t o r e j opakovanej sekvencii, aim aa zahajujo ovolucn^Jcr.ok. Tato zmena je pre zivot jedinca apocintku bozvyznamna.

BynerRJcky model evolucie zg.euladi.ije ^be uveden^ teorie a p r e d p o k l a d a , ze na evoluciiom kroku aa y _rt)ynalcej^miere mozu podielaf autgnp.mne preptayby,,ganomu aj nahodne zmeny, ktore aa uplatnuju v adaptivnej odpovedi na ekologiclcy stres. 0_pMSUde oboch typov rozhoduje selekcia, k t o r e j smer a atupnice hodnot eu na tychto zmenach do urcitej miery zavisle a ktore spolu so zmonami v ekosyateme urcuj'i zivotnu atrategiu jedinoov. Pre oba typy je charakterietlcka ppciat.ocna .mala vel'kosl' populacie, ktora vel'mi urychl'uje neutraliiiticke sirenle vzniknutych mutacii, predovsetkym prostrednictvom mechanizinov genetickeho driftu, inbridingu a e f e k t u zakl'adatela. < Aj v antropogeneze, podobne ako v evolucii vaetkych organizmov as uplatnov«li hybnB sily a mechanizmy podia popieaneho synergickeho modelu. RozliiSuJeme v nej dve zakladne vyvojove etapy - hominizaoiu a aapientaciu. Hominizacia je procss vzniku morfologicTcycH'a funkcnych znakov typickych^.pre podcelad Hominin.ae /clovekobliani/. SapJ.entd